Nebude ustupovať, tvrdí analytik. Zrušený summit Trump–Putin odhaľuje rastúce napätie medzi Západom a Moskvou. Kremeľ obviňuje Európu a USA, Washington medzitým pritvrdzuje. Ešte pred týždňom sa v ruských médiách oslavovala predstava „európskeho summitu bez Európy“. Stretnutie Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Budapešti malo symbolizovať návrat Moskvy k „veľkej diplomacii“ – bez Bruselu, bez Ukrajiny, len s Washingtonom za stolom.
Dnes je však tento sen definitívne minulosťou. Prezident Trump summit zrušil, argumentujúc, že „nevidel priestor na posun tam, kam sa musíme dostať“.
Reakcia Kremľa na seba nenechala dlho čakať. Zatiaľ čo bývalý prezident Dmitrij Medvedev označil rozhodnutie Spojených štátov za „akt vojny“, prokremeľské denníky hovoria o „rozmaroch a nestálosti“ amerického partnera. V pozadí však nejde len o stratenú diplomatickú príležitosť, ale o signál zásadnej zmeny vo vzťahu Washingtonu k Moskve. Po mesiacoch vyčkávania Trump siahol po tvrdších opatreniach – sankciách voči ruským ropným gigantom.
Moskva chce mier, ale len podľa vlastných pravidiel
Ruské médiá ešte donedávna s očividným potešením opisovali predstavu summitu medzi Putinom a Trumpom v Budapešti symbolicky „v srdci Európy“, no bez účasti Európskej únie. V ruských komentároch sa táto predstava často vykresľovala ako diplomatická facka Bruselu, ktorý bol pri rokovaní o mieri „vyradený z hry“.
Putin označil rozhodnutie Washingtonu za poľutovaniahodné, hoci zdôraznil, že Moskva „vždy uprednostňuje dialóg pred konfrontáciou či vojnou“. Táto formulácia znie pozoruhodne najmä v kontexte, že ju vyslovuje predstaviteľ štátu, ktorý sám vedie ofenzívnu vojnu na území susednej krajiny.
Napriek tomu ani v samotnom Rusku neprevládala predstava, že by budapeštiansky summit, ak by sa vôbec uskutočnil, priniesol výsledok, ktorý by Moskva považovala za víťazstvo. V niektorých ruských denníkoch sa naopak ozývali hlasy, ktoré vyzývali na pokračovanie vojenských operácií. Denník Moskovskij Komsomolec napríklad písal, že „neexistuje jediný dôvod, prečo by Moskva mala súhlasiť s prímerím“.
Oficiálny diskurz pritom balansuje medzi rétorikou o mieri a snahou legitimizovať pokračovanie vojny. Kremeľ deklaruje ochotu rokovať, avšak len za podmienok, ktoré Kyjev a Západ považujú za neprijateľné. Moskva totiž pod pojmom „riešenie koreňových príčin konfliktu“ rozumie oveľa viac než len otázku hraníc. Ide o požiadavku zastavenia rozširovania sa NATO smerom na východ a o snahu zvrátiť strategickú orientáciu Ukrajiny, akuality.sk
X X X
Moskva: Analyzujeme nové sankcie a budeme na ne reagovať v súlade s národnými záujmami Ruska
Rusko analyzuje nové sankcie, ktoré oznámili USA a EÚ, a bude reagovať v súlade so svojimi záujmami, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zároveň odmietol tvrdenia, že by bol summit medzi Vladimirom Putinom a Donaldom Trumpom o Ukrajine vylúčený.
Rusko momentálne analyzuje nové sankcie, ktoré oznámili Spojené štáty a Európska únia, a bude reagovať v súlade so svojimi záujmami, vyhlásil v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zároveň odmietol tvrdenia o „narušení“ summitu medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom o ukončení vojny na Ukrajine, podľa neho ani jeden z nich nevylúčil takéto stretnutie v budúcnosti.
Peskov tiež obvinil Ukrajinu zo zodpovednosti za „prestávku“ v mierových rokovaniach. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Rusko analyzuje nové sankcie od USA a EÚ.Summit Medzi Trumpom a Putinom je stále možný. USA prijali nové sankcie voči ruským spoločnostiam. Putin odmieta podľahnúť tlaku Spojených štátov.
Trump schôdzku s Putinom zrušil, Biely dom však vyhlásil, že nie je úplne vylúčená
Trump v stredu oznámil, že zrušil plánovanú schôdzku s Putinom v maďarskej Budapešti, pretože mu jej usporiadanie v tejto chvíli nepripadalo správne. Naznačil však, že by k ich rokovaniu mohlo dôjsť v budúcnosti.
Hovorkyňa Bieleho domu potom vo štvrtok uviedla, že schôdzka prezidentov nie je úplne vylúčená. Takýto názor má aj Putin, uviedol v piatok Peskov a zopakoval, že americký ani ruský prezident „nechcú strácať čas a stretnúť sa len tak pre nič za nič“. Potrebné je podľa neho pracovať na úrovni ministerstiev zahraničných vecí.
Ruský útok v stredu zasiahol aj materskú školu v Charkove
Podľa Peskova presný dátum summitu lídrov USA a Ruska nikto nestanovil. „V tomto ohľade by bolo veľmi ťažké zrušiť niečo, o čom nebola konkrétna dohoda,“ komentoval podľa agentúry Interfax vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že narušil schôdzku v Budapešti.
V rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou o možnom urovnaní konfliktu je v súčasnosti podľa Peskova „veľmi zdĺhavá“ prestávka. Za ňu podľa neho môže „neochota kyjevského režimu zintenzívniť proces rokovaní“. Naopak, Ukrajina z predlžovania vojny viní Rusko. To v posledných týždňoch podniká intenzívne útoky predovšetkým proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre, pri stredajšom údere na mesto Charkov však dostala zásah aj materská škola.
Peskov: Budeme konať tak, aby to slúžilo našim národným záujmom
Spojené štáty v stredu uvalili nové sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil a 34 ich dcérskych spoločností, pretože Putin odmieta ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine, ako uviedol americký minister financií Scott Bessent. Vo štvrtok ráno bol členskými štátmi EÚ schválený v poradí 19. balík protiruských sankcií, ktorý okrem iného zahŕňa zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska a obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore.
„Teraz analyzujeme sankcie, ktoré boli predstavené a zverejnené. Samozrejme, budeme konať tak, aby to čo najlepšie slúžilo našim národným záujmom – to je hlavný princíp nášho konania,“ povedal hovorca Kremľa.
Putin: Rusko sa nikdy nepodvolí tlaku Spojených štátov
Putin vo štvrtok v reakcii na uvalenie amerických sankcií vyhlásil, že Rusko sa nikdy nepodvolí tlaku Spojených štátov alebo ktorejkoľvek inej krajiny. Nové reštriktívne opatrenia označil za krok, ktorý „nie je priateľský“ a ktorý neprispeje k posilneniu rusko-amerických vzťahov.
Ruský exprezident a podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev prirovnal nové sankcie USA a zrušenie budapeštianskeho summit k „aktu vojny proti Rusku“ a Trumpa nazval „utáraným mierotvorcom“, akuality.sk
X X X
Zadržaný balík pre Kyjev: Fico a Orbán nie sú jediní. 140-miliardová pôžička EÚ má nečakanú prekážku
Volodymyr Zelenskyj a predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyenová na samite v Bruseli.Zdroj: REUTERS/Yves Herman/Pool
Belgicko odmietlo podporiť pôžičku pre Ukrajinu. Tým zablokovalo kľúčové rozhodnutie na bruselskom samite EÚ. Viac sa dozviete v našom zahraničnom výbere.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a aj niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravila redaktorka zahraničného oddelenia Barbora Libayová.
V tomto výbere sa bližšie pozrieme na štvrtkový samit v Bruseli, ktorý mal za cieľ využiť ruské aktíva na pomoc Ukrajine vo vojne s Ruskom. Európski lídri sa však nedohodli, a pomoc Kyjevu tak opäť stagnuje. A dozviete sa viac aj o situácii palestínskych novinárov v Izraeli. Tí sú podľa novinára z Reportérov bez hraníc bezdôvodne zadržiavaní či mučení izraelskými silami.
Zadržaný balík pre Kyjev: Belgické obavy brzdia 140-miliardovú pôžičku EÚ pre Ukrajinu
Osud kľúčovej pôžičky Európskej únie pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur zostáva neistý. Rozhodnutie sa totiž odkladá minimálne o ďalšie dva mesiace. Dôvodom je tvrdý postoj jedného z členských štátov k využitiu zmrazených ruských aktív na financovanie tohto balíka. Belgicko, krajina, ktorá je známa svojou dlhoročnou tradíciou európskych kompromisov, sa nečakane stala prekážkou v presadzovaní ambiciózneho plánu na podporu Kyjeva, informuje Politico.
„Ak by som mal zhodnotiť výsledky samitu, nie sú úplne dobrou správou pre Roberta Fica. Hoci sankcie nevetoval, žiadny prekvapivý krok neurobil. Ani postoj Viktora Orbána nebol prekvapivý, konštruktívna neúčasť sa stala praxou práve vďaka nemu,” vraví český politológ Vít Hloušek.
Na samite v Bruseli sa Belgicku podarilo výrazne oslabiť záverečné vyhlásenie lídrov. Odsun rozhodnutia na december však vyvoláva obavy v čase, kedy sa Ukrajina blíži k štvrtému roku konfliktu.
Kto poskytne záruku?
Za týmto diplomatickým patom stojí belgický premiér a líder pravicových flámskych nacionalistov, Bart De Wever. Svoj krok obhajuje domácim tlakom, navrhovaná operácia podľa neho predstavuje pre jeho krajinu obrovské finančné a právne riziká. Väčšina zmrazených ruských aktív v Európe je totiž držaná finančnou firmou Euroclear, ktorá je registrovaná práve v Belgicku, aktuality.sk
X X X
Prichádza najväčšia zmena zákona v dejinách Slovenska. Pravidlá bežného života sa zmenia po 63 rokoch
Rozvody, dedičstvo, zmluvy a množstvo ďalších denných vecí dostane úplne nové pravidlá. V pripomienkovom konaní sa totiž objavil úplne nový Občiansky zákonník, ktorý prepíše nielen učebnice práva, ale aj naše každodenné životy. Niektoré veci sa pritom menia dosť radikálne, aj to aj také, ktoré sú u nás zaužívané viac ako 60 rokov.
Rozvody budú jednoduchšie a súdy sa prestanú pýtať na váš intímny život. Zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) a zavádzajú sa (pred)manželské zmluvy. Ak si niekto zmení pohlavie, štát ho automaticky rozvedie.
