Maďarsko dáva rovnako ako zvyšok Európskej únie najavo nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu, povedal vo štvrtok vo Viedni rakúsky kancelár Karl Nehammer po stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom.

 Európska únia musí podľa Nehammera dať Ukrajine najavo, že nesúhlasí s inváziou na jej území. „Nezdá sa mi, že by sa Maďarsko alebo akákoľvek iná krajina od tohto (kurzu) odchyľovali,“ vyhlásil na tlačovej konferencii Nehammer. Orbán je pritom známy svojím odmietavým postojom k protiruským sankciám prijímaných Západom v reakcii na útok Moskvy proti Ukrajine.

Rakúsky kancelár na stretnutí s Orbánom tiež uviedol, že Európska komisia dáva členským štátom Európskej únie protichodné inštrukcie ohľadom zaistenia plynu a pritom neplní svoje vlastné sľuby.

Európska únia apeluje na členské štáty, aby spolu nesúperili v nákupoch plynu, a pritom žiada Rakúsko, aby naplnilo svoje zásobníky plynu, uviedol rakúsky kancelár na spoločnej tlačovej konferencii s Orbánom. „Sme svedkami mnohých oznámení Európskej komisie, ale veľmi malo prípadov uvedenia do praxe,“ pokračoval v kritike Nehammer. Povedal, že je užitočná podľa neho bola sľubovaná spoločná platforma na koordináciu nákupov plynu.

Orbán vyhlásil, že Maďarsko berie na vedomie únijný plán obmedziť dopyt po plyne a znížiť postupne jeho dodávky z Ruska. Zdôraznil, že táto snaha je pre Maďarsko síce nevýhodná, ale že jeho krajina nechce narušovať jednotu Európskej únie. „Berieme na vedomie toto rozhodnutie, hoci sme pre nás nevýhodné, a pokúsime sa ho zrealizovať tak, aby nám spôsobilo čo najnižšie škody,“ povedal Orbán.

 Ľudia protestujú proti návšteve maďarského premiéra Viktora Orbána vo Viedni 28. júla 2022

Na kancelára sa pred chystanou Orbánovou návštevou v Rakúsku zniesla vlna kritiky aj preto, že prijíma tohto maďarského politika, ktorý cez víkend predniesol kontroverzný prejav o „nezmiešanej maďarskej rase“.

Nehammer na tlačovej konferencii s Orbánom uviedol, že Maďarsko je dôležitým partnerom Rakúska, avšak odmietame (Rakúsko – pozn. red.) akúkoľvek formu rasizmu.

Nehammer pripomenul, že Rakúsko spája s Maďarskom množstvo zväzkov a vzájomné vzťahy sú založené na priateľstve. „V Maďarsku funguje 1 400 rakúskych podnikov, sme tretím najväčším investorom v tejto krajine,“ zdôraznil rakúsky kancelár.

„Potrebujeme úprimnosť aj v otázkach, v ktorých sa nezhodneme. Jednou z nich je jadrová energia a druhou je nedávny prejav maďarského premiéra. Musím povedať, že odmietame všetky formy rasizmu a akúkoľvek jeho relativizáciu,“ zdôraznil Nehammer, podľa ktorého nesie Rakúsko v tejto otázke aj preto mimoriadnu zodpovednosť, lebo bolo „súčasťou hriechov národného socializmu“.

Príchod Orbána sprevádzala vlna kritiky

Chystaný príchod maďarského predsedu vlády vyvolal v krajine vlnu odporu na Twitteri i v rakúskych médiách. Podľa nich kancelár robí veľkú zahraničnopolitickú chybu, keď päť dní po Orbánovom kontroverznom prejave v Sedmohradsku prijíma maďarského premiéra, píše internetové vydanie denníka Népszava.

Čoraz viac politických osobností a médií upozorňuje rakúskeho kancelára, že jeho povinnosťou je dištancovať sa od predsedu maďarskej vlády.

Ako príklad citovala Népszava stredajší článok hospodárskeho magazínu Profil. „Nehammer by mohol Orbánovi v úvode položiť jednoduchú otázku: Milý Viktor, čo je to, čo vás vlastne ešte drží v Európskej únii?“ uvádza sa v ňom. Magazín pripomenul, že maďarský premiér roky kritizuje Brusel.

Denník Die Presse v pondelok podotkol, že viedenská návšteva Orbána pre jeho kontroverzné vyjadrenia vyvinie tlak na Nehammera. Z prejavu maďarského premiéra vyzdvihol jeho slová o tom, že úlohou Európskej únie nie je postaviť sa na stranu Rusov či Ukrajincov, ale medzi nich, a pripomenul aj Orbánovu kritiku sankcií voči Rusku.

Rakúski Zelení, ktorí sú v koalícii s Rakúskou ľudovou stranou, očakávajú od Nehammera, že schôdzku využije na zdôraznenie dôležitosti európskej jednoty v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine, povedali pre Die Press zdroje zo strany Zelených. Podľa nich spochybnenie sankcií neprospieva postoju k Rusku, napriek tomu by bolo potrebné hľadať dialóg s Orbánom, v ktorom by sa malo hovoriť práve o týchto otázkach, tvrdia Zelení.

Orbán sa v sobotňajšom (23.7.) prejave na 31. letnej univerzite Maďarov v rumunskom meste Baile Tušnad okrem rusko-ukrajinskej vojny dotkol aj otázky miešania rás, ktorá takisto vyvolala negatívne reakcie doma i v zahraničí. „Nie sme (Maďari) zmiešaná rasa a nechceme sa stať miešanou rasou,“ vyhlásil okrem iného Orbán, varujúc pred miešaním Európanov s Neeurópanmi./agentury/

X X X

Orbán sa vo Viedni vyjadril k svojmu ostro kritizovanému prejavu v Sedmohradsku

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán počas oficiálnej návštevy Viedne vo štvrtok poprel, že v Sedmohradsku mal minulý týždeň jeho ostro kritizovaný prejav rasistický obsah. Podľa spravodajského servera Telex.hu premiér povedal, že sa vyjadril nejednoznačne, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Občas sa stáva, že sa vyjadrím nejednoznačne. Ide o civilizačnú pozíciu. Sme hrdí na to, čo Maďarsko dosiahlo v boji proti rasizmu. V tomto prípade nejde o rasizmus, ale o kultúrne rozdiely,“ vysvetlil maďarský premiér na spoločnej tlačovej konferencii s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom.

Podľa jeho slov je to kultúrna, a nie rasová otázka. „Civilizáciu chcem zachovať takú, akou je teraz. V tom sa líšime od Rakúska. My vždy budeme chrániť svoje hranice,“ dodal maďarský ministerský predseda.

Orbán sa v sobotňajšom prejave na 31. letnej univerzite Maďarov v rumunskom meste Baile Tušnad okrem rusko-ukrajinskej vojny dotkol aj otázky miešania rás, ktorá takisto vyvolala negatívne reakcie doma i v zahraničí. „Nie sme (Maďari) zmiešaná rasa a nechceme sa stať miešanou rasou,“ vyhlásil okrem iného Orbán, varujúc pred miešaním Európanov s Neeurópanmi, aktuality.sk

X X X

Krúpa odchádza z klubu OĽaNO. Prekáža mu spolupráca s fašistami

 Poslanec Juraj Krúpa odchádza z klubu hnutia OĽaNO. Tvrdí, že OĽaNO v roku 2022 už nie tým hnutím ako v roku 2020. „Nebolo to jednoduché. Ale po dôkladnom zvážení a zrelej úvahe som sa rozhodol opustiť poslanecký klub OĽaNO,“ ozrejmil poslanec na sociálnej sieti. V živote politika, rovnako ako v živote človeka podľa neho nastane chvíľa, keď sa musí rozhodnúť ako ďalej. Klub OĽaNO už opustilo viacero poslancov, po odchode Krúpu by mal mať 47 členov. Krúpovi už bývalí kolegovia z klubu Kristián Čekovský a Andrej Stančík tvrdia, že jeho rozhodnutie je predčasné.

 „Posledné týždne v slovenskej politike priniesli okamihy, s ktorými sa ako občan a politik, vyznávajúci demokratické a liberálne hodnoty, nemôžem stotožniť,“ spresnil predseda výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť. Tvrdí, že zistil, že OĽaNO v roku 2022 už nie je tým hnutím, ako v roku 2020.

„Za niečo viac ako dva roky pri kormidle vládnej moci urobilo toľko hodnotových obratov, že sa v spätnom zrkadle spreneverilo tým zásadám, z ktorých vzišlo a prečo mu tak veľa ľudí dalo dôveru vo voľbách. Hnutie, ktoré sa prezentovalo tolerantne k rôznym názorovým prúdom, zultrakonzervatívnelo,“ dodal.

Podľa Krúpu sa hlavný ťah hnutia „vyprázdňoval od protikorupčnej agendy“ a začal sa stupňovať boj proti tzv. „liberálnemu peklu“.

