Z jedného potrubí v Poľsku uniká ropa. Únik bol zistený pri meste Chodecz v strednom Poľsku na jednom z dvoch vedení západnej vetvy ropovodu Družba, ktorým sa ropa transportuje do Nemecka. Poľský prevádzkovateľ ropovodov PERN zistil v sobotu (5. 8.) večer, že z jedného z potrubí ropovodu Družba uniká ropa. Prepravu ropy cez toto potrubie preto zastavili.
Únik bol zistený pri meste Chodecz v strednom Poľsku na jednom z dvoch vedení západnej vetvy ropovodu Družba, ktorým sa ropa transportuje do Nemecka, uviedol PERN. Podľa firmy PERN druhá linka funguje bez akýchkoľvek zmien a nedošlo k ohrozeniu zdravia miestnych obyvateľov. Dodala, že vyšetruje príčinu incidentu.
Únik nijako neovplyvnil dodávky do poľských rafinérií, uviedol PERN. Poľská firma je v kontakte s nemeckými partnermi, ktorí dostávajú ropu cez ropovod. Nemecko prestalo nakupovať ruskú ropu v januári. „Služby PERN sa prekopali na miesto, kde bol ropovod poškodený. Prebiehajú prípravné práce na opravu potrubia,“ uviedla spoločnosť v nedeľu ráno na komunikačnej platforme X, predtým známej ako Twitter. Neuviedla, kedy sa očakáva, že potrubie bude opravené, ani aký to bude mať vplyv na dodávky do Nemecka.
„Ostatné prvky infraštruktúry PERNu vrátane Pomoranskej časti Družby, ktorá sa používa na prečerpávanie ropy prichádzajúcej v cisternách do Poľska a potom ďalej do Nemecka, fungujú v štandardnom režime,“ uviedla spoločnosť vo svojom vyhlásení.
Ropovod Družba je jedným z najväčších na svete a môže prepravovať 2 milióny barelov denne (1 barel = 159 litrov). Celková kapacita západnej časti oboch potrubí, ktorými sa prepravuje ropa zo stredného Poľska do Nemecka, je 27 miliónov ton ropy ročne./agentury/
X X X
Saudská Arábia na summite v Džidde predstavila mierový plán pre Ukrajinu
Saudská Arábia a ďalšie krajiny navrhli princípy možného mierového plánu na ukončenie vojny na Ukrajine. Urobili tak počas schôdzky v saudskoarabskej Džidde, na ktorej sa počas tohto víkendu zúčastnili predstavitelia približne 40 krajín sveta vrátane USA, Ukrajiny, Číny a viacerých štátov EÚ. Pre agentúru DPA to v nedeľu uviedli viacerí diplomati blízki rokovaniam.
Saudský korunný princ Muhammad bin Salmán a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas summitu v Džidde v Saudskej Arábii 19. mája 2023.
Návrhy predložené Saudskou Arábiou a ďalšími, nemenovanými krajinami podľa diplomatov vyzývajú na prímerie na všetkých ukrajinských frontoch a na mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré by sprostredkovala OSN. Budúci mierový plán by mal byť založený aj na zachovaní územnej celistvosti Ukrajiny a jeho súčasťou by mala byť aj výmena vojnových zajatcov.
Rusko na rozhovory pozvané nebolo. Viaceré zdroje ale pre DPA uviedli, že Saudská Arábia o priebehu diskusií informovala aj Moskvu.
Diplomati označili za obzvlášť dôležité, že sa rokovaniach v Džidde zúčastnila aj delegácia Číny. Jej zástupcovia totiž neprišli na prvý takýto medzinárodný summit o mieri na Ukrajine, ktorý sa konal v júni v Kodani. „Čína sa aktívne zapájala (do diskusii) a privítala myšlienku tretieho stretnutia na takejto úrovni,“ povedal pre DPA nemenovaný predstaviteľ EÚ.
Dôležitá bola aj účasť krajín, ako sú Brazília, Juhoafrická republika či Turecko.
Zo schôdzky podľa očakávaní nevzišla žiadna záverečná deklarácia. Podľa európskych diplomatov však ukázala, že existuje široká podpora pre pokračovanie diskusií o dodávkach humanitárnej pomoci, vývoze potravín či o jadrových a environmentálnych otázkach súvisiacich s vojnou na Ukrajine.
Rozhovory v prístavnom meste Džidda zorganizovala Saudská Arábia s cieľom nájsť „politické a diplomatické“ cesty k ukončeniu vojny na Ukrajine. Rijád oficiálne neoznámil, ktoré krajiny sa na schôdzke zúčastnili.
Saudská Arábia, najväčší svetový vývozca ropy, udržiava vzťahy so Západom aj s Ruskom a snaží sa v otázke vojny na Ukrajine zaujať pozíciu mediátora.
Schôdzka v Džidde odštartovala v sobotu popoludní a pokračovala až do večerných hodín. V priebehu nedele sa tam uskutočnili aj viaceré bilaterálne stretnutia. Poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sa napríklad stretol s vedúcim kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom.
Jermak v nedeľu vyjadril presvedčenie, že rokovania v Džidde posilnili pozíciu Ukrajiny. Hoci účastníci schôdzky mali na viaceré otázky rôzne názory, všetci sa podľa neho zaviazali k rešpektovaniu charty OSN, medzinárodného práva a princípov suverenity a územnej celistvosti.
„A na týchto princípoch je založený aj mierový plán prezidenta (Volodymyra) Zelenského, ktorý sme v Džidde podrobne predstavili,“ povedal Jermak, ktorý na rokovaniach viedol ukrajinskú delegáciu.
Rusko opakovane podmieňuje prípadné mierové rokovania tým, že Ukrajina musí uznať „novú územnú realitu“, teda okupáciu ukrajinských území ruskými vojskami. Kyjev naopak trvá na stiahnutí ruských vojsk z celého územia Ukrajiny vrátane polostrova Krym, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014./agentury/
X X X
Herečka Vica Kerekes: Aj ja mám právo vyjadrovať sa k politike
Z rúk riaditeľa festivalu Film Square Petra Hledíka si tento rok okrem Václava Neckářa prevzala ocenenie Umelcova misia aj maďarsko-slovenská herečka Vica Kerekes.
X Okrem vás si tento rok prevzal ocenenie Umelcova misia aj herec a spevák Václav Neckář. Ako ho vnímate?
Je to legenda. Teraz sa s ním stretávam prvýkrát a je úžasný pocit môcť sa dotknúť človeka, ktorého odkaz tu zostane naveky. Z jeho tvorby je pre mňa najdôležitejší film Ostro sledované vlaky.
X Bolo niečo, čo vás na ňom prekvapilo, keď ste sa spoznali osobne?
Sú ľudia, ktorých poznáte z ich tvorby, ale prejde povedzme 30–40 rokov, a zmenia sa. No jeho človek bez problémov spozná. Udržiava sa vo forme, vidno v ňom to vnútorné dieťa a vitalitu, čo na ňom neskutočne obdivujem. Zároveň mi to dáva nádej, že to stále môže byť dobré, aj keď čas plynie (smiech).
X Teraz má pán Neckář sériu koncertov, niektoré aj na Slovensku. Išli by ste sa pozrieť?
Musím povedať, že nemám rada veľké koncerty. Nikdy som ich nemala rada a nikdy som si ich ani neobľúbila. Moje povolanie je o tom, že je okolo mňa neustále veľa ľudí, preto vyhľadávam skôr intímnejšie koncerty. Také väčšie už nie sú pre mňa, necítim sa v tom prostredí dobre.
X Videli ste v rámci festivalu Film Square aj nejaký film?
Bohužiaľ som to nestihla, pretože som ešte v Budapešti mala skúšku inscenácie, ktorá bude mať premiéru budúci týždeň.
X O akú inscenáciu ide?
S kolegami pripravujeme divadelnú hru o závislostiach. Je unikátna tým, že my herci si píšeme svoje postavy. Každý z nás si mal vybrať postavu, ktorá má nejakú závislosť. Mohla som si tak naštudovať, od čoho budem závislá, a potom napísať svoj životopis – ako vyzerám, čomu holdujem. Je to veľmi vzrušujúci projekt.
X Akú závislosť ste si vybrali?
Moja postava je závislá od plastických operácií, berie rôzne tabletky na upokojenie. Keď je človek závislý, nie je to len jedna vec, viaceré sa k tomu ešte pridajú. Moja postava, Alexandra, nemá rada samu seba. Korení to v detstve a v rodine. To sa ťahá celým jej životom.
X Znie to celkom smutne.
To áno, ale režisér sa snaží o to, aby tam boli aj vtipné momenty, pretože taký je život. Je v tom veľmi dobrý.
X V seriáli Vedma stvárňujete „obyčajnú“ ľudskú postavu, ktorá nemá žiadne schopnosti. Netúžili ste po tom zahrať si nejakú magickú bytosť?
Bola som práveže vďačná za to, že je moja postava reálna (smiech). Veľmi si vážim, keď tvorcovia skúšajú nové veci a vydávajú sa novými smermi. V dobe, keď si tvorcovia vyberajú skôr tie dobre fungujúce a zarábajúce formáty, si cením, že si vybrali fantasy. Hlavne, keď na to v Amerike a inde vo svete dávajú šialené peniaze, a my vieme, že na to nemáme.
Chceli to však vyskúšať, a ja sa pred tým skláňam. Osobne však veľmi nevyhľadávam filmy a seriály s touto tematikou. Vica Kerekes ako osoba je ale úplne iná než Vica Kerekes ako herečka. Rada skúšam nové veci.
X Nebolo vám ľúto, že ste si nevyskúšali kaskadérske kúsky ako vaši seriáloví kolegovia?
