Kam povedie Nemecko kancelár Olaf Scholz? Čo sa stane s NATO, keby sa do Bieleho domu vrátil Donald Trump? Ako to všetko ovplyvní ruskú vojnu proti Ukrajine? Európa čelí neistote. „Ak však chce, aby ju niekto bral vážne, musí sa sama brať vážne,“ povedala Rachel Rizzoová z Atlantickej rady. Rozhovor s odborníčkou na transatlantické vzťahy vznikol na konferencii GLOBSEC v Bratislave.
X Nakoľko je oprávnená kritika, že nemecký kancelár Olaf Scholz nedostatočne podporuje Ukrajinu?
Reakcie najmä z USA na to, ako sa správa Berlín, by som označila za trochu prehnané. Je ľahké podceniť fakt, akým zásadným strategickým posunom za posledné mesiace prešlo Nemecko. Nie je to len o tom, že sa rozhodlo znížiť svoju závislosť od ruských energií a začalo posielať zbrane do konfliktnej zóny. Nemecko zásadným spôsobom nemení iba fungovanie ekonomiky, ale aj svoje uvažovanie. Je to veľká vec, ktorá sa však neudeje za jeden deň.
X Je to teda Zeitenwende, nová éra Nemecka?
Áno. To, čo Berlín robí, si zaslúži pochvalu. Ale zároveň ho môžeme kritizovať za to, ako dlho napríklad nemeckému parlamentu trvalo schválenie obranného fondu vo výške 100 miliárd eur. Ako som však povedala, je dobré, ak sa zameriame na fakt, že pre Berlín je to obrovská zmena. Keď sa už raz Nemecko rozhodlo, že nám ukáže, čoho je schopné, v budúcnosti nám to môže pomôcť, aby sme naň takpovediac ešte viac zatlačili.
X Kritika na adresu Nemecka však neznie len z USA, veľmi silná je v niektorých štátoch strednej a východnej Európy. Scholzovi vyčítajú, že váhal s dodávkami ťažkých zbraní pre Ukrajinu a že sa stále rozpráva s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Keď hovoríte, že by bolo možné potlačiť Nemecko k tomu, aby robilo ešte viac, čo tým myslíte?
Keď sa pozrieme napríklad na to, ako sa Nemecko usiluje zbaviť sa závislosti od ruských energií, mali by sme dávať pozor, aby k tomu skutočne došlo. Berlín má na to realistický časový plán. Myslím si, že keby sa Nemecko odrezalo od ruských energetických zdrojov okamžite, určite by to pre ekonomiku znamenalo veľké problémy. Ale musíme si byť istí, že Berlín dodrží svoje sľuby. Nemecko si začína uvedomovať, že za posledné desaťročia urobilo v zahraničnej politike viaceré chyby. Zvýšenie závislosti od energií z Ruska je jednou z nich. Ešte som sa podrobne nezaoberala tým, ako chce Berlín využiť svoj nový 100-miliardový obranný fond, ktorý som už spomenula. No Nemecko by malo chápať, že do svojich ozbrojených síl musí výrazne investovať.
Potrebuje mať armádu pripravenú na boj, ale takou už dlhší čas nedisponuje. Keď sa rozprávate v Nemecku s ľuďmi o ozbrojených silách, neraz vám povedia, že v minulosti neboli dostatočne financované a vlády im venovali len málo pozornosti. Musíme prestať riešiť, či moc Nemecka predstavuje nejaký problém. Ak je to krajina s najsilnejšou ekonomikou v Európe, má mať aj silné ozbrojené sily a má hrať globálnu rolu. Znamená to, že Nemecko musí byť aktívnejšie v situácii, keď na starom kontinente vypukla vojna.
X Pohne sa Scholz smerom k veciam, ktoré ste spomenuli? V rámci nemeckej vlády vidíme zaujímavú dynamiku. Scholz z SPD je skutočným nástupcom kresťanskej demokratky Angely Merkelovej. Podobne ako ona aj súčasný kancelár sa snaží byť pragmatický a nejde do prílišného rizika. Oveľa výraznejšie ako Scholz však vystupuje ministerka zahraničných vecí za Zelených Annalena Baerbocková.
Nevieme predpovedať budúcnosť, ale môžeme sa pozrieť do minulosti a zistiť, ako sa veci vyvíjali. Scholz nie je lídrom, ktorý by sa usiloval zmeniť krajinu. Nie je Barackom Obamom Nemecka. Scholz minulý rok postavil svoju volebnú kampaň na kontinuite a na tom, čomu ja hovorím merkelistická stabilita. V oblasti obrany a zahraničnej politiky nehovoril, že Nemecko musí byť aktívnejšie a že má byť výraznejším svetovým hráčom. V koaličnej zmluve medzi SPD, Zelenými a liberálmi sa píše, že vláda sa viac zameria na Európu. Môže to znamenať prehĺbenie nemecko-francúzskeho partnerstva, čo sa týka myšlienky európskej strategickej suverenity. Nemôže to fungovať iba ako obľúbený projekt šéfa Elyzejského paláca Emmanuela Macrona. Keby sa Scholz vydal cestou, že z Európy má byť aktívnejší globálny aktér, bol by správny krok. Nevieme však, či sa to stane.
X A povedal by som, že to do veľkej miery bude závisieť od vojny na Ukrajine. Ťažko bude možné považovať Európsku úniu za skutočného geopolitického hráča, ak nebude schopná prispieť k zastaveniu Putina, však?
Áno. Ak Európa chce, aby ju niekto bral vážne, musí sa sama brať vážne. Musí investovať do správnych vojenských spôsobilostí a musí dokázať vstúpiť do diania, keď si to situácia vyžaduje. Lebo čo sa týka budúcnosti, podľa mňa Putin stavia na to, že jednota Západu sa postupne naruší. Šéfa Kremľa a ďalších autokratov vo svete prekvapilo, ako USA a EÚ spolupracujú a pripravujú sankčné balíky proti Moskve. Môžeme tiež povedať, že Európa si v podstate uvedomuje, že musí riešiť svoju závislosť od ruských energií. Obávam sa však, že čím dlhšie bude vojna bude trvať, tým zložitejšie bude pre zapojené krajiny udržať si aspoň istú mieru jednoty. Niektoré štáty budú žiadať o rôzne výnimky.
X Už sa to deje. Videli sme to najmä v prípade Maďarska pri rokovaniach o šiestom balíku sankcií. Nešlo len o ropu. V istom momente Budapešť žiadala, aby na sankčnom zozname nebol ruský patriarcha Kirill. To už vyznieva ako trolling a vydieranie.
K tomu si ešte pridajte, a určite viem, že o tom premýšľate, že v novembri budeme mať v USA kongresové voľby. Už teraz sa jednota smerom k Ukrajine stáva súčasťou politického boja. Amerika čelí vysokej inflácii a benzín je príliš drahý. Mnoho ľudí Ukrajinu ani nedokáže nájsť na mape. Majú pripomienky k tomu, že Washington posiela Kyjevu pomoc vo výške 40 miliárd dolárov.
X No nielen bežní ľudia takto reagujú. To isté hovoria aj niektorí politici, najmä republikáni vrátane exprezidenta Donalda Trumpa.
Jednoznačne je to tak. Dá sa predpokladať, že politici to v kampani budú využívať, aby kritizovali vládu prezidenta Joea Bidena a NATO. Ak republikáni po novembrových voľbách ovládnu Snemovňu reprezentantov a Senát, obávam sa, čo to bude znamenať napríklad pre budúce členstvo Fínska a Švédska v Severoatlantickej aliancii. Nechcem tvrdiť, že USA to zablokujú, ale premýšľam o tom. Ich vstup musí potvrdiť Senát. Uvidíme, čo sa stane v prípade, že v ňom budú mať republikáni väčšinu, a berme do úvahy, že medzi nimi budú aj verní Trumpovi stúpenci. Nepoznám odpoveď na túto otázku, ale kladiem si ju.
X Tak sa vás opýtam inak. Myslíte si, že Putinovi stačí prežiť aspoň do roku 2024, keď by Trumpa opäť mohli zvoliť do Bieleho domu? Bývalý Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton povedal, že keby republikán vyhral v roku 2020 voľby, chcel by, aby USA odišli z NATO.
V posledných mesiacoch sme si vypočuli veľa diskusií o Putinovej budúcnosti. Aj o tom, ako Rusko zasiahnu sankcie, čo by následne mohlo viesť k pádu režimu. Je však nepravdepodobné, že by sa oligarchovia postavili proti Putinovi. Dokonca ani v prípade, že by ruská ekonomika skolabovala, nie je isté, že šéf Kremľa skončí. Ďalším scenárom je, že by proti režimu vystúpili ľudia. Ten je založený na tom, že konflikt na Ukrajine je Putinova vojna. Ale mnoho Rusov ju v skutočnosti podporuje. Takže si nemyslím, že budeme svedkami nejakého ľudového povstania. A keby sme aj boli, nikam to nepovedie. Všetko naznačuje, že o niekoľko rokov bude Putin stále na čele Ruska. Otázkou je, ako vtedy budú vyzerať USA. V žiadnom prípade sa nedá vylúčiť, že Trump sa v roku 2024 bude uchádzať za republikánov o Biely dom. Keď to nebude on, mohol by to byť s exprezidentovým požehnaním floridský guvernér Ron DeSantis. Môže sa teda stať, že Amerika bude mať šéfa Bieleho domu z takpovediac trumpovského cesta, ale azda nie až takého kritického smerom k medzinárodným inštitúciám, ako bol samotný Trump. Myslím si, že okrem neho by žiadny americký prezident nehrozil tým, že skončí s NATO. Ale v Senáte potrebujeme ratifikovať poistku, že prezident samotný nemôže rozhodnúť o vystúpení zo Severoatlantickej aliancie.
