Z Ukrajiny sa nestiahneme! Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko by si malo vybrať taký mier na Ukrajine, ktorý zaistí jeho dlhodobú bezpečnosť a udržateľný rozvoj. Ustúpiť na Ukrajine nemieni. Podľa šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova považuje Rusko vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o rozšírení jadrového arzenálu do iných európskych krajín za „hrozbu“.

 „Musíme si sami vybrať taký variant mieru, ktorý nám bude vyhovovať a ktorý zaistí našej krajine dlhodobý mier,“ povedal Putin ženám, ktoré vo vojne stratili svojich príbuzných. „Nepotrebujeme nič cudzie, ale svojho sa nevzdáme,“ dodal Putin. Na otázku matky padlého vojaka, či Rusko ustúpi, odpovedal, že to Rusko nemá v úmysle, píše idnes.cz.

Niektorí ľudia zabúdajú, ako dopadol Napoleon, reagoval potom Putin na návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona chrániť Európu francúzskym jadrovým dáždnikom.

Francúzsky cisár v roku 1812 tiahol so svojou armádou cez Rusko až do Moskvy, ale potom bol nútený k zúfalému zimnému ústupu s obrovskými stratami na životoch. „Stále existujú ľudia, ktorí sa chcú vrátiť do Napoleonových čias a zabúdajú, ako sa to skončilo,“ povedal Putin bez toho, aby Macrona menovite spomenul.

Nedávne prehodnotenie politiky Spojených štátov voči Rusku a Ukrajine zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa viedlo podľa agentúry Reuters u európskych predstaviteľov k obavám, že sa Washington obracia k Európe chrbtom. Macron v stredajšom prejave k národu vyhlásil, že Rusko je hrozbou pre Európu aj Francúzsko, ruská vojna proti Ukrajine už je podľa neho globálnym konfliktom. Uviedol, že začne debatu o rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika na spojencov v Európe. Dodal, že Francúzsko usporiada na budúci týždeň stretnutie šéfov armád tých európskych krajín, ktoré sú pripravené zaručiť Ukrajine mier.

 „Samozrejme, je to hrozba voči Rusku. Ak nás (Macron) považuje za hrozbu, zvolá schôdzku náčelníkov generálnych štábov európskych krajín a Británie, hovorí o tom, že je potrebné sa pripraviť na použitie jadrových zbraní proti Rusku, je to samozrejme hrozba,“ uviedol Lavrov podľa TASS na tlačovej konferencii.

Ruskí predstavitelia a zákonodarcovia podľa Reuters vinia Macrona z rétoriky, ktorá by mohla svet priviesť bližšie k okraju priepasti, a ruské karikatúry ho vyobrazujú ako Napoleona mieriaceho k porážke. Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident i premiér Dmitrij Medvedev Macrona prekrstil na „Microna“.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovova vo štvrtok Macrona nazvala „odtrhnutým od reality“. Posmešne ho prirovnala k postavičke Ole Lukoje z rozprávky Hansa Christiana Andersena, ktorá drží dáždniky nad spiacimi deťmi.

Kým USA a Rusko majú po viac ako 5 000 jadrových hlavíc, Čína ich má zhruba 500, Francúzsko 290 a Británia 225, píše Reuters s odvolaním sa na Federáciu atómových vedcov (FAS).

Hovorca Kremľa Peskov dnes Macronov prejav označil za veľmi konfrontačný a za jadrovú rétoriku. Reč francúzskeho prezidenta podľa neho vytvára dojem, že „Francúzsko sa usiluje o pokračovanie vojny.“

Západné krajiny vrátane Francúzska a Spojených štátov sa v roku 2022 postavili na stranu Ruskom napadnutej Ukrajiny. Kyjevu poskytli okrem iného podporu v podobe dodávok zbraní a na Rusko kvôli jeho agresii uvalili sankcie. V januári sa však do Bieleho domu vrátil Trump, ktorý prístup Washingtonu k Moskve zmenil. Tvrdí, že chce vojnu čo najskôr ukončiť, kritizuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a vystupuje ústretovejšie voči Putinovi.

Paríž už skôr uviedol, že je pripravený zvážiť vyslanie vojakov na Ukrajinu, ktorí by mali zabezpečiť dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Z Ruska už skôr odznelo, že prítomnosť akýchkoľvek jednotiek z krajín NATO by bola pre Moskvu neprijateľná, poznamenal Reuters.

„Nevidíme priestor na kompromisy,“ vyhlásil podľa TASS Lavrov. Peskov povedal, že názor Moskvy na možnú prítomnosť európskych jednotiek po prímerí je zrejmý. „V skutočnosti hovoríme o konfrontačnom nasadení určitého dočasného kontingentu,“ uviedol hovorca Kremľa. Moskva to naďalej považuje za neprijateľné, napísal TASS. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová povedala, že „absolútne neprijateľné“ je pre Moskvu len dočasné prímerie na Ukrajine, ako ho podľa nej navrhujú najmä Paríž a Kyjev. „Nevyhnutné sú pevné dohody o definitívnom urovnaní,“ povedala Zacharovová.

Hovorca Kremľa dnes naopak súhlasil so stredajším vyjadrením amerického ministra zahraničia Marka Rubia, ktorý v rozhovore so stanicou Fox News označil boje na Ukrajine za „zástupnú vojnu“ medzi USA a Ruskom. „Úprimne, je to zástupná vojna medzi jadrovými mocnosťami – USA, ktoré pomáhajú Ukrajine, a Ruskom. A musí sa skončiť,“ povedal šéf americkej diplomacie. „Súhlasíme s tým. Hovorili sme to opakovane. Povedali sme, že to je v skutočnosti konflikt medzi Ruskom a kolektívnym Západom. A hlavnou krajinou kolektívneho Západu sú Spojené štáty,“ reagoval Peskov. „A súhlasíme, že je čas zastaviť tento konflikt a vojnu,“ dodal hovorca Kremľa.

Macron po nedeľňajšom mimoriadnom summite viacerých západných štátov v Londýne navrhol jednomesačné prímerie v bojoch na Ukrajine. Podľa neho šlo o iniciatívu Francúzska a Británie. Londýn sa však od návrhu následne dištancoval s tým, že nebola dosiahnutá žiadna dohoda, ale európski spojenci sa snažia nájsť cestu, ako na Ukrajine dosiahnuť trvalý a udržateľný mier.

„Na stole sú rôzne možnosti, ktoré sú predmetom ďalších diskusií so Spojenými štátmi a európskymi partnermi, ale jednomesačné prímerie nebolo dohodnuté,“ povedal pre AFP aj nemenovaný predstaviteľ britskej vlády./agentury/

X X X

Maďarsko vetovalo závery summitu EÚ k vojenskej pomoci Ukrajine

Maďarský premiér Viktor Orbán vetoval závery štvrtkového mimoriadneho summitu členských krajín EÚ v Bruseli, ktoré sa týkali poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine.

TASR o tom informuje podľa správ agentúry DPA a magazínu Politico.

Závery samitu EÚ o vojenskej pomoci Ukrajine podľa Politica podporilo 26 z 27 štátov. Zhoda sa predtým našla na posilnení obrany európskych krajín a na možnosti investovať do armád bez obáv z porušovania dlhových a rozpočtových pravidel, aktuality.sk

X X X

Fico je na summite, lídri EÚ sa venujú jeho požiadavke, pre ktorú hrozí vetom. Šimečka: záver rokovania eurovýboru bol škandalózny

Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa vo štvrtok chystajú vyzvať na vyriešenie problému s tranzitom ruského plynu cez Ukrajinu, na čo tlačí premiér Robert Fico. Vyplýva to z poslednej verzie návrhu záverov mimoriadneho bruselského summitu, ktorú má k dispozícii agentúra ČTK. Lídri členských krajín sa podľa návrhu majú zhodnúť na výzve na „posilnenie snáh o nájdenie funkčných riešení“ vrátane „obnovenia“ prepravy plynu.

 Premiér Robert Fico nastupuje do lietadla na letisku M.R. Štefánika v Bratislave pred odletom na mimoriadny zasadnutie lídrov členských krajín Európskej únie v Bruseli, 6. marca 2025. Summit zvolal predseda Európskej rady António Costa s cieľom rokovať o pokračovaní pomoci pre Ukrajinu a budúcnosti európskej obrany

Fico pred odletom do Bruselu na rokovaní Výboru Národnej rady pre európske záležitosti tvrdil, že ak súčasťou záverov summitu bude formulácia, ktorá vyzve na hľadanie riešenia na opätovné obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu na Slovensko, závery summitu nebude Slovensko blokovať.

„Myslím si, že zmienka o tom, že je potrebné v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenska hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu, je znesiteľná,“ uviedol Fico. „Ak budú závery takúto formuláciu obsahovať, nemáme dôvody ich nepodporiť,“ dodal.

 Zdôraznil, že neustále sa hľadá tá najprecíznejšia verzia danej formulácie. Premiér zároveň priznal, že možno očakávať aj nesúhlas niektorých krajín so slovenskou požiadavkou, pretože „sú krajiny v rámci Únie ktoré sú vyslovene militantné a želajú si pokračovanie vojny“. „Musím rátať, že bude aj veľký odpor proti požiadavke na obnovenie tranzitu. Vidím, ako niektorí hovoria, že sme sa zbláznili,“ doplnil.

 Zároveň uviedol, že ekonomické čísla jasne preukazujú nevyhnutnosť obnovenia tranzitu. „To nehovorím len ja, to hovoria už aj nemecké firmy, že bez obnovenia tranzitu nebude Európa ekonomicky konkurencieschopná. Fico zopakoval, že Slovensko nebude súhlasiť s vojenskou pomocou Ukrajine, nebude však brániť bilaterálnym dohodám medzi Ukrajinou a členskými štátmi.

Fico sa na rokovaní výboru ohradil voči kritike, že Slovensko chýbalo na stretnutiach lídrov niektorých krajín EÚ, ktorí v predchádzajúcich dňoch a týždňoch v Paríži a Londýne rokovali o bezpečnostnej situácii, vojne na Ukrajine a zvýšení obranyschopnosti EÚ. „Všetky tieto stretnutia boli o tom, že ako udržať tempo vojny, keďže americký prezident Donald Trump má inú rétoriku. My s tým nechceme nič mať, my odmietame vojnu,“ zdôraznil.

 Z rovnakého dôvodu oponoval i členke výboru Vladimíre Marcinkovej (SAS), ktorá vyzývala na to, aby sa Slovensko uchádzalo o účasť na avizovanom stretnutí šéfov generálnych štábov v Paríži, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

„Viete, o čom je toto stretnutie? O jadrovom dáždniku pre Európu a použití jadrových zbraní, o čom by však rozhodovalo Francúzsko. Nie, neprosím,“ vyhlásil premiér.

Kritizoval i odmietanie prímeria ako okamžitého riešenia, umožňujúceho nájsť dohodu o mieri. Nesúhlasí zároveň s tézou, že prímerie môže poskytnúť priestor Rusku na posilnenie svojich vojenských kapacít. Rusko sa podľa Fica posilnilo samotnou vojnou a jej predlžovaním.

