Cenzúru internetu, zákaz vychádzania či sledovanie telefónov. Ruská okupačná správa ukrajinskej Doneckej oblasti zavádza zákaz vychádzania či vojenskú cenzúru súkromnej komunikácie po internete či telefóne. Informujú o tom dnes ukrajinské médiá s odkazom na výnos šéfa samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DNR) Denise Pušilina. Cieľom je podľa výnosu zamedziť sabotážam a špionáži.
Výnos zavádza pre civilné obyvateľstvo zákaz vychádzania v pracovné dni od 23:00 do 4:00. Výnimku majú zo zákazu len zamestnanci v službách, ktoré musia fungovať nepretržite, aby nevznikli škody obyvateľstvu. Vonku sa budú môcť v nočných hodinách pohybovať aj vojaci a príslušníci bezpečnostných služieb.
Okupačné orgány na území ukrajinskej Doneckej oblasti tiež zakázali konanie zhromaždenia, protestov a mítingov, pokiaľ nedostanú povolenie od vojenských úradov. Dekrét zriaďuje kontrolné stanovište na hraniciach s dvoma susednými oblasťami, ktoré sú tiež pod kontrolou Moskvy – Luhanskou a Záporožskou.
Dekrét je datovaný 18. septembrom, okupačné orgány ho však zverejnili až dnes. Podľa ruskej agentúry TASS by mal začať platiť od budúceho týždňa.
Časť Doneckej oblasti od jari 2014 kontrolujú Moskvou podporovaní separatisti, ktorí na ovládnutom území vyhlásili svetom neuznávanú Doneckú ľudovú republiku. Tú spolu s troma ďalšími čiastočne okupovanými ukrajinskými regiónmi Rusko vlani na jeseň anektovalo. Kyjev ani Západ túto anexiu neuznávajú. V posledných mesiacoch sa ukrajinská armáda priblížila k oblastnej metropole Donecku./agentury/
X X X
Francúzsko vyhovie pučistom a odíde z Nigeru: Po veľvyslancovi aj 1 500 vojakov
Francúzsky veľvyslanec v Nigeri sa v nasledujúcich hodinách vráti do Francúzska. Dnes večer to v rozhovore s televíznou stanicou TF1 oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Nigerská vojenská junta, ktorá sa moci chopila v júli, rozhodla na konci augusta o vyhostení veľvyslanca Sylvaina Ittého. Paríž však rozhodnutie neuznal a svojho diplomata ponechal na mieste. Najneskôr do konca roka odíde podľa Macrona zo západoafrickej krajiny aj 1500 francúzskych vojakov.
Pred colnými úradmi v Niamey v Nigeri sedia príslušníci nigerskej národnej gardy.
„V nasledujúcich hodinách sa náš veľvyslanec v Nigeri vráti do Francúzska,“ uviedol francúzsky prezident s tým, že ide o samostatné rozhodnutie Paríža. Na konci augusta francúzske ministerstvo zahraničia uviedlo, že vláda pučistov nemá právomoc veľvyslanca vyhostiť. V polovici septembra Macron povedal, že diplomat je v krajine držaný pučistami ako rukojemník.
Nigerskí vojaci na konci júla zvrhli demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma a sami sa chopili moci. Ako jeden z dôvodov pre prevrat uviedli „zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu a zlé vládnutie“. Macron v rozhovore zopakoval, že Francúzsko aj naďalej uznáva ako hlavu štátu zosadeného prezidenta Bazouma.
Francúzsky prezident ďalej oznámil, že končí vojenská spolupráca Francúzska s Nigerom. „V najbližších týždňoch a mesiacoch“ preto podľa neho zo zeme odíde zhruba 1500 francúzskych vojakov umiestnených v africkej krajine. Dokončené má byť stiahnutie do konca tohto roka.
Odchod francúzskych vojakov už skôr požadovali pučisti, Paríž to zo začiatku odmietal. Niger bol do prevratu partnerom Západu v boji proti džihádistom v oblasti Sahelu. Francúzsko, USA či Nemecko sa z tohto dôvodu tiež podieľali na výcviku nigerských vládnych jednotiek. Vojenské junty sa v predchádzajúcich rokoch pučom zmocnili vlády aj v Mali a Burkina Fase. Po Nigeri sa vojaci chopili tento rok moci aj v Gabone./agentury/
X X X
Náš Vašo, s nami naveky, odkázal Elán a zverejnil posledný rozhovor s Patejdlom. Pozrite si ho exkluzívne s Pravdou
Prekvapivá a nečakaná bola smrť slovenského hudobníka a speváka Vaša Patejdla. Skupina Elán, s ktorou ho spájalo niekoľko dekád, zverejnila jeho posledný rozhovor.
Interview vzniklo koncom marca tohto roka a Vašo Patejdl v ňom odpovedá na všemožné otázky. Okrem tých, ako trávil čas počas pandémie covidu aj otázky na hudobnú inšpiráciu či na to, či sa tešil na návrat na hudobné pódia. Patejdl hovoril aj o období, keď na niekoľko rokov odišiel z Elánu aj o návrate ku svojim bývalým kolegom, ktorí mu po rokoch začali chýbať.
„Ahoj kamaráti, zverejňujeme posledný autentický rozhovor s našim Vašom, ktorý pre vás natočil 28.3.2023 v rámci spoločného dňa fotenia pre dnes už vypredané koncerty Elán 70,“ odkázala ku zverejnenému rozhovoru populárna slovenská kapela./agentury/
X X X
Hlavné priority v obrane: Kto chce vystúpiť z NATO a kto by na armádu dával menej?
Kým úradnícky minister hovorí o revolučných zmenách a potrebe pokračovať v rozbehnutom, vrátane podpory Ukrajiny, niektoré politické subjekty sa v kampani prezentujú nápadmi o vystúpení z NATO či zoštíhlení rozpočtu. V pláne majú hĺbkový audit a jedna zo strán by chcela Ozbrojené sily premenovať. Aké plány majú s rezortom obrany po voľbách politické strany a hnutia? Čo budú prvé veci, do ktorých sa pustia?
Denník Pravda sa v rámci predvolebného seriálu pozrel aj na oblasť obrany. Oslovil úradníckeho ministra, experta na obranu a do tretice aj politické subjekty. Kandidujúcich strán sa Pravda pýtala na priority v obrane aj opatrenia, ktoré by chceli presadiť ako prvé. V rámci ankety sme zaslali rovnaké otázky deviatim politickým subjektom, ktoré podľa prieskumov majú sympatie viac ako dvoch percent voličov. Tri z nich – Smer-SD, Sme rodina a OĽaNO – v stanovenom čase na otázky neodpovedali. Odpovede strán, ktoré odpovedali, si môžete vyklikať nižšie.
Zmeny sa odrazia v hodnotení NATO
Rezort obrany prevzal v roku 2020 po Petrovi Gajdošovi zo Slovenskej národnej strany (SNS) Jaroslav Naď (Demokrati, predtým OĽaNO). Po páde vlády Eduarda Hegera a vymenovaní úradníckej vlády prevzal ministerský post Martin Sklenár. V rezorte nebol nováčikom, pretože dovtedy pôsobil na pozícii generálneho riaditeľa Sekcie obrannej politiky Ministerstva obrany.
„Výzvou bolo pre mňa osobne zachovanie kontinuity smerovania, efektivity a tempa, v akom rezort fungoval za uplynulé takmer tri roky,“ uviedol pre Pravdu. Volebné obdobie 2020 až 2023 zhodnotil ako úspešné k čomu prispeli „revolučné zmeny“.
Prvý rok sa niesol v znamení pandémie a zdedeného stavu v rezorte. Kľúčovou udalosťou toho nasledujúceho bola zase evakuácia z Afganistanu a štart modernizácie. „Napokon uplynulý rok bol a je jednoznačne o posilňovaní obrany SR, modernizácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) a súbežne o pevnom spojenectve a podpore obeti agresie, napadnutého suseda – Ukrajiny,“ skonštatoval.
Posledné tri roky bolo zásadné pre rozvoj rezortu aj podľa odborníka na obranu Petra Bátora, ktorý je členom Stálej delegácie pri NATO. „Porovnať sa dajú snáď len s predvstupovým obdobím do Aliancie. V obrane sa urobilo viac ako snáď za celú dekádu predtým. Toto hodnotenie bude odrazené aj v hodnotení NATO,“ uviedol.
Tri pozitívne udalosti podľa úradníckeho ministra: modernizácia, posilnenie obrany – spojenci, legislatívny, strategický a plánovací rámec.
Tri pozitívne udalosti podľa odborníka: vyššie investície a možnosť obstarať novú techniku, modernizačné projekty, investície do vojakov, infraštruktúry, kasární, pomoc zo zahraničia ako výmena za pomoc Ukrajine (tanky, protivzdušná obrana (PVO), zľavy na nové vybavenie vyšší medzinárodný kredit za postoj k ruskej agresii na Ukrajine žiadne škandály z prostredia vojenskej spravodajskej služby.
Významným krokom bola podľa Sklenára najmä modernizácia armádnej techniky, vrátane obstarávania novej kolesovej a pásovej techniky – Patria, CV-90 či delostreleckých systémov, no doriešiť museli aj nedostatky z minulosti ako dovybavenie vrtuľníkov UH-60 M Black Hawk. Armáde postupne prichádzajú aj tanky Leopard. Slovensko je bližšie k stíhačkám F-16, ale aj k obstaraniu PVO. „Slovenská republika sa týmito krokmi začala odpútavať od zastaranej sovietskej techniky smerom k moderným ozbrojeným silám,“ skonštatoval minister.
Za úspech pokladá aj to, že vlani zregrutovali najväčší počet ľudí za posledných desať rokov. Bátor v tomto prípade vníma nedostatky. Myslí, že aj napriek snahe nie sú OS SR personálne naplnené tak, ako by si to zaslúžili. Sklenár doplnila, že hlavnou výzvou budú predovšetkým špecializované odbornosti, v ktorých musí rezort obrany efektívne konkurovať súkromnému sektoru.
Ako NATO ochráni slovenské nebo? Vysvetľuje minister obrany
Obranyschopnosť Slovenska posilnilo podľa Sklenára aj prijatie Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO. Nie je to „len“ technika, čo rezortu pomáha napredovať. Za zásadnú považuje novelu zákona o OS SR, ktorá začlenila Slovensko do systému obrany východného krídla NATO.
Súčasná „veľká modernizácia“ je zarámcovaná aj novými dokumentmi, a preto nie je živelným procesom, ale výsledkom plánovania, uviedol minister. „Okrem toho bol aktualizovaný Plán použitia OS SR v čase vojny, ktorý berie do úvahy aj poučenia z rusko-ukrajinskej vojny a celkovo zvyšuje úroveň pripravenosti štátu na obranu,“ dodal.
Šetrenie by bolo nezodpovedné
Do problémov sa rezort obrany dostal najmä pre jeho dlhodobé podfinancovanie. Ani po rokoch, ktoré mu priali, by nemal zaspať na vavrínoch. Armádu potrebuje Slovensko urýchlene rozvíjať tak, aby bola moderná a dobre vycvičená. „Preto treba dotiahnuť prezbrojenie pozemných jednotiek a zabezpečiť ich výcvik s modernou výzbrojou. Na to je nutné udržať stabilný obranný rozpočet na úrovni minimálne 2 percent z HDP a z nich vyčleňovať aspoň 20 percent na hlavnú výzbroj a techniku a súvisiaci výskum podľa kritérií NATO,“ vyzdvihol. Šetrenie na obrane by bolo nezodpovedné aj pre situáciu na Ukrajine.