To áno, pretože ich milujem. Istý čas som dokonca chcela byť kaskadérkou, pretože som si hovorila, že herectvo mi asi nevyjde. Je to ale dosť ťažké. Keď je človek kaskadér, nemôže byť herec. Keď podpisujeme zmluvy, nesmieme podnikať žiadne nebezpečné veci, nie sme Tom Cruise (smiech). Ten je už aj producentom, takže si to môže dovoliť. Ja keď točím, nemôžem ísť ani na túru či lyžovať – a ak hej, idem potajomky (smiech).
X Už ste nejaké kaskadérske kúsky robili?
Áno, mala som skok zo skaly do jazera v českom filme Zejtra napořád. Bola tam síce kaskadérka, no režisér mi povedal: „Čo keby si to skúsila?“ Vonku bolo horúco, voda bola studená. Povedala som si, že dobre, môžem síce skolabovať, ale nejako to zvládnem. Ten voľný pád, kým som sa dostala do vody, bol brutálny.
X A vyšlo vám to na prvú?
Našťastie áno. Museli sme k tomu pristupovať naozaj profesionálne, lebo druhýkrát by som to asi už nedala (smiech). Ale mala som aj rôzne iné scény, napríklad, keď som padala po postrelení – aj to si treba naštudovať. Keď som bola inšpektorka, mala som výcvik, ako narábať s pištoľou a ako sa policajt správa, aby to nebolo amatérske. Vo filme Vtedy v raji, kde som hrala horolezkyňu, som musela natáčať počas lezenia na skalách v ohromnej výške. Nebola to prechádzka ružovým sadom.
X Čítala som, že ste pôvodne chceli byť policajtkou. Ešte stále po tom túžite?
Áno, rada by som si to vyskúšala, ešte stále totiž neviem, čím chcem byť (smiech).
X Čo vás na tom láka?
Páči sa mi, ako používajú svoj rozum a aj fantáziu pri rozuzlení prípadov. A že sú tu preto, aby svet fungoval lepšie, strážia pokoj na Zemi. Nezdá sa mi, že by sme predtým toľko počúvali o ich činnosti, téma polície dnes ide ruka v ruke s politikou. Mnohí z tých vyššie postavených policajtov sú dnes viditeľní, napriek tomu, že po tom netúžia.
Toto nemám rada ani na svojom povolaní, preto mi je ľúto tých ľudí, že sa takto nevedia sústrediť na svoju prácu. Veľmi ma však baví to riešenie prípadov, rozmýšľanie nad tým, ako to mohlo byť, čo sa mohlo stať. Vyšetrovateľ je svojím spôsobom aj tak trochu scenárista.
X Ste fanúšikom detektívok?
Knihy z tohto žánru veľmi nečítam, pretože som herečka a mám to s tým spojené, takže sa zameriavam skôr na filozofiu, psychológiu, politológiu a sociológiu, teda na to, čo nás obklopuje. Romány hrám, takže to nepotrebujem. Sledujem však napríklad rozuzlenia rôznych prípadov, verejné tlačovky polície, súdne verdikty a podobne, to ma zaujíma.
X Keď hráte v adaptácii nejakého konkrétneho románu, vtedy si ho prečítate?
To áno, najmä ak ide o nejakú skutočnú alebo historickú udalosť. Je to také pátranie, vtedy sa cítim ako detektív. Je to súčasťou mojej práce. Aj k spomínanému predstaveniu v Budapešti som si veľa študovala o tom, prečo sú ľudia od niečoho závislí, sledovala som ich životy, ako rozmýšľajú a podobne. Na druhej strane mám pocit, že aj detektív musí byť občas trochu hercom. Vidím tam viaceré paralely, sú to podľa mňa v istom zmysle veľmi podobné povolania.
X Hrali ste aj v Slúžke, ktorá je adaptáciou románu Hany Lasicovej. Ten ste čítali?
Áno. Najprv som si prečítala knihu, na scenári v tom čase ešte pracovali.
X Čím vás ten príbeh zaujal?
Najmä dobou, v ktorej sa odohrával – o tomto konkrétnom období sme toho totiž ešte veľa nenatočili. Slovensko môže byť také šťastné, že spája toľko národov. Obohacuje nás tým. Vieme, že v Bratislave sa hovorilo po slovensky, maďarsky, nemecky aj po česky. Bolo to krásne rôznorodé, je to pre mňa bohatstvo. Služobníctvo v tých časoch malo svoj vlastný život kdesi v úzadí, inak sa správali, žili úplne inak.
Mám však pocit, že vedeli oveľa viac o svojich pánoch. Mohli mať tajnosti, ich páni však nie, tí boli ako na tácke. Služobníctvo pre nich pracovalo s akousi gráciou. Bola to, samozrejme, veľmi ťažká doba. Dnes má človek oveľa väčšiu moc zmeniť svoj osud. Aj moja postava Líza neustále snívala. Bolo to krásne a dojemné, lebo aj keď vedela, že to nezmení, stále dúfala. Bol to pre mňa veľmi silný príbeh. A tiež hovorila viacerými jazykmi, nemala s tým absolútne žiadny problém.
X V Slúžke je stredobodom príbehu láska dvoch žien. Sú podľa vás takéto témy dostatočne zastúpené v našej kinematografii?
Chvalabohu, že sa o tom teraz rozprávame, a že tu panuje otvorenosť. Udalosti, ktoré sa nedávno stali, otvorili brány, ktoré boli predtým zatvorené. Je dôležité, aby sme tieto veci ventilovali. Nie je to iba Slúžka, ale aj Běžná selhání, film česko-slovensko-maďarsko-talianskej koprodukcie. Vítam takéto príbehy, je však dôležité, ako sú prerozprávané. Nemám rada, keď je to niečo nanútené, malo by to byť prirodzené.
Máte napríklad politika, ktorý napíše status o tom, že je hrdý na to, že je muž, a že matka je preňho žena a otec zasa muž. Keď pod to napíšem nejaký komentár, tak som považovaná za tú nenávistnú. Vraj je to nevinný status – každý však vidí, čo tým chce povedať. Nemôžem byť ticho, musíme o tom hovoriť inteligentne a s citom. Politici sú tí, ktorí by mali meniť životy, ale určite nie takým spôsobom, ako to robia. To, čo hovoria, je neustále prezentované v médiách, takže aj my musíme byť so svojimi názormi a presvedčeniami neustále viditeľní. Zraňuje a rozčuľuje ma, čo sa deje.
X Hovoríte, že sa k takýmto veciam vyjadrujete, ako herečka máte aj väčší dosah, sleduje vás množstvo ľudí. Myslíte si, že známe osobnosti dostatočne využívajú svoje platformy, aby sa vyjadrili k dôležitým témam?
Keď hovorím svoj názor, hovorím o chorobe, ktorá je medzi nami a o ľuďoch, u ktorých to korení. Nebaví ma rozprávať sa o tom, čo používam na pleť alebo o tom, aké šaty mám na sebe. Svet to totiž nikam neposúva. Mám právo vyjadrovať sa aj k politike.
Samozrejme, že nebudem hovoriť o poľnohospodárstve, pretože nevidím úplne dovnútra problému a neviem, ako by som to mohla ovplyvniť. Ale o veciach, ktoré sú ľudské, morálne a etické, hovoriť budem. Nemám rada, keď ľudia hovoria, že herci by sa nemali vyjadrovať k politike. Chcem, aby boli ľudia okolo mňa citliví. Keď už sme raz viditeľní, tak o týchto veciach hovorme. Nie vždy je to však príjemné.
Vica Kerekes (42)
Vica Kerekes je maďarsko-slovenská herečka. Vyštudovala herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Účinkovala v divadelných inscenáciách ako Hamlet, Tristan a Izolda, Sen noci svätojánskej či Passio. Počas svojej kariéry účinkovala v množstve filmov: Muži v nádeji, 7 dní hříchů, Nedodržaný sľub, Zejtra napořád, Vtedy v raji, Anjel Pána 2, Milada, Hnutie odporu (Resistance), Běžná selhání či Slúžka. Zahrala si aj v seriáloch ako Odsúdené, 1890, Mária Terézia či Vedma. Je tiež sprievodkyňou v dokumente s názvom V karavane po Maďarsku.
X Pred rokmi ste účinkovali v seriáli Odsúdené, ktorý bol na svoju dobu neuveriteľne aktuálny a priniesol témy, o ktorých sa u nás vtedy veľmi nehovorilo. Ako si naň spätne spomínate? Bol to podľa vás prelom v slovenskej seriálovej tvorbe?
Určite áno, pekne ste to zhrnuli. Bolo to veľmi dávno, vtedy som ešte len začínala, mala som asi 25 rokov. Mám na to veľmi dobré spomienky. Bol to seriál, ale prežívali sme to úplne inak, ako dnes. Vtedy sme ešte denne nemuseli točiť osem až desať obrazov. Odsúdené otvorili nové dvere a mali skutočný zmysel. Natáčanie bolo veľmi herecky intenzívne, veľa sme sa toho naučili. Dnes už sa veľa vecí odohráva len pri stole, čo nemám rada, lebo sa pri tom človek nezapotí.
X Neskôr vzniklo niečo podobné aj v Amerike, seriál menom Oranžová je nová čierna. Ten ste náhodou nevideli?
Nie, ja veľmi televíziu nesledujem, pretože ani nevlastním televízor. Ale teraz už mám predplatené nejaké streamovacie platformy a rada chodím do kina. Milujem plátno.
X Zaujal vás v poslednej dobe nejaký film? V kurze je teraz Barbie.
Na to určite chcem ísť, každý o tom hovorí. Nedávno som videla film Blond o Marilyn Monroe.
X Ten film bol dosť skritizovaný pre to, akým spôsobom sa rozhodli prerozprávať jej príbeh.