Premiér tiež avizoval, že šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová môže prísť s návrhom uskutočniť okamžitú zbierku pre Ukrajinu v rozmedzí od 20 do 40 miliárd eur, kde by zložila každá z členských krajín určitú sumu zo svojho rozpočtu. „V prípade Slovenska to vychádza na 160 až 260 miliónov eur, s tým určite nebudeme súhlasiť,“ dodal. „Ak chce niekto bilaterálne pomáhať, no v čase, keď my sa trápime s konsolidáciou, neviem si predstaviť, že by sme dali štvrť miliardy na vojenské výdavky na Ukrajinu,“ zdôraznil.

Líder opozičného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka považuje záver dnešného rokovania výboru pre európske záležitosti za škandalózny. Premiér Robert Fico z neho odišiel predčasne s odôvodnením, že má ešte rokovanie, pričom Šimečka nedostal príležitosť položiť mu otázky k téme rokovania. Tou bolo stanovisko, s ktorým ide dnes Fico na summit Európskej únie v Bruseli.

„Pán premiér povedal, že bol dnes ráno hodinu a pol cvičiť. Ale nenájde si 15 minút na to, aby odpovedal na moje otázky, ale aj otázky kolegov o jednom z najdôležitejších summitoch, ktorý nás čaká a kde sa rozhoduje aj o našej bezpečnosti,“ kritizoval Šimečka s tým, že Ficov odchod pokladá za prejav zbabelosti.

Fico na výbore opäť vytiahol tému dotácií pre rodinu Šimečkovcov, ktorá si podľa neho „nahrabala“ na štátnych dotáciách milióny eur. Šimečka mu pripomenul, že sa nachádza na výbore pre európske záležitosti a vyzval ho, aby sa venoval téme, pre ktorú prišiel, alebo išiel preč.

Premiér podľa neho zrádza záujmy Slovenska, pretože v čase, keď sa rodí nová bezpečnostná architektúra Európy je Slovensko pasívne. „Namiesto toho, aby investoval do vzťahov s našimi kľúčovými spojencami v Európe, spolieha sa na ruského prezidenta Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa. Táto jeho politika na štyri svetové strany dnes fatálne zlyháva. Ako sa chce spoliehať na Putina, ktorý Slovensko považuje za nepriateľskú krajinu a v rozhovoroch s Američanmi požaduje návrat pred rok 1997?“ poukázal Šimečka.

Jedinou zárukou bezpečnosti a suverenity Slovenska je silná a jednotná Európa, no Robert Fico robí podľa neho všetko pre to, aby nás z nej vyčlenil – nezúčastuje sa na kľúčových rokovaniach, a keď ide na summit, vyhráža sa zablokovaním jeho záverov. Líder opozície je presvedčený, že všetko nasvedčuje tomu, že koná podľa inštrukcií ruského prezidenta Vladimira Putina.

Gašpar: Opozícia chce Slovensko vtiahnuť do vojny

Opozícia chce Slovensko a Európu vtiahnuť do vojny. Po štvrtkovom rokovaní Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti to uviedol koaličný poslanec Tibor Gašpar (Smer). Premiér Robert Fico podľa neho na výbore jasne deklaroval, s akými stanoviskami ide na summit Európskej rady a ako bude obhajovať národnoštátne záujmy Slovenska.

„Spôsob, akým hodnotia súčasnú politickú situáciu na úrovni Európskej únie (EÚ) alebo bezpečnostnú situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, jednoznačne nasvedčuje tomu, že majú záujem tak ako mnohí militantní lídri členských krajín EÚ, viesť ďalej tento konflikt, nechať ďalej zabíjať množstvo Ukrajincov aj Rusov, namiesto toho, aby sa snažili aj oni vlastným hlasom volať po mieri,“ podotkol Gašpar.

Poslanec si neželá, aby sa ukrajinsko-ruská vojna preklopila do vojny medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Tvrdí, že sú tu krajiny, ktoré o to záujem majú a Gašpar za tým vidí snahu o tretiu svetovú vojnu. Zároveň sa pýta, prečo sa lídri Únie, NATO či niektorých silnejších krajín EÚ nepokúšajú zvolať rokovanie o mieri, na ktorom by bola účastná Európa, Ukrajina a Rusko.

„Prečo súbežne s rokovaniami, ktoré vedie americký prezident Donald Trump s Vladimirom Putinom, nerobí Európska únia takúto iniciatívu? Kde inde máme preukázať, že sme dôležitým hráčom geopolitiky, keď nie takouto vlastnou iniciatívu, ak máme záujem o mier,“ skonštatoval poslanec.

Slovenský premiér zároveň podľa Gašpara nie je izolovaný, pretože rokuje s administratívou Trumpa, ruským prezidentom Putinom, Čínou, Tureckom aj Brazíliou. Poznamenal, že Slovensko bezproblémovo komunikuje so šéfom NATO a Fico je prizývaný aj na všetky summity EÚ.

 Lídri krajín EÚ budú v Bruseli rokovať o aktuálnej situácii na Ukrajine. Témou bude aj európska obrana, ktorá má pomôcť Únii stať sa suverénnejšou a lepšie vybavenou na riešenie súčasných a budúcich bezpečnostných výziev. Fico avizoval, že pri rokovaní je zo strany SR kľúčová otázka obnovy tranzitu plynu, Slovensko bude preto navrhovať formulácie v rámci záverov rokovania.

Lídri krajín EÚ začnú schôdzku približne o 12.30 h. Počas summitu by mali najprv hovoriť s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou. Následne sa podľa predbežného plánu uskutoční spoločný obed lídrov EÚ aj za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Nasledovať bude pracovné rokovanie premiérov a prezidentov EÚ a summit by mala zakončiť spoločná pracovná večera. Návrat premiéra do vlasti je naplánovaný ešte vo štvrtok./agentury/

X X X

Štátnici podpíšu bianko šek armádam, kontrola žiadna. Dobrá správa pre extrémistov

Ako to už často býva v nejednej oblasti, dôležité nie je čo, ale ako. To platí aj o zvýšení európskeho obranného rozpočtu, respektíve členských krajín NATO. Rozmenené na drobné: nejde ani o to, o akú sumu sa zvýšia výdavky, ale najmä o to, na čo konkrétne sa minú, či sa vynaložia efektívne a na úkor čoho.

 Spojené štáty, aspoň nateraz, dávajú od Európy ruky preč. Sťažujú sa, že na obranu Európy míňajú veľa peňazí na úkor vlastných občanov a Európania sa hovejú v pohodlí. To je fakt. Faktom je aj to, že imperiálne chúťky Ruska sú veľké. Lenže predstavuje Kremeľ skutočne takú veľkú hrozbu, ako sa nám politici snažia nahovoriť, alebo sú to zámerné reči, ktorú majú „legalizovať“ zvyšovanie výdavkov na obranu?

 Rusko je bezpochyby náš nepriateľ, ale môže Európu ohroziť (nechajme bokom prešpekulované kybernetické útoky)? Nikto trochu pri zmysloch sa nepustí do konfliktu s blokom, ktorý má prevahu v konvenčných i jadrových zbraniach, ako aj v ľudských zdrojoch (s USA nás je 800 miliónov, Rusko má 150 miliónov obyvateľov). Na Ukrajine, napriek všetkej brutalite, Rusi napriek prevahe nepredvádzajú bohvieaký výkon: za tri roky postúpili minimálne. Ak by postupovali takým tempom ako momentálne, na naše hranice by dorazili za desiatky rokov. To je bezprostredná hrozba? Rusi nemajú kapacity – ani ľudské, ani vojenské.

A nezabúdajme, že invázia do Afganistanu v roku 1979 a následná dlhotrvajúca vojna doslova vybrakovali rozpočet ZSSR a prispeli k pádu komunizmu. A tiež si spomeňme, že boľševikom sa v roku 1917 podaril prevrat aj pre totálne vyčerpanie ruských zásob počas prvej svetovej vojny, keď nemali vojaci (i obyvateľstvo) čo jesť.

Len dejiny nás učia, že to má jeden háčik: prudký prepad životnej úrovne ľudí vždy privádza zo zúfalstva do ulíc. Ďalšie okresanie sociálneho štátu môže viesť k sociálnym búrkam, k nárastu popularity extrémistov a v konečnom dôsledku k fatálnemu ohrozeniu demokracie (aj bez Ruska).

Na druhej strane je nespochybniteľnou pravdou, že v Európe sme dlho zanedbávali modernizáciu armád. Obnova zbrojného parku prebieha pomaly, často škrípe na viacerých „frontoch“. No urobili sme si verejný audit, čo a kde potrebujeme? Pretože často sú informácie „tajné“, rozhoduje sa zatvorené dverami a verejnosti sa predhadzujú iba hrubé čísla. No sme to my všetci, kto financuje armádu. Nemali by sme mať detailnejšie informácie, na čo sa peniaze míňajú, ako efektívne a či zbrane aj dobre fungujú, nie sú chybové a často sa nekazia. Na tieto otázky by európski lídri mali jasne odpovedať na (i po) summite EÚ, na ktorom sa rozhoduje o stovkách miliárd (800) eur na obranu. Komu poputujú, na čo a ako budú využité?

To neznamená, že v súčasnej situácii by sa obranné výdavky nemali zvyšovať, ale celý proces musí byť premyslený a časovo ohraničený. Nestačí povedať, že budeme dávať 3 % HDP na obranu. Dokedy? Do roku 2030, 2035? A na úkor čoho a koho? Áno, na úkor, lebo vlády i politické elity – nech sú konzervatívne, liberálne, alebo sociálnodemokratické – nemenia zvyšovať dane majetným vrstvám alebo nadnárodným korporáciám s neohrozeným postavením na trhu. V USA počas druhej svetovej vojny financovali výdavky aj z nadmerných daní pre bohatých (sadzba aj 90 %). Teraz to už nejde?

Nie je žiadnym tajomstvom na čí úkor: škrtať sa má v sociálnych výdavkoch, zdravotníctve, školstve, pri oprave infraštruktúry, vo verejnom sektore. Akoby búranie (privatizácia) štátu blahobytu za posledných 25 rokov, najmä od roku 2010, postupovalo pomalým tempom a teraz má nabrať na otáčkach. Len dejiny nás učia, že to má jeden háčik: prudký prepad životnej úrovne ľudí vždy privádza zo zúfalstva do ulíc. Ďalšie okresanie sociálneho štátu môže viesť k sociálnym búrkam, k nárastu popularity extrémistov a v konečnom dôsledku k fatálnemu ohrozeniu demokracie (aj bez Ruska).

Armádu modernizovať musíme, Rusko je hrozba, Ukrajinu musíme ubrániť, no treba vážiť na medicínskych váhach, pýtať sa na každý cent, kam a prečo je vynaložený. Inak na to kruto doplatíme./agentury/

X X X

EÚ hľadá peniaze. Pustí sa do zbrojných pretekov s Ruskom?

Rusko vedie vojnu proti Ukrajine, ktorá si vyžiadala desaťtisíce obetí, a testuje Západ sabotážami. Amerika Donalda Trumpa sa medzitým minimálne do istej miery správa k Európskej únii ako nepriateľská mocnosť. Je to prelomový moment pre EÚ? Čo sa dá očakávať od lídrov únie? Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová hovorí, že únia je schopná na obranu položiť na stôl až 800 miliárd eur.

 Predseda Európskej rady António Costa, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na summite EÚ v Bruseli.

