Letiská so stíhačkami F-16 sú legitímnym cieľom, znie z Ruska. Lietadlá F-16 a vojenské letiská mimo územia Ukrajiny sa stanú legitímnymi terčmi pre Rusko, ak sa budú podieľať na bojových misiách proti ruským silám, vyhlásil dnes šéf branného výboru dolnej komory ruského parlamentu Andrej Kartapolov.

Švajčiarsko, ktoré bude onedlho hostiť mierový summit o Ukrajine, v posledných týždňoch zaznamenalo nárast kybernetických útokov a dezinformácií, oznámila v pondelok tamojšia prezidentka Viola Amherdová. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Účasť na rokovaniach 15. a 16. júna v stredisku Bürgenstock dosiaľ potvrdilo 90 krajín a organizácií, pozvánku dostalo približne 160 krajín. Rusko pozvané nebolo, ale podľa švajčiarskej vlády je cieľom summitu „spoločne definovať plán“, ako zapojiť Kyjev aj Moskvu do budúceho mierového procesu.

Moskva označila konferenciu vzhľadom na svoju neúčasť za stratu času. Na konferencii sa neplánuje zúčastniť ani Čína. Podľa Pekingu nemajú takéto rokovania zmysel, ak sa na nich nezúčastnia obe strany konfliktu.

X X X

 Tridsaťdva Ukrajincov utieklo v nákladnom aute cez takzvanú zelenú hranicu do Maďarska. Informoval o tom denník Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinskú pohraničnú stráž.

„Susedná strana oznámila, že objavila vozidlo a zadržala 32 ukrajinských občanov,“ citoval denník hovorcu pohraničnej stráže Andrija Demčenka. „Zásahová jednotka zistila stopy vozidla smerom do susednej krajiny,“ dodal.

Podľa neho bol pohyb auta zaznamenaný pomocou videokamery. Najprv zišiel z poľnej cesty cez pole smerom k hranici a neskôr bol nájdený na maďarskej strane, kde všetci cestujúci vystúpili. Následne maďarská strana oznámila zadržanie 32 osôb.

Ruská invázia viedla k tomu, že Ukrajina vyhlásila vojnový stav, všeobecnú mobilizáciu a uzavrela hranice mužom vo veku od 18 do 60 rokov. Následne podľa pohraničníkov pribudlo prípadov nezákonného prekročenia hranice. Zvyčajne ľudia používajú služby prevádzačov, ktorí klientov prepravujú do susedných krajín cez lesy a hory, občas aj cez pohraničné rieky. Rad Ukrajincov stál útek pred vojenskou službou život.

X x X

Poľsko pri svojej hranici s Bieloruskom tento týždeň obnoví nárazníkovú zónu, kam nebudú mať prístup ľudia bez osobitného povolenia. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámil námestník poľského ministra vnútra Czeslaw Mroczek. Opatrenie je reakciou na prípad, keď migrant pokúšajúci sa prejsť z Bieloruska do Poľska zabil poľského vojaka.

Poľsko, ale aj Litva a Lotyšsko už niekoľko rokov obviňujú Bielorusko, že ľudí z krízových oblastí zneužíva ako zbrane v hybridnej vojne proti Európskej únii. Migračná kríza na poľsko-bieloruskej hranici vrcholila od leta do zimy 2021, keď sa na bieloruskej strane hranice nahromadili tisíce ľudí, ktorí sa často násilím a za prispenia bieloruských pohraničníkov snažili dostať na poľské územie. Minsk obvinenia odmieta. /agentury/

X  X X

Dvojkou Donalda Trumpa môže byť politička s českými koreňmi a priezviskom Stefanik

 Donald Trump síce čelí viacerým súdnym žalobám, no pripravuje sa aj na novembrové prezidentské voľby. Ešte stále si však nevybral svoju viceprezidentskú dvojku.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

O menách kandidátov na prezidenta Spojených štátov amerických je prakticky rozhodnuté – proti sebe by sa mali opäť postaviť Joe Biden a Donald Trump. V prípade demokrata a úradujúceho prezidenta Bidena sa už takmer s istotu hovorí, že jeho dvojkou bude súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová.

U Trumpa sa, naopak, schyľuje k vyhrotenému zápasu o možnosť získať druhý najvyšší post v Bielom dome. Meno pravej ruky prezidentského kandidáta sa spravidla zverejňuje krátko pred národným straníckym snemom. Republikáni majú termín v polovici júla. To teda dáva kandidátom ešte dostatočný priestor zabojovať o Trumpovu priazeň.

V uplynulých dňoch sa na verejnosti začalo špekulovať o zozname politikov, ktorí majú šancu stáť po boku Trumpa počas kampane. Pre Slovensko je určite najzaujímavejšou postavou Elise Stefanik.

Jej priezvisko evokuje, že by mohla mať blízko k poprednému slovenskému dejateľovi, diplomatovi a politikovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Elise Stefanik má však korene v Českej republike a Taliansku. To však, samozrejme, pre Trumpa pri výbere svojej dvojky nezohráva takú rolu ako fakt, že patrí medzi jeho najväčších podporovateľov v členskej základni Republikánskej strany.

 Len 39-ročná kongresmanka za štát New York síce začínala ako umiernená a viac stredová politička, v posledných rokoch sa však priklonila výrazne doprava a stala sa veľkou podporovateľkou Trumpa. Aktuálne je najvyššie postavenou ženou medzi republikánmi v Snemovni reprezentantov.

Elise Stefanik sa v uplynulých mesiacoch dostala aj do záujmu médií po tom, čo konfrontovala hlavy elitných univerzít s protižidovskými výrokmi, ktoré mali na školách zaznieť. Trojica vypočúvaných vtedy nedokázala tieto výroky priamo odsúdiť – dvaja z nich napokon odstúpili.

Bude cieliť na menšiny

Medzi veľkých favoritov médiá radia aj dvojicu republikánskych senátorov Tima Scotta a Marca Rubia. Obaja majú menšinový pôvod – senátor Južnej Karolíny Tim Scott je medzi republikánmi najvyššie postaveným Afroameričanom a senátor z Floridy Marco Rubio je pôvodom Hispánec. Obaja by tak mohli Trumpovi pomôcť získať viac hlasov medzi menšinami, aj keď najväčšiu rezervu má republikánsky kandidát u voličiek. Biden vo voľbách v roku 2020 totiž dostal od žien – podľa meraní viacerých volebných modelov – o 12 až 15 percentuálnych bodov viac ako Trump.

 Aj preto by mohol Trumpov tím uvažovať skôr o žene ako o mužovi. Okrem Elise Stefanik je medzi favoritmi aj guvernérka z Južnej Dakoty Kristi Noem. Jej popularita v USA stúpla najmä počas svetovej pandémie covidu-19, keď bojovala proti povinnosti nosiť rúška a iným zákazom, ktoré vydávali štátne inštitúcie.

Jej popularita na verejnosti však zostala výrazne otrasená po tom, ako v tomto roku uverejnila svoje memoáre, v ktorých sa priznala, že zastrelila svojho vlastného psa len preto, že sa jej neosvedčil počas poľovačiek.

Britská BBC označuje za takpovediac čierneho koňa v súťaži o spolukandidatúru s Trumpom jedno nečakané meno. Je to bývalá demokratka Tulsi Gabbard. Tá má za sebou kariéru v armáde – slúžila v Iraku a neskôr sa stala vôbec prvou hinduistkou v americkom kongrese. Počas ôsmich rokov v kongrese sa často vyjadrovala proti Obamovej administratíve a vojenským intervenciám USA vo svete.

 Napriek tomu, že v roku 2020 nastúpila v demokratických primárkach proti Joeovi Bidenovi, po neúspechu zo strany vystúpila a čoraz častejšie sa začala objavovať v televízii Fox News, ktorá má blízko k republikánom.

Podľa denníka Washington Post sa Gabbard vo februári tohto roka aj osobne stretla s Trumpom, pričom ako významná kritička pomoci Ukrajine sa s ním mala rozprávať o zahraničnej a obrannej politike.

Medzi favoritmi, ktorí sa mali podľa informácií viacerých médií dostať do užšieho výberu, sú aj konzervatívni politici Doug Burgum, Tim Cotton či Ron DeSantis. Sú to takpovediac ostrieľaní republikánski lídri, ktorí by boli stávkou na istotu.

Naopak, medzi prekvapivých kandidátov možno zaradiť napríklad Byrona Donaldsona, ktorý je výraznou postavou takzvaného afroamerického konzervativizmu. Donaldson, ktorý svoju kariéru budoval najprv v bankovníctve a poisťovníctve, sa v roku 2012 dostal do straníckej politiky. Odvtedy sa prepracoval až na pozíciu kongresmana.

Spisovateľ, ktorý ho nenávidel

Prekvapivým menom, ktoré by spočinulo vedľa Trumpa na predvolebných plagátoch, by bol aj spisovateľ a bývalý podnikateľ JD Vance. Ten sa preslávil najmä knihou Americká elégia (Hillbilly Elegy), ktorá bola neskôr aj sfilmovaná. Vance ju napísal na podklade svojho vlastného života, keď sa ako absolvent prestížnej Yaleovej univerzity musel vrátiť na vidiek k svojej rodine na stredozápad USA. Táto oblasť sa vyznačuje chudobou a v posledných rokoch aj takzvanou opioidnou krízou.

 Veľké farmafirmy začali totiž v nedávnej minulosti čoraz viac pretláčať na trh lieky proti bolesti zo skupiny opioidov, sú to pritom lieky s vysokou mierou návykovosti patriace do podobnej skupiny látok ako heroín. Množstvo lekárov predpisovalo lieky na základe marketingu farmafiriem, ktoré im poskytovali za predpisovanie výrazné bonusy.

Množstvo pacientov, ktorí sa napríklad zotavovali po operáciách či trpeli veľkými bolesťami, sa tak po niekoľkých mesiacoch stali závislými od týchto liekov. V roku 2022 na predávkovanie opioidmi v USA zomrelo viac ako 81-tisíc ľudí, naproti tomu v roku 1990, keď tieto lieky neboli rozšírené, ich na predávkovanie zomrelo približne 10-tisíc.

Vance, ktorý sám seba v minulosti označil za človeka, ktorý nikdy nebude voliť Trumpa, sa v posledných rokoch stal jeho veľkým podporovateľom. Sám sa však vidí skôr v Senáte ako na stoličke vedľa Trumpa.

Práve veľká podpora Donalda Trumpa je takpovediac spoločným menovateľom medzi všetkými kandidátmi na post jeho dvojky. Aj keď viacerí kandidáti v minulosti vystupovali voči Trumpovi kriticky (či proti nemu súperili v primárkach), v poslednom čase sa o ňom všetci vyjadrujú podporne a s rešpektom.

Pri výbere potenciálneho viceprezidenta môže byť lojálnosť práve hlavným faktorom, keďže Trump čelí až šiestim rôznym súdnym prípadom, pričom v štyroch prípadoch ide o trestné konania, aktuality.sk

X X X

Predčasné voľby Francúzi pocítili v peňaženkách. Z parížskej burzy hlásia najväčšie straty v Európe

To, že Emmanuel Macron vyhlási predčasné voľby po eurovoľbách nikto neočakával. Prezident šokoval aj akciový trh.

Parížska burza si v pondelok pripísala najväčšie straty v rámci európskeho trhu, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil predčasné voľby. Dôvodom je porážka jeho centristickej aliancie a víťazstvo krajnej pravice vo voľbách do Európskeho parlamentu. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

„Nikto neočakával, že Francúzsko vypíše parlamentné voľby po voľbách do Európskej únie (EÚ), takže šokový faktor môže začiatkom týždňa oslabiť euro a európske akciové trhy,“ vyhlásila Kathleen Brooksová, riaditeľka výskumu obchodnej platformy XTB.

Prepad bánk takmer o desatinu hodnoty

Parížsky akciový index CAC 40 v pondelok dopoludnia klesol o 2,4 %, pričom akcie popredných francúzskych bánk sa prepadli až o 9 %. Výnos z desaťročného francúzskeho vládneho dlhopisu vyskočil na najvyššiu úroveň od konca novembra.

Neúspechy úradujúcich strán vrhajú tieň na celý región. Frankfurtský akciový index DAX v pondelok klesol o 0,7 % na 18.427,63 bodu, milánsky o 0,8 % na 34.375,90 bodu a akciový index v Amsterdame o 0,5 % na 919,33 bodu. Paneurópsky index Stoxx 600 sa znížil o takmer 0,7 % na 520,11 bodu. Aj euro sa oslabilo a do 12.37 h SELČ kleslo o 0,51 % na 1,0746 USD/EUR.

Francúzske finančné trhy by mohli byť v nasledujúcich týždňoch pred voľbami, ktoré sa uskutočnia v dvoch kolách a začnú sa 30. júna, horúce. Ich výsledok by mohol ovplyvniť Macronovu schopnosť presadiť zákony. Hrozí tiež riziko zvýšenie dlhovej záťaže Francúzska. Voľby by dokonca mohli priviesť do prezidentského úradu líderku krajnej pravice Marine Le Penovú, aktuality.sk

X X X

Šéf Focusu Slosiarik: Eurovoľby priniesli tri prekvapenia

 Postupom času môže prísť k tomu, že Smer preberie alebo pohltí časť voličov Hlasu, hodnotí výsledky eurovolieb v rozhovore pre Aktuality.sk šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Nemyslí si, že neúspech SaS može znamenať začiatok konca strany.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

 Slovensko pozná mená nových či staronových europoslancov. Progresívne Slovensko porazilo Smer o tri percentuálne body. To, že eurovoľby budú súboj práve najväčšej koaličnej a opozičnej strany, nebolo žiadnym prekvapením. Ukazovali to tak aj prieskumy, hovorí v rozhovore, ktorý Aktuality.sk nahrali počas volebnej noci v nedeľu, šéf agentúry Focus Martin SLOSIARIK. Podľa sociológa však volebná noc priniesla prekvapenia.

