Rusko bieloruský front? V SR s platom nespokojná viac než 50 % ľudí. Matovičom zmeny 200 mil.

Lukašenko tancuje s Putinom argentínske tango? Otvorí ním bieloruský front?Vyhrážal sa šéf Kremľa bieloruskému politikovi alebo si medzi štyrmi očami rozumeli tak dobre, ako keď sa srdečne zvítali na letisku? Existuje aj názor, že Vladimir Putin priletel tento týždeň do Minsku, aby dal Alexandrovi Lukašenkovi ultimátum

V duchu francúzskej revolúcie a argentínskeho tanga – týmto titulkom označila svoju správu BELTA, čo je Bieloruská tlačová agentúra, keď písala o rokovaní Lukašenka s Putinom. Poznamenala, že bielorusko-ruské vzťahy sa nesú v duchu motta francúzskej revolúcie v roku 1989 a pripomenula heslo sloboda, rovnosť, bratstvo. Skutočnosť je však taká, že Minsk sa nachádza v politickom područí Moskvy.

 Lukašenko musí v mnohom vychádzať Putinovi v ústrety, pretože v opačnom prípade by nemohol nakupovať ruský plyn i ropu za výrazne znížené ceny. Prejavilo sa to na začiatku invázie na Ukrajinu, keď ruská armáda so súhlasom Lukašenka prekročila hranice susedného štátu aj z bieloruského územia.

„Sme najbližší spojenci a strategickí partneri, spolupráca medzi našimi dvomi štátmi sa rozvíja na princípoch vzájomnej úcty s tým, že priateľ berie do úvahy záujmy svojho priateľa,“ povedal Putin po rokovaní v Minsku.

Aj Lukašenko si pochvaľoval vysokú úroveň dvojstranných vzťahov, pričom sa fakticky priznal, že jeho krajina by bez pomoci „veľkého brata“ nedokázala energeticky fungovať: poukázal na to, že Bielorusko nemá ani ropu ani plyn. Povedal, že Rusko sa bez Bieloruska zaobíde, ale z opačného pohľadu je to nemožné.

„Aby sa Bielorusko a Rusko nestratili v realite dnešného sveta, musia neustále improvizovať, cítiť svoj rytmus a prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam. A v tomto môžete robiť paralely s argentínskym tangom, ktoré sa na rozdiel od toho štandardného nikdy netancuje podľa vzoru, ale vždy s osobitným prístupom a pozornosťou k partnerovi,“ citovala BELTA Lukašenka, ktorý je na Západe označovaný za posledného diktátora v Európe.

 Ukrajinu by vraj ohrozilo 40-tisíc bieloruských vojakov

Putina sprevádzal v Minsku jeho minister obrany Sergej Šojgu, čo len podporuje domnienku, že hlavnou témou debaty bola vojna na Ukrajine. Kyjev reagoval na túto návštevu posilnením ochrany hraníc s Bieloruskom, pretože sa obáva provokácií, prípadne plánov rozšíriť inváziu.

Bývalý ukrajinský poslanec Igor Lapin sa nazdáva, že Putin prišiel vyvinúť na Lukašenka veľký nátlak. „Alebo Rusko pohltí Bielorusko a Lukašenko prestane byť samovládca, alebo Lukašenko bude plniť všetky príkazy Putina, čo sa týka vtrhnutia na územie Ukrajiny,“ povedal pre server Espreso. Tvrdí, že keby Lukašenko zlyhal v očiach šéfa Kremľa, ten zariadi, aby moc prešla do rúk Alexandra Voľfoviča (Lapin ho označil z jeho poskoka), ktorý by nariadil nasadiť armádu proti Ukrajincom.

Lapin, ktorý má hodnosť kapitána a velil jednému oddielu počas bojov v Donbase ešte pred inváziou ruskej armády spustenou 24. februára tohto roku, tvrdí, že Putin potrebuje, aby Lukašenko poslal na front aspoň 40-tisíc vojakov, aby vytvoril reálnu hrozbu pre Ukrajinu. Jeho neochotu nasadiť svoju armádu objasňuje tým, že by si rozhneval generálov, o ktorých opiera svoje zotrvanie pri moci. Mimochodom, Putina sa na tlačovke v Minsku pýtali aj na údajné pohltenie Bieloruska. Šéf Kremľa to dôrazne odmietol.

 Špekulácie o invázii z Bieloruska. Áno alebo nie?