X No keby aj Trump či niekto iný nemohol odísť z NATO, lebo by potreboval súhlas Senátu, dá sa povedať, že do značnej miery by stačilo, keby to verejne povedal. Malo by to nedozerné následky.
Bola by to obrovská vec. No nepredpokladám, že Trump by pre to získal podporu. Neviem však, kde sú červené čiary republikánov v Kongrese, čo sa týka Trumpovho správania.
X Niektorí nemajú žiadne červené čiary.
Áno. Zdá sa, že niektorí sa riadia len tým, čo povie Trump. Ale vyzerá to tak, že pre tradicionalisticky zameraných republikánov by bol odchod z NATO veľkým problémom. No faktom je, že od roku 2015, odkedy Trump oznámil svoju kandidatúru, sa polarizácia v USA dostala na nevídanú roveň. Amerika prešla podobnými obdobiami aj v minulosti. Rozdielom však je, že momentálne niektorí americkí politickí lídri spochybňujú aj tradičné štruktúry medzinárodného poriadku. Myslím si, že niečo také sme predtým nezažili.
X X X
Rusi vytlačili ukrajinské obranné jednotky z centra Severodonecka, uviedol Kyjev
Ruské okupačné sily s podporou delostrelectva zaútočili na centrum Severodonecka na východe Ukrajiny a vytlačili z neho ukrajinské obranné jednotky. Podľa agentúry Unian to oznámil ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej rannej správe z frontovej línie. Boje v meste podľa neho pokračujú. Britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na poznatky vojenskej rozviedky uviedlo, že v najbližších mesiacoch budú pravdepodobne patriť k rozhodujúcim faktorom pre vývoj vojny vojenské operácie pri prekračovaní riek, konkrétne spomína tok Severný Doneck.
„Nepriateľ – s podporou delostrelectva – podnikol útočné operácie v meste Severodoneck, čiastočne uspel, vytlačil naše jednotky z centra mesta, boje pokračujú,“ píše velenie ukrajinských ozbrojených síl na svojom facebookovom profile. „Delostrelecky ostreľoval pozície obranných síl v oblastiach Lysyčanska, Severodonecka, Toškivky,“ dodáva štáb.
Ruským inváznym silám sa podarilo vstúpiť do Severodonecka koncom mája a odvtedy sa v meste odohrávajú prudké boje.
Gubernátor Luhanskej oblasti, kde sa mesto nachádza, predtým pripustil, že ruské invázne sily ovládajú väčšinu Severodonecka. Ukrajina má podľa skorších vyhlásení Serhija Hajdaja stále pod kontrolou priemyselnú oblasť a chemickú fabriku, kde sa pred ruským ostreľovaním skrývajú stovky ľudí.
Hajdaj zároveň v nedeľu uviedol, že ruské sily zničili most spájajúci Severodoneck s Lysyčanskom, čím odrezali možnú evakuačnú cestu v autách pre civilistov, napísal denník The Guardian, podľa ktorého v súčasnosti stoja z troch mostov iba dva.
„Okupačné sily sa sústreďujú na ofenzívne operácie s cieľom obkľúčiť našich vojakov v Severodonecku a Lysyčansku a zablokovať logistické cesty z Bachmutu,“ uvádza ďalej ukrajinský štáb, podľa ktorého Ukrajinci za posledný deň odrazili ruské útoky v dvoch smeroch v tomto regióne.
„Aby Rusko v súčasnej operačnej fáze svojej ofenzívy na Donbase dosiahlo úspech, bude musieť dokončiť ambiciózne obchvatné akcie, alebo vykonať útočné prechody cez rieku (Severný Doneck),“ píše britský rezort obrany vo svojej pravidelnej analýze vývoja ruskej invázie na Ukrajine. „Ukrajinským silám sa často darí búrať mosty ešte predtým, ako sa stiahnu, zatiaľ čo Rusko má problémy so zavedením komplexnej koordinácie potrebnej na úspešné prevedenie rozsiahlych prechodov riek pod paľbou,“ konštatuje Londýn.
V Charkovskej oblasti na severovýchode sa podľa Kyjeva ruské okupačné sily zameriavajú na pozičnú obranu a snažia sa zabrániť ďalšiemu postupu ukrajinskej armády k spoločným hraniciam. Zároveň vykonali útočné operácie v smere na obce Ternova a Izbycke a mali čiastočný úspech, oznámil ukrajinský generálny štáb./agentury/
X X X
Rozjarení Droba, Stančík a Žiak zinscenovali bitku: Taiwancom pripomenuli národnú hanbu
Členovia slovenskej delegácie na Taiwane zinscenovali bitku v miestnom parlamente. Niekto to považuje za „zmysel pre humor“, iní za neokrôchanosť.
Zinscenovaná bitka členov slovenskej delegácie v taiwanskom parlamente. Portál Global Network uvádza, že na nedávnej návšteve taiwanského parlamentu tzv. Legislatívneho Jüanu slovenskí poslanci napodobňovali poslaneckú bitku medzi tradičnými taiwanskými politickými tábormi „modrých“ a „zelených“.
Delegáciu tvorili podpredseda Národnej rady Milan Laurenčík (SaS), poslanec Miroslav Žiak (SaS) a Andrej Stančík (OĽaNO) ako aj predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS). Mali to byť práve Droba, Žiak a Stančík, ktorí podľa taiwannews.com zinscenovali nelichotivo známu scénu z taiwanského parlamentu. Pritom ich mali sprevádzať aj taiwanskí zákonodarcovia zo zeleného tábora, ktorí sa k nim pridali a hrali sa, že poslancov od seba odťahujú.
Návštevníci si mali všimnúť dieru v portréte Sun Jat–sena, významného čínskeho politika začiatku 20. storočia. Obraz bol poškodený počas májovej bitky medzi opozičnými poslancami, v ktorej jeden z nich hodil do portrétu fľašu.
Po tom, ako sa zábery z „potýčky“ dostali do médií, sa ostrovania ohradili, že ich politiku vníma zahraničie len skrz poslanecké šarvátky.
Napriek tomu, že hostitelia z tamojšej Demokratickej progresívnej strany sa snažili vysvetliť „zmysel pre humor“ slovenských politikov ako priateľské gesto, väčšina miestnych obyvateľov to podľa portálu Global Times považovala za urážlivé a zahanbujúce zosmiešňovanie ostrovnej „kung-fu demokracie “.
Téma vyvolala búrlivú diskusiu na internete, pričom mnoho obyvateľov Taiwanu sa voči konaniu slovenskej delegácie ohradilo. „Som zahanbený! Celý svet vie, že sme nanič!“
„Ak by slovenská delegácia navštívila USA namiesto Taiwanu, pokúsila by sa „dokázať priateľstvo“ rovnako, ako si priaznivci Trumpa vykladali nohy na kancelársky stôl hovorkyne Nancy Pelosiovej?“ pýtal sa ďalší a obviňovali predstaviteľov Demokratickej progresívnej strany, že sa vysmievajú dôstojnosti krajiny.
Považujete takýto spôsob prezentácie slovenskej delegácie na Taiwane za prijateľný?
No Taiwan má vcelku bohatú históriu na parlamentné bitky, kde si poslanci rozpravu, či hlasovanie vybavujú „ručne-stručne“. Britská BBC v roku 2017 o nich napísala: „Zatiaľ čo v iných krajinách občas dochádza k parlamentným bitkám, taiwanský parlament je nimi povestný.“
Slovenská delegácia na Taiwan pricestovala v nedeľu 5. júna. Jej cieľom bolo poďakovať sa krajine za humanitárnu pomoc počas pandémie. Podpredseda Národnej rady Milan Laurenčík poďakoval za dodanie rúšok počas pandémie koronavírusu ako aj za ponuku tejto ostrovnej krajiny v oblasti zamestnanosti a investícií. Droba povedal, že delegácia podpíše dohodu o spolupráci medzi bratislavským krajom a taiwanským mestom Kao-siung./agentury/
X X X
Litovský minister pre Foreign Policy: Rusko na Ukrajine nemusí prehrať
Gabrielius Landsbergis, litovský minister zahraničných vecí, zatiaľ nevidí porážku Ruska, ktorá je podľa neho potrebná.
„Vojna ešte zďaleka nie je vyhratá. Aspoň niektoré informácie, ktoré vidíme, sú dosť frustrujúce. Rusi stále napredujú alebo Ukrajinci nedokážu udržať kontaktnú líniu. Stále je teda dosť veľká šanca, že Rusko neutrpí porážku. Áno, sú zjavne zasiahnutí sankciami a obrovskými stratami na bojisku, ale sú schopní to udržať, a ak to budú schopní udržať dlhodobo, potom sa opäť nachádzame vo veľmi nebezpečnej fáze geopolitickej reality,“ uviedol Landsbergis v rozhovore pre Foreign Policy.
Podľa neho by sme sa nemali pozerať na situáciu len z hľadiska taktiky, ale aj stratégie. Ak je strategický cieľ, že Rusko musí byť porazené na Ukrajine a nemalo by byť schopné zopakovať útoky na svojich susedov, tak si treba položiť otázku, ako tento cieľ dosiahnuť a aké zbrane sú na to potrebné. Táto otázka zatiaľ nie je zodpovedaná, povedal Landsbergis. Ak nebude Rusko porazené, tak je to podľa Litvy len oddialenie ďalšej vojny.
