Potvrdzuje vysoký predstaviteľ Kyjeva. Rokovania medzi americkou a ukrajinskou delegáciou v Saudskej Arábii sa začali pozitívne, uviedli vysokopostavení predstavitelia oboch strán. Rokovania medzi americkou a ukrajinskou delegáciou podľa vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa zatiaľ prebiehajú „dobre“. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Rozhovory prebiehajú dobre, prediskutovalo sa veľa otázok,“ uviedol pre francúzsku agentúru predstaviteľ, ktorý si želal zostať v anonymite. V podobnom duchu sa dopoludnia vyjadril aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Uviedol, že rokovania sa začali pozitívne.

Ide o prvé stretnutie ukrajinských a amerických predstaviteľov po roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Ukrajinskú stranu v Saudskej Arábii okrem Jermaka zastupujú minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov. V delegácii USA sú zastúpení šéf diplomacie Marco Rubio, Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz, aktuality.sk

X X X

Trump eskaluje obchodnú vojnu. Clo na dovoz ocele a hliníka z Kanady zvýšil nie o 25 ale 50 %. 

Spojené štáty od stredy zvýšia clo na dovoz všetkej ocele a hliníka z Kanady na 50 percent. Od apríla potom výrazne zvýšia aj clá na dovoz áut, ak Kanada iné clá nezníži. Na sociálnej sieti Truth Social to oznámil americký prezident Donald Trump. Spojené štáty pôvodne avizovali, že clo na oceľ a hliník sa zvýši na 25 percent.

Prezident USA Donald Trump kráča po schodoch Air Force One po svojom príchode na základňu Andrews v Marylande v nedeľu 9. marca 2025.

Trump dnešným oznámením reaguje na rozhodnutie vlády kanadskej provincie Ontario zvýšiť cenu elektriny predávanej do USA. V súvislosti s tým sa prezident chystá v zasiahnutej oblasti vyhlásiť stav núdze.

„Kanada musí okamžite znížiť svoje protiamerické clá na poľnohospodárske produkty, ktoré pri rôznych mliečnych výrobkoch z USA dosahujú 250 až 390 percent a ktoré už dlho považujeme za absolútne nehorázne,“ napísal Trump. Svojím rozhodnutím tak potvrdil, že z obchodnej vojny medzi USA a Kanadou nehodlá ustúpiť.

Najľudnatejšia kanadská provincia Ontario sa rozhodla zvýšiť ceny elektriny dodávanej do Spojených štátov o 25 percent. Reaguje tak na 25-percentné clá, ktoré Trump uvalil na kanadský tovar. Premiér provincie Doug Ford v pondelok uviedol, že elektrinu z Ontaria odoberá zhruba 1,5 milióna domácností a podnikov v amerických štátoch Minnesota, New York a Michigan.

 Dnes Ford na sieť X napísal, že Ontario a Kanada neustúpia a zvýšené ceny elektriny ponechajú, kým „nadobro“ nezmiznú všetky Trumpove clá na kanadský dovoz do USA.

Trump napísal, že kvôli novým clám „v podstate trvalo skončí výroba automobilov v Kanade.“

Okrem vysokých kanadských ciel sa americký prezident v príspevku na Truth Social posťažoval aj na údajne nízke výdavky susednej krajiny na vlastnú bezpečnosť. Zopakoval svoj zámer urobiť z Kanady ďalší štát USA, ktorý v susednej krajine už niekoľko týždňov vyvoláva ostrú kritiku a protesty.

Podľa najnovších údajov sa približne štvrtina ocele používanej v priemysle v USA dováža. Pri hliníku je to viac ako 40 percent. Pri sekundárnom hliníku, ktorý pochádza z recyklovaného materiálu, je toto číslo ešte vyššie.

Ekonómovia očakávajú, že vyššie dovozné náklady zvýšia výrobné náklady mnohých amerických priemyselných podnikov. Zákazníkom by tak hrozilo zvýšenie cien a klesla by konkurencieschopnosť amerických firiem v zahraničí.

Na oceľ a hliník sa vzťahuje severoamerická dohoda o voľnom obchode (USMCA). Trump minulý týždeň po zavedení ciel na tovar z Kanady a Mexika oznámil mesačný odklad ciel na tovar, ktorého sa USMCA týka. Nie je tak v tejto chvíli zrejme, či sa to teraz bude ďalej vzťahovať aj na oceľ a hliník z Kanady a Mexika, napísala agentúra DPA.

Vojna, aká nemá obdoby

Trump po svojom nástupe do úradu nemá ohľadom colnej politiky jasný kurz. Krátko po zavedení ciel na tovar z Kanady a Mexika ich platnosť čiastočne pozastavil. Zároveň však pohrozil novými sankčnými opatreniami.

Dnešné oznámenie je najnovšou eskaláciou Trumpovho obchodného sporu s Kanadou. Hrozí, že ešte viac rozkolíše trhy, ktoré zaznamenávajú stabilné straty od chvíle, keď prezident minulý týždeň zaviedol prvé kolo ciel voči Kanade a Mexiku.

„Svet sa ocitá v obchodnej vojne, ktorá v ére modernej globalizácie nemá obdoby… Spojené štáty ako najväčšia ekonomika sveta teraz aplikujú priemernú colnú sadzbu, ktorá je najvyššia od roku 1943. A to je iba začiatok,“ napísal ČTK hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda./agentury/

X X X

Fico vraj stavia dom v Chorvátsku. Učarovala mu Dalmácia, píše Večernji list. Premiér hovorí o obludnom klamstve

Slovenský premiér Robert Fico sa podľa chorvátskych médií rozhodol postaviť nový letný dom na Šibenickej riviére v Dalmácii. Podľa miestnych obyvateľov malej obce pri Rogoznici Ražnja, tu kúpil pozemok a začal stavať dom. Správa sa dostala na verejnosť prostredníctvom šibenského kronikára Iva Mikuličina, a o údajnej investícii hovoril aj dôchodca Blaž Deković, ktorý pochádza z Ražnja a bol kedysi aktívny v politike. Fico tieto tvrdenia popiera.

