Turecko nebude hlasovať za rozšírenie NATO o Švédsko a Fínsko

Turecká vláda nebude súhlasiť s členstvom Švédska a Fínska v Severoatlantickej aliancii, vyhlásil v pondelok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.„Nepovieme ‚áno‘ tomu, aby sa (krajiny), ktoré uplatňujú sankcie voči Turecku, pripojili k bezpečnostnej organizácii NATO,“ povedal turecký prezident, pričom oba severské štáty opäť obvinil, že nezaujali dostatočne jasný postoj proti terorizmu.

Švédsko v roku 2019 prestalo dodávať zbrane do Turecka pre jeho vojenské operácie v susednej Sýrii. Štokholmu aj Helsinkám Erdogan navyše odkázal, že ich delegácie sa nemusia obťažovať cestovať do Ankary v snahe zmeniť jej postoj.

Erdogan ďalej označil Švédsko za „liaheň“ teroristických organizácií. Teroristi sú podľa Erdogana aj medzi poslancami v švédskom parlamente.

Turecko predtým v pondelok obvinilo Švédsko a Fínsko, že odmietli vydať desiatky podozrivých „teroristov“. Helsinki a Štokholm za posledných päť rokov odmietli 33 žiadostí Ankary o vydanie, uviedli zdroje z tureckého ministerstva spravodlivosti pre tlačovú agentúru Anadola.

Ankara žiada severské krajiny o vydanie jednotlivcov, ktorí sú obvinení z väzieb na kurdských militantov alebo z príslušnosti k hnutiu spájanému v Turecku s pokusom o zvrhnutie prezidenta Erdogana v roku 2016.

Turecký prezident minulý piatok povedal, že Fínsko a Švédsko sú „ako penzión pre teroristické organizácie“. Zároveň vyjadril nesúhlas s ich členstvom v NATO. Podľa analytikov ide o taktiku Ankary na získanie ústupkov od členských štátov Aliancie.

Turecko kritizuje Fínsko a najmä Švédsko za prejavy zhovievavosti voči Strane kurdských pracujúcich, ktorá je na zozname teroristických organizácií Európskej únie. Táto strana bojuje proti tureckému štátu od roku 1984./agentury/

X X X

Schallenberg: Rakúsko neplánuje vstúpiť do NATO

Rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg v pondelok vyhlásil, že jeho krajina neplánuje vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Vyjadril sa tak na margo krokov Švédska a Fínska, ktoré ohlásili, že v krátkej dobe si chcú podať prihlášku do NATO.

„Máme celkom odlišnú geografickú situáciu. Máme úplne iné dejiny a myslím si, že toto treba skrátka brať do úvahy,“ povedal Schallenberg novinárom v Bruseli na okraj stretnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ.

Schallenberg zároveň zdôraznil, že to neznamená politickú neutralitu Rakúska. „V agresívnej vojne neexistuje nijaká neutralita,“ povedal v súvislosti s ruskou ofenzívou na Ukrajine. „Zastávame veľmi jasnú pozíciu, podporujeme všetky sankcie (voči Rusku) a z našej strany robíme, čo môžeme, čo sa týka podpory,“ povedal.

Na otázku, či je možné zaistiť bezpečnosť Rakúska aj bez členstva v NATO, Schallenberg uviedol, že jeho krajina plánuje navýšiť investície do oblasti bezpečnosti. Šéf rakúskej diplomacie ďalej poznamenal, že „svet nie je taký priateľský, ako by sme si možno želali“, a je potrebné si to uvedomiť. Dodal, že existujú štáty, ktoré sú pripravené v záujme presadzovania svojich záujmov použiť aj vojenskú silu.

Severské krajiny Švédsko a Fínsko oznámili, že v nadchádzajúcich dňoch podajú žiadosť o vstup do NATO. Ich rozhodnutie súvisí so zmenenou geopolitickou situáciou v Európe, ktorá nastala po tom, čo ruské sily 24. februára zaútočili na Ukrajinu./agentury/

X X X

Prvá cesta novej maďarskej prezidentky povedie v utorok do Varšavy

V utorok v rámci svojej prvej oficiálnej zahraničnej návštevy pocestuje nová maďarská prezidentka Katalin Nováková do Varšavy, kde sa stretne so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom. Informuje o tom agentúra MTI.

Nováková, ktorá 10. mája prevzala prezidentský úrad od Jánosa Ádera, na Facebooku v pondelok vyjadrila radosť z toho, že sa môže stretnúť s Dudom, od ktorého v roku 2020 prevzala vysoké štátne vyznamenanie Veliteľský kríž Radu za zásluhy Poľskej republiky.

Prezidentka sa stretne aj s premiérom Mateuszom Morawieckim a s predsedníčkou Sejmu, dolnej komory poľského parlamentu, Elžbietou Witekovou.

K otázke aktuálne sporných vzťahov Poľska a Maďarska šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó minulý štvrtok povedal, že je podstatne viac otázok, v ktorých vládne medzi oboma krajinami zhoda. „Medzi Maďarskom a Poľskom nie je priateľstvo, ale bratstvo,“ dodal.

Český premiér Petr Fiala a predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki 29. apríla vo Varšave apelovali na Maďarsko, aby „jednoznačne odsúdilo“ zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine. Kritika Maďarska zo strany Poľska prišla aj napriek tomu, že obe tieto krajiny boli pri svojich sporoch s EÚ dlhodobo vnímané ako ideologickí spojenci, aktuality.sk

X X X

Práce na budove od architekta Matušíka nezastavili. Dediči podali trestné oznámenie 

Súd rozhodol, že majiteľ obchodného domu FIX v Martine má zastaviť práce na jeho zatepľovaní, pretože by mohol porušovať autorské práva slovenského architekta Ivana Matušíka, ktorý budovu navrhol. Práce však pokračujú, dediči po zosnulom architektovi podali trestné oznámenie.

Obklad by chceli späť

„Vec prešetrujú martinskí policajti ako porušenie autorských práv podľa autorského zákona,“ potvrdil syn architekta Ivan Matušík mladší. Dodal, že majiteľovi budovy Alexandrovi Oblukovi navrhovali vec priateľsky vyriešiť, na čo nezareagoval primerane.

Ivan Matušík mladší si myslí, že je potrebné, aby sa budova zateplila a následne sa na ňu vrátil charakteristický mriežkový obklad.

„S architektom Miroslavom Frecerom sme o tom uvažovali aj po technickej stránke. Súčasný obklad je zo železobetónových prefabrikátov a konštrukčné riešenie vplyvom tepelných výkyvov a korózie spôsobuje, že dielce pukajú a následne sa rozpadávajú.“

Budovu obchodného domu začal majiteľ zatepľovať krátko po smrti architekta Matušíka v čase, keď ešte neprebehlo dedičské konanie. Z budovy postupne odstránil po celom obvode betónový prefabrikátový plášť, typický pre túto stavbu.

Na prípad reagovala Slovenská komora architektov, ktorá na banskobystrický okresný súd podala podnet na vydanie neodkladného opatrenia. Súd žiadosti vyhovel a práce nariadil zastaviť. Na odstránenie betónového fasádneho reliéfu nemal majiteľ budovy podľa súdu žiaden súhlas autora a ani dedičov.

Krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová potvrdila, že prijali trestné oznámenie. „V súčasnosti vykonávame všetky potrebné procesné úkony s cieľom riadneho objasnenia skutku a rozhodnutia v zmysle trestného poriadku. Z dôvodu možného zmarenia alebo sťaženia vyšetrovania nie je možné k prípadu poskytnúť v súčasnosti žiadne bližšie informácie,“ dodala.

Majiteľ z budovy mriežkový plášť odstránil, z východnej strany je momentálne postavené lešenie a inštalovaná izolácia. Alexandra Obluka sme sa snažili kontaktovať, ale nereagoval.

S dedičmi spolupracujú

Slovenská komora architektov uvažovala, ako bude v prípade ochrany autorských práv jedného zo svojich členov postupovať. Podľa slov riaditeľky Oľgy Mihálikovej žalobu momentálne nepodajú.

„Komora vykonala v danom čase všetky neodkladné úkony, aby zabránila znehodnoteniu architektonického diela navrhnutého architektom Ivanom Matušíkom a neoprávnenému zásahu do jeho autorského práva. Ďalej však neplánujeme pokračovať v konaní a podávať žalobu. Nariadením neodkladného opatrenia vznikol dostatočný časový priestor, aby sa ochrany autorského práva architekta Ivana Matušíka domáhali jemu blízke osoby,“ informovala Miháliková.

Komora podľa jej slov na ďalšie pokračovanie v konaní momentálne nemá personálne ani finančné kapacity. Dedičom sú však pripravení poskytnúť potrebnú súčinnosť pri ochrane autorských práv.

