Matku kanadského kardinála nacisti väznili ako Židovku. Kanadský kardinál Michael Czerny sa narodil v Brne, ale pamätať si naň z detstva nemôže. Keď mal dva roky, rodičia sa rozhodli emigrovať do Montrealu. O kardinálovi, ktorý má 78 rokov, sa hovorí, že patrí do širšieho okruhu možných kandidátov na uvoľnený svätopeterský stolec po smrti pápeža Františka.

 Kardinál Michael Czerny. Narodil sa v Brne v roku 1946. So zosnulým pontifexom má Czerny spoločné to, že aj on je jezuita. A podobne skromný. Nepotrpí si na luxus, vidieť to už na prvý pohľad: nenosieva na hrudi visiaci kríž vyrobený zo zlata či zo striebra, ale z dreva, ktoré symbolizuje to, na čom ukrižovali Ježiša. Na drevenom kríži.

Czerny si nepochybne ako málokto uvedomuje cenu ľudského života. Len niečo viac ako 40 kilometrov od jeho rodiska v Brne sa nachádza Terezín. Mesto s pevnosťou, ktorú počas druhej svetovej vojny nacisti zmenili na koncentračný tábor. Medzi väzňami, ktorým išlo o holé prežitie, bola aj matka Czerného.

 Volala sa Winfried Hayeková Černá. Jej útrapy v koncentráku trvali 20 mesiacov. Nemci ju považovali za Židovku napriek tomu, že bola kresťanka. „Narodila sa v katolíckej rodine, jej rodičia boli katolíci. Jej starí rodičia sa narodili ako Židia, preto ju v Protektoráte Čiech a Moravy nacistické úrady klasifikovali ako Židovku,“ objasnil Czerny v rozhovore pre server Vatican News.

 Láska medzi jeho rodičmi bola nezlomná: „Aj môj otec Egon bol katolík. Pretože nemal židovský pôvod, vyhol sa koncentračnému táboru, ale posledných osem mesiacov vojny prežil v tábore nútených prác v Postoloprtoch, pretože sa odmietol rozviesť s mojou mamou, keď ju internovali v Terezíne,“ povedal Czerny pre zmienený server. Tento pracovný láger fungoval od roku 1943 do apríla 1945. Určený bol pre nežidovských manželov židovských žien. Tábor zriadili v bažantnici, tvorilo ho 15 drevených barakov. Civilní väzni museli pracovať spolu s vojnovými zajatcami.

Matku Czerného nepochybne zachránil pred smrťou veľký kus šťastia, ktoré bohužiaľ nemali jej najbližší príbuzní. Do nacistického koncentračného tábora deportovali jej rodičov a obidvoch bratov. Všetci štyria zomreli.

 Czerny sa narodil v Brne v júli 1946. O dva roky mu pribudol brat, ktorý prišiel na svet v máji 1948. V tom istom roku sa rodičia rozhodli opustiť Československo. Kardinál sa v rozhovore nezmienil o príčine emigrácie, ale je pravdepodobné, že to súviselo s nástupom komunistov k moci vo februári 1948. Vznikajúca tyrania začala byť čoraz viac neznesiteľná pre slobodne zmýšľajúcich ľudí. A určite zvlášť z pohľadu tých, ktorí vtedy len pred niekoľkými rokmi zažili nacistickú diktatúru.

V Kanade bývali najprv vo frankofónnom Montreale, neskôr sa presťahovali do anglicky hovoriacej časti krajiny javorového listu. Doma sa rozprávali po česky, takže Czerny ovláda materinskú reč. Plynule hovorí po francúzsky, ale za takpovediac svoj prvý jazyk označuje angličtinu.

 Czerny je kardinál od októbra 2019, keď ho vymenoval pápež František. Rozhodol o tom tri roky po tom, čo ho ustanovil za tajomníka sekcie pre migrantov a utečencov, z čoho sa dá usudzovať, že s jeho pôsobením bol veľmi spokojný. Františkovi sa osvedčil aj pri príprave dokumentu s názvom Pastoračné smernice ohľadom klimatických vysťahovalcov. Text zverejnili vo Vatikáne v marci 2021. „Napríklad za rok 2019 bolo z 33 miliónov nových vysídlených osôb až takmer 25 miliónov vysídlených v dôsledku klimatickej krízy. A v dekáde 2008 – 2018 presiahol počet vysídlených z klimatických dôvodov počet vojnových vysídlencov až desaťnásobne,“ upozornila vtedy Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska. Dokument na pôde Svätej stolice predstavili jej traja hodnostári, medzi ktorými bol aj Czerny.

Mimochodom, kadiaľ viedla jeho cesta do služieb katolíckej cirkvi? „Celé sa to začalo v šesťdesiatych rokoch na Strednej škole Ignáca z Loyoly v Montreale. Jezuiti, ktorí školu viedli, na mňa urobili veľký dojem. Zvlášť mladší, ktorí nás učili. Tiež som chcel slúžiť Bohu a ľuďom, stať sa jezuitom mi pripadalo najlepším spôsobom, ako to urobiť,“ citoval Czerného český Rádiožurnál.

 Do rehole jezuitov vstúpil v auguste 1964 a v júni 1973 prijal kňazskú vysviacku. O šesť rokov neskôr založil v Toronte stredisko jezuitov pre vieru a sociálnu spravodlivosť, viedol ho až do roku 1989. Prečo sa vzdal funkcie? Po vražde šiestich jezuitov a dvoch žien na univerzite v San Salvadore prevzal úlohu riaditeľa tamojšieho inštitútu pre ľudské práva (jedným zo zabitých bol šéf tohto ústavu).

Keď sa vrátime ku krížu zavesenému na krku Czerného a k jeho postoju k utečencom, stojí za to zmieniť sa o niekoľkých veciach. Náprsný kríž, ktorý používa, je vyrobený z dreva lode migrantov, ktorí sa plavili cez Stredozemné more.

Na štíte jeho erbu kardinála sa nachádza loď so štvorčlennou rodinou utečencov. Nad ňou je umiestnená pečať Spoločnosti Ježišovej, čiže rádu jezuitov. Štít je zelenej farby, čo je odkaz na druhú encykliku pápeža Františka. Má latinský názov Laudato si‘. František v nej kritizoval nielen konzumný spôsob života, zamýšľal sa aj na zhoršovaním stavu životného prostredia a rizikami globálneho otepľovania.

Czerny pôsobil niekoľko rokov aj v Afrike. V roku 2002 tam založil jezuitskú spoločnosť zameranú na boj proti aidsu. Venoval sa nielen pastoračnej činnosti, zároveň zháňal pomoc zo zahraničia pre infikovaných. Takmer desať rokov popri tom prednášal na univerzite v Keni.

Kanada má päť kardinálov, takže sa v krajine javorového listu špekuluje o možnosti, či by sa jeden z nich mohol stať novým pápežom. V hre sa ocitli štyria, pretože piaty má viac ako 80 rokov, čiže nie je voliteľný za hlavu katolíckej cirkvi.

Médiá v Kanade prisudzujú aké-také šance dvom kardinálom z tohto štátu. Jedným z nich je aj Czerny, pretože patril medzi najbližších spolupracovníkov Františka. Skeptici poukazujú na to, že je málo pravdepodobné, že by v konkláve zvolili za pápeža druhýkrát za sebou jezuitu.

 Výsledok voľby je však nepredvídateľný. Spomeňme si na október 1978 – kto vtedy predpokladal, že novým pápežom sa stane Karol Wojtyla z Poľska (Ján Pavol II.). A keď sa vrátime do marca 2013, ani Jorge Mario Bergoglio nepatril medzi hlavných favoritov, ale nakoniec sa predstavil celému katolíckemu svetu ako nový pápež, ktorý prijal meno František.

Voľba nového pápeža a favorizovaní kandidáti

Očakáva sa, že konkláve sa začne 5. mája. Právo voliť hlavu katolíckej cirkvi majú všetci kardináli mladší ako 80 rokov. Nový pápež musí získať dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých prítomných kardinálov.

Najväčšiu šancu stať sa pontifikom má podľa britských stávkových spoločností doterajší štátny sekretár Vatikánu, taliansky kardinál Pietro Parolin. Druhým v poradí je Filipínčan Antonio Tagle. Šanca na zvolenie Parolina je 35 percent a na zvolenie Tagleho o 10 percent menej.

Ďalší, o ktorých sa špekuluje: maďarský kardinál Péter Erdő, predseda Talianskej biskupskej konferencie Matteo Zupi, jeruzalemský latinský patriarcha Pierbattista Pizzaballa. Z afrických kardinálov má podľa bookmakerov šancu konžský arcibiskup Fridolin Ambongo Besungu, Ghančan Peter Turkson alebo Robert Sarah z Guiney.

Stávkové kancelárie boli pri voľbe pápeža v minulosti nepresné. Pri poslednom konkláve v roku 2013 favorizovali Taliana Angela Scolu a kardinála Turksona. Jorge Bergoglio, ktorý bol nakoniec zvolený a prijal meno František, sa nachádzal až na 15. mieste.

V roku 1591 pápež Gregor XIV. zakázal všetky stávky na voľbu pápeža pod hrozbou vylúčenia z cirkvi. Rozhodnutie bolo zrušené až v roku 1918.

Britský denník Daily Mail sa na výsledky nadchádzajúceho konkláve spýtal umelej inteligencie. Tá vyhodnotila, že najväčšiu šancu stať sa novou hlavou katolíckej cirkvi má kardinál Parolin.

