Ak Spojené štáty dodajú Ukrajine strely Tomahawk, o ktoré Kyjev žiada, posilní Rusko svoju protivzdušnú obranu, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Moskva podľa neho tiež vyvíja nové zbrane jadrového odstrašenia a je pripravená na variant, že by Washington odmietol predĺžiť platnosť zmluvy o jadrovom odzbrojení, napísala agentúra Reuters.
O navádzané strely s plochou dráhou letu Tomahawk požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa ukrajinský vodca Volodymyr Zelenskyj. Trump dal v posledných týždňoch niekoľkokrát najavo sklamanie z Putinovej neochoty uzavrieť prímerie s Ukrajinou, ktorú na Putinov rozkaz ruské vojská napadli vo februári 2022. Šéf Bieleho domu hovoril o možnostiach zvýšenia tlaku na Rusko, nových sankciách a pokračovaní dodávok zbraní Ukrajine, konkrétne rozhodnutie týkajúce sa striel schopných zasiahnuť z ukrajinského územia aj Moskvu však nepadlo.
Putin dnes uviedol, že ak sa Washington rozhodne tomahawky Ukrajine dodať, Rusko posilní svoju protivzdušnú obranu. Ruský líder minulý týždeň vyhlásil, že takýto krok USA by zničil vzťahy medzi oboma krajinami.
Reuters začiatkom októbra s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že dodanie týchto striel na Ukrajinu sa zdá byť nepravdepodobné. Dôvodom je podľa agentúry to, že existujúce zásoby týchto striel sú určené predovšetkým pre americké námorníctvo.
Putin dnes opäť hovoril aj o rusko-americkej odzbrojovacej zmluve Nový ŠTART, ktorej platnosť sa má skončiť na budúci rok vo februári. Ak sa USA rozhodnú zmluvu nepredĺžiť, Rusko je na to pripravené a vyvíja nové jadrové zbrane, uviedol šéf Kremľa bez bližších podrobností. Ak Spojené štáty či iné krajiny vyvíjajúce jadrové zbrane siahnu k ich testom, môže tak urobiť aj Rusko, zopakoval ruský postoj Putin.
Zmluva Nový ŠTART stanovuje limity na strategické jadrové zbrane a ich nosiče. Podpísali ju americký prezident Barack Obama a jeho ruský náprotivok Dmitrij Medvedev v roku 2010 v Prahe. Platnosť zmluvy sa má po predĺžení v roku 2021 skončiť 5. februára budúceho roka. Putin v septembri povedal, že Rusko je pripravené ju opäť o rok predĺžiť. Biely dom uviedol, že o ruskom návrhu zvažuje.
/agentury/
X X X
Po Fialovom rozchode prichádza Babišov sľub zmierenia. Dá sa ešte veriť bratským vzťahom?
Fialova vláda prerušila spoločné zasadania s Bratislavou ako protest voči Ficovej zahraničnej politike. Babiš prisľúbil obnovu spolupráce a návrat priateľskejších vzťahov.
Keď počas svojej vlády český premiér Peter Fiala oznámil formálne ukončenie medzivládnej spolupráce medzi Českou a Slovenskou republikou, v českej opozícii a najmä v hnutí ANO to vyvolalo ostré reakcie. Andrej Babiš už vtedy opakovane vyhlasoval, že ak sa stane novým premiérom on, jednou z prvých vecí bude obnovenie týchto vzťahov.
Za pravdu mu dali aj viacerí slovenskí politici. Prezident Peter Pellegrini tesne pred českými parlamentnými voľbami otvorene skritizoval Fialovu vládu a vyjadril nádej, že nová česká vláda prinesie „zlepšenie“ vzťahov medzi Prahou a Bratislavou. V skutočnosti však Fialov krok znamenal predovšetkým prerušenie oficiálnych spoločných rokovaní, nie úplné zastavenie spolupráce – jednotlivé ministerstvá medzi sebou komunikovali aj naďalej.
Odborníci sa zhodujú, že Babišov návrat k moci by mohol česko-slovenské vzťahy po období napätia čiastočne uvoľniť. „Vzťahy na úrovni vlád sa určite zlepšia. Zmizne medzi nimi aktívne politické napätie, ale neznamená to, že by nová Babišova vláda prebrala postoje Ficovej vlády v otázkach Ruska,“ vysvetľuje Daniel Šitera z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
Podľa Šiteru bude Babišova vláda voči Slovensku pragmatickejšia než Fialova, no Česko si zachová jasné ukotvenie v NATO a prozápadný kurz. Priestor na reštart vzťahov podľa neho existuje najmä v spoločnej kritike klimatických a migračných politík EÚ či v infraštrukturálnej spolupráci, zatiaľ čo otázka postoja Ficovej vlády k Rusku zostane problematická.
Odborník Šitera: Zlepšenie áno, no dôvera zostane oslabená
Podľa Šiteru bolo rozhodnutie vlády Petra Fialu prerušiť medzivládne konzultácie so Slovenskom síce predovšetkým symbolickým krokom, no jeho dôsledky presiahli politickú rovinu. „Nešlo len o gesto voči verejnosti, ale aj o reálne ochladenie dôvery medzi diplomatickými aparátmi,“ vysvetľuje Šitera.
Podľa neho česká strana začala vnímať svojich slovenských partnerov s väčšou opatrnosťou – a to nielen pre Ficove vyjadrenia o Ukrajine, ale aj pre jeho kontakty s Moskvou., aktuality.sk
X X X
Izraelský útok na na novinárov označila OSN za vojnový zločin
OSN označila izraelský útok na južný Libanon, pri ktorom zahynul novinár Reuters, za vojnový zločin. Útok narušil krehké prímerie, na čo upozorňuje správa OSN.
Spravodajca OSN v piatok vyhlásil, že izraelský útok na južný Libanon 13. októbra 2023, pri ktorom bol zabitý novinár agentúry Reuters a ďalší boli zranení, bol vojnovým zločinom. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Išlo o „predvídaný, cielený a dvojitý útok izraelských síl, čo je podľa môjho názoru jasné porušenie medzinárodného humanitárneho práva, vojnový zločin“, povedal na tlačovej konferencii v Bejrúte osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy Morris Tidball-Binz.
Pri útoku zahynul novinár agentúry Reuters Issam Abdallah a zranených bolo šesť ďalších vrátane Dylana Collinsa z AFP a Christiny Assiovej, ktorej amputovali pravú nohu. Izraelská armáda poprela, že by sa zamerala na reportérov. Vyšetrovanie AFP spoločne s mimovládnou organizáciou Airwars, ktorá vyšetruje útoky na civilistov v konfliktných situáciách, poukázalo na 120 mm tankový granát, ktorý používa iba izraelská armáda.
Rezidencia bola jasne označená
Morris Tidball-Binz poznamenal, že traja ďalší novinári boli zabití pri útoku v októbri 2024, keď spali „v jasne označenej novinárskej rezidencii… čo nemohlo zostať nepovšimnuté izraelskými obrannými silami, ktoré toto miesto ostreľovali bombami“.
Izraelská armáda uviedla, že útok sa zameriaval na militantov Hizballáhu a že útok sa „prehodnocuje“.