Ivan Matušík je jedným z najvýznamnejších povojnových architektov. Je tiež autorom bratislavského obchodného domu Prior, bratislavského hotela Kyjev či Novej tržnice na bratislavskom Trnavskom mýte, aktuality.sk

X X X

Stíhaný Imrecze nemá zaistený majetok. Vilu v luxusnej štvrti predal lacnejšie, ako ju kupoval

Obvinený František Imrecze pod dozorom prokuratúry predal svoju vilu za 1,2 milióna eur. Zo sumy vydal do trestných konaní státisíce eur, špeciálna prokuratúra odmietla sumu spresniť.

Bývalý šéf daniarov František Imrecze, dnes stíhaný v kauze Mýtnik a svedčiaci proti bývalým predstaviteľom štátu, predal svoju rozostavanú vilu. Aktuality.sk teraz zistili, že to bolo o dvestotisíc eur lacnejšie, ako ju pred troma rokmi kúpil. K predaju došlo po začiatku Imreczeho stíhania.

Imrecze časť peňazí z predaja vydal orgánom činným v trestnom konaní, ďalšia suma putovala do banky na vrátenie hypotéky. Z predaja nehnuteľnosti mu však stále nejaké peniaze ostali. Imrecze dodnes nemá zaistený majetok, hoci viacerým iným stíhaným osobám z veľkých káuz prokuratúra ich majetok zablokovala.

Predal za menej, ako kúpil

Bývalý šéf finančnej správy a nominant Smeru-SD si v decembri 2019 kúpil luxusnú vilu na luxusnej adrese. Dom stojí na jednej z najlukratívnejších ulíc Bratislavy, priamo na hradnom kopci a je z neho výhľad na Dunaj. Pri pohľade z ulice vila pôsobí ako skromný a malý jednopodlažný dom. Zábery domu z opačnej strany však ukazujú, že ide o trojpodlažnú nehnuteľnosť, pričom úžitková plocha tejto nehnuteľnosti je približne 500 metrov.

Zavrieť reklamu

Kým v roku 2019 Imrecze vilu kupoval za 1,4 milióna eur, v roku 2022 ju podľa našich zistení predal za menšiu sumu, konkrétne za 1,2 milióna eur. Podľa vyjadrení obvineného aj jedného zo znalcov je cena nižšia z dôvodu, že Imrecze síce začal dom rekonštruovať, ale tieto práce nedokončil a v takom stave sa vila aj predávala. Počas nedokončenej rekonštrukcie mal vilu „zredukovať“ tak, že sa vrátila na úroveň hrubej stavby.

„Prostriedky, ktorými bola financovaná kúpa nehnuteľnosti, boli v celom rozsahu získané z legálnych zdrojov,“ napísal v stanovisku Imreczeho advokát Miroslav Ivanovič.

Pokles ceny nehnuteľnosti potvrdil aj jeden zo znalcov, ktorý na Imreczeho vilu robil posudok. K takémuto záveru dospel napriek tomu, že ceny nehnuteľností medzi rokmi 2019 až 2022 rapídne stúpali.

„Je to dosť taký citlivý prípad, ja som urobil, čo som mal, v najväčšej počestnosti, dodatočne som zistil, aké je to medializované. To nie je dokončené, to je skelet. Určite to predtým muselo mať vyššiu hodnotu, keď z toho vykucháte všetko, nič tam nie je – kúrenie, podlahy, dvere, okná, to je hrubá stavba z laického pohľadu,“ vyjadril sa znalec Ján Dobeš. Novému majiteľovi Emilovi Filkusovi nacenil nehnuteľnosť na 1,02 milióna eur.

„Podľa vedomia a svedomia som to nacenil, nikto ma do ničoho netlačil,“ uzavrel znalec.

Polícii vydal státisíce

Ako presne Imrecze naložil s peniazmi z predaja, nie je úplne jasné. Konkrétne čísla nechce komentovať ani on, ani prokuratúra.

„Obvinený Ing. I. F. dobrovoľne vydal v súlade s Trestným poriadkom do viacerých trestných konaní značnú sumu finančných prostriedkov,“ napísala hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová v reakcii.

Podľa informácií Aktuality.sk Imrecze odovzdal státisíce eur. „Presnú sumu nebudeme špecifikovať, aby nebol zmarený účel týchto konaní,“ dodal úrad.

Bývalý šéf finančnej správy môže s peniazmi, ktoré mu zvýšili z predaja nehnuteľnosti, zatiaľ ľubovoľne nakladať, keďže nemá zaistený majetok. Imrecze je pritom v kauze daniari stíhaný ako člen údajnej zločineckej skupiny, no na rozdiel od ostatných aktérov na jeho listoch vlastníctva plomba so zákazom nakladania nesvieti.

„Zaistenie celého majetku obvinenej osoby v zmysle § 425 Trestného poriadku je počas prípravného konania fakultatívne (je možnosťou),“ poznamenala špeciálna prokuratúra. K zaisťovaniu nehnuteľností podľa úradu môže dôjsť vtedy, ak „zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nehnuteľnosť je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom trestnej činnosti“.

Doplatky od Brhela neriešia

Imrecze vo viacerých konaniach priznal výnosy z trestnej činnosti. Napríklad potvrdil, že prijal od vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra 48-tisíc eur.

Bývalý šéf finančnej správy priznal aj to, že okrem svojho oficiálneho príjmu dostával ďalšie státisíce. Podľa denníka Plus jeden deňsa Imrecze priznal, že mu oligarcha Jozef Brhel „dorovnával“ plat šéfa daniarov a v rokoch 2013 až 2017 dostával zhruba 200-tisíc eur ročne. O niečo menej dostal v roku 2018, keď z postu šéfa musel odísť po daňovej kauze. Za toto doplácanie Imrecze stíhaný nie je.

„Kaliňák ma poslal za Jozefom Brhelom a povedal, že si mám skúsiť dohodnúť kompenzáciu mzdy v hodnote 200-tisíc ročne,“ vypovedal pred vyšetrovateľom. Kaliňák s Brhelom takéto dohody o dorovnávaní platov popreli.

Otázne zostáva, či ide o trestný čin a či zaň bude Imrecze v budúcnosti stíhaný. Za priznané obdobie podľa Plusky zinkasoval viac ako milión eur.

„Klient je v procese vydávania finančných prostriedkov. Bližšie špecifikovať jednotlivé platby a ich výšku by mohlo ohroziť vyšetrovanie jednotlivých káuz a z uvedeného dôvodu si dovolíme byť zdržanliví v informovaní verejnosti o týchto detailoch,“ reagoval obhajca Ivanovič.

S predajom pomohol Lazar

S predajom Imreczeho vily je nepriamo spojený aj Michal Lazar, spoluvlastník popradskej Tatravagónky. Práve Lazar totiž Imreczemu našiel kupcov – Emila Filkusa s manželkou, ktorí bývajú na tej istej ulici len o niekoľko domov ďalej.

Lazarovo meno sa pri Imreczem neobjavuje prvýkrát. Podľa článku týždenníka Plus 7 dní z marca minulého roka si práve od Lazara Imrecze prenajíma luxusnú vilu v Záhorskej Bystrici.

Aktuality.sk sa Lazara spýtali, na základe čoho odporučil Imreczemu Filkusa ako kupujúceho. „Na základe toho, že pána Filkusa poznám 40 rokov a viem, že sa špecializuje na kúpu, rekonštrukciu a následný predaj rodinných domov v Starom Meste a špeciálne vo Fialkovom údolí,“ uviedol veľkopodnikateľ a spresnil aj svoj vzťah s Františkom Imreczem.

„Pána Imreczeho poznám asi 15 rokov z čias jeho pôsobenia vo firme SAP. Vzťah je ako medzi prenajímateľom a nájomcom, profesionálny. Nájomná zmluva je platná do 31. decembra 2022. Predlžovať sa nebude,“ dodal Lazar s dôvetkom, že Imrecze nájom platil prevodom na účet.

Týždenník Plus 7 dní minulý rok písal, že nájomná zmluva platí do júna 2022. Znamená to, že Lazar s Imreczem museli medzičasom zmluvu predĺžiť o pol roka.

Obvinený Imrecze prostredníctvom obhajcu ale naznačil, že z domu v Záhorskej Bystrici chce odísť skôr, ešte pred uplynutím zmluvy. „Klient ukončil prenájom nehnuteľnosti z dôvodu vysokých splátok nájmu. Nájomný vzťah by mal skončiť v priebehu leta 2022,“ reagoval Ivanovič.

Kto je Michal Lazar

Michal Lazar sa už v deväťdesiatych rokoch za vlády Vladimíra Mečiara stal generálnym riaditeľom Železníc SR.

