Ruský režim do Afriky takmer neinvestuje, no potrebuje ju. Žiadna africká krajina nenabrala odvahu, aby zaviedla voči Moskve sankcie po agresii na Ukrajine. Mnohé z nich sú závislé od ruských zbraní, iné majú s Moskvou historicky dobré vzťahy už z čias studenej vojny a ďalšie majú zase vo svojom čele diktátorov, ktorým sa zídu akíkoľvek zahraniční spojenci. Africké štáty sú však v postoji voči agresii Ruska na Ukrajine rozdelené.
V čase, keď Rusko prišlo prakticky o všetkých západných spojencov, ešte viac ako v minulosti potrebuje Afriku, podľa mnohých ukazovateľov najchudobnejší obývaný kontinent planéty.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov si to aj preto tento týždeň namieril do štyroch afrických krajín, s výnimkou Egypta zhodou okolností do tých, ktoré majú so Západom aktuálne napäté vzťahy.
V itinerári Lavrova sú aj Etiópia, Uganda a Kongo, ktoré boli v marci medzi 17 africkými štátmi, ktoré sa buď zdržali, alebo nehlasovali za rezolúciu OSN odsudzujúcu agresiu Ruska na Ukrajine (Egypt hlasoval za).
Rezolúciu pritom len štyri dni po napadnutí Ukrajiny schválilo 141 štátov z celkového počtu 193 štátov OSN.
No analytici upozorňujú, že Rusko v skutočnosti potrebuje Afriku viac ako Afrika Rusko.
Rusko v skutočnosti do Afriky neinvestuje
Len jedno percento. Taký je podiel Ruska na všetkých rozvojových investíciách, ktoré putujú do štátov Afriky. Pre Rusko je aj napriek tomu obchod s viacerými africkými krajinami kľúčový. Podnikajú tam ruské energetické monopoly, ktoré majú veľké plány najmä v Ugande, kde pred mnohými rokmi objavili obrovské zásoby ropy. Tie sa však z veľkej časti nachádzajú v prísne chránených prírodných rezerváciách.
S Egyptom, kde vládne čiastočne prozápadný vojenský diktátor, zase Rusko začalo rokovať o výstavbe jeho prvej jadrovej elektrárne.
Najväčšia africká krajina Nigéria má zase nakročené stať sa do konca tohto storočia najľudnatejšou krajinou planéty, keď predbehne aj Čínu a Indiu.
Potenciál Afriky do budúcna už dávnejšie pochopila aj Čína, ktorá tam masívne investuje do infraštruktúry a pre ktorú je tento kontinent dôležitým zdrojom takzvaných vzácnych zemín. Tie ťažia Číňania aj doma, no svet dnes na výpadkoch dodávok elektronických zariadení od čipov až po batérie cíti ich akútny nedostatok.
Lavrovovu cestu do Afriky vnímajú ako pokus o získanie nových spojencov v čase, keď sa z Ruska stáva vyvrheľ, aspoň z pohľadu prakticky všetkých západných krajín vrátane členov Európskej únie, Spojených štátov, Kanady, Austrálie či Japonska.
„Moskva sa snaží získať vplyv v Afrike bez toho, aby do nej investovala,“ tvrdí Joseph Siegle, analytik think-tanku Africké centrum pre strategické štúdiá. „Je to stratégia, ktorá môže uspieť, len ak niektorí africkí lídri vidia Rusko ako partnera, ktorý ich pomôže udržať pri moci bez ohľadu na názor občanov.“
Žiadna africká krajina po napadnutí Ukrajiny nezaviedla voči Rusku sankcie, čo platí aj o celej Latinskej Amerike a ešte aj o Blízkom východe.
Dve tretiny pri ruskej agresii váhajú alebo ju schvaľujú
Rusko prišlo po agresii na Ukrajine o obrovské trhy. V prvej desiatke krajín s najvyšším hrubým domácim produktom na svete je len jediná, ktorá nie je súčasťou západného demokratického sveta – je ňou Čína.
No aj zvyšné, hoci chudobnejšie časti planéty môžu pre Rusko predstavovať alternatívu, aspoň do budúcna. Podľa výpočtov Ekonomickej spravodajskej jednotky (Economist Intelligence Unit) až dve tretiny svetovej populácie žijú v krajinách, ktoré agresiu Ruska buď nekritizujú, alebo ju priamo podporujú.
Lavrov aj preto využil návštevu aj na kopnutie si do západných štátov a Ukrajiny, ktorú obvinil zo sabotovania mierových rokovaní. „Ukrajinské vedenie, od prezidenta až po jeho nespočetných poradcov, neustále tvrdí, že žiadne rokovania nebudú, kým Ukrajina neporazí Rusko na bojisku,“ vyhlásil šéf Putinovej diplomacie v Egypte.