Ani mne sa to nepáčilo. Nevidela som tam nič nové. Navyše mám dosť problém s príbehmi podľa skutočnej udalosti, pretože nikto nevie, ako to naozaj bolo. Tiež by som nechcela, aby o mne niekto nakrútil film, keď už nebudem nažive. V tom filme ma navyše urážali niektoré scény a to, čo z Marilyn urobili. Asi by z toho nebola šťastná./agentury/
X X X
Nečakaný protest na MS v v Glasgowe. Preteky prerušili. Policajti museli odlepiť radikálov z cesty
Mužské preteky elite s hromadným štartom na cyklistických MS museli v nedeľu po necelých dvoch hodinách organizátori prerušiť.
Dôvodom bol protest na trase z Edinburghu do Glasgowa. Rozhodcovia po približne 80 kilometroch súťaž neutralizovali, jazdcov zastavili a čakali na vyriešenie situácie. Podľa flámskej televízie Sporza sa demonštranti prilepili na cestu a zablokovali ju vo veľmi úzkej časti.
Na miesto prišli škótski policajti, ale trvalo, pokiaľ sa na malom priestore pretlačili cez 200 cyklistov, sprievodné vozidlá a motocykle. Napokon museli radikálov „odlepiť“ z vozovky.
„Imbecilita najvyššieho stupňa,“ reagovali na správanie protestujúcich redaktori ČT Sport.
Aký bol zámer radikálov nie je známe, pretože televízne spoločnosti im nedali v záberoch žiadny priestor. „Veľmi „efektívny“ protest. Nikto nevie, kto tí ľudia boli a o čo im išlo,“ glosoval jeden z fanúšikov na sociálnej sieti
Vynútená pauza sa natiahla na takmer 50 minút, preteky reštartovali o 13.15 h.
V čase prerušenia figurovala vpredu deväťčlenná skupina jazdcov v úniku s takmer osemmminútovým náskokom pred pelotónom. V hlavnom „balíku“ boli aj Slováci Peter Sagan a Matúš Štoček.
Odstupy medzi jazdcami zostali v platnosti, po reštarte išiel najskôr únik a potom sa dala do pohybu aj hlavná skupina.
Do konca pretekov v tom momente zostávalo približne 190 km./agentury/
X X X
Američania dominujú, hoci prestížny klub lietadlových lodí sa stále rozširuje
V prestížnom klube krajín, ktoré vlastnia aspoň jednu lietadlovú loď, je momentálne 15 štátov. Spolu vlastnia 48 nosičov lietadiel, pričom väčšinou ide o ľahké lode. Ďalších 11 plavidiel je rozostavaných. Takmer polovicu zo všetkých lietadlových lodí na svete vlastnia USA, ostatné štáty sú popri nich ako chudobní príbuzní.
Navyše, nie je lietadlová loď ako lietadlová loď. Americké námorníctvo má 11 nosičov s nukleárnym pohonom, ktoré sú najväčšie na svete. Žiadne iné plavidlo sa k nim veľkosťou a kapacitou ani neblíži. Okrem toho majú USA vo výzbroji aj deväť výsadkových lodí, ktoré majú letovú palubu a bežne nosia vrtuľníky. Môžu z nich však operovať aj lietadlá s kolmým pristátím. Kedysi to boli známe Harriery, dnes sú to stroje F-35 vo verzii B.
Takéto výsadkové lode s letovou palubou sú považované aj za ľahké lietadlové lode. Vo výzbroji ich majú napríklad Taliansko, Španielsko, Austrália, Thajsko, Egypt, Južná Kórea či najnovšie aj Turecko. To tento rok zaradilo do služby loď Anadolu postavenú podľa španielskeho vzoru. Má dĺžku 232 metrov a výtlak 27 000 ton. Hneď po vstupe do služby sa stala vlajkovou loďou tureckého námorníctva, ktoré plánuje v budúcnosti postaviť ešte jednu s názvom Trakya.
Pôvodne mali z tureckých lodí operovať aj lietadlá F-35B. Po tom, čo USA zakázali ich predaj, museli sa Turci vynájsť inak. Pri použití Anadolu v podobe ľahkej lietadlovej lode z nej môže operovať okolo 30 helikoptér alebo bezpilotných lietadiel, prípadne rôzna kombinácia oboch. Na tento účel vyvíjajú Turci nadzvukový bojový dron Kizilelma, ktorý už má prvé skúšky za sebou a na palube lietadlovej lode sa má objaviť v roku 2025.
Trochu nezvyčajný prístup zvolilo Japonsko. To nemá lietadlové lode od druhej svetovej vojny a oficiálne ich nemá ani teraz. V rokoch 2015 a 2017 však zaradilo do služby dva „viacúčelové torpédoborce“, ktoré sú v skutočnosti ľahkými lietadlovými loďami. Každá z nich má maximálnu kapacitu 28 lietadiel F-35B, hoci bežne ich nosia menej ako polovicu. Okrem toho má Japonsko dva podobné, ale menšie „torpédoborce“, z ktorých operujú len vrtuľníky.
Najväčšia na svete
V opačnej hmotnostnej kategórii kraľuje USS Gerald R. Ford. Je to najnovšia americká lietadlová loď, ktorá je zároveň najväčším vojnovým plavidlom na svete. Američania stavajú ďalšie tri, ktoré majú v budúcnosti nahradiť niektoré z desiatich lietadlových lodí triedy Nimitz. Všetky tieto plavidlá sú poháňané atómovými reaktormi.
Trieda Ford sa od triedy Nimitz líši viacerými modernejšími úpravami. Najdôležitejšia je náhrada pôvodných parných katapultov novými elektromagnetickými. V podpalubí tak bolo možné vynechať potrubia na paru, čo významne uvoľnilo priestor. S novými katapultmi a všeobecne so softvérom na lodi však bolo spočiatku veľa technických problémov. Kým sa ich podarilo vyriešiť, zdržalo sa zaradenie USS Gerald R. Ford do služby. Na prvú operačnú plavbu sa nová loď vydala až vlani na jeseň a odvtedy pôsobí v európskych vodách.
Stredná kategória
Kým USA majú s ľahkými loďami spolu 20 nosičov lietadiel, ostatné štáty majú len jednotky kusov. Navyše, všetky patria do strednej kategórie. Najväčšie sú dve britské, HMS Queen Elizabeth a HMS Prince of Wales, ktoré majú výtlak 72 000 ton, no ich kapacita je iba 40 lietadiel. Na porovnanie, USS Gerald R. Ford unesie 75 lietadiel, v núdzovom prípade aj viac.
Francúzska lietadlová loď Charles de Gaulle je okrem tých amerických jedinou na svete s nukleárnym pohonom. Je však výrazne menšia. Jej dĺžka je 262 metrov a výtlak 42 000 ton. Bežná kapacita lietadiel je 30 strojov, maximálne ich unesie 40.
Do strednej kategórie patrí aj ruská loď Admiral Kuznecov, ktorá však pri dĺžke 305 m a výtlaku 58 000 ton uniesla iba 18 lietadiel. Navyše od roku 2018 je v dokoch, kde došlo k viacerým nehodám a požiarom, takže koniec jej opráv je v nedohľadne. Od Kuznecova sú odvodené aj dve čínske lietadlové lode. Jedna vznikla dokončením jeho sesterskej lode, druhú si už Číňania postavili sami.
Tento postup bol potrebný preto, lebo postaviť veľké a komplikované plavidlá, akými lietadlové lode sú, je omnoho ťažšie ako postaviť veľké nákladné lode, ktoré však nemajú zložitú konštrukciu. Číňania preto v roku 1998 kúpili rozostavanú loď Varjag. Oficiálne sa z nej malo stať plávajúce kasíno v Macau. V skutočnosti ju dôkladne preskúmali a odkopírovali. Varjag premenovali na Liaoning a zaradili do služby v roku 2012. Ďalšia loď sa volá Shandong. Obe prešli úpravami a majú oproti Kuznecovu vyšší výtlak 60 000 ton a kapacitu 40 lietadiel a vrtuľníkov. Okrem toho Čína stavia ďalší veľký nosič a má aj tri ľahké lietadlové lode a jednu rozostavanú.
Aká je ich budúcnosť?
V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o zbytočnosti lietadlových lodí – najmä zo strany tých štátov, ktoré ich nemajú. Stále je to však najrýchlejší prostriedok, ako dostať vlastné lietadlá do konfliktnej oblasti aj bez toho, aby boli v okolí vhodné pozemné základne. A v prípade konfliktu chce mať každý radšej lietadlové lode na svojej strane, ako byť tou stranou, ktorá ich nemá a musí im čeliť.
O zbytočnosti lietadlových lodí sa hovorilo najmä v súvislosti s vývojom nových hypersonických striel. S nimi pokročila najmä Čína a otvorene ich nazývala „zabijakmi lietadlových lodí“. Problém je v tom, že tieto veľké strely odpaľované z pobrežia majú obmedzený dosah. Americké námorníctvo na to zareagovalo vyvinutím dronov MQ-25 Stingray, ktoré majú sprevádzať bojové lietadlá, doplniť im palivo počas letu a tým predĺžiť ich dolet. Lietadlová loď tak môže ostať mimo dosahu pozemných rakiet, a predsa vyslať svoje lietadlá do útoku. „Tri drony MQ-25 môžu sprevádzať jeden F-35.
Navyše, lietadlová loď nikdy neoperuje sama. Sprevádza ju skupina ďalších plavidiel, najmä torpédoborcov a ponoriek. Torpédoborce, prípadne krížniky, slúžia na protivzdušnú obranu na veľkú vzdialenosť, ponorky zaisťujú ochranu proti iným ponorkám či lodiam. O tom, či sú lietadlové lode zbytočné, alebo nie, najlepšie vypovedá to, že Čína vyvíja veľké úsilie na to, aby ich sama získala čo najviac./agentury/
X X X
Ruská protivzdušná obrana zničila dron mieriaci k Moskve
Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že v noci zo soboty na nedeľu protivzdušná obrana krajiny zostrelila 30 ruských rakiet a 27 samovraždených dronov. Podľa vzdušných síl Ukrajiny Rusko v sobotu večer podniklo útok 14 raketami Kalibr a tromi strelami Kinžal. Protivzdušná obrana zostrelila dvanásť rakiet Kalibr. Ruské ministerstvo obrany informovalo o likvidácii dronov v Moskovskej oblasti.