Kristina Zeleňuková z ukrajinskej stanice TSN napísala, že Putin navštívil Lukašenka, aby zintenzívnil útoky proti Ukrajine: „Chcel získať povolenie zasiahnuť ju raketami a dronmi z bieloruského územia.“ Nevylúčila pritom ani novú pozemnú vojenskú operáciu vedenú z Bieloruska. Zeleňuková pokračovala, že bieloruská propaganda síce od rána do večera kŕmi Bielorusov tvrdením, že Ukrajinci sú zlí, no nálada v bieloruskej armáde je taká, že nemá záujem dať sa vtiahnuť do bojov.

Podobný názor o neochote bieloruských vojakov zaútočiť na svojho južného suseda vyslovil riaditeľ ukrajinského Inštitútu svetovej politiky Jevgenij Magda. S prípadným otvorením severného frontu v blízkom čase neráta. Poukázal síce na manévre Rusov na bieloruskom území, ale riziko invázie nateraz necíti. „Nevidím takú koncentráciu ruských jednotiek, ktoré by mohli vstúpiť na územie Ukrajiny tak, ako to bolo 24. februára,“ citovala Magdu stanica TSN.

Aj bývalý ukrajinský veľvyslanec v Minsku Roman Bessmertnyj sa prikláňa k tomu, že možný útok zo severu nepredstavuje aktuálnu hrozbu. „V súčasných podmienkach nenastane úder v najbližších mesiacoch. Ale keby k nemu prišlo, otvorí to cestu k odstráneniu Lukašenka od moci,“ povedal pre TSN v narážke na to, že väčšina bieloruských generálov by sa mu vzoprela.

Šéf rozviedky nevylúčil prípravu na útok zo severu

Riaditeľ spravodajstva ukrajinského ministerstva obrany Kirill Budanov upozornil, že Rusko presúva v posledných týždňoch čoraz viac svojich vojakov do Bieloruska. Podľa neho preto nie je možné vylúčiť, že ide o prípravu na otvorenie ďalšieho frontu. „Bolo by nesprávne ignorovať to, ale nemáme informáciu, ktorá by potvrdzovala existenciu hrozby, “povedal pre noviny New York Times.

Budanov poznamenal, že ruské jednotky v Bielorusku nie sú zoradené v útočných formáciách, ale posielajú ju ich z mobilizovaných táborov do bojov na východe Ukrajiny. Dodal, že aktuálne Rusi nemajú na bieloruskom území taký počet obrnených vozidiel, aby mohli spustiť inváziu zo severu (zrejme či už so zapojením bieloruskej armády alebo bez nej)./agentury/

X X X

So svojím platom nie je spokojná viac než polovica ľudí na Slovensku

 So svojím platom nie je spokojných 53 percent ľudí na Slovensku. Napriek tomu im na svojej práci záleží a nemá to vplyv na ich rozhodnutie o zotrvaní v zamestnaní. Svoju prácu považuje za prínosnú pre zamestnávateľa 85 percent pracovníkov. Informovala o tom manažérka komunikácie a vzťahov s verejnosťou pracovného portálu Kariéra.sk Katarína Tešla na základe ich prieskumu s 5022 respondentmi.

Doplnila, že len tri percentá opýtaných nedokážu nájsť zamestnanie, s ktorým by boli spokojní a preto ho menia každých pár mesiacov. Adekvátne zamestnanie na prvý pokus si dokázalo nájsť 47 percent respondentov. Opýtaných s viac ako desiatimi neúspešnými pokusmi si opätovne nájsť zamestnanie je sedem percent a viac ako 20 neúspešných pokusov uviedlo rovnaké percento dopytovaných.

Minulý rok uviedlo zmenu zamestnania 44 percent respondentov. Prevažná časť pracovníkov uprednostňuje stabilné zamestnanie pred neustálym striedaním prác pre lepšie podmienky, dodala Tešla.

Odborníci však predpovedajú zvýšený nárast fluktuácie, teda striedania zamestnania. Prevažne spokojných so svojím ohodnotením je 47 percent zamestnancov. Pracovníkov, vykazujúcich nezáujem, je 11 percent a celkovo nespokojných je päť percent, vyplynulo z prieskumu.

„Jedným z najväčších problémov spoločností je fakt, že nie každá z nich dokáže svojich zamestnancov dostatočne motivovať k výkonu a dať im potrebnú spätnú väzbu, ktorá by im dodala odhodlanie k lepším pracovným výkonom,“ uviedla Tešla. Z tohto dôvodu 45 percent zamestnancov pociťuje nezáujem nadriadeného, aktuality.sk

X X X

Posledný deň Matoviča vo funkcii vyjde štát draho

Spolu s rozpočtom na budúci rok sa schválilo viacero nových či vyšších daní. Inštitút finančnej politiky (IFP) prepočítal, že nasledujúce tri roky štát zaplatí za všetky zmeny skoro 200 miliónov eur.