Nepovažuje za prekvapenie, že Ukrajinci nie sú pre seba schopní vyrobiť dostatok zbraní a munície, pretože ich továrne nefungujú a tak sú úplne závislí od dodávok zbraní zo Západu. Pripomína, že aj keď malé krajiny ako sú pobaltské štáty či väčšie Poľsko robia čo môžu, mali by to robiť najmä veľké priemyselné mocnosti, lebo odtiaľ je hlavná palebná sila.
„Koľko raketových systémov Ukrajinci majú, určuje, koľko územia si môžu vziať späť. Koľko munície sa posiela každý deň a udržateľne každý deň, to znamená, že sú schopní prinajmenšom udržať ruské sily na mieste alebo ich opäť zatlačiť,“ povedal.
Ukrajina je lakmusový papierik, tvrdí Landsbergis. Ak vojnu s Ruskom s pomocou Západu vyhrá, môže sa stať súčasťou nového európskeho bezpečnostného systému. Ak Rusko neprehrá, tak je to znepokojujúci scenár pre všetkých.
„Ak dovolíme, aby krajina ako Ukrajina stratila svoje územia (systém sme postavili na princípe územnej celistvosti), potom je každý v nebezpečenstve a žiadna krajina nebude dostatočne veľká na to, aby bola úplne bezpečná,“ dodal Landsbergis v rozhovore pre Foreign Policy./agentury/
X X X
Londýn chce meniť pobrexitové pravidlá, hrozí obchodná vojna s EÚ
Britská vláda v pondelok predložila parlamentu návrh zmeny pobrexitovej obchodnej dohody s EÚ v otázke postavenia Severného Írska. Podľa agentúry AFP tak hrozí obchodná vojna medzi Britániou a EÚ.
Londýn chce po novom zrušiť colné kontroly na dovoz niektorých tovarov do Severného Írska zo zvyšku Británie. To je však v rozpore s ustanoveniami platnej pobrexitovej obchodnej dohody medzi Britániou a EÚ.
Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová uviedla, že návrh zákona o severoírskom protokole je „rozumným, praktickým riešením problémov, ktorým čelí Severné Írsko“. Európska únia už avizovala, že proti tomuto britskému návrhu zákona podnikne právne kroky.
V podaní Londýna ide o jednostranný krok, s ktorým nesúhlasia aj viacerí britskí poslanci. Tvrdia, že to predstavuje porušenie medzinárodného práva. Trussová to odmieta.
Podľa írskeho premiéra Micheála Martina je „poľutovaniahodné, že krajina ako Spojené kráľovstvo takto porušuje medzinárodnú dohodu“.
Šéf britskej vlády Boris Johnson však navrhované zmeny označil za „pomerne triviálne úpravy“. Ako zdôraznil, pre jeho vládu je dôležitejšie dodržiavanie Veľkopiatkovej dohody z roku 1998 a na ňu naviazaný mier a stabilita v Severnom Írsku.
Eurokomisia zváži obnovenie konania voči Británii
Európska únia si želá dobré a stabilné vzťahy s Britániou, k tomu je však nevyhnutné dodržiavať dohody. Vyhlásil to v pondelok podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič v súvislosti s legislatívnym návrhom britskej vlády o zmene ustanovení v pobrexitovej obchodnej dohode týkajúcich sa Severného Írska. Šefčovič zároveň varoval, že Európska komisia zváži obnovenie konania voči Británii pre neplnenie ustanovení dohody.
Ako pokračoval Šefčovič vo svojom vyhlásení, protokol o Severnom Írsku je neoddeliteľnou súčasťou pobrexitovej obchodnej dohody, pričom tiež poskytuje oporu Veľkopiatkovej dohode z roku 1998 o ukončení násilností v Severnom Írsku.
Podľa podpredsedu eurokomisie súčasné ustanovenia dohody rešpektujú ústavné postavenie Severného Írska v rámci Spojeného kráľovstva. Zabránili vzniku pevnej hranice medzi Severným Írskom a Írskom po brexite a zároveň chránia celistvosť jednotného trhu EÚ.
„Po nespočetnom množstve hodín strávených intenzívnymi a detailnými rokovaniami išlo o jediné riešenie, ku ktorému sme spoločne dospeli, aby sme ochránili ťažko dosiahnuté výsledky mierového procesu v Severnom Írsku a zároveň sa postavili k výzvam súvisiacim s brexitom a konkrétne spôsobu brexitu, pre ktorý sa rozhodla britská vláda,“ uviedol Šefčovič.
Ako pokračoval, EÚ vníma s obavami rozhodnutie britskej vlády predložiť parlamentu návrh zákona o zrušení niektorých kľúčových ustanovení dohody. „Jednostranné kroky škodia vzájomnej dôvere,“ upozornil Šefčovič.
Európska komisia preto podľa neho zváži možné pokračovanie konania voči britskej vláde súvisiaceho s porušovaním dohody, ktoré exekutíva EÚ zastavila vlani v septembri „v duchu konštruktívnej spolupráce s cieľom vytvoriť priestor na hľadanie spoločných riešení“. „Tento jednostranný krok Spojeného kráľovstva ide priamo proti tomuto duchu,“ dodal Šefčovič./agentury/
X X X
Ruskí oligarchovia žalujú Úniu za sankcie. V minulosti boli úspešní
Medzi žalobcami je aj bývalý majiteľ FC Chelsea Roman Abramovič. Súd môže rozhodnúť v ich prospech.
Bojujú proti sankciám uvaleným na Rusko, pritom sami sú ich terčmi. Ruskí oligarchovia teraz žalujú Európsku úniu na európskom súdnom dvore a dúfajú v odškodné. V minulosti už v podobných prípadoch niektorí boli úspešní.
Sankcie, ktoré na Rusov uvalila Únia, boli reakciou na agresiu režimu Vladimira Putina na Ukrajine. Desiatky ruských oligarchov majú teraz na Západe zmrazené svoje aktíva, ich celková výška sa vyšplhala až na 30 miliárd dolárov. Tieto peniaze chce Európska komisia vložiť do obnovy Ukrajiny, ktorá je zničená vojnou.
Abramoviča donútili predať Chelsea
Medzi sankcionovanými oligarchami sú aj verejnosti známe postavy, napríklad bývalý majiteľ FC Chelsea Roman Abramovič, ktorého pridali na sankčný zoznam EÚ ešte v marci tohto roka.
Abramovičovi zmrazili majetok a pozastavili mu cestovateľské víza do krajín EÚ a Spojeného kráľovstva. Britská vláda ho donútila po predstavení vlastných sankcií voči jeho osobe predať futbalový klub za 3,2 miliardy dolárov, ktorý odkúpil Todd Boehly, spoluvlastník bejzbalového klubu Los Angeles Dodgers.
Tento predaj bol schválený britskou, portugalskou vládou a aj Premier League. Veľká Británia spolu s Portugalskom dozerali na celý proces predaja, keďže Abramovič je držiteľom britského, izraelského a aj portugalského občianstva.
Dvadsaťsedmička zaradila Abramoviča na sankčný zoznam pre úzke väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina. „Vďaka dobrému vzťahu medzi ním a Putinom sa Abramovičovi žilo dobre,“ uviedlo európske spoločenstvo ešte v marci, keď zdôvodňovalo svoje rozhodnutie o jeho zákaze cestovania po území EÚ. Toto tvrdenie Abramovič opakovane vyvracia a tvrdí, že nemá blízko k ruskému prezidentovi a nikdy ani nemal.
Žalôb môžu byť stovky
Petr Aven a Michail Fridman sú ďalší ruskí oligarchovia, ktorí sú na európskom sankčnom zozname. Spolu s Abramovičom podali žalobu na Európsky súdny dvor, od ktorého žiadajú anuláciu sankcií. Žalobu podali prvého júna, súd sa prípadom ešte zaoberá.
Aven je ruským zberateľom umeleckých diel a podľa Únie jeden z najbližších oligarchov Putina. Po výstave obrazov, ktoré vlastní, boli jeho diela zmrazené a ponechané vo Francúzsku v Paríži, kde sa konala expozícia. Tretím Rusom, ktorý žaluje Úniu, je Fridman, vlastník Alfa Group, ktorá zastrešuje najväčšiu súkromnú banku v Rusku – Alfa Bank.
Títo traja Rusi nie sú jediní, ktorí žalujú Európsku úniu. Z dokumentov, ktoré sú zverejnené na stránke európskeho súdu, vyplýva, že takýchto žiadostí môžu byť aj stovky. Táto informácia nie je potvrdená, pretože nie všetky súdne prípady sú označené celým menom človeka/spoločnosti, ktorý žaluje jednu z európských inštitúcií. Veľká časť dokumentov je označená iba skratkami, priezviskami alebo iniciálami žalobcu, preto nie je možné s istotou povedať, že ide o konkrétne osoby.
Podobných prípadov bude pribúdať, keďže Únia má na sankčnom zozname viac ako tisíc ľudí. Ruská štátna televízia vyplnila žiadosť na žalobu vo veci pozastavenia jej vysielania na území európskych štátov, ako napríklad vo Francúzsku. Súd EÚ návrh prijal a je vo fáze spracovania žaloby. Jacques Zammit, hovorca súdu, povedal, že takéto prípady môžu trvať niekoľko mesiacov, od ich začiatku po právoplatné vyjadrenie súdu.
Nemenovaný zdroj pre portál EUobserver uviedol, že jeden z dôvodov, prečo teraz tak raketovo vzlietli žaloby na EÚ zo strany Ruska, je pokus o spomalenie európskych inštitúcií a ide o snahu unaviť európsky súdny dvor tým, že ho zahltia prípadmi na prešetrenie. Toto tvrdenie nie je podložené žiadnymi verejne známymi dôkazmi.