Africké krajiny, ktoré si šéf ruskej diplomacie vybral, patria k najhorším diktatúram sveta. Podľa indexu demokracie za rok 2021 je poradie takéto: Uganda (100), Etiópia (122), Egypt (132) a Kongo (137), aktuality.sk
X X X
Na policajtov v Chersone spáchali atentát. Kolaborovali s Ruskom
V Chersone na juhu Ukrajiny, ktorý ovládajú ruské vojská, vyletel v stredu do vzduchu automobil s dvoma policajtmi, kolaborujúcimi s ruskými okupantmi. Jeden z policajtov prišiel o život, uviedol web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na údaje ukrajinskej vojenskej rozviedky.
Výbuch sa stal na jednej z hlavných ulíc mesta krátko popoludní. Očití svedkovia na mieste videli zasahovať zdravotníkov.
Ruské médiá tvrdia, že na obvyklej trase hliadkového vozidla vybuchla improvizovaná nálož, natlačená kvôli zvýšeniu účinku skrutkami a maticami. Obaja členovia posádky utrpeli „komplikované zranenia“.
Atentát na policajné auto v Chersone označila ukrajinská rozviedka za čin „hnutia odporu“, podľa jej údajov jeden policajt zahynul, druhý bol hospitalizovaný.
Ruská agentúra RIA Novosti pripomenula, že v poslednom čase ukrajinskí diverzanti spáchali v Chersonskej oblasti niekoľko atentátov na predstaviteľov miestnych úradov, dosadených ruskými vojskami.
Minulý mesiac bol v Chersone uskutočnený atentát na miestneho hodnostára, podľa ukrajinských médií kolaboranta s Ruskom. Dmytro Savlučenko, ktorý mal v ruskom dosadenej oblastnej správe na starosti záležitosti rodín, mládeže a športu, prišiel o život tiež pri výbuchu automobilu. „V Chersone vyhodili kolaboranta do povetria,“ komentovala to na svojom webe Ukrajinská pravda.
O niekoľko dní skôr bol spáchaný atentát na hlavu správy obce Čornobajivka, ale Jurij Turuljov z útoku vyviazol, podľa ruských médií bol ľahko zranený. Terčom atentátu sa stala tiež šéfka školstva v okupovanom meste Kachovka Iryna Machňovová, no jej vozidlo vyletelo do povetria ešte skôr, ako do neho nasadla, pripomenula agentúra Unian, ktorá útok pripísala ukrajinským partizánom v okupovanej Chersonskej oblasti. V máji pri explózii v okupovanom Enerhodare v Záporožskej oblasti utrpel zranenia okupantmi dosadený šéf mestskej správy Andrij Ševčyk.
Terčom pokusu o atentát sa tento mesiac stal aj Andrij Siguta, Rusmi menovaný náčelník Melitopoľského okresu v okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Siguta, ktorého ukrajinské médiá označujú za kolaboranta, vyviazol nezranený. „Ukrajinský terorista“ bol vzápätí obkľúčený, ale kládol odpor, a tak ho policajti zastrelili, uviedol ruský portál Gazeta s odvolaním sa na zástupcu náčelníka miestnej polície. Dodal, že v Chersone sa podarilo včas odhaliť a zneškodniť bombu nastraženú na trase, ktorou mal ísť automobil šéfa oblastnej správy Volodymyra Salda./agentury/
X X X
Má SR dosť plynu? Sulík hovorí áno, analytici: Udrie zima a bude sa regulovať
Od stredajšieho rána tečie do Európy opäť menej plynu. Ruský plynárenský gigant Gazprom znížil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 na pätinu kapacity a tvrdí, že za to môžu sankcie a technické problémy s turbínami. Členské štáty únie na čele s Nemeckom však považujú znižovanie dodávok za energetické vydieranie Európy. Pripravujú sa preto na ťažkú zimu. „Táto plynová kríza otestuje európsku súdržnosť,” myslí si energoanalytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX.
Ministri hospodárstva a energetiky členských štátov Európskej únie na mimoriadnom stretnutí v Bruseli v utorok odsúhlasili krízový plán: štáty znížia spotrebu plynu vo výške 15 percent a v hre je aj možnosť vyhlásenia plynovej núdze, keď budú úspory povinné. Slovensko však nebude musieť šetriť toľko ako ostatné štáty, vraví minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
„Pri vyjednávaní bolo pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu,“ uviedol po návrate minister. Ubezpečil, že Slovensko vyjednalo špeciálne úľavy a priemysel šetriť nebude.
Denníkom oslovení analytici však upozorňujú, že situácia nemusí byť taká ružová, ako o nej hovorí Sulík. Aký je plán, čo čaká domácnosti a ako sa pripravujú podniky? Pozreli sme sa na hlavné aktuálne stratégie, o ktorých sa hovorí, a čo znamenajú v praxi.
Priemysel šetriť plynom nebude. Sulík vyjednal Slovensku výnimky v núdzovom pláne
Rezort hospodárstva pre Pravdu vysvetlil, že krízové šetrenie by znamenalo, že sa pre každý štát vyráta priemerná „referenčná” spotreba, z ktorej sa bude následne uberať 15 percent. Slovensko ročne spotrebuje zhruba 5,5 miliardy kubíkov plynu. Výnimka však umožňuje, aby sme z referenčnej hodnoty ubrali zhruba 1,2 miliardy kubických metrov pre potreby priemyslu.