Aktuálny kurz na kanadského kardinála Michaela Czerného je v jednej zo slovenských stávkových kancelárií 22, čo znamená, že napríklad za jedno stavené euro by bola prípadná výhra 22 eur. (tasr, zah)

 X X X

 Vatikán pri usádzaní štátnikov porušil protokol

 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mal podľa protokolu sedieť vzadu, namiesto toho sedel v prvej rade. Vatikán nepoprel porušenie pravidiel.

Vatikán porušil svoj protokol, keď ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na sobotňajšom pohrebe pápeža Františka usadil do prvého radu spolu so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom a francúzskou hlavou štátu Emmanuelom Macronom. TASR informuje podľa správy webu britského denníka The Daily Telegraph.

Zelenskyj pricestoval na pápežov pohreb do Ríma spolu s manželkou Olenou v čase očakávania prelomu v mierových rokovaniach na Ukrajine, pripomína denník.

Lídra vojnou zmietanej krajiny privítali prítomní na pohrebe spontánnym potleskom, keď obsadil svoje miesto na Námestí sv. Petra. Predtým sa nakrátko stretol s Trumpom – bola to ich prvá osobná schôdzka od bezprecedentnej hádky v Oválnej pracovni Bieleho domu z 28. februára.

Lídri mali sedieť abecedne

Zdá sa, že Vatikán urobil špeciálne opatrenia, aby zabezpečil, že Zelenskyj bude mať na ceremoniáli, kde väčšina lídrov sedela podľa názvu svojej krajiny a podľa toho, či boli hlavami štátov alebo vlád, prominentné miesto, píše Telegraph. Na základe pravidiel mali svetoví lídri sedieť v abecednom poradí podľa názvu svojej krajiny vo francúzštine – tradičnom jazyku diplomacie v čase vzniku protokolov.

Ako prezident Ukrajiny mal Volodymyr Zelenskyj podľa očakávania sedieť v treťom rade, prípadne ešte ďalej smerom dozadu, pripomína denník. Miesto toho ho však usadili do prvého radu, 11 sedadiel od Trumpa, ktorý ho mal po svojej pravici.

Vatikán nepoprel, že boli porušené protokolárne pravidlá. „Myslím si, že zaplnili prázdne miesto,“ povedal Telegraph vatikánsky hovorca Matteo Bruni.

Sedelo medzi nimi viacero ľudí

Medzi Zelenským a Trumpom boli okrem iných umiestnení prezidenti Indie, Gabonu, Macron s manželkou Brigitte či fínsky prezident Alexander Stubb.

Vo francúzštine sa Spojené štáty začínajú na písmeno „e“ (États-Unis). Po pravici Trumpa a jeho manželky Melanie sedel prezident Estónska Alar Karis a španielsky kráľ Felipe (Španielsko – Espagne).

Po Zelenského pravici sedel Michael D. Higgins, írsky prezident, čo zrejme poukazuje na to, že protokolárne pravidlá boli porušené, aby sa pre ukrajinského lídra zabezpečilo prominentné miesto, píše denník.

V iných prípadoch pravidlá dodržali

Inde sa pravidlá prísne dodržiavali; argentínsky prezident Javier Milei sedel na čestnom mieste vedľa stojaceho člena Švajčiarskej gardy úplne napravo v prvom rade, keďže pápež František pochádzal z Argentíny.

Britský princ William, ktorý na pohrebe pápeža zastupoval kráľa Karola III., sedel v treťom rade vedľa končiaceho nemeckého kancelára Olafa Scholza. Na pohrebe bol prítomný aj britský premiér Keir Starmer s manželkou, ako aj exprezident USA Joe Biden, ktorý sedel v piatom rade.

Taliansky prezident Sergio Mattarella sedel v prvom rade, zatiaľ čo premiérka Giorgia Meloniová sedela ďalej vzadu, aby sa dodržal protokol týkajúci sa hláv vlád a hláv štátov, ako sú prezidenti a členovia kráľovskej rodiny, dodáva Telegraph., aktuality.sk

X X X

 Viacerí štátnici na pohrebe pápeža Františka porušili dresscode

  Súčasný a bývalý prezident USA, ukrajinský prezident, no aj britský princ čelia výčitkám za nedodržanie pravidiel obliekania Vatikánu.

Americký prezident Donald Trump, jeho predchodca v Bielom dome Joe Biden i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upútali na pohrebe pápeža Františka pozornosť z neočakávaného dôvodu: nerešpektovaním pravidiel obliekania, ktoré nariadil Vatikán.

Ako totiž informoval spravodajský web Euronews, muži zúčastňujúci sa na pohrebnom obrade museli mať „tmavý oblek s čiernou kravatou a čiernym vyšitú gombíkovú dierku v ľavej klope saka“. Ženy mali ako oblečenie predpísané šaty, najlepšie dlhšie, s rukavicami a závojom na hlave, celé v čiernej farbe. „Jediným povoleným šperkom je perlový náhrdelník,“ dodal Euronews odvolávajúci sa na pokyny Vatikánu, píše TASR.

Prezident Spojených štátov, sediaci v prvom rade smútočných hostí, pútal pozornosť tým, že prišiel v modrom obleku v odtieni polnočná modrá s odznakom americkej vlajky na klope a kravatou v svetlejšom odtieni modrej. O niečo menšia kritika sa zniesla na exprezidenta USA Joea Bidena, ktorý si obliekol oblek hlbokomodrej farby a zvolil si k nemu šedomodrú kravatu.

 Zelenskyj sa drží svojho pravidla

Pokiaľ ide o ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ten sa objavil v čiernom bluzóne vojenského strihu a ku krku dopnutej čiernej košeli bez kravaty, čo tiež bolo v rozpore s protokolárnymi požiadavkami. Zelenskyj však aj nedávno – počas búrlivej výmeny názorov v Bielom dome vo Washingtone – zopakoval, že oblek si oblečie až vtedy, keď sa skončí vojna na Ukrajine.

Výčitkám za oblečenie sa nevyhol ani britský princ William – „módna polícia“ mu vytkla, že hoci rešpektoval pravidlo o čiernej kravate, jeho oblek nebol čierny, ale tmavomodrý.

 Trump odcestoval skôr

Britský denník Independent poukázal aj na to, že Trump so sprievodom z Ríma odcestoval ešte pred tým, ako bola rakva s pápežovým telom uložená do hrobu v Bazilike Panny Márie Väčšej.

Denník špekuloval, že Trumpov odchod krátko po omši môže súvisieť so slovami kardinála Giovanniho Battistu Re, ktorý pred Bazilikou sv. Petra celebroval pohrebnú omšu a vo svojej kázni pripomenul angažovanosť pápeža v prospech mieru a nástrojov na ukončenie vojen.

„Tvárou v tvár zúrivosti mnohých vojen … s ich neľudskými hrôzami …, pápež František nikdy neprestal dvíhať svoj hlas, aby vyzýval na nastolenie mieru a volal po rozume, po čestných rokovaniach s cieľom nájsť možné riešenia,“ vyhlásil Re a pripomenul opakovanú výzvu nebohého Jorgeho Bergoglia „stavať mosty a nie múry“.

 X X X

  Šutaj Eštok: Doživotná renta pre generálneho prokurátora je vlastne výsluhový dôchodok

Doživotná renta pre generálneho prokurátora je vlastne výsluhový dôchodok, ktorý mu prináleži. Povedal to v diskusnej relácii TA3 V politike predseda strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Pripustil, že po tom, čo prezident Peter Pellegrini vetoval a vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, je možnosť diskutovať o tom, že túto rentu generálny prokurátor nezíska už po štyroch rokoch vo funkcii, ale až po skončení celého funkčného obdobia, čo je sedem rokov.

Podľa dôvodovej správy novely zákona, ktorú prezident vetoval, je účelom predloženého návrhu, aby prokurátorom za podmienok ustanovených zákonom vznikol nárok na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok. Schváleným zákonom došlo k zavedeniu dvoch nových inštitútov, a to inštitútu predčasného odchodného prokurátora a inštitútu výsluhového dôchodku prokurátora, s odlišnou právnou úpravou výsluhového dôchodku generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Výška výsluhového dôchodku generálneho prokurátora má byť podľa schváleného zákona základný plat prokurátora generálnej prokuratúry, teda 1,3-násobok platu poslanca.

Šutaj Eštok: O transakčnej dani debatujme, neodkazujme si cez médiá

O riešeniach problémov treba diskutovať a nie si odkazovať cez médiá. V súvislosti s debatou o transakčnej dani to povedal líder Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v diskusii televízie TA3 V politike. Apeluje preto na šéfa SNS Andreja Danka aj premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Pripúšťa technické zmeny v transakčnej dani. Šéf opozičného KDH Milan Majerský by transakčnú daň úplne zrušil. Šutaj Eštok zároveň avizuje zmeny pri volebnej kaucii či príspevkoch pre politické strany.

 „Myslím si, že sa budeme o tom rozprávať v krátkom čase. Apelujem preto, aby sme si nerobili tlačovky, kde si ako koalícia niečo odkazujeme, aby sme nedávali tlačové vyhlásenia, ale aby sme sa o tejto veci bavili za zatvorenými dverami,“ povedal šéf Hlasu-SD. Treba sa podľa neho rozprávať o úprave transakčnej dane, ak sa dotýka „ľudí práce“, teda napríklad murárov či inštalatérov. Za technickú zmenu v transakčnej dani, o ktorej hovoril premiér, sa dá podľa neho považovať aj úprava „koeficientu“. „Technická zmena je aj to, že dáte drobnému živnostníkovi, tomu murárovi, nižší koeficient a vyšší koeficient banke,“ priblížil.