V minulosti boli žalobcovia úspešní
Európsky blok nemá dobrú bilanciu, čo sa týka víťazstiev v podobných súdnych prípadoch. V období rokov 2008 až 2015 Európska únia prehrala viac ako polovicu prípadov, v ktorých išlo o sankčné pokuty. Napriek zlým číslam dvadsaťsedmička vďaka tomu, že sankčné zoznamy obnovuje a udržiava každý rok, tak sa osoby, ktoré vyhrali súd s EÚ, dostanú na zoznam znovu o rok. „Jediný spôsob, ako sa dostať zo sankčného zoznamu, je lobovaním,“ uviedol Andreas Geiger z firmy Alber & Geiger pre politico.eu.
Ruské prípady nie sú na európskom súdnom dvore novinkou. V minulosti to bola napríklad Vagnerova skupina, ktorá sa dožadovala zrušenia sankcií, ktoré boli uvalené predovšetkým na ich šéfa Jevgenija Prigožina. Skupina, ktorá zastrešuje žoldnierov, je najviditeľnejšia v Líbyi, kde podnecuje boje a zneužíva ľudské práva.
Prigožin udržiava dobré a blízke vzťahy s Putinom a ruským ministerstvom obrany. Žoldnieri z Vagnerovej skupiny bojujú aj vo vojne na Ukrajine. Pred pár dňami ukrajinskí vojaci zničili jednu zo základní jednotiek tejto skupiny v Luhanskom regióne.
Podľa odborníkov však aj v prípade, keby oligarchovia uspeli na súde, v praxi na nich naďalej môžu platiť finančné sankcie. Sankčný zoznam totiž Únia môže neustále obnovovať, aktuality.sk
X X X
Matovič: Urobili ste zo mňa Žida 21. storočia. Weisenbacher žiada ospravedlnenie
Urobili ste zo mňa Žida 21. storočia, odpovedal minister financií a líder OĽaNO Igor Matovič na otázku, či by v reakcii na najnovší prieskum, z ktorého vyplýva, že patrí k najmenej dôveryhodným politikom, nemal odstúpiť. Podľa šéfa Inštitútu ľudských práv Petra Weisenbachera by mal Matovič ospravedlniť, lebo relativizácia holokaustu nemá v demokratickej spoločnosti miesto.
Matovič síce tvrdí, že neprikladá význam podobným prieskumom, ale hovorí aj, že je pod „dvojročnou permanentnou paľbou zaujatých novinárov“. „Čokoľvek som mohol urobiť dobre, nič nebolo odprezentované. Čo len náznak váhavého bolo prezentované ako katastrofa najväčšia na svete a urobili ste jednoducho zo mňa Žida 21. storočia,“ pokračoval Matovič.
„Tak ako Židia počas nacistického Nemecka boli za všetko vinní, lebo jednoducho Hitler ukázal na nich prstom, tak mnohí ľudia na Slovensku chceli urobiť niekoho, kto bude za všetko vinný, či počas koronakrízy alebo neskôr, a podarilo sa to mnohým z vás,“ je presvedčený Matovič.
Vraj nerobí veci preto, aby sa mu zvyšovala popularita. „Beriem to tak, že som za všetko na Slovensku vinný, keď bude zajtra zamračené, aj to budem mať na svedomí. Ale nerobím si z toho nič,“ dodal minister financií.
„Predstaviteľ vlády krajiny, ktorá sa podieľala na holokauste, by mal v tejto súvislosti mimoriadne vážiť slová. Igor Matovič však robí presný opak a svojimi nevkusnými výrokmi relativizuje holokaust, znevažuje pamiatku obetí nacizmu a nahráva antisemitom. Občanov židovského pôvodu počas tzv. Slovenského štátu najprv pripravili o slobodu, potom o majetok a nakoniec väčšinu z nich aj o život. Takto sme stratili vyše 70-tisíc ľudí. Relativizácia holokaustu a podpora antisemitizmu, včítane tej nepriamej, nemá v demokratickej spoločnosti miesto,“ myslí si riaditeľ Inštitútu ľudských práv Weisenbacher.
Preto vyzýva Matoviča, aby sa za svoj výrok verejne ospravedlnil. V opačnom prípade, po porade s právnikmi, podnikne adekvátne právne kroky./agentury/
X X X
Scholz: Nemecko chce posilniť svoju vojenskú rotu na Slovensku
Slovensko by mohlo poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú techniku. Nemecko jej chce dodať moderný systém protivzdušnej obrany a zároveň chce posilniť svoju vojenskú rotu na Slovensku.
Po bilaterálnom rokovaní v Berlíne o tom na spoločnej tlačovej konferencii informovali slovenský premiér Eduard Heger a nemecký kancelár Olaf Scholz. Heger zároveň pozval kancelára na návštevu Slovenska.
Rokovania o dodávke vojenských systémov na Ukrajinu medzi SR a Nemeckom prebiehajú, ale šéfovia vlád zatiaľ viac konkretizovať nechceli.
„Nemecko chce chrániť NATO a preto sa snažíme byť prítomní v jeho východnej časti,“ povedal Scholz. Poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Patriot Slovensku vníma kancelár ako dlhodobú pomoc. Ich prítomnosť nie je nijako časovo obmedzená, povedal. Heger v tejto súvislosti ocenil pomoc Nemecka pri obrane územia SR.
Predstavitelia krajín sa rozprávali aj o energetike a výstavbe nových LNG terminálov na prepravu skvapalneného plynu. Heger poukázal na to, že Slovensko je vnútrozemská krajina a preto potrebuje rozvíjať spoluprácu s inými krajinami na dovoze plynu.
Nemecko podľa Scholza rozhodlo o výstavbe potrebnej infraštruktúry, aby mohlo loďami privážať skvapalnený plyn. „Práve takýmto krajinám (ako Slovensko), ktoré nemajú more, chceme pomôcť,“ poznamenal nemecký kancelár.
Šéfovia oboch vlád sa vyjadrili aj k ambíciám Kyjeva na vstup do EÚ. Heger podporuje to, aby bol Ukrajine poskytnutý reformný tím, ktorí jej pomôže splniť podmienky na vstup do európskeho spoločenstva. Scholz v tejto spojitosti zdôraznil potrebu jednotného postoja krajín EÚ./agentury/
X X X
Žilinskí poslanci prevádzkujú nepovolenú reklamu. Priestor jednému poskytuje mestský podnik
Územný plán Žiliny informačno-navigačné tabule na stĺpoch trakčného vedenia nepovoľuje. Firma poslanca si však tabuľky napriek tomu od mesta prenajíma. Dopravný podnik tvrdí, že ho nezvýhodňuje.
ŽILINA: Firma mestského poslanca si od mesta výhodne prenajíma reklamné zariadenia. Tie ďalej poskytuje svojim klientom. Mestský územný plán pritom tieto plochy od roku 2016 na reklamu nepovoľuje. Poslanec podpísal s mestom zmluvu len štyri dni predtým, ako zmena územného plánu začala platiť. Mestský podnik tvrdí, že člena zastupiteľstva nezvýhodňuje.
Konflikt záujmov
Mesto Žilina vypovedalo zmluvy na citylighty a bigboardy. Ešte stále má však s reklamnými agentúrami zmluvy o prenájme na reklamné zariadenia na stĺpoch verejného osvetlenia a trakčného vedenia.
Štrnásť mestských poslancov predkladalo na aprílovom zastupiteľstve návrh, aby Žilina prestala agentúram poskytovať mestský majetok na takúto reklamu, ktorá ukazuje smer ku konkrétnym firmám. Dopravný podnik mesta Žilina v súčasnosti prenajíma 382 takýchto “smerových tabuliek”.
Z nich 296 poskytuje firme Ardsystém mestského poslanca Branislava Delinčáka. Poslanecký návrh na zákaz nepovolených zariadení najskôr prešiel, no zastupiteľstvo muselo z technických príčin hlasovanie zopakovať.
Do druhého hlasovania sa zapojil aj poslanec Branislav Delinčák, pričom do prvého hlasovania sa nezapojil. Pri druhom sa síce zdržal, no tým, že zvýšil kvórum, návrh, ktorý sa týkal jeho finančných záujmov, neprešiel.
Pokútny zámer
Podľa zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií má poslanec, ktorý sa zúčastňuje prerokovania, kde má konflikt záujmov, tento konflikt oznámiť, čo Delinčák urobil. Zákon mu zároveň vo veci hlasovať nezakazuje. No legislatíva ráta s tým, že poslanci v konflikte záujmov budú hlasovať nie vo vlastnom, no vo verejnom záujme.
Poslanca sme sa opýtali, či sa do druhého hlasovania zapojil, aby hájil verejný záujem tak, ako to predpokladá zákon.
„Pred hlasovaním som ohlásil konflikt záujmov. V zmysle zákona. Pri prvom hlasovaní o celom materiáli som nebol v miestnosti. Keď som sa vrátil, v zmysle rokovacieho poriadku som sa zaregistroval ako prítomný poslanec. Pri následnom hlasovaní som sa zdržal. Žiaden pokútny zámer v tomto nebol,” odpovedal Delinčák.
Proti regulám mesta
Rudolf Chodelka, hlavný architekt mesta Žilina potvrdil, že v prípade informačno-navigačných tabúľ umiestnených na stĺpoch trakčného vedenia sa jedná o maloplošnú reklamnú stavbu.
„Tieto reklamné stavby sú v rozpore s územným plánom,” vysvetľuje hlavný architekt.
