Putin: Zelenskyj nie je legitímny, nema mandát. Konflikt na Ukrajine skončil do dvoch mesiacov, ak Západ prestal Kyjev podporovať. Ukrajinská vláda odvolala námestníka ministra obrany. Hrozia opäť tisíce výpovedí lekárov v SR?

Vojna na Ukrajine by bez podpory západu skončila o mesiac. Mierovým rokovaniam je otvorený, môže ich viesť ktokoľvek „vhodný“, dodal. Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že konflikt na Ukrajine by sa skončil najneskôr do dvoch mesiacov, ak by západné krajiny prestali Kyjev podporovať. Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil za „nelegitímneho“, no rokovaniam o mieri je stále otvorený. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Ak dôjdu peniaze alebo… náboje, nebudú ani mesiac existovať. O mesiac a pol alebo dva by bolo po všetkom,“ povedal Putin pre ruskú štátnu televíziu.

Zelenského považuje za „nelegitímnu“ hlavu Ukrajiny, pretože jeho prezidentský mandát vypršal v máji 2024. Podľa ukrajinských orgánov Zelenskyj zostáva plnohodnotnou hlavou štátu, pretože vojnový stav po invázii Ruska vo februári 2022 neumožňuje konanie nových volieb.

 Kyjev nemá záujem o rokovania, myslí si Putin

Putin vyzval na nájdenie legálneho spôsobu, ako v rokovaniach o mieri postupovať a „aby právni experti potvrdili legitimitu tých, ktorí sú ukrajinským štátom oprávnení (podpisovať dohody)“.

Zároveň uviedol, že z Kyjeva záujem o rokovania necíti. „Ak bude vôľa, môžeme vyriešiť všetky právne otázky. Zatiaľ však takúto vôľu jednoducho nevidíme,“ oznámil. Ak by Ukrajina prejavila záujem vyjednávať a robiť kompromisy, mohol by podľa Putina rokovania viesť ktokoľvek „vhodný“. Dodal, že Rusko by v prvom rade hájilo svoje záujmy.

Pre ruskú štátnu televíziu vyhlásil, že do roku 2030 by sa Rusko malo stať jedným zo svetových lídrov v oblasti bezpilotných leteckých systémov. Podľa neho má Moskva všetky potrebné zdroje a potenciál na dosiahnutie tohto cieľa.

„Na tento účel bude potrebné vytvoriť robustný priemysel, infraštruktúru a systém služieb pre bezpilotné lietadlá… a to v krajine aj mimo nej. Tento sektor sa stane jednou z kľúčových oblastí technologického rozvoja Ruska,“ povedal Putin, aktuality.sk

X X X

USA zmrazili takmer všetku zahraničnú pomoc. Dve krajiny majú výnimku, Ukrajina ju zrejme nedostane

Americké ministerstvo zahraničia zmrazilo všetku existujúcu zahraničnú pomoc a pozastavilo poskytovanie novej zahraničnej pomoci. Informovali o tom agentúry AP a Reuters s odkazom na kabelogram, ktorý rozoslal nový minister zahraničia Marco Rubio ambasádam po celom svete.

Výnimkou má byť iba humanitárna potravinová pomoc a vojenská podpora pre Izrael a Egypt. Tie majú pokračovať.

85 dní na rozhodnutie

USA sú zďaleka najvýznamnejším poskytovateľom zahraničnej pomoci. Len za fiškálny rok 2022 predstavovala podľa denníka Financial Times 70 miliárd dolárov.

Krok ministerstva zahraničia je podľa AP zrejme naplnením sľubu staronového prezidenta Donalda Trumpa, že zastaví všetky zahraničné výdavky, ktoré budú v rozpore s americkými záujmami.

Zastavenie sa dotkne množstva podporných programov po celom svete, od zdravotníckych cez vzdelávacie až po získavanie pracovných zručností.

Podľa FT majú teraz americké úrady 85 dní na preskúmanie programov a rozhodnutí, ktoré programy budú môcť pokračovať a ktoré budú nadobro zastavené. Dovtedy môže Rubio schvaľovať výnimky.

Pozrite si reportáž o tom, že Trump už úraduje.

Humanitárni pracovníci sú sklamaní

Príkaz Rubia výslovne vyníma núdzové potravinové programy ako sú tie, ktoré pomáhajú nasýtiť milióny ľudí vo bojujúcom Sudáne. Príkaz sklamal najmä humanitárnych pracovníkov, pretože neobsahuje konkrétne výnimky pre život zachraňujúce zdravotnícke programy, ako kliniky a očkovanie detí.

Bývalý úradník vládnej Agentúry USA pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (USAID) povedal agentúre Reuters, že mnohé humanitárne organizácie pravdepodobne okamžite ukončia činnosť, aby im nevznikli ďalšie náklady.

Čo Ukrajina?

Príkaz vyňal zo zmrazenia vojenskú pomoc spojencom Izraela a Egyptu, nič ale nenasvedčuje tomu, že by podobná výnimka umožnila aj vojenskú pomoc Ukrajine. Na prípadné budúce dodávky zbraní na Ukrajinu stále zostávajú asi 3,85 miliardy USD schválené Kongresom. Teraz je na Trumpovi, či ich minú alebo nie.

Len niekoľko hodín po pondelkovom nástupe do úradu Trump nariadil 90-dňové pozastavenie zahraničnej rozvojovej pomoci do doby, než bude preskúmaná efektivita a súlad s jeho zahraničnou politikou. Rozsah príkazu však nebol bezprostredne známy,/agentury/

X X X

Poslanec Migaľ vs. Šutaj Eštok: Prípad úniku informácií má zrejme iné pozadie, ako sme počuli.

Výsluch poslanca Samuela Migaľa vôbec nemusí súvisieť s hádkami v strane Hlas a s nezhodami s jej predsedom a ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Pokyn vypočuť poslanca vydala pred pár týždňami bratislavská prokurátorka.

Stojí minister vnútra a šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok za zverejnením citlivého dokumentu z polície? Je pravda, že ho vyšetruje inšpekcia? A hrozí mu za to nejaký trest?

Aktuality.sk podrobne analyzujú kauzu, ktorú svojimi výrokmi rozpútal dnes už bývalý poslanec Hlasu a kritik straníckych pomerov Samuel Migaľ. Ten po víkendovom vyhadzove od vedenia vytiahol viaceré príbehy z doterajšieho pôsobenia pod Matúšom Šutajom Eštokom.

Migaľ o „gestapáckych metódach“

V rozhovore pre Denník N Migaľ tvrdí, že nielen on, ale aj ďalší traja kritici Radomír Šalitroš, Ján Ferenčák a Roman Malatinec čelia „gestapáckym metódam zo strany ministerstva vnútra a spravodajských zložiek“.

„Ide najmä o zvýšený záujem zvláštnych ľudí, ktoré mi pripomínajú 90-te roky,“ napísal poslanec pre Aktuality.sk.

Ako další príklad útokov uviedol, že keď nastali v strane rozbroje, dostal predvolanie na výsluch z inšpekcie. Čudoval sa, že minister vnútra o tom nevie, hoci inšpekcia patrí práve pod Matúša Šutaja Eštoka. „Načasovanie“ považoval za podozrivé.

Inšpekcia si Samuela Migaľa predvolala v súvislosti s vyšetrovaním úniku citlivého dokumentu z Národnej kriminálnej agentúry. Poslanec v polovici januára 2024 na sociálnej sieti Facebook publikoval tri strany policajného realizačného návrhu. Podpísal ho jeden z operatívnych pracovníkov Národnej kriminálnej agentúry Róbert Magula (medzičasom obvinený za nesúvisiaci prípad v rámci kauzy policajtov z okruhu Jána Čurillu).