Majerský by namiesto transakčnej dane navrhoval napríklad šetriť na vládnych inštitúciách. Kritizuje aj zriadenie nového ministerstva. Za dôležitú považuje decentralizáciu. „Posunuli by sme kompetencie na čo najnižšiu úroveň,“ skonštatoval. Takisto hovoril o potrebe zabezpečiť riadne dôchodky, aby sa nemuseli vyplácať 13. dôchodky. Šutaj Eštok odmieta šetriť na dôchodcoch, ktorí podľa neho patria k ohrozenej skupine. Prísť chce s návrhom na zdaňovanie hazardu.

Šutaj Eštok je pripravený diskutovať o reforme verejnej správy. Vie si predstaviť, že by peniaze za výsledok v parlamentných voľbách nedostávali strany, ktoré sa nedostali do parlamentu. Kaucia potrebná na kandidatúru strany vo voľbách by sa podľa neho mohla zvýšiť zo 17.000 na 100.000 eur. Minister bude tiež so zástupcami samospráv hovoriť o tom, aby obce a mestá mohli samy vyberať pokuty za rýchlosť. Verí, že najneskôr v septembri príde takýto návrh do parlamentu.

O postoji k vetu prezidenta Petra Pellegriniho k tzv. covidovým amnestiám budú ešte poslanci Hlasu-SD diskutovať. Majerský sa poďakoval prezidentovi, že vetoval tzv. covidové amnestie, verí, že veto parlament neprelomí.

Šutaj Eštok si vie predstaviť úpravu nároku na výsluhový dôchodok generálneho prokurátora až po tom, čo zavŕši celé funkčné obdobie. Minister odmieta tlaky na vyšetrovanie atentátu na premiéra, v krátkom čase príde podľa neho policajná inšpekcia s výsledkami. Vylúčil politické tlaky na zverejnenie videonahrávky zadržaného atentátnika Juraja C.

Majerský zatiaľ nepovedal, ako bude KDH hlasovať pri vládnej novele Ústavy SR. Chce do konečnej podoby dostať aj zákaz obchodovania s deťmi či výhradu vo svedomí. Hlas-SD príde so zrušením jedného volebného obvodu./agentury/

X X X

 Zomrel bývalý štátny tajomník a poslanec Ladislav Polka. Bol jedným zo zakladateľov Odborového zväzu polície

Vo veku 73 rokov zomrel vo štvrtok bývalý poslanec Národnej rady SR, štátny tajomník na Ministerstve vnútra a jeden zo zakladateľov Odborového zväzu polície SR, plk. JUDr. Ladislav Polka. Informoval o tom zväz na sociálnej sieti.

 Počas kariéry pôsobil na Akadémii Policajného zboru v Bratislave či na Ministerstve vnútra SR ako štátny tajomník. Za poslanca NR SR bol zvolený vo volebnom období 2002 – 2006 za HZDS.

Začiatkom roku 2003 Ladislav Polka spolu s ďalšími 10 poslancami vystúpili z HZDS a založili novú politickú stranu Ľudová únia. Polka počas volebného obdobia vystúpil aj z tejto strany. Bol aj členom Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti SIS.

Podľa Odborového zväzu polície (OZP) bol Ladislav Polka vždy hrdý na svoje pôsobenie v OZP. “Zakladal som už všelijaké organizácie, ale najtvrdšie jadro toho dobrého, čo sa tu založilo, je odborový zväz polície. Bolo to aj vďaka Hermannovi Lutzovi a nemeckým kamarátom, tí nám excelentne poradili a pomohli. Pozerám sa s obdivom, pretože patríte medzi organizácie, o ktorých sa veľa nehovorí, ale ktorá veľa dokáže. Česť vám!” uviedol v roku 2020 pri príležitosti 30. výročia vzniku OZP pre odborové noviny.

Posledná rozlúčka so zosnulým sa bude konať v utorok 29. apríla 2025 o 14:00 hod. na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave./agentury/

X X X

Analytik Mesík: Trumpova obchodná vojna Putina ničí. Čoho sa má Rusko obávať napriek tomu, že prezident USA naň neuvalil vysoké clá?

Cena, za ktorú sa predáva ruská ropa, už klesla aj pod hranicu 50 amerických dolárov za barel, čo je suma, ktorá viac-menej pokrýva len náklady na ťažbu a dopravu tejto suroviny. Pokles cien ropy preto môže výrazne ohroziť výšku príjmov ruskej štátnej kasy, zdôrazňuje v rozhovore pre Pravdu analytik globálnych trendov Juraj Mesík. Je autor viacerých publikácií, jeho najnovšia kniha má názov 2023: Rok, keď zomrelo ruské impérium.

 Trump a Zelenskyj na pohrebe pápeža, americký prezident s tmavomodrou kravatou, ukrajinský prezident v čiernej košeli

 Budeme sa rozprávať hlavne o Rusku, ale odpichnime sa od šéfa Bieleho domu, cez ktorého sa dostaneme až ku Kremľu. Môže byť Donald Trump spokojný v oblasti zahraničnej politiky po jeho štvrťroku vo funkcii prezidenta?

Zjavne nie. Vrútil sa ako uragán, ale dôležité veci mu nevychádzajú. Dynamika vývoja je nepochybne opačná, ako si predstavoval, lebo mu čoraz viac tečie do topánok.

X Prečo?

Narazil na veľký odpor celého sveta. Takmer úplne sa vytratila Kanada ako téma. Kanaďania tak tvrdo odpovedali na Trumpovu vidinu, aby sa ich krajina stala 51. štátom USA, že Trump fakticky prestal o Kanade hovoriť. Keď uvalil vysoké clá na mnohé štáty sveta, Čína dôrazne reagovala a on sa vlastne stiahol. Protiúder Pekingu je veľmi silný, premyslený a cielený. Číňania sa nehrajú so zvyšovaním percent, ich odveta sú clá vo výške 125 percent a tie sú už likvidačné pre obchod. Je očividné, že očakávali vyhlásenie obchodnej vojny v Bielom dome a dôkladne sa na to v predstihu nachystali. Trump bol nútený odložiť nadobudnutie platnosti amerických ciel o 90 dní. Jeho medzinárodné postavenie je otrasené. A nevyšla mu ani provokácia v Oválnej pracovni Bieleho domu.

X Narážate na hádku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským pred kamerami?

Áno. Spojené štáty americké sú dnes najdôležitejším spojencom putinského Ruska. Trump a jeho viceprezident JD Vance sa snažili takpovediac fackovať Zelenského ako malého chlapca, ale on to ustál. Neustúpil, nezlomili ho. Na druhej strane treba priznať, že Ukrajinci sa nachádzajú v zložitej situácii, pretože od Američanov potrebujú zbrane. Zvlášť protivzdušný raketový systém Patriot a nemenej spravodajské informácie, čo ich stavia pozície, aby boli voči USA ústretovejší. Nič to však nemení na tom, že vývoj sa neuberá smerom, ako by si želal Trump.

Peklo na nebi: Ukrajinci bránia Odesu pre Rusmi

X  Ako hodnotíte politické vzťahy medzi Bielym domom a Kremľom?

Ako vzťahy spojencov. Ruský prezident môže byť spokojný, Trump robí všetko, aby Putina a Rusko zachránil pred porážkou a kolapsom. Vladimir Putin však nemôže z vojny proti Ukrajine vycúvať. Pokračovanie agresie proti susednému štátu je preňho vecou politického prežitia, možno aj fyzického… Ekonomicky nemôže z vojny vycúvať a preto Trumpov tlak na dosiahnutie prímeria je odsúdený na neúspech. Nakoniec to môže skončiť tak,že prezident USA sa stiahne, povie, že sa usiloval, aby sa Ukrajinci a Rusi dohodli, ale ochota chýba na ich strane. Predovšetkým samozrejme obviní Ukrajinu.

X Trump sa správa ako politický obchodník. Od Zelenského očakáva podpis dohody o ťažbe vzácnych kovov na Ukrajine, čo mu môže ponúknuť Putin?

Američania v podstate nepotrebujú nič od Rusov. USA majú dosť vlastnej ropy aj zemného plynu a Rusko nemá nijaké technológie, ktoré by Trumpa mohli zaujať. Skrátka z amerického pohľadu Rusko ekonomicky neexistuje. Jediná jedna výnimka je ešte palivo pre jadrové reaktory, inak nič.

X Čo znamená pre Putina pokles cien ropy po tom, čo Trump rozhodol o uvalení ciel? Iba poznamenám, že podľa odhadov až 30 percent príjmov ruského štátneho rozpočtu pochádza z ropy a zo zemného plynu.

Najprv poukážem na dôležité fakty. Keď vo februári 2022 Rusi vtrhli na Ukrajinu, jeden barel ropy stál 110 až 120 amerických dolárov (USD). Teraz cena kolíše okolo 60 USD. Hovorím o najpredávanejších typoch ropy, ktorými sú Brent a West Texas. Urals, čo je ruská ropa, je vždy o niečo lacnejšia. Po tom, čo Trump vyhlásil takmer celému svetu obchodnú vojnu, cena ropy Brent a West Texas spadla na zmienených 60 USD z 70 USD. Urals stojí aktuálne 50 USD. Pritom aj dolár sám stratil od Trumpovho nástupu oproti svetovým menám okolo 10% hodnoty. A čo sa týka podielu ropy na príjmoch ruskej štátnej kasy, je vyšší, ako ste povedali.

 X Z čoho to usudzujete?