Na portáli Wikileaks Slovensko je zverejnené odmietnutie žiadosti Lazara o americké víza z dôvodu, že ide o „osobu podozrivú z kriminálnych aktivít“.

„Lazar nemá ani žiadny oficiálny záznam v registri trestov na Slovensku. Avšak citlivé správy, ktoré má ambasáda k dispozícii, odhalili, že Lazar pripustil, že prostredníctvom úplatkov svoj policajný záznam ,vyčistil‘,“ pokračuje diplomatický dokument.

Lazar je dnes honorárnym konzulom Bahám.

V minulosti vlastnil IT firmu Columbex, ktorá bola známa z kauzy netransparentného tendra, ktorý sa realizoval na ministerstve pôdohospodárstva za ministerky Zdenky Kramplovej (HZDS).

Michal Lazar sa objavil aj v niekoľkých prípadoch spojených s Petrom Kažimírom, najmä preto, že dlhodobo podniká s ďalším oligarchom v IT oblasti Petrom Lukešom. Po tom, ako Peter Kažimír predal vlastnícky podiel na sklade svojmu dovtedajšiemu biznispartnerovi Petrovi Lukešovi, Lukeš časť predal práve Lazarovi.

Keď bol Kažimír štátnym tajomníkom ministerstva financií, rezort uzavrel zmluvu za zhruba milión eur na nákup áut od firmy Danubiaservice, ktorú vlastnia Lukeš, Lazar a Ladislav Rehák. Ladislav Rehák Kažimírovi dlhodobo prenajímal vilu blízko bratislavského Slavína a v roku 2020 mu ju predal za približne dva milióny eur.

Lazar je spoločne s Petrom Lukešom developerom nového Istropolisu v Bratislave. Lazarovo meno sa objavilo aj v zväzkoch ŠTB, v ktorých je vedený ako dôverník, aktuality.sk

X X X

Ruské médiá využili Fica, Žilinku. Kritika poškodeného pamätníka…

Ruské médiá využili Fica aj Žilinku. Kritika poškodeného pamätníka aj Zelenského. Na „Z” nasprejované na auto s ukrajinskými značkami generálny prokurátor na svojom Facebooku nereagoval. Za posledných pár dní sa v ruských médiách zviditeľnili hneď dve osobnosti slovenského verejného života. Jednou je predseda Smeru Robert Fico, druhým generálny prokurátor Maroš Žilinka. Obaja prezentovali výroky, ktoré v Rusku zarezonovali. Tamojšie médiá si pravidelne všímajú vyjadrenia najmä v západnom svete, ktoré idú proti oficiálnej politike štátu, poprípade ich môžu využiť na demonštráciu svojej podpory.

Posprejovaný pamätník

Čerstvým prípadom je Maroš Žilinka. V sobotu na svojom Facebooku zverejnil fotografiu z Piešťan. Bol na nej pamätník oslobodenia mesta od nacistov, na ktorý niekto nasprejoval symbol ukrajinského pluku Azov. Ten bol v minulosti spájaný s neonacistami práve aj kvôli symbolike.

Kritici ich obviňujú z toho, že využívali zrkadlovo otočený vlčí hák. Originálny symbol používali napríklad niektoré jednotky SS. Azov to odmietol a tvrdil, že v skutočnosti ide o prekrížené písmená „N“ a „I“, čo je vraj skratka pre slová „národná idea“.

„Toto nie je solidarita, ale prejav extrémizmu,“ napísal Žilinka s tým, že nasprejovanie tohto symbolu by sa malo prešetriť.

„Obdobné konania nebudú tolerované a bude na nich reagované aj prostriedkami trestného práva. V žiadnom prípade používanie extrémistických symbolov v celkom jasnom kontexte nemožno zakrývať pod akúsi falošnú solidaritu, navyše ak má také konanie, v už aj tak napätej dobe, potenciál nežiadúcim spôsobom vyvolávať vášne či prehlbovať nenávisť,“ dodal šéf prokurátorov.

Úspech v ruských médiách

Jeho status mal v ruských médiách pomerne široký ohlas. Náš generálny prokurátor ho napísal krátko pred ôsmou večer. Tri hodiny nato si ho všimli aj v Rusku, ktorého vzťahy so Západom sú po invázii na Ukrajinu na bode mrazu.

Ako prvý priniesol správu prokremeľský portál life.ru. „Slovenský generálny prokurátor nazval znesvätenie pamätníka extrémizmom,“ znel titulok.

Krátko nato sa pridala štátna agentúra Ria novosti, ekonomický Kommersant či Komsomoľskaja pravda, ktorá Žilinkovi venovala pozornosť v samostatnom texte a ešte aj vo výbere správ s titulkom „Na Slovensku napokon prešetrili banderovský nacizmus“. Okrem spomínaných médií správu zverejnili aj mnohé ďalšie.

Žilinka neobjavil posprejovaný pamätník náhodou. Informácia bola známa najmenej deň vopred, teda v piatok. Zverejnila ju napríklad stránka ruského veľvyslanectva na Facebooku.

Generálny prokurátor sa podobným vyjadrením zviditeľnil už v minulosti. V marci odsúdil aj pomaľovanie bratislavského Slavína farbami ukrajinskej vlajky v Bratislave.

Generálnej prokuratúry sme sa pýtali, prečo sa jej šéf rozhodol komentovať práve tento vandalizmus. Na naše otázky do uzávierky textu nereagoval.

Nasprejované „Z“ nekomentoval

Začiatkom mája polícia prijala trestné oznámenie za poškodenie bilbordov medzi Žilinou a Vrútkami. Neznámy páchateľ posprejoval sedem pútačov s ukrajinskou vlajkou písmenom „Z“. Veľké písmeno „Z sa nachádzalo na časti vojenskej techniky, ktorou Rusi zaútočili na Ukrajinu. V Rusku sa stalo symbolom na podporu tzv. špeciálnej vojenskej operácie.

Polícia za týmto činom videla podporovanie vojenskej invázie na Ukrajinu. Žilinka na to na svojom Facebooku nereagoval.

Podobná situácia nastala aj 19. apríla. Neznámy páchateľ na auto s ukrajinskou značkou nasprejoval opäť veľké tlačené „Z“. Generálny prokurátor nekomentoval ani tento prípad.

V Česku pritom nastala opačná situácia. Najvyšší štátny zástupca Igor Stříž dva dni po ruskej invázii varoval, že pokiaľ by niekto verejne schvaľoval či podporoval ruský útok na Ukrajinu, alebo by v tejto súvislosti podporoval predstaviteľov Ruska, môže čeliť trestnému stíhaniu.

Slovenský generálny prokurátor varoval po vypuknutí vojny pred službou v cudzej armáde.

Žilinka dlhodobo čelí kritike za svoje správanie voči Rusku. V januári tohto roka cestoval na oslavy 300. výročia ruskej generálnej prokuratúry, kde uzavrel aj dohodu o spolupráci. V parlamente zas chcel vystúpiť s kritikou obrannej dohody s USA. Poslanci mu to však neodovolili.

Paradoxne, ruský útok na Ukrajinu Žilinka odsúdil a 27. februára vyjadril podporu ukrajinskej šéfke prokuratúry Iryne Venediktovovej. O dva týždne za ňou dokonca vycestoval do ukrajinského Užhorodu.

„Líder opozície nepočúval Zelenského“

Druhým verejným činiteľom, ktorý vyvolal v Rusku ohlas, je predseda Smeru Robert Fico. O ňom sa toho dá nájsť v ruských médiách viac. V poslednom čase venovali pozornosť hlasovaniu o jeho vydaní na rozhodnutie o väzobnom stíhaní.

No ruské médiá zaujalo aj čosi iné – jeho minulotýždňový postoj k prejavu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Fico síce zahlasoval za to, aby hlava Ukrajiny mohla vystúpiť pred slovenskými poslancami, no vzápätí na jej adresu vyslovil viacero urážok. Napríklad, že ide o komedianta.

Predseda Smeru počas Zelenského videoprejavu v rokovacej sále odmietol sedieť.

„Súhlasili sme s tým, aby mal možnosť vystúpiť, nemáme nič proti tomu. Ale ja tam určite nebudem a nebudem sa ani vyhovárať na doktora, jednoducho tam nebudem,“ povedal predseda Smeru.

Táto udalosť ruským štátnym médiám neušla. „Líder slovenskej opozície odmietol počúvať prejav Zelenského v domácom parlamente,“ písala agentúra TASS. Onedlho sa k nej pridala aj Ria novosti: „Líder slovenskej opozície odmietol počúvať Zelenského prejav.“

V oboch prípadoch išlo o monitoring článku slovenskej Pravdy. Bola to jediná reakcia slovenského politika na Zelenského príhovor v Národnej rade, ktorá sa dostala do ruských štátnych agentúr.

