Ako každý pondelok, aj v deň, keď sa poslanci v Moskve pustili do ratifikácie anexie štyroch ukrajinských oblastí, v ruských školách na pravidelnej hodine vlastenectva znela pieseň Kde sa začína vlasť? Kým jej slová sa už za mesiac od zavedenia nového predmetu žiaci mohli naučiť naspamäť, na otázku, aká je rozloha ich vlasti, by nedokázali odpovedať ani ich učitelia.

 Ľudia v Sevastopole sledujú na veľkoplošnej obrazovke ako rozpráva ruský prezident Vladimir Putin počas prejavu pri príležitosti piatkového podpisu zmluvy o pričlenení štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku.

Ruský ústavný súd cez víkend expresne posúdil zmluvy o pripojení, ktoré šéf Kremľa v piatok podpísal s bábkovými vládami štyroch sčasti okupovaných ukrajinských oblastí, milovníkom presných geografických čísel ale nepomohol.

Všetci budú Rusi

Podľa odhadov kremeľských propagandistov by sa najrozľahlejšia krajina sveta mala zväčšiť o približne stotisíc kilometrov štvorcových, čo je viac ako dvojnásobok rozlohy Slovenska. Pribudnúť by jej malo aj asi osem miliónov obyvateľov, tipujú moskovskí politológovia na základe konštatovania ústavného súdu, že všetci ľudia na „nových územiach“ majú automaticky dostať ruské občianstvo. Pravda, tieto odhady nezohľadňujú, že veľká časť obyvateľov z Rusmi obsadených území ušla.

Ústavný súd, ktorému prezident Vladimir Putin posunul texty prístupových zmlúv na posúdenie, ako ho k tomu zaväzujú pravidlá prijímania medzinárodných dohovorov, na definovanie hraníc použil dve rozličné formulácie. V prípade samozvaných republík Donecka a Luhanska konštatoval, že ich územia „sú určené hranicami území, ktoré existovali v deň ich vzniku a v deň ich prijatia do Ruskej federácie.“ Pri Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktorých dosadení lídri – ako upozornili viacerí nezávislí právnici – pred slávnostným podpisom dokumentov v Kremli zabudli vyhlásiť nezávislosť, ústavný súd hranice stanovil, ako „v deň ich prijatia do Ruskej federácie“.

Čo to presne znamená, to len málokto tuší. Podľa odhadov z minulého týždňa Rusi kontrolovali vyše 99 percent Luhanskej oblasti, necelých 57% Doneckej, 82% Chersonskej a 71% Záporožskej, kde sa im nepodarilo obsadiť ani jej administratívne centrum, kde do vojny žila takmer polovica obyvateľov regiónu.

Hranice v pohybe

Od piatku sa frontové línie nezanedbateľne pohli. Zo všetkých štyroch anektovaných oblastí prichádzajú správy o aktívnych bojoch. Len v nedeľu Ukrajinské ozbrojené sily podľa portálu Strana.ua i na základe hlásení ruských vojenských blogerov postúpili o 25 kilometrov v Chersonskej oblasti pozdĺž Dnepra. A línia frontu na severe Luhanskej oblasti podľa ruského vojenského blogu Rybar teraz prechádza pri meste Kreminna, asi 30 kilometrov východne od strategického logistického uzla Lyman, z ktorého Ukrajinci vytlačili okupantov v sobotu.

Kým ústavný súd si pri definovaní hraníc „nových území“ pomohol nezrozumiteľnými formuláciami, Putinovho hovorcu v pondelok novinári postavili pred krkolomnú úlohu, aby ich vysvetlil. Pri donbaských kvázirepublikách Peskov konštatoval, že ide o „hranice z roku 2014“, čo znamená, že Moskva ich nezákonne anektuje v administratívnych hraniciach Doneckej a Luhanskej oblasti.

Pri juhoukrajinských regiónoch sa však kremeľský hovorca vyhol konkrétnej odpovedi. „Pri Chersone a Záporoží o hraniciach sa budeme ďalej radiť s obyvateľstvom týchto oblastí“, citovali Peskova ruské médiá. Keď sa novinári dožadovali jednoznačnej odpovede, hovorca len odvrkol: „Toto je momentálne jednoznačná odpoveď. Budeme sa ďalej radiť s ľuďmi, ktorí žijú v týchto oblastiach.“

Ruské úrady sa veľmi netrápia tým, aby svojmu postupu dali zdanie akejsi legitimity, aspoň takej, ako v roku 2014 v prípade anexie Kryme. Dokonca ani ústavný súd sa neunúval čo i len sa tváriť nestranne.

Predseda ústavného súdu Valerij Zorkin ešte pred zverejnením nálezu verejne hovoril o „nacistickom režime“ Kyjeva a vzťahoch Ruska s „kolektívnym Západom“, pričom sa odvolával na niektoré „spravodajské údaje“ o hrozbách ukrajinského útoku na Donbas.

V piatok pri slávnostnom podpise zmlúv s bábkovými vládami sedel Zorkin v Kremli v prvom rade a ako kamery ukázali nadšene tlieskal Putinovým slovám, že „ľudia žijúci v Luhansku a Donecku, Chersone a Záporoží sa stávajú našimi občanmi – navždy“.

Podľa zákona o ústavnom súde sudca nemôže vyjadrovať svoj postoj k veci, ktorú má posudzovať. A ak by to spravil, tak pre okolnosti, ktoré môžu vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti, musí byť zbavený účasti na posudzovaní príslušnej veci.

Zorkina však z prípadu nik neodvola a Ústavný súd vo svojich štyroch rozhodnutiach v podstate reprodukoval jeho úvahy o „skutkových okolnostiach“ prípadu zverejnené na webovej stránke súdu ešte v júni.

Ústavný súd pod vedením Zorkina označil prijatie ukrajinských území do Ruskej federácie za „jediný dostupný právny prostriedok“ na zastavenie nepriateľských akcií „vonkajších síl“ na týchto územiach a v susedných regiónoch Ruskej federácie a na „nastolenie pokojného života“.

Na dosiahnutie tohto cieľa ústavný súd povolil aj „nútené nasadenie síl a prostriedkov iného druhu“, pričom nevysvetlil, o aké sily a prostriedky by mohlo ísť a či napríklad dáva zelenú použitiu jadrových zbraní.

Exoticky vyznieva aj rozhodnutie mužov a žien v talároch, podľa ktorého neratifikovaná dohoda o pristúpení štyroch území Ukrajiny môže nadobudnúť platnosť pred dokončením všetkých formalít priamo odo dňa jej podpisu 30. septembra, keďže to „predstavuje mimoriadny záujem jej účastníkov“. Je to vlastne priznane, že formálne schvaľovanie v dolnej a hornej komore parlamentu, ktoré má v utorok zavŕšiť ratifikačný proces, je zbytočným divadlom.

Drzosť ako sila

To, že ide o neordinárny postup priznal aj popredný kremeľský propagandista Sergej Markov. „Samozrejme, deje sa niečo, čo vo svetovej praxi nemá obdobu,“ napísal na Telegrame.

„Rusko zabralo časť územia niektorých regiónov Ukrajiny a vyhlásilo ich za svoje. A teraz sa Ukrajina zrazu legálne stala agresorom, ktorý sa zmocnil časti územia Ruska. To je finta! Všetci na svete sú v úžase… Faktom je, že v podmienkach kolapsu medzinárodného poriadku a práva je práve takáto drzosť prejavom sily. Svet preto skôr obdivuje aroganciu Kremľa,“ dodal Markov sebavedomo./agentury/

X X X

Opitý a po nehode agresívny. Študentov na zastávke zabil vplyvný funkcionár nepočujúcich športovcov

 Tragická nehoda v centre hlavného mesta má piatu obeť. Zraneniam podľahlo 21-ročné dievča. Ďalších päť ľudí je vážne zranených. K udalosti došlo v nedeľu večer po 22:20 hodine. Auto značky Škoda Superb narazilo do zastávky mestskej hromadnej dopravy. Vodič bol pod vplyvom alkoholu. Podľa informácií médií vozidlo riadil generálny sekretár Deaflympijského výboru Dušan Dědeček a na mieste spolujazdca bol jeho syn. Polícia začala trestné stíhanie vo veci usmrtenia.

