Bez muža, ktorý zohnal milióny, hrozí jej strane koniec. Strana Za ľudí je v komplikovanej finančnej situácii. Bez Andreja Kisku, ktorý vedel zohnať peniaze, je jej budúcnosť neistá. Kým pre Hlas či Republiku by prípadné predčasné voľby mohli byť požehnaním, keďže strany by v prípade priaznivého výsledku získali milióny eur a ďalšie kreslá v parlamente, pre niektoré politické subjekty by išlo o katastrofu.
Napríklad pre stranu Za ľudí, ktorá sa v prieskumoch dlhodobo pohybuje pod tromi percentami, čo naznačuje, že by na svoje fungovanie od štátu nezískala ani cent.
Za ľudí by v prípade skorších volieb navyše nezískala ani tie peniaze, ktoré im má štát ešte vyplatiť do konca súčasného volebného obdobia.
Subjekt Veroniky Remišovej je pritom už aj bez toho vo vážnych finančných problémoch. Stranu dusia obrovské pôžičky, ktoré musí splácať, a to ju ešte v nasledujúcom období čaká pätoro volieb.
Státisíce od podnikateľov
Ešte v roku 2019 sa o Andrejovi Kiskovi, zakladateľovi Za ľudí, uvažovalo ako o budúcom premiérovi. Prieskumy jeho strane predpovedali dvojciferný výsledok, napokon voľby pre Kisku dopadli fiaskom.
To sa odrazilo aj na finančnej kondícii strany. Kým napríklad hnutiu OĽaNO volebný výsledok priniesol viac ako 20 miliónov eur, kiskovci si musia vystačiť so zhruba piatimi miliónmi.
V skutočnosti však strane zostáva oveľa menej peňazí. Za ľudí si totiž pred voľbami napožičiavala vyše tri milióny eur. Všetky peniaze pre svoju vznikajúcu stranu zabezpečil sám exprezident.
Najviac, až 1 750 000 eur, kiskovcom na trojpercentný úrok požičali manželia Trenkovci. Pavel Trenka bol do roku 2018 generálny riaditeľ HB Reavis Group. S Kiskom sú dlhoroční priatelia.
Relatívne veľkú sumu peňazí získal Kiska aj od podnikateľa Petra Zálešáka, spolumajiteľa Nay Elektrodom. Zálešák je tiež Kiskov dlhoročný priateľ a starý obchodný partner. Strane Za ľudí požičal rovných 900 000 eur. Ďalších 600 000 eur Kiska získal od druhého spolumajiteľa Nay Jána Tomáša.
Pochybnosti o budúcnosti
Kiska už medzitým zo strany odišiel, no tá musí svoj dlh splácať aj naďalej. Všetky pôžičky musí subjekt splatiť do konca mája budúceho roka.
Pre stranu to znamená doslova existenčné problémy, čo si všimla aj audítorka, ktorá kontrolovala minuloročnú účtovnú závierku Za ľudí. Koncom roka 2021 mala strana ešte stále dlh viac ako 930-tisíc eur, no jej majetok bol nižší ako 300-tisíc.
„Uvedená situácia naznačuje existenciu významnej neistoty, ktorá môže vyvolať pochybnosť o schopnosti politickej strany naďalej nepretržite pokračovať v činnosti,“ skonštatovala audítorka vo svojej správe.
Že má strana reálne finančné problémy, sa ukazuje už aj v praxi. Analytik Transparency International Slovensko Ľuboš Kostelanský upozorňuje, že Za ľudí zatiaľ ako jediná parlamentná strana nevložila žiadne peniaze na svoj transparentný účet, týkajúci sa jesenných spojených komunálnych a župných volieb.
„Jej kandidát na košického primátora Milan Lešňák si tak napríklad musí zháňať financie na kampaň sám,“ hovorí Kostelanský. V podobnej situácii je aj kandidát strany na bratislavského župana Dušan Velič, ktorý sa zasa obrátil na ľudí, aby mu na kampaň prispeli.
Pomôže Kiska?
Šéfka Za ľudí Veronika Remišová nám k finančnej situácii strany napísala len stručné a vyhýbavé stanovisko: „Strana Za ľudí má pôžičky z roku 2019, ktoré postupne splácame.“
Za ľudí by vďaka príspevku od štátu mala mať dosť peňazí na to, aby pôžičky splatila. Problémom pre stranu je, že sa blíži až pätoro volieb a na ne jednoducho Remišová financie mať nebude.
Slovensko čakajú župné a komunálne voľby túto jeseň, ako aj ďalšie parlamentné voľby, ktoré by sa mali konať v roku 2024. Krátko po nich nasledujú voľby do europarlamentu a prezidentské voľby.
Transparency International Slovensko odhaduje, že všetkých pätoro volieb zvyčajne vyjde parlamentnú stranu na štyri až päť miliónov eur. „Bežná prevádzka stredne veľkých strán vychádza ročne na asi pol milióna – celkovo na štyri roky tak potrebujú tých sedem miliónov,“ tvrdí mimovládka.
Podľa Kostelanského môže strana Veroniky Remišovej situáciu vyriešiť „peniazmi zvonku“, teda získaním darov a pôžičiek. „Je však otázne, či majú šancu byť takí úspešní, ako bol v minulosti zakladateľ Andrej Kiska, ktorý sa okrem svojho bohatstva mohol oprieť aj o blízke vzťahy s ďalšími bohatými podnikateľmi,“ dodal analytik.
Exprezidenta sme sa pýtali, čo hovorí na finančné problémy strany a či je pripravený svojmu „dieťaťu“ opäť pomôcť. „Nemám takúto informáciu…“ odpísala nám neurčito bývalá hlava štátu, aktuality.sk
X X X
Pelosiovej let prekonal rekord FlightRadaru, web na trasovanie lietadiel skolaboval
Server pre sledovanie lietadiel FlightRadar24 zažíval v posledných hodinách nebývalý nápor. Viac ako 700-tisíc ľudí sledovalo dráhu Boeingu C-40C s označením SPAR19. Na jeho palube sedela predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová.
Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová sa 2. augusta 2022 po prílete do Tchaj-peja stala najvyššou americkou predstaviteľkou, ktorá navštívila Taiwan za posledných 25 rokov.