Dočasne poverená vláda oslavuje schválenie štátneho rozpočtu.

 Ešte v tomto roku štát vyberie na dani pre ropné a plynárenské energofirmy (daň pre Slovnaft) 412 miliónov eur. No ďalšie roky už bude štátna pokladnica v mínuse.

 Najviac sa pod to podpíše znížená DPH pre gastrosektor. Ročne štát vyberie menej o vyše 200 miliónov, za tri roky o viac ako 650 miliónov. Za koncesionárske poplatky zaplatí štát namiesto občanov za tri roky skoro 190 miliónov eur.

Najviac sa počíta s tým, že štát vyberie viac za vyššiu daň z liehu a daň pre slovenského prepravcu plynu Eustream.

Aj keď sa však započítajú vyššie dane pre štát, celkovo za tri roky – ak nepočítame daň pre Slovnaft – štát vyberie o 200 miliónov menej.

Deň po hlasovaní minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zložil poverenie viesť svoj rezort do rúk prezidentky Zuzany Čaputovej a skončil vo funkcii. Bude ďalej pôsobiť ako poslanec parlamentu.

Na rok 2023 počíta rozpočet s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 26,7 miliardy eur, výdavky budú 35 miliárd eur, čo predstavuje deficit 8,3 miliardy eur. Doznievajúca pandémia, vojna na Ukrajine, vysoká inflácia a energetická kríza si vyberá svoju daň./agentury/

X X X

Situáciu v Náhornom Karabachu treba podľa Sergeja Lavrova deeskalovať čo najskôr

Sergej Lavrov vyzval na zmiernenie napätia v regióne.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok vyzval na zníženie napätia v Náhornom Karabachu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Rozhovory s Bajramovom

„Situáciu musíme deeskalovať čo najskôr,“ povedal Lavrov po tom, ako v Moskve absolvoval rozhovory so svojím azerbajdžanským náprotivkom Džejhunom Bajramovom. Zástupcovia arménskej strany boli podľa Lavrova na týchto rokovaniach tiež očakávaní, v „poslednej chvíli“ však účasť zrušili.

Azerbajdžanskí aktivisti už viac než týždeň blokujú tzv. Lačinský koridor, ktorý je jediným cestným spojením medzi Náhorným Karabachom s Arménskom. Aktivisti tým vyjadrujú nespokojnosť s údajnou nezákonnou ťažbou, píše AFP. Azerbajdžan sa totiž podľa stanice BBC domnieva, že v Náhornom Karabachu sa nelegálne ťaží zlato, ktoré sa potom tajne vyváža do Arménska.

Jerevan obviňuje Baku z organizácie demonštrácií a vytvárania humanitárnej krízy v Náhornom Karabachu.

Lavrov vyjadril presvedčenie, že táto kľúčová cesta bude opäť čo najskôr priechodná.

„Práca v náročných podmienkach“

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo štvrtok obvinil ruských vojakov, že si neplnia svoje záväzky pri kontrole Lačinského koridoru. Lavrov však uviedol, že ruskí príslušníci mierových jednotiek si svoje úlohy riadne plnia, pričom pracujú v náročných podmienkach.

Arménsky parlament uviedol, že Náhorný Karabach následkom blokády trpí nedostatkom potravín, liekov a palív.

Na jeseň roku 2020 vypukla medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna nazývaná aj druhá vojna o Náhorný Karabach, ktorá si za šesť týždňov svojho trvania vyžiadala viac než 6600 životov. Konflikt sa skončil uzavretím prímeria, ktoré sprostredkovala Moskva, a Arménsko sa muselo vzdať časti území, pripomína AFP. Rusko nasadilo mierové jednotky do niektorých oblastí Náhorného Karabachu vrátane Lačinského koridoru.

Vyhlásenie nezávislosti Náhorného Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina – ani samotné Arménsko./agentury/

X X X

Predvianočná prestrelka. Budaj skritizoval OĽaNO, Matovič mu nič nedaroval: Janko, vážim si ťa, ale toto je úlet

Zdá sa, že ani na Vianoce si niektorí politici nedajú pokoj. Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj v piatok podvečer otvorene kritizoval OĽaNO. Vzhľadom na to, že on aj ďalší nespokojní poslanci z Občiansko-demokratickej platformy (ODP) odišli z poslaneckého klubu ich materskej strany, kritika sa dala čakať. Líder hnutia OĽaNO Igor Matovič to však nenechal len tak a v obsiahlom komentári sa do Budaja pustil.