 Polícia začala trestné stíhanie vo veci usmrtenia. Informoval o tom hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Michal Szeiff. „Prípad riešia bratislavskí krajskí kriminalisti,“ dodal.

Informoval, že vodičovi, ktorý spôsobil nehodu, namerali 1,69 promile alkoholu, jeho 36-ročnému spolujazdcovi vyše jedného promile. „Vodič bol na mieste obmedzený na osobnej slobode a eskortovaný na policajné oddelenie. Po vykonaní potrebných úkonov bol umiestený v cele policajného zaistenia,“ doplnil Szeiff o prvotnom postupe policajtov v súvislosti s nehodou.

 Okrem opitosti mala byť dôvodom nehody aj niekoľkonásobne prekročená rýchlosť, pri ktorej vodič stratil kontrolu nad vozidlom.

Podľa polície ide o najtragickejšiu dopravnú nehodu v histórii SR.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová si v pondelok krátko popoludní uctila pamiatku obetí tragickej nehody v Bratislave položením kvetov a zapálením sviečky v blízkosti miesta nešťastia neďaleko zastávky Zochova.

„Je veľmi ťažké uvedomiť si, že piatim rodinám sa ich blízki už nikdy nevrátia domov. Táto zastávka je nesmierne frekventovaná a stáť na nej mohol ktokoľvek,“ povedala prezidentka. Zároveň je podľa jej slov neodpustiteľné, že k tragédii došlo pod vplyvom alkoholu.

Premiér Eduard Heger sa na pôde Univerzity Komenského podpísal do kondolenčnej knihy. Počet obetí v pondelok popoludní stúpol na päť. „Prijali sme informáciu o úmrtí ďalšej zranenej osoby, ktorá v nemocnici podľahla zraneniam,“ uviedla polícia na sociálnej sieti.

Medzi obeťami sú dve študentky a jeden študent Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. „Dnes smútime. Je hrozné, koľko bolesti dokáže spôsobiť arogancia a nezodpovednosť. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodinám, blízkym, priateľom a spolužiakom obetí včerajšej tragickej nehody na Zochovej ulici, medzi ktorými boli aj študentka a študent našej univerzity,“ uviedla univerzita na sociálnej sieti.

Univerzita si v utorok (4. 10.) o 9.00 h uctí svojich troch študentov minútou ticha. „Pred univerzitou bude visieť čierna vlajka, kondolenčná kniha bude všetkým obetiam vystavená v utorok od 15.15 h,“ uvádza sa na webe najstaršej slovenskej univerzity.

Ďalšou obeťou bol študent prvého ročníka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (STU). „Miesto, kde nezmyselne vyhasli štyri ľudské životy, je tradičná prestupná zastávka našich študentov, ktorí smerujú na fakulty a internáty do Mlynskej Doliny. Jeden z nich tam už nikdy nepríde. Je smutné, že to spôsobila hrubá nezodpovednosť a tupá arogancia jednotlivca. Musíme sa proti takýmto prejavom rázne postaviť a nedovoliť, aby ďalej devastovali našu spoločnosť,“ povedal rektor Oliver Moravčík. Rodinám a blízkym spolu s vedením univerzity vyjadril úprimnú sústrasť.

Premiér Eduard Heger (OĽANO), ktorý je dočasne poverený vedením ministerstva školstva, nechal vyvesiť na rezorte čiernu zástavu. „Ide o mimoriadne citlivú situáciu a smrť prevažne študentov zarmútila celú krajinu. Som v kontakte aj s ministrom zdravotníctva a ministrom vnútra. Pravidelne sa informujem o stave zranených a priebehu vyšetrovania,“ napísal na sociálnej sieti.

 Podľa informácií TV JOJ sedel za volantom vozidla generálny sekretár Deaflympijského výboru Dušan Dědeček a na mieste spolujazdca jeho syn.

Deaflympijský výbor Slovenska (DVS) považuje nehodu za neospravedlniteľné zlyhanie jednotlivca, uviedol jeho prezident Peter Birka. Deaflympijský výbor vyjadril rodinám obetí nehody úprimnú sústrasť. „Výkonný výbor DVS intenzívne pracuje na ďalšom riadnom fungovaní DVS a najmä na tom, aby športovci so sluchovým postihnutím neboli ovplyvnení touto tragédiou,“ doplnil prezident.

Bližšie informácie k nehode neposkytol. „Vzhľadom na skutočnosť, že DVS ma iba sprostredkované mediálne informácie v tejto veci a z úcty k obetiam tejto tragédie a všetkých zainteresovaných osôb nám neprislúcha sa v tejto veci bližšie vyjadrovať,“ vysvetlil.

 Minister vnútra Roman Mikulec v pondelok ráno na mieste nehody vyjadril nepochopenie nad skutkom vinníka a zároveň ľútosť nad dôsledkami tragédie. „Je to hrozné, medzi obeťami a zranenými boli študenti, niektorí z nich mali v pondelok absolvovať prvý deň na vysokej škole, je to obrovská tragédia,“ zdôraznil minister, ktorý zároveň uistil, že bude podporovať sprísnenie legislatívy.

„O situáciu som sa počas celej noci zaujímal a som informovaný kontinuálne,“ uistil minister. „Zdravotníci v tejto chvíli bojujú o životy zranených. pevne verím, že sa im to podarí,“ dodal minister.

 Policajný prezident Štefan Hamran na mieste nehody spresnil, že vinníkovi namerali približne 1,6 promile alkoholu v krvi, jeho spolujazdcovi jedno promile. Okrem opitosti mala byť dôvodom aj niekoľkonásobne prekročená rýchlosť, pri ktorej vodič stratil kontrolu nad vozidlom. „Z toho, čo som videl, som nezaregistroval nejaké brzdné stopy,“ dodal policajný prezident. Vodič bol i so spolujazdcom, ktorý utrpel ľahké zranenia, na mieste zadržaný. „Ešte aj vtedy sa správal agresívne,“ upozornil.

Najtragickejšie nehody v histórii Slovenska

Obsah vznikol v spolupráci s Mall.tv

„Podľa informácií, ktoré sme prijali na tiesňovej linke 155, na zastávke Zochova auto vrazilo do ľudí a na mieste sa malo nachádzať veľa zranených. Traja z nich podľahli ťažkým zraneniam na mieste, štvrtého sa pokúšali vyslaní záchranári oživovať, žiaľ, neúspešne. Lekár musel aj v jeho prípade, žiaľ, konštatovať smrť,“ informovala o priebehu udalosti hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OSZZS) SR Alena Krčová.

Na prípad bude dohliadať Žilinka

Vyšetrovania nehody bude dozorovať prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava pod dohľadom prokurátora Generálnej prokuratúry. Maroš Žilinka o tom informoval na sociálnej sieti.

„Orgány prokuratúry garantujú zákonné vyšetrenie tragédie, ktoré povedie k spravodlivému potrestaniu vinníka. Výkon dozoru nad zákonnosťou prípravného konania bude vykonávať prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava pod dohľadom prokurátora Generálnej prokuratúry SR,“ uviedol Žilinka.

Generálny prokurátor zároveň vyjadril úprimnú sústrasť rodinám, ktoré pri tragédii prišli o svojich blízkych. Zaželal tiež skoré uzdravenie ťažko zraneným.

Polícia v súvislosti s tragickou udalosťou požiadala verejnosť o pomoc. „V prípade ak ste boli svedkom tejto udalosti a disponujete informáciami, ktoré môžu napomôcť pri vyšetrovaní jej okolností, žiadame Vás aby ste sa prihlásili na bezplatnom čísle polície 158 alebo nám napísali súkromnú správu na FB Polícia SR Bratislavský kraj spolu s telefónnym číslom a my sa Vám v priebehu dňa ozveme,“ vyzvala polícia na sociálnej sieti.

V pondelok popoludní už linky mestskej hromadnej dopravy jazdiace z centra Bratislavy smerom do Petržalky opäť zastavujú na zastávke Zochova.