Trasa lietadla nenapovedala, či zamieri v rámci svojej ázijskej cesty aj na Taiwan alebo nie, píše The Wall Street Journal (WSJ). Výpadok mala aj čínska sociálna sieť Weibo.
Návštevnosť servera FlightRadar24 bola počas dňa taká veľká, že prevádzkovateľ musel na twitteri zverejniť upozornenie, že dáta budú nedostupné. Záujemcovia sa dostali len na čakaciu listinu.
Neskôr web na twitteri informoval, že let Pelosiovej prekonal všetky doterajšie rekordy – sledovalo ho 708-tisíc používateľov a stal sa tak najsledovanejším živým letom FlightRadaru všetkých čias.
Zrejme pod náporom záujmu o návštevu Pelosiovej na Taiwane dnes nefungovala ani obľúbená čínska sociálna sieť Weibo, ekvivalent Twitteru. Názory na príčinu odstávky na sociálnych sieťach sa líšia. Podľa jednej teórie bola sieť Weibo tak preťažená záujmom o správy o Pelosiovej, že z technických dôvodov spadla. Druhý variant spomína cielené vypnutie čínskou vládou, aby tak zamedzil nekontrolovanému šíreniu informácií, ktoré Peking neschvaľuje.
Platforma Weibo bola plná obáv z možného konfliktu aj vlasteneckého nadšenia a cesta Pelosiovej bola najsledovanejšou témou, píše agentúra Reuters.
Podľa WSJ sa všetkých desať najsledovanejších tém týkalo tejto návštevy. Najpopulárnejší hashtag mal takmer 1,3 miliardy vzhliadnutí. Krátko pred polnocou miestneho času (18:00 SELČ) sa medzi sledované trendy dostalo súslovie „Weibo Crashed“, teda výpadok siete Weibo. Odsúdenie návštevy čínskou vládou malo podľa WSJ 180 miliónov vzhliadnutí.
Spojené štáty vopred oficiálne nepotvrdili, že Pelosiová na ostrov, na ktorý si nárokuje Čína, dorazí. Pelosiová priletela na Taiwan napriek čínskym hrozbám, že takýto krok bude mať vážne následky a je najvyššou americkou predstaviteľkou, ktorá navštívila Taiwan za posledných 25 rokov. Čínske ministerstvo zahraničia po jej prílete na ostrov vydalo vyhlásenie, v ktorom návštevu ostro odsúdilo. Podľa neho má táto cesta závažný vplyv na politické základy čínsko-amerických vzťahov a narúša zvrchovanosť Číny. Peking tiež oznámil začatie vojenských manévrov pri Taiwane./agentury/
X X X
Najhorší scenár: Elektrina a plyn zdražejú o stovky eur. Očakáva sa rozhodnutie, Sulík čaká na podpis komisie
Od 121 do 243 eur mesačne. To sú hroziace nárasty pri účtoch za elektrinu, plyn a teplo. V strede leta vydal predpoveď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v prípade, že nedôjde k štátnemu zásahu.
Regulátor odhaduje, že domácnosť, ktorá za bežnú spotrebu elektriny a vykurovanie a ohrev vody prostredníctvom centrálneho zdroja tepla platí v tomto roku približne 1 052 eur, by v budúcom zaplatila až 2 504 eur za rok. Ide o nárast približne 1 500 eur za rok a približne 120 eur za mesiac. V percentách takejto domácnosti narastie ročný účet o 138 percent.
Iný prepočet ukazuje, že domácnosť, ktorá má bežnú spotrebu elektriny a plynu, pričom plyn využíva na vykurovanie a ohrev vody, by mala od budúceho roka zaplatiť 4 742 eur. V tomto roku sú jej náklady na energie iba 1 819 eur. Ide tak o ročný nárast o vyše 2 922 eur, mesačne o 243 eur viac.
Celkovo tak odhaduje regulátor, že ceny za energie porastú od 134 do 161 percent, čo je v eurách od 121 do vyše 243 eur za mesiac.
Štát tieto nárasty vidí, a preto sa rozhodol zakročiť. Vláda ešte vo februári podpísala tzv. memorandum so Slovenskými elektrárňami. Ministri sa s predstaviteľmi elektrární, ktoré zo 66 percent ovláda energetický gigant EPH a Enel so zvyšným podielom štátu, dohodli, že na roky 2023 a 2024 zastropujú ceny elektriny pre všetky domácnosti. Zľavnenú cenu 61,2 eura za megawatthodinu by mali dostať všetky domácnosti so spotrebou do štyroch megawatthodín za rok.
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) vtedy sľubovali za dva roky ušetriť dovedna miliardu eur. V prepočte by tak domácnosť ušetrila za dva roky 500 eur. Dokopy sa zľavy budú týkať dvoch miliónov domácností. Problémom je, že už je začiatok augusta a verejnosť nevidela detaily, ako budú výhodnejšie ceny fungovať v praxi.
Slovenské elektrárne (SE) pre Pravdu zareagovali, že už sa čaká iba na Európsku komisiu. „Dohoda medzi Slovenskými elektrárňami a ministerstvami je pripravená, čaká sa schválenie zo strany Európskej komisie,“ tvrdí hovorkyňa elektrární Oľga Baková. Denník Pravda oslovil s prosbou o reakciu aj Zastúpenie Európskej komisie, tá zareagovala, že „je v tejto záležitosti v kontakte so slovenskými orgánmi. Nemôžeme ďalej komentovať obsah rozhovorov, ani predpovedať ich výsledok alebo načasovanie,“ znie oficiálne stanovisko eurokomisie.
Ministerstvo hospodárstva pod vedením Richarda Sulíka tvrdí, že intenzívne komunikuje s Európskou komisiou. Za predpokladu, že proces bude úspešné dokončený na jeseň, podpis zmluvy sa očakáva ku koncu roka 2022.
Zatiaľ nie je jasné ani to, kto okrem domácností sa dočká lacnejšej elektriny. Je otázne, čo bude napríklad so zariadeniami sociálnych služieb alebo s nemocnicami, verejnými budovami či so školami a škôlkami. „Súčasné riešenie predpokladá, že zachovanie cien elektriny z roku 2022 bude zatiaľ možné len pre domácnosti. Objem elektriny prisľúbenej od SE totiž kopíruje spotrebu domácností,“ napísal rezort hospodárstva v stanovisku.
