Ukrajinská armáda popiera obkľúčenie svojich jednotiek v ruskej Kurskej oblasti. Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyzval ukrajinské jednotky bojujúce v ruskej Kurskej oblasti, aby sa vzdali. Uviedol to krátko po tom, čo mu jeho americký náprotivok Donald Trump adresoval výzvu, aby ušetril životy obkľúčených ukrajinských vojakov. Ukrajinská armáda však tvrdenia o obkľúčení svojich jednotiek poprela. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Výzva prezidenta Trumpa je nám sympatická,“ uviedol Putin v televíznom prejave. „Ak zložia zbrane a vzdajú sa, bude im zaručený život a dôstojné zaobchádzanie,“ ozrejmil šéf Kremľa a vyzval ukrajinské velenie, aby svojim jednotkám vydalo rozkaz na kapituláciu.

Tlak ruskej armády

Ukrajinské sily sa v uplynulých dňoch dostali pod silný tlak ruskej armády predovšetkým v ruskej Kurskej oblasti. Rusko vo štvrtok oznámilo, že prevzalo kontrolu nad Sudžou – najväčším mestom, ktoré Ukrajina počas svojej viac než polročnej ofenzívy v Kurskej oblasti obsadila.

 Obkľúčenie ukrajinských jednotiek, o ktorom hovoril Trump, však ukrajinská armáda poprela. „Neexistuje žiadna hrozba obkľúčenia našich jednotiek,“ napísal generálny štáb vo vyhlásení na sociálnych sieťach, ktoré sa týkalo najmä Kurskej oblasti.

Putin v stredu navštívil Kurskú oblasť prvýkrát, odkedy do nej v auguste minulého roka prenikli ukrajinské jednotky. Počas návštevy vyhlásil, že so zajatými by sa malo „zaobchádzať ako s teroristami v súlade so zákonmi Ruskej federácie“, aktuality.sk

X X X

Trump žiada Putina, aby ušetril obkľúčených ukrajinských vojakov: Šanca na koniec vojny je veľmi dobrá

Za veľmi dobré a produktívne označil v piatok americký prezident Donald Trump štvrtkové rokovanie svojho osobitného vyslanca Stevea Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa Trumpa existuje „veľmi dobrá šanca“ na skončenie vojny na Ukrajine.

 „Ale v tejto chvíli sú tisícky ukrajinských vojakov úplne obkľúčené ruskou armádou a sú vo veľmi zlej a zraniteľnej pozícii. Silne som apeloval na prezidenta Putina, aby boli ich životy ušetrené. Išlo by o hrozný masaker, neslýchaný od druhej svetovej vojny,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social.

Ukrajinské jednotky sa v uplynulých dňoch dostali pod silný tlak ruskej armády predovšetkým v ruskej Kurskej oblasti. Rusko vo štvrtok oznámilo, že prevzalo kontrolu nad Sudžou – najväčším mestom, ktoré Ukrajina počas svojej viac než polročnej ofenzívy v Kurskej oblasti obsadila.

Nie je jasné, či Trump požiadal Putina priamo, alebo sprostredkovane. Peskov dnes povedal, že ruská a americká strana budú o načasovaní telefonátu medzi Putinom a Trumpom ešte len rokovať, keď Witkoff šéfovi Bieleho domu odovzdá informácie o rozhovoroch v Moskve.

Putin vo štvrtok neskoro večer rokoval s americkým osobitným splnomocnencom Stevom Witkoffom o americkom návrhu na 30-dňové prímerie na Ukrajine a vypočul si informácie o názoroch amerických činiteľov na Ukrajinu. Putin cez Witkoffa vyslal Trumpovi signály týkajúce sa možného prímeria vo vojne na Ukrajine, povedal dnes hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, podľa ktorého existujú dôvody na mierny optimizmus.

Putin vo štvrtok povedal, že Rusko s návrhmi na zastavenie bojov na Ukrajine súhlasí, ale „vychádza z predpokladu, že prímerie by malo viesť k trvalému mieru a odstrániť základné príčiny krízy“. Trump neskôr označil Putinove vyjadrenia za sľubné, ale neúplné.

 Trump v ďalšom piatkovom príspevku na Truth Social obvinil administratívu svojho predchodcu Joea Bidena z krokov, ktoré podľa neho viedli k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi USA a Ruskom.

„Krivák Joe Biden nás dostal do skutočnej ‚šlamastiky‘ s Ruskom (a so všetkým ostatným!), ale ja nás z nej dostanem,“ prisľúbil Trump.

 Okrem iného zopakoval, že keby bol v rokoch 2017 až 2020 stál na čele Spojených štátov on a nie Biden, na Ukrajine by nikdy nevypukla vojna a militantné hnutie Hamas by 7. októbra 2023 nenapadlo Izrael.

 Na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi vojensky napadlo Rusko, podľa Trumpa „zbytočne zahynuli milióny“ ľudí a v prípade, že nebude uzavreté prímerie a mierová dohoda, prídu o život ďalší.

 Za najtrápnejší deň v histórii Spojených štátov krajiny americký prezident označil 30. august 2021, keď USA dokončili sťahovanie svojich vojakov z Afganistanu. To Trump nariadil ešte počas svojho prvého funkčného obdobia, dokončené bolo za Bidena. Trump tvrdí, že sťahovanie sa mohlo vykonať s hrdosťou a pre USA mohlo predstavovať „chvíľu slávy“, keby bol býval prezidentom v tom čase on./agentury/

X X X

Trump sa stretol s Ruttem. Spojené štáty nakoniec Grónsko anektujú, vyhlásil americký prezident

Americký prezident Donald Trump vyjadril presvedčenie, že Spojené štáty nakoniec Grónsko anektujú. Ohľadom tohto ostrova sa bude musieť uzavrieť dohoda, vyhlásil Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttem v Bielom dome. Grónsky premiér Múte Egede následne oznámil, že zvolá lídrov strán, aby spoločne pripravili ostrejší odmietavý postoj voči Trumpovi. Informovali o tom zahraničné tlačové agentúry. Trump o zámere pripojiť Grónsko k Spojeným štátom hovoril už skôr.

Americký prezident Donald Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom v Oválnej pracovni Bieleho domu. 13. marec 2025

„Myslím, že sa to stane,“ povedal Trump o pripojení Grónska, ktoré Spojené štáty podľa neho potrebujú na zabezpečenie medzinárodnej bezpečnosti. Prezident v tejto súvislosti tiež oznámil, že Spojené štáty plánujú nakúpiť 48 ľadoborcov. Metropoly Nuuku a Kodaň verejne odmietajú Trumpove výroky o jeho zámere Grónsko získať.

„Americký prezident opäť vyslovil myšlienku na našu anexiu,“ napísal grónsky premiér Múte Egede na facebooku s tým, že to nemôže akceptovať a že zvolá predsedov strán. „Pretože tentoraz musíme Trumpa odmietnuť ostrejšie. Nesmie sa s nami naďalej zaobchádzať neúctivo. Už toho bolo dosť,“ napísal Egede.

Republikánsky prezident dáva hlasno najavo záujem získať Grónsko od svojho januárového návratu do Bieleho domu. Ostrov je bohatý na nerastné suroviny a má strategickú polohu na prístup k Severnej Amerike za strany Severného Atlantiku a Arktídy.

Utorkové predčasné parlamentné voľby v Grónsku, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska, vyhrala opozičná stredopravá strana Demokrati (Demokraatit) s 29,9 percenta hlasov. Strana uprednostňuje pomalšiu cestu k nezávislosti ostrova. Na druhom mieste s 24,5 percenta hlasov skončilo ďalšie opozičné zoskupenie Naleraq, ktoré chce naopak nezávislosť získať rýchlejšie.

Predseda Demokratov Jens-Frederik Nielsen, ktorý sa pravdepodobne stane novým grónskym premiérom, v stredu odmietol snahu amerického prezidenta prevziať kontrolu nad ostrovom. Vyhlásil, že Gróňania musia mať možnosť sami rozhodnúť o svojej budúcnosti.

 Súčasný grónsky premiér Múte Egede predčasné voľby vyhlásil preto, že krajina sa podľa neho nachádza v ťažkých časoch, aké ešte nezažila. Otázky sebaurčenia sú v Grónsku často diskutované aj bez ohľadu na Trumpove vyhlásenia a v doterajšom 31-člennom parlamente mali väčšinu strany presadzujúce nezávislosť od Dánska a vypísanie referenda o odtrhnutí. Diskutovalo sa tak predovšetkým o tom, kedy by referendum malo byť vyhlásené.

Ostrov obývaný zhruba 56 000 ľuďmi býval do 50. rokov minulého storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.

Dánsko ostrovnej ekonomike tiež poskytuje okolo jednej miliardy dolárov ročne, čo je jeden z dôvodov, prečo časť obyvateľov neusiluje o rýchlu nezávislosť. Majú totiž obavy, že by to viedlo k výraznému zníženiu životnej úrovne./agentury/

 X X X

Rubio vidí šancu na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinoudministratíva amerického prezidenta. Donalda Trumpa nepredĺžila výnimku zo sankčného režimu voči Rusku, ktorá doteraz umožňovala transakcie s ruskými bankami súvisiace s platbami za energie. S odvolaním sa na americké médiá to uviedol spravodajský web Ukrajinská pravda.

Platnosť výnimky pre transakcie s ruskými bankami vypršala o polnoci zo stredy na štvrtok. Výnimku mohlo využívať dvanásť ruských bánk pri realizácii platieb za zemný plyn, ropu a ropné produkty, uhlie, urán a súvisiace technológie. V podstate to umožňovalo ruským bankám spracovávať platby za vývoz ruských energií, najmä ropy.

Novinár Fox News s odvolaním sa na anonymný zdroj uviedol, že neobnovenie výnimky je „vyjednávacou taktikou na ukončenie invázie“. Zdroj Fox News dodal, že Spojené štáty budú „pokračovať v uplatňovaní sankcií, ktoré zostávajú jednou z kľúčových pák“ na ukončenie vojny na Ukrajine./agentury/

 X X X

 Trump sa stretol s Ruttem. Spojené štáty nakoniec Grónsko anektujú, vyhlásil americký prezident

Americký prezident Donald Trump vyjadril presvedčenie, že Spojené štáty nakoniec Grónsko anektujú. Ohľadom tohto ostrova sa bude musieť uzavrieť dohoda, vyhlásil Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttem v Bielom dome. Grónsky premiér Múte Egede následne oznámil, že zvolá lídrov strán, aby spoločne pripravili ostrejší odmietavý postoj voči Trumpovi. Informovali o tom zahraničné tlačové agentúry. Trump o zámere pripojiť Grónsko k Spojeným štátom hovoril už skôr.