Tri problematické oblasti podľa úradníckeho ministra: dotiahnutie modernizačných projektov a znižovanie investičného dlhu spôsobeného rokmi podfinancovania rezortu obrany, personál,
Priamy vplyv na našu bezpečnosť bude mať výsledok vojny na Ukrajine. V podpore susedov, vrátane výcviku ukrajinských vojakov, by sme preto podľa Sklenára nemali ustať.
Nová vláda by si mala podľa odborníka Bátora dať záležať na tom, aby doťahovala veci do konca. „Okamžite po sformovaní novej vlády bude potrebné pokračovať v dobudovaní ťažkej mechanizovanej brigády a to praktickými krokmi – začať posledné obstarávania čo možno najskôr a vyčleniť na to potrebné zdroje. Budú to nemalé zdroje, ale toto je jediné riešenie, ktoré musíme prijať,“ zdôraznil.
X X X
Potrebuje Slovensko povinnú vojenskú službu? Vysvetľuje minister obrany Sklenár
Poľaviť by sa nemalo ani v spoločných cvičeniach so spojencami v zahraničí. Dotiahnuť bude treba aj novú protivzdušnú a protiraketovú obranu. „A poslednú by som vyzdvihol schopnosť prijať zahraničných vojakov, ak to bude potrebné. Mať pre nich vytvorené podmienky na ich pôsobenie na Slovensku – od ubytovacích kapacít až po poslednú infraštruktúru,“ dodal.
So Sklenárom sa zhoduje, že základom sú zdroje, teda dve percentá HDP na obranu. Na sanovanie obrany bude treba však viac. „Dohoda naprieč politickým spektrom o stabilnom financovaní našej obrany by bola ideálnym riešením, aj keď som si vedomý, že toto je skôr z oblasti zbožných prianí,“ podotkol Bátor.
X Čo by minister odkázal budúcej vláde?
„Vláda by na prvom mieste mala zachovať súčasné zameranie zahraničnej a obrannej politiky v rámci nastavenej euroatlantickej orientácie. Tá predstavuje základné bezpečnostné a obranné ukotvenie SR. To sa v súčasnosti na pozadí prebiehajúcej rusko-ukrajinskej vojny ukazuje ako stále dôležitejšie. Aj preto by nová vláda pokračovať v trende udržateľného zvyšovania obranných výdavkov. V tejto oblasti by rozhodne nemala šetriť, pretože šetriť na poistke štátu sa ešte nikomu neoplatilo. V neposlednom rade by som rád apeloval na zachovanie demokratickej kontroly Ozbrojených síl SR – verím, že len preventívne,“ uviedol dosluhujúci minister obrany Martin Sklenár./agentury/
X X X
Igor Matovič obvinil Richarda Sulíka a Janu Bittó Cigánikovú, že sa riadili inštrukciami Jaroslava Haščáka. Ďalší zúfalý pokus, tvrdí predseda SaS
Líder Obyčajných ľudí Matovič ukázal časť komunikácie medzi Richardom Sulíkom a Jaroslavom Haščákom, ktorú získal od neznámej osoby. Údajne je v predaji aj kompletná záloha telefónu šéfa SaS.
Igor Matovič na konci roka 2022 verejne vyhlásil, že má dôkazy o korupcii Richarda Sulíka a plánuje ich zverejniť počas predvolebnej kampane. Po mesiacoch ticha prišiel šéf OĽaNO s úryvkami údajnej komunikácie Sulíka a finančníka Jaroslava Haščáka, ktoré majú podľa Matoviča dokazovať, že Sulík „konal v prospech mafie“.
Haščák mal podľa správ Sulíka inštruovať v argumentácii pri riešení dofinancovania zdravotných poisťovní. Za to mal Haščák ako jeden z partnerov spoločnosti Penta zabezpečiť pre SaS publicitu v médiách. Penta vlastní vydavateľský dom News and Media Holding.
Sulík reagoval, že sú to len „okydávačky”, že Matovič je manipulátor a toto je jeho ďalší zúfalý pokus, ako zaujať. Komunikáciu s Haščákom však nepotvrdil ani nepoprel.
„Povedal som si, že sa nebudem vyjadrovať k tomuto vôbec. Igor Matovič si na toto výdatné kúpanie sa v bahne, vystačí sám. Nebudem sa vyjadrovať k obsahu môjho mobilu,“ povedal predseda SaS.
Hovorí, že pre neho je táto záležitosť uzatvorená a nebude odpovedať na otázky. Väčšinu času sa venoval vysvetľovaniu, prečo SaS v zdravotníctve konala tak, ako konala.
Podvečer mal Sulík aj stranícku predvolebnú diskusiu, na ktorej sa ho na situáciu pýtal aj moderátor Ludwig Bagin. Ani tam sa však verejnosť viac nedozvedela. „Odmietam sa kúpať v bahne Igora Matoviča. On sa tam cíti ako ryba vo vode, jemu je tam dobre v tých fekáliách, ale ja to robiť nebudem,” uzavrel líder SaS.
Reakciu poslal aj Haščák, no v dlhom stanovisku sa k pravosti správ nevyjadril.
Matovič: je to verejný záujem
Haščák mal podľa zverejnenej komunikácie písať na prelome septembra a októbra 2020 vtedajšiemu vicepremiérovi Sulíkovi o tom, že považuje návrh na spôsob dofinancovania zdravotníckeho sektora za hlúpy a nepremyslený. Následne ho mal Sulík žiadať o argumenty, ktoré by mohol predniesť na rokovaní vlády.
Argumentáciu mal zaslať aj jeho straníckej kolegyni, poslankyni Jane Bittó Cigánikovej (vtedy predsedníčke parlamentného zdravotníckeho výboru), aby ju mohla mať na zasadnutí koaličnej rady.
„Slúžka mafie, slúžka Penty, slúžka Jaroslava Haščáka,“ hovoril dnes o Cigánikovej Matovič.
Podľa prepisu potom Sulík žiadal pre ňu väčší priestor „vrátane milého PR“. Za žiadosťou o PR vidí Matovič články o poslankyni v médiách, ktoré vlastní finančná skupina Penta. Haščák bol jedným z partnerov finančnej skupiny. Koncom roka 2020 na jej čele skončil.
Sulík a Bittó Cigániková podľa Matoviča vyvíjali tlak v koalícii, aby sa peniaze rozdelili a časť šla aj do súkromných zdravotných poisťovní vrátane poisťovne Dôvera, ktorá spadá pod Pentu. Strana SaS sa podľa lídra OĽaNO preto aj vyhrážala odchodom z koalície. Dodal, že SaS tiež tlačila na odchod Mareka Krajčího z postu ministra zdravotníctva.
„Právo Richarda Sulíka na ochranu jeho súkromnej komunikácie s Haščákom považujem za slabšie ako verejný záujem,“ povedal Matovič k tomu, prečo sa rozhodol zverejniť komunikáciu, ktorú získal. Dodal, že celá záloha komunikácie Sulíka mu bola ponúknutá za milión eur, no nič nezaplatil, iba si vyžiadal kópiu state o komunikácii s Haščákom.
Slovná prestrelka
Na jeseň v roku 2020 sa naozaj riešilo dofinancovanie zdravotníckeho sektora. Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí však navrhoval dofinancovať iba štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a to celkovo 300 miliónmi eur. Aj keď tento pokus zablokovala SaS, nakoniec štátnej poisťovni išlo takmer 200 miliónov eur. V októbri vláda odsúhlasila pre VšZP 100 miliónov eur a následne v novembri ďalších 98 miliónov eur. Finančnú injekciu dostala cez zvýšenie základného imania. Súkromné zdravotné poisťovne Dôvera aj Union tento krok označili za „neférový“.
Pri novembrovom schvaľovaní došlo aj k slovnej prestrelke medzi Matovičom, vtedy ako premiérom a poslankyňou Bittó Cigánikovou.
Bittó Cigániková prišla na Úrad vlády s tým, že má viacero výhrad – že štát prispeje len na poistencov VšZP a že sa to udialo narýchlo. SaS mala vlastný návrh, ktorý by znamenal dofinancovanie všetkých zdravotných poisťovní a to cez platbu za poistencov štátu.
„Je verejným tajomstvom, že pani Cigániková je ťažký lobista finančnej skupiny Penta, dlhodobý a dlhoročný,“ reagoval vtedy na poslankyňu SaS Matovič.
Vyššie zisky
Matovič dnes vytiahol aj jeden článok, ktorý bol uverejnený v médiu Penty o Bittó Cigánikovej. Podľa neho išlo o promo, ktorým sa jej odvďačili.
Článok bol podľa neho zverejnený v deň, keď poslankyňa SaS predložila do parlamentu návrh, „ktorým navrhla zvýšiť zisky súkromnej zdravotnej poisťovne Penty o sto percent“.
Bittó Cigániková predložila do Národnej rady novelu zákona, ktorá by od januára budúceho roka umožnila nielen Dôvere, ale všetkým zdravotným poisťovniam dosiahnuť vyšší zisk.
Okrem jedného percenta, ktoré si ako zisk môžu poisťovne vyplatiť, by si ho mohli zvýšiť o ďalšie percento, ale len ak by splnili kritériá kvality.
Sulík hovorí, že proti dofinancovaniu VšZP boli preto, že je to bezodná diera. „To, že sme chceli, aby to išlo cez poistencov štátu, teda cez všetky poisťovne rovnako, to bolo naše poctivé riešenie,“ povedal Sulík.
Čo sa týka návrhu, ktorý zvyšoval zisky poisťovní, Sulík hovorí, že si len osvojili návrh, ktorý predkladal ešte Eduard Heger ako premiér, ale jemu neprešiel. Cigániková podľa neho predložila návrh s tým istým textom, ako ho predkladal expremiér.
A to, aby zisk poisťovní nebol iba jedno percento natvrdo, ale aby bol jedno percento natvrdo plus druhé, ak plnia ukazovatele.
„Ak si robia riadne svoju robotu, tak môžu mať vyšší zisk. Toto je správne aj keď majiteľ sa volá Haščák. Za týmto budem vždy stáť, kto si robí robotu kvalitne, nech je lepšie odmenený,“ povedal Sulík.
Bittó Cigániková na sociálnej sieti reagovala, že pravidelne komunikuje so zástupcami všetkých zdravotných poisťovní, ako aj so zástupcami nemocníc, ambulancií, pacientskych organizácií, lekárov, sestier a iných zdravotníckych povolaní, farmafiriem či analytikov.
„Je to totiž moja práca a ich stanoviská bežne používam a potrebujem. Tak by to mali robiť všetci politici, nenavrhovali by potom škodlivé hlúposti. Od nikoho za to nič nepýtam ani nedostávam, okrem útokov pár zákerných ľudí, ktorí nič iné nedokážu,“ napísala.
Milión
Igor Matovič uviedol, že komunikáciu Sulíka a Haščáka získal od niekoho, kto mal celú zálohu telefónu šéfa SaS a ponúkal ju „po Bratislave“ na predaj, pretože ho údajne „podviedol“.
„Trvalo to dlhšie, ale nakoniec som sa k zálohe, ktorá bola vytvorená v októbri 2020 dostal a mal som možnosť si prejsť podľa kľúčových slov komunikácie, ktoré na nich boli,“ opisuje šéf OĽaNO s tým, že za komunikáciu nezaplatil. Pýtať si za ňu mali totiž milión eur, čo odmietol dať a údajne je stále v predaji. Predajca mu však dovolili skopírovať si jednu časť, za ktorú nezaplatil.
Matovič však nevedel potvrdiť pravosť komunikácie a jej pravdivosť chce dokázať detektorom lži, na ktorý pozval Richarda Sulíka.
Reakciu poslal do médií aj Hačšák v zastúpení advokáta Martina Škublu. K samotným správam sa ale nevyjadril, venoval sa len miliónovej ponuke.
