Podmienkou je koniec vojny na Ukrajine. Rusko a Spojené štáty by sa mohli dohodnúť na nových odzbrojovacích zmluvách, ak sa podarí ukončiť konflikt na Ukrajine. Uviedol to dnes ruský prezident Vladimir Putin na porade pred piatkovou schôdzkou s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške, informovali tlačové agentúry.

 Podľa Putina americká administratíva vynakladá „celkom energické a úprimné úsilie“ na ukončenie bojov na Ukrajine a dosiahnutie dohôd zodpovedajúcich záujmom všetkých zúčastnených strán. „Ukončenie vojny vytvorí podmienky pre dlhodobý mier v Európe aj na celom svete. Ak v ďalších fázach dosiahneme dohody o kontrole nad strategickými útočnými zbraňami…,“ vyhlásil šéf Kremľa, na ktorého rozkaz ruské vojská pred viac ako tromi rokmi vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.

 Vo februári budúceho roka má vypršať dohoda Nový ŠTART, ktorú americký a ruský prezident podpísali v roku 2010 v Prahe a ktorá je poslednou platnou zmluvou o znižovaní počtu jadrových zbraní medzi dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami. Stanovuje, že Rusko a USA nesmú rozmiestniť viac ako 1550 strategických jadrových hlavíc na 700 medzikontinentálnych balistických strelách, ponorkách a bombardéroch. Trump ešte minulý mesiac uviedol, že chce zachovať obmedzenia strategických jadrových zbraní tak, ako ich stanovuje zmluva.

 Piatkový americko-ruský summit prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina na Aljaške sa začne o 11:30 miestneho času (21:30 SELČ) stretnutím medzi štyrmi očami, za prítomnosti tlmočníkov. Podľa tlačových agentúr to dnes potvrdil Putinov poradca Jurij Ušakov. Hlavnou témou rokovania bude „ukrajinská kríza“ – vojna, ktorú Putin rozpútal proti susednej krajine pred viac ako tromi rokmi.

Po úvodnom rozhovore medzi lídrami má podľa Ušakova nasledovať rokovanie delegácií. Na ruskej strane budú okrem Ušakova aj ministri zahraničia, obrany a financií Sergej Lavrov, Andrej Belousov a Anton Siluanov a Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev. Zloženie americkej delegácie je podľa neho tiež známe, ale informovať o ňom má Washington.

 Dĺžka rokovaní zatiaľ stanovená nie je, bude závisieť od samotných prezidentov. Putin a Trump majú rokovať aj o americko-ruskej hospodárskej spolupráci a otázkach globálnej bezpečnosti.

Na úvod rokovania obaja prezidenti pred novinármi povedia „niekoľko slov“ a po summite usporiadajú spoločnú tlačovú konferenciu, dodal Ušakov./agentury/

X X X

 Rusi sú už na Aljaške, privítal ich protest. Lavrov s nostalgickou mikinou

Do Anchorage na Aljaške už pricestovala ruská delegácia, ktorá sa zúčastní stretnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimírom Putinom.

 Obaja lídri do najväčšieho aljašského mesta dorazia neskôr. V predvečer rokovaní šéfa Bieleho domu so šéfom Kremľa o konflikte na Ukrajine sa v Anchorage, kde sa summit uskutoční, zišlo niekoľko sto ľudí vyjadrujúcich podporu Ukrajine, informoval ruskojazyčný server BBC. Ukrajina, ktorá sa tri a pol roka bráni ruskej agresii, na dnešné rokovanie pozvánku nedostala.

 Na Aljašku podľa serveru The Independent dorazil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov alebo ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Alexander Darčijev. Pri príchode do hotela mal Lavrov na sebe pod čiernou prešívanou vestou šedivú mikinu s nápisom ZSSR, teda Zväz sovietskych socialistických republík. Vo štvrtok na medzinárodnom letisku v Anchorage pristál ruský Iľjušin Il-96 určený v Rusku na prepravu najdôležitejších ľudí. Z Moskvy podľa webu určenému fanúšikom letectva letel arktickou trasou a na prelet nad americkým územím potreboval zvláštne povolenie, pretože lietadlá registrované v Rusku do amerického vzdušného priestoru kvôli platným protiruským reštrikciám nesmú. Očakáva sa, že samotný Putin nepristane na medzinárodnom letisku, ale priamo v dejisku summitu na vojenskej základni Elmendorf-Richardson.

Šéf Kremľa cestou na Aljašku urobil zastávku v Magadane na ruskom Ďalekom východe, ktorý od Anchorage delí ešte 3200 kilometrov. Jeho hovorca Dmitrij Peskov predtým novinárom povedal, že tam navštívi jeden z miestnych podnikov alebo športový komplex.

 Pred stretnutím Trumpa s Putinom sa v Anchorage vo štvrtok konala pokojná demonštrácia, ktorej účastníci vyslovovali podporu Ukrajine. Jeden z demonštrantov prišiel s ceduľou s nápisom varujúcim pred postúpením ukrajinského územia Rusku. „Postúpiť Ukrajinu Putinovi je ako postúpiť Československo Hitlerovi,“ stálo na transparente odkazujúcom na mníchovskú konferenciu zo septembra 1938, na ktorej sa zástupcovia západoeurópskych mocností s nacistickým diktátorom Adolfom Hitlerom bez účasti československých predstaviteľov dohodli, že pohraničné časti Československa. Iný demonštrant mal transparent s nápisom, že „z okna vidia fašistov“, za ktoré podľa niektorých komentárov považuje Putina aj Trumpa. Ľudia mávali ukrajinskými vlajkami a niektorí prišli aj s vlajkami americkými a odkazovali Putinovi, aby dal ruky preč od Aljašky, ktorú Spojené štáty od Ruska kúpili v 19. storočí.

X X X

 Rusko odmieta predpovede výsledkov stretnutia Vladimira Putina a Donalda Trumpa na Aljaške

Sa stretnú na Aljaške s cieľom prerokovať vojnu na Ukrajine. Kremeľ neočakáva podpísanie žiadneho dokumentu.

Kremeľ vo štvrtok varoval, že predpovedať výsledok piatkového summitu na Aljaške, na ktorom sa stretnú ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump, by bolo veľkou chybou. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters a denníka The Guardian.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov doplnil, že Rusko a USA neplánujú podpísať žiaden dokument v súvislosti s výsledkami stretnutia na vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage. „Po summite sa neočakáva žiadny dokument, nič nebolo pripravené. Je nepravdepodobné, že nejaký bude,“ vyhlásil podľa agentúry Interfax.

Hlavná téma: Ukrajina

Peskov zároveň potvrdil, že hlavnou témou rozhovorov bude možné riešenie viac ako trojročnej vojny na Ukrajine. „Budú sa prerokúvať otázky súvisiace s urovnaním (vojny) na Ukrajine. Povaha (rokovaní) je veľmi komplexná, mimoriadne mnohovrstevná,“ povedal Peskov novinárom.

 Kremeľ tiež označil minulotýždňovú návštevu osobitného vyslanca USA Steva Witkoffa a jeho stretnutie s Putinom v Moskve za užitočné. „Vymieňali sa signály, ktoré umožnili zorganizovať toto stretnutie na vysokej úrovni,“ dodal Peskov.

 V ruskej delegácii by mali byť aj minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, minister obrany Andrej Belousov, minister financií Anton Siluanov a hlavný vyjednávač Kremľa s USA Kirill Dmitrijev.

Schôdzka na základni Elmendorf-Richardson v Anchorage sa má v piatok začať o 21.30 h SELČ. Podľa Putinovho poradcu Jurija Ušakova otvorí rokovania rozhovor prezidentov vo formáte jeden na jedného s tlmočníkmi, po ktorom budú nasledovať rokovania v rámci delegácií a pracovné raňajky.

Obavy Ukrajiny a EÚ

DPA doplnila, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho európski spojenci očakávajú výsledok summitu Trump-Putin s veľkou nervozitou – obávajú sa totiž, že rozhovory by mohli viesť k dohode o územných ústupkoch Rusku, ktorú Kyjev rázne odmietol, aktuality.sk

 X X X

Program summitu na Aljaške je už dohodnutý, rokovanie Trumpa s Putinom sa začne medzi štyrmi očami. Podpis dohody Kremeľ neočakáva

 Americký prezident Donald Trump a ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok večer SELČ stretnú na vojenskej základni Elmendorf-Richardson v Anchorage na Aljaške. Hlavnou témou summitu má byť hľadanie riešenia viac ako trojročnej vojny na Ukrajine, no podľa Kremľa sa od rokovaní neočakáva podpis žiadneho dokumentu. Hovorca Dmitrij Peskov varoval, že predpovedať výsledok by bolo chybou. Washington zároveň upozornil, že mier na Ukrajine si vyžiada diskusiu o bezpečnostných zárukách, územných sporoch a zastavení bojov.