 Podľa Dekovića premiér Fico nie je jediný, kto spoznal krásu Ražnja a okolia. Stavebná sezóna tu trvá celý rok. Bagre čistia aj najväčšiu divočinu, a v kameni a skalách vyrastajú apartmánové bloky, presklené veže s bazénmi a výhľadom na šibenský archipelág. Luxusné apartmány s rozlohou 70 metrov štvorcových sa predávajú za cenu 400 tisíc eur na stránkach agentúr, píše denník Večernji list. V dostupnej dokumentácii nie je vidieť, že by Fico podal žiadosť o stavbu alebo vydanie stavebného povolenia, dodal denník.

 Fico tvrdí, že v Chorvátsku žiadny pozemok nemá a žiadnu vilu nestavia. „Keby som v Chorvátsku staval nejaký dom alebo byt, tak to kľudne priznám. Stovky politikov zo Slovenska na ústrednej, regionálnej, či miestnej politike vlastnia v Chorvátsku nejakú nehnuteľnosť,“ uviedol premiér v statuse na Facebooku.

Fico je len jedným z mnohých známejších osobností, ktoré sú nadšené týmto regiónom, začali investovať alebo stavať vlastné rezidencie, píšu chorvátske média. Taký bol aj prípad Oje Kodarovej, bývalej herečky a scenáristky, známej ako partnerka slávneho amerického filmára a oscarového režiséra Orsona Wellesa. Tá vlastnila v Primoštene pozemok s rozlohou až 23 tisíc metrov štvorcových.

Nedávno bývalá americká veľvyslankyňa Nathalie Rayesová vyhlásila, že tiež hľadá nehnuteľnosť v Dalmácii, preferuje oblasť Šibeniku. Časť chorvátskeho pobrežia od ostrova Murter po Rogoznicu a Sevid je jedným z najkrajších a najhodnotnejších častí Dalmácie, a od vstupu Chorvátska do Európskej únie je veľmi atraktívna aj pre zahraničných občanov, ktorí neúnavne kupujú nehnuteľnosti.

 Robert Fico stavia vilu v Dalmácii, píše chorvátsky denník Večernji list. Podľa článku si vybral obec Ražanj

Podľa údajov Daňového úradu cudzinci od začiatku minulého roka do konca septembra v Chorvátsku kúpili 8480 nehnuteľností. Viac ako polovica bola kúpená v oblasti Istrijskej a Primorsko-goranskej župy (3651), zatiaľ čo 32 percent cudzincov (2263) realizovalo kúpy v oblasti Dalmácie. Medzi kupcami vedú Slovinci s 2617 kúpenými nehnuteľnosťami. Za posledných desať rokov Slovinci v Chorvátsku kúpili viac ako 23 tisíc nehnuteľností.

 Teraz sa v chorvátskych médiách ako budúci obyvateľ Dalmácie spomína aj súčasný slovenský premiér, a ide o lokalitu blízko Rogoznice, kde sa čaká na rozhodnutie o výstavbe luxusného rezortu Franje Pašalića, ktorý štát vyhlásil za strategický projekt, ale uviazol na štúdii pre životné prostredie, píše Večernji list.

Slovenský premiér mal toto mestečko navštíviť vlani v lete. Televízia JOJ aj denník Nový Čas v júli 2024 zverejnili niekoľko snímok premiéra, ktorý nakupoval v jednom z obchodov práve v Ražanji a následne plával na výletnej lodi z prímorskej dediny Rogoznica do Ražanja. Na snímkach bol s barlou, pretože v tom čase sa ešte zotavoval po májovom atentáte.

Vo vedľajších obciach v tejto časti Dalmácie je naozaj pomerne veľa slovenských majiteľov nehnuteľností. Pred niekoľkými desaťročiami si v Rogoznici kúpila apartmán europoslankyňa za Smer Monika Beňová, dom v tejto obci vlastní aj staronový šéf Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Juraj Frajt. Byt a trojpodlažnú kamennú vilu tu tiež vlastní rodina poslanca Ficovej strany Antona Stredáka. Pozemok s rozlohou štyritisíc štvorcových metrov aj vilu v Rogoznici si pred rokmi kúpil podnikateľ Jozef Brhel.

Blízky Ražanj je rybárska obec, známa svojou nedotknutou prírodou, čistým morom a pokojnou atmosférou. Je obklopený borovicovými lesmi, štrkovými a skalnatými plážami a skrytými zátokami, ktoré sú ideálne na kúpanie, potápanie a rybolov.

X X X

Donald Trump mladší sa v Belehrade stretol s prezidentom Vučičom

Donald Trump mladší sa stretol so srbským prezidentom Vučičom, aby diskutovali o strategickej spolupráci medzi USA a Srbskom a spoločných projektoch do budúcnosti.

Donald Trump mladší, najstarší syn amerického prezidenta, sa v utorok v Belehrade stretol so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom, oznámil líder Srbska na platforme Instagram. Diskutovali o vzájomných vzťahoch medzi krajinami, TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters.

„Zdôraznil som význam hospodárskych a politických vzťahov medzi Srbskom a USA a dôležitosť strategickej spolupráce medzi obomi krajinami a spoločných projektov v nasledujúcich rokoch,“ oznámil Vučič.

Hľadanie rovnováhy

Srbský prezident opakovane podporil politiku súčasnej americkej administratívy. Návšteva prichádza v čase, keď sa Belehrad snaží nájsť rovnováhu medzi hľadaním podpory Spojených štátov a ďalších západných mocností pri vstupe krajiny do EÚ a svojimi väzbami na Rusko a Čínu, ktorá je významným investorom v oblasti infraštruktúry, ťažby a energetiky.

Minulý rok v marci zať Donalda Trumpa Jared Kushner oznámil plán na výstavbu luxusného hotela na mieste budovy v Belehrade, ktorá bola zničená počas bombardovania NATO v roku 1999, aktuality.sk

X X X

Prvý udal Roberta Fica aj korupčníkov v politike, trestu zatiaľ uniká. Ako dopadli kauzy Ľudovíta Makóa?

Bývalý šéf daňových kriminalistov z éry Smeru sa doteraz zbavil minimálne šiestich obvinení. V ďalších dvoch prípadoch má stíhanie prerušené. Prokurátor tak na neho do budúcna ešte môže podať obžalobu.

Keď sa zniesol policajný vrtuľník z tmavej noci do dedinky Jelenec pri Nitre, bol koniec. Definitívny. Kukláči si v putách odviedli miestneho rodáka, ešte krátko pred tým mocného muža v prostredí bezpečnostných zložiek štátu. Raziu Boží mlyn 17. septembra 2020 namierili na bývalého riaditeľa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.