„Očakávame, že polícia bude postupovať podobne razantne ako v Haščákovom prípade a bez meškania začne trestné stíhanie pre korupciu, prípadne iné trestné činy, ktorých sa dopustila osoba, adresujúca Igorovi Matovičovi miliónovú ponuku, ako aj pre neoznámenie tohto trestného činu zo strany Igora Matoviča polícii. Veď o danom trestnom čine Igor M. vie (ak si teda ako zvyčajne zase iba nevymýšľa) už viac ako trištvrte roka,“ uviedol Škubla.
Propaganda?
Podľa Matoviča sa Haščák odplatil SaS, ale aj Smeru, Hlasu, SNS a Sme rodine vydávaním bezplatných novín Plus 1 deň Špeciál. „Čistá stranícka propaganda strán, ktoré som spomenul… tlačil som takéto noviny, na tom som mal postavený celý rodinný biznis a distribuoval som ich do schránok. Viem odhadnúť, koľko také niečo stojí. Náklady na to, čo doteraz produkoval Haščák do schránok čisto za účelom, aby robil propagandu týmto stranám, ktoré mu hlasovali za ten zlodejský zákon, za ten rok odhadujem na približne tri milióny eur,“ povedal Matovič.
Jaroslav Haščák je spájaný s kauzou Gorila, pre ktorú čelil v decembri roku 2020 obvineniu. Generálna prokuratúra ho neskôr zrušila.
Zverejnená časť údajnej komunikácie
30. septembra 2020
Haščák: „Ahoj Richard. Od nášho šéfa Dôvery som dostal info, že dnes na vládu Matovič predloží návrh na dofinancovanie sektoru spôsobom nie cez navyšovanie platby za poistencov štátu, ale cez navýšenie kapitálu vo VŠZP. Pokladám to za hlúpy a nepremyslený akt pomsty Matoviča voči Pente.
Sulík: Sedím na vláde a musel by som odísť, kebyže chcem hovoriť. Preto ak môžeš, napíš mi hlavné argumenty sem, prednesiem to. Tento bod ešte nebol.
3. októbra 2020
Sulík: Ahoj, asi vieš, že som to stopol na vláde s tým, že to prejdeme na koaličnej rade. Ak máš argumentáciu, daj ju prosím ťa Jane. Zavolám ju na koaličnú radu v pondelok.
Haščák: Dobré ráno. Áno viem. Máme všetko pripravené. Doručíme jej to. Kedy presne v pondelok by mala byť koaličná rada? Stačí, ak jej to dáme v pondelok ráno?
Haščák: A dík za poisťovne. Vážim si vašu konzistentnosť.
Sulík: Za poisťovne nemáš čo ďakovať. Ďakuj Jane Cigánikovej. Tá zabojovala a mohli by ste jej dať väčší priestor všeobecne, vrátane milého PR. Konzistentná v postojoch je najmä ona.
Haščák: Určite dáme. Idem na to dozrieť osobne, aktuality.sk
X X X
Spoločnosť nemá právo vedieť detaily znásilnenia. Komunikácia polície o prípade študentky ma zamrzela
Máme mylnú predstavu, že znásilnenia sa dejú len v tmavom parku. Veľmi málo ľudí si uvedomuje, že za 88 percent z nich je zodpovedná osoba, ktorú obeť pozná, hovorí právnička z projektu Zastavme násilie.
Minulotýždňový prípad zmiznutej študentky opäť upriamil pozornosť na sexuálne násilie na ženách. To sa stále spája s množstvom predsudkov. „Hľadáme, čo obeť spravila zle, ktoré z pravidiel porušila. Bola sama v noci v parku? Mala príliš krátku sukňu? Je to mylná predstava o tom, ako vyzerá sexuálne násilie,“ hovorí Barbora Burajová z Koordinačno–metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie, ktoré stojí za projektom Zastavmenasilie.sk.
Len zlomok žien sexuálne zneužitie nahlási na polícii. Boja sa násilníka, hanbia sa za to, čo sa stalo, a mnohé len nemajú silu na to, aby sa pred spoločnosťou či políciou obhajovali. „Boja sa obvinenia, že si to spôsobili samy. Veď napokon ide o udalosť, kde je len obeť a páchateľ. Absentuje aj dôvera v inštitúcie štátu a políciu,“ vysvetľuje Burajová.
X Minulý týždeň Slovenskom rezonoval prípad zmiznutej študentky Sone. Zvládli médiá komunikáciu o ňom?
Obete by v zásade mali zostať anonymné a akékoľvek detaily umožňujúce ich identifikáciu by mali zostať skryté. Tento prípad bol špecifický tým, že predtým bolo vyhlásené pátranie, kde sa odkryla jej identita a tvár na sociálnych sieťach. Komunikácia okolo prípadu nebola šťastná, ale do určitej miery je podľa mňa vysvetliteľná.
Jej blízki požiadali o pomoc verejnosť a už v tomto momente sa odkryla jej identita. Následná komunikácia niektorých médií, ktorá čoraz viac odhaľovala súkromie študentky a detaily prípadu, obsahovala dohady a špekulácie. To už ospravedlniteľné nie je.
X A polícia?
Pozitívne je, že polícia poďakovala verejnosti za spoluprácu pri hľadaní zmiznutej mladej ženy. Prvotná komunikácia polície ma však zamrzela. Zarazilo ma, že zverejnili fakt, že bola znásilnená.
Rozhodnutie o zverejnení takejto skutočnosti má mať vždy plne v rukách obeť. Osobitne ak už unikli informácie, na základe ktorých je možné ju identifikovať. Polícia skôr mala oznámiť, že sa študentka našla, je v bezpečí a v záujme jej ochrany nebudú informovať o podrobnostiach prípadu.
X V komentároch na sociálnych sieťach sa často objavovali aj tvrdenia, že ľudia majú právo vedieť, čo sa so Soňou stalo. Majú?
Nemyslím si, že verejnosť má právo vedieť, čo sa udialo, skôr ide o senzáciechtivosť. Prvoradá je vždy ochrana obete. Záujem na informovaní verejnosti by mohol existovať v prípade, že by stále pretrvávalo nebezpečenstvo aj pre iných ľudí.
Aj v takom prípade by sa informácie mali dotýkať opatrení na zvyšovanie bezpečia, nie detailov o osobe. Veď ak chceme vedieť viac o násilí, môžeme sa to dozvedieť z filmov, kníh či z faktických reportáží.
X „Chúďa, stále ju niekto rieši, bude sa to s ňou ťahať celý život. Skôr by som zverejnil jeho meno a fotku, nech má hanbu do konca života.“ Takto znel jeden z komentárov na sociálnych sieťach. Upozornil na jeden závažný problém, že na Slovensku sa často hovorí skôr o obeti než o páchateľovi.
Pri medializácii trestných činov spojených s intímnymi vzťahmi sa vždy rozoberá skôr obeť než páchateľ. Napokon, skôr sa vie o obeti ako o páchateľovi. V tomto konkrétnom prípade sa rozoberal aj páchateľ, pretože ho veľmi skoro zadržali.
X To spustilo lavínu útokov na záchranárov. Komentujúci na sociálnych sieťach ich ostro napádali a znevažovali ich prácu, ako keby ich hodili do jedného vreca s možným páchateľom.
Takéto zovšeobecňovanie rozhodne nie je správne a je legitímne, že sa proti tomu záchranári ohradili. Mňa skôr zaujalo, že veľmi málo hovoríme o tom, aké postupy máme na prevenciu sexuálneho obťažovania a násilia, najmä pri profesiách, ktoré sa dostávajú do veľmi intímneho kontaktu s ľuďmi.
Mali by sme sa zamyslieť, či naše inštitúcie majú dostatočne upravené mechanizmy na prevenciu a vysporiadanie sa s prípadmi nevhodného správania sa alebo násilia.
X Je na Slovensku téma sexuálneho násilia stále ešte tabu, alebo už o nej začíname viac hovoriť?
Myslím si, že už vieme hovoriť o prítomnosti sexuálneho násilia, ale nenaučili sme sa ešte úplne dokonale o ňom rozprávať. Ešte menej vieme bez predsudkov a mýtov hovoriť o preživších a páchateľoch.
Je pozitívne, že je čoraz viac iniciatív na podporu vzťahovej a sexuálnej výchovy a iných aktivít na prevenciu sexuálneho obťažovania a násilia. No ešte máme pred sebou dlhú cestu, aby sme sa ako spoločnosť naučili otvorene a férovo rozprávať o týchto veciach.
X Kľúčové je, aby sa obete násilie nebáli nahlásiť. Pomáha tomu medializácia?
Medializácia spojená s odhalením identity alebo zverejňovaním detailov prípadu určite môže obete odrádzať od ohlásenia útoku.
X Na Slovensku je nahlásený len zlomok znásilnení. Čo môže byť ešte za tým, že sa obete rozhodnú sexuálne násilie radšej nenahlásiť?
Boja sa obvinenia, že si to spôsobili samy. Veď napokon ide o udalosť, kde je len obeť a páchateľ. Cítia tiež hanbu a nikomu sa nezdôveria. Absentuje aj dôvera v inštitúcie štátu a políciu. Tak ako v populácii aj v polícii, na prokuratúre a súdoch, sú ľudia s predsudkami. V roku 2017 sme robili výskum o postojoch vyšetrovateľov policajného zboru k násiliu na ženách. Až 40 percent z nich verilo rôznym stereotypom o sexuálnom násilí.
Trestné konanie je navyše náročnejšie pre obeť, ako pre páchateľa. Ten napríklad môže odmietnuť vypovedať, ale obeť musí vypovedať ako svedok a pritom nesmie nič zamlčať. Podrobiť sa musí aj znaleckému vyšetrovaniu, či už zdravotnej prehliadke alebo psychologickému posudzovaniu, a to častokrát aj opakovane. Mnoho obetí nemá právne zastúpenie a nemusí tak rozumieť, čo sa počas konania deje.
X Čo by sme mali zmeniť, aby sa obete sexuálneho násilia nebáli ukázať prstom na páchateľa?
Mali by sme zlepšiť prístup k obetiam tak, aby cítili aj procesnú spravodlivosť a postupovalo sa s ohľadom na ich potreby. Je to dôležité pre úspešnosť trestného stíhania, pretože vyčerpaná obeť môže napokon v konaní prestať spolupracovať.
X Takisto sa môže báť odsúdenia a nechce mať nálepku sexuálne zneužitej obete. Má spoločnosť ešte stále tendenciu ich takto nálepkovať?
Nálepka je výsledkom nášho stereotypného uvažovania: ak sa správam slušne a dodržiavam všetky spoločenské normy, tak sa mi nič zlé nestane. Pri obetiach je to psychologický obranný mechanizmus, ktorý máme všetci. Vieme, že nežijeme v úplne bezpečnom svete, a naučili sme sa, že ak dodržiavame pravidlá, tak eliminujeme riziko.
X Takže ak sa niečo stane, hľadáme porušenie pomyselných pravidiel?
Presne tak, máme tendenciu hľadať, ktoré z pravidiel obeť porušila. Pritom si potvrdzujeme vlastnú predstavu o tom, že sme v bezpečí, pretože sa správe inak, ako obeť. Bola sama v noci v parku? Mala príliš krátku sukňu? Bola opitá alebo iným spôsobom intoxikovaná? Je to mylná predstava o tom, ako vyzerá sexuálne násilie, kto ho pácha, za akých okolností a kto sú jeho obete.
X Vieme ako spoločnosť, čo je vlastne sexuálne násilie? Z toho, čo hovoríte, to vyzerá tak, že máme výrazne medzery.