X X X
Účastníci konferencie o mieri na Ukrajine v saudskoarabskom meste Džidda sa zhodli v otázke rešpektovania územnej integrity Ukrajiny. Dosiahlo sa spoločné stanovisko, „že rešpektovanie teritoriálnej integrity a suverenity Ukrajiny musí byť jadrom akejkoľvek mierovej dohody,“ napísal taliansky denník Corriere della Sera, ktorý cituje web Ukrajinská pravda.
Zdroje z Európskej únie, na ktoré sa odvoláva taliansky denník, zároveň uviedli, že na samite sa rozhodlo o vytvorení pracovných skupín pre kľúčové témy desaťbodového mierového plánu predloženého Kyjevom.
X X X
Tisícky ruských výsadkárov zrejme zahynuli alebo utrpeli zranenia v útočnej vojne, ktorú Moskva vedie na Ukrajine, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany.
Odhady Londýna pritom súvisia s výrokmi veliteľa ruských vzdušných síl generálplukovníka Michaila Teplinského, ktorý 2. augusta v prejave na výročných oslavách ruských výsadkových jednotiek hovoril o 8 500 zranených výsadkároch. Tí sa podľa Teplinského neskôr vrátili na front na Ukrajine, prípadne frontovú líniu sami odmietli opustiť.
O niečo neskôr jeho prejav ruská armádna televízna stanica Zvezda vymazala, cituje DPA. „(Teplinskij) sa nevyjadril k tomu, koľko vojakov bolo zabitých alebo utrpelo príliš vážne zranenia na to, aby sa mohli vrátiť do nasadenia,“ napísalo britské ministerstvo obrany na sociálnej sieti X, predtým Twitter.
Počty, ktoré Teplinskij uviedol, však podporujú predpoklad, že najmenej 50 percent z 30.000 výsadkárov, ktorí boli v roku 2022 nasadení na Ukrajinu, bolo zabitých alebo zranených, dodáva DPA.
X X X
Na ruské hlavné mesto Moskva sa v nedeľu pokúšalo zaútočiť bezpilotné lietalo. Zostrelila ho protivzdušná obrana, informuje TASR na základe statusu moskovského primátora Sergeja Sobianina na platforme Telegram.
„Dnes okolo 11.00 h (10.00 h SELČ) došlo k pokusu o preniknutie dronu do Moskvy. Pri približovaní ho zničili sily protivzdušnej obrany,“ napísal Sobianin.
Ruské ministerstvo obrany neskôr podľa agentúry RIA Novosti spresnilo, že v Podoľskom okrese Moskovskej oblasti bol o 11.27 h (10.27 h SELČ) „zmarený pokus kyjevského režimu o vykonanie teroristického útoku bezpilotným lietadlom“. Útok si nevyžiadal obete ani škody.
Moskovské letisko Vnukovo z tohto dôvodu dočasne obmedzilo svoju prevádzku a časť letov bola presmerovaná na iné letiská.
Rusko obvinilo Ukrajinu aj z dvoch útokov dronmi na Moskvu, ku ktorým došlo v nedeľu 30. júla a v utorok 1. augusta. Drony okrem iného opakovanie zasiahli mrakodrap v komplexe známom ako Moscow City. Ukrajina sa k takýmto útokom oficiálne nehlási a nezverejňuje o nich podrobnosti.
X X X
Rusko v noci na nedeľu zaútočilo na Ukrajinu vo viacerých vlnách 70 strelami s plochou dráhou letu, hypersonickými raketami a bezpilotnými lietadlami Šahíd iránskej výroby. Informovala o tom televízia BBC s odvolaním sa na generálny štáb ukrajinskej armády.
Ukrajinské letectvo a protivzdušná obrana zničili všetkých 27 iránskych dronov, 30 zo 40 riadených striel Kalibr a rakiet Ch-101/Ch-555. Čo sa stalo s desiatimi nezostrelenými riadenými strelami, nie je známe.
Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat uviedol, že jedným z kľúčových cieľov ruských nočných útokov bola Chmeľnycká oblasť, kde boli podľa agentúry UNIAN poškodené domy, autobusová stanica a komerčné objekty.
Výbuchy bolo počuť aj v Charkove. V Charkovskej oblasti za posledný deň hlásili dvoch mŕtvych a päť zranených civilistov.
X X X
V prestížnom klube krajín, ktoré vlastnia aspoň jednu lietadlovú loď, je momentálne 15 štátov. Spolu vlastnia 48 nosičov lietadiel, pričom väčšinou ide o ľahké lode. Ďalších 11 plavidiel je rozostavaných. Takmer polovicu zo všetkých lietadlových lodí na svete vlastnia USA, ostatné štáty sú popri nich ako chudobní príbuzní.
X X X
Turkménska štátna letecká spoločnosť Turkmenistan Airlines v sobotu oznámila, že do konca októbra predlžuje pozastavenie svojich letov do Moskvy v dôsledku obáv o bezpečnosť. Tie súvisia s nedávnym nárastom počtu dronových útokov v ruskej metropole, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AP.
Pozastavenie letov medzi turkménskym hlavným mestom Ašchabad a Moskvou zostane v platnosti do 28. októbra „v súvislosti so situáciou vo vzdušnom priestore Moskvy a na základe posúdenia rizika v záujme zaistiť letovú bezpečnosť,“ uviedli turkménske aerolínie vo vyhlásení.
Pozastavenie letov, o ktorom Turkménsko prvý raz informovalo tento týždeň v stredu, malo pôvodne trvať iba do 22. augusta, pripomína AP.
Spoločnosť Turkmenistan Airlines v sobotu tiež spresnila, že lety medzi Ašchabadom a Moskvou budú miesto ruskej metropoly lietať do vyše 700 kilometrov vzdialeného mesta Kazaň.
Rusko počas uplynulých dní oznámilo, že nad Moskvou a v jej blízkosti zostrelilo niekoľko ukrajinských dronov. Nehlásilo však žiadne obete na životoch ani zranených. V utorok zasiahli drony v obchodnej štvrti Moscow City tú istú výškovú budovu, do ktorej narazilo bezpilotné lietadlo už v noci na nedeľu. V dôsledku dronových útokov bola nakrátko prerušená aj prevádzka moskovského medzinárodného letiska Vnukovo.
X X X
Pre 78 rokmi zhodili Američania atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Hrozí jadrová katastrofa opäť?
X X X
Za poslednú noc ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala 30 krídlatých striel a 27 dronov Šáhid, uviedol v sobotu ráno na webe denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vzdušné sily krajiny. Celkovo Rusko použilo na nočné útoky na Ukrajinu sedem desiatok striel a dronov.
Letecký poplach bol v noci v súvislosti raketovými útokmi vyhlásený vo väčšine východnej a južnej časti krajiny, v Kyjeve sa sirény rozozneli krátko po jednej ráno tamojšieho času (polnoc SELČ).
V priebehu noci potom bolo nad ukrajinským územím zostrelených 13 striel Kalibr, 17 rakiet Ch-101/Ch-555 a 27 dronov iránskej výroby Šáhid. Ruské strely boli vypustené z priestoru Čierneho mora a z lietadiel Tu-95C, ktoré sa pohybovali nad Kaspickým morom, uvádzajú ukrajinské vzdušné sily. Informácie bojujúcich strán nie je možné bezprostredne overiť z iných zdrojov.
Veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk rannú štatistiku doplnil pripomienkou, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári, už vzdušné sily brániace sa krajiny zlikvidovali okolo 3,5 tisíc vzdušných cieľov nepriateľa. V tomto počte je zahrnutých okolo 350 lietadiel a vrtuľníkov, 1200 striel s plochou dráhou letu a 24 balistických striel, vyše dvetisíc dronov a celkovo 13 nadzvukových striel Kinžal, ktoré ruská propaganda označovala za nezostreliteľné./agentury/
X X X
Zákopy ako na fronte. Kopáči pri Prešove likvidujú kilometre káblov z bývalého tajného projektu
Marginalizované komunity z viacerých obcí pri Prešove si našli netradičnú formu zárobku – vykopávanie káblov spod zeme. Nejde však o metre, ani desiatky metrov. Misiu vzali skutočne vážne a rozkopali celé kilometre. Po ich činnosti ostávajú ryhy, ktoré pripomínajú vojenské zákopy.
Všetko začalo ešte na jeseň v obci Kojatice v okrese Prešov. Výkop sa ďalej tiahol cez Šarišské Lužianky, Kojatickú dolinu, Rokycany, Bzenov až po Cemjatu v katastri mesta Prešov. Takmer desaťkilometrový pás pripomína skôr vojenské zákopy na frontovej línii. Časť výkopu v dĺžke vyše 500 metrov vidno aj pri ceste medzi Cemjatou a Bzenovom. Hĺbka sa pohybuje zhruba okolo 70 centimetrov.
V Kojaticiach tomu najprv nikto nevenoval pozornosť. No po niekoľkých dňoch bolo jasné, že ide o minimálne zvláštnu aktivitu. „Výkop sa tiahol stovky metrov, hlavne cez polia. Miestnemu družstvu poškodili časť úrody. Niečo už vlastnými strojmi zahrabali a niektoré plodiny vysiali nanovo,“ hovorí starosta obce Kojatice Dušan Katrenič s tým, že „káblokopi“, ako ich volajú, nekopali na obecných pozemkoch.
„Aj tak sme sa to snažili riešiť. Volali sme aj políciu. Vtedy sa kopáči dali na útek, zopár z nich chytili, zhabali im náradie. No prešlo maximálne pár dní a celý kolotoč začal znovu,“ uviedol starosta.