Hovorca regulačného úradu upozorňuje, že uplatnenie memoranda bude kľúčové pre zmiernenie nárastu cien. „ÚRSO na absenciu pravidiel pre implementáciu memoranda upozornil, pretože sa už začal proces regulácie cien elektriny na budúci rok – tie vychádzajú z indexu trhových cien elektriny za obdobie od 1. augusta do 30. septembra,“ hovorí Radoslav Igaz z ÚRSO.
V súčasnosti až dve tretiny všetkej elektriny vyrobenej na Slovensku dodávajú práve Slovenské elektrárne. Ide približne o 60 percent celkovej spotreby krajiny.
Väčší problém je plyn
Skrotenie vysokého nárastu sa podobne ako pri elektrine má udiať aj pri plyne. Plyn je kľúčová komodita aj preto, lebo viaceré centrálne zdroje tepla, ktoré vykurujú paneláky a byty, používajú ako zdroj práve plyn.
Minister hospodárstva vyhlásil, že spolu so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP) sa dohodol, že ceny plynu zregulujú. A to tak, že domácnosti podpíšu nové zmluvy na dodávky plynu. Okrem SPP podobné zmluvy ponúknu svojim zákazníkom aj ďalší dodávatelia plynu na Slovensku, akými sú ZSE, VSE a Innogy.
Na výber budú dve možnosti – buď nové jednoročné alebo štvorročné zmluvy. No počas tejto doby ju budú musieť zákazníci dodržať. Od 1. januára 2023 by mal plyn zdražieť o 33 percent pre tých ľudí, ktorí od augusta podpíšu so SPP nové štvorročné zmluvy. Na budúci rok by tak domácnosti zaplatili za megawatthodinu 57 eur. „Potom to ide na 65 eur, v roku 2025 na 72 eur a v roku 2026 na 76 eur za megawatthodinu,“ spresňoval prednedávnom Sulík.
Ak si teda zoberieme priemernú rodinu s jedným malým dieťaťom, ktorá býva v dvojizbovom byte a plyn používa iba na varenie, od Nového roku by si priplatila približne vyše 21 eur. V roku 2024 by si priplatila 14 percent navyše, v tom ďalšom roku ďalších 11 percent, a v poslednom, štvrtom roku ďalších 6 percent navyše. V závislosti od toho, koľko domácnosť využíva plyn, by jej v roku 2023 ceny porástli zhruba od 20 eur do 400 eur.
Domácnosti budú mať aj druhú možnosť. Podpísať s SPP iba ročný kontrakt. V takom prípade by šlo o navýšenie o 59 percent od 1. januára 2023. Cena plynu bude 66 eur za megawatthodinu.
Ak by sa pre takúto možnosť rozhodla priemerná rodina s jedným malým dieťaťom žijúca v dvojizbovom byte a plyn by používala iba na varenie, medziročne by si priplatila približne 38,4 eura. Iný príklad – rodina žijúca v dome s tromi väčšími deťmi a plyn využívajúca na kúrenie, varenie a ohrev vody by si medziročne priplatila 691,4 eura. Cenové zvýšenie v takomto prípade je zhruba od 38 do 691 eur.
V utorok ministerstvo zareagovalo, aká je aktuálna situácia s reguláciou plynu. „Ministerstvo hospodárstva pripravuje vládny materiál, v ktorom budú doriešené všetky potrebné otázky. Po jeho schválení vládou bude možné pre domácnosti uplatniť ceny plynu nižšie, ako bude stanovená regulovaná cena plynu ÚRSO. Regulované ceny budú pre domácnosti uplatnené automaticky. Pripomíname, že prvoradým cieľom rezortu hospodárstva je zabezpečiť v súčasnej zložitej situácii dostatok plynu pre všetkých odberateľov a zároveň ponúknuť domácnostiam možnosť získať plyn za regulovanú sumu,“ uvádza ministerstvo hospodárstva.
Ceny tlačí hore vojna
Dôvodom prudkého rastu sú vysoké ceny komodít na trhoch. Tie tlačí vysoko ruská invázia na Ukrajinu a s ňou spojená neistota. Moskva a Gazprom tiež škrtia dodávky plynu do Európy, čím znervózňujú trhy a cenu vzácnej komodity tak vytláčajú stále vyššie a vyššie.
Na začiatku augusta sa cena elektriny pohybovala na pražskej burze PXE na hranici 386 eur za megawatthodinu. Pritom pred rokom stála jedna megawatthodina iba 79 eur. To znamená, že ide takmer o 5-násobný nárast elektriny.
Cena plynu na pražskej burze zase je na úrovni vyše 163 eur za megawatthodinu. Pritom pred rokom cena plynu bola len niečo okolo 30 eur. Za rok ide o viac ako 5-násobný nárast./agentury/
X X X
Zadržali ho v Albánsku, ale hneď aj prepustili. Doležaj z drogovej kauzy Venal by mal doraziť na súd
Dnes sa ukáže, či obžalovaný v kauze Venal 6 naplní svoje slová a postaví sa pred súd. Začiatkom mája 2021 NAKA opäť udrela proti drogovému podsvetiu v meste Sereď. Išlo o raziu Venal s poradovým číslom 6. Obvinilia 16 ľudí, medzi nimi aj Romana Doležeja, ktorý si už predtým odsedel väčšinu trestu zo svojho predchádzajúceho prípadu známeho ako piešťanskí piťovci.
Doležaj však medzi zadržanými pri Venale 6 nebol, vyparil sa. Prešlo 14 mesiacov a polícia sa pochválila, že Doležaja začiatkom júla 2022 dolapili v albánskom meste Durres.
„Vďaka operatívnym poznatkom cieľových pátračov Prezídia Policajného zboru SR a vďaka výborným vzťahom v rámci zoskupenia ENFAST (Európska sieť tímov cieľového pátrania) sa ho podarilo zadržať.“
Krátko potom sa však ukázalo, že albánski policajti museli Doležaja hneď aj pustiť, lebo zatykače na jeho osobu boli zrušené ešte pred tým, ako ho zadržali.
Medzinarodný a európsky zatykač na Doležaja síce platili približne rok, ale napokon ich Špecializovaný trestný súd zrušil. On sám totiž deklaroval, že by chcel chodiť na pojednávania súdu, ale zatykače mu v tom bránia.