Rýchlo sa ukázalo, že to bol zlomový moment vyšetrovania káuz smerujúcich k vplyvným ľuďom. Makó sa po zadržaní rozhodol, že nebude držať jazyk za zubami. Chcel rozprávať. Takmer o všetkom. Stal sa z neho kajúcnik a kľúč na rozpletenie korupčných podozrení z éry minulých vlád Roberta Fica.

X X X

Proruská organizácia Brat za brata doniesla Pellegrinimu podpisy na referendum. Čaká sa, čo spraví prezident

Aj ľudia v osadách podpisovali, tvrdí šéf Brata za brata Matúš Alexa. „Ale my ľudí nerozdeľujeme, všetci sme si rovní,“ dodal.

 Slovensko je o krok bližšie k ďalšiemu referendu. Proruské motorkárske združenie Brat za brata dnes dopoludnia v Prezidentskom paláci odovzdalo petičné hárky, v ktorých má byť viac ako 450-tisíc podpisov. Zoskupenie žiada plebiscit o zrušení protiruských sankcií.

Referendum vyhlasuje prezident, potrebuje na to aspoň 350-tisíc podpisov. Petíciu Brat za brata však sprevádza viacero pochybností. Nie je napríklad jasné, ako sa motorkárom mohlo za relatívne krátku dobu podariť vyzbierať tak veľa podpisov, aktuality.sk

X X X

Danko z „prieskumov na objednávku“ obviňuje Smer: Chcú mi rozložiť klub. Štatistici reagujú

Predseda SNS Andrej Danko označil prieskumy preferencií politických strán, ktoré zverejnil v marci a februári Štatistický úrad, za politický podraz Smeru.

 „Neviem, kde berie drzosť šéf Štatistického úradu zverejňovať prieskum, ktorý sa robí interne, je neoficiálny. On ako bývalý funkcionár Smeru zverejnil prieskum, kde SNS má 1,5 percenta. Beriem to ako podraz Smeru. Neviem o tom, že by Štatistický úrad mohol oficiálne merať percentá,“ uviedol pre Hospodárske noviny Danko.

Prvé dva štátne prieskumy, zverejnené v prvej polovici februára a aj v pondelok 10. marca namerali národniarom zhodne po 1,5 percenta. Prieskumy zverejnilo Centrum sociálnych výskumov, ktoré je súčasťou Inštitútu informatiky a štatistiky, príspevkovej organizácie Štatistického úradu.

 SNS včera vyzvala premiéra Roberta Fica (Smer), aby odvolal predsedu ŠÚ Martina Nemkyho. Fica národniari žiadajú, aby bezodkladne zverejnil metodiku a spôsob merania. Podľa nich došlo k hrubým manipuláciám vo vzťahu k jednotlivým politickým stranám. SNS dokonca tvrdí, že prieskumy sú vytvárané na politickú objednávku.

„Je to politická hra. Musím povedať, že je z marketingovej dielne Smeru. Budem žiadať vysvetlenie. Slovenská národná strana sa aj v tých najhorších slniečkarskych prieskumoch pohybuje okolo troch percent. Odmietam, aby niekto skúšal moju psychiku tým, že nám bude rozkladať klub. A že bude verejnosti dávať odkaz, že SNS stráca tak zásadne percentá. Uvedomujem si, že SNS má ťažkú pozíciu, ale Smer používa zase tie svoje metódy, kedy si poškodzuje svojich koaličných partnerov,“ dodal Danko.

 „Šéf štatistického úradu si môže ten prieskum strčiť do zadku – to môžete odvysielať,“ povedal dnes. „Som strašne nasratý z toho, čo si dovolili, a budem to riešiť,“ dodal v HN.

Danko pritom ešte vlani v marci žiadal obnoviť štátne prieskumy. „Chceme, aby tu boli obnovené štátne prieskumy, a chceme, ak niekto zverejňuje prieskum ako verejný, tak chceme, aby bola garantovaná metodika. Tu sa množstvo prieskumov nerealizuje. Páni všelijakí politológovia to cucajú z prsta,“ uviedol Danko pre Plusku.

Štatistický úrad dnes odmietol akékoľvek zásahy politických strán a ich predstaviteľov do odborných činností úradu a jej podriadených organizácií. V reakcii na tvrdenia koaličnej strany SNS o zmanipulovanom prieskume volebných preferencií to uviedla hovorkyňa Jana Morháčová.

„ŠÚ je odborná apolitická inštitúcia, ktorá zodpovedá za oficiálne štatistické dáta SR. Preto nereaguje na politické vyjadrenia a neposkytuj k nim stanoviská. Na základe platnej legislatívy predsedu ŠÚ SR vymenúva a odvoláva vláda,“ priblížila Morháčová.

 Hovorkyňa tiež ozrejmila, že prieskumy verejnej mienky realizuje Inštitút informatiky a štatistiky (Infostat), dcérska organizácia úradu, od minulého roka a od januára 2025 výstupy z nich aj zverejňuje. „Prieskumy sa realizujú k rôznym spoločensko-ekonomickým témam. Centrum sociálnych výskumov pri Infostate nadviazalo dlhoročné profesionálne skúsenosti s kvalitou a metodikou prieskumov verejnej mienky,“ podotkla./agentury/

X X X

Vzťah princeznej Kate ku svojmu svokrovi? Pri jej geste počas Dňa Commonwealthu cvakali objektívy, povedala ním veľa

Britský kráľ Karol III. s manželkou a ďalší členovia kráľovskej rodiny sa vo Westminsterskom opátstve zúčastnili na tradičných oslavách Dňa Commonwealthu (Spoločenstva národov).

 Princ Williama a jeho manželka Kate na tradičných oslavách Dňa Commonwealthu (Spoločenstva národov).

Kráľ Karol III. a kráľovná Camilla zdôraznili ducha spolupatričnosti a jednoty veľkej rodiny Commonwealthu. Vo svojom prejave kráľ vyzdvihol dôležitosť medzinárodnej spolupráce v neistých časoch a úlohu Commonwealthu pri podpore globálnej súdržnosti.

 Podujatie bolo obohatené o rôzne hudobné vystúpenia, vrátane tímu Masai Cultural Arts a hudobníkov Braimaha a Jeneby Kanneh-Mason, čím sa oslávila kultúrna rozmanitosť členských štátov.