„Výpočet referenčnej spotreby pre identifikovanie úspor sa tiež môže znížiť o plyn využitý v kritickom priemysle na neenergetické účely, ide o chemický, petrochemický priemysel, hutnícky priemysel, sklársky priemysel, keramický priemysel a výrobu ostatných minerálnych produktov, ako je napríklad cement,” spresnilo ministerstvo.
Rezort hospodárstva zdôraznil, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, keď štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. „Oproti celoročnej spotrebe máme v zásobníkoch 49 percent plynu, po Lotyšsku sme tak na druhom mieste v Európskej únii,“ povedal Sulík.
Analytici sú však menej optimistickí a rozhodne spotrebu bez starostí v objeme ako doteraz neodporúčajú. „Naše zásoby plynu nie sú vôbec dostatočné. Sú presne na úrovni októbra a vtedy Sulík tvrdil na Markíze, že pri takej úrovni je v prípade mrazivej zimy možné, že by sa na jej konci regulovali dodávky plynu pre priemysel. Našťastie zima nebola až taká studená,” hovorí analytik Karel Hirman.
Navyše, prítok plynu z Ruska bol vtedy vyšší ako je dnes. „Ak dodávky budú na takých minimách ako teraz alebo sa úplne zastavia, tak zásoby nebudú určite stačiť a ani sa nevyhneme regulácii,” tvrdí Hirman.
Pripomína tiež, že podobná situácia bola v januári 2009, keď plynu v zásobníkoch tiež bolo dosť, no tie nikdy neboli a nie sú určené na nahradenie potrubného plynu, ak sa jeho tok úplne zastaví. „Zásoby vykrývajú špičkové odbery v zime, keď nestačia dodávky plynovodmi. Preto dnes argumentovať, že máme dosť zásob, je nielenže predčasné, ale zavádzajúce a nezodpovedné,” dodáva. /agentury/
X X X
Polícia chce zatknúť známeho dezinformátora Dannyho Kollára SR
Daniela Bombica alias Dannyho Kollára chce zatknúť polícia, informuje portál Mladí proti fašizmu. Preslávil sa najmä šírením dezinformácií a hoaxov počas pandémie. Na sociálnej sieti Telegram je jeho kanál v rámci Slovenska najsledovanejší. Zverejňuje na ňom aj súkromné informácie o známych osobách.
Písal aj infektológovi Petrovi Sabakovi, ktorý lieči ľudí s ťažkým priebehom covidu-19. Tiež zverejnil telefónne číslo a bydlisko hygieničky z trnavského úradu verejného zdravotníctva, ktorá zasahovala v novembri minulého roka v gastroprevádzke Hollywood Burger porušujúcej vtedajšie platné protipandemické opatrenia, aktuality.sk
X X X
Skutočnú moc budú mať vždy v rukách politické strany.
Keď sa po voľbách zaseknú koaličné vyjednávania, alebo sa vládna koalícia ocitne v kríze, stane sa zakaždým to isté. Svoje nádeje obrátime k technokratickej vláde odborníkov, ktorá nakoniec nevznikne, a tak si ju môžeme idealizovať ešte viac. Je načase s tým prestať. V záujme politikov, odborníkov, voličov i demokracie.
Úradnícke, nie nestranícke
Český politológ Miloš Brunclík skúmal všetkých 53 úradníckych vlád, ktoré vládli v európskych štátoch medzi rokmi 1989 a 2015. Až 45 z nich vzniklo v postkomunistických krajinách strednej a východnej Európy. O zvyšných osem sa postarali iba dva štáty – Grécko a Taliansko. Tie tiež nie sú práve známe politickou stabilitou či vysokou úrovňou vládnutia.
Úradnícke vlády nie sú žiadnym výdobytkom, na ktorý Slovensko a jeho politici ešte nedorástli. Naopak. Ako poznamenáva Brunclík, volanie po takýchto vládach je najsilnejšie a v praxi sa prejavuje najčastejšie práve v tých krajinách, ktoré sú najmenej schopné ponúknuť kvalitnú úradnícku vládu. My sme síce takú vládu ešte nezažili, no nenahovárajme si, že tá naša by bola zárukou kvality.
Úradnícka vláda totiž vôbec nemusí byť vládou nezávislých odborníkov. Keďže v prvom rade potrebuje dôveru parlamentu, bez vôle politických strán nevznikne. Aj expertov vyberajú len politici. Zloženie takýchto vlád preto často nebýva čisto apolitické.
Brunclík zistil, že len v necelej štvrtine európskych úradníckych vlád sedeli výlučne nestraníci a v ďalšej štvrtine boli nestraníci v menšine. Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko. Vo vláde Josefa Tošovského, ktorá vládla v Česku od januára do júla 1998, boli takmer dve tretiny straníkov.