 Americký prezident Donald Trump na stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom v Oválnej pracovni Bieleho domu. 13. marec 2025

„Myslím, že sa to stane,“ povedal Trump o pripojení Grónska, ktoré Spojené štáty podľa neho potrebujú na zabezpečenie medzinárodnej bezpečnosti. Prezident v tejto súvislosti tiež oznámil, že Spojené štáty plánujú nakúpiť 48 ľadoborcov. Metropoly Nuuku a Kodaň verejne odmietajú Trumpove výroky o jeho zámere Grónsko získať.

„Americký prezident opäť vyslovil myšlienku na našu anexiu,“ napísal grónsky premiér Múte Egede na facebooku s tým, že to nemôže akceptovať a že zvolá predsedov strán. „Pretože tentoraz musíme Trumpa odmietnuť ostrejšie. Nesmie sa s nami naďalej zaobchádzať neúctivo. Už toho bolo dosť,“ napísal Egede.

 Republikánsky prezident dáva hlasno najavo záujem získať Grónsko od svojho januárového návratu do Bieleho domu. Ostrov je bohatý na nerastné suroviny a má strategickú polohu na prístup k Severnej Amerike za strany Severného Atlantiku a Arktídy.

Utorkové predčasné parlamentné voľby v Grónsku, ktoré je autonómnou súčasťou Dánska, vyhrala opozičná stredopravá strana Demokrati (Demokraatit) s 29,9 percenta hlasov. Strana uprednostňuje pomalšiu cestu k nezávislosti ostrova. Na druhom mieste s 24,5 percenta hlasov skončilo ďalšie opozičné zoskupenie Naleraq, ktoré chce naopak nezávislosť získať rýchlejšie.

Predseda Demokratov Jens-Frederik Nielsen, ktorý sa pravdepodobne stane novým grónskym premiérom, v stredu odmietol snahu amerického prezidenta prevziať kontrolu nad ostrovom. Vyhlásil, že Gróňania musia mať možnosť sami rozhodnúť o svojej budúcnosti.

 Súčasný grónsky premiér Múte Egede predčasné voľby vyhlásil preto, že krajina sa podľa neho nachádza v ťažkých časoch, aké ešte nezažila. Otázky sebaurčenia sú v Grónsku často diskutované aj bez ohľadu na Trumpove vyhlásenia a v doterajšom 31-člennom parlamente mali väčšinu strany presadzujúce nezávislosť od Dánska a vypísanie referenda o odtrhnutí. Diskutovalo sa tak predovšetkým o tom, kedy by referendum malo byť vyhlásené.

Ostrov obývaný zhruba 56 000 ľuďmi býval do 50. rokov minulého storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.

Dánsko ostrovnej ekonomike tiež poskytuje okolo jednej miliardy dolárov ročne, čo je jeden z dôvodov, prečo časť obyvateľov neusiluje o rýchlu nezávislosť. Majú totiž obavy, že by to viedlo k výraznému zníženiu životnej úrovne./agentury/

X X x

 Putinove nuansy. Moskva bude naťahovať čas, cieľa ovládnuť Kyjev sa zrejme nevzdáva?

 Uzavrieť mier s Ukrajinou nie je možné skôr ako v roku 2026, tvrdia ruskí analytici blízki FSB v dokumente, ku ktorému sa dostal americký denník Washington Post.

Vladimir Putin v uniforme. Už to bol podľa niektorých komentátorov dostatočný signál, ako sa šéf Kremľa pravdepodobne postaví k návrhu tridsaťdňového prímeria, na ktorom sa v saudskoarabskej Džidde dohodli Spojené štáty americké s Ukrajinou.

Putin, známy komunikáciou prostredníctvom symbolov, dorazil v stredu do Kurskej oblasti oblečený vo farbách ruskej armádnej kamufláže, aby Rusom ukázal víťazstvo – ruským silám, na čele ktorých stojí práve on, sa darí vytláčať Ukrajincov z ruského územia.

Ruský prezident však toto posolstvo neadresoval len domácemu publiku. Podľa expertov chcel pravdepodobne ukázať silu i pred stretnutím s americkým vyjednávačom Stevom Witkoffom, ktorý mieril do Moskvy zistiť, čo si šéf Kremľa myslí o návrhu z Džiddy.

Putinove nuansy

Samotný Putin počas svojej tlačovej konferencie s bieloruským vládcom Alexandrom Lukašenkom, ktorá predchádzala stretnutiu s Witkoffom, vypichol, že Američanmi a Ukrajincami navrhované prímerie má svoje „nuansy“.

Spomenul ich hneď niekoľko. „Ako sa využije tých 30 dní? Tak, že Ukrajina predĺži nútenú mobilizáciu? Že sa jej dodajú zbrane? Že mobilizované jednotky prejdú výcvikom? Alebo sa nič z toho nestane?“ kládol rétorické otázky.

Ruský politológ Andrej Nikulin tieto slová následne pretlmočil. „Putin povedal: Súhlasíme s prímerím, ale sú nuansy. To sa dalo predvídať. Medzi nuansy patrí teda koniec mobilizácie na Ukrajine, ukončenie dodávok západných zbraní pre Kyjev a výcviku vojakov ukrajinských ozbrojených síl v Európe. Teda začiatok povestnej ,demilitarizácie‘,“ napísal na svojom telegramovom účte.

Téma demilitarizácie Ukrajiny je pritom z pohľadu Západu uzavretá – európski lídri ju dôrazne odmietajú. Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na nemenovaného európskeho predstaviteľa, demilitarizáciu Ukrajiny v rámci rokovaní o ukončení vojny nepožadoval ani americký prezident Donald Trump.

 Reakcie z ruských telegramov

To, že sa Moskve nepozdáva pokračujúca podpora pre Ukrajinu, dávali ruskí úradníci najavo už pred Putinovou tlačovkou.

„Súhlasiť s prímerím, počas ktorého sa budú na Ukrajinu aj naďalej pumpovať zbrane a peniaze, je hlúposť,“ citoval ruský portál Verstka zdroj z ruského ministerstva zahraničných vecí. Aj Putinov poradca Jurij Ušakov ešte pred Putinovou tlačovkou vyslal signál, že sa Kremľu nepáči prímerie, počas ktorého si ukrajinskí vojaci „môžu oddýchnuť“.

Podobný postoj kopírujú mnohí ruskí vojenskí blogeri, ktorí návrh na prímerie označujú za „podvod“ a potenciálnu „strategickú chybu“.

„Strčte si svoje mierové iniciatívy do riti. Minulý rok ste dostali podmienky na prímerie. Odpovedali ste útokom (do Kurskej oblasti, pozn. red). Všetko sme pochopili,“ odkazoval na sociálnej sieti Telegram spolupracovník Komsomolskej pravdy Alexandr Koc.

„Neviem, aký záver z dnešných rokovaní spravia naši vysokopostavení predstavitelia z dnešných ,rokovaní‘. Ja osobne si myslím, že by bolo správne prestreliť starčekovi druhé ucho,“ napísal pre zmenu ruský bloger Vladislav Evtušenko, ktorý tým zrejme narážal na pokus o atentát na Donalda Trumpa.

Ešte pred mesiacom, krátko po telefonáte Trumpa s Putinom, na ruských internetoch pritom panovala iná atmosféra. Rossijskaja gazeta písala o „záblesku nádeje“, hlavný propagandista Vladimir Solovjov pre zmenu odkazoval, že Trumpov telefonát Putinovi, ktorý mal prioritu pred telefonátom s prezidentom Ukrajiny, ukázal Európe aj Kyjevu, kde bude ich miesto pri rokovaniach o mieri.

Podľa ruskej exilovej rozhlasovej stanice Echo FM je síce nepravdepodobné, že by sa Kremeľ zaujímal o názory Z-blogerov, ale podľa analytikov ich vyjadrenia, tu treba zarátať aj výroky ruských poslancov, môžu naznačovať, že v ruskom vedení panuje istý skepticizmus, pokiaľ ide o dohodu, s ktorou prišla Trumpova administratíva.

 Akú taktiku si teda môže zvoliť Kremeľ? Podľa agentúry Bloomberg bude Vladimir Putin pri otázke prímeria pravdepodobne naťahovať čas.

„Putin nepovie ani jasné áno, ani jasné nie,“ cituje agentúra analytičku Carnegie Russia Eurasia Center Tatianu Stanovajovú. „Dokonca aj vo fantastickej situácii, keby Putin robil gestá smerom k prímeriu, bolo by dočasné a za veľmi tvrdých podmienok,“ doplnila.

Zapadalo by to koniec-koncov do taktiky rokovaní, ktorou je Kremeľ známy – Moskva rokovania vníma ako spôsob, ako zistiť slabé stránky druhej strany a následne požadovať ústupky.

„(Putinovým) inštinktom bude hrať tvrdo, aby ukázal silu, alebo naznačiť, že Rusko nepotrebuje prímerie – že je to druhá strana, kto ho skutočne chce,“ napísal v komentári pre Kyiv Independent analytik Timothy Ash. Podľa neho však ruský prezident nemôže až príliš zatlačiť na pílu a ani príliš dlho naťahovať čas, inak riskuje, že Trumpovi dôjde trpezlivosť. Zároveň si myslí, že Putin si najskôr Spojené štáty, pokiaľ ide o rokovania o prímerí, otestuje.

„Ak teraz pochopí, že Trumpova administratíva je ochotná hrať tvrdo, pre Putina to bude užitočné neskôr, keď sa začnú zásadnejšie rokovania,“ podotkol.

 Mier do roku 2026 nemožný?

Podľa západných predstaviteľov z oblasti bezpečnosti, na ktorých sa odvolával Bloomberg, šéf Kremľa momentálne nemá záujem robiť kompromisy v troch bodoch: územných nárokoch, mierotvorcoch a otázke neutrality Ukrajiny. Vladimir Putin podľa nich kladie na rokovací stôl maximalistické požiadavky zámerne – vie totiž, že ich Ukrajina ani Západ nemôžu prijať. Medzičasom bude Rusko naďalej pokračovať vo vojne proti Ukrajine. Ako v stredu odkázal podpredseda Rady federácie RF Konstantin Kosačev, „skutočné dohody sa píšu na fronte.“

„Relatívne úspechy na fronte tiež nepovzbudzujú ruské vedenie k rokovaniam. (…) Prímerie za takýchto podmienok môže armáda vnímať ako krok v prospech nepriateľa,“ píše Verstka.

Pokračovať vo vojne podľa všetkého Kremľu radili aj analytici, ktorí majú blízko k ruskej FSB.

Ako vyplýva z dokumentu, ktorý pred americko-ruskými rokovaniami v Rijáde vypracoval think-tank spolupracujúci s tzv. piatym oddelením FSB zameraným na Ukrajinu a ktorý sa následne dostal k americkému denníku Washington Post, prišli s tvrdením, že uzavrieť mier s Ukrajinou nie je možné skôr ako v roku 2026.

Trumpov plán dohodnúť mierové urovnanie za sto dní označili ruskí analytici za nerealistický.