V okolí miesta nehody sa v pondelok doobeda tvorili kolóny súvisiace s dopravnými obmedzeniami, ktoré si vyžaduje vyšetrovanie okolností tragédie. Staromestská ulica bola prejazdná len v ľavom pruhu, linky MHD zastávku Zochova odklonom míňali. Informovala o tom Zelená vlna RTVS i Dopravný podnik Bratislava (DPB).

Čaputová: Alkohol za volantom nemá miesto

Pozostalým tragédie vyjadrila na sociálnej sieti úprimnú sústrasť aj prezidentka Zuzana Čaputová. Zraneným zaželala skoré uzdravenie.

„Alkohol pri jazde autom nemá miesto. Pri sadaní za volant sa vždy, prosím, rozhodujme a správajme zodpovedne, aby sme svojím konaním nezapríčinili nešťastie a smútok iným ľuďom,“ napísala prezidentka.

Sústrasť a ľútosť vyjadrili po tragédii starostka bratislavského Starého Mesta Zuzana Aufrichtová i bratislavský primátor Matúš Vallo.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým a rodinám obetí. Zraneným zaželal skoré uzdravenie.

„S hrôzou a zdesením som prijal túto správu. Opitý vodič vrazil do zastávky plnej ľudí. Musíme mať nulovú toleranciu k alkoholu za volantom,“ vyhlásil na sociálnej sieti.

Šéf parlamentu vyjadril presvedčenie, že vodič nevyviazne len s podmienkou. „Zničil jednou nezodpovednosťou veľa osudov rodín,“ skonštatoval.

X X X

Polovicu Rusov poslal domov, nevyhoveli. Komisára pre nevydarenú mobilizáciu odvolali

 Vojenského komisára ruskej Chabarovskej oblasti Jurija Lajka odvolali z funkcie po tom, čo miestne úrady poslali domov polovicu nedávno mobilizovaných mužov, ktorí nespĺňali odvodové kritériá. Oznámil to v pondelok tamojší gubernátor Michail Degťariov, informuje agentúra Reuters.

 Na zábere prevzatom z videa zverejneného ruským ministerstvom obrany stoja ruskí záložníci pred vojenským výcvikom v Patriot Parku v Moskve v sobotu 1. októbra 2022.

„Za desať dní dostalo niekoľko tisíc našich krajanov predvolanie a dostavili sa na vojenské komisariáty. Približne polovicu z nich sme poslali domov, pretože nespĺňali odvodové kritériá na to, aby mohli byť prijatí na vojenskú službu,“ uviedol Degťariov na sociálnej sieti Telegram.

 Gubernátor Chabarovskej oblasti – administratívneho územia ležiaceho na ruskom Ďalekom východe – zároveň dodal, že odvolanie Lajka nijako neovplyvní plnenie úloh, ktoré zadal ruský prezident Vladimir Putin.

Šéf Kremľa vyhlásil čiastočnú mobilizáciu 21. septembra. Je to prvá mobilizácia vyhlásená v Rusku od druhej svetovej vojny a spôsobila medzi obyvateľmi krajiny pobúrenie. Mnoho Rusov je totiž nespokojných s tým, že vojenské úrady posielajú povolávacie rozkazy aj mužom, ktorí nie sú spôsobilí pre vojenskú službu alebo sa na nich nevzťahujú kritériá tzv. čiastočnej mobilizácie. Do služby mali byť totiž povolávaní iba muži s vojenskými skúsenosťami či s vojenským odborným zameraním. Povolávací rozkaz však údajne dostali aj študenti a chorí či postarší ľudia./agentury/

X X X

Petraeus: Ak Putin siahne po jadrových zbraniach, USA zničia ruské vojská

 Ak ruský prezident Vladimir Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane, USA a ich spojenci zničia ruské jednotky a vybavenie na ukrajinskom území a potopia tiež ruskú Čiernomorskú flotilu.

 V nedeľu pred tým varoval bývalý riaditeľ americkej výzvednej služby CIA David Petraeus. TASR informuje podľa britského denníka The Guardian.

Varovanie švorhviezdičkového armádneho generála vo výslužbe prišlo niekoľko dní po tom, ako Putin vyjadril názory, ktoré mnohí interpretujú ako hrozbu širšej vojny medzi Ruskom a Západom.

„Len hypoteticky – odpovedali by sme tým, že by sme viedli kolektívne úsilie NATO, ktoré by zlikvidovalo všetky ruské konvenčné sily, ktoré môžeme vidieť a identifikovať na bojiskách na Ukrajine, na Kryme, ako aj všetky plavidlá v Čiernom mori,“ povedal Petraeus pre spravodajskú stanicu ABC News.

 Doplnil, že o tom ešte nehovoril s poradcom pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom. O pravdepodobnej reakcii USA na jadrovú eskaláciu zo strany Ruska však bola Moskva už opakovane informovaná.

 Na otázku, či použitie ruských jadrových zbraní na Ukrajine vtiahne USA a NATO do vojny, Petreaus odpovedal, že to nespustí článok 5 Severoatalantickej zmluvy vyzývajúci na kolektívnu obranu. „Reakcia USA a NATO“ by však bola náležitá napriek tomu, že Ukrajina nie je súčasťou NATO, povedal Petreaus.

Exriaditeľ CIA pripustil, že pravdepodobnosť rozšírenia atómovej radiácie do krajín NATO by sa podľa článku 5 mohla vykladať ako útok na člena NATO./agentury/

X X X

Ruský informačný priestor sa po neúspechoch v Charkovskej oblasti a Lymane zásadne mení

 Ruský neúspech a strata mesta Lyman v Doneckej oblasti v kombinácii so zlyhaním Moskvy pri efektívnej čiastočnej mobilizácii „zásadne mení ruský informačný priestor“, ktorý sa výrazne odklonil od naratívov Kremľa. V najnovšej aktualizácii to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

 Experti zdôrazňujú, že Kremľom sponzorované médiá a ruskí vojenskí blogeri kritizujú byrokratické zlyhania čiastočnej mobilizácie a pripisujú prehru pri meste Lyman a v Charkivskej oblasti zlyhaniam ruskej armády pri zásobovaní a posilňovaní ruských síl v severnej časti Donbasu.

 Niektorí hostia vo výrazne „zostrihaných“ programoch kremeľskej televízie, ktoré vysielali 1. októbra, dokonca kritizovali rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina anektovať štyri ukrajinské oblasti pred zabezpečením ich administratívnych hraníc alebo dokonca frontovej línie, pričom vyjadrili pochybnosti o schopnosti Ruska niekedy obsadiť celé tieto územia.

 Kremeľskí propagandisti už neskrývajú sklamanie z vykonania čiastočnej mobilizácie, často diskutujú o nelegálnej mobilizácii niektorých mužov a upozorňujú na problémy ako alkoholizmus medzi novomobilizovanými silami. Niektorí v priamom televíznom prenose vyjadrili obavy, že mobilizácia nevygeneruje silu potrebnú na opätovné získanie iniciatívy na bojisku, vzhľadom na nízku kvalitu ruských záloh./agentury/

X X X

Analytik Drahovský: Tresty za alkohol za volantom by mali rásť s každou desatinou promile

 Tragédia na Zochovej, ktorá sa stala v nedeľu vo večerných hodinách, otriasla Slovenskom. Mnohí riešia otázku, či sa má u nás sprísňovať trest za jazdu pod vplyvom návykových látok, alebo nie. Dopravný analytik Jozef Drahovský pre Pravdu uviedol, že tresty by sa sprísňovať mali, no dôležitý je aj spôsob, ako. Kým totiž zvyškový alkohol správanie vodiča ovplyvní len minimálne, pri vysokých hodnotách rastie ohrozenie násobne.

Na bratislavskej Zochovej ulici v centre mesta narazilo v nedeľu krátko po 22:20 h auto značky Škoda Superb do zastávky mestskej hromadnej dopravy.

X Problémy s alkoholom za volantom neboli v poslednom období témou, ktorá by mala výraznejšie miesto vo verejnom priestore. Spomínate si na inú tragédiu takéhoto rozsahu v spojení s alkoholom za volantom?