X Prekvapili vás výsledky volieb alebo sa dali očakávať?

Určite prekvapili. Samozrejme, neprekvapil ma súboj Progresívneho Slovenska a Smeru, ten ukazovali aj prieskumy. Ak sa ma však pýtate, čo ma prekvapilo, spomeniem tri veci. Prvá je výsledok Hlasu, ktorý bol slabý a nízky.

Mal som pocit, že eurovoľby po prezidentských voľbách čiastočne vypustili. Možno nemali silné témy. Zdá sa, že sa naozaj deje, čo analytici spomínali už dávnejšie. Hovorili, že postupom času môže prísť k tomu, že Smer preberie alebo pohltí časť voličov Hlasu.

Do akej miery sa tak stalo, môžeme zistiť až na základe povolebných výskumov alebo analýz. Každopádne strana, ktorá mala v parlamentých voľbách takmer dvojciferný výsledok, mala relatívne vysoký potenciál osloviť podstatne početnejšiu časť svojich voličov.

X Smer mal na kandidátke známe mená ako Ľuboš Blaha či Erik Kaliňák. Hlas mal ako lídra kandidátky Branislava Becíka, ide o trochu menej známe meno. Mohlo zavážiť aj zloženie kandidátky?

Do istej miery. V takom prípade je otázka, čo je dôležitejšie – značka strany alebo osoby, ktoré ju reprezentujú? Ale je to asi otázka na štýl, čo bolo skôr, sliepka alebo vajce. Často sa hovorí, že politika je personifikovaná. Pán Becík nie je pre voličov takou jasnou známou mobilizujúcou tvárou, ako je to v prípade Moniky Beňovej, Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka, ktorí sú mediálne známejší.

Veľmi dôležite je podľa mňa aj to, s čím strana prichádza a do akej miery sa odlišuje od svojho napríklad koaličného partnera. Mám pocit, že Hlas sa prezidentskými voľbami a vstupom do koalície so Smerom a SNS viac posunul k Smeru. Zároveň odchodom Petra Pellegriniho ako keby stratili tvár politickej strany.

Hlas bol podľa analýz po parlamentných voľbách stranou, ktorú najčastejšie voliči volili práve kvôli svojmu lídrovi. Čiže do istej miery sú tu dva negatívne faktory pre Hlas: odchod lídra a to, že pôvodne vzišli zo Smeru a mám pocit, že ideovo sa k Smeru čoraz viac približujú.

X Čiže výsledky nie sú dobrou správou pre Hlas.

Áno, určite nie sú dobré. Potrebujú stabilizovať svoj elektorát. Potrebujú si zanalyzovať, čo sa stalo. Pretože nejde o výsledky pri účasti 11 alebo 13 percent, ale sú to výsledky pri účasti 34 percent – čo je už celkom významné zastúpenie voličstva. V takom prípade výsledok na úrovni siedmich percent bude viesť k zamysleniu sa, čo urobiť inak, aby si strana uchovala svoju voličskú základňu.

 X Spomínali ste, že vás prekvapili ešte ďalšie dve veci. Aké?

Ďalšia vec je výsledok Slovenskej národnej strany. Aj v porovnaní s výsledkom v parlamentných voľbách bol veľmi nízky, slabý. A to napriek tomu, že práve vlastne na kandidátku nasadila áčkových politikov. Líder kandidátky bol predseda Andrej Danko, bol tam Tomáš Taraba, Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová.

Pre voličov SNS určite známe tváre. Spájanie národných síl, ktoré zafungovalo v parlamentných voľbách, sa tu neprejavilo. Otázne je prečo. Či voliči neprišli alebo, čo je podľa mňa pravdepodobnejšie, opäť kanibalizovala elektorát strana Smer.

Vieme, že blízkosť voličov Smeru, Hlasu aj SNS existuje, a myslím si, že záver kampane Smeru a aj motto „za Roberta Fica“ po atetáte mohol byť dôvod, prečo sa časť voličov nakoniec rozhodla pre voľbu Smeru.

Podľa prieskumov vieme, že dôvera Roberta Fica v elektorátoch Hlasu, ale aj SNS je veľmi vysoká. Takže previazanie nešťastnej udalosti, odsúdeniahodnej udalosti na Roberta Fica a jeho morálnu podporu bolo mobilizujúce aj pre voličov iných strán. A zrejme sa v európskych voľbách rozhodli, že podporia stranu Smer.

X Čo znamená výsledok SNS pre postavenie strany v koalícii? Andrej Danko má ambíciu stať sa šéfom Národnej rady.

Na to si musíme počkať. Ale v jednej diskusii som zachytil, že Tibor Gašpar explicitne povedal, že Andrej Danko by bol dobrým predsedom parlamentu. Je to skôr o vnútrokoaličných rozhovoroch a čo za čo. Hlas nebude chcieť upustiť, ale myslím si, že vždy je to vec dohadovania koaličnej zmluvy a prípadne jej zmien.

Ak by som sa na to pozrel čisto počtovo, tak situácia by pre pána Danka nemala byť lepšia ako pred eurovoľbami. No myslím si, že tieto rozhodnutia sa nedejú len na základe výsledkov eurovolieb, ale pravdepodobne sú výsledkom aj iného typu negociácií.

X A tá tretia vec, ktorá vás zaskočila?

No tá tretia vec je SaS. A zaskočilo ma to v súvislosti s lídrom kandidátky Richardom Sulíkom. Ide o politika, ktorý bol relatívne dobre pripravený na európsku politiku. Ale nestačilo to na to, aby prekročili päťpercentnú hranicu. Čiže to je prekvapenie volieb.

Vieme, že aj v SaS došlo k zmene na predsedníckej stoličke. Richard Sulík tým, že sa nedostal do Európskeho parlamentu, ostáva v národnom parlamente. Bude to aj pre neho úplne nová situácia, s ktorou možno nepočítal. Tak uvidíme.

Budúcnosť Slobody a solidarity

X Prečo sa SaS nedostala do europarlamentu?

SaS sa už viackrát pohybovala na hraniciach zvoliteľnosti. Aj tu jej to uniklo o kúsok. Nechcem robiť nejaký záver, ale podľa mňa najjednoduchšia hypotéza je, že časť voličov, ktorá by v parlamentných voľbách volila SaS, v eurovoľbách podporila Progresívne Slovensko. V PS videli istotu a bol to vyzývateľ Smeru. Možno chceli voliť víťaza volieb.

Veci treba však vidieť aj v časových súvislostiach. Súčasná opozícia prehrala parlamentné aj prezidentské voľby. Voliči to mohli vnímať tak, že nechcú prehrať aj tretie voľby. Mohol to byť silný motív aj pre voličov SaS a Demokratov, ktorí mali ako druhú voľbu Progresívne Slovensko. Možno v eurovoľbách urobili zmenu a podporili PS.

X Dá sa čakať, že v Slobode a solidarite si sadnú a budú analyzovať, čo sa stalo. Niekto by sa možno spýtal, že či to nie je signál, že SaS ako strana skončila. Napokon v parlamentných voľbách tiež nemali najlepší výsledok. Má SaS šancu na prežitie?

Po zmene na predsedníckej stoličke SaS sme robili prieskum dôvery lídrov. Zaradili sme tam aj Branislava Gröhlinga ako nového predsedu SaS a prekvapujúco získal podstatne vyššiu dôveru, ako získal v poslednom prieskume Richard Sulík. Dokonca mal vysokú dôveru aj vo vlastnom elektoráte. Čiže automaticky by som netvrdil, že zlý výsledok strany v eurovoľbách znamená koniec strany v národnej politike. Tam si naozaj treba počkať aj na prvé prieskumy po eurovoľbách, ako tam SaS skončí: či posun časti voličov k Progresívnemu Slovensku môže znamenať, že sa SaS dostane pod hranicu zvoliteľnosti. Predvolebné prieskumy z apríla to však nenaznačovali.

X Progresívne Slovensko po víťazstve v eurovoľbách hovorí, že je to znak toho, že Smer sa dá poraziť. Je to tak alebo je v európskych voľbách trochu iný elektorát a menší počet voličov?

Účasť nebola najnižšia. Určite sa dajú vyvodzovať isté konzekvencie k veľkým parlamentým voľbám. A vždy je dôležitý naratív, ktorý sa používa, pretože ten môže potom mobilizovať ďalších voličov. Je jasné, že sa s tým nejakým spôsobom marketingovo pracuje. Nečudujem sa pánovi Šimečkovi, že po týchto voľbách také slová používa. Rovnako by ich používal Smer. Čiže sa dá očakávať, že výsledok eurovolieb Progresívne Slovensko využije na ešte vyššiu mieru mobilizácie, snahy pritiahnuť k sebe čo najväčší počet voličov.

Otázne je, čo to bude znamenať pre iné strany, ktoré naozaj oslovujú veľmi podobný typ voliča – myslím predovšetkým Demokratov a SaS. Kresťanskodemokratické hnutie má trochu stabilnejší elektorát. No majú problém, že pri vyššej účasti nedokážu tak dobre mobilizovať. Možno dokážu mobilizovať jadro, ale nedokázali zmobilizovať voličov navyše, aby zabezpečili dva mandáty, na ktoré boli dlhodobo zvyknutí v rámci europarlamentu.

X Ako ste spomínali, mal to byť súboj PS a Smeru. Ako to, že PS je víťaz a Smer nie?

Určite je to aj otázka mobilizácie. Ak si porovnáme výsledok PS v parlamentných voľbách a výsledok v európskych voľbách, rozdiel je viac ako 100-tisíc. Dokázali veľmi dobre takpovediac mobilizovať svoj elektorát. Určite to neboli všetko len voliči PS z parlamentných volieb. Ako som už spomínal, určite dokázali osloviť aj časť voličov iných strán.

Dokázali na tej téme dobre mobilizovať práve preto, že Európska únia je DNA politiky Progresívneho Slovenska – proeurópske videnie veci, v podstate taký ten eurooptimizmus. V tom je aj odlišnosť s SaS. Myslím, že v tomto Progresívne Slovensko bolo uveriteľné aj napriek tomu, že časť voličov má výhrady k iným témam, ktoré strana prináša do politiky. V otázke zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska v rámci európskych štruktúr boli podľa mňa pre voličov veľmi autentickí a práve preto dokázali veľmi dobre mobilizovať svoj elektorát, aktuality.sk

X X X

Táto vláda v podstate skončila, vyhlásil bavorský premiér. Vyzval na predčasné parlamentné voľby

\Nemecká vláda v súvislosti s výsledkom eurovolieb nezvažuje predčasné parlamentné voľby. Predseda bavorskej Kresťanskosociálnej únie po vzore Francúzska žiada čo najskoršie vypísanie nový volieb.

Predseda bavorskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) Markus Söder v reakcii na výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) v Nemecku vyzval v pondelok po vzore Francúzska na čo najskoršie vypísanie predčasných parlamentných volieb. TASR o tom informuje s odvolaním na správu agentúry DPA.

„Táto vláda v podstate skončila. A teraz to musí byť ako vo Francúzsku,“ uviedol Söder s odkazom na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v nedeľu po zverejnení predbežných výsledkov eurovolieb oznámil termín predčasných volieb. „Naša krajina potrebuje nový začiatok… Preto by sa mali čo najskôr konať nové voľby,“ povedal bavorský premiér pre nemeckú televíziu n-tv.

Nemecká vláda v pondelok informovala, že predčasné voľby v súvislosti s výsledkom eurovolieb nezvažuje. „Ani na sekundu sa neobjavili náznaky, že by sa mali konať nové voľby,“ citovala agentúra Reuters hovorcu nemeckej vlády.

Reakcia Macron na výsledky eurovolieb

Macron v nedeľu skonštatoval, že výsledky v eurovoľbách sú pre jeho vládu katastrofou, ktorú nemôže ignorovať. Koalícia Besoin d’Europe (Potrebujeme Európu), ktorej súčasťou bola aj jeho strana Obroda (RE) v nich utrpela tvrdú porážku. Víťazom eurovolieb vo Francúzsku sa stalo krajne pravicové Národné združenie (RN) Marine Le Penovej.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v Nemecku zvíťazili s jasným náskokom kresťanskí demokrati z CDU/CSU. Získali 30 percent hlasov. Druhá skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) s 15,9 percenta.

Vládne strany si v eurovoľbách pohoršili a spolu dostali necelú tretinu hlasov. Pokles na 13,9 percenta zaznamenala Sociálnodemokratická strana (SPD) kancelára Olafa Scholza, pre ktorú ide o najhorší výsledok v celonemeckých voľbách. V eurovoľbách 2019 mala 15,8 percenta, aktuality.sk

X X X

PS hrozí to, čo kedysi HZDS a Smeru. Demokratom uškodila minulosť s Matovičom, hovorí politológ Štefančík

 Voľby do Európskeho parlamentu majú svojho víťaza. Viac prekvapivým momentom ako prvé miesto Progresívneho Slovenska je pre politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave skôr výsledná pozícia Hlasu, ktorému predvolebné prieskumy merali vyšší úspech. Víťazstvo progresívcov považuje za zvláštne, keďže v prípadne, ak by hľadalo partnera do spolupráce, nachádzal by sa veľmi ťažko.

Víťazom volieb do Európskeho parlamentu sa stalo hnutie Progresívne Slovensko (PS), za ním druhý skončil Smer. Vás tento výsledok prekvapil?