„V poslaneckom klube sa prekvapujúco začali tolerovať prvky orbánovského nacionalizmu a koketovať so spoluprácou s extrémistami. S tými, ktorí počas náročných rokov pandémie, zvyšujúcej sa inflácie, energetickej krízy a agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine sústavne podkopávali legitimitu tejto vládnej koalície,“ vyhlásil.

Doplnil, že vyvrcholením tohto príklonu k ultrakonzervativizmu v klube OĽaNO sa stala prípustnosť možnosti „vytvorenia menšinovej vlády za ad hoc podpory rôznych kriminálnikov, extrémistov a fašistov počas koaličnej krízy“.

„Uvažovať o pokračovaní vo vláde aj za takýchto neprijateľných podmienok sa stalo pre moje poslanecké svedomie červenou čiarou. Nedokážem ju preklenúť,“ zdôraznil.

Tvrdí, že pilierom tejto štvorkoalície bola kľúčová zhoda na obrane demokratických hodnôt a tej sa ani po odchode z klubu OĽaNO nemieni vzdať.

„Ale principiálne odmietam legitimizovať extrémistov ich prizývaním k reálnej moci. Na takýchto krokoch, vedúcich ku korózii vnímania zásadných demokratických hodnôt a princípov, na ktorých bola táto koalícia štyroch vládnych strán postavená, sa odmietam podieľať. Nemôžem patriť do spoločnosti poslancov, ktorí hrozili popravnými čatami a stavali v čase proticovidových opatrení šibenice pred domami našich zdravotníkov, ktorí zachraňovali s absolútnym vlastným vypätím, životy iným,“ zdôvodnil prečo odchádza z poslaneckého klubu OĽaNO./agentury/

X X X

Čekovský a Stančík reagovali na Krúpov odchod z OĽaNO

Rozhodnutie poslanca Juraja Krúpu opustiť poslanecký klub OĽaNO považujú poslanci OĽaNO Andrej Stančík a Kristián Čekovský za predčasné. Rokovania o budúcnosti koalície totiž stále pokračujú. Poslanci odmietajú vládu s fašistami.

„Premiér Eduard Heger jasne hovorí o snahe zachovať štvorkoalíciu a v tomto má našu plnú podporu. Odmietame akékoľvek úvahy o menšinovej vláde s podporou ĽSNS. Takáto koalícia opierajúca sa o hlasy opozičných, nezaradených či fašistických poslancov by nemala dlhú trvanlivosť,“ uviedli vo svojom stanovisku.

Juraj Krúpa oznámil vo štvrtok na sociálnej sieti, že odchádza z klubu OĽaNO. Rozhodol sa tak najmä pre hodnotové obraty hnutia a príklon OĽaNO k ultrakonzervativizmu. Za červenú čiaru označil úvahy o možnosti menšinovej vlády s podporou „rôznych kriminálnikov, extrémistov a fašistov“.

Krúpa odmieta legitimizovanie extrémistov ich prizývaním k reálnej moci. „Na takýchto krokoch vedúcich ku korózii vnímania zásadných demokratických hodnôt a princípov, na ktorých bola táto koalícia štyroch vládnych strán postavená, sa odmietam podieľať,“ vyhlásil poslanec, podľa ktorého OĽaNO nie je rovnaké ako v roku 2020.

Odišli viacerí

Klub OĽaNO už opustilo viacero poslancov, po odchode Krúpu by mal mať 47 členov. Ako prvý odišiel z klubu Martin Čepček, ktorého vylúčili v lete minulého roka. Čepček podľa OĽaNO nerešpektoval pravidlá koaličnej zmluvy a opakovane hlasoval za opozičné návrhy. V októbri 2021 odišiel Ján Krošlák, keďže dlhodobo nesúhlasil so spôsobom a štýlom lídra OĽaNO Igora Matoviča.

V januári 2022 klub opustil Ján Mičovský, ako dôvod uviedol najmä dianie v rezorte pôdohospodárstva. Ako posledné klub OĽaNO opustili poslankyne Romana Tabák a Katarína Hatráková. Vylúčili ich po tom, ako nehlasovali za súhlas s vydaním Roberta Fica (Smer-SD) na väzobné stíhanie aktuality.sk

X X X

 Martin Behula: Zradený Matovič a potupa Richarda Sulíka

Za iných okolností by odchod Juraja Krúpu z poslaneckého klubu OĽaNO Igora Matoviča veľmi nezabolel. Stráca v ňom síce už šiesteho poslanca z 53, no Obyčajní ľudia sú z opozície zvyknutí na oveľa horšie čísla. Vláde, ktorá sa rozpadá však, záleží na každom hlase.

Druhá noha OĽaNO

V minulom volebnom období prišlo OĽaNO o vyše polovicu poslancov vrátane Daniela Lipšica a Veroniky Remišovej, a napriek tomu vyhralo voľby. Tentoraz sa však nehrá o výsledok ďalších volieb, ale o to, kedy sa budú konať. Poslanec Krúpa, ktorý bol zvolený ako 52. poslanec OĽaNO, sa tak možno stal najdôležitejšou postavou koaličnej krízy.

Krúpa však tak trochu klame samému sebe, keď tvrdí, že OĽaNO „zultrakonzervatívnelo“ a nie je tým istým hnutím ako pred dvoma rokmi. Obyčajní ľudia sú presne takí, akí boli vždy. Matovič sa síce tváril, že pod jeho „protikorupčný dáždnik“ sa zmestia umiernení konzervatívci i liberáli, ktorí „ideologické otázky až tak neriešia“, no už začiatkom roku 2017 pripúšťal, že OĽaNO sa môže zmeniť na sociálno-konzervatívnu stranu.

Kandidátov dávno hľadal v kresťanských spoločenstvách. Napokon, práve tam našiel bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího i premiéra Eduarda Hegera. Pred voľbami 2020 založil Matovič platformu pre obyčajných kresťanov Odvážne a veriacim ponúkol polovicu miest na kandidátke.

Vyhlásil ich popri boji proti korupcii za druhú nohu OĽaNO. Prvá noha po voľbách rozviazala ruky orgánom činným v trestnom konaní, a tak teraz začala kopať tá druhá. Pri personálnom zložení OĽaNO to inak ako ultrakonzervativizmom dopadnúť nemohlo. Čo Krúpa čakal od Györgyho Gyimesiho, Milana Kuriaka alebo Martina Čepčeka? Umiernenosť?

Matovič sa nepomýlil

No ak sa niekomu marí, že Matovičovo hnutie je konzervatívnejšie a antiliberálnejšie, ako bývalo, stačí mu pripomenúť mená pár poslancov, ktorých si predseda OĽaNO vybral v minulosti: Branislav Škripek, ktorý hovorí o „homoloby“ a šialených liberálnych nápadoch genderových aktivistov. Ezoterička Helena Mezenská, ktorá vystupovala na Slobodnom vysielači a uvažovala o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO.

No a na kandidátke OĽaNO do politiky vstúpil Štefan Kuffa, ktorého prípadná podpora vlády je pre Krúpu dnes jedným z kameňov úrazu. Matovič sa s týmito ľuďmi síce časom rozišiel a o Škripekovi povedal, že je mimo kresťanskej komunity považovaný za extrémistu, no to na veci nič nemení. Neboli to omyly, ale dôsledky toho, aké je OĽaNO vo svojej podstate.

Dôležitejšie ako dôvody Krúpovho odchodu sú jeho následky. Teoretická šanca na menšinovú vládu stále existuje, hoci koalícia má aj s dvoma bývalými poslancami OĽaNO už len 72 hlasov. Pri väčšine hlasovaní stačí jednoduchá väčšina a niektoré zákony by podporila SaS i z opozície. Pri menšinovom vládnutí závisíte od blahosklonnosti bývalých spojencov i súperov. Funkčné, pekné ani dôstojné to nebýva.

Druhej vláde Mikuláša Dzurindu sa napríklad v septembri 2005 stalo, že opozícia na päť dní zablokovala parlament a znemožnila zvolenie náhradníka za zosnulého poslanca. Koalícii napokon zachránili akurát hlasy odídenca z SDKÚ Ivana Šimka a bývalého poslanca za HZDS Gustáva Krajčího. Pre SDKÚ to bola tak trochu hanba.

Napraviť si reputáciu

Krúpov odchod navyše môže posmeliť aj jeho ďalších liberálnejšie orientovaných kolegov. Poslanci ako Andrej Stančík či Kristián Čekovský si po prelomení veta prezidentky pri prorodinnom balíčku užili množstvo kritiky a možno by si radi aspoň trochu napravili reputáciu. Chápeme však, že zatiaľ sú vo vyjadreniach zdržanliví. Naposledy sa popálili.

Takisto nie je vôbec isté, či by na podporu menšinovej vlády kývla dvojica Juraj Šeliga a Jana Žitňanská zo Za ľudí. No a napokon ak by aj kuffovci vládu podporili, tak zrejme len pod podmienkou predčasných volieb. Načo by to však bolo Matovičovi? Na predčasných voľbách sa dá dohodnúť aj bez toho, aby sa skompromitoval spoluprácou s bývalými poslancami za ĽSNS.