Jedným z najdojímavejších momentov podujatia bolo úctivé gesto princeznej Kate smerom ku kráľovi. Keď vošiel, Williamova manželka sa sklonila do nízkeho úklonu a na tvári sa jej rozžiaril úsmev. Tento krok britské médiá interpretujú ako symbol rešpektu a pevného rodinného puta.

Princ Williama a jeho manželka Kate na tradičných oslavách Dňa Commonwealthu (Spoločenstva národov).

Na podujatí chýbali vojvoda a vojvodkyňa z Edinburghu, pričom podľa správ bola vojvodkyňa Sophie na oficiálnej návšteve v New Yorku.

Kráľ Karol III. a kráľovná Camilla na tradičných oslavách Dňa Commonwealthu (Spoločenstva národov).

Deň Commonwealthu neoslavoval len jednotu členských krajín, ale aj osobnú silu členov kráľovskej rodiny, najmä kráľa Karola III. a princeznej Kate, ktorí sa s veľkým nasadením vrátili k verejným povinnostiam po náročnom období, kedy obaja zápasili s ťažkým ochorením./agentury/

X X X

Prvý udal Roberta Fica aj korupčníkov v politike, trestu zatiaľ uniká. Ako dopadli kauzy Ľudovíta Makóa?

Bývalý šéf daňových kriminalistov z éry Smeru sa doteraz zbavil minimálne šiestich obvinení. V ďalších dvoch prípadoch má stíhanie prerušené. Prokurátor tak na neho do budúcna ešte môže podať obžalobu.

Keď sa zniesol policajný vrtuľník z tmavej noci do dedinky Jelenec pri Nitre, bol koniec. Definitívny. Kukláči si v putách odviedli miestneho rodáka, ešte krátko pred tým mocného muža v prostredí bezpečnostných zložiek štátu. Raziu Boží mlyn 17. septembra 2020 namierili na bývalého riaditeľa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.

Rýchlo sa ukázalo, že to bol zlomový moment vyšetrovania káuz smerujúcich k vplyvným ľuďom. Makó sa po zadržaní rozhodol, že nebude držať jazyk za zubami. Chcel rozprávať. Takmer o všetkom. Stal sa z neho kajúcnik a kľúč na rozpletenie korupčných podozrení z éry minulých vlád Roberta Fica, aktuality.sk

X X X

Na Slovensko cez Družbu netečie ropa. Ukrajinci trafili jeden z najväčších terminálov

Príjem ropy prostredníctvom ropovodu Družba na územie Slovenska bol v utorok pozastavený, a to z technických príčin mimo územia Slovenska.

 Potvrdila to akciová spoločnosť Transpetrol v reakcii na informácie, že dodávky ropy cez Družbu do Maďarska boli dočasne pozastavené po útoku dronu. Obnovenie dodávok ropy sa podľa slovenského prepravcu ropy predpokladá vo večerných hodinách.

 Ukrajinský generálny štáb vyhlásil, že počas nočného útoku na Rusko zasiahli ukrajinské drony ropnú rafinériu neďaleko Moskvy a ďalšie zariadenie v Oriolskej oblasti, ktoré je súčasťou systému ropovodu Družba.

Výbuchy generálny štáb zaznamenal v okolí ropného terminálu Stalnoj kon na predmestí mesta Oriol.

Ide o jeden z najväčších ropných terminálov na ropovode Družba a podľa generálneho štábu je aj „dôležitým komponentom pri dodávkach ropy do terminálu v prístave Usť-Luga v Leningradskej oblasti.“

Ropovodom Družba stále prúdi ropa z Ruska do niektorých krajín strednej Európy. Aj nedávno útok bezpilotným lietadlom viedol ku krátkemu prerušeniu toku ropy. Podľa maďarského ministra zahraničných vecí sa očakáva, že prevádzka sa čoskoro obnoví.

Portál idnes.cz v pondelok (10. 3.) informoval, že česká ropná rafinérska spoločnosť Orlen Unipetrol začína využívať ropu zo štátnych rezerv, ktorú jej prisľúbil český kabinet v súvislosti s výpadkom dodávok cez ropovod Družba.

Český minister priemyslu a obchodu Lukáš Vlček minulý týždeň uviedol, že dodávky ropy do krajiny ropovodom Družba sa zastavili pre nesplácanie dlhov medzi Orlen Unipetrol a ruskými dodávateľmi./agentury/

X X X

Vojna na Ukrajine: Dronový útok na Moskvu mal prinútiť Vladimira Putina, aby pristúpil na prímerie vo vzduchu

Najväčší útok dronov na Moskvu v histórii spôsobil materiálne škody a zranenia. Ukrajina plánuje predložiť návrh na prímerie na rokovaniach v Saudskej Arábii.

Masívny útok ukrajinských dronov na ruskú Moskovskú oblasť má prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby súhlasil s návrhom prímeria vo vzduchu. V utorok to podľa agentúry AFP povedal šéf Centra boja proti dezinformáciám pri ukrajinskej Rade národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Andrij Kovalenko. Počet obetí nočného útoku sa medzičasom zvýšil na najmenej dve, ďalších 18 ľudí vrátane troch detí je zranených, uviedli ruské úrady.

Ruská protivzdušná obrana podľa armády ukrajinský útok odrazila, pričom zachytila a zničila 337 dronov, z nich 91 v Moskovskej oblasti, odkiaľ okrem obetí a zranených hlásili aj materiálne škody na bytových domov. V kritickom stave je podľa ruského ministerstva zdravotníctva jedna žena.

Šesť letísk, z toho štyri – Žukovskij, Domodedovo, Vnukovo a Šeremetievo v metropolitnej oblasti Moskvy – a dve v Jaroslavi a Nižnom Novgorode medzičasom obnovili prevádzku, ktorú predtým kvôli útoku dronov na niekoľko hodín prerušili, informoval ruský úrad na kontrolu leteckej dopravy.

„Na Moskvu a Moskovskú oblasť bol vykonaný najväčší útok bezpilotnými lietadlami v histórii,“ povedal Kovalenko. „Je to ďalší signál Putinovi, že by mal mať záujem aj o prímerie vo vzduchu,“ dodal. Návrh na takéto obmedzené zastavenie útokov sa chystá Ukrajina predložiť v utorok na rokovaniach so Spojenými štátmi v Saudskej Arábii.