V dokumente sa píše aj o tom, že Rusko by malo pracovať na oslabení americkej vyjednávacej pozície tým, že rozdúcha napätie medzi Trumpovou administratívou a ďalšími krajinami a hovorí aj o „úplnej demontáži súčasného kyjevského režimu“.

Takisto trvá na uznaní suverenity Ruska nad ukrajinskými územiami, ktorých sa zmocnilo, a vyzýva na vytvorenie nárazníkovej zóny na severovýchode Ukrajiny na hraniciach s Brianskou a Belgorodskou oblasťou ako aj demilitarizovanej zóny pri Kryme.

Zažiť Rusov na vlastnej koži

Putinovu ochotu ukončiť vojnu, ktorú vedie proti Ukrajine, spochybňuje aj jedna z najnovších, marcových, utajovaných správ amerických tajných služieb, respektíve to, čo sa z nej dostalo na verejnosť. „(Putin) má dlhodobú túžbu obnoviť Matušku Rossiju,“ cituje WP nemenovaného amerického predstaviteľa.

Situáciu, v ktorej Moskva jasne nehovorí áno prímeriu a kladie na stôl maximalistické požiadavky, by mohla využiť Ukrajina. Zatiaľ čo Kyjev už stihol demonštrovať ochotu robiť kompromisy, teraz je, ako to nazvali Američania, loptička na strane Vladimira Putina.

„Trump musí sám dospieť k záveru, že Putin nie je ochotný urobiť žiadne ústupky – že to nie je Ukrajina, ale on,“ citoval ešte v januári bruselský web Politico nemenovaného amerického lobistu, ktorý radí Ukrajincom „Musí to byť opakovaný proces a Ukrajina musí byť konštruktívnou stranou. Trump a jeho poradcovia musia zažiť Rusov na vlastnej koži.“

Tzv. stratégia súhlasu, keď sa Ukrajinci snažili príliš si neznepriateliť nevypočítateľného Donalda Trumpa, sa im síce 28. februára rozpadla v Oválnej pracovni, ako však píše Politico, znovu je v kurze a dnes je to Moskva, kto sa bude musieť rýchlo rozhodnúť, ako na Trumpa.

Ako bude Kremeľ nakoniec postupovať, ukáže čas. Rešpektovaní analytici Andrea Kendall-Taylorová a Michael Kofman však v decembri minulého roka naznačovali, že Vladimir Putin dosiahol „bod, odkiaľ niet návratu“. Vo svojom materiáli pre Foreign Affairs napísali, že vojna posilnila Putinovo odhodlanie a zúžila jeho možnosti. „Niet cesty späť: Putin už transformoval ruskú spoločnosť, ekonomiku aj zahraničnú politiku, aby mal Kremeľ lepšiu pozíciu postaviť sa Západu.“, aktuality.sk

X X X

 Slovenskí pacienti narážajú aj na horšie prípady, než je nadrogovaný lekár

 V drvivej väčšine však medicínske zákroky ľuďom prinášajú úľavu.

Rutinný zákrok, počas ktorého mali pacientovi v bratislavskej univerzitnej nemocnici vyoperovať tumor, sa skončil škandálom.

Plastický chirurg nebol schopný zašiť ranu, pretože podľa očitých svedkov nedokázal skoordinovať pohyby rúk, správal sa čudne a napokon nad sebou úplne stratil kontrolu. O incidente sa dozvedel zástupca odborov, neskôr sa lekár podrobil testovaniu a keďže užil nepovolenú látku, dostal okamžitú výpoveď.

Z dostupných informácií nie je známe, že by nejakú ujmu utrpel pacient, ktorého operovali. V minulosti však v niektorých prípadoch skončili lekárske zákroky s tragickými následkami.

Nesprávne oko

V roku 2021 si v spomínanej bratislavskej nemocnici lekárka nedostatočne overila, ktoré oko má pacientovi vyoperovať.

A pripravila ho o to nesprávne.

V decembri 2023 jej súd vymeral dvojročný podmienečný trest. Podľa verdiktu mala taktiež vyplatiť viac než 64-tisíc eur poškodenému, takmer 17-tisíc eur Sociálnej poisťovni a vyše 140 eur zdravotnej poisťovni. Lekárke taktiež zakázali dva roky operovať.

Iné koleno

V nitrianskej nemocnici v roku 2019 zase pacient po prebudení sa z nárkózy zistil, že mu namiesto boľavého – pravého kolena operovali ľavé.

Žiadal odškodné 65-tisíc eur.

V roku 2023 mu súd priznal 6000 eur. Nemocnica chybu priznala, no zároveň tvrdila, že aj operované ľavé koleno bolo v zlom stave.

Upozornenie pacientovho advokáta, že o ľavom kolene nemali chirurgovia pred zákrokom žiadne informácie, pretože neexistovali žiadne predoperačné vyšetrenia, na vyššie odškodnenie nestačilo.

Namiesto banality dráma

Práve nitrianska nemocnica však vyplatila rekordnú kompenzáciu za zbabraný zákrok.

V roku 2007 počas operácie nosovej prepážky prestalo 16-ročnému pacientovi biť srdce a hoci sa ho podarilo zachrániť, už sa neprebral z takzvanej bdelej kómy.

Nemocnica musela rodine vyplatiť 500-tisíc eur. Anesteziológa, ktorý pochybil, súd potrestal dvojročnou podmienkou a pätročným zákazom výkonu anesteziológie.

Stáva sa aj inde

Tragické prípady sa stávajú aj mimo Slovenska. V roku 2010 skončil po operácii mandlí vtedy trojročný chlapec s poškodením mozgu. Súd v roku 2016 nariadil odškodné v prepočte asi 420-tisíc eur.

Na strane druhej, v miliónoch prípadov chirurgovia naprieč svetom odvedú skvelú prácu. Na Slovensku sa podľa Národného centra zdravotníckyh informácií napríklad v roku 2022 uskutočnilo vyše 242-tisíc operácii v nemocniciach a ďalších vyše 310-tisíc v ambulanciách jednodňovej starostlivosti, aktuality.sk

X X X

 EÚ a Spojené štáty čaká ešte veľa práce, kým zmiernia obchodné napätie, vyhlásil eurokomisár Maroš Šefčovič

 EÚ a USA pokračujú v rokovaniach o zmiernení obchodného napätia, uviedol eurokomisár Šefčovič po stretnutí s americkými partnermi.

Európska únia (EÚ) a Spojené štáty majú pred sebou ešte veľa práce, kým sa im podarí zmierniť obchodné napätie, uviedol v piatok slovenský eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič po rokovaniach so svojimi americkými partnermi. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

„Dôležitá výmena názorov s americkým ministrom Howardom Lutnickom a veľvyslancom Jamiesonom Greerom – kľúčová, aby sme si lepšie rozumeli,“ uviedol Šefčovič v príspevku na platforme X. „Čaká nás veľa práce, ale ďalej sa sústreďme a hľadajme, akým spôsobom môžeme najlepšie pokročiť správnym smerom.“, aktuality.sk

X X X

  Estónsko vyzvalo na pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v Európskej únii

Maďarsko si vynútilo vyškrtnutie siedmich Rusov zo sankčného zoznamu EÚ.

Estónsko v piatok navrhlo, aby boli Maďarsku pozastavené hlasovacie práva v Európskej únii. Reagovalo tak na krok Budapešti, ktorá si pod hrozbou vetovania predĺženia protiruských sankcií voči jednotlivcom a právnickým osobám vynútila vyradiť zo zoznamu siedmich sankcionovaných Rusov. TASR informáciu prevzala z agentúry DPA.

„Maďarsko systematicky pracuje proti spoločným bezpečnostným záujmom Európy, a preto musíme urýchlene prijať konkrétne opatrenia a pokročiť v procese pozastavenie hlasovacích práv Maďarska,“ vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Šéf estónskej diplomacie navrhol, aby sa proti Maďarsku začalo konanie podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, ktorý umožňuje pozastaviť hlasovacie práva členských štátov, ak sa zistí, že závažným a pretrvávajúcim spôsobom porušujú hodnoty Únie.

Presviedčanie Maďarska

Diplomati sa počas celého týždňa snažili presvedčiť Maďarsko, aby s predĺžením sankcií súhlasilo. Pokiaľ by sa rozhodnutie neprijalo, v sobotu o polnoci by uplynul termín na ich predĺženie a sankcie na 2400 ruských osôb by boli zrušené.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa diplomati krajín EÚ napokon pre hrozbu maďarského veta zhodli na vyškrtnutí siedmich ľudí vrátane troch, ktorí sú po smrti. Podľa informácií stanice Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) ide o siedmich oligarchov vrátane Dmitrija Mazepina, Michaila Fridmana a Piotra Avena a ruského ministra športu Michaila Degťariova, aktuality.sk

X X X

 Maďarský premiér Viktor Orbán: Parlament pred samitom EÚ rozhodne o podpore Ukrajiny a obrane

Maďarský parlament bude rozhodovať o podpore Ukrajiny a spoločnej pôžičke na obranu EÚ, avizuje predseda vlády Viktor Orbán.

Pred samitom Európskej únie, ktorý sa koná na budúci týždeň, musí o bruselských témach týkajúcich sa podpory Ukrajine a rozvoja obrany EÚ rozhodnúť aj maďarský parlament. Podľa servera atv.hu to povedal v piatok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa slov Orbána možno v Bruseli očakávať veľkú a náročnú diskusiu o pokračujúcej podpore Ukrajiny. Okrem toho bude na programe aj rozvoj obrany EÚ prostredníctvom spoločnej pôžičky.

„Maďarský parlament sa musí do štvrtka k týmto témam vyjadriť. V zmysle ústavy sa pri nich vyžaduje dvojtretinový súhlas zákonodarného zboru,“ spresnil premiér.

Maďarský parlament bude zasadať prvé tri dni budúceho týždňa, píše server, aktuality.sk

X X X

 Kto bude na budúci rok platiť za plyn a elektrinu viac? Štát bude zisťovať, koľko zarábate

Energopomoc už od budúceho roka nebude pre každého. Štát pomôže iba ľuďom, ktorí sa nachádzajú na hranici energetickej chudoby. Ministerstvo hospodárstva na čele s Denisou Sakovou (Hlas) už robí prvé kroky k tomu, aby sa pomáhalo len domácnostiam s nízkymi príjmami, ktoré majú problém s platením účtov za elektrinu, plyn či teplo. Plošná pomoc s energiami sa tak po troch rokoch skončí.

 Vláda už schválila návrh z dielne rezortu hospodárstva, podľa ktorého budú viaceré inštitúcie či distribútori energií posielať na ministerstvo informácie o ľuďoch, ktoré poslúžia na zisťovanie miery ohrozenia energetickou chudobou. „V súlade s plánom vlády Slovenskej republiky sa predpokladá, že v priebehu roka 2026, respektíve v nadchádzajúcich ďalších rokoch, sa bude takzvaná energopomoc ako adresná forma pomoci poskytovať zraniteľným odberateľom v domácnosti, ktorí sú ohrození energetickou chudobou,“ píše sa v predkladacej správe k návrhu zákona.