Podobne ako Žilinka, aj Fico odsúdil na začiatku ruský útok. Odvtedy však kritizuje vojenskú pomoc Ukrajine. Pri dodaní S-300 nášmu východnému susedovi tvrdil, že nás to zatiahne do vojny.

Túto jeho rétoriku prebrala aj celá strana, ktorá aktuálne hovorí o tom, aby sme na Ukrajinu žiadne zbrane neposielali, lebo tým údajne podporujeme vojnu, aktuality.sk

X X X

Čaputová SR nahnevaná.. Po prešľape s vyznamenaním Bielej légie hľadá vinníka

 Prípad ocenenia bojovníkov proti komunizmu, ktorí však boli aj stúpencami vojnového slovenského štátu, má dohru. „Prezidentka je nahnevaná. Dala v Grasalkovičovom paláci vnútorne prešetriť proces posudzovania navrhnutých mien na udelenie štátneho vyznamenania,“ povedal pre Pravdu nemenovaný zdroj z okolia Zuzany Čaputovej.

 Kauza sa týka troch členov antikomunistickej ilegálnej organizácie Biela légia. Čaputová im udelila in memoriam Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Toto vyznamenanie hlava štátu udeľuje najmä ľuďom, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu, ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky. Posmrtne ho dostali Albert Púčik, Anton Tunega a Eduard Tesár. Ako antikomunistov všetkých troch popravili v totalitnom Československu vo februári 1951.

Na ich kontroverznú minulosť po udelení vyznamenania ako prvý v médiách upozornil minulý týždeň v denníku Pravda historik Adam Šumichrast. „Poradcovia mohli prezidentke vysvetliť, že keď niekto bojoval proti komunistickému režimu, demokrata to z neho ešte nerobí,“ napísal, pričom poukázal na ich ľudácku činnosť.

Posudok ukázal tmavú minulosť

Zo zistení, ktoré má Pravda k dispozícii, vyplýva, že k Čaputovej sa nedostali závažné informácie o náplni práci zmienenej trojice počas slovenského štátu i po skončení druhej svetovej vojny, keď Púčik, Tunega a Tesár zostali verní totalitnej ideológii režimu Jozefa Tisa. Jej prešľap preto zapríčinil niekto z Kancelárie prezidenta SR. Tá v januári dostala posudok o činnosti troch navrhnutých na udelenie štátneho vyznamenania.

Denník Pravda má odborný historický text k dispozícii. Keby si ho Čaputová prečítala (je takmer isté, že posudok sa k nej nedostal), tak by sa jednoznačne oceneniu Púčika, Tunegu a Tesára vyhla.

Tunega sa vo februári a v marci 1945 podieľal na príprave podzemnej spravodajskej organizácie nazvanej Slovenská tajná ochrana (STO). Činnosť mala začať vyvíjať až po skončení vojny. S predstavou, že vznikne exilová slovenská vláda, STO by poskytovala informácie politickému vedeniu v zahraničí. Organizácia získala okolo 150 členov. Vyškolili ich v troch spravodajských kurzoch. V povojnovom období sa počítalo aj s priamym zapojením Tunegu, ktorý absolvoval inštruktážny kurz a zložil prísahu.

 Pomoc od nacistov

V apríli 1945 Tunega a Púčik utiekli na rakúske územie. Na cestu sa vydali s Alojzom Macekom, hlavným veliteľom Hlinkovej mládeže (slovenskej obdoby Hitlerjugend) a poslancom Snemu Slovenskej republiky. Národný súd ho v roku 1947 odsúdil v neprítomnosti na doživotie. Verdikt nad ním vyniesli ešte v ére demokratického Československa, lebo komunistický prevrat sa uskutočnil až vo februári 1948.

Emigranti dostali prísľub ubytovania od Ríšskej pracovnej služby v mestečku Bad Hall (nachádza sa v spolkovej krajine Horné Rakúsko). Táto služba bola spočiatku civilná, neskôr polovojenská pracovná organizácia, postupne vytváraná v nacistickom Nemecku po nástupe Adolfa Hitlera k moci.

Po oslobodení slovenského územia Červenou armádou činnosť Púčika, Tunegu a Tesára jasne ukazovala, že sa nezmierili s výsledkami druhej svetovej vojny. Zaumienili si vytvoriť ilegálnu organizáciu sympatizantov zakázanej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Tajné pobočky mali fungovať na celom Slovensku.

 Zameraní aj na Židov

Organizačné smernice dávali dôraz na vybudovanie siete dôverníkov dokonca v každej obci. Prívrženci mali propagovať idey HSĽS, očakávala sa infiltrácia do Demokratickej strany i do Komunistickej strany Slovenska. Ďalšou úlohou bola evidencia komunistov a čechoslovakistov. Spravodajský referent mal vytvárať prehľad nepriateľských osôb v ozbrojených zložkách a pozorovať činnosť Židov. Bezpečnostné sily odhalili aktivity ľudáckych ilegálov a členov skupiny na prelome novembra a decembra 1945 pozatýkali. Púčika odsúdili na sedem mesiacov nepodmienečne. Tunega unikol pred zadržaním, skrýval sa na rôznych miestach pod falošným priezviskom.

Púčik v októbri 1947 utiekol do Rakúska a spojil sa predstaviteľmi ľudáckeho exilu. Od konca roku 1947 s ním začal spolupracovať Tunega. Ten do odboja zapojil Tesára, svojho kamaráta ešte z trenčianskeho gymnázia. Tesár pracoval na pasovom oddelení Povereníctva vnútra, čo bol národný orgán vládnej moci na Slovensku v rámci Československej republiky. Tesár odovzdával Tunegovi utajované informácie bezpečnostného charakteru.

Štátna bezpečnosť zadržala všetkých troch v januári 1949. Biela légia, čo bola kresťanská protikomunistická organizácia, existovala na slovenskom území ilegálne v rokoch 1947 – 1951. Po vynesení rozsudku začiatkom roku 1951 Púčika, Tunegu i Tesára obesili./agentury/

X X X

NAKA zadržala a obvinila Štefana Harabina

 Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry zadržal bývalého sudcu, bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR a exministra spravodlivosti Štefana Harabina. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Harabina vyšetrovateľ obvinil z trestného činu schvaľovania trestného činu a extrémistického trestného činu. „Momentálne vykonávame zaisťovacie úkony. Bližšie informácie poskytneme hneď, ako to procesná situácia dovolí,“ dodala polícia.

Trestné oznámenie podalo niekoľko poslancov

Poslanci Národnej rady (NR) SR Andrej Stančík a Kristián Čekovský (obaja OĽANO) vnímajú zadržanie Harabina za dobrý signál pre slušných občanov. „Vidíme, že aktívne bojovať proti zlu, má zmysel. Obvinenie Štefana Harabina je súčasne signálom, že nikto na Slovensku nie je nedotknuteľný,“ uviedol Čekovský. Stančík dodal, že činy a vyjadrenia Harabina zapadajú do schémy ruskej hybridnej vojny, ktorú vedie proti Európe a aj proti Slovensku.

Poslanci pripomenuli, že na Harabina a ďalších podali trestné oznámenie v súvislosti so schvaľovaním útoku Ruska na Ukrajinu, či pre podnecovanie nenávisti na základe príslušnosti k národnosti alebo rase. Trestné oznámenie sa týkalo aj poslanca strany Smer Ľuboša Blahu a speváka Martina Jakubca.

Trestné oznámenie na Harabina podal aj podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga, rovnako v súvislosti s jeho výrokmi o vojne na Ukrajine. Šeliga je rád, že NAKA si robí svoju prácu a vyšetruje. „A že Harabina je za čo, o tom niet pochýb. Harabin nemá zábrany a neštíti sa ničoho, no my ľuďom, ako je Harabin, nesmieme ustupovať. Verím, že polícia a prokuratúra Harabina postaví pred spravodlivý a nezávislý súd,“ uviedol.

Fico hovorí o strate súdnosti NAKA

Líder Smeru Robert Fico hovorí v tejto súvislosti o dôkaze „totálnej straty súdnosti Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) pod priamym riadením Matoviča a Mikulca“.