Stopy po činnosti „káblokopov“ sú viditeľné aj na lúkach pri ceste medzi Cemjatou a Bzenovom. Ryha sa tam tiahne v dĺžke niekoľko sto metrov.
V miestnej rómskej komunite, na ktorú viacerí ukazujú v súvislosti s výkopmi, nikto nič nevie. „Nemáme s nimi nejaký veľký problém, s viacerými som kvôli tomu v kontakte. Neviem o tom, že by chodila kopať nejaká partia od nich. No keď sa pýtame na Rómov z okolia, nechcú nič povedať,“ dodal starosta. Nejde mu do hlavy, ako sa o kábloch v zemi dozvedeli, ani kto ich inšpiroval k tomu, aby ich vykopali. „Je to zvláštne, lebo toto sme tu doteraz nemali. Ťažko povedať, odkiaľ sa o tom kábli dozvedeli, ako aj to, kadiaľ vedie,“ uzavrel Katrenič.
Ide o organizovanú skupinu?
V susedných Rokycanoch sú miestni osadníci aktívnejší. No všetci ako partizáni – nikto nič nevie, nič nevidel, ani nepočul. „Nič vám nepovieme, choďte preč,“ reagoval jeden z nich. Zato starosta Rokycian Róbert Šoltis v tom má jasno.
„Kopú aj naši Rómovia, viacerých som prichytil. Utekajú aj pred policajtmi. No oficiálne nikto z ich nič nevie,“ potvrdzuje starosta naše skúsenosti. No zároveň majú novú fintu, ktorú skúšajú. „Chodia za mnou, že či môžu kopať, keď po sebe jamu zahrabú. Poslal som ich preč,“ povedal Šoltis.
Zároveň tvrdí, že nejde o bežnú „zlodejinu“. „Podľa mňa je za tým všetkým dobre organizovaná skupina. Svedčí o tom viacero faktov. Kábel nevykopáva pár zúfalcov, ale neraz aj 50 ľudí. Celé je to dobrý biznis. Len v našom katastri vykopali tri kilometre. Celkovo je to možno aj desať,“ argumentuje starosta.
Podľa neho môžu kopáči z metra kábla získať niekoľko kíl medi. Možno aj vďaka tomu vytvorili rekord. Podľa starostu za jeden deň vykopali 300 metrov. „To by asi nestihol ani bager. Keď sme ťahali komunikačný kábel z Humenného do Sniny, čo je okolo 20 kilometrov, trvalo nám to takmer pol roka. Týmto tempom by sme boli rýchlejší,“ tvrdí starosta.
„Možno sa to nezdá, ale sú dobre vybavení. Nakúpili si akumulátorovú uhlové brúsky a v dnešnej dobe nie sú lacné ani lopaty, či krompáče,“ hovorí starosta. No podľa neho je tu ešte jedna dôležitá okolnosť. On sám sa dlhé doky venoval ukladaniu káblov do zeme. Preto vie, čo všetko na takú prácu treba.
„Niekedy bolo treba vytýčiť siete, ale aj hľadať iné káble v zemi. A na to treba špeciálny prístroj. Ten stojí aj 10 – tisíc eur. Podľa mňa ho majú,“ vysvetľuje starosta. „Ako sa dá inak vysvetliť, že kopú, potom tristo metrov nič a zrazu opäť pokračujú na tom mieste, kde kábel pokračuje. Bez prístroja je to podľa mňa nemožné,“ mieni Šoltis.
A za akú sumu kopáči predávajú meď z káblov a komu? „V noci sem chodia dodávky, stále tie isté. Vykupujú od nich meď po 3 eurá za kilo. No vo výkupe by im dali viac, napríklad v Krompachoch aj desať eur za kilo. Odfotil som tie dodávky, aj ich evidenčné čísla a fotky som odovzdal polícii. Som zvedavý, čo s tým urobia,“ dodal starosta, ktorý nie je celkom spokojný s prístupom polície. „Keď som ich volal po niekoľký raz kvôli tomu, že kopáči sú opäť v teréne, už boli z toho otrávení. Povedali mi, že zase ich kvôli tomu volám,“ dodal starosta.
Rušia tajný vojenský projekt?
Podľa Šoltisa je celá vec veľmi čudná a to aj na základe faktov, ktoré uviedol. Navyše ho mrzí ľahostajný prístup inštitúcií a nerovnaký meter. „Ak ja kvôli svojej legálnej činnosti nesiem zvyšné káble do výkupu, poriadne ma prelustrujú, či má na to firma oprávnenie, odkiaľ sú tie káble a tak ďalej. Rovno od kopáčov ich niekto vykupuje a nikoho to nezaujíma. Navyše sú tu aj menšie partie, ktoré odnesú časť káblov do výkupní. Evidentne sa ich nikto nepýta, odkiaľ to majú,“ poukazuje na problém starosta.
Objasnil aj pôvod kábla, ktorý akoby nikomu nechýbal. Išlo o armádny projekt. „Do zeme ho zakopali koncom 70. rokov. Išlo o výstavbu novej stanice v Rokycanoch. Oficiálne to tak nazvali. Vtedy na ukladaní kábla pracovalo viacero strojov,“ spomínal starosta. Podľa neho sa kábel ťahal smerom k Bzenovu a ďalej. Mal slúžiť ako komunikačná poistka, keby zlyhalo vysielanie signálu vzduchom. Miestni obyvatelia veľa informácií nemali, keďže išlo o utajený projekt.
Polícia začala trestné konanie
Podľa prešovského krajského policajného hovorcu Daniela Džobanika o spomínanom probléme polícia vie. Informácie získala v rámci hliadkovej činnosti policajtov Obvodného oddelenia (OO) PZ Prešov – Sever v mesiaci jún 2023 pričom hliadky pokračujú dosiaľ a to tak cez deň ako aj v noci. „Následne dňa 15. júna 2023 takúto informáciu potvrdil sám starosta obce Bzenov,“ uviedol Džobanik.
„Do oznámenia starostu to jest do dňa 15.06.2023 OO PZ Prešov – Sever v predmetnej veci zrealizovalo tri trestné činy v ktorých je vedené trestné konanie pre prečin krádeže podľa v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa. Vo všetkých troch prípadoch je vedené konanie voči viacerým konkrétnym osobám. Zároveň do dňa 15.06.2023 bolo OO PZ Prešov – Sever realizovaných deväť priestupkov v blokovom konaní,“ upresnil hovorca.
„Po oznámení starostom OO PZ Prešov – Sever vykonalo objasňovanie 30 priestupkov proti majetku, kde 6 spisov bolo predložených na Okresný úrad v Prešove a 24 priestupkových spisov bolo odovzdaných do trestného konania, kde po spojení priestupkových spisov je v piatich konaniach vedené trestné stíhanie pre prečin krádeže,“ uzavrel Džobanik.
Káble patria Slovak Telecomu, ktorý škodu oficiálne vyčíslil na takmer 50 – tisíc eur./agentury/
X X X
„Slovenských“ 100 eur má niekde hodnotu 140 alebo 150 eur. Ktoré sú to Hkrajiny?
Iba za prvé tri mesiace tohto roka príjmy slovenských domácností očistené o infláciu pre vysokú infláciu klesli takmer o päť percent. Podľa Štatistického úradu ide dokonca o druhý najvyšší pokles za posledné dve desaťročia. Aj preto niektorí Slováci začali prehodnocovať, či vyrazia do niektorej zo svojich obľúbených dovolenkových destinácií.
Zdá sa však, že aj napriek výraznému zdražovaniu sa im odchod do cudziny vo viacerých prípadoch oplatí. Ceny v populárnych destináciách Slovákov sú totiž v porovnaní s cenami doma priemerne o viac ako desatinu nižšie, píše vo svojej analýze UniCredit Bank.
V desiatich najobľúbenejších destináciách slovenských dovolenkárov priemerná hodnota „slovenskej“ stoeurovky dosahuje až 112 eur. Analýza pripomína, že hodnota bankovky v priebehu posledného desaťročia narástla oproti týmto porovnávaným krajinám o štvrtinu a za posledných 20 rokov až o dve tretiny.
Problémom však je, že za zvýšením hodnoty bankovky v zahraniční stojí rýchlejší rast cien doma. „Aj dovolenka v blízkej Európe môže dovolenkujúcim priniesť veľké rozdiely v nákladoch. Ceny v krajinách Európy sa na relatívne malom území značne líšia,“ píše analytik banky Ľubomír Koršňák. Platí tak, že bohaté krajiny západnej Európy sú drahšie ako Slovensko, no v krajinách strednej a východnej Európy si za 100 eur zvyčajne nakúpite viac ako doma.
Faktom však je, že napriek tomu, že si Slováci aktuálne vo väčšine krajín polepšili, podľa analýzy sa hodnota slovenskej stoeurovky priemerne v porovnaní s minulým rokom takmer nezmenila. Stojí za tým najmä strata jej hodnoty v Maďarsku a v Česku.
Kam sa oplatí cestovať
Podľa Koršňáka sa tak Slovákom oplatí vycestovať najmä do krajín, ktoré sa nachádzajú mimo Európskej únie. „Napríklad pri výlete do Čiernej Hory, kde si užijete teplé Jadranské more, ale aj prekrásne hory, vzrastie hodnota „slovenskej“ stoeurovky až takmer o dve tretiny,“ približuje.
Okrem Čiernej Hory sa však našincom oplatí vyraziť napríklad aj na Kaukaz. V Gruzínsku má našich 100 eur hodnotu až 155 eur a v Azerbajdžane 140 eur. Čo sa týka krajín v rámci EÚ, Slovákov môže prilákať Rumunsko či Bulharsko, v ktorých má stoeurovka až o dve tretiny vyššiu hodnotu ako doma.