Štát bude o vás po novom zisťovať údaje napríklad o príjmoch občanov, či o dávkach, ktoré dostávajú zo sociálneho systému. Informácie bude rezortu ministerky Sakovej poskytovať napríklad Finančná správa, Sociálna poisťovňa, kataster nehnuteľností či samotní predajcovia energií.

„Cieľom zberu a analýzy údajov je vytvorenie a napĺňanie logicky štruktúrovanej databázy prevádzkovanej ministerstvom, ktorá sa v ďalšom období transformuje na komplexný informačný systém na vyhodnocovanie ohrozenia jednotlivých domácností energetickou chudobou a miery ich ohrozenia pri vytvorení registra odberných miest so všetkými relevantnými údajmi potrebnými na inštitucionalizovanie systému adresnej energopomoci,“ píše sa vo vládnom materiáli.

Zmena prichádza v čase, keď premiér Robert Fico a minister financií Ladislav Kamenický (obaja Smer) oznámili, že vláda bude šetriť oveľa viac, ako pôvodne avizovala. Namiesto 850 miliónov ušetrených na budúci rok, o ktorých pôvodne hovoril financmajster, budeme musieť v roku 2026 konsolidovať v sume asi 1,8 miliardy eur. Celkovo musíme do roku 2027 ušetriť až 3,3 miliardy eur.

To, že by v energopomoci mala nastať výrazná zmena, naznačil už pred pár dňami aj Kamenický. „Ja budem rád, ak to bude do budúceho roku adresné. Vďaka energopomoci sme znížili infláciu na tento rok a pomohla mnohým ľuďom. Áno, stojí to peniaze a tie musíme nájsť v rozpočte,“ konštatoval minister.

O forme energepomoci rozhodovala vláda aj na konci minulého roka. Ministerstvo financií ešte pred niekoľkými mesiacmi vypočítalo, že ak by štát pomáhal s vysokými cenami energií iba chudobnejším domácnostiam, štátnu kasu by to stálo približne 100 miliónov eur. Cenu plošnej pomoci na tento rok financmajster vyčíslil na 400 až 500 miliónov eur.

Najvyšší kontrolný úrad vlani vypočítal, že štát od konca roka 2022 do konca roka 2023 na plošnej pomoci s účtami za elektrinu a plyn domácnostiam celkovo vyplatil približne 2,7 miliardy eur. „Takto široko nastavené kompenzačné opatrenia, ktoré pri prijímaní neboli podložené dátami, boli neefektívne a nehospodárne,“ skonštatovali kontrolóri. Celkovo v priebehu posledených rokov smerovalo na plošnú pomoc viac ako 4,8 miliardy eur. Tento rok nás dotácie na ceny tepla a plynu budú stáť približne 235 miliónov eur.

Kto je energeticky chudobný?

Zatiaľ ešte nevieme, ako presne bude adresná pomoc v praxi fungovať. Isté však je, že plošné energodotácie boli kritizované už za vlády Eduarda Hegera (Demokrati), ktorá ich pred troma rokmi zaviedla. Napokon, aj samotná ministerka Saková pred časom zdôrazňovala, že zo štátnej pomoci „netreba vyhrievať bazény a vírivky“.

Opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom vláde vyčíta, že plošná pomoc s účtami za energie spôsobila to, že občania sa skladajú zo svojich peňazí aj milionárom. Týka sa to aj tých najchudobnejších ľudí. Otázkou však zostáva, komu bude vláda na budúci rok pomáhať a komu už, naopak, nie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pre dvoma rokmi navrhol, ako by sa mala definovať hranica energetickej chudoby, o ktorej hovorí aj Sakovej rezort. „Domácnosť je ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade nákladov na základnú úroveň spotreby energií a vody, ktorá zabezpečuje dôstojný štandard pre život a zdravie členov domácnosti, zostane menej než 1,5-násobok životného minima,“ znie jedna z definícií úradu.

Viac svetla do tejto problematiky vnáša minuloročná štúdia Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied pod názvom Energetická chudoba 2024. Podľa odborníkov platí, že každá tretia domácnosť, ktorá sa nachádza pod hranicou chudoby (60 percent strednej hodnoty národného disponibilného príjmu), si nedokáže vo svojom dome či v byte udržať dostatočné teplo.

Na Slovensku zároveň patríme ku krajinám, ktoré v rámci Európskej únie dávajú na účty za energie najväčšiu časť zo svojich čistých príjmov. Nemalá časť Slovákov si tak v konečnom dôsledku nemôže dovoliť udržiavať primeranú teplotu vo svojom domove.

„Na Slovensku si takmer každá tretia domácnosť pod hranicou chudoby nemôže udržať vo svojom obydlí dostatočné teplo. V susedných krajinách je tento podiel výrazne nižší – v Poľsku a Maďarsku desať percent domácností, v Česku sedem percent a v Rakúsku päť percent domácností, ktoré sú pod hranicou chudoby, má problém s vhodnou teplotou vo svojom obydlí,“ píše Dušana Dokupilová z Centra spoločenských a psychologických vied Prognostického ústavu.

Publikácia Prognostického ústavu definuje, že domácnosť je energeticky chudobná v prípade, keď si nemôže dovoliť udržiavať v dome či byte vhodnú teplotu. Členovia takejto domácnosti teda nemajú dosť peňazí na to, aby dokázali zaplatiť svoje výdavky za energie alebo im po všetkých platbách nezostane dosť peňazí na pokrytie iných životných potrieb, ako je oblečenie, nájom, hypotéka či jedlo.

Publikácia SAV uvádza aj konkrétny príklad, ako rozpoznať energeticky chudobnú domácnosť. Ide napríklad o také domácnosti, ktorým po uhradení každodenných výdavkov mesačne zostane asi 450 eur. Ak zaplatí všetky účty vrátane splátky hypotéky, mesačne domácnosti zostane približne 120 eur.

Pre časť ľudí ceny stúpnu

Rozhodnutie vlády je prvým krokom k tomu, aby štát na budúci rok ušetril významnú sumu peňazí. O tom, že by mala adresná pomoc nahradiť plošnú, sa však hovorilo aj v súvislosti s rokom 2025. Platí pritom, že iba vďaka dotáciám na elektrickú energiu ľudia tento rok dokopy ušetria viac ako 260 miliónov eur.

Za nižšími cenami stojí dohoda medzi vládou a Slovenskými elektrárňami. Tá zabezpečuje, že silová zložka elektriny zostáva na tej istej čiastke ako pred troma rokmi – 61 eur za megawatthodinu. Bez tejto dohody by domácnosti za megawatthodinu platili o 6 eur viac. To by podľa slov ministerky Sakovej znamenalo, že ľudia žijúci v menšom rodinnom dome ušetria za celý rok približne 140 eur, pri väčšej nehnuteľnosti, kde sa elektrinou nekúri, sa úspora vyšplhá na 200 eur ročne.

Stúpnuť mali aj ceny plynu. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví minulý rok vypočítal, že domácnosti si mali v roku 2025 mesačne za dodávky komodity priplatiť od 0,96 eura až do 28,63 eura. Konečná výška faktúry však závisí na tom, ako plyn používate. Ak ho využívate len na varenie a ohrev vody, priplatili by ste si 13,32 eura za mesiac. V prípade, ak plynom aj kúrite, zaplatili by ste takmer 29 eur.

Konečné ceny na budúci rok tak budú závisieť od toho, akú formu dohody so Slovenskými elektrárňami sa vláde podarí dosiahnuť. Samozrejme, prípadné zastropovanie cien silovej zložky elektriny sa bude týkať len časti obyvateľov – zvyšok si už bude musieť priplatiť./agentury/

X X X

 Rusko obvinilo Nórsko z militarizácie súostrovia Špicbergov

 Rusko tvrdí, že Nórsko na Špicbergoch prevádzkuje zariadenia s možným vojenským využitím.

Rusko v piatok obvinilo Nórsko zo snahy militarizovať súostrovie Špicbergy (Svalbard) v Arktíde. Územie je na základe medzinárodnej dohody demilitarizovanou zónou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Špicbergy sa čoraz viac dostávajú do sféry vojenského a politického plánovania Nórska, do ktorého sú zapojené USA a NATO,“ uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. Na Špicbergoch podľa Moskvy uviedli do prevádzky zariadenia, ktoré môžu slúžiť na civilné i vojenské účely.

Výzva Moskvy

Rusko však neuviedlo žiadne podrobnosti a vyzvalo Oslo, aby sa zdržalo akýchkoľvek aktivít, ktoré by podkopávali právny štatút Špicbergov. Svoje obavy zároveň tlmočilo nórskemu veľvyslancovi v Moskve Robertovi Kvilemu počas pracovného stretnutia.

Na základe zmluvy o Špicbergoch z roku 1920 je súostrovie za polárnym kruhom suverénnym územím Nórska, ktoré ho spravuje. Ostrovy sú demilitarizovanou zónou a ostatné zmluvné strany majú právo na nich vykonávať ekonomickú činnosť. Podľa DPA túto právomoc využíva najmä Rusko, ktoré tam z politických dôvodov ťaží uhlie, hoci je ťažba dlhodobo nerentabilná.

 Napätie v súvislosti s Arktídou sa zvyšuje od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine. Rusko si nárokuje rozsiahle morské oblasti tohto regiónu, kde sa údajne nachádzajú bohaté ložiská nerastných surovín. Nároky Kremľa plynú z tvrdenia, že tieto územia sú súčasťou ruského kontinentálneho šelfu, teda časti kontinentu, ktorá pokračuje pod morskou hladinou.

O Arktídu už od nástupu do úradu prejavuje záujem aj americký prezident Donald Trump, ktorý pravidelne vyhlasuje, že chce prevziať kontrolu nad Grónskom, aktuality.sk

X X X

 Maďarsko hrozí zrušením sankcií voči dvetisíc Rusom, ak EÚ nevyškrtne Michaila Fridmana

 Obmedzení a príkazov na zmrazenie majetku má vypršať v sobotu

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.

Maďarsko pohrozilo, že zablokuje obnovenie sankcií EÚ uvalených na približne dvetisíc Rusov, ak zo zoznamu nebude vyňatý oligarcha Michail Fridman. Cestovné obmedzenia a príkazy na zmrazenie aktív uvalené na politikov a podnikateľov, ktorí podľa všetkého podporovali alebo uľahčovali ruskú vojnu na Ukrajine, sa skončia v sobotu, ak sa všetkých 27 členských štátov EÚ nedohodne na ich predĺžení o ďalších šesť mesiacov.