 Od vstupu do OĽaNO sa podľa vlastných slov snažil chrániť nádejné antikorupčné hnutie pred nástrhami a pre mimoriadne silnými vonkajšími protivníkmi.

„Tzn. že boli oveľa silnejší, než bola v neblahej pamäti Lexova SIS a mečiarovská kamarila presieťovaných privatizérov, čo sa v roku 1998 snažila rozbiť SDK a zastaviť reformné zmeny,“ napísal. Nevýhodou novej politickej garnitúry bolo podľa Budaja to, že Matovič a jeho kolegovia boli zväčša v narábaní s mocou neskúsení.

Sulíka si nebudem všímať pre vlastné dobro, povedal Matovič

OĽaNO som musel brániť aj pred sebou samým

„Po 14 rokoch nadvlády Smeru poznali iba opozičníctvo a takými niektorí ostávali, aj keď už vládli. Politickú nevyzretosť viac-menej protestného hnutia OĽaNO sa dalo v opozičnej pozícii prepáčiť. Ale potom, čo sa hnutiu prihodilo víťazstvo, médiá aj občania sa už na každú komunikačnú alebo politickú chybu dívali kriticky,“ skonštatoval dočasne poverený minister. „Nastali mesiace, kedy som sa musel usilovať brániť OĽaNO aj pred sebou samým,“ uviedol s tým, že okrem toho museli v čase pandémie či vojny raziť potrebné zmeny na rezortoch.

Za zvlášť riskantné považoval úvahy a kroky, ktoré smerovali k premene antikorupčnej koalície na tzv. prorodinnú, de facto super konzervatívnu koalíciu. „V tej sa rátalo, po odchode SaS, s podporou bývalých aj súčasných politikov ĽS NS,“ povedal s tým, že interne a potom aj verejne odmietal, aby menšinová vláda visela na šnúrke extrémistov. „Snažil som sa presvedčiť, že zahanbujúce pre nás všetkých je už to, že pohrobkovia ideológií oboch totalít vôbec sedia v NRSR, pretože to dokazuje, akú sme pripustili hodnotovú dezorientáciu voličov.

Zrada pôvodného programu

„Extrémizmus, podporovaný aj z Putinovho Ruska, dnes nebezpečne klame a deštruuje slovenskú spoločnosť. Ako trefne kedysi povedal Igor Matovič – fašisti šíria náboženstvo nenávisti. A teraz by to malo byť práve OĽaNO, kto pozve poslancov ĽS NS k moci?“ pýta sa Budaj. Takéto niečo by podľa neho bolo zradou pôvodného programu, s ktorým OĽaNO kandidovalo vo voľbách 2020. „Varoval som že plán „vypomáhať si“ ideovými pohrobkami fašizmu slovenský demokratický volič odmietne vo voľbách práve tak prísne, ako prísne spočítal Bugármu Mostu spojenectvo s pohrobkami komunizmu združenými v Smere.

 V dobe, kedy podľa neho hrozila zmena kurzu OĽaNO, menil sa aj charakter koalície z antikorupčnej na superkonzervatívnu. „Proti zmene politickej línie sa postavilo desať demokraticky orientovaných poslancov. Nie že by boli jedinými takými v klube OĽaNO, to nie sú, ale títo mali odvahu postaviť sa,“ myslí si Budaj s tým, že si ich postoj váži, lebo si boli vedomí následkov a napriek tomu obhajovali pôvodné hodnoty antikorupčného a demokratického hnutia. Desiati poslanci nechceli OĽaNO rozbiť, ale vrátiť ho na pôvodnú cestu a voči Matovičovi boli lojálni.

Matovič a Sulík by mali bojovať proti ficovcom a fašistom, nie medzi sebou

„Žiadali, aj verejne, aby sa zastavila vulgarizácia a deštrukcia vzťahov, ktorú prehlbovali výroky Igora Matoviča aj Richarda Sulíka – predstaviteľov tých dvoch strán, čo svorne a už viac ako desaťročie vystupovali proti korupcii a mafianizácii slovenskej politiky.“ Práve SaS a OĽaNO boli podľa Budaja strany, ktoré si vo voľbách vybrali voliči preto, aby zastavili a napravili „únos štátu“. „Ale od istej doby navzájom bojujú väčšmi, než voči svojim skutočným politickým odporcom, ktorými sú ficovci a fašisti,“ skonštatoval.