A ako je na tom Slovákmi najviac obľúbená letná destinácia – Chorvátsko? Tu si za spomínanú sumu môžete v porovnaní so Slovenskom nakúpiť až o 30 percent viac. Analýza však spresňuje, že rozdiely v cenách, ktoré zaplatíte za potraviny, hotel alebo večeru v reštaurácii sú výrazne nižšie a v niektorých častiach Chorvátska sú ceny potravín, naopak, aj o desiatky percent vyššie ako doma.
Pestrý výber relatívne lacných krajín je možné nájsť aj v prípade, že sa rozhodnete vyraziť na exotickejšiu dovolenku. Napríklad v Turecku vzrástla relatívna hodnota stoeurovky až o desatinu a tento rok si za ňu môžete nakúpiť tovary a služby v hodnote až 280 eur. Ďaleko za hranicami Európy je potom v tomto smere najprístupnejšia Juhovýchodná Ázia, Afrika, ale aj niektoré z krajín Latinskej Ameriky.
Drahé Rakúsko aj Česko
Ak vás exotika neláka a svoju dovolenku plánujete stráviť v niektorej zo susedných krajín, musíte sa pripraviť na to, že miniete viac peňazí ako v niektorej z vyššie spomínaných krajín. „Jednoznačne najdrahšou susednou krajinou Slovenska je Rakúsko, kde má slovenská stoeurovka hodnotu iba 76 eur,“ píše Koršňák. Priplatíte si pritom najmä v prípade, ak vycestujete do Salzburgu, Villachu alebo Linzu.
Slovákov tento rok nevyjde lacno ani návšteva Česka. Ceny u našich najnavštevovanejších susedov sú totiž veľmi podobné ako u nás a o veľkom šetrení sa preto v tomto prípade hovoriť nedá. Ale napriek tomu, že slovenská stoeurovka tu má hodnotu približne 103 eur, ceny potravín či reštauračných služieb sú Česku priemerne nižšie ako doma.
Už štandardne budú musieť Slováci siahnuť hlbšie do vrecka, ak sa rozhodnú vycestovať do vyspelých západných krajín. Napríklad vo Švajčiarsku má našich 100 eur hodnotu 48 eur, v Austrálii 53 eur a v USA 57 eur.
Viac zaplatíte aj v prípade, že sa rozhodnete pre ostrovnú exotiku. „Priplatíme si na Bahamách a Barbadose v Karibiku či v Mikronézii, ako aj v dovolenkových centrách Spojených arabských emirátov ako Dubaj, či Abú Zabí,“ upozorňuje analýza./agentury/
X X X
Potravinári na Slovensku vykázali za minulý rok rekordný zisk. Zarobili takmer 300 miliónov eur
Oproti päťročnému priemeru za roky 2017 až 2021 bol vlaňajší zisk potravinárov dvojnásobný.
Výroba mliečnych výrobkov bola zisková na úrovni 13 miliónov eur.
Potravinári na Slovensku dosiahli za minulý rok podľa predbežných údajov rekordný zisk na úrovni 294 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2021 ide o nárast ziskovosti o 57 percent. Oproti päťročnému priemeru za roky 2017 až 2021 bol vlaňajší zisk potravinárov dvojnásobný. Vyplýva to zo správy o poľnohospodárstve a potravinárstve na Slovensku za rok 2022, ktorú rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka predložil do pripomienkového konania.
Na výrobe potravín, nápojov a tabakových výrobkov mali vlani rozhodujúci podiel podniky s počtom 20 a viac zamestnancov. Z celkového počtu podnikov so 100 a viac zamestnancami predstavovali ziskové podniky 74,0 % a vytvorili zisk v objeme 232,2 milióna eur. Najvyšší zisk dosiahol odbor výroby ostatných potravinárskych výrobkov, a to takmer 100 miliónov eur. Nasledoval odbor výroby nápojov so ziskom cez 52 miliónov eur a spracovanie a konzervovanie rýb, kôrovcov a mäkkýšov vrátane výroby rastlinných a živočíšnych olejov a tukov, kde zisk dosiahol takmer 45 miliónov eur.
Odbor spracovania a konzervovania mäsa a mäsových produktov vykázal za vlaňajšok zisk takmer 32 miliónov eur a odbor výroby mlynárskych výrobkov a škrobových výrobkov takmer 27 miliónov eur. Kladný výsledok hospodárenia, ale s nižším objemom, dosiahol odbor výroby pečiva a múčnych výrobkov, a to 16 miliónov eur. Výroba mliečnych výrobkov bola zisková na úrovni 13 miliónov eur, výroba a príprava krmív pre zvieratá vykázala zisk 8 miliónov eur a spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny takmer tri milióny eur./agentury/
X X X
Hlas našiel príčinu pádu na tretie miesto: Nespájajte nás s PS ani liberálmi. Mikulec sa o OĽaNO nebojí
Podľa posledného prieskumu Ipsosu pre Pravdu sa Hlas ocitol na treťom mieste. Nie je to prvýkrát, čo prieskumy ukázali, že podpora Hlasu rapídne klesla a prepad sa zatiaľ nezastavil. Podpredseda Hlasu Erik Tomáš preto v relácii ta3 V politike hľadal príčinu a prieskumy spochybňoval. Podľa jeho slov subjektu Petra Pellegriniho škodí, že ho spájajú s Progresívnym Slovenskom (PS) a liberálmi zo Sasky. O tom, či sa priklonia po voľbách k Smeru, špekulovať nechcel. Roman Mikulec sa nebojí, že by sa koalícia OĽaNO a priatelia do parlamentu nedostala.
Podpredseda strany Hlas Erik Tomáš v nedeľnej relácii ta3 V politike spochybnil prieskumy, ktoré Hlasu namerali nižšie čísla a aj preto sa strana začína čoraz viac dištancovať od možnej povolebnej spolupráce s PS. Rázne odmietol aj prívlastok liberálnej strany.
Hlas tretí už vo štvrtej agentúre
Podľa posledného prieskumu Ipsosu pre Pravdu by Hlas skončil vo voľbách na treťom mieste so ziskom 13,4 percenta. Po dvoch rokoch, kedy boli suverénnou jednotkou, ich tak predbehol nielen Smer, ale už aj PS.
„Niektoré prieskumy, ktoré doteraz na Slovensku nepôsobili a sú pre Slovákov neznáme, niečo také ukazujú, naopak v etablovaných prieskumoch sa Hlas väčšinou vyskytuje na druhom mieste. Bič plieska na konci, jediným normálnym volebným prieskumom sú normálne voľby,“ povedal.
Faktom však je, že na druhom mieste by Hlas skončil aj podľa etablovanej agentúry AKO, podľa ktorej by získali niečo vyše 15 percent. Na druhom mieste skončila vo volebných model agentúr Ipsos aj NMS Market Research. Obe agentúry sú členmi Slovenskej asociácii výskumných agentúr, prieskumom sa venujú viac ako 20 rokov na Slovensku aj vo svete.
Na druhom mieste so 14 percentami Hlas skončil aj v českej agentúre Sanep, ktorá v Českej republike pôsobí od roku 2008 a je členom medzinárodnej aliancie výskumných agentúr AIMRI.
Nespájajte nás s PS ani liberálmi
Tomáš chce, aby sa ľudia nerozhodovali na základe prieskumov a klebiet. „Lebo o Hlase sa toho klebetí veľa, napríklad, že sme liberáli, pritom predkladáme len sociálne zákony, ale na základe reálnych výsledkov, ktoré za stranu Hlas určite sú,“ reagoval Tomáš.
V Hlase neplánujú kvôli klesajúcim preferenciám meniť svoj štýl kampane. „My nejdeme do hodnotových otázok, nerozoštvávame spoločnosť. Jediné, čo nás poškodzuje, je to, že nás začali lepiť k Progresívnemu Slovensku a SaS. Pritom nikto, ani Peter Pellegrini nepovedal, že pôjdeme s PS a SaS. Vylúčili sme len OĽaNO, Republiku a ĽS NS,“ povedal Tomáš.
Prípadné spojenectvo s PS začal spochybňovať, lebo progresívci sa z nej podľa neho vylúčili sami. „Neviem si predstaviť, že by sme vládli so stranou, kde sociálny expert povedal, že dôchodky sú nadštandardné,“ dodal podpredseda Hlasu. Politik narážal na starší výrok experta PS Tomáša Hellebrandta o krátení dôchodkov, ktorý zaznel na debate Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb.
Progresívne Slovensko však tvrdí, že Hellebrandtovo vyjadrenie bolo vytrhnuté z kontextu a že chcú presadzovať vyššie dôchodky. Tomáš tiež vidí „obrovskú snahu liberálnych médií“ a „bratislavskej kaviarne“ pomáhať PS. Hlas však podľa neho svoj štýl aj napriek nižším číslam v prieskumoch meniť nebude.
Bude teda po voľbách Hlas hľadať kompromis skôr so Smerom? „Nebudem špekulovať o výsledkoch volieb, máme ambíciu voľby vyhrať alebo uhrať taký výsledok, aby sme zostavovali vládu. Čo bude potom, uvidíme, až keď ľudia rozdajú karty,“ reagoval na otázku Pravdy. Pellegrini sa predtým vyjadril, že Smer je pre neho stranou minulosti a PS neznámou.
Podľa Mikulca bude OĽaNO spolupracovať s každým, kto nechce Slovensko uniesť smerom k Rusku
Člen predsedníctva OĽaNO a exminister vnútra Roman Mikulec sa o preferencie hnutia, resp. koalície OĽaNO a priatelia nebojí. Poukázal na fakt, že aj v posledných parlamentných voľbách získali oveľa viac percent, než ako im prieskumy 21 dní pred voľbami namerali.