 Podľa poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova sa summit začne 15. augusta približne o 11.30 h miestneho času (21.30 h SELČ) rozhovorom oboch lídrov vo formáte jeden na jedného, pričom prítomní budú len tlmočníci. Nasledovať majú rokovania v širšom formáte delegácií, ktoré budú pokračovať počas pracovných raňajok. Na ruskej strane sa zúčastnia ministri zahraničia, obrany a financií Sergej Lavrov, Andrej Belousov a Anton Siluanov a tiež Putinov vyjednávač Kirill Dmitrijev. Zloženie americkej delegácie je podľa Ušakova známe, ale jeho oznámenie nechal na Washington.

 Hlavnou témou Ukrajina, no aj jadrová bezpečnosť

Očakáva sa, že ústrednou témou rozhovorov bude urovnanie ukrajinskej krízy, a to aj s ohľadom na diskusiu, ktorá sa konala v Kremli 6. augusta za účasti osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa. Podľa Ušakova sa rozhovor dotkne aj opatrení na zaistenie mieru a bezpečnosti, ako aj aktuálnych medzinárodných a regionálnych otázok. Washington a Moskva zároveň signalizovali, že sa budú venovať aj jadrovej bezpečnosti, kontrole zbrojenia a ekonomickej spolupráci.

Peskov vo štvrtok potvrdil, že Rusko a USA neplánujú podpísať žiadny dokument v súvislosti s výsledkami stretnutia. „Po summite sa neočakáva žiadny dokument, nič nebolo pripravené. Je nepravdepodobné, že nejaký bude,“ uviedol podľa agentúry Interfax. Kremeľ podľa neho považuje za veľkú chybu dopredu predpovedať výsledok. „Budú sa prerokúvať otázky súvisiace s urovnaním vojny na Ukrajine. Povaha rokovaní je veľmi komplexná, mimoriadne mnohovrstevná,“ povedal Peskov novinárom.

Americký minister zahraničia Marco Rubio vo štvrtok podľa agentúry Reuters uviedol, že na dosiahnutie mieru na Ukrajine je potrebné prerokovať bezpečnostné záruky. „Myslím, že všetci uznávame, že na dosiahnutie mieru je potrebné prerokovať bezpečnostné záruky,“ povedal Rubio pred novinármi deň pred summitom. Dodal, že sa budú musieť viesť aj rozhovory o územných sporoch, nárokoch a o tom, o čo sa bojuje. Takýmto diskusiám však musí predchádzať zastavenie bojov, o čo sa Trump usiluje.

 Kremeľ označil minulotýždňovú návštevu amerického vyslanca Witkoffa a jeho stretnutie s Putinom v Moskve za užitočné. „Vymieňali sa signály, ktoré umožnili zorganizovať toto stretnutie na vysokej úrovni,“ doplnil Peskov. Podľa agentúry DPA sleduje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj summit s veľkou nervozitou, podobne ako jeho európski spojenci. Obávajú sa, že rozhovory by mohli viesť k dohode o územných ústupkoch Rusku, čo Kyjev rázne odmieta.

Summit so symbolickým miestom

Ušakov zdôraznil, že stretnutie bolo oznámené len pred piatimi dňami, v noci na sobotu 9. augusta, a prípravy preto prebiehajú v intenzívnom režime. Riešia sa technické detaily vrátane víz a politickej agendy.

Summit na Aljaške je prvým osobným stretnutím Donalda Trumpa a Vladimira Putina od minuloročných rozhovorov v Ženeve, ktoré nepriniesli prelomové dohody, ale potvrdili záujem oboch strán o udržanie dialógu. Výber Anchorage má pritom aj symbolický a strategický význam – Aljaška, kedysi ruské územie predané Spojeným štátom v roku 1867, leží len niekoľko stoviek kilometrov od ruského Ďalekého východu.

  Medzinárodné spoločenstvo bude podľa agentúr pozorne sledovať, či summit prinesie aspoň náznak diplomatického posunu, alebo sa stane len ďalšou epizódou v napätej histórii americko-ruských vzťahov./agentury/

X X X

 Čo od stretnutia Trump-Putin očakávajú Ukrajinci? Silný opäť udrie slabšieho, hovorí novinárka, ktorú vojna vyhnala z Mariupola

 Reči o výmene Doneckej oblasti, ktorú má pod kontrolou Ukrajina? „My predsa nemôžeme opustiť tunajších ľudí,“ odkazuje ukrajinský vojak, ktorý v tejto oblasti bráni úsek frontu.

Už dnes je možné skonštatovať, že zajtrajšia noc prikuje Ukrajincov k sociálnym sieťam a televíznym obrazovkám. Hoci sa smerom k odľahlej Aljaške bude dívať celý svet, sú to primárne Ukrajinci, ktorí si kladú neodbytnú otázku – rozhodnú o nás bez nás?

Pred očakávaným samitom amerického prezidenta Donalda Trumpa a šéfa Kremľa Vladimira Putina pritom v éteri visí podstatne viac otázok.

Dohodnú sa Trump a Putin na zamrznutí frontu? Alebo vzdušnom či morskom prímerí? Alebo budú Kyjev tlačiť do výmeny územia? Či do usporiadania volieb? Objaví sa na Aljaške aj ukrajinský prezident? A čo ak sa Trump a Putin nedohodnú na ničom? Čo to vlastne bude znamenať?

Aktuality.sk sa na očakávania i obavy plynúce zo zajtrajšieho stretnutia pýtali tých, ktorých sa vojna týka najviac – ľudí, ktorí žijú v prifrontových mestách, tých, ktorí z nich museli odísť, i tých, ktorí ich bránia.

Prímerie? Čas na oddych

„Nič produktívne neočakávam. Putin naťahuje čas a zdá sa mi, že sa opäť raz snaží omotať si okolo palca samoľúbeho Trumpa,“ hovorí kramatorský novinár Dmytro Hluško.

Vojna preňho nie je čosi vzdialené – front sa aktuálne nachádza 17 kilometrov od jeho mesta. Kramatorsk bol cieľom ruskej hybridnej vojny proti Ukrajine už v roku 2014, keď mesto na niekoľko mesiacov obsadili tzv. separatisti. Po tom, čo ich ukrajinská armáda vytlačila z Kramatorska, zažilo mesto, kde pred vojnou žilo 150-tisíc ľudí, rozmach. Od roku 2022 sa však stávalo cieľom ruských raketových útokov a dnes hrozí, že sa Rusi prebojujú až k jeho bránam. Pre centrálne mesto oblasti by to bola katastrofa. Hrozil by mu totiž osud neďalekého Bachmutu či Torecka, ktoré boje premenili na ruiny.

„Keď sa pozrieme na vyjednávacie pozície, Ukrajina sa dnes nachádza v totálne zlej a slabej pozícii. Nie je to len vina spojencov, ale aj samotnej Ukrajiny, ktorá pokazila všetko, čo sa pokaziť dalo,“ adresuje kritiku i do radov vlastných Hluško. „Nikto sa na nič nepripravoval, sledujeme prelomy frontu. V obrane je mnoho dier, na fronte málo ľudí. Nútená mobilizácia zničila motiváciu ísť brániť krajinu,“ dopĺňa.

Zároveň však razantne podotkne, že odmieta „hlášky“ o tom, že by sa Ukrajina mala vzdať napríklad Doneckej oblasti výmenou za okupovanú časť Chersonskej a Záporožskej oblasti – objavovali sa totiž špekulácie, že takúto podmienku súhlasu s prímerím si dal Vladimir Putin.

„Ľudkovia, a čo keby sme vymenili Kyjev za všetky okupované územia? Čo sú to za reči o výmenách? Znamená to, že ľudia zomierali za nič? A čo my, ľudia, ktorí tu žijeme? Akoby nás už hodili cez palubu. Nemyslím si, že samit niečo zmení. Možno z toho vzíde zastavenie paľby. To je maximum. Nerobím si však ilúzie. Rusko ho nebude dodržiavať. Prímerie bude znamenať len to, že bojujúce strany dostanú čas na oddych,“ myslí si Hluško.

Podľa novinára sa ruská armáda nezastaví do chvíle, kým nenarazí na tvrdú bariéru tej ukrajinskej. „Naše vojsko by muselo spraviť čosi podobné, čo sa podarilo (v roku 2022) počas charkovskej operácie. Ale berúc do úvahy, koľko vojsk majú teraz Rusi sústredených na okupovaných územiach, toto je úplne nereálne,“ pripomenul neúprosný fakt.