Podľa libanonských úradov bolo od októbra 2023 zabitých viac ako 4000 ľudí a OSN minulý týždeň oznámila, že od vyhlásenia najnovšieho prímeria v novembri potvrdila smrť 103 civilistov. Tidball-Binz povedal, že „okrem porušovania medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ktorý tieto útoky predstavujú, ohrozujú aj… veľmi krehké prímerie“., aktuality.sk
X X X
Radu spadajúcu pod Ficov úrad vlády zrušili a ľudí vyhodili bez odstupného. Advokát Peter Kubina hlási veľký zvrat
Štvrtkový rozsudok v prípade zrušenej Rady pre štátnu službu uznal nárok bývalých členov na odstupné.
Vlani poslanci parlamentu schválili zrušenie Rady pre štátnu službu. Išlo o orgán, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov štátnej služby a etické konanie štátnych zamestnancov. Rada pôvodne vznikla za tretej vlády Roberta Fica. Opozícia rušenie kritizovala.
Známy advokát Peter Kubina vo štvrtok pripomenul, že prijatím zákona bola rada zrušená v podstate okamžite. Stalo sa tak bez toho, aby jej členom priznali a vyplatili obvyklé náležitosti ako odstupné, ktoré by im za štandardných okolností patrili.
Prípady prepustených bez odstupného
Na Kubinovu advokátsku kanceláriu sa obrátili dvaja z dotknutých členov rady, ktorá roky fungovala priamo pod Úradom vlády SR, so žiadosťou o právnu pomoc. Jedným z klientov je Marián Török, ktorého meno právny zástupca spomína na sociálnej sieti.
„Po prevzatí ich zastúpenia sme podali civilné žaloby proti Úradu vlády SR, v ktorých sme uplatnili nárok na vyplatenie odstupného v zákonnej výške (analogicky podľa zákona o štátnej službe) a úrokov z omeškania,“ priblížil dnes Kubina.
Verejnosť ďalej informoval, že dnes sa v prvom z týchto dvoch sporov uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom Mestský súd Bratislava IV našej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal odstupné, úrok z omeškania a plnú náhradu trov konania.
Rozsudok ešte nie je právoplatný
„Keďže ide o rozsudok súdu prvej inštancie, nie je ešte právoplatný, lebo protistrana sa proti nemu môže odvolať,“ vysvetľuje Kubina. Z jeho pohľadu ide o dôležitý míľnik na ceste ku konečnému výsledku. Advokát známy aj zastupovaním čurillovcov považuje štvrtkový rozsudok za dôležitý signál, že rušenie štátnych inštitúcií s cieľom vyhodiť konkrétnych nepohodlných štátnych zamestnancov má právne i finančné následky. „Zároveň je to ďalšie potvrdenie toho, že sa netreba vzdať, a že sa oplatí za svoje práva zabojovať,“ doplnil Kubina.
Podľa jeho slov je druhý spor právne a skutkovo identický. Advokátska kancelária a jej klient čakajú už len na vytýčenie termínu pojednávania.
„Ocitli sme sa v situácii, keď na súdoch zastupujeme viacerých klientov z radov štátnych zamestnancov (okrem členov Rady pre štátnu službu aj policajtov a diplomatov), ktorých ostatné dva roky spája rovnaký osud – boli nezákonne vyhodení z práce, pretože boli nepohodlní. Sú to pritom všetko ľudia, akí sú pre profesionálnu štátnu správu veľmi dôležití, a zbaviť sa ich týmto spôsobom je mrhanie talentmi a pohŕdanie ich kariérnymi výsledkami. Sme teda radi, že môžeme aspoň našou právnou pomocou prispieť k tomu, aby nad možnosťou návratu do služieb štátu úplne nezlomili palicu,“ skonštatoval právny zástupca.
X X X
Prvá dáma USA rokovala s Putinom o osude detí unesených z Ukrajiny
Z listu Melanii Trumpovej Putinovi v auguste vzišli kroky k návratu ôsmich ukrajinských detí. Obaja lídri pokračujú v úsilí o zlepšenie situácie detí postihnutých vojnou.
Prvá dáma USA Melania Trumpová v piatok oznámila, že po prebiehajúcich rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa v priebehu posledných 24 hodín osem ukrajinských detí vrátilo k svojim rodinám. TASR o tom informuje na základe agentúr AFP a AP. Podľa Kyjeva Moskva z ukrajinského územia nelegálne deportovala alebo násilne vysídlila viac ako 19 500 detí, a to do Ruska a Bieloruska.
Manželka amerického prezidenta Donalda Trumpa v auguste napísala Putinovi list a svojho manžela požiadala, aby mu ho osobne odovzdal počas ich stretnutia na Aljaške.
„Odvtedy, čo prezident Putin v auguste dostal môj list, sa udialo veľa vecí. Odpovedal písomne a vyjadril ochotu komunikovať so mnou priamo a načrtol podrobnosti týkajúce sa ukrajinských detí žijúcich v Rusku,“ povedala prvá dáma novinárom v Bielom dome.
Pracujú v prospech detí
Zároveň dodala, že nadviazali „otvorený komunikačný kanál“ týkajúci sa blaha týchto detí. „Dohodli sme sa, že budeme spolupracovať v prospech všetkých ľudí zapojených do tejto vojny,“ vyhlásila Trumpová.
Manželka amerického prezidenta tiež potvrdila, že obe strany mali aj „niekoľko neoficiálnych stretnutí a telefonátov, všetky v dobrej viere“. „Môj zástupca priamo spolupracuje s tímom prezidenta Putina, aby zaistil bezpečné zjednotenie detí s ich rodinami medzi Ruskom a Ukrajinou,“ dodala Trumpová.
Ukrajina tvrdí, že ukrajinské deti boli unesené bez vedomia svojich rodičov alebo opatrovníkov. Kyjev to označuje za vojnový zločin, ktorý podľa dohôd OSN spĺňa definíciu genocídy. Moskva argumentuje, že deportáciami chráni zraniteľné deti tým, že ich odvedie z vojnovej zóny., aktuality.sk
X X X
Vladimir Putin kritizuje Nobelovu cenu za mier, podľa neho stratila dôveryhodnosť
Ruský prezident spochybňuje dôveryhodnosť Nobelovej ceny za mier, označuje ju za skreslenú. Zároveň chváli Trumpa za pokusy o ukončenie ukrajinského konfliktu.
Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že v minulosti došlo k prípadom, keď Nobelovu cenu za mier získali ľudia, ktorí pre mier neurobili nič. Podľa neho to poškodilo povesť tejto ceny a dôveryhodnosť Nobelovho výboru. V piatok Nobelovu cenu za mier získala venezuelská opozičná politička María Corina Machadová. TASR o tom informuje podľa správy agentúry TASS.
„Nie je na mne, aby som rozhodoval, kto by mal dostať Nobelovu cenu… Boli prípady, keď výbor udelil Nobelovu cenu za mier tým, ktorí neurobili nič pre mier. Podľa môjho názoru týmito rozhodnutiami výrazne podkopali dôveryhodnosť tohto ocenenia,“ povedal ruský prezident.
Putin tvrdí, že Nobelovu cenu za mier raz udelili osobe, ktorá sa dostala k moci a „okamžite, po jednom alebo dvoch mesiacoch“ získala ocenenie. „Za čo? Nič neurobil! Takto to funguje?“ konštatoval a dodal, že toto ocenenie by mali udeľovať za veľké osobné úspechy.