Reálne to to môže byť až polovica celkových príjmov štátu. Tých 30 percent je len objem poplatkov za export, ktoré odvádzajú ruskí producenti ropy. K tomu však treba ešte pripočítať príjem z palivových daní na domácom trhu, z daní zamestnancov ropného a celého pridruženého palivovo-energetického a petrochemického priemyslu atď. Rusi možno dúfajú, že ceny ropy sa vrátia na nedávnu úroveň, ale to je iba vidina. Nič totiž nenasvedčuje, že obchodná vojna sa v plnom rozsahu čoskoro ukončí. Zvlášť nie medzi USA a Čínou, čo bude mať negatívne následky pre globálnu ekonomiku. A je tu ešte jedno veľké riziko z pohľadu Ruska. Ide o vývoj v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Je to kartel štátov určujúci objem a spotrebu ropy najmä prostredníctvom ťažobných kvót.

X Aká je súvislosť medzi OPEC a Ruskom?

Pokles cien ropy trápi viaceré členské štáty OPEC, ako je napríklad Saudská Arábia. Potrebujú peniaze z jej predaja, lebo s nimi počítajú na financovanie svojich rozpočtov. Nemôžu si dovoliť príliš veľký pokles týchto príjmov. Majú však dostatočné kapacity, aby ťažili oveľa viac ropy, čím by kompenzovali jej nižšie ceny na trhoch. Jednoducho povedané zvýšia svoje príjmy zvýšením vývozu ropy.

 X Nie sú s tým spojené väčšie náklady na ťažbu?

Vôbec nie, čo sa týka ropy v oblasti Perzského zálivu. Výrobné náklady sú tam nízke, rovnako to platí o dopravných nákladoch, pretože majú prístavy s tankermi. Viac tejto ropy na medzinárodných trhoch automaticky povedie k zníženiu ceny ruskej ropy. A tým sa to nekončí.

X O čo ide?

Na trh prichádzajú noví producenti, ktorí nie sú zviazaní kvótami, OPEC. Medzi nových patrí juhoamerický štát Guyana, ktorá sa nachádza pri Venezuele, čo je regionálna ropná mocnosť. Kazachstan výrazne zvyšuje ťažbu ropy. Podobne Brazília a Argentína potrebujú peniaze, lebo sú v zložitej hospodárskej situácii. Určite sa z tohto dôvodu nemienia obmedzovať v objeme exportu ropy. Toto všetko hrá proti ruskej rope.

Môžete ozrejmiť detaily?

Ťažba ruskej ropy je veľmi drahá, pričom dopravné možnosti sú veľmi problematické. Veľa tejto suroviny sa ťaží v extrémnych podmienkach v Sibíri. Ďalšia vec je tá, že Rusko už niekoľko rokov neinvestuje do ropného priemyslu. Samozrejme, že najviac sa to prejavilo po invázii na Ukrajinu, keď štát žmýka ropné spoločnosti, aby mu poskytovali čo najviac peňazí potrebných na vedenie vojny. A to nie je všetko. Veľa ruských ložísk je už tak vyťažených, že z nich pumpujú len minimum ropy. Voda tvorí až 95 – 98 percent vypumpovanej tekutiny. Vtláčajú ju do ropných vrtov, aby aspoň nejakú ropu získali. Pochopiteľne, že v kombinácii aj s týmto faktom je ťažba ropy v Rusku málo finančne výnosná. Naopak, napríklad v krajinách Perzského zálivu existujú ložiská, plné kvalitnej ropy. Rusi v ostatných rokoch ťažili denne 10 miliónov barelov ropy, čo je objem, ktorí ropné monarchie a noví producenti dokážu ponúknuť na trh za konkurenčné ceny.

 X Existujú odhady, ako by pokles cien ropy mohol uškodiť príjmom ruského štátu?

Názorne to ilustruje porovnanie predpokladu so skutočnosťou. Ruský štátny rozpočet zostavili tak, že v tomto roku počíta s príjmami z predaja ropy na úrovni okolo 70 USD za barel. Ako som už upozornil, realitou je 50 USD za Urals a dokonca niektoré uplynulé dni bola cena pod touto úrovňou. V takom prípade príjem za jeden barel ruskej ropy už viac-menej iba pokrýva náklady na ťažbu a dopravu k odberateľom.

Niektorí experti nevylučujú, že cena za barel ropy by mohla spadnúť na 40 USD.

Nikto nevie predvídať, akým smerom sa bude uberať obchodná vojna, preto sa táto špekulácia nedá zhodiť zo stola. Nebolo by to nič výnimočné. Stačí si spomenúť na pandémiu koronavírusu, keď sa určité obdobie ropa predávala aj za nižšiu sumu. Doplním, že ak nastane celosvetová hospodárska recesia, tak návrat k pôvodným cenám ropy nebude rýchly.

Pristavme si pri konkrétnych rizikách z pohľadu Ruska. Ide nielen o veľké náklady na vojnu, ale aj o zámer pumpovať do zbrojenia obrovské peniaze v najbližších dvoch-troch rokoch.

Na papier si môžete napísať čokoľvek, ale ak vám chýbajú finančné zdroje, tak plány neuskutočníte. Už teraz sa ruský štátny rozpočet nachádza v hlbokom deficite. Za prvý štvrťrok 2025 predstavoval 6,5 trilióna rubľov, čo v dnešnom prepočte vychádza na približne 65 miliárd eur. Zodpovedá to zhruba dvojnásobku toho, čo Rusom zostalo v likvidnej časti Fondu národného blahobytu , ktorý zriadili dávnejšie v období, keď ceny ropy dosahovali vo svete svoje maximá. Veľkú časť vo fonde majú uloženú v juanoch, zvyšok predstavuje zlato.

 X Prečo v čínske mene?

Iba jedna poznámka o zlate: jeho cena stúpa. Na druhej strane Čína takmer určite bude devalvovať juan. Bola by to ďalšia logická reakcia Pekingu na Trumpovu obchodnú vojnu. Devalvácia juanu povedie k zlacneniu čínskych výrobkov vyvážaných do zahraničia. Čínski komunisti nemajú žiadny problém devalvovať menu napríklad o 10 percent. Pre Rusov by to znamenalo citeľné znehodnotenie zvyškov Fondu národného blahobytu.. Ale ešte späť k samotnej otázke. Rusi stavili na juan po zavedení západných sankcií. Bola to politicko-emočná reakcia s výrazným prihliadnutím na ekonomický vývoj. Po tom, čo stratili veľa trhov na Západe, oveľa viac sa začali orientovať na Čínu. Čiže išlo o kombináciu politických dôvodov s hospodárskou realitou.

X V takzvanej tvrdej mene nemajú nič uložené vo fonde?

Majú, ale nemôžu s tými peniazmi nakladať. Ide zhruba o 300 miliárd eur, ktoré im po invázii na Ukrajinu zmrazili západné štáty. Špekuluje sa pritom, že tieto peniaze by mala dostať Ukrajina. Ako vojnové reparácie, pričom celkové škody spôsobené ruskou inváziou budú niekoľkonásobne vyššie. Nateraz Ukrajinci aspoň dostávajú výnosy z ruských investícií.

Po rope sa nedá obísť téma zemného plynu.

Európania sa už presvedčili, že dokážu existovať bez dovozu tejto suroviny z Ruska. Američanov to nepochybne potešilo, pretože sa im naskytajú príležitosti exportovať do Európy ich skvapalnený plyn. Trump určite nemá záujem o návrat Rusov na európsky trh s plynom. Plyn pritom býval ďalšia významná položka príjmov ruského štátu.

Ako sa Rusku darí s vývozom zbraní?

Čoraz horšie. Ešte pred pár rokmi Rusi boli druhý najväčší exportér zbraní na celom svete, predbehlo ich však Francúzsko, ktoré je v rebríčku hneď za prvými Spojenými štátmi americkými. Čísla za minulý rok ešte nie sú k dispozícii, ale je prakticky isté, že dnes sú už oveľa väčším exportérom zbraní ako Rusko aj Čína, Nemecko, možno i Taliansko. Hlavné príčiny sú dve. Rusi potrebujú veľa zbraní pre svoju armádu na vojnu v Ukrajine a na bojisku sa ukazuje, že ruské zbrane nie sú zďaleka tak kvalitné, ako ich prezentovali výrobcovia. Potenciálni odberatelia si to veľmi pozorne všímajú a vyhodnocujú, takže s tým súvisí pokles zahraničného dopytu po ruských zbraniach. Zvlášť to platí o Indii, ktorá bola najväčším nákupcom ruských zbraní, ale teraz vidí, že veľa z nich neobstojí vo vojne proti západným zbraniam, ktoré používajú Ukrajinci. Mimochodom, Rusi nestíhajú vyrábať ani pre vlastnú armádu, odhaduje sa, že až polovica delostreleckej munície proti Ukrajine je zo severokórejskej produkcie. Priznám sa však, že ma pád ruského zbrojárstva vôbec neprekvapuje.

 Čo môžu Rusi ponúkať na export do zahraničia okrem nerastných surovín?

Aké výrobky z Ruska poznáme v Európe? Priamo na Slovensku, aby sme nechodili do zahraničia. Ani oblečenie, ani automobily, ani elektroniku. Nič.Vlani sa stalo vôbec prvýkrát za sto rokov, že v Rusku nevyrobili ani jedno civilné lietadlo. Dôvodom je nedostatok komponentov po uvalení západných sankcií, ktoré Rusi sami nie sú schopní produkovať. Putin dal ponuku Trumpovi, že by Rusko byodkúpilo od USA stroje typu Boeing, ktorých plánovaný dovoz zrušili Číňania pre obchodnú vojnu. Len ich nemá čím zaplatiť. Šéf Kremľa by ich rád kúpil za zmrazené peniaze, o ktorých bola pred chvíľou reč. Stav ruského civilného letectva je žalostný.