Tomáš Taraba a kuffovci zas potrebujú nájsť stranu, ktorá by ich znova dostala do parlamentu. OĽaNO je síce konzervatívne, ale nie až tak, aby sa doň hodili. Predĺžiť životnosť vlády o pár mesiacov nemá pre nich veľký zmysel. Krúpa tak možno odišiel kvôli niečomu, čo sa ani nestane.

Voľby alebo potupa

Raz sa to už však dialo. O trojkoalícii bez SaS s podporou štvorice poslancov okolo Tomáša Tarabu Matovič uvažoval už vlani, keď sa mu rozpadala vláda. Takéto riešenie mu bolo blízke. Keď však zistil, že kvôli odporu časti Za ľudí okolo Márie Kolíkovej nemá dosť poslancov, nechal sa presvedčiť, ustúpil a podal demisiu.

Aj teraz to môže dopadnúť rovnako. Teda aspoň v tom, že Matovič a OĽaNO nakoniec nepravdepodobný scenár menšinovej vlády zavrhnú. Na to, že Matovič aj druhýkrát uprednostní koalíciu pred sebou samým, by sme však už nestavili.

Mohli by sme ukončiť komentár tým, že Krúpa priblížil Slovensko k predčasným voľbám. Bola by to efektná pointa. Po informáciách, že republiková rada SaS jednoznačne nežiadala Matovičov odchod, však nemožno vylúčiť, že koaličná kríza skončí namiesto volieb iba potupou Richarda Sulíka, aktuality.sk

X X X

 Záujem o štvrtú dávku vakcíny má zatiaľ v SR 1324 ľudí nad 50 rokov

Ministerstvo zdravotníctva spustilo očkovanie štvrtou dávkou pre túto vekovú kategóriu minulý týždeň. Na očkovanie štvrtou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 je aktuálne registrovaných 1324 ľudí starších ako 50 rokov. Termín očkovania už má pridelený 577 z nich. Pre TASR to potvrdila riaditeľka sekcie marketingu a komunikácie Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Veronika Daničová.

Ministerstvo zdravotníctva spustilo očkovanie štvrtou dávkou pre túto vekovú kategóriu minulý týždeň.

„Podľa dostupných dát druhá posilňujúca dávka mRNA vakcín stabilne chráni pred závažným priebehom ochorenia do desiatich týždňov po očkovaní. Dáta po tomto časovom horizonte nateraz nie sú dostupné,“ vysvetlil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Existujú podľa neho len obmedzené údaje v oblasti účinnosti proti subvariantom omikronu BA.4 a BA.5.

Štyri mesiace po prvej posilňujúcej dávke

Záujemcov zaočkujú vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech, a to bez ohľadu na ich predchádzajúce vakcinácie. ŠÚKL pripomína, že očkovanie by sa malo uskutočniť aspoň štyri mesiace po prvej posilňujúcej dávke. „S dôrazom na osoby, u ktorých uplynulo šesť a viac mesiacov od očkovania,“ doplnil.

Očkovanie je podľa ministerstva zdravotníctva najúčinnejšou ochranou pred ťažkým priebehom ochorenia, hospitalizáciou či úmrtím. Záujemcovia sa môžu registrovať prostredníctvom stránky www.korona.gov.sk alebo využiť možnosť očkovania bez registrácie.

Na Slovensku sa doposiaľ štvrtou dávkou vakcíny mohli očkovať imunokompromitovaní pacienti nad 18 rokov. Tento týždeň sa má spustiť aj prihlasovanie pre pacientov od 12 rokov. „Registrácia na očkovanie druhou ‚booster‘ dávkou v skupine imunokompromitovaných vo veku od 12 do 18 rokov ešte nebola spustená,“ uviedla pre TASR Daničová.

X X X

V Bratislave na Seberíniho vylúpili banku. Páchatelia môžu byť ozbrojení

 V Bislave na Seberíniho ulici došlo vo štvrtok predpoludním k lúpežnému prepadnutiu banky. Polícia po páchateľoch, dvoch mužoch, pátra. Verejnosť upozorňuje, že môžu byť ozbrojení.

„Dvaja muži doposiaľ neznámej totožnosti odcudzili finančnú hotovosť a smer ich úteku nie je známy,“ uviedla polícia na sociálnej sieti. K prepadu malo dôjsť krátko pred 10.00 h.

Polícia žiada občanov, ktorí boli v danom čase v blízkosti Seberíniho a majú informácie k páchateľom, aby ju kontaktovali na linke 158 či formou súkromnej správy na stránke Polícia SR – Bratislavský kraj na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Nočný vlk Hambálek: Sankcie mi zobrali všetko

 „Zablokované mám úplne všetko. Momentálne nemám prístup k účtom, nefungujú mi platobné karty. Nemám nič. Je to pre mňa až zúfalé, ale z nejakej strany aj smiešne, lebo stále neviem prečo,“ povedal pre Pravdu Jozef Hambálek. Na zaradenie na sankčný zoznam Európskej únie (EÚ) dopláca zakladateľ slovenskej pobočky ruského nacionalistického motorkárskeho klubu Noční vlci ako vôbec prvý Slovák.

 Nehnuteľnosti, bankové účty, motorové vozidlá, plavidlá, lietadlá, obchodné podiely, občianske združenia, zvieratá či zbrane. To všetko musí byť zaistené a zmrazené každému, kto sa ocitol na tomto sankčnom zozname.

Za všetko môže otvorenie Európskeho štábu motorkárskeho klubu Noční vlci, ktoré sa uskutočnilo 23. júna 2018 v obci Dolná Krupá neďaleko Trnavy. Stručne vtedy o tom informovalo aj veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku na svojej webovej stránke. Na slávnosti sa zúčastnil aj jeho zástupca.

Budova tesne predtým prešla obnovou. Bola natretá vo vojenských farbách, obohnaná vysokým múrom s ostnatým plotom a fotografie tam vtedy zachytili aj tanky, obrnené vozidlá či strelnicu.

Navyše sa na ďalších vtedy zverejnených záberoch pochválila tréningom v tomto areáli aj polovojenská skupina Slovenskí branci. Na zverejnených fotografiách sedeli v tankoch so zbraňami v rukách. Štátne orgány síce opakovane vyjadrovali nespokojnosť s týmto stavom, všetko však vo februári zmenila až masívna invázia Ruska na Ukrajinu.

Európska únia v odôvodnení zaradenia Hambálka na svoj sankčný zoznam argumentuje jeho možným napojením na ruského prezidenta Vladimira Putina, ako aj aktivitami spojenými s motorkárskym klubom Noční vlci.

„Jeho prebiehajúce aktivity zahŕňajúce údajne výcvik členov Nočných vlkov na aktívny boj na Ukrajine prebiehajúci na jeho majetku, ako aj aktívnu podporu proruskej propagandy v Európe, sa môžu považovať za bezpečnostnú hrozbu pre Ukrajinu a EÚ. Jozef Hambálek ako fyzická osoba materiálne alebo finančne podporuje konanie, ktoré narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny,“ uvádza sa v Úradnom vestníku EÚ vydanom 21. júla.

Hambálek však tieto tvrdenia odmieta. Tvrdí, že s Putinom sa stretol v roku 2017 len náhodne a nie je napojený ani na žiadneho iného predstaviteľa ruskej vlády. „Rade EÚ bol predložený vedome a úmyselne nepravdivý, účelový a dôkazmi nepodložený návrh,“ tvrdí Hambálek.

„V žiadnom prípade nie som osoba zodpovedná za konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť a nezávislosť Ukrajiny a moje zaradenie do zoznamu sankcionovaných osôb nemôžem akceptovať,“ zdôraznil.

Nekoordinované

Ministerstvo spravodlivosti poznamenáva, že „vykovávajúce nariadenie“ Rady EÚ postihujúce konanie narúšajúce alebo ohrozujúce územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny sa vzťahuje aj na majetok sankcionovaných osôb.

„Pretože je nariadenie priamo uplatniteľné v Slovenskej republike, vzniká jej povinnosť bezodkladne jeho majetok zmraziť, nesprístupniť ani neposkytnúť v jeho prospech. Uvedené sa vzťahuje na majetok, ktorý Jozefovi Hambálkovi patrí, ktorý je v jeho držbe, alebo ktorý je pod jeho či už priamou, alebo nepriamou kontrolou (vplyvom),“ priblížil hovorca ministerstva spravodlivosti Peter Bubla. Nie je to však také jednoduché.

Ako sa ale ešte v marci posťažovala ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS), na Slovensku v súčasnosti nie je žiadna inštitúcia centrálne zodpovedná za zmrazovanie aktív. Uplatňovanie sankcií tak má na starosti viacero rôznych inštitúcií. Banky majú povinnosť zmraziť účty, Úrad geodézie musí prostredníctvom katastra nehnuteľností zablokovať nehnuteľný majetok a uplatňovanie časti sankcií tiež náleží ministerstvám hospodárstva a financií.