Vo vláde Jána Fischera, ktorú u nás kvôli jej popularite zrejme považujeme za vzor „dobrej“ úradníckej vlády, boli síce samí nestraníci, no parlamentné strany si medzi sebou podelili všetky nominácie ministrov. Fischera si napríklad vybral končiaci premiér Mirek Topolánek. Brunclík dokonca v Európe našiel aj štyri úradnícke vlády, v ktorých bol nestraníkom iba premiér.
Samotný výkon moci úradníckych vlád býva tiež len sotva apolitický. Ako pripomína český ústavný právnik Jan Wintr, skutočná politika sa robí iba zmenami zákonov, a tak nakoniec vždy de facto vládne parlamentná väčšina. „Sú to stále politické strany, ktoré majú v rukách moc,“ tvrdí. Aj talianska vláda nezávislého Maria Draghiho sa rozpadla kvôli záujmom strán.
Nezaslúžia si alibi
Ani popularita úradníckych vlád nie je dostatočným argumentom. Nevypovedá o ich kvalite. V krajinách, kde verejnosť nedôveruje politikom či politickým stranám, a množstvo ľudí k ním pociťuje odpor, zdanlivo nepolitické úradnícke vlády skrátka musia byť obľúbené. Jan Fischer navyše nebol populárny ani tak kvôli tomu, čo ako premiér presadil, ale kvôli svojmu politickému štýlu.
„Nehovorí vulgárne, kontroluje sa, vystupuje pokojne a vecne, hľadá skôr politickú dohodou. Do politiky vniesol upokojenie, čo ľudia veľmi oceňujú,“ charakterizoval ho sociológ Daniel Kunštát v roku 2009. Presne takého premiéra, ktorý mal spomenutými vlastnosťami vyriešiť vládnu krízu, však máme už vyše roka. Nepomohlo to. Eduard Heger nič nevyriešil. Nevyhnutnú krízu iba oddialil.
Taliani riešia chronickú nestabilitu svojho politického systému dosadzovaním nevolených úradníkov na post premiéra už roky. Draghi vylepšil renomé krajiny v Európe, no napokon dopadol ako všetci pred ním. A zďaleka nestihol zrealizovať všetky potrebné reformy. Riešenie vážnych ekonomických problémov Talianska sa tak odkladá na ďalšiu vládu. Pravdepodobne populistickú.
Dvojica talianskych politológov pre magazín Politico navyše varovala, že spoliehanie sa na technokratov narúša spoločenskú zmluvu medzi vládnucimi a ovládanými. Taliansko potrebuje novú a múdrejšiu politickú kultúru namiesto hľadania výhovoriek za nevyužité príležitosti a nesplnené sľuby, píšu.
To isté platí u nás. Viac ako 70 percent Slovákov si v roku 2017 želalo systém, v ktorom budú namiesto vlády rozhodovať odborníci na základe vlastného uváženia. Predstava, že odborníci nás oslobodia od sporov a ideológie je lákavá, no falošná. Nepodporujme ju a nepredávajme im ešte aj márnu nádej, že úradnícka vláda je riešením problémov Slovenska.
Aj tak by nás len doviedla k predčasným voľbám. A netušíme, čo by jej koalícia a parlament dovtedy dovolili. Politici, ktorí to spôsobili, si nezaslúžia, aby sa mohli skryť za nestraníkov, ktorých by aj tak vybrali len oni.
X X X
Matovič prišiel v strede leta s novým nápadom. Za účasť vo voľbách chce rozdávať zľavy
Minister financií a líder hnutia OĽaNO Igor Matovič by rád videl vyššiu účasť vo voľbách. Využiť chce na to poskytovanie desať percentnej zľavy z poplatkov štátu.
Podľa RTVS už potrebné legislatívne zmeny ležia pripravené na stole. Mali by byť súčasťou novely, ktorou chce vláda umožniť spojenie 2. kola prezidentských volieb s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024.
Verejnoprávna televízia informuje, že návrh zmeny ústavy, ktorá by umožnila spojiť spomínané voľby o dva roky, je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní, no novela o správnych poplatkoch zatiaľ nie. Jeden zo scenárov teda je, že sa zľava z poplatkov štátu za účasť vo voľbách dostane do parlamentu len cez poslanecké návrhy./agentury/
X X X
Rusko zostane na Medzinárodnej vesmírnej stanici až do roku 2028, uviedla NASA
Moskva počíta s tým, že Rusko zostane na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) prinajmenšom do roku 2028, kedy by mala byť vybudovaná jeho vlastná orbitálna stanica. Agentúre Reuters to oznámila predstaviteľka americkej vesmírnej agentúry NASA. Ruská vesmírna agentúra Roskosmos pritom v pondelok oznámila, že krajina sa z medzinárodného projektu ISS stiahne už po roku 2024.
„Na žiadnej pracovnej úrovni nemáme žiadne náznaky, že by sa niečo zmenilo,“ uviedla šéfka programu NASA pre lety ľudí do vesmíru Kathy Luedersová. Vzťahy NASA s Roskosmosom podľa nej zostávajú „ako obvykle“.