Poslanec Branislav Delinčák však tvrdí, že v zmysle stavebného zákona smerové tabule nie sú reklamnou stavbou. Tvrdí, že označenie sídla podľa zákona takisto nie je reklamou. „Jedine stavebný úrad mesta Žilina povoľuje reklamné stavby a tieto povoľuje v zmysle stavebného zákona. Plne akceptujeme všetky rozhodnutia stavebného úradu. Takúto kompetenciu územný plán nemá,” dodal.
Výhodná zmluva
Podľa verejne dostupných informácií si Žilinská univerzita prenajíma dvanásť informačných tabuliek od Delinčákovho Ardsystému za 5 184 eur ročne, čiže jednu za asi 36 eur mesačne. Aj ďalší subjekt, s ktorým Aktuality.sk hovorili, potvrdil, že platí Delinčákovi za nájom okolo 30 eur (cenu bližšie nešpecifikoval kvôli anonymite).
Ardsystém má pritom spomedzi firiem, s ktorými má DPMŽ uzatvorené zmluvy, najvýhodnejšiu sumu. DPMŽ poslancovej firme poskytuje jedno zariadenie mesačne za 10 eur + DPH. Ardsystém má zmluvu s DPMŽ uzatvorenú na neurčito. Ostatné firmy platia šestnásť a viac eur.
Poslanec sa bližšie k cenám, za ktoré prenajíma tabuľky klientom, vyjadrovať nechcel s tým, že sú buď predmetom verejného obstarávania, alebo dohodou medzi jeho firmou a klientom.
Obchodovať s mestom nemôžu
Redakcia Aktualít hovorila so subjektom, ktorý si ďalej prenajíma reklamu od firmy Ardsystém mestského poslanca Branislava Delinčáka. Subjekt, ktorý nechce byť špecifikovaný, tvrdí, že Delinčákovi platí mesačne za priestor na jednej informačnej tabuľke okolo tridsať eur.
„Nemám inú možnosť, tiež by sme si však chceli reklamné zariadenie prenajímať priamo od dopravného podniku nie za tridsať, ale za desať eur tak, ako to má nastavené firma Ardsystém,” vysvetľuje.
Firmy si však prenajať reklamné tabuľky od Dopravného podniku mesta Žilina prenajať nemôžu. Podľa zmeny územného plánu z roku 2016 je to zakázané, platné sú len zmluvy s firmami, ktoré DPMŽ podpísal ešte pred touto zmenou.
Konateľ DPMŽ Mikuláš Kolesár pre Aktuality.sk povedal, že dopyt od ďalších záujemcov o nájom pre umiestnenie informačno-navigačných tabúľ neevidujú.
Hlavný architekt mesta Rudolf Chodelka však potvrdil, že keďže územný plán osádzanie navigačných tabuliek neumožňuje, dopravný podnik v roku 2018 žiadal, aby sa územný plán zmenil a aby tieto tabule mohli byť ďalej umiestňované. Útvar hlavného architekta podnet zamietol.
Interný cenník
Dopravnému podniku prenájom informačno-navigačných tabuliek ročne vynesie viac ako 53-tisíc eur. Podniku, v ktorom má 100 % podiel mesto Žilina sme sa pýtali, či nezvýhodňuje poslanca, ktorý má najlepšiu sumu, za ktorú si od mesta priestor prenajíma a zároveň tento priestor územný plán už od roku 2016 na reklamu nepovoľuje.
Podľa Mikuláša Kolesára, konateľa DPMŽ, podnik založený mestom Žilina poskytuje služby vo verejnom záujme a neuprednostňuje záujmy žiadnych subjektov voči ostatným.
„Schválili sme v decembri 2016 nový interný cenník, ktorý je stále platný, ale už nie je zverejnený. Riadia sa ním všetky podobné zmluvy o nájme. Ardsystém má ceny dohodnuté podľa cenníka a platí za viac ako 251 kusov tabuliek aj v prípade, ak ich nemá reálne osadené, 10 eur + DPH za kus za mesiac. V minulosti sme uzatvorili zmluvu s každým záujemcom, ktorý mal záujem o tieto služby podľa jednotného cenníka,” vysvetľuje Kolesár.
Štyri dni pred zmenou
Zmeny a doplnky územného plánu, ktoré nepovoľujú informačno-navigačné tabule na stĺpoch trakčného vedenia, poslanci schválili v júni roku 2016. Delinčák už vtedy bol poslancom, hlasovania sa nezúčastnil.
Poslanec má zmluvu s dopravným podnikom od roku 2010. V roku 2016, kedy poslanci mali schvaľovať zmeny územného plánu, ktoré mali ovplyvniť aj jeho obchodovanie, uzatvoril s DPMŽ novú zmluvu len štyri dni predtým, ako poslanci schvaľovali zmenu územného plánu.
K hlasovaniu o takejto zmene majú poslanci materiály od stavebného úradu resp. útvar hlavného architekta aj niekoľko mesiacov dopredu. Podľa poslanca však zmena územného plánu so zmluvou, ktorú má s DPMŽ, vôbec nesúvisela.
V tej dobe legálne
Jedným z predkladateľov návrhu, ktorým chceli poslanci na minulom zastupiteľstve obmedziť nepovolenú reklamu, bol aj Ľubomír Plešinger.
Plešinger má v meste na Závodskej ceste neďaleko žilinského Rondla budovu, v ktorej prevádzkuje tanečnú školu. Na budove je reklamné zariadenie, ktoré je podľa vyjadrenia hlavného architekta takisto v rozpore s platným územným plánom.
„Koncom roka 2014 reklamná agentúra Eunica Media, prejavila záujem o plochu na mojej budove. Dňa 1. februára 2015 sme podpísali zmluvu o prenájme fasády budovy na reklamné účely na dobu neurčitú. V tej dobe bol prenájom tejto reklamnej plochy legálny a v súlade s územným plánom mesta,” vyjadril sa Plešinger.
Mestské poslanecké kluby za ZA a Za naše mesto chcú materiál na obmedzenie nepovolenej reklamy v meste predložiť zastupiteľstvu znova.
Podľa viceprimátora Vladimíra Randu z poslaneckého klubu Za naše mesto, je Žilina jedným z najviac zasiahnutých miest reklamným smogom na Slovensku.
„Navrhujeme vyčleniť peniaze v rozpočte meste na odstránenie aspoň 100 ks nelegálnych billboardov a iných reklamných stavieb. Zároveň navrhujeme vypovedanie všetkých nájomných zmlúv na reklamné zariadenia. Zariadenia na stĺpoch verejného osvetlenia sú v rozpore s platným územným plánom,” dodal Randa. Podľa neho sa tieto tabuľky tvária ako navigačné, v skutočnosti ide o klasické reklamné zariadenia.
Podľa poslankyne Miriam Šutekovej z Klubu za ZA, mesto nedodržiavanie vlastných pravidiel ticho toleruje. To, že si poslanec Delinčák prenajíma mestské stĺpy a prevádzkuje zakázanú reklamu je podľa nej výsmech mestu, ktoré ma ísť príkladom v dodržiavaní zákonov a zároveň výsmech občanom, ktorí sa pravidlá snažia dodržiavať.
„Máme v úmysle osloviť vedenie mesta, aby ako štatutár a 100% vlastník DPMŽ proti takejto aktivite zakročil,” povedala.
Radnica sa k prípadu prenájmu mestského majetku na reklamu, ktorú územný plán mesta nepovoľuje, nevyjadrila a odkázala nás na komunikáciu s dopravným podnikom.
Poslanci chcú zároveň predložiť návrh na prijatie etického kódexu, ktorý by mal riešiť konflikt záujmov pri hlasovaní poslancov. Chcú predísť tomu, aby sa opakovala podobná situácia, ako pri hlasovaní o finančných záujmoch poslanca Delinčáka, aktuality.sk
X X X
Ešte nestihol osláviť víťazstvo nad Amber a už má na krku ďalšiu žalobu: Johnny Deppa obvinili z fyzického násilia! Čaká nás ďalší napínavý súd?
Johnny Depp len nedávno vyhral súd proti Amber Heard a radosť z víťazstva mu opäť prekazila ďalšia žaloba. Koho mal herec fyzicky napadnúť?
Veľká porážka Amber Heard
Ostro sledovaný súd dopadol v prospech Johnnyho Deppa, ktorý po obvineniach exmanželky Amber Heard očistil svoje meno. Tvrdil, že jej vážne obvinenia z fyzického a sexuálneho násilia ublížili jeho kariére a poškodili meno celej jeho rodiny. Herec tak cítil zodpovednosť aj za svoje deti, s ktorými sa niesla zlá povesť ich otca.
Po víťazstve ďalšia žaloba
Johnny svoje víťazstvo neoslavoval dlho, pretože na svete je ďalšia žaloba z fyzického násilia. Kvôli emocionálnej ujme obvinil herca z napadnutia manažér Gregg Brooks, ktorý mal aj počas natáčania filmu City of Lies (Mesto lží) v roku 2017 na starosti hľadanie a zabezpečovanie miest, na ktorých sa mali natáčať jednotlivé scény – vrátane získania povolení a komunikácie s políciou. O prípade informoval Unilad.
Depp ho mal napadnúť a ponúknuť mu peniaze, aby ho udrel naspäť
Incident sa mal odohrať po tom, ako Gregg Brooks upozornil asistenta režiséra na to, že im vyprší povolenie na natáčanie scény v centre Los Angeles. Podľa slov člena filmového štábu reagoval herec na upozornenie veľmi nestálo, až agresívne. Údajne naňho kričal: „Kto do riti si? Nemáš právo mi hovoriť, čo mám robiť.“
Následne ho mal Johnny dvakrát udrieť do hrudníka päsťou, pričom Gregg tvrdí, že z neho bolo cítiť aj alkohol. Následne ho mal žiadať, aby mu úder vrátil a vrazil mu do tváre za finančnú odmenu. „Dám ti 100 000 dolárov, aby si ma hneď teraz udrel do tváre,“ pokračoval v kriku herec.