Podľa TASS šéf Kremľa v súvislosti s Nobelovou cenou spomenul amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý podľa neho robí veľa na vyriešenie zložitých dlhodobých kríz. Trump sa „úprimne usiluje“ vyriešiť ukrajinský konflikt, vyhlásil Putin.
Agentúra Reuters informuje, že podľa piatkového vyhlásenia poradcu Kremľa Jurija Ušakova by Rusko podporilo kandidatúru prezidenta Spojených štátov Donalda Trump na Nobelovu cenu za mier. Uviedol to ešte pred oznámením tohtoročnej laureátky. Ruskí predstavitelia opakovane vyjadrili vďaku americkému prezidentovi za jeho úsilie ukončiť vojnu na Ukrajine. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok povedal, že Kyjev nominuje Trumpa na Nobelovu cenu za mier, ak Ukrajine pošle rakety Tomahawk a pomôže vyjednať prímerie s Ruskom.
Americký prezident sa v uplynulých mesiacoch netajil túžbou získať túto cenu, keďže si ju podľa vlastných slov zaslúži za ukončenie siedmich ozbrojených konfliktov za trištvrte roka. Minulý týždeň povedal, že ak Nobelovu cenu nedostane, bude to považovať za urážku Spojených štátov.
X X X
Radu spadajúcu pod Ficov úrad vlády zrušili a ľudí vyhodili bez odstupného. Advokát Peter Kubina hlási veľký zvrat
Štvrtkový rozsudok v prípade zrušenej Rady pre štátnu službu uznal nárok bývalých členov na odstupné.
Vlani poslanci parlamentu schválili zrušenie Rady pre štátnu službu. Išlo o orgán, ktorý dohliadal na dodržiavanie princípov štátnej služby a etické konanie štátnych zamestnancov. Rada pôvodne vznikla za tretej vlády Roberta Fica. Opozícia rušenie kritizovala.
Známy advokát Peter Kubina vo štvrtok pripomenul, že prijatím zákona bola rada zrušená v podstate okamžite. Stalo sa tak bez toho, aby jej členom priznali a vyplatili obvyklé náležitosti ako odstupné, ktoré by im za štandardných okolností patrili.
Prípady prepustených bez odstupného
Na Kubinovu advokátsku kanceláriu sa obrátili dvaja z dotknutých členov rady, ktorá roky fungovala priamo pod Úradom vlády SR, so žiadosťou o právnu pomoc. Jedným z klientov je Marián Török, ktorého meno právny zástupca spomína na sociálnej sieti.
„Po prevzatí ich zastúpenia sme podali civilné žaloby proti Úradu vlády SR, v ktorých sme uplatnili nárok na vyplatenie odstupného v zákonnej výške (analogicky podľa zákona o štátnej službe) a úrokov z omeškania,“ priblížil dnes Kubina.
Verejnosť ďalej informoval, že dnes sa v prvom z týchto dvoch sporov uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom Mestský súd Bratislava IV našej žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal odstupné, úrok z omeškania a plnú náhradu trov konania.
Rozsudok ešte nie je právoplatný
„Keďže ide o rozsudok súdu prvej inštancie, nie je ešte právoplatný, lebo protistrana sa proti nemu môže odvolať,“ vysvetľuje Kubina. Z jeho pohľadu ide o dôležitý míľnik na ceste ku konečnému výsledku. Advokát známy aj zastupovaním čurillovcov považuje štvrtkový rozsudok za dôležitý signál, že rušenie štátnych inštitúcií s cieľom vyhodiť konkrétnych nepohodlných štátnych zamestnancov má právne i finančné následky. „Zároveň je to ďalšie potvrdenie toho, že sa netreba vzdať, a že sa oplatí za svoje práva zabojovať,“ doplnil Kubina.
Podľa jeho slov je druhý spor právne a skutkovo identický. Advokátska kancelária a jej klient čakajú už len na vytýčenie termínu pojednávania.
„Ocitli sme sa v situácii, keď na súdoch zastupujeme viacerých klientov z radov štátnych zamestnancov (okrem členov Rady pre štátnu službu aj policajtov a diplomatov), ktorých ostatné dva roky spája rovnaký osud – boli nezákonne vyhodení z práce, pretože boli nepohodlní. Sú to pritom všetko ľudia, akí sú pre profesionálnu štátnu správu veľmi dôležití, a zbaviť sa ich týmto spôsobom je mrhanie talentmi a pohŕdanie ich kariérnymi výsledkami. Sme teda radi, že môžeme aspoň našou právnou pomocou prispieť k tomu, aby nad možnosťou návratu do služieb štátu úplne nezlomili palicu,“ skonštatoval právny zástupca., aktuality.sk
X X X
Po 18 mesiacoch sa do bodky napĺňa predpoveď Roberta Fica
Najväčšou tragédiou nielen slovenskej politickej scény je, že sa dookola reční o tom, kto sa s kým môže spojiť, ale prakticky vôbec sa nehovorí o konkrétnom pláne ako zachrániť kolabujúcu spoločnosť.
Začiatkom apríla 2024 – zhruba mesiac a pol pred atentátom – sa Robert Fico zamyslel nad „vykostením“ KDH.
Okrem iného odhadol, že to nebude náročná úloha.
Fico mal pravdu.
V januári 2025 KDH-ákom „podhodil“ zmenu ústavy a tí naplno predviedli svoje strategické schopnosti.
Vo voľbách 2023 získalo KDH 6,8 percenta hlasov. V apríli 2025 agentúra Focus namerala strane dokonca 8,4 percenta. KDH však začalo Smeru pomáhať s ústavnými zmenami.
A v polovici septembra 2025 KDH kleslo podľa Focusu na 6,1 percenta a po prijatí novely ústavy podľa agentúry NMS skĺzla strana už len na 5,4 percenta.
Ďalšie prieskumy možno KDH „vytiahnu“ vyššie nad hranicu zvoliteľnosti, no trend jednoznačne potvrdzuje „vykosťovanie“, aktuality.sk
X X X
Izraelský útok na novinárov označila OSN za vojnový zločin
OSN označila izraelský útok na južný Libanon, pri ktorom zahynul novinár Reuters, za vojnový zločin. Útok narušil krehké prímerie, na čo upozorňuje správa OSN.
Spravodajca OSN v piatok vyhlásil, že izraelský útok na južný Libanon 13. októbra 2023, pri ktorom bol zabitý novinár agentúry Reuters a ďalší boli zranení, bol vojnovým zločinom. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
Išlo o „predvídaný, cielený a dvojitý útok izraelských síl, čo je podľa môjho názoru jasné porušenie medzinárodného humanitárneho práva, vojnový zločin“, povedal na tlačovej konferencii v Bejrúte osobitný spravodajca OSN pre mimosúdne, hromadné alebo svojvoľné popravy Morris Tidball-Binz.
Pri útoku zahynul novinár agentúry Reuters Issam Abdallah a zranených bolo šesť ďalších vrátane Dylana Collinsa z AFP a Christiny Assiovej, ktorej amputovali pravú nohu. Izraelská armáda poprela, že by sa zamerala na reportérov. Vyšetrovanie AFP spoločne s mimovládnou organizáciou Airwars, ktorá vyšetruje útoky na civilistov v konfliktných situáciách, poukázalo na 120 mm tankový granát, ktorý používa iba izraelská armáda.