Dnešné uistenie od NASA prišlo po tom, ako nový šéf Roskosmosu Jurij Borisov v utorok po rokovaní s prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, že Rusko po viac ako dvadsaťročnom partnerstve po roku 2024 opustí ISS. Dodal, že Rusko chce vybudovať vlastnú orbitálnu stanicu, čo má byť hlavnou prioritou Roskosmosu v oblasti pilotovanej kozmonautiky. Tento krok potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý dodal, že rozhodnutie ohľadom odchodu z ISS po roku 2024 bolo urobené už skôr.
Biely dom a americká vesmírna agentúra NASA v utorok uviedli, že oficiálnu správu o ruskom odstúpení od medzinárodného projektu nedostali.
Správa o ruskom zámere odísť z ISS prišla v čase mimoriadneho napätia medzi Moskvou a Západom kvôli ruskej vojenskej agresii na Ukrajine. Napriek rozkolu sa však NASA a Roskosmos začiatkom mesiaca dohodli na pokračovaní spoločných letov na ISS, uviedla AP.
Medzinárodná vesmírna stanica v súčasnosti zostáva jednou z posledných oblastí spolupráce medzi Moskvou a Západom, ktorý na Rusko uvalil sériou sankcií kvôli invázii na Ukrajine.
Napriek vypätej situácii na Zemi sedem obyvateľov ISS opakovane tvrdilo, že spolu na obežnej dráhe vychádzajú dobre, rovnako ako riadiace tímy v americkom Houstone av Moskve, poznamenala už skôr AP. Súčasné osadenstvo stanice tvoria traja Američania, traja Rusi a Talianka./agentury/
X X X
Voľby 2022: Nitriansky kraj vedie Belica od jeho vzniku, vyzývateľov je zatiaľ šesť
Záujem o kreslo nitrianskeho župana je veľký. Martinu Holečkovú z KDH podporuje široká koalícia strán, v jej prospech sa vzdal aj kandidát SaS.
Vďaka Aktualitám má každý človek prístup k overeným informáciám zadarmo.
teraz aj vy.
NITRA: V Nitrianskom samosprávnom kraji záujemcovia o funkciu jeho predsedu v posledných týždňoch pribúdajú. Dvaja naopak odbudli po tom, čo sa vzdali v prospech inej kandidátky.
Vo funkcii viac ako dvadsať rokov
Súčasný župan Milan Belica je medzi kolegami z iných regiónov rekordérom, na čele kraja totiž stojí viac ako dvadsať rokov, a to nepretržite od roku 2001, teda od vzniku samosprávnych krajov. Napriek tomu ho podľa prieskumu, ktorého výsledky zverejnila Trasparency International Slovensko vlani v decembri, poznalo po mene len 47,7 percenta opýtaných obyvateľov regiónu, čo bolo najmenej zo všetkých ôsmich županov.
Belica si dlhodobo zakladá najmä na dobrom hospodárení kraja, ako ho opakovane hodnotilo napríklad INEKO.
Predseda kraja zatiaľ s určitosťou nepovedal, či chce byť županom aj ďalej. Robí však kroky, ktoré tomu nasvedčujú. „O kandidatúre uvažujem a v súčasnosti zbieram podpisy ako nezávislý kandidát,“ potvrdil pre Aktuality.
Dodal, že svoje definitívne rozhodnutie verejnosti oznámi. Kandidátne listiny možno odovzdať najneskôr do 30. augusta. Župné voľby spojené s komunálnymi sa uskutočnia 29. októbra.
Na otázku, či sa Belica uchádza aj o podporu politických strán, neodpovedal. Pôvodne vysokoškolský pedagóg bol na začiatku nominantom HZDS, neskôr zo strany vystúpil. Dlhodobo ho podporoval Smer a jeho volebné koalície. Vo voľbách v roku 2017 kandidoval za zoskupenie Smer-SD, SNS a Most – Híd.
Kéryho ambícia sa nezmenila
Ako o možnom nástupcovi Belicu s podporou Ficovho Smeru sa už dlhšie hovorí o poslancovi parlamentu za túto stranu Mariánovi Kérym. O svojom zámere kandidovať hovoril krajský poslanec a tiež jeden z podpredsedov kraja už mesiace dozadu. Zdôvodňoval, že chce „zúročiť svoje skúsenosti vo vedení kraja.“
„Moja ambícia stále trvá, ako kandidáta ma už schválili aj krajské štruktúry Smeru. Stále sa však rokuje o podpore strán a o volebnej koalícii,“ povedal pre Aktuality s tým, že preto k oficiálnemu ohláseniu kandidatúry zatiaľ nedošlo. „Viete, ako sa hovorí: Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,“ dodal.
Kéryho pozná verejnosť aj z televíznych debát, ktorých sa zúčastňuje za opozičný Smer. Kritici mu vyčítali, že pri vojne na Ukrajine naskočil na proruskú propagandu, za čo čelil aj pokusu o jeho odvolanie z funkcie šéfa Zahraničného výboru NR SR.