Johnnyho Deppa museli napokon z miesta odviesť ochrankári. Incident mal Greggovi spôsobiť emocionálnu traumu, preto sa herca rozhodol zažalovať a žiada bližšie nešpecifikované odškodnenie.
Na súd sa už teraz teší
Napriek tomu, že aj v prípade s Amber Heard išlo o fyzické násilie, tieto dva prípady spolu nesúvisia. Právnik Gregga Brooksa tvrdí, že rešpektuje rozhodnutie súdu a Johnnyho víťazstvo nad Amber Heard, no to ešte neznamená, že mu fyzické napadnutie nedokážu ani v tomto prípade.
„Brooksov prípad nie je o dvoch hollywoodskych celebritách zapletených do toxického vzťahu. Ide o napadnutie pracovitého člena filmového štábu hviezdou filmovej produkcie. Pán Brooks sa teší na svoj deň na súde,“ povedal právnik.
Myslíte si, že Johnnyho Deppa opäť čaká ostro sledovaný súdny proces?
Na obvinenie už reagoval aj herec
Johnny Depp sa k žalobe stihol už aj vyjadriť, no jeho verzia sa od tej Brooksovej výrazne odlišuje. Filmová hviezda tvrdí, že člen filmového štábu utrpel uvádzané zranenia v dôsledku sebaobrany a on bol aj ten, ktorý na pľaci provokoval, aktuality.sk
X X X
RTVS potrebuje nový étos, nielen nového riaditeľa
Voľba riaditeľa RTVS medzi politikmi vždy vyvolávala veľké vášne. Z neporozumenia. Verejnoprávne médiá úzkoprso vnímajú iba ako spravodajstvo či publicistiku. A jediné, čo ich trápi, je, či viac kopú za vládu, alebo za opozíciu.
Samozrejme, spravodajstvo verejnoprávnej televízie i rozhlasu je dôležitou súčasťou oboch médií, dnes už iba jedného spoločného. Nech sa bude snažiť o akúkoľvek objektivitu, v našom rozvírenom politickom ringu sa vždy nájdu zaryté hlasy nespokojnosti. To sa deje v podstate permanentne. Jedinou odpoveďou je úplná profesionalita, nestrannosť.
Tak či tak, úlohu spravodajstva v RTVS by sme nemali preceňovať. V dnešnej informačnej dobe je len jedným políčkom z veľkej mozaiky informačných kanálov, ktoré majú občania na výber. Jeden rozdiel tu však je. RTVS by mala prinášať na malom trhu okliešteného nedostatkom peňazí aj takú publicistiku (i program) – z domova, zahraničia či investigatívu – ktoré si ostatné médiá nemôžu dovoliť. Nie pre politické účely. Ale pre vyššiu informovanosť a vzdelanie národa.
Nie je ľahké naplniť vznešené ciele, pokiaľ má RTVS extrémne nízke koncesionárske poplatky – 4,64 eura mesačne. Tento poplatok sa nemenil takmer 20 rokov. Po roku 2016 zvýšenie – teda i skvalitnenie verejno-právneho média blokoval Andrej Danko. Posledné dva roky zase ovplyvnila pandémia. Ak sa nič nezmení, ani veľmi zdatný manažér neposunie RTVS vpred. Či to už bude zreteľné navýšenie poplatkov (na úroveň okolitých krajín) či zmena financovania, napríklad podľa percenta HDP, je nateraz jedno.
Verejnoprávne médium tu totiž nie je na to, aby sa pretekalo s komerčnými televíziami či rádiami o väčší kus na reklamnom trhu či sa porovnávalo so sledovanosťou v prízemných seriáloch a šou.
Žiaľ, RTVS zaostáva oveľa viac v iných oblastiach. Hoci domácu televíznu, filmovú či rozhlasovú tvorbu už ako-tak podporuje, stále je to málo. Otázkou je aj kvalita. Či sa má orientovať na širšie publikum, alebo podporovať nekomerčnú, duchovne orientovanú tvorbu. Verejnoprávne médium tu totiž nie je na to, aby sa pretekalo s komerčnými televíziami či rádiami o väčší kus na reklamnom trhu či sa porovnávalo so sledovanosťou v prízemných seriáloch a šou. To je nepochopenie podstaty verejnoprávnosti.
Peňazí je síce málo, ale vedenie RTVS neváhalo otvárať nové kanály, ktoré nemá čím naplniť. Sú nudné, sledovanosť mizerná, dramaturgia neprepracovaná – ako aj na iných (aj rozhlasových) kanáloch. Slepo napodobňuje zahraničných partnerov, pritom jej chýbajú ľudské i finančné zdroje. Ale ani v zahraničí sa verejné médiá nevyvíjajú v epoche komercie v mnohých oblastiach najlepším smerom. Dvojka okrem diskusných relácií či Experimentu toho veľa neponúka. Kvalitných filmov či seriálov z európskej proveniencie je ako zo šafranu. Minulú dekádu svet žil výbornými politickými seriálmi, Slovensko však záhadne obišli.
Problém permanentného zaostávania verejnej RTVS (televízie i rozhlasu) vôbec nespočíva iba v nedostatku finančných zdrojov, ani v slabej (ako v minulosti) profesionalite, ale v nepochopení étosu verejnoprávneho média ako takého. A aj v ochote pochopiť a napĺňať ho. To nie je úloha pre kandidátov na riaditeľskú stoličku, ale pre nás všetkých. Bez toho akýkoľvek zdatný budúci riaditeľ RTVS naše verejno-právne médium nepohne ďalej./agentury/
X X X
Z protischránkového registra vymazali firmu Starland Holding, ktorá prešla do rúk oligarchu Czucza
Firma známa ako vlastník lukratívnych pozemkov pri diaľničnej križovatke Triblavina neuviedla v registri dôveryhodným spôsobom svojich skutočných vlastníkov, skonštatoval súd.
Nahnevaní domáci, kontroverzné rozhodnutia diaľničiarov aj pozadie strany Smer-SD. To všetko sa spájalo s firmou Starland Holding, ktorá vlastní stovky hektárov pôdy v okolí križovatky Triblavina. Napriek pôvodným plánom Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) vybudovať kolektorový systém – teda súbežné cesty s diaľnicou, ktoré by sa plynulo napájali na diaľnicu každých 500 metrov–nakoniec na diaľnici D1 prišlo k rozhodnutiu, ktoré významne pomohlo firme s donedávna nejasným vlastníckym pozadím.
Práve preto sa spoločnosť dostala do hľadáčika súdu. A ten nakoniec nebol spokojný s vysvetleniami jej zástupcov, ako to je s pozadím firmy.
„Je nutné konštatovať, že v konaní neboli uvedené také argumenty a neboli predložené také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé relevantne vyvrátiť pochybnosti o zapísanom konečnom užívateľovi výhod,“ píše v rozhodnutí z februára tohto roku sudkyňa žilinského súdu Katarína Muráriková.
Pre firmu z Bratislavy to znamená, že bola z takzvaného protischránkového registra vymazaná a nemôže tak obchodovať so štátom. Od firmy v minulosti vykúpil pozemky pod novovybudovanou diaľničnou križovatkou Triblavina pri Bratislave. Výmaz z protischránkového registra by však na tieto zmluvy nemal mať dosah.
Firma sa nechválne preslávila najmä aktivitami v oblasti Triblaviny. Zmeny v plánoch NDS nahrali do kariet firme Starland Holding, ktorej patrili pozemky obklopujúce križovatku.
Raketový nárast ceny za Smeru
Starlandu sa tak prakticky niekoľkonásobne zvýšila hodnota pozemkov na základe rozhodnutia NDS. Riešenie, že na tomto cestnom úseku bude jediná križovatka, ľudia (najmä) z okolitých obcí intenzívne spochybňovali. Akcionári firmy dokonca mali vystupovať v mene NDS pri prenájmoch pozemkov na výstavbu križovatky.
Bolo to v čase, keď bol ministrom dopravy Ján Počiatek za stranu Smer-SD a štátnym tajomníkom na rovnakom ministerstve bol Viktor Stromček, ktorý tiež zastával post generálneho manažéra strany. Práve Stromčekova firma v minulosti so Starlandom spolupracovala.
Výsledkom rozhodnutia vtedajšieho vedenia NDS je nakoniec križovatka, kde sa na oboch zjazodch nachádzajú kruhové objazdy obklopené pozemkami Starland Holdingu – iní developeri vlastniaci v okolí pozemky sa tak bez kooperácie s touto firmou nedokážu efektívne napojiť na diaľnicu.
Otázniky vyvolávalo aj vlastnícke pozadie firmy. Najprv sa v nej objavovali ľudia známi z finančnej skupiny J&T a skupiny Istrokapitál. Neskôr v roku 2016 sa v nej objavili Ronald Tahotný a Tomáš Bednár, v tom čase však firma dostala štedrý 150-miliónový úver od Poštovej banky, ktorá patrí do portfólia J&T. Aj preto bolo pri firme stále podozrenie, že sa nachádza vo vplyve známej finančnej skupiny. Neskôr sa ako majiteľ akcií firmy objavila cyperská schránková firma.
„J&T nemala a nemá vlastnícky podiel v spoločnosti Starland Holding a nikdy nemala personálny ani iný vplyv na jej vedenie. Akokoľvek komentovať obchodné vzťahy bánk v portfóliu J&T vyslovene zakazuje zákon o bankách,“ povedal pre Aktuality hovorca skupiny J&T Miroslav Sýkora.