„Obžalovaný Roman Doležaj písomne oznámil, že sa nemôže zúčastniť nariadených hlavných pojednávaní z dôvodu vydaných zatýkacích rozkazov a požiadal o ich zrušenie. Tejto žiadosti obžalovaného súd vyhovel a príkaz na zatknutie, ako aj európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz boli dňa 30. 6. 22 zrušené,“ vysvetľovala médiám hovorkyňa Špecializovaného trestného súdu Katarína Bednáriková.
Podľa informácií Aktuality.sk však deklarácia Doležaja, že chce prísť na súd, nebola jediným argumentom na zrušenie zatykačov.
K zrušeniu došlo iba päť dní pred tým, ako Doležaja zadržali policajti v Albánsku. Tí však o tomto zrušení nevedeli. Policajné prezídium vysvetlilo, že o zrušení zatýkacích rozkazov sa dozvedelo 6. júla, teda jeden deň po Doležajovom dolapení.
„Rozhodnutia súdu o zrušení zatykačov zo dňa 30. 6. 2022 nám boli doručené až siedmy deň po ich vydaní, a to 6. 7. 2022, teda deň po zadržaní osoby. Robili sme následne maximum a informovali sme Interpol, že všetky dôvody na jeho zadržanie boli zrušené,“ konštatoval hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
Hlavné pojednávanie s obžalovanými v kauze Venal 6 okolo Milana Adamíka a spol. sa má začať dnes ráno na Špecializovanom trestnom súde. Na deklarovanom záujme Doležaja, že sa na súdnom konaní zúčastní, sa podľa jeho obhajkyne Jany Kubáňovej nič nezmenilo.
Doležaj v tejto kauze čelí obžalobe z drogového deliktu, mal zabezpečiť 12 kilogramov efedrínu, ktorý sa používa pri výrobe pervitínu. Na rozdiel od väčšiny obžalovaných nie je obžalovaný ako člen organizovanej skupiny, aktuality.sk
X X X
Čadcu pokutovali za výber firmy na zatepľovanie radnice, víťaz mal iné podmienky ako ostatní
Prvú zmluvu s firmou pre nezrovnalosti mesto zrušilo. Ďalšie verejné obstarávanie vyhrala rovnaká spoločnosť. Do druhej súťaže sa prihlásila ako jediná. Odborník kritizuje aj spôsob zatepľovania historickej budovy.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
ČADCA: Úrad pre verejné obstarávanie dal mestu Čadca pokutu päťtisíc eur. Mesto malo postupovať pri verejnej súťaži v rozpore so zákonom pri výbere firmy na zníženie energetickej náročnosti Mestského domu.
Verejné obstarávanie robilo mesto na viackrát. V roku 2020 podpísali zmluvu s víťazom firmou Marsupium z Krásna nad Kysucou, no podľa ÚVO mesto nedodržalo rovnaký prístup k uchádzačom.
Čadca vypísala novú súťaž, vyhrala ju rovnaká spoločnosť. O zákazku za osemstotisíc eur mala v tomto prípade záujem ako jediná. Novú zmluvu vo výške 845-tisíc eur podpísali v tomto roku. Teraz cenu navýšili takmer na milión eur.
Chýbajúce vysvetlenia
Do prvého verejného obstarávania z roku 2019 sa zapojili štyri firmy. Kysucká spoločnosť Marsupium predložila tretiu najlepšiu ponuku a zákazku získala. Mesto s ňou v roku 2020 podpísalo zmluvu na 830-tisíc eur. Zmluvu však museli pre výhrady UVO zrušiť.
Úrad pre verejné obstarávanie za najväčší problém považuje, že mesto nevyhodnocovalo súťaž v súlade s tým, aké podmienky si určilo. V jednom prípade dokonca postupovali na základe domnienky a nie na základe podkladov od firmy.
„V ponuke úspešného uchádzača existovali nezrovnalosti a nejasnosti a mesto nepožiadalo o ich vysvetlenie,“ zdôvodňuje pokutu Miroslav Hlivák, predseda ÚVO.
Ďalej konštatuje, že mesto zvýhodnilo firmu Marsupium. Kým pri vyhodnocovaní ponúk ostatných firiem sa nejasnosťami dôkladne zaoberali, pri víťaznej firme boli zhovievavejší.
Problémom vodič
Čadca v súťažných podmienkach žiadala, aby uchádzači predložili presný počet pracovníkov, ktorí budú stavebné práce zabezpečovať. Mali uviesť pozície, na ktorých budú ich ľudia pracovať.
ÚVO vysvetľuje, že dokument strojového vybavenia, ktorý firma Marsupium predložila, obsahuje techniku, ktorú musí ovládať vodič. Firma však vodiča v zozname ľudí neuviedla.
Spomenula pomocných robotníkov, no nie vodiča. Úrad namieta, že mesto si malo nechať vysvetliť, aké profesie a v akom počte budú stroje obsluhovať. A to práve preto, že takéto presné identifikovanie profesií žiadali aj v podmienkach súťaže.
Nerovnaký prístup k firmám úrad vysvetľuje aj na príklade samotného zoznamu strojov. Kým firma MIPE Invest, ktorú zo súťaže vylúčili, vymenovala viac ako 150 kusov techniky, víťazná firma Marsupium vymenovala sedem strojov a drobné náradie.
„MIPE Invest predložila zoznam strojového vybavenia s mnohonásobne vyšším počtom položiek spolu s podrobným označením značky a typu vybavenia, a napriek tomu komisia tento zoznam nepovažovala za úplný, pretože v ich ponuke bola elektrická zváračka, ktorou nie je možné robiť pokladanie asfaltových pásov,“ popísala Viktória Országhová z ÚVO.
Pri ponuke firmy Marsupium však komisii, ktorá vyhodnocovala ponuky, stačilo všeobecné označenie ,,zváracie agregáty“, bez akejkoľvek konkretizácie, technickej špecifikácie, značky, či typu vybavenia.
Cena narástla
Mesto v marci 2021 podpísanú zmluvu s kysuckou firmou z roku 2020 zrušilo a vyhlásilo novú súťaž. Firma Marsupium sa do nej prihlásila ako jediný uchádzač, Čadca s ňou opäť podpísala zmluvu nie na 830-tisíc eur ako pred dvoma rokmi, ale na 845-tisíc eur.
Pred pár dňami sa strany ešte dohodli na navýšení kvôli stúpajúcim cenám stavebných materiálov na takmer milión eur.