Na tragédiu až takéhoto rozsahu spojenú s alkoholom nie, ale boli aj väčšie tragédie, keď si vodiči nesplnili základné povinnosti.

 X O čo išlo? O nehody, kde bola zainteresovaná MHD?

Napríklad išlo o nehodu autobusu, keď vodič nezastal na železničnom priecestí, keď išiel vlak. Vtedy bol počet úmrtí podstatne vyšší.

X Policajný prezident Štefan Hamran vyhlásil, že aj keď policajti robia preventívno-bezpečnostné kontroly, niektorí vodiči sú nepoučiteľní a bude iniciovať sprísňovanie trestov za alkohol za volantom. U nás je na rozdiel od niektorých západných krajín nulová tolerancia. Nad jedno promile je to trestný čin, kde hrozí ročný trest. Zvyčajne však páchatelia končia s podmienkou. Je namieste sprísňovanie legislatívy?

Je. Ide o to, čo chceme sprísniť. Ja by som to spravil tak, že pre dolnú hranicu by som vzal vzor z Rakúska a vodičov netrestal za zvyškový alkohol, ktorý je v takom pásme, že nemôže ovplyvniť správanie vodiča. Naopak, ak je to vyššia hladina, ktorá môže správanie ovplyvniť, tak tam by som bol za zvýšenie trestu. Pokojne aj s každou desatinou promile nech sa to zvyšuje. Problém môže byť v tom, že ak zvýšime všetko rovnako, vodič nebude cítiť rozdiel pri nižšej a vyššej koncentrácii alkoholu v krvi.

 X Mnohí politici dlhodobo používajú argument, že ak by povolili nižšiu hranicu, ľudia budú mať tendenciu piť a šoférovať.

To sú názory politikov. Ak sa pozrieme do západných krajín, väčšinou je to nastavené tak, že ak chce niekto povolenú toleranciu využívať, musí mať v aute merací prístroj a skontrolovať si pred jazdou hladinu alkoholu v dychu. Nie je to samoúčelné, je to vždy viazané na inú povinnosť.

X Keď hovoríte o sprísňovaní vyšších trestov, môžeme byť konkrétni?

Napríklad pri jazde pod vplyvom 1,6 promile, pri takej má vodič spomalené reflexy, zhoršené videnie aj reakcie. Ak by išiel na mieste, kde je povolená rýchlosť 50 km/h, rýchlosťou 70 km/h, tak to miesto je v tejto rýchlosti zvládnuteľné, no išiel niekoľkonásobne podstatne, priam až násobne vyššie. Teda môžeme uvažovať o 100 až 150 kilometroch za hodinu. Ten trest je za to, keď nespôsobí žiadnu nehodu, len sa preukáže, že jazdí a má nad jedno promile. V aktuálnom prípade bude trest adekvátny tomu, čo spôsobil.

  Opitý a po nehode agresívny. Študentov na zastávke zabil vplyvný funkcionár nepočujúcich športovcov

x Keď hovoríme o sprísňovaní, kam by ste išli?

Ja som si robil prieskum, mnoho vodičov ani len netuší, že za alkohol nad jedno promile je to trestný čin. Tu by bolo potrebné zvýšiť právne povedomie obyvateľov.

X To som sa chcel aj spýtať, či sme v prevencii dostatoční a či tomu venujeme dostatočnú pozornosť. Z toho, čo hovoríte, mi vyplýva, že zrejme nie.

Na túto tému by sa malo debatovať viac. Odporúčal by som, aby po takýchto nehodách, keď niekto prišiel o život, boli tie nehody po skončení vyšetrovania rozobrané v médiách a aby sa ľudia poučili. Aby vedeli, čo sa stalo, prečo sa to stalo a ako tomu mohli predísť.

 X Čo hovoríte na to, že títo páchatelia skončia väčšinou s podmienkou? Nespôsobili škody ani ujmu na zdraví, len ich prichytili. Malo by sa to zmeniť?

Veľmi závisí od toho, aký mali register trestov predtým. Pokiaľ ide o prvý priestupok alebo trestný čin, keď nebolo nikomu ublížené, tak sa na to prihliada. Ten trest je mierny, respektíve je podmienečný. Druhá vec je, že akonáhle je záznam, tak druhý trest nie je podmienečný, hoci sa nič nestalo. Ak sa niečo stalo, trest bude už veľký. Plus platí zásada trikrát a dosť.

X Hovoríte teda, že legislatíva aj tresty sú dostatočne prísne, len skôr ľudia nemajú vedomie o pravidlách?

Mnohí nevedia jednak o tom, že ide o trestný čin, ak máte nad jedno promile, ale ani o tom, že zamestnávateľ to môže využiť ako oprávnený dôvod na vyhodenie daného človeka z práce.

 X Oplatí sa teda sprísňovanie trestov, ak bude prvý prípad aj tak podmienečný?

Ja by som to nechal tak, ako je, ale odstupňoval by som koncentráciu opakovaní a dôsledky, teda či bolo niekomu ublížené, či bol poškodený a podobne. Teraz je to nastavené, že môžeš, môžeš, môžeš a až po určitej hranici s tým človekom “urobia poriadok”. Lenže napríklad pri zvyškovom alkohole je to nastavené nešťastne, tí, čo im ho namerajú, automaticky musia na protialkoholické liečenie alebo minimálne konzultácie. A tým, čo sa toho dopúšťajú opakovane, potom nemožno ani zhabať vodičský, lebo ho dávno nemajú.

X Ako je to s alkoholom za volantom z pohľadu štatistiky? Je ho viac ako kedysi alebo menej?

Niekoľko rokov dozadu sme zaznamenávali pokles. Ale potom to začalo opäť rásť. Polícia si tú kontrolu robí poctivo, problém nastáva vtedy, keď sú vodiči agresívni. Takéto konanie a reakcie sú predpokladom aj k vážnejším psychickým problémom a takýchto ľudí by mali poslať aj na odborné posúdenie, aby nespôsobili v budúcnosti ďalšie ohrozenie. Väčšinou sa totiž deje opak, že keď človek čo i len tuší, že môže mať zvyškový alkohol, snaží sa jazdiť pomaly, opatrne, nenápadne. Keď jazdí niekoľkonásobne vyššou rýchlosťou, má vyše 1,6 promile a je agresívny, neexistuje na to žiadne ospravedlnenie.

X Prípad sa stal na zastávke Zochova v Bratislave. Ľudia na sociálnych sieťach sa opakovane vyjadrovali, že sa tam necítia bezpečne, že autá často nedodržiavajú rýchlosť a zastávka je situovaná v strede ľavotočivej zákruty, nehody tam boli aj v minulosti. Mala by byť zastávka lepšie zabezpečená?

Keď vodiči idú predpísanou rýchlosťou, prípadne aj do 70 kilometrov za hodinu, zvládajú túto zákrutu bez najmenších problémov. Ale pri 150-kilometrovej rýchlosti sa to jednoducho nedá. Zníženie povolenej rýchlosti by nanajvýš spôsobilo dopravný kolaps, takíto nezodpovední vodiči by to ale nerešpektovali. Tomu by veľmi nepomohli ani prekážky, pretože keby vodič takouto vysokou rýchlosťou narazil do iného auta, to auto môže katapultovať do výšky, ďaleko ponad akékoľvek zábrany./agentury/

X X X

Dočasné kontroly sa predlžujú. Hranice s Balkánom hlásia najväčší nápor migrantov od roku 2015

 Spúšťanie závor medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie, ako bolo zvykom počas pandémie, sa deje pri zvýšených počtoch migrantov pomaly automaticky. No v prípade nelegálnych migrantov je situácia zložitejšia ako pri chýbajúcom covid pase.

 Dočasné hraničné kontroly medzi Českom a Slovenskom na hraničnom priechode Moravské Lieskové-Strání. Od minulej stredy na hraniciach medzi Českom a Slovenskom zadržali 1 142 migrantov.

Neexistuje totiž žiadna spoločná európska politika návratu do krajín ich pôvodu a navyše ich počet postupne rastie.

