Termín plebiscitu oznámila vo štvrtok prezidentka Zuzana Čaputová. Vyzývať občanov na účasť v referende nebude.„Toto referendum vnímam ako súčasť rok a pol prebiehajúcej kampane jednej politickej strany, preto nebudem vyzývať občanov k účasti, nebudem ich ani od účasti odrádzať,“ vyhlásila hlava štátu.

Ľudia sa budú môcť v referende vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena Ústavy SR.

Prezidentka vydá rozhodnutie o vyhlásení referenda v piatok (4. 11.). Vyhlásenie všeľudového hlasovania je podľa nej vyjadrením rešpektu k vôli občanov so zohľadnením nálezu Ústavného súdu SR.

„Chcem zdôrazniť, že posúdenie ústavnosti referendových otázok je zverené výlučne ústavnému súdu a nie nám politikom. Rozhodla o tom jediná inštitúcia na to určená a to je pre mňa, a dúfam že aj pre ostatných, záväzné a hodné rešpektu,“ vyhlásila.

Termín konania referenda prezidentka určila aj s ohľadom na novú právnu úpravu, ktorá zaviedla možnosť požiadať o hlasovanie poštou zo zahraničia. Pripomenula, že voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR a voliči, ktorí majú trvalý pobyt na území SR, ale v čase referenda sa budú zdržiavať mimo jej územia, môžu požiadať o hlasovanie poštou ministerstvo vnútra alebo obec trvalého pobytu.

Prezidentka pripomenula, že referendová otázka neobsahuje to, že by sa mohlo referendum o skrátení volebného obdobia konať iba v nejakom časovom pásme. Rozumie tomu, že by určenie časového ohraničenia bolo pre stabilitu demokracie vhodné.

Hlava štátu tiež určila lehotu na utvorenie volebných okrskov a určenie volebných miestností do 10. novembra 2022. Okresné a okrskové volebné komisie, ako aj okrskovú volebnú komisiu pre osobitný volebný okrsok treba utvoriť do 24. novembra.

Referendum inicioval Smer s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

Ústava hovorí, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda./agentury/

X X X

 Expolicajt Rehák mal vynášať mafii a brať úplatky. Odsúdený Čech korupčný systém potvrdil

Bývalý policajný funkcionár Jozef Rehák vinu popiera. Pred súd sa postavili ďalší svedkovia z niekdajších policajných štruktúr.

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici vypovedali ako svedkovia bývalí vplyvní policajní funkcionári Bernard Slobodník a Boris Beňa aj niekdajší viceprezident finančnej správy Daniel Čech. Všetci s políciou spolupracujú a svedčia vo viacerých kauzách.

Exšéf policajných odposluchov Jozef Rehák čelí obžalobe z korupcie a tiež zo spolupráce s mafiánskou skupinou sýkorovcov, ku ktorej malo dochádzať ešte v rokoch 2000 až 2011.

Obvinili ho v decembri 2020 pri akcii Judáš spolu s ďalšími. Vinu od začiatku popiera a spochybňuje svedkov, ktorí podľa neho „dolaďujú výpovede, aby sedeli s obžalobou“.

Vynášanie mafii aj korupcia

Sýkorovcom mal v časoch, keď gangu šéfoval Róbert Lališ alias Kýbel, dodávať informácie o tom, na kom policajti „pracujú“ a koho odpočúvajú. Za odmenu na mesačnej báze.

Vypovedali o tom odsúdení členovia gangu Martin Bihari, Martin Kováč a Jurij Fejer. Zhodne tvrdili, že Rehák, ktorého poznali pod prezývkou „Dodo“, bol na výplatnej páske mafiánskej skupiny. Ich verziu poprel pred súdom samotný Lališ, ktorý tvrdil, že informácie od vtedajšieho policajta nedostával a ani za ne neplatil.

Reháka ako exšéfa policajných odposluchov viní obžaloba aj z prijímania úplatkov od bývalého SIS-kára Františka Böhma. K Rehákovi sa mali peniaze dostať cez jeho vtedajšieho zástupcu Norberta Paksiho. Böhm mal „svojich“ policajtov vyplácať mesačne.

Paksi, sám si už odpykáva trest, je kľúčovým svedkom proti Rehákovi. Súdu opísal, že v roku 2014 ho oslovil Böhm, či ho vie nakontaktovať na vtedajšieho viceprezidenta finančnej správy, dnes už tiež odsúdeného Daniela Čecha.

Exsiskár Böhm napojený na takáčovcov vtedy kšeftoval s pohonnými hmotami, mal problémy a s ich riešením potreboval pomoc. „Oslovil som pána Reháka, či by sa o tom mohol porozprávať s Lučanským a vyriešiť požiadavku Böhma. Po týždni, dvoch som sprostredkovane od Reháka dostal spätnú väzbu, že sa to dá riešiť,“ vypovedal Paksi.

Nasledovalo stretnutie Böhma, Paksiho a Milana Lučanského v McDonalde na Mladej garde v Bratislave. „Tam sa dohodlo, že pán Čech bude pomáhať Böhmovi a stanovil sa mesačný paušál 10-tisíc eur,“ povedal Paksi.

Rehákov prínos mal podľa Paksiho spočívať v nakontaktovaní Lučanského, ktorého by si on sám netrúfal sám osloviť.

Dvetisíc eur išlo Paksimu, ďalšie dve tisícky dával Rehákovi a zvyšok podľa dohody posúval Lučanskému, ktorý si mal rovnako nechávať dvetisíc eur. Najviac z celého balíka, konkrétne štyritisíc, končilo u Čecha.

Čech potvrdil verziu o úplatkoch

Verziu o úplatkoch v obžalobe dnes na súde potvrdil z pozície svedka aj samotný Čech. Počas výpovede pôsobil nervózne.