V Bruseli sa koná mimoriadny summit EÚ, na ktorom lídri členských krajín privítali prezidenta Volodymyra Zelenského. Stretnutie v Belgicku prišlo týždeň po neslávnej epizóde, keď po výmene názorov s Trumpom v Oválnej pracovni ukrajinskú hlavu štátu poslali preč z Bieleho domu. Washington následne zastavil Kyjevu vojenskú pomoc, ktorá slabla už od nástupu republikána do úradu 20. januára.

 „Niet pochýb o tom, že vojna na Ukrajine, nový prístup americkej vlády k Európe a preteky v zbrojení, ktoré začalo Rusko, pre nás predstavujú úplne nové výzvy. Európa musí túto výzvu, tieto preteky v zbrojení prijať a musí v nich zvíťaziť. Som presvedčený, že Rusko prehrá preteky v zbrojení, rovnako ako Sovietsky zväz prehral podobné preteky pred 40 rokmi,“ povedal v Bruseli podľa portálu Politico poľský premiér Donald Tusk.

Slovensko na summite zastupuje premiér Robert Fico. Podľa premiéra vojna proti Ukrajine Rusko výrazne posilnila. No mnohí ekonómovia upozorňujú na to, že Moskva teraz v prvom rade investuje do vojakov, a to je z dlhodobejšieho hľadiska ťažko udržateľné, najmä pri zachovaní západných sankcií.

Fico tiež uviedol, že je proti uplatňovaniu princípu, že je potrebné dosiahnuť mier prostredníctvom sily, teda zvýšenou podporou pre Kyjev. Predseda vlády do Belgicka odchádzal tým, že by mohol vrcholnú schôdzku blokovať, čo je pozícia, ktorú mu schválil parlamentný Výbor pre európske záležitosti. No z Ficových vyjadrení vyplývalo, že EÚ sa ho príliš nemusela obávať.

 „Zmienka o tom, že je potrebné v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenskej republiky hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu, je znesiteľná. Ak budú závery takúto formuláciu obsahovať, nemáme dôvody ich nepodporiť,“ potvrdil podľa agentúry TASR Fico na európskom výbore pred summitom.

Podľa diplomatických zdrojov sa do záverov summitu mala dostať formulácia, že lídri vyzývajú Európsku komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, a to aj prostredníctvom jeho obnovenia.

Maďarský problém

Zdá sa, že väčší problém pre ambície EÚ predstavuje maďarský premiér Viktor Orbán. „Šéf Európskej rady Antonio Costa sa pokúsi nájsť konsenzus s predsedom vlády, ale ak sa to nepodarí, únia sa zameria na spôsoby, ako ho obísť, a nie sa hádať,“ povedal pre agentúru Bloomberg diplomat EÚ, ktorý si neželal byť menovaný.

„Žijeme v historických časoch a mali by sme byť jednotnejší ako kedykoľvek predtým – a ak nesúhlasíte s týmto názorom, ostatní by mali ísť dopredu,“ pripomenul luxemburský premiér Luc Frieden. Aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová zdôraznila, že najmä, čo sa týka pomoci pre Ukrajinu, mnohé krajiny únie sú v nej ochotné pokračovať bez ohľadu na to, čo si myslí Budapešť, Bratislava či niekto ďalší. „Naša nová iniciatíva sa vníma ako koalícia ochotných, aby jedna krajina nemohla blokovať všetkých ostatných,“ vysvetlila bývalá estónska premiérka.

Takéto vyjadrenia sú aj formou tlaku na krajiny ako Maďarsko či Slovensko. Väčšinová mienka v EÚ je v tejto chvíli jasná. Únia čelí ruskej agresii a Trumpovmu tlaku, čo znamená, že musí posilniť obranu a bezpečnosť a musí na to nájsť peniaze. Aj premiér Fico povedal, že Slovensko nemá problém s plánom posilniť európsku obranyschopnosť a chce sa na tom aktívne zúčastňovať. Ak sa však bude bezpečnosť starého kontinentu riešiť mimo rámca únie, oslabí to najmä krajiny, ktoré sa ocitnú na druhej koľaji. Zároveň bude na obranu menej peňazí.

Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.

Predsedníčka eurokomisie von der Leyenová pred summitom zverejnila návrh na to, ako by EÚ mohla financovať svoju bezpečnosť. Celkovo by mohla v rámci plánu na prezbrojenie Európy (ReArm Europe Plan) dať dokopy až 800 miliárd eur.

„Prvou časťou je uvoľnenie využívania verejných financií v obrane na národnej úrovni. Členské štáty sú pripravené viac investovať do vlastnej bezpečnosti, ak majú fiškálny priestor. A my im to musíme umožniť,“ uviedla von der Leyonová. Zjednodušene povedané, ide o to, aby krajiny mohli investovať do obrany bez toho, aby im hrozili sankcie zo strany EK pre porušenie finančných pravidiel a nadmerné zadlženie.

„Druhým návrhom bude nový nástroj. Členským štátom poskytne pôžičky vo výške 150 miliárd eur na investície do obrany,“ informovala von der Leyeová. Podľa nej to umožní členským štátom lepšie spoločne investovať do bezpečnosti vrátane protileteckej a protiraketovej obrany, delostreleckých systémov, bezpilotných lietadiel, protidronových systémov či vojenskej mobility. „Samozrejme, s týmto vybavením môžu členské štáty masívne zvýšiť svoju podporu Ukrajine,“ pripomenula šéfka EK.

 „Tretím bodom je využitie sily rozpočtu EÚ. Na záver: Európa je pripravená prevziať za seba zodpovednosť. ReArm Europe by mohol zmobilizovať takmer 800 miliárd eur pre bezpečnú a odolnú Európu. Budeme pokračovať v úzkej spolupráci s našimi partnermi v NATO. Toto je moment pre Európu a sme pripravení urobiť viac,“ vyhlásila von der Leyenová.

„Každá členská krajina EÚ má svoje priority, ale najdôležitejšie je, aby sme do obrany investovali viac. Peniaze sú dôležité. Bez nich je takmer nemožné pohnúť sa vpred. A je potrebné zdôrazniť, že za posledných 20 rokov sme boli ochotní míňať na obranu asi 1,5 percenta hrubého domáceho produktu. Ale ani v tom čase nebola väčšina výdavkov zameraná na nákup alebo modernizáciu. Napríklad v Česku sme v rokoch 2014 až 2016 dali menej ako 10 percent vojenského rozpočtu na vybavenie armády,“ povedal pre Pravdu vojenský analytik Jan Kofroň z Karlovej univerzity.

Presný ukrajinský zásah spustil ohňostroj. Rusi prišli o termobarickú muníciu

Rusko minulý rok podľa odhadov minulo na vojnu približne 6,7 percenta HDP. Kofroň pripomína, že Európu nezachráni jeden či dva roky zvýšených obranných výdavkov.

„To problém nevyrieši. Je to dlhodobá záležitosť. Takže naozaj musíme míňať ďalších povedzme 10 rokov. Potom budeme môcť opäť uvažovať o znížení vojenských výdavkov. Ale teraz je to tak, že musíme míňať, inak to nejde. Dôležité je to nielen z hľadiska nákupu techniky, ale aj preto, lebo to vytvára určitý typ stability pre obranný priemysel. Bez investícii nie je dôvod na to, aby niekto niečo vyrábal. Musíme naše vojenské firmy uistiť, že naša ochota míňať viac nebude obmedzená na jeden či dva roky, ale bude trvať aj desaťročie. Na úrovni Európskej únie by sme mali prehodnotiť niektoré rozpočtové pravidlá, aby sme uľahčili vojenské výdavky. Už sme rozhodli, že do deficitov nebudeme rátať investície do obrany, ktoré sú zamerané na vybavenie armád. Je to dobrý začiatok, ale mali by sme sa pozrieť aj na to, či by sa to nemalo týkať budovania infraštruktúry a vedy, výskumu a vývoja,“ vysvetlil Kofroň./agentury/

X X X

Súd oslobodil bývalého šéfa Markízy Ruska spod obžaloby v kauze Maják nádeje

Súd rozhodnutie odôvodnil tým, že daný skutok nie je trestným činom.

Senát Mestského súdu Bratislava I oslobodil v stredu bývalého ministra hospodárstva a exšéfa televízie Markíza Pavla Ruska spod obžaloby zo subvenčného podvodu v kauze týkajúcej sa neziskovej organizácie Maják nádeje. Prokurátor sa voči rozsudku odvolal. Poškodení, ktorých súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, si ponechali lehotu. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Mestský súd Bratislava I musel v stredu opätovne rozhodnúť po tom, čo mu Krajský súd v Bratislave zrušil minulý rok v októbri rozsudok, ktorým Pavla Ruska uznal za vinného z pokračovacieho trestného činu subvenčného podvodu v kauze neziskovej organizácie Maják nádeje. Rozsudok zrušil pre nedostatočne vykonané dokazovanie a takisto preto, lebo súd prvého stupňa sa nevysporiadal s obhajobou.

Podľa obžaloby mal Pavol Rusko ako riaditeľ neziskovej organizácie Maják nádeje v roku 2015 financovať muzikál Rómeo a Júlia z peňazí účelovo viazaných na činnosť azylového centra. Celkovo malo ísť o sumu prevyšujúcu 100-tisíc eur. Obžalovaný vinu odmieta.

„My sme od začiatku uvádzali, že nebola iná možnosť, ako pokryť prvý štvrťrok, keďže aj podľa zmluvy mal klient povinnosť celoročne obstarávať a platiť určité služby, ale príspevok dostal až v apríli, takže musel si to refundovať z tých zdrojov, ktoré došli následne. V tomto smere je ten rozsudok nevyhnutný a musel byť oslobodzujúci,“ vysvetlil advokát Marek Para.

Nezisková organizácia Maják nádeje vznikla v roku 2002 ako spoločný projekt bratislavského Starého Mesta a Nadácie Markíza. Azylové centrum sídlilo v budove na Karpatskej ulici v Bratislave. Pavol Rusko bol v minulosti právoplatne odsúdený na 19 rokov väzenia pre kauzu falšovania televíznych zmeniek aktuality.sk

X X x

Albánska vláda sa rozhodla na rok zakázať TikTok, sieť viní z podnecovania násilia

Vláda je v kontakte so zástupcami TikToku ohľadom opatrení na zvýšenie bezpečnosti detí.

Albánska vláda vo štvrtok rozhodla na rok zakázať sociálnu platformu TikTok, ktorú viní z podnecovania násilia a šikany, najmä medzi deťmi. Zákaz chce uplatniť v najbližších dňoch. Ministerka školstva Ogerta Manastirliuová súčasne potvrdila, že vláda je v kontakte so zástupcami spoločnosti v súvislosti s možným zavedením opatrení vrátane rodičovskej kontroly i zahrnutia albánskeho jazyka do aplikácie. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.

Úrady podľa ministerky absolvovali približne 1300 stretnutí so zhruba 65-tisíc rodičmi, ktorí sa vyslovili za vypnutie alebo prinajmenšom obmedzenie TikToku. Vláda túto iniciatívu spustila ešte v minulom roku po tom, čo tínedžer v novembri dobodal svojho rovesníka po hádke, ktorá sa údajne začala na TikToku.