Pri dedičstve príde celá séria radikálnych zmien – rodičia budú môcť rozdeliť dedičstvo medzi svoje deti takmer ľubovoľne, uzatvárať s nimi zmluvy o doopatrovaní, a kto napadne závet na súde, vysúdi menej ako doteraz.
Socialistický zákon z roku 1964 úplne zmizne a od roku 2027 ho v prípade schválenia nahradí nový zákonník, ktorý pohltí aj zákon o rodine alebo celý obchodný zákonník. Ide tak o najväčšiu zmenu zákona s najväčším praktickým dosahom na denný život obyčajných ľudí od vzniku modernej Slovenskej republiky.
Budete počuť ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER), šéfa rekodifikačnej komisie Mareka Števčeka, opozičnú poslankyňu Irenu Bihariovú z PS a advokáta Milana Ficeka. Aktuality.sk
X X X
Nová ukrajinská zbraň má ovládnuť Čierne more. Demonštrovali ju v nasadení
Disponuje silnejším motorom a vylepšeným navigačným systémom. Ukrajinská SBU predstavila novú generáciu námorných dronov „Sea Baby“ s výrazne vylepšenými bojovými schopnosťami. Podľa Kyjeva už absolvovali prvé úspešné misie na Čiernom mori a práve tieto drony mali stáť za útokom na Krymský most počas leta tohto roka.
„Naše drony Sea Baby zmenili pomer síl na Čiernom mori a preukázali svoju efektivitu. Nová generácia dronov je ešte nebezpečnejšia a nepriateľ pocíti plnú silu našich technologických úspechov,“ nechala sa počuť SBU.
V novej verzii majú drony dosah až 1500 km a unesú náklad až 2 tony. Disponujú silnejším motorom a vylepšeným navigačným systémom. Zaujímavosťou je, že už nejde len o klasické kamikadze drony, ale sú vybavené vlastnou výzbrojou.
Jedna z verzií dronu je napríklad schopná používať ťažký guľomet so špeciálnym stabilizátorom a systémom na zameriavanie a rozpoznávanie cieľov.
SBU údajne už nasadzuje v oblasti Čierneho mora aj ďalšie inovatívne bojové riešenia, ktoré však zatiaľ drží v tajnosti, aktuality.sk
X X X
Putin čaká na únavu Západu. Londýnske rokovania ukázali, že sa jej zatiaľ nedočká
Európski lídri sa spojili v Londýne s ukrajinským prezidentom na podporu Ukrajiny. Starmer prisľúbil zbrane na zimnú obranu a čerpanie zmrazených ruských aktív.
Keď americký prezident Donald Trump uvalil nové sankcie na ruský energetický sektor, reakcia na seba nenechala dlho čakať. Európski lídri sa stretli v Londýne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským na rokovaní takzvanej koalície ochotných. Britský premiér Keir Starmer otvoril stretnutie slovami, „Budúcnosť Ukrajiny je naša budúcnosť.“
Starmer sľúbil, že koalícia podnikne kroky na stiahnutie ruskej ropy a plynu z globálneho trhu, čím chce „priškrtiť financovanie Putinovej vojny“. Zároveň oznámil, že Spojené kráľovstvo poskytne Ukrajine ďalšie rakety, aby posilnilo jej protivzdušnú obranu počas nadchádzajúcej zimy. „Musíme zvyšovať tlak, aby Putin nemal inú možnosť, než rokovať v dobrej viere,“ vyhlásil britský premiér. Avšak, nie je jasné, nakoľko sú Starmerove slová úprimné – v minulosti totiž naznačil, že Británia by mohla na Ukrajinu vyslať vojakov v rámci mierovej misie, no po kritike tento návrh rýchlo stiahol a zdôraznil, že Londýn „neplánuje žiadne nasadenie pozemných síl“.
Zmrazené miliardy a tlak do Vianoc
Jednou z hlavných tém bola otázka využitia zmrazených ruských aktív. Starmer vyzval partnerov, aby „dokončili prácu“ a uvoľnili miliardy eur z ruských štátnych rezerv na podporu ukrajinskej obrany a obnovy. „Spojené kráľovstvo je pripravené konať v tandeme s Európskou úniou,“ povedal a dodal, že cieľom je pohnúť sa rýchlo.
Dánska premiérka Mette Frederiksen pritvrdila, že chce mať konkrétne rozhodnutie ešte pred Vianocami. „Musíme pracovať tak, aby sme mali riešenie pred Štedrým dňom. Som si istá, že to dokážeme,“ povedala. Politická zhoda podľa nej už existuje, no treba ju premeniť na technické kroky – teda vytvoriť mechanizmus, ako zisky zo zmrazených aktív použiť na úvery či reparácie pre Ukrajinu.
Zbrane, výroba a americká opatrnosť
Zelenskyj na tlačovej konferencii poďakoval partnerom, no upozornil, že Ukrajina musí byť čoraz viac sebestačná. „Takmer 60 percent zbraní už vyrábame doma,“ uviedol, „ale pri protivzdušných systémoch sme stále závislí od západnej pomoci.“ Dodal, že Rusko sa zameriava na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a pokúša sa „urobiť zimu pre civilistov čo najchladnejšou“.