Rezidencia bola jasne označená
Morris Tidball-Binz poznamenal, že traja ďalší novinári boli zabití pri útoku v októbri 2024, keď spali „v jasne označenej novinárskej rezidencii… čo nemohlo zostať nepovšimnuté izraelskými obrannými silami, ktoré toto miesto ostreľovali bombami“.
Izraelská armáda uviedla, že útok sa zameriaval na militantov Hizballáhu a že útok sa „prehodnocuje“.
Podľa libanonských úradov bolo od októbra 2023 zabitých viac ako 4000 ľudí a OSN minulý týždeň oznámila, že od vyhlásenia najnovšieho prímeria v novembri potvrdila smrť 103 civilistov. Tidball-Binz povedal, že „okrem porušovania medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, ktorý tieto útoky predstavujú, ohrozujú aj… veľmi krehké prímerie“., aktuality.sk
X X X
Kaliňák má na ministerstve nového poradcu. Jeho meno pozná celé Slovensko
Robert Kaliňák chce posúvať reprezentačné dychové hudby o stupeň vyššie.
Uznávaný hudobník a producent Oskar Rózsa mieri na ministerstvo obrany, kde bude pôsobiť ako poradca ministra Roberta Kaliňáka (Smer-SD). Pôvodne sa hovorilo o práci na dohodu, napokon však Rózsa získal oficiálny post poradcu.
O tom, že je Rózsa zamestnaný na ministerstve obrany hovorila ako prvá strana Demokrati. „Dnes je to Rózsa, ktorý okolo obrany ani neprešiel, zajtra to bude Bombic a potom mladý Sulík?“ povedal predseda Demokratov Jaroslav Naď.
„Môžeme sa vymeniť. Naď bude dirigentom a ja darujem S-300,“ reagoval následne Rózsa na telegrame.
Minister Kaliňák pre TA3 spresnil, že úlohou známeho hudobníka bude pomáhať s rozvojom vojenskej hudby. „Bude pôsobiť ako aranžér a kouč,“ uviedol šéf rezortu obrany.
„Po mojich výborných dlhoročných skúsenostiach s pánom Oskarom Rózsom, keď sme spolupracovali pri úspechoch hudby Ministerstva vnútra SR, som si dovolil ho v tejto oblasti požiadať o spoluprácu opäť, tentoraz pri Vojenskej hudbe Ozbrojených síl SR. Oskar Rózsa u nás pracuje na dohodu a pripravoval aj aranžmá k hudobnému programu počas Stredoeurópskej obrannej konferencie na Bratislavskom hrade a bola to úspešná reprezentácia Slovenskej republiky pred zahraničnými partnermi,“ tvrdí Kaliňák.
Ešte v pondelok sa k téme vyjadril aj samotný Rózsa. Kritikom a neprajníkom poslal odkaz: „Nevstupujem do armády, nie som vojak, zostávam aj naďalej civil (ako tisícky ďalších civilov pracujúcich v ozbrojených zložkách)… Ale idem na súťaž v mierenej streľbe, ak vás to vzruší a následne uspokojí.“
Plat zostáva tajomstvom
Po piatkovom rokovaní vlády Kaliňák potvrdil, že Oskar Rózsa má podľa neho štandardný poradcovský plat. Naznačil len, že nepôjde o sumu, ktorá sa v minulosti spájala s jeho prácou na aranžmáne slovenskej hymny.
„Nebude to 50-tisíc,“ uviedol Kaliňák s odkazom na medializovaný honorár, ktorý mal Rózsa dostať za modernú úpravu štátnej hymny. Presná výška jeho odmeny a detaily poradenskej zmluvy tak nateraz zostávajú neznáme.
„V tejto veci chcem, aby so mnou spolupracoval pri prebudovávaní, modernizácii. Tak ako aj zbraňové systémy, aj táto časť je dôležitá,“ myslí si minister.
Kaliňák v súvislosti s Rózsovým verejným vystupovaním vyhlásil, že je načase, aby mu vysvetlil, že je už reprezentantom ministerstva obrany. „Určite s ním budem na túto tému diskutovať,“ avizoval.
Jeho angažovanie na ministerstve obrany je však pre mnohých prekvapením., aktuality.sk
X X X
Poľsko plánuje vybudovať tzv. Údolie dronov pri hraniciach so Slovenskom
Samospráva poľského Podkarpatského vojvodstva, ktoré hraničí s Prešovským krajom, plánuje vytvoriť tzv. Údolie dronov a podporiť rozvoj technológií bezpilotných lietadiel v regióne. Projekt v hodnote 10 miliónov eur má byť financovaný z fondov Európskej únie a jeho súčasťou bude vybudovanie pristávacej plochy, hangáru, výcvikového centra a centra certifikácie a testovania dronov. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa informácií vojvodstva.
Maršalek Podkarpatského vojvodstva Wladyslaw Ortyl v piatok na tlačovej konferencii v Podkarpatskom centre inovácií v Rzeszove uviedol, že cieľom projektu je rozvíjať kompetencie regiónu v oblasti letectva a kozmonautiky, ktoré patria medzi jeho inteligentné špecializácie. Dodal, že poloha pri hranici s vojnou zasiahnutou Ukrajinou núti región premýšľať aj o otázkach bezpečnosti.
Členka vedenia vojvodstva Malgorzata Jarosiňska-Jedynak zdôraznila, že tzv. Údolie dronov umožní rozvíjať technológie využiteľné v obrannom aj civilnom sektore. Podľa nej by projekt mal byť financovaný z programu Fondy EÚ pre Podkarpatie na roky 2021 – 2027, pričom rozhodnutie Európskej komisie sa očakáva do konca tohto roka.
Partnerom samosprávy má byť Klaster bezpilotných systémov. Jeho prezidentka Aneta Lobodziňska uviedla, že údolie poskytne bezpečný priestor na vývoj, testovanie a certifikáciu dronov. Vysvetlila, že podľa predpisov musia rôzne typy dronov prechádzať procesom certifikácie, ktorý by sa mohol uskutočňovať práve na tomto mieste.
Projekt zapadá do širšej stratégie rozvoja bezpilotných technológií v regióne. Podkarpatsko sa stalo lídrom v tejto oblasti po víťazstve v súťaži Poľskej agentúry leteckej navigácie, v rámci ktorej vznikne Centrum kompetencií pre bezpilotné lietadlá. Ďalší projekt v tejto oblasti sa sústreďuje v meste Krosno, ktoré leží asi 30 km od hraníc so Slovenskom.
Ortyl dodal, že región chce spojiť všetky vznikajúce projekty do jednotného systému, ktorý urobí z Podkarpatska najväčší priestor v Poľsku určený na testovanie a prevádzku dronov.
Cieľom týchto iniciatív je vytvoriť sieť deviatich centier kompetencií v Poľsku, ktoré podporia rozvoj národného trhu s dronmi a prinesú nové služby, inovácie a pracovné miesta v technologickom sektore./agentury/
X X X
Von der Leyenová zatiaľ nesuspenduje maďarského komisára po obvineniach zo špionáže
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová bude hovoriť o obvineniach z maďarskej špionáže s eurokomisárom Olivérom Várhelyim, v tejto fáze však vylúčila jeho suspendovanie. Informoval o tom v piatok spravodajský web Politico.eu.