Kolíková preto necelý mesiac od ruského útoku na Ukrajinu poukázala na nedostatok efektivity a koordinácie medzi jednotlivými inštitúciami. Následne priniesla 23. marca na rokovanie vláda materiál, ktorý to mal zmeniť. Jeho schválením vláda Kolíkovú zaviazala bezodkladne zriadiť Ústrednú koordinačnú skupinu pre vykonávanie medzinárodných sankcií, ktorá bude dočasne vykonávať úlohy koordinačného orgánu pre výkon medzinárodných sankcií.

„Je dôležité, aby sme vedeli, že tieto sankcie sú riadne vykonané. Preto sme zriadili koordinačnú skupinu, v rámci ktorej sú jednotliví členovia vlády, ale aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy. Do budúcna chceme tento mechanizmus nastaviť tak, aby tu bol jeden koordinačný orgán, ktorý má na starosti dohľad. Je to jedna z vecí, ktorá nám, bohužiaľ chýba a musíme ju dotiahnuť do konca,” vysvetlila svoje zámery Kolíková po rokovaní vlády.

Členmi tejto koordinačnej skupiny budú nominanti jednotlivých ministrov, ale aj generálneho prokurátora, Národnej banky Slovenska, Národného bezpečnostného úradu, Štatistického úradu, Správy štátnych hmotných rezerv či Úradu pre verejné obstarávanie a niekoľkých ďalších.

Ako v súčasnosti uviedlo ministerstvo, koordinačná skupina je už funkčná a má za sebou aj prvé štyri stretnutia. Na tých ale zatiaľ len riešili, ktorý orgán by mal v budúcnosti uplatňovanie sankcií na starosti.

„Zároveň by aj na základe odporúčaní Ústrednej koordinačnej skupiny mohol byť v septembri do ďalšieho procesu posunutý materiál, ktorý by sfunkčnil vykonávanie medzinárodných sankcií aj cez určenie príslušných ústredných orgánov podľa jednotlivých oblastí,“ priblížil Bubla.

V súbehu s tým by mala ministerka do konca septembra vypracovať rovnako aj analýzu možnosti trestnoprávneho postihu porušovania medzinárodných sankcií.

Podľa ministerky ale absencia jedného zodpovedného koordinačného úradu neznamená, že v súčasnosti sa sankcie neuplatňujú. Problémom je podľa nej len to, že štát nevie presne, čo a kto sankcie vymáha.

„Nebavíme sa o tom, že by sa to nedialo. Ale tým, že tu nemáme ústredný orgán, niet toho jediného za Slovensko, kto by to komunikoval navonok v rámci medzinárodnej spolupráce,” vysvetľovala Kolíková ešte na konci marca.

Aj zákaz cestovania

Uplatňovanie sankcií teda podľa ministerstva funguje a ako príklad uvádza napríklad zaistenie akcií dvojice ruských bánk pôsobiacich na Slovensku.

„V stredu 13. júla 2022 ministerstvo financií informovalo Ústrednú koordinačnú skupinu pre medzinárodné sankcie, že v týždni 27. júna až 1. júla vykonalo notifikáciu do databázy FSOR (Financial Sanctions Operational Results, pozn. red. Operačné výsledky finančných sankcií), ktorá sa týkala zápisu nulových zaistení majetku Ruskej federácie (aktív Ruskej národnej banky). V rovnaký deň ministerstvo financií informovalo, že do FSOR databázy zadalo aj informáciu o zaistení akcií Sberbank Rossii OAO a VTB Bank PJSC,“ priblížil rezort spravodlivosti.

Ako dodáva, „v koordinácii členov Ústrednej koordinačnej skupiny sa, samozrejme, pristúpilo aj k výkonu sankcií voči slovenskému občanovi, ktorý bol zaradený na sankčný zoznam.“ Potvrdzuje to aj samotný Hambálek, ktorého údajne zaskočila pohotovosť slovenských štátnych orgánov. Ako uviedol pre denník Pravda, ozvali sa mu ešte skôr, než vôbec dostal pre neho prekvapujúce rozhodnutie Rady Európskej únie. To, ako sa sťažuje, nemá dodnes.

„Tento postup nepovažujeme za štandardný, pretože už nasledujúci deň po zaradení pána Jozefa Hambálka do zoznamu sankcionovaných osôb mu boli zo strany štátnych orgánov Slovenskej republiky doručované viaceré písomnosti. Inak povedané, vykonávanie opatrení a doručovanie súvisiacich písomností sa uskutočnilo skôr, než bolo pánovi Jozefovi Hambálkovi doručené oznámenie, resp. rozhodnutie Rady Európskej únie,“ odkázal Hambálek prostredníctvom svojho advokáta Petra Sopka.

Aj zákaz cestovania

Ako približuje rezort spravodlivosti osobám na sankčnom zozname sa zmrazujú všetky finančné a hospodárske zdroje, ktoré im patria, ako aj všetky ostatné, ktoré sú v ich držbe alebo pod ich kontrolou. Môže ísť o nehnuteľnosti, bankové účty, motorové vozidlá, plavidlá, lietadlá, obchodné podiely, občianske združenia, zvieratá, zbrane a ďalšie. Navyše Hambálek nemôže ani cestovať mimo Slovenska.

„Vzhľadom na uvedené všetok majetok J. Hambálka, kde sa identifikuje jeho vlastníctvo, resp. držba alebo kontrola (priama/nepriama), mu musí byť bezodkladne zmrazený (t.j. dočasné obmedzenie nakladania s majetkom). Súčasne sa osobám zaradeným na sankčný zoznam EÚ neumožní vstup na územie alebo prechod cez územie členského štátu EÚ. Rovnako vyplýva štátnym orgánom, ako aj všetkým fyzickým a právnickým osobám, povinnosť nesprístupniť J. Hambálkovi priamo ani nepriamo žiadne finančné prostriedky ani hospodárske zdroje ani ich neposkytnúť v jeho prospech,“ vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti.

Hambálek nespresnil, akej časti jeho majetku sa už opatrenia dotkli, ani to, či zasiahli aj areál v Dolnej Krupej, ktorý už prepísal na dcéru. Zdôrazňuje však, že sa chce brániť. „Pán Hambálek má v úmysle využiť všetky dostupné právne prostriedky ochrany jeho práv, a to najmä za účelom jeho vyradenia zo zoznamu sankcionovaných osôb a za účelom ochrany jeho dobrého mena a povesti,“ doplnil advokát Sopko.

Ministerstvo spravodlivosti takúto možnosť pripúšťa. V prípade, že so svojou žiadosťou uspeje, môže napríklad dostať nejaké peniaze. „Príslušné orgány štátnej správy môžu rozhodnúť o udelení výnimiek, napr. povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov na uspokojenie základných životných potrieb, právnych služieb, atď. Príslušné orgány štátnej správy, ktoré vydali rozhodnutie o zaistení, sú tiež kompetentné pre správne konanie v prípade podania opravného prostriedku sankcionovanou osobou,“ doplnil rezort spravodlivosti./agentury/

X X X

Advokát Kubina: Chcel by som veriť, že si generálny prokurátor pri Súmraku nerobí nadprácu

 Vyšetrovanie kauzy Súmrak je skončené. Potvrdil to Michal Slivka, vedúci odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru. Spisový materiál ku kauze, v rámci ktorej je obvinený aj bývalý trojnásobný premiér Robert Fico (Smer), si následne vyžiadal generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten tvrdí, že po preštudovaní spisu v potrebnom rozsahu „bude posúdená zákonnosť a správnosť postupu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry“.

 Advokát Peter Kubina odpovedal na otázky, či v tejto chvíli môže generálny prokurátor rozhodnúť a napríklad zrušiť uznesenie o obvinení podľa paragrafu 363.

x Ako hodnotíte postup generálneho prokurátora Maroša Žilinku? Je v súlade s trestným poriadkom, ak si vyžiadal spis v čase, keď nebolo rozhodnuté o sťažnosti obvineného?

Preskúmať rozhodnutie prokurátora postupom podľa § 363 Trestného poriadku je možné iba v prípade, že je právoplatné. To znamená, že najprv musí byť rozhodnuté o sťažnosti. Ak generálny prokurátor zamýšľa preskúmavať prípadnú nečinnosť zástupcu špeciálneho prokurátora pri rozhodovaní o sťažnostiach obvinených (teda prieťahy v tomto rozhodovaní), tak na takýto prieskum nie je možné použiť § 363 Trestného poriadku. Neexistuje totiž právoplatné rozhodnutie, ktoré by takto mohlo byť preskúmavané a zrušené. V takomto prípade sa postupuje podľa interného príkazu generálneho prokurátora a jediným zákonným výsledkom, ktorý prichádza do úvahy, je uloženie príkazu vo veci bezodkladne konať a rozhodnúť. V minulosti sme však videli aj veľmi bizarné a svojvoľné používanie § 363 Trestného poriadku napriek tomu, že Trestný poriadok v danom prípade taký postup nepripúšťal (lebo pre neexistenciu obvineného nemohol byť porušený zákon v neprospech obvineného), takže na text ani zmysel zákona sa v takýchto prípadoch žiaľ úplne spoliehať nedá.

x Znamená to, ak Úrad špeciálnej prokuratúry nerozhodol o sťažnosti obvineného, môže generálny prokurátor rozhodnúť a napríklad zrušiť uznesenie o obvinení podľa paragrafu 363?