Tvrdenie o doteraz najväčšom útoku dronov na ruské hlavné mesto podľa agentúry Reuters vyslovil aj primátor Moskvy Sergej Sobianin. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharorová uviedla, že na miesto dopadu bezpilotných lietadiel v Moskve vzali prítomnú delegáciu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorú vedie jej generálny tajomník Feridun Sinirlioglu.

Útok na Moskvu, vzdialenú od ukrajinských hraníc stovky kilometrov, prichádza v čase stretnutia najvyšších predstaviteľov USA a Ukrajiny, ktoré sa medzičasom začalo v saudskoarabskej Džidde, aktuality.sk

X X X

Macron zháňa mierotvorcov pre Zelenského. Na poradu v Paríži prišiel aj slovenský generál

Predstavte si líniu bojov, ktorá je viac ako dvojnásobne väčšia, ako je najväčšia vzdialenosť medzi dvoma obývanými miestami na mape Slovenska. Obce Záhorská Ves a Nová Sedlica sú vzdušnou čiarou od seba vzdialené 429 kilometrov. Koľko mierotvorcov by dokázalo spoľahlivo dohliadať na prímerie alebo trvalý mier pozdĺž rusko-ukrajinského frontu, ktorý má tisíc kilometrov?

 Aj bez znalostí vojenského plánovača asi správne odpoviete, že by boli potrebné rádovo desiatky tisíc príslušníkov. A vôbec by nevyznelo prehnane hovoriť o šesťcifernom počte mierotvorcov. O ich prípadnom nasadení dôverne rokovali tento utorok v Paríži hlavní generáli z krajín, ktoré prejavili ochotu zapojiť sa do misie. Stretnutie náčelníkov generálnych štábov armád zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Premiér Robert Fico vyhlásil, že Slovensko nevyšle svojich príslušníkov do misie, na rokovaní v Paríži však bol prítomný aj predstaviteľ generálneho štábu slovenskej armády Slavomír Verčimák.

Krajiny, ktoré sú pripravené garantovať a monitorovať pokoj zbraní, dostali neformálne označenie koalícia ochotných. Teraz je to maximum, čo môžu Európania podniknúť po tom, čo ich Američania odmietli prizvať k rokovaciemu stolu s Rusmi a Ukrajincami. Macron pozval kľúčových generálov, aby debatovali o operačných detailoch prípadnej misie.

Ukrajinský prezident tvrdí, že proti riziku obnovenia bojov by bol potrebný šesťciferný počet mierotvorcov. „Minimálne 200-tisíc,“ povedal nedávno Volodymyr Zelenskyj. Na ilustráciu: o niečo viac vojakov (216-tisíc) má Poľsko, ktoré disponuje treťou najväčšou armádou v rámci členských krajín NATO.

To sú Macron a britský premiér Keir Starmer. Takzvaná koalícia ochotných sa zatiaľ skladá približne z dvadsiatich štátov. Svoj záujem prejavili napríklad Švédsko, Dánsko, Belgicko a dokonca aj vzdialená Austrália. Dokázali by však ochotné krajiny vytvoriť taký obrovský kontingent, ako si ho predstavuje Zelenskyj?

Najprv treba pripomenúť, že s Američanmi sa nedá počítať. Prezident USA Donald Trump dal jasne najavo, že o mierovú misiu sa majú postarať Európania. Keby boli v Bielom dome ústretoví, kapacity by sa výrazne rozšírili. Ozbrojené sily Spojených štátov totiž majú až viac ako dva milióny príslušníkov (takmer 1,3 milióna aktívnych vojakov a vyše 810-tisíc mužov a žien v zálohe).

 Francúzsky bezpečnostný analytik Philippe Migault je presvedčený, že európske štáty nedokážu dať dokopy 200-tisíc mierotvorcov. „Sú veľmi vzdialené od tohto počtu a sú hlboko rozdelené v názore na túto tému. Poliaci a Taliani nechcú rozmiestniť svoje jednotky na Ukrajine, ani Maďari a Slováci. Francúzi by vedeli mobilizovať niekoľko tisíc vojakov, podobne Briti,“ poznamenal pre server Euractiv Migault, ktorý je riaditeľom Európskeho strediska pre strategické analýzy.

Realistický odhad počtu mierotvorcov je výrazne menší v porovnaní s potrebami, o ktorých sa zmienil Zelenskyj. „Je ťažké predstaviť si jednotky, ktoré by mali viac ako 40-tisíc príslušníkov,“ povedal pre Euractiv ďalší francúzsky bezpečnostný expert Élie Tenenbaum. Riaditeľ Centra bezpečnostných štúdií Tenenbaum sa nazdáva, že tieto sily by sa dali nasadiť východne od rieky Dneper, kde by sa stali bariérou proti prípadnému opakovanému vpádu ruskej armády. Vzdušné sily by zase mohli plniť úlohy pri ochrane bezletovej zóny nad veľkými mestami a objektmi kľúčovej infraštruktúry na ukrajinskom území.

 Nateraz však problém spočíva nielen v reálnom počte mierových síl, súvisí aj s postojom Ruska. V Moskve dali opakovane najavo, že odmietajú súhlasiť s príslušníkmi z členských krajín NATO. Znamená to, že aj keby sa téma misie dostala na stôl Bezpečnostnej rady OSN, v Kremli by vydali pokyn svojmu zástupcovi na pôde Spojených národov, aby vetoval návrh.

A ešte jedna zmienka o predstave Zelenského: naozaj by bolo nevyhnutných až 200-tisíc mierotvorcov? Nedá sa vylúčiť, že je to taktika, keď sa zveličením skutočných potrieb snaží primať európskych spojencov, aby sa angažovali v čo najväčšom možnom počte, pričom možno sám dobre vie, že údaj, o ktorom hovorí, je nereálny. Túto špekuláciu môže potvrdzovať tvrdenie britských novín Financial Times, ktoré napísali, že ukrajinskí predstavitelia za zatvorenými dverami povedali svojim podporovateľom v Európe, že realisticky odhadujú nasadenie maximálne 50-tisíc mierotvorcov.