Máme predstavu o tom, že znásilnenie sa deje v tmavom a temnom parku a páchatelia sú neznámi. Za 88 percent znásilnení je pritom zodpovedná osoba, ktorú obeť pozná. Môže to byť partner, bývalý kolega, kamarát alebo známy. Nie je to ten cudzí pán v noci v parku. Väčšina znásilnení je navyše spáchaná v domácom prostredí.
Ešte v roku 2014 Jen Brockman a Dr. Mary Wyandt-Hiebert spravili výstavu, ktorá ukazovala, čo mali preživší oblečené v čase sexuálneho útoku. Väčšina obetí mala na sebe športovú súpravu, školskú či pracovnú uniformu. To absolútne vyvracia mýty, že znásilnenie je spojené s vyzývavým oblečením a správaním.
X Aj keby žena išla po ulici v plavkách, nikomu to nedáva právo jej ublížiť.
Jednoznačne máte pravdu. Náš pohľad na mužskú sexualitu je tiež stereotypný. Je výbušná, neovládateľná. S tým súvisí otázka, či sa muž vôbec dokáže udržať. Vidíme to aj pri stíhaní prípadov sexuálneho násilia, kde sa ešte aj v súčasnosti táto okolnosť zohľadňuje. Navyše ak je páchateľ stíhaný prvýkrát, môže sa stať, že mu mimoriadne znížia trest.
X No nie každý prípad znásilnenia je potrestaný. Spoločnosť veľakrát škatuľkuje a otvorenie povie, že si za to obete môžu samy.
S týmto sa stretávame nielen pri obetiach sexuálneho násilia, ale aj pri obetiach násilia v partnerských vzťahoch a domáceho násilia. Obete veľakrát hľadajú, čo mali spraviť inak, aby k násiliu neprišlo. Zvaľovanie viny za násilie je aj súčasťou stratégie páchateľa, a preto musím pripomenúť, že o násilí rozhoduje páchateľ. Jeho motívom je snaha ovládať, kontrolovať a násilie je prostriedok, ktorým to dosiahne.
Niektoré štúdie upozorňujú na fakt, že páchatelia si zámerne vyberú obeť, ktorá sa javí utiahnuto, nie je sebavedomá, pretože predpokladajú, že ju ľahšie zastrašia. Zároveň to nie je typ, ktorý by páchateľa provokoval vyzývavým správaním.
X To, že za znásilnenie môže vyzývavé správanie, je však len jedným z mnohých predsudkov, s ktorými sa obete stretávajú.
Veľmi častým predsudkom je, že žena si násilie vymýšľa, pretože chce niečo získať. Je tu veľmi starodávna predstava o ženách, ktoré využívajú sexualitu, aby mužmi manipulovali. Ďalším predsudkom je, že žena len preháňa a nebolo to nič vážne. Spája sa to s predstavou, že ženy sú hysterické a precitlivené. No a napokon ženám chýba zmysel pre humor, keď nerozumejú sexistickým vtipom.
X Obeťami násilia však nie sú len ženy, ale aj muži. Nemajú ešte ťažšiu situáciu oproti ženám? V zmysle, že predsudky voči nim sú ešte silnejšie.
Rodové stereotypy poškodzujú aj mužov a viktimizácia partnerským alebo sexuálnym násilím odporuje predstave tradičnej mužnosti. Muži, ktorí zažívajú násilie, určite môžu čeliť vyššej miere predsudkov. V osobitne zraniteľnej situácii sú queer ľudia. Takéto obavy by mohli inštitúcie zmierniť komunikáciou o akceptácii sexuálnych menšín a odmietaní stereotypného uvažovania o mužoch a ženách. Na Slovensku musíme tiež investovať zdroje do systému podporných služieb.
X Ako dlho ešte budeme prehliadať sexuálne násilie?
Osobne som optimistickejšia. Ženy a dievčatá sa čoraz viac ozývajú a násilie už nie je tabu, hovorí a píše sa ňom. Aj keď by som rada videla rastúce čísla stíhaných prípadov, za najdôležitejšie pre obete považujem to, že sa zo svojou skúsenosťou zdôveria a nájdu podporu.
Dôraznejšie sa komunikuje aj neprijateľnosť sexuálneho obťažovania. Väčšina vysokých škôl prijala predpisy pre túto oblasť a majú kontaktnú osobu pre nahlasovanie prípadov. Myslím si, že takéto kroky budú vytvárať väčší tlak na uznanie skutočnosti, že sexuálne násilie a obťažovanie sú dennodennou realitou pre mnohé dievčatá a ženy. Zároveň aj zintenzívnia úsilie o to, aby mali obete istotu, že oznámenia násilia ich nepoškodí a prípad polícia vyrieši, aktuality.sk
X X X
Londýnski policajti sa po zabití mladíka húfne zriekajú strelných zbraní
Viacero londýnskych policajtov sa rozhodlo odovzdať povolenie nosiť zbraň po obvinený jedného z nich z vraždy 24-ročného černocha. Informoval o tom v nedeľu hovorca Londýnskej metropolitnej polície (MPS). TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Britská polícia sa zhromažďuje pred vstupom na štadión Oak Stand Kenilworth Road, ktorý je domovom Luton Town, pred futbalovým zápasom anglickej Premier League medzi Luton Town a West Ham United v anglickom Lutone v piatok 1. septembra 2023.
„Viacerí policajní dôstojníci sa rozhodli vzdať sa výkonu svojej zbrojnej povinnosti,“ uviedol hovorca MPS s tým, že za posledných 48 hodín k nim pribudli ďalší. Podľa BBC odovzdalo povolenie nosiť strelnú zbraň počas výkonu služby už viac ako 100 londýnskych policajtov.
Policajti v Británii zvyčajne nie sú ozbrojení, právo nosiť zbraň má len malá časť príslušníkov policajného zboru po absolvovaní príslušného výcviku. Takto vycvičení policajti bývajú nasadzovaní na ochranu dôležitých objektov vrátane parlamentu, diplomatických misií či letísk.
Obava o kolegov i rodiny
Nový spôsob policajného protestu prišiel po minulotýždňovom obvinení policajného dôstojníka. Vlani v septembri počas služby smrteľne postrelil do hlavy 24-ročného muža v juhovýchodnej časti Londýna. Muž po niekoľkých hodín zomrel.
„Mnohí (policajti) sa obávajú, ako toto obvinenie ovplyvní ich, ich kolegov a ich rodiny. Obávajú sa, že to signalizuje posun v spôsobe, akým sa budú posudzovať ich rozhodnutia v najnáročnejších situáciách,“ poznamenal hovorca MPS.
Obvinený dôstojník na základe žiadosti o zachovanie anonymity je označovaný len ako NX121. Po vznesení obvinenia ho súd prepustil na kauciu.
Jediné trestné stíhanie
Rodina usmrteného muža privítala rozhodnutie obviniť tohto policajta s tým, že len takto sa dá docieliť spravodlivosť.
Podľa mimovládnej organizácie INQUEST zahynulo v Británii od roku 1990 približne 1870 ľudí v policajnej väzbe či v dôsledku policajného zásahu. Trestne stíhaný bol však len jediný policajt za zabitie v roku 2021.
MPS je najväčšia policajná jednotka v Spojenom kráľovstve a v poslednom období čelí niekoľkým škandálom vrátane policajta, ktorý uniesol, znásilnil a zavraždil mladú ženu. V súčasnosti má v MPS približne 1000 policajtov pozastavený alebo obmedzený výkon služby pre vyšetrovanie ich údajných priestupkov či nekompetentnosť./agentury/
X X X
Fico ráta po voľbách s Pellegrinim. Ku ktorým stranám to ťahá Kollára? Smer medzi nimi nie je
Zdá sa, že necelý týždeň pred parlamentnými sa politici snažia pôsobiť v médiách pokojne až zmierlivo. Výnimkou sú osobné verejné vystúpenia pred masami ľudí. Nášľapnými mínami pre niektorých však zostáva otázka s kým budú po voľbách spolupracovať. Kto by bol ideálnym partnerom pre Smer Roberta Fica a kto pre Sme rodina Borisa Kollára?
K potýčkam politikov Smeru a predsedu OĽaNO Igora Matoviča aké sme videli v polovici septembra už podľa Fica nedôjde. Očakáva, že posledné dni do moratória budú už len o politických súbojoch. Smer sa chce najbližšie dni pripravovať práve na ne, energiu chce vložiť aj do sociálnych sietí.
Kollár má v pláne využiť najbližšie dni na kampaňovanie medzi ľuďmi. Zvedavý je však na to, s akou „atómovkou“ príde Igor Matovič (OĽaNO a priatelia), ktorý avizoval na nedeľu tlačovú konferenciu s názvom Mimoriadne vážne odhalenie: Ako mafia upláca politikov.
Kollár: Na potraty a adopcie nebude čas
Preferenciám v prieskumoch verejnej mienky v Smere nevenujú pozornosť. „Možno aj tým, že sme prijali zásadu nekomentovať prieskumy verejnej mienky, nenechať sa zaťahovať do diskusií, kto s kým zostaví vládu, a pritom ešte ani nevieme, kto bude v parlamente, nás to trošku oslobodzuje od tejto nervozity,“ uviedol Fico po relácii V politike pred novinármi.
To si však mierne odporuje s jeho vyjadrením o povolebnej spolupráci so stranou Hlas Petra Pellegriniho. „Na Slovensku nemôže vzniknúť stabilná a silná vláda, pokiaľ nebudú spolupracovať Smer a Hlas,“ poznamenal v nedeľu Fico. Bez ohľadom na to, kto dosiahne prvenstvo, by privítal, aby sa po voľbách s Pellegrinim stretli a začali diskutovať. Okolo ich vzťahu sa vytvárajú zbytočné fámy. „Preferujem spoluprácu Smeru a Hlas,“ vyhlásil jasne.
Ak sa dohodnú, Smer si podľa Fica nenechá ujsť ani jeden deň z volebného obdobia. „Ak Smer a Hlas pôjdu do nasledujúcej vláde, garantujem štvorročné vládne obdobie,“ vyjadril sa.
„Nás to skôr ťahá k Hlasu a ku KDH. Bude musieť vzniknúť vláda, ktorá bude musieť odložiť kultúrno-etické otázky. Máme problém s vysokými cenami potravín, hypotékami, migráciou, energetikou, uviedol Kollár po relácii.
Smer si ide po percentuálne víťazstvo
Želaným výsledkom Smeru vo voľbách by bolo percentuálne víťazstvo. „Je jedno, koľko to bude, len aby sme vyhrali voľby,“ povedal šéf Smeru. Myslí si, že ak po voľbách vznikne zlepenec, je otázkou roku alebo roku a pol, kedy budú ďalšie predčasné voľby. Ak by sa Smeru nepodarilo zložiť vládu, je pripravený na razantnú opozičnú politiku.
Výsledky posledných prieskumov si Kollár nepripúšťa. Agentúry Ipsov v prieskume pre Pravdu namerala naposledy Sme rodine 4,2 percenta. Myslí si, že ľudia sú pred voľbami už frustrovaní. Hnutie bolo podľa neho úspešne realizovalo program počas volebného obdobia najmä preto, že neosočovalo ostatných koaličných partnerov a nepovalilo dve vlády v jednom volebnom období.
Kollár si myslí, že pokiaľ ide o avizovaný plán Smeru podať návrh na obžalobu prezidentky Zuzany Čaputovej za porušovanie Ústavy, ktorého sa mala podľa Smeru dopustiť údajným ovplyvňovaním trestnej veci cez generálneho prokurátora, je to predvolebný ťah Roberta Fica na poslednú chvíľu.