Policajný dokument, zverejnený Migaľom, sa týkal podozrenia okolo námestníka generálnej prokuratúry Jozefa Kanderu, že nezákonne použil známy paragraf 363. Kandera je jeden z najvyššie postavených prokurátorov hneď po Marošovi Žilinkovi.

Zo zverejneného realizačného návrhu vyplýva, že k podozreniu dospel operatívec a navrhol vyšetrovateľovi začať trestné stíhanie vo veci. To však vôbec neznamená, že by námestníka GP alebo ďalšie osoby z tohto úradu rovno obvinili či zadržali.

Takéto realizačné návrhy píšu operatívci úplne bežne, v závislosti od toho, čo sa im podarí zistiť v teréne a aké podklady k tomu nazbierajú. Až vyšetrovateľ potom rozhodne, či je podozrenie dostatočne závažné, aby začal vyšetrovanie vo veci.

Namiesto „z pošty“ od ministra

Poslanec Migaľ dnes priznáva, že dokumenty nenašiel „v pošte“ – ako to pôvodne uviedol v statuse na sociálnej sieti, ale že ich dostal od svojho vtedajšieho straníckeho šéfa, teda ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.

„Môžem potvrdiť, že mi minister cez chat poslal interné dokumenty z vyšetrovania, ktoré mal nájsť niekde na internete a bolo mi navrhnuté, aby som ich komunikoval,“ napísal pre Aktuality.sk aktuálne nezaradený poslanec.

Pred rokom však na sociálnej sieti písal: „V pošte mi pristáli šokujúce dokumenty, ktoré odhaľujú možné masívne porušovanie zásad právneho štátu za éry bývalého vedenia polície. Ak sú pravdivé, je to škandál! Elitní vyšetrovatelia NAKA sa rozhodli tesne pred voľbami začať trestne stíhať námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu. Prečo? Pre jeho prácu!“ rozčuľoval sa v úvode statusu a pripojil tri fotografie dokumentu.

Prešiel viac ako rok, Migaľa vylúčili z Hlasu a on zverejnil, že ho z inšpekcie predvolali na výsluch. Presný termín od vyšetrovateľa ešte nedostal, no tvrdí, že časové okolnosti a postupy vyšetrovateľa sú podozrivé.

„Na vypovedaní pred inšpekciou nie je nič nezvyčajné, zvláštne je iba načasovanie, že termíny výsluchu prichádzali vždy po nejakej mojej ,rebélii‘, prípadne na deň, kedy bolo dôležité hlasovanie,“ reagoval Migaľ. Zároveň dodal, že ako svedok pod prísahou nemá problém vypovedať, že o zverejnenie dokumentov ho požiadal priamo Matúš Šutaj Eštok. „Nemyslím si však, že by minister dokument získal z iných než verejne dostupných zdrojov,“ dodal poslanec.

Prečo by šéfovi Hlasu a rezortu vnútra záležalo na zverejnení takýchto informácií? Podľa poslanca sú dva možné pohľady. „Jeden, že je to verejný záujem, aby sa o takýchto veciach informovalo, a druhý, či je to správne v duchu vyšetrovania. Minister to pochopiteľne chcel politicky využiť. Za mňa to bola relevantná politická téma, aj keď priznávam, že je to skôr novinársky inštinkt než politický.“

Matúš Šutaj Eštok prípad doteraz verejne nekomentoval. Tlačové oddelenie rezortu vnútra iba stručne poznamenalo, že „aj v tomto prípade však ide len o ďalšie z klamstiev poslanca Migaľa“.

Šéfa Hlasu – na rozdiel od Migaľa – na výsluch nepredvolali.

Aktuality.sk však získali podrobnejšie informácie o spomínanom prípade. Vyplýva z nich, ako inšpekcia v uplynulom roku postupovala vo vyšetrovaní úniku citlivého dokumentu a aj to, že výsluch Samuela Migaľa a jeho načasovanie vôbec nemusia súvisieť s nezhodami v strane Hlas.

Dokumenty z trezoru

V polovici januára 2024 sa na policajnú inšpekciu obrátil známy policajný exfunkcionár Ján Čurilla. Ten je už viac ako rok postavený mimo služby, keďže je obvinený a minister Šutaj Eštok ho odstavil od práce.

Čurilla sa neozval len tak. Z fotografií policajného dokumentu, ktoré medzičasom kolovali internetom, rýchlo zistil, že na realizačnom návrhu na prednej strane presvitá pečiatka a značka, ktorú si ako vtedajší riaditeľ odboru Bratislava NAKA robieval iba on. Ako vysokopostavený funkcionár pravidelne dostával jednu zo štyroch kópií takýchto úradných záznamov.

Dokumenty si potom založil do evidencie a zamkol v trezore. Kľúče mal len on, vo výnimočných prípadoch sa k papierom mohol dostať ešte jeho zástupca. Keď však na jeseň 2023 musel Čurilla predčasne opustiť kanceláriu a prišiel aj o funkciu, nestihol urobiť štandardné ukončovanie spisov – dokumenty vrátane tohto realizačného návrhu o Jozefovi Kanderovi ostali jeho nástupcom.

Na miesto po Čurillovi najprv nastúpil a až do konca roka 2023 ho zastupoval Ondrej Šallai, od januára 2024 Marek Tkáčik. K úniku informácií malo dôjsť začiatkom januára.Čurilla vo svojom trestnom oznámení inšpekcii napísal, že práve títo dvaja ľudia mali po jeho odchode kľúče od jeho trezoru.

„Nie je sporu o tom, že neoprávnene nakladať s predmetným výtlačkom realizačného návrhu, ktorý sa nachádzal v ,šanóne‘ v trezore musela jedine osoba, ktorá mala k nemu prístup. Pričom sa jedná o osoby, ktoré som vyššie označil. Podľa môjho názoru jedine tieto osoby museli buď sami nafotiť a následne zverejniť predmetný realizačný návrh, alebo sa museli dopustiť konania, ktorým umožnili ďalšej osobe vykonať také úkony (skopírovanie, odfotenie a pod.) na základe ktorých mohlo následne dôjsť k zverejneniu predmetného realizačného návrhu,“ uviedol vlani v trestnom oznámení Čurilla. Podľa neho mohlo dôjsť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, k trestnému činu marenia spravodlivosti alebo prípadne k mareniu úlohy verejným činiteľom.

V trestnom oznámení pritom spomína, že o úniku realizačného návrhu sa dozvedel z médií cez víkend 13. až 14. januára 2024 a že informáciami disponoval advokát Marek Para.

Aj videobloger Martin Daňo už 13. januára 2024 zverejnil na Facebooku odkaz a kópie uniknutých informácií – rovnako tak spravil aj na sieti Telegram. Pridal aj špeciálne vysielanie k tejto téme.

 Poslanec Migaľ zverejnil dokumenty až 15. januára 2024, teda o dva dni neskôr. Z porovnania fotografií vyplýva, že najpravdepodobnejšie pochádzajú z rovnakého zdroja. Na oboch verziách totiž vidno rovnaký tieň mobilu a rúk, ktorý vznikol pri dokumentovaní papierov.

Stíhaný videobloger si obrázky ošetril svojím logom. U poslanca logo chýba, je jemne upravená farebnosť bielej.

Inšpekcia sa prípadom a aj trestným oznámením zaoberala. Daňo na Facebooku písal, že 11. júna bol k tejto veci vypovedať.

Na jeseň 2024, konkrétne 30. októbra, však policajt z inšpekcie rozhodol, že únik realizačného návrhu a jeho zverejnenie nie je trestným činom. Kauzu postúpil na prejednanie v takzvanom disciplinárnom konaní. V praxi to znamenalo, že únikom sa mali ďalej zaoberať nadriadení tých policajtov, ktorí mali prístup k trezoru a odkiaľ pravdepodobne dokument unikol.

Kto navrhol vypočuť poslanca?