 Romana Tabák si na oslavu schválenia štátneho rozpočtu vystrelila konfety.

Práve to sa im snažili od septembra desiati už odídenci pripomenúť a v rámci hnutia OĽaNO ticho súhlasili aj ďalší. K desiatim poslancom sa pripojil aj Ján Mičovský, Martin Klus, Juraj Šeliga aj Jana Žitňanská. „Teraz nám dal politický vývoj za pravdu. Túto krízu nemohla vyriešiť žiadna, ani občasná spolupráca s extrémistami alebo fašistami, tí sa Hegerovej vláde v rozhodujúcej chvíli vysmiali a pomohli jej pádu. Ani obchody so Smerom alebo s jeho Hlasom,“ uviedol. Krízu mohol podľa neho vyriešiť iba obnovený dialóg medzi OĽaNO a SaS.

Janko, vážim si ťa, ale toto je úlet

„Tých demokratov, čo najprv prišli o vlastnú vládu, aby sa predsa len zastavili na pokraji politickej priepasti. Vďaka tomu prešiel štátny rozpočet,“ vysvetlil. „Demokrati tým nemajú nič vyhraté. Ale do Nového roku idú s novou šancou. Teraz je fajn, že všetci aktéri tejto našej politickej drámy odídu na pár dní zo scény,“ napísal. „Zažil som, resp. sledoval som za tých 33 rokov politického diania už viac skupín poslancov, ktorí sa vzopreli voči hodnotovému odkloneniu vlastnej strany. Niektorí na svoju poctivosť a odvahu doplatili. Ale iní tým pomohli slovenskej demokracii,“ dodal s tým, že desiatka odídencov na tom už má zásluhu, lebo pomohla slovenskej politike odísť zo slepej uličky tejto chaotickej jesene.

Netrvalo dlho a Matovič na tento status reagoval obsiahlym komentárom. „Janko, vždy som si Ťa vážil, ale toto je strašný úlet, čo si tu popísal,“ začal líder OĽaNO, ktorý sa čoskoro vráti do parlamentu. „Nikdy nikto ani len neuvažoval o nejakej koalícii s ĽS NS, ako píšeš. Nikdy sme o takom niečom navyše ani nemali debatu, na ktorej si bol alebo nebol. Alebo inak. Ak by sa nad takým niečím niekedy uvažovalo, dávno by to von vybublalo. Buďme, prosím, poctiví k pravde, dupľom takto pred sviatkami,“ dodal./agentury/

X X X

Kollár na Vianoce navštívil zdravotníkov a záchranárov v Bratislave

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) navštívil na Štedrý deň zdravotníkov a záchranárov v Bratislave. Všetkým pracujúcim priniesol kapustnicu a zároveň im poďakoval za celoročnú prácu.

Kollár o tom informoval na sociálnej sieti: „Rozhodol som sa prísť pozrieť tých, ktorí nemôžu byť pri svojich rodinách, a sú to naši zdravotníci, vojaci, hasiči, záchranári,“ vyhlásil. Podľa neho ide o prejav spolupatričnosti a vďaky.

Zdravotníkom, ktorí trávia sviatočný deň v Univerzitnej nemocnici Bratislava na Kramároch, sa predseda parlamentu poďakoval a zároveň spomenul aj nedávne dlhotrvajúce rokovania. „Veľké ospravedlnenie za to naťahovanie, že to tak veľmi dlho trvalo, keď rokovania prebiehali,“ prihovoril sa im. Podľa neho sa to však nakoniec všetko zvládalo a celá situácia je uzavretá.

Kollár následne navštívil aj stanicu záchrannej zdravotnej služby v Bratislave, kde sa stretol so záchranármi. „Som rád, že sa im môžem osobne poďakovať,“ vyhlásil. Vysvetlil, že kúsok od stanice mal dopravnú nehodu, pri ktorej mu pomohol práve okoloidúci záchranár, aktuality.sk

X X X

Riadna rana v parlamente, Tabák si urobila predčasné sviatky. Klus: Myslel som, že kapitánske časy sa skončili

Poslankyňa Romana Tabák (Sme rodina) vystrelila po hlasovaní o štátnom rozpočte v pléne parlamentu konfety. Niektorých poslancov vystrašila. Martin Klus myslel, že kapitánske časy sa skončili.

 Poslanci prijali rozpočet na rok 2023 ústavnou väčšinou. Romana Tabák zrejme obrovský úspech predpokladala. Po potlesku vyplašila nič netušiacich poslancov riadna rana, ktorá sa ozvala po jeho schválení.

