Tretí júnový týždeň rozuzlenie ohľadom prorodinného balíka pomoci Igora Matoviča (OĽANO) nepriniesol. Hlasovanie o prelomení veta prezidentky poslanci posunuli až na utorok 21. júna. Hnutie OĽaNO sa už stihlo medzičasom pochváliť splnenou pomocou na bilboardoch. Slovensko koncom týždňa pocítilo na vlastnej koži Putinove hry s plynom. Dovolenková sezóna je predo dvermi, rozhodli sme sa preto porovnať základné potraviny na Slovensku a v Chorvátsku.

X Porovnali sme ceny na Slovensku a v Chorvátsku. Pozrite si tie rozdiely

Chorváti očakávajú najsilnejšie leto. Po pandemickom čase by mal prísť veľký turistický boom. Slováci sa už začínajú baliť k slovenskému moru. Na čo si však musia dať pozor sú ceny. V porovnaní so Slovenskom sú porovnateľné, no záleží od položky.

X Matovič rieši falošné dilemy. Naozaj musí dvíhať dane?

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) postavil verejnosť pred dilemu. Buď budú nové dane, alebo nebudú peniaze na platy učiteľov, rodinný balíček či nastane problém pri zostavovaní rozpočtu na budúci rok. Naozaj potrebujeme nové dane?

 X Putin odpája Európu od plynu, vrátane Slovenska

Energetický analytik Karel Hirman je presvedčený, že cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina je postupne dodávky znížiť na nulu. „Ako som avizoval už na prelome apríla a mája, cieľom Putina je úplne zastaviť dodávky plynu do Európskej únie,” hovorí. Hirman vtedy vyhlásil, že „Putin naznačuje celej EÚ, že je pripravený splniť vyhrážky o zastavení plynu, ktoré nám povedal, keď vydal dekrét o platení v rubľoch. Testuje teraz reakcie trhu, a hlavne jednotlivých krajín EÚ a hlavných odberateľov,” vysvetlil Hirman.

X Sulík sľubuje akciové ceny plynu na rok 2023. Koľko by zaplatili domácnosti?

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa chystá zatiahnuť regulačnú brzdu. Chce skrotiť závratné ceny plynu, ktoré od 1. januára 2023 môžu pre domácnosti narásť až o desiatky percent. Denník Pravda zisťoval podrobnosti, ako by mali ceny presne narásť.

X Pivo bude výrazne drahšie. Ceny sladu a energií robia šarapatu, o koľko si priplatíme?

Leto s plechovkovým a fľaškovým pivom za ceny prijateľné pre priemernú slovenskú peňaženku, ale vo výčapoch a na rôznych festivaloch sa už predáva pol litra čapovaného piva aj za dve až dve a pol eura. Zdražovanie dobehlo aj pivo. Nemecké pivovary avizujú v jeseni zdražovanie o 30 percent, slovenskí výrobcovia zatiaľ o raste cien nechcú hovoriť, priznávajú však, že zdražovaniu sa nevyhnú. To zo začiatku tohto roka prinieslo zatiaľ znesiteľné šesť- až osempercentné zvýšenie cien./agentury/

X X X

Macron zrejme po druhom kole volieb stratí parlamentnú väčšinu

Koalícia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona zrejme stratí väčšinu kresiel v parlamente. Vyplýva to z prognóz, ktoré priniesli rôzne inštitúty po skončení nedeľného druhého kola volieb. Informovala o tom agentúra AFP.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron volí vo volebnej miestnosti v obci Le Touquet na severe krajiny počas druhého kola parlamentných volieb vo Francúzsku v nedeľu 19. júna 2022.

Prezidentova centristická aliancia Spolu! (Ensemble!) by mala podľa rôznych prognóz obsadiť v dolnej komore parlamentu 200–260 z celkove 577 kresiel, pričom na väčšinu by ich potrebovala 289.