„Zatiaľ sú to len tvrdenia,“ uviedla hovorkyňa EK Paula Pinhová pre Politico po otázke, či bude maďarský komisár suspendovaný, kým bude eurokomisia záležitosť vyšetrovať.
EK vo štvrtok oznámila, že preskúma správy, podľa ktorých vláda premiéra Viktora Orbána nasadila v Bruseli spravodajských agentov na získavanie informácií o inštitúciách Európskej únie a získať pre spoluprácu predstaviteľa EÚ.
Podľa spoločnej investigatívy nemeckého týždenníka Der Spiegel, belgického denníka De Tijd a maďarského investigatívneho centra Direkt36 sa maďarskí agenti pod diplomatickým krytím pokúsili infiltrovať do inštitúcií EÚ v čase, keď Várhelyi pôsobil ako veľvyslanec Maďarska pri Únii.
Pinhová uviedla, že Komisia berie tieto obvinenia veľmi vážne vzhľadom na možné dôsledky pre bezpečnosť a integritu aktivít EÚ. Potvrdila, že von der Leyenová chce o tejto veci hovoriť priamo s Várhelyim „pri najbližšej príležitosti“.
„Sme odhodlaní chrániť našich pracovníkov, naše informácie a naše siete proti akémukoľvek pokusu nelegálne zhromažďovať informácie,“ dodala hovorkyňa.
/agentury/
X X X
Prípad, ktorý šokoval Nemecko. Adoptívna dcéra pred pobodaním trýznila starostku v pivnici
Dcéra zvolenej starostky západonemeckého mesta Herdecke svoju matku pred pobodaním trýznila v pivnici. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informovala agentúra DPA či bulvárny denník Bild. Prípad napadnutia komunálnej političky Iris Stalzerovej vyvolal veľkú pozornosť v Nemecku aj za jeho hranicami.
Stalzerová bola zvolená za primátorku mesta Herdecke v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktoré má 22.000 obyvateľov, len na konci septembra. Funkcie by sa mala ujať 1. novembra. Či jej to umožní zdravotný stav, zatiaľ nie je jasné. V utorok Nemeckom otriasla správa, že bola politička pobodaná a je v ohrození života. Pôvodne sa predpokladalo, že by útok mohol súvisieť s jej politickou činnosťou. Čoskoro sa však ukázalo, že išlo o konflikt v rodine.
Polícia v stredu na tlačovej konferencii uviedla, že 57-ročná komunálna politička už je v stabilizovanom stave a že pri výsluchu uviedla, že ju pobodala jej 17-ročná adoptívna dcéra. Okrem nej policajti zadržali aj 15-ročného adoptívneho syna Stalzerovej. Na mieste činu boli podľa vedúcej zásahu nájdené dva nože. Prípad prokuratúra zatiaľ kvalifikovala ako nebezpečné ublíženie na zdraví.
Podľa zdrojov agentúry DPA a bulvárneho denníka Bild 17-ročné dievča svoju matku v stredu pred pobodaním a privolaním záchranárov dlhší čas trýznilo v pivnici ich domu. So sprejom a zapaľovačom v ruke sa matke okrem iného vyhrážala, že jej zapáli vlasy a oblečenie. Z domu bolo podľa svedkov počuť v stredu hlasnú hádku. Pred príchodom záchranárov podľa agentúry DPA niekto odstránil v dome stopy krvi. Do telefónu podľa polície 17-ročné dievča tvrdilo, že sa jej matka stala obeťou lúpežného prepadnutia.
Nejasný zostáva motív činu. Podľa polície mali obe deti Stalzerovej z minulosti u polície záznam. Médiá v utorok písali o prípade domáceho násilia.
Aj keď nakoniec podľa všetkého nesúvisí s politikou, vyvolal prípad spomienky na vraždu vysokopostaveného úradníka miestnej správy a člena Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Waltera Lübckeho v roku 2019. Pravicový radikál Stephan Ernst ho vtedy napadol pred jeho domom vo Wolfhagene v spolkovej krajine Hesensko. Lübcke podporoval ústretovú migračnú politiku vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej. Ernst dostal za jeho vraždu trest doživotného väzenia. Už v roku 2015 napadol v predvolebnej kampani pravicový extrémista kandidátku na primátorku Kolína nad Rýnom Henriette Rekerovú. Politička utrpela vážne zranenia, deň po útoku bola do funkcie zvolená. Zo zranení sa Rekerová plne zotavila. Po desiatich rokoch tento rok na čele kolínskej radnice skončí./agentury/
X X X
Budúca vláda Babiša, Okamuru a Motoristov je už rozdelená. Kto získa kľúčové rezorty?
Predseda hnutia ANO Andrej Babiš sa so šéfom hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomiom Okamurom a predsedom strany Motoristi sebe Petrom Macinkom dohodol na rozdelení rezortov v potenciálnej koaličnej vláde. Babiš to uviedol v piatok vo videu na sociálnych sieťach. Jeho vláda by mala mať 16 členov vrátane premiéra. Deväť postov by malo pripadnúť hnutiu ANO, štyri Motoristom a tri SPD, pričom by im patril aj najvyšší post v Poslaneckej snemovni, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Dal som si za úlohu, že dnes, do piatka, dohodneme rozdelenie rezortov, a to sa nakoniec podarilo. Rokovali sme asi päť hodín,“ povedal Babiš. Hnutie ANO by v potenciálnej vláde malo podľa jeho slov post premiéra a zodpovedalo za osem ministerstiev, konkrétne za rezorty financií, vnútra, spravodlivosti, priemyslu a obchodu, práce a sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva a miestneho rozvoja.
Hnutiu SPD by pripadli ministerstvá obrany, dopravy a poľnohospodárstva a Motoristom rezort zahraničných vecí, životného prostredia, kultúry a nové ministerstvo pre šport, prevenciu a zdravie, ktoré by podľa Babiša mohlo vzniknúť. „Tým chceme povedať, ako je pre nás dôležitý šport a pohyb detí rovnako ako boj proti civilizačným chorobám. Je to jedna zo zásadných priorít našej novej vlády,“ podotkol.
Dodal, že na rozdiel od končiaceho kabinetu Petra Fialu neplánuje mať ministra pre európske záležitosti, ministra pre vedu a výskum ani ministra pre legislatívu.
V budúcom týždni sa chce sústrediť na rokovanie o programe, o programovom vyhlásení vlády a ďalších záležitostiach v snemovni./agentury/
X X X
Niekto v Česku zámerne vypúšťa medvede, majú podozrenie poľovníci. Deje sa tak vraj aj na Slovensku
Českomoravská poľovnícka jednota (ČMMJ) vyzvala políciu a ďalšie príslušné orgány, aby dôkladne prešetrili údajný výskyt medveďov v Česku z nedávnej doby a zaistili bezpečnosť obyvateľov i hospodárskych zvierat v daných lokalitách. Predseda ČMMJ Jiří Janota na tlačovej konferencii v Prahe uviedol, že situáciu nemožno zľahčovať.