Čurilla aj ďalší bývalý vyšetrovateľ z NAKA podali voči uzneseniu inšpekcie (teda voči postúpeniu prípadu do disciplinárneho konania) sťažnosť a celý prípad tak pristál na stole prokurátorke Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Tá pred necelým mesiacom, presne 30. decembra 2024, rozhodla, že policajt z ÚIS konal predčasne a jeho uznesenie zrušila. „V ďalšom štádiu trestného konania bude potrebné doplniť dokazovanie, najmä výsluchom svedka Samuela Migaľa,“ rozhodla prokurátorka.

„Pokiaľ nie je známy páchateľ stíhaného skutku, nie je možné jednoznačne vylúčiť pohnútku ani úmysel páchateľa, ktorý umožnil sprístupnenie realizačného návrhu zo dňa 25. septembra 2023,“ dodala prokurátorka.

Vyšetrovateľ inšpekcie tak nemal inú možnosť ako poslúchnuť pokyn prokurátorky a predvolať poslanca Migaľa na výsluch. Podľa zistení Aktuality.sk výsluch vylúčeného politika strany Hlas tak vôbec nemusí súvisieť s nezhodami s predsedom strany a ministrom vnútra Šutajom Eštokom, ale práve s nedávnym rozhodnutím bratislavskej prokurátorky.

Policajná inšpekcia v stanovisku odmietla, že by predvolanie svedka Migaľa bolo účelové. Potvrdila, že išlo o reakciu na pokyn dozorovej prokurátorky.

„Ak z výsluchu svedka vyplynie dôvodnosť na predvolanie ešte inej osoby, napríklad ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka, vyšetrovateľ si ho predvolá,“ dodal ÚIS v reakcii. To však ešte neznamená, že šéf rezortu automaticky patrí do okruhu podozrivých. Inšpekcia totiž v tomto konkrétnom vyšetrovaní predovšetkým pátra po človeku z polície, ktorý stojí za únikom dokumentov, aktuality.sk

X X X

  Stíhaný extrémista Bombic je na Slovensku, z Londýna ho priviezol vládny špeciál

Stíhaného extrémistu Daniela Bombica, ktorý vystupuje na internete pod prezývkou Danny Kollar, priviezli z Londýna na Slovensko. Informoval o tom portál tvnoviny.sk, ktorý uviedol, že lietadlo s ním pristálo v utorok na bratislavskom letisku zhruba o 16.30 h.

 Bombica mali následne eskortovať na Špecializovaný trestný súd v Pezinku, dodáva portál.

Daniel Bombic je trestne stíhaný prevažne za činy spojené s extrémizmom, na jeho osobu boli vydané už tri medzinárodné zatykače.

O jeho odovzdaní na Slovensko informovala v polovici januára hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Katarína Kudjáková. „Následne bude uvedená osoba predvedená pred sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, ktorý stanoví konkrétny termín výsluchu,“ uviedla. Očakávalo sa vtedy, že na Slovensko bude vydaný zrejme do konca mesiaca. Samotný Bombic v tom čase na svojom kanáli na sociálnej sieti Telegram potvrdil, že sa vracia na Slovensko.

 43-ročný Slovák žije už dve desaťročia v Londýne. Počas pandémie sa zviditeľnil šírením dezinformácií o covide, ktorý podľa neho neexistuje, či očkovaní, ktoré má za cieľ ovládnuť a zničiť bielu rasu. Sám seba označuje za bieleho nacionalistu.

Okrem toho sa Bombic dostal do povedomia verejnosti tým, že v roku 2021 zverejnil mená radových policajtov a súkromnú adresu jedného z nich po tom, čo zakročili voči agresívnej skupine v potravinách. Počas pandémie koronavírusu nezostal len pri zverejnení mien policajtov, zverejnil aj mená a čísla na lekárov, ktorí v tom čase zachraňovali životy. Medzi nimi boli napríklad aj infektológ Peter Sabaka či anestéziológ Jakub Hložník. Po tom, čo ho Meta dala na svoju čiernu listinu, sa presunul na Telegram.

Na konšpirácie Bombica upozorňovala aj polícia cez stránku Hoaxy a podvody. Je trestne stíhaný pre extrémizmus, nebezpečné prenasledovanie, ohováranie a online obťažovanie.

 Vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti Telegram neopomenul ani vojnu na Ukrajine, keď si vymýšľal, že utečenci majú na Slovensku všetko zadarmo, ako i správu o tom, že žena z Ukrajiny odmietla vo Vrbovom zaplatiť za nákup v Lidli. Slovensko je podľa neho riadené cez CIA.

V júni 2024 Danielovi Bombicovi zrušila platforma YouTube účet s takmer 80-tisíc sledovateľmi. Zrušenie účtu má byť doživotné.

V relácii s medzinárodne hľadaným extrémistom vystúpil pred časom aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) či bývalý policajný prezident a dnes podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer). Bombic má okolo seba vytvorený fanklub podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí ho s obľubou sledujú. Kvôli jeho dosahu sa v jeho „relácii“ objavili aj Andrej Danko, Robert Fico či Robert Kaliňák.

Na konci novembra 2024 vycestoval za Bombicom do Londýna aj generálny tajomník služobného úradu rezortu kultúry Lukáš Machala v spoločnosti hudobníka Oskara Rózsu. Na ich spoločnej fotografii ukazoval Bombic neonacistický symbol Biela sila (White power). V minulosti na internet uniklo aj video, na ktorom Bombic hajluje, kričí nacistické heslá a obnažuje sa./agentury/

X X X

 Hrozia opäť tisíce výpovedí lekárov? Šaškovi sa kráti čas na avizované zmeny, koalícia nemá hlasy na ich podporu

Slovenská vláda de facto nemá väčšinu a v kalendári sa jej blíži dôležitá schôdza, ktorá má potenciál ovplyvniť budúcnosť zdravotníctva v krajine. Ministerstvo zdravotníctva avizuje, že budúci týždeň predloží do parlamentu návrhy zákonov, na ktorých sa vláda dohodla s Lekárskym odborovým združením (LOZ) koncom decembra 2024. Ak sa návrhy neschvália do konca februára, výpovede lekárov budú späť na stole. Opozícia hlasovanie podmieňuje dohodou o predčasných voľbách. Dohodu s LOZ skritizovali aj zamestnávatelia, podľa ktorých schválenie zákonov môže spôsobiť rozvrat celého sektora.

 Visolajský: Vláda má čas ukázať, koho záujmy bráni

 Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) v decembri 2024 v mene vlády podpísal s LOZ zmluvu o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve. Vláda sa v nej zaviazala k plneniu viacerých požiadaviek lekárskych odborárov a zabránilo sa tak kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede viac ako 3 300 lekárov.

Vláda sa v dohode s LOZ zaviazala bezodkladne predložiť do Národnej rady (NR) SR návrhy zákonov, ktorými sa zrušia konsolidačné opatrenia týkajúce sa valorizácie platov lekárov, ako aj legislatíva o mimoriadnej situácii. Tou sa do zákona dopĺňala možnosť vyhlásiť mimoriadny stav v konkrétnych okresoch alebo nemocniciach, v ktorom by lekári museli chodiť do práce aj napriek podaným výpovediam. Ak by počas mimoriadneho stavu do práce nenastúpili, hrozil by im ročný trest odňatia slobody.

 Na snímke sprava minister zdravotníctva SR Kamil Šaško (Hlas) a predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský po rokovaní vlády SR v Bratislave 20. decembra 2024.

Rezort pod vedením Šaška nakoniec ustúpil pri väčšine požiadaviek lekárskych odborárov a z celkovo 19 požiadaviek ich naplnil 16. Ďalšie body, ktorých realizácia potrebovala schválenie parlamentom, ministerstvo sľúbilo splniť do konca februára 2025.