Premiér Edi Rama v decembri povedal, že cieľom je platformu úplne vypnúť. TikTok si vtedy od vlády v Tirane vyžiadal urýchlené objasnenie prípadu usmrteného tínedžera a následne dospel k záveru, že nejestvuje žiadny dôkaz, že by páchateľ alebo obeť mali na sieti založené účty. „Viaceré správy v skutočnosti potvrdili, že videá, ktoré viedli k tomuto incidentu, boli zverejnené na inej platforme, nie na TikToku,“ citovala z vyjadrenia agentúra AP.

Opozícia s ukončením činnosti TikToku nesúhlasí a proti tomuto kroku zvolala na 15. marca protest. Zákaz je podľa nej „aktom intolerancie a strachu zo slobodného myslenia a vyjadrovania sa“.

Rama vo štvrtok informoval, že so spoločnosťou prebieha „pozitívny“ dialóg a už čoskoro by mohla navrhnúť niekoľko opatrení, ktoré by viedli k zvýšeniu bezpečnosti detí v Albánsku. Tie podľa odborníkov tvoria najväčšiu skupinu používateľov TikToku v krajine.

Po správach o deťoch, ktoré obsah na sociálnych sieťach inšpiroval k tomu, aby si do školy brali nože, alebo o prípadoch šikanovania, ktoré podporovali príbehy na TikToku, sú rodičia v Albánsku čoraz viac znepokojení, napísala AP.

Úrady na situáciu reagovali posilnením prítomnosti polície na niektorých školách a zaviedli aj ďalšie opatrenia vrátane výcvikových programov pre učiteľov, študentov a ich rodičov, aktuality.sk

X X X

Česi majú problém s ropou. Štát požičia Orlenu 330-tisíc ton na výrobu palív

Pôžička ropy z českých núdzových zásob má zabezpečiť stabilnú výrobu palív potom, ako cez ropovod Družba prestala do Česka tiecť ropa. Taktiež má zamedziť prípadným špekuláciám s ich cenami.

 lČesko požičalo spoločnosti Orlen Unipetrol tretinu kritických zásob ropy, aby sa zabezpečilo hladké zásobovanie palivami.

Česká republika sa rozhodla reagovať na dočasné prerušenie dodávok ropy cez ropovod Družba poskytnutím núdzových rezerv domácim rafinériám. Štát preto uvoľní približne 330-tisíc ton ropy z hmotných rezerv pre Orlen Unipetrol. Tento krok má zabezpečiť plynulú výrobu pohonných hmôt.

K prerušeniu dodávok došlo v dôsledku komplikácií súvisiacich s tranzitnými platbami a napätou geopolitickou situáciou. Ropovod Družba, ktorý vedie z Ruska cez Ukrajinu a Slovensko až do Českej republiky, je jedným z hlavných zdrojov ropy pre české rafinérie. Minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela sa v spolupráci s predstaviteľmi Správy štátnych hmotných rezerv preto rozhodol operatívne uvoľniť potrebné množstvo suroviny, aby sa predišlo panike, ktorú by prípadný nedostatok pohonných hmôt mohol vyvolať.

Z vyjadrení českej vlády vyplýva, že krajina má dostatočné rezervy ropy na vyše 90 dní, takže dočasné využitie časti zásob by nemalo narušiť energetickú bezpečnosť štátu. Správca rezerv zdôrazňuje, že poskytnuté objemy sú návratné – rafinérie sú zmluvne zaviazané po obnovení normálnych dodávok ropu vrátiť späť do štátnych zásob.

Odborníci na energetiku upozorňujú, že prerušenia alebo obmedzenia zásobovania Česka cez ropovod Družba sa môžu vzhľadom na pretrvávajúcu vojnovú situáciu na Ukrajine a rôzne finančné sankcie voči Rusku opakovať. Česko sa preto snaží jej prísun diverzifikovať a postupne zvyšuje kapacitu alternatívnych trás, napríklad cez ropovod IKL, napojený na Transalpský ropovod (TAL) vedúci z prístavu Terst.

Podľa štátu toto riešenie zabezpečí stabilitu trhu s pohonnými hmotami a predíde možným špekuláciám s cenami palív. Orlen Unipetrol už českej vláde oficiálne poďakoval: „Táto pôžička nám umožní zaistiť výrobu a dodávky pohonných hmôt pre český trh do doby, než dôjde k prechodu na iné ropné zmesi, ktoré k nám budú prúdiť cez more a ropovodom TAL/IKL,“ uviedla spoločnosť./aktuality.sk/

X X X

Tibor Gašpar varuje pred treťou svetovou vojnou. Opozíciu obviňuje z eskalácie konfliktu

Gašpar kritizuje lídrov EÚ za nečinnosť v otázke mierových rokovaní a varuje pred rizikom globálneho konfliktu.

Opozícia chce Slovensko a Európu vtiahnuť do vojny. Po štvrtkovom rokovaní Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti to uviedol koaličný poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD). Premiér Robert Fico (Smer-SD) podľa neho na výbore jasne deklaroval, s akými stanoviskami ide na samit Európskej rady a ako bude obhajovať národnoštátne záujmy Slovenska.

„Spôsob, akým hodnotia súčasnú politickú situáciu na úrovni Európskej únie (EÚ) alebo bezpečnostnú situáciu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, jednoznačne nasvedčuje tomu, že majú záujem tak ako mnohí militantní lídri členských krajín EÚ, viesť ďalej tento konflikt, nechať ďalej zabíjať množstvo Ukrajincov aj Rusov, namiesto toho, aby sa snažili aj oni vlastným hlasom volať po mieri,“ podotkol Gašpar.

Poslanec si neželá, aby sa ukrajinsko-ruská vojna preklopila do vojny medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Tvrdí, že sú tu krajiny, ktoré o to záujem majú a Gašpar za tým vidí snahu o tretiu svetovú vojnu. Zároveň sa pýta, prečo sa lídri Únie, NATO či niektorých silnejších krajín EÚ nepokúšajú zvolať rokovanie o mieri, na ktorom by bola účastná Európa, Ukrajina a Rusko. „Prečo súbežne s rokovaniami, ktoré vedie americký prezident Donald Trump s Vladimirom Putinom, nerobí Európska únia takúto iniciatívu? Kde inde máme preukázať, že sme dôležitým hráčom geopolitiky, keď nie takouto vlastnou iniciatívu, ak máme záujem o mier,“ skonštatoval poslanec.

uSlovenský premiér zároveň podľa Gašpara nie je izolovaný, pretože rokuje s administratívou Trumpa, ruským prezidentom Putinom, Čínou, Tureckom aj Brazíliou. Poznamenal, že Slovensko bezproblémovo komunikuje so šéfom NATO a Fico je prizývaný aj na všetky samity EÚ.

Na rokovaní výboru premiér oboznámil členov so stanoviskami SR, s ktorými odchádza na mimoriadny samit EÚ v Bruseli. Za kľúčovú považuje otázku obnovenia tranzitu plynu cez Ukrajinu na Slovensko, oznámil, že ak budú závery samitu obsahovať formuláciu o hľadaní riešenia obnovenia tohto tranzitu, nebude ich blokovať. Zopakoval, že Slovensko je proti vojenskej pomoci Ukrajine, nebude súhlasiť ani s prípadným návrhom na okamžitú finančnú zbierku, v prípade bilaterálnych dohôd však bude SR rešpektovať vôľu iných členských krajín EÚ, aktuality.sk

X X X

Kaliňákove slová o Rusoch v Užhorode podráždili prezidenta aj ukrajinské veľvyslanectvo. Tvrdo reagoval tiež Šutaj Eštok

Slovenskú zahraničnú politiku tvorí prezident a predseda vlády, ostatní ju len komentujú, vyhlásil prezident Peter Pellegrini v súvislosti s vyjadreniami viacerých koaličných politikov, ktoré podľa neho zbytočne zahlcujú verejný priestor a vzbudzujú u Slovákov neistotu. Dodal, že NATO možno bude prechádzať kvalitatívnymi zmenami a EÚ zase stojí na rázcestí, ako byť efektívnejšou, no Slovensko od členstva v týchto dvoch organizáciách nechce nikto odkláňať. Slová europoslanca Erika Kaliňáka (Smer) neberie prezident „vôbec vážne“.

 Podľa jeho mienky sa verejný priestor zbytočne zahlcuje nezodpovednými vyjadreniami politikov ako Erika Kaliňáka či Ľuboša Blahu. „Svojimi konaniami nepomáhajú ani vlastnému premiérovi, ktorý sa snaží slovenskú verejnosť presvedčiť, že nie je dôvod demonštrovať, pretože nikto nechce odkláňať Slovensko z EÚ alebo NATO. Mnohé z týchto vyjadrení považujem preto za zbytočné a nešťastné,“ konštatoval.

Pre budúcnosť krajiny neznamenajú podľa prezidentových slov nič, ale vzbudzujú v spoločnosti neistotu a popierajú aj slová predsedu vlády SR, predsedníčky Európskej komisie či šéfa NATO, ktorí spoločne vyjadrili, že necítia žiadne pochybnosti o členstve Slovenska v týchto inštitúciách.

Vyjadrenia však nevníma zatiaľ dramaticky, pretože pre neho je dôležité, ako sa správa premiér na európskych zasadnutiach a on ako hlava štátu na samitoch NATO. „My tvoríme zahraničnú politiku, ostatní ju len komentujú,“ dodal.

Slová Erika Kaliňáka o tom, že ak by sa Rusi dostali do ukrajinského Užhorodu, Slovensko by malo konečne spoľahlivého partnera, neberie Pellegrini „vôbec“ vážne. Vníma ho ako mladého a veľmi neskúseného politika.

„Nemyslím si, že tento mladý muž, ktorý je v politike veľmi krátko, má a je schopný tak analyzovať situáciu vo svete, aby rozprával svoje názory. A keď ich rozpráva, tak ich netreba brať vôbec vážne a relevantne, pretože on má ešte na to čas, aby sa najvyšší ústavní činitelia zaoberali jeho vyjadreniami,“ povedal s tým, že europoslanec Kaliňák sa snaží zaujať.

Premiér bol podľa prezidenta na štvrtkovom zasadnutí parlamentného eurovýboru veľmi korektný a konkrétny. Myslí si, že svojím tvrdým postojom sa mu podarí do záverov samitu EÚ presadiť zmienku o tom, že EÚ, Ukrajina a Slovensko musia vyvinúť maximálne úsilie v diskusii o návrate možnosti tranzitu plynu pre Slovensko cez ukrajinsky plynovod. „To je legitímny postoj SR,“ povedal.

 Kaliňákov výrok o Rusoch v Užhorode ako o spoľahlivých susedoch kritizoval aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. „Žijeme dnes príliš vážne časy, opakujem, príliš vážne časy, aby bol v zahraničnej politike priestor na nejaké lacné frajeriny,“ povedal.

Výroky Erika Kaliňáka označil Šutaj Eštok za „vrcholne nezodpovedné“ a povedal, že šéf poradcov premiéra Roberta Fica by si mal v tomto radšej nechať radiť od predsedu vlády než opačne.

Predseda Hlasu sa odvolával na Roberta Fica, ktorý podľa neho vyzýval na dodržiavanie medzinárodného práva. „Niet takého medzinárodného práva, ktoré by nášho legitímneho a zvrchovaného suseda Ukrajinu nahradilo akýmkoľvek iným štátom,“ povedal Šutaj Eštok.

 Vyjadrenia sú hanebné

Veľvyslanectvo Ukrajiny v SR taktiež rázne protestuje proti vyjadreniam Erika Kaliňáka.