 Nemožno ešte obísť jednu vážnu vec: čo by nasledovalo, keby Rusi porušili pokoj zbraní s tým, že by zasiahli mierotvorcov? Je logické, že Európania budú požadovať od Trumpa, aby im poskytol silné garancie. Inak povedané – potrebujú vedieť, ako by sa zachoval šéf Bieleho domu v takom prípade, respektíve ako by zakročil proti Rusku, ktoré by zmrazený ozbrojený konflikt s Ukrajinou mohlo zmeniť na priamu vojenskú konfrontáciu so Západom./agentury/

X X X

Poistenie nie je amulet proti smole – ako súvisí psychológia s poistením a prečo v niektorých ázijských krajinách valcuje poistky fatalizmus

Poistenie nám prináša ilúziu bezpečia, no niektoré národy poistné produkty napriek tomu z princípu nekupujú. Platíme za neho s nádejou, že ho nikdy nebudeme musieť využiť a keď ho nevyužijeme, máme pocit vyhodených peňazí. O psychológii poistenia sme sa rozprávali s riaditeľom komerčnej sekcie Unionu, Tomášom Kalivodom.

Čo všetko zohráva úlohu v tom, že si človek kúpi nejaký poistný produkt? Samozrejme, ak to nie je povinné, ako PZP alebo poistenie úveru, ale niečo, čo uzavrieme z vlastnej vôle.

V prvom rade by som povedal, že je to otázka finančnej gramotnosti – v krajinách, kde majú ľudia lepšie znalosti o osobných financiách, je vyššia tendencia kupovať poistenie. Nie je napríklad tajomstvom, že na Slovensku je finančná gramotnosť slabšia. Preto máme až tretinu domov a bytov úplne bez poistenia a až 60 % nehnuteľností je výrazne podpoistených. Po druhé, zohráva rolu kultúra – napríklad v severských krajinách alebo v Nemecku je plánovanie budúcnosti súčasťou ich mentality.

Naopak, v krajinách Latinskej Ameriky alebo Afriky ľudia viac dôverujú osobným vzťahom a komunitným riešeniam. Čiže, ak sa niekomu niečo zlé stane – napríklad mu zhorí dom, pomôže rodina, susedia, kolegovia, obyvatelia dediny…

A nakoniec, dôležitá je aj historická skúsenosť – ak niekde opakovane zlyhali finančné inštitúcie, dôvera v poisťovne je nízka, a tak aj vôľa niečo nakupovať je slabá.

 Najviac určite obyvatelia severských krajín, Nemecka, Švajčiarska, ale aj Japonska či Kanady. Tam je poistenie súčasťou bežného života, niečo ako bezpečnostný pás v aute – ľudia ani neuvažujú nad tým, že by ho nepoužili. Na opačnej strane spektra sú, ako som spomínal, krajiny Latinskej Ameriky, niektoré časti Afriky či Rusko, kde je dôvera v poisťovne nižšia a ľudia viac riešia problémy za pochodu.

Zaujímavé je, že v niektorých ázijských krajinách, napríklad v Indii, Thajsku alebo na Filipínach, je viera v osud taká silná, že mnohí ľudia považujú poistenie za zbytočné. Zrejme to berú tak, že ak sa im má niečo stať, stane sa to bez ohľadu na to, či sú poistení alebo nie. Tento fatalistický prístup môže byť jedným z dôvodov, prečo v niektorých regiónoch Ázie stále nie je poistenie veľmi rozšírené.

Keď sa rozprávame o psychológii poistenia, líši sa nejako postoj k riziku u poisteného a nepoisteného človeka? Premietnime si to napríklad na oblasť cestovného poistenia.

Jednoznačne. Poistený cestovateľ je viac v pohode, pretože má pocit istoty, že ak sa niečo stane, nebude to pre neho finančná katastrofa, plus, má sa na koho obrátiť so žiadosťou o pomoc a aj k zdravotnej starostlivosti sa vďaka asistenčnej službe dostane skôr. To mu dáva aj väčšiu slobodu – môže si dovoliť byť spontánny, skúšať nové veci, a s väčším kľudom ochutnať exotické jedlo či vyskúšať adrenalínový šport niekde v Thajsku. Naopak, ten, kto poistenie nemá, sa často viac obáva, obmedzuje sa, vyhýba sa rizikovým situáciám a môže byť v podvedomom strese z nepredvídaných udalostí. Na druhej strane, poistenie neznižuje riziko vzniku nepriaznivej situácie, ale zmierňuje jej následky. Napriek tomu sa niektorí ľudia vďaka poisteniu cítia až tak bezpečne, že strácajú ostražitosť. Na takúto falošnú ilúziu bezpečia si treba dať pozor a chovať sa pri potulkách svetom zodpovedne, zbytočne neriskovať a ak sa napriek tomu niečo negatívne prihodí, tak sa už len spoľahnúť na svoju poisťovňu. A treba myslieť aj na to, že ak niekto ide úrazu v ústrety (napríklad jazdou na motorke bez prilby po nespevnených serpentínach niekde v Grécku), v extrémnom prípade môže poisťovňa poistné plnenie v prípade nehody zamietnuť.

Z pohľadu poisťovne – existuje nejaký psychologický faktor, ktorý rozhoduje, či si človek kúpi poistenie?

V tomto zohráva veľkú rolu psychológia straty. Tá hovorí o tom, že ľudia cítia stratu oveľa intenzívnejšie ako rovnako veľký zisk – teda stratiť 100 eur nás „bolí“ viac, než nás poteší, keď 100 eur získame. V súvislosti s poistením to znamená, že ľudia si poistku skôr kúpia, ak nedávno zažili stratu alebo videli stratu u iných. Čiže stačí, že váš známy prišiel o batožinu alebo zaplatil obrovský účet za nemocnicu v zahraničí a vaše vnímanie rizika sa dramaticky zmení. Strach zo straty sa totiž stane reálnym a poistka sa vám bude zdať oveľa dôležitejšia, ako keby ste nemali takúto skúsenosť. Z nášho pohľadu sú preto najvernejší klienti tí, ktorí už mali za sebou nejakú poistnú udalosť, ktorú sa nám podarilo vyriešiť k ich spokojnosti.

Pracujete pri predaji poistenia s touto informáciou?

Áno. Snažíme sa napríklad v rámci našej komunikácie prinášať reálne príbehy – ukazovať, ako poistenie pomohlo konkrétnym ľuďom. Na jednej z našich tlačových konferencií sme mali napríklad ako hosťa klienta, ktorému sme pomohli, keď ochorel počas dovolenky v Chorvátsku. Ďalší klient pre zmenu v našom blogu opísal svoju skúsenosť s odrazeným kamienkom do čelného skla auta. Tieto testimoniály sú pre nás veľmi cenné a vždy si vážime, keď dostaneme pozitívnu spätnú väzbu. Tiež sa snažíme robiť procesy čo najjednoduchšie, aby mal klient pocit, že má poistenie pod kontrolou, a nie že uzavrel komplikovanú zmluvu, ktorej nerozumie.