 Tabák vystrelila po prijatí rozpočtu konfety

Konfety vyplašili poslancov

Spôsobila ju poslankyňa Romana Tabák, ktorá si z pléna spravila dejisko vlastných osláv, keď vystrelila konfety. Predsedajúci schôdze Boris Kollár sa zasmial a s úsmevom jej odkázal, že pôjde pred disciplinárku. „Potešili sme sa, že sme schválili rozpočet a že Igor (Matovič, pozn. red.) bude naším kolegom,“ povedala Tabák médiám.

Konfety vypustila po dohode s poslancom Jozefom Šimkom (Sme rodina), ktorý sedel vedľa nej. Nikto iný o tom nevedel a na ich tvárach bolo vidieť šok. Konfetami bol zasypaný poslanec Marek Krajčí (OĽANO). „On sa veľmi potešil. Povedal mi: ‚Romana, toto si veľmi dobre vymyslela‘,“ podotkla Tabák.

 Romana Tabák si na oslavu schválenia štátneho rozpočtu vystrelila konfety.

Myslela som, že kapitánske časy sa skončili

Tvrdí, že nikomu nechcela ublížiť a je jej ľúto, ak sa niekto v pléne po strele konfiet zľakol. „Som názoru, že keď sa v parlamente môže nadávať a rozosievať negatívna energia, tak sa môže aj pozitívna. Treba aj tie pozitívne emócie dať von,“ skonštatovala poslankyňa.

 Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) avizoval, že Tabák bude riešiť Mandátový a imunitný výbor NR SR, pretože do sály doniesla nepovolené pomôcky a ohrozila nimi Šimka. Celej veci sa v jednom z komentárov pod príspevkami začudoval exposlanec SaS Martin Klus. „Každý rokovací deň rozmýšľam nad tým, čo sa v našom parlamente ešte môže stať. A to som si myslel, že kapitánske časy už priniesli všetko,“ napísal na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Pod stromčekom nájdeme strop na cenu plynu a silnejší jen

Japonská centrálna banka nečakane umožnila úrokom na vládnom dlhu stúpnuť, hodnota jenu vystrelila. EÚ presvedčila Nemecko schváliť strop na cenu plynu a hlas ľudu vyháňa Muska z funkcie šéfa Twitteru. Prečítajte si výber najzaujímavejších správ zo sveta biznisu a financií.

Japonsko prekvapuje trhy

Krajinu vychádzajúceho slnka dlhé roky trápi príliš nízka inflácia, teda stagnácia miezd a pomalý rast cien. Japonská miera zdražovania je sotva tretina tej európskej. Jedným z hlavných dôvodov je neochota ľudí míňať a investovať, čo ubližuje firmám.

Centrálna banka (Bank of Japan) sa preto dlhšie snaží popchnúť ľudí a firmy k väčšej ekonomickej aktivite pomocou lacného dlhu. Jednou z jej politík bolo aj kontrolovanie úroku na 10-ročných vládnych dlhopisoch, ktorému neumožnila vystúpiť nad 0,25%.

Vďaka nízkemu úroku pre vládu nepredstavovalo naberanie nového dlhu takú záťaž, čo jej malo pomôcť rozprúdiť ekonomickú aktivitu. Prístup centrálnej banky sa však nečakane mení. Po novom úroku umožní vystúpiť až na 0,5%, aktuality.sk

X X X

Taliansko očakáva po dvoch pandemických rokoch rekordnú turistickú sezónu

Až 80 percent izieb hotelov v horských obciach v alpskom regióne je rezervovaných. Podľa združenia cestovného ruchu Confindustria Alberghi sú na Silvestra všetky ubytovacie zariadenia takmer kompletne obsadené. V období od 1. januára do Troch kráľov je už zarezervovaných 70 percent.

Optimistické sú aj mestá lákajúce turistov na umelecké pamiatky. V Ríme je rezervovaných 70 percent všetkých hotelových izieb, čo je o päť percent viac v porovnaní s predpandemickým rokom 2019. Dôvodom je nárast zahraničných turistov o 15 percent.

Podľa odhadov združenia cestovného ruchu Assoturismo Confesercenti sa v oficiálnych ubytovacích zariadeniach 24. až 26. decembra očakáva 3,6 milióna turistov. Združenie počíta celkovo s 13,8 milióna pobytov v oficiálnych zariadeniach počas sviatkov, čo by bolo o 8,1 percenta v porovnaní s rokom 2021. Hlavným dôvodom je vyšší záujem zahraničných turistov (+19,5 percenta), ktorých počet sa v niektorých mestách už vrátil na úroveň roka 2019.