Ukrajinské veľvyslanectvo označilo Kaliňákove vyjadrenia za hanebné, vníma ich ako spochybňovanie záväzku Slovenska dodržiavať normy medzinárodného práva, ktorých hlavnou hodnotou je neporušiteľnosť suverenity a územnej celistvosti nezávislých štátov. „V čase, keď ukrajinský národ už štvrtý rok po sebe hrdinsky vzdoruje rozsiahlej ruskej agresii a potrebuje podporu svetového spoločenstva, vysoký predstaviteľ vládnej strany susedného štátu, ktorý by mal mať najväčší záujem na zachovaní nezávislej, suverénnej a silnej Ukrajiny, otvorene stojí na strane agresora a praje mu okupáciu celého územia krajiny, ktorá sa stala jeho obeťou,“ uviedlo Veľvyslanectvo Ukrajiny v SR.

Veľvyslanectvo tiež vo svojom stanovisku uviedlo, že takéto nezodpovedné vyhlásenia E. Kaliňáka podkopávajú úsilie ukrajinskej aj slovenskej strany o návrat k pragmatickému, konštruktívnemu a obojstranne výhodnému dialógu, a to na všetkých úrovniach, okrem iného aj formátu spoločných zasadnutí vlád. „Veľvyslanectvo má v úmysle obrátiť sa na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky s príslušnou nótou s cieľom získať jasné vysvetlenie nevhodných vyjadrení predstaviteľa vládnej strany a zároveň si vyhradzuje právo iniciovať reakčné opatrenia ukrajinskej strany v rámci ochrany národných záujmov našej krajiny,“ uzavrelo Veľvyslanectvo Ukrajiny v SR.

 Erik Kaliňák v relácii 1 na 1 pre portál interez.sk okrem iného uviedol, že ak by sa Rusi dostali do Užhorodu, mali by sme „konečne spoľahlivého suseda“, ktorý by bol dôveryhodnejší ako Ukrajina.

„Budem cynik a poviem, že by sme mali konečne spoľahlivého suseda. Pretože keď si pozriete slovensko-ukrajinské vzťahy a to, ako sme ich x-krát už museli my zachrániť po tom, čo si vybudovali nejaký konflikt s Ruskom ekonomicky, a koľkokrát nám oni neboli ochotní pomôcť, tak z toho ohľadu sú Rusi dôveryhodnejší partner pre nás v ekonomickej oblasti. Hovorím cynicky.“ Súčasne v relácii vyhlásil, že sa „musíme pripraviť na prípadné rozpustenie NATO“.

„Hovoríme to dlho a jasne. Žiadna politika na štyri svetové strany, ale ruská gubernia, to je vízia tejto vládnej garnitúry pre Slovensko,“ vyhlásil líder PS Michal Šimečka a pripomenul, že tak, ako pripustil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) vystúpenie z EÚ, aj toto je moment, keď strana Smer prezrádza svoje skutočné úmysly so Slovenskom.

„Fico nás ťahá preč z Európy, páli mosty s našimi spojencami, dáva nás do rúk Putinovi s Trumpom. Je to vlastizrada. Nemá na to legitimitu, táto vláda musí čo najskôr skončiť a jediné riešenie sú predčasné voľby,“ uzavrel predseda Progresívneho Slovenska./agentury/

X X X

Európa má v rukách mocný nástroj proti Rusku

Teraz je jasné, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zradí Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii. Samotný Trump je buď obeťou dezinformácií, alebo je ochotným účastníkom snahy oklamať Američanov o príčinách a následkoch vojny.

 Trumpove klamstvá zahŕňajú tvrdenie, že Ukrajina je rovnako zodpovedná za vojnu; že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj „nemá karty“ na ukončenie konfliktu za výhodných podmienok; a že Ukrajina by sa nemohla brániť bez pomoci USA.

Napriek tomu celý svet vie, že Rusko spustilo nevyprovokovanú inváziu, a všetci si pamätáme prvé týždne, keď Ukrajinci statočne bránili frontovú líniu v dĺžke 2 900 kilometrov proti údajne nadradenej armáde, dávno predtým, ako dorazili dodávky západného delostrelectva, obrnených vozidiel a systémov protivzdušnej obrany.

Hanebná scéna v Oválnej pracovni 28. februára zdôraznila Trumpovo nepriateľstvo voči Zelenskému a náklonnosť k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Je to preto, že Trump miluje autoritárske postavy, ktoré naplnili jeho vlastné ambície? Alebo preto, Putin má na Trumpa kompromitujúce materiály (ako sa všeobecne predpokladalo počas jeho prvého funkčného obdobia)?

Trump pohŕda právom

Nech je to akokoľvek, Trump odmieta samotnú myšlienku právneho štátu, pretože ju podriaďuje politickým záujmom: zákon by sa mal používať, keď slúži záujmom prezidenta, a ignorovať, ak to tak nie je. Dohody medzi krajinami (aj tie, ktoré podpísal) sa dajú ľubovoľne porušovať. Spojené štáty spolu s Veľkou Britániou a Ruskom sľúbili brániť územnú celistvosť Ukrajiny pred 30 rokmi v Budapeštianskom memorande podpísanom v decembri 1994.

Výmenou za to Ukrajina súhlasila, že sa vzdá tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete, zdedeného po Sovietskom zväze. Rusko porušilo dohodu, keď v roku 2014 napadlo a ilegálne anektovalo Krym, a teraz Ukrajinu zradili dve strany dohody.

Trumpovo odmietnutie rešpektovať americké slovo je hanebné. Ukrajinci dodržali dohodu a očakávali, že USA urobia to isté. Tieto zrady majú smrteľné dôsledky, a to nielen pre Ukrajinu. Bezpečnosť Európy sa desaťročia opierala o článok 5 zmluvy NATO, podľa ktorého je útok na jedného člena útokom na všetkých. Teraz je však zrejmé, že USA budú brániť Európu len vtedy, ak to bude slúžiť tomu, čo Trump považuje za svoje záujmy. Medzinárodné právo a zmluvné záväzky pre neho nič neznamenajú, rovnako ako nič neznamenajú pre Putina.

Ruské zmrazené aktíva musí Európa použiť teraz

Európania sa s touto krutou realitou musia vyrovnať. Najbezprostrednejšími úlohami je vytvorenie sebestačných obranných síl a rozhodnúť sa, ako naložiť s 220 miliardami dolárov ruských suverénnych aktív (z 300–350 miliárd dolárov zmrazených v roku 2022), ktoré sú v súčasnosti zadržané podľa európskej jurisdikcie.

V júni 2024 G7 súhlasila s použitím úrokov (50 miliárd USD) z týchto aktív na poskytnutie finančnej pomoci Ukrajine a Európska komisia vyplatila prvú splátku v sume tri miliardy USD v januári 2025. Keďže USA pravdepodobne ukončia finančnú pomoc, toto polovičné opatrenie už nebude stačiť. Európa musí ísť ďalej a zhabať všetky ruské aktíva, ktoré má pod kontrolou.

Rusku by nemalo byť umožnené tvrdiť, že majetok je právne chránený v čase, keď narúša vládu zákona a slobodne konfiškuje západné aktíva v rámci svojej vlastnej jurisdikcie.

Tieto aktíva sa mali pôvodne použiť na financovanie obnovy Ukrajiny, no postupne škody spôsobené ruskou agresiou značne presiahli sumu 220 miliárd dolárov. Momentálne sú však peniaze potrebné na oveľa naliehavejšie úlohy. Nie je možné obnoviť krajinu, ktorá je stále pod paľbou a čiastočne okupovaná.

Spravodlivosť a zdravý rozum diktujú, že tieto zdroje idú na financovanie obrany Ukrajiny. Európa môže použiť akékoľvek právne manévre, ktoré potrebuje; dôležité je, aby Ukrajina dostala peniaze okamžite a mohla nakúpiť vojenské vybavenie a opraviť infraštruktúru, ktorú Rusko neustále ničí.

O zodpovednosti nemôže byť ani reči. Rusku by nemalo byť umožnené tvrdiť, že majetok je právne chránený v čase, keď narúša vládu zákona a slobodne konfiškuje západné aktíva v rámci svojej vlastnej jurisdikcie. Navyše, okamžité sprístupnenie finančných prostriedkov Ukrajine by bolo vo vlastnom záujme Európy. Čokoľvek Ukrajina vynaloží na svoj obranný priemysel, v konečnom dôsledku posilní vlastnú obrannú kapacitu Európy a stimuluje jej ochabujúcu ekonomiku.

Nie je priestor na mrhanie času. Použitie finančných prostriedkov ako finančnej záruky pre budúcu medzinárodnú komisiu na vyrovnanie pohľadávok, ako bolo navrhnuté, by spôsobilo neprijateľné oneskorenie. Príliv autoritárstva stúpa a Európa sa stala svetovou hrádzou proti nemu. Európske hodnoty – a celosvetová obrana občianskych slobôd, demokracie a ľudských práv – sú v ohrození.

Ako nedávno povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron: „Európa by mala znovu objaviť chuť rizika, ambícií a moci.“ Ak chcú on a ďalší európski lídri pokračovať v rétorickej podpore Ukrajiny po debakli v Oválnej pracovni, musia využiť tento okamih: to znamená zmocniť sa ruských aktív. Ukrajina bráni celú Európu. Európa sa nesmie skrývať za striktne právne výhovorky./agentury/

X X X

Škóti odkazujú Trumpovi, že by ho neradi videli na svojom území. Čo musí urobiť, aby sa stal vítaným hosťom?

Americký prezident pyká za prehrešok, ktorého sa dopustil pred fotografmi a televíznymi kameramani. Po niekoľkých dňoch ho dobehol diplomatický prešľap, ktorý urobil počas prijatia britského premiéra. Deň pred hádkou s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu rokoval na rovnakom mieste s Keirom Starmerom, ktorý mu odovzdal list od kráľa Karola III. Médiá sa mali dozvedieť iba to, že ho pozýva na oficiálnu návštevu Spojeného kráľovstva, Donald Trump však prezradil detaily. List ukázal tak, že kamery a fotoaparáty zaznamenali jeho obsah, pri ktorom panovník uviedol, že je súkromný a dôverný.

 Korešpondencie Karola III. sa teraz chytili politici v Škótsku po tom, čo Trump rozhodol o zmrazení vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Faktickú zradu Zelenského a jeho armády považujú Škóti za dôvod, pre ktorý by šéfa Bieleho domu neradi videli na svojom území. Odkiaľ vedia, že po prílete do Británie by mal prísť aj na ich pôdu? Z listu, ktorý hrdý Trump ukázal pred médiami. „Kráľ navrhol, aby sa najprv stretli buď v Dumfries House alebo na Balmorale, ktoré sa nachádzajú v blízkosti golfových ihrísk amerického prezidenta, aby sa porozprávali o plánoch veľkolepej štátnej návštevy,“ napísal server The National. Dumfries House je vidiecka usadlosť patriaca kráľovskej rodine a tá tiež vlastní zámok Balmoral, ktorý slúži ako jej rezidencia. Prezident USA je majiteľ golfového areálu s rozlohou 570 hektárov (pozemky kúpil v roku 2006).