Od roku 2017 v registri partnerov verejného sektora svietilo len meno Tomáša Bednára. Až v roku 2019 ho nahradilo meno Braňa Prieložného – ten pritom za firmou stál od jej začiatkov v roku 2003 a aj napriek viacerým zmenám v akcionárskej štruktúre v nej oficiálne bol ako akcionár minimálne až do roku 2012 – práve do času, keď Starland Holding dostal stavebné povolenie na infraštruktúru a územné rozhodnutie.
Najnovším vlastníkom firmy stojacou za kontroverznou križovatkou je Štefan Czucz – známy podnikateľ z prostredia strany Most-Híd. Czuczovi je pripisované vlastníctvo viacerých podobných projektov logisticko-výrobných komplexov na západnom Slovensku.
Súd na pochybách
Súd vo svojom rozhodnutí o výmaze firmy z registra konečných užívateľov upriamuje pozornosť najmä na to, že Starland Holding nevysvetlil dostatočne, kto za firmou v minulosti stál. Sudkyňa konštatuje, že napríklad vydané dlhopisy a ich následné zaúčtovanie, resp. pôžičky a zníženie imania vyprodukovali, že firma získala peniaze, ktoré nemusela vrátiť. Otázkou podľa súdu ostáva, ako boli finančné prostriedky vyplatené – ktorým akcionárom a čo sa s nimi neskôr stalo.
„… v roku 2015 boli poskytnuté bývalým akcionárom partnera verejného sektora a spoločnosti XXX finančné prostriedky v objeme niekoľko miliónov eur a v roku 2016 došlo k ich započítaniu so záväzkami partnera verejného sektora vyplatiť sumu, o ktorú sa znížilo základné imanie spoločnosti XXX, čím došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov partnera verejného sektora v prospech bývalých akcionárov a v prospech spoločnosti XXX, avšak záväzok vrátiť pôžičky zanikol. Pritom, ako už bolo uvedené, nie je zrejmé, aké osoby stáli za bývalými akcionármi,“ uvádza sudkyňa. Zjednodušene, firma požičala peniaze svojim akcionárom, no tí ich nikdy nemuseli splatiť, keďže firma zaúčtovala iné záväzky a znížila si základné imanie – akcionári tak nemuseli do firmy vrátiť žiadne peniaze.
Súd konštatuje aj to, že v orgánoch spoločnosti sedeli osoby spájané so skupinou J&T, a uvádza, že prospech nemusel byť nutne vo forme priamych finančných prostriedkov, ale aj vo forme zvýhodnenia investície firmy Starland Holding – súd tak priamo naráža na rozhodnutie štátu stavať križovatku v blízkosti developerského projektu.
„Uvedené vzbudzuje podozrenie, že osoby, ktoré mohli mať faktický rozhodujúci vplyv na partnera verejného sektora, prípadne mohli mať prospech z jeho podnikania (prospech pritom nemusí mať nevyhnutne podobu vyplatenia hospodárskeho prospechu, môže spočívať napr. aj vo výhodách spojených s realizovanou investíciou, ktorá môže byť výrazne zhodnotená investíciou štátu /štát zaplatí výstavbu križovatky, ktorá slúži developerským ambíciám súkromných osôb/), mohli mať dosah na jeho riadenie a kontrolu prostredníctvom priamej alebo nepriamej účasti v orgánoch partnera verejného sektora.“
Súd argumentuje aj tým, že zapísaný vlastník Tomáš Bednár mal síce vlastniť akcie firmy Starland Holding, no súčasne bol zamestnancom tejto spoločnosti, ako aj jeho predchodcu, rovnako tak pokračoval aj na pozícii člena predstavenstva.
Súdu sa však nepozdávalo najmä to, že Bednár síce bol v predstavenstve len do konca marca 2018, avšak predaj jeho akcií nastal až júli 2019 – sudkyňa preto spochybnila, že jeho členstvo v predstavenstve bolo naviazané na reálne vlastníctvo akcií Starlandu.
„… čo spochybňuje okolnosť, že jeho účasť v riadiacom orgáne partnera verejného sektora mala základ vo vlastníckom vzťahu k akciám partnera verejného sektora,“ uviedla sudkyňa v rozhodnutí.
Spoločnosť Starland Holding sa bránila, že Bednár bol jediným akcionárom a zápis v registri bol správny. ako dôkazy predložili najmä dokumenty ako zápisnice z valného zhromaždenia, rozhodnutia akcionára či čestné výhlásenia. Tomáš Bednár bol aj ochotný prísť vypovedať na súd, no Starland Holding uviedol, že to nepovažuje za potrebné nakoľko predložil čestné vyhlásenie, že bol majiteľom firmy. Na naše otázky firma Starland Holding nereagovala.
Výmaz bez dosahu
Samotný výmaz však spoločnosti Starland Holding nemá dnes ako uškodiť. Firma totiž nemá žiadnu aktívnu zmluvu so štátom, ako to je v prípade SBS Lama spájanej s exriaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítom Makóom. Táto firma na rozdiel od Starland Holdingu musela ukončiť niekoľkomiliónové zmluvy so Slovenskou poštou.
Terajší majiteľ Starlandu Štefan Czucz sa tak dostal do pozície, keď napriek svojmu korektnému a aktuálnemu zápisu v registri partnerov verejného sektora pri firme Starland Holding došlo k jej výmazu, a to pre pochybenie predchádzajúcich vlastníkov, aktuality.sk
X X X
Odborári kritizujú vládu, že ich obchádza. Heger chce preto viac chodiť na rokovania sociálnych partnerov
Vláda má záujem o sociálny dialóg. Hovorí po mimoriadnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR premiér Eduard Heger. Zamestnávatelia a sociálni partneri pritom dlhodobo vyzývali štát na spoločnú diskusiu.
Mimoriadne rokovanie tripartity dnes skončilo rozporuplne. Partneri, ktorými sú vláda, odborári, zamestnávatelia či samosprávy, si totiž uvedomili, že majú problém s komunikáciou. Nevedia sa preto dohodnúť na kľúčových veciach.
S týmto pocitom z rokovania odchádzali všetky strany.
„Za dva roky ako sociálni partneri zisťujeme, že sme v mnohých veciach a diskusiách pri prijímaní kľúčových rozhodnutí obchádzaní. To destabilizuje sociálny dialóg,“ hovorí Monika Uhlerová z Konfederácie odborových zväzov
Premiér chce zmenu
Zlepšiť výmenu informácií medzi partnermi plánuje aj premiér Eduard Heger. Podľa neho je potrebné skvalitniť komunikáciu medzi jednotlivými partnermi a ministerstvami. Predseda vlády preto prisľúbil, že v najbližších mesiacoch sa bude pravidelne zúčastnovať na rokovaniach Hospodárskej a sociálnej rady.
Podľa sociálnych partnerov ukážu až najbližšie týždne či ich vláda opäť nevynechá z diskusie.
Otvorí sa otázka platov zamestnancov
Na rokovaní tripartity premiér deklaroval, že pre vládu je veľmi dôležité udržať a zvyšovať zamestnanosť. Rovnako tak vláda chce zlepšiť podnikateľské prostredie. So zamestnancami preto rokoval aj o kolektívnej zmluve, ktorá je platná do konca roka. Ponúkol im diskusiu o možnom skoršom termíne mzdových kompenzácií.
„Toto považujem za veľmi seriózny krok smerom k zamestnancom, tá pomoc, ktorú vláda pripravovala, ktorú sme aj my v našom rezorte pripravili pre ľudí na Slovensku v súvislosti s infláciou, doteraz nebola presne cielená na zamestnancov, tak toto sa teraz zmení,“ dopĺňa minister práce Milan Krajniak (Sme rodina).
Druhá oblasť rokovania sa týkala optimalizácie daňového mixu. Venovali sa tak aj potrebám zamestnancov štátnej a verejnej správy.
Premiér uviedol, že sa budú snažiť znižovať daňovo-odvodové zaťaženie na strane práce, kompenzovať to budú práve zvyšovaním daňového zaťaženia na strane spotreby, majetku a negatívnych externalít. „Toto je diskusia, ktorú dnes máme na stole. Toto je diskusia, ktorú chceme viesť aj so zástupcami zamestnávateľov.“
Samosprávy stále čakajú na odpovede
Otvorila sa aj téma kompenzácie daňového bonusu. Premiér avizoval, že najbližšie týždne budú intenzívne o tejto otázke diskutovať.
Michal Kaliňák zo Združenia miest a obcí Slovenska hovorí, že netuší, čo znamená kompenzácia, o ktorej v tomto prípade hovorí vláda. „Ak slovo kompenzácia znamená, že nám dajú pôžičku, ktorou zaplatíme ich rozhodnutie, tak to je iba naučenie sa žitia na dlh,“ hovorí Kaliňák. Dodáva, že okrem porušovania legislatívneho procesu si „ministri skáču do kapusty.“ ZMOS potom nevie, čo má ktorý minister na starosti.
Kaliňák uviedol, že sa pýtali aj na to, ako sa poslanci zachovajú pri vete prezidentky, odpoveď však nedostal. Štrajková pohotovosť Združenia miest a obcí Slovenska tak aj naďalej trvá.
Diskusia o energetickej stratégii pre Slovensko bude na stole počas ďalšieho rokovaní rady. Potvrdil to prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.