Aj preto Ukrajina žiada o ďalšie zbrane dlhého doletu. Generálny tajomník NATO Mark Rutte potvrdil, že Washington poskytol od leta viaceré kľúčové kapacity, no rozhodnutie o dodávkach amerických rakiet Tomahawk je podľa neho „stále v preskúmaní“. Napriek tomu Kyjev už demonštroval schopnosť útočiť hlboko v ruskom tyle – len tento týždeň použil britskú raketu Storm Shadow na zásah závodu v Brjansku.
Starmer počas stretnutia označil Putinove požiadavky na ukrajinské územia za „smiešne“ a „úplne neakceptovateľné“. Holandský premiér Dick Schoof dodal, že „jedinou stranou, ktorá odmieta prímerie, je Rusko“, preto musia spojenci pokračovať v tlaku.
Zima ako skúška jednoty
Londýnske rokovania sa niesli v znamení odhodlania udržať Ukrajinu počas zimy energeticky funkčnú a vojensky odolnú. „Musíme stupňovať energetickú pomoc, aby Ukrajinci prežili zimu,“ vyhlásil Schoof. Cieľom je pomôcť Kyjevu chrániť civilnú infraštruktúru, obnoviť sieť a zabezpečiť, že ruské útoky nezlomia vôľu obyvateľstva.
Starmer zdôraznil, že tlak na Moskvu musí byť simultánny – ekonomický, diplomatický aj vojenský. Zároveň ocenil spoluprácu s prezidentom Trumpom, ktorého nové sankcie proti ruským ropným gigantom posilnili spoločný postup Západu.
Zelenskyj to zhrnul najjednoduchšie: „Diplomacia má zmysel len vtedy, keď prináša skutočné rozhodnutia. Musíme urobiť všetko, aby pre Rusko neexistovala iná možnosť než skončiť vojnu a priniesť mier.“
Londýnske stretnutie tak vyslalo jasný signál – únava z vojny sa na Západe zatiaľ nedostavila. Koalícia ochotných chce udržať tempo, posilniť obranu a pripraviť sa na dlhú zimu, ktorá preverí nielen ukrajinskú odolnosť, ale aj trpezlivosť a jednotu jej spojencov, aktulity.sk
X X X
Putin poslal do USA vyjednávača „zachraňovať vzťahy“. Trump si totiž myslí, že ho Kremeľ ťahá za nos
Osobitný vyslanec ruského prezidenta pre investičnú spoluprácu a riaditeľ Ruského fondu priamych investícií (RDIF) Kirill Dmitrijev v piatok večer pre agentúru Reuters potvrdil, že pricestoval do USA a stretne sa s predstaviteľmi americkej vlády, informuje TASR.
Dmitrijev pre TASS v piatok uviedol, že má naplánované stretnutie s osobitným vyslancom USA Steveom Witkoffom a ďalšími americkými predstaviteľmi. Podľa portálu Axios by sa schôdzka mala uskutočniť v Miami. „Toto stretnutie bolo naplánované už dávno a americká strana ho nezrušila napriek viacerým nedávnym nepriateľským krokom. Budeme pokračovať v dialógu,“ vyhlásil.
Server The Moscow Times už skôr uviedol, že Kremeľ poslal do Washingtonu svojho hlavného vyjednávača, aby zachraňoval vzťahy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Cesta Dmitrijeva do USA nasleduje po tom, ako Trump uvalil sankcie proti ruským ropným spoločnostiam Rosnefť a Lukoil a zrušil summit s ruským vodcom Vladimirom Putinom v Budapešti.
O Dmitrijevovom prílete do Washingtonu najprv informovala televízia CNN s odvolaním sa na svoje anonymné zdroje. Návštevu tiež potvrdili zdroje ruskej agentúry RIA Novosti.
49-ročný Dmitrijev, ktorý študoval na Harvarde a na Stanfordskej univerzite v Kalifornii, má blízko k Putinovi aj napriek príbuzenským vzťahom; za ženu má kamarátku Putinovej mladšej dcéry Jekateriny Tichonovovej, poznamenali The Moscow Times. Dmitrijeva však čaká ťažká úloha zachrániť vzťahy s Trumpovou administratívou, ktoré zamierili ku dnu po Putinovom odmietnutí prerušiť vojnu proti Ukrajine. Po rokovaniach s ruským vodcom, ktoré pokračujú od zimy, Trump dospel k záveru, že ho Putin ťahá za nos. Trumpovo rozčarovanie dosiahlo vrchol, keď pochopil, že po každom rokovaní s Putinom nasledujú nové ruské útoky na Ukrajinu.
Dmitrijev bol začlenený do tímu vyjednávačov s Trumpom vo februári, spolu s Putinovým poradcom Jurijom Ušakovom a šéfom rozviedky Sergejom Naryškinom. Washington ako prvý z ruských predstaviteľov navštívil v apríli. Predkladal okrem iného návrhy na rusko-americké spoločné projekty, od rozvoja Arktídy cez ťažbu vzácnych zemín až po stavbu /AGENTURYpodmorského tunela medzi Čukotkou a Aljaškou./agentury/
X x x
Ruské miliardy na európskych účtoch lákajú európskych politikov. Ako s nimi naložia? (podcast)
Samit vrcholných predstaviteľov Európskej únie môže priniesť prelom vo financovaní Ukrajiny.
Stovky miliárd eur sa nachádzajú na účtoch vo finančných inštitúciách v Belgicku a ďalších krajinách. Formálne síce patria Rusku, no Moskva na ne nedosiahne.