Maďarský veľvyslanec pri EÚ požadoval, aby bol Fridman, ktorý zbohatol v Rusku a pred desiatimi rokmi sa presťahoval do Londýna, vyškrtnutý zo zoznamu. Má to byť cena za to, že Budapešť umožní zrušenie všetkých ostatných sankcií, uviedli štyria predstavitelia informovaní o rokovaniach.

Luxembursko to podporuje

Veľvyslanci EÚ sa vo štvrtok stretnú v Bruseli po niekoľkých dňoch rozhovorov, na ktorých sa nepodarilo dosiahnuť kompromis. Najvernejší spojenci Kyjeva z Pobaltia sú proti akémukoľvek oslabeniu reštrikcií EÚ voči Moskve, najmä pred uzavretím rokovaní o prímerí, ktoré sprostredkovali Spojené štáty.

Maďarsko, najviac proruský člen EÚ na čele s krajne pravicovým premiérom Viktorom Orbánom, opakovane pohrozilo, že zablokuje, odloží alebo zmierni opatrenia Únie voči Moskve. Jeho snahy o vyradenie Fridmana zo zoznamu podľa troch predstaviteľov podporuje Luxembursko.

 Fridman minulý rok podal žalobu proti Luxembursku, kde drží podiel v investičnej spoločnosti LetterOne so sídlom v Londýne. Žiada odškodné vo výške 15,8 miliárd dolárov v súvislosti so sankciami.

Je jedným z dvoch pôvodných oligarchov, ktorí zbohatli v drsných 90. rokoch minulého storočia a naďalej aktívne podnikajú. Narodil sa na Ukrajine a spočiatku kritizoval inváziu prezidenta Vladimira Putina. Potom však zatrpkol voči Západu a v októbri minulého roka sa vrátil do Moskvy.

Fridman sa odmietol vyjadriť.

Súd s EÚ vyhrali

Maďarsko pôvodne požiadalo o vyradenie ôsmich mien, vrátane ďalších ruských miliardárov, ako sú Ališer Usmanov a Fridmanov dlhoročný partner Petr Aven. Budapešť však od niektorých z týchto požiadaviek upustila, no trvala na vylúčení Fridmana, uviedli traja predstavitelia.

Fridman a Aven v apríli 2024 vyhrali na Všeobecnom súde EÚ spor, podľa ktorého EÚ pochybila, keď ich v roku 2022 zaradila na sankčný zoznam. Súd uviedol, že Únia nepredložila dostatok dôkazov o ich úzkych väzbách na Putina. Víťazstvo oligarchov bolo najvýraznejším zásahom do sankčného režimu EÚ voči Rusku od invázie.

Naďalej však podliehajú druhému rozhodnutiu EÚ o sankciách v roku 2023 v súvislosti so svojou obchodnou prítomnosťou v Rusku. Lotyšsko sa odvolalo proti prvému rozhodnutiu v prospech oligarchov, zatiaľ čo Fridman a Aven napadli druhé rozhodnutie.

 Koncom minulého roka Fridman a Aven predali svoje podiely v najväčšej ruskej súkromnej banke Alfa-Bank a jej sesterskej poisťovni dlhoročnému partnerovi Andrejovi Kosogovovi, na ktorého sa sankcie nevzťahujú.

Oligarchovia dúfajú, že predaj spoločností znamená, že už nebudú spĺňať zvyšné kritériá pre sankcie EÚ voči nim, pretože boli „vedúcimi podnikateľskými osobnosťami. … zapojení do hospodárskeho odvetvia, ktoré poskytuje Kremľu významný zdroj príjmov“.

Hovorca maďarskej vlády na žiadosť o komentár nereagoval. Luxemburská vláda sa odmietla vyjadriť. Samostatne sa v júli budú musieť predĺžiť opatrenia EÚ zamerané na ruskú ekonomiku vrátane zmrazenia štátnych aktív vo výške takmer 200 miliárd eur.

Ďalšie správy poskytli Andy Bounds v Bruseli a Marton Dunai v Budapešti

X X X

 Americkí odborníci na HIV vyzvali Donalda Trumpa, aby zastavil škrty v humanitárnej pomoci

 Americkí lekári varujú, že škrty v humanitárnej pomoci USA môžu spôsobiť smrť šiestich miliónov ľudí a zvrátiť desaťročia pokroku v boji proti HIV.

Stovky lekárov a odborníkov na vírusové ochorenie HIV vyzvali v otvorenom liste vládu prezidenta USA Donalda Trumpa, aby ukončila rozsiahle škrty v poskytovaní humanitárnej pomoci. Tvrdia, že tým spôsobuje katastrofálne škody. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

„Pokiaľ rozhodnutie nezvrátite, likvidácia programov proti AIDS podporovaných Spojenými štátmi spôsobí v nasledujúcich štyroch rokoch smrť približne šiestich miliónov ľudí, zvrátia sa desaťročia pokroku a svet bude čeliť rastúcej epidémii HIV,“ píše sa v liste adresovanom americkému ministrovi zahraničných vecí Marcovi Rubiovi. Lekári, odborníci a výskumníci v ňom vyzývajú na „zmenu smeru“.

Obmedzenie pomoci

Spojené štáty patria k svetovo najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci. Trump nariadil po svojom nástupe do Bieleho domu v januári 2025 jej obmedzenie. Humanitárne organizácie vtedy varovali, že škrty budú mať obrovský vplyv na celosvetové úsilie v boji proti vírusu HIV, tuberkulóze, malárii a ďalším chorobám ohrozujúcim životy miliónov ľudí.

„Škrty okamžite zastavili lekárske štúdie po celom svete, čím zaskočili ich účastníkov. Aj ak americké súdy rozhodnú, že boli tieto nariadenia protizákonné, ľudské utrpenie a strata životov nemôže byť zvrátená,“ dodali.

 Rubio v pondelok oznámil, že Spojené štáty ukončili 83 percent zmlúv uzavretých americkou Agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID). „Znamená to, že iniciatíva proti HIV s názvom PEPFAR, ktorá patrí k svetovo najúspešnejším snahám v oblasti verejného zdravia a ktorá počas dvoch desaťročí zachránila približne 26 miliónov životov, bola prakticky eliminovaná,“ napísali lekári v liste.

List odborníci zverejnili počas Konferencie o retrovírusoch a infekciách v San Franciscu. Medzi podpísanými je napríklad aj francúzska vedkyňa a držiteľka Nobelovej ceny Francoise Barréová-Sinoussiová, aktuality.sk

 Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen odmietol Trumpove slová o anexii Grónska

Dánsky minister zahraničných vecí odmietol Trumpovu víziu anexie Grónska, pričom zdôraznil, že ostrov je chránený medzinárodným právom.

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Lokke Rasmussen sa v piatok ohradil voči najnovším výrokom amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom možnej anexie Grónska. Uviedol, že dánsky autonómny ostrov nemôže byť obsadený inou krajinou. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.

„Ak sa pozrieme na Severoatlantickú zmluvu, Chartu OSN alebo medzinárodné právo, Grónsko nie je otvorené anexii,“ povedal Rasmussen novinárom v reakcii na Trumpove slová.

„Myslím si, že k tomu dôjde,“ odpovedal vo štvrtok americký prezident novinárom v Bielom dome po boku generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, keď sa ho pýtali na jeho víziu prípadnej anexie Grónska.

Rutte zdôraznil, že sa nebude touto otázkou zaoberať. „Nechcem do toho zaťahovať NATO,“ podotkol.

Grónsky premiér: Už toho bolo dosť

Súčasný grónsky premiér Mute Egede vo svojom príspevku na Facebooku v reakcii napísal, že „už toho bolo dosť“. Dodal, že zvoláva stretnutie lídrov strán, aby spoločne odmietli Trumpove vyjadrenia. „Tentoraz musíme Trumpa odmietnuť tvrdšie. Už k nám ľudia nemôžu prejavovať takúto neúctu,“ napísal.

Egede vo funkcii končí, keďže v utorkových voľbách jeho strana prehrala. „Rešpektujem výsledok volieb, ale domnievam sa, že ako dosluhujúci predseda vlády mám (ešte) svoje záväzky. Preto som požiadal administratívu, aby čo najskôr zvolala šéfov strán,“ dodal Egede.

Opozičná liberálna strana Demokrati na čele s lídrom Jensom-Frederikom Nielsenom zvíťazila v utorkových parlamentných voľbách a porazila doterajšiu ľavicovú koalíciu. K situácii s Trumpom sa preto vyjadril aj pravdepodobný budúci premiér. „Trumpovo vyhlásenie je nevhodné a opäť ukazuje, že v takýchto situáciách musíme držať spolu,“ uviedol Nielsen v príspevku na Facebooku.

 Už počas svojho prvého pôsobenia vo funkcii amerického prezidenta Trump vyslovil myšlienku odkúpenia Grónska od Dánska – túto predstavu však vtedy Grónčania i Dáni odmietli.

Trump začal ešte pred januárovým návratom do Bieleho domu tvrdiť, že USA by mali prebrať kontrolu nad Grónskom. Ostrov je podľa neho dôležitý pre bezpečnosť USA. Grónsko, ktoré ašpiruje na nezávislosť od Dánska, má dôležitý geostrategický význam a Spojené štáty tam majú vojenskú základňu.

Podľa prieskumov väčšina Grónčanov podporuje nezávislosť od Dánska, ale nie anexiu zo strany Washingtonu./aktuality.sk

X X X

 Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó odletel do Ríma. Rokovať bude o zastavení nelegálnej migrácie

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó odletel do Talianska na rokovania o zastavení nelegálnej migrácie v Európe.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó odletel do Ríma, kde bude rokovať o ilegálnej migrácii v Európe. Vyplýva to z príspevku ministra zverejneného v piatok na Facebooku, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Jedným z najvážnejších problémov Európy je neustále zvyšovanie tlaku nelegálnej migrácie. Okrem toho Brusel naďalej chce privádzať migrantov do Európy, a preto ich musíme držať mimo,“ napísal Szijjártó. Podľa jeho slov si to vyžaduje spoluprácu, preto vycestoval do Ríma, kde chce rokovať s partnerskou vlasteneckou stranou o zastavení nelegálnej migrácie.

Spojencom maďarskej vládnej strany Fidesz v Taliansku je strana Bratia Talianska, ktorú vedie premiérka Giorgia Meloniová, aktuality.sk

X X X

 Obrovská čínska automobilka BYD príde na Slovensko už budúci mesiac

 Spoločnosť sa rozhodla spustiť aj televíznu kampaň, kde ukazuje jedno zo svojich vozidiel.

Európsky automobilový trh zažíva nástup čínskych značiek. Najnovšie svoj príchod priamo k nám oznámila spoločnosť BYD, najväčší čínsky výrobca elektromobilov a hybridných vozidiel. Firma dnes spustila televíznu reklamnú kampaň, v ktorej propaguje plug-in hybridný model BYD Seal U DM-i. Ten chce zaujať čistým elektrickým dojazdom 125 kilometrov a kombinovaným dojazdom presahujúcim 1 000 kilometrov.