Trestný poriadok to nepripúšťa, pretože dané uznesenie nie je do rozhodnutia o sťažnosti právoplatné. Ale ako som už uviedol, na zákon sa nám v tejto situácii príliš spoliehať neoplatí, pretože vedenie generálnej prokuratúry v minulosti už použilo § 363 Trestného poriadku napriek tomu, že v danej procesnej situácii to Trestný poriadok nepripúšťal. Tento postup následne viedol až k vzneseniu obvinenia vyšetrovateľom a operatívcom NAKA z tímu Očistec, ktorí sú v dôsledku toho dodnes nezákonne a nedôvodne trestne stíhaní. Keďže si ctím zákon, chcem veriť, že v tomto prípade naozaj nejde o nič iné než zákonný postup preskúmania toho, či v danom prípade nedošlo k nedôvodnej nečinnosti (prieťahom) v rozhodovaní zástupcu špeciálneho prokurátora.

 x Ak prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry ešte nerozhodol o sťažnosti obvinených, je uznesenie o obvinení právoplatné?

Nie, a práve v tom je problém. Ak proti uzneseniu o vznesení obvinenia bola podaná sťažnosť zo strany obvineného, právoplatným sa to uznesenie stane až okamihom rozhodnutia o tejto sťažnosti.

x Nevyvoláva intervencia generálnej prokuratúry v takom citlivom prípade len ďalšie pochybnosti o zákonnosti Žilinkovho postupu?

Nateraz nie. A to aj preto, že pôvodná medializovaná reakcia generálneho prokurátora na návrhy obvinených na postup podľa § 363 Trestného poriadku v tejto veci bola správna, keď sa danými návrhmi odmietol zaoberať, lebo napadnuté rozhodnutie nebolo právoplatné. Keďže táto východisková situácia sa podľa verejne známych informácií nezmenila, tak verím, že citovaný správny právny názor generálneho prokurátora sa nemal prečo zmeniť „z večera na ráno“.

x Nerobí v tomto prípade generálny prokurátor nadprácu?

To uvidíme podľa toho, čo bude výsledkom prieskumu. Veľmi by som chcel veriť, že nerobí. Ale viaceré prípady postupu generálnej prokuratúry v nedávnej minulosti pri používaní § 363 Trestného poriadku túto moju vieru výrazne oslabujú.

Peter Kubina je dlhoročným advokátom a špecialistom na ústavné, bankové a finančné právo, pôsobil ako poradca prezidentky SR pre oblasť práva a spravodlivosti, vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave./agentury/

X X X

Rusko a Západ súperia o vplyv v Afrike ako v novej studenej vojne

Predstavitelia Ruska, Francúzska a Spojených štátov križujú Afriku, aby získali podporu pre svoje postoje ohľadom vojny na Ukrajine. Podľa niektorých názorov zvádzajú na tomto kontinente najintenzívnejší súboj o vplyv od dôb studenej vojny, píše agentúra AP.

 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov a francúzsky prezident Emmanuel Macron vyrazili tento týždeň na návštevu niekoľkých afrických krajín. Šéfka Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) Samantha Powerová minulý týždeň navštívila Keňu a Somálsko. Veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová sa budúci týždeň chystá do Ghany a Ugandy.

„Je to ako by sa v Afrike, kde sa súperiace strany snažia získať vplyv, odohrávala nová studená vojna,“ vyhlásil analytik William Gumede z nadácie Democracy Works.

Lavrov sa na svojich cestách po kontinente snažil vykresliť Západ ako zloducha, pričom ho vinil z rastu cien potravín. Západní predstavitelia medzitým obviňujú Kremeľ z cynického využívania potravín ako zbrane a vedenie dobyvačnej vojny v imperiálnom štýle – čo sú slová zvolené tak, aby poslucháčov v postkoloniálnej Afrike oslovili.

 Rusko sa pod vedením prezidenta Vladimira Putina už niekoľko rokov snaží získať v Afrike podporu a oživiť priateľstvá, ktoré začali pred pol storočím, keď Sovietsky zväz podporoval mnohé africké hnutia bojujúce za ukončenie koloniálnej nadvlády. „Teraz sa táto kampaň rozbehla na plné obrátky,“ myslí si Gumede.

Vplyv Moskvy v Afrike sa prejavil v marci počas hlasovania vo Valnom zhromaždení OSN o odsúdení ruskej invázie na Ukrajinu. Zatiaľ čo 28 afrických krajín hlasovalo za rezolúciu, významná časť štátov z tohto kontinentu – konkrétne 25 – sa rozhodla zdržať hlasovania alebo sa ho vôbec nezúčastnila.

Najvyššie postavený ruský diplomat tento týždeň navštívil Egypt, Kongo, Ugandu a Etiópiu, kde prisľúbil úzko spoluprácu a obvinil Spojené štáty a európske krajiny z toho, že svojou „bezohľadnou“ politikou v oblasti životného prostredia zvyšujú ceny potravín. Obvinil ich tiež z hromadenia potravín počas pandémie covidu.

„Situácia na Ukrajine síce dodatočne negatívne ovplyvnila trh s potravinami, ale nie kvôli ruskej špeciálnej operácii, ale skôr kvôli úplne neadekvátnej reakcii Západu, ktorý vyhlásil sankcie,“ tvrdil Lavrov v etiópskej metropole Addis Abeba.

V Ugande ho predtým vrelo prijal prezident Yoweri Museveni, ktorý je už roky spojencom Spojených štátov, ale odmieta Rusko kvôli invázii kritizovať. Museveni dokonca na začiatku vojny naznačil, že Putinovo konanie by mohlo byť pochopiteľné, pretože Ukrajina sa nachádza v ruskej sfére vplyvu.

 Lavrov vyjadril podporu reforme Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by africkým krajinám poskytla stále členstvo a väčší vplyv. Na stretnutí s Lavrovom ugandský vodca vrelo hovoril o starých väzbách s Ruskom a kládol otázku, ako by mohol Moskvu zavrhnúť, keď má dobré vzťahy s krajinami, ktoré sa podieľali na otroctve.

Tri desaťročia vládnuci Museveni, ktorý je názorovým vodcom na kontinente, je pre Rusko jasnou voľbou ako niekto, s kým Moskva môže posilniť väzby, domnieva sa ugandský politický analytik Asuman Bisiika. „Uganda je ťažiskom východnej Afriky,“ dodal.

Sedemdesiatdvaročný Museveni od vypuknutia pandémie covidu na verejnosti vždy nosí rúško. Pri vítaní Lavrova pred fotografmi ju však nemal, zrejme chcel Rusovi prejaviť vrelosť. Pri ďalšom verejnom vystúpení o deň neskôr ju mal opäť nasadenú.

Rusko sa verejnú mienku v Afrike snaží ovplyvniť aj prostredníctvom svojej štátnej televízie RT, predtým známej ako Russia Today. Tá oznámila otvorenie novej kancelárie v juhoafrickom Johannesburgu.

Televízia pritom bola v marci náhle vyradená z vysielania najväčšej africkej platenej televíznej platformy – spoločnosti Multichoice so sídlom v Johannesburgu. Stalo sa tak potom, čo Európska únia a Británia uvalili na Rusko sankcie. Či zriadenie novej kancelárie umožní RT obnoviť vysielanie v Afrike prostredníctvom Multichoice, ktorá má na kontinente takmer 22 miliónov predplatiteľov, však nie je jasné.

 „Pre Rusko je to bitka o to, aby ho bolo v Afrike počuť. Nie je to dôležité pre skutočné vojnové úsilie, ale pre jeho dlhodobý politický vplyv,“ uviedol Anton Harber, profesor žurnalistiky na Witwatersrandskej univerzite v JAR. „Vidí v tom úrodnú pôdu na pestovanie svojho vplyvu a samozrejme hlasy v OSN sú dôležité,“ dodal.

Francúzsky prezident Macron na svojej ceste po Afrike obvinil Kremeľ, že využíva televízne kanály ako RT na šírenie propagandy na podporu vojny. A obvinil Moskvu z vydierania sveta tým, že marí vývoz obilia z Ukrajiny. „Vydierajú, pretože to oni zablokovali dodávky obilnín na Ukrajine,“ povedal v Benine šéf Elyzejského paláca, ktorého cestovný itinerár zahŕňal aj návštevu Kamerunu a Guiney-Bissau.

Francúzsky prezident na Afričanov apeloval, aby sa postavili na stranu, ktorá je proti Rusku. „Hovorím vám tu v Afrike, na kontinente, ktorý trpel kvôli koloniálnemu imperializmu: Rusko je jednou z posledných koloniálnych, imperiálnych mocností. Rozhodne sa napadnúť susednú krajinu, aby hájila svoje záujmy,“ povedal. „Taká je realita,“ podotkol.