„Ja som úplatky od Lučanského prijal. Boli prevažne za informácie, na ktoré sa ma pýtal. Týkali sa rôznych daňových subjektov, zaujímalo ho napríklad, či je u nich otvorená daňová kontrola, či prebieha odvolacie konanie a iné,“ vypovedal.

Na konkrétne firmy si už nespomína, iba na jednu. Bola ňou spoločnosť T. P. Patriot spájaná s Böhmom. Vtedy vraj o prepojení na Böhma nevedel, netušil, že sa s ním Lučanský pozná. Firmu si pamätá, pretože finančná správa ju podozrievala z daňových únikov.

O dohode, ku ktorej došlo v McDonalde medzi trojicou Böhm, Paksi a Lučanský rovnako nevedel. O úplatkoch mu Lučanský hovoril, „že je to od jeho kamaráta, ktorý je vďačný za informácie, ktoré mu poskytujeme“.

„V čase, keď som informácie zisťoval, mi nebol František Böhm známy. Začal som ho registrovať z rozprávania pána Lučanského, keď mi povedal, že Böhm mu pomáhal s objasnením vraždy pána Kuciaka a slečny Kušnírovej,“ hovoril Čech pred samosudcom Jánom Giertlim.

Tvrdil, že od Lučanského, ktorý bol v tom čase prvým policajným viceprezidentom prevzal trikrát po 4-tisíc eur a raz dvetisíc. S Paksim ho zoznámil Lučanský, tykali si, mali na seba čísla, no nevolávali si. Samotného obžalovaného Reháka videl iba raz v živote na pracovnej porade, inak sa s ním nestretol.

 Slobodník len okrajovo

Bývalý šéf národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, ďalší spolupracujúci obvinený, nemal ku skutkom v obžalobe žiadne konkrétne informácie. Reháka poznal, niekoľkokrát sa stretli pri riešení služobných povinností.

Prokurátor Matúš Harkabus sa ho spýtal, či s obžalovaným riešil aj nejakú záležitosť mimo pracovných. „V priebehu troch – štyroch rokov som ho jeden alebo dvakrát požiadal, aby sa pozrel, či určité osoby nie sú odpočúvané. Po nejakej dobe mi povedal, či áno alebo nie. Ak sa dobre pamätám, tak odpovedal nie,“ odpovedal Slobodník.

Keď sa ho Rehákov advokát Ľudovít Štanglovič pýtal, ktoré konkrétne osoby ho zaujímali, Slobodník si už nepamätal, no neboli to vraj ľudia z kriminálneho prostredia, len jeho známi.

Rehák sa k jeho slovám vyjadril stručne: „Keď sa ma niekto pýtal, na dotazy, či som sa na to pozrel, som povedal, že je to v poriadku. Nikdy som to nepreveroval, to by som nerobil nič iné.“ Ako šéf policajných odposluchov však také veci nikdy neriešil cez telefón.

Beňa: O sýkorovcoch a Rehákovi mi povedal Košč

Ku konkrétnym skutkom a k podozreniam z korupcie vo vzťahu k Rehákovi, s ktorým sa stretával iba sporadicky pri pracovných príležitostiach, nevedel nič povedať ani bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa.

Videl však nejaké písomnosti, ktoré sa skutkov v obžalobe dotýkajú. Na prelome rokov 2016 a 17 mu mal jeho a Rehákov spoločný známy Peter Košč na stretnutí v kaviarni ukázať zápisnicu o výsluchu svedka. Člen skupiny sýkorovcov v nej vypovedal, ako mafiáni spolupracovali s policajtmi a ako ich vyplácali.

„Okrem iných policajtov tam bola spomenutý aj „Dodo“, ktorý dostával mesačný paušál v tisícoch korún,“ hovoril Beňa.

Košč mu vtedy povedal, že ide o Reháka. Podľa Beňu vybavil, aby sa vec dostala na inšpekciu, kde „to Milan upratal.“ „Myslel tým vtedajšieho šéfa inšpekcie Milana Lučanského,“ vysvetľoval súdu Beňa.

O Rehákovi mal Košč hovoriť ako o kamarátovi, ktorý mu vždy pomohol a on mu to chcel oplatiť.

Neskôr v roku 2020 po zadržaní dnes už nebohého Böhma políciou sa mal Košč Beňu pýtať, či vie, ako exsiskár vypovedá a či nespomína aj Reháka.

Podnikateľa Košča poznal ako človeka s väzbami na slovenské bezpečnostné zložky a tajné služby. „K jeho služobnému zaradeniu sa vyjadrovať nebudem, stretávali sme sa pravidelne na mesačnej báze. Môžem potvrdiť, že mal priame kontakty na funkcionárov policajného prezídia, vojenského obranného spravodajstva aj SIS,“ vypovedal Beňa. Košč podľa neho s informáciami obchodoval a využíval ich vo vlastný prospech.

Obhajcu Štangloviča zaujímali výhody, ktoré Beňa ako takzvaný „kajúcnik“ získal, pôvodne bol totiž aj s ďalšími obvinený z obzvlášť závažného zločinu vydierania. Napokon ho odsúdili za prijímanie úplatku, s prokurátorom uzatvoril dohodu o vine a treste.

„Ja v tom žiadny benefit ani výhodu navyše nevidím, keďže ďalší dvaja obvinení z rovnakého skutku skončili s prečinom nepriameho úplatkárstva a ja s trestom za zločin úplatku,“ reagoval a dodal, že výsledok sa snaží zvrátiť na Ústavnom súde.

Štanglovič sa tiež otázkami snažil poukázať na to, že v začiatkoch kauzy bol Beňovým advokátom Daniel Lipšic, ktorý sa neskôr stal špeciálnym prokurátorom.