Neprekvapilo ma víťazstvo PS, pretože keď sa pozrieme na tie prieskumy verejnej mienky, ktoré merali nálady verejnosti dlhodobo, tak PS bolo väčšinou prvé. Až ten posledný prieskum favorizoval skôr Smer, ale vzhľadom na to, že voliči Smeru ostali doma, respektíve mnohí z nich ostali doma, tak to skončilo ako to skončilo. Ak ma niečo prekvapilo, tak to bola skôr pozícia Hlasu, pretože Hlas bol meraný tak, že by mohol získať dva mandáty v Európskom parlamente. Treba povedať, že to skončilo úplne zrejme nie tak ako si oni v Hlase predstavovali.

X Prečo sa v Hlase nezviezli na Pellegriniho víťaznej vlne?

Pravdepodobne preto, že voliči si už povedali, veď Peter Pellegrini bol zvolený za hlavu štátu a tie ostatné voľby sú prakticky už len takým nejakým dodatkom. Treba povedať, že na rozdiel od iných politických strán Hlas ani nepredstavil nejakých silných kandidátov. Skôr by som povedal, že to bola nejaká až tretia liga, pretože ísť napríklad s pánom Becíkom ako hlavným kandidátom do eurovolieb, s človekom, ktorý v určitom momente spochybňoval protipandemické opatrenia, a tváriť sa, že sme nejakou sociálnou demokratickou stranou, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, tak to asi nebolo dobré riešenie.

X Keď sa pozrieme na ďalšie strany, ktoré sa dostali do Európskeho parlamentu, tretia skončila Republika s vyše 12-percentným podielom hlasov. Čo znamená umiestnenie Republiky v rámci európskeho kontextu?

Ak sa pozrieme na výsledky v iných krajinách – ešte nie sú známe úplne vo všetkých – treba povedať, že krajná pravica vyhrala napríklad v Rakúsku. V Nemecku získala druhú pozíciu, čo je na Spolkovú republiku Nemecko skutočne ojedinelou udalosťou, pretože Nemci dlhé roky bojovali proti krajnej pravici. Vzhľadom na to, že sú na druhom mieste, je to určite dôležitý moment. Keď sa napríklad pozrieme na Francúzsko, tak ak sa nemýlim, tam zase vyhrala pani Le Penová, ktorá sa tiež považuje vlastne za krajne pravicovú politickú stranu. Treba povedať, že úspech Republiky musíme evidovať, ale našťastie ešte nie je taký dominantný, ako má napríklad v Rakúsku alebo vo Francúzsku.

X KDH v porovnaní s minulým volebným obdobím získalo iba jeden mandát. Čo to hovorí o tej strane?

Strana KDH môže byť spokojná, že sa dostala do parlamentu, ale videli sme, že stratila jeden mandát. Kresťanská demokracia v tomto prípade utŕži, pretože nedokázala obhájiť svoju pozíciu. Naopak, voliči sa rozhodli skôr práve pre viac liberálne orientované hnutie alebo stranu Progresívne Slovensko. V tomto prípade kresťanskí demokrati určite nemôžu byť spokojní. Na druhej strane, oni sa len nedávno po dvoch volebných obdobiach dostali do národného parlamentu, zrejme aj to jedno miesto v europarlamente budú akceptovať a tváriť sa, že prakticky dosiahli nejaký konkrétny úspech.

X Keď sa bližšie pozrieme na skladbu 15 nových europoslancov, akého kandidáta si vybral slovenský volič?

Nie je tých strán až toľko veľa. Treba povedať, že na jednej strane sú to viac liberálne strany ako Progresívne Slovensko (alebo liberálno-ľavicové, ak by sme chceli), potom je tam strana Smer, ktorú už by sme však ťažko mohli nazvať ako sociálna demokracia. Sám Robert Fico alebo predstavitelia Smeru hovoria o sebe, že sú slovenskí sociálni demokrati. Akonáhle dáte pred výraz sociálna demokracia výraz slovenský, tak spochybníte prakticky hlavnú myšlienku sociálnej demokracie. Strana Hlas sa tiež hlási k modernej sociálnej demokracii, napriek tomu, že má momentálne pozastavené členstvo v európskych štruktúrach. Ostáva nám už len Republika a KDH. O Republike sme hovorili, že sú to krajne pravicoví politici, zrejme budú veľmi kritickí voči Európskej únii. KDH „si ide“ svoju vlastnú politiku, ale myslím si, že pani Lexmann je známou europolitičkou a bola jedna z najaktívnejších slovenských europoslancov. Myslím si, že kresťanskí demokrati, respektíve voliči kresťanskej demokracie, si vybrali dobre.

X Smeru a Hlasu pozastavili v rámci európskych frakcií členstvo. Očakávate, že po tom volebnom druhom mieste, ktoré dosiahol Smer, sa im členstvo v plnej miere obnoví?

Nemožno to vylúčiť. Na jednej strane si budú vedomí toho, že aj tieto dve politické strany aj naďalej spolupracujú so Slovenskou národnou stranou. To či ich prijmú medzi seba bude závisieť aj od toho, ako dopadnú voľby v iných členských štátoch. Pokiaľ sociálni demokrati uspejú, aj keď sme už videli vo Francúzsku, Rakúsku a Nemecku, že sociálni demokrati neboli dominantné subjekty, tak si viem predstaviť, že by ich prehliadali, respektíve, že by ich kritizovali aj naďalej. Pokiaľ počet europoslancov v sociálnodemo­kratickej frakcii bude nízky, tak si viem predstaviť, že budú hľadať spôsob, ako ich prijať medzi seba znovu.

 Poďme sa pozrieť pod tú päťpercentnú hranicu, kde sa umiestnila aj strana SaS, hnutie Slovensko, Maďarská Aliancia, Demokrati a Slovenská národná strana. SNS stavila pritom na silné mená na kandidátke. Prečo neuspela?

Dôvodov môže byť viac. Napríklad aj tá aféra Andreja Danka s jeho nehodou, respektíve problémom, ktorý nasledoval po nehode a papalášske správanie práve po nehode. To mohol byť moment, kedy si voliči SNS povedali, že budú radšej voliť niekoho iného a nie nejakého papaláša. Na druhej strane to môže byť úplne nejasná komunikácia predstaviteľov SNS, pretože na jednej strane sa nechajú umiestniť na kandidátku v európskych voľbách, na strane druhej nevyvíjajú extrémne aktivity na to, aby boli zvolení, pretože sú si vedomí toho, že aj tak zvolení nebudú. Respektíve, aj keď budú, uvoľnia svoju pozíciu niekomu inému. Sám Andrej Danko sa nevedel úplne jasne vyjadriť, že či tento mandát, ak by bol náhodou zvolený, prijme alebo neprijme. Dokonca dva až tri dni pred samotným hlasovaním prišiel Robert Kaliňák s informáciou, že strana Smer by bola celkom spokojná, keby bol Andrej Danko predseda národného parlamentu. Ako má potom prísť na to ten volič SNS, keď jeden deň človek kandiduje do Európskeho parlamentu a na druhý deň sa o ňom hovorí ako o horúcom kandidátom na pozíciu šéfa národného parlamentu. Toto celé mohlo zneistiť voličov SNS. Buď k voľbám nešli, poprípade volili niekoho iného, či už stranu Republika alebo stranu Smer.

X Znížia sa po výsledku v eurovoľbách vyjednávacie možnosti Andreja Danka v rámci koalície?

Andrej Danko má ten istý počet poslancov k dispozícii v národnej rade. Poslanecký klub v národnom parlamente sa nezmenšil. To znamená, že pozícia Andreja Danka môže byť rovnaká. Na druhej strane si neviem predstaviť, aby človek, ktorého voliči úplne odignorujú, ktorého nechcú, tak takýto predseda politickej strany by bol na čele národného parlamentu, respektíve by zastával druhú najvyššiu ústavnú funkciu. To je ako keby vám niekto povedal, že vás absolútne nechce, ale by ste sa aj napriek tomu tlačili do nejakej funkcie. Myslím si, že to by nebolo úplne správne.

X Svoj mandát v Európskom parlamente sa chystá uplatniť si aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha. Kto ho podľa vás nahradí na stoličke podpredsedu parlamentu?

Je to veľmi ťažké odhadnúť. Aj minister zahraničných vecí Blanár dnes (pozn. red. v nedeľu) povedal, že majú viacero schopných kandidátov. Niečo podobné povedal aj pán Gašpar, respektíve majú viacero schopných členov. Nedokážem úplne odhadnúť, kto konkrétne by to mohol byť.

X Vrátim sa k SaS, ktorá teraz skončila s výsledkom nižším ako päť percent. Vysalo ju Progresívne Slovensko?

Určite áno, treba povedať, že PS zvíťazilo, ale je to také zvláštne víťazstvo, pretože keby náhodou hľadalo nejakého partnera do spolupráce, tak by ho hľadalo veľmi ťažko. Sami seba definujú ako stredových ľavicových liberálov. Na druhej strane, ak by nachádzali nejakého partnera, tak by zrejme našli partnera len v Kresťanskode­mokratickom hnutí. Stále by to bolo menej počtom europoslancov ako získala druhá strana Hlas, Smer a Republika. V tomto prípade PS hrozí to, čo svojho času napríklad HZDS, ale aj Smeru, že síce budú dominantnou politickou stranou, ale nebudú mať s kým zostaviť vládu. Tie menšie strany na druhom brehu, súčet poslancov týchto politických strán, bude vyšší ako volebný zisk PS. Progresívne Slovensko sa na jednej strane môže tešiť z výsledku úplne oprávnene, ale ak chcú ponúknuť nejakú alternatívu voči súčasnej vládnej koalícii, tak by sa mali zamyslieť aj nad tým, či vysávanie voličov z iných politických strán je tá správna cesta.

 Druhú volebnú prehru utrpela strana Demokrati. Nepodarilo sa jej uspieť ani na jeseň, ani teraz v júni. Čo robí táto strana zle?

Nad Demokratmi visí minulosť, ktorá je spojená s Igorom Matovičom aj napriek tomu, že sa pán Naď snaží. Veľa voličov ich pravdepodobne spája práve s neúspechom počas vlád Igora Matoviča. Aj pán Heger kandidoval na poslednom mieste kandidátky, on je asi najviac spojený s Matovičom. Veľa ľudí si pamätalo aj to, ktorí ministri ho podporovali najviac. Pán Naď, a v konečnom dôsledku aj pán Heger, boli práve tí, ktorí pri ňom stáli. Tak ako voliči vystavili účet Igorovi Matovičovi, tak takýmto spôsobom sa vyjadrili aj k strane Demokrati. Na druhej strane, nič nie je stratené, pretože v parlamentných voľbách, keď to zoberieme na percentuálne body, bol ich zisk oveľa nižší ako v eurovoľbách. Určite to nemožno porovnávať úplne dokonale, predsa len európske voľby sú iné. Je tam nižšia volebná účasť, aj voliči sa úplne inak rozhodujú. Do budúcna majú určitú šancu, pokiaľ ostanú na očiach verejnosti, pretože tie národné voľby sú skutočne ďaleko.

Volebná účasť bola tentoraz podstatne vyššia, čo mobilizovalo slovenského voliča?

Myslím si, že politické strany dávali väčší dôraz na tieto voľby. Videli sme, ako sa zostavovali kandidátky. Napríklad víťazná strana stavila na bývalého predsedu vlády, ktorý bol pomerne obľúbený u pravicového voliča, ďalej, že napríklad strana Smer nominovala svojho podpredsedu, ktorý je zase mimoriadne zdatný čo sa týka komunikácie na sociálnych sieťach. Republika dala skutočne to najsilnejšie jadro, ktoré má, či už predsedu Uhríka alebo veľmi známeho člena tejto strany Milana Mazureka. Čo sa týka KDH, voliči veľmi nevolia podľa osôb, takže tam to nebolo také dôležité. U strany Hlas sme videli, že to bol moment, ktorý podľa mňa zanedbali, lebo dali pomerne neznáme tváre na kandidátku.

Vedeli by ste vybrať nejaký prekvapivý moment z celej kampane alebo z výsledku volieb?

Prekvapivý? Na jednej strane sa mi žiada povedať, že to je práve neúspech strany Hlas. U Hlasu sa predpokladalo, že dosiahne vyšší percentuálny zisk, ale keď sa na to skutočne pozrieme, ako keby vynechali tieto voľby do Európskeho parlamentu. Keď sa pozrieme na to, čo robili pred voľbami niekoľko dní, že od modernej sociálnej demokracii skĺzli do jazyka a formy komunikácie, za ktorú by sa vôbec nemusel hanbiť ani Milan Uhrík (možno ani sám Kotleba by neprišiel s takými volebnými plagátmi). Ak by som hovoril o nejakom prekvapení, tak by to bol výsledok Hlasu.

 X V istom momente kampane si strany navzájom vyčítali, že zneužívajú atentát na Roberta Fica. Zneužívali ho?

Povedal by som, že využívali, bol to silný moment. Určite sa o tom bude hovoriť ešte dlhé roky. Povedal by som, že si to budú pamätať aj žiaci, ktorí sa budú učiť dejepis o 30–40 rokov, že niečo také sa pred voľbami do Európskeho parlamentu na Slovensku dialo. Je úplne pochopiteľné, že sú ľudia na Slovensku šokovaní, že sú šokovaní aj politici, nemohli sa tomu vyhnúť. Boli politické strany, ktoré priamo na to odkazovali, čo je úplne pochopiteľné. Nepovedal by som teda, že to zneužívali. Skôr by som povedal, že to využili vo svoj prospech, pretože atentát na premiéra vyvolalo silnú emóciu a my dobre vieme, že súčasné volebné kampane sú často práve o emóciách./agentury/

X X X

Hororový let z Malorky do Viedne. Lietadlo sa dostalo do búrky, krúpy totálne zdevastovali prednú časť stroja

S ťažkým poškodením vyviazlo v nedeľu lietadlo spoločnosti Austrian Airlines z preletu krupobitím. Stroju so 173 cestujúcimi a šiestimi členmi posádky sa ale po vyslaní núdzového signálu podarilo bezpečne pristáť, uviedli v pondelok aerolinky.