Príčiny sú aké?

Pre sankcie chýba normálna údržba strojov typu Boeing aj Airbus.. To sú kľúčové typy lietadiel pre diaľkovú leteckú dopravu. V Rusku nemajú náhradné diely a tak udržiavajú prevádzku kanibalizáciou zostávajúcich lietadiel – jedno lietadlo rozoberú, takpovediac ho vypitvú na náhradné súčiastky, s ktorými udržiavajú iné v prevádzke. Zaraďte si to ako kúsok do ekonomickej mozaiky o Rusku, ktoré určite nečaká hospodársky rozmach. Naopak…

 X A čo bankový sektor?

Peniaze sú krvou každej ekonomiky, banky sú srdcom, ktoré túto krv pumpuje. Silu prúdenia určujú úrokové sadzby bánk, pričom tú hlavnú sadzbu stanovuje v každej krajine centrálna banka. Úroková sadzba ruskej centrálnej banky je dnes 21 %! To znamená, že komerčné banky dávajú firmám a klientom najlacnejšie pôžičky úročené 25 % i viac. Takto úročené pôžičky nedokáže nikto splácať. Rozkrúca sa tak vír v bludnom kruhu: podniky nie sú schopné splácať úvery, čím sa do krízy dostávajú banky. Dobrou ukážkou je napríklad druhá najväčšia banka v Rusku VTB (Vnešnetorgovyj bank). Tá v decembri dostala od centrálnej banky záchrannú kreditnú linku vo výške 2 trilióny rubľov (20 miliárd eur a pred niekoľkými týždňami ďalších 400 miliárd rubľov „na výstavbu rýchlostnej železnice z Moskvy to Petrohradu“. Samozrejme, že každý zasvätený vie, že je to rovnaká fikcia, akou bolo kedysi budovanie komunizmu a žiadna rýchlostná trať nebude. Ale peniaze sa minú.

X Čo spôsobujú vysoké úrokové sadzby v Rusku?

Výsledkom drahých úverov je zrýchľujúci sa pád celého civilného priemyslu, ale aj dopravy, poľnohospodárstva, obchodu. Do krachu smerujú celé odvetvia, napríklad uhoľné bane na Kuzbase, civilná priemyselná výroba, bytová a iná výstavba, nákladná doprava, ktorej chýbajú peniaze na údržbu a obnovu vozového parku. Chovatelia dobytka začali vybíjať stáda, lebo nemajú financie na udržanie chovov, klesá rozloha obrábanej pôdy, lebo niet peňazí na údržbu a na nové traktory. Pre tých podnikateľov, ktorí peniaze majú, je oveľa výhodnejšie zavrieť svoje firmy, držať peniaze na účtoch a žiť z výnosov vkladov. Iní zdržujú platby svojim dodávateľom, aby im pozdržané peniaze v banke produkovali zisk bez práce a bez rizika. Rýchlo sa šíri choroba dobre známa z Ruska deväťdesiatych rokov: firmy meškajú s platbami výplat svojim zamestnancom. Klesá dokonca aj predaj vodky. Niežeby Rusi menej pili, ale chudoba ich vracia späť k samohonke. Rýchlo rastie inflácia, osobitne rýchlo rastú najmä ceny toho, čo je pre masy Rusov po vodke to najdôležitejšie – potravín. Výrobcovia a predajcovia prenášajú drahé úvery do cien tovarov./agentury/

X X X

Grónsko nikdy nebude majetok, ktorý sa dá kúpiť, odkazuje premiér

Nová vláda zároveň posilňuje vzťahy s Dánskom a zdôrazňuje dôležitosť ich blízkosti. Z Grónska sa nikdy nestane kus majetku, ktorý by sa dal kúpiť, vyhlásil v nedeľu tamojší premiér Jens-Frederik Nielsen, ktorý je na návšteve Dánska prvýkrát od nástupu do funkcie. Reagoval tak na vyjadrenia predstaviteľov americkej administratívy, ktorí dali opakovane najavo záujem o získanie Grónska. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Americký prezident Donald Trump počas predvolebnej kampane aj po návrate do Bieleho domu opakovane vzniesol nároky na Grónsko a dokonca nevylúčil ani použitie sily. Často to odôvodňuje národnou a medzinárodnou bezpečnosťou.

V najnovšom rozhovore pre magazín Time na otázku, či možno trochu nežartuje, keď hovorí o získavaní území a prevzatí kontroly nad nimi, Trump naznačil, že to v skutočnosti myslí vážne.

Plánujú posilňovať vzťah s Grónskom

„Nikdy nebudeme majetkom, ktorý si môže ktokoľvek kúpiť, a to je podľa mňa najdôležitejší odkaz, ktorý treba pochopiť,“ povedal Nielsen na spoločnej tlačovej konferencii s dánskou premiérkou Mitte Frederiksenovou.

Lídri po rokovaniach oznámili, že sa dohodli na posilnení vzťahov medzi Grónskom a Dánskom. „Sme v zahraničnopolitickej situácii, ktorá znamená, že sa musíme zblížiť,“ uviedol grónsky premiér v Kodani. Dodal, že Grónsko je pripravené na silné partnerstvo s USA, ale očakáva rešpekt.

Na najväčšom ostrove sveta žije len okolo 57 000 ľudí. Nachádzajú sa tam ložiská cenných nerastných surovín, ktoré sa doteraz takmer nevyužívali. Od roku 1979 je Grónsko v mnohých oblastiach autonómne, o zahraničnej a obrannej politike však stále rozhoduje Dánsko., aktuality.sk

X X X

Estónsko prepustilo tanker, ktorý mal patriť do ruskej tieňovej flotily

 Po odstránení 29 závažných nedostatkov môže pokračovať v plavbe do Ruska.

Estónske úrady prepustili ropný tanker Kiwala, ktorý zadržali pred dvomi týždňami v Tallinnskom zálive. Plavidlo, ktoré údajne patrí do ruskej tzv. tieňovej flotily, odstránilo hlavné zistené nedostatky a môže pokračovať v plavbe. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

Tanker Kiwala, na ktorý sa vzťahujú sankcie Európskej únie, smeroval z indického mesta Sikka do ruského prístavu Usť-Luga. Estónske námorníctvo ho zadržalo 12. apríla neďaleko ostrova Aegna.

Na lodi bolo po inšpekcii zistených 40 nedostatkov, z ktorých 23 sa týkalo dokumentácie a zvyšok jej spôsobilosti na plavbu. Z celkového počtu bolo 29 bolo dostatočne závažných na to, aby boli dôvodom na zadržanie.

Estónske úrady už predtým uviedli, že problémy na plavidle nesúviseli s poškodením kritickej infraštruktúry v Baltskom mori, kde v uplynulých mesiacoch došlo k niekoľkým takýmto incidentom.

Tanker dostal nové osvedčenie

Jedným z nedostatkov na lodi bol, že mala uvedené Džibutsko aj vlajkový štát, pod ktorým sa plaví. Táto východoafrická krajina ale tanker vyradila zo svojho registra z dôvodu nezákonnej činnosti.

Džibutsko odvtedy udelilo tankeru nové osvedčenie platné do 7. mája, uviedol v sobotu estónsky dopravný úrad. Tanker preto dostal povolenie opustiť estónske teritoriálne vody a podľa údajov služby na sledovanie lodí je teraz na ceste do Ruska.

Podľa ukrajinského portálu WarSanctions je plavidlo Kiwala súčasťou ruskej tieňovej flotily a podieľa sa na vývoze ruskej ropy a ropných produktov do tretích krajín. Portál ďalej uvádza, že jeho majitelia sa často menili, aby sa predišlo odhaleniu priamych väzieb na Rusko a utajili sa skutoční príjemcovia nákladu.

Estónsko začalo intenzívnejšie monitorovať ruskú tieňovú flotilu po sérii poškodení podmorských káblov v Baltskom mori, pri ktorých vzniklo podozrenie, že ide o sabotáž. Podľa oficiálnych údajov úrady od vlaňajšieho júna skontrolovali dokumenty viac než 450 plavidiel. Dokazuje to, že ruská tieňová flotila nemôže beztrestne unikať a je možné ju zastaviť, vyjadril presvedčenie šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna. Aktuality.sk

X X X

 Kotlára Fico nemieni odvolať, nech analýza vakcín dopadne akokoľvek: Nech na to každý zabudne, robí dobrú prácu

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár robí dobrú poctivú robotu a konečne je tu niekto, kto nemá problém trochu aj provokovať, povedal premiér Robert Fico, keď vysvetľoval, prečo dala vláda preveriť obsah vakcín proti kovidu Slovenskej akadémii vied (SAV). Nevidí dôvod na jeho odvolanie.

 Splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Covid-19 Peter Kotlár (SNS) počas tlačovej konferencie na tému – Výsledky analýzy šarží vakcín používaných proti ochoreniu Covid-19 v slovenskej populácii 13. marca 2025 v Bratislave

Fico o transakčnej dani a Kotlárovej ‚neodvolateľnosti‘ aj ďalších vnútropolitických otázkach

 Nedal som urobiť kontraposudok, povedal Fico. „Nám totiž vychádzajú na povrch informácie, ktoré sú nad rámec toho, čo bolo v znaleckom posudku, ktorý predložil Kotlár,“ uviedol. Povedal, že analýza nebola dielom splnomocnenca. „Kotlár predložil reálny znalecký posudok znalca, ktorý je registrovaný v zozname znalcov na danú problematiku. Je tam pečiatka, znalec za to zobral zodpovednosť – povedal, že v týchto vakcínach je vysoká miera DNA, aká by tam nemala byť, sú tam látky, ktoré dodávateľ týchto výrobkov neuvádzal v príbalovom letáku,“ povedal Fico.