 Porušené pravidlá

Publicistka Anna Murlykinová musela vo februári 2022 Doneckú oblasť opustiť. Presnejšie musela pred bojmi ujsť z jej rodného Mariupola. Dnes žije v Kyjeve ako tisícky ďalších presídlencov z regiónu, kde vojna za tri roky vymazala z povrchu zemského desiatky obcí a miest.

„Keď si v posledných dňoch čítam alebo sledujem správy, pýtam sa sama seba: čo sa teraz učia študenti diplomatických škôl na celom svete? Akú terminológiu sa učia? Vedenie krajiny, ktorá je svetovým lídrom, sa zamotáva v elementárnych pojmoch a ignoruje medzinárodné právo ako také,“ neskrýva údiv novinárka.

Keď totiž Donald Trump hovorí o výmene území medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, akoby zabúdal, že výmena území je podľa medzinárodného práva – pripomína novinárka – možná len vtedy, keď jedna krajina postúpi časť svojho územia a druhá krajina urobí to isté kvôli ekonomickým alebo geografickým výhodám.

„Bez vojny, vrážd, nátlaku. Bez akéhokoľvek násilia. V našom prípade prezident najmocnejšej krajiny sveta núti Ukrajinu vymeniť časť svojich území za iné územia, dočasne okupované, ale svoje vlastné. A nazýva to ,výmenou území‘. Medzi kým a kým? Nie je to Putin, kto porušuje pravidlá. Pravidlá porušujú USA,“ komentuje Murlykinová.

Čo rodáčka z Mariupola očakáva od stretnutia Trumpa a Putina? Ako podotkla – že silný opäť udrie slabšieho.

„Udrieť slabšieho je jednoduché a bezpečné. A zatlačiť na väčšieho a silnejšieho je desivé. Preto od stretnutia na Aljaške neočakávam nič dobré. Silní využijú právo silných, aby spoločne ponížili slabších. Ale to vojnu nezastaví. Ani na Ukrajine, ani vo svete. Len ju to urýchli. Obávam sa, že čoskoro na svete nezostane žiadne bezpečné miesto, kde by sa človek mohol skryť pred vojnou. Vo svete zničených pravidiel bude nebezpečne všade,“ varuje novinárka.

 Z domu je spálená škatuľa

Aj logopedička Nadija Hordijuková prišla o domov – o svoj rodný Ňju-Jork. Bola to aj ona, kto pred prá rokmi pomáhal vrátiť mestu v Doneckej oblasti jeho nezvyčajný, zato historický názov. Niekdajšie Novhorodske sa následne mohlo chváliť ceduľou pri vstupe do mesta, pri ktorom sa fotili vojaci, novinári či cestovatelia, ktorí zablúdili do tohto kúta doneckého kraja.

Ten od konca 18. storočia do druhej svetovej vojny obývali i nemeckí usadlíci. V Ňju-Jorku postavili mlyny poháňané parou, závody na výrobu poľnohospodárskych strojov, vybudovali dielne, vypestovali sady. To, čo chceli miestni obyvatelia ukazovať turistom, však ľahlo popolom. Mesto totiž totálne zničili boje.

„Február 2022 ma prinútil opustiť môj domov, najskôr ma prichýlila rodina v Ľvovskej oblasti. Od leta 2022 žijem v Bulharsku, pretože dcéra si tu našla lacnejšie bývanie ako na Ukrajine. V šesťdesistichdvoch rokoch je veľmi ťažké začať od nuly, ale snažím sa vydržať. Pracujem na diaľku s deťmi so špeciálnymi potrebami,“ hovorí Hordijuková.

„Z môjho domu je ohňom zničená škatuľa, namiesto okien sú spálené diery,“ smutne konštatuje.

Na nadchádzajúce rokovania na Aljaške má jednoznačný názor – v civilizovanom svete sa nevedú rokovania so zločincami a ruský prezident ním podľa definície medzinárodného spoločenstva je.

„Organizovaním týchto rokovaní Trump v skutočnosti legalizuje teroristu a zločinca, ktorý je zapojený do genocídy obyvateľov Ukrajiny a najmä Doneckej oblasti, pretože mnoho mojich krajanov zomrelo počas ruskej okupácie mesta. Všetci obyvatelia prišli o domy, majetok a zdravie. Susedné mesto Toreck zmizlo z povrchu zemského, nezachovala sa ani jedna budova, v Ňju-Jorku zomreli a utrpeli ťažké amputácie deti vrátane mojich žiakov,“ opisuje pedagogička pripomínajúc, ako sa Moskva oháňala slovami o ochrana „ľudu Donbasu“.

Pritom tí na jeho ukrajinskej strane prinášajú vo vojne tú najväčšiu obeť.

 Svojský ruský mier

Správa o rokovaniach na odľahlej Aljaške sa pochopiteľne dostala aj do ukrajinských zákopov.

Vojak Ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr, ktorý dnes bojuje na doneckom úseku frontu, podotýka, že on i jeho kolegovia v jednotke sa na ne dívajú skôr skepticky.

„Rusko si mierové rokovania vysvetľuje veľmi svojsky. Ukazovala to už prax minských rozhovorov. Pred podobnými rokovaniami len posilňujú útoky a posielajú na front všetko, čo majú k dispozícii. A to sa deje aj tu, kde sa teraz nachádzam, na Donbase. Bol som vo Vovčansku (mesto v Charkivskej oblasti), v Orichive (mesto v Záporožskej oblasti), mestečkách na Donbase – vizuálne teda veľmi dobre vnímame, ako Rusi túžia po mieri,“ okomentoval.

Na otázku, ako vníma medializované správy o tom, že by Ukrajina mohla vymeniť napríklad Doneckú oblasť za iné ukrajinské územie, odpovedal stroho a naznačujúc, že to nepôjde len tak. „Vynaložili sme príliš veľa úsilia a preliali mnoho krvi…,“ podotkol Oleksandr.

Zároveň poukázal na to, že ruská armáda by toto územie mohla využiť ako odrazový mostík pre budúce operácie.

„Neviem, čo by zabránilo ďalšiemu ruskému útoku po tom, čo by sa k nemu dostali. Čo je dôležité – my predsa nemôžeme opustiť ľudí, ktorí tu žijú,“ dodáva ukrajinský vojak, aktuality.sk

X X X

 Ministerstvo kultúry v tichosti míňa: Šimkovičová zriadila nový úrad s miliónovým rozpočtom

V čase konsolidácie treba hospodárne nakladať s financiami a šetriť. Práve za týmto účelom Ministerstvo kultúry pod vedením Martiny Šimkovičovej (nom. SNS) zriadilo príspevkovú organizáciu. Dohliadať má na efektívnu správu majetku rezortu a na plnenie tejto úlohy dostala štedrý rozpočet – viac ako milión eur mesačne.

Príspevková organizácia Správa rezortných zariadení Ministerstva kultúry vznikla vo februári tohto roka. Podľa informácií na webe rezortu ju zriadili „na účely zabezpečenia komplexnej údržby, ochrany a rozvoja nehnuteľného a hnuteľného majetku“ ministerstva. Vznik novej organizácie ministerka Šimkovičová konzultovala s Ministerstvom financií. Rozpočet novej inštitúcie na rok 2025 je 12 miliónov eur.

Bývalá šéfka rezortu Natália Milanová (hnutie Slovensko) vo videu na sociálnej sieti upozornila, že Správa rezortných zariadení ani po polroku od vzniku nemá vlastnú webovú stránku. „Organizácia s rozpočtom 12 miliónov eur na rok nemá ani jedného zamestnanca, ktorý by vedel dať pečiatku na infožiadosť, nemá žiadnu webovú stránku, nemá k dispozícii nikoho, komu by ste mohli dovolať,“ poukázala. „A to napriek tomu, že za vlastnú propagáciu zaplatila firme 60-tisíc eur,“ doplnila.

Informácií o tejto príspevkovej organizácii je naozaj minimum. Nie je známe, koľko ľudí pre ňu pracuje a aké presné úlohy plní. Z Centrálneho registra zmlúv vyplýva, že generálnou riaditeľkou agentúry je Aneta Büdi – práve ona podpisuje dokumenty v mene organizácie. Predtým pôsobila ako projektová manažérka v Slovenskom národnom múzeu. V médiách jej meno spájajú s mafiánom Antoniom Vadalom, riadila totiž firmu, ktorú založil. Ako sa stala šéfkou novej organizácie, nie je známe – ministerstvo neinformovalo o výberovom konaní na obsadenie tejto funkcie.

Na činnosť Správy rezortných zariadení sú zvedaví aj zamestnanci kultúrnych inštitúcií. Platforma slobodného múzejníctva na svojej stránke upozorňuje, že organizácia zatiaľ nezverejnila ani jednu zmluvu s rezortnými zariadeniami, ktoré by mala spravovať.