ČTK10.06.2024 11:33

Lietadlo smerovalo z Malorky do Viedne, keď sa dostalo do búrky, ktorá podľa aeroliniek nebola na radare vopred viditeľná. Krupobitie airbus A320 prakticky pripravilo o nos a tiež vážne poškodilo okná pilotnej kabíny, ako je zrejmé z fotografií verejných na sociálnej sieti X. Ďalšie škody utrpel plášť lietadla.

„Myslím, že sme boli asi 20 minút pred pristátím, keď sme sa dostali do búrky a mraku krúp a začali turbulencie,“ oznámila americkej televízii ABC jedna z cestujúcich Emmeley Oakleyová. „Jasne sme cítili, ako krúpy dopadajú na lietadlo, bolo to celkom hlasné,“ dodala.

 Kvôli otrasom podľa nej po kabíne airbusu lietali mobilné telefóny a hrnčeky. Niektorí ľudia začali zo strachu kričať, ale posádke sa ich podarilo upokojiť, uviedla ďalej Oakleyová, podľa ktorej to inak z 90 percent bol celkom nezáživný let.

Pri pristátí na viedenskom letisku čakali na lietadlo záchranné zložky. Nikto z cestujúcich neutrpel zranenia./agentury/

X X X

Domovom slovenskej futbalovej reprezentácie sa počas EURO 2024 stane nemecké mesto s počtom obyvateľov zhruba ako Košice. O tom, čo Mainz ponúka z futbalovej i spoločenskej stránky, hovorí pre ŠPORT.sk na slovo vzatý odborník – bývalý dlhoročný reprezentant Miroslav Karhan.

V najbližších týždňoch sa pupkom futbalového sveta, predovšetkým toho európskeho, stane Nemecko. Vyše 83-miliónová krajina bude od piatka 14. júna dejiskom v poradí 17. majstrovstiev Európy.

Keďže slovenská reprezentácia, ktorá sa predstaví na treťom kontinentálnom šampionáte v rade, odohrá dva z troch svojich zápasov skupinovej fázy vo Frankfurte, svoj hlavný stan – ubytovací i tréningový – si rozloží v neďalekom Mainzi.

A keď sa povie Mainz, hlavné mesto spolkovej republiky Porýnie-Falcko, mnohým slovenským futbalovým priaznivcom sa pred očami vynorí meno Miroslav Karhan.

 Postup najprv nevyšiel. Potom už áno

Keď v lete 2007 do klubu prichádzal, bol už mimoriadne ostrieľaným futbalistom. Mal 31 rokov a v počte odohraných zápasov za slovenskú reprezentáciu bol absolútnym rekordérom. Mainz však krátko predtým vypadol, išlo teda o účastníka druhej najvyššej súťaže.

„Cieľom bol okamžitý návrat do Bundesligy. Prvý rok sa nám to nepodarilo. V tom druhom už áno,“ vracia sa Karhan v spomienkach o dekádu a pol dozadu.

Skúseného stredopoliara, ktorý mal za sebou pôsobenie v Betise Sevilla, Besiktasi Istanbul a šesť rokov v inom nemeckom klube VfL Wolfsburg, si do mužstva vybral v tom čase ešte relatívne neznámy tréner – Jürgen Klopp. Ten v Mainzi končil svoju hráčsku kariéru a na seniorskej úrovni rozbiehal tú trénerskú.

„Vychádzali sme spolu dobre, nebol medzi nami žiaden problém. Vtedy ešte nebolo úplne zrejmé, že má našliapnuté na takú úspešnú kariéru. Po presune do Dortmundu sa začalo ukazovať, že by mohol dosiahnuť veľké veci,“ opisuje Karhan jedného z najlepších a najcharizmatickejších trénerov súčasnosti, ktorý prednedávnom ukončil takmer 10-ročné pôsobenie na lavičke FC Liverpool.

To zďaleka nie je, čo sa týka výpočtu trénerských veličín, všetko. Okrem Kloppa zažil aj Thomasa Tuchela, donedávna trénera Bayernu Mníchov. Ten má vo svojej zbierke triumf v Lige majstrov s FC Chelsea, trofeje zbieral aj v Paríži St. Germain a Dortmunde. Do top futbalového sveta sa takisto odrazil z Mainzu.

Klopp bol motivátor, Tuchel taktik

„Kým Klopp bol skôr motivátor, Tuchel vedel mužstvo takticky veľmi dobre pripraviť. Aj uňho sa dalo predpokladať, že môže byť veľmi dobrým trénerom,“ pokračuje 107-násobný reprezentant Slovenska, ktorému v tomto smere patrí delené 3. miesto.

Miroslav Karhan odohral ako prvý Slovák v reprezentácii sto zápasov. Zdroj: TASR

Z pomyselnej medailovej pozície ho počas blížiaceho sa šampionátu pravdepodobne vytlačí Juraj Kucka, ktorý má aktuálne na konte rovnaký počet štartov. Lídrom je Marek Hamšík (138), nasleduje Peter Pekarík (127). Vyše stonásobným reprezentantom je aj Martin Škrtel (104).

Miroslav Karhan pobudol v Mainzi celkovo štyri sezóny. Dve v druhej a dve v prvej lige. V nej mu spoločnosť v klube robil aj krajan a spoluhráč z reprezentácie Radoslav Zabavník. „Boli to fajn roky. Škoda, že sme nepostúpili hneď, ale považujem to za dobré futbalové obdobie,“ tvrdí Karhan.

Po 12 rokoch v zahraničí sa po skončení ročníka 2010/11 vrátil domov na Slovensko a stal sa hráčom Spartaka Trnava.

Za jeho éry išlo o hlavný štadión

To, že si slovenská výprava vybrala počas EURO 2024 za svoj prechodný domov práve Mainz, považuje z logistického hľadiska za dobrý krok.

„Hrajú vo Frankfurte a Düsseldorfe, všetko majú na skok. Sú to blízke destinácie, takže nebudú musieť veľa cestovať. Čakajú ich dobré tréningové podmienky, takisto hotel je kvalitný,“ kvituje tento výber.

Zverenci trénera Francesca Calzonu absolvujú tréningy na Bruchwegstadione, na ktorom sa majú odohrávať aj mediálne aktivity.

Zaujímavosťou je, že hoci ten už dnes nie je domovom A-tímu 1. FSV Mainz 05, ktorý v aktuálnej bundesligovej sezóne obsadil vďaka vydarenému finišu 13. miesto, v Karhanovej ére to tak ešte bolo.

„Rozobrali dve tribúny za bránami a tým rozšírili priestor, ktorý sme využívali. Bol som tam minulý rok v lete a tréningová plocha bola fantastická. Myslím si, že aj na hlavnom ihrisku, ak sa naň dostanú, budú mať veľmi dobrú kvalitu trávnika,“ priblížil, čo môže družina okolo kapitána Milana Škriniara očakávať.

Promenáda, kaviarne i dobré spojenie

Mainz nepatrí medzi najväčšie nemecké mestá. Má zhruba 220-tisíc obyvateľov, čo ho radí do štvrtej desiatky. V slovenských reáliách sa dá prirovnať ku Košiciam.

„Priznám sa, že veľa času som v meste netrávil, býval som 30 km od Mainzu. Je tam promenáda popri rieke Rýn, kde sa dá veľmi dobre poprechádzať. Kto chce, tak si určite nájde, čo potrebuje. Napríklad v centre nejakú kaviareň,“ dáva pár tipov bývalý výborný futbalista a dnes tréner štvrtoligovej Modry.

 Mainz si Slováci vybrali predovšetkým z dôvodu, že dva zápasy odohrajú v neďalekom Frankfurte. Z hotela na štadión by im cesta mala trvať, v závislosti od premávky, zhruba 30-40 minút.

„Dá sa ísť dvoma spôsobmi, sú tam dve diaľnice. Myslím si, že s tým nebude problém. Cesty sú tam kvalitné, predpokladám, že budú mať aj policajný sprievod. Spojenie je ozaj veľmi dobré,“ priblížil Karhan, ktorý si atmosféru šampionátu v Nemecku vychutná aj osobne. A nielen na tribúne.

Pri troche šťastia možno aj štvrťfinále

„Chystám sa na náš úvodný zápas proti Belgicku vo Frankfurte. Pôjdem pozrieť tiež kamaráta do Mainzu, takže určite zavítam aj tam,“ prezradil Karhan.

To, ako dopadnú Slováci na tohtoročnom EURO, si netrúfa predpovedať, ale jednu zaujímavú myšlienku, ktorá by bezpochyby vyvolala v krajine obrovskú eufóriu, predsa len vyslovil.

„Ak sa chlapcom podarí postúpiť zo skupiny a budú mať trochu šťastia, môžu sa prebojovať až do štvrťfinále,“ myslí si čochvíľa 48-ročný rodák zo Šulekova.

Na záver sa ešte vyjadril k zoštíhleniu nominácie na konečný 26-členný menoslov. „Tomič je zranený, takže u neho to bolo už skôr viac-menej jasné. Prekvapením je to, že sa na majstrovstvá Európy nedostane Polievka,“ skonštatoval, aktuality.sk

X X X

Kysucký hotel po ničivom požiari za mesiac vrátili do prevádzky. Na pomoc prišli zástupy dobrovoľníkov

Kým iní hotelieri sa koncom apríla naplno pripravovali na letnú turistickú sezónu, obľúbený hotel na Kysuciach, Marlene v Oščadnici zachvátili plamene. Požiar im zničil mnohé izby a odstavil ich od prevádzky. Nešťastie sa však podarilo rýchlo otočiť. “Bolo úžasné vidieť 30, 40 ľudí v montérkach, ktorí samovoľne prišli. Páni, dámy, starší, mladší. Pomáhali každžý deň,” opisuje Viliam Kubla, prevádzkar hotela Marlene.

X  Ako dlho váš hotel fungoval pred požiarom?

Sme tu od roku 2006, v decembri to bude 18 rokov. Vtedy sme začínali s jednou budovou, druhá bola dostavaná neskôr, dnes slúži ako kongresové centrum, organizujeme tu svadby, máme tam niekoľko izieb.

X Čo všetko vlastne požiar zasiahol?

Najmä tú prvú pôvodnú časť, kde je väčšina izieb, hotelová reštaurácia, kuchyňa, wellness.

Foto: hotel Marlene

„Zasahovalo dokopy 26 profesionálnych hasičov, k nim sa pridalo ešte aj 20 až 30 dobrovoľných hasičov z okolia,“Viliam Kubla, prevádzkar hotela Marlene

X K incidentu došlo koncom apríla. Ako sa to celé stalo?

Našim najväčším šťastím v nešťastí bolo, že sa to stalo koncom víkendu, kedy sme nemali veľa ubytovaných hostí, keďže máme v tomto období hlavne víkendové pobyty. Čiže tí, čo prišli v štvrtok, v piatok na víkend, už boli odubytovaní. Skôr tu boli ešte ľudia v reštaurácii. Mali sme tam dve akcie, bolo pekné nedeľné popoludnie. A práve jedni z týchto hostí, keď vyšli von, si všimli, že na streche je podozrivý dym.

Kde ste vtedy boli, ako ste sa o tom dozvedeli?

Ja som bol v tom čase doma. Volal mi kamarát, ktorý sa prišiel v tom čase najesť, že sa na hoteli niečo deje. Tak som hneď volal na recepciu, aby to skontrolovali, no na prvý pohľad sa na izbách v tom čase ešte nič nedialo. No ale päť minút na to mi ten kamarát volal opäť, že už vidno plamene, že je tam požiar a že volá hasičov. K vznieteniu došlo v priebehu malej chvíle.

X Čo nasledovalo? Aký veľký bol zásah hasičov?

Zachránil nás pohotový výkon hasičskej služby, prišli do desiatich minút. Ľudí z hotela evakuovali, požiar sa podarilo napokon lokalizovať. Celé to trvalo necelé tri hodiny, v nedeľu podvečer bol následne na hotel privolaný zisťovateľ príčin vzniku požiarov, špecialisti z Požiarnotechnic­kého a expertízneho ústavu Ministerstva vnútra SR v Bratislave a polícia. V akcii zasahovalo dokopy 26 príslušníkov hasičského zboru z Čadce, Kysuckého Nového Mesta, aj zo Žiliny, mali tu 12 kusov techniky. K nim sa pridalo ešte aj 20 až 30 dobrovoľných hasičov z okolia. Tí profesionálni hasiči sami povedali, že bez dobrovoľníkov by to takto nezvládli, našťastie takto sa im podarilo udržať požiar len v jednej časti hotela.

X Aké boli škody?

Požiar sa rozšíril sa do jeho podkrovných priestorov a ubytovacej časti. Sedem izieb bolo kompletne nepoužiteľných, celé jedno krídlo bolo zničené požiarom, hasené vodou. Absolútne nám to znefunkčnilo 40 percent kapacity hotela.

 X Čo spôsobilo požiar?

Ešte stále čakáme na výsledky vyšetrovania. Netušíme, čo za tým mohlo byť.

X Čo ste robili potom?

Bolo to veľmi náročné, po požiari sme tri dni zostali úplne bez elektriny. Nemali sme internet, systémy, museli sme hľadať spôsoby, ako kontaktovať hostí, povedať im čo sa stalo a že sme zatvorení. Nasledovali ďalšie tri týždne, kedy sme boli úplne odstavení. Následky cítime doteraz, mnoho ľudí zrušilo rezervácie, zľakli sa, nevedeli, aký vážny je stav a či vôbec, alebo kedy začneme fungovať.

X Spomínali ste však, že mesiac od požiaru ste opäť otvorení. Ako sa vám to podarilo?