Vrcholní predstavitelia chcú peniaze požičiať Ukrajine. Na jednej strane by to odbremenilo európske rozpočty, na druhej strane by to pomohlo krajine, ktorá čelí vojenskej invázii. Podarí sa dnes lídrom dosiahnuť dohodu? Ako by takzvaný reparačný úver fungoval? Akému veľkému ekonomickému tlaku vlastne Rusko čelí?
Na tieto otázky odpovieme v diskusii s ekonómom a analytikom Globsecu Vladimírom Vaňom, aktuality.sk
X X X
Slováci a Maďari rozbili zločineckú sieť, ktorá pašovala drogy za 175 mil. eur
Podľa vyhlásenia organizovaná skupina rozvážala drogy dovezené z krajín mimo EÚ, vrátane Panamy a Dominikánskej republiky, kde už minulý rok polícia zhabala 2275 kilogramov kokaínu.
Spoločné vyšetrovanie slovenských a maďarských úradov viedlo k rozbitiu významnej organizovanej zločineckej skupiny, ktorá sa najmenej od roku 2019 podieľala na pašovaní kokaínu, hašiša a konopy v hodnote najmenej 175 miliónov eur v celej Európe. Na Slovensku, v Maďarsku, Nemecku a Španielsku tento týždeň zadržali 22 ľudí vrátane údajného vodcu skupiny a vykonali prehliadky na 45 adresách. Informovala o tom v piatok Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).
Zločinecká sieť podľa vyhlásenia distribuovala drogy dovezené z krajín mimo EÚ – vrátane Panamy a Dominikánskej republiky, v ktorej už vlani zaistili 2275 kilogramov kokaínu. Pôsobila predovšetkým na území SR, v Maďarsku a Španielsku a mala dobre organizovanú a hierarchickú štruktúru. Slovensko a Maďarsko sa vo vyšetrovacom úsilí spojili vlani, v tomto roku potom zriadili spoločný vyšetrovací tím.
Drogy v legálnom tovare
Skupina podľa Eurojustu založila viacero obchodných spoločností, ktoré prepravovali legálny tovar a s ním aj ukryté drogy. Odhaduje sa, že skupina prepašovala drogy za najmenej 175 miliónov eur. Jej údajný vodca mal sídlo v Španielsku.
Na Slovensku počas akcie, ktorá sa uskutočnila tento týždeň, zaistili viac ako 370 000 eur v hotovosti, nelegálnu linku na výrobu cigariet, rôzne drogy, telefóny a iné komunikačné prostriedky, ako aj obchodné dokumenty. Podobne v Maďarsku zaistili doklady a mobilné zariadenia, nelegálne drogy a tiež firemné pečiatky. Španielske úrady zase zadržali obchodné listiny a notebooky.
Medzinárodná operácia
Na spoločnej operácii, ktorej analytickú i inú podporu poskytol aj Europol, sa podieľalo celkovo takmer 580 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Zo Slovenska šlo o Krajskú prokuratúru v Nitre, Národnú protidrogovú jednotku a tiež tím, ktorí aktívne pátra po osobách na úteku. Eurojust, ktorý sídli v Haagu, zriadil vo svojich priestoroch koordinačné centrum a pomáhal pri vykonávaní európskych zatykačov, aktuality.sk
X X X
Minister financií Kamenický dostal prekvapivú správu z New Yorku. Agentúra mu ponechala známku
Doma čelí kritike za slabú konsolidáciu, no zo zahraničia dostal dobré vysvedčenie. Minister financií Ladislav Kamenický len niekoľko dní po schválení budúcoročného rozpočtu dostal pozitívne správy z New Yorku.
Práve v centre svetového finančníctva sídli prestížna ratingová agentúra Standard & Poor’s. Tá v piatok po zatvorení americkej burzy oznámila, že rating slovenského dlhu ponecháva nezmenený, na úrovni A+.
Aké ratingy udeľuje agentúry Standard & Poor’sZdroj: S&P Global Ratings
Dnešné podržanie ratingu je do istej miery prekvapivé. Agentúra Standard & Poor’s v apríli zmenila výhľad nášho ratingu na negatívny. Vtedy argumentovala, že rastúce bariéry v globálnom obchode môžu znížiť tempo hospodársky rast Slovenska, čo zas môže obmedziť schopnosť vlády dodržať svoje konsolidačné zámery.
Navyše, agentúra Standard & Poor’s hodnotí Slovensko piatou najvyššou známkou, zatiaľ čo agentúry Moody’s a Fitch nás hodnotia len siedmou najvyššou známkou. Dnešné rozhodnutie nezmeniť rating znamená, že Standard & Poor’s stále hodnotí Slovensko o dva stupne lepšie ako konkurencia.
Vývoj slovenských ratingovZdroj: Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity
„Potvrdenie ratingu dokazuje dôveru v to, ako vláda ozdravuje verejné financie, a to napriek ekonomickému protivetru, ktorý vanie z najvyspelejších krajín Európy, ako je napríklad Francúzsko a Nemecko, teda dvoch základných pilierov európskej ekonomiky. Slovenská vláda sa k verejným financiám správa zodpovedne a potvrdenie ratingu nám pomáha ušetriť milióny eur, ktoré tak vieme použiť napríklad v sociálnej oblasti alebo v zdravotníctve,“ uviedol v tlačovej správe minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
Agentúra ocenila predovšetkým nízku zadlženosť Slovenska a relatívne malé náklady na splátky dlhu. A to napriek rastúcim ekonomickým rizikám zo zahraničia, aktulity.sk
X X X
Veľký návrat do svetového futbalu. Ruský miliardár Abramovič sa chystá kúpiť slávny klub
Bývalý majiteľ Chelsea, ruský miliardár Roman Abramovič, plánuje návrat do európskeho futbalu kúpou tureckého giganta Galatasaray Istanbul.