Čadca dostala na stavebné práce v súvislosti so zatepľovaním budovy mestského úradu nenávratný finančný príspevok z eurofondov a štátneho rozpočtu vo výške 760-tisíc eur. Štyridsaťtisíc eur mala spolufinancovať z vlastných zdrojov.
Rekonštrukcia po novom dosahuje výšku 996-tisíc eur. Rozdiel v cene bude okresné mesto Kysúc hľadať vo vlastnej pokladnici.
Jediná svojho druhu
Samotný postup zatepľovania stavby, ktorá je jediná svojho druhu na Slovensku, však kritizuje krajský pamiatkový úrad. Budova je zaradená v súpise pamiatok Slovenska, no národnou kultúrnou pamiatkou nie je. O jej ochranu sa tak môže starať len mesto.
Postavili ju v roku 1932 podľa projektu žilinského architekta Žigmunda Wertheimera. Dvanásťmetrová stavba s hodinovou vežou má ľavú stenu s hranatými rohmi, pravá je oblá. Vnútro je nezastavené a tvorí ho átrium, kde sídli spoločná úradovňa.
Fasáda od jej vzniku nezažila veľké zmeny, dodnes na nej ostali pôvodné nápisy Mestský dom či Poštový a telegrafný úrad. Po rekonštrukcii podľa projektu zmiznú pod polystyrénom.
Na otázku Aktualít ohľadne zatepľovania čadčiansky mestský úrad neodpovedal. Rovnako sa nevyjadril, prečo na budove zmenia aj farbu strechy z červenej na antracitovú a aký vplyv má zmena farby na šetrenie energií.
Okná utopia
Pamiatkari by vonkajšie zateplenie polystyrénom, ale ani iným materiálom, neodporúčali kvôli strate pôvodnej omietkovej vrstvy funkcionalistického objektu.
„Novou tepelno-izolačnou vrstvou sa okrem iného zväčší hrúbka múrov, čo spôsobí, že okenné výplne budú „utopené“ v okennom otvore, a tak sa vo veľkej miere zmení architektonický výraz objektu a jeho celkové estetické vnímanie,“ zhodnotil Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Ten zároveň upozornil, že výkopové práce kvôli odizolovaniu suterénu mesto pamiatkarom neohlásilo, no podľa zákona tak malo urobiť. Budova úradu sa nachádza v historickom území mesta a v miestach sa môžu vyskytovať archeologické nálezy.
Zmeny vplyvom stavebných prác kritizuje aj miestna aktivistka a dizajnérka Silvia Holeščáková, považuje ich za deštrukčné, stavba podľa nej zmení vzhľad a stratí hodnotu. Myslí si, že mesto malo miesto polystyrénu použiť sanačné alebo termokeramické omietky.
Politika
Čadčianska radnica rozhodnutie zatepliť budovu polystyrénom pre Aktuality.sk neokomentovala. Úradník zodpovedný za projekt nás odkázal na komunikačné oddelenie, odtiaľ nám odpoveď neposkytli, ako dôvod uviedli časovú zaneprázdnenosť.
Hovorca mesta Marián Kráľ pre TA3 povedal, že nie je možné, aby v súčasnosti detaily stavebných prác menili. Ľudia mohli podľa neho rekonštrukciu pripomienkovať vtedy, keď sa pripravovala.
Primátor mesta Milan Gura (nezávislý) za otázkami ohľadne rekonštrukcie vidí politiku: „Tri mesiace pred voľbami sa objavujú aj prvé antikampane. Jednou z tém je prebiehajúca rekonštrukcia budovy mestského úradu,“ zverejnil na sociálnej sieti. Gura je v úrade tretie volebné obdobie, oficiálne zatiaľ záujem opäť kandidovať neohlásil.
Informoval, že v auguste bude zasadať zastupiteľstvo, kde jedným z bodov bude informatívna správa o prebiehajúcej rekonštrukcii, na ktorom verejnosti vysvetlia kroky stavebných prác.
Holeščáková politické dôvody svojej kritiky vylučuje: „Zaujíma ma estetika a to, čo odovzdáme budúcim generáciám. Mestský úrad je pre Čadčanov najmonumentálnejšia stavba. Nevedomosťou vedenia mesta, ktoré odsúhlasilo stavebné zásahy, došlo k nej znehodnoteniu. Pre tých, ktorí rozumejú architektúre a umeniu, je to veľká strata.“
Aktivistka dodáva, že centru okresného mesta Kysúc sa nevenuje pozornosť, neplatí žiaden úzus, ako by mali budovy vyzerať, aktuality.sk
X X X
Falošný americký vojak vylákal od ženy z Topoľčian až 110-tisíc eur
Ide o dobre známy typ podvodu, na ktorý polícia upozorňuje dlhodobo. Polícia SR informovala o prípade internetového podvodu, pri ktorom prišla žena z okresu Topoľčany o obrovskú sumu peňazí.
Na sociálnych sieťach sa totiž zblížila s neznámou osobou, ktorá sa vydávala za amerického vojaka. Podvodník Slovenku napokon pripravil až o 110-tisíc eur.
Ženu sa mu podarilo presvedčiť, že ako americký vojak sa aktuálne nachádza v Nemecku a nemá prístup k svojmu anglickému bankovému kontu.
Od ženy žiadal pomoc s uhradením fiktívnej splátky vo výške 140-tisíc eur. Slovenka mu nakoniec neskôr posielala peniaze pod zámienkou poplatkov za zaslanie peňazí na Slovensko či právnych a iných služieb spojených so sľúbeným vrátením peňazí poškodenej.
Ide o dobre známy typ podvodu, na ktorý polícia upozorňuje dlhodobo. Napriek tomu sa totožné prípady objavujú pomerne pravidelne. Polícia uvádza, že rovnako bola aktuálne podvedená aj iná žena, ktorá však prišla „len“ o 5-tisíc eur, aktuality.sk
X X X
Autentické reakcie, mimika i gestá! Aký bol začiatok Dianinho vzťahu s Charlesom, vzostup k sláve i jej koniec?
Až po rokoch po prvýkrát odhalili silné zábery: Autentické reakcie, mimika i gestá! Aký bol začiatok Dianinho vzťahu s Charlesom, vzostup k sláve i jej koniec?