Poľnohospodár aj propagátor ivermektínu
Pellegriniho Hlas oznámil vlastného kandidáta ešte na konci júna, stal sa ním Branislav Becík, starosta Dvorov nad Žitavou a nitriansky krajský poslanec.
Becík sa prezentuje ako „poľnohospodár telom aj dušou“ aj ako zástanca slovenských potravín a rozvoja vidieka. V posledných parlamentných voľbách neúspešne kandidoval za stranu Dobrá voľba, ktorú založil exminister zdravotníctva Tomáš Drucker. Do Hlasu vstúpil vlani.
Becíkovým otcom je bývalý minister pôdohospodárstva Stanislav Becík, nominant Mečiarovho HZDS.
Starosta Becík sa dostal do povedomia ľudí najmä počas pandémie. Kritizoval vládu za plošné testovanie a pre obyvateľov zaobstaral kontroverzný ivermektín. Toto antiparazitikum niektorí odporúčali aj na liečbu covidu, väčšina odborníkov však mala opačný postoj. Šéf slovenských lekárnikov Ondrej Sukeľ v tejto súvislosti varoval pred postupom, keď sa šéfovia samospráv pasujú do pozície expertov na medicínu.
Hattas hľadal župana, podporil kandidátku KDH
Novou nitrianskou župankou chce byť Martina Holečková, členka predsedníctva KDH a nitrianska krajská poslankyňa. Holečková je právničkou a venuje sa humanitárnym, sociálnym a rozvojovým projektom. Sociálna oblasť je aj jednou z jej priorít pre kraj.
Túto kandidátku podporilo viacero strán – okrem jej domovského Kresťanskodemokratického hnutia aj SaS, Spolu, Šanca, OKS, ODS, DS a strana Za ľudí. Podporu jej vyjadril aj Tím Kraj Nitra s primátorom Marekom Hattasom.
Šéf nitrianskej samosprávy prišiel v januári aj s iniciatívou Hľadá sa župan. Vyzýval vtedy, aby sa prihlásili záujemcovia, ktorí by sa postavili práve dlhoročnému predsedovi kraja Belicovi. Hattas o ňom vtedy vyhlásil, že je ako župan neviditeľný.
Holečková teraz hovorí, že chce byť bližšie k ľuďom a organizáciám v regióne, rovnako ako starostom a primátorom, s ktorými plánuje úzko spolupracovať.
V prospech nech sa už vzdali ďalší dvaja kandidáti, ktorí svoju ambíciu postaviť sa na čelo kraja prezentovali mesiace dozadu. Podporu jej vyjadril donedávna kandidát bloku štyroch občianskych strán Daniel Balko, politológ, dlhoročný komunálny politik a viceprimátor Nitry. Rovnako sa kandidatúry a podpory SaS vzdal Štefan Gregor, primátor mesta Šahy.
Rozhodnutie vysvetľovali tým, že šanca na zmenu vo vedení kraja je väčšia, keď spoja sily.
Kandidáta majú aj kotlebovci a maďarská Aliancia
O post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja sa uchádza aj právnik a odborár Milan Španír. Je kandidátom strany Kotlebovci – ĽSNS. Kandidatúru začiatkom júla ohlásil spolu so šéfom kotlebovcov Marianom Kotlebom.
Odídenci od Kotlebu z hnutia Republika na naše otázky v súvislosti s jesennými voľbami v Nitre neodpovedali. V roku 2017 však chcel byť županom dnešný predseda hnutia Milan Uhrík, vtedy ešte za ĽS NS. Hovoril, že chce zúročiť skúsenosti, ktoré nadobudol ako riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, z čias, keď na jeho čele stál vtedajší Uhríkov stranícky šéf Kotleba.
Svojho kandidáta už predstavila aj mimoparlamentná maďarská strana Aliancia. Je ním Tibor Csenger, podnikateľ zo Želiezoviec a ďalší zo súčasných podpredsedov kraja.
Kandidatúru ešte na jar ohlásil aj Martin Kusenda, riaditeľ Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Ako občiansky kandidát hovoril o tom, že „po viac ako 20 rokoch nastal čas prevziať štafetu a pokračovať v práci, no s inou dynamikou.“ Narážal na Milana Belicu, ktorý je vo funkcii už piate volebné obdobie, aktuality.sk
X X X
Donovalský pivovar zmenil majiteľov. Priznal sa k nemu Počiatkov kamarát
Hoci sa mená na papieroch k Donovalskému pivovaru menia, všetky majú jedného spoločného menovateľa – títo ľudia majú vždy väzby na bývalého ministra dopravy.
Donovalský pivovar, ktorý sa pýšil sloganom „Poctivé pivo od počiatku“ a od svojho vzniku je spájaný s Jánom Počiatkom,zmenil oficiálnych majiteľov. Jednu dvojicu Počiatkových kamarátov nahradila druhá dvojica ľudí – opäť blízkych Počiatkovi.