Turecké médiá informujú, že Abramovič je v pokročilých rokovaniach o prevzatí väčšinového podielu v istanbulskom klube.
Rus si údajne už kúpil luxusnú vilu v Istanbule, čo ešte viac podnietilo špekulácie. Na dokončenie kúpy však bude potrebovať povolenie od tureckých úradov.
Do sveta futbalu vstúpil v roku 2003, keď prevzal Chelsea a doviedol klub k jeho najväčšiemu úspechu v histórii, vrátane dvoch titulov Ligy majstrov, dvoch titulov Európskej ligy a piatich titulov Premier League.
Klub predal v roku 2022 po sankciách uvalených na Ukrajinu kvôli vojne na Ukrajine.
Vzhľadom na súčasné obmedzenia pre ruských majiteľov vo väčšine európskych líg sa Turecko javí ako logická voľba pre jeho návrat, pričom najvýraznejším menom je Galatasaray, súčasný šampión.
Galatasaray otvoril sezónu deviatimi víťazstvami z 11 zápasov.
Historicky Galatasaray vyhral Pohár UEFA v roku 2000 a v tom istom roku aj Superpohár UEFA. Najväčší úspech v Lige majstrov dosiahol v roku 2013, keď sa dostal do štvrťfinále. /agentury/
X X X
Ako z filmu. Vydával sa za pilota, v kapitánskej uniforme okrádal ľudí na pražskom letisku
Policajti z Prahy chytili neuveriteľného podvodníka, ktorého metódy akoby vypadli priamo zo slávneho hollywoodskeho filmu Chyť ma, ak to dokážeš.
Muž, prezlečený za kapitána lietadla, okrádal ľudí, vrátane skutočných zamestnancov letiska a pilotov, o státisíce korún, informuje Nova.cz. Jeho pád bol rovnako rýchly ako jeho triky.
Tridsaťdvaročný muž si na letisku vytvoril dokonalú identitu. V bielej kapitánskej košeli s výložkami, ktorú si kúpil cez internet, vystupoval sebaisto a dôveryhodne.
Jeho obeťami neboli len bežní cestujúci, ale aj skúsení zamestnanci, vrátane mladých pilotov. Dve bizarné letecké spoločnosti, ktoré zrušili – letušky pre potešenie a podivní pasažieri
Falošný prevod a „ušľachtilá“ prosba
Jeho modus operandi bol zakaždým rovnaký: zastavil nič netušiacich ľudí s naliehavou, no uveriteľnou prosbou. Tvrdil, že si v lietadle zabudol peňaženku a súrne potrebuje hotovosť na taxík či iné výdavky.
Sľuboval, že peniaze obratom pošle späť na účet.
„Predviedol fingovaný prevod cez mobilnú aplikáciu, ľuďom ukázal, že platbu odoslal, no následne ju zrušil. Tie peniaze im nikdy nevrátil,“ opísal kriminalista mechanizmus podvodu.
Podanie ruky a dobrý pocit, že pomohli kolegovi v núdzi, bolo to jediné, čo obetiam zostalo. /agentury/
X X X
Roberta Fica nemecký kancelár mohol aj varovať. Nemôže si dovoliť, čo Orbán, hovorí politológ
Sila Roberta Fica v Bruseli je oproti Viktorovi Orbánovi minimálna, uviedol v rozhovore pre Aktuality.sk český politológ Vít Hloušek.
Európsky samit v Belgicku veľké prekvapenia nepriniesol. Hoci Robert Fico najprv hovoril o vetovaní sankcií, napokon jednotu Únie nenarušil. V Bruseli rokoval aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.
„Nevylučujem, že počas rozhovoru dostal varovanie od kancelára,“ tvrdí český politológ Vít HLOUŠEK, ktorý sa zameriava aj na politiku európskych štátov. Expert pražskej Metropolitnej univerzity v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí, že ak by slovenský predseda vlády sankcie vetoval, mohla by prísť ostrá reakcia členských štátov.
Český politológ Vít Hloušek z Metropolitnej univerzity v PraheZdroj: Ondřej Surý
V noci zo včerajška na dnešok sa skončil samit Európskej rady k protiruským sankciám, no témou bola napríklad aj environmentálna politika. Akou správou sú výsledky pre slovenského premiéra?
Okrem sankcií sa tam riešila aj problematika emisných povoleniek a limitov CO2 do roka 2040. A nie iba Fico, ale aj Slovensko, Česká republika a ďalšie priemyselné krajiny získali prísľub, že prísne podmienky môžu byť zmiernené. To sa ako výhra predávať dá. Je to aj v záujme slovenského priemyslu.