Pojednávanie bude pokračovať 21. novembra. Vypovedať bude exšéf kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý rovnako s políciou spolupracuje a je svedkom vo viacerých kauzách, aktuality.sk

X X X

Odvolaný generálny riaditeľ SND Matej Drlička má silnú medzinárodnú podporu

Opera Europa je profesionálne združenie dvesto dvadsiatich dvoch operných súborov a festivalov z celej Európy. V súčasnosti prebieha jesenná konferencia o Integrácii a inklúzii v Maďarskej štátnej opere v Budapešti.

Slovenské národné divadlo je členom nášho združenia od júna roku 2022. Generálny riaditeľ Matej Drlička a jeho tím preukázali spomedzi našich členov vysokú mieru odbornosti a schopnosti konať už aj za tento krátky čas.

Bolo pre nás cťou, že pán Drlička sa zúčastnil na našej aktuálnej konferencii 20. októbra 2022 v Budapešti a že bol súčasťou otváracej diskusie na tému Kultúra a politika. Panel moderoval Martin Glaser, generálny riaditeľ Národného divadla Brno. Treba poznamenať, že zástupcovia súborov z Poľska a Maďarska neprijali naše pozvanie pridať sa do diskusie. Pán Drlička bol v tomto paneli jediný rečník z krajín V4. Účastníkov sme požiadali, aby vyjadrili svoje úprimné postrehy a názory na zložitý vzťah medzi kultúrou a politikou, najmä na vzťah medzi kultúrnymi organizáciami a vládami, ktoré ich financujú.

Sme si plne vedomí nevhodného vyjadrenia na adresu slovenských politikov, ktoré zaznelo v rámci diskusie. Združenie Opera Europa sa pridáva k ospravedlneniu pána Drličku a dúfa, že ospravedlnenie bude prijaté. Sloboda slova a prejavu je ústredným poslaním združenia Opera Europa, pretože je súčasťou demokratickej Európy. Naše združenie je bezpečnou platformou, na ktorej môžu divadlá diskutovať o svojich názoroch, vymieňať si skúsenosti a zdieľať odborné poznatky. Preto dúfame, že SND a jeho súčasnému vedeniu bude aj naďalej umožnené slobodne sa zúčastňovať na našich budúcich aktivitách a otvorene sa zapájať do našich vzájomných diskusií.

Svojím podpisom sa k podpore Mateja Drličku pridali predstavitelia operných domov, agentúr a vydavateľstiev: Bayerische Staatsoper z Mníchova, Teatro La Fenice z Benátok, Royal Opera House Covent Garden z Londýna, Kráľovská švédska opera zo Štokholmu, Teatro Regio z Turína, Teatro Regio z Parmy, Opera Graz, Dr. Raab & Dr. Böhm Künstleragentur z Viedne, predstavitelia asociácie Opera Europa, Inštitút Bohuslava Martinů / Smetana 200, Fínska národná opera a balet z Helsínk, operná platforma Opera Vision, vydavateľstvo Ricordi Berlin, Theatre du Châtelet v Paríži, Deutsche Oper am Rhein z Düsseldorfu, Oper Frankfurt, Badisches Staatstheater Karlsruhe, Teatro Lirico Cagliari, Litovská národná opera a balet z Vilňusu, Národná opera a balet v Skopje, Holandská národná opera a balet z Amsterdamu, Muziktheater Transparant Rotterdam, New Zealand Opera, Chorvátske národné divadlo Záhreb, Škótska národná opera z Glasgowa, Luzerner Theater zo Švajčiarska, Národná opereta Ukrajiny, Opera North z Leeds (UK), Opera v Göteburgu a ďalší./agentury/

X X X

Izrael: Lapid priznal volebnú porážku

Izraelský premiér Jair Lapid vo štvrtok priznal porážku v utorkových predčasných parlamentných voľbách.

Lapid vo vyhlásení svojej kancelárie zablahoželal k víťazstvu niekdajšiemu niekoľkonásobnému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi. Zároveň poveril kanceláriu predsedu vlády, aby pripravila všetko potrebné na odovzdanie moci.

„Štát Izrael je na prvom mieste,“ uviedol Lapid. „Netanjahuovi želám v záujme Izraelčanov a štátu Izrael veľa úspechov,“ dodal.

Lapid, ktorý bol na čele vlády iba štyri mesiace, urobil toto vyhlásenie po tom, čo bolo po spočítaní takmer všetkých hlasov už jasné, že Netanjahuova koalícia bude mať v parlamente väčšinu.

Podľa AP bude Netanjahuova vláda najpravicovejšia v dejinách štátu Izrael. Mala by sa sformovať v nasledujúcich týždňoch, aktuality.sk

X X X

Veľkí priemyselníci Soták a Klocok: Ceny na burzách sú ako čistá úžera, najhoršie príde v roku 2023

Ako skrotiť vysoké ceny elektriny a plynu. To je otázka, ktorej v súčasnosti čelia veľké priemyselné fabriky v krajine. Ceny kľúčových energetických komodít narástli do niekoľkonásobných výšok oproti časom pred vojnou. Tieto burzové ceny treba zregulovať, zhodli sa predstavitelia priemyslených podnikov na konferencii televízie TA3 Titáni v biznise.

 „Zatiaľ je situácia ukľudnená, aj vďaka tomu, že máme zásobníky s plynom naplnené. No diskutujeme s kolegami z Nemecka a zhodujeme sa, že príde ťažká diskusia koncom prvého kvartálu budúceho roka, keď sa zásobníky vyprázdnia. Potom ceny vyrazia prudko hore. Dovtedy treba urobiť veľa práce hlavne na úrovni EÚ v regulácii energií,“ vyhlásil predseda predstavenstva priemyselno-finančnej skupiny Matador Group Štefan Rosina.