„Štefan Harabin má tvrdý jazyk, s ktorým sa nie vždy dá súhlasiť. Ale obmedzovať takýchto významných právnikov, ktorým Kolíková nesiaha ani po členky, na slobode za ústne prejavy, je výsmechom,“ uviedol Fico. Podotkol, že ak má polícia voľné ruky, mala by stíhať aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Tá podľa Smeru podporuje fašizmus. Fico podotkol, že prezidentka dala vysoké štátne vyznamenania osobám, ktoré priamo podporovali fašizmus a udávali nacistom odporcov fašizmu./agentury/

X X X

Fico: Hamran len potvrdil moje slová. Policajný šéf by mal mať IQ test

„Žoldnier Hamran“ priznal, že v rozpore so zákonom vie o všetkých živých trestných veciach, komentoval Robert Fico tlačovú besedu policajného šéfa.

 „Dnes žoldnier, prezident Policajného zboru Hamran potvrdil to, čo som včera oznámil a potvrdil aj predseda parlamentu Boris Kollár. Národná kriminálna agentúra pripravuje obrovský zásah proti skupine vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov,“ reagoval Robert Fico na informácie policajného prezidenta Štefana Hamrana.

Fico však pripúšťa, že Hamran mal na mysli inú skupinu prokurátorov, vyšetrovateľov a sudcov ako on. „Už idú totálne na hulváta. Chcú zlikvidovať všetky dôkazy potvrdzujúce, čo sa za strašnú politickú špinu máme v orgánoch činných v trestnom konaní,“ pokračoval Fico s tým, že policajný prezident „robí špinavú robotu“ a neprijateľne „útočil na predsedu najsilnejšej opozičnej parlamentnej strany a na druhého najvyššieho ústavného činiteľa predsedu parlamentu“.

Podľa Fica Hamran vie „o všetkých živých veciach a zasahuje do nich na pokyn Mikulca a Matoviča“. „Keď ide o likvidáciu opozície, tak policajný prezident hovorí o perfektnej práci NAKA. Keď je vyšetrovaný a stíhaný jeho človiečik, škrieka ako vrana,“ pokračoval Fico s poukazom na stíhanie policajta, ktorý mal posunúť nahrávky z poľovníckej chaty na Úrad špeciálnej prokuratúry. Stíhanie vedie nitrianska krajská prokuratúra. No tú – podľa Hamrana – vedie Ficov spolužiak.

Fico tiež vyhlásil, že ak sa znova dostane do vlády, bude pri obsadzovaní funkcií ako policajný prezident vyžadovať absolvovanie inteligenčného testu.

 „Policajný prezident povedal, že NAKA vedie trestné konanie vo veci založenia, znosnovia a podporovania zločineckej skupiny, lebo je dôvodné podozrenie, že v rámci OČTK pôsobí organizovaná skupina, ktorá nezákonným spôsobom vplýva na trestné konanie a že o tomto hovoril minulý týždeň na Bezpečnostnej rade. Pán Hamran, vy si sedíte na kábli? Veď priamo potvrdzujete to, čo hovorím ja a čo hovorí predseda Národnej rady pán Kollár,“ obrátil sa Fico priamo na policajného prezidenta.

Podľa neho „predseda vlády musí zvolať Bezpečnostnú radu“. „Policajný prezident potvrdil, že NAKA ide po všetkých, ktorí by chceli preukázať, čo za hrozné zločiny páchajú,“ dodal Fico./agentury/

X X X

Európska komisia rozhodla, ako sa bude platiť za plyn: V rubľoch to ale nebude

 Európska komisia (EK) objasnila, ako môžu európske firmy platiť za ruský plyn bez porušenia sankcií Európskej únie (EÚ) proti Moskve.

K v aktualizovanom usmernení týkajúcom sa spôsobov platby za ruský plyn potvrdila, že európski odberatelia môžu platiť bez toho, aby porušovali sankcie. Dôvodom sporu je požiadavka Moskvy, aby zahraniční odberatelia platili za dodávky v rubľoch.

Podľa aktualizovaného usmernenia, ktoré dostali krajiny EÚ v piatok (13. 5.) a ktoré mala k dispozícii agentúra Reuters, sankcie nebránia odberateľom, aby si otvorili účet v určenej banke. Firmy môžu platiť za ruský plyn, pokiaľ sa platby uskutočnia v menách uvedených v existujúcich kontraktoch a deklarujú dokončenie transakcie v momente úhrady v tejto mene.

Takmer všetky dodávateľské kontrakty, ktoré majú uzavreté firmy z EÚ s ruským koncernom Gazprom, počítajú s platbami v eurách alebo dolároch.

 Rusko v apríli zastavilo dodávky plynu do Poľska a Bulharska, pretože odmietli platiť v rubľoch. Niektoré krajiny EÚ a veľkí importéri požadovali od Bruselu jasnejšie pravidlá týkajúce sa platieb za ruský plyn.

Podľa usmernenia EK by mali importéri jasne deklarovať, že považujú svoje záväzky v rámci existujúcich kontraktov za uhradené, keď zaplatia v eurách alebo dolároch. To znamená, že po uhradení platby v uvedených menách už nemajú ďalšie záväzky a nemusia nijakým spôsobom jednať s ruskou centrálnou bankou, na ktorú sa vzťahujú sankcie a ktorá môže byť zapojená do konverzie eur na ruble.

Podľa dekrétu ruského prezidenta Vladimira Putina Moskva považuje transakciu za dokončenú až po konverzii zahraničnej meny na ruble./agentury/

X X X

Ťažká rana pre Renault: definitívne prišiel o značku Lada a stratil ruský trh

 Renault sa z komplikovanej ekonomickej situácie chcel dostať aj vďaka posilneniu pozícií na ruskom trhu. S tým je však definitívne koniec.

Modely Lada a Renault, schádzali v Autovaze z rovnakej výrobnej linky. S tým je však už koniec.

Stalo sa to, čo sme avízovali už koncom apríla. Vtedy sme písali, že podľa dostupných informácií to vyzerá tak, že Renault by mal previesť svoj väčšinový podiel v ruskej automobilke AvtoVAZ na ruský výskumný automobilový inštitút NAMI za symbolickú sumu jedného rubľa. Renault podľa ruských vyjadrení vraj tak spraví preto, „že už nie je ďalej schopný udržať svoje operácie v Rusku v chode“.

Súčasťou transakcie mala byť aj opcia umožňujúca Renaultu spätný odkup podielu počas piatich až šiestich rokov. Po necelom mesiaci je to už realitou. Francúzska automobilka Renault oficiálne oznámila, že predá väčšinový podiel v ruskej firme AvtoVAZ vyššie zmienenému ruskému výskumnému inštitútu.

Spoločnosť zároveň informovala, že aktíva svojej pobočky v Rusku Renault Russia prevedie na mesto Moskva. „Dnes sme prijali veľmi ťažké, avšak nevyhnutné rozhodnutie, ktoré je zodpovedné voči našim 45 000 ruským zamestnancom,“ povedal po oznámení rozhodnutia Renaultu jeho riaditeľ Luca de Meo. Tento krok podľa neho umožní firme vrátiť sa späť na ruský trh v inom kontexte.

Renault sa takto ocitá v komplikovanej finančnej situácii, pretože mu už dlhšie klesajú predaje a prehlbuje sa ekonomická strata. V podstate koncern nad vodou držia výborné predaje modelov Dacie. Predaje samotnej značky Renault kontinuálne klesajú už od roku 2017, extrémnym bol najmä rok 2020, ktorý koncern zakončil obrovskou vyše 8 miliardovou stratou, pričom veľká časť pripadá na prvý polrok a môže za ňu aj sesterský Nissan, ktorý taktiež na tom nie je práve „ružovo“.

 Ak by Renault v roku 2020 nezískal štátom zaručený obrovský úver vo výške 5 miliárd eur, značka by dnes možno už neexistovala. Následne začal obrovský ozdravný plán, ktorého jednou z najdôležitejších súčastí bolo posilnenie pozície v Rusku, kde chcel na rovnakej montážnej linke produkovať Lady aj dacie. Ten však do veľkej miery pribrzdila po koronavíruse z roku 2020 a 2021 polovodičová kríza, ktorá spôsobila pokles jeho výroby približne o pol milióna áut a následne v roku 2022 prišla vojna na Ukrajine a s ňou súvisiaca strata AutoVazu a prakticky celého ruského trhu. A to je pre francúzsky koncern naozaj katastrofa./agentury/

X X X

Premiér Srí Lanky: Krajina má benzín na posledný deň

Novovymenovaný srílanský premiér Ranil Wickremesinghe v pondelok varoval obyvateľov krajiny zmietanej hospodárskou krízou, že zásoby benzínu vystačia už len na jeden deň.

 Obyvateľky Srí Lanky počas protestu požadujúce plyn na varenie v meste Kolombo, máj 2022

V prejave k národu vyhlásil, že krajina naliehavo potrebuje 75 miliónov dolárov v zahraničnej mene, aby mohla zaplatiť za nevyhnutne potrebný dovoz tejto komodity.