Z listu vyplynulo, že v blízkej budúcnosti by sa Karol III. a Trump mohli stretnúť v Škótsku, kde by prebrali budúci program v poradí druhej štátnej návštevy tohto republikána. Starmer podčiarkol, že tá by nemala obdobu. Ide o to, že britský monarcha pozýva každého z amerických prezidentov iba na jednu štátnu návštevu. V prípade Trumpa sa uskutočnila v roku 2019, keď ho pozvala na ňu vtedajšia panovníčka Alžbeta II. Ak ten istý šéf Bieleho domu znovu pricestuje do Spojeného kráľovstva, už nejde o štátnu návštevu; monarcha s ním spravidla debatuje na obede alebo pri čaji na hrade Windsor. Štátny banket alebo iná pompa už s druhou návštevou nie sú spojené.

 Prečo asi Karol III. porušil tradíciu? Správna odpoveď zrejme znie tak, že so Starmerom sa dohodli pokúsiť sa nakloniť si Trumpa čo naviac na stranu Británie. Prezident USA totiž rozpútava obchodnú vojnu proti mnohým štátom, keď sa im vyhráža uvalením vysokých ciel. Riziko sa týka aj Spojeného kráľovstva. Dôvtipným zaliečaním sa Trumpovi by Briti možno dokázali obmäkčiť šéfa Bieleho domu, aby ich krajinu vynechal z colného trestania. Mimochodom, Trump už naznačil, že by voči Spojenému kráľovstvu mohol uplatniť výnimku… Postup kráľa a predsedu vlády sa mnohým nemusí páčiť, ale treba zdôrazniť, že sa správajú k prezidentovi USA ako šikovní prezieraví diplomati.

Trump reagoval na list od Karola III. s radosťou, keď poznamenal, že Británia je úžasná krajina, ktorú viackrát navštívil. Bolo evidentné, že pozvanie od monarchu ho veľmi nadchlo. Škótsky premiér John Swinney sa najprv tiež potešil: „Bude pokračovať v konštruktívnom vzťahu Škótska s USA a urobí všetko, čo bude v jeho silách, aby posilnil kultúrne a ekonomické vzťahy medzi oboma krajinami,“ citoval vtedy médiá z vyhlásenia hovorcu škótskej vlády o postoji Swinneyho.

 Potom však Trump ponížil Zelenského pred televíznymi kamerami a následne rozhodol o zmrazení vojenskej pomoci Ukrajine. „Nevidím, ako by sa mohla uskutočniť návšteva prezidenta USA, ktorú mu ponúkol kráľ, pokiaľ nebude s nami plnohodnotne pri ochrane Ukrajiny a garantovaní jej nezávislosti,“ povedal Swinney pre stanicu BBC. „Starmer by mal vstať z kolien a odvolať ponuku na štátnu návštevu,“ pridal sa predák Škótskej národnej strany v dolnej komore britského parlamentu Stephen Flynn. Je to nielen názor viacerých škótskych politikov: petíciu proti návšteve Trumpa doteraz podpísalo už via ako 250-tisíc Škótov. Posolstvo z Edinburghu do Washingtonu znie, že šéf Bieleho domu je nevítaný v prípade, že nezmení svoj postoj k záujmom Ukrajiny.

Starmer dal jasne najavo, že vyhlásenia proti návšteve Trumpa považuje za kontraproduktívne: „Nenechám sa odkloniť Škótskou národnou stranou alebo inými, ktorí sa snažia zosilniť rétoriku bez toho, aby ocenili to najdôležitejšie, čo je v stávke – hovoríme o mieri v Európe,“ zdôraznil premiér podľa BBC. O Starmerovi sa dá povedať, že šikovne manévruje medzi Trumpom a Zelenským: s obidvomi lídrami sa snaží vychádzať čo najlepšie a v konečnom dôsledku môže zohrávať významnú úlohu pri ukončení vojny na Ukrajine. Na jednej strane je odhodlaný vojensky podporovať Zelenského, aby sa jeho armáda ubránila ruskej agresii, a na druhej strane si uvedomuje dôležitosť dobrých vzťahov s Trumpom, ktorý má povesť nevypočítateľného politika.

Swinney počas predvolebnej kampane v USA verejne podporil Trumpovu súperku Kamalu Harrisovú. Po príchode republikána do Bieleho domu však pripomínal, ako Trump viackrát hovoril o svojom peknom vzťahu k Škótsku. Keď spolu telefonovali, Swinney upozornil Trumpa na význam obchodných vzťahov. Konkrétne sa zmienil o škótskej whisky. Otázne je, či teraz ostrou rétorikou proti šéfovi Bieleho domu nenarobí veľa škody. Keby Trump uvalil aj clá na dovoz whisky do USA, škótskych výrobcov by toto rozhodnutie silno zabolelo. Škótsko totiž ročne vyváža do Spojených štátov whisky v celkovej hodnote v prepočte až okolo 500 miliónov eur. Po uvalení cla vo výške 20 % alebo 25 % by fľaše s týmto alkoholickým nápojom ťažko konkurovali cenám amerických liehovarov.

X X X

Zástupcovia USA a Ukrajiny sa na budúci týždeň stretnú v Saudskej Arábii

Delegácie budú diskutovať o snahe dosiahnuť prímerie vo vojne s Ruskom.

Vysokopostavení predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa na budúcu stredu (12. 3.) stretnú v Saudskej Arábii. Informoval o tom vo štvrtok portál Axios s odvolaním sa na dva nemenované zdroje, podľa ktorých budú delegácie diskutovať o snahe dosiahnuť prímerie vo vojne s Ruskom.

Dohoda, že v blízkej budúcnosti bude zorganizované stretnutie zástupcov Ukrajiny a USA, vzišla zo stredajšieho telefonátu vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom. Termín a miesto stretnutia neboli stanovené.

 Korešpondentka televízie Fox News Jacqui Heinrichová vo štvrtok na sociálnej sieti X napísala, že americká delegácia odcestuje budúci utorok do Rijádu na stretnutie s Ukrajincami. Podľa zdrojov Axiosu sa schôdzka uskutoční na ďalší deň.

Americkú stranu bude podľa spravodajkyne zastupovať minister zahraničných vecí Marco Rubio, osobitný vyslanec Steve Witkoff i poradca Waltz. Ukrajinskú delegáciu povedie Jermak, o ďalších predstaviteľoch sa Heinrichová nezmienila.

Schôdzka v takomto formáte by sa odohrala približne týždeň po tom, čo Spojené štáty pozastavili poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine aj výmenu spravodajských informácií s Kyjevom.

Týmto krokom zo strany americkej administratívy predchádzala roztržka ukrajinskej hlavy štátu Volodymyra Zelenského a amerického prezidenta Donalda Trumpa v Bielom dome, kde pôvodne mali podpísať dohodu o ukrajinských prírodných zdrojoch.

Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje zdroje v stredu napísala, že Spojené štáty podmieňujú podpísanie dohody o nerastných surovinách s Ukrajinou uzavretím okamžitého prímeria s Ruskom, aktuality.ski

X X X

Proruská skupina Brat za brata mieri k Pellegrinimu. Tvrdí, že má 450-tisíc podpisov na referendum

Zoskupenie Brat za brata tvrdí, že predbehlo konkurenciu aj Demokratov. Priamo zvnútra organizácie sa však ozval hlas, ktorý ich petíciu spochybňuje.

Prezident Peter Pellegrini sa skôr či neskôr bude musieť zaoberať petíciou občanov, ktorí žiadajú referendum o zrušení sankcií proti Ruskej federácii. Viac ako štvrť milióna podpisov už vyzbierali malé mimoparlamentné strany Slovenské hnutie obrody (SHO) a Domov.

Nezávisle od SHO však s vlastnou petíciou prišla aj proruská skupina motorkárov s názvom Brat za brata. Vodca organizácie Matúš Alexa oznámil, že v relatívne krátkom čase dali dokopy takmer 450-tisíc podpisov, čo je o stotisíc viac, ako treba na vyhlásenie referenda.

Či sa to proruským motorkárom skutočne podarilo, je však otázne. Alexu spochybňujú organizátori prvej petičnej akcie z SHO a strany Domov, ale aj vplyvný bývalý člen, ktorého zo zoskupenia Brat za brata vyhodili.

Organizáciu Brat za brata, ktorá vznikla v roku 2019, s Ruskom nespájajú len sympatie jej členov k politike Kremľa. Alexa Moskvu pravidelne navštevuje. Pred štyrmi rokmi v ruskej metropole motorkári prevzali takzvané večné svetlo priamo z rúk Sergeja Naryškina, bývalého príslušníka sovietskej tajnej služby KGB a dnes šéfa ruskej civilnej rozviedky.

Alexa, ktorý na hrudi nosí aj oficiálne vyznamenanie ruskej ambasády, podporuje ťaženie proti Ukrajine, vyhráža sa médiám a ľudí sa na sociálnych sieťach pýta, či sú za rozpustenie strán PS, SaS, Demokrati a OĽaNO.

V januári skupina vyzvala na zakladanie „buniek“ po celom Slovensku a oznámila, že nadišiel čas na „novodobé partizánske hnutie na Slovensku“. Opozičná SaS na organizáciu podala trestné oznámenie. Popritom všetkom členovia skupiny po Slovensku zbierali podpisy na referendum, v ktorom sa chcú občanov pýtať, či sú za zrušenie protiruských sankcií.

A ako sami tvrdia, boli mimoriadne úspešní. „Chceme ohlásiť ukončenie zberu podpisov ‚stop ruským sankciám‘. Vyzbierali sme skoro 450-tisíc podpisov, čo je úžasné, nádherné číslo za štyri mesiace,“ oznámil Alexa ešte 18. februára.

Harabin aj Bombic

Len pár dní predtým Aktuality.sk informovali o petícii SHO a strany Domov Pavla Slotu, ktorí v tom čase napočítali asi 240-tisíc podpisov. Zbierať pritom začali ešte skôr. V súčasnosti majú podpisy asi od 265-tisíc ľudí.

Na vyhlásenie referenda je potrebné získať súhlas aspoň 350-tisíc občanov. Iniciatívu SHO okrem Slotovej strany Domov podporili aj Štefan Harabin či stíhaný, no na sociálnych sieťach pomerne populárny Daniel Bombic.

Zhruba päť mesiacov zbierajú podpisy na referendum o skrátení volebného obdobia aj Demokrati, vo februári ich podľa Jaroslava Naďa mali niečo cez 100-tisíc.

Ako sa zoskupeniu Brat za brata mohlo podariť nahromadiť také množstvo podpisov len za štyri mesiace, zostáva tak trocha záhadou. Alexa ukazoval haldy petičných hárkov ruskej štátnej televízii Rossija 1 už v polke januára.

Keď o mesiac neskôr oznamoval svojim sledovateľom na Facebooku splnenie cieľa, povedal, že im v zbere pomáhali aj iné organizácie. Žiadne však nemenoval. Motorkári nechceli viac prezradiť ani v odpovediach na naše otázky.

Zapojil sa národ, tvrdia

„Jednoducho. Zapojil sa národ na Slovensku,“ odpísali nám z Brat za brata. Podpisy vraj zbierali aj obce a „aktivisti z celého Slovenska“. Organizácia sa teraz dožaduje prijatia u prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý podľa ústavy plebiscit vyhlasuje.