Polícia na Vysočine v stredu informovala o tom, že preveruje oznámenie o možnom výskyte medveďa pri obci Senožat na Pelhřimovsku. Tamojší poľovník uviedol, že ho videl a že zrejme išlo o mláďa. Minulý týždeň sa objavili informácie o výskyte medveďov aj vo vojenskom obvode Hradište v Doupovských horách na Karlovarsku. Podľa Agentúry ochrany prírody a krajiny ČR by sa tam malo pohybovať niekoľko zvierat. ČMMJ má ešte informácie o možnom pohybe medvedice s mláďaťom na Přerovsku, udalosť sa mala stať zhruba pred dvoma týždňami, píše portál České noviny.
Všetky dostupné dôkazy podľa Janotu nasvedčujú tomu, že medvede sa v daných oblastiach skutočne vyskytovali alebo ešte vyskytujú. Ďalej uviedol, že je potrebné preveriť, či medvede do Česka niekto zámerne nepreváža z iných štátov a následne ich nevypúšťa. Podobne sa to deje napríklad na Slovensku, uviedol. O dôvodoch zámerného vypúšťania Janota nechcel príliš špekulovať, mohlo by ísť však napríklad o snahy navrátiť medveďa do českej krajiny, povedal. Teória o tom, že by medvede unikli z domácich chovov, ČMMJ považuje za nepravdepodobné. Nemysliteľné je potom podľa poľovníkov to, aby medvedica s medvedíkom prešli do Česka stovky kilometrov zo Slovenska.
Podľa ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej správy Zbyňka Semeráda majú v Česku pre domáci chov povolenie tri subjekty, v ktorých je celkom šesť medveďov. V dvoch cirkusoch sa dohromady eviduje sedem medveďov, ďalšie medvede potom chovajú zoologické záhrady. „Štátna veterinárna správa nemá od chovateľov žiadne informácie o tom, že by došlo k úniku medveďov z ich chovov,“ povedal Semerád.
V Česku sa medvede vyskytujú predovšetkým v Beskydách, kam migrujú zo Slovenska. V Čechách sa objavia ojedinele. Niekedy sa zatúlajú ďalej od Beskýd do Jeseníkov, na Českomoravskú vrchovinu alebo do Oderských vrchov. Mimo voľnú prírodu sa medvede chovajú len v chránených výbehoch alebo zoologických záhradách./agentury/
X X X
Vrcholní predstavitelia Nemecka, Francúzska a Británie kritizujú ruské útoky na ukrajinskú kritickú infraštruktúru a ruskú zdržovaciu taktiku v prístupe k mierovým rokovaniam, rovnako pohrozili, že využijú zmrazené ruské fondy na podporu ukrajinských ozbrojených síl. Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer to dnes uviedli v spoločnom vyhlásení, ktoré má ČTK k dispozícii.
„Odsudzujeme eskalujúce ruské útoky na Ukrajinu a systematické cielenie na kritickú štátnu infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre poskytovanie tepla a svetla ukrajinským civilistom v zimnom období,“ uviedli. „Zvýšime tlak na Rusko, pretože prezident (Vladimir) Putin v odpovedi na mierové rozhovory pokračuje v zdržovacej taktike a odporných útokoch,“ dodali predstavitelia trojice európskych krajín.
Trojica ďalej uviedla, že je pripravená napredovať ku koordinovanému využitiu zmrazených ruských fondov na podporu ukrajinskej armády, aby tak prinútila Rusko zasadnúť k rokovaciemu stolu. „Naším cieľom je tak urobiť v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi,“ poznamenali lídri.
Merz, Macron a Starmer tiež spomenuli súhlas s prípravou „odvážnych a inovatívnych mechanizmov“, aby Rusko pocítilo vyšší tlak a vyššiu cenu za svoju agresiu voči Ukrajine. Dodali, že to zahŕňa aj akcie proti ruskej tieňovej flotile, ktorú Moskva používa na obchádzanie západných sankcií.
X X X
Nemecké ozbrojené sily plánujú veľkú objednávku systémov protivzdušnej obrany Skyranger od spoločnosti Rheinmetall s cieľom posilniť svoje schopnosti v oblasti obrany proti dronom, uviedli v piatok tamojšie médiá.
Denník Handelsblatt s odvolaním sa na zdroje z ministerstva obrany a osoby oboznámené s priemyselným sektorom informoval, že v tomto roku sa má od spoločnosti Rheinmetall objednať viac ako 600 obranných systémov. Ich odhadovaná hodnota sa pohybuje okolo deviatich miliárd eur.
Hovorca ministerstva obrany uviedol, že rokovania prebiehajú, ale nepotvrdil žiadne konkrétne čísla. Povedal, že prototyp systému Skyranger je momentálne v testovacej fáze, ktorá má trvať do konca roka. Objednaných bolo podľa neho už 19 systémov. „Ak sa tento systém osvedčí v testoch, budeme potrebovať trojciferný počet ďalších vozidiel,“ potvrdil hovorca.
Hovorca spoločnosti Rheinmetall ozrejmil, že firma sa pripravuje na výrazné zvýšenie výroby a jej cieľom je vyrobiť „minimálne 200 kusov ročne“.
Skyranger je mobilný protivzdušný obranný systém. Jeho veža a kanón môžu byť namontované na rôzne vozidlá, napríklad na obrnené vozidlá Boxer používané nemeckoX XX armádou, vysvetľuje DPA.
Na územie Ukrajiny pod kontrolou Kyjeva sa z území okupovaných Ruskom podarilo dostať 23 ukrajinských detí a mladých ľudí. Táto operácia sa uskutočnila v rámci humanitárneho programu Bring Kids Back UA (Vráťte deti na Ukrajinu), ktorý v roku 2023 inicioval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na platforme Telegram to oznámil šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
Jermak uviedol, že medzi navrátivšími sú dve sestry, ktoré odmietli vyhovieť žiadosti okupačných úradov navštevovať ruskú školu a preto im pohrozili, že budú odobraté matke.
Ruskú školu odmietol navštevovať aj ďalší dospievajúci chlapec. Na Ukrajinu sa vrátili i matka s dieťaťom, ktorým nedovolili opustiť okupované územia, pretože jeden z ich príbuzných slúžil v ukrajinských ozbrojených silách.
Program Vráťte deti na Ukrajinu sa sústreďuje na deti, ktoré boli unesené do Ruska po invázii ruských síl vo februári 2022 alebo sú držané proti svojej vôli na územiach okupovaných Ruskom.
V rámci programu sa vypracuje individuálny plán návratu každého dieťaťa. Deti sa najprv identifikujú a potom sa pre ne pripraví záchranný plán, do ktorého realizácie je zapojených mnoho aktérov. Nasleduje samotná repatriácia prostredníctvom tajných a zabezpečených trás. Ak ruské úrady nejakú trasu odhalia, musí sa nájsť nová.
Ukrajina tvrdí, že v rozpore so Ženevskými dohovormi bolo do Ruska a Bieloruska nelegálne deportovaných alebo nedobrovoľne vysídlených viac ako 19.500 detí.
X X X
Spojené štáty navrhli zakázať čínskym leteckým spoločnostiam používať ruský vzdušný priestor počas letov na americké letiská alebo z nich.