„V tejto chvíli máme zásoby benzínu len na jediný deň. Ďalších pár mesiacov bude najnáročnejších v našom živote. Musíme sa pripraviť, že budeme musieť urobiť isté obete a čeliť problémom tohto obdobia, „dodal Wickremesinghe, ktorý už v minulosti post predsedu vlády zastával.

Počas niekoľkých nasledujúcich dní by mali situáciu zmierniť dve dodávky benzínu a dve dodávky nafty zakúpené s využitím indického úveru. Krajine tiež chýba 14 základných druhov liekov, uviedol.

Premiér tiež navrhol privatizáciu srílanských stratových aerolínií ako jeden z krokov, ako zmierniť dopady najhoršej ekonomickej krízy, aká Srí Lanku zasiahla za posledné desiatky rokov. Finančná situácia krajiny je taká zlá, že vláda bola nútená vytlačiť peniaze, aby mohla zaplatiť vládnym zamestnancom a nakúpiť tovar a služby, dodal Wickremesinghe.

Súčasná hospodárska kríza je označovaná za najhoršiu od získania nezávislosti v roku 1948. V krajine s 22 miliónmi obyvateľov je nedostatok paliva, potravín, liekov a ďalšieho základného tovaru a obyvateľov a podniky trápia dlhé výpadky dodávok elektrickej energie.

Táto situácia viedla k širokým protestom proti prezidentovi Gotabajovi Radžapaksovi a jeho rodine. Prezidentov brat Mahinda Radžapaksa kvôli nepokojom v krajine minulý týždeň rezignoval na funkciu premiéra. Strety medzi stúpencami vlády a protestujúcimi si vyžiadali najmenej deväť mŕtvych a 300 zranených./agentury/

X X X

Poslankyňa Hatráková dáva košom Kollárovi: Zostávam nezaradená

 V nedeľu Boris Kollár (Sme rodina) pripustil, že by aktuálne nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková mohla vstúpiť do poslaneckého klubu Sme rodina. Tá mu však odkazuje, že to pre ňu nie je nateraz téma.

Hatrákovú spolu s Romanou Tabák poslanecký klub OĽaNO vylúčil zo svojich radov, pretože nepodporili vydanie poslanca Roberta Fica (Smer) na väzobné stíhanie. Podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) sa totiž „spreneverili hodnotám OĽaNO“.

Záujem o poslankyňu Hatrákovú má však ďalší koaličný klub Sme rodina. „Nie som poslankyňou v rámci klubu OĽaNO, no stále som členkou Kresťanskej únie, a tak je vaša otázka bezpredmetná. Neviem si predstaviť, aby som ako člen jednej strany bola súčasťou klubu inej strany,“ reagovala poslankyňa na otázku Pravdy. Tvrdí, že pre ňu nie je vstup do akéhokoľvek klubu „nateraz témou dňa“.

„Som nezaradená a budem pracovať ďalej tak ako doteraz – venujem sa primárne ochrane práv detí, rodinnému právu, opatrovníctvu dospelých, ochrane slabších skupín obyvateľstva, paliatívnej a dlhodobej starostlivosti a ďalším sociálnym témam,“ pokračovala Hatráková.

Zatiaľ nevie, ako bude spolupracovať s vládnou koalíciou. „Pokiaľ ide o otázku, či očakávam, že ma bude koalícia informovať o svojich rokovaniach, nemyslím si že to tak bude. Budem sa snažiť pracovať v parlamente bez ohľadu na získané informácie,“ dodala.

Poslankyňa trvá na svojom hlasovaní a neľutuje. „Rozhodnutie bývalých kolegov rešpektujem a inak nekomentujem. A som ešte spokojnejšia pretože mi čas dal za pravdu. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo väzobnej veci pána doktora Roberta Kaliňáka ukázalo, že väzobné dôvody neexistovali. Jedným z motívom, prečo som nehlasovala za vydanie pána docenta Róberta Fica, boli práve pochybnosti o existencii dôvodov kolúznej väzby,“ dodala./agentury/

X X X

Bude nafta na prídel? Ak príde embargo na ruskú ropu, tento scenár hrozí!

 Prijatie embarga na dovoz ruskej ropy môže spôsobiť dlhšie trvajúci nedostatok nafty nielen na Slovensku, ale prakticky v celej Európe. To je scenár, na ktorý sa treba tiež pripraviť. Slovenskú rafinériu možno prispôsobiť aj na spracovanie iných druhov ropy. Nie však v horizonte dní a ani týždňov.

Vo svetle vnútropolitických sporov na Slovensku, týkajúcich sa dodatočného zdanenia extra ziskových firiem a možného zastropovania cien benzínu, ktoré avizoval minister financií Igor Matovič, trochu zanikol iný vážny problém, týkajúci sa celej Európskej únie.

Je ním ďalšie kolo protiruských sankcií, v rámci ktorých by mohlo patriť k jedným z najsilnejších opatrení zavedenie embarga na dovoz ruskej ropy a nafty. Je to mimoriadne vážna a zároveň citlivá otázka. Do Európy sa totiž v súčasnosti dováža ročne približne 50 miliónov ton nafty, z toho takmer polovica práve z Ruska. Či bude skutočne aj dovoz nafty súčasťou embarga Európskej únie, zatiaľ nie je isté. Viaceré štáty lobujú za udelenie výnimiek, nafta k nim vo väčšine prípadov patrí.

Problematická nafta

Nafta je v súčasnosti naozaj problémom a odráža sa no aj na jej cene. Aj keď medziročne výrazne rástli ceny všetkých palív, najviac práve pri nafte. V reči konkrétnych čísiel to znamená, že aktuálne je benzín 95 drahší zhruba o 31 percent ako vlani, benzín s oktánovým číslom 98 o 27 percent, no najvýraznejší medziročný rast zaznamenáva práve nafta, ktorá je až o 53 percent drahšia ako vlani.

V prípade zavedenia „tvrdého“ embarga na dovoz ruskej ropy a nafty by to výrazne zasiahlo nielen slovenskú rafinériu Slovnaft. Prinieslo by totiž zníženie výkonu viacerých európskych rafinérií a v podstate skokovo by sa znížilo množstvo nafty, dodávanej na európsky trh. A v prípade hroziaceho nedostatku akéhokoľvek produktu sa ním ľudia začínajú predzásobovať, čo problém ešte viac prehĺbi.

Presne takáto reakcia nastala napríklad koncom uplynulého roku, keď sa objavili správy, že na trhu môže kvôli rastúcim cenám energií a zemného plynu začať chýbať AdBlue, ktoré je vyrábané hlavne ako sekundárny produkt pri energeticky náročnej výrobe poľnohospodárskych hnojív. Informácia, že ho bude na trhu nedostatok sa napokon ukázala ako prinajmenšom prehnaná.

Aj tak spočiatku vyvolala značnú paniku, ľudia aj spoločnosti sa začali predzásobovať a dočasne, rádovo niekoľko dní, syntetická močovina skutočne chýbala. Aký je to silný efekt ukazuje fakt, že po zverejnení informácií o možných výpadkov aditív AdBlue pre naftové motory, vyskočil podľa Jana Mayera, riaditeľa nákupného radcu Heureka.sk, na slovenskej Heureke ich predaj počas jedného týždňa o viac ako 2 000 percent.

 Podobný efekt môže nastať aj v prípade nafty a ak budú chcieť niektoré štáty, vrátane Slovenska, zabrániť jej panickému vykupovaniu, budú musieť zaviesť dočasný prídelový systém, aby sa celý mechanizmus zásobovania palivami nezrútil. Je to jeden z možných scenárov, s ktorými treba rátať, aj keď zatiaľ určite nepatrí k tým najpravdepodobnejším. Myslí si to aj generálny riaditeľ Slovnaftu Oszkár Világi, ktorý povedal, že embargo zvýši dopyt po nafte a môže priniesť aj jej nedostatok na európskom trhu.

Nie je ropa ako ropa

Slovenská rafinéria Slovnaft je tiež nastavená na spracovanie ťažkej ruskej ropy a okrem Slovenska zásobuje motorovými palivami čiastočne aj Rakúsko, Česko a Poľsko. Prirodzene, jej prispôsobenie na spracovanie ropy od iných dodávateľov nie je to technicky neriešiteľný problém, len si vyžiada určitý čas a investície.

 Rafinéria by musela upraviť niektoré technológie a postaviť nové nádrže na zmiešavanie viacerých druhov ropy. Problémom by bolo aj zabezpečenie plynulých dodávok ropy cez ropovod Adria, pretože ten v súčasnosti nemá na jednom úseku v Chorvátsku dodatočnú kapacitu na zásobovanie dvoch veľkých rafinérii – okrem slovenskej ním totiž prúdi ropa aj do maďarskej.