Dnes sú konečnými užívateľmi výhod pivovaru bývalí Počiatkovi nominanti na ministerstve dopravy: Branislav Kušík (s manželkou) a Martin Čatloš. Tento stav platí minimálne od roku 2020, keď register partnerov verejného sektora vznikol.
Od počiatku Počiatek
Novinár Ján Kuciak spojil Donovalský pivovar s ľuďmi Jána Počiatka už v roku 2016. Vtedy však boli jeho akcionármi Mário Partl, ktorý v rovnakom čase pracoval v štátnom podniku rezortu dopravy Letové prevádzkové služby, a advokát Dionýz Stehlík.
Partlove väzby na exministrov Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka sú zjavné, pretože šéfoval firme Bratislava Trade Center, kde boli obaja bývalí ministri akcionármi. Táto spoločnosť mala vo svojom portfóliu už pred Partlovým príchodom majetok zo staršej kauzy Kovošrot.
Stehlík je zas dlhoročný kamarát Branislava Kušíka, ktorý ich priateľstvo v minulosti verejne priznal. No a práve Kušíka pomerne často dosadzoval jeho bývalý spolužiak z vysokej školy Počiatek do dozorných rád rôznych podnikov. Kušíkovu stopu možno zachytiť aj pri rozbehu pivovaru – ručil za úver štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktorý si akciovka na začiatku vzala.
Za zmienku stojí, že Stehlík bol aj v štátnych službách, a to za Radičovej vlády, keď sedel vo výkonnom výbore Fondu národného majetku. Za vlády Petra Pellegriniho zas pôsobil ako konateľ dcérskej firmy Slovenského plynárenského priemyslu – SPP CNG.
Kým Kušík v minulosti vystupoval len v pozadí financovania pivovaru, dnes už je priamo v akcionárskej štruktúre.
Stále Počiatkovi blízki
Po článku Jána Kuciaka z roku 2016 sa akcionárska štruktúra Donovalského pivovaru zahmlila, pretože spoločnosť prestala zverejňovať zápisnice z valných zhromaždení. Nové svetlo do nej priniesol register právnických osôb, v ktorom musia firmy od roku 2020 zverejňovať svojich konečných užívateľov výhod.
V prípade Donovalského pivovaru register odhalil, že ide o tri osoby: už spomínaný Kušík, jeho manželka Zuzana Kušíková a Martin Čatloš.
Nielen Kušík, ale aj Čatloš boli pomerne častými nominantmi Počiatka v spoločnostiach spadajúcich pod rezort dopravy. Boli v dozorných radách bratislavského letiska, Letových prevádzkových služieb, štátnej pošte, Verejných prístavoch a železničnom Cargu. Okrem toho Čatloš pôsobil aj ako vedúci služobného úradu Počiatkovho ministerstva.
To bolo za druhej Ficovej vlády, ale Čatloš pôsobil ako vysoký úradnik aj v ére prvej Ficovej vlády. Vtedy bol vedúcim služobného úradu na ministerstve vnútra Roberta Kaliňáka. Pod týmto ministrom figuroval aj v dozornej rade Nemocnice sv. Michala.
Pre úplnosť dodajme, že druhý súčasný akcionár pivovaru, teda Kušík, bol za Počiatka členom dozornej rady v šiestich štátnych firmách jeho rezortu vrátane Národnej diaľničnej spoločnosti.
K vareniu piva má vzťah
Bývalý vysoký štátny úradník Martin Čatloš vraví, že do pivovaru vstúpil preto, lebo sa tejto branži už v minulosti venoval.
„Vzhľadom na skutočnosť, že som sa v minulosti venoval problematike varenia a predaja piva, ma pán Kušík oslovil, či by som mu nepomohol s technickou a obchodnou stránkou projektu. Ako kompenzáciu mi ponúkol podiel na zisku v prípade, že projekt bude ziskový,“ dodal Čatloš.
Svoj vzťah s Kušíkom považuje za pracovno-priateľský. S Počiatkom nie je v kontakte od roku 2016, keď prestal pracovať na ministerstve. Dovtedy mali pracovné vzťahy.
Podľa Čatlošovho vyjadrenia chcela pivovarnícka firma využiť jeho skúsenosti, takže nemusel vstúpiť s vlastným kapitálom.
„Do projektu som neinvestoval vlastné finančné prostriedky, poskytol som iba svoj čas, skúsenosti, know-how a zahraničné kontakty na dodávateľov technológie a surovín,“ uzavrel bývalý úradník.
Slogan mu pripadal vtipný
Keď Aktuality.sk v septembri 2018 robili reportáž na Donovaloch, miestni spomenuli aj Kušíkovo meno. „V poslednom čase vystrkuje rožky. Akcie v pivovare vedia byť poriadne hlučné. Počiatek sa pritom správa ako šéf. Minule sme sedeli dole, na hornom poschodí bola uzavretá spoločnosť. Aj on tam bol, aj tí jeho podnikatelia. Sťažovali sme sa čašníkom, lebo tí hore kričali, búchali, nakoniec sa tam aj pobili. Ráno už boli všetci kamaráti,“ opisovala miestna obyvateľka Anna svoju spomienku na posedenie v pivovare.