Ministerstvo dopravy USA vo štvrtok (9. 10.) v predbežnom nariadení uviedlo, že by chcelo „zabrániť konkurenčnej nerovnováhe medzi americkými a čínskymi leteckými dopravcami v dôsledku nerovného prístupu k vzdušnému priestoru tretích krajín“.
Prelet cez Rusko je „najefektívnejšou trasou“ medzi niektorými destináciami v Číne a USA. Rusko však uzavrelo svoj vzdušný priestor pre amerických leteckých dopravcov od mája 2022, krátko po invázii Moskvy na Ukrajinu, ktorá viedla k sankciám USA.
Podľa dokumentu ministerstvo „predbežne dospelo k záveru, že prax niektorých čínskych leteckých dopravcov, ktorí využívajú prelety nad Ruskom na trase do USA je nespravodlivá a znevýhodňuje americké letecké spoločnosti“.
Aerolínie, ktorých by sa to malo týkať, dostali dva pracovné dni na podanie pripomienok. Ministerstvo dopravy sľúbilo, že „pred prijatím ďalších opatrení plne zváži záležitosti alebo problémy vznesené v námietkach“.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun v piatok na tlačovej konferencii v Pekingu povedal, že navrhované obmedzenia „uškodia obom krajinám“. „Navrhujeme, aby USA zvážili vplyv vlastných politík na svoje vlastné podniky, namiesto toho, aby neprimerane potláčali iné krajiny a nechávali náklady na globálnych spotrebiteľoch,“ povedal.
Návrh USA prichádza v čase, keď Washington a Peking pracujú na dohode o ukončení tvrdej obchodnej vojny, pričom prímerie vo väčšine recipročných ciel je predĺžené do 10. novembra.
V dokumente ministerstva dopravy sú vymenované niektoré spoločnosti, ktorých by sa toto rozhodnutie týkalo. Ide o Air China, Beijing Capital Airlines, China Eastern Airlines, China Southern Airlines, Hainan Airlines, Sichuan Airlines a Xiamen Airlines.
X X X
Ruské ministerstvo obrany v piatok priznalo, že v noci na piatok podniklo rozsiahly útok na ukrajinské energetické zariadenia. Zdôvodnilo ho tým, že tieto objekty zásobujú elektrinou ukrajinský vojensko-priemyselný komplex.
Ministerstvo vo svojom vyhlásení spresnilo, že „v reakcii na teroristické útoky kyjevského režimu na civilné objekty“ v Rusku podnikli ozbrojené sily Ruskej federácie rozsiahly úder na ciele na Ukrajine. Použité boli vysoko presné zbrane dlhého doletu odpaľované z pozemných aj vzdušných platforiem – vrátane hypersonických aerobalistických rakiet Kinžal – ako aj útočné drony.
Ukrajina informovala, že Rusko pri nočnom útoku použilo viac než 30 rakiet a vyše 450 dronov. Zranených bolo vyše 20 ľudí po celej krajine a v Záporožskej oblasti prišiel v dôsledku útoku o život sedemročný chlapec.
X X X
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval s prezidentkou Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeovou o tom, ako spravodlivo využiť ruské aktíva zmrazené na Západe. Zelenskyj vo vyjadrení na internete zdôraznil, že rokovanie nasledovalo po ďalšej ťažkej noci s náletmi viac ako 450 ruských dronov a výbuchmi desiatok rakiet a striel s plochou dráhou letu, ktoré načas pripravili státisíce Ukrajincov o elektrinu, zranili desiatky ľudí a zabili sedemročné dieťa.
„Je dôležité, aby Rusko nieslo skutočnú zodpovednosť za to, že túto vojnu predlžuje a snaží sa ničiť životy,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Bez podrobností poznamenal, že existuje riešenie, ako spravodlivo využiť zmrazený ruský majetok na ochranu pred ruskou vojnou a na obnovenie života na Ukrajine.
„V Európe musí byť dostatočná politická vôľa, pretože práve tam je sústredená najväčšia časť tohto majetku. Väčšina partnerov nás v tom podporuje,“ dodal ukrajinský prezident.
Európska únia v posledných týždňoch rieši, ako s pomocou zmrazených ruských aktív podporiť krajinu, ktorá sa už štvrtým rokom bráni ruskej agresii. Na neformálnom summite únie minulý týždeň v Kodani predstavila Európska komisia plán, ktorý podľa nej umožní využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených aktív bez toho, aby boli skonfiškované. Ich priame zhabanie by totiž mohlo mať negatívne právne dopady.
EK namiesto toho navrhla, aby centrálny depozitár cenných papierov Euroclear zmrazené ruské fondy investoval do dlhopisov vydaných Európskou komisiou so zárukami najprv od vlád EÚ a neskôr z rozpočtu bloku. EÚ by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie pôžičky Ukrajine, označovanej ako „reparačná“. Ukrajina by ju splatila až po prijatí reparácií zo strany Ruska, dojednaných v budúcej mierovej dohode.
Nemecký koncern Rheinmetall dodá Ukrajine ešte niekoľko systémov protivzdušnej obrany Skyranger 35 v hodnote stoviek miliónov eur, ktoré sa zaplatia z výnosov zo zmrazených ruských aktív, informoval server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na dnešné komuniké zbrojovky.
Skyranger 35 kombinuje podvozok už nevyrábaného tanku Leopard 1 s revolverovým kanónom kalibru 35 mm, ktorý je schopný strieľať kadenciou 1 000 rán za minútu, a to s účinným dostrelom až 4 000 metrov. V budúcnosti bude možné vybaviť ho aj modernými riadenými strelami.
X X X
Každoročné cvičenie Severoatlantickej aliancie (NATO) Steadfast Noon, ktoré je zamerané na použitie jadrových zbraní, odštartuje budúci pondelok. Informoval o tom v piatok generálny tajomník aliancie Mark Rutte.
Rutte vo videopríspevku zverejnenom na internete zdôraznil, že dvojtýždňové cvičenie, ktoré sa začne v pondelok, je bežné a nemá nič spoločné so súčasnými aktivitami ruskej armády. Cieľom cvičení je podľa neho zachovať vierohodnú odstrašujúcu silu Aliancie.
„Je to tiež jasný signál pre každého potenciálneho nepriateľa, že budeme a môžeme chrániť a brániť všetkých spojencov pred všetkými hrozbami,“ zdôraznil.
Predstavitelia NATO uviedli, že na cvičení, pri ktorom sa nepoužijú skutočné jadrové zbrane, sa zúčastní približne 2000 vojakov z 13 členských štátov a 70 lietadiel.
Cvičenie bude sústredené v oblasti Severného mora s účasťou vojenských základní v Holandsku, Belgicku, Británii a Dánsku.
„Drony pre nás nie sú novou hrozbou. Drony sú niečo, čomu rozumieme,“ povedal americký plukovník a šéf jadrových operácií NATO Daniel Bunch. „Ich častejšie vpády, samozrejme, sledujeme,“ dodal.
Riaditeľ NATO pre jadrovú politiku Jim Stokes povedal, že spojenci „nezaznamenali žiadnu zmenu v jadrovej pozícii Ruska“, no zároveň zdôraznil, že budú naďalej sledovať všetky ruské kroky a vyjadrenia týkajúce sa jadrových zbraní.