Rosina povedla, že asi 80 percent objemu energií kupujú na spotovom trhu, teda trhu, kde je cena veľmi premenlivá.

 Skupinu dnes tvorí zhruba 30 firiem v oblasti strojárstva, automotive, priemyselnej automatizácie. Do automobiliek dodávajú komponenty v krajinách strednej a východnej Európy.

Ferozliatinárska firma OFZ z Oravy už musela prepúšťať. A to práve kvôli vysokým cenám elektriny. Práve tá tvorí 70 percent všetkých nákladov firmy. „V tejto kríze sme boli prví na rade. Prví sme museli reagovať tak, že od júla máme vypnutú výrobu a prepustili sme väčšinu zamestnancov. Dnes prejedáme zisk z minulých rokov a snažíme sa vydržať, kým sa situácia otočí. A ona sa otočí,“ povedal Branislav Klocok, generálny riaditeľ OFZ.

 Je už najhoršie za nami? „Nie je. Najhoršie nás ešte iba čaká,“ dodal. „Čaká nás to preto, lebo to, čo sa dnes deje, nerieši podstatu problému,“ myslí si Klocok. „To, čo sme my už zažili, to zažije väčšina firiem v prvom kvartáli 2023,“ pokračuje priemyselník.

 Podľa neho vysokú cenu elektriny neriešime ani na Slovensku, ani v Európe. Cenové stropy sú podľa neho iba istá forma dotácií pre firmy. „Keď budeme liečiť rakovinu ibuprofénom, tak nezmizne,“ tvrdí Klocok. Ceny na trhu vôbec podľa neho nezodpovedajú nákladom na jej výrobu, ani pomerom medzi dopytom a ponukou.

OFZ dodáva ferozliatiny pre oceliarsky a zlievarenský priemysel v regióne strednej Európy, pričom na tomto trhu je umiestňovaných zhruba 90 percent ich produkcie. Podľa magazínu Forbes ide o 15-stu najväčšiu rodinnú firmu na Slovensku.

Generálny riaditeľ Železiarni Podbrezová Vladimír Soták, ktorý zamestnáva zhruba tritisíc ľudí, sa zhoduje s Klocokom. Podľa neho dotácie nie sú riešením. Ceny energií sa na trhoch ponúkajú za oveľa vyššiu cenu ako tá, za čo sa vyrobí. „Tomu sa hovorí úžera,“ vyhlásil Soták. Burza mala byť podľa neho zastavená. Riešenie treba hľadať na európskej úrovni, tvrdí. Soták hovorí, že na Slovensku firma predáva iba 6 percent svojej produkcie. Zvyšok exportuje do Južnej Kórei, Indočíny, Ameriky či aj do severnej Afriky.

Regulácia búrz s energiami, ktorá bola platná v čase pred vojnou, dnes už neplatí, hovorí Rosina. „Toto si treba priznať. Aj keď vyletela cena hliníka, tak sa burza zastavila. Treba zastaviť špekulácie na trhu,“ pokračuje Rosina.

Budúci rok bude podľa neho kritický. Ľudia už teraz prejedajú svoje úspory, ktoré mali uložené v bankách. „Obávam sa, čo bude v budúcom roku, položku energií treba zastabilizovať. Keď sa minú zásobníky s plynom a nevymyslí sa, ako sa bude cena regulovať na prelome prvého a druhého kvartála budúceho roka, tak sa môžeme dočkať nepekných vecí,“ tvrdí. Tento mechanizmus treba vymyslieť nie na národnej, ale na európskej úrovni.

 Klocok hovorí, že ferozliatinári sú konkurencieschopní v Európe. No v každej krajine má fabrika inú podporu, zväčša väčšiu a na to slovenská firma dopláca. „My rozdiely stierame efektivitou. A to sa dá jedine výskumom, vývojom a investíciami,“ tvrdí.

Železiarne Podbrezová majú na rok 2023 zabezpečené dodávky elektriny a plynu. Kúpili ich v predstihu. „Máme zabezpečeného 60 percent plynu a 80 percent elektriny. Na budúci rok uvidíme, aký bude vývoj,“ povedal Soták.

„My nemáme na budúci rok nakúpené nič,“ zareagoval na otázku Klocok. Pre OFZ nemá zmysel kupovať elektrinu, lebo ak by ju nakúpili drahú, svoje výrobky by museli predávať za nekonkurencieschopné ceny. „Sme druhý alebo tretí najväčší spotrebiteľ elektriny na Slovensku,“ hovorí Klocok.

Rosina dodáva, že tiež nemajú nakúpené nič a kupujú na spotovom trhu, no ich výdavky na energie sú zo spomínaných troch fabrík najnižšie. Preto sa zamerali na alternatívne palivá. Na vypaľovanie v peciach si zabezpečili palivo LPG, aby neboli závislí iba na potrubnom či LNG plyne.

Zabezpečili si tiež naftové generátory v prípade, ak by vývoj na trhu s cenou elektriny nabral negatívny smer. „Ak by cena elektriny nabrala nejaké šialené sumy, tak si pustíme vlastné naftové generátory a je to vybavené,“ povedal Rosina.

Soták dodal, že aj oni si v Podbrezovej budujú na streche fabriky slnečnú elektráreň.

 Vláda predstavila zatiaľ riešenie pre malé a stredné podniky. Zastropuje ceny plynu na 99 eurách za megawatthodinu a ceny elektriny na 199 eurách za megawatthodinu. Veľké podniky sú samostatná kategória a vláda s nimi stále hľadá riešenie, zatiaľ nebolo predstavené./agentury/

X X X

V parlamente testujú hlasovací systém, Kollár zatiaľ odletel do Dubaja

Boris Kollár prerušil schôdzu parlamentu do 8. novembra, keď Národnú radu poznačil kybernetický incident. Dni voľna využil na cestu do zahraničia.