„Zatiaľ čo sa šetrí na etablovaných odborných inštitúciách, podporu dostávajú nové subjekty, ktorých činnosť je nejasná. Príkladom je už spomínaná Správa rezortných zariadení MK SR. V Centrálnom registri zmlúv zatiaľ neexistujú žiadne zmluvy s rezortnými zariadeniami, ktoré by SRZ mala spravovať. Podľa šiestich zverejnených zmlúv funguje SRZ ako agentúra, ktorá si na jednotlivé činnosti najíma externých dodávateľov – na právne, účtovné, realitné, PR, stavebné a ďalšie služby,“ napísali.

Najčerstvejšou zákazkou organizácie je „Analýza vzájomných vzťahov a účelu podriadených organizácií Ministerstva kultúry SR“. Tú za vyše 40-tisíc eur (s DPH) pripraví advokát Michal Bezák z obce Krásno.

Účelom analýzy je podľa opisu zákazky „posúdenie aktuálneho stavu podriadených organizácií Ministerstva kultúry Slovenskej republiky za účelom ich konsolidácie a zvýšenia efektívnosti ich činnosti, ako aj finančných prostriedkov vynakladaných na ich činnosť, a to vrátane návrhov na úpravu predmetu činnosti“.

Pravda oslovila Ministerstvo kultúry s otázkami o pôsobení Správy rezortných zariadení. Po získaní stanoviska článok aktualizujeme./agentury/

X X X

  Fico: Koaličná rada sa dohodla na kompenzáciách cien energií pre 90 % domácností

Koaličná rada sa okrem iných prvých východísk rozpočtu a konsolidácie dohodla na kompenzáciách cien plynu, tepla a elektriny pre domácnosti na rok 2026.

TASR,Pravda14.08.2025 18:17

Koaličná rada sa okrem iných prvých východísk rozpočtu a konsolidácie dohodla na kompenzáciách cien plynu, tepla a elektriny pre domácnosti na rok 2026. Informoval o tom vo štvrtok po zasadnutí koaličnej rady predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) na sociálnej sieti.

„Koaličná rada dnes rokovala o východiskách štátneho rozpočtu na rok 2026 a konsolidácie verejných financií. Po prijatí prvých záverov prerušila rokovanie do pondelka 18. augusta, kedy opätovne zasadne o 17 h. Okrem iných prvých východísk rozpočtu a konsolidácie sa koaličná rada dohodla na kompenzáciách cien plynu, tepla a elektriny pre domácnosti na rok 2026.

Kompenzácie sa dotknú 90 percent slovenských domácností. V opačnom prípade by ceny energií stúpli o tretinu, čo koaličná rada považuje za neprijateľné. Kompenzácie predstavujú dopad na výdavky štátneho rozpočtu v objeme 435 miliónov eur.

Koaličná rada sa dôrazne ohradzuje proti klamstvám Poslušného Slovenska, že súčasťou konsolidácie má byť zvyšovanie DPH. Žiadny takýto návrh neexistuje,“ uviedol premiér./agentury/

X X X

 Trump má deň pred summitom pocit, že Putin sa chce dohodnúť. Vraj zafungovala hrozba sankcií

Americký prezident Donald Trump si myslí, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa na piatkovom stretnutí na Aljaške bude chcieť dohodnúť na ukončení vojny na Ukrajine. Hrozba sankcií na najväčších odberateľov ruskej ropy, Čínu a Indiu, podľa Trumpa prispela k tomu, že Putin s navrhovaným stretnutím súhlasil. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters a denníka The Guardian.

Hlavným cieľom piatkového rokovania je podľa amerického prezidenta dohodnúť druhé stretnutie, ktoré by však bolo trojstranné aj s účasťou prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.

Trump vo štvrtkovom rozhovore pre Fox News Radio zdôraznil, že ho zaujíma predovšetkým „okamžitá mierová dohoda“ a ak sa na stretnutí s Putinom dosiahne pokrok, okamžite zavolá Zelenskému. Pokiaľ však schôdzka nedopadne podľa jeho predstáv, „nezavolá nikomu a pôjde domov“.

 „Existuje 25-percentná šanca, že toto stretnutie nebude úspešné. v takom prípade sa vrátim k riadeniu krajiny,“ ozrejmil. Naznačil, že v takomto scenári by na Rusko uvalil ďalšie sankcie.

„Všetko má svoj vplyv,“ uviedol Trump v súvislosti s hrozbou sankcií. Sekundárne clá uvalené na Indiu by jej podľa neho „v podstate znemožnili nakupovať ropu z Ruska. „Keď stratíte svojho druhého najväčšieho zákazníka a pravdepodobne stratíte aj svojho najväčšieho zákazníka, myslím si, že to pravdepodobne zohráva určitú úlohu,“ povedal.

Potvrdil tiež, že po rokovaní sa uskutoční tlačová konferencia. Zatiaľ však nie je jasné, či sa na nej lídri zúčastnia spoločne.

 Šéf Bieleho domu zároveň oznámil, že v súčasnosti diskutujú o troch rozličných miestach, kde by sa mohlo uskutočniť prípadné ďalšie stretnutie s Putinom. Najjednoduchšie by však podľa neho bolo zostať na Aljaške.

Popri Trumpovi sa k piatkovému summitu vyjadril aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio. Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a rozhovory o územných nárokoch podľa neho musia byť súčasťou mierových rokovaní s Ruskom.

„Aby sme dosiahli mier, myslím si, že všetci uznávame, že bude potrebné viesť rozhovory o bezpečnostných zárukách,“ povedal. „Bude potrebné viesť rozhovory aj o územných sporoch a nárokoch a o tom, o čo sa vlastne bojuje,“ dodal./agentury/

X X X

 Huliak: Máme podozrenie, že niekto pripravoval privatizáciu Tiposu. Pri Expe v Osake sme zachránili polovicu peňazí

Záchranný systém by mal byť štátny, povedal minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak zo Strany vidieka v relácii Ide o pravdu. Keď má niekomu do vrecka tiecť z toho pár miliónov, myslím pár slušných miliónov, tak by to malo ísť štátu, dodal.

O chystanej privatizácii Tiposu sme mali informácie od viacerých podnikateľov v segmente s hazardnými hrami. Podarilo sa nám tomu zabrániť, povedal Huliak.

Ministrovi financií ponúkam stovky miliónov eur do rozpočtu z legálnych hazardných hier. Chceme otvoriť štátne kasína alebo kasína so štátnou účasťou ako majú v Rakúsku, uviedol v súvislosti s pripravovanou konsolidáciou na ďalší rok.

Ako Strana vidieka chceme byť adekvátnym koaličným partnerom v ďalšom volebnom období. Ja hlasovať za nezmysly ako volebný zákon nebudem. Nesúhlasím so zvyšovaním kaucie pri vstupe do parlamentu. Spoluprácu si vieme predstaviť s každým, kto je normálny. Nemáme problém ani s Republikou.

Výstavba haly v Šamoríne pokračuje, to bola moja podmienka. Našli sme už aj 3 ďalšie miesta na výstavbu atletických hál. Bude to v Martine, vo Zvolene a posledná vyrastie v Košickom kraji.

Vyjadril sa aj k svetovej výstave v Osake: „Musím s potešením oznámiť, že akonáhle som vymenil vedenie Slovakia Travel, zabezpečili sme vtedy už vôbec ohrozenú existenciu celého Expa a z deväť a pol milióna plánovaných sa zatiaľ na Expo minulo 4 milióny a to nás čaká mesiac, čiže rátam, že polovicu peňazí sme dokázali zredukovať a usporiadať serióznu výstavu reprezentujúcu Slovensko“.

Podľa Huliaka má v súčasnosti prezentácia Slovenska v Osake veľmi dobré odozvy a ľudia na ňu stoja v rade. Pre mňa je dôležité, že sa to podarilo zachrániť za polovicu peňazí, ktoré boli plánované. Chce, aby z toho boli vyvodené dôsledky./agentury/

X X X

 Známa modelingová súťaž má nových víťazov: Darilo sa Slovenke Kovaľovej, za Česko bodoval Dexter, ktorý búra rodové stereotypy

Modelingová súťaž s najdlhšou tradíciou na oboch stranách česko-slovenskej hranice spoznala nových víťazov. Tentoraz sa však na priečky víťazov postavilo len jedno dievča.

 Slovenka Monika Kovaľová bola jasnou voľbou poroty v rámci výberu dievčat zo Slovenskej republiky a zúčastní sa na svetovom finále súťaže Elite Model Look. Po jej boku nebude chýbať ani Filip Gradžilo, ktorého vybrala porota v rámci mužskej sekcie a prihlásených ašpirujúcich modelov za Slovensko.