Hnutie sa odstúpiť nechystá, aj keď je zatiaľ na hranici zvoliteľnosti a hrozí prepad hlasov. „Historicky malo OĽano vždy menej percent, ako potom vo výsledku volieb,“ uviedol Mikulec. Rastúci trend a potenciálne víťazstvo OĽaNO však bolo v prieskumoch viditeľné už mesiac pred voľbami.
„Kampaň sa ešte len rozbieha,“ povedal Mikulec s tým, že to, že boli teraz vo vláde im môže uškodiť aj pomôcť. OĽaNO má aktuálne zrejme najnižší koaličný potenciál, líder hnutia Igor Matovič útočí prakticky na každého a zo spolupráce s ostatnými sa dištancovali aj podmienkou prijatia 500-eurovej odmeny za účasť vo voľbách.
OĽaNO totiž nevstúpi do koalície s nikým, kto to odmietne. Odmietli to prakticky všetky strany. S kým si teda vie OĽaNO predstaviť spoluprácu? Odmenu 500 eur berie ako pomoc ľuďom, preto si myslí, že sa hnutie nediskvalifikovalo a verí, že aj ostatní budú chcieť pomôcť. „Budeme vedieť spolupracovať s každým, kto bude ochotný pomáhať občanom a kto bude na strane demokratického voliča a nie na strane tých, ktorí nás budú chcieť uniesť smerom k Rusku alebo smerom na východ a rozprávajú tu o tom, aký je Putin dobrý človek, ako napríklad Danko či Fico,“ reagoval Mikulec./agentury/
X X X
Romantika z Čiech s krásnou Emmou Smetana. Spojila sily aj s Richardom Müllerom
Na jeseň sa môžu na romantickú novinku Eliška a Damián tešiť slovenskí diváci, ktorým ju prinesie televízny kanál Prima PLUS.
Láska neprenáša len hory, ale aj čas. To si povedali tvorcovia nového romantického seriálu, ktorý bude síce trochu rozprávkou, ale zároveň aj unikátnym výpravným pohľadom na to, čo prináša život naprieč stáročiami.
A kým na seriál Eliška a Damián si ešte niekoľko týždňov musíme počkať, titulná skladba k seriálu je už dnes známa. Skladba so svojimi podmanivými romantickými tónmi pritom vytvára aj atmosféru plnú kontrastov, ktoré prinesie aj samotný seriál.
V titulnej skladbe, ktorá nesie názov Tahle jedna vteřina, sa popri jej autorke a zároveň predstaviteľke hlavnej postavy Elišky – Emme Smetane predstavila aj nečakaná slovenská spevácka hviezda. Jedinečný hlas Richarda Müllera do tejto hudobnej prietrže emócií až neuveriteľne pasuje a text Emminho životného partnera Jordana Haja je tou správnou pozvánkou ku sledovaniu seriálu Eliška a Damián.
Emma a Jordan prišli so svojou skladbou do Bratislavy za nikým iným, než Richardom Müllerom. Pieseň spolu nielen nahrali, ale pripravili aj spoločný videoklip. Ten sa nakrúcal v jednom z klubov na bratislavských Palisádach. „Som veľmi spokojný ako s pesničkou, ktorá je podľa mňa skvelá, tak aj s videoklipom,“ zhodnotil Richard Müller, ktorý prezradil, že zo zvedavosti sa rád pozrie aj na samotný seriál Eliška a Damián.
Seriál, ktorý diváci na Slovensku už čoskoro uvidia na kanáli Prima PLUS, prináša príbeh Elišky, ktorú hrá Emma Smetana. Tá žije v súčasnosti a postarať sa musí o zdedenú firmu. Damián, ktorého stvárňuje úspešný herec Robert Urban, naopak prichádza z roku 1758. Vďaka náhode vznikne elixír, s ktorým začína Damián cestovať časom a jeho cesty sa čím ďalej tým viac začínajú pretínať so životnou cestou Elišky. A aj keď by to málokto očakával, medzi hlavnými hrdinami začnú vznikať vzájomné sympatie./agentury/
X X X
Hlasy zo zahraničia môžu zásadne ovplyvniť výsledok volieb, hovorí Samuel Zubo zo Srdcom doma
Ak by v roku 2020 volili iba Slováci s trvalým pobytom v zahraničí, populisti ani fašisti by neboli v parlamente, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk šéf združenia, ktoré sa snaží presvedčiť krajanov v cudzine, aby volili.
Vo voľbách sa počíta každý jeden hlas. Na vlastnej koži to v roku 2020 pocítila napríklad koalícia PS/Spolu, ktorej na vstup do parlamentu chýbalo 928 hlasov. Dnes je podľa prieskumov preferencií na hranici zvoliteľnosti až šesť strán. Prieskumy žiadnej z agentúr nezahŕňajú ľudí, ktorí budú voliť poštou zo zahraničia, tí však môžu ovplyvniť výsledok volieb.
Slováci žijúci v zahraničí môžu požiadať o voľbu poštou už len päť dní. „Ak by vo voľbách v roku 2020 volili iba Slováci s trvalým pobytom v zahraničí, populistické strany ani fašisti by sa nedostali do parlamentu,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk šéf občianskeho združenia Srdcom doma, Samuel Zubo.
Občianske združenie Srdcom doma o.z. založili občania Slovenskej republiky pôsobiaci v zahraničí v roku 2018. Presadzuje zjednodušovanie prístupu k voľbám, rozšírenie možnosti voliť zo zahraničia na všetky voľby organizované v Slovenskej republike. V júni 2023 v Srdcom doma spustili aj mobilizačnú kampaň k voľbe poštou zo zahraničia. Viac informácií nájdete na stránke Srdcom doma
X V júni spustilo občianske združenie Srdcom doma mobilizačnú kampaň k voľbám zo zahraničia. Do ukončenia podávania žiadostí zostáva necelý týždeň. Je táto kampaň úspešná?
Darí sa nám. Informovanosť je veľmi vysoká, ľudia sa vracajú na stránku voľby srdcom doma. Začínajú zadávať túto adresu priamo do prehliadača, nejdú teda len cez reklamu alebo vyhľadávanie. Znalosť o možnosti voliť poštou je perfektná, potrebné však je, aby zo Slovenska prichádzali výzvy k priateľom, známym či rodinným príslušníkom, aby volili.
Veľmi príjemným prekvapením v našej kampani je, že sa do nej vo veľkom zapájajú ženy, v omnoho väčšom počte ako muži. Zdá sa, že ženy vnímajú citlivejšie dianie v krajine a majú ešte väčší záujem zmeniť to.
X Tvrdíte, že zo zahraničia by mohlo v týchto voľbách potenciálne prísť až stotisíc hlasov. Ako to vyzerá dnes, pár dní pred ukončením podávania žiadostí o voľbu poštou zo zahraničia? Koľko ľudí o ňu už požiadalo?
Aktuálne informácie má ministerstvo vnútra. Dáta zo štvrtka 3. 8. hovoria, že o voľbu poštou požiadalo už 42-tisíc Slovákov.
X To nie je ani polovica. Čo treba urobiť pre to, aby toto číslo ešte stúplo?
Záleží na každom z nás. Voliči v zahraničí vedia o možnosti voľby poštou. Čakajú však na výzvu zo Slovenska. Potrebujú vedieť, že ich kamaráti stoja o ich hlasy, že ich rodina je zvedavá na to, čo si myslia o tom, ako by to na Slovensku malo vyzerať. Ich hlas môže byť cenným príspevkom. Väčšina ľudí, ktorí v zahraničí študujú alebo pracujú, žije v rozvinutých krajinách. Chcú robiť veci tak, ako ich robia úspešné a moderné krajiny, na základe toho aj volia.
X Teda potrebujú stimul od niekoho blízkeho, kto situáciu na Slovensku vníma bližšie?
Áno. V kampani sa snažíme komunikovať, aká dôležitá je výzva blízkych. Hovoríme občanom, ktorí žijú na Slovensku, aby si spomenuli na kamarátov, súrodencov a rodinných príslušníkov a ozvali sa im, aby si stihli do 9. 8. vyplniť online formulár a mohli neskôr voliť.
X Keď ste s kampaňou začínali, kritizovali ste ministerstvo vnútra pre slabú kampaň o možnosti voľby poštou zo zahraničia. Zmenilo sa to? Zlepšil štát komunikáciu o tejto téme?
Mali sme niekoľko rozhovorov so zástupcami úradu vlády a ministerstva zahraničných vecí. S ministerstvom vnútra sme v kontakte. Vláda sa prvýkrát sama ujala informačnej kampane. Snaží sa, aby informácie o voľbe poštou zasiahli občanov v zahraničí. Štát na to využíva svoje informačné kanály a veľvyslanectvá.
X Je teda informačná kampaň intenzívnejšia než v čase, keď ste v Srdcom doma začínali vašu kampaň?
Áno. Okrem toho, že sa na tom podieľa štát, zapojili sa aj neziskové organizácie a krajanské organizácie pôsobiace v zahraničí. Práve ich sme na začiatku kampane vyzvali, aby na nej tiež participovali. Každá z týchto organizácií sa dnes do kampane zapája iným spôsobom. Občianske združenie Mladí o.z. napríklad dalo tabule o voľbe poštou do pražského metra.
X Slováci žijúci v zahraničí sú zaujímavou voličskou skupinou, no prieskumy preferencií ich nezahŕňajú ani nezohľadňujú. Vieme, aké majú názory a aké hodnoty vyznávajú?
Vo všeobecnosti možno povedať, že pobyt v medzinárodnom a multikultúrnom prostredí a nadväzovanie vzťahov s ľuďmi rôznych národností vedie k vyššej tolerancii a k schopnosti načúvať. Človek sa tým zbavuje stereotypov. Voliči žijúci v zahraničí sú odolnejší voči populizmu a xenofóbii.
X Aké strany volia?