Koalícia Nová ekologická a sociálna ľudová únia (NUPES), v ktorej sa ľavicové strany a zelení spojili pod vedením Jeana-Luca Mélenchona, by mohla získať 149–200 kresiel. Výrazné zisky zaznamenalo podľa prognóz krajne pravicové Národné zhromaždenie (RN) Marine Le Penovej, ktorému by mohlo pripadnúť 60–102 kresiel.

V prípade, že sa prognózy potvrdia, čaká podľa agentúry AP Macrona náročné obdobie vládnutia a bude sa musieť dohovárať so zákonodarcami. Plány „macronistov“ v podobe sľubovaného znižovania daní, sociálnej reformy či zvýšenia dôchodkového veku chce totiž zablokovať koalícia NUPES.

Francúzsko malo naposledy prezidenta a premiéra z iných strán pred dvoma desaťročiami, keď pravicový prezident Jacques Chirac musel spolupracovať s parlamentom s prevahou socialistov za predsedu vlády Lionela Jospina./agentury/

 X X X

Čaputová už nemá podporu Slovákov na znovuzvolenie

Zuzanu Čaputovú by určite alebo možno opäť volilo za prezidentku 46 percent ľudí, vyplýva z prieskumu Focusu pre TV Markíza. Určite by ju nevolilo 46 percent ľudí. Osem percent ľudí odpovedalo ‚neviem‘.

Najväčšiu podporu má súčasná prezidentka v prieskume Focusu pre TV Markíza u priaznivcov Progresívneho Slovenska, najnižšiu u sympatizantov Republiky. Prieskum sa uskutočnil od 25. mája do 31. mája 2022 na vzorke 1 008 respondentov. /agentury/

 X X X

 Nemecko osekáva spotrebu plynu, do hry sa vráti aj uhlie

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck chce v súvislosti so znížením dodávok ruského plynu prijať ďalšie opatrenia, ktoré by znížili spotrebu plynu, a posilniť preventívne opatrenia. Uviedla to agentúra DPA s odvolaním sa na päťstránkový dokument, ktorý má k dispozícii.

 Po obmedzení dodávok ruského plynu je situácia v krajine napätá a Habeck chce reagovať, aby sa situácia nezhoršila, až začne zimná vykurovacia sezóna.

Okrem iného sa má znížiť využívanie plynu na výrobu elektriny a v priemysle, má sa podporiť plnenie zásobníkov. Spolková vláda na tento účel poskytne miliardy.

Habeck taktiež plánuje v lete predstaviť model aukcie plynu. Cieľom je motivovať priemyselných odberateľov k úsporám plynu. Menej plynu sa tiež bude využívať na výrobu elektriny. Na výrobu elektriny sa budú viac používať uhoľné elektrárne.

Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom v minulých dňoch výrazne obmedzila dodávky plynovodom Nord Stream 1. Dôvodom bolo oneskorenie pri oprave kompresorových turbín firmou Siemens Energy. Habeck označil toto konanie za politicky motivované.

Podľa Habecka sa zásobníky plynu stále plnia, aj keď za vysoké ceny. Bezpečnosť dodávok je v súčasnej dobe zaručená, mala by sa však znížiť spotreba plynu v elektrárenstve a priemysle a urýchliť plnenie zásobníkov.

V závislosti na vývoji situácie by mala vláda prijímať ďalšie opatrenia. Podľa zdrojov medzi ne patrí poskytnutie úveru 15 miliárd eur prostredníctvom štátnej banky KfW na zabezpečenie skladovania plynu. Vláda by mala pôžičku poskytnúť čoskoro a úver už bol prerokovaný s ministerstvom financií./agentury/

X X X

Matovič: Zo strany Čaputovej ide o pomstu. Je tu 100-tisíc lepších žien

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) urobí všetko pre to, aby bol prorodinný balíček v Národnej rade SR prijatý a veto prezidentky Zuzany Čaputovej prelomené. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Potvrdil, že premiér Eduard Heger (OĽANO) s týmto postojom súhlasí. Čo povedal na otázku, či bude mať OĽaNO vlastného kandidáta na prezidenta?