 Budem rád, ak SAV zmierni napätie, ktoré je okolo vakcín, dodal, chceme nadobudnúť určitú istotu v tejto veci. Pripomenul však, že SAV nie je certifikované pracovisko a keby aj „analýza SAV priniesla väčšiu mieru istoty“ ohľadom bezpečnosti vakcín, tak „nech každý zabudne na to, že by bol Kotlár odvolaný z tejto funkcie“. Do leta má Kotlár podľa uznesenia vlády predložiť správu o svojej činnosti.

 Zákon o tzv. covidových amnestiách má „obrovskú logiku“, je spravodlivý, treba ho opätovne schváliť. Povedal to v nedeľu premiér Robert Fico (Smer-SD). Bude preto mobilizovať poslancov, aby prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý zákon vrátil do parlamentu. Prípadné technické pripomienky prezidenta je Fico ochotný akceptovať.

Fico zdôraznil, že v rokoch 2020 až 2023 boli ľudia neoprávnene izolovaní, „museli platiť stravné, krížom-krážom sa dávali pokuty, ktoré neboli oprávnené“. Dodal, že uplatniť si nárok na odškodnenie by malo byť možné len do augusta. Zákon je podľa neho vecou spravodlivosti. „Prezident má právo veta, ja ho rešpektujem, je to jeho ústavné právo,“ povedal Fico s tým, že aj hlava štátu musí rešpektovať, pokiaľ Národná rada SR jeho veto prelomí a zákon prijme opäť./agentury/

X X X

 Trumpova administratíva na rok 2026 plánuje miliardové škrty

 Biely dom pripravuje návrh rozpočtu s miliardovými škrtmi, ktoré ovplyvnia zdravotný výskum, rozvoj komunity a verejné médiá.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa plánuje vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2026 znížiť výdavky o miliardy dolárov na programy, ktoré podporujú starostlivosť o deti, zdravotný výskum, vzdelávanie a bývanie. Uviedli to v piatok (25. 4.) noviny New York Times. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Plán zasiahne aj rozvoj komunity a pomoc v oblasti bývania podľa novín, ktoré sa odvolávajú na predbežné dokumenty. Úplný rozsah návrhu ešte nie je známy a v súčasnosti ho dokončuje Úrad pre riadenie a rozpočet (Office of Management and Budget, OMB) Bieleho domu. Hovorca OMB len povedal, že ešte „neboli prijaté žiadne konečné rozhodnutia o financovaní“.

O príjmy prídu aj médiá

Biely dom zverejní rozpočet hneď na budúci týždeň, citovali New York Times dvoch ľudí oboznámených s touto záležitosťou.

Druhé opatrenie, ktoré predstavuje zoškrtanie o viac ako 9 miliárd USD (7,92 miliardy eur) predtým schválených výdavkov na aktuálny fiškálny rok 2025, vrátane prostriedkov pre verejné médiá PBS a NPR, má byť tiež zverejnené na budúci týždeň, dodávajú noviny.

Trump sa od januárového nástupu do úradu snaží zmenšiť federálnu vládu. Začiatkom tohto roka schválil Kongres republikánsky rozpočtový plán na fiškálny rok 2025, ktorý obsahoval len málo podrobností. Jeho cieľom je znížiť výdavky a predĺžiť daňové úľavy, ktoré inak vypršia., aktuality.sk

X X X

 Novým nemeckým ministrom zahraničných vecí by mohol byť Johann Wadephul

 Johann Wadephul by mohol byť prvým ministrom zahraničných vecí z CDU za 60 rokov, ak ho vláda Friedricha Merza nominuje na tento post.

Novým nemeckým ministrom zahraničných vecí vo vláde dezignovaného kancelára Friedricha Merza by sa mohol stať konzervatívny politik Johann Wadephul z radov kresťanských demokratov (CDU). V nedeľu o tom informovali viaceré nemecké média, na ktoré sa odvoláva agentúra DPA, píše TASR.

Ako prvý informáciu priniesol portál Table Media. Pokiaľ by sa Wadephul (62) stal novým šéfom nemeckej diplomacie, bol by prvým ministrom zahraničných vecí z radov CDU za uplynulých 60 rokov.

Konzervatívny politik je poslancom Spolkového snemu od roku 2009. Pochádza zo spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko. Bol členom výboru pre zahraničné veci, ako aj súčasťou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a NATO.

Baerbocková by mohla ísť do OSN

Wadephul by na pozícii nahradil Annalenu Baerbockovú, ktorá na nej zotrvala počas celého pôsobenia vlády odchádzajúceho kancelára Olafa Scholza. Nemecko ju plánuje nominovať na post predsedníčky Valného zhromaždenia OSN.

CDU v novej vláde obsadí celkovo sedem zo 17 ministerských postov. Rovnaký počet rezortov pripadne sociálnym demokratom (SPD) a tri posty bavorskej Kresťanskosociálnej únii (CSU).

Koaličnú dohodu strany uzavreli koncom marca. Schváliť ju ešte musí CDU na straníckej konferencii a SPD prostredníctvom voľby svojej členskej základne. Očakáva sa, že ďalšie významné vládne posty budú predstavené v pondelok., aktuality.sk

X X X

 Biela ruža na hrobe pápeža Františka pripomína jeho duchovné spojenie so svätou Teréziou z Lisieux, ktorú prosil o pomoc pri osobných problémoch.

Na hrobe pápeža Františka v rímskej Bazilike Panny Márie Väčšej ležala v nedeľu ráno biela ruža, ktorú je vidieť aj na fotografii zverejnenej Vatikánom. Práve tento kvet mal pre zosnulého Františka osobitný význam, informuje TASR podľa agentúry APA.

Biele ruže mali pri sebe v sobotu pred uložením rakvy s pápežom do hrobu v spomínanej bazilike aj skupinky detí, bezdomovcov, migrantov, väzňov, transrodových osôb a chudobných, ktorí vítali pohrebný sprievod.

Osobitný význam, ktorý pre pápeža mala práve biela ruža, prezradil on sám v jednom rozhovore ešte v časoch svojho pôsobenia v Argentíne vo funkcii arcibiskupa Buenos Aires, píše APA. Od tých čias pre neho biela ruža symbolizovala spojenie so svätou Teréziou s Lisieux (1837 – 1897). Práve k nej sa pri osobných problémoch František obracal.

Žiadal o pomoc, nie o vyriešenie problému

„Keď mám problém,“ vysvetlil Jorge Maria Bergoglio, „neprosím svätú o to, aby ho vyriešila, ale aby ho vzala do svojich rúk a pomohla mi ho akceptovať.“ Ako znamenie potom podľa vlastných slov takmer vždy dostal bielu ružu, cituje APA.

V jeho byte v Buenos Aires, ako i neskôr v pápežskej rezidencii v Dome sv. Marty vo Vatikáne, sa vo váze často nachádzali práve biele ruže. Nedávno ich dostal aj po svojom návrate z rímskej Gemelliho nemocnice, kde sa liečil z obojstranného zápalu pľúc.

Terézia z Lisieux sa považuje za jednu z najpopulárnejších svätých katolíckej cirkvi, píše APA. Vlastným menom Marie-Françoise-Thérese Martinová vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Lisieux ako 15-ročná. Vo veku 24 rokov zomrela na tuberkulózu. Svätorečil ju pápež Pius XI. v roku 1925; od roku 1927 je hlavnou patrónkou misií a popri svätej Jane z Arku aj druhou patrónkou Francúzska., aktulity.sk

X X X

 Nemci si sami strelili do nohy a Rusi dostali do rúk zbraň. Európa sa vracia ku kľúčovému zdroju, v jeho výrobe patríme medzi lídrov

Využívanie nukleárnej energie na Slovensku prudko stúpa. Slovensko patrí ku krajinám, kde je podiel elektriny vyrobenej z jadra najväčší. Prispieva k tomu dostavba blokov jadrovej elektrárne v Mochovciach.

 Podľa experta na energetiku Andreja Hanzela dokážu jadrové elektrárne vyrábať elektrinu bez vplyvu zvonka. „Jadrová elektráreň dáva trvalý výkon 24 hodín denne. Nedáva ho síce celý rok, lebo dva-tri týždne je generálna oprava, ale dodáva energiu počas predpovedateľnej dĺžky,“ priblížil odborník. S odstávkami sa podľa Hanzela energetická sústava dokáže vysporiadať.

Ďalšou výhodou tohto spôsobu produkcie je, že v súčasnosti je nukleárna energia relatívne lacná. Medziročný nárast ceny jadrového paliva sa podľa Hanzela dlhodobo pohybuje na úrovni 1,5 percenta – pri zemnom plyne je asi 4,5 percenta.

Najväčší podiel energie vytvorenej z jadra (až 65 percent) má podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (EIA) Francúzsko. Za ním nasleduje Slovensko, ktoré v roku 2023 v rámci energetického mixu týmto spôsobom vyrábalo až 63 percent z celkovej produkcie elektriny. Na treťom mieste je Ukrajina s podielom 50 percent.

 Dáta Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy ukazujú podobný obrázok. Slovensko podľa nich vyrába z jadra asi 61,2 percenta elektriny. Podiel energie vyrobenej z jadra by po dostavbe ďalšieho bloku v Mochovciach mohol stúpnuť dokonca až na približne 70 percent.