„Myslím si, že to sympatické smerom na verejnosť a do zahraničia asi veľmi nie je, keď si špiníme vlastný tanier. Nie je správne ísť týmto krokom. Ja by som takéto niečo nepodporil tak ako som nepodporil nezmysly voči Robertovi Ficovi, keď sme ho nevydali, tak by som to nepodporil ani takúto vec voči prezidentke./agentury/
X X X
Pellegrini chce ukazovať migrantom silu, Fico hovorí o hraničných kontrolách v Nemecku. Strašiť je jednoduché, hovorí premiér
Podľa premiéra Ódora Nemecko neuvažuje o zatvorení hraníc a hermeticky strážiť tie naše je čístý mýtus.
Týždeň pred parlamentnými voľbami sa do popredia opäť dostáva téma migrácie. Robert Fico (Smer) hovorí, že Nemecko chce zaviesť hraničné kontroly, Peter Pellegrini (Hlas) by chcel zase niektorých teatrálne pozatvárať a Boris Kollár (Sme rodina) vyťahuje sorosovsku kartu.
Práve tieto tri strany viac-menej nachádzajú spoločnú reč v tejto téme. Bolo to vidieť aj v nedeľných diskusných reláciách.
Podľa prieskumu Ipsosu je nelegálna migrácia pritom až na treťom mieste v tom, čo trápi ľudí. Za najväčšie problémy krajiny považujú deficit štátneho rozpočtu a ekonomické nerovnosti v populácii.
Nemecko
Najprv Fico a potom aj Kollár a Pellegrini kritizovali kvôli migrantom vládu a vedenie polície. Tiež hovorili o tom, že Nemecko plánuje zaviesť hraničné kontroly, čo sa v konečnom dôsledku môže dotknúť Slovenska.
„Už pred dvoma týždňami sme avizovali, že máme informácie z nemeckého prostredia, že Nemecko pripravuje zavedenie hraničných kontrol s Českou republikou. Hovorí o tom príslušný minister, začínajú o tom hovoriť najvyšší predstavitelia Nemecka,“ povedal Fico v TA3.
Aj Kollár povedal, že zachytil takúto informáciu. „Že v Nemecku sa o tom veľmi vážne rokuje, minister vnútra to jasne povedal, že budú zatvárať hranice,“ uviedol.
Do tretice to povedal aj Pellegrini. „Včera nemecká ministerka vnútra oznámila, že ide uzavrieť hranice s Českou republikou,“ predseda Hlasu v RTVS.
Podľa nich to znamená, že aj Česi zavedú kontroly so Slovenskom a migranti tak ostanú u nás. „Do Maďarska ich nebudeme vedieť poslať, lebo sme im dali papier,“ povedal Kollár.
Premiéra Ľudovít Ódor odkázal, že strašiť je jednoduchá vec a dementoval, že Nemecko uvažuje o uzavretí hraníc. Hovorí, že je v kontakte s českými a nemeckými partnermi a tí ho ubezpečili, že to nie je na programe.
„Nemecko neuvažuje o tom, že zavedie znovu hraničné kontroly s Českom, ale uvažujú o tom, že s českými partnermi vytvoria hliadky ešte na českej strane a budú robiť presne to, čo robia naši policajti s Maďarskom,“ povedal predseda vlády.
Odstrašujúce opatrenia
Pellegrini si v rámci predvolebnej kampane dal aj na billboardy „Stop migrantom“. A dnes volá po tom, aby štát prijal odstrašujúce opatrenia.
„Vláda musí okamžite posunúť do terénu viac policajtov a vojakov,“ povedal s tým, že netreba strážiť celú hranicu, ale vypuklé uzemia. „Keď ukážete svoju silu, imigranti si rozmyslia, či nepôjdu naspäť cez Maďarsko alebo Rakúsko,“ povedal Pellegrini.
No zašiel vo vyjadreniach ešte ďalej. „Urobiť bariéry a niektorých aj teatrálne pozatvárať a držať ich tu a ukázať všetkým okolo, že Slovensko si bude chrániť bezpečnosť občanov aj územie,“ povedal šéf Hlasu.
Iný názor má predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Ten hovorí, že zatváranie hraníc má byť krajné riešenie, lebo to skomplikuje život ľudí v prihraničných oblastiach a má to ekonomické dôsledky.
„Zodpovedný líder by si to mal uvedomovať. Nemal by utekať po prvom populistickom riešení a začať kričať: každého zavrieť a hermeticky uzavrieť,“ povedal Šimečka na margo Pellegriniho.
Tou najjednoduchšou cestou by bolo podľa neho zrušenie tlačiva, pre ktoré sem migranti prichádzajú, a ktoré zaviedla ešte vláda Roberta Fica.
Práve tlačivo je zrejme tou motiváciou, prečo na Slovensko migranti chodia. Naša krajina totiž nie je ich cieľovou destináciou, kde by sa chceli usadiť a po vydaní „papiera“ odchádzajú ďalej na západ. Vláda Ľudovíta Ódora chcela zrušiť povinnosť vydávať takéto tlačivo, ale parlament ani neotvoril schôdzu.
Šimečka v tom vidí pokrytectvo ako Smeru tak aj Hlasu. Tvrdí, že chcú, aby sa migračná kríza prehĺbila a mohli na tom získavať politické body.
„Mal sa zrušiť ten papier. Ani Smer ani Hlas či iné strany to nedokázali urobiť.“ Podľa Šimečku sa ako druhá vec mali posilniť policajné hliadky na miestach, kde je migrantov viac a do tretice sa mal vyvinúť diplomatický tlak na Maďarsko.
Kollár: vojaci sedia v kasárňach
Šimečka bol minimálne počas diskusných relácií osamotený vo svojom názore. Rovnakú rétoriku ako Pellegrini zastáva aj jeho niekdajší stranícky kolega Fico. Ten hovorí, že na slovensko-maďarské hranice treba postaviť všetkých vojakov a policajtov.
Tvrdí, že ak Česko začne kontrolovať hranice, tak sa nám tu môže zhromaždiť niekoľko tisíc nelegálnych migrantov, o ktorých nič nevieme.
„Už dávno tam malo byť vojsko a polícia,“ hovoril aj Kollár. Na otázku, čo na to máme kapacity odpovedal: „A čo robia vojaci, bojujú niekde? Nebojujú. Kde sú? Sedia v kasárňach,“ tvrdil predseda Sme rodina.
Zároveň hovoril, že je absolútne proti ekonomickým migrantom a vytiahol aj sosorovskú kartu. „Zoberte si, kto je šéf migračného úradu, je to pán Orlovský, ktorý prichádza zo sorosovej organizácie,“ povedal aj s tým, že proti nemu protestoval, keď boli vo vláde.
Policajný prezident Štefan Hamran sa nedávno vyjadril, že ak by mala polícia vyčleniť hliadky pozdĺž celej hranice, vyžiadalo by si to vyše 110 tisíc policajtov alebo vojakov.
Ódor: je to čistý mýtus
Ódor hovorí, že uzatvorenie hranice by nepomohlo, stačí sa ísť pozrieť na maďarsko-srbskú hranicu, kde je dvojitý plot, drony a tisíce policajtov a migranti aj tak dokážu prejsť.
My máme s Maďarskom omnoho dlhšiu hranicu ako Srbsko.
Podľa premiéra je čistý mýtus, že sa dá hermeticky uzavrieť. „Navyše aj keby sme tam poslali veľmi veľa policajtov a vojakov, bolo by to extrémne drahé a zároveň by ľudia na hraniciach museli čakať veľmi dlho,“ povedal premiér.
V zásade podľa neho platí, že migranti, ktorí prichádzajú k nám aj odchádzajú. A doteraz neboli zaznamenané žiadne incidenti v súvislosti s nimi. „Maximálne na tlačovke o migrantoch,“ narážal na konflikt Igora Matoviča a predstaviteľov Smeru, aktuality.sk
X X X
Vo výhľade ekonomiky sú najmä hrozby
V očakávanom vývoji slovenskej aj európskej ekonomiky naďalej prevažujú negatívne riziká nad pozitívnymi. Konštatovala to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v aktuálnej makroekonomickej prognóze, ktorú zverejnila tento týždeň.
Na snímke prezident Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
Predpokladá v nej rast slovenskej ekonomiky v tomto roku na úrovni 1,2 % a v budúcom roku o 1,4 %. V obidvoch prípadoch ide o mierne zhoršenie oproti predchádzajúcej prognóze.
„Zvýšené úrokové sadzby a sprísnené finančné podmienky naprieč krajinami EÚ naznačujú riziko turbulencií vo finančnom sektore, ktoré by sa nepriaznivo mohli dotknúť aj reálnej ekonomiky prostredníctvom ekonomickej dôvery a úverového kanálu,“ upozornila RRZ. Pripomenula, že viaceré krajiny EÚ sú výrazne zadlžené, z čoho plynie riziko prudkého zhoršenia podmienok financovania pre vlády s presahom do výkonnosti finančného sektora aj reálnej ekonomiky.
Rizikom pre ďalší vývoj je podľa rady tiež nedôsledné čerpanie eurofondov v nasledujúcom období, ktoré by nepriaznivo ovplyvnilo potenciálnu výkonnosť slovenskej ekonomiky. „Je potrebné čerpať tieto zdroje rovnomernejšie a systematicky počas celých programových období, s dôrazom na naplnenie rozvojových cieľov Slovenska, nielen vyčerpať alokáciu,“ zdôraznila.
Za naďalej významné považuje RRZ geopolitické riziká. Jasné rozuzlenie nemá zatiaľ napríklad invázia Ruska na Ukrajine. „Plynú z nej riziká pre ceny a dostupnosť rôznych komodít. Podobne existuje aj riziko zhoršenia širších obchodných vzťahov medzi rôznymi zoskupeniami krajín s dopadom na rast svetového obchodu,“ priblížila rada.
V nasledujúcom období však RRZ vidí aj pozitívne riziká. Jedným z nich sú investície do produkčných kapacít na výrobu elektromobilov a príslušenstva na ich výrobu. „Ďalším pozitívnym rizikom je aj globálna širokospektrálna realizácia zelených investícii a zodpovednejšie správanie spotrebiteľov, s priaznivým cenovým dopadom na komoditné trhy a podporným efektom pre rast ekonomiky,“ dodala rozpočtová rada./agentury/
X X X
László Sólymos považuje vyjadrenia Richarda Sulíka na adresu iných strán za trúfalé
Sulík vyzval na odstúpenie z volebného boja kandidujúce strany, ktoré sa pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti.
Posledné vyjadrenia predsedu SaS Richarda Sulíka na adresu iných strán o odstúpení považuje László Sólymos zo strany Modrí, Most-Híd za trúfalé až arogantné.
„Jeho vyhlásenia nie sú korektné ani voči voličom. Veď každý volič má právo sa rozhodnúť slobodne, 30. septembra máme právo sa rozhodnúť, či vyslovíme dôveru tým, ktorí Slovensku opakovane preukázali svoju neschopnosť konštruktívne spolupracovať,“ skonštatoval v stanovisku Sólymos.
Sulík ešte minulý týždeň vyzval na odstúpenie z volebného boja kandidujúce strany, ktoré sa pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti. Strana Modrí, Most-Híd cez lídra Mikuláša Dzurindu reagovala, že neplánuje odstúpiť z parlamentných volieb.
Sulík cez víkend v tejto súvislosti hovoril, že pre krok Dzurindu hrozí, že sa nepodarí zastaviť Smer-SD pri zostavení vlády. „Rovnako to platí aj v prípade iných malých strán, ktoré sa dlhodobo pohybujú pod hranicou zvoliteľnosti. Dúfam a želám si, aby pár dní pred voľbami zvíťazila zodpovednosť,“ uviedol šéf SaS. Strana Modrí, Most-Híd následne uviedla, že Sulík by mal vážiť slová, pretože vyhnanie Modrých, Most-Híd z volieb nepomôže ani SaS, ani Slovensku.