 ČR má tiež dvoch víťazov – stali sa ním Dexter Franc a Andrii Kukhta. Pozornosť na seba strhol Dexter. Azda aj preto, že je v histórii súťaže prvým víťazom, ktorý síce zvíťazil v ženskej kategórii a ako žena sa narodil, no už nejaký čas sa identifikuje ako muž.

 Pre portál Super.cz Franc uviedol, že „používam mužský rod, identifikujem sa ako chlapec, ale neplánujem žiadnu tranzíciu“. „Pre mňa je dôležité, že sa cítim v hlave v pohode sám so sebou. Preto ten mužský rod,“ uviedol pre český portál Franc, ktorý je tiež jedným z najstarších víťazov doposiaľ. Pred časom oslávil 20. narodeniny.

 Víťazka súťaže Elite Model Look 2025 za Slovensko Monika Kovaľová.

Modeling nie je zjavne jeho jedinou vášňou spojenou so svetom kamier, objektívov a pozornosti. Objavil sa už vo filme Amerikánka Viktora Tauša a dokonca v hlavnej úlohe snímky Nevďačné bytosti od Olma Olmerza. Premiéra tohto filmu je ešte len v pláne.

 O víťazoch súťaže Elite Model Look rozhodovala odborná porota zložená z odborníkov z oblasti módy, kultúry a médií. V porote sa objavila napríklad herečka Hana Vagnerová, topmodelky Michaela Kocianová, Karolína Mrozková a Eva Klímková, fotograf Matúš Tóth, ale tiež zástupcovia titulov ako Elle či Vogue. Finalistky a finalisti predviedli kolekcie značiek LaFormela, Jan Société, Boris Kráľ a Fendi.

 Víťazkou súťaže Elite Model Look 2025 za Česko sa stal Dexter Franc. Narodil sa v ženskom tele, ale identifikuje sa ako muž a vo veku 15 rokov si zmenil meno.

„Som potešený, že sme dnes mohli predstaviť sľubné nové tváre s potenciálom Daniely Peštovej, Hany Jiříčkovej, Lindy Vojtovej, Karolíny Čapkovej, Saši Gachulincovej alebo Eriky Palkovičovej. Niektorí finalisti súťaže už majú za sebou exkluzívny debut pre značky Prada a Saint Laurent, fotenie pre Elle alebo Vogue a ďalší rokujú so značkami Dior alebo Balenciaga. Som si istý, že niektorých z tohtoročných finalistov čoskoro uvidíme na týždni módy v Londýne, Miláne, Paríži alebo Prahe,“ doplnil pre médiá Saša Jány, riaditeľ projektu./agentury/

X  X X

  Posledná generácia hrdinov z maštale? Kríza ukázala, že Slovensko musí zabojovať o nových veterinárov

Päť rokov po pandémii covidu zažilo Slovensko šok zo slintačky a z krívačky, ktorý otriasol spoločnosťou nemenej ako covid. Nebezpečná choroba zvierat odhalila veľa vecí nielen o stave poľnohospodárstva, ale aj o slovenskej spoločnosti a jej vzťahu k vidieku, chovu zvierat a náhle sústredila pozornosť na prácu veterinárnych lekárov.

 Veterinárstvo vždy priťahovalo záujem mladých ľudí, bolo a zostalo atraktívnou profesiou, slintačka a krívačka však ukázali, že byť veterinárnym lekárom znamená prijať na svoje plecia aj mimoriadnu zodpovednosť, rozumieť nielen zvieratám, ale aj trpezlivo komunikovať s verejnosťou. Veterinári rozhodovali o prežití či smrti tisícok zvierat, a tým aj o potravinovej budúcnosti Slovenska.

V čase, keď sa pozornosť celej krajiny upierala na farmy, z ktorých denne odvážali stovky usmrtených zvierat, prebiehalo na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach medzinárodné hodnotenie kvality vzdelávania. Bol to zvláštny súbeh okolností. Na jednej strane absolventi univerzity v praxi čelili nákaze, aká Slovensko nezasiahla posledných 50 rokov, a na druhej tím odborníkov z desiatich európskych krajín posudzoval úroveň ich univerzitnej prípravy. Akoby v jednom okamihu sa odohrávala veľká skúška z teórie a praxe.

V júni nezávisle od seba prišli dve dobré správy: Slovensko vyhralo zápas so slintačkou a s krívačkou (SLAK) a Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach získala medzinárodnú akreditáciu, potvrdzujúcu vysokú úroveň vzdelávania veterinárnych lekárov.

 Zahraniční študenti si cenia prax

V čase plnom pochybností sa ukázalo, že krajina má stále dosť energie a odborného potenciálu na zvládnutie existenčných skúšok a že špecializovaná univerzita je príťažlivou a kvalitnou inštitúciou aj na prípravu veterinárnych lekárov z celého sveta. Veď v Košiciach študujú „veterinu“ v hojnom počte Nóri aj Francúzi, spolu s nimi študenti od Veľkej Británie, Írska, Islandu cez Maltu, Cyprus až po Grécko, Afričania, ako aj Kanaďania. Dopyt po veterinárnych lekároch, ako aj kvalitných univerzitách s vysokou reputáciou rastie, ale súčasne sa zvyšujú nároky na vzdelanie veterinárov.

„Nepamätáme si, že by sme na univerzite mali taký vysoký záujem o štúdium v anglickom jazyku ako tohto roku, vo dvoch kolách prijímacích pohovorov sme prijali 70 študentov a v treťom kole sa nám prihlásilo sto ďalších záujemcov o štúdium,“ vraví rektor UVLF Jozef Nagy.

To je naozaj rukolapný dôkaz vysokého medzinárodného kreditu univerzity. Študenti si nepodávajú prihlášky naslepo, jednak vyhľadávajú rating univerzity, jej medzinárodnú akreditáciu, ktorú udeľuje EAEVE (Európske združenie inštitúcií pre veterinárske vzdelávanie), a súčasne dajú na názor kolegov, ktorí v Košiciach študovali.

UVLF boduje predovšetkým tým, že študenti sú v kontakte so zvieratami. Mimoriadne sa cení klinická prax, to, koľko a akých zvierat (prežúvavcov, koní, psov a mačiek atď.) budúci veterinárny lekár počas štúdia vyšetril. Absolvent, ktorý začínal v Budapešti a skončil v Košiciach, zanechal kolegom odkaz, že na Slovensku sa naučil oveľa viac ako na predchádzajúcej škole. Veľmi cenené je napríklad špecializované výučbové zariadenie v Rozhanovciach, ktorého súčasťou je danielia a muflonia obora, chov bažantov, včelnica, nehovoriac o univerzitnom poľnohospodárskom podniku s chovom dobytka, oviec, kôz a ošípaných v Zemplínskej Teplici. Takéto zariadenia, umožňujúce dobrú prax, nie sú v zahraničí bežné.

 Široká výbava kompetenciami prvého dňa – dovedna ide o 38 praktických úkonov, ktoré musí absolvent zvládnuť – hovorí o tom, že z univerzity vychádzajú veterinárni lekári, ktorí vedia liečiť zvieratá od prvého dňa. Tu kdesi je odpoveď, prečo je záujem o štúdium v Košiciach, a súčasne hovorí aj o tom, prečo sa Slovensku podarilo vyhrať zápas so slintačkou a s krívačkou.

Dôvetok k šokujúcim obrazom smrti

Vlani UVLF oslávila sedemdesiatpäť rokov od svojho vzniku. Za toto obdobie sa poľnohospodárstvo aj spoločnosť významne zmenili.

„Uvedomujeme si, že zvieratá sú súčasťou nášho života, že ich potrebujeme jednak pre hospodársky úžitok, ale aj pre citové puto k živým tvorom. Ľuďom digitálnej éry, v ktorej sa komunikuje cez mobily, chýba neha, oddanosť, ktorú do ľudských životov prinášajú zvieratá, preto po nich túžia. Sú prirodzenou protiváhou virtuálnej reality, ktorá nás čoraz viac obklopuje,“ všimne si rektor nový aspekt v správaní súčasníkov, ktorí čoraz viac volajú po zodpovednom vzťahu k zvieratám.

Práve zodpovednosť sa skloňovala vo všetkých pádoch počas slintačky a krívačky. Boj s chorobou nemal dobré riešenie, len jedno drastické: tam, kde vírus prenikol, bolo treba usmrtiť všetky zvieratá. Za ortieľom smrti, rozhodujúcom o prežití fariem, bol podpis veterinárnych lekárov. Ak láska k zvieratám podporuje rozhodnutie mladých ľudí študovať veterinárne odbory, potom ťarcha zodpovednosti, s ktorou je spojený výkon tohto povolania, môže odrádzať.