Lekári sa po dohode do nemocníc vrátili len podmienečne. Ak teda vláda svoje sľuby nesplní, zdravotníci svoje výpovede obnovia. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že na avizovaných zmenách pracuje. „Pracovné skupiny pripravujú jednotlivé návrhy zákonov, ktoré ministerstvo plánuje predložiť na najbližšiu parlamentnú schôdzu. Rezort zdravotníctva bude o všetkých krokoch včas informovať,“ uviedlo v stanovisku.

Koalícia nemá hlasy

To, že by zdravotnícke zákony parlamentom neprešli, je v súčasnosti dosť realistický scenár. Vládna koalícia aktuálne nedisponuje v parlamente väčšinou. Po tom, ako z klubu SNS odišla trojica poslancov okolo Rudolfa Huliaka, vláda prišla aj o hlasy štyroch poslancov Hlasu – Samuela Migaľa, Radomíra Šalitroša, Romana Malatinca a Jána Ferenčáka. Avizovali, že zatiaľ sa nebudú prezentovať na schôdzach ani sa zúčastňovať hlasovaniach v parlamente.

 To znamená, že koalícia potrebuje pomoc „rebelov“ alebo opozície aj na to, aby mohla otvoriť schôdzu v parlamente. A následne rovnako aj na schvaľovanie zákonov. Opozičné strany navyše avizujú, že vláde s otvorením riadnej schôdze nepomôžu.

Opozičná SaS uviedla, že jej poslanci sa nebudú prezentovať a počkajú, či vláda bude mať väčšinu a bude schopná schôdzu otvoriť. „Ak bude treba podporiť návrhy, budeme konštruktívni, my ich podporíme, ale za podmienky, že sa dohodneme na predčasných voľbách,“ podotkol predseda strany Branislav Gröhling.

Progresívne Slovensko má rovnaký názor. Jeho predseda Michal Šimečka hovorí, že ak dôjde k dohode na termíne predčasných volieb, tak strana zákony podporí, no zároveň podľa neho nejde o finálne rozhodnutie. Myslí si, že aktuálne nedáva logiku, aby opozícia pomáhala vláde, ktorá v parlamente stratila väčšinu.

Predseda opozičného KDH František Majerský nevedel, že hnutie nové zdravotnícke zákony podporí alebo nie. Uviedol, že sa rozhodne, keď uvidí komplexný návrh zákona. Hovorca hnutia Slovensko Matúš Bystriansky pre Pravdu uviedol, poslanci hnutia neplánujú podporiť otvorenie schôdze, no ak sa tak stane, k zákonom budú pristupovať jednotlivo podľa ich obsahu.

„Pri otváraní februárovej schôdze určite nebudeme mafii asistovať. Ak sa však dovtedy Ficovi podarí kúpiť neposlušných poslancov a schôdzu otvoria, zaujmeme stanovisko k hlasovaniu o jednotlivých zákonoch na základe ich obsahu,“ napísal v stanovisku.

Osud dohody je otázny

V situácii, keď vláda nemá garantovanú väčšinu v parlamente a osud avizovaných zmien je otázny, dôležite je to, ako sa k situácii postavia lekárski odborári. Pravda totiž oslovila LOZ s otázkou, ako vnímajú aktuálny vývoj v NR SR aj v koalícii, ako aj na ich ďalšie kroky v prípade, že parlament do konca februára neschváli avizovane zmeny. LOZ však na žiadosť o stanovisko do uzávierky nereagovalo.

Minister zdravotníctva Šaško sa k situácii vyjadril len stručne na tlačovej konferencii a potvrdil, že na najbližšie rokovanie vlády predloží súbor legislatívnych návrhov. Tiež nepredpokladá, že v parlamente bude problém s ich schválením.

Najväčšie slovenské nemocnice pre Pravdu potvrdili, že lekári svoje výpovede stiahli a zatiaľ nová kríza v zdravotníctve nehrozí. V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice neevidujú žiadne aktívne výpovede. Všetci z pôvodných 340 lekárov ich dočasne zrušili a čakajú, ako sa vyvinie situácia v parlamente, vyplýva zo stanoviska nemocnice. To isté platí aj vo Fakultnej nemocnici F.D. Roosevelta v Banskej Bystrice a v Univerzitnej nemocnici Martin.

Rozvrat zdravotníctva

S kritikou dohody vlády a lekárskych odborárov ale prišla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ). Apeluje na vládu aj poslancov, aby k schvaľovaniu zákonov pristupovali zodpovedne. „Ak budú schválené zákony tak, ako sú v memorande, bez možnosti úpravy, bude to znamenať rozvrat zdravotníctva do dvoch rokov,“ varoval na spoločnej tlačovej konferencii šéf Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko.

Len pre nemocnice spadajúcej do ANS by napríklad avizované skrátenie pracovnej doby znamenalo potrebu prijať 240 lekárov a 1 500 ďalších zamestnancov, tvrdí Petko. Požiadavky LOZ podľa neho nie je možné naplniť personálne ani finančne. Pacientovi by to vo výsledku neprinieslo nič, hovorí.

 Zmena by si zároveň podľa neho vyžadovala takmer 70-miliónové navýšenie výdavkov na zdravotníctvo. V prípade ďalšej zmeny, ktorá vyplýva z dohody vlády a LOZ – schválenia normatívov – nemocnice by potrebovali prijať ďalších 1 200 nových zamestnancov, ozrejmil Petko. Opätovne pripomenul, že podľa analýz ANS si dohoda vlády s LOZ vyžiada 500 miliónov eur navyše.

Viceprezident AZZZ Igor Pramuk potvrdil, že prijatie navrhovaných zmien bude mať hrozivý dosah. Zmeny v Zákonníku práce budú mať vplyv na celé hospodárstvo a ekonomiku Slovenska, na čo podľa jeho slov nie je krajina pripravená.

Ďalšou výhradou zástupcov AZZZ je zavedenie transakčnej dane, ktorá vstúpila do platnosti v rámci konsolidačného balíčka. Trvajú na tom, aby od nej boli oslobodení všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nielen štátne a príspevkové organizácie. Pramuk potvrdil, že spolu s ostatnými členmi zdravotníckej sekcie asociácie pripravujú v tejto súvislosti podnet na Európsku komisiu.

 Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Jaroslava Orosová a prezident Asociácie súkromných lekárov (ASL) Marián Šóth na tlačovej konferencii podotkli, že pri súčasnom financovaní, plánovaných zmenách a zároveň konsolidačných opatreniach ambulancie nebudú konkurencieschopné voči ústavným zariadeniam.

Upozornili, že sa v nich sústreďuje 70 percent zdravotnej starostlivosti. „Neudržíme personál, ktorý bude lákaný do ústavných zdravotníckych zariadení,“ vysvetlila Orosová s tým, že zdravotná starostlivosť v ambulanciách tak nebude dostupná. Šóth priblížil, že ASL by po prijatí zmien potrebovala navýšenie o minimálne 900 miliónov eur na zastabilizovanie zdravotníckych pracovníkov v ambulanciách./agentury

X X X

 Ukrajinská vláda odvolala námestníka ministra obrany

 Rozhodnutie odôvodnili zlyhaniami v oblasti nákupu vojenského materiálu.

Ukrajinská vláda v utorok odvolala námestníka ministra obrany Dmytra Klimenkova zodpovedného za nákup vojenského materiálu. Rozhodnutie odôvodnila jeho zlyhaniami v tejto oblasti. TASR informuje podľa agentúry DPA.

Podľa portálu RFE/RL tento krok ukrajinskej vlády zdôrazňuje potrebu reformy v oblasti obstarávania vojenského materiálu. Minister obrany Rustem Umerov ešte minulý týždeň prisľúbil, že prepustí „všetkých, ktorí si riadne neplnili svoju prácu“ a spustí komplexné reformy v rámci Agentúry pre obranné obstarávanie (AOZ).