Na základe minulých parlamentných volieb, počas ktorých bol zriadený jeden okrsok, do ktorého išli hlasy občanov, ktorí nemali trvalý pobyt na Slovensku, možno usúdiť, koho asi volia ľudia v zahraničí. Ak by všetci voliči volili, ako tí zo zahraničia, v roku 2020 by sa do parlamentu nedostali populistické strany ani fašisti.
X Môžu voliči žijúci v zahraničí zásadnejšie ovplyvniť výsledok volieb?
Myslím si, že áno. Na základe volebných výsledkov z roku 2020 vidíme, že voliči v okrsku Zahraničie volili výrazne odlišne ako voliči na Slovensku. Dávali tiež prednosť silnejším stranám, ktoré vo voľbách získali nad päť percent. Zahraniční voliči sú odolnejší voči populizmu a volia strany, ktoré sa snažia prezentovať racionálne návrhy a neútočia len na emócie voličov.
X Čo má teda urobiť Slovák, ktorý sa rozhodne voliť poštou zo zahraničia?
Je to veľmi jednoduché. Na webovej stránke ministerstva vnútra nájdete formulár, do ktorého volič zadá svoje údaje. Stránka ich následne overí v registroch. Potom zadáte e-mail a adresu v zahraničí, na ktorú vám pošlú materiály potrebné na voľbu poštou. Na ďalší pracovný deň ministerstvo vnútra odosiela hlasovacie materiály voličovi. Ten musí obálku so svojím hlasom doručiť na slovenské ministerstvo vnútra do 29. septembra o 12:00. Má teda dostatok času na to, aby si rozmyslel, koho bude voliť, aktuality.sk
X X X
Tragédia v živote slovenskej olympioničky. Pri fotení prišla o oko
Akrobatická lyžiarka Zuzana Bernardová (za slobodna Stromková), ktorá reprezentovala Slovensko na zimných olympijských hrách v Soči 2014, mala nehodu, ktorej následky si ponesie celý život.
Zuzana Bernardová, za slobodna Stromková, na sociálnej sieti ukázala svoje zranenie.
Akrobatická lyžiarka, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke, opísala nešťastný moment na sociálnej sieti.
„Mala som úraz. Do oka mi vpálila loptička a za stotinu času porušila všetko, čo sa v ňom nachádza. Na príjme v nemocnici mi doktorka povedala, že to dobre nevyzerá,“ uviedla Bernardová.
„Vidím tmu, ale schránka oka sa po skoro 3 h operácie podarila zachrániť a v najbližších mesiacoch sa ukáže či príjme zdravé oko to nevidiace alebo sa bude musieť vymeniť za implantát,“ vysvetlila na sociálnej sieti slovenská olympionička.
K incidentu prišlo počas fotenia na jednom podujatí, kde ani nehrala. Pre Šport24.sk Bernardová prezradila, že si dala dolu masku z tváre a v tom jej vpálili do oka paintballovou loptičkou.
„Aj, keď vidieť na jedno oko už nebudem, no stále je fajn mať aspoň to svoje a veriť, že sa nič neskomplikuje… Po pár dňoch vychádzam z nemocnice a je to pre mňa nová životná výzva ale som vďačná aj za to, čo mám a že môžem pozerať na svet tým jedným,“ dodala športovkyňa./agentury/
X X X
Vedenie Banskej Bystrice o prestupe Polievku: Od Slovana prišli dve ponuky a upravené splátky
Možný prestup reprezentačného útočníka Róberta Polievku z Banskej Bystrice do majstrovského Slovana je témou, ktorá hýbe už niekoľko týždňov domácimi futbalovými vodami.
Róbert Polievka po zápase na Tehelnom poli v ktorom Banská Bystrica remizovala so Slovanom 2:2.
Pravdepodobne aj vzhľadom na vyjadrenia Polievku či trénera Slovana Vladimíra Weissa využilo možnosť reagovať na situáciu okolo svojho útočníka aj vedenie Banskej Bystrice. Svoje vyjadrenie zverejnilo na oficiálnej stránke klubu.
„Koncom mája vedenie klubu absolvovalo neformálne stretnutie v Bratislave, ktoré inicioval tréner ŠK Slovan Bratislava, Vladimír Weiss st., ktorý dlhodobo prejavuje eminentný záujem o služby Roba Polievku,“ píše sa vo vyjadrení.
K stretnutiu sa neskôr pripojil aj generálny riaditeľ klubu, Ivan Kmotrík ml., s ktorým si Dukly vymenilo prvé neformálne podmienky možného prestupu.
„Začiatkom júna sme mailovou komunikáciou obdržali oficiálnu ponuku na prestup zo strany klubu ŠK Slovan Bratislava. Tá však bola pre klub MFK Dukla neakceptovateľná, najmä z hľadiska harmonogramu splátok prestupovej čiastky,“ vysvetľuje vedenie.
Prestupovú cenu nekonkretizovalo, ale peniaze mali byť vyplatené s bonusmi do konca roku 2024. „Následne sme prostredníctvom mailu obdržali druhú ponuku, kde bol upravený harmonogram splátok do septembra 2024. Od toho momentu neprišla žiadna ďalšia ponuka.“
Vedenie uviedlo, že odvtedy prebehol len telefonický rozhovor s Kmotríkom ml. a neuskutočnili sa už žiadne oficiálne ani osobné rokovania o prestupe.
Vzhľadom na to, že sa jedná o klenot nášho klubu, ktorý si nesmierne ceníme a vážime za jeho profesionalitu a morálne hodnoty, a sme vďační za všetko, čo tomuto klubu odovzdal, očakávame v prípade jeho možného prestupu prioritný záujem zo strany akéhokoľvek klubu.“
Dukla Banská Bystrica ponúkla Polievkovi predĺženie zmluvy na ktorých je s hráčom predbežne dohodnutá. Priznáva však, že v prípade seriózneho záujmu a ponuky pre klub ako aj samotného hráča, nebude vedenie MFK Dukla hráčovi brániť posunúť sa ďalej po kariérnej stránke./agentury/
X X X
Terchovci zostali na záver Jánošíkových dní bez povestného vozového sprievodu. Program skomplikovalo počasie
Organizátori čakali so zmenou programu do posledných minút.
TERCHOVÁ: Šesťdesiaty prvý ročník medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni sa končí. V tomto roku si Terchovci pripomínali desať rokov zápisu Terchovskej muziky do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO.
Posledný nedeľný festivalový deň tradične končí krojovaným vozovým sprievodom konských vozov, na ktorých sa vezú muzikanti. Tradícia sa mala v tomto roku zopakovať už päťdesiaty piaty raz. Program kvôli počasiu napokon zrušili.
Človeka sprevádzal celý život
Konský vozový sprievod furmanov a muzikantov, ktorí smerujú spred obecného úradu do Vrátnej doliny, nie je len hudobným lákadlom, ale tiež vizuálnym umeleckým zážitkom. Tradične sa koná o desiatej hodine v nedeľu po omši za nositeľov ľudových tradícií v Kostole svätých Cyrila a Metoda v Terchovej.
Ľudia vychádzajú z kostola, rozostavajú sa po oboch stranách cesty, ktorá vedie dedinou a pohľadmi aj spevom sprevádzajú hudobníkov, ktorí popri nich prechádzajú vo vozoch. Ešte pár minút pred desiatou stretávame domácich aj cezpoľných návštevníkov festivalu, ktorí si to aj napriek výdatnému dažďu nasmerovali pred obecný úrad. Ľudia v pršiplášťoch a s dáždnikmi čakali na furmanov popri ceste, obecný rozhlas však pár minút pred desiatou ohlásil, že vozový sprievod kvôli počasiu ruší.
Organizátori zachovávajú túto výnimočnú tradíciu z dôvodu, že voz, takzvaný rebriňák, bol súčasťou života človeka od jeho počiatku, až po smrť. Vozy ťahané koňmi tvorili spojenie zo vzdialených osád s centrom obce. Ľudia sa na ňom presúvali prakticky kamkoľvek – do kostola, úradu, k lekárovi, do obchodu. Na rebriňáku vozili nevestu, ženícha aj muzikantov, keď sa konali svadby, na rovnakom voze sa viezlo telo človeka na svojej poslednej jazde na cintorín.
Počasie organizátorov niekoľkodňového festivalu potrápilo, no zrušiť ho nemuseli na rozdiel od festivalu Atmosféra v Hontianskych Nemcoch, ktorý organizátori predčasne ukončili v sobotu práve kvôli búrkam a dažďom.
Cez týždeň a v sobotu návštevníkov Terchovej potrápili prehánky, no počasie bolo napriek predpovediam zhovievavé najmä v sobotu. Organizátori boli pripravení v prípade dažďa presunúť program z Amfiteátra Nad bôrami do krytého Relaxačno-informačného centra Terchovec.
Lákadlom tohto ročníka boli vystúpenia zahraničných umelcov z Rumunska či Lotyšska, ale aj hudobno-tanečné vystúpenie Cigáni idú do neba v podaní Cigánskych diablov, Slovenského divadla tanca, z réžie Jána Ďurovčíka. Ťahúňom bol však sobotný galaprogram a vystúpenie Terchovskej muziky, pri príležitosti desiatich rokov zápisu v zozname UNESCO. Zvlášť výnimočné bolo vystúpenie Terchovského symfonického orchestra a zboru.
Zápis Terchovskej muziky do nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO pred desiatimi rokmi zviditeľnil obec vo svete a jej interpretom z Terchovej a okolia zvýšil sebavedomie. Pre TASR to povedal riaditeľ Miestneho kultúrneho strediska v Terchovej Rudolf Patrnčiak.
Jánošíkové dni sa konali od stredy 2. augusta do nedele 6. augusta. Organizátorom je obec Terchová, spoluorganizátormi Žilinský samosprávny kraj, Krajské kultúrne stredisko v Žiline a Mesto Žilina, aktuality.sk