Predčasné parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 30. septembra. Kandiduje v nich 24 politických strán alebo hnutí a jedna koalícia. Kandidáti môžu odstúpiť alebo strana môže vziať späť svoju kandidátnu listinu do 28. septembra, aktuality.sk
X X X
Predvolebný rozhovor s Petrom Pellegrinim: Sme skúsení, nedopustíme návrat chýb z minulosti
Aké sú najväčšie problémy Slovenska a ako by ich tí, čo budú po voľbách v jeho čele riešili? Denník Pravda sa spýtal rovnaké otázky predsedov troch preferenčne najsilnejších strán. Práve jeden z tejto trojice bude niesť zodpovednosť za zostavenie novej vlády a za budúcnosť krajiny.
Peter Pellegrini: Chcem, aby bohatší viac pomáhali chudobnejším
Slovensko čakajú ďalšie parlamentné voľby. Tak ako v tých predchádzajúcich aj v týchto ide o všetko. Podľa najnovšieho exkluzívneho prieskumu pre denník Pravda od agentúry Ipsos sa prvá trojica nemení. Na prvom mieste je Smer, ktorý by volilo niečo vyše 20 percent. Za ním nasleduje Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 17, 2 percenta a prvú trojicu uzatvára stále mierne klesajúci Hlas (13,1 percenta).
Podľa prieskumu má z hľadiska voličov najlepšie predpoklady stať sa premiérom šéf Smeru Robert Fico, v tesnom závese za ním je líder Hlasu Peter Pellegrini. Na treťom mieste skončil predseda PS Michal Šimečka. Všetko tak nasvedčuje tomu, že na premiérsku stoličku po voľbách zasadne jeden z nich. Pravda sa teda každého z nich spýtala, ako by krajinu riadili, keby po voľbách získali stoličku predsedu vlády. Pozíciu premiéra si Pellegrinni už skúsil a rád by sa na ňu vrátiť. Predseda strany Hlas chce, aby bol zo Slovenska po voľbách silný štát, ktorý by staval a dával.
V pondelok vám prinesieme veľký predvolebný rozhovor s predsedom PS Michalom Šimečkom a v utorok s predsedom Smeru Robertom Ficom.
X Budete sa uchádzať o premiérsky post?
Všetko závisí od toho, aký mandát od ľudí dostaneme vo voľbách. Bez silného Hlasu tu nebude silný štát a bez silného Hlasu nemôže vzniknúť stabilná vláda. Slovensko dnes potrebuje odborne pripravenú vládu, ktorá nedopustí návrat chýb z minulosti, ale ani ďalšie experimentovanie s ľuďmi od neskúsených politických strán. Silný Hlas tomu dokáže zabrániť. Ak dosiahneme mimoriadne dobrý výsledok, môže byť predseda Hlasu aj predsedom vlády. Ak nie, bude ním Robert Fico alebo mladý pán Šimečka a my budeme toto rozhodnutie ľudí s pokorou rešpektovať.
X Čo by ste ako premiér riešili ako prvé?
Ak dostane Hlas silný mandát od ľudí, ako prvé by som riešil garanciu nízkych cien energií a rázny zásah voči všetkým, ktorí sa v dnešnej biede neštítia obohacovať na ľuďoch pri predaji potravín. A, samozrejme, rázne a odstrašujúce opatrenia na štátnych hraniciach, aby Slovensko nebolo rajom nelegálnych migrantov a prevádzačov.
X S ktorými stranami by ste boli najradšej v koalícii?
Do vlády pôjdeme s takými stranami, ktoré nám umožnia splniť naše zásadné programové priority. Teda s tými, ktoré podporia zavedenie skutočného 13. dôchodku, spustenie Národného plánu definitívneho vyrovnania regionálnych rozdielov, silnú ruku štátu v oblasti energií a potravín a ktoré nijako neohrozia naše zotrvanie a suverénne pôsobenie v Európskej únii a NATO.
X Čo považujete za najzásadnejší problém Slovenska?
Vysoké ceny potravín a energií, nedostatočnú pomoc štátu tým, ktorí ju potrebujú, nevyhovujúci stav slovenského zdravotníctva, neprijateľné regionálne rozdiely a nekontrolovanú nelegálnu migráciu. So všetkými týmito problémami vie bojovať len silný štát, ktorý rázne zasiahne tam, kde zlyhala „zázračná“ ruka trhu, a ktorý vie chrániť svoje vlastné hranice a dať ľuďom pocit bezpečia. Ale musíme skončiť aj so šírením nenávisti a s rozdeľovaním národa. Slovensko dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje pokoj, jednotu a súdržnosť./agentury/
X X X
Vysoké ceny potravín a energií, nedostatočnú pomoc štátu tým, ktorí ju potrebujú, nevyhovujúci stav slovenského zdravotníctva, neprijateľné regionálne rozdiely a nekontrolovanú nelegálnu migráciu. So všetkými týmito problémami vie bojovať len silný štát, ktorý rázne zasiahne tam, kde zlyhala „zázračná“ ruka trhu, a ktorý vie chrániť svoje vlastné hranice a dať ľuďom pocit bezpečia. Ale musíme skončiť aj so šírením nenávisti a s rozdeľovaním národa. Slovensko dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje pokoj, jednotu a súdržnosť./agentury/
X X X
Dráma v Kosove: Ozbrojenci sa po zabití policajta zabarikádovali v kostole, troch polícia zabila
Pri stretoch pri obci Banjska na severe Kosova dnes prišli o život jeden kosovský policajt a traja útočníci. Oznámila to dnes popoludní kosovská polícia, ktorá predtým informovala iba o smrti svojho príslušníka.
Kosovský policajt stráži cestu pri obci Banjska na severe Kosova, v nedeľu 24. septembra 2023. Premiér Albin Kurti uviedol, že jeden policajt bol zabitý a ďalší zranený pri útoku, z ktorého obvinili susedné Srbsko, čím sa zvýšilo napätie medzi dvoma bývalými vojnovými nepriateľmi v chúlostivej chvíli ich dialógu o normalizácii vzťahov podporovaného Európskou úniou.
Podľa kosovských úradov sa skupina zhruba 30 ozbrojencov po útoku na policajtov uchýlila do pravoslávneho kláštora, kde ju obkľúčili kosovské bezpečnostné zložky. Agentúra AFP v podvečer uviedla, že kláštor, kam polícia nesmie vstúpiť bez povolenia cirkvi, je ďalej v obkľúčení. Kosovskí predstavitelia tvrdia, že útočníci sú profesionáli podporovaní Srbskom, ktoré to však odmietlo.
Podľa kosovského premiéra Albina Kurtiho boli kosovskí policajti napadnutí okolo tretej hodiny rannej v obci Banjska (albánsky Bajskë) v okrese Leposavič a jeden z nich zomrel. Kosovská polícia neskôr uviedla, že pri dnešných stretoch zomreli aj traja útočníci bez toho, aby uviedla podrobnosti. Dodala tiež, že zadržala štyroch mužov, ktorí mali vybavenie pre rádiové spojenie a zabavila zbrane a muníciu.
Srbská pravoslávna cirkev potvrdila, že ozbrojenci prepadli kláštor v Banjskej, kde sa zdržiavali pútnici zo severosrbského mesta Novi Sad. Podľa srbských médií sú hraničné priechody Jarinje a Brnjak medzi Srbskom a Kosovom uzavreté.
O smrti kosovského policajta Kurti infromoval skoro ráno. Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová pripísala útok, ktorý označila za teroristický, srbským zločineckým skupinám. Jej kancelár písal na platforme X v tejto súvislosti o „srbských zelených mužíčkoch“.
Útočníci sú profesionáli s maskami a ozbrojení ťažkými zbraňami. Odsudzujeme tento zločinný a teroristický útok,“ uviedol ráno Kurti s tým, že policajti boli napadnutí okolo 3:00 v obci Banjska. „Kosovo stojí jednotne proti srbským pokusom o destabilizáciu. Zachováme našu suverenitu a územnú integritu,“ uviedla Osmaniová na sociálnej sieti
X X X
Prezidentkin kancelár Blerim Vela napísal, že v obci Banjska sú srbskí „zelení mužíčkovia“ s obrnenými vozidlami. „(Srbský prezident Aleksandar) Vučić sa uchýlil k bezprecedentnej agresii proti Kosovu. Neuspeje,“ dodal Vela. Termín „zelení mužíčkovia“ sa vžil pre ruských vojakov v neoznačených uniformách, ktorí sa v roku 2014 objavili na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý Moskva následne protiprávne anektovala. Agentúra Reuters poznamenala, že Velovo tvrdenie nemohla overiť, srbskí činitelia sa k incidentu nevyjadrili.
Kosovská polícia podľa Reuters uviedla, že dnes skoro ráno boli na moste v obci Banjska umiestnené dve ťažké vozidlá bez poznávacích značiek, ktoré zablokovali vjazd a strieľalo sa z nich na policajné jednotky, ktoré prišli. Reportér Reuters zároveň videl vojakov NATO spolu s príslušníkmi policajných síl policajnej misie Európskej únie EULEX a kosovskej polície, ako hliadkujú na ceste vedúcej do Banjsky.
Sever Kosova, na ktorom žijú desiatky tisíc Srbov, je dejiskom opakovaných nepokojov. Situácia sa tam prudko vyhrotila v máji, keď sa kosovské úrady rozhodli vymenovať albánskych starostov na čelo štyroch okresov obývaných prevažne Srbmi. V následných stretoch so srbskými demonštrantami bolo zranených približne 90 vojakov medzinárodných síl KFOR. Odvtedy sa situácia stabilizovala, napätie tam ale pretrváva.
Z 1,8 milióna obyvateľov Kosova je asi 90 percent etnických Albáncov, niekoľko desiatok tisíc Srbov žije prevažne na severe Kosova. Od vojny z rokov 1998 až 1999, ktorá skončila bombardovaním Srbska lietadlami NATO, prechádzajú vzťahy medzi Prištinou a Belehradom z krízy do krízy. Srbsko odmieta uznať nezávislosť, ktorú jeho bývalá južná provincia vyhlásila v roku 2008.
Rokovania sprostredkované Európskou úniou o normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom trvajú niekoľko rokov a doteraz priniesli len skromné výsledky. Belehrad podmieňuje dohodu vytvorením samosprávneho územného celku, ktorý budú tvoriť väčšinovo srbské okresy v Kosove. Naopak Priština trvá na tom, že Srbsko musí v rámci všezahŕňajúcej dohody najskôr fakticky uznať nezávislosť Kosova. Šéf únijnej diplomacie Josep Borrell minulý týždeň po neúspešných rokovaniach lídrov Srbska a Kosova v Bruseli vyjadril frustráciu z Kurtiho neochoty na uzavretie dohody.
X X X
Fico vyčíta Čaputovej to, čo robil pri Kiskovi. Dekan Burda: V Smere vedia, že žaloba je nezmysel
Obyčajné predvolebné politikárčenie, o ktorom v Smere musia vedieť, že je po právnej stránke nezmysel. O avizovanom kroku strany Roberta Fica, ktorý chce podať obžalobu na hlavu štátu za porušovanie Ústavy SR, si to myslí dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Smer podľa neho s návrhom určite neuspeje, a ak by aj návrh prešiel, proces by pravdepodobne trval roky. Sankciou by bola strata postu hlavy štátu, čo je vzhľadom na rozhodnutie Čaputovej nekandidovať nerelevantné.
Fico tvrdí, že hlava štátu chcela ovplyvňovať prípad stíhania bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka. Kritizuje ju za to, že sa v auguste 2021 stretla s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Čaputová akékoľvek ovplyvňovanie trestnej kauzy cez Žilinku odmietla a vyjadrenie Fica považuje za jedno z ďalších klamstiev a predvolebnú kampaň. Návrh na obžalobu prezidentky chce Fico riešiť až po voľbách na prvej ustanovujúcej schôdzi Národnej rady. Obžalobu by však muselo schváliť 90 poslancov parlamentu a až potom pôjde návrh na Ústavný súd.