Prvé vozidlá BYD sa majú na Slovensku objaviť už v apríli, teda budúci mesiac. Podrobnosti o cenách a presných technických špecifikáciách má poskytovať autorizovaný predajca. Spoločnosť však zatiaľ nezverejnila zoznam obchodných partnerov, ktorí budú jej modely na slovenskom trhu predávať.

BYD zatiaľ láka Slovákov na plug-in hybridný model.Zdroj: BYD

Prišli aj ďalšie automobilky

Príchod BYD do krajiny je ďalším krokom v expanzii čínskych automobiliek na európsky trh, čo vyvoláva obavy medzi tradičnými európskymi výrobcami. Na Slovensku už pôsobia čínske značky ako MG a Dongfeng, ktoré sa snažia konkurovať európskym automobilkám, ktoré majú svoje výrobné závody aj na našom území.

Vznikajú však obavy, že agresívna cenová politika a technologické inovácie čínskych automobiliek by mohli vážne ovplyvniť trhové podiely zavedených európskych automobiliek.

BYD je globálnym lídrom v oblasti batériových technológií. Aktuálne v Maďarsku prebieha výstavba závodu tejto automobilky, aktuality.sk

X X X

 Európske akcie posilnili, Dax si pripísal vyše 1,8 %

 Európske akcie v piatok posilnili, nemecký Dax si pripísal 1,86 %.

Európske akcie sa na konci týždňa posilnili. Lídrom bol nemecký Dax, ktorý podporili správy o dohode medzi nemeckými politickými stranami o zvýšení výdavkov. TASR o tom informuje na základe správ DPA, CNBC a Bloomberg.

Kľúčový nemecký index Dax si v piatok pripísal 1,86 % a uzavrel na 22.986,82 bodu, pričom výrazne znížil straty nahromadené od začiatku týždňa. Dočasne sa dokonca dostal nad hranicu 23.000 bodov. Za celý týždeň sa oslabil o 0,76 %.

Paneurópsky index Stoxx 600 stúpol o 1,14 % na 546,60 bodu a index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 o 1,42 % na 5404,18 bodu. Oba indexy však za celý týždeň stratili takmer 1,5 %.

Hlavný francúzsky index CAC 40 sa v piatok zvýšil o 1,13 % na 8028,28 bodu a taliansky FTSE MIB o 1,73 % na 38.655,30 bodu, aktuality.sk

X X X

 Opoziční poslanci žiadajú odvolanie Kaliňáka pre vlastníctvo nehnuteľnosti v zahraničí

 Veronika Remišová obvinila Kaliňáka z úmyselného porušenia ústavného zákona a zvažuje právne kroky proti jeho neúplnému majetkovému priznaniu.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) neuviedol v majetkovom priznaní svojej manželky nehnuteľnosť, ktorú kúpila v Chorvátsku, pretože chcel chrániť súkromie rodiny. Tvrdí, že jeho príjmy plne pokrývajú hodnotu tejto nehnuteľnosti. Vo videu na sociálnej sieti takisto priblížil, že dom v Chorvátsku si jeho rodina mohla dovoliť vzhľadom na jeho dlhoročnú podnikateľskú činnosť.

 Kaliňák vysvetlil, že pre ochranu súkromia rodiny sa po návrate do politiky rozhodol, že informáciu o nehnuteľnosti v Chorvátsku neuvedie do majetkového priznania manželky. Tvrdí, že opoziční politici zasiahli do súkromia jeho rodiny. „Moje rozhodnutie takto postupovať v majetkovom priznaní bolo teda absolútne správne, v zmysle ústavy som chránil vyšší záujem,“ vyhlásil vo videu s tým, že informácie o rodine a deťoch z dôvodu ochrany súkromia majú byť podľa zákona nezverejňované.

Šéfka parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) podľa Kaliňáka zneužila svoju funkciu, pretože prezradila informácie z utajenej časti majetkového priznania.

Minister priblížil, že pred vyše šiestimi rokmi sa jeho manželka rozhodla kúpiť viac ako 50-ročný dom v Chorvátsku. Pripomenul tiež, že podniká vyše 30 rokov a takisto podnikal aj po odchode z politiky v roku 2018. Počas politickej kariéry zverejňoval majetkové priznania, v ktorých priznal príjmy v hodnote niekoľko miliónov eur. „Dnes som sa však s hrôzou dozvedel, že potom, čo roky podnikám a označujú ma za jedného z najbohatších politikov, by vlastne moja rodina nemala mať dostatok prostriedkov na kúpu nehnuteľností v Chorvátsku podobne, ako to robí mnoho iných Slovákov,“ skonštatoval.

 Kaliňák podľa Remišovej tají túto vilu už viac ako šesť rokov, kedy podľa jej vyjadrení nebola žiadnou predsedníčkou žiadneho výboru. „Kaliňák vlastníctvo luxusnej nehnuteľnosti oznámil médiám sám, len zabudol spomenúť, že to v majetkovom priznaní utajil,“ skonštatovala Remišová. Zároveň je z jeho vyjadrenia podľa nej zjavné, že ústavný zákon, ktorý mu ukladá povinnosť uviesť majetok v majetkovom priznaní, porušil úmyselne. „Zákon nepozná žiadne ‚lebo Remišová‘ a táto výhovorka je vyslovene hlúpa,“ dokázala Remišová s tým, že zvažuje právne kroky.

Poslanci Národnej rady SR z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ vo štvrtok (13. 3.) informovali, že podajú v súvislosti s majetkovými pomermi Kaliňáka podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Začínajú takisto v opozícii zbierať podpisy na jeho odvolávanie. Remišová upozornila, že Kaliňák v majetkovom priznaní za rok 2023 neuviedol dom v Chorvátsku, aktuality.sk

X X X

 Filipínsky exprezident Rodrigo Duterte sa postavil pred Medzinárodný trestný súd za zločiny proti ľudskosti

 :  Filipínsky exprezident Duterte sa postavil pred Medzinárodný trestný súd, hrozí mu doživotie.

Filipínsky exprezident Rodrigo Duterte sa v piatok postavil pred Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu. Obvinený je zo zločinov proti ľudskosti v súvislosti s vraždami, ktorých sa podľa obžaloby dopustil ako „nepriamy spolupáchateľ“ počas protidrogovej kampane. Duterteho obvinenia sa týkajú vrážd 43 ľudí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Duterte (79) dorazil do Holandska v stredu, avšak na pojednávaní sa zúčastnil prostredníctvom telemostu z väzenia. Exprezident sa v piatok nevyjadroval k svojim obvineniam. Súdu len povedal osobné údaje, svoje meno a dátum a miesto narodenia. Následne iba sedel na stoličke so zatvorenými očami.

Duterteho zadržali v utorok na letisku vo filipínskej metropole Manila na základe zatykača vydaného ICC a následne ho letecky letecky previezli do Holandska. V stredu ho odovzdali do väzby ICC.

Obhajca bývalého prezidenta Salvador Medialdea v piatok proti okolnostiam zatknutia svojho klienta protestoval a označil ich za „obyčajný únos“. Poukázal tiež na to, že exprezident je v zlom zdravotnom stave. Sudcovia však ozrejmili, že Duterte sa podrobil lekárskemu vyšetreniu v Holandsku a vyhlásili ho za schopného postaviť sa pred súd.

Hrozí mu doživotie

Obvinenia voči Dutertemu teraz preskúmajú na predbežnom vypočutí 23. septembra. Ak sudcovia uznajú dôkazy za dostatočné, bude sa môcť začať súdne konanie. Maximálnym trestom, ktorý mu hrozí, je doživotie. DPA však pripomína, že proces môže trvať roky.

Duterte bol filipínskym prezidentom v rokoch 2016 až 2022. Počas svojho funkčného obdobia viedol neľútostný boj proti drogovej trestnej činnosti, uviedla DPA. Podľa policajných údajov bolo počas protidrogovej kampane zabitých približne 6000 ľudí, ale ľudskoprávne organizácie odhadujú, že celkový počet obetí môže byť až 30.000.

Ľudskoprávne skupiny a príbuzní obetí súdny proces privítali a považujú ho za triumf spravodlivosti. Pred súdom sa však zhromaždili aj stovky jeho priaznivcov, ktorí požadovali okamžité prepustenie bývalého prezidenta, aktuality.sk

X X X

 Maďarsko hrozí zrušením sankcií voči dvetisíc Rusom, ak EÚ nevyškrtne Michaila Fridmana

 Platnosť cestovných obmedzení a príkazov na zmrazenie majetku má vypršať v sobotu

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.

Maďarsko pohrozilo, že zablokuje obnovenie sankcií EÚ uvalených na približne dvetisíc Rusov, ak zo zoznamu nebude vyňatý oligarcha Michail Fridman. Cestovné obmedzenia a príkazy na zmrazenie aktív uvalené na politikov a podnikateľov, ktorí podľa všetkého podporovali alebo uľahčovali ruskú vojnu na Ukrajine, sa skončia v sobotu, ak sa všetkých 27 členských štátov EÚ nedohodne na ich predĺžení o ďalších šesť mesiacov.

Maďarský veľvyslanec pri EÚ požadoval, aby bol Fridman, ktorý zbohatol v Rusku a pred desiatimi rokmi sa presťahoval do Londýna, vyškrtnutý zo zoznamu. Má to byť cena za to, že Budapešť umožní zrušenie všetkých ostatných sankcií, uviedli štyria predstavitelia informovaní o rokovaniach.

Luxembursko to podporuje

Veľvyslanci EÚ sa vo štvrtok stretnú v Bruseli po niekoľkých dňoch rozhovorov, na ktorých sa nepodarilo dosiahnuť kompromis. Najvernejší spojenci Kyjeva z Pobaltia sú proti akémukoľvek oslabeniu reštrikcií EÚ voči Moskve, najmä pred uzavretím rokovaní o prímerí, ktoré sprostredkovali Spojené štáty.

Maďarsko, najviac proruský člen EÚ na čele s krajne pravicovým premiérom Viktorom Orbánom, opakovane pohrozilo, že zablokuje, odloží alebo zmierni opatrenia Únie voči Moskve. Jeho snahy o vyradenie Fridmana zo zoznamu podľa troch predstaviteľov podporuje Luxembursko.

 Fridman minulý rok podal žalobu proti Luxembursku, kde drží podiel v investičnej spoločnosti LetterOne so sídlom v Londýne. Žiada odškodné vo výške 15,8 miliárd dolárov v súvislosti so sankciami.

Je jedným z dvoch pôvodných oligarchov, ktorí zbohatli v drsných 90. rokoch minulého storočia a naďalej aktívne podnikajú. Narodil sa na Ukrajine a spočiatku kritizoval inváziu prezidenta Vladimira Putina. Potom však zatrpkol voči Západu a v októbri minulého roka sa vrátil do Moskvy.