V roku 2023 sa na Slovensku podľa prenosovej sústavy vyrobilo 29 961 gigawatthodín (GWh) elektriny. V porovnaní s rokom 2022 išlo číslo stúplo o 3 045 GWh. „Príčinou vyššej výroby bolo uvedenie do prevádzky tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce s inštalovaným výkonom 471 megawattov,“ upozorňuje štátna spoločnosť, ktorá okrem sa okrem iného stará o stabilitu elektrickej siete. Spotreba elektriny bola vo veľkosti 26 539 GWh.

Rýchly rast

Štart ďalšieho bloku v Mochovciach spôsobil, že podiel jadrovej energie v energetickom mixe Slovenska prudko stúpol. Pred dvoma rokmi sa medziročne zvýšil o 15,2 percenta. V medzinárodnom porovnaní sa podiel elektrickej energie z jadra zvýšil výraznejšie iba vo Fínsku, tam stúpol až o 35,4 percenta. Na tretej pozícii s mierou rastu pod hranicou 15 percent bolo Francúzsko.

„Fínsko za nárast v roku 2023 vďačí spusteniu tretieho reaktora v jadrovej elektrárni Olkiluoto. Na Slovensku dosiahol tretí blok v Mochovciach plný výkon v septembri 2023. Francúzsko predvlani dokončilo opravy viacerých reaktorov,“ upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).

V celej EÚ sa podiel elektrickej energie z jadra zvýšil o 1,7 percenta. V rámci EÚ sa týmto spôsobom vyrobila približne pätina elektrickej energie. Platí teda, že v EÚ má jadrová energia naďalej silnú pozíciu.

Platí to aj napriek tomu, že Nemecko sa rozhodlo pre zatvorenie jadrových elektrární. V najväčšej európskej ekonomike sa podiel energie vyrobenej z jadra znížil takmer o osemdesiat percent. Krajina získavala v minulom roku zhruba 22 percent energie spaľovaním uhlia. Ďalších 18 percent pochádza zo spracovania plynu.

 Nemecko sa vo výraznej miere spolieha na veterné elektrárne, tvoria zhruba 28 percent celkovej produkcie elektrickej energie. Ďalších 16 percent pochádza zo solárnych elektrární. To do určitej miery znamená riziko. Tieto zdroje sú náročné na úložné kapacity, navyše predovšetkým v zimných mesiacoch sú predovšetkým veterné prúdy nestále.

Nízke emisie

Zároveň platí, že v porovnaní s inými krajinami sa energia na Slovensku vyrába s relatívne nízkymi emisiami skleníkových plynov. Tie sa dostali na 97 gramov oxidu uhličitého na kilowatthodinu. „Ešte pred piatimi rokmi bola intenzita emisií oxidu uhličitého na Slovensku na úrovni 177 g na kilowatthodinu. Pokles sa zintenzívnil najmä v ostatných dvoch rokoch. Je to vďaka odstaveniu uhoľných elektrární v Novákoch a vo Vojanoch a spusteniu tretieho reaktora v Mochovciach,“ upozorňuje ISA.

„Z veľkých emisných výrobcov elektriny zostáva v prevádzke Slovnaft a U. S. Steel či plynová elektráreň v Malženiciach, ktorá plní dôležitú úlohu pri regulácii dodávok elektriny a stabilizácii siete,“ dodávajú analytici z vládneho inštitútu.

Zároveň upozorňujú, že lacná elektrická energia by mohla prilákať výrobné kapacity, ktoré sú náročné na spotrebu elektrickej energie.

Navyše práve jadrová energia je jeden z nástrojov, ktoré môžu v budúcnosti prispieť k potlačeniu dôsledkov klimatickej zmeny. Zvrátenie klimatickej zmeny vo svete dokonca nie je podľa Hanzela bez jadrových elektrární možné.

Jadro ako budúcnosť EÚ

Najnovší prieskum nemeckého inštitútu pre výskum verejnej mienky Innofact ukázal, že viac ako polovica Nemcov podporuje návrat krajiny k jadrovej energetike. Tá sa prestala používať v apríli 2023 v reakcii na haváriu v japonskej Fukušime z roku 2011.

Na strane jadra však nestojí len verejná mienka v jednej z najväčších európskych ekonomík. Európska komisia (EK) začiatkom tohto mesiaca odsúhlasila projekt priemyselnej politiky v oblasti jadrových technológií. Podpredseda EK pre priemyselnú stratégiu Stéphan Séjourné v tejto súvislosti hovorí o zmene paradigmy v Európe v otázke jadra. Projekt okrem iného počíta aj s malými modulárnymi reaktormi či s pokročilými modulárnymi reaktormi.

  EK zároveň pracuje aj na cestovnej mape, ktorá má určiť dátumy odstrihnutia EÚ od ruského plynu. Eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jorgensen v tejto súvislosti zdôraznil, že práve nukleárna energia bude v budúcnosti veľmi dôležitou súčasťou energetického mixu únie.

Jorgensen priblížil, že jadrové elektrárne aktuálne vyrábajú 99 gigawattov (GW) energie, pričom v priebehu nasledujúcich 15 rokov toto číslo klesne na 88 GW. Podľa odhadov potom v polovici tohto storočia opäť stúpne na 100 GW.

Eurokomisár zdôraznil, že malé modulárne reaktory majú veľkú šancu presadiť sa na úniovom trhu. „Súčasťou môjho mandátu je aj to, že musím predložiť stratégiu nasadenia tejto novej technológie. Teraz sa rozprávame s rôznymi aktérmi na trhu, aby sme zistili, čo všetko je možné,“ uzavrel pred časom Jorgensen.

O tom, že práve elektrina vyrobená z jadra by mala byť spolu s vetrom a slnkom základom pre budúci energetický mix EÚ hovorí aj generálny riaditeľ Rady Európskej únie pre dopravu, energetiku, životné prostredie a vzdelávanie Peter Javorčík. Expert v rozhovore pre agentúru Sita zdôraznil, že práve na týchto energiách by mala stáť budúcnosť únie.

„Keď sa pozrieme na jednu z hlavných krajín Európy, Nemecko, tak nie je v úplne najlepšom stave. Sami si strelili trošku do nohy, keď sa tak veľkoryso vzdali jadrovej energie a spoľahli sa, že to doriešia plynom. No a potom prišla kríza s Ruskom a weaponizácia energetiky. Energetická závislosť Európy na ruských zdrojoch energie začala byť Rusmi využívaná ako geopolitický nástroj a zbraň,“ zdôraznil Javorčík./agentury/

X X X

 Fico: Transakčná daň je v tejto chvíli nezrušiteľná, prináša veľa peňazí. Pripustil ‚technické‘ úpravy

Bez množstva peňazí, ktoré prináša transakčná daň, si v tejto chvíli nevieme predstaviť konsolidáciu verejných financií, vyhlásil Fico.

 Pripustil však jej úpravy, kde by mohlo prísť k úprave „technických problémov“. Hovoril som, že ju treba upraviť, nie zrušiť, podotkol Fico v nedeľu na tlačovej besede, ktorej sa zúčastnil aj minister financií Ladislav Kamenický. Ten počas budúceho týždňa oznámi, ako chce Slovensko konsolidovať v roku 2026.

Fico povedal, že o transakčnej dani je Smer pripravený hovoriť s koaličnými partnermi, ale je ochotný akceptovať opravu chýb či technické zmeny. Ak chce niekto z nich škrtať v transakčnej dani, musí tie peniaze nájsť niekde inde, vtedy sa dá podľa neho hovoriť o väčších zmenách.

Pripomenul, že všetci predsedovia koaličných strán v minulom roku s transakčnou daňou súhlasili a ich poslanci za ňu hlasovali. Dodal, že za roky v politike chápe kroky Andreja Danka, ktorý zápasí o svoje miesto na politickej scéne.

Fico vystúpil v nedeľu na tlačovej besede a plánuje na to využiť aj iné nedele. Keďže sme na Slovensku urobili z nedele deň politiky, sú vtedy rôzne politické relácie, tak sa aj v budúcnosti stretneme, avizoval novinárom premiér, /agentury/

X X X

 Ruské bezpečnostné službu obvinili zo zabitia generála Ukrajinca

 Muž sa údajne priznal a povedal, že za útok mu mala zaplatiť ukrajinská bezpečnostná služba. v

Muža zadržaného pre podozrenie zo zabitia ruského generála obvinili ruské vyšetrovacie orgány z terorizmu, nedovoleného obchodovania a výroby výbušnín. Muž identifikovaný ako ukrajinský občan Ignat Kuzin sa k činu priznal a počas výsluchu vyhlásil, že mu zaplatila ukrajinská bezpečnostná služba, informovala v nedeľu agentúra AP.

Podľa hovorkyne ruského Vyšetrovacieho výboru (Sledkom) Svetlany Petrenkovej vyšetrovatelia požiadali súd, aby Kuzina vzal do väzby.

Obvinený uviedol, že ho výmenou za finančnú odmenu naverbovali zamestnanci ukrajinskej bezpečnostnej služby. Do Ruska sa presťahoval v septembri 2023, pričom sa usadil v Moskovskej oblasti, kde „čakal na konkrétne pokyny od svojho kurátora (ukrajinskej tajnej služby) SBU“.

Generála mal sledovať

Po tom, ako bol za cieľ útoku určený generál Jaroslav Moskalik, o ňom Kuzin začal zhromažďovať potrebné údaje. Údajne za týmto účelom sa v novembri 2024 nasťahoval do bytu prenajatého vo vchode bytového domu v meste Balašicha, kde bývala aj budúca obeť. Následne sledoval Moskalikov denný režim, kúpil auto Volkswagen Golf a mesiac pred plánovaným teroristickým útokom ho zaparkoval pri vchode.