Rakúsko a Česko z toho dôvodu ešte minulý týždeň pristúpili ku kontrolám na hraniciach, pri ktorých zdôrazňujú, že nejde o zatváranie hraníc, ale o dočasné opatrenia. Hoci mali pôvodne trvať desať dní, vlády okolitých štátov priznávajú, že to bude na dlhšie.

Policajti dnes na hraničných priechodoch môžu bez dôvodu zastaviť akýkoľvek dopravný prostriedok a vykonať jeho prehliadku či nahliadnuť do batožiny. „Trpíme sekundárnou migráciou,“ vyhlásil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) na pondelkovom stretnutí ministrov vnútra visegrádskej štvorky (V4) v Bratislave v súvislosti s migráciou a hraničnými kontrolami. Mikulec rozprával o tom, že krajiny západného Balkánu by mali sprísniť vízovú povinnosť a chce požadovať od Európskej únie, aby zabezpečila ľahšie vracanie nelegálnych migrantov do krajín pôvodu.

„Potrebujeme mať nástroje a s kolegami budeme spoločne tlačiť na Európsku komisiu, aby riešila readmisné dohody s tretími krajinami. Pretože ak nebudú fungovať, potom nebudú efektívne ani bilaterálne readmisné dohody. Potrebujeme, aby sme migrantov, ak ich zachytíme v ktorejkoľvek našej krajine, vedeli efektívne vrátiť do krajiny, odkiaľ prišli,“ priblížil Mikulec spoločné snahy V4.

 Vstupná brána z Turecka

Aj Slovensko podľa vzoru okolitých štátov pristúpilo k zvýšeniu kontrol na hraničných priechodoch. Na ilustráciu, len v piatok tak zadržali 222 ľudí. Podľa Mikulca približne v „80 percentách, prichádzajú do Európy nelegálni migranti zo Srbska“.

Ak sú migranti zadržaní na území Slovenska, ich kroky smerujú do detenčných centier, kde môžu požiadať o azyl. Jedným z nich je napríklad zariadenie v Gabčíkove. V rámci azylového konania daný človek vysvetľuje, prečo by mu alebo jej malo Slovensko tento štatút udeliť. „Náš migračný úrad a ďalšie príslušné inštitúcie jeho alebo jej tvrdenia overujú a následne sa rozhodne, či mu alebo jej azyl udelia. Ak žiadateľ alebo žiadateľka s rozhodnutím nesúhlasí, má možnosť sa proti nemu odvolať. Počas čakania sú ľudia umiestnení v na to určených strediskách a čakajú na konanie. Podmienkou však je, že napríklad nesmú pracovať, čo je pomerne frustrujúce a ľudia môžu takto stratiť napríklad pracovné návyky,“ vysvetlil Peter Ivanič z organizácie Človek v ohrození.

HRANICE: Zavedenie dočasných kontrol na hraniciach medzi Rakúskom a Slovenskom z dôvodu zvýšenej migrácie

Zároveň upozornil, že často používaný pojem „ilegálny migrant“ v podstate neexistuje. „Existuje nelegálne prekročenie hraníc, ale nie nelegálny migrant, teda človek. Podobne ako nie je nelegálny šofér, ale osoba, ktorá šoférovala bez vodičského oprávnenia. Migranti vo všeobecnosti sú ľudia, ktorí prichádzajú legálne aj nelegálne, je to všeobecný, všeobjímajúci pojem,“ podotkol. V prípade, že migrant požiada o azyl, tak sa stáva utečenecom alebo utečenkyňou.

V občianskej vojne v Sýrii, ktorá sa začala brutálnym potlačením protivládnych protestov v roku 2011, zahynulo takmer pol milióna ľudí a približne polovica predvojnového obyvateľstva krajiny musela opustiť svoje domovy.

Turecko na svojom území poskytuje útočisko približne 3,7 milióna Sýrčanov, a teda vôbec najpočetnejšej komunite utečencov na svete. Zhoršujúce sa nálady verejnosti však viedli tureckú vládu k tomu, aby začala uvažovať, ako ich poslať nazad do vlasti alebo preč z krajiny. V susednom Bulharsku tak prudko rastie počet nelegálnych migrantov z Turecka. Len tento rok ich zaznamenali rekordných 85-tisíc, čo je dvakrát viac ako v roku 2021.

„Dnes migrácia opäť naberá na obrátkach, existuje viacero priechodov a migranti opakovane skúšajú svoje šťastie,“ podotkol švajčiarsky minister spravodlivosti Sophie Duval. Pripomína, že počas pandémie boli hranice uzatvorené a cesta do strednej Európy podliehala viacerým kontrolám, nielen cestovných dokladov, no aj vakcinačných preukazov.

Minister vnútra ČR Vít Rakušan o kontrole na hraniciach

Bulharsko je najvýchodnejším členským štátom Európskej únie. Preto sa viacerí migranti z Turecka snažia dostať do západnej Európy práve cez bulharské hranice a ďalej pokračujú tzv. balkánskou cestou cez Srbsko. Podľa informácií európskej agentúry Frontex je Balkán mostom medzi Tureckom a Európskou úniou. Len v auguste zaznamenali 15-tisíc pokusov o prekročenie hranice, čo je o 141 percent viac ako vlani. Frontex upozorňuje, že migranti pochádzajú zo Sýrie, z Afganistanu a Turecka. Jedným z dôvodov, prečo sa otvorila balkánska cesta, je aj vojna na Ukrajine, pretože Rumunsko a Moldavsko posilnili svoje cezhraničné kontroly.

Riešia sa dôsledky, nie príčina

Minister Mikulec preto vyzval Frontex, aby nasadil svojich ľudí na vonkajších hraniciach Európskej únie. Český minister vnútra Vít Rakušan sa obracia na Európsku komisiu, aby prijala systémové riešenie a aby zodpovedala, ako sa budú nelegálni migranti vracať do svojich vlastí.

Zopakoval, že treba na Turecko vyvíjať tlak v súvislosti so stúpajúcim počtom sýrskych utečencov, pretože počet migrantov zo Sýrie v Česku stúpol o 1 200 percent. Podľa neho sa musia riešiť dôsledky a nie príčina, pričom rokovania s krajinami, ktoré sú za migrantov zodpovedné, musia byť priateľské a dôrazné, pričom pákou na vyjednávanie majú byť ich medzinárodné aktivity.

Ministri V4 na stretnutí priznali, že súčasná migračná vlna je najväčšia od roku 2015. „Už tento rok sme zastavili a obrátili 100-tisíc nelegálnych migrantov,“ ozrejmil a pochválil sa plotom na južnej hranici so Srbskom maďarský minister Sándor Pintér. Doplnil, že údajne zadržali zhruba dvetisíc prevádzačov. „Dúfam, že konečne aj Brusel uzná, že je potrebné pričiniť sa o ochranu vonkajších hraníc,“ povedal Pintér.

No bezpečnostný analytik Radovan Bránik pre RTVS upozornil, že nie je to len úloha Bruselu. „Dosť významným spôsobom zlyháva Maďarská republika v ochrane vonkajšej schengenskej hranice. Ten reálny výkon na tej hranici nie je dostatočný a potom je už veľmi jednoduché prechádzať vnútornými schengenskými hranicami,“ spresnil Bránik.

„Myslím si, že pomôcť Maďarsku civilizovaným spôsobom, ale veľmi ofenzívne chrániť vonkajšiu hranicu únie alebo schengenské hranice je cestou k riešeniu, lebo potom my tu už riešime dôsledky,“ doplnil Bránik. Riešenie má priniesť väčšia ochrana vonkajších hraníc schengenského priestoru. Rakúsky minister Gerhard Kamer povedal, že aj Rakúsko vyšle svojich policajtov na posilnenie týchto hliadok. Maďarský minister Pintér dodal, že k tomuto úsiliu sa pridá aj maďarská armáda, ktorá na zabezpečenie hraníc vyčlení štyritisíc vojakov.