Fridman sa odmietol vyjadriť.

Súd s EÚ vyhrali

Maďarsko pôvodne požiadalo o vyradenie ôsmich mien, vrátane ďalších ruských miliardárov, ako sú Ališer Usmanov a Fridmanov dlhoročný partner Petr Aven. Budapešť však od niektorých z týchto požiadaviek upustila, no trvala na vylúčení Fridmana, uviedli traja predstavitelia.

Fridman a Aven v apríli 2024 vyhrali na Všeobecnom súde EÚ spor, podľa ktorého EÚ pochybila, keď ich v roku 2022 zaradila na sankčný zoznam. Súd uviedol, že Únia nepredložila dostatok dôkazov o ich úzkych väzbách na Putina. Víťazstvo oligarchov bolo najvýraznejším zásahom do sankčného režimu EÚ voči Rusku od invázie.

Naďalej však podliehajú druhému rozhodnutiu EÚ o sankciách v roku 2023 v súvislosti so svojou obchodnou prítomnosťou v Rusku. Lotyšsko sa odvolalo proti prvému rozhodnutiu v prospech oligarchov, zatiaľ čo Fridman a Aven napadli druhé rozhodnutie.

 Koncom minulého roka Fridman a Aven predali svoje podiely v najväčšej ruskej súkromnej banke Alfa-Bank a jej sesterskej poisťovni dlhoročnému partnerovi Andrejovi Kosogovovi, na ktorého sa sankcie nevzťahujú.

Oligarchovia dúfajú, že predaj spoločností znamená, že už nebudú spĺňať zvyšné kritériá pre sankcie EÚ voči nim, pretože boli „vedúcimi podnikateľskými osobnosťami. … zapojení do hospodárskeho odvetvia, ktoré poskytuje Kremľu významný zdroj príjmov“.

Hovorca maďarskej vlády na žiadosť o komentár nereagoval. Luxemburská vláda sa odmietla vyjadriť. Samostatne sa v júli budú musieť predĺžiť opatrenia EÚ zamerané na ruskú ekonomiku vrátane zmrazenia štátnych aktív vo výške takmer 200 miliárd eur.

Ďalšie správy poskytli Andy Bounds v Bruseli a Marton Dunai v Budapešti

 X X X

 Novým kanadským premiérom sa stal ekonóm Mark Carney: Ochránim našu budúcnosť

Novým kanadským premiérom sa po zložení prísahy dnes oficiálne stal ekonóm Mark Carney z Liberálnej strany. Vo funkcii nahradil Justina Trudeaua, ktorý v januári oznámil rezignáciu. Informujú o tom tlačové agentúry. Carney do úradu nastupuje v čase politického a obchodného napätia medzi Kanadou a Spojenými štátmi.

 Kanadský premiér Mark Carney prichádza svoju na slávnostnú prísahu v Rideau Hall v Ottawe v piatok 14. marca 2025.

Päťdesiatdeväťročný Carney zložil prísahu v prítomnosti generálnej guvernérky Mary Simonovej, ktorá zastupuje britského kráľa Karola III. ako hlavu kanadského štátu. Nový kanadský premiér ako prvý krok prebudoval svoj kabinet, keď vymenil niekoľko ministrov a niektoré posty zrušil.

„Budujeme vládu, ktorá zodpovedá súčasnému stavu. Kanaďania očakávajú činy a tento tím ich prinesie. Menší a skúsený kabinet, ktorý bude postupovať rýchlejšie, zaistí našu ekonomiku a ochráni budúcnosť Kanady,“ citovala agentúra Reuters nového premiéra.

 Carney stál v minulosti na čele kanadskej aj britskej centrálnej banky. „Povedie si veľmi dobre. V zahraničí ho rešpektujú,“ povedal podľa agentúry AP bývalý kanadský premiér Jean Chrétien.

 Carney bude musieť čeliť opatreniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na dovoz tovaru z Kanady a ďalších krajín uvalil clá. Carney vyhlásil, že je ochotný sa s americkým prezidentom stretnúť, pokiaľ prejaví „rešpekt ku kanadskej suverenite a bude ochotný zaujať spoločný, oveľa komplexnejší prístup k obchodu“, napísala AP./agentury/

X X X

Svetielko nádeje zabezpečuje komplexnú odbornú pomoc rodinám

 Občianske združenie Svetielko nádeje už 22 rokov pôsobí na Klinike pediatrickej onkológie a hematológie SZU v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici. Rozsah a komplexnosť ich podpory pre rodiny s ťažko chorými deťmi je na Slovensku výnimočná. Všetku svoju pomoc pritom poskytujú bezplatne.

Psychosociálny tím Svetielka nádeje je jedným z ich kľúčových projektov. Pôsobí priamo na onkologicko-hematologickej klinike a pomáha deťom a ich sprevádzajúcim osobám zvládať náročné obdobia, počas ktorých je dieťa s onkologickým ochorením hospitalizované v nemocnici. Tento tím tvoria psychologička, liečebná pedagogička, sociálna poradkyňa a asistentka pre rodiny.

 Liečebná pedagogička dbá na to, aby vývin dieťaťa a jeho schopností pokračoval aj počas náročnej liečby. Taktiež využíva rôzne hrové, pohybové a terapeutické aktivity na to, aby detským onkologickým pacientom pomohla spracovať zážitky a emócie spojené s pobytom v nemocnici, lekárskymi zákrokmi či zmenami výzoru.

Úlohou psychologičky je poskytnúť odbornú pomoc a ľudskú oporu nielen detským pacientom, ale aj ich rodinám. Ťažká choroba dieťaťa totiž ovplyvňuje fungovanie celej rodiny. Psychologička Svetielka nádeje sleduje psychický stav detského pacienta počas celej jeho liečby. Pomáha však aj ostatným členom rodiny: spoločne s nimi hľadá spôsoby, ako si byť navzájom oporou či napríklad ako o chorobe dieťaťa hovoriť s ďalšími ľuďmi.

 Sociálna poradkyňa Svetielka nádeje je rodinám oporou najmä na začiatku liečby onkologického ochorenia – teda v hektickom a emocionálne náročnom období, kedy sa fungovanie členov rodiny musí prispôsobiť dlhým pobytom chorého dieťaťa v nemocnici a ďalším obmedzeniam. Pomáha rodičom komunikovať s úradmi, zamestnávateľom či školou dieťaťa a tiež im pomáha vybaviť preukaz ZŤP či žiadať o príspevky a rôzne bonusy, na ktoré majú nárok.

Praktickú pomoc na klinike zase poskytuje asistentka pre rodiny. Vybavuje nákupy potravín, kozmetiky či liekov, dopĺňa obsah Zdravej chladničky Svetielka nádeje a množstvo ďalších vecí, vďaka ktorým rodičia (či iné sprevádzajúce osoby) nemusia odchádzať od svojho chorého dieťaťa a môžu sa mu naplno venovať.

 Psychosociálny tím Svetielka nádeje môže byť detským onkologickým pacientom a ich rodinám oporou len vďaka podpore verejnosti. Podporiť ich môžete aj vy – nenechajte svoje 2 % z daní prepadnúť a venujte ich Svetielku nádeje./agentury/

X X X

 Minister Kaliňák vysvetľuje, prečo neuviedol vilu v Chorvátsku do majetkového priznania

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) neuviedol v majetkovom priznaní svojej manželky nehnuteľnosť, ktorú kúpila v Chorvátsku, pretože chcel chrániť súkromie rodiny. Tvrdí, že jeho príjmy plne pokrývajú hodnotu tejto nehnuteľnosti. Vo videu na sociálnej sieti takisto priblížil, že dom v Chorvátsku si jeho rodina mohla dovoliť vzhľadom na jeho dlhoročnú podnikateľskú činnosť.

 Kaliňák vysvetlil, že pre ochranu súkromia rodiny sa po návrate do politiky rozhodol, že informáciu o nehnuteľnosti v Chorvátsku neuvedie do majetkového priznania manželky. Tvrdí, že opoziční politici zasiahli do súkromia jeho rodiny. „Moje rozhodnutie takto postupovať v majetkovom priznaní bolo teda absolútne správne, v zmysle ústavy som chránil vyšší záujem,“ vyhlásil vo videu s tým, že informácie o rodine a deťoch z dôvodu ochrany súkromia majú byť podľa zákona nezverejňované.

   (Slovensko, Za ľudí, KÚ) podľa Kaliňáka zneužila svoju funkciu, pretože prezradila informácie z utajenej časti majetkového priznania.

Minister priblížil, že pred vyše šiestimi rokmi sa jeho manželka rozhodla kúpiť viac ako 50-ročný dom v Chorvátsku. Pripomenul tiež, že podniká vyše 30 rokov a takisto podnikal aj po odchode z politiky v roku 2018. Počas politickej kariéry zverejňoval majetkové priznania, v ktorých priznal príjmy v hodnote niekoľko miliónov eur. „Dnes som sa však s hrôzou dozvedel, že potom, čo roky podnikám a označujú ma za jedného z najbohatších politikov, by vlastne moja rodina nemala mať dostatok prostriedkov na kúpu nehnuteľností v Chorvátsku podobne, ako to robí mnoho iných Slovákov,“ skonštatoval.

 Kaliňák podľa Remišovej tají túto vilu už viac ako šesť rokov, kedy podľa jej vyjadrení nebola žiadnou predsedníčkou žiadneho výboru. „Kaliňák vlastníctvo luxusnej nehnuteľnosti oznámil médiám sám, len zabudol spomenúť, že to v majetkovom priznaní utajil,“ skonštatovala Remišová. Zároveň je z jeho vyjadrenia podľa nej zjavné, že ústavný zákon, ktorý mu ukladá povinnosť uviesť majetok v majetkovom priznaní, porušil úmyselne. „Zákon nepozná žiadne ‚lebo Remišová‘ a táto výhovorka je vyslovene hlúpa,“ dokázala Remišová s tým, že zvažuje právne kroky.

Poslanci Národnej rady SR z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ vo štvrtok (13. 3.) informovali, že podajú v súvislosti s majetkovými pomermi Kaliňáka podnet na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Začínajú takisto v opozícii zbierať podpisy na jeho odvolávanie. Remišová upozornila, že Kaliňák v majetkovom priznaní za rok 2023 neuviedol dom v Chorvátsku./agentury/

 X X X

 WFP zastavuje potravinovú pomoc pre milión ľudí v Mjanmarsku kvôli nedostatku financií

 Svetový potravinový program preruší pomoc pre milión ľudí v Mjanmarsku kvôli nedostatku financií.

Svetový potravinový program (WFP) v piatok oznámil, že preruší potravinovú pomoc pre viac ako milión ľudí vo vojnou poničenom Mjanmarsku z dôvodu nedostatku financií. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AP.