Pri sankciách už asi o takom úspechu hovoriť môcť nebude. To sa uhrať v jeho prospech ani nedalo. Aby tie sankcie mali zmysel, musia sa stále rozširovať. V tomto prípade sa zameriavali aj na obchádzanie sankcií tieňovou flotilou, utlmovanie možností nákupu skvapalneného zemného plynu (LNG) z Ruska či na čínske rafinérie. Zrejme to nie je niečo, čo by slovenský premiér mohol vydávať za vlastné víťazstvo. Bolo pre neho rozumnejšie pristúpiť na kompromis a ďalší balík sankcií schváliť. Je to pochopiteľné, pretože jeho vyjednávacia sila v Bruseli v porovnaní s Viktorom Orbánom je minimálna.
Práve ten na samit neprišiel a dvadsaťšestka sankcie schválila. Aj maďarský premiér to vie doma vysvetliť?
Určite. V rádiu Kossuth povie, čo chce jeho publikum počuť a čo si myslí, že by mohlo byť zaujímavé pre jeho voličov. Obchádzanie nutnosti jednomyseľnosti bolo vymyslené práve na mieru maďarského premiéra. Robí to tak sústavne. Nebol žiaden sankčný balík, pri ktorom by nerobil problémy. Členské krajiny ho odstavia, aby sa hlasovania nezúčastnil, alebo mu za to niečo dajú. Stáva sa to tradíciou a obávam sa, že to tak bude minimálne do apríla, keď prebehnú maďarské parlamentné voľby.
Ak by ste boli Ficom, čo by ste povedali voličom, aby ste pred nimi ospravedlnili hlasovanie za sankcie?, aktulity.sk
X X X
Roztržka medzi silnými: Španieli a Francúzi podporili zákaz spaľovákov, Nemci nie
Európska únia diskutuje o možnom zmäkčení zákazu spaľovacích motorov od roku 2035. Výnimku by mohli dostať syntetické palivá a diskutuje sa aj o hybridoch.
V otázke zmiernenia zákazu spaľovacích motorov od roku 2035 je EÚ rozpoltená.
Francúzsko a Španielsko dali na európskej scéne jasne najavo, že nevidia priestor na ústup z platného cieľa EÚ, podľa ktorého majú mať nové osobné autá a dodávky od roku 2035 nulové emisie CO₂ „na výfuku“. Obe vlády argumentujú, že otvorenie už schválenej regulácie by podkopalo investičnú istotu, spomalilo modernizáciu odvetvia a predražilo prechod, do ktorého výrobcovia aj dodávateľské reťazce už vložili miliardy. Podľa nich je kľúčové udržať stabilné pravidlá, urýchliť rozširovanie nabíjacej infraštruktúry a sústrediť sa na znižovanie cien elektrických vozidiel domácou výrobou batérií a softvéru, namiesto „zmäkčovania“ cieľa ďalšími výnimkami.
Postoj Paríža a Madridu prichádza v čase, keď časť členských krajín i časť zástupcov priemyslu vyzývajú na zjemnenie súčasného rámca. Zásadný význam pritom zohráva Nemecko, ktorého pozícia je dlhodobo rozpoltená. Berlín podporil európsku trajektóriu k nulovým emisiám, zároveň však presadzoval a naďalej presadzuje výnimku pre syntetické palivá v presne vymedzených prípadoch. Nemecká verejná debata sa koncentruje na „technologickú neutralitu“, v ktorej zohrávajú rolu e-palivá a v niektorých politických táboroch aj dlhšia tolerancia pre hybridné pohony.
Koaličné strany sa v nuansách líšia – klimatické ambície a tlak na rýchlejšiu elektrifikáciu stoja proti obavám zo straty konkurencieschopnosti a sociálnych dopadov na dodávateľské regióny. Výsledkom je opatrný tón, ktorý síce nevolá po formálnom zrušení cieľa pre rok 2035, no otvorene hľadá priestor na jeho praktické uplatňovanie tak, aby firmy zvládli prechod bez nadmerných otrasov.
Francúzsko a Španielsko zdôrazňujú, že už dnes existuje úzka technická možnosť, ako syntetické palivá uplatniť bez narušenia základného smerovania k bezemisným vozidlám, a preto nie je dôvod otvárať legislatívne jadro. Podľa ich argumentácie by ďalšie politické prepisovanie pravidiel zvýšilo náklady, zmrazilo investície a brzdilo tempo inovácií, ktoré sú nevyhnutné na to, aby Európa dobehla lídrov v cenovo dostupných elektromobiloch.
Debata sa vyostruje aj preto, že únia súbežne rieši cieľové rámce do roku 2040 a súvisiacich odvetví. Zástancovia prísnej línie pripomínajú, že automobilky dokážu znižovať ceny vďaka škále a že dlhodobá predvídateľnosť podporí budovanie kapacít od ťažby surovín cez výrobu článkov až po recykláciu batérií. Kritici naopak varujú pred spomaleným dopytom po elektromobiloch a pred rizikom, že náklady transformácie dopadnú nerovnomerne na regióny a pracovné miesta.
X X X
Nastane v prípade útoku na Venezuelu domino efekt? Brazília má „zničujúce“ obavy o celý svetadiel
Brazília sa obáva, že akákoľvek intervencia Spojených štátov vo Venezuele by mohla byť zničujúca pre celú Južnú Ameriku. Pre agentúru AFP to vo štvrtok prezradil poradca pre zahraničnú politiku brazílskeho prezidenta Celso Amorim, píše TASR. /agentury/
X X X
Vášáryovej názory na národné ambície rozvírili hladinu. Známy slovenský spevák jej odkázal: „Hanbím sa za túto pani!“
Bývalá diplomatka Vášáryová prekvapila svojou priamosťou, čo sa nepáčilo každému. Do diskusie sa ostro vložil aj frontman Iné Kafe.