Vysvetlenie je jednoduché. Niekoľko týždňov bola slintačka správou, ktorou sa začínalo a končilo spravodajstvo v slovenských médiách. A čo videli ľudia?

„V televíziách a na fotografiách dominovali zábery mužov v skafandroch, autá odvážajúce zvieratá do kafilérie či na mrchoviská. V konečnom dôsledku boli veterinári odprezentovaní div nie ako vrahovia zvierat,“ zhodnotí dojem, ktorý v mysliach ľudí mohol zanechať prístup médií, prorektor UVLF Boris Vojtek.

Menej sa podľa neho hovorilo „o legislatíve, o tom, že čím rýchlejšie zlikvidujeme v ohnisku nákazy vnímavé zvieratá, tým rýchlejšie sa zbavíme choroby. Žiaľ, videli sme presný opak.“

 Uži si dňa – zábavou i úžitkom

Hoci sa SLAK podarilo zneškodniť v pomerne krátkom čase, ľudia si zapamätali z tejto udalosti najmä tieto šokujúce obrazy,“ konštatuje Boris Vojtek dosah slintačky a krívačky na vedomie spoločnosti. Dodá, že dôležité je vidieť veci vo všetkých súvislostiach. Pozrime sa na ne.

„Veterinár v kritických situáciách vždy rozhoduje o živote a smrti zvieraťa. Je to obrovská zodpovednosť, veľká psychická záťaž, dnes však ľudia nechcú brať na seba zodpovednosť, ktorá je príznačná pre našu profesiu,“ hovorí rektor UVLF Jozef Nagy. S tým sa treba vysporiadať, ale ako? Mladí ľudia denne počujú a na sociálnych sieťach čítajú , že si majú život najmä užívať. Carpe diem, uži si dňa, vraveli starí Rimania.

Otázka znie, ako si správne užiť deň, povedzme aj počas prázdnin. V Košiciach už piaty raz za sebou na UVLF zorganizovali Detskú univerzitu. „Medzi deťmi je o ňu mimoriadny záujem a nám umožňuje živý kontakt s nimi,“ povedal Jozef Nagy.

Tohto roku promovalo na Detskej univerzite 32 dievčat a chlapcov. Zoznámili sa vari so všetkými pracoviskami a stali sa naozajstnými študentmi. Uvideli zvieratá zblízka, to, ako sa dojí kravička, ako veterinári ošetrujú psíkov či mačky, ocitli sa v konskom sedle.

„Nebola to žiadna nuda, lebo sme nesedeli iba v posluchárni, ale boli sme tam, kde sa ošetrujú zvieratá. Okrem toho sme športovali aj maľovali. Boli to krásne prázdniny, ktoré sa mi podarilo zopakovať druhý raz po sebe,“ povedala šiestačka Ema Jakubová z Košíc. Napospol sa na univerzite stretli deti z Košíc, ktoré doma nanajvýš chovajú psy, mačky, morské prasiatka. Ema Jakubová má šťastie na babičku. Býva na dedine a chová sliepočky aj králiky. Keď je Ema u starých rodičov, stará sa o ne, lenže domáce hospodárske zvieratá sú vzácnosťou už aj na vidieku. Ten sa rýchlo „pomešťuje“. V tejto súvislosti je zaujímavé dozvedieť sa, odkiaľ pochádzajú študenti UVLF, ktorí sa venujú spoločenským zvieratám, a tí, čo spájajú svoju profesionálnu kariéru s farmami, kde chovajú dobytok, ošípané či ovce alebo zriedkavejšie kozy.

„Nuž je to jednoduché, z veľkých miest, ako sú Bratislava, Košice či krajské sídla, sa grupujú študenti, ktorí vidia svoju budúcnosť v starostlivosti o spoločenské zvieratá, o hospodárske zvieratá majú záujem spravidla študenti z vidieka,“ konštatoval prorektor UVLF Boris Vojtek.

„Potrebujeme živý kontakt s mládežou, pretože klasickí veterinárni lekári, ktorí zabezpečujú zdravie zvierat na farmách, starnú. Mnohí z tých, čo ešte pracujú, sú už v dôchodkovom veku. Aj preto treba hľadať všetky spôsoby, ako udržať kontinuitu tejto profesie, pretože budúcnosť živočíšnej výroby nespočíva iba v modernizácii fariem, v nasadzovaní robotov, ale aj v lekároch, ktorí bdejú nad zdravím zvierat,“ podotkne rektor UVLF Jozef Nagy.

Klinika verzus maštaľ

Nedávno sa v Jasnej konal kongres veterinárnych lekárov, kde jedným z pozvaných bol Martin Chudý, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Najviac rezonujúcou témou bola, samozrejme, slintačka a krívačka. „Ak sme zápas s ňou vyhrali, nepochybne to bolo aj pričinením mladých veterinárnych lekárov. Práve oni zasahovali priamo v ohniskách SLAK-u, čo treba oceniť,“ povedal prorektor univerzity Boris Vojtek.

No vzápätí Vojtek spresnil, že medzi študentmi veterinárskeho lekárstva nielen na Slovensku, ale v celej Európe prevláda záujem o medicínu spoločenských zvierat.

 „Medzi mladými lekármi vyhráva nemocnica, lebo je tam iné prostredie ako v maštali. Slintačka a krívačka však ukázali, aká je skutočná potreba veterinárnych lekárov v rôznych oblastiach. Hoci sme toto kolo zápasu s nebezpečnou nákazou vyhrali, musíme byť pripravení aj na ďalšie. Vírusy sú súčasťou životného prostredia ľudí aj zvierat, musíme rátať, že choroba sa môže objaviť kedykoľvek v budúcnosti,“ pripomenul Boris Vojtek.

Preto treba premýšľať nad tým, ako dosiahnuť kontinuitu v príprave novej generácie veterinárnych lekárov. Univerzita od nového školského roku posilňuje systém predklinických praxí. Budú sa odohrávať na farmách, v zoologických záhradách, v potravinárskych podnikoch či na veterinárskych klinikách. Na univerzite očakávajú, že prax v týchto zariadeniach otvorí študentom oči a presvedčí ich, že „veterina“ nie je iba o krásnej klinike malých zvierat. Existuje aj druhá strana veterinárnej medicíny, ktorú každá krajina, čo chce mať životaschopné poľnohospodárstvo, potrebuje./agentury/

X X X

 SNS navrhla zníženie počtu samosprávnych krajov z ôsmich na štyri

 SNS chce reformu samosprávnych krajov, uvažuje o ich znížení z ôsmich na štyri. Podľa návrhu by išlo o model vychádzajúci z historického usporiadania Slovenska.

Slovenská národná strana (SNS) navrhla na štvrtkovej koaličnej rade redukciu samosprávnych krajov z ôsmich na štyri. Model by vychádzal z historického usporiadania Slovenska a vytvoril by štyri regióny, a to Bratislava, Západ, Stred, Východ. TASR o tom informovala hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová.

Reforma samosprávnych krajov by podľa strany priniesla úsporu viac ako 500 miliónov eur vďaka zníženiu počtu úradov a odstráneniu duplicít. Taktiež efektívnejšiu správu prostredníctvom kumulácie kompetencií a presun časti výkonu správy na okresné úrady v krajských mestách. Tým by sa podľa nej priblížili služby občanom a zjednodušila administratíva.

 „SNS týmto krokom potvrdzuje svoj záväzok presadzovať zodpovedné hospodárenie so štátnymi financiami, efektívny výkon verejnej správy a návrat k osvedčenému historickému modelu, ktorý je občanom prirodzene blízky,“ uviedla hovorkyňa.

Podotkla, že na rokovaní koaličnej rady sa za SNS zúčastnili predseda národniarov Andrej Danko, podpredseda SNS Ján Krišanda a minister životného prostredia a podpredseda vlády Tomáš Taraba. „Rokovanie prebiehalo v konštruktívnej atmosfére a prinieslo viacero odborných návrhov. Slovenská národná strana na ňom predstavila zásadný podnet, ktorý predniesol podpredseda SNS Ján Krišanda – návrh na redukciu vyšších územných celkov z ôsmich na štyri,“ dodala Škopcová, aktuality.sk

X X X

 Sestra novinára Rýpala: že by si mafiánsky bos Sátor objednal jeho vraždu? Na to mám svoj názor

Rodina nezvestného novinára si po prevalení novej stopy skladá obraz, čo sa s Paľom Rýpalom mohlo stať a prečo jeho kroky viedli do Štúrova. „Paľo sa chystal niekde ujsť, mal si tam ísť vraj pre doklady. Aby mohol odísť ako niekto iný,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk novinárova sestra Iveta Uhliariková.