Podľa vyhlásenia WFP bude od apríla prerušená väčšina potravinových dávok napriek pokračujúcej humanitárnej kríze spôsobenej bojmi medzi vládou vojenskej junty a protivládnymi milíciami. Potravinová agentúra OSN vyčíslila hodnotu pomoci na 60 miliónov dolárov a vyzvala štáty, aby poskytli ďalšie peniaze.

Škrty

WFP tvrdí, že dokáže pomôcť už len približne 35.000 najviac zraniteľných ľudí vrátane detí do päť rokov, tehotným ženám a fyzicky znevýhodneným ľuďom.

„Škrty budú mať ničivý dosah na najzraniteľnejšie komunity v krajine, z ktorých mnohé sú úplne závislé od podpory WFP, aby prežili. WFP je naďalej odhodlaný podporovať obyvateľov Mjanmarska, ale na to, aby sme mohli pokračovať v poskytovaní pomoci, je nevyhnutné získať ďalšie finančné prostriedky,“ uviedol zástupca WFP pre Mjanmarsko Michael Dunford.

Bezprostredne po vyhlásení nie je jasné, či je rozhodnutie dôsledkom pozastavenia humanitárnej pomoci administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa a postupnej likvidácie Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID).

 „Je to všetko dohromady,“ odpovedal hovorca OSN Stéphane Dujarric novinárom na otázku, či sú za rozhodnutím americké škrty. „Všetky agentúry OSN sa aktívne podieľajú na spolupráci s americkými úradmi, aby im vysvetlili škody, bezprostredné škody, ktoré boli spôsobené,“ dodal.

Konflikt v Mjanmarsku sa začal po tom, ako armáda vo februári 2021 zvrhla demokraticky zvolenú vládu a potlačila rozsiahle protesty, v dôsledku čoho podľa údajov WFP dnes takmer tretina populácie nedokáže pokryť svoj minimálny denný príjem potravy a približne 2,3 milióna ľudí čelí hladomoru./agentury/

X X X

 Kotlárove tvrdenia sú podľa ŠÚKL nevedecké a nebezpečné, zvažuje trestné oznámenie. Ústav chce dôkazy

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) zváži podanie trestného oznámenia na splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára pre jeho výroky v súvislosti s vakcínami. Žiada ho, aby ústavu predložil metodiku testovania predmetných vakcín na posúdenie. TASR o tom v piatok informovala v reakcii na Kotlárovu štvrtkovú (13. 3.) tlačovú konferenciu komunikačná špecialistka ŠÚKL Martina Štesková.

 Na Kotlárove slová o „génovej terapii“ reagoval aj infektológ Peter Sabaka

 „Štátny ústav považuje prezentované názory pána Kotlára za nevedecké, nebezpečné a spôsobilé ohroziť verejné zdravie. Pán Kotlár sa síce stavia do pozície nezaujatého a slobodomyseľného prieskumníka, v skutočnosti jeho vyjadrenia vedú k šíreniu poplašnej správy,“ uviedla Štesková. Dodala, že ústav sa s tvrdeniami, ktoré sa neopierajú o fakty stretol už v minulosti.

Štesková ozrejmila, že v pôsobnosti ústavu je dohľad nad bezpečnosťou, účinnosťou a kvalitou všetkých liekov. Trvá na tom, že si túto prácu vykonáva s plným nasadením každý deň. Podotkla, že ŠÚKL je plnohodnotným partnerom Európskej liekovej agentúry a v medzinárodných tímoch pracuje na zabezpečení kvality liekov.

 Splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Covid-19 Peter Kotlár (SNS) počas tlačovej konferencie na tému – Výsledky analýzy šarží vakcín používaných proti ochoreniu Covid-19 v slovenskej populácii 13. marca 2025 v Bratislave

 Ako doplnila, ústav obyvateľov ubezpečuje, že všetky lieky na Slovensku sú bezpečné a apeluje na ich zodpovedné používanie. „Demokracia v krajine sa nemeria len slobodou slova, ale aj dôverou v inštitúcie, ktoré slúžia občanom krajiny,“ uzavrela Štesková.

Kotlár žiada generálneho prokurátora Maroša Žilinku, aby bezodkladne konal v súvislosti s výsledkami analýzy šarží vakcín používaných proti ochoreniu COVID-19 v slovenskej populácii. Tie podľa neho ukázali, že vo všetkých testovaných šaržiach mRNA vakcín sa nachádzala genetická informácia, ktorá má schopnosť modifikovať ľudskú DNA. To podľa neho môže viesť k vzniku viacerých závažných ochorení.

 Nič sme nezamlčiavali

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), ktorý zastrešuje odbor súdneho lekárstva a nekroptickej patologickej anatómie, sa rezolútne ohradzuje voči vyjadreniam splnomocnenca vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Tvrdenia, že patológovia a súdni lekári zamlčiavali dôvody úmrtia počas pandémie, považuje za zavádzajúce a lživé. Konštatuje to v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa ÚDZS Monika Beťková.

„Erudovaní odborníci počas pandémie nič zámerne nezamlčiavali. Práve naopak, pracovali neúnavne v ťažkých podmienkach. Uvedomujúc si, že svojimi zisteniami pomáhajú odbornej i laickej verejnosti porozumieť, ako sa koronavírus SARS-CoV-2 správa, ako zasahuje ľudský organizmus a ako sa voči nemu účinne brániť, zdôrazňuje ÚDZS.

 Fakty nepustia, Slovensko ako jediné robilo pitvy

Úrad zároveň pripomína, že Slovensko ako jediná krajina na svete potvrdzovala úmrtia „na COVID“ a „s COVIDOM“ práve výkonom pitvy. Odborníci taktiež postupovali v prvých mesiacoch zavedenia očkovania, kedy vykonávali pitvy v prípade úmrtí u väčšiny očkovaných pacientov na celom Slovensku. Podľa úradu tak získali rozsiahle a dôležité poznatky, ktoré umožnili správne identifikovať úmrtia v kauzálnej súvislosti s očkovaním.

Úrad tiež podotýka, že moderná slovenská nekroptická patologická anatómia a moderné slovenské súdne lekárstvo vo svojej analytickej práci používa imunohistochemické a molekulovo-genetické metódy od 80. rokov a sú rutinnou súčasťou týchto odborov. „Metódy práce renomovaných súdnych lekárov a patológov nezávislého úradu sú založené na dôkazoch,“ konštatuje ÚDZS s tým, že ak sa chce Kotlár dozvedieť o práci úradu a jeho výsledkoch, dvere má stále otvorené.

So stanoviskom ÚDZS sa stotožňuje aj Slovenská súdnolekárska spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti a Slovenská spoločnosť patológov Slovenskej lekárskej spoločnosti./agentury/

 X X X

 Po manželovi alebo manželke nemusíte zdediť len dom a peniaze. O dedičstvo vás môže pripraviť vec, o ktorej nemusíte mať vôbec tušenie

Keď niekto zomrie, jeho dedičia automaticky nadobúdajú nielen majetok, ale aj dlhy. Mnohí si však neuvedomujú, že sa môžu ocitnúť v situácii, keď budú musieť veriteľom splatiť viac, než získali. Ako teda dedenie dlhov funguje a ako sa dá predísť finančným problémom?

 Podľa Občianskeho zákonníka dedičia vstupujú do všetkých majetkových vzťahov zosnulého, a to vrátane jeho záväzkov. Dedenie sa teda netýka len majetku, ale aj prípadných dlhov. „Dedič si nemôže vyberať, čo zdedí. Buď svoje dedičstvo príjme ako celok, alebo ho môže odmietnuť,“ vysvetľuje advokát JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M.. Ak dedičstvo prijme, preberá na seba nielen aktíva, ale aj pasíva.

Mnohých môže upokojiť fakt, že dedič zodpovedá za dlhy len do výšky hodnoty zdedeného majetku. „Ak manželka zdedí po manželovi majetok v hodnote 5 000 eur a dlhy v hodnote 15 000 eur, veriteľom je povinná vyplatiť iba tých 5 000 eur. Zvyšok ostane neuspokojený a nič s tým neurobia,“ dodáva Dobrovič. To znamená, že dedič nemôže skončiť v mínuse len preto, že prijal dedičstvo.

Možnosti dediča pri zdedení dlhov

Dedič má dve možnosti – buď dedičstvo prijme a postupuje podľa uvedených pravidiel, alebo ho odmietne. „Odmietnutie sa robí písomne do 30 dní odo dňa, keď sa dedič dozvedel o stave dedičstva a bol o svojich právach poučený notárom,“ objasňuje advokát. Ak teda dedič vie, že zosnulý mal veľké dlhy, môže sa takýmto spôsobom vyhnúť riziku.

Exekúcie a ochrana majetku

Čo však v prípade, že zosnulý bol v exekúcii? „Pozostalý manžel môže kontaktovať exekútora a dohodnúť sa na vyplatení svojho dedičského podielu. Ak dlh prevyšuje hodnotu dedičstva, exekútor musí zastaviť exekúciu v časti, ktorá presahuje zdedený majetok,“ vysvetľuje odborník. Ak by však dedičstvo malo vyššiu hodnotu než dlh, exekútor môže pohľadávku uspokojiť aj predajom majetku. Ak by to teda bolo opačne a dedičstvo presahuje výšku dlhu, musí si každý dedič dať otázku, či sa mu oplatí uhradiť dlh a ponechať si tak zdedenú nehnuteľnosť alebo v prípade nevyplatenia dlhu, môže dôjsť až ku dražbe a dedič tak v konečnom dôsledku ešte môže byť stratový.

Pozor na nečakané prekvapenia

Je dôležité si uvedomiť, že dedič je zodpovedný za dlhy bez ohľadu na to, či o nich vopred vedel. Existujú však isté obmedzenia – dlh musí existovať už v čase smrti poručiteľa. Ak napríklad vznikne nedoplatok na nájomnom až po jeho smrti, nejde o pasívum dedičstva.

Dedič tiež ručí hodnotou vecí, ktoré zdedil, nie konkrétnymi predmetmi. „Ak niekto zdedí starožitný stôl v hodnote 5 000 eur, za dlhy poručiteľa zodpovedá sumou 5 000 eur, nie tým, že odovzdá samotný stôl. Ak sa mu ho nepodarí predať, môže byť nútený dlh uhradiť z vlastných zdrojov,“ uvádza advokátska kancelária AKMV.

Ako postupovať, aby ste sa nedostali do problémov?

Zistite si stav dedičstva – overte si nielen majetok, ale aj prípadné dlhy zosnulého.

Zvážte odmietnutie dedičstva – ak sú dlhy vysoké, je lepšie sa dedičstva vzdať.

V prípade exekúcie konajte rýchlo – komunikujte s exekútorom a dohodnite sa na riešení.

Akceptujte, že dedenie je záväzok – ak dedičstvo prijmete, musíte sa riadiť zákonnými pravidlami./agentury/