Po kybernetickom incidente, ktorý neúmyselne spôsobil poslanec OĽaNO Róbert Halák, v parlamente testujú hlasovací systém. Schôdza Národnej rady opäť začne až 8. novembra, a preto sa predseda parlamentu Boris Kollár rozhodol, že si zoberie dovolenku. Podľa informácií tvnoviny.sk dovolenkuje v Dubaji.

Informáciu potvrdila pre televíziu aj hovorkyňa Národnej rady Michaela Jurcová. Uviedla, že šéf Sme rodina využil voľno na oddych v zahraničí.

„Na základe včerajšej tlačovej konferencie (2. 11) bolo jasné, že sa technický problém identifikoval. Boli navrhnuté riešenia na minimalizáciu obdobného problému do budúcna. V súčasnosti to riešia odborníci a teda, dnes (3.11.) v Národnej rade Slovenskej republiky prebieha testovanie hlasovacieho systému. Predseda parlamentu zároveň s týmto záverom oboznámil všetky parlamentné politické strany, okrem SaS. Teda tie, ktoré súhlasili s tým, že schôdza bude pokračovať 8. novembra. Na základe všetkých týchto skutočností sa predseda parlamentu rozhodol využiť štyri dni voľna na cestu do zahraničia,“ vysvetlila Jurcová pre TV Markíza, aktuality.sk

X X X

Počet odídencov z Ukrajiny v Košiciach mierne stúpa. Vláda schválila plán na pomoc utečencom

 Poradca predsedu vlády pre cezhraničnú spoluprácu nevylučuje druhú vlnu utečencov z Ukrajiny. Termín je podľa Eduarda Buraša ťažké odhadnúť.

Chladnejšie počasie a masívne útoky ruských rakiet či iránskych dronov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru zvyšujú počty ľudí spoza našich východných hraníc, ktorí aj v Košiciach hľadajú bezpečie pred vojnovým konfliktom. O možnej humanitárnej katastrofe hovorí aj Eduard Buraš, poradca predsedu vlády SR pre cezhraničnú spoluprácu.

Nadchádzajúcu zimu považuje aj ministerstvo vnútra za vysoko rizikovú, pretože veľká časť ľudí je pre vojnu v súčasnosti v nevyhovujúcich podmienkach. Vláda nedávno schválila kontingenčný plán. Má riešiť mimoriadnu situáciu v súvislosti s možným hromadným príchodom Ukrajincov v zime na Slovensko.

Hľadajú ubytovanie pre rodinu na Ukrajine

Zvýšený počet ľudí, ktorí prichádzajú z vojnou postihnutej Ukrajiny, začína pociťovať aj mesto Košice. Kým v uplynulých týždňoch bolo v Centre prvého kontaktu na Staničnom námestí ubytovaných do 50 Ukrajincov, ku koncu tohto mesiaca sa ich počet zvýšil na 60. Celkovo v súčasnosti využíva toto centrum priemerne 240 ľudí denne, štvrtina z nich zostáva aj cez noc.

„Už teraz pociťujeme nárast počtu ľudí, ktorí od nás žiadajú pomoc, oproti minulému týždňu je to napríklad až o 15 až 20 percent viac. Pripravovali sme sa na takýto scenár a zatiaľ sme schopní to po všetkých stránkach zvládať. Postupné zvyšovaniu počtu utečencov zrejme súvisí s ničením elektrární alebo zmenou počasia, pretože nám volajú ľudia, ktorí už sú v Košiciach ubytovaní. Mnohí z nich chcú zohnať ubytovanie aj pre svoje rodiny a známych, ktorí sú ešte na Ukrajine,“ poznamenal Roman Dohovič, splnomocnenec mesta Košice pre Ukrajinu.

 Centrum prvého kontaktu pre utečencov pri stanici funguje nepretržite od začiatku marca 2022. Momentálne sú jeho ubytovacie kapacity vyťažené zhruba na 75 percent. V prípade, ak sa ešte viac naplnia, je mesto Košice pripravené do pár hodín navýšiť jeho kapacity o ďalších sto miest. Ak počty utečencov začnú dramaticky stúpať, mesto má pripravené ďalšie núdzové ubytovania v telocvičniach a rôznych ďalších objektoch aj s potrebným vybavením pre 1000 ľudí.

Pripravený aj rizikový scenár

Vláda schválila kontingenčný plán, ktorého očakávané náklady predstavujú takmer 32 miliónov eur, pričom až vyše 14 miliónov eur má predstavovať núdzové ubytovanie.

„Riziko tiež predstavuje ďalšia prípadná eskalácia konfliktu na Ukrajine, ktorá môže spôsobiť ďalší pohyb ľudí, utekajúcich z vojnovej oblasti smerom na západnú Ukrajinu a ďalej do Európy,“ píše ministerstvo.

V prípade vysoko rizikového scenára by mohlo prísť k presunom Ukrajincov na Slovensko v celkovom počte 700-tisíc nových utečencov. Denne by to mohlo byť 8-tisíc ľudí počas troch mesiacov.

Cieľom kontingenčného plánu je zaistiť bezpečný a dôstojný vstup a pobyt pre ukrajinských utečencov a ľudí z tretích krajín na slovenské územie. Zabezpečiť sa má prístup k informáciám a poradenstvu o možnostiach, právach a povinnostiach v rámci dočasnej ochrany v SR pre utečencov.

Materiál predpokladá aj zabezpečenie poskytovania služieb v prijímacích a tranzitných zariadeniach a miestach núdzového ubytovania. Zariadiť sa má aj kapacita pre prepravu veľkého počtu odídencov s cieľom odľahčiť hraničné priechody a prestupové uzly v rámci Slovenska.