Zoskupenie avizuje, že podpisy odovzdá 11. marca o 10:00. Hovorkyňa hlavy štátu Patrícia Medveď Macíková nám potvrdila, že ich ľudia z Brat za brata kontaktovali, bližšie informácie nám však neposkytla.

O iniciatíve Brat za brata majú pochybnosti v strane SHO a Domov. Nepozdáva sa im už formulácia samotnej otázky, ktorú by sa v referende chceli motorkári pýtať. Brat za brata hovorí o „zrušení“ sankcií, otázka SHO je o „neuplatňovaní“ sankcií zo strany Slovenska.

Takto koncipovanú otázku považujú za právne čistejšiu, keďže Slovensko ako také sankcie na Rusko neuvalilo. „Pripomínam, že Slovenské hnutie obrody nie je nejaký pochybný gang motorkárov, my vieme, že Slovensko nemôže rušiť niečo, čo nezaviedlo,“ napísal na Facebooku šéf SHO Róbert Švec.

Kamarát, klameš

Aj líder strany Domov Pavol Slota petíciu Brat za brata spochybňuje. V diskusii pod svojim statusom na sociálnej sieti napísal, že sa hárky motorkárov nedostanú nielen na stôl prezidenta, ale ani k ľuďom, ktorí majú pravosť podpisov overovať.

„Matúš Alexa sa nemôže tváriť, že má väčšie štruktúry a rozpočet ako Smer-SSD, Hlas, Domov-NS a Republika dokopy, ale robí tak, keď sa tvári, že sa mu podarilo vyzbierať toľko podpisov a za kratší čas ako spomenutým stranám na petíciu za referendum počas bývalej vlády,“ konštatoval Slota.

Ozval sa aj skeptický hlas priamo zvnútra organizácie. Prehovoril bývalý dôležitý člen Brat za brata Rastislav Bočan, ktorého zo skupiny po viacerých nezhodách vyhodili. Vo videu, ktoré Bočan zverejnil, Alexovi vyčíta, že sa odmietol spojiť s SHO a Pavlom Slotom a rozhodol sa pre vlastnú petíciu.

„Čo si povedal? Nerieš, on má svoje, my máme svoje, tak aký to malo význam, tá petícia?“ pýta sa Bočan. Problém má aj s údajnými 450-tisíc podpismi. „Polka (podpisov, pozn. red.) je z osád, keď nie aj viac, vieme prečo, že. Ale skontroloval vôbec niekto tie podpisy? Že sú tam niektorí aj dvakrát, trikrát podpísaní? Myslím, že asi nie. Kamarát, veľa ľudí zavádzaš aj klameš,“ obvinil Alexu jeho bývalý kolega.

Čo urobí Pellegrini?

V prípade možného referenda o ruských sankciách je tu ešte jeden, zrejme najdôležitejší problém. Nie je totiž isté, či by sa takýto plebiscit vôbec u nás mohol uskutočniť.

Ak má prezident pochybnosti, či predmet referenda nie je v rozpore s ústavou, môže sa najskôr obrátiť na Ústavný súd, aby otázku preskúmal. V minulosti už túto možnosť využili Andrej Kiska aj Zuzana Čaputová.

Expert na ústavné právo a niekdajší poslanec strany Most-Híd Peter Kresák si myslí, že by tak urobil aj Peter Pellegrini, ak by mu na stole naozaj pristálo referendum o sankciách.

„Slovenská republika ako členský štát EÚ sa na sankciách voči Ruskej federácii podieľa v súlade s opatreniami EÚ. Jednostranné odstúpenie od sankcií zo strany SR by určite vyvolalo reakciu zo strany EÚ, keďže by bolo v rozpore nielen s viacerými nariadeniami, ale aj so zakladajúcimi zmluvami EÚ, najmä s obsahom Lisabonskej zmluvy z roku 2009,“ vysvetľuje Kresák.

Ústavný právnik preto predpokladá, že vzhľadom na všetky riziká, ktoré by takýto plebiscit priniesol, by sa Pellegrini obrátil na Ústavný súd.

Úspešné referendum

Ak by sa aj Peter Pellegrini rozhodol referendum vyhlásiť, organizátorov referenda by najťažšia úloha stále ešte len čakala. Podľa ústavy sú výsledky referenda platné len vtedy, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou.

Inými slovami, muselo by sa na ňom zúčastniť zhruba 2,2 milióna ľudí. Z nich by viac ako 1,1 milióna voličov muselo s referendovou otázkou súhlasiť.

Na Slovensku sa od roku 1993 konalo deväť referend, no úspešné bolo len jediné, a to v roku 2003, keď Slováci rozhodovali o vstupe do EÚ. Ak by referendum o sankciách náhodou bolo úspešné, podľa Kresáka by parlament, vláda, ale napríklad aj ministerstvo zahraničných vecí museli v rámci svojich kompetencií konať v súlade s vyjadrením občanov, aktuality.sk

X X X

Sudán podal žalobu proti Spojeným arabským emirátom za „spoluúčasť na genocíde“

SAE opakovane odmietli tvrdenia a označili žalobu za reklamný trik.

Sudán v stredu podal na Medzinárodnom súdnom dvore (MSD) v Haagu žalobu proti Spojeným arabským emirátom (SAE). Tvrdí, že SAE sa podieľajú na genocíde, pretože údajne podporujú sudánske polovojenské Sily rýchlej podpory (RSF), ktoré sú už takmer dva roky vo vojne so sudánskou armádou. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

SAE sa podľa Sudánu „podieľajú na genocíde Masalitov (komunity v Sudáne) tým, že riadia a poskytujú rozsiahlu finančnú, politickú a vojenskú podporu povstaleckým milíciám RSF,“ uviedol vo štvrtok vo vyhlásení MSD.

OSN označuje situáciu v Sudáne za najhoršiu celosvetovú krízu

Spojené arabské emiráty opakovane odmietli tvrdenia, že podporujú RSF, ktoré od apríla 2023 bojujú proti sudánskej armáde. Vojna si vyžiadala desaťtisíce obetí a viac ako 12 miliónov ľudí bolo vysídlených. V niektorých častiach Sudánu je hladomor. OSN označuje situáciu v Sudáne za v súčasnosti celosvetovo najhoršiu krízu týkajúcu sa hladu a vysídľovania.

Sudán vyzval Medzinárodný súdny dvor, aby vydal predbežné opatrenia a prinútil SAE okrem iného zaplatiť odškodné.

„Spojené arabské emiráty musia plne nahradiť škodu spôsobenú svojím medzinárodne protiprávnym konaním vrátane vyplatenia náhrady obetiam vojny,“ uviedol Sudán vo svojom stanovisku.

Sudán obvinil RSF z genocídy, vrážd, krádeží, znásilnení, násilného vysídlenia, neoprávneného vstupu na územie, vandalizmu verejného majetku a porušovania ľudských práv. RSF tieto činy podľa Sudánu spáchali vďaka priamej podpore od SAE.

Rozhodnutia MSD sú právne záväzné, ale súd nemá právomoc vynucovať ich dodržiavanie, pripomína AFP.

K žalobe sa medzičasom vyjadrili aj SAE, ktoré tento krok Sudánu označili za „cynický reklamný trik“ a uviedli, že sa budú usilovať o zamietnutie žaloby.

Podľa predstaviteľa SAE je cieľom Sudánu „odvrátiť pozornosť od preukázanej spoluúčasti sudánskych ozbrojených síl na rozsiahlych zverstvách, ktoré naďalej ničia Sudán a jeho obyvateľov“.

Obvinenia zo strany Sudánu podľa neho nemajú žiadny právny ani faktický základ a predstavujú ďalší pokus odvrátiť pozornosť od sudánskej vojny, akuality.sk

X X X

Proruská skupina Brat za brata mieri k Pellegrinimu. Tvrdí, že má 450-tisíc podpisov na referendum

Zoskupenie Brat za brata tvrdí, že predbehlo konkurenciu aj Demokratov. Priamo zvnútra organizácie sa však ozval hlas, ktorý ich petíciu spochybňuje.

Prezident Peter Pellegrini sa skôr či neskôr bude musieť zaoberať petíciou občanov, ktorí žiadajú referendum o zrušení sankcií proti Ruskej federácii. Viac ako štvrť milióna podpisov už vyzbierali malé mimoparlamentné strany Slovenské hnutie obrody (SHO) a Domov.

Nezávisle od SHO však s vlastnou petíciou prišla aj proruská skupina motorkárov s názvom Brat za brata. Vodca organizácie Matúš Alexa oznámil, že v relatívne krátkom čase dali dokopy takmer 450-tisíc podpisov, čo je o stotisíc viac, ako treba na vyhlásenie referenda.

Či sa to proruským motorkárom skutočne podarilo, je však otázne. Alexu spochybňujú organizátori prvej petičnej akcie z SHO a strany Domov, ale aj vplyvný bývalý člen, ktorého zo zoskupenia Brat za brata vyhodili.

Úžasné a nádherné

Organizáciu Brat za brata, ktorá vznikla v roku 2019, s Ruskom nespájajú len sympatie jej členov k politike Kremľa. Alexa Moskvu pravidelne navštevuje. Pred štyrmi rokmi v ruskej metropole motorkári prevzali takzvané večné svetlo priamo z rúk Sergeja Naryškina, bývalého príslušníka sovietskej tajnej služby KGB a dnes šéfa ruskej civilnej rozviedky.

Alexa, ktorý na hrudi nosí aj oficiálne vyznamenanie ruskej ambasády, podporuje ťaženie proti Ukrajine, vyhráža sa médiám a ľudí sa na sociálnych sieťach pýta, či sú za rozpustenie strán PS, SaS, Demokrati a OĽaNO.

V januári skupina vyzvala na zakladanie „buniek“ po celom Slovensku a oznámila, že nadišiel čas na „novodobé partizánske hnutie na Slovensku“. Opozičná SaS na organizáciu podala trestné oznámenie. Popritom všetkom členovia skupiny po Slovensku zbierali podpisy na referendum, v ktorom sa chcú občanov pýtať, či sú za zrušenie protiruských sankcií.

A ako sami tvrdia, boli mimoriadne úspešní. „Chceme ohlásiť ukončenie zberu podpisov ‚stop ruským sankciám‘. Vyzbierali sme skoro 450-tisíc podpisov, čo je úžasné, nádherné číslo za štyri mesiace,“ oznámil Alexa ešte 18. februára.

Harabin aj Bombic

Len pár dní predtým Aktuality.sk informovali o petícii SHO a strany Domov Pavla Slotu, ktorí v tom čase napočítali asi 240-tisíc podpisov. Zbierať pritom začali ešte skôr. V súčasnosti majú podpisy asi od 265-tisíc ľudí.

Na vyhlásenie referenda je potrebné získať súhlas aspoň 350-tisíc občanov. Iniciatívu SHO okrem Slotovej strany Domov podporili aj Štefan Harabin či stíhaný, no na sociálnych sieťach pomerne populárny Daniel Bombic.

Zhruba päť mesiacov zbierajú podpisy na referendum o skrátení volebného obdobia aj Demokrati, vo februári ich podľa Jaroslava Naďa mali niečo cez 100-tisíc.

Ako sa zoskupeniu Brat za brata mohlo podariť nahromadiť také množstvo podpisov len za štyri mesiace, zostáva tak trocha záhadou. Alexa ukazoval haldy petičných hárkov ruskej štátnej televízii Rossija 1 už v polke januára.