Kušík sa teraz vyjadril aj k sloganu „Poctivé pivo od počiatku“, ktorý sa s pivovarom spája od jeho otvorenia. Uvádza, že slogan mu s kolegami pripadal vtipný a ide o odvážny marketing. „Aj zlá reklama je reklama. A pýtal som sa na to aj Jana Počiatka a ten nemal námietky. Tvrdil, že je to náš projekt, nech spravíme, ako chceme.“
Vo firmách blízko Brhela
Kušík nemá väzby len na Jána Počiatka a Roberta Kaliňáka. Figuroval v mnohých biznisoch, niektoré sa spájali s Jozefom Brhelom.
Ján Kuciak v minulosti vypátral, že Branislav Kušík robil účtovníctvo pre IT firmu Anext spájanú s Počiatkom a Brhelom, ktorú protischránkový súd vymazal z protischránkového registra. Toto súdne konanie sa začalo práve pre podozrenie, že za Anextom stoja Počiatek s Brhelom.
Kušík sa obhajuje, že vlastnícke pozadie Anextu bližšie nepoznal. „Vždy som jednal s Jozefom Chamrazom,“ vyhlásil. Podnikateľ Chamraz, ktorého spomenul, bol v minulosti šéfom firmy a oficiálne aj jej tretinovým majiteľom.
Začiatkom milénia Kušík pôsobil v dozornej rade energetickej firmy VUJE, ktorej sa darí aj v štátnej prenosovej sústave, kde mal v minulosti veľký vplyv Jozef Brhel. Dnešnými majiteľmi VUJE sú Matej Korec a Zoltán Harsányi – v minulosti, keď vo firme pôsobil aj Kušík, ich bolo viac.
Matej Korec nám povedal, že nevie, ktorého akcionára VUJE v tom čase Kušík zastupoval, nešlo však o Brhela. „To môžem vylúčiť,“ uviedol Korec.
Kušík sa v blízkosti Brhela vyskytol aj v developmente Vydrica, ktorý momentálne vyrastá pod Bratislavským hradom. Developerskú spoločnosť Vydrica zastupoval Kušík v čase, keď ju ovládala brhelovská schránka Belfour Investments. „Nemám k tomu čo povedať,“ uviedol Kušík.
V IT firme Data group, ktorú taktiež ovládali Brhelovci, Kušík svojho času vystriedal na poste šéfa Petra Kažimíra – ten v roku 2006 mieril do funkcie štátneho tajomníka na ministerstve financií. Firme sa darilo za prvej Ficovej vlády v prenosovej sústave, o čom Aktuality.sk informovali v roku 2021. „Kaža si úprimne vážim. V tej firme som bol krátko, šlo o kamarátsku výpomoc, viac o firme si nepamätám,“ uviedol Kušík.
Ako ďalej tvrdí, s viackrát spomínaným oligarchom Brhelom sa nestretával a pozná ho len ako bývalého pedagóga svojej manželky.
Firma s odsúdeným exdaniarom
V ďalšej firme BDK Advisory má Kušík spoločný biznis aj s odsúdeným exfunkcionárom daniarov Danielom Čechom. Kušík tvrdí, že sa spoznali v období, keď Čech na finančnej správe šéfoval daňovej a colnej sekcii a Kušík bol autorom akčného plánu boja proti daňovým podvodom. „Firma nebola zrušená, ale momentálne nefunguje,“ dodal.
Kušík tiež pôsobil ako podpredseda predstavenstva vo firme Malchárek Racing exministra Jirka Malchárka, neskôr hlavnej postavy spisu Gorila. „Bol som len účtovník,“ tvrdí Kušík.
Spoločnosť Donovalský pivovar na svoj podnikateľský zámer dostala na začiatku úver od štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky vo výške 2 milióny eur. Banka v tom čase spadala pod ministerstvo financií Petra Kažimíra, ktorého Kušík striedal v orgánoch brhelovskej firmy Data Group, aktuality.sk
X X X
Sny Slovana o Lige majstrov sa skončili. Ferencváros dobyl Tehelné pole
V odvetnom stretnutí 2. predkola najprestížnejšej súťaže prehral Slovan s Ferencvárosom 1:4. O vypadnutí slovenského majstra rozhodol gól súpera minútu pred koncom. Belasých čaká v 3. predkole Európskej ligy Olympiakos Pireus z Grécka.
Oslavujúci hráči Ferencvárosu po druhom góle, ktorý skončil za chrbtom brankára Adriána Chovana.
Slovan tak nevyužil náskok 2:1 z minulotýždňového úvodného stretnutia v Maďarsku. Úradujúci slovenský šampión sa presunie do 3. predkola Európskej ligy, kde bude jeho súperom zdolaný tím z dvojice Olympiakos Pireus a Maccabi Haifa (prvý zápas 1:1).odveta 2. predkola LM:
ŠK Slovan Bratislava – Ferencváros Budapešť 1:4 (0:2)./agentury/