Písal o hrubokrkej mafii v časoch, keď ovládala veľkú časť života na Slovensku. No a dnes z týchto kruhov prichádza správa, že práve obávaní zločinci mohli ukončiť jeho život. Investigatívec Paľo Rýpal zmizol 22. apríla 2008 a po dlhých sedemnástich rokoch prehovoril o jeho možnom konci Norbert Kosťov, spájaný so zločineckou partiou v okolí Štúrova. Novinára údajne so svojimi parťákmi uniesol a potom ho zlikvidovali. Všetko sa malo podľa jeho slov udiať na objednávku obávaného mafiánskeho bosa Lajosa Sátora.

 „Mne by ani vo sne nenapadlo, že ho dal zabiť práve nejaký mafián. Paľo kedysi povedal, že by bolo najlepšie zdekovať sa a vrátiť sa, keď príde nová vláda. A môže to všetko vydať,“ povedala v rozhovore pre Aktuality sestra zmiznutého novinára Iveta Uhliariková.

Pred políciou stojí veľká výzva, či sa jej napokon podarí s pomocou nových informácií nájsť vášho brata Paľa Rýpala. Veríte tomu, že ho nájdu?

Chcem tomu veriť (plač). Naozaj… My potrebujeme, aby sme mu už dali kľud. A my ho potrebujeme tiež…

Najstrašnejšie je, keď viete, že niekde je a nemôžete mu ani zapáliť sviečku.

Pre vašu rodinu to teraz musia byť poriadne krušné chvíle, keď ste po takej dlhej dobe dostali túto iskierku nádeje. Existuje momentálne u vás doma iná téma, než bratovo zmiznutie?

Keď sme sa dozvedeli, že sa niekto ozval a chce sa k tomu priznať, bol to pre nás šok. Ale, samozrejme, musíme každý deň riešiť aj naše bežné starosti.

Aj sa mi to ťažko hovorí, ale za tých 17 rokov od Paľkovho zmiznutia sme si vlastne zvykli žiť s pocitom, že raz pravda vyjde von na svetlo. že to raz príde.

V minulosti sa už viackrát stalo, že sa objavovali rôzni ľudia so „zaručenými“ informáciami a teóriami, aký osud Paľa Rýpala postihol. Je to teraz iné?

Predtým sme počúvali veci od ľudí, ktorí mali niečo počuť alebo vidieť. Proste, že im o tom niekto rozprával. No a potom sa išlo po danej stope – buď sa do toho pustila polícia, alebo – najčastejšie – my s Peťom (Peter Nôta je bývalý kolega Paľa Rýpala, pozn .red.).

Teraz je to iné, lebo tento človek hovorí o veciach, na ktorých sa mal podieľať. Už len ten pocit, ktorý to v nás vyvoláva, že už je šanca dozvedieť sa, kde Paľko je…

Vy ste sa hneď po jeho zmiznutí pustili do pátrania na vlastnú päsť: zriaďovali ste webové stránky, kde ste vyzývali ľudí, aby vám o zmiznutom bratovi poskytli informácie. Aj jeho vtedajší kolegovia novinári vám s tým pomáhali, zverejňovali pátrania v novinách a médiách, kde pôsobili. Narazili ste vtedy na nejaké informácie, do ktorých by zapadala aktuálne vyšetrovaná verzia, ktorú prezentoval Norbert Kosťov?

Ten začiatok bol hektický, všetci sme išli do toho so zápalom, chceli sme Paľka rýchlo nájsť. Viacerí sme si mysleli, že išiel vyskúšať, aké je to byť nezvestný – keďže on o nezvestných ľuďoch v tej poslednej dobe pred svojím zmiznutím písal. Naozaj sme mali pocit, že Paľo to chce vyskúšať.

 Novinári sa do pátrania zapájali tiež, veľmi pomáhala Julka Mikolášiková (dobová novinárka a kamarátka Paľa Rýpala – pozn.red.), ktorá sa angažovala vo všetkom možnom aj nemožnom. Lepila plagáty po Bratislave, rozposielala ich kamarátom, ktorí si ich vytlačili, a tiež ich dávali von. Pomáhala mi v Bratislave na polícii, keďže ja som nemala čas odchádzať z Rajca (rodina Rýpalových býva v Rajci, pozn.red.). Okrem toho sa do pátrania po ňom zapájala aj rodina.

Moja otázka smerovala k tomu k tomu, či niektorá z vtedajších dobových informácií, ktoré sa k vám postupne dostávali, teraz zapadá niečím do verzie, o ktorej hovorí Kosťov. Alebo je to pre vás niečo úplne nové?

Nepodobá sa to na žiadnu informáciu z tej doby, ktoré sa k nám dostávali. Tak napríklad: niekto hovoril, že Paľa videli oblečeného za farára v Žiline na nástupišti. Alebo že cestoval niekde vlakom, autobusom. Vo vtedajších verziách, ktoré sme od ľudí počúvali, bol živý a videný.

Ale podľa toho, čo sme sa dozvedeli teraz, tak on dlho živý nebol.

Predtým ako sa prevalila najnovšia verzia vyšetrovania, ste poznali meno Norbert Kosťov, ktorý pochádza z Gbeliec, alebo meno Róbert Tóth, prezývaný Čučo pochádzajúci zo Štúrova, ktorého má Kosťov vo svojej výpovedi spomínať?

Myslím si, že nie. Ale je možné, že sa niekedy objavilo niektoré z týchto mien v Paľkových článkoch. Ale keď som ich teraz počula, nič mi to nehovorilo.

Kosťov údajne označil za objednávateľa likvidácie vášho brata Paľa Rýpala dobre známeho bosa gangu sátorovcov, Lajosa Sátora. Spomínal ho brat pred vami? Mohol ho poznať?

Brat písal o mafiánoch veľmi veľa, ale nikdy nehovoril, a podľa mňa ani nepísal, že by sa poznali osobne, alebo že ide priamo po ňom, resp. niečo také.

Ak to mám zjednodušene povedať, toto meno som poznala, lebo v tých článkoch sa spomínali rôzne gangy. Ale neviem, no… konflikt priamo medzi nimi dvoma? Neviem… Paľa podľa mňa už brali štýlom – no tak si píš.

 Podľa niektorých výpovedí z novinárskych kruhov sa mohol Paľo Rýpal pochváliť pred svojím zmiznutím, že má nejaké nové informácie o podsvetí z prostredia južného Slovenska. Spomenul to aj pred vami?

Nie, vôbec. Počas našich posledných rozhovoroch som sa dozvedela, že sa zaoberá témami, ako boli lieh, oleje a prepisovanie pozemkov. To boli tie najdôležitejšie, na ktorých robil. Ale žiadny Sátor v tom nikde nefiguroval.

Zrejme išlo o zákulisie nelegálnych kšeftov s čiernym liehom a palivami, prípadne podvody s pozemkami. Malo sa to diať na južnom Slovensku? Smerovalo to do Štúrova?

Toto nie. Neviem… Mne by ani vo sne nenapadlo, že ho dal zabiť práve nejaký mafián.

Paľo kedysi povedal, že by bolo najlepšie zdekovať sa a vrátiť sa, keď príde nová vláda. A môže to všetko vydať.

Čiže máte pocit, že predsa len mal nazbierané informácie, ktoré boli v tej chvíli pre neho nebezpečné, ak by ich publikoval?

Určite. Bál sa.

Obsahovali prepojenie na vyššie kruhy? Tak ste to pochopili?

On mi sám povedal, že takéto kšefty nemôže robiť obyčajný človek kdesi od stroja v podniku. Môže to robiť iba ten, kto pri tom sedí a kto to robí.

Spomenul nejaké mená?

To bol len taký všeobecný rozhovor medzi nami, resp. on sa zhováral s jedným svojím priateľom, bola som pri tom.

 Čo si o myslíte o tom, že Kosťov prehovoril o jeho verzii likvidácie vášho brata až teraz, po rokoch, keď aj jemu hrozí, že zvyšok života strávi za mrežami?

Možno chce z toho nejako profitovať alebo je naštvaný, že on sedí v base a tí ostatní si chodia po slobode, podaktorí…

Existujú náznaky, že túto jeho verziu mohli policajti poznať už dlhší čas. Čo na to hovoríte?

Nemám takéto informácie. Sem-tam sa mi ozvali nejakí ľudia z polície, že sa niečo preveruje, a či neviem niečo nové. Ale nemám informáciu, že konkrétne toto by mal niekto vedieť napríklad od minulého roka.

Už po bratovom zmiznutí bolo známe, že ho naposledy videli v hoteli v Štúrove. Viete, prečo tam išiel?