„Počas vianočných sviatkov očakávame pozitívne údaje z cestovného ruchu, ktoré však neznižujú štrukturálne problémy sektora, ktorý výrazne poznačila pandémia a teraz aj energetická kríza. Vieme, ako veľmi cestovný ruch poháňa taliansku ekonomiku, a preto je pre vládu prioritou,“ uviedla podľa médií talianska ministerka cestovného ruchu Daniela Garnero Santanché, aktuality.sk

X X X

Poliakom došla s Ruskom trpezlivosť. Firma chce vyvrátiť jeden častý mýtus

 Hlavný európsky výrobca kaviáru, poľská spoločnosť Antonius Caviar, chce raz a navždy ukončiť tradičné spojenie tejto lahôdky s Ruskom. Zvlášť po tom, ako Západ uvalil na Moskvu bezprecedentné sankcie po jej invázii na Ukrajinu.

 .„Pre väčšinu ľudí kaviár znamená Rusko, ale to už dávno neplatí,“ upozornila Agata Lakomiak-Winnicka, marketingová manažérka Antonius Caviar.

Spoločnosť so sídlom v dedine Rus na severovýchode Poľska je jedným z popredných svetových výrobcov tejto luxusnej pochúťky. Minulý rok vyrobila 42 ton čierneho kaviáru – viac ako ktorákoľvek firma v Taliansku alebo Francúzsku a takmer toľko ako producenti v Číne.

 „Kedysi sme získavali klientov, ktorí nevedeli nájsť Poľsko na mape. Dnes sme na úplne inej úrovni,“ povedala Lakomiak-Winnicka.

Firma exportuje prevažne do Spojených arabských emirátov, USA, Francúzska a Dánska a zásobuje aj michelinské reštaurácie po celom svete.Maloobchodné ceny sa pohybujú od 1200 do 2400 eur za kilogram kaviáru z jesetera a do 8000 eur za albínsky druh.

Výzvou pre poľskú firmu, ako aj pre výrobcov na celom svete, je teraz boj proti mýtu, že pravý kaviár pochádza z Ruska. „Vezmite si akúkoľvek škatuľu kaviáru s nápisom Ruská tradícia alebo Ruská metóda a uvidíte, že na 99 % v skutočnosti nepochádza z Ruska,“ povedala Lakomiak-Winnicka.

 Tradične sa kaviár vyrábal z ikier divých jeseterov v Kaspickom a Čiernom mori u najznámejších producentov v Rusku a Iráne. Roky nadmerného rybolovu a znečistenia však spôsobili, že jeseterovi hrozí vyhynutie a teraz je chráneným druhom. Väčšina kaviáru tak v súčasnosti pochádza z rybích fariem a nemá nič spoločné s Ruskom. Spotrebitelia si však túto lahôdku stále spájajú s Ruskom, pričom mnohí zo solidarity s Ukrajinou už nechcú kupovať ruský kaviár.

„Klienti sa pre vojnu pýtajú na pôvod kaviáru,“ potvrdila Wiktoria Jerystova-Rostkowska, ktorá vlastní ruský obchod na okraji Varšavy. „Chcú dobrý kaviár, ale nemôže byť ruský,“ povedala a dodala, že ten jej pochádza z Nemecka.

Európska únia a USA zakázali ruský kaviár v rámci sankcií proti Moskve, no už predtým bolo prakticky nemožné ho kúpiť pre obmedzenia na ochranu divých jeseterov./agentury/

X X X

Prezidentka Čaputová navštívila železničiarov, hasičov a vodárenských pracovníkov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila počas Štedrého dňa železničiarov, hasičov a vodárenských pracovníkov. Všetkým poďakovala za celoročnú službu a rovnako aj za to, že netrávia Vianoce doma, ale v práci.

Hlava štátu o tom informovala na sociálnej sieti: „Pri týchto stretnutiach vždy cítim profesionalitu pracovníkov. Ako po zvyšok roka, aj v týchto dňoch zabezpečujú všetky základné služby, aby najväčšou starosťou nás ostatných bola rodinná pohoda,“ vyhlásila.

Doplnila, že v tomto čase myslí aj všetky ostatné profesie, ktoré sú v službe počas vianočných sviatkov. „Všetkým, ktorí dnes slúžia, zo srdca ďakujem,“ uviedla.

Pracujúcim, s ktorými sa stretla osobne, priniesla Čaputová sviatočné pečivo, ktoré napiekli zamestnanci s mentálnym znevýhodnením zo sociálneho podniku Bivio v Bratislave. „Verím, že im to chvíle strávené v práci aspoň trochu osladí,“ poznamenala prezidentka.