Jediným kritériom, ktoré ministerstvo kládlo na AOZ podľa neho bolo, aby boli frontové línie včas vybavené všetkými potrebnými zbraňami. „Žiaľ, za uplynulých šesť mesiacov sme namiesto včasných dodávok munície pre našu armádu boli svedkami politických hier, únikov zmlúv a informácií,“ vyhlásil Umerov.

 G7 žiada ukončenie sporov

Šéf obrany sa tiež domnieva, že odstúpiť by mala aj šéfka AOZ Maryna Bezruková. Odvolať ju však môže iba dozorná rada agentúry, ktorá jej pôsobenie vo funkcii nedávno predĺžila o ďalší rok. Sama sa funkcie vzdať neplánuje a proti rozhodnutiu dozornej rady sa ministerstvo obrany odvolalo, pričom tvrdí, že došlo k procesným nezrovnalostiam.

RFE/RL pripomína, že AOZ vznikla v roku 2022 s cieľom zefektívniť nákup zbraní. Viacerí predstavitelia však agentúru označili ako neefektívnu. Bezruková, ktorá prevzala funkciu riaditeľky začiatkom roka 2024 bola navyše za svoj štýl riadenia opakovane kritizovaná.

Veľvyslanci krajín zoskupenia G7 nedávno Ukrajinu vyzvali, aby ukončila vnútrovládne spory ohľadom nákupu zbraní. „Dodržiavanie zásad dobrej správy vecí verejných a odporúčaní NATO je dôležité pre udržanie dôvery verejnosti a medzinárodných partnerov,“ napísali v príspevku na sociálnej sieti X., aktuality.sk

X X X

 Kamenický naznačil, ako bude vyzerať ďalšia konsolidácia. Musíme ušetriť miliardy eur, aké budú nové opatrenia?

Koalícia pravdepodobne v tomto roku predstaví konsolidačný balík v hodnote do 850 miliónov eur. V utorok to pripustil minister financií Ladislav Kamenický. Podľa šéfa rezortu financií smerujeme do tretej fázy konsolidácie, v ktorej musí vládny kabinet počítať za roky 2026 a 2027 s tým, že do rozpočtu potrebujeme naliať ďalších 2,8 miliardy eur. Cieľom je dostať deficit verejných financií na úroveň troch percent HDP do roku 2027. Minister hovorí o tom, že keď sa to podarí, začne klesať aj zadlženie krajiny.

 Vzhľadom na to, že pre rok 2026 chce minister nájsť opatrenia za necelú miliardu, väčšinu dodatočného konsolidačného úsilia si necháva na rok 2027. To je rok, na ktorý sú naplánované riadne parlamentné voľby. Nebýva zvykom, že vlády v predvolebnej kampani masívne šetria, práve naopak. To, že veľká časť šetrenia je naplánovaná na obdobie krátko pred parlamentnými voľbami, do určitej miery znižuje dôveryhodnosť celého viacročného konsolidačného plánu.

 Minimom, ktoré mieni Kamenický počas tohto roka pripraviť, je ozdravenie verejných financií na úrovni 650 miliónov eur, sám hovorí, že by chcel predstaviť opatrenia približne za 800 až 850 miliónov eur. „Budem sa snažiť, aby bola konsolidácia na strane výdavkov. Myslím si, že daní, ktoré sme už zaviedli, bolo dosť,“ zdôraznil minister v priebehu konferencie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

V súčasnosti je ale koalícia v kríze, nie je jasné, či má v parlamente väčšinu. Ak sa túto situáciu koaličným lídrom nepodarí vyriešiť, môžu nastať predčasné parlamentné voľby a harmonogram ozdravenia verejných financií, ktorý si v súčasnosti Ladislav Kamenický určil, nemusí byť aktuálny.

Ozdravenie vo viacerých krokoch

Za prvú fázu konsolidácie minister označuje balík opatrení, ktoré boli prijaté na konci roka 2023. Súčasťou zmien bolo napríklad zavedenie novej podoby bankovej dane, odvod pre rafinérie, zvýšenie zdravotných odvodov, zníženie odvodu do druhého piliera a aj zrušenie štátneho sviatku. Tento balík má hodnotu zhruba dvoch miliárd eur. V tomto prípade ale vláda čelila kritike napríklad aj od Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Niektoré opatrenia totiž nenastavila natrvalo, automaticky sa znižuje napríklad bankový odvod. Takýmto spôsobom sa v konkrétnom roku zlepšuje napríklad údaj o výške deficitu, no dočasné opatrenia výrazne nezlepšujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Podobný problém nastáva aj pri znížení odvodu do druhého piliera. Od januára 2024 vláda znížila odvod do druhého piliera z pôvodných 5,5 percenta na 4 percentá. Tento krok krátkodobo zlepšuje kondíciu prvého piliera, no vytvorí výraznejší problém v budúcnosti.

 O opatreniach pre rok 2024 nasledovala konsolidácia, ktorá postupne nabehla v roku 2025. Štvrtá vláda Roberta Fica sa rozhodla pre výrazné zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, zvyšovali sa dane pre firmy a súčasťou tohto balíka je aj vznikajúca transakčná daň, ktorá v podstate ešte viac zvyšuje dane pre firmy.

Inštitút INESS prepočítal, že pod vplyvom transakčnej dane de facto stúpa daň z príjmov pre firmy až na 27,3 percenta. Transakčnú daň podobnú tej slovenskej má v rámci krajín EÚ iba Maďarsko. Tam je ale sadzba dane z prímov právnických osôb na nízkej úrovni deviatich percent. Celkovo ministerstvo predstavilo a parlament schválil zmeny za viac ako dve miliardy eur. Ministerstvo avizovalo sumu 2,7 miliardy eur, no v rámci tejto konsolidácie si nechala vláda miliardu eur ako rezervu. Táto rezerva sa medzičasom už minula.

Kamenický teda v súčasnosti ohlasuje tretí balík ozdravných opatrení a podľa jeho slov sa dá očakávať, že bude v porovnaní s predchádzajúcim rokom výrazne menší.

Aj keď minister sľubuje výraznejšie škrty na výdavkovej strane, nie je jasné, ako ich chce dosiahnuť. Dá sa očakávať, že v štátnej správe by sa mohlo prepúšťať.

Pre štát pracuje každý piaty človek, takmer pol milióna ľudí, a rozpočtu by pomohlo, ak by sme masívne prepúšťali. Takto znie jeden zo záverov štúdie, ktorú zostavila Republiková únia zamestnávateľov. Ak by vo verejnej správe skončilo 100-tisíc ľudí, podľa zamestnávateľov by štátny rozpočet trvalo získal tri miliardy eur. Odporcovia tohto prístupu však tvrdia, že by to mohlo spôsobiť problémy.

Premiér Robert Fico (Smer) v minulosti hovoril, že ústredné orgány štátnej správy by zvládli prepúšťanie na úrovni tridsiatich percent. Vláda sa v rámci existujúceho balíka opatrení rozhodla pre viazanie mzdových výdavkov na úrovni desiatich percent. V tomto prípade však môže ísť o konsolidáciu len na papieri, vykázať tento druh šetrenia je možné aj zrušením neobsadeného pracovného miesta. Únia zamestnávateľov dodáva, že zamestnanosť vo verejnej správe neprestajne rastie od roku 2009. „Počty zamestnancov napojených na verejný rozpočet potichu narástli za 15 rokov až o viac ako 100-tisíc, respektíve takmer o tretinu,“ píše sa v analýze.

Treba šetriť viac?