Hneď na druhý deň sme tu mali dobrovoľníkov, ľudí z okolia, ktorí sa ponúkli pomôcť. Bolo úžasné vidieť 30, 40 ľudí v montérkach, ktorí samovoľne prišli. Páni, dámy, starší, mladší. Okamžite sme sa teda pustili do práce.

X Ako prebiehali opravy?

Bolo toho veľmi veľa, skutočne každý deň práca pre desiatky ľudí. Veľa toho zhorelo, plus sa po priestoroch rozšíril dym. To znamená, že sme museli pretriediť a povyhadzovať nábytok, textílie, čo sa dalo zachrániť, zachraňovať, ostatné likvidovať. Plus, čo nebolo zasiahnuté ohňom, zasiahol ten dym, takže sme všetko museli nanovo premaľovať, vyumývať, každý centimeter každej izby.

X Ale teraz už teda fungujete?

Momentálne máme spustenú prevádzku asi na dvoch tretinách priestorov, tie najsilnejšie zasiahnuté miesta, najmä teda izby, ešte dávame dokopy, no máme ambíciu rýchlo dokončiť rekonštrukciu a najneskôr v zime opäť ísť naplno. Čo sa však týka zariadení hotela, v tých už fungujeme, aj reštaurácia, aj wellness, aj všetky naše služby. Snažíme sa rozširovať povedomie a informovať čo najviac ľudí, že sú u nás maximálne vítaní a nemusia sa ničoho obávať.

X Prijali ste nejaké opatrenia, aby sa situácia nezopakovala?

Určite. Hoci stále nevieme, čo presne požiar zavinilo, zmenili a prepracovali sme kompletne celý protipožiarny systém, aby sme predišli ďalším podobným incidentom./agentury/

X X X

Šéf Focusu Slosiarik: Eurovoľby priniesli tri prekvapenia (rozhovor)

 Postupom času môže prísť k tomu, že Smer preberie alebo pohltí časť voličov Hlasu, hodnotí výsledky eurovolieb v rozhovore pre Aktuality.sk šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Nemyslí si, že neúspech SaS može znamenať začiatok konca strany.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

 Slovensko pozná mená nových či staronových europoslancov. Progresívne Slovensko porazilo Smer o tri percentuálne body. To, že eurovoľby budú súboj práve najväčšej koaličnej a opozičnej strany, nebolo žiadnym prekvapením. Ukazovali to tak aj prieskumy, hovorí v rozhovore, ktorý Aktuality.sk nahrali počas volebnej noci v nedeľu, šéf agentúry Focus Martin SLOSIARIK. Podľa sociológa však volebná noc priniesla prekvapenia.

X Prekvapili vás výsledky volieb alebo sa dali očakávať?

Určite prekvapili. Samozrejme, neprekvapil ma súboj Progresívneho Slovenska a Smeru, ten ukazovali aj prieskumy. Ak sa ma však pýtate, čo ma prekvapilo, spomeniem tri veci. Prvá je výsledok Hlasu, ktorý bol slabý a nízky.

Mal som pocit, že eurovoľby po prezidentských voľbách čiastočne vypustili. Možno nemali silné témy. Zdá sa, že sa naozaj deje, čo analytici spomínali už dávnejšie. Hovorili, že postupom času môže prísť k tomu, že Smer preberie alebo pohltí časť voličov Hlasu.

Do akej miery sa tak stalo, môžeme zistiť až na základe povolebných výskumov alebo analýz. Každopádne strana, ktorá mala v parlamentých voľbách takmer dvojciferný výsledok, mala relatívne vysoký potenciál osloviť podstatne početnejšiu časť svojich voličov.

X  Smer mal na kandidátke známe mená ako Ľuboš Blaha či Erik Kaliňák. Hlas mal ako lídra kandidátky Branislava Becíka, ide o trochu menej známe meno. Mohlo zavážiť aj zloženie kandidátky?

Do istej miery. V takom prípade je otázka, čo je dôležitejšie – značka strany alebo osoby, ktoré ju reprezentujú? Ale je to asi otázka na štýl, čo bolo skôr, sliepka alebo vajce. Často sa hovorí, že politika je personifikovaná. Pán Becík nie je pre voličov takou jasnou známou mobilizujúcou tvárou, ako je to v prípade Moniky Beňovej, Ľuboša Blahu, Erika Kaliňáka, ktorí sú mediálne známejší.

Veľmi dôležite je podľa mňa aj to, s čím strana prichádza a do akej miery sa odlišuje od svojho napríklad koaličného partnera. Mám pocit, že Hlas sa prezidentskými voľbami a vstupom do koalície so Smerom a SNS viac posunul k Smeru. Zároveň odchodom Petra Pellegriniho ako keby stratili tvár politickej strany.

Hlas bol podľa analýz po parlamentných voľbách stranou, ktorú najčastejšie voliči volili práve kvôli svojmu lídrovi. Čiže do istej miery sú tu dva negatívne faktory pre Hlas: odchod lídra a to, že pôvodne vzišli zo Smeru a mám pocit, že ideovo sa k Smeru čoraz viac približujú.

X Čiže výsledky nie sú dobrou správou pre Hlas.

Áno, určite nie sú dobré. Potrebujú stabilizovať svoj elektorát. Potrebujú si zanalyzovať, čo sa stalo. Pretože nejde o výsledky pri účasti 11 alebo 13 percent, ale sú to výsledky pri účasti 34 percent – čo je už celkom významné zastúpenie voličstva. V takom prípade výsledok na úrovni siedmich percent bude viesť k zamysleniu sa, čo urobiť inak, aby si strana uchovala svoju voličskú základňu.

 Spomínali ste, že vás prekvapili ešte ďalšie dve veci. Aké?

Ďalšia vec je výsledok Slovenskej národnej strany. Aj v porovnaní s výsledkom v parlamentných voľbách bol veľmi nízky, slabý. A to napriek tomu, že práve vlastne na kandidátku nasadila áčkových politikov. Líder kandidátky bol predseda Andrej Danko, bol tam Tomáš Taraba, Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová.

Pre voličov SNS určite známe tváre. Spájanie národných síl, ktoré zafungovalo v parlamentných voľbách, sa tu neprejavilo. Otázne je prečo. Či voliči neprišli alebo, čo je podľa mňa pravdepodobnejšie, opäť kanibalizovala elektorát strana Smer.

Vieme, že blízkosť voličov Smeru, Hlasu aj SNS existuje, a myslím si, že záver kampane Smeru a aj motto „za Roberta Fica“ po atetáte mohol byť dôvod, prečo sa časť voličov nakoniec rozhodla pre voľbu Smeru.

Podľa prieskumov vieme, že dôvera Roberta Fica v elektorátoch Hlasu, ale aj SNS je veľmi vysoká. Takže previazanie nešťastnej udalosti, odsúdeniahodnej udalosti na Roberta Fica a jeho morálnu podporu bolo mobilizujúce aj pre voličov iných strán. A zrejme sa v európskych voľbách rozhodli, že podporia stranu Smer.

X Čo znamená výsledok SNS pre postavenie strany v koalícii? Andrej Danko má ambíciu stať sa šéfom Národnej rady.

Na to si musíme počkať. Ale v jednej diskusii som zachytil, že Tibor Gašpar explicitne povedal, že Andrej Danko by bol dobrým predsedom parlamentu. Je to skôr o vnútrokoaličných rozhovoroch a čo za čo. Hlas nebude chcieť upustiť, ale myslím si, že vždy je to vec dohadovania koaličnej zmluvy a prípadne jej zmien.

Ak by som sa na to pozrel čisto počtovo, tak situácia by pre pána Danka nemala byť lepšia ako pred eurovoľbami. No myslím si, že tieto rozhodnutia sa nedejú len na základe výsledkov eurovolieb, ale pravdepodobne sú výsledkom aj iného typu negociácií.

X A tá tretia vec, ktorá vás zaskočila?

No tá tretia vec je SaS. A zaskočilo ma to v súvislosti s lídrom kandidátky Richardom Sulíkom. Ide o politika, ktorý bol relatívne dobre pripravený na európsku politiku. Ale nestačilo to na to, aby prekročili päťpercentnú hranicu. Čiže to je prekvapenie volieb.

Vieme, že aj v SaS došlo k zmene na predsedníckej stoličke. Richard Sulík tým, že sa nedostal do Európskeho parlamentu, ostáva v národnom parlamente. Bude to aj pre neho úplne nová situácia, s ktorou možno nepočítal. Tak uvidíme.

Budúcnosť Slobody a solidarity

X Prečo sa SaS nedostala do europarlamentu?

SaS sa už viackrát pohybovala na hraniciach zvoliteľnosti. Aj tu jej to uniklo o kúsok. Nechcem robiť nejaký záver, ale podľa mňa najjednoduchšia hypotéza je, že časť voličov, ktorá by v parlamentných voľbách volila SaS, v eurovoľbách podporila Progresívne Slovensko. V PS videli istotu a bol to vyzývateľ Smeru. Možno chceli voliť víťaza volieb.

Veci treba však vidieť aj v časových súvislostiach. Súčasná opozícia prehrala parlamentné aj prezidentské voľby. Voliči to mohli vnímať tak, že nechcú prehrať aj tretie voľby. Mohol to byť silný motív aj pre voličov SaS a Demokratov, ktorí mali ako druhú voľbu Progresívne Slovensko. Možno v eurovoľbách urobili zmenu a podporili PS.

X Dá sa čakať, že v Slobode a solidarite si sadnú a budú analyzovať, čo sa stalo. Niekto by sa možno spýtal, že či to nie je signál, že SaS ako strana skončila. Napokon v parlamentných voľbách tiež nemali najlepší výsledok. Má SaS šancu na prežitie?

Po zmene na predsedníckej stoličke SaS sme robili prieskum dôvery lídrov. Zaradili sme tam aj Branislava Gröhlinga ako nového predsedu SaS a prekvapujúco získal podstatne vyššiu dôveru, ako získal v poslednom prieskume Richard Sulík. Dokonca mal vysokú dôveru aj vo vlastnom elektoráte. Čiže automaticky by som netvrdil, že zlý výsledok strany v eurovoľbách znamená koniec strany v národnej politike. Tam si naozaj treba počkať aj na prvé prieskumy po eurovoľbách, ako tam SaS skončí: či posun časti voličov k Progresívnemu Slovensku môže znamenať, že sa SaS dostane pod hranicu zvoliteľnosti. Predvolebné prieskumy z apríla to však nenaznačovali.

X Progresívne Slovensko po víťazstve v eurovoľbách hovorí, že je to znak toho, že Smer sa dá poraziť. Je to tak alebo je v európskych voľbách trochu iný elektorát a menší počet voličov?

Účasť nebola najnižšia. Určite sa dajú vyvodzovať isté konzekvencie k veľkým parlamentým voľbám. A vždy je dôležitý naratív, ktorý sa používa, pretože ten môže potom mobilizovať ďalších voličov. Je jasné, že sa s tým nejakým spôsobom marketingovo pracuje. Nečudujem sa pánovi Šimečkovi, že po týchto voľbách také slová používa. Rovnako by ich používal Smer. Čiže sa dá očakávať, že výsledok eurovolieb Progresívne Slovensko využije na ešte vyššiu mieru mobilizácie, snahy pritiahnuť k sebe čo najväčší počet voličov.

Otázne je, čo to bude znamenať pre iné strany, ktoré naozaj oslovujú veľmi podobný typ voliča – myslím predovšetkým Demokratov a SaS. Kresťanskodemokratické hnutie má trochu stabilnejší elektorát. No majú problém, že pri vyššej účasti nedokážu tak dobre mobilizovať. Možno dokážu mobilizovať jadro, ale nedokázali zmobilizovať voličov navyše, aby zabezpečili dva mandáty, na ktoré boli dlhodobo zvyknutí v rámci europarlamentu.

X Ako ste spomínali, mal to byť súboj PS a Smeru. Ako to, že PS je víťaz a Smer nie?

Určite je to aj otázka mobilizácie. Ak si porovnáme výsledok PS v parlamentných voľbách a výsledok v európskych voľbách, rozdiel je viac ako 100-tisíc. Dokázali veľmi dobre takpovediac mobilizovať svoj elektorát. Určite to neboli všetko len voliči PS z parlamentných volieb. Ako som už spomínal, určite dokázali osloviť aj časť voličov iných strán.

Dokázali na tej téme dobre mobilizovať práve preto, že Európska únia je DNA politiky Progresívneho Slovenska – proeurópske videnie veci, v podstate taký ten eurooptimizmus. V tom je aj odlišnosť s SaS. Myslím, že v tomto Progresívne Slovensko bolo uveriteľné aj napriek tomu, že časť voličov má výhrady k iným témam, ktoré strana prináša do politiky. V otázke zahraničnopolitického ukotvenia Slovenska v rámci európskych štruktúr boli podľa mňa pre voličov veľmi autentickí a práve preto dokázali veľmi dobre mobilizovať svoj elektorát, aktuality.sk

X X X

Kto nás lieči: Nestačí len vylúčiť údeniny a polotovary. Aj pri ovocí a zelenine treba byť opatrný

V ovocí a zelenine sa dnes nachádzajú pesticídy, ktoré negatívne ovplyvňujú náš tráviaci trakt. Podľa gastroenterologičky je dôležité starostlivo vyberať aj potraviny, o ktorých si myslíme, že sú zdravé.

To že údeniny a polotovary škodia našim črevám je dnes notoricky známe. V potravinách však číhajú aj iné nástrahy, hovorí detská gastroenterologička Dagmar NEMCSICSOVÁ, ktorá sa venuje aj ochoreniam tráviaceho traktu u detí s poruchami autistického spektra.

Tráviacim ťažkostiam, ktoré môžu prerásť napríklad do zápalu čriev dokážeme z veľkej časti predchádzať zdravou životosprávou. Niekedy však úlohu zohráva aj genetika.