Sirény znejú čoraz častejšie

Pravidelne na Ukrajinu cestuje Eduard Buraš, a to nielen s humanitárnou pomocou, ale chodí aj na jednania s predstaviteľmi Zakarpatskej oblasti.

„Chodím na Ukrajinu pravidelne, no v posledných týždňoch znejú sirény častejšie. Je to zvláštny pocit. Ľudia húfne vychádzajú z budov. Za dve hodiny som to zažil dvakrát. Zasahuje to už aj do bežného života v oblasti, kde nie sú, našťastie, žiadne útoky. Úradníci napríklad nemôžu vydávať potrebné povolenia, pretože musia odísť z kancelárií,“ poznamenal Buraš.

 Obáva sa hrozby humanitárnej katastrofy, drony útočia na mnohé zariadenia elektrickej a tepelnej infraštruktúry. Poukázal aj na to, že vicepremiérka Ukrajiny Iryna Vereščuková v televízii požiadala utečencov, aby sa počas zimy nevracali do vlasti.

Energetické systémy sú podľa nej v dôsledku ruských útokov nestabilné a v prípade návratu ľudí by boli viac zaťažené.

„Mnohí ľudia sa vydajú z vojnou zasiahnutých oblastí, kde nemajú vodu, elektrinu ani jedlo. Je im zima, nemajú kde poriadne prespávať. Pohne sa masa ľudí, smerovať bude práve na východ Ukrajiny,“ myslí si Buraš.

Šetrenie energie pociťujú aj priamo za hranicami, ľudia plnia požiadavky Kyjeva.

„Od 20. októbra platí nariadenie gubernátora, podľa ktorého sa napríklad muselo znížiť osvetlenie ulíc a budov o 20 percent. Pokiaľ je to možné, nepoužívajú kávovary a ďalšie spotrebiče. Šetrí každý,“ hovorí Buraš.

Už teraz je situácia na Ukrajine napätá, mnohé podniky pracujú s obmedzením práve pre nedostatok elektriny. „Čo bude o mesiac, nikto nevie? Nevylučujem, že dôjde k druhej vlne, nevieme však, kedy. Počet dní útokov sa zintenzívňuje. Mali by utečeneckú krízu zvládnuť, máme už skúsenosti,“ dodáva Buraš, aktuality.sk

X X X

Spolužiaci si Alexov útok v Novákoch nevedia vysvetliť. Cieľom mala byť zástupkyňa

 Nikto netuší, čo sa prvákovi Alexovi premietalo hlavou, keď na Strednú odbornú školu v Novákoch priniesol sekeru. Namiesto vyučovania sa v krajnej triede budovy odohrala dráma. Sekerou sa zahnal proti svojej spolužiačke, ktorá mala počúvnuť jeho príkaz, aby v triede zostala. Z triedy sa nepohla, nakoniec ju s krvavou tvárou musela odviezť sanitka. Alexovi sa podarilo utiecť, polícia ho však chytila na poli neďaleko školy

Študenti boli v šoku, niektorí spočiatku neverili, že k útoku naozaj došlo. „Mne to prišlo až bizarné, že naháňal niekoho so sekerou,“ povedal jeden zo skupiny prvákov, ktorí pred jednou hodinou popoludní opúšťali školu. Mierili domov k vystrašeným rodičom, ktorí sa priebežne ubezpečovali, že sú v poriadku. Nešlo o Alexových spolužiakov, neboli preto svedkami jeho vyčíňania.

 Realita na nich doľahla až neskôr, keď sa zo všetkých strán začali šíriť informácie, aj články v médiách. Neskôr videli dievčatá, ktorým plač rozmazal mejkap. „Baby boli hotové. Viem, že niektorí išli aj domov,“ doplnil. Zranených študentov však priamo podľa neho nezahliadli. V jeho hlase bolo cítiť snáď aj trochu úľavy.

V čase tragédie sa pripravovali na telesnú výchovu. „Utekal okolo našich dverí, našťastie k nám do telocvične nešiel,“ opísal ďalší prvák. Informáciu sa dozvedeli asi 15 minút po ôsmej hodine od telocvikára, ktorý mal za ním vybehnúť a mal zakrvavené dievča vidieť na vlastné oči.

Uzavretý a bezkonfliktný chlapec

„Zo šatne sme sa pozerali na to, ako prichádzali sanitky policajné autá,“ dodali prváci. Policajti chlapca krátko po útoku zadržali na neďalekom poli. Policajtov neskôr videli v jedálni, kde sedeli spolu so žiačkami z Alexovej triedy. „Hovorili, že tam sú, ak by za nimi niekto potreboval ísť,“ doplnil jeden z prvákov.

Škola má dve samostatne stojace budovy A a B, útok sa odohral v časti A. Trieda, kde Alex použil prinesenú sekeru, sa nachádza v rohu budovy na hornom poschodí. „Všetkých nás to hlboko zasiahlo. Máme tu intervenčný psychologický tím, ktorý pracuje so žiakmi, o chvíľu budeme mať sedenie aj s učiteľmi,“ uviedla riaditeľka školy Katarína Piačková.

 Študenti si nevedia Alexovo konanie vysvetliť. „Bol to môj bývalý spolužiak. Vždy bol taký tichý človek, nikdy mi nedošiel nebezpečný. Neviem, čo sa s ním stalo,“ hovorí Alexov bývalý spolužiak zo základnej školy. Ako uzavretého a bezkonfliktného chlapca ho opisuje aj ďalší z prvákov, ktorý s ním navštevoval základnú školu. „Učil sa dobre, v rámci triedy patril k najlepším. Nešli mu iba jazyky – slovenčina, angličtina,“ spresnil. Na základnej škole sa s ním podľa jeho slov všetci bavili. „Nikto u nás nebol osočovaný,“ dodal. Napriek tomu, že bol uzavretý, vedel sa so spolužiakmi aj porozprávať. Rodinu opísal ako bezproblémovú.