Profesor z Európskeho Univerzitného Inštitútu v Taliansku Filip Kostelka pre portál euronews skonštatoval, že v krajinách strednej Európy sa rozdielne hľadí na utečencov z Ukrajiny a na tých zo Sýrie, z Afganistanu či Turecka. Od začiatku Putinovej vojny prichýlilo Česko viac ako 439-tisíc utečencov z Ukrajiny a Slovensko zhruba stotisíc ľudí. „Kým väčšina populácie utečencov z Ukrajiny víta, voči tým zo Stredného východu sú nepriateľskí,“ zhodnotil profesor Kostelka.

Ivanič z organizácie Človek v ohrození zdôraznil, že čo sa týka rozdielu medzi ľuďmi utekajúcimi pred vojnou na Ukrajine a utečencami a utečenkami zo Sýrie, z pohľadu práva neexistuje, pretože obe skupiny majú právo požiadať o medzinárodnú ochranu.

Čo je Frontex?

Frontex pomáha krajinám Európskej únie a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru riadiť ich vonkajšie hranice. Agentúra uľahčuje spoluprácu medzi pohraničnými orgánmi jednotlivých krajín EÚ a poskytuje technickú podporu a odborné znalosti. Podľa ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) by mala disponovať zhruba 1,5 tisíca príslušníkov. Frontex koordinuje námorné operácie, napríklad v Grécku, Taliansku a Španielsku, ale aj na vonkajších pozemných hraniciach, a to aj v Bulharsku, Rumunsku, Poľsku a na Slovensku. Jeho zamestnanci sú prítomní aj na mnohých medzinárodných letiskách v celej Európe. /agentury/

X X X

Putin zvoláva elitu. Tieto športové hviezdy dostali povolávací rozkaz

 Miešať politiku so športom? Rusi vám povedia, že to sa u nich nerobí. Keď však ide o potreby armády, zásluhy idú bokom.

 Špeciálna vojenská operácia“, ako Rusi nazývajú svoju krvavú agresiu na Ukrajine, nejde podľa plánu a režimu Vladimira Putina chýbajú vojaci.

Chce ich získať aj z radov bývalých či súčasných športovcov. Viacerí z nich si nedávno našli v poštovej schránke povolávací rozkaz./agentury/

X X X

V bratislavskej nemocnici podalo výpovede 500 lekárov

Na druhej strane v Národnom onkologickom ústave v Bratislave neevidujú žiadnu výpoveď.

Lekárske odborové združenie minulý týždeň oznámilo, že do výpovedí ide takmer 2-tisíc lekárov a očakávajú, že ešte budú pribúdať.

Lengvarský žiadal od riaditeľov nemocníc analýzu, koľko výpovedí lekári podali v jednotlivých zdravotníckych zariadeniach a z akých odborností. Podvečer bude o výsledkoch stretnutia informovať.

Aktuality.sk medzičasom oslovilo viaceré nemocnice s otázkou, ako to s výpoveďami vyzerá u nich. Z odpovedí zatiaľ vyplýva, že jednoznačne najviac výpovedí podali lekári v Univerzitnej nemocnici Bratislava, ktorá je zároveň najväčšou na Slovensku.

Ako to zatiaľ vyzerá v jednotlivých nemocniciach:

Univerzitná nemocnica Bratislava – výpovede podalo 500 lekárov z celkového počtu 1490. Tristo z nich je atestovaných. Najviac výpovedí zaznamenali z pracovísk anesteziológie a intenzívnej medicíny, kde zo 135 lekárov podalo 66 lekárov výpoveď. „Medzi ďalšie pracoviská na ktorých boli výpovede najviac podávané sú naše Interné kliniky traumatológia a tiež novorodenecká klinika v Petržalke,” uviedla hovorkyňa Eva Kliská.

Veria, že počas výpovednej doby sa podarí situáciu vyriešiť a rokovania zástupcov lekárskych odborárov a ministerstva budú úspešné.

Univerzitná nemocnica Martin – výpovede podalo 7 lekárov. Podľa nemocnice ide o pracoviská, ktoré bezprostredne neohrozia chod nemocnice.

Fakultná nemocnice J.A. Reimana Prešov – hromadnú výpoveď dalo 152 lekárov, čo predstavuje zhruba tretinu z evidenčného stavu lekárov. „Nasledujúce 2 mesiace vedenie nemocnice v spolupráci s MZ SR využije na to, aby od 1.12.2022 nedošlo k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti,” uviedol riaditeľ Ľubomír Šarník.

Svet zdravia, ktorý prevádzkuje viacero regionálnych nemocníc – na otázku neodpovedal a odkázal na Lekárske odborové združenie.

Národný onkologický ústav v Bratislave -neevidujú žiadnu výpoveď zo strany lekárov.

„Lekári v našom špecializovanom ústave nepodali hromadné výpovede, i keď sa stotožňujú s postojom svojich kolegov a podporujú ich. Nesmierne si vážim lojálny prístup našich kolegov, ktorí sa rozhodli zostať pri svojich pacientoch,” uviedol riaditeľ Tomáš Alscher.

Nemocnice v Trnave, Banskej Bystrici, Košiciach a Trenčíne – odkázali na poobedné stretnutie, po ktorom bude o situácii informovať minister zdravotníctva, aktuality.sk

X X X

Deviati poslanci OĽaNO adresovali výzvu Matovičovi. Vyčítajú mu útoky na novinárov a politickú nestabilitu

Deviati poslanci OĽaNO nesúhlasia so stupňovaním agresivity medzi demokratmi – a to ani zo strany OĽaNO – a preto sa nezúčastnia hlasovania o návrhu strany SaS na odvolanie Igora Matoviča.

Poslanci Národnej rady zajtra rozhodnú o osude ministra financií Igora Matoviča. Ešte dnes, niekoľko hodín pred hlasovím o dôvere, mu však deviati poslanci za OĽaNO poslali výzvu. Podpísali sa pod ňu: Kristián Čekovský, Róbert Halák, Monika Kozelová, Anna Mierna, Anna Remiášová, Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová a Vladimír Zajačik.

Zverejňujeme stanovisko poslancov v plnom rozsahu:

Ako demokratickí poslanci NR SR cítime povinnosť postaviť sa proti rozvratu medzi politikmi z demokratického tábora.

Tento rozvrat, vyvolaný osobným sporom dvoch politikov, ohrozuje naplnenie Programového vyhlásenia vlády a aj našich poslaneckých sľubov. Nesúhlasíme so stupňovaním agresivity medzi demokratmi – a to ani zo strany OĽANO – a preto sa nezúčastníme hlasovania o návrhu strany SaS na odvolanie Igora Matoviča. Vyzývame ho, aby vzal na vedomie vážnosť ohrozenia Slovenska a ako víťaz volieb 2020 navrhol takú novú dohodu demokratických síl, ktorou sa v NR SR obnoví stabilná väčšina zložená z demokratických poslancov.

Nepredlžujme politickú nestabilitu parlamentu ani o deň, pretože Slovensko znáša ťažké hospodárske dôsledky pandémie, aj dôsledky Putinovej vojny proti Ukrajine, sprevádzanej hybridnou vojnou proti Slovensku a energetickou krízou. Pred nami je zima, v ktorej môžu ruské vojnové zámery (vrátane použitia jadrovej zbrane) ohroziť všetkých občanov Slovenskej republiky. Teraz nie je správna chvíľa, aby politici kládli na prvé miesto osobné záujmy a spory. Ani aby sa ich agresívna rétorika prenášala už aj na novinárov, ako to počujeme aj od Igora Matoviča. Nesúhlasíme s tým a ospravedlňujeme sa predovšetkým rodičom a pozostalým po zavraždenom novinárovi, Jánovi Kuciakovi, ako aj všetkým poctivým novinárom, ktorých sa oprávnene dotkli jeho výroky.