Všetky tieto technické problémy sú riešiteľné, no nie v horizonte dní a ani týždňov. Podľa šéfa Slovnaftu je na to treba približne tri roky a investície rádovo v stovkách miliónov eur. A perspektívne bude ďalším neželaným efektom zmeny druhu spracovanej ropy nižší podiel nafty na celkovej produkcii. Zatiaľ čo z ruskej ropy dokáže napríklad bratislavská rafinéria vyťažiť až 51 % nafty, u ľahkej ropy WTI je podiel tejto zložky iba 44 %. Keďže na trhu nie je dostatok ropy podobnej ruskej, bude musieť rafinéria spracovávať aj ľahšiu ropu a výťažnosť nafty klesne.

Je to síce len 7-percentný pokles, čo nevyzerá veľa, no treba vziať do úvahy aj fakt, že Európa už v súčasnosti nie je v produkcii nafty sebestačná. Keď sa pomer vyrobenej nafty a benzínu zmení, môže chýbať na trhu ďalších 15 miliónov ton nafty ročne – aspoň tak to odhadol Világy. To by mohlo v konečnom dôsledku priniesť buď extrémne zvýšenie jej ceny, alebo jej nedostatok, riešiteľný len prídelovým systémom. V krátkodobom horizonte sa zrejme žiadne iné „menej bolestivé“ riešenie nájsť nepodarí.

To nie je argumentom v prospech oslabenia protiruských sankcií, ale skôr apelom na to, že pri nich treba postupovať chirurgicky presne a zvažovať synergické stredo- a dlhodobé efekty jednotlivých opatrení. Len ak bude hospodárstvo EÚ silné, dokáže efektívne celá EÚ pôsobiť ako protiváha Rusku a oslabiť jeho ekonomický a aj politický vplyv. Ak sa začne zmietať v ekonomických problémoch, čo oslabí jej vnútornú jednotu, bude to len voda na mlyn Putinovi, ktorý presne na takúto situáciu čaká a snaží sa ju aj vyvolať./agentury/

X X X

Francúzsky premiér Castex podal demisiu, Macron predstaví jeho nástupcu

Predseda francúzskej vlády Jean Castex odovzdal v pondelok svoju rezignáciu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.

Ide o očakávaný krok, keďže vo Francúzsku premiéri spravidla podávajú demisiu, keď sa začína nové funkčné obdobie hlavy štátu. Informuje o tom agentúra Reuters.

Premiérovo odstúpenie pripravilo pôdu pre dlhoočakávanú rekonštrukciu Macronovho kabinetu. Prezident po svojom znovuzvolení v aprílových voľbách uviedol, že jeho nová vláda by mala mať menej ministrov, pripomína Reuters.

Macron tiež avizoval, že do kresla predsedu vlády chce dosadiť niekoho so skúsenosťami zo sféry životného prostredia a sociálnej politiky.

Podľa agentúry AFP prezident oznámi svojho nominanta ešte v priebehu pondelka. Viacerí Macronovi spolupracovníci naznačili, že to bude pravdepodobne žena. Očakáva sa, že to bude súčasná ministerka práce Élisabeth Borneová, píše Reuters.

Francúzske stredoľavicové a ľavicové strany sa začiatkom mája dohodli, že pôjdu spoločne do júnových parlamentných volieb. Ich cieľom je prekaziť kontroverzne vnímané reformné plány prezidenta Macrona a zamedziť posilneniu pozícií krajnej pravice.

Macronovo hnutie Vpred, republika! bude v júnových voľbách zápasiť o udržanie väčšiny v dolnej komore parlamentu. Ak by túto väčšinu stratilo, prezident by nebol schopný zostaviť nový kabinet, čo by mu veľmi skomplikovalo vládnutie, aktuality.sk

X X X

Envirorezort reaguje na útoky medvedíc. Obciam pomôže s odpadom aj osvetlením

Rezort životného prostredia by mal investovať milióny eur do jednotných odpadových nádob, ktoré odolajú nájazdom medveďov, ale aj do nového osvetlenia.

„Medvede, ktoré stratili plachosť, v obciach nebudú, ohrozovanie obyvateľov nedovolíme,“ uviedol na pondelkovej tlačovej konferencii minister životného prostredia Ján Budaj. Reagoval tak na znepokojené hlasy starostov a obyvateľov obcí, ktoré sa nachádzajú v horských oblastiach s výskytom medveďa hnedého.

V najbližšom čase plánuje vycestovať do terénu v oblasti Podpoľania, kde v poslednom období došlo k viacerým útokom šelmy na človeka. Zároveň oznámil štart programu na podporu týchto obcí a nové legislatívne zmeny.

Pomôžu obciam zabezpečiť odpady

„Budeme spolu s nimi pripravovať a financovať odpadové hospodárstvo, ktoré zastaví neporiadok a obmedzí tie dôvody, pre ktoré divá zver schádza k obydliam, kvôli neporiadku v odpadovom hospodárstve,“ načrtol Ján Budaj.

Rezort im chce poskytnúť jednotné odpadové pravidlá, ako aj financovať jednotné odpadové nádoby. Podľa Budaja si takúto pomoc zaslúži všetkých 365 obcí alebo ich častí, ktoré sú v dotyku s karpatskou divočinou.

Na financovanie týchto opatrení plánuje rezort vyčleniť 50 miliónov eur, konkretizovať ich bude až vo chvíli, keď budú zverejnené eurofondové výzvy napríklad na osvetlenie alebo odpadové hospodárstvo. Pre národné parky Muránska planina a Poloniny má rezort vyčlenených ďalších 16 miliónov eur, pričom v niektorých prípadoch by mohol pomôcť aj Environmentálny fond a ostáva aj plán obnovy a odolnosti, ktorý má pomôcť skvalitniť život v regiónoch.

Prikrmovanie a poľovný zákon

Budaj zároveň ohlásil viaceré legislatívne zmeny. Kľúčovým pre celú oblasť bude podľa jeho slov poľovný zákon, ktorý je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo v ňom pripomienkuje najmä nelegálne prikrmovanie divej zveri mimo obdobia núdze, teda v zimných mesiacoch so snehovou prikrývkou.

„Ministerstvo životného prostredia bude žiadať o pomoc poslancov, aby sme zastavili zneužívanie prikrmovania,“ uviedol Budaj. O poľovnom zákone by sa podľa neho mohlo rozhodnúť už na jeseň.

Pytliaci podľa neho v súčasnosti lákajú zver na nelegálne krmoviská, ktoré majú často na dohľad z poľovníckeho posedu. Krátku vzdialenosť medzi posedmi a krmoviskami, ako aj samotné krmoviská má rezort zdokumentované z viacerých lokalít chránených území.

Nelegálne fotografovanie divej zveri

V súvislosti s posledným prípadom útoku medveďa na človeka podalo ministerstvo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Minister verejne vyzval políciu, aby verejnosť chránila pred nezodpovednými poľovníkmi.

Ministerstvo totiž zistilo, že napríklad na Podpoľaní, kde v krátkom čase došlo k dvom útokom, sa rozmohlo nelegálne fotografovanie divej zveri.

Podľa Budaja by malo mať takéto fotografovanie jasné pravidlá, rezort preto chystá legislatívnu zmenu, ktorá umožní vznik novej živnosti.

Či posledný útok medvedice súvisel s nelegálnym fotografovaním divej zveri, rezort v súčasnosti prešetruje. Pripomenul, že na mieste útoku sa našli fotoobjektívy. Pre rekonštrukciu prípadu sa však potrebujú spojiť s jedným z napadnutých turistov, čo sa im ale zatiaľ nedarí.

Minister pripustil, že v tomto biznise môžu byť zapletení aj dobrovoľní strážcovia prírody. Zároveň podotkol, že od pracovníkov z tejto oblasti nedostával signály, ktoré by ho upozornili na fakt, že nelegálne prikrmovanie sa zneužíva aj s cieľom získať fotografie medveďa, aktuality.sk

X X X

Premiér Srí Lanky: Krajina má benzín na posledný deň

Novovymenovaný srílanský premiér Ranil Wickremesinghe v pondelok varoval obyvateľov krajiny zmietanej hospodárskou krízou, že zásoby benzínu vystačia už len na jeden deň. Obyvateľky Srí Lanky počas protestu požadujúce plyn na varenie v meste Kolombo, máj 2022

V prejave k národu vyhlásil, že krajina naliehavo potrebuje 75 miliónov dolárov v zahraničnej mene, aby mohla zaplatiť za nevyhnutne potrebný dovoz tejto komodity.