X Článok je súčasťou seriálu Aktuality.sk Kto nás lieči, ktorý každý týždeň prináša osobné i profesijné príbehy slovenských lekárov, ich postrehy a tiež pohľady na vzťah pacient verzus lekár.

Pediatria alebo farmácia

Dagmar Nemcsicsová mala odjakživa blízky vzťah k deťom. Aj preto bola pre ňu v pomerne skorom veku jasnou voľbou pediatria, hoci chvíľu váhala aj nad tým, že sa stane farmaceutkou. Na univerzitu v Bratislave sa jej podarilo dostať na prvý pokus. Ako rodená Bratislavčanka to podľa vlastných slov mala jednoduchšie – nemusela bývať na internáte a zžívať sa s novým prostredím.

Po náročných prijímačkách prišli aj náročné prvé roky štúdia plné teoretických poznatkov z anatómie či biochémie. S príchodom praktickej výučby prichádzala do poznatkov podľa Dagmar aj väčšia logika a zaujímavosť. Po skončení štúdia a atestácii z pediatrie sa postupne rozhodla posunúť ďalej – k detskej gastroenterológii, hepatológii a výžive.

„Ešte na strednej škole som sa stala vegetariánkou. Vtedy to bolo niečo nové. Vždy som inklinovala k zdravej výžive a zaujímala sa o ňu. Aj preto ma zaujal tento odbor,“ spomína.

Prvé dieťa aj nočné služby

Ako to väčšinou býva ani Dagmar po škole nedostala miesto tam, kde chcela – na detskej klinike. Zamestnala sa teda v ústave telovýchovného lekárstva a venovala sa detským pacientom. Neskôr sa jej úspešne podarilo na detskú kliniku prestúpiť.

Krátko po škole otehotnela s prvým synom a odišla na materskú, z ktorej sa po roku vrátila naspäť do práce. Ako začínajúca lekárka okrem dennej práce na oddelení zažila aj nočné služby.

„Mala som šťastie na kolegov – rovesníkov aj starších. Spomínam na toto obdobie rada. Ani zo služieb nemám traumu. Nebolo ich až toľko, bolo nás pomerne dosť a vedeli sme to vykryť. Zároveň to bola pre mňa obrovská škola,“ dopĺňa.

Popri ošetrovaní pacientov v rámci vtedajšej kliniky patriacej pod Slovenskú zdravotnícku univerzitu vzdelávala budúcich mladých lekárov na postgraduálnych programoch. V roku 2000 po rozdelení kliniky prešla do nemocnice na Antolskej v Bratislave, kde aj naďalej pôsobila na detskom oddelení. Následne si na Antolskej na pár rokov otvorila vlastnú gastroenterologickú ambulanciu.

„Bola som prevádzkovateľom detskej gastroenterologickej ambulancie a znášala celú administratívnu záťaž – komunikáciu s poisťovňami, byrokraciu. Nenapĺňalo ma to, chcela som sa najmä venovať pacientom,“ spomína. Aj preto sa nakoniec rozhodla zamestnať v neštátnom gastroenterologickom centre. V jednom takom pôsobí dodnes.

Vlastná skúsenosť

Po rokoch praxe v nemocnici i ambulanciách Dagmar Nemcsicsová pracuje ako detský gastroenterológ na čiastočný úväzok. Popri tom sa venuje aj výskumu. Konkrétne sa v rámci gastroenterológie špecializuje aj na deti s poruchami autistického spektra (PAS). Na výskumoch spolupracuje s Akademickým centrom výskumu autizmu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Práve takéto deti patria medzi jej pacientov už roky a sama má doma syna s touto diagnózou. Priznáva, že práca s deťmi, z ktorých niektoré môžu mať problém v cudzom prostredí, nie je jednoduchá a často je o postupnom zoznamovaní sa, aktuality.sk

X X X

Ľudovít Ódor: Aj SaS a Demokrati mohli byť v Bruseli, keby voličov lepšie zmobilizovali

Líder kandidátky Progresívneho Slovenska do Európskeho parlamentu a expremiér Ľudovít ÓdorZdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

Nie je vylúčené, že budem kandidovať aj v národných parlamentných voľbách, povedal v rozhovore pre Aktuality.sk Ľudovít Ódor, ktorý vo voľbách do Európskeho parlamentu získal na Slovensku najviac preferenčných hlasov. Viedol kandidátku Progresívneho Slovenska.

–> Oficiálne výsledky volieb do europarlamentu

Progresívnemu Slovensku sa napriek veľkým ambíciám nepodarilo vyhrať parlamentné voľby. V podobnom duchu sa niesol aj výsledok tých prezidentských. Ivan Korčok sa napriek podpore PS a ďalších strán do prezidentského paláca neprebojoval.

No eurovoľby skončili inak. Progresívci v nich vyhrali a druhý Smer za sebou nechali s rozdielom troch percentuálnych bodov. Počas nedeľnej noci, keď boli vyhlásené oficiálne výsledky, sme sa rozprávali s lídrom kandidátky PS Ľudovítom ÓDOROM.

X Smer hovorí, že väčšinu slovenských mandátov do europarlamentu získali národne a konzervatívne strany a tým aj relativizujú víťazstvo PS v eurovoľbách. Ak sa pozrieme na výsledky, výhra v eurovoľbách teda asi nie je úplným víťazstvom pre PS. Čo na výsledok Progresívneho Slovenska hovoríte?

Tí, ktorí skončia na druhom či treťom mieste, väčšinou vedia nájsť štatistiky, kde vychádzajú lepšie. No víťazstvo je víťazstvo a to sa počíta. Nielen z toho číselného hľadiska. Keď sme chodili po Slovensku, tak sme videli, že ľudia po tých dvoje prehratých voľbách pre prodemokratické sily boli frustrovaní a nádejali sa, že v eurovoľbách už konečne dokážeme zvíťaziť.

To sa potvrdilo a ja to naozaj beriem veľmi pozitívne. Je to aj politický signál, že ani strana Smer nemôže všetko a že by mali mať určité hranice. Preto je dôležité, že Progresívne Slovensko v týchto voľbách porazilo Smer.

Ak sa pozrieme na výsledky iných strán, SaS a Demokrati sa nedostali do europarlamentu. Dva mandáty získala krajne pravicová Republika, päť europoslancov bude mať Smer a Hlas spolu s KDH získali po jednom mandáte. Ak sa pozrieme na tento výsledok ako celok, čo naň hovoríte? Je to dobrý výsledok?

Európske voľby nie sú národné voľby. Europoslanci nevytvárajú koalíciu ani opozíciu. Tu rozhodujú frakcie. Neviem si predstaviť takú stranu, ktorá by povedala voličom, že majú ísť voliť iné prodemokratické strany. V európskych voľbách je obrovský priestor na mobilizáciu, lebo účasť je zväčša nízka.

My sme našich voličov dokázali mobilizovať. Ak by vedeli SaS aj Demokrati mobilizovať svojich voličov, mohli sa do europarlamentu dostať aj oni. Je mi to však ľúto, v týchto stranách poznám šikovných ľudí. No viniť z toho víťazstvo Progresívneho Slovenska nie je celkom adekvátne a korektné.

Vy ste počas kampane veľa hovorili o tom, že musí vyhrať proeurópske Slovensko. Keď sa však pozrieme na počet zvolených poslancov, tak šiesti sú z PS a KDH bude zastupovať iba jedna poslankyňa. Bude teda hlas Slovenska v Európskom parlamente naozaj proeurópsky?

Viaceré zo strán, ktoré sa tam dostali, nie sú v žiadnych frakciách. Keď zoberieme poslancov, ktorí budú mať čo povedať do reálneho diania v Európskom parlamente, tak to bude proeurópske Slovensko.

Všetci šiesti zvolení europoslanci z Progresívneho Slovenska budú vo frakcii Renew Europe. Budete sa z tohto titulu teda opäť uchádzať o post podpredsedu europarlamentu?

Naša pozícía je dobrá vzhľadom na výsledok, ktorý je pomerne silný v rámci tej frakcie, bohužiaľ aj preto, lebo niektoré iné strany, najmä vo Francúzsku, nezískali takú podporu ako predtým. Budeme chcieť mať aj naďalej post podpredsedu Európskeho parlamentu, zatiaľ by som nehovoril o obsadení tohto postu. Ešte by sme radi mali podpredsednícky post aj v ďalšom silnom výbore. Vzhľadom na našu pozíciu musíme ísť do EP presadiť z nášho tábora čo najviac ľudí do rozhodujúcejších pozícií.

X Keď ste začínali s kampaňou, neboli ste členom Progresívneho Slovenska. Tvrdili ste, že to budete riešiť, keď uvidíte výsledky volieb. Už ste sa stali členom PS?

Výsledky sú zverejnené možno pár minút, takže ešte som celkom nestihol (rozhovor bol robený 9. júna krátko po 23:00, pozn. red.). Zatiaľ nie som členom, no mal som záujem zistiť, do akej miery je dopyt po takomto štýle politiky. Uvidíme, zhodnotím to a potom sa podľa toho budem rozhodovať.

X Ak nenastanú žiadne politické turbulencie, ďalšie voľby do Národnej rady nás čakajú v roku 2027. Mandát europoslanca chcete využiť celý alebo by ste chceli kandidovať aj do národného parlamentu?

Ako celý človek idem do Európskeho parlamentu. Nikdy som však nemal záujem odísť zo Slovenska a slovenskej politiky úplne. Budem pokračovať aj doma, najmä v tých odborných témach. Rozbiehame think-tank v Progresívnom Slovensku. To, že budem kandidovať aj v parlamentných voľbách, určite nie je vylúčené. No zatiaľ je to ďaleko. Sú pred nami oveľa závažnejšie úlohy.

Máme veľký záujem zakoreniť PS aj v regiónoch Slovenska. Sú dva roky pred komunálnymi voľbami. Toľko času teda máme na vybudovanie štruktúry, aby sme tam mali svojich starostov, poslancov a aby sme sa stali silnou chrbtovou kosťou prodemokratických síl na Slovensku.

X Vy ste tvrdili, že ste sa doposiaľ cítili viac ako úradník. Cítite sa teda už ako politik? Aj vzhľadom na to, že ste získali viac preferenčných krúžkov ako napríklad pán Blaha, ktorý má silné meno a výtlak na sociálnych sieťach.

Počet hlasov, ktoré som dostal, je v niečom zaväzujúci. Keď som hovoril o tom, že to je pre mňa istý test, tak jeho prvá prekážka bola úspešne prekonaná. Ako som však povedal, až po tom, ako zhodnotím tie výsledky, budem hovoriť o svojej budúcej politickej kariére.

Mám pocit, že stále to bude nejaká kombinácia týchto dvoch vecí – byrokratickej a politickej. Nerád by som úplne upustil od tých odborných tém. Práve ten think-tank je priestor, kde môžem hovoriť do tých tém a zdá sa, že ani tú politiku neviem celkom vytesniť. V budúcnosti to zrejme bude kombinácia

Voľby zrejme okrem iného ukázali, že príklon PS viac k stredu politického spektra hnutiu pomohol. Bude vašou ambíciou dostávať stranu viac do stredu?,aktuality.sk

X X X

Ľuboš Blaha plánuje ako podpredseda parlamentu skončiť v júli, za nástupcu nevylúčil Tibora Gašpara

Ľuboš Blaha aj Erik Kaliňák zo Smeru reagovali na ich ďalšie pôsobenie v slovenskom parlamente.

Podpredseda Národnej rady (NR) SR Ľuboš Blaha (Smer-SD) sa po zvolení za poslanca Európskeho parlamentu plánuje vzdať funkcie v slovenskom parlamente začiatkom júla, ešte na schôdzi začínajúcej sa v utorok (11. 6.).

Ešte v ten deň by sa mohol zvoliť jeho nástupca. Potvrdil, že jedným z vážnych kandidátov na post je súčasný šéf brannobezpečnostného výboru Tibor Gašpar (Smer-SD).

Samotného mandátu poslanca NR SR sa Blaha, ako aj jeho stranícky kolega Erik Kaliňák chcú vzdať deň pred nástupom do Európskeho parlamentu, v polovici júla. „Dovtedy ďalej fungujeme v slovenskom parlamente, ja ďalej budem na pozícii podpredsedu národnej rady,“ poznamenal Blaha na pondelkovej tlačovej konferencii.

Erik Kaliňák bude aj po nástupe do europarlamentu ďalej pôsobiť ako šéf zboru poradcov premiéra Roberta Fica (Smer-SD). „Práca poradcu sa nevylučuje s mandátom poslanca tak na Slovensku, ani v rámci Európskej únie,“ skonštatoval, aktuality.sk

X X X

Strany Macrona, Scholza i Orbána zaznamenali v eurovoľbách neúspech

Neúspešný bol v tohtoročných eurovoľbách aj taliansky vicepremiér Matteo Salvini s jeho stranou Liga.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron utrpel zdrvujúcu porážku vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v súboji s krajnou pravicou, veľkú prehru si pripísal aj nemecký kancelár Olaf Scholz a nespokojný s výsledkami môže byť aj maďarský premiér Viktor Orbán – napísal v pondelok portál Politico.eu.

Už pri ohlasovaní predbežných výsledkov eurovolieb rezonovala v Európe porážka koalície Besoin d’Europe (Potrebujeme Európu), ktorej súčasťou bola aj strana Obroda (RE) francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Tá zaostala za Národným združením (RN) Marine Le Penovej o viac ako dvojnásobok hlasov. Výsledok eurovolieb motivoval Macrona rozpustiť francúzsky parlament a vypísať nové voľby.

Za ďalšieho neúspešného politika v eurovoľbách označilo Politico nemeckého kancelára Olafa Scholza. Jeho Sociálnodemokratickú stranu Nemecka (SPD), ktorá dosiahla iba 14 percent, prevalcovali víťazní kresťanskí demokrati z CDU/CSU, ale lepšie si počínala aj populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD). Opozícia teraz Scholza vyzýva, aby po vzore Macrona vypísal predčasné voľby.