To, že si vláda necháva väčšinu dodatočného ozdravovania verejných financií na rok 2027, môže byť problém, hovorí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Rada upozorňuje na potrebu pokračovať v konsolidácii, ktorá by sa mala sústrediť najmä do roku 2026, a neodkladať ju na rok 2027 vzhľadom na politický cyklus, kulminujúce zdroje z Plánu obnovy v roku 2026, ako aj s ohľadom na hroziace riziká pre globálny obchod,“ tvrdia experti na verejné financie.

Hovoria tiež o tom, že reformy, ktoré sa viažu na Plán obnovy a odolnosti, musíme stihnúť uskutočniť najneskôr v roku 2026, zároveň tiež zdôrazňujú, že ak by mali byť voľby v roku 2027, bude pre vládu náročné ozdravovať verejné financie.

Vláda očakáva, že v roku 2025 sa dostane deficit verejných financií na úroveň 4,72 percenta HDP. Podľa Rady sa to ale nepodarí. Napriek bolestivej konsolidácii, ktorú koalícia narýchlo schválila v minulom roku, rozpočtový deficit nedosiahne cieľovú výšku.

Ladislav Kamenický pri predstavovaní masívneho vyše dvojmiliardového balíka vyslovil predpoklad, že deficit v roku 2025 klesne na 4,7 percenta HDP, čo je zhruba 6,6 miliardy eur. Rada však predpokladá, že vláda tento cieľ nedosiahne a diera v rozpočte bude až v rozsahu 4,9 percenta HDP, teda 6,75 miliardy eur.

 „Rada pre rozpočtovú zodpovednosť navyšuje svoje odhady deficitu najmä z dôvodu negatívneho ekonomického výhľadu a vyšších nákladov na energodotácie. Najvýraznejšie riziko pre rozpočet v roku 2025 podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť predstavuje výpadok výnosu daňových a odvodových príjmov odhadovaný na úrovni 921 miliónov eur a výdavky na zdravotníctvo vyššie o 300 miliónov eur,“ vyplýva zo stanoviska rady.

Ešte počas minulého roka vláda hovorila o tom, že s vysokými cenami energií bude pomáhať adresne tým obyvateľom, ktorí túto pomoc potrebujú najviac. Na tento účel vláda vyčlenila sto miliónov eur. Kabinet Roberta Fica sa ale napokon rozhodol pre plošnú pomoc všetkým domácnostiam a suma, ktorá je na túto pomoc napokon potrebná, sa šplhá k hranici 400 miliónov eur. Konkrétne ide o sumu 372 miliónov eur.

„Poskytnutie plošných energodotácií financovaných vyšším deficitom bude krátkodobo stimulovať spotrebu domácností a vlády, čo následne dočasne umelo podporí rast ekonomiky v roku 2025 na úkor rastu verejného dlhu,“ upozorňuje rada.

Ak majú experti na verejné financie pravdu, avizovaná konsolidácia na úrovni 2,8 miliardy eur počas nasledujúcich dvoch rokov zrejme stačiť nebude. „Platí, že v rokoch 2026 a 2027 absentujú konkrétne a vierohodné opatrenia, ktoré by viedli k naplneniu vládou stanovených cieľov,“ upozorňujú analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť s tým, že na dosiahnutie tohto cieľa vláde chýbajú opatrenia za enormných 3,1 miliardy eur./agentury/

X X X

 Problém na hraniciach: most Lanžhot – Kúty museli náhle uzavrieť. Je v kritickom stave

Most je uzavretý pre všetku dopravu, chodcov a aj cyklistov, kedykoľvek sa môže zrútiť. Obchádzka má takmer 50 kilometrov.

 Most bude uzavretý dlhodobo, rádovo určite niekoľko mesiacov.

Okresný úrad Senica vydal po konzultácii s Okresným dopravným inšpektorátom Skalica rozhodnutie o úplnej uzávere mosta M1644 Brodské – Lanžhot na ceste II. triedy, a to na nevyhnutne potrebný čas od pondelka 27. januára 2025 od 14:00 hodiny pre všetky druhy dopravy vrátane cyklistov a peších.

 Odborníci odhalili na moste tak vážne poškodenia, že hrozí jeho úplný kolaps.

Trnavský kraj zabezpečil označenie obchádzkových trás a zároveň požiadal ministra dopravy SR o dočasné vyňatie dotknutého úseku diaľnice zo zoznamu spoplatnených úsekov. Zároveň plánuje rekonštrukciu mosta v spolupráci s Juhomoravským krajom, ktorý zabezpečuje projektovú prípravu.

Z posudku českej Správy a údržby silnic (SÚS JMK)

Vzhľadom na minuloročné povodne a výrazné zaťaženie mosta (ev. č.: 425–031) na ceste II/425 Lanžhot – Brodské sa SÚS JMK rozhodla pre mimoriadnu technickú prehliadku tejto stavby a rovnaký postup odporučila aj majiteľovi druhej časti mosta, ktorú vykonali odborníci zo Slovenska. Záver posudku oboch strán znel zhodne – most sa musí čo najrýchlejšie uzavrieť pre všetku dopravu, vrátane cyklistov a chodcov, plný zákaz z oboch strán tak vojde do platnosti dnes (27.1.2025) o 14.00 hod.

„Dôvodom uzavretia mosta je výskyt statických šmykových trhlín v oblasti blízko kĺbov vkladaného poľa smerom k pilierom, teda oblastiam s veľkými šmykovými silami a panuje silná obava z možnosti nečakaného kolapsu celej mostnej konštrukcie,“ uviedol riaditeľ Správy a údržby ciest Juhomoravského kraja Roman Hanák.

Ďalej je v havarijnom stave samotný kĺb vkladaného poľa, kde sa tiež nachádzajú trhliny v betóne. Výstuž je v tejto oblasti obnažená (silne opadaná krycia vrstva betónu) a koroduje.

Obe strany, teda ako správcovia za ČR, tak SR sa na dnešnom rokovaní dohodli na vedení obchádzkovej trasy v smere Holíč – Hodonín. „Predpokladáme uzávierku v dĺžke niekoľkých mesiacov, a to až do doby, keď budeme ako my, tak slovenská strana schopní pristúpiť k úplnej rekonštrukcii mosta,“ doplnil riaditeľ Hanák.

Na prípravu rekonštrukcie samotnej: Z oboch strán sa intenzívne pracuje na projektovej dokumentácii. SÚS JMK už zaisťuje majetkovoprávnu prípravu, a o to rovnaké požiadala aj slovenskú stranu. „Prípravy rekonštrukcie vnímam ako veľmi intenzívne a na základe už platnej medzištátnej dohody pevne dúfam, že k realizácii pristúpime ku koncu roka 2026,“ uzavrel Hanák.

Označená obchádzková trasa pre všetky vozidlá vedie po cestách II. a III. triedy, a to z Kútov cez Holíč do Českej republiky, s celkovou dĺžkou 48,7 kilometrov. Alternatívne môžu cestujúci využiť vlakovú dopravu alebo diaľničný úsek D2. V súvislosti s uzáverou adresoval Trnavský kraj ministrovi dopravy SR oficiálnu žiadosť o dočasné vyňatie dotknutého úseku diaľnice zo zoznamu spoplatnených úsekov, aby sa minimalizoval dopad na obyvateľov a podnikateľov v regióne. Česká strana avizovala, že bude postupovať obdobne voči svojmu rezortu.

 Obchádzková trasa má takmer 50 kilometrov.

„Situácia s mostami je alarmujúca. Ak sa vláda nezačne prioritne venovať tomuto problému, hrozí kolaps dopravy. To sa týka celého Slovenska. Mosty musia byť témou pre vládu na čele s premiérom, ale aj pre parlament a prezidenta. Bez ich okamžitých krokov budeme nútení zatvárať mosty, čo ochromí dopravu a ohrozí každodenné fungovanie státisícov ľudí, ktorí dochádzajú za prácou, vzdelaním alebo lekárskym ošetrením,“ uviedol trnavský župan Jozef Viskupič a dodal, že hraničný most Brodské-Lanžhot je ďalším z príkladov mostov v havarijnom stave (7. stupeň)./agentury/

X X X

 USA od Parížskej dohody oficiálne odstúpi v januári 2026

 OSN potvrdilo dátum odstúpenia od dohody.