Smer pustil na stretnutí s novinármi úryvok z vyjadrenia Žilinku, ktorý vysvetľoval okolnosti stretnutia s Čaputovou. Tvrdí, že s ním mala rozoberať skutkovú podstatu trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa v kontexte stíhaného skutku. Čaputová mu mala povedať, že sa o téme zhovárala aj so špeciálnym prokurátorom Danielom Lipšicom.
Prezidentka v reakcii uviedla, že sa s Lipšicom a následne so Žilinkom stretla pre ich napäté vzájomné vzťahy, ktoré v tom čase začali prerastať do otvoreného konfliktu medzi nimi a ich inštitúciami. „Keďže prezidentka zodpovedá za riadny chod ústavných orgánov, považovala za primerané pýtať sa na dôvody, povahu a intenzitu ich sporu,“ uviedol riaditeľ odboru komunikácie prezidentskej kancelárie Jozef Matej.
X Myslíte si, že z toho, čo bolo medializované o stretnutí prezidentky a generálneho prokurátora v auguste 2021 je zrejmé, že by došlo k porušeniu Ústavy SR?
Záujem o „živú“ trestnú vec pani prezidentkou vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi a asi aj vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi sa skutkovo podobá na záujem Roberta Fica ako predsedu vlády o „živé“ konania proti Andrejovi Kiskovi. Tak ako som sa predtým jednoznačne verejne vyjadril, že obvinenie Roberta Fica v tejto veci považujem za nezmyselné, rovnako považujem za nezmysel prípadnú obžalobu Zuzany Čaputovej za úmyselné porušenie Ústavy SR len preto, ak by sa zaujímala o nejakú konkrétnu „živú“ trestnú vec.
Ako som sa predtým vyjadril k Robertovi Ficovi a jeho premiérskym kompetenciám, rovnako sa vyjadrujem aj k prezidentským kompetenciám. Obaja ústavní činitelia podľa mňa majú určité všeobecné kompetencie na to, aby sa mohli zaujímať o to, čo sa deje v štáte. To neznamená, že musia dostať vždy ku všetkému informácie, pretože tieto kompetencie sú naozaj široké a špecifiká ako sú informácie o trestnom konaní nemusia podľa niektorých serióznych výkladov zahŕňať. A podľa vyjadrení generálneho prokurátora preto na začiatku zarazil rozhovor s pani Čaputovou o „živom“ trestnom prípade. Preto nemá význam dnes špekulovať, kam by sa tento rozhovor ďalej uberal.
Na konštatáciu o úmyselnom porušení ústavy by sa totiž pani prezidentka musela aktívne snažiť o zasahovanie do trestného konania, čo je vo všeobecnosti trestný čin, ale vzhľadom na imunitu prezidenta v jej prípade by šlo len o úmyselné porušenie ústavy, pretože by zasahovala z pozície svojho postavenia do kompetencii iných orgánov. K tomu ale zjavne nedošlo, rovnako ako podľa dnes známych informácii k tomu neprišlo ani v prípade predsedu vlády Roberta Fica.
Smer avizoval obžalobu týždeň pred parlamentnými voľbami. Ako vnímate tento kontext, nejde podľa vás o vydieranie prezidentky, aby strana dostala po voľbách poverenie zostavovať vládu?
Nevnímam to ako vydieranie prezidentky, ale len ako obyčajné predvolebné politikárčenie. V Smere totiž majú dosť skúsených kvalitných právnikov a tí musia vedieť, že je to po právnej stránke nezmysel a aj to, že to takto budú vnímať aj niektorí ľudia okolo prezidentky.
X Má podľa vás strana Smer šancu uspieť s obžalobou hlavy štátu?
Určite nie. Skôr tomu rozumiem tak, že Smer chce poukázať na to, že prezidentka v otázkach týkajúcich sa trestných konaní nie je nezaujatá, ako sa rada prezentuje, ale že má tiež záujem na ich politizácii. Koniec koncov tých nezákonností v prípade politicky exponovaných prípadov bolo toľko, že by naozaj mali byť seriózne prešetrené všetky podozrenia, či v rámci NAKA, Úradu špeciálnej prokuratúry a niektorých ďalších orgánov neexistuje zločinecká skupina, ktorá sa zameriava na manipuláciu trestných konaní, prípadne aj na politické účely.
Ak by tomu tak ale aj bolo, chobotnicu treba rozplietať zospodu a zároveň je krajne nepravdepodobné, že by sa niekto pokúsil prezidentku do takejto hry vťahovať inak ako všeobecným reptaním na to, že treba policajtom a prokurátorom na Úrade špeciálnej prokuratúry rozviazať ruky.
X Aký proces bude nasledovať po tom, ak by návrh na obžalobu prešiel v parlamente?
O takejto obžalobe na prezidenta musí rozhodnúť Národná rada SR 90 hlasmi a potom sa obžaloba podáva na Ústavný súd, ktorý o nej finálne rozhoduje. Teoreticky ak by uznal prezidenta za vinného, jedinou sankciou je strata funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať. Takýto proces by trval určite niekoľko mesiacov, pravdepodobnejšie však rokov. Uvedené znamená, vzhľadom na rozhodnutie Zuzany Čaputovej neuchádzať sa ďalej o funkciu prezidenta a vzhľadom na riadne skončenie jej funkčného obdobia, že celé toto divadlo je len politikárčením bez reálneho právneho významu./agentury/
X X X
Šéfka spravodajstva RTVS: Niektorí slovenskí politici sa správajú bohorovne, my nehráme ich hry (rozhovor)
Do Rozhlasu a televízie Slovenska sa vrátila po desiatich rokoch a s turbulentným obdobím pred voľbami vraj počítala. Priznáva však, že narazila na veci, ktoré ju vedeli prekvapiť.
„Ak tieto voľby dopadnú tak, že od októbra budeme mať nádej na zmenu konfrontačného štýlu na pokojnejší, vecnejší a konštruktívnejší tón, potom sa tieto voľby skončia dobre. Bez ohľadu na to, kto bude zostavovať vládu,“ tvrdí v rozhovore šéfka spravodajstva a publicistiky RTVS Anna SÁMELOVÁ.
X Spravodajstvu šéfujete od januára a vpadli ste tak do turbulentného predvolebného obdobia. Ako ho vnímate?
Profesionálne. Ľudia, ktorí robia dlhodobo spravodajstvo – a ja ho robím od roku 1990 – sú naučení, že obdobia pred voľbami a medzi nimi bývajú turbulentnejšie. Beriem to športovo, patrí to k tejto práci a nijako osobne si to nepripúšťam.
X Nepozeráte sa na to tak, že turbulencie sú na politickej scéne až príliš silné?
Viete, čo ma prekvapilo mimoriadne? Taká až neúnosná radikalizácia národa, ktorú rozširujú politici svojím slovníkom a robia z novinárov terče. Nemusia to byť len naši moderátori a redaktori – napríklad Marta Jančkárová – ako terč nevyberaných útokov a vyhrážania sa.
Každý tretí slovenský novinár má skúsenosti s vyhrážaním sa. Je desivé, že slovenskí politici namiesto toho, aby situáciu upokojovali, ešte prilievajú olej do ohňa svojím vlastným slovníkom. Toto ma prekvapilo najviac.
X RTVS zažila pred mesiacom tichý protest za to, že ste v Sobotných dialógoch vytvorili duel reprezentantov extrému – Republiky a ĽSNS. Stojíte si za tým, alebo by ste to dnes prehodnotili?
Dramaturgia bola dobrá. Stojím si za ňou a stále ju považujem za správnu. Nie len preto, že išlo o špecifický letný seriál. Ale aj preto, že prišiel v období krátko pred parlamentnými voľbami. Naši poslucháči a diváci celkom dobre vedia odhadnúť, čo sa asi v diskusii alebo šou dozvedia, keď postavíme proti sebe dvoch politikov z opačných politických táborov.
Máloktoré médium však poskytuje priestor stranám s podobným ideami, myšlienkami či programom, ktoré sa usilujú o hlas podobného voliča. Dramaturgia bola postavená v zmysle: poďme hľadať prvky odlišnosti v tom, čo sa tvári podobne.
Kde nevznikne konflikt hav, hav – mňau, mňau. Kde sa nepohádame, že vy ste oranžoví a vy bledomodrí. My sme podobní, hlásime sa k podobným ideám, podporujú nás ľudia s podobnými hodnotami a poďme sa pozrieť na to, kde sú medzi nami podobnosti a rozdiely.
Táto dramaturgia bola veľmi dobrá. Bola náhoda, že vzbudila vášne pri dvoch pravicových stranách. Žiadne vášne nevzbudila debata liberálnych strán. Pričom aj z hľadiska zákona či morálky sme na tom rovnako.
X Bola to diskusia predstaviteľov krajnej pravice.
Isteže, diskusia krajnej pravice. Ale aj táto diskusia – či sa nám to páči alebo nie – stále reprezentuje súčasť parlamentného a európskeho života. Nie je v silách RTVS teraz prekresľovať realitu a už vôbec si nemôžeme dovoliť nedať slovo niekomu, kto má priestor v našom alebo európskom parlamente. To nie je alibizmus, ale naša povinnosť.
X Kritici RTVS okrem iného vytýkali, že sa udiala v predvečer výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Neočakávali ste, že pred takto vystavanou diskusiou príde aj kritika?
Určite nie. Keď staviate dramaturgiu, nepočítate s tým, čo sa môže stať pozitívne či negatívne. Stavali sme ju v júni a na začiatku júla. Museli sme vychádzať aj z možností politikov, keďže bolo dovolenkové obdobie.
Čiže nie do zloženia diskutujúcich – lebo tam sme mali vždy jasno, koho chceme pozývať, ale do termínov, kedy budú vystupovať jednotliví politici z podobného názorového spektra. Faktormi boli aj ich časové možnosti a obmedzenia. Čiže ľudovo povedané: dovolenky.
Či ma to prekvapilo? Bola som viac smutná ako znechutená, keď mi zatelefonovali, že je pred budovou rozhlasu tichý protest. Na jednej strane akceptujem, že každý má právo na názor a kritiku a RTVS je médiom všetkých občanov tejto krajiny. A každý má právo RTVS kritizovať za všetko. Prekvapila ma však miera nepripravenosti organizátorov protestu.
X V čom?
Ani len nemali predstavu o našom seriáli. Nebola to operatívna diskusia. Obviňovali nás z toho, že teraz v tomto kontexte sme týchto politikov pozvali. Ale my sme ich pozývali mesiac vopred. Nik z organizátorov tichého protestu sa nás na to neopýtal.
X Debatu považovali za „prejav nebezpečného trendu a legitimizácie týchto strán na Slovensku“. Za toto vás vinia.
K legitimizácii krajne pravicových strán na Slovensku nedošlo celkom určite touto reláciou, ktorá sa vysielala pred mesiacom v Sobotných dialógoch. Táto legitimizácia krajne pravicových síl je tu už druhé volebné obdobie.
Nebola to RTVS, ktorá by ich vo svojich programoch v rozhlase a v televízii legitimizovala. Boli to samotní politici a občania, ktorí dali hlas týmto subjektom. Nemusí sa nám to páčiť, ale sú to zástupcovia názorových prúdov, ktoré tu žijú, fungujú v európskom a národnom parlamente. To, že ich budeme ignorovať a nedáme im priestor, predsa nie je riešením spoločenských problémov.
X Čakali ste od tejto dramaturgie, že sa v RTVS proti sebe postavia Robert Fico s Petrom Pellegrinim?