Podľa Petrenkovej si Kuzin komponenty hotového výbušného zariadenia a systémy pre videodohľad v marci tohto roku vyzdvihol z úkrytu v Balašiche a potom ich nainštaloval do auta.

Po ukončení príprav – 23. apríla – sa Kuzin skryl. Za spáchaný čin mu bola sľúbená peňažná odmena v celkovej výške 18 000 amerických dolárov, doplnila Petrenková.

Sledkom uviedol, že nálož bola odpálená v piatok (25. apríla) na diaľku v momente, keď Moskalik vychádzal z vchodu svojho domu. „Signál na odpálenie výbušného zariadenia vyslal neidentifikovaný dôstojník ukrajinskej spravodajskej služby na základe videozáznamu, ktorý prijímal,“ povedala Petrenková.

Moskva viní Ukrajinu

Ukrajinské úrady sa k tomuto útoku, ktorý je druhým podobným za posledné štyri mesiace, nevyjadrili. Zodpovednosť za útok však Moskva pripisuje Kyjevu.

Oficiálna ruská tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na nemenované zdroje informovala, že podozrivý z bombového útoku na generála Moskalika bol zadržaný v sobotu „v Istanbule po prílete z Moskvy“. Zdroje neuvádzajú, ako bol organizovaný jeho návrat do Ruska. K výbuchu pritom došlo len deň pred Kuzinovým zadržaním – proces vydávania zvyčajne trvá dlhšie, doplnila britská stanica BBC.

Podľa agentúry AFP sa výbuch v Balašiche svojím scenárom podobá predchádzajúcim útokom na Rusov, ktorí boli spájaní s vojnou rozpútanou Ruskom na Ukrajine. V niektorých prípadoch sa Kyjev prihlásil k zodpovednosti za tieto atentáty, doplnila agentúra AFP.

Medzi spomínané útoky patrí výbuch auta Darie Duginovej, dcéry nacionalistického ideológa Alexandra Dugina, v auguste 2022, i výbuch v kaviarni v Petrohrade v apríli 2023, pri ktorom zahynul známy vojnový bloger Maxim Fomin, známy ako Vladlen Tatarskij. V decembri 2024 bol za pomoci bomby nastraženej v e-kolobežke v Moskve zabitý Igor Kirillov, veliteľ jednotky chemických zbraní ruskej armády. Ide o nateraz najodvážnejší atentát, ku ktorému sa Kyjev od začiatku vojny prihlásil., aktuality.sk

X X X

 Z Olomouca na Slovensko? Mladí medici riešia dilemu, či sa vrátiť domov

 „Nikdy som nemal pocit diskriminácie – ani zo strany českých študentov, ani zo strany českých pedagógov,“ hovorí Oliver Fulmek o štúdiu medicíny v Olomouci. Hoci prijímačky boli v češtine, na skúškach a v školských prácach je dovolená slovenčina.

V Olomouci, starobylom univerzitnom meste len o pár tisíc obyvateľov väčšom než náš Prešov, som prvýkrát. Víta ma slnkom zaliate námestie s impozantnou kamennou radnicou a barokovým stĺpom Najsvätejšej Trojice, ktorý je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Z opačného konca rozľahlého námestia ku mne doliehajú tóny gitary. Je skorá jar, jeden z prvých teplých dní – možno aj preto sa mi zdá, že obyvatelia niekdajšieho kráľovského mesta sa nikam neponáhľajú.

Historické centrum je popretkávané katedrálami a kostolmi, námestia a úzke uličky lemujú farebné obytné domy a paláce. Keď prechádzam po kamennej dlažbe, míňam zaujímavé podniky. Je mi jasné, že študenti zo Slovenska určite vedia, kde sú kaviarne s najlepšou kávou, kam treba zájsť na obed za dobrú cenu a kde čapujú pivo aj po polnoci. Rovnako dôverne poznajú najrýchlejšiu cestu z „kolejí“ či prenajatého bytu do univerzitnej alebo mestskej knižnice. Slováci a Slovensky sú v Olomouci, podobne ako v iných univerzitných mestách v Česku, doma už roky.

Fakt, že Česká republika priťahuje každoročne tisíce záujemcov o vysokoškolské štúdium zo Slovenska, nie je žiadnym tajomstvom. Podľa štatistiky českého ministerstva školstva študuje u našich západných susedov v akademickom roku 2024/2025 viac ako 22-tisíc našincov. Záujem o slovenské vysoké školy z opačnej strany hranice je však násobne nižší – naše univerzity navštevuje približne 3800 Čechov a Češiek.

Rozdiel je priepastný a na úvod musím priznať, že súčasťou štatistiky som aj ja – autorka článku, pretože po bakalárskom štúdiu v Bratislave som si zvolila Česko – konkrétne Zlín. Do Olomouca som sa však vybrala za Slovenkami a Slovákmi, ktorí sa rozhodli pre štúdium medicíny. Zaujímalo ma, či sa pri nedostatku lekárov, osobitne pediatrov a všeobecných lekárov, plánujú vrátiť na Slovensko. A prečo si to namierili k našim západným susedom?

Slovenskí spolužiaci aj učitelia

Všeobecné lekárstvo patrí medzi najpopulárnejšie odbory na Univerzite Palackého v Olomouci (UPOL). Mária Fančovičová, Natália Koščová a Oliver Fulmek, s ktorými sa mám dnes stretnúť, sú vo štvrtom ročníku šesťročného štúdia. Okrem nich navštevuje tento odbor viac ako päťsto našincov.

Keďže som do Olomouca prišla v predstihu, nakrátko sa zastavím pred budovou Lekárskej fakulty UPOL. Hneď vedľa sa nachádza fakultná nemocnica, a tak neváham a prejdem sa nemocničným areálom. Tvorí ho niekoľko farebne oddelených budov, parkovísk a chodníkov lemovaných stromami. V zadnej časti vidím rozostavaný nový pavilón a aktuálne prerábajú aj staršiu budovu riaditeľstva.

Areál fakultnej nemocnice v Olomouci, v pozadí nová budova Lekárskej fakulty univerzity PalackéhoZdroj: Diana Michaličová/Aktuality.sk

Už na prvý pohľad je rozdiel viditeľný. Nie medzi sídlami lekárskych fakúlt – konkrétne tej olomouckej a bratislavskej, ale medzi nemocnicami v ich susedstve. Z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, založenej už v roku 1919, je to najbližšie do Univerzitnej nemocnice Bratislava na Mickiewiczovej, ktorá sídli v neslávne známych chátrajúcich objektoch.

Práve pokrok a inovatívnosť sú pritom dôvody, ktoré priviedli trojicu našincov na českú univerzitu. Spolu s ďalšími, vyššie spomínanými piatimi stovkami. „Keď si na českej lekárskej fakulte, cítiš sa ako doma, pretože je tu polovica Slovákov,“ konštatuje s úsmevom Mária. Oliver a Natália súhlasne prikyvujú., aktuality.sk

X X X

 Exmanželka jedného zo 100 najbohatších Čechov ako nahá! Toto je moja pocta, odkázala v šatách, ktoré ju odhalili spredu aj zozadu

V minulosti opakovane potvrdila, že v móde miluje experimenty, luxus aj provokáciu. A na prehliadkach v Prahe to Eliška Dospivová opäť potvrdila.

 Eliška Dospivová v kreácii od Tomáša Němca.

Eliška Dospivová je známa v prvom rade ako bývalá manželka jedného zo 100 najbohatších Čechov – Mareka Dospivu. Ale v ostatných rokoch je tiež neprehliadnuteľnou súčasťou českej smotánky a šoubiznisu – objavuje sa na mnohých spoločenských akciách – od festivalu v Karlových Varoch až po módne prehliadky v rámci pražského týždňa módy.

 Na jednu z nich zavítala Eliška Dospivová aj vo štvrtok, keď sa v rámci programu predstavil čoraz populárnejší Tomáš Němec. Tmavovláska si obliekla práve jeho model a okamžite na seba strhla pozornosť. Pod tenučkou transparentnou látkou odhalila Dospivová takmer všetko. Samozrejme, v rámci miery. Poprsie si poistila prsnými nálepkami a od pása nadol boli zase šaty rafinovane upravené tak, aby intímne partie zostali skryté. „Vzdávam týmto Tomášovi poctu,“ uviedla pre český portál Super.cz známa dáma, ktorú dokonca v danom modeli zvieral korzet.

 Dospivová už viackrát v minulosti upútala pozornosť svojimi kreáciami. A platí to aj pre dizajnéra Němca. Jeho šaty mala napríklad na sebe minulý rok slovenská herečka Katarína Morháčová, pričom aj v tomto prípade išlo o mimoriadne odvážny model. Pod tenučkou červenou látkou totiž na koberci pred stovkami fotografov z celého sveta predvádzala svoje vnady aj ona.

Němec sa so svojou zvodnou, sexy a rafinovanou estetikou, ktorá zvýrazňuje ženské krivky a inšpiráciami sa vracia k tradícii muglerovskej estetiky, získal za poslednú dobu naozaj množstvo známych zákazníčok. Na samotnej prehliadke, ktorá otvárala jarný Mercedes Benz Prague Fashion Week, sa objavili aj Slovenka Alžbeta Ferencová alias This is Zea či ruská modelka a manželka Majka Spirita Maria Dušička. Ďalších hostí a ich kreácie nájdete v galérii./agentury/