Medzi porazených zaradilo Politico aj politickú skupinu Zelených/Európsku slobodnú alianciu (EFA). Po úspechoch vo voľbách v roku 2019 teraz zaznamenala „výprask“, píše portál. Výrazné straty mandátov utŕžila v Nemecku, Francúzsku, ale i v ďalších krajinách.

Tešiť sa z výsledkov eurovolieb podľa Politico.eu nemôže ani maďarský premiér Viktor Orbán. Hoci jeho strana Fidesz získala takmer 45 percent hlasov, je to jej historicky najhorší výsledok vo voľbách do EP.

Neúspešný bol v tohtoročných eurovoľbách podľa portálu aj taliansky vicepremiér Matteo Salvini s jeho stranou Liga. Zatiaľ čo v posledných voľbách do EP v roku 2019 získala strana až 34 percent hlasov, teraz to bolo iba deväť percent, približne rovnako ako strana niekdajšieho premiéra Silvia Berlusconiho Forza Italia, ktorú teraz vedie minister zahraničných vecí Antonio Tajani, aktuality.sk

X X X

Za požiar strechy domu v centre Prahy môže zrejme nedbanlivosť

Príčinou požiaru strechy domu neďaleko Staromestského námestia v historickom centre Prahy bola podľa polície zrejme nedbanlivosť pri rekonštrukcii budovy. Uviedli to na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa TASR.

Hovorca hasičov Martin Kavka vo vysielaní stanice ČT24 povedal, že zásah nebol náročný, i keď požiare v priestoroch povaly bývajú zradné. Dodal, že plamene sa im podarilo včas dostať pod kontrolu. Spresnil, že z miesta sa evakuovalo 23 ľudí.

Vyšetrovatelia podľa neho zisťujú príčinu požiaru, pričom pracujú s dvomi verziami, a to technickou poruchou alebo nedbanlivosťou pri rekonštrukcii domu. Polícia na sociálnej sieti X napísala, že podľa prvotných zistení požiar vznikol práve nedbalým konaním pri rekonštrukcii.

Požiar vypukol v pondelok popoludní v strešnom medzipriestore jedného z domov pri Týnskom chráme. Zasahovali pri ňom hasiči z piatich staníc, na mieste bola aj polícia a záchranári so špeciálnym veľkokapacitným záchranárskym vozidlom Fénix. Podľa informácií, ktoré uviedli na sociálnej sieti X, sa však pri požiari nikto nezranil, aktuality.sk

X X X

Biznis s ubytovaním Ukrajincov: firma brala od štátu milióny, za byty dostávala trojnásobok

 Firma Dresso z juhu Slovenska dostala na ubytovanie odídencov z Ukrajiny už viac ako tri milióny eur. Spoločnosť má pritom podozrivé účtovníctvo. Viaceré ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkuje, patria rodine známej z veľkej kauzy vratiek DPH.

Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému, bez rozdielu a preto máte prístup k zamknutému obsahu na 6 hodín ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.

Ulička dedinky Diakovce v Šalianskom okrese v piatok o deviatej dopoludnia zíva prázdnotou. Pred modernými dvojposchodovými bytovkami stoja tri autá so slovenskými evidenčnými číslami,na celej ulici je hrobové ticho. Na chvíľu ho prerušuje muž, ktorý sa presúva po ceste na elektrokolobežke. Je to jediný pohyb, ktorý registrujeme počas nášho pobytu v blízkosti ubytovne pre odídencov z Ukrajiny, sídliacej v bytovke.

Napriek tomu, ako prázdno ulica pôsobí, podľa výkazov by tu malo byť ubytovaných asi päťdesiat Ukrajincov, na ktorých firma Dresso čerpá dotácie od štátu. Spoločnosť sa tejto činnosti venuje od začiatku vojny na Ukrajine, teda od roku 2022, vo viacerých lokalitách na juhu Slovenska vrátane Diakoviec, kde sa práve nachádzame. V minulosti mávala spoločnosť ročné tržby do 300-tisíc eur, po vypuknutí vojny jej vystúpali až na závratných 3,2 milióna eur a aktuálne je najväčším prijímateľom dotácií na odídencov na Slovensku. Za rok 2023 takto zinkasovala od štátu vyše dva milióny eur.

Tisíce za izby na dedine

Zástupca firmy Dresso síce bol ochotný stretnúť sa s nami a rozprávať o ubytovni, ale už dopredu upozornil, že „nechce byť fotografovaný ani nahrávaný“. Hoci bytovkový areál pôsobil tak, ako keby bol prázdny, prevádzkar ponúkol vysvetlenie.

„Polovica ubytovaných môže byť v robote a polovica vnútri na izbách,“ uviedol tento zástupca spoločnosti Dresso, ktorý má jej ubytovne na starosti. Počas nášho hodinového pobytu v zariadení nikto zo žiadnej izby nevyšiel ani tam nevošiel – s výnimkou spomínaného kolobežkára.

Spoločnosť si podľa údajov z ministerstva dopravy vykázala, že v mesiachoch júl až september 2022 v tejto ubytovni poskytla odídencom dovedna 7978 nocľahov (technicky nazývaných osobonocami). Hoci ich písala len na jednu konkrétnu adresu, zrejme mali byť rozložené na celý objekt. Aj v takom prípade by to znamenalo, že za jeden byt v Diakovciach spoločnosť zinkasovala niečo vyše 2600 eur mesačne.

 Plní na prasknutie, dnes prázdni

Podľa verejne dostupných výkazov dokázala firma Dresso ešte v nedávnej minulosti naplniť niektoré ubytovacie zariadenia až na prasknutie. Platí to napríklad o najväčšej ubytovni, ktorú firma využíva na ubytovanie odídencov. Stojí na Diakovskej ceste v Šali a nesie jej meno Dresso. Podľa webovej stránky zariadenia má maximálnu kapacitu 102 lôžok. Jej naplnenosť dlhodobo bývala – podľa výkazov – na hrane možností.

„Na adrese v Šali bol počet ubytovaných odídencov v roku 2022 priemerne 101 osôb, v roku 2023 priemerne 94 osôb a v roku 2024 je priemer za prvé tri mesiace 87 odídencov,“ odpovedala hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková na otázky Aktuality.sk.

Keď sme však zariadenie pred pár dňami navštívili, pôsobilo opusteným dojmom. Na oknách sú tmavé fólie, bývanie dnu si vieme len ťažko predstaviť. Zhodou okolností tu v čase našej návštevy nebolo úplne ticho, lebo vedľa budovy kosil jeden muž trávnik. Tento človek nám potvrdil, že tam Ukrajincov vídal. Ich počet odhadnúť nevedel. „Nemám potuchy,“ reagoval na otázku, či tam mohlo bývať aj sto ľudí.

Podľa zástupcu firmy Dresso je už táto ubytovňa skutočne prázdna. Ešte v prvom štvrťroku za ňu inkasovali podporu, a to konkrétne za šesťtisíc prenocovaní. Prevádzkovali ju aj v apríli, ale od 1. mája s tým prestali.

Poznamenal, že odídencov je teraz už všeobecne menej. Aj tých Ukrajincov, ktorí pôvodne bývali v tomto šalianskom zariadení a na Slovensku zatiaľ zostali, firma už presunula inam. Potvrdili sme si to v ďalšej ubytovni v meste. Pred budovou na Ulici SNP sme zastihli pani v stredných rokoch, ktorá nás pozdravila po ukrajinsky. Otázke, či v zariadení pracuje, nerozumela, ale s ukrajinským prízvukom potvrdila, že vnútri je skutočne ubytovňa odídencov. Podľa údajov z katastra sa v priestore nachádza trinásť bytov.

Najplnšia, ak sa to tak vôbec dá nazvať, by mala byť ubytovňa v Galante. Tá má podľa zverejnených informácií kapacitu 35 osôb. V roku 2022 v nej však firma Dresso vykázala za deväť mesiacov 12 797 prenocovaní. Ak toto číslo vydelíme počtom dní v deviatich mesiacoch, dostaneme priemernú obsadenosť viac ako 47 osôb na deň, teda viac ako 30-percentné prekročenie tejto kapacity.

Na kapacitu ubytovne v Galante sme sa pýtali aj zástupcu firmy Dresso Štefana Habána. Najprv v telefóne uviedol, že si presne nepamätá, ale malo by to byť okolo 30 až 35 miest. Po preverení dodal, že ubytovňa má 60 lôžok. „Pribúdali lôžka kvôli deťom, matky chceli byť s deťmi v tej istej izbe, tak sme im pridali lôžka a v tých počtoch sú vykázané aj maloleté deti,“ uviedol Habán.

Neskôr e-mailom poslal ešte dodatočné stanovisko: „Od 20. 02. 2020 má prevádzka v Galante schválenú kapacitu, zvýšenú na 47 lôžok. V prípadoch, keď rodiny alebo známi chceli spolu bývať na izbe, tak sme im poskytli prístelky a rodiny sme nerozdeľovali. Doklad o kapacite sme odovzdali na ministerstve dopravy.“

Ako dostať trojnásobný príspevok

Štát prepláca peniaze za poskytnutie nocľahu odídencom dvoma spôsobmi a sumy sa veľmi výrazne líšia. Firmy, respektíve podnikatelia svoje žiadosti adresujú rezortu dopravy a za každý nocľah inkasujú čiastku, ktorá v istom čase dosahovala až 24,20 eura na hlavu. Fyzické osoby si žiadosti podávajú na ministerstve vnútra, ktoré im prepláca trikrát nižšiu sumu, teda maximálne 7,7 eura za nocľah.

Rezort dopravy deklaruje, že čerpať príspevky na ubytovanie odídencov môžu len také právnické osoby, „ktorých predmetom podnikania je poskytovanie ubytovacích služieb“. Poďme teda k firme Dresso, ktorá si preplácanie peňazí uplatňuje výhradne cez takpovediac výnosnejší systém na doprave, hoci nie všetky jej zariadenia sú hotelmi či penziónmi.

Táto spoločnosť poskytuje ubytovanie pre odídencov na desiatich adresách na juhu Slovenska. Využíva na to objekty v Šali, Diakovciach, vo Veľkom Mederi a na jednej adrese v Galante. Všetkých päť adries v Diakovciach i jednu z adries v Šali tvoria byty. Ďalším objektom je hostel, ktorý na liste vlastníctva vedú ako bytový dom. Jedno zariadenie tvoria apartmány v dedine Veľký Meder. Jedinú klasickú ubytovňu prevádzkuje Dresso v Šali. Budova na hlavnej ulici v Galante má v popise na katastri uvedené iba slovo „stavba“ a sídli v nej pobočka Slovenskej sporiteľne.

 Firma: Nie je to špekulácia

Ak by teda viaceré takéto nehnuteľnosti poskytla na ubytovanie Ukrajincov fyzická osoba, dostala by za to trikrát menej peňazí ako spomínaná firma. Väčšina objektov firme Dresso nepatrí.

„Spoločnosť Dresso, s. r. o., vlastní jednu nehnuteľnosť s kapacitou 120 miest. Ďalší odídenci sú ubytovaní v nehnuteľnostiach, ktoré naša spoločnosť prenajíma a riadne plní nájomné. Majitelia týchto nehnuteľností neboli ochotní podstúpiť tak náročný proces, akým je ubytovanie odídenecov, a to nielen kvôli starostlivosti a veľkej fluktuácii ubytovaných ľudí, ale aj kvôli zložitému a časovo náročnému procesu stanovenému ministerstvom dopravy. Bolo zvykom, že finančné prostriedky boli vyplácané s niekoľkomesačným oneskorením, pričom platby za energie, zamestnancov a dane bolo potrebné uhrádzať oveľa skôr,“ uviedol v e-maili Štefan Habán zo spoločnosti Dresso.

V osobnom rozhovore zástupca firmy odmietol, že by sa snažili o finančnú špekuláciu, aby za prespanie Ukrajincov v bytoch dostali od štátu oveľa vyššie čiastky než fyzické osoby. Podľa jeho slov to nie je tak, že si tieto byty ľudia účelovo prepísali na firmu. Už pred vojnou ich mala prevádzkovať iná firma, nie fyzická osoba.

Skutočným dôvodom, prečo sa firma Dresso pustila do poskytovania ubytovania, mali byť jej dlhodobé skúsenosti s Ukrajincami či so Srbmi. Pred vojnou totiž spolupracovali s pracovnými agentúrami, ktoré zamestnávali pracovníkov týchto národností. Názvyagentúr však nechcel zverejniť.

Objekt dnes už prázdnej ubytovne v Šali v minulosti vlastnila kontroverzná pracovná agentúra Largo, ktorú Ján Richter ešte ako minister práce v minulosti obvinil z falšovania dokladov. Táto agentúra dnes už neexistuje.

 Výkazy (vraj) kontrolujú

Firma, ktorá žiada štát o preplatenie ubytovania odídencom, musí splniť pomerne jednoduché podmienky. Do žiadosti napíše údaje z dokladov cudzincov, ktorí v jej zariadení prespali. Rezort dopravy tvrdí, že kontrola žiadostí má viacero stupňov. Okrem previerky splnenia podmienok robia aj krížovú kontrolu, teda či si žiadateľ nenárokoval preplatenie nocľahov Ukrajincov v oboch rezortoch.

„Môžeme potvrdiť, že vo všeobecnosti dochádza k duplicitám v žiadostiach o poskytnutie v príspevku. V takýchto prípadoch dochádza ku kráteniu príspevkov poskytovateľom ubytovania,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva dopravy. Ako dodalo, robia sa aj následné kontroly a finančné kontroly na mieste – ak zistia problém, peniaze si vypýtajú späť.