Dvadsaťpäť rokov po predčasnej smrti princeznej Diany nový dokument skúma jej život v očiach verejnosti pomocou archívnych audio a video záznamov. Po 25 rokoch uvidíme jej autentický vzostup k sláve!
Vzostup k sláve a predčasná smrť
Už o pár týždňov to bude presne 25 rokov, kedy svet opustila milovaná princezná Diana. Pri tejto príležitosti vyjde 13. augusta na HBO nový dokument o jej živote, ktorý divákom opäť umožní detailnejšie nahliadnuť do jej života.
Dokument od režiséra Eda Perkinsa využíva archívne audio a video zábery princeznej Diany, ktoré ukazujú jej vzostup k sláve a predčasnú smrť. Podľa prvej malej upútavky na HBO film skúma zložitý vzťah princeznej Diany s médiami, a to od prvých dní jej romániku s princom Charlesom až po ich neustálom objavovaní sa na titulkách všetkých novín a časopisov, rozchod a nakoniec aj to, ako šialenstvo paparazzov prispelo k Dianinej tragickej smrti v roku 1997 vo veku 36 rokov.
Vzťah princeznej Diany a princa Charlesa bol neustále medializovaný a aj po rokoch sa o ňom hovorí, že bol všetko, len nie ideálny. V dokumente The Princess budú mať diváci možnosť vidieť, ako presne sa odvíjal ich vzťah pred očami verejnosti a médií. Vďaka autentickým záberom uvidíte, ako sa k sebe správali, čo hovorili a čo značila ich mimika a gestikulácia.
Diana bola hviezdou všade, kam vkročila. Trailer začína obrazom na kedysi manželskú dvojicu a Charles novinárom hovorí, že ho očarila v 16-tich. „Pamätám si, ako som si myslel, aká je to veľmi veselá, zábavná a atraktívna 16-ročná žena,“ povedal princ Charles.
Časom začal Charles cítiť, že hoci Diana stúpala v očiach verejnosti, ľudia ju milovali, bola senzáciou svojej doby, tak on sa naopak ocitol na druhej koľaji. Tieto jeho pocity skúmali a potvrdili aj novinári – zábery opäť uvidíte v samotnom dokumente.
Ťažký pohľad na jej posledné chvíle a synov v rokoch 1992
Dokument sa snaží zobraziť realitu tak, aká bola aj naozaj, a preto pohľady na neustálu „poľovačku“ na princeznú Dianu, posudzovanie jej výzoru, správania, činov, nemusia byť príjemné. Mediálny tlak bol obrovský a Diana, hoci sa snažila skrývať, sa nepozornosti nevyhla prakticky nikdy. Novinári hovoria o akejsi obsesii v spoločnosti a davy ľudí ju milovali alebo nenávideli. Hovorilo sa tiež o tom, že takáto prehnaná publicita je pre kráľovskú rodinu nebezpečná a pred rozvodom bola na stole otázka, či je Diana vôbec v poriadku. Súdili ju, že nezmýšľa normálne a ľahko sa z nej môže stať monštrum.
Najťažšie sú zábery z osudového roka 1992, kedy prišla tragicky o život. Uvidíte aj požiar na hrade Windsor, Dianine odtláčanie paparazzov a napokon aj zábery z pohrebu, na ktorom boli prítomní aj William s Harrym.
Nepoznané skutočnosti o tragickej smrti a pokus o záchranu života princeznej
Diana zomrela pri autonehode 31. auguste v roku 1997 v skorých ranných hodinách. Napriek tomu, že od jej smrti už ubehlo viac ako 20 rokov, visí okolo nej stále množstvo otáznikov. Nové skutočnosti odhalili novinári denníka Dailymail.co.uk, ktorí priniesli sériu článkov po vlastnom 5-mesačnom vyšetrovaní.
Dostali sa k spisu operácie Paget a priniesli exkluzívne rozhovory s lekárom, ktorý bojoval o život Diany a hlavným vyšetrovateľom Lordom Stevensom. O niektorých skutočnostiach prehovorili vôbec prvýkrát, aktuality.sk
X X X
Synovia poslanca Štefana Kuffu zaútočili na farmárov
Aktuality.sk disponujú videami, na ktorých je vidieť sériu incidentov, v ktorých figurujú aj synovia poslanca parlamentu Štefana Kuffu.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Hneď traja Kuffovci, konkrétne nezaradení poslanci parlamentu Štefan Kuffa a jeho syn Filip spolu s bratom Gregorom, čelia obvineniu z nebezpečného vyhrážania. Stíhajú ich za údajný incident po náhodnom stretnutí s konkurenčným farmárom. Podľa polície sa ho pokúsili násilím vytiahnuť z auta, pričom sa mu mali vyhrážať odstrelením a tým, že „spozná, čo sú to mafiánske praktiky“.
Tento incident, o ktorom sme informovali v pondelok, súvisí so spormi o vlastníctvo poľnohospodárskych pozemkov a hospodárenie na nich. Zrejme išlo o vyvrcholenie viacerých atakov a potýčiek, ktoré sa v minulosti stali medzi Kuffovcami a predstaviteľmi agrofirmy Heba.
Aktuality.sk získali viedozáznamy z viacerých takýchto stretov. Kuffovci na nich bránia konkurenčným farmárom v práci – stavajú sa im pred traktory. Na ďalšom zázname už padajú vulgarizmy a lietajú päste. Dvaja členovia rodiny Kuffovcov tam fyzicky útočia na zamestnancov popradskej firmy Heba. Útoku sa nezúčastnili poslanci Kuffovci, ale Marek a Rafael Kuffovci, synovia poslanca Štefana Kuffu
Vlastnými telami bránili traktorom v sejbe
Farmár Gregor Kuffa aj spoločnosť Heba si nárokovali obhospodarovanie toho istého poľa a vlani na jar sa ich spor poriadne vyostril.
Keď farmári zo spoločnosti Heba siali 4. júna 2021 plodinu pestrec mariánsky na pozemku, ktorý si nárokuje aj Gregor Kuffa, syn parlamentného poslanca Štefana Kuffu sa postavil pred jeden z dvoch ich traktorov.
Neskôr sa pred traktor postavila aj Gregorova manželka Ivana, ktorá na rukách držala ich vtedy asi dvojročného syna. Spoločne s nimi bol na poli ešte maloletý syn Gregorovho ďalšieho brata – Mareka Kuffu.