Minister práce Milan Krajniak po rokovaní tiež uviedol, že so ZMOS-om sa dohodli na zriadení pracovnej skupiny, ktorá posúdi možnosť, ako nevyčerpané eurofondy použiť na zníženie energetickej náročnosti budov vo verejnom priestore. To zahŕňa napríklad zariadenia sociálnych služieb či regionálne školy. Podľa Kaliňáka zo Združenia miest a obcí Slovensku, sa rast cien energií dotkne 7-tisíc verejných budov, v ktorých mestá a obce zabezpečujú rôznu agendu./agentury/
X X X
Peter Badač: Z RTVS treba urobiť inštitúciu 21. storočia a budovať kvalitný tím
Badač vníma frustráciu zamestnancov a spolupracovníkov RTVS, ktorí podľa neho nemajú vhodné podmienky na prácu.
Z RTVS treba urobiť inštitúciu 21. storočia, posilniť jej postavenie na internete, budovať v nej silný a kvalitný tím. Aj to je súčasťou vízie kandidáta na post generálneho riaditeľa RTVS Petra Badača.
Počas pondelkového vypočutia uchádzačov vo Výbore Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá skonštatoval, že RTVS má byť moderným médiom verejnej služby. Zabúdať podľa neho netreba na jej produkčný potenciál či potenciál práce s deťmi a mládežou.
Zlé ohodnotenie
Čo sa týka personálneho zabezpečenia RTVS, vníma frustráciu zamestnancov a spolupracovníkov. Nemajú podľa neho vhodné podmienky na prácu. Problém vidí v neadekvátnom ohodnotení či pracovnom pomere na dobu určitú. Treba podľa neho zmapovať jednotlivé pozície, dôkladne zanalyzovať odmeňovací systému, rozpočet a následne systém zefektívniť. V otázke ochrany zamestnancov si vie predstaviť zavedenie inštitútu ombudsmana, ktorý by mohol fungovať napríklad pod Radou RTVS.
V súvislosti s organizačnou štruktúrou vidí Badač výhodu RTVS v disponovaní viacerými platformami. Poznamenal, že napríklad filmový dokument môže byť vyrobený aj ako podcast, prípadne sa dá prepísať do knižnej podoby a vydať. Preto chce zaviesť producentské centrá, aby sa potenciál produktov rozvíjal na viaceré platformy. Obmedziť nechce externú spoluprácu, no za primárne považuje vyťažiť interné kapacity.
Viac na internete
Badač súhlasí so súčasným počtom programových služieb, upravil by však profiláciu ich okruhov. Pri televízii by Dvojku rozdelil na programovú službu pre rodiny a pre deti a mládež, pri Trojke by preformátoval program aj na špecifické cieľové skupiny. RTVS by mala byť podľa neho výraznejšie prítomná na internete, pričom by mohla byť prístupná okrem iného aj Slovákom žijúcim v zahraničí.
Podčiarkol, že RTVS musí byť otvorená verejnosti, transparentná, nezávislá, národná a spoľahlivá. „Nemala by sa naháňať len za sledovanosťou,” podotkol. Potenciál inštitúcie vidí aj v boji s dezinformáciami. Začať by sa podľa neho dalo napríklad s podporou kritického myslenia pri detskom divákovi a pri mládeži. Vie si predstaviť tiež aktivity pre školy.
Rovnako si myslí, že moderné technológie nahrávajú zvyšovaniu kvality a množstva obsahu prístupného pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, ale i národnostným menšinám. Napríklad systémy na automatický prepis by podľa neho mohli výrazne priblížiť rozhlasové vysielanie nepočujúcim, aktuality.sk
X X X
Hriechy minulosti sú zažehnané! Georgina stála po boku Ronalda aj po obvineniach – o futbalovej hviezde sa šírili aj takéto pikantnosti
Ronaldo má dôvod na úsmev! Súd konečne rozhodol a ukončil životnú etapu futbalovej hviezdy. Bolo niečo pravdivé na obvinení zo znásilnenia?
Dva roky po zoznámení čelil Ronaldo nepríjemným klebetám a vážnemu obvineniu
Cristiano Ronaldo a Georgina Rodriguez sa dnes tešia z krásnej rodinky, hoci nedávno museli prekonať bolestivé obdobie, keď pôrod prežilo len jedno z očakávaných dvojčiat. Dvojica sa zoznámila v roku 2016 a odvtedy sa začal ich na pohľad rozprávkový život, ktorý im množstvo fanúšikov závidí. Ronaldova sláva si však vybrala svoju daň a okrem toho, že si Georgina musela zvyknúť na obrovskú pozornosť médií a širokej verejnosti, spoločne čelili aj rôznym klebetám a obvineniu zo znásilnenia.
Georgina ani na sekundu nezaváhala a bola Cristianovi oporou. Počuli ste už jej príbeh? Jej začiatky neboli jednoduché, problémový bol predovšetkým jej vzťah s otcom:
V roku 2018 sa na verejnosť dostali informácie o tom, že modelka Kathryn Mayorga obvinila Ronalda zo znásilnenia, ku ktorému malo dôjsť ešte v roku 2009 v Las Vegas – tesne predtým, než futbalová hviezda prešla do Realu Madrid. Kathryn žiadala odškodné a Cristiano od začiatku všetko popieral. Modelka s ním mala mať sex dobrovoľne.
Najskôr neuviedla meno a ani miesto
Kathryn Mayorga bola na polícii hneď v roku 2009, kde oznámila, že bola znásilnená. Prípadu sa v tom čase však nikto nevenoval, pretože bývalá modelka odmietla uviesť totožnosť muža, ktorý ju mal údajne zneužiť a miesto, kde k činu došlo. Polícia tak nemohla zaistiť žiadne stopy. Kathryn až neskôr prehovorila, že znásilniť ju mal Cristiano Ronaldo na hotelovej izbe v Las Vegas.
Ronaldo odsúdil akékoľvek sexuálne násilie
Futbalová hviezda od začiatku popierala a tvrdila, že k sexu došlo dobrovoľne. „Rozhodne popieram obvinenia vznesené proti mne. Znásilnenie je ohavný zločin, ktorý ide proti všetkému, čím som a v čo verím. Aj keď chcem očistiť svoje meno, odmietam živiť mediálne zviditeľnenie sa ľudí, ktorí sa snažia prezentovať na môj úkor,“ odsúdil v roku 2018 akt znásilnenia Cristiano.
Kathryn žiadala 25 miliónov
Podľa dostupných informácií sa mali Kathryn a Cristiano najprv vyrovnať mimosúdnou cestou, a to tak, že modelke vyplatil futbalista 375-tisíc dolárov, aby sa prípad ďalej nerozmazával v médiách. Mali sa dohodnúť na mlčanlivosti. Prípad sa však opäť otvoril, pretože právnici Kathryn žiadali od Ronalda 25 milión dolárov, pričom uviedli, že dôvodom je porušenie diskrétnosti, na ktorej sa obe strany dohodli.
Po celý čas bola po boku slávneho futbalistu Georgina Rodriguez. Dvojica sa napokon dočkala úspešného konca. Krásna Georgina je známa ja svojím módnym vkusom:
Bývalá modelka by už nedosiahla obvinenia zo znásilnenia a tento raz išlo už iba o peniaze. Už v lete 2019 štát Nevada rozhodol, že portugalský futbalista nebude stíhaný. Žalobca Steve Wolfson po preskúmaní výsledkov policajného vyšetrovania došiel k záveru, že tvrdenie o sexuálnom zneužití nie je možné jednoznačne preukázať. Keď Kathryn opätovne otvorila celú kauzu, hovorilo sa o tom, že ju motivovalo hnutie Me Too a chcela od Ronalda získať len viac peňazí.
Súd definitívne očistil meno futbalovej hviezdy
Zdá sa, že celá kauza je na konci, pretože súd v Las Vegas zamietol žalobu Kathryn so žiadosťou o odškodné bez možnosti odvolať sa. Ako dôvod sudkyňa uviedla, že sa právnici bývalej modelky správali nečestne a opakovane používali dokumenty, ktorými sa snažili pošpiniť meno Cristiana Ronalda.
Zjednodušene povedané, problémom mali byť uniknuté dôverné dokumenty, ktoré právnik bývalej modelky úmyselne zakomponoval do štruktúry žaloby, aby poškvrnil meno Ronalda. Sudkyňa ho pokutovala a hovorila o tom, že právnik sa správa nečestne a má predsudky voči futbalovej hviezde.
„Zistila som, že pojednávanie a ďalšie používanie týchto dokumentov bolo zlým úmyslom a jednoduchá diskvalifikácia Stovalla nevylieči predsudky voči Ronaldovi, pretože spreneverené dokumenty a ich dôverný obsah boli zakomponované do samotnej štruktúry tvrdení žalobkyne. Tvrdé sankcie sú opodstatnené,“ uviedla sudkyňa.
V uniknutých dokumentoch sa údajne uvádza, že Ronaldo povedal, že Kathryn počas sexu „niekoľkokrát povedala nie a chcela, aby prestal“. On sa jej vraj potom ospravedlnil. Jeho tím právnikov uviedol, že celý dokument bol vymyslený protistranou v snahe očierniť Ronalda.
V rovnakom čase sa šírili aj klebety o Ronaldovom sexuálnom živote
Čo o ňom šírili modelky? Aj tieto pikantnosti. V čase, keď Ronaldo čelil obvineniu zo znásilnenia, prehovorili aj jeho ďalšie bývalé milenky. Modelky sa ho snažili zosmiešniť tým, že hovorili, že má malý penis a v nohaviciach si ho vypcháva a nie je dobrý v posteli. „Hovorila som si: Panebože, nech už to mám za sebou. A bála som sa, ako dlho to bude trvať. Ale bolo to krátke,“ uviedla v roku 2018 modelka Jasmine Lennard, aktuality.sk