Zároveň poďakovala aj príslušníkom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ktorí podľa nej po celý rok odvádzajú kvalitnú a profesionálnu prácu, aktuality.sk

X X X

Dejan Lovren podal žalobu na médiá, ktoré ho obvinili zo sympatií k fašizmu

 Chorvátsky futbalista Dejan Lovren podal žalobu na médiá, ktoré ho obviňujú zo sympatií k fašizmu. Uviedol to portál 24.sata.hr.

Obranca na večierku po návrate Chorvátov z majstrovstiev sveta v Katare spieval pieseň „Ready for the Motherland“, ktorá je považovaná za hymnu chorvátskych nacionalistov.

Hráč sa odmietol za čin ospravedlniť. Futbalistu obvinili aj z používania nacistických gest. „Hanba pre noviny, ktoré píšu, že som ukázal fašistické pozdravy. Už som podal žaloby. Som patriot a reprezentujem svoju krajinu. Nikdy som nevyzýval k násiliu a nenávisti.“, aktuality.sk

X X X

 MS vo futbale 2022: Poslanec z Ománu ponúkol za Messiho bisht milión dolárov

Ománsky poslanec Ahmed Al-Barwani ponúkol argentínskemu futbalistovi Lionelovi Messimu milión dolárov za bisht, ktorý dostal po skončení finálového duelu na MS v Katare.

Tradičné arabské oblečenie mu dal katarský emir Tamim bin Hamad Al Thani tesne predtým, ako si Argentínčan v pozícii kapitána tímu prevzal zlatú trofej za triumf nad Francúzskom po 11 m rozstrele.

Messiho vyhlásili za najlepšieho hráča finálového zápasu a aj celého turnaja. Argentína vyhrala svetový šampionát po prvý raz od roku 1986. „V mene sultanátu Omán vám blahoželám k víťazstvu na majstrovstvách sveta. Arabský bisht je symbolom vznešenosti a múdrosti. Ponúkam vám za neho milión dolárov,“ napísal Al-Barwani na Twitteri.

Neskôr pre portál thenationalnews.com uviedol, že je ochotný o konečnej sume vyjednávať a dodal, že ak získa bisht, bude „vystavený na pripomenutie si tohto momentu hrdosti. Bol som na štadióne a sledoval som naživo moment, keď katarský emir odovzdal Messimu bisht. Tento moment ukázal svetu, že sme tu a toto je naša kultúra.“

X X X

Luis Suarez by sa mal stať novou posilou brazílskeho klubu

Uruguajský futbalista Luis Suarez by sa mal stať novou posilou brazílskeho klubu Gremio. Tridsaťpäťročný útočník je v pozícii voľného hráča, s novým zamestnávateľom by mal podpísať dvojročnú zmluvu. Informovali o tom viaceré juhoamerické médiá.

Naposledy pôsobil v uruguajskom tíme Nacional, v ktorom sa stal majstrom krajiny. V 12 zápasoch strelil päť gólov a pridal tri asistencie. Hovorca Gremia Paulo Calefi už skôr uviedol, že klub zatiaľ s futbalistom nekomunikoval, no má záujem o jeho služby a chystá sa s ním v blízkej budúcnosti dohodnúť, aktuality.sk

X X X

Francúzi nahnevali Marciniaka. Vybral mobil a ukázal, ako klamú

Poľský rozhodca Szymon Marciniak po prílete domov z majstrovstiev sveta v Katare 2022 reaguje na kritiku.

 Arbiter finálového zápasu, v ktorom Argentínčania vyhrali nad Francúzmi, čelil negatívnym reakciám za to, že pri druhom góle Lionela Messiho bolo na ihrisku niekoľko náhradníkov.

Podľa pravidiel gól nemal platiť, na čo sa Francúzi vehementne odvolávali. Dokonca spísali aj petíciu za opakovanie finálového duelu. Na tlačovej konferencii vytiahol podľa sport.pl telefón a ukázal novinárom fotografiu s jasným dôvetkom:

„Francúzi nespomenuli, že keď dal gól Kylian Mbappé, bolo na ihrisku sedem náhradníkov,“ reagoval Marciniak.

Štyridsaťjedenročný rodák z Plocku však priznal, že v zápase urobil chybu.„Som spokojný so svojim výkonom, ale jeden moment som nezvládol. Pri faule Marcosa Acunu som mal nechať Francúzsku výhodu. Situáciu som vyhodnotil zle,“ pripustil Marciniak./agentury/

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.