 Protiinflačný balíček

Matovič je presvedčený, že prezidentka nepodpísala protiinflačný balíček, pretože ide z jej strany o pomstu. Tvrdí, že prezidentka si vzala za rukojemníkov rodičov s deťmi. S jej rozhodnutím „hlboko“ nesúhlasí. Kritizoval ju, že sa spolu so Smerom, Hlasom a SaS pridala k fašistom z Republiky, ktorí sú tiež proti balíčku.

Nezaradený poslanec Národnej rady SR a podpredseda mimoparlamentného Hlasu Erik Tomáš poznamenal, že o tomto balíku už so šéfom OĽANO hovoril a strane prekáža najmä to, že sa nepomáha ľuďom, ktorí nemajú deti, alebo seniorom. Podľa jeho slov Matovičovi garantujú všetkých 11 hlasov, avšak žiadajú podporu na mimoriadne valorizácie dôchodkov a životného minima.

VIDEO: Poslaňkyňa OĽaNO Kavecká o kolegovi Gyimesim, prirovnala ho k Bittó Cigánikovej.

V prípade, že bude budúci týždeň v parlamente prelomené veto prezidentky a tá sa obráti na Ústavný súd SR, Matovič tvrdí, že sa jeho rozhodnutia neboja. „Ak bude ústavný súd rozhodovať tak, ako rozhodoval doteraz, tak rodiny podrží,“ povedal minister financií s tým, že je potrebné prelomiť veto a nechať rozhodnúť ústavný súd. Obaja diskutujúci sa dotkli aj nárastu cien v krajine. Podľa slov Tomáša na Slovensku prichádza k zdražovaniu už dlhé mesiace a koalícia zatiaľ nič dokopy neurobila a neprináša opatrenia.

 Kandidát na prezidenta

Matovič v relácii Na telo tiež vyhlásil, že by bolo dobré, keby boli v prezidentských voľbách na výber viacerí kandidáti. „Nechcem sa dotknúť Zuzany Čaputovej, určite robí niektoré veci dobre, na druhej strane mi vadí tá strojenosť a falošnosť,“ povedal. Na otázku, či bude hnutie OĽaNO hľadať vlastného kandidáta, povedal, že to „nebudem znásilňovať, je minimálne 100-tisíc lepších žien, hodnotovo, ako naša prezidentka“.

 Zvyšovanie platov učiteľov

Témou bolo aj zvyšovanie platov učiteľov. Podľa ministra, ak niekto hovorí o 200 miliónoch eur nadvýberu daní mesačne, tak netvrdí pravdu. „Mrzí ma, že máme svetový unikát, ministra školstva, ktorý blokuje zvyšovanie platov učiteľov,“ uviedol Matovič na adresu ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS). Tvrdí, že bude robiť všetko pre to, aby platy v školstve rástli. Zopakoval, že by sa to mohlo financovať zo zvýšených daní, ktoré však liberáli vetujú. Tomáš povedal, že platy učiteľom za ich vlád rástli pravidelne.

Kampaň proti Matovičovi

Matovič opäť spomenul, že v u plynulých týždňoch proti nemu médiá viedli antikampaň. Na otázku, či sa ospravedlní za svoj výrok: „Urobili ste zo mňa Žida 21. storočia“, povedal iba, že sa stretol so zástupcami židovskej obce a dlho spolu hovorili.

 Odvolávanie Sulíka

V prípade, ak by bol Matovič v parlamente, tak by za odvolanie ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) nehlasoval. „Aj keby si to zaslúžil,“ povedal. Zároveň dodal, že Heger je lepším premiérom, ako bol on./agentury/

X X X

 Britský generál: Musíme sa pripraviť, že budeme bojovať v tretej svetovej

Generál Patrick Sanders, nový veliteľ britských ozbrojených síl, povedal, že krvavý útok Vladimira Putina na Ukrajinu otriasol základmi globálnej bezpečnosti. Podľa bulvárneho denníka Sun varoval britských vojakov, že sa musia pripraviť, že budú znova bojovať v Európe.