Sme presvedčení, že ak novinári politikov kritizujú, demokratickí politici majú reagovať argumentami a nie démonizovaním novinárov. Novinári nie sú ohrozením, ale súčasťou demokracie, čo sa potvrdilo v každom z krízových momentov jej budovania na Slovensku: od nadobudnutia slobody až po tragickú vraždu novinára Jána Kuciaka. Bol obeťou zvrhlej politiky, podobne ako Martina Kušnírová alebo Róbert Remiáš. Tieto obete zaväzujú každého demokrata, aby nedával na prvé miesto osobný záujem. Iba tak môžeme náš unesený štát vrátiť občanom, ako sme to sľúbili vo voľbách 2020, aktuality.sk

X X X

Dôležitý úrad je stále prázdny. Koalícia hľadá zhodu na mene nového ombudsmana

Do 30. septembra bolo možné podávať návrhy na verejného ochrancu práv. Aktuálnymi kandidátmi na ombudsmana sú Róbert Dobrovodský, Marián Török a Maroš Matiaško.

Energia, ktorú aktuálna koalícia venuje vlastnému rozpadu, chýba na iných dôležitých miestach. Jedným z nich je aj verejný ochranca práv. Už takmer pol roka sa nedarí do úradu zvoliť nového šéfa. V prázdnej kancelárii sa tak hromadia stovky podnetov od ľudí, ktorí majú podozrenie, že orgány moci sa k nim nesprávali v súlade so základnými právami garantovanými ústavou. A zrejme sa aj ďalej hromadiť budú.

„Celkový počet takýchto podnetov stúpol k začiatku septembra na 460,“ spresnila Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu kancelárie verejného ochrancu práv.

Prázdny post verejného ochrancu práv považuje bývala ombudsmanka Mária Patakyová za problém. „Pre štát to znamená, že nemá nastavené zrkadlo v tom, ako realizuje moc zverenú občanmi. A občania strácajú možnosť preskúmania ich problémov,“ vyjadrila sa pre Aktuality.sk.

Kancelária ombudsmana je prázdna od 29. marca, keď sa Patakyovej skončilo funkčné obdobie. Koalícia nestihla voľbu pred koncom jej funkčného obdobia a termín podávania návrhov na kandidátov sa odvtedy neustále posúval. Napokon sa podávanie prihlášok uzavrelo 30. septembra. O funkciu majú záujem traja kandidáti: Marián Török, Róbert Dobrovodský a Maroš Matiaško.

Voľba by sa mohla uskutočniť na tohtomesačnej schôdzi, ktorá sa začína 18. októbra.

OĽaNO zvažovalo viacero mien

Jediným dlhodobejšie navrhovaným kandidátom na verejného ochrancu práv je Török. Nominovala ho Vladimíra Marcinková zo strany SaS, podľa ktorej má s agendou ombudsmana bohaté skúsenosti. V minulosti šéfoval kancelárii Patakyovej aj jej predchodkyne Jany Dubovcovej.

Najsilnejší poslanecký klub OĽaNO napokon nominoval Maroša Matiaška, ktorého pôvodne plánovala presadzovať aj strana Za ľudí. Nomináciu odovzdal Dominik Drdul z Obyčajných ľudí.

V hnutí však prebiehala diskusia. Podpredseda parlamentného ľudskoprávneho výboru Peter Pollák chcel získať podporu pre Pavla Žilinčíka, ktorý bol v minulosti vedúcim odboru ochrany základných práv a slobôd v kancelárii verejného ochrancu práv. Obyčajní ľudia napokon nasadili Matiaška.

Kandidát OĽaNO a Za ľudí v súčasnosti pôsobí v advokácii a spolupracuje s viacerými mimovládnymi organizáciami. Podľa strany Za ľudí zastupoval počas svojej advokátskej praxe klientov so zdravotným postihnutím v prípadoch, ktoré boli „prelomové v oblasti ľudských práv na Slovensku“.

Tretieho nominovaného Dobrovodského navrhla nezaradená poslankyna Katarína Hatráková, ktorá sa do parlamentu dostala na kandidátke Obyčajných ľudí. Dobrovodský v súčasnosti pracuje ako jej asistent. Je tiež členom legislatívnej rady vlády.

Občania čakajú dlhšie

Prázdny post verejného ochrancu práv zasahuje najmä občanov, ktorí sa na jeho kanceláriu obrátili s podnetmi. Podľa Pavelkovej musia ľudia čakať na vybavenie podstatne dlhšie. „Nevylučujeme tiež, že niektoré podnety bude potrebné posúdiť opätovne, pretože sa mohla zmeniť situácia – skutková i právna, za ktorej boli pôvodne posudzované. To bude znamenať ďalší čas na ich úplné vybavenie,“ dodala hovorkyňa.

Kancelária je napriek neobsadenému postu ombudsmana aktívna. Jej činnosť je však obmedzená. Napriek tomu, že právnici a právničky občianske podnety skúmajú a analyzujú, nikto v kancelárii nemá možnosť sfinalizované podnety podpísať. V súčasnosti eviduje kancelária verejného ochrancu práv 319 podnetov, ktoré nie sú doposiaľ právnikmi posúdené.

„Právnici a právničky môžu okrem iného realizovať v rámci vybavovania podnetu aj výjazdy do terénu, no finálne posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva, si počká na novozvoleného verejného ochrancu alebo ochrankyňu práv,“ vysvetľuje Pavelková. Niektoré podnety tak nečinne ležia na stole kancelárie takmer polroka.

Riešila štátnu karanténu

Funkcia ombudsmana zabezpečuje ochranu základných ľudských práv a slobôd. Fyzické a právnické osoby sa na verejného ochrancu práv môžu obrátiť v prípade, že konanie orgánov verejnej správy a ďalších orgánov verejnej moci nebolo korektné.

Patakyová sa napríklad venovala tomu, či bolo v súlade so základnými právami nariaďovanie štátnej karantény počas pandémie covidu-19.

Občania taktiež môžu upozorniť na nečinnosť orgánov. Bývala ombudsmanka Patakyová pripomína, že „inštitúcia verejného ochrancu práv prináša na stôl pochybenia, ktoré boli odborne, apoliticky preskúmané a verejná moc sa z nich môže a má poučiť“.

Či sa voľba ombudsmana opäť posunie, záleží aj na predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi. Pollák verí, že ombudsman bude 18. októbra na parlamentnej schôdzi zvolený: „Nový zvolený kandidát bude mať čo robiť, už teraz je neskoro.“, aktuality.sk

X X X

Dôležitý úrad je stále prázdny. Koalícia hľadá zhodu na mene nového ombudsmana

Do 30. septembra bolo možné podávať návrhy na verejného ochrancu práv. Aktuálnymi kandidátmi na ombudsmana sú Róbert Dobrovodský, Marián Török a Maroš Matiaško.

Energia, ktorú aktuálna koalícia venuje vlastnému rozpadu, chýba na iných dôležitých miestach. Jedným z nich je aj verejný ochranca práv. Už takmer pol roka sa nedarí do úradu zvoliť nového šéfa. V prázdnej kancelárii sa tak hromadia stovky podnetov od ľudí, ktorí majú podozrenie, že orgány moci sa k nim nesprávali v súlade so základnými právami garantovanými ústavou. A zrejme sa aj ďalej hromadiť budú.

„Celkový počet takýchto podnetov stúpol k začiatku septembra na 460,“ spresnila Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu kancelárie verejného ochrancu práv.

Prázdny post verejného ochrancu práv považuje bývala ombudsmanka Mária Patakyová za problém. „Pre štát to znamená, že nemá nastavené zrkadlo v tom, ako realizuje moc zverenú občanmi. A občania strácajú možnosť preskúmania ich problémov,“ vyjadrila sa pre Aktuality.sk.

Kancelária ombudsmana je prázdna od 29. marca, keď sa Patakyovej skončilo funkčné obdobie. Koalícia nestihla voľbu pred koncom jej funkčného obdobia a termín podávania návrhov na kandidátov sa odvtedy neustále posúval. Napokon sa podávanie prihlášok uzavrelo 30. septembra. O funkciu majú záujem traja kandidáti: Marián Török, Róbert Dobrovodský a Maroš Matiaško.

Voľba by sa mohla uskutočniť na tohtomesačnej schôdzi, ktorá sa začína 18. októbra.

OĽaNO zvažovalo viacero mien

Jediným dlhodobejšie navrhovaným kandidátom na verejného ochrancu práv je Török. Nominovala ho Vladimíra Marcinková zo strany SaS, podľa ktorej má s agendou ombudsmana bohaté skúsenosti. V minulosti šéfoval kancelárii Patakyovej aj jej predchodkyne Jany Dubovcovej.