Šéfka USAID Powerová vo východnej Afrike prisľúbila pomoc v boji proti hladu v regióne, ktorý sa nachádza uprostred mnohoročného ničivého sucha. Nevyhla sa pritom kritike Ruska. „Blokovaním ukrajinského vývozu obilia a obmedzením obchodu s vlastnými ruskými hnojivami Putinovo konanie spôsobilo bolesť ľuďom v Keni a ďalších krajinách po celom svete,“ uviedla Powerová v Nairobi a dodala: „Ľuďom v Keni ubližuje, aby prospel svojej vlastnej situácii.“/agentury/

X X X

 Zo šoku dostal epileptický záchvat. Slovan informoval o stave Medveděva

Obranca Slovana Jurij Medveděv v úvode odvetného zápasu 2. predkola Ligy majstrov proti Ferencvárosu utrpel hrozivé zranenie.

 Už po štyroch minútach inkasoval obranca Jurij Medveděv od súpera úder kolenom do hlavy a musel byť z ihriska odnesený na nosidlách.

Po tvrdom kontakte s hráčom maďarského tímu s Eldarom Čivičom zostal ležať na trávniku a okrem lekára sa k nemu rozbehli aj záchranári. Český futbalista skončil na nosidlách.

„Pevne verím, že je zdravý. Určite mal otras mozgu, lebo na chvíľu stratil vedomie. Potom bol pri vedomí, ale viac momentálne neviem,“ povedal po stretnutí tréner Vladimír Weiss st.

 Slovan vo štvrtok podvečer informoval na facebooku o hráčovom zdravotnom stave. „Jurij utrpel ľahší otras mozgu. V súboji s Čivičom dostal úder kolenom do oka, ktoré mal operované. Zo šoku navyše dostal na ihrisku epileptický záchvat.

Našťastie, dnešné vyšetrenie oka dopadlo v poriadku.

Méďo je doma, kde má od lekárov nariadený oddychový režim. Na diaľku vás všetkých pozdravuje a cení si váš záujem i podporné správy,“ uviedol klub. Po víťazstve v Budapešti 2:1 Slovan doma prehral 1:4 a presúva sa do Európskej ligy, kde v 3. predkole natrafí na grécky Olympiakos Pireus./agentury/

X X X

Donovalský pivovar zmenil majiteľov. Priznal sa k nemu Počiatkov kamarát

 Hoci sa mená na papieroch k Donovalskému pivovaru menia, všetky majú jedného spoločného menovateľa – títo ľudia majú vždy väzby na bývalého ministra dopravy.

Donovalský pivovar, ktorý sa pýšil sloganom „Poctivé pivo od počiatku“ a od svojho vzniku je spájaný s Jánom Počiatkom,zmenil oficiálnych majiteľov. Jednu dvojicu Počiatkových kamarátov nahradila druhá dvojica ľudí – opäť blízkych Počiatkovi.

Dnes sú konečnými užívateľmi výhod pivovaru bývalí Počiatkovi nominanti na ministerstve dopravy: Branislav Kušík (s manželkou) a Martin Čatloš. Tento stav platí minimálne od roku 2020, keď register partnerov verejného sektora vznikol.

Od počiatku Počiatek

Novinár Ján Kuciak spojil Donovalský pivovar s ľuďmi Jána Počiatka už v roku 2016. Vtedy boli jeho akcionármi Mário Partl, ktorý v rovnakom čase pracoval v štátnom podniku rezortu dopravy Letové prevádzkové služby, a advokát Dionýz Stehlík.

Partlove väzby na exministrov Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka sú zjavné, pretože šéfoval firme Bratislava Trade Center, kde boli obaja bývalí ministri akcionármi. Táto spoločnosť mala vo svojom portfóliu už pred Partlovým príchodom majetok zo staršej kauzy Kovošrot.

Stehlík je zas dlhoročný kamarát Branislava Kušíka, ktorý ich priateľstvo v minulosti verejne priznal. No a práve Kušíka pomerne často dosadzoval jeho bývalý spolužiak z vysokej školy Počiatek do dozorných rád rôznych podnikov. Kušíkovu stopu možno zachytiť aj pri rozbehu pivovaru – ručil za úver štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorý si akciovka na začiatku vzala.

Za zmienku stojí, že Stehlík bol aj v štátnych službách, a to za Radičovej vlády, keď sedel vo výkonnom výbore Fondu národného majetku. Za vlády Petra Pellegriniho zas pôsobil ako konateľ dcérskej firmy Slovenského plynárenského priemyslu – SPP CNG.

Kým Kušík v minulosti vystupoval len v pozadí financovania pivovaru, dnes už je priamo v akcionárskej štruktúre.

 Stále Počiatkovi blízki

Po článku Jána Kuciaka z roku 2016 sa akcionárska štruktúra Donovalského pivovaru zahmlila, pretože spoločnosť prestala zverejňovať zápisnice z valných zhromaždení. Nové svetlo do nej priniesol register právnických osôb, v ktorom musia firmy od roku 2020 zverejňovať svojich konečných užívateľov výhod.

V prípade Donovalského pivovaru register odhalil, že ide o tri osoby: už spomínaný Kušík, jeho manželka Zuzana Kušíková a Martin Čatloš.

Nielen Kušík, ale aj Čatloš boli pomerne častými nominantmi Počiatka v spoločnostiach spadajúcich pod rezort dopravy. Boli v dozorných radách bratislavského letiska, Letových prevádzkových služieb, štátnej pošte, Verejných prístavoch a železničnom Cargu. Okrem toho Čatloš pôsobil aj ako vedúci služobného úradu Počiatkovho ministerstva.

To bolo za druhej Ficovej vlády, ale Čatloš pôsobil ako vysoký úradnik aj v ére prvej Ficovej vlády. Vtedy bol vedúcim služobného úradu na ministerstve vnútra Roberta Kaliňáka. Pod týmto ministrom figuroval aj v dozornej rade Nemocnice sv. Michala.

Pre úplnosť dodajme, že druhý súčasný akcionár pivovaru, teda Kušík, bol za Počiatka členom dozornej rady v šiestich štátnych firmách jeho rezortu vrátane Národnej diaľničnej spoločnosti.

K vareniu piva má vzťah

Bývalý vysoký štátny úradník Martin Čatloš vraví, že do pivovaru vstúpil preto, lebo sa tejto branži už v minulosti venoval.

„Vzhľadom na skutočnosť, že som sa v minulosti venoval problematike varenia a predaja piva, ma pán Kušík oslovil, či by som mu nepomohol s technickou a obchodnou stránkou projektu. Ako kompenzáciu mi ponúkol podiel na zisku v prípade, že projekt bude ziskový,“ dodal Čatloš.

Svoj vzťah s Kušíkom považuje za pracovno-priateľský. S Počiatkom nie je v kontakte od roku 2016, keď prestal pracovať na ministerstve. Dovtedy mali pracovné vzťahy.

Podľa Čatlošovho vyjadrenia chcela pivovarnícka firma využiť jeho skúsenosti, takže nemusel vstúpiť s vlastným kapitálom.

„Do projektu som neinvestoval vlastné finančné prostriedky, poskytol som iba svoj čas, skúsenosti, know-how a zahraničné kontakty na dodávateľov technológie a surovín,“ uzavrel bývalý úradník.

Slogan mu pripadal vtipný

Keď Aktuality.sk v septembri 2018 robili reportáž na Donovaloch, miestni spomenuli aj Kušíkovo meno. „V poslednom čase vystrkuje rožky. Akcie v pivovare vedia byť poriadne hlučné. Počiatek sa pritom správa ako šéf. Minule sme sedeli dole, na hornom poschodí bola uzavretá spoločnosť. Aj on tam bol, aj tí jeho podnikatelia. Sťažovali sme sa čašníkom, lebo tí hore kričali, búchali, nakoniec sa tam aj pobili. Ráno už boli všetci kamaráti,“ opisovala miestna obyvateľka Anna svoju spomienku na posedenie v pivovare.

Kušík sa teraz vyjadril aj k sloganu „Poctivé pivo od počiatku“, ktorý sa s pivovarom spája od jeho otvorenia. Uvádza, že slogan mu s kolegami pripadal vtipný a ide o odvážny marketing. „Aj zlá reklama je reklama. A pýtal som sa na to aj Jana Počiatka a ten nemal námietky. Tvrdil, že je to náš projekt, nech spravíme, ako chceme.“

Vo firmách blízko Brhela

Kušík nemá väzby len na Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka. Figuroval v mnohých biznisoch, niektoré sa spájali s Jozefom Brhelom.

Ján Kuciak v minulosti vypátral, že Branislav Kušík robil účtovníctvo pre IT firmu Anext spájanú s Počiatkom a Brhelom, ktorú protischránkový súd vymazal z protischránkového registra. Toto súdne konanie sa začalo práve pre podozrenie, že za Anextom stoja Počiatek s Brhelom.

Kušík sa obhajuje, že vlastnícke pozadie Anextu bližšie nepoznal. „Vždy som jednal s Jozefom Chamrazom,“ vyhlásil. Podnikateľ Chamraz, ktorého spomenul, bol v minulosti šéfom firmy a oficiálne aj jej tretinovým majiteľom.