Ak ale platím poistné celý život a nič sa mi nestalo, ani na cestách, ani v domácnosti, akú mám vlastne motiváciu si to poistenie stále obnovovať alebo kupovať?

To je presne to – bez osobnej skúsenosti môžeme mať pocit, že to poistenie vlastne vôbec nepotrebujeme. Riziko začneme podceňovať a poistenie si nekúpime. Navyše, každý z nás radšej kúpi hmotnú vec, ako niečo abstraktné. Ľudia radi platia za veci, ktoré môžu vidieť a ideálne aj používať – telefón, auto, dovolenku. Poistenie je zvláštne v tom, že ho platíme s nádejou, že ho nikdy nebudeme musieť využiť. Potom, keď sa nám nič nestane a poistenie nevyužijeme, ale paradoxne máme pocit, že sme stratili peniaze, nie, že sme si kúpili pokoj na duši. Práve z tohto dôvodu na Slovensku prevažuje predaj poistenia cez sprostredkovateľov, ktorí klientom vedia vysvetliť potrebu poistenia a tiež na príkladoch možné dôsledky a dopady na rodinný rozpočet, ak by poistenie v určitých situáciách nebolo. Priamy nákup poistenia cez weby poisťovní alebo poistné porovnávače je síce na vzostupe, ale týka sa to najmä produktov, kde dopyt ťahá buď zákonná povinnosť (PZP) alebo plánovanie kľudnej dovolenky (cestovné poistenie).

Ako mení spoločenská situácia trh poistenia?

Trh zmenila napríklad pandémia covidu – pred jej začatím mnoho ľudí poistenie prehliadalo, ale keď videli, ako sa cez noc zatvorili hranice a ako rýchlo sa môže situácia zmeniť, zvýšil sa záujem. Najmä mladší ľudia, ktorí predtým poistenie považovali za zbytočné, si ho počas pandémie kupovali častejšie a ten vyšší záujem pretrváva dodnes. Zároveň vidíme nárast dopytu po flexibilných poistných produktoch, ktoré kryjú napríklad náklady na zrušenie cesty alebo uviaznutie v cudzine.

Otázkou napríklad je, čo urobí s trhom prebiehajúca konsolidácia verejných financií a zároveň pretrvávajúce zdražovanie. Menej peňazí v rodinách sa určite odrazí aj na možnostiach cestovania Slovákov. Dovolenka sa môže stať luxusom, ktorý si nebude môcť dopriať každý a už vôbec nie viac krát do roka, ako sme boli naučení za ostatné roky vďaka lacným letenkám a pobytom. Na druhej strane sa zrejme zvýši potreba ochrany pred nepredvídateľnými výdavkami a podiel poistených cestovateľov sa tak môže paradoxne zvýšiť./agentury/

X X X

Mierové rokovania: Ukrajina je tlačená do nevýhodnej situácie, tvrdí obranný expert Kandrík

 Po štvrtkovom Bruseli a pred utorkovou saudsko-arabskou Džiddou. Po európskom obrannom prebudení a záväzku investovať do obrany 800 miliárd. A pred stretnutím v Džidde v konštalácii Kyjev-Washington, po tom, ako bol rovnako saudsko-arabský Rijád o rokovaniach Washington-Moskva bez Kyjeva.

A rovnako po tom, ako prvý muž Kyjeva Volodymyr Zelenskyj pochodil v Bielom dome – kritizovaný za nevďačnosť a prakticky vykázaný, keďže odmietol podpísať dohodu o vzácnych kovoch, v ktorej mu chýbali bezpečnostné záruky.

Čo môže priniesť schôdzka Trumpových a Zelenského ľudí, ktorej predchádza stiahnutie vojenskej pomoci USA Ukrajine, z ktorej ťaží Putin masívnymi útokmi?

A ako k tomu môže prispieť správa, že Rusko, Čína a Irán chystajú spoločné námorné cvičenie?

Nejde o všetko iné, len nie o predohru mierových rokovaní? Alebo akú trvácnosť môže mať mier či prímerie, ak pôjde v skutočnosti o diktát z pozície sily? Témy pre Mateja Kandríka, experta na bezpečnostné otázky z Adapt Institute.

„Snáď americká administratíva pochopí, že vyvíjať tlak len na jednu stranu konfliktu nie je z dlhodobého hľadisko únosné a ani konštruktívne. Tlak bude potrebné vyvinúť aj na Rusko a Vladimíra Putina,“ tvrdí obranný expert Kandrík. „Je to enormne znepokojujúce a vyvoláva to mnohé otázniky,“ dopĺňa, aktuality.sk

X X X

Ruský rubeľ sa dostal na sedemmesačný vrchol

Ruský rubeľ dosiahol najvyššiu úroveň za sedem mesiacov, napriek najväčšiemu dronovému útoku na Moskvu od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.

Kurz ruského rubľa sa v utorok posilnil a dosiahol najvyššiu úroveň za viac než sedem mesiacov napriek tomu, že Kyjev uskutočnil doteraz najväčší útok dronmi na Moskvu. K posilneniu ruskej meny prispel čiastočne pozitívny vývoj v zahraničnom obchode a čiastočne nádej, že konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa podarí vyriešiť. Informovala o tom agentúra Reuters.

Kurz rubľa dosiahol v popoludňajších hodinách 85,25 RUB/USD, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu dňu rast o 2,7 % a najsilnejší kurz ruskej meny oproti doláru od 7. augusta minulého roka. Oproti čínskemu jüanu posilnil o 0,9 % na 11,77 RUB/CNY.

Zlepšenie vzťahov Moskvy s Washingtonom

Mena spevňuje oproti doláru v poslednom období najmä pre očakávania zlepšenia vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. To by mohlo priniesť určité riešenie konfliktu na Ukrajine a prípadné zmiernenie sankcií voči Rusku, uviedol Reuters.