Magdaléna Vášáryová, rešpektovaná osobnosť, ktorá za svoju kariéru pôsobila v diplomatických službách, v politike aj pred filmovou kamerou, je známa svojou nekompromisnosťou a priamosťou. Keď ide o názory na spoločnosť, či už domácu alebo zahraničnú, pani Vášáryová sa nikdy nebojí vyjadriť sa otvorene a bez servítky. A presne tak sa stalo aj v nedávnom rozhovore pre Radiožurnál, kde adresovala Čechom slová, ktoré rozprúdili živú diskusiu.
Jej vyjadrenia, ktoré možno na prvý pohľad znejú kriticky, no zároveň nesú odkaz na hrdú históriu, nenechali nikoho chladným. Dotkli sa citlivej témy národnej identity a ambícií, čím opäť potvrdili, že pani Vášáryová sa nebojí otvárať aj tie témy, ktoré sú pre mnohých tabu. Reakcie na jej slová boli pestré a ukázali, že diskusia o tom, kam ako národy smerujeme, je stále aktuálna a dôležitá.
Nečakaná výzva a pohľad na históriu
Vášáryová počas svojho rozhovoru v českom éteri prišla s pozoruhodnou výzvou, ktorá sa týkala predovšetkým národných ambícií a sebareflexie. Podľa nej Česi, napriek bohatej a slávnej minulosti, akoby v súčasnosti postrádali väčšiu dynamiku.
V závere relácie, ktorá bola plná zaujímavých myšlienok, priamo vyjadrila svoje prekvapenie a otázku: „Ja nepochopím, prečo nemáte viac ambícií ako národ. Preboha, máte tak úžasnú minulosť.“
Svoje úvahy ďalej rozvinula s odkazom na významné osobnosti, ktoré stáli pri zrode a formovaní českého národa. Nechcela hovoriť len o historických panovníkoch, ale predovšetkým o mysliteľoch a štátnikoch, ktorých odkaz je podľa nej stále aktuálny.
„A tým nemyslím iba českých kráľov, ale myslím tým napríklad aj Masaryka, ktorého som teraz musela veľa znovu študovať kvôli mojej doktorskej práci. Tiež, samozrejme, Havla a Patočku,“ poukázala na osobnosti, ktoré považuje za kľúčové pri formovaní českého národa.
Zároveň však pani Vášáryová, s jej typickým priamym humorom, ale aj vážnym tónom, pomenovala to, čo podľa nej dominuje v živote značnej časti českej populácie a brzdí ju. „Vy predsa máte taký intelektuálny základ. Stále je pre vás najdôležitejší alebo pre veľkú časť obyvateľstva, pivečko a mužské panděra (tzv. pivné bruchá, pozn. red.), mrkva v záhrade, jednoducho pokoj, pohoda. Choďte do hája!“ zasmiala sa a pobavila aj moderátorku Luciu Výbornú.
Tá jej úprimnosť ocenila slovami: „To je parádny odkaz na záver. Páči sa mi, že idete úplne rovno – aj smerom k hereckej profesii, aj k tomu, čo ste zažili a čo zažívame všetci v politike. Ďakujem vám za to,“ zakončila vysielanie moderátorka.
Ohlasy, ktoré rozdelili spoločnosť
Ako to už býva pri podobne silných vyhláseniach, ani tentoraz sa názory verejnosti nezjednotili. Prekvapivo, časť českých poslucháčov v komentároch pani Vášáryovej nielenže nevyčítala jej slová, ale dokonca jej s prekvapením a pochopením dala za pravdu. Niektorí ľudia ocenili jej odvahu pomenovať veci tak, ako ich vnímala.
„Povedala ste to úplne presne, milá pani Vášáryová. Smutno je z toho, smutno,“ napísala jedna z komentujúcich, čím potvrdila, že jej slová rezonovali s vnútorným cítením niektorých Čechov.
Na druhej strane, samozrejme, nechýbali ani výrazne kritické hlasy a nesúhlasné stanoviská. Nie všetci vnímali jej vyjadrenia ako konštruktívnu kritiku, ale skôr ako nepatričné zasahovanie do ich národnej identity.
„Tak tá bola zase múdra ako rádio! Že túto pani môže brať ešte niekto vážne? Fakt nechápem,“ myslí si ďalšia z komentujúcich, čo naznačuje, že časť publika považovala jej vyjadrenia za prehnané alebo neopodstatnené.
Do diskusie sa naozaj aktívne zapojil aj známy slovenský hudobník Vratko Rohoň, líder rockovej skupiny Iné Kafe, ktorý sa k celému incidentu vyjadril na sociálnej sieti. Jeho reakcia bola pomerne ostrá a s názormi pani Vášáryovej sa v žiadnom prípade nestotožnil.
„Hanbím sa za túto pani. Do Česka chodíme hrávať 50 % koncertov, poznám Čechov, Moravákov a Slezanov pomerne dobre. Od jej názorov sa dištancujem a myslím si, že ak chce kydať na iných, nech sa najprv pozrie na seba. Čo si to vôbec dovoľuje?! Hanbite sa pani Magda! Myslím, že dnes ste skôr už kandidát na psychiatrickú liečbu ako referenčná osoba našej krajiny,“ napísal líder skupiny Iné Kafe. /agentury/