Predstavitelia firmy Dresso argumentujú, že kontroly mali aj oni. „Každý ubytovaný odídenec prešiel niekoľkými kontrolami na ministerstve dopravy a až potom sa ubytovanie preplatilo. Zároveň boli podmienky a priestory kontrolované osobne pracovníkmi ministerstva. Ak máte ďalšie otázky, neváhajte ma kontaktovať, alebo sa, prosím, obráťte na ministerstvo dopravy, oni majú všetky podklady,“ uviedol e-mailom Habán zo spoločnosti Dresso.

Počas osobného rozhovoru nám zamestnanec firmy priznal, že aj oni mali problémy s vykazovaním duplicitne ubytovaných odídencov – ich počet však nevedel vyjadriť percentuálne. Najväčší problém podľa neho vzniká vtedy, ak sa odídenec firme neodhlási z ubytovania a odíde bývať do nehnuteľnosti patriacej fyzickej osobe, kde sa znova prihlási. Ministerstvo potom príspevky kráti.

Situácia je už dnes trochu odlišná než na začiatku vojny, keď si odídenci za ubytovanie nepriplácali, ľudia z okolia robili zbierky oblečenia či hračiek, ktoré pre nich firma vyzbierala a na začiatku im pripravila aj stravu. Dnes už toľko komunitných aktivít neregistrujú a odídenci si za ubytovanie aj priplácajú. Sumu doplatku nezverejnil s tým, že to je obchodná záležitosť firmy.

Keďže ministerstvo dopravy na novinárske otázky nechcelo uviesť, či krátili príspevky aj spoločnosti Dresso, redakcia si údaje vypýtala cez infozákon. Z odpovede vyplýva, že firma Dresso žiadala o príspevky vo výške 3 406 991 eur a tieto boli krátené o 239 434 eur, keď ministerstvo zistilo nezrovnalosti – teda v siedmich percentách prípadov. Priemerne pritom ministerstvo krátilo len tri percentá príspevkov, takže Dresso malo viac ako dvojnásobok problematických žiadostí o príspevok oproti priemeru.

Koniec zlatej éry

Na Slovensku dostávali najväčší príspevok za ubytovanie Ukrajincov firmy, ktoré si oň požiadali v rezorte dopravy v období od leta 2022 (firmy vtedy dostávali až 24 eur za jedno prespanie). Vtedajší šéf rezortu Andrej Doležal (nominant Sme rodina) pôvodne argumentoval, že takto treba motivovať hoteliérov počas letnej sezóny, aby mali záujem odídencov ubytovať. Napokon však vysoká sazdba príspevku vydržala počas celého jeho funkčného obdobia. Potom ho jeho nasledovníci začali znižovať až na súčasnú úroveň 6 eur za jedno prespatie.

Najnovšie ich už rezort dopravy preplácať vôbec nebude, celý systém prechádza od júla na ministerstvo vnútra.

„Cieľom legislatívy je zjednotiť a zefektívniť systém poskytovania príspevkov za ubytovanie odídencov pod jeden rezort,“ uvádza web ministerstva dopravy.

Sadzby nezmenia, stále to bude 6 eur pre firmu a 5 eur pre fyzickú osobu za jedno prespanie Ukrajinca. Obmedzia však dĺžku príspevku – žiadateľ dostane príspevok za maximálne 120 dní nocľahov pre konkrétneho Ukrajinca.

Veľké tržby, symbolický zisk

Ekonomické ukazovatele firmy Dresso, ktorá na Slovensku dostala doposiaľ najväčšiu sumu príspevkov spomedzi všetkých, vzbudzujú pozornosť. Hoci jej rekordne narástli tržby, deklarovala minimálny zisk.

Už pred vojnou na Ukrajine poskytovala v jednej zo svojich ubytovní nocľahy. Vtedy pri asi 300-tisícových ročných tržbách deklarovala, že jej náklady na služby predstavujú asi 12 percent z tržieb, teda 37-tisíc eur.

Pod termínom „služby“ bývajú v účtovníctve vedené dodávky od iných firiem či živnostníkov (okrem energií). V prípade hotelov to môžu byť napríklad upratovacie služby poskytované externou firmou, opravy nehnuteľnosti či strážna služba.

Od vypuknutia vojny firma prevádzkuje viac ubytovní a všade ubytováva Ukrajincov. Vlani utŕžila 3,2 milióna eur, no jej náklady na služby vyskočili na 75 percent (teda 2,4 milióna eur).

V biznise pritom zväčša platí, že čím sú tržby väčšie, tým vyššia je aj efektivita a náklady tvoria menšiu časť utŕžených peňazí. U firmy Dresso to však funguje presne naopak. Zisk firmy oficiálne dosiahol iba desiatky tisíc eur a daň zo zisku symbolických 9 896 eur.

Niektoré firmy však zvyšujú náklady za služby umelo. Robia to vtedy, keď si chcú umelo znížiť zisk a v takom prípade nemusia už státu odviesť vysokú daň zo zisku.

 Za Dressom rodina Trešňákovcov

Majiteľkou spoločnosti Dresso je iba 23-ročná Viktória Trešňáková. Je to suseda Jána Kolozsiho, obvineného v kauze daňových podvodov, a dcéra Karola Trešňáka, ktorý spoločne s Kolozsiovcami dostal od štátu 162-tisícovú dotáciu na udržanie pracovných miest, písali sme už v roku 2021.

Už vtedy sme v článku o Trešňákovcoch spomenuli aj dnes podozrivú ubytovňu v Šali. „Trešňákova manželka Silvia figurovala vo firme Arundifer s Beátou Kolozsiovou, manželkou Jána Kolozsiho. Dnes spolu vlastnia ubytovňu v Šali. Objekt v minulosti patril kontroverznej pracovnej agentúre Largo, ktorú obvinil vtedajší minister práce Ján Richter (Smer-SD) z falšovania dokladov a zamestnávania cudzincov načierno. Na pochybné aktivity agentúry upozornil srbský novinár po tom, čo sa v nej inkognito zamestnal,“ písali sme pred troma rokmi. Agentúre Largo radil exminister spravodlivosti Gábor Gál.

O Trešňáka sa v komunikácii cez Threemu zaujímal aj Marian Kočner, ktorý sa naňho pýtal zakladateľa sociálneho zariadenia Čistý deň Petra Tománka. „Že vraj: nebezpečný, vplyvný, mafian, poľovník, má reštaurácie, veľa peňazí, a je zo Šale,“ odpísal Kočnerovi Tománek.

Státisícové dlhy

Odkedy sme v minulosti písali o bujnom biznise Trešňákovcov so štátom, pribudli v ich firmách ďalšie zaujímavé údaje. Firma Finend, ktorú Trešňák vlastnil do roku 2022, má dnes daňový dlh vo výške 300-tisíc eur.

Ďalšia firma Kasi-x má dlh vo výške 123-tisíc eur. Do roku 2020 firmu vlastnil Trešňák, potom ju prepísal na občana Rumunska. V roku 2018 ju Trešňák spoluvlastnil s Jurajom Pápayom, ku ktorému sa ešte vrátime neskôr.

A do tretice má dlh voči daniarom vo výške 71-tisíc eur aj firma Loami. Práve táto spoločnosť prevádzkovala ubytovňu v Galante na Hlavnej ulici, kde Trešňákova dcéra ubytovala odídencov z Ukrajiny.

Karol Trešňák na naše otázky nezaslal žiadnu odpoveď, v telefonáte sa vyjadriť nechcel. S jeho dcérou Viktóriou Trešňákovou, majiteľkou firmy Dresso, sa nám skontaktovať nepodarilo ani prostredníctvom Trešňáka, ani prostredníctvom Štefana Habána. Na správu na sociálnej sieti Trešňáková nereagovala.

Rodina Kolozsiovcov z kauzy slovenský Texas

Hoci ubytovanie v Šali prevádzkuje eseročka Dresso, vlastník ubytovne je iný. Patrí Karolovi Trešňákovi a Beáte Kolozsiovej – ako fyzickým osobám.

Jej manžel Ján Kolozsi je už roky obvinený v prípadoch rozsiahlych daňových podvodov, známych ako slovenský Texas.

Tretinu ďalšieho ubytovacieho zariadenia Jober Hostel vo Veľkom Mederi vlastní syn Jána Kolozsiho Marek. Ten sa v minulosti na sociálnej sieti Instagram prezentoval ulovenými africkými šelmami – za podobný úlovok tigra jeho otcovi hrozilo päť rokov odňatia slobody, zviera objavili policajti pri domovej prehliadke.

V minulosti vo vlastníctve ďalšieho dépeháčkara

Firmu Dresso vlastní Viktória Trešňáková od roku 2022. Dovtedy bol jej vlastníkom Juraj Pápay, odsúdený za rozsiahle daňové podvody.

Podnikateľ z Diakoviec fiktívnymi transakciami oberal štát o peniaze na daňových vratkách, štátu podľa denníka Sme spôsobil škodu vyše 600-tisíc eur. K podvodom sa priznal, dostal podmienku a trest prepadnutia majetku a jeho majetky sa predávali v dražbe.

Hoci sa pred prepadnutím majetku snažil ubrániť prepísaním majetku na iné osoby, podľa Smeprokurátor jeho postup napadol a do konkurzu zaradil aj majetok, ktorý Pápay posunul rodinným príslušníkom, aktuality.sk

X X X

Predĺžia zmluvy v Slovane Kašia s Kankavom? Kmotrík prezradil, kde ešte hľadajú posily

Futbalisti úradujúceho slovenského majstra ŠK Slovan Bratislava začali v pondelok letnú prípravu na nadchádzajúcu sezónu 2024/25 aj s mladíkmi z akadémie.

  „Belasí“ absolvovali v hustom daždi úvodný tréning na ihrisku s umelou trávou. V stredu ich čaká fyzické testovanie, a následne ďalšie dva bloky letnej prípravy. Informácie priniesla webstránka skslovan.com.

Prípravu začali hráči s platnými kontraktmi, doplnení o mladíkov z akadémie. Po vypršaní hosťovaní sa na Tehelnom poli hlásili obranca Siemen Voet, ktorý strávil uplynulú sezónu v holandskej Fortune Sittard, a ofenzívny univerzál Adler Da Silva.

 Ten bol od septembra v druholigovom poľskom klube Stal Rzeszów a momentálne sa zotavuje po zranení. Slovan oznámil v pondelok aj príchod slovenského útočníka Róberta Maka, ktorý strávil predošlé dve sezóny v Sydney.

„Dnes sme sfinalizovali príchod Róberta Maka, a sme v záverečnej fáze rokovaní o predĺžení zmlúv pre Gurama Kašiu a Jabu Kankavu. Rovnako blízko sme k dotiahnutiu ďalšej posily do defenzívnych radov,“ skonštatoval generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml. ohľadom doterajších i prebiehajúcich pohybov v kádri.

„Máme rozpracované viaceré rokovania, situáciu trochu komplikujú majstrovstvá Európy, ktoré zbrzďujú proces finalizácie príchodov. Riešime brankársky post, kde sme v rokovaní s viacerými menami, radi by sme to uzavreli čo najskôr. Chceme sa posilniť aj na ďalších pozíciách, či už v obrane, strede poľa a verím, že aj v útoku. Všetko je otvorené, mnohé kluby vyčkávajú práve z dôvodu blížiaceho sa európskeho šampionátu. Vieme, čo nás čaká, a chceme sa na to čo najlepšie pripraviť,“ povedal generálny riaditeľ „belasých“.

 Piati hráči, ktorí majú reprezentačné povinnosti. Juraj Kucka, David Strelec a Guram Kašia smerujú na majstrovstvá Európy, Cesar Blackman je s panamským národným tímom a Nino Marcelli so slovenskou reprezentáciou do 21 rokov.

„Hráčov sme po troch týždňoch privítali a absolvovali sme prvý nábehový tréning. Príprava je rozdelená do troch cyklov. Po kratšom prvom sa presúvame na sústredenie, ktoré bude zamerané viac na rozvoj kondičných a silových schopností. Nasledovať bude herné sústredenie v Rakúsku s troma kvalitnými súpermi. Nie sme ešte kompletní, piati hráči sú s reprezentáciami, Filip Lichý sa vracia do nábehového tréningu. V priebehu desiatich dní do herného sústredenia chceme naplniť to, čo máme naplánované z pohľadu fyzickej pripravenosti mužstva,“ skonštatoval Boris Kitka, asistent trénera.

Na rakúskom hernom sústredení na Slovan čakajú prípravné zápasy s Ludogorcom Razgrad, Blau-Weiss Linz a rumunským Klužom. Záverečná previerka pred štartom predkôl európskych pohárových súťaží je naplánovaná na 3. júla na Tehelnom poli, súper rekordného tridsaťnásobného majstra bude čoskoro definitívne známy.

Zoznam hráčov na štarte letnej prípravy A-tímu ŠK Slovan Bratislava:
Adam Hrdina, Andrej Mikoláš, Martin Trnovský, Kenan Bajrič, Tigran Barseghjan, Samuel Habodasz, Elvis Isaac, Jaba Kankava, Maximilián Marko, Maxim Mateáš, Samuel Noel Murár, Lukáš Pauschek, Kyriakos Savvidis, Marko Tolič, Alexander Tóth, Siemen Voet, Matúš Vojtko, Vladimír Weiss ml., Kevin Wimmer + Filip Lichý (po zranení), Adler Da Silva (po zranení), Sharani Zuberu (po zranení)

Plán prípravných zápasov A-tímu ŠK Slovan
23. jún: Ludogorec Razgrad – ŠK Slovan, prípravný zápas v Rakúsku

26. jún: Blau-Weiss Linz – ŠK Slovan, prípravný zápas v Rakúsku
27. jún: CFR Kluž – ŠK Slovan, prípravný zápas v Rakúsku
28. júl: predbežný termín generálky, súper vo finálnom štádiu rokovaní/agentury/