Keď o mesiac neskôr oznamoval svojim sledovateľom na Facebooku splnenie cieľa, povedal, že im v zbere pomáhali aj iné organizácie. Žiadne však nemenoval. Motorkári nechceli viac prezradiť ani v odpovediach na naše otázky.

Zapojil sa národ, tvrdia

„Jednoducho. Zapojil sa národ na Slovensku,“ odpísali nám z Brat za brata. Podpisy vraj zbierali aj obce a „aktivisti z celého Slovenska“. Organizácia sa teraz dožaduje prijatia u prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý podľa ústavy plebiscit vyhlasuje.

Zoskupenie avizuje, že podpisy odovzdá 11. marca o 10:00. Hovorkyňa hlavy štátu Patrícia Medveď Macíková nám potvrdila, že ich ľudia z Brat za brata kontaktovali, bližšie informácie nám však neposkytla.

O iniciatíve Brat za brata majú pochybnosti v strane SHO a Domov. Nepozdáva sa im už formulácia samotnej otázky, ktorú by sa v referende chceli motorkári pýtať. Brat za brata hovorí o „zrušení“ sankcií, otázka SHO je o „neuplatňovaní“ sankcií zo strany Slovenska.

Takto koncipovanú otázku považujú za právne čistejšiu, keďže Slovensko ako také sankcie na Rusko neuvalilo. „Pripomínam, že Slovenské hnutie obrody nie je nejaký pochybný gang motorkárov, my vieme, že Slovensko nemôže rušiť niečo, čo nezaviedlo,“ napísal na Facebooku šéf SHO Róbert Švec.

Kamarát, klameš

Aj líder strany Domov Pavol Slota petíciu Brat za brata spochybňuje. V diskusii pod svojim statusom na sociálnej sieti napísal, že sa hárky motorkárov nedostanú nielen na stôl prezidenta, ale ani k ľuďom, ktorí majú pravosť podpisov overovať.

„Matúš Alexa sa nemôže tváriť, že má väčšie štruktúry a rozpočet ako Smer-SSD, Hlas, Domov-NS a Republika dokopy, ale robí tak, keď sa tvári, že sa mu podarilo vyzbierať toľko podpisov a za kratší čas ako spomenutým stranám na petíciu za referendum počas bývalej vlády,“ konštatoval Slota.

Ozval sa aj skeptický hlas priamo zvnútra organizácie. Prehovoril bývalý dôležitý člen Brat za brata Rastislav Bočan, ktorého zo skupiny po viacerých nezhodách vyhodili. Vo videu, ktoré Bočan zverejnil, Alexovi vyčíta, že sa odmietol spojiť s SHO a Pavlom Slotom a rozhodol sa pre vlastnú petíciu.

„Čo si povedal? Nerieš, on má svoje, my máme svoje, tak aký to malo význam, tá petícia?“ pýta sa Bočan. Problém má aj s údajnými 450-tisíc podpismi. „Polka (podpisov, pozn. red.) je z osád, keď nie aj viac, vieme prečo, že. Ale skontroloval vôbec niekto tie podpisy? Že sú tam niektorí aj dvakrát, trikrát podpísaní? Myslím, že asi nie. Kamarát, veľa ľudí zavádzaš aj klameš,“ obvinil Alexu jeho bývalý kolega.

Čo urobí Pellegrini?

V prípade možného referenda o ruských sankciách je tu ešte jeden, zrejme najdôležitejší problém. Nie je totiž isté, či by sa takýto plebiscit vôbec u nás mohol uskutočniť.

Ak má prezident pochybnosti, či predmet referenda nie je v rozpore s ústavou, môže sa najskôr obrátiť na Ústavný súd, aby otázku preskúmal. V minulosti už túto možnosť využili Andrej Kiska aj Zuzana Čaputová.

Expert na ústavné právo a niekdajší poslanec strany Most-Híd Peter Kresák si myslí, že by tak urobil aj Peter Pellegrini, ak by mu na stole naozaj pristálo referendum o sankciách.

„Slovenská republika ako členský štát EÚ sa na sankciách voči Ruskej federácii podieľa v súlade s opatreniami EÚ. Jednostranné odstúpenie od sankcií zo strany SR by určite vyvolalo reakciu zo strany EÚ, keďže by bolo v rozpore nielen s viacerými nariadeniami, ale aj so zakladajúcimi zmluvami EÚ, najmä s obsahom Lisabonskej zmluvy z roku 2009,“ vysvetľuje Kresák.

Ústavný právnik preto predpokladá, že vzhľadom na všetky riziká, ktoré by takýto plebiscit priniesol, by sa Pellegrini obrátil na Ústavný súd.

Úspešné referendum

Ak by sa aj Peter Pellegrini rozhodol referendum vyhlásiť, organizátorov referenda by najťažšia úloha stále ešte len čakala. Podľa ústavy sú výsledky referenda platné len vtedy, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou.

Inými slovami, muselo by sa na ňom zúčastniť zhruba 2,2 milióna ľudí. Z nich by viac ako 1,1 milióna voličov muselo s referendovou otázkou súhlasiť.

Na Slovensku sa od roku 1993 konalo deväť referend, no úspešné bolo len jediné, a to v roku 2003, keď Slováci rozhodovali o vstupe do EÚ. Ak by referendum o sankciách náhodou bolo úspešné, podľa Kresáka by parlament, vláda, ale napríklad aj ministerstvo zahraničných vecí museli v rámci svojich kompetencií konať v súlade s vyjadrením občanov, aktuality.sk

X X X

Poplach v Rusku. Reprezentanti od nás utekajú a môžeme stratiť ďalších, varuje tenisový šéf

Úniky ruských tenisových talentov sa začali dávno predtým, než začala vojna na Ukrajine. No konflikt tomuto trendu rozhodne nepomohol.

 V roku 2021 doviedol Šamil Tarpiščev (na snímke s Daniilom Medvedevom) Rusko k víťazstvu v Davisovom pohári. V roku 2022 už trofej obhajovať so svojimi zverencami nemohol.

Rusko je stále schopné produkovať mimoriadne talentovaných tenistov, ktorí dokážu vyhrávať titul. Prezident Ruskej tenisovej federácie Šamil Tarpiščev však bije na poplach: „Stratili sme mnoho skvelých reprezentantov a ďalší budú nasledovať,“ priznáva skutočnosť, ktorá ťaží tenisovú veľmoc.

Pri pohľade na stopku pre ruské reprezentačné výbery v Davisovom pohári a Pohári Billie Jean Kingovej, ktorú tenisová federácie ITF zaviedla 1. marca 2022 ako reakciu na ruskú inváziu na Ukrajine, nie je na prvý pohľad odliv ruských tenistov z krajiny natoľko viditeľný.

Šéf ruského tenisu Taarpiščev ale varoval: „Čelíme ťažkej situácii. Reprezentanti od nás odchádzajú a v blízkej budúcnosti môžeme stratiť ďalších 20 tenistov, a to už bude veľký problém.“

 Najväčšou hviezdou, ktorá už ďalej nechcela Rusko reprezentovať a zmenila dres je wimbledonská šampiónka Jelena Rybakinová. Aktuálna svetová sedmička od roku 2018 nastupuje na zápasy pod vlajkou Kazachstanu.

Iróniou osudu je fakt, že Rybakinová ovládla najslávnejší turnaj sveta pred tromi rokmi, keď už reprezentovala Kazachstan. V roku 2022 totiž wimbledonskí organizátori neumožnili štartovať ruským ani bieloruským tenistom. „Ponúkli mi skvelé podmienky, o ktorých sa mi ani v Rusku nesnívalo, a hlavne vo mňa verili,“ povedala po zisku titulu v All England Clubu Rybakinová.

„Nemáme žiadne súťaže, ligy sa nehrajú. Hráčov nemôžeme finančne podporovať,“ priznal Tarpiščev pre ruský portál championat.com. Ďalším, koho fanúšikovia môžu na tenisovom okruhu vídať pod kazašskou vlajkou, je Alexander Bublik, ktorý sa vlani dostal na 17. miesto rebríčka ATP.

 „Áno, narodil som sa v Rusku a žijem tam väčšinu svojho života, ale bolo by zložité tam ďalej pôsobiť ako tenista. Je pre mňa česť reprezentovať Kazachstan po celom svete,“ uviedol Bublik, ktorému sa v novej sezóne vôbec nedarí a prepadol sa do deviatej desiatky rebríčka.

Kazachstan si vybrala aj Julia Putincevová, súčasná svetová dvadsiatka. „Mala som mnoho dôvodov odísť. V Rusku vás nikto nenechá trénovať zadarmo, musíte platiť za prenájom kurtov a v zime je to ešte horšie. Kurtov je málo a sú šialene drahá. Zadarmo nedostanete ani loptičky.“

30-ročná moskovská rodáčka porovnávala podmienky v oboch krajinách v podcaste Best Tennis. „V Kazachstane je to úplne iné. Loptičky nie sú problém, k dispozícii máte veľa trénerov, podmienky sa nedajú porovnávať. Navyše v Rusku si vás vôbec nevážia. Nikdy som nedostala divokú kartu na Kremlin Cup v Petrohrade, alebo na iný turnaj. Povedali mi, že si ju zaslúžia staršie hráčky.“

Poslednou ruskou stratou je nádejná 22-ročná Elina Avanesjanová, ktorá od augusta minulého roku reprezentuje Arménsko. V poslednom období sa vyšplhala už na 39. miesto rebríčka a prežíva najlepšie obdobie doterajšej kariéry.

Uznávaný ruský tenisový tréner Viktor Jančuk neprepadá panike. „Najdôležitejšie je, že naši lídri, naše hviezdy, zostávajú. Som si istý, že občianstvo nezmenia. A tí ďalší? Takto jednoducho je, rozumiem im. Nemôžeme im ponúknuť také podmienky, ale my si poradíme.“/agentury

X X X

Slovensko získa viac zemného plynu cez Maďarsko

Slovensko bude môcť prijímať viac ako 1,5 miliardy kubických metrov (m3) zemného plynu cez Maďarsko, oznámil vo štvrtok maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó po stretnutí s podpredsedníčkou vlády Slovenskej republiky a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou.

TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

„Uskutočňujem užšiu energetickú spoluprácu medzi Slovenskom a Maďarskom ako kedykoľvek predtým. Slovensko bude cez Maďarsko nakupovať viac ako 1,5 miliardy kubických metrov zemného plynu. Dosiahli sme aj to, že ropné produkty vyrobené z ruskej ropy sa môžu používať aj v Maďarsku a spoločne prijímame opatrenia proti diskriminácii v oblasti jadrovej energie,“ napísal Szijjártó na sociálnej sieti.

Maďarsko a Slovensko museli nadviazať užšiu spoluprácu v tejto oblasti, pretože „Brusel a Kyjev vytvárajú stále nové a nové problémy pre energetickú bezpečnosť“ oboch krajín, uviedol maďarský minister.

Slovensko začalo mať problémy s dodávkami plynu po tom, ako Ukrajina 1. januára ukončila tranzit plynu z Ruska cez svoje územie. Maďarsko naďalej dostáva väčšinu plynu na základe dlhodobých zmlúv s ruskou spoločnosťou Gazprom cez plynovod TurkStream a jeho vetvy v Bulharsku a Srbsku, aktuality.sk