Kurz rubľa rastie aj napriek najnovšiemu dronovému útoku Ukrajiny na ruské hlavné mesto. Rusko v utorok uviedlo, že Kyjev v noci spustil najväčší dronový útok na Moskvu od začiatku konfliktu. Ruská protivzdušná obrana podľa armády ukrajinský útok odrazila, pričom zachytila a zničila 337 dronov, z nich 91 v Moskovskej oblasti.

Podľa ekonómov kurz meny podporuje silný export a, naopak, obmedzovanie dovozu, ako aj geopolitický vývoj. „Kurz rubľa by mohol začať klesať až v prípade prerušenia rokovaní o riešení situácie na Ukrajine bez šance na ich obnovenie,“ uviedli analytici z BCS World of Investments. Ako však dodali, s takýmto vývojom sa príliš nepočíta, aktuality.sk

X X X

Reťazce reagujú na príchod Biedronky: Lidl s extra akciami, Kaufland rozdával poukážky

 Aj Billa si pripravila špeciálne akcie. Zaujímavé je, že platia len v blízkosti nových predajní konkurenta.

Vybrané veľké obchodné reťazce reagujú na príchod poľskej siete Biedronka na slovenský trh. Tá len minulý týždeň otvorila prvé tri predajne a už na konci budúceho roka chce mať jej portugalský majiteľ u nás 50 prevádzok.

Ako sa nám podarilo zistiť, Lidl pripravil vo vybraných predajniach špeciálne akcie, Kaufland rozdával darčekové poukážky a aj ďalšie reťazce sa vyjadrili k novej konkurencii.

Lidl so špeciálnymi akciami

Lidl vo vybraných predajniach ponúkol zákazníkom výrazné zľavy a špeciálne ponuky. Napríklad syr gouda a mleté bravčové mäso sa predávali v akcii 1+1 zadarmo, pri pivách Krušovice a produktoch Kinder išlo o akciu 2+2 zadarmo a zákazníci mohli získať aj 6+6 litrov mlieka zadarmo.

„Cieľom spoločnosti Lidl je ponúkať najnižšie ceny v každom regióne na Slovensku, kde pôsobíme,“ odkázal hovorca Lidl Tomáš Bezák.

Kaufland rozdával poukážky

Kaufland sa rozhodol motivovať zákazníkov v blízkosti nových predajní Biedronky rozdávaním darčekových poukážok v hodnote 5 eur na nákup potravín. Situácia vyzerala pomerne netradične – kým ľudia čakali na to, aby vstúpili do Biedronky, pracovníci konkurenta im rozdávali poukážky do Kauflandu.

Okrem toho pripravil extrémne nízku cenu na bravčové stehno – pri nákupe v hodnote aspoň 20 eur ho zákazníci mohli získať so 68-percentnou zľavou, teda len za 1,99 eura. Ponuka platila v Považskej Bystrici a pravdepodobne aj v ďalších mestách, kde sa otvárala Biedronka.

„Našim zákazníkom pravidelne prinášame zaujímavé a výhodné akciové ponuky. Naďalej plánujeme pokračovať v našej nastavenej obchodnej stratégií a zákazníkom ponúkať široký sortiment produktov za výhodné ceny. Naším cieľom je byť pre zákazníkov prvou voľbou pri nakupovaní“ uviedla v reakcii hovorkyňa Kauflandu Nikoleta Lörincová.

Billa má extra zľavy

Billa potvrdila, že v lokalitách Zvolen, Nové Mesto, Kvetoslavov a Miloslavov práve v deň otvorenia Biedronky spustila špeciálne akcie. Hovorí, že patria do štandardných marketingových nástrojov.

„Od 5. marca majú zákazníčky a zákazníci pri nákupe nad 20 eur a použití Billa Bonus aplikácie automatickú, až 10-percentnú zľavu na celý nákup. Zľava bude trvať do 18. marca 2025,“ spresnil hovorca Billy Marek Kravjar.

Od 12. do 18. marca 2025 dostane zákazník pri nákupe nad 20 eur aj darček v podobe šumivého vína Brindate Spumante Dolce iba za jeden cent.

„Vstup novej konkurencie na slovenský trh rešpektujeme,“ dodal Kravjar.

Coop Jednota: Zákazníci dôverujú našej ponuke

Coop Jednota nespresnila, či si pripravila špeciálne akcie v lokalitách, kde sa otvárali prvé predajne Biedronka. Hovorkyňa Jana Kuklová zdôrazňuje, že jej verní zákazníci dôverujú ponuke takmer 2 000 predajní po celom Slovensku, kde ponúka slovenské potraviny.

„V tejto dlhodobej stratégii kontinuálne pokračujeme. Zákazníkov chceme naďalej motivovať k nákupu u nás kvalitnými službami pri nakupovaní, osobným prístupom, pohodlím pri nákupe a overenou slovenskou produkciou s dôležitými parametrami – bezpečnosť, kvalita, čerstvosť a výhodná cena,“ spresnila Kuklová.

Od nového roka reťazec prešiel na jednotný týždenný akciový leták. To vraj firme dovolí rýchlejšie reagovať na aktuálne potreby a trendy na trhu.

Konkurencia sa vyostruje

Vstup Biedronky na slovenský trh očividne podnietil viaceré reťazce k výraznejším marketingovým aktivitám. Zákazníci tak môžu očakávať atraktívnejšie akcie. Generálny riaditeľ Biedronka Slovensko Maciej Łukowski minulý týždeň uviedol, že do konca budúceho roka chcú otvoriť 50 predajní. Sieť supermarketov chce aj v nasledujúcich rokoch otvárať niekoľko desiatok predajní ročne.

Záležať však bude aj od spätnej väzby zo strany ľudí. Łukowski si uvedomuje, že nie je možné preniesť iba koncept z Poľska, firma vraj musí pochopiť slovenských spotrebiteľov. Podľa jeho slov sa však dokáže rýchlo prispôsobiť a má niekoľko formátov predajní, ktoré sú vhodné do jednotlivých lokalít.

Minulú stredu bola otvorená predajňa v Miloslavove, vo štvrtok aj vo Zvolene a v Považskej Bystrici. Čoskoro budú nasledovať aj pobočky v Leviciach, Nových Zámkoch, Senici, ako aj v Liptovskom Mikuláši a v obciach Chorvátsky Grob a Čierne, kde reťazec hľadal zamestnancov. Navštívili sme prvú predajňu Biedronky, pozrite si, ako to v nej vyzerá, aktuality.sk