„Iva, poď sem. Postav sa pred traktor. Keď ťa prejehajú, tak ťa prejehajú. A mňa takisto tiež,“ odznelo vo videu od Gregora Kuffu. Zamestnanci firmy Heba následne sejbu ukončili a z poľa odišli na poľnohospodársky dvor.
Prišli to vybaviť ručne-stručne
Poľnohospodársky dvor spoločnosti Heba v Ľubici však v ten istý deň, teda 4. júna 2021 popoludní okolo 13.30 navštívila iná dvojica bratov Kuffovcov – Marek a Rafael. Voči traktoristom boli vulgárni a agresívni. Situáciu dokonca riešili fyzickým útokom s obvinením, že chceli zabiť ich deti.
Rafael napadol traktoristu, ktorý údajne dal pokyn, aby sa traktor pohol smerom na Gregora Kuffu, jeho manželku a deti. Z chodby ho vytiahol na dvor, kde ho zložil na zem a pritlačil nohou.
Marek Kuffa sa pustil do druhého traktoristu, ktorého strkal a udieral, až ho tiež vytiahol von z budovy na dvor. Následne napadol aj zamestnankyňu firmy, ktorá celý incident nakrúcala na mobil. Jeden z dvoch napadnutých traktoristov absolvoval po bitke lekárske vyšetrenie.
Obvinení bratia Marek a Rafael
Po tomto incidenteboli na Kuffovcov podanétrestné oznámenia – za ublíženie na zdraví a napadnutie i za ušlý zisk vo výške 7500 eur. Trestné oznámenie podal aj Gregor Kuffa – za štvornásobný pokus o vraždu jeho, jeho manželky a dvoch detí.
Od vlaňajšej jesene sú Marek a Rafael Kuffovci obvinení. Vyšetrovateľ z Kežmarku Mareka Kuffu obvinil zo zločinu lúpeže a z prečinu výtržníctva a Rafaela Kuffu z prečinu výtržníctva.
„V uvedenej trestnej veci je začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči dvom osobám, pričom voči jednej osobe za zločin lúpeže a prečin výtržníctva a voči druhej osobe za prečin výtržníctva. Vznesenie obvinenia týmto osobám je stále v platnosti, pričom ide o živú trestnú vec, ktorej vyšetrovanie nebolo ukončené,“ potvrdzuje policajná hovorkyňa z Prešova Jana Ligdayová.
Mlčanie
Redakcia Aktuality.sk oslovila Kuffovcov aj ľudí z firmy Heba, aby poskytli svoje stanovisko. Bratia Gregor, Marek a Rafael Kuffovci sa k obsahu zverejnených videí doteraz nevyjadrili.
Najprv sme poslali otázky ich bratovi a zároveň poslancovi Filipovi, nereagoval na ne. Potom sme skúšali získať vyjadrenie cez hovorcu ich strany Život Juraja Moravčíka, ale bol zaneprázdnený a potom sa už neozval. Neskôr sme sa chceli spojiť s Marekom Kuffom, ale firemný telefón nikto nezdvihol a na správu nereagoval.
Majiteľka konkurenčnej firmy Heba Henrieta Bagoňová povedala, že je na dovolenke a máme kontaktovať jej zamestnancov. S ními sa nám však spojiť nepodarilo.
Konfliktov mali viac
Okrem stretov so zástupcami firmy Heba mali Kuffovci konflikty aj s inými ľuďmi. Koncom novembra 2015 zverejnil denník Pravda článok o tom, že sa Štefan Kuffa pre čiernu stavbu svojho syna Michala dostal do fyzického kontaktu s vtedy 79-ročnou dôchodkyňou z obce Pavľany v okrese Levoča. Tú mal údajne najprv fyzicky napadnúť, starenka mu následne vylepila facku.
Podľa Kuffovej verzie bol však fyzicky napadnutý on, podal preto trestné oznámenie za útok na verejného činiteľa. Kauze sa venoval aj týždenník Plus 7 dní v článku s názvom Zemepáni Kuffovci? Rodina poslanca vlastní rozsiahle pozemky.
V máji 2019 zverejnila televízia TA3 reportáž o útoku Mareka Kuffu na lesného robotníka, ktorého napadol na ceste neďaleko obce Ľubica. K fyzickému napadnutiu muža došlo krátko po tom, ako pri obchádzaní Kuffových mechanizmov, ktoré na ceste štiepkovali drevo, zavadil kolesom svojho traktora o vozidlo Mareka Kuffu, aktuality.sk
X X X
Kraj sa zbavil historickej budovy v Banskej Štiavnici, terajší majiteľ ju predáva
Spoločnosť, ktorá predáva budovu niekdajšej školy, chce zároveň na susednom pozemku postaviť podzemnú garáž a apartmány.
Historickú budovu niekdajšej strednej školy v centre Banskej Štiavnice v roku 2008 predal Banskobystrický samosprávny kraj v tom čase na čele s Milanom Murgašom ako prebytočný majetok za viac ako 35,3 milióna korún (v prepočte 1 172 840 eur). Teraz je štvorpodlažný objekt s pozemkom po rokoch bez využitia opäť na predaj. Za dva milióny a 370-tisíc eur.
Internetové realitné portály ho v mene súčasného majiteľa, bratislavskej spoločnosti Delta Company, inzerujú ako „jedinečnú investičnú príležitosť“ v centre historického mesta a ideálnu nehnuteľnosť na vybudovanie asi päťdesiatky apartmánov či luxusného hotela s kongresovými sálami.
V minulosti plánovali hotel s kasínom
Inzerát síce láka záujemcov aj na to, že Banská Štiavnica je pre jej historické hodnoty mestom UNESCO, no zároveň s výkričníkom informuje, že „Nehnuteľnosť nie je evidovaná ako kultúrna pamiatka!“ Upozornil na to architekt a občiansky aktivista venujúci sa ochrane pamiatok Pavel Fabian.
Rovnaká spoločnosť, ktorá ponúkla na predaj školskú budovu, je aj vlastníkom susedného pozemku, kde chcela v minulosti stavať luxusný päťhviezdičkový hotel, neskôr aj s kasínom, za stámilióny korún.
A hoci zámeru, ktorý kritizovali aktivisti, nebránilo ani mesto, nikdy sa neuskutočnil. Index ho preto nedávno zaradil do svojho seriálu Megalomanské projekty.