Začiatkom milénia Kušík pôsobil v dozornej rade energetickej firmy VUJE, ktorej sa darí aj v štátnej prenosovej sústave, kde mal v minulosti veľký vplyv Jozef Brhel. Dnešnými majiteľmi VUJE sú Matej Korec a Zoltán Harsányi – v minulosti, keď vo firme pôsobil aj Kušík, ich bolo viac.

Matej Korec nám povedal, že nevie, ktorého akcionára VUJE v tom čase Kušík zastupoval, nešlo však o Brhela. „To môžem vylúčiť,“ uviedol Korec.

Kušík sa v blízkosti Brhela vyskytol aj v developmente Vydrica, ktorý momentálne vyrastá pod Bratislavským hradom. Developerskú spoločnosť Vydrica zastupoval Kušík v čase, keď ju ovládala brhelovská schránka Belfour Investments. „Nemám k tomu čo povedať,“ uviedol Kušík.

V IT firme Data group, ktorú taktiež ovládali Brhelovci, Kušík svojho času vystriedal na poste šéfa Petra Kažimíra – ten v roku 2006 mieril do funkcie štátneho tajomníka na ministerstve financií. Firme sa darilo za prvej Ficovej vlády v prenosovej sústave, o čom Aktuality.sk informovali v roku 2021. „Kaža si úprimne vážim. V tej firme som bol krátko, šlo o kamarátsku výpomoc, viac o firme si nepamätám,“ uviedol Kušík.

Ako ďalej tvrdí, s viackrát spomínaným oligarchom Brhelom sa nestretával a pozná ho len ako bývalého pedagóga svojej manželky.

Firma s odsúdeným exdaniarom

V ďalšej firme BDK Advisory má Kušík spoločný biznis aj s odsúdeným exfunkcionárom daniarov Danielom Čechom. Kušík tvrdí, že sa spoznali v období, keď Čech na finančnej správe šéfoval daňovej a colnej sekcii a Kušík bol autorom akčného plánu boja proti daňovým podvodom. „Firma nebola zrušená, ale momentálne nefunguje,“ dodal.

Kušík tiež pôsobil ako podpredseda predstavenstva vo firme Malchárek Racing exministra Jirka Malchárka, neskôr hlavnej postavy spisu Gorila. „Bol som len účtovník,“ tvrdí Kušík.

Spoločnosť Donovalský pivovar na svoj podnikateľský zámer dostala na začiatku úver od štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vo výške 2 milióny eur. Banka v tom čase spadala pod ministerstvo financií Petra Kažimíra, ktorého Kušík striedal v orgánoch brhelovskej firmy Data Group, aktuality.sk

X X X

Záujem o štvrtú dávku vakcíny má v SR zatiaľ 1324 ľudí nad 50 rokov

Ministerstvo zdravotníctva spustilo očkovanie štvrtou dávkou pre túto vekovú kategóriu minulý týždeň.

Na očkovanie štvrtou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 je aktuálne registrovaných 1324 ľudí starších ako 50 rokov. Termín očkovania už má pridelený 577 z nich. Pre TASR to potvrdila riaditeľka sekcie marketingu a komunikácie Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Veronika Daničová.

Ministerstvo zdravotníctva spustilo očkovanie štvrtou dávkou pre túto vekovú kategóriu minulý týždeň.

„Podľa dostupných dát druhá posilňujúca dávka mRNA vakcín stabilne chráni pred závažným priebehom ochorenia do desiatich týždňov po očkovaní. Dáta po tomto časovom horizonte nateraz nie sú dostupné,“ vysvetlil Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Existujú podľa neho len obmedzené údaje v oblasti účinnosti proti subvariantom omikronu BA.4 a BA.5.

Štyri mesiace po prvej posilňujúcej dávke

Záujemcov zaočkujú vakcínou Comirnaty od konzorcia Pfizer/BioNTech, a to bez ohľadu na ich predchádzajúce vakcinácie. ŠÚKL pripomína, že očkovanie by sa malo uskutočniť aspoň štyri mesiace po prvej posilňujúcej dávke. „S dôrazom na osoby, u ktorých uplynulo šesť a viac mesiacov od očkovania,“ doplnil.

Očkovanie je podľa ministerstva zdravotníctva najúčinnejšou ochranou pred ťažkým priebehom ochorenia, hospitalizáciou či úmrtím. Záujemcovia sa môžu registrovať prostredníctvom stránky www.korona.gov.sk alebo využiť možnosť očkovania bez registrácie.

Na Slovensku sa doposiaľ štvrtou dávkou vakcíny mohli očkovať imunokompromitovaní pacienti nad 18 rokov. Tento týždeň sa má spustiť aj prihlasovanie pre pacientov od 12 rokov. „Registrácia na očkovanie druhou ‚booster‘ dávkou v skupine imunokompromitovaných vo veku od 12 do 18 rokov ešte nebola spustená,“ uviedla pre TASR Daničová, aktuality.sk

X X X

Slováci majú stále záujem o hypotéky, rastúce úroky ich neodradili

Rastúce úrokové sadzby sa zatiaľ neprejavili vo výrazne zníženom dopyte po hypotékach. Podľa štatistík maklérskej siete FinGO na Slovensku od začiatku roka klesla priemerná výška sprostredkovaných úverov. Ešte výraznejšie sa tento trend prejavil v susednej Českej republike.

„Ľudia sa stále intenzívne zaujímajú, ako môžu čo najvýhodnejšie financovať kúpu novej nehnuteľnosti, ale aj rekonštrukciu bývania či stavbu domu. Je pravda, že pri vyšších úrokoch sa niektorí klienti v bankách kvalifikujú na nižšiu sumu úveru, ako by to bolo vlani. Ľudí obmedzuje aj maximálny úverový strop a nutnosť dofinancovať kúpu vlastnými prostriedkami na úrovni 20 %, ale to všetko sú situácie, ktoré sú väčšinou riešiteľné,“ komentovala riaditeľka pre úvery v spoločnosti Eva Šablová.

„Na Slovensku je populárnejšie bývať vo vlastnom, hoci aj s dočasne drahšou hypotékou,“ doplnila.

Podľa štatistiky bola v máji priemerná hypotéka poskytnutá ich maklérmi vo výške 102 000 eur, zatiaľ čo v januári to bolo 105 000 eur.

Záujem je aj v Česku

Dopyt po hypotékach sa neznížil ani v Česku, kde sa aktuálne úrokové sadzby na hypotékach začínajú zhruba od 5,9 %. Riaditeľ pre marketing a inovácie v spoločnosti Jakub Ryba priblížil, že počet úverov spracovaných maklérmi ich firmy v máji je porovnateľný s januárom, keď podľa Českej národnej banky (ČNB) priemerný úrok na hypotékach dosiahol 3,3 %. Čo sa však zmenilo, je výrazný pokles priemernej výšky hypotéky. Kým na začiatku roka si ich klienti požičali v priemere 147 000 eur, začiatkom leta priemerná hypotéka sprostredkovaná ich maklérmi klesla na 102 000 eur.

„Súčasný prepad na českom hypotekárnom trhu je spôsobený kombináciou troch zásadných vplyvov,“ vysvetlil Ryba. Prvým bol veľký nárast cien nehnuteľností, keďže vlani rástli ich ceny v Česku o viac než tretinu. Ďalším dôležitým faktorom je zavedenie regulácie pri úveroch, teda podielu dlhov k príjmu alebo podielu splátok k príjmu zo strany ČNB od apríla tohto roka, a do tretice je to rekordná inflácia.

„V posledných desiatich rokoch sme zažívali obdobie skutočne veľmi lacných peňazí. Financovanie bývania formou hypotéky bolo extrémne dostupné a bonusom navyše bola rastúca životná úroveň. Popritom ruka v ruke rozkvital aj realitný trh, ktorý však narážal na limity ponuky a hnal ceny nehnuteľností nahor. A to významne rýchlejším tempom, než rástla inflácia,“ uzatvoril Ryba, aktuality.sk

X X X

Riaditeľ košickej nemocnice nerešpektuje výberové konanie, ministerstvo problém nevidí

 Po konkurze, ktorý oficiálne vyhral gynekológ Ján Richnavský, riaditeľ nemocnice poveril vedením neúspešného uchádzača Ladislava Rosochu s kontroverznou minulosťou. Bez vysvetlenia. Na ministerstve problém v postupe riaditeľa nevidia.

Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach bude mať nové výberové konanie na post primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. A to napriek tomu, že jedno výberové konanie nedávno prebehlo a malo aj víťazného kandidáta, gynekológa Jána Richnavského. Oddelenie momentálne však vedie neúspešný uchádzač Ladislav Rosocha, s ktorým sú navyše spájané viaceré kauzy.

Riaditeľ výsledok ignoruje

Aktuality.sk nedávno upozornili na neštandardný postup riaditeľa košickej Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura Ľuboslava Beňu. Vo funkcii je od 1. júna tohto roka.