Najsilnejší poslanecký klub OĽaNO napokon nominoval Maroša Matiaška, ktorého pôvodne plánovala presadzovať aj strana Za ľudí. Nomináciu odovzdal Dominik Drdul z Obyčajných ľudí.

V hnutí však prebiehala diskusia. Podpredseda parlamentného ľudskoprávneho výboru Peter Pollák chcel získať podporu pre Pavla Žilinčíka, ktorý bol v minulosti vedúcim odboru ochrany základných práv a slobôd v kancelárii verejného ochrancu práv. Obyčajní ľudia napokon nasadili Matiaška.

Kandidát OĽaNO a Za ľudí v súčasnosti pôsobí v advokácii a spolupracuje s viacerými mimovládnymi organizáciami. Podľa strany Za ľudí zastupoval počas svojej advokátskej praxe klientov so zdravotným postihnutím v prípadoch, ktoré boli „prelomové v oblasti ľudských práv na Slovensku“.

Tretieho nominovaného Dobrovodského navrhla nezaradená poslankyna Katarína Hatráková, ktorá sa do parlamentu dostala na kandidátke Obyčajných ľudí. Dobrovodský v súčasnosti pracuje ako jej asistent. Je tiež členom legislatívnej rady vlády.

Občania čakajú dlhšie

Prázdny post verejného ochrancu práv zasahuje najmä občanov, ktorí sa na jeho kanceláriu obrátili s podnetmi. Podľa Pavelkovej musia ľudia čakať na vybavenie podstatne dlhšie. „Nevylučujeme tiež, že niektoré podnety bude potrebné posúdiť opätovne, pretože sa mohla zmeniť situácia – skutková i právna, za ktorej boli pôvodne posudzované. To bude znamenať ďalší čas na ich úplné vybavenie,“ dodala hovorkyňa.

Kancelária je napriek neobsadenému postu ombudsmana aktívna. Jej činnosť je však obmedzená. Napriek tomu, že právnici a právničky občianske podnety skúmajú a analyzujú, nikto v kancelárii nemá možnosť sfinalizované podnety podpísať. V súčasnosti eviduje kancelária verejného ochrancu práv 319 podnetov, ktoré nie sú doposiaľ právnikmi posúdené.

„Právnici a právničky môžu okrem iného realizovať v rámci vybavovania podnetu aj výjazdy do terénu, no finálne posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva, si počká na novozvoleného verejného ochrancu alebo ochrankyňu práv,“ vysvetľuje Pavelková. Niektoré podnety tak nečinne ležia na stole kancelárie takmer polroka.

Riešila štátnu karanténu

Funkcia ombudsmana zabezpečuje ochranu základných ľudských práv a slobôd. Fyzické a právnické osoby sa na verejného ochrancu práv môžu obrátiť v prípade, že konanie orgánov verejnej správy a ďalších orgánov verejnej moci nebolo korektné.

Patakyová sa napríklad venovala tomu, či bolo v súlade so základnými právami nariaďovanie štátnej karantény počas pandémie covidu-19.

Občania taktiež môžu upozorniť na nečinnosť orgánov. Bývala ombudsmanka Patakyová pripomína, že „inštitúcia verejného ochrancu práv prináša na stôl pochybenia, ktoré boli odborne, apoliticky preskúmané a verejná moc sa z nich môže a má poučiť“.

Či sa voľba ombudsmana opäť posunie, záleží aj na predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi. Pollák verí, že ombudsman bude 18. októbra na parlamentnej schôdzi zvolený: „Nový zvolený kandidát bude mať čo robiť, už teraz je neskoro.“

X X X

Giorgia Meloniová chce novú taliansku vládu predstaviť do 20. októbra

Meloniová vedie v súčasnosti rokovania o novej koaličnej vláde so spriaznenými stranami pravicového bloku: Ligou Mattea Salviniho a stranou Vpred Taliansko (FI) expremiéra Silvia Berlusconiho.

Giorgia Meloniová, líderka krajne pravicovej strany Bratia Talianska (FdI), ktorá zvíťazila v septembrových talianskych parlamentných voľbách, chce zloženie novej vlády predstaviť do 20. októbra.

Informovala o tom v pondelok agentúra APA s tým, že Meloniová vedie v súčasnosti rokovania o novej koaličnej vláde so spriaznenými stranami pravicového bloku: Ligou Mattea Salviniho a stranou Vpred Taliansko (FI) expremiéra Silvia Berlusconiho.

Vládny kabinet má podľa informácií z kruhov FdI pozostávať z profesionálnych politikov a nestraníckych odborníkov, ktorí vláde zaistia medzinárodný rešpekt.

Meloniovej FdI získala vo voľbách 26 percent hlasov voličov a ňou vedená centristicko-pravicová koalícia bude mať v parlamente jasnú väčšinu. Očakáva sa, že prezident Sergio Mattarella po rokovaniach Meloniovú ako šéfku najsilnejšej strany poverí zostavením novej vlády.

Ešte predtým, než sa Meloniová prípadne stane premiérkou Talianska, sa 13. októbra uskutočnia ustanovujúce schôdze oboch novozvolených komôr parlamentu – Senátu a Poslaneckej snemovne. Na týchto zasadnutiach budú zvolení predsedovia oboch parlamentných komôr. Až následne sa môže začať oficiálny proces zostavovania vlády, približuje APA.

Súčasťou politickej tradície v Taliansku je, že prezident začne rokovania o novej vláde najprv so šéfmi parlamentných komôr, následne s predsedami najdôležitejších strán a prípadne s predsedami parlamentných frakcií. Keďže predčasné voľby z 25. septembra priniesli jasný volebný výsledok, sú tieto politické rokovania formálnou záležitosťou a mali by trvať len dva dni, dodáva APA, aktuality.sk

X X X

Matovič po tragédii na Zochovej avizuje nemilosrdné tresty

 „Už stačilo,“ takto začal svoj status na sociálnej sieti k tragickej nehode so štyrmi obeťami a šiestimi zranenými na zastávke MHD v Bratislave minister financií Igor Matovič a avizuje sprísnenie trestov pre opitých vodičov.

 Na bratislavskej Zochovej ulici narazilo v nedeľu krátko po 22.15 h auto do zastávky mestskej hromadnej dopravy (MHD). Na snímke policajtky na mieste dopravnej nehody na Zochovej ulici.

Expremiér uviedol, že sám cez zastávku Zochove päť rokov cestoval. „V túto noc tam vyhasli životy mladých ľudí, ktorí tú trasu išli prvýkrát a, bohužiaľ, naposledy,“ uviedol.

 Matovič vodiča, ktorý po nehode nafúkal 1,6 promile označil za „debila“, ktorý si „sadol do auta a zničil život mladých ľudí a ich rodín“. Šéf OĽANO už aj avizuje sprísnenie trestov za alkohol za volanom. „Stačilo! S ministrom vnútra Romanom Mikulcom som hovoril a plne sa stotožňujeme v tom, že jediná cesta je zavedenie exemplárnych trestov za alkohol za volantom,“ uviedol.

 Mikulec po nehode vyjadril nepochopenie nad skutkom vinníka a zároveň ľútosť nad dôsledkami tragédie. „Je to hrozné, medzi obeťami a zranenými boli študenti, niektorí z nich mali v pondelok absolvovať prvý deň na vysokej škole, je to obrovská tragédia,“ zdôraznil minister, ktorý zároveň uistil, že bude podobne ako Matovič podporovať sprísnenie legislatívy.

 Matovič avizuje, že už v pondelok na koaličnej rade navrhne, aby vozidlá vodičov s jedným a viac promile alkoholu v krvi prepadli štátu. „A čo keď bude mať auto požičané? To isté. Nech sa páči, nech si dotknutý u ožrana uplatní náhradu škody. Zadržané autá pôjdu následne do verejnej dražby a z výťažku sa bude financovať odškodnenie obetí a ich príbuzných,“ avizuje Matovič./agentury/