„V tejto chvíli máme zásoby benzínu len na jediný deň. Ďalších pár mesiacov bude najnáročnejších v našom živote. Musíme sa pripraviť, že budeme musieť urobiť isté obete a čeliť problémom tohto obdobia, „dodal Wickremesinghe, ktorý už v minulosti post predsedu vlády zastával.

Počas niekoľkých nasledujúcich dní by mali situáciu zmierniť dve dodávky benzínu a dve dodávky nafty zakúpené s využitím indického úveru. Krajine tiež chýba 14 základných druhov liekov, uviedol.

Premiér tiež navrhol privatizáciu srílanských stratových aerolínií ako jeden z krokov, ako zmierniť dopady najhoršej ekonomickej krízy, aká Srí Lanku zasiahla za posledné desiatky rokov. Finančná situácia krajiny je taká zlá, že vláda bola nútená vytlačiť peniaze, aby mohla zaplatiť vládnym zamestnancom a nakúpiť tovar a služby, dodal Wickremesinghe.

Súčasná hospodárska kríza je označovaná za najhoršiu od získania nezávislosti v roku 1948. V krajine s 22 miliónmi obyvateľov je nedostatok paliva, potravín, liekov a ďalšieho základného tovaru a obyvateľov a podniky trápia dlhé výpadky dodávok elektrickej energie.

Táto situácia viedla k širokým protestom proti prezidentovi Gotabajovi Radžapaksovi a jeho rodine. Prezidentov brat Mahinda Radžapaksa kvôli nepokojom v krajine minulý týždeň rezignoval na funkciu premiéra. Strety medzi stúpencami vlády a protestujúcimi si vyžiadali najmenej deväť mŕtvych a 300 zranených./agentury/

X X X

Festival v Cannes neušetrí slabé žalúdky

Už zajtra večer odštartuje vo francúzskom Cannes 75. ročník legendárneho filmového festivalu. Pompézna filmová oslava potrvá do 28. mája, aj s účasťou slovenských tvorcov. V súťaži La Cinef totiž uvedú film Alice Bednárikovej, študentky Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

 Na festivale bude súťažiť aj sci-fi horor Crimes of the future, novinka Davida Cronenberga.

Zoznámte sa s Alicou

Príbeh svojho krátkeho filmu Chlieb náš každodenný zasadila do prostredia južného Slovenska, do rodinného domu, kde sa pod jednou strechou stretajú tri generácie. Vzájomnú lásku a zabudnuté tajomstvá zapíjajú alkoholom a vierou v Boha. Narušiteľkou rutiny bude vnučka Zoja.

Mladá režisérka chcela vyjadriť spolupatričnosť a lásku s prostredím, ktoré dôverne pozná a dobre vie, z akých detailov sa komplikované rodinné vzťahy splietajú. Často sú surové aj tragické. Festivalové úspechy zaznamenal už predošlý krátky film talentovanej filmárky Nuda, kde Bednáriková nadviazala na štylizáciu a naratívnu hravosť filmov novej vlny. Zmätok dospievania, keď ju otravuje okolie aj rodičia, vyjadruje absurdným humorom a nečakanými zvratmi vyplývajúcimi z povahy hlavnej hrdinky, chorobnej klamárky.

V súťaži La Cinef uvedú študentský film Alice Bednárikovej Chlieb náš každodenný.

Alica Bednáriková je jednou z najosobitejších vychádzajúcich režisérov a režisérok hraného filmu a budeme s napätím sledovať, kam sa posunula v aktuálnej tvorbe. Jej Nudu možno vidieť on-line na Dafilms.sk, kde kurátori venujú študentskej tvorbe osobitú pozornosť a sprístupňujú ju aj pre publikum, ktoré nemá možnosť vycestovať na festivaly či špecializované prehliadky venované krátkym a študentským filmom.

 Od Muchy k evolúcii človeka

Od začiatočníkov môžeme rovnými nohami skočiť k bardom svetového filmu, akým je napríklad David Cronenberg. Jeho novinka Crimes of the Future (názov možno voľne preložiť ako Zločiny budúcnosti) nenechá jedno cinefilské oko suché. Krstný otec body hororu sa vracia na veľké plátno po ôsmich rokoch a očakáva, že publikum nezvládne pohľad na jeho explicitné telesné zábery. Zrejme už počas prvých piatich minút premietania bude z kinosály odchádzať. Pripravil si zábery, pri ktorých spravidla odvraciame zrak, a kto jeho tvorbu pozná, vie, že to nie je nič nové.

Trailer k filmu Crash (1996)

Rozruch na festivale urobil už v roku 1996 s filmom Crash (Havária) za ktorý síce získal Zvláštnu cenu poroty, no diváci sa doteraz v názoroch rozchádzajú. Film o dvojici, ktorá zažije zvláštne erotické vyvrcholenie pri autonehode a od tohto momentu sa stáva od vzrušujúcej fatality závislou, je síce dávno kultovým filmom oscilujúcim na béčkovom okraji, no niektorí si nemôžu pomôcť, pretože je vraj nechcene trápny. Ale práve prešľapovanie na hrane vážneho a komického a prehnané zobrazovanie hnusu z telesného poškodzovania či rozkladu je Cronenbergov rukopis. Za tým všetkým sa väčšinou skrývajú inovatívne kombinácie nesúrodých prvkov. Mnohí si určite pamätajú jeho ikonickú Muchu z roku 1986, ktorá je romantickou komédiou, ale aj body hororom, kde popri telesných zmenách nastáva postupné zatemnenie duše a psychologická premena.

 V sci-fi horore Crimes of the Future hviezdia Viggo Mortensen a Léa Seydouxová. Stvárnili tu umelcov s netradičnou chirurgickou performanciou. Totiž na verejných avantgardných predstaveniach predvádzajú metamorfózu ľudských orgánov, ktorú detailne uvidíme už v expozícii filmu. Keď ich činy upútajú vyšetrovateľku Národného registra orgánov v podaní herečky Kristen Stewartovej, vláda si stanoví novú misiu. Transplantácie orgánov môžu totiž viesť k ďalšej fáze ľudskej evolúcie. Koniec filmu vraj nie je o nič citlivejší voči slabým žalúdkom ako jeho začiatok, upozorňuje Cronenberg a mnohých fanúšikov extrému na svoju novinku týmto ešte väčšmi navnadil.

Nezávisláčka, ktorú treba poznať

Okrem Cronenberga sa v hlavnej súťaži predstaví aj filmárka Claire Denis (Stars at Noon), ktorá bola len pred pár mesiacmi nominovaná na Zlatého medveďa pre najlepší film za svoju snímku Oheň (Feu) na festivale v Berlíne. Súťažiť bude aj francúzsky režisér Arnaud Desplechin, ktorý do drámy o rozhádanom bratovi a sestre obsadil hviezdnu Marion Cotillardovú.

Prehľad súťažných filmov Cannes 2022

Pozornosť púta aj Kelly Reichardtová. Na poli nezávislého amerického filmu sa presadila už filmom Stará radosť (2006). Dvoch kamošov v stredných rokoch v jemnej konverzačnej komédii posiela na spoločnú stanovačku, aby udržali svoje priateľstvo. Uvažujú o dospelosti, povinnostiach, naplnení a prekonávaní rozdielov a vťahujú aj publikum. Nielen pre poroty festivalov Sundance či Rotterdam bol tento film jedným z najzásadnejších svojho druhu. Kto Reichardtovej tvorbu pozná a obľubuje, vie, že jej novinka Showing Up reflektujúca umeleckú tvorbu bude opäť o iná ako jej predošlé filmy. Hlavnú postavu tu stvárnila Michelle Williamsová, ktorú Reichardtová ju objavila pre svoj film Wendy a Lucy už v roku 2008. Výkon v ňom sa stal jedným z nazásadnejších v jej hereckej kariére.

Prehľad súťažných fimov Cannes 2022, 2. časť

V hlavnej súťaži sa tento rok predstaví osemnásť filmov, okrem iných uvedú novú tvorbu výborných filmárov Rubena Östlunda (Triangle of Sadness), Kirila Serebrennikova (Čajkovského žena) či Cristiana Mungiu (R.M.N.)

Výber súťažných filmov Cannes 2022, časť 3

Kto sa do Cannes nedostane, môže si najlepšie filmy z predošlých ročníkov pozrieť v bratislavskom kine Lumiere. To už dnes, 17. mája odpremieta francúzsku drámu Paríž, 13. obvod (2021) režiséra Jacqua Audiarda, vlani nominovanú na Zlatú palmu a víťaza Soundtrack Award. Do 28. mája možno zhliadnuť ešte ocenené filmy Titán, Parazit, Zlodeji, Štvorec, Ja, Daniel Blake, Annette, Portrét ženy v plameňoch, Šťastný Lazzaro, Studená vojna a Dievča./agentury/

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.