 Sanders pripomenul že svet sa zmenil, odkedy 24. februára ruský diktátor napadol Ukrajinu. „Teraz je tu naliehavá potreba potreba vytvoriť armádu schopnú bojovať po boku našich spojencov a poraziť Rusko v konflikte,“ zdôraznil generál.

Ako náčelník generálneho štábu bude viesť najmenšiu armádu za 300 rokov, keďže britská vláda znížila počet vojakov na 73 000 – čo je podľa novín Sun pribleižne veľkosť amerických špeciálnych jednotiek.

Generál Sanders (56) v minulosti pôsobil v Iraku a v Afganistane. Prisľúbil, že urýchli plány na modernizáciu armády, aby dokázala rýchlejšie reagovať na krízy. Veliteľ ozbrojených síl povedal, že, že armáda musí odstrašiť ruskú agresiu hrozbou sily. /agentury/

X X X

EÚ chce stopkou spaľovacím motorom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Aké dohody pomáhajú bojovať s klimatickou krízou?

Celosvetovo silnejúca klimatická kríza si vyžaduje, aby proti nej ľudstvo rázne bojovalo. Reálnych nápadov, vízií a plánov existuje v súčasnosti v medzinárodnom meradle hneď niekoľko.

Európsky parlament v stredu 8. júna schválil uznesenie, podľa ktorého nebude od roku 2035 v Európskej únii možný predaj nových automobilov na fosílne palivá. Ide o jeden z krokov, ktoré majú pomôcť členským štátom Únie dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Európska zelená dohoda

Plán dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, respektíve presnejšie nulové čisté emisie skleníkových plynov, do roku 2050, je súčasťou väčšieho balíka, ktorý je známy aj ako Európska zelená dohoda.

Európsku zelenú dohodu predstavila ešte v decembri 2019 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ak sa záväzky dohody podarí naplniť, Európa by sa mala stať svetovo vôbec prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.

Hlavnými opatreniami dohody, okrem znižovania, respektíve úplnej eliminácie emisií, sú investície do špičkového výskumu a inovácií, zachovanie prírodného prostredia Európy, takisto ako aj hospodársky rast, ktorý nebude závisieť od využívania zdrojov.

„Európska zelená dohoda je zároveň aj naším záchranným lanom z pandémie COVID-19,“ uvádza sa na oficiálnej stránke Európskej komisie. Z plánu obnovy NextGenerationEU tak má na Európsku zelenú dohodu smerovať tretina investícií, a to až vo výške 1,8 miliardy eur.

Základnými prínosmi Európskej zelenej dohody by malo byť, že v konečnom dôsledku zabezpečí čistejšie ovzdušie, vodu, zdravšiu pôda a biodiverzitu, zdravé a cenovo dostupné potraviny, rozšírenie verejnej dopravy a obnovu budov v záujme energetickej efektívnosti.

 Balík Fit for 55

Dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, respektíve splniť záväzky Európskej zelenej dohody, však nie je možné naraz. Musí ísť o sériu postupných krokov, ktoré „starý kontinent“ dovedú k jej naplneniu. Jeden z nich predstavuje aj balík opatrení s názvom Fit for 55.

V prípade Fit for 55 je dôležitý rok 2030 predstavujúci akýsi medzistupeň ku klimatickej neutralite, ku ktorému sa Únia zaviazala zvýšiť svoje ambície v oblasti klímy a znížiť emisie o 55 percent.

„Európska únia pracuje na revízii svojej legislatívy v oblasti klímy, energetiky a dopravy v rámci balíka Fit for 55 s cieľom zosúladiť platné právne predpisy s ambíciami do roku 2030 a 2050,“ píše sa na stránkach Európskej rady.

Významné časti balíka Fit for 55 predstavujú takisto aj energie z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť. V prípade energií z obnoviteľných zdrojov obsahuje Fit for 55 návrh, ktorý počíta s navýšením cieľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov v celkovom energetickom mixe Únie na aspoň 40 percent. Pri energetickej efektívnosti ide o zvýšenie cieľa na 36 percent v prípade konečnej energetickej spotreby a 39 percent v prípade primárnej energetickej spotreby.