Prečo práve ju, netušia

O tom, že by útočníka niekto šikanoval, či už na základnej alebo strednej škole, prváci nič nevedia. Prváci mali s časťou Alexovej triedy spoločnú etickú výchovu. Okrem neho mali stretávať aj jeho spolužiačku, ktorá sa stala jeho terčom. Podľa našich informácií malo ísť o dievča menom Tamara. Prečo napadol práve ju, prváci netušia.

 Blok A polícia uzavrela, nikto ho nemohol na nejaký čas opustiť. Opáskovala aj príjazd ku škole z oboch strán ulice. Na ulicu mohli z hlavnej cesty odbočiť len rezidenti a ľudia smerujúci do prevádzky s občerstvením či na úrad. Po útoku vyučovanie v bloku podľa prvákov neprebiehalo. „Rozprávali sme sa s učiteľmi o tom, čo sa stalo,“ priblížili.

V piatok sa chystajú do školy, ráno je však podľa nich naplánovaná porada. Čo presne sa v Alexovej triede pred prvou hodinou odohralo, nie je úplne jasné. Podľa výpovedí prvákov chcel vraj Alex zaútočiť na jednu z dvoch zástupkýň riaditeľky. Malo ísť o Alicu Haláčovú. Ešte pred rozhovorom s prvákmi sme sa ju pokúšali telefonicky kontaktovať, mala však vypnutý telefón.

Alex chcel vraj zaútočiť aj na spolužiaka, tomu sa však malo podariť z triedy utiecť. Spolužiačke Tamare, ktorá bola na druhom konci triedy mal údajne povedať, aby zostala v triede. „Ona v tom šoku zostala a potom jej dal po hlave sekerou,“ povedal jeden z prvákov, aké informácie sa k nemu dostali. Podľa televízie JOJ ju mal seknúť do čela. Akou časťou ju zasiahol, je predmetom dohadov. Myslia si, že sekeru priniesol v taške. „Aké budú ďalšie kroky, nevieme,“ odpovedali prváci na otázku, či po tejto udalosti očakávajú napríklad zavedenie kontrol./agentury/

X X X

Výstavba začala. Do práce na závode pre Volvo vo Valalikoch povolali aj najväčší buldozér v krajine

Na strategickom území Valaliky (okr. Košice-okolie), bude stáť nový závod Volvo. V týchto dňoch tam spoločnosť Valaliky Industrial Park, ktorej jediným spoločníkom a vlastníkom je ministerstvo hospodárstva, začína s budovaním zariadenia na zabezpečenie hygieny a BOZP na pracovisku.

Na stavenisku sa už pohybujú ťažké mechanizmy – bagre, buldozéry, vrátane najväčšieho, aký sa momentálne nachádza na Slovensku. Ľudia z okolia uvidia na stavenisku aj obslužné terénne motorové vozidlá.

Začiatkom minulého týždňa sa začal tzv. záchranný archeologický prieskum podľa rozhodnutia Krajského pamiatkového ústavu (KPÚ) Košice, ktorý priebežne vykonáva kontrolu. Predpokladaný termín ukončenia archeologického prieskumu je do dvoch mesiacov, počas ktorých sa postupne bude zvyšovať objem nasadenej techniky a pracovníkov v teréne. V úvodnej fáze odkryli pracovníci skrývku ornice na archeologicky nezaujímavých plochách. Výskum sa realizuje prostredníctvom piatich bagrov a zvyšná technika sa pripravuje na využitie v teréne. K dnešnému dňu bolo uskutočnených 49 sond. Archeologická sondáž bola zatiaľ bez nálezu.

Orná pôda, ktorú je potrebné presunúť, je vlastníctvom štátu a k jej použitiu sa vyjadrujú príslušné štátne orgány. Je presne určené, na aké miesto a prečo sa vyvezie. Poslúži napríklad na sanáciu ekologických záťaží, zvýšenie bonity pôdy v miestach, kde ja bonita nižšia, alebo rekultiváciu území. V zásade sa využíva najmä na poľnohospodárske účely. Ku každému využitiu musí existovať zmluva na takéto využitie s vlastníkom územia, kam sa má pôda odviezť a rozprestrieť. Až potom príslušný okresný úrad, lesný a pozemkový odbor vydá rozhodnutie o trvalom vyňatí pôdy.

Investor tiež začal s výkupom pozemkov v katastroch obcí Geča a Čaňa a pokračuje v projekčných prácach. Priebežne začína všetky potrebné povoľovacie konania na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), búracie a stavebné konania.

Začatie hrubých terénnych úprav je plánované na prvý kvartál roku 2023 a zakladanie prvých pilotov budúceho závodu v druhom kvartáli 2023. Predpokladaný nábor a príprava budúcich zamestnancov je plánovaná už v roku 2025 a začiatok výroby v roku 2026./agentury/

X X X

Ukrajina sa nezúčastní na summite G20 v Indonézii, ak príde Putin

Indonézsky prezident Joko Widodo na summit zavolal i ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, a to napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20.

Ukrajina sa nezúčastní na nadchádzajúcom summite krajín G20 v Indonézii v prípade, že tam príde aj šéf Kremľa Vladimir Putin, vyhlásil vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ak by sa mal zúčastniť vodca Ruskej federácie, Ukrajina sa nezúčastní,“ povedal Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s gréckou prezidentkou Katerinou Sakellaropulosovou v Kyjeve.