Organizácia Spojených národov (OSN) v utorok potvrdila, že z Washingtonu dostala oznámenie o odstúpení od Parížskej dohody. Odstúpenie nadobudne účinnosť 27. januára 2026. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Môžem vám potvrdiť, že Spojené štáty oznámili generálnemu tajomníkovi OSN (Antóniovi Guterresovi) ako depozitárovi svoje odstúpenie od Parížskej dohody 27. januára tohto roku,“ uviedol Guterresov hovorca Stephane Dujarric.

„Podľa druhého odseku článku 28 Parížskej dohody nadobudne odstúpenie USA účinnosť 27. januára 2026,“ dodal.

 Odstúpenie od dohody bolo jedným z kľúčových sľubov amerického prezidenta Donalda Trumpa počas predvolebnej kampane. Cieľom Parížskej dohody, ktorá združuje takmer všetky štáty sveta, je udržať rast priemernej globálnej teploty pod kritickou hranicou, aktuality.sk

X X X

 Šéf BMW vyzýva Európsku úniu, aby znížila clá na autá z USA

 Zníženie ciel navrhuje po tom, ako sa nový americký prezident vyhrážal zavedením ciel na dovoz z Európskej únie.

Šéf nemeckej automobilky BMW Oliver Zipse vyzval v utorok Európsku úniu (EÚ), aby znížila clá na vozidlá dovážané z USA, keďže nový americký prezident Donald Trump pohrozil zavedením ciel na dovoz z EÚ. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.

Zipse v utorok uviedol, že je pripravený predložiť návrh, aby Únia znížila svoje clo na dovoz áut z USA z 10 % na 2,5 %, v súlade so súčasnými clami na dovoz áut do USA. Zipse na konferencii v Berlíne, ktorú organizoval denník Die Welt, nešpecifikoval, či by sa navrhované znížené clo malo vzťahovať na všetky dovozy áut. Jeho komentáre však prichádzajú po tom, čo Ola Källenius, riaditeľ Mercedes-Benz a nový prezident Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA), tento mesiac povedal, že EÚ by sa mala snažiť o dohodu s Trumpom, aby sa vyhla obchodnej vojne.

Európska komisia bude hostiť európskych výrobcov automobilov, dodávateľov a odborové zväzy na prvom kole rozhovorov 30. januára o budúcnosti európskeho automobilového priemyslu, keďže oznamujú zatváranie závodov a veľké prepúšťanie vzhľadom na slabý dopyt, vysoké náklady a konkurenciu z Číny. Trump zatiaľ nezaviedol plošné clá na všetok dovoz, ktoré sľuboval v kampani, ale povedal, že sú stále jednou z možností.

 Zipse predtým zľahčoval obavy z vplyvu potenciálnych amerických ciel na BMW a povedal, že veľká výrobná stopa v USA by automobilke mohla dokonca poskytnúť výhodu. Na ekonomickom fóre v Berlíne však povedal, že „clá bránia voľnému obchodu, spomaľujú inovácie a spúšťajú negatívnu špirálu“. „To je dôvod, prečo by sme mali diskutovať skôr o menšom než o väčšom množstve prekážok v obchode,“ vyhlásil a vyzval EÚ, aby „urobila prvý krok“ znížením ciel na vozidlá z USA, aktuality.sk

X X X

 Ukrajinská armáda dostala od Bidena „posledný darček“. V Poľsku pristáli tri lietadlá plné zbraní a munície

Letecký most medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou pokračuje. Tri nákladné lietadlá Boeing 747, naložené americkými zbraňami, pristáli na letisku Rzeszów-Jasionka v Poľsku. Ide o kľúčový bod pre presun vojenskej pomoci z krajín NATO na Ukrajinu.

 Informoval o tom ukrajinský web Kyiv Post s odvolaním sa na zistenia vojenského blogera s prezývkou OSINTtechnical, ktorý ich zverejnil na sociálnej sieti Bluesky. Lety boli sledované prostredníctvom platformy FlightRadar24.

Lietadlá boli údajne nasadené americkým ministerstvom obrany, konkrétne jeho veliacim oddelením pre dopravu USTRANSCOM, ktoré zodpovedá za logistickú podporu.

Zásielka za stovky miliónov

Dodávka môže byť súčasťou „posledného darčeka pre Ukrajinu“ – 500 miliónového balíka vojenskej pomoci, ktorý v januári podpísal už bývalý americký prezident Joe Biden v rámci mechanizmu Presidential Drawdown Authority (PDA).

Spoločne s týmto balíkom presiahla celková hodnota americkej vojenskej podpory pre Ukrajinu sumu 65 miliárd dolárov.

 Medzi dodaným vybavením sa pravdepodobne nachádza munícia pre raketové systémy HIMARS, vysoko-rýchlostné protilietadlové strely HARM, protipechotné míny, delostrelecké granáty kalibru 155 mm, protitankové riadené strely TOW, prostriedky na boj proti dronom a náhradné diely pre stíhačky F-16.

Letisko Rzeszów-Jasionka zohráva v rámci vojenskej podpory pre Ukrajinu dôležitú úlohu od začiatku ruskej invázie. Je najbližším letiskom NATO pri ukrajinskej hranici, ktoré disponuje dostatočne dlhou pristávacou dráhou na prijímanie veľkokapacitných nákladných lietadiel./agentury/

X X X

Povstalci hnutia M23 obsadili letisko v rwandskom meste Goma

 Obsadenie letiska je vážnou eskaláciou konfliktu.

Povstalci Hnutia 23. marca (M23) podporovaní rwandskými vojakmi v utorok prevzali kontrolu nad letiskom v meste Goma na východe Konžskej demokratickej republiky (KDR). TASR o tom píše na základe správ agentúry AFP a Reuters.

„Prevzali kontrolu nad letiskom, sú tam povstalci M23,“ povedal bezpečnostný zdroj pre AFP. „Viac ako 1200 konžských vojakov sa vzdalo a sú väznení na základni (misie OSN) MONUSCO,“ dodal.

Obsadenie letiska predstavuje výraznú eskaláciu konfliktu medzi M23 a KDR. Povstalci začali dvojmiliónové mesto Goma obsadzovať v noci na pondelok. Konflikt medzi KDR a Rwandou trvá už tri desaťročia a má korene v rwandskej genocíde a snahe o ovládnutie prírodných zdrojov. Africká únia v utorok odsúdila násilie na východe KDR a vyzvala hnutie M23, aby zložilo zbrane.

 V dôsledku bojov sa státisíce ľudí z Gomy a okolia vydali na útek do bezpečnejších oblastí. Personálu humanitárnych organizácií sa pritom nedarí dostať k týmto ľuďom, keďže kľúčové cesty v okolí Gomy sú zablokované. OSN v utorok pozastavila dodávky potravinovej pomoci. Humanitárne organizácie tiež informujú, že v Gome vládne chaos, objavili sa správy o znásilneniach spáchaných povstalcami, o rabovaní majetku aj o paľbe na zdravotnícke zariadenia.

Situáciu komentuje aj OSN

Generálny tajomník OSN António Guterres hovoril v utorok separátne s prezidentmi Konžskej demokratickej republiky (KDR) a susednej Rwandy. Témou bol eskalujúci konflikt na východe KDR, oznámil hovorca svetovej organizácie. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„Kríza vo východnom Kongu trvá už desaťročia, nebude vyriešená za 24 hodín,“ reagoval Guterresov hovorca Stéphane Dujarric po otázke, či došlo k nejakému pokroku k ukončeniu konfliktu. „Je jasné, že nebude vyriešená vojenskými operáciami rôznych vlád, rôznych ozbrojených skupín. Situácia v Gome je naďalej napätá a pomerne premenlivá. Sily M23 sa podľa našich informácií nachádzajú v meste a príslušníci mierových síl OSN a vojaci sú z veľkej časti nútení nevychádzať zo svojich základní,“ povedal Dujarric.