Agenda 2030

Opatrenia pre udržateľný rozvoj sa však nerealizujú iba na úrovni Európskej únie. V rámci Organizácie Spojených národov (OSN) bola členskými štátmi ešte v roku 2015 prijatá takzvaná Agenda 2030. Spolu ju tvorí celkovo 17 cieľov udržateľného rozvoja, v rámci ktorých sa vyžadujú od členských krajín konkrétne a naliehavé opatrenia.

Okrem cieľov na celkové zlepšenie kvality života obyvateľov planéty, všeobecnú rovnosť alebo ekonomický rast, sa viaceré z jej cieľov zameriavajú na ochranu životného prostredia, s čím súvisí aj boj s klimatickými zmenami.

Cieľ číslo 13 priamo reaguje na klimatickú krízu, keď stanovuje potrebu podniknutia bezodkladných opatrení na boj proti zmene klímy a jej dôsledkom.

Ciele Agendy 2030 sa rovnako týkajú všetkých členských krajín OSN bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja. K naplneniu cieľov Agendy 2030 si tak môžu nájsť vlastnú cestu a spôsoby, ktoré však v konečnom dôsledku musia viesť k tomu, aby sme ako svetové spoločenstvo odovzdali planétu budúcim generáciám ak nie v lepšom, tak minimálne v rovnakom stave.

 Parížska klimatická dohoda

Parížska klimatická dohoda, známa aj ako Parížska dohoda o zmeny klímy, ku ktorej sa v roku 2015 zaviazali takmer všetky krajiny sveta, je v súčasnosti jednou z nielen najznámejších, ale takisto aj z najdôležitejších dohôd týkajúcich sa svetovej klímy.

Vo svojej podstate predstavuje rozšírenie Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy z roku 1992, pričom jej hlavným cieľom je udržanie globálneho otepľovania výrazne pod hranicou 2 stupňov Celzia a usilovanie sa o obmedzenie nárastu teploty o 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou.

Parížska klimatická dohoda sa zakladá na práci s dlhodobými stratégiami a plánmi znižovania emisií, ktoré museli krajiny predložiť do konca roka 2020. Tieto záväzky musia krajiny aktualizovať každých päť rokov, aby boli prísnejšie.

Postupnými krokmi by sa na základe týchto záväzkov, ku ktorým sa vlastnými plánmi zaviazali aj najväčší svetoví producenti emisií skleníkových plynov na svete (Čína, USA, India), v druhej polovici storočia mal dosiahnuť stav, kedy sa bude vypúšťať iba toľko emisií, koľko bude príroda schopná spotrebovať. Na základe toho sa má následne dosiahnuť spomínaná klimatická neutralita, aktuality.sk

X X X

Viaceré regióny Talianska pre sucho žiadajú výnimočný stav, niekde nepršalo štyri mesiace

Hladina rieky Pád je najnižšia za posledných 70 rokov.

Už viaceré regióny na severe Talianska pre zhoršujúce sa sucho požadujú, aby vláda vyhlásila výnimočný stav. Informovala o tom agentúra DPA.

Taliansky minister poľnohospodárstva Stefano Patuanelli cez víkend podľa tlačovej agentúry ANSA uviedol, že vyhlásenie výnimočného stavu je „nevyhnutné“. Tento týždeň je v Ríme naplánované stretnutie zástupcov regiónov a vlády na najvyššej úrovni.

V rôznych oblastiach tejto stredomorskej krajiny nepršalo už zhruba štyri mesiace. Hladina rieky Pád je najnižšia za posledných 70 rokov. Nedostatok vody ohrozuje zbery úrody v severotalianskych regiónoch Piemont, Lombardsko a Emilia Romagna.

Na mnohých miestach sú vodné nádrže prázdne a na prepravu vody sa používajú cisterny; v niektorých oblastiach sa voda môže používať iba na pitie alebo na iné životne dôležité súčasti každodenného života.

Zasiahnutý je aj mliekarenský priemysel: v dôsledku nezvyčajných horúčav a nedostatku krmiva produkujú kravy až o desať percent menej mlieka, aktuality.sk