Účasť Putina na schôdzke lídrov skupiny najväčších ekonomík sveta G20 zatiaľ nie je istá, pripomína agentúra AFP. Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a organizuje aj tohtoročný summit, ktorý sa uskutoční 15. až 16. novembra na ostrove Bali. V apríli Jakarta oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina.

Indonézsky prezident Joko Widodo na summit zavolal i ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, a to napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20, aktuality.sk

X X X

 Bulharský parlament schválil vojenskú pomoc pre Ukrajinu

Bulharsko bolo jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré neposielajú Ukrajine vojenskú pomoc.

Bulharský parlament vo štvrtok drvivou väčšinou hlasov v pomere 175:45 schválil poskytnutie ťažkých zbraní pre Ukrajinu. Tomuto rozhodnutiu predchádzali mesiace sporov medzi politickými stranami Bulharska, ktoré je členom NATO, informuje TASR s odvolaním sa na stanicu Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúru Reuters.

 Poslanci rozhodli, že bulharský kabinet musí začať rozhovory so spojencami v NATO, aby nahradili alebo posilnili obranné kapacity Bulharska a umožnili tak rýchlejšie uvoľnenie techniky bulharskej armády zo sovietskej éry pre Ukrajinu.

Bezprostredne nebolo jasné, akú vojenskú techniku Bulharsko vyšle na Ukrajinu, ani kedy sa to môže stať. Parlament však vyzval dočasnú vládu, aby do mesiaca prišla s plánom dodávok zbraní pre Ukrajinu.

Ako pripomenula agentúra Reuters, Bulharsko bolo jednou z mála krajín Európskej únie, ktoré neposielajú Ukrajine vojenskú pomoc. Reuters vysvetlil, že táto téma rozdeľovala vládnu koalíciu, zahŕňajúcu aj prokremeľskú Bulharskú socialistickú stranu (BSP). Tá v máji rozhodnutie o vojenskej pomoci pre Ukrajinu zablokovala.

Agentúra Reuters spresnila, že dočasný minister obrany Dimitar Stojanov vo štvrtok súčasne informoval, že Bulharsko si nemôže dovoliť poslať na Ukrajinu svoje protilietadlové raketové systémy alebo bojové lietadlá sovietskej výroby, ktoré žiada Kyjev. Minister vysvetlil, že Bulharsko tieto zbraňové systémy nemá čím okamžite nahradiť.

„Ťažkú techniku, ako sú (systémy) S-300, S-125 a ďalšie protilietadlové raketové systémy, ako aj stíhačky Su-25 a MiG-29, v tejto chvíli nemožno poskytnúť. Najprv by sme potrebovali vymeniť naše vybavenie,“ objasnil Stojanov.

Unáhlené

Proti rozhodnutiu, ktoré parlament napokon schválil, sa postavila proruská ultranacionalistická strana Obnova (Vazraždane) a socialisti. Prívrženci Obnovy usporiadali pred parlamentom malý protest, na ktorom varovali, že zaslanie vojenskej pomoci Ukrajine pripraví Bulharsko o jeho obranné kapacity, doplnila agentúra AFP.

Socialistický poslanec Kristijan Vigenin označil rozhodnutie parlamentu o vojenskej pomoci pre Ukrajinu za „unáhlené, zle pripravené a prijaté bez potrebnej analýzy rizík pre našu krajinu.“

Predchádzajúci parlament síce neschválil vyslanie vojenskej pomoci na Ukrajinu, ale povolil opravu ukrajinských tankov na bulharskej pôde, ako aj zaslanie prilieb a protitlakových viest.

Bulharsko, ktoré je veľkým výrobcom ľahkých zbraní a munície, bagatelizovalo správy médií, že už nepriamo dodáva muníciu Ukrajine, a to prostredníctvom zmlúv s Poľskom a Spojenými štátmi. Údaje zverejnené najväčšími zbrojovkami v Bulharsku však naznačujú, že ich produkcia sa od začiatku vojny na Ukrajine strojnásobila, aktuality.sk

X X X

 Moskva si s Ukrajinou vymenila už 214 zajatcov vrátane obrancov Mariupola

Rusko a Ukrajina si vo štvrtok vymenili dovedna 214 vojnových zajatcov – každá zo strán ich prepustila 107.

Mnohí z prepustených Ukrajincov sú zranení bojovníci, ktorí sa svojho času pokúšali pred ruskými silami ubrániť ukrajinské prístavné mesto Mariupol, informuje agentúra Reuters.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina prepustila 107 ruských vojakov, ktorí budú prevezení do Moskvy, kde im bude poskytnutá „nevyhnutná lekárska a psychologická pomoc“.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak zase informoval, že až 74 spomedzi dovedna 107 prepustených ukrajinských bojovníkov bolo v apríli a máji obrancami ostreľovaného oceliarenského komplexu Azovstaľ, ktorý bol dejiskom posledných bojov v Rusmi obliehanom v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol.

„Podarilo sa nám výmenou získať ťažko zranených (bojovníkov) z Mariupola vrátane tých, ktorí sú pripútaní na lôžko, chlapcov s ranami od šrapnelov na rukách aj nohách, strelnými ranami v rôznych častiach tela. Sú medzi nimi ľudia s amputovanými končatinami, aj takí, ktorí si necítia časť tváre, či (iní) s infikovanými ranami,“ uviedol.

Výmenu zajatcov už predtým avizoval na platforme Telegram líder samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Denis Pušilin. Uvádzal vtedy, že z celkového počtu 107 prepustených má byť až 65 ľudí z Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

Predchádzajúca výmena zajatcov sa konala 29. októbra. Kyjev vtedy informoval, že zo zajatia sa na Ukrajinu vrátilo 52 ľudí. Ruské ministerstvo obrany uvádzalo, že prepustených bolo vtedy 50 vojakov, ktorí boli „v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve“, aktuality.sk