Šéf mierových operácií OSN Jean-Pierre Lacroix novinárom v pondelok povedal, že rwandské ozbrojené sily podporujú povstalcov zo skupiny M23 v Gome. Guterres v telefonáte s rwandským prezidentom Paulom Kagamem zdôraznil osobitnú potrebu chrániť civilistov v oblasti, uviedol Dujarric.

Pripomenul tiež, že protesty v konžskej metropole Kinshasa prerástli do násilností, pričom demonštranti založili požiare pred budovami OSN a zaútočili na niekoľko veľvyslanectiev. V Kinshase podľa neho hlásili aj rabovanie, aktuality.sk

X X X

 Trumpov nápad na vysídlenie Palestínčanov je neprijateľný, kritizuje nemecký kancelár

 Donald Trump hovoril o vysťahovaní Palestínčanov z Pásma Gazy. Viacerí svetoví lídri tento nápad odmietajú.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok vyhlásil, že návrh vysídliť Palestínčanov z Pásma Gazy je neprijateľný. Reagoval na víkendové vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý ich navrhol presunúť do susedného Egypta alebo Jordánska. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„Vzhľadom na nedávne verejné vyhlásenia jasne hovorím, že akékoľvek plány na presídlenie, teda návrh, že občania Gazy budú vyhnaní do Egypta alebo Jordánska, sú neprijateľné,“ povedal Scholz na podujatí v Berlíne.

Takmer všetkých 2,4 milióna obyvateľov Pásma Gazy bolo vnútorne vysídlených v dôsledku vojny, ktorá sa začala útokom palestínskej militantnej skupiny Hamas na Izrael 7. októbra 2023. Väčšina Gazy je po intenzívnom ostreľovaní zničená.

 Trump v nedeľu uviedol, že obyvatelia palestínskej enklávy by sa mali presunúť do Egypta a Jordánska a „vypratať“ toto územie. Túto myšlienku vyslovil aj v pondelok. Novinárom povedal, že by chcel, aby Palestínčania „žili v oblasti, kde môžu žiť bez rozbrojov, revolúcie a násilia“.

Tento nápad odsudzujú viacerí lídri

Trumpov nápad na presídlenie Palestínčanov odmietli Egypt, Jordánsko, palestínsky prezident Mahmúd Abbás či hnutie Hamas. Liga arabských štátov (LAŠ) varovala pred „pokusmi o vyhnanie palestínskeho ľudu z jeho územia.“ Trumpovu myšlienku však privítal izraelský krajne pravicový minister financií Bezalel Smotrič, podľa ktorého ide o „skvelý nápad“.

Scholz vo svojom prejave opätovne vyjadril podporu dvojštátnemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu. Nemecký kancelár je presvedčený, že za Pásmo Gazy by mala v budúcnosti prevziať zodpovednosť Palestínska samospráva sídliaca na Západnom brehu Jordánu, aktuality.sk

X X X

 Slovenskí priemyselníci začínajú byť nervózni. Do vlády sa obul už aj dlhoročný podporovateľ Roberta Fica (ekonomický výber)

 Železiarne Podbrezová v minulom roku rekordne prerobili. Fabrika vyrobila stratu 30 miliónov eur.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Ekonomické výsledky niektorých veľkých podnikov na Slovensku naznačujú príchod ťažkých časov: Železiarne Podbrezová, jedna z vlajkový lodí slovenského oceliarskeho priemyslu vedená Vladimírom Sotákom, sa ocitli vo veľmi ťažkej situácii. Podľa podnikového časopisu Podbrezovan vygenerovala huta v roku 2024 historicky najvyššiu stratu až 30 miliónov eur. Informoval o tom Denník E. Pre fabriku zamestnávajúcu tritisíc ľudí je to tvrdá rana, ktorú jej majiteľ pripisuje aj zlyhaniu súčasnej vlády Roberta Fica v oblasti priemyselnej politiky. Soták pritom patrí k dlhoročným podporovateľom strany Smer a jej predsedu.

„Ak porovnám rok 2024 s rokom 2022, ktorý hodnotíme ako rok, keď všetky prevádzkarne pracovali na sto percent, v minulom roku bol objem výroby v celej našej spoločnosti naplnený na necelých 80 percent,“ konštatuje pre Podbrezovan výrobný riaditeľ Miloš Dekrét. Vedenie podniku pritom dlhodobo upozorňuje na nedostatočnú podporu priemyslu zo strany štátu, aktuality.sk

X X X

 Začína sa rok hada, čo platí pre ľudí narodených v tomto znamení? Vyznačujú sa nielen ohromnou charizmou

Symbolom temnoty, mystiky, vnútornej transformácie a zároveň plodnosti a šťastia je v čínskej mytológii had, s ktorým je spájaný nadchádzajúci čínsky nový rok.

Herec Brad Pitt je takisto narodený v roku hada.

Tento rok sa podľa lunárneho kalendára začína 29. januára, keď vystrieda vládu majestátneho a silného draka a v oblasti východnej a juhovýchodnej Ázie vypuknú búrlivé oslavy. Had dovládne 12. februára 2026, keď jeho vládu prevezme ohnivý kôň.

Kým v západnom svete je had vnímaný skôr negatívne, v ázijských štátoch je veľmi obľúbený. Najpopulárnejším symbolom je medzi Číňanmi drak, ktorého je had protipólom, ktorý pre svoju pracovistosť a zmysel pre poriadok býva často označovaný ako „malý drak“. Hoci mnoho ľudí desí, v dávnej čínskej kultúre bol had pokladaný na ochrancu domu a ublížiť mu prinášalo smútok. Staroveká čínska múdrosť tvrdí, že had v dome je dobré znamenie, pretože rodina nebude hladovať. Had je symbolizovaný vetvičkou borovice, ktorá by mala byť umiestnená v každom dome.

Podľa astrológov by mal nadchádzajúci rok hada byť v znamení duchovného rastu, zároveň bude podporovať aj kreativitu a pracovitosť. V oblasti financií by mal byť stabilný, nie je ale vhodný pre riskantné investície. Náročnejšie by mohlo byť nadväzovanie nových vzťahov s ľuďmi, želať by mal naopak prehlbovanie a udržiavanie existujúcich vzťahov. Celkovo by mal rok hada želať cieľavedomým, trpezlivým ľuďom, ktorí majú dlhodobé ciele.

Ľudia narodení v roku hada (1905, 1917, 1929, 1941, 1953, 1965, 1977, 1989, 2001 a 2013) sú charizmatickí, premýšľaví, bystrí a inteligentní. Bývajú zdatnými obchodníkmi a vyjednávačmi. Muži sú citliví a majú zmysel pre humor, ženy sú zase elegantné a často si sú vedomé svojej krásy a vedia to tiež dať náležite najavo. V roku hada sa narodili napríklad maliar Pablo Picasso, prezident John Fitzgerald Kennedy, politička Indira Gándhíová, pesničkár Bob Dylan, herec Brad Pitt alebo moderátorka Oprah Winfreyová.

Ľudia v znamení hada si podľa astrológov najlepšie porozumejú s partnermi narodenými v znamení draka alebo kohúta. Rozumieť by si mohli aj s partnermi v znamení opice a koňa.

Ku každému znaku patrí v čínskom kalendári tiež konkrétny prvok, pre rok 2025 a znamenie hada je to drevo, ktoré je spojené so stabilizujúcou energiou a symbolizuje plodnosť, rast a obnovu.

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.