X X X
Rusko v noci vyslalo proti Ukrajine viac ako 450 dronov a vyše 30 rakiet a striel a zameralo sa pritom na energetický sektor. Útok si vyžiadal viac ako dve desiatky ranených a život dieťaťa.
Ukrajinské letectvo spresnilo, že Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 465 dronov a 32 striel a rakiet, konkrétne dve letecké rakety Kinžal, 14 rakiet Iskander-M či ich severokórejské obdoby KN-23, 12 striel s plochou dráhou letu Iskander-K a štyri letecké rakety Ch-59/69. Protivzdušná obrana zneškodnila 405 dronov, jednu raketu Kinžal, štyri rakety Iskander-M/KN-23, deväť striel Iskander-K, 1 raketu Ch-59. Štyri nepriateľské strely nezasiahli svoje ciele. Letectvo zaznamenalo zásahy 13 striel a 60 dronov na siedmich miestach.
Bez elektriny je v okolí Kyjeva viac ako 28.000 rodín, informovala vojenská správa.
Šéf Záporožskej oblasti oznámil, že Rusi pri nočnom útoku zabili sedemročného chlapca a zranili štyroch ľudí.
V Čerkaskej oblasti pri rozsiahlom ruskom útoku utrpelo zranenia desať ľudí, vrátane desaťročného chlapca, informovali záchranári.
V Poltavskej oblasti Rusi poškodili energetický objekt, bez elektriny zostalo 16.578 domácností a 800 podnikov, napísal na telegrame šéf oblastnej správy.
X X X
Rusko pri nočnom útoku na Ukrajinu vyslalo viac než 30 rakiet a 450 dronov, ich terčom sa stala predovšetkým energetická infraštruktúra, oznámil v piatok ráno ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zranených je podľa neho vyše 20 ľudí po celej krajine. Potvrdil tiež, že v Záporožskej oblasti prišiel v dôsledku útoku o život sedemročný chlapec.
„Bol to cynický a premyslený útok, pri ktorom viac ako 450 dronov a vyše 30 rakiet zasiahlo všetko, čo zabezpečuje normálny život, všetko, o čo nás Rusi chcú pripraviť,“ napísal Zelenskyj na sieti X s tým, že ruské sily podľa neho cielili na zariadenia energetického sektora, pričom v mnohých z nich prebiehajú opravy.
Starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko predtým oznámil, že Kyjevom otriaslo viacero explózií a v dôsledku ruského útoku došlo k jeho východnej časti k výpadkom dodávok elektriny a vody. Na ich obnovení sa podľa Zelenského stále pracuje. Uviedol, že výpadky prúdu hlásili aj v celkovo deviatich ukrajinských oblastiach vrátane Doneckej, Charkovskej, Sumskej či Odeskej.
V Kyjevskej oblasti zostalo po ruskom útoku bez elektriny viac než 28.000 domácností, informoval web britskej stanice BBC. Zariadenie energetickej infraštruktúry bolo poškodené aj v Poltavskej oblasti, odkiaľ úrady hlásili 16.000 ľudí bez prúdu aj škody na domoch.
„Pred vykurovacou sezónou je hlavným cieľom ruských útokov práve civilná a energetická infraštruktúra. Spoločne môžeme ľudí pred týmto terorom ochrániť,“ uviedol ukrajinský prezident a opäť vyzval na rozhodné kroky zo strany USA, Európy a skupiny G7 v oblasti dodávok systémov protivzdušnej obrany a presadzovania sankcií voči Rusku, ktoré už viac než tri roky vedie vojnu proti Ukrajine. /agentury/
X X X
Automobilky si zúfajú: EÚ chce po novom aj ‘zelenú oceľ‘. Výrazne zdraží autá
EÚ chce zvýšiť clo na dovážanú lacnú oceľ, aby európski oceliari mohli predávať predraženú oceľ za ktorú môžu „zelené investície“. Doplatia na to automobilky.
EÚ preferuje drahú „zelenú oceľ“, tá však povedie k ďalšiemu zdražovaniu áut.
Európska komisia predstavila plán, ktorý má obmedziť tlak lacných dovozov a vytvoriť priestor pre investície do „zelenej ocele“. Počíta so znížením ročných bezcolných kvót o 47 percent na 18,3 milióna ton a s navýšením cla za nadkvótový dovoz z 25 na 50 percent. Súčasťou je aj prísnejšie pravidlo pôvodu (pôvodcom bude výlučne krajina, kde bola oceľ prvotne odliata a nie krajina následného spracovania suroviny), aby sa zamedzilo obchádzaniu cez tretie krajiny. Opatrenia ešte musia schváliť členské štáty a Európsky parlament.
Automobilový priemysel, vrátane združenia ACEA, varuje, že takto nastavená ochrana môže zdvihnúť ceny ocele, čo sa prejaví aj na zvýšení cien európskych áut, ktoré sú už beztak veľmi drahé. Automobilky síce približne deväťdesiat percent ocele nakupujú v rámci EÚ, pri určitých akostiach však zostávajú závislé od dovozu. Prudké zníženie kvót v kombinácii s dvojnásobným clom by podľa výrobcov obmedzilo možnosť pružne dopĺňať nedostatkové materiály a zhoršilo ich cenovú pozíciu voči konkurencii v USA a Ázii.
Dalším problémom je administratívna záťaž. Zavedenie prísnejšieho pravidla pôvodu si v praxi vyžiada detailné trasovanie dodávok v komplikovaných a rozvetvených reťazcoch, čo predĺži procesy, zvýši náklady a môže spôsobiť výpadky špecifických plechov či valcovaných výrobkov s vysokými nárokmi na kvalitu. V čase, keď automobilky investujú do elektrifikácie a súbežne bojujú s vyššími energetickými nákladmi, ide o riziko, ktoré môže brzdiť výrobu áut v EÚ a aj inovácie.
Sektor zároveň upozorňuje na kumuláciu opatrení: popri čoraz prísnejších emisných kvótach a raste cien energií sa sprísnené kvóty a clá na oceľ môžu stať ďalším zdrojom problémov v dodávateľskom reťazci. Pre európske značky (značky vyrábajúce v Európe) to znamená tlak na marže alebo nepopulárne zdražovanie, pre menších výrobcov dokonca hrozbu odkladu investícií do nových modelov a technológií.
Oceliari namietajú, že bez ráznejších bariér EÚ riskuje ďalší úbytok kapacít v dôsledku silnej globálnej konkurencie a neférových cien. Tvrdia, že návrh vracia trh k férovejším podmienkam, stabilizuje využitie pecí a chráni zamestnanosť. Treba povedať, že pod tlakom legislatívnej únie sú aj oni – „zelenšia oceľ“ totiž pre nich znamená obrovské investície do nových elektrických pecí, do výroby a skladovania vodíka, do dlhodobých kontraktov na „bezuhlíkovú“ elektrinu, do modernizácie úpravní a triedenia šrotu a pod. A tie sa samozrejme premietnu aj do cien ocele, ktorú vďaka „zelenej iniciatíve“ zvyšujúcej výrobnú cenu nemajú kde predať, iba na európskom trhu, kde chcú zákonite minimalizovať dovoz lacnejšej ocele z Ázie./agentury/