Beňa krátko po svojom nástupe odignoroval výsledok riadneho výberového konania na pozíciu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia univerzitnej nemocnice.

Konkurz síce vyhral gynekológ Ján Richnavský, ale riaditeľ nemocnice do funkcie primára oddelenia dočasne poveril vedením neúspešného uchádzača Ladislava Rosochu s kontroverznou minulosťou.

Stalo sa tak napriek tomu, že riaditeľ Beňa priznal, že výberové konanie prebehlo „v súlade s právnymi predpismi“. Dočasne vedením poverený primár Rosocha bol pritom v minulosti Beňovým nadriadeným.

Vyhral, primárom sa nestal

Rosocha v rokoch 2012 až 2014 viedol nemocnicu ako generálny riaditeľ, skončil po tom, ako vyšli najavo okolnosti podpisu nevýhodnej zmluvy na upratovacie služby na novom urgentnom príjme.

Gynekológ Ján Richnavský pred svojim nedávnym príchodom do košickej univerzitnej nemocnice pôsobil v Nemocnici Agel Košice-Šaca. To, že Richnavský vyhral júnové výberové konanie, mu Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura písomne oznámila. Tiež mu oznámila, že končí jeho poverenie funkciou primára oddelenia. Riadnym primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia sa však nestal.

„Výsledky výberovej komisie je štatutár povinný akceptovať, avšak žiadne právne predpisy ani Zriaďovacia listina vydaná ministerstvom zdravotníctva, a tiež platné interné predpisy nemocnice, neukladajú povinnosť štatutárovi úspešného uchádzača podľa výberovej komisie vymenovať do pracovnej pozície primára,“ tvrdí riaditeľ univerzitnej nemocnice Ľuboslav Beňa.

Na výberové konania pritom pamätá Zriaďovacia listina nemocnice i jej Pracovný poriadok. V oboch dokumentoch sa okrem iného píše aj to, že „poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie. Zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia“.

Preverili, ale nezmenili

Rezort zdravotníctva po otázkach Aktuality.sk prisľúbil, že celú situáciu v košickej „starej“ nemocnici preverí. Ľuboslav Beňa bol svoje rozhodnutie obhajovať v Bratislave pred ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským. Jeho nadriadení napokon problém v postupe riaditeľa nemocnice nevidia.

„Podľa informácií, ktoré ministerstvu poskytla nemocnica, je aktuálne poverenie vedúceho zamestnanca viesť gynekologicko-pôrodnícke oddelenie v zmysle zákona o výkone práce vo verejnom záujme dočasné, a to do riadneho vykonania nového výberového konania. Nové výberové konanie na post primára oddelenia bude v zákonnej lehote a to maximálne do šiestich mesiacov odo dňa poverenia,“ tvrdí hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.

 Naopak šéf Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy – Ineko Dušan Zachar v postupe Ľuboslava Beňu kontroverziu vidí.

„Určite je vo verejnom záujme informovať, z akého dôvodu nebol vymenovaný za primára víťazný uchádzač a dočasným vedením bol poverený druhý v poradí. Malo by to zaujímať aj zriaďovateľa nemocnice – ministerstvo zdravotníctva,“ hovorí Zachar.

Neúspešný uchádzač spájaný s kauzami

Riaditeľ INEKO vysvetľuje, že pri štandardných postupoch sa výsledky výberového konania rešpektujú. Deje sa tak o to viac, ak medzitým nevyplávali na verejnosť vážne skutočnosti ohľadom výberového procesu či daných kandidátov, ktoré doposiaľ neboli známe, a zakladali by tak dôvodné pochybnosti o transparentnosti výberu či o kvalite a morálnej integrite víťazného kandidáta. A konkrétny prípad z košickej nemocnice sa zatiaľ takto javí.

„V médiách som nič také nezachytil a aktuálne vedenie nemocnice v podstate ani nezdôvodnilo nerešpektovanie výsledku výberového konania, pričom poverilo vedením oddelenia neúspešného uchádzača, s ktorým sú navyše spájané viaceré kauzy a kontroverzie z minulosti,“ konštatuje Zachar.

Ľuboslav Beňa je generálnym riaditeľom Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach od 1. júna tohto roka. Do pozície šéfa nemocnice ho menoval minister zdravotníctva za OĽaNO Vladimír Lengvarský, keď nahradil narýchlo a bez vysvetlenia dôvodu po roku vo funkcii odvolaného Jána Slávika.

Beňa dovtedy pôsobil pod Slávikom ako výkonný riaditeľ nemocnice pre liečebno-preventívnu starostlivosť. Na post výkonného riaditeľa, podobne ako Slávik, nastúpil pred rokom v júni. Ján Slávik do košickej univerzitnej nemocnice nastúpil pred vyše rokom po prestupe z nemocnice skupiny Agel v košickej Šaci.

Paškov známy

Ešte počas pôsobenia Slávika sa v košickej univerzitnej nemocnici rozbehlo transparentné výberové konanie na pozíciu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. V minulosti oddeleniu šéfoval s rôznymi kontroverziami spájaný gynekológ Ladislav Rosocha.

 „Bol napríklad známy i dobrým vzťahom s vtedajším šéfom Národnej rady, podpredsedom Smeru a vplyvným mužom nášho zdravotníctva, už nebohým Pavlom Paškom, ktorému bol vlani aj na pohrebe,“ zverejnil o Rosochovi koncom roka 2019 okrem iného Korzár.

Výberové konanie vyvrcholilo koncom júna a prihlásili sa doň dvaja uchádzači – Ján Richnavský, v tom čase dočasne poverený vedením oddelenia, a Ladislav Rosocha. Päťčlenná komisia napokon na post primára oddelenia vybrala Jána Richnavského, ktorý sa stal víťazom výberového konania.

Krkolomný proces

„Bežný sledovateľ udalostí, ktorý nevidí do zákulisia, by si krkolomný proces výberu primára gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia mohlo vyhodnotiť tak, hoci to tak samozrejme vôbec nemusí byť, že predošlý riaditeľ košickej nemocnice, ktorý naštartoval výberové konanie, a teda za jeho vedenia bola asi aj kreovaná výberová komisia, preferoval víťazného uchádzača, ktorého poznal z pôsobenia v šačianskej nemocnici, a súčasný riaditeľ nemocnice preferuje porazeného uchádzača, ktorému robil v minulosti námestníka, a preto potrebuje vyhlásiť nové výberové konanie s novou výberovou komisiou,“ komentuje dianie v košickej nemocnici Dušan Zachar z INEKO.

Ladislav Rosocha sa primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia stal po prvý raz v roku 2019 za zvláštnych okolností. Prvé výberové konanie na primára tohto oddelenia prebehlo v júni 2019. Rosocha sa doň prihlásil ako jediný uchádzač. Súčasťou personálneho konkurzu bolo aj psychologické vyšetrenie.

 Podľa tvrdení denníka Korzár nedopadol odborný posudok pre ex-riaditeľa nemocnice Rosochu dobre. Psychológ ho na vedúce miesto neodporučil. K názoru odborníka sa nakoniec priklonila väčšina z päťčlennej komisie, ktorú mal vyberať priamo vtedajší riaditeľ nemocnice Milan Maďar.

Personálne prepojení

Následne sa výberové konanie zopakovalo v polovici decembra 2019. V ňom však došlo k personálnej obmene až štyroch z piatich členov výberovej komisie. Navyše vedenie nemocnice pristúpilo aj k výmene psychológa, ktorý mal znovu zhodnotiť uchádzačov na post primára.

O ten prejavili záujem dvaja adepti – opätovne Ladislav Rosocha spoločne s medicínskym riaditeľom nemocnice Petrom Linkeschom. Novozložená komisia vybrala Rosochu. Medzi vtedajšími členmi výberovej komisie bola aj Júlia Frívaldská, ktorá v tom čase viedla toto nemocničné oddelenie.

Denník Korzár upozornil na to, že Frívaldská mala okrem funkcie v nemocnici vlastnú gynekologickú ambulanciu na Gemerskej ulici. Na tej istej adrese ordinovala aj gynekologička a pôrodníčka Zuzana Melichová, ktorá je Rosochova dobrá známa a podľa denníka Korzár žijú v jednej domácnosti.

Neduhy štátneho zdravotníctva

Frívaldská pritom bola zástupcom primára aj počas vedenia tohto oddelenia dočasne povereným primárom Jánom Richnavským. Zároveň je zástupcom primára aj v súčasnosti, keď oddeleniu šéfuje Ladislav Rosocha.

Hra na výberové konanie je podľa Zachara jedným z najväčších neduhov štátneho zdravotníctva. Do konkurzov na vedúce pozície v štátnych zdravotníckych zariadeniach sa nehlásia viacerí kvalitní uchádzači aj preto, lebo nemajú dôveru v to, že nebude dopredu „nalinajkovaný“ priebeh a výsledok konania.

„Je to dôsledok prílišnej politizácie štátneho zdravotníctva, nedostatočnej konkurencie a nezdravej štátnej ochrany štátnych poskytovateľov,“ uzatvára Zachar, aktuality.sk