Dnes je na mieste záchytné parkovisko. Ide pritom o jednu z historicky najvzácnejších plôch mesta a archeologické nálezisko so zvyškami dominikánskeho kláštora z 13. storočia.
Naposledy prišla Delta Company v lokalite so zámerom polyfunkčného objektu s takmer dvesto parkovacími miestami v podzemí a desiatkami apartmánov nad nimi. Projekt podľa firmy počíta aj so zakomponovaním torza múrov kláštora podľa požiadaviek pamiatkarov.
„Vyvstáva otázka, či chcú obyvatelia v centre Banskej Štiavnice, vo vzácnej archeologickej lokalite s pozostatkami dominikánskeho kláštora z 13. storočia, súkromné parkovisko pre dvesto áut,“ pýtal sa aktivista Pavel Fabian v roku 2020, keď sa v meste diskutovalo o návrhu územného plánu zóny pre banskoštiavnickú pamiatkovú rezerváciu. Obavy mal zo vzniku novej dominanty priamo v susedstve Kostola Nanebovzatia Panny Márie.
Stavať v archeologickej lokalite chcú stále
Zámer výstavby polyfunkčného objektu je stále aktuálny. „V tomto prípade už pred časom začalo územné konanie, ktoré je však prerušené,“ potvrdil pre Aktuality Jakub Melicherčík z banskoštiavnického stavebného úradu. Investor podľa architekta mesta komunikuje s pamiatkarmi.
„Aktuálne dokladáme nejaké vyjadrenia, pamiatkari nám čiastočne zredukovali počet apartmánov,“ povedal nám konateľ spoločnosti Ľubomír Svitek. Pôvodne ich plánovali približne štyridsať. Pamiatkari od nich žiadajú aj „odprezentovanie väčšej časti niekdajšieho kláštora.“ Predtým mala byť prezentácia len čiastočná.
Pri otázke na plánovaný predaj susednej školskej budovy, reagoval, že sa stretáva s možnými investormi, pričom rozhodujúcim pri predaji bude, či ich kupujúci projektom osloví. „Veď následne budeme susedia,“ povedal.
Keď sme sa spýtali na záložné právo na budovu niekdajšej školy, ktoré na liste vlastníctva pribudlo na konci júla, a je v prospech galantskej stavebnej firmy AVA stav, Svitek najskôr reagoval, že to spolu nesúvisí, no vzápätí dodal, „že aj to je jeden z krokov, ktoré možno budú viesť k predaju.“ So spoločnosťou, ktorá napríklad prestavovala futbalový štadión FC DAC 1904 Dunajská Streda, spolupracovali podľa konateľa Delta Company aj na iných projektoch.
Vo firmách aj s ľuďmi spájanými s podsvetím
V minulosti boli spoločníkmi vo firme Delta Company Milan Augustín a Justín Svitek. Prvý z nich skončil v roku 2012, druhý vlani vo februári. V súčasnosti sú spoločníkmi Ľubomír Svitek a Lunita-Luisa Svitek. V spojitosti s Justínom Svitekom pred časom Aktuality upozornili, že v minulosti podnikal aj s ľuďmi spájanými s podsvetím.
Aktuality napísali, že Justín Svitek figuroval vo firmách Arta, J.L.S, D61 logistics, El Dorado a Tuffi s mafiánom Jozefom Surovčíkom, ktorého zavraždili v roku 2003 na hrádzi v Senci.
Vo firme El Dorado bol spoločníkom aj vysokopostavený takáčovec Ivo Ružič, ktorý prežil v roku 2004 bombový atentár a neskôr skončil v rukách polície. „Viem, že podnikal s pánom Surovčíkom, ale v správnom momente pochopil, že smeruje do problémov a odišiel. Justín Svitek nie je mafián a ani bývalý mafián. Je v gastrosektore, solárnej energii a ďalších biznisoch, podniká už iba so svojou rodinou,“ povedal vtedy pre Aktuality Richard Kováč, ktorý so Svitekom spolupracoval vo firme prevádzkujúcej čerpacie stanice, aktuality.sk
X X X
Nemocnica v Nitre dočasne zatvorila detskú JIS, chýbajú zdravotné sestry
Nemocnica by potrebovala dvojnásobný počet personálu ako momentálne má.
NITRA: Fakultná nemocnica Nitra dočasne zatvorila detskú Jednotku intenzívnej starostlivosti (JIS). Podľa informácie zo sekretariátu nemocnice je dôvodom vyšší výpadok zdravotných sestier pre ochorenie COVID-19. Podľa vyjadrenia predsedu Lekárskeho odborového združenia a súčasne pediatra v nitrianskej nemocnici Petra Visolajského je hlavným dôvodom dlhodobá poddimenzovanosť zdravotníckeho personálu, ktorá je celoslovenským problémom.
Na Klinike detí a dorastu Fakultnej nemocnice v Nitre, kam patrí aj detská JIS, pracuje aktuálne päť atestovaných skúsených pediatrov a päť zdravotných sestier. „Potrebovali by sme minimálne ďalších päť atestovaných lekárov a päť zdravotných sestier. Ak ich je polovica a aj z nich niektorá vypadne, či už pre chorobu alebo dovolenku, zákonite sa to musí výrazne prejaviť,“ skonštatoval Visolajský.
Zatvorených oddelení bude zrejme pribúdať
Podľa jeho slov už súčasný stav s nedostatkom zdravotníkov nedokážu riešiť jednotlivé nemocnice, situácia si vyžaduje centrálne systémové riešenie. Na nedostatok zdravotníkov upozorňujú odbory dlhodobo, podľa slov Visolajského bude zatvorených oddelení pribúdať na celom Slovensku.
Detská JIS v nitrianskej nemocnici by mala byť zatvorená do začiatku septembra, podľa Visolajského je otázne, čo bude ďalej. Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby SR bolo o dočasnom uzatvorení detskej JIS v Nitre informované. „Detských pacientov posádky rutinne transportujú do príjmovej ambulancie, lekár vyhodnotí stav dieťaťa, zastabilizuje ho a v prípade potreby sa môže vykonať transport detského pacienta do iného ústavného nemocničného zariadenia, ktoré ho prijme. Do týchto chvíľ sme však v prípade nitrianskej nemocnice podobný prevoz neriešili,“ potvrdila hovorkyňa operačného strediska Alena Krčová, aktuality.sk
X X X