Nie. S týmto sme vôbec nekalkulovali. Je to len slovenská mantra, že v programoch televízií majú vystupovať iba politickí lídri alebo predsedovia strán. Máme 150 poslancov. Je akýmsi slovenským folklórom, že sa končí funkčné obdobie parlamentu a o štyroch pätinách poslancov nikto z nás ani nepočul.
To je presne dané tým, že politici sa chodia producírovať do politických programov, lebo dostávajú príležitosť na svoje vystúpenia v tej alibistickej dramaturgii, aby vznikla prirodzená oponentúra dvoch ľudí, ktorí sú ideovo nezmieriteľní.
Nám, keď sme dramaturgicky postavili proti sebe predstaviteľov Smeru a Hlasu, vôbec nešlo o to, že príde Robert Fico a Peter Pellegrini a začnú si medzi sebou navzájom vybavovať účty či spolupracovať.
Chceli sme, aby obe politické strany poslali ktoréhokoľvek svojho zástupcu a aby občania dostali ponuku niečoho, čo je ideovo podobné a vysvetlíme im, v čom sú iní Hlas od Smeru alebo v čom vedia spolupracovať. Alebo kde sú ich zásadné rozpory. O toto nám išlo a podarilo sa to – bez ohľadu na to, že tam neboli páni Fico a Pellegrini.
Okrem toho robíme predvolebné diskusie. 27. septembra sa v našom štúdiu majú stretnúť predstavitelia troch politických strán: Smer, PS a Hlas. Nevieme, či pošlú predsedov a nejde o to, kto sa prezentuje, ale čo sa prezentuje.
X Bývalý moderátor politických debát Daniel Krajcer v rozhovore pre Aktuality.sk poznamenal, že nie je proti diskusiám s politikmi extrému. Tvrdí však, že dobrým oponentom mu má byť moderátor. Na sociálnych sieťach badať kritiku, že nie každý moderátor to u nás s politikmi zvláda. Niektorí s ním doslova poutierajú podlahu. Riešite to v RTVS?
Riešime to. My sme aj pred týmto dramaturgickým blokom sedeli s moderátormi Marekom Makarom, Martou Jančkárovou a dramaturgom oboch relácií. Boli sme pripravení na to, aká situácia môže nastať a ako to moderátorsky zvládnuť. Som presvedčená, že túto reláciu Marta Jančkárová zvládla profesionálne korektne a niet jej čo vytýkať.
Rovnako aj Marek Makara výborne zvládol reláciu, keď tam mal Erika Tomáša s Robertom Kaliňákom. Zvládol ju šarmantne a s prehľadom. Neboli to títo hostia, ktorí by s ním vymetali štúdio. V konkurenčnej televízii sme videli debatu Borisa Kollára s Robertom Ficom, ktorí sa k moderátorovi správali nemiestne. To nie je problém moderátorov a televízií.
To je problém absolútnej bohorovnosti niektorých politikov vo vzťahu k slovenským médiám. Tu sa najneskôr od roku 2006 šíria naratívy o slovenskej mainstreamovej tlači ako o škodnej. Raz sme protislovenské živly, inokedy židoboľševickí sorosovskí agenti. Potom sme slizké hady, hyeny a podobne.
X Potom chce ísť Robert Fico „po krku“ generálnemu riaditeľovi RTVS.
Takto to nemôže fungovať. Politik je v štúdiu ktorejkoľvek televízie a rozhlasu hosťom. A keď som na návšteve, tak som na návšteve a nesprávam sa ako zvrchovaný báťuška cár v štýle rozdeľuj a panuj.
X Mnohí politici považujú RTVS za „ich“ televíziu, lebo je verejnoprávna.
Nepristupujeme na tieto hry a nehráme ich.
X Ako sa to prejavuje?
Napríklad tak, že nepustíme nepozvaného hosťa do nášho štúdia, lebo my – RTVS – určujeme, koho chceme a koho nechceme pozvať do konkrétneho programu. A nesieme za to aj spoločenskú zodpovednosť. Záujmom dramaturgie nikdy nie je priniesť divákom či poslucháčom prázdne kreslo. Aké je to už len umenie, že sme pozvali politika, ale neprišiel, tak sme dali prázdne kreslo? Téma určuje diskusiu, téme teda podriaďujeme aj zloženie hostí.
Tému chceme rozvíjať, a preto pozývame politikov a iných hostí, ktorí k danej téme majú čo povedať. My celkom určite vieme, že nepotrebujeme pozývať takých hostí, ktorí k danej téme nemajú čo povedať. Neoslovujeme ani tých ľudí, o ktorých vieme, že majú voči sebe prirodzené antipatie.
Slovensko nie je zas také veľké a politici sa ani netaja tým, kto koho nemá rád, a preto to vieme aj my. Diskusne by sme takým výberom hostí nič nezískali. A šou patrí do Markízy či JOJ, nie do RTVS. Našou úlohou je prinášať niečo iné.
X Do RTVS ste sa vrátili po 10 rokoch. Porovnajte prostredie, aké bolo vtedy a teraz.
Vtedy to bola úplná tragédia. Nie som riaditeľka spravodajstva, ktorá by sa bratríčkovala s ktoroukoľvek výkonnou mocou. Platilo to už aj v Twiste, Slovenskom rozhlase či v RTVS vtedy a teraz. Nebolo to o tom, kto je pri moci. Bolo to o tom, že v čase, keď vznikla RTVS, STV a SRo boli dva rôzne svety, ktoré sa administratívne a funkčne spájali dokopy.
Rozhlas bol v januári 2011 digitalizované moderné médium, ktoré prešlo organizačnou, programovou aj technologickou reštrukturalizáciou a vážnym transformačným procesom. Mal za sebou 4,5-ročnú fázu seriózneho uťahovania opaskov, rušenia vysoko-nákladných postov v zahraničí či regiónoch v internom stave.
Bol to prechod na podstatne efektívnejšiu formu voľnejšej autorskej spolupráce. Práve v čase, keď sme išli zamestnancom rozhlasu dávať 13. a 14. platy, keď sme išli žať to, čo sme transformáciou zasiahli, tak inštitúcia zo zákona zanikla a vznikla RTVS.
Prišli sme vtedy do analógovej televízie, ktorá bola technicky a technologicky dve generácie za Slovenským rozhlasom. Mala šialený kumulovaný dlh, obrovskú prezamestnanosť a zároveň nedostatok pracovníkov, lebo tam boli čudne nastavené zmluvy. Lenže zrazu to bola jedna firma a vy ako manažér nemôžete jedných odmeniť a druhých nie.
Slovenský rozhlas kruto doplatil na to, že sa tieto médiá narýchlo spojili. Takže, keď som tu bola pred tými vyše 10 rokmi, narazila som na rozpor vtedy moderného Slovenského rozhlasu a vtedy nemodernej a zadlženej Slovenskej televízie.
Teraz, keď som sa vrátila, našla som utrápený a dlhodobo zanedbaný rozhlas a zároveň stále podvyživenú a technicky i technologicky nedovybavenú Slovenskú televíziu. Z tohto hľadiska to bolo pocitovo horšie ako pred tými vyše 10 rokmi.
X A čo politické nálady?
Sú vyostrenejšie. Je to ale dané životom na sociálnych sieťach. Radikalizácia a polarizácia obyvateľstva v roku 2011-2012 – keď vznikala RTVS – neboli také vyostrené. Komunikácia na sociálnych sieťach bola na Slovensku v podstate v plienkach. Už vtedy sme tu boli vyše 10 rokov v kybernetickej vojne, ale nikto to neriešil. Jej dôsledky pre bežných ľudí neboli také závažné, ako keď som sa vrátila teraz.
Prišla som do novej mediálnej legislatívy a v období, keď je mediálna gramotnosť Slovenska zarážajúco nízka a schopnosť slovenského obyvateľstva uveriť ktorémukoľvek hoaxu či konšpiračnej teórii je na popredných miestach v celosvetových rebríčkoch. Je absurdné, ako veľmi sme postihnutí tým, že nedokážeme rozlišovať dôveryhodnosť a nedôveryhodnosť informačných zdrojov. V tejto situácii je spravodajstvo RTVS väčšou výzvou, akou bolo v roku 2011.
X Upokoja sa tieto nenávistné nálady po voľbách?
Na túto otázku by som vám rada odpovedala priamo. Ale teraz to neviem. Zažila som, že v roku 1998, keď sme mali pocit, že idú rozhodujúce voľby – že buď bude pokračovať mečiarizmus alebo nie – nikto nevedel, či to vyjde alebo nie.
Nakoniec sa to skončilo tak, že Vladimír Mečiar vyhral voľby ako vždy. Akurát nebol schopný zostaviť vládu. Keď sa zostavila vláda bez neho a HZDS, z večera do rána sa akoby zmenil slovník politikov. A keď sa z najvyššej politiky vytratil konflikt a konfrontácia ako pracovný nástroj, zmenili sa veľmi rýchlo aj pomery v spoločnosti.
Pamätám si na titulky v médiách pred a po voľbách 1998. Jazyk politikov dokázal zmeniť spoločnosť. Takže ak tieto voľby dopadnú tak, že 1. októbra budeme mať nádej na zmenu konfrontačného štýlu vedenia politickej diskusie na Slovensku – na pokojnejší, vecnejší a konštruktívnejší tón, potom sa tie voľby skončia dobre. Bez ohľadu na to, kto bude víťazom a kto bude zostavovať vládu. Potrebujeme odísť od konfrontácie a konfliktu k spolupráci a racionálnej debate, akuality.sk
X X X
Je demokracia stranám ľahostajná?
Demokracia na Slovensku čelí vážnej kríze. Prestávame jej dôverovať, pociťujeme odcudzenie a z toho pramení neochota zapájať sa do demokratických procesov. Ako sa k tomu stavajú strany vo svojich programoch?
Prieskumy verejnej mienky opakovane potvrdzujú trend demokratického úpadku. Časom rastie počet ľudí, ktorí si myslia, že na našom hlase nezáleží, že aj tak sa nič nezmení. Tento rozpor medzi ideálmi a realitou spôsobuje, že sa naša demokracia kĺže po tenkom ľade. Programy politických strán nám však naznačujú, že to naozaj berú na ľahkú váhu. Výhovorka, že to občania aj tak nečítajú, neobstojí. Prvú skupinu tvoria strany hluché a slepé. Smer, SNS, Republika, Hlas, Sme rodina – o riešení krízy demokracie ani obraz, ani zvuk.
So stranami, ktoré sa pasujú za demokratické, to však tiež nie je žiadna veľká sláva. Program PS na zlepšenie demokracie sa točí najmä okolo symptómov – hybridných hrozieb a dezinformácií. Systémové riešenia príčin však veľmi nenájdeme. Saska je na tom podobne, k boju s dezinformáciami pridáva zavedenie ústavnej ochrany demokracie, čo je skôr len náplasť na polámanú chrbticu. OĽaNO vidí liek najmä v častejších referendách, KDH zas v ôsmich volebných obvodoch.
Problém krízy demokracie, žiaľ, najpresnejšie pomenúvajú len Demokrati (a sčasti Modrí). Tí síce excelujú v porovnaní s ostatnými stranami, no pri takej nízkej latke to žiadny extra úspech nie je. Pozitívom je, že mienia zlepšiť zapájanie verejnosti do tvorby politík a zvýšiť transparentnosť financovania politických strán. No tam sa to v podstate končí.
Slovensko potrebuje vdýchnuť nového ducha demokracii v 21. storočí. Potrebujeme strany, ktoré plnia svoje základné funkcie, a nové demokratické fóra pre občanov. Bez toho ďaleko nezájdeme a budeme prešľapovať na mieste. Je tristné, že to kandidujúce strany berú na ľahkú váhu./agentury/