Už viackrát som spomínala, že Paľo sa zrejme chystal niekde ujsť, mal si tam ísť vraj pre doklady. Aby teda mohol odísť ako niekto iný.

Ale nemám potuchy, prečo sa to nedokončilo (človek, ktorý pred pár rokmi tvrdil, že si u neho Rýpal objednával falošné doklady, vravel, že novinár si po ne neprišiel, pozn. red).

 Vy tomu zjavne veríte, že plánoval odísť takýmto spôsobom.

Naozaj sa chcel zdekovať, a možno sa chcel vrátiť, až keď bude nová vláda.

Krátko pred svojím zmiznutím nechal v bratislavskom byte, ktorý si predtým prenajímal, inštruktážny list. Majiteľke vysvetľoval, komu treba odovzdať niektoré veci. Jeho osobné veci, ako je oblečenie, kázal vyhodiť. Zapadá tento list do súčasnej vyšetrovacej verzie, alebo to vôbec nesúvisí s tým, čo teraz rozpráva Kosťov?

Keď si to dávam v hlave dokopy, vychádza mi z toho, že chcel odísť. Nikdy nebol na materiálne veci alebo peniaze, takže mu bolo jedno. Zobral si to najdôležitejšie, čo potreboval, s čím dokázal prežiť a šiel.

Ten list nebol napísaný s pištoľou pri hlave, to by vyzeral inak.

A je to písmo Paľa Rýpala, nebolo to písané cudzou osobou?

Myslím, že je to písmo môjho brata. A je tu aj ďalšia vec. Prečo by pred cudzou osobou písal telefónne čísla (v liste sú kontakty na ľudí, ktorým mala domáca vrátiť ich veci, pozn. red.)?

Polícia dlhé roky prípad riešila pátraním po nezvestnom, neotvorila vyšetrovanie trestného činu. Povedzme teda finálne, k čomu sa prikláňate dnes, že odišiel bez stopy, lebo chcel začať nový život, alebo sa stal obeťou trestného činu?

Ak by Paľko odišiel, tak nám o tom dá vedieť. Vedel, koľko ľudí tu zostáva, koľkí na neho čakajú, určite by dal vedieť. Fakt. Keby to bola pohľadnica, napísal by: „som v pohode, nechajte ma alebo neriešte ma”.

Pevnú linku som nechala zapojenú ďalších 10 rokov, číslo vedel naspamäť. Koľkokrát mi aj o tretej alebo o štvrtej v noci zavolal: „Už som si nespomenul na iné číslo, tak ti volám“.

Neodišiel sám dobrovoľne, a nezostal niekde bez toho, že by nám dal vedieť.

Ak by sa ukázalo, že policajti narazili na horúcu stopu, kde by mal byť, existujú veci, pomocou ktorých by ho dokázali rýchlo identifikovať? Mal pri sebe niečo charakteristické?

Mal pri sebe bundu, lenže tá bunda bola videná v Zázrivej (v minulosti sa objavili tvrdenia, že novinára mali zlikvidovať a zakopať v tejto obci na severe, verzia sa doposiaľ nepotvrdila, pozn.red.). Takže toto tiež neviem, akým spôsobom sa tam dostala.

Ale teda mal bundu, mám presne takú istú. Obe doviezol z Hviezdneho mestečka v Rusku a jednu mi nechal (sestra ukazuje bundu).

No a, samozrejme, mal notebook a fotoaparát. Ak by sa našiel notebook, možno by sa veľa vecí vysvetlilo.

 Vysvetlime ešte tú zmienku o Zázrivej.

Existovala jedna staršia výpoveď, že táto bunda bola videná tam. Istá žena ju mala nájsť v studni.

Ľudia si už dnes zrejme až tak nevybavujú, aké články Paľo Rýpal písal. Možno by sme im mohli priblížiť, pri akých témach začínal, a ako sa postupne sa novinársky vyvíjal.

Paľo veľa písal o mafii, o vraždách v podsvetí. Keď sa našlo nejaké telo, tak bol medzi prvými, ktorí tam vyrazili. Ale nedával si servítku pred ústa ani vtedy, keď písal o Slotovi alebo o Mečiarovi. On bol taký živel. Keď ho niečo zaujalo, tak po tom išiel.

Treba poznamenať, že on písal o mafiánskych skupinách v čase, keď ešte na Slovensku úradovali – nie až potom, ako ich rozložila polícia a rozpadli sa.

Robil veľa aj o nezvestných, prípadne sa snažil pomáhať ľuďom. Obracali sa na neho ľudia, ktorí mali problém v súdnych procesoch dokázať, že je pravda na ich strane. Napríklad, ak na nich niekto zaútočil alebo ich zrazilo auto. Robil aj o človeku v člne, ktorého zrazila loď v Dunaji.

Veľmi veľa ľudí mi povedalo: „tvoj brat mi veľmi pomohol”.

Spomenuli ste tému zmiznutých ľudí a hovoríte, že nakoniec zrejme neskúšal na vlastnej koži, aké je to byť nezvestný – hoci ste si to spočiatku mysleli. Mohol ale niektorý z týchto prípadov spôsobiť, že sa sám Paľo Rýpal dostal získanými informáciami do nebezpečia?

Nemyslím si to. Viem, že brat dokonca niekomu pomohol vrátiť sa naspäť. Ale toto, čo ste spomenuli, pochybujem, to sa mi zdá nepravdepodobné.

Fungovala mafia v 90. rokoch aj vo vašom kraji? Mali ste s tým vy alebo niekto iný v rodine autentickú skúsenosť? Ako ju tu brali bežní ľudia?

To bolo všade, ľudia sa v tej dobe nejako naučili žiť s tým. Človek je tvor prispôsobivý, takže nevidím, nepočujem, mňa sa to netýka. Ale oni fungovali.

No a teraz sa dozvedám rôzne veci. Tu sa napríklad povráva, že v Považskej Bystrici v stĺpoch diaľnice sú zaliati nepohodlní ľudia. Ak sa o tom vie, tak nech ich nájdu. Ale v tej dobe som takéto závažné veci netušila.

Po dvadsiatich rokoch sa už situácia úplne zmenila?

Dnes je všetko sofistikovanejšie. Veci sa dejú, ale už si všetci dávajú väčší pozor. Osobne s tým nemám skúsenosť, aktuality.sk

X X X

 Indická Tata kupuje legendárne Iveco. Za takmer štyri miliardy eu

Ide o najväčšiu medzinárodnú akvizíciu spoločnosti Tata od prevzatia značiek Jaguar a Land Rover v roku 2008.

Martin Domček14.08.2025 12:00

 

Foto: Iveco

Iveco prechádza definitívne do rúk indickej spoločnosti Tata.

Indický automobilový koncern Tata Motors uzavrel dohodu o kúpe talianskeho výrobcu komerčných vozidiel Iveco za približne 3,8 miliardy eur. Ide o najväčšiu medzinárodnú akvizíciu spoločnosti od prevzatia značiek Jaguar a Land Rover v roku 2008. Tento krok má zásadne posilniť globálnu pozíciu Tata Motors.

Pred samotným podpisom zmluvy prebehol kľúčový krok – odčlenenie obrannej divízie Iveco Defence Vehicles. Táto časť podniku bola predaná talianskej spoločnosti Leonardo za 1,7 miliardy eur. Odčlenenie umožnilo, aby sa predaj komerčnej divízie uskutočnil bez komplikácií súvisiacich s citlivým vojenským programom, podliehajúcim prísnej štátnej kontrole.

Iveco začalo rokovania s Tata Motors v ťažkej finančnej situácii. V predchádzajúcom roku sa mu znížil zisk a prevádzková marža bola oveľa nižšia, než sa očakávalo. V prvej polovici roka navyše firma minula viac ako pol miliardy eur z prevádzkových peňazí, čo na ňu vyvinulo tlak, aby znížila náklady a našla silného partnera, ktorý jej pomôže stabilizovať podnikanie.

 Talianska vláda považuje dohodu za významnú nielen z ekonomického, ale aj zo sociálneho hľadiska. Pri predaji získala od Tata Motors záväzok zachovať výrobné kapacity, pracovné miesta a kľúčové technologické know-how najmenej počas dvoch rokov. Tento záväzok má upokojiť obavy zamestnancov aj odborových zväzov, ktoré sa obávali presunu výroby mimo Talianska.

Napriek určitému optimizmu odborníci upozorňujú, že integrácia tak veľkej európskej spoločnosti do portfólia indického koncernu bude náročná a bude si vyžadovať citlivý prístup, najmä vzhľadom na rozdiely v podnikovej kultúre a trhových špecifikách.

Po dokončení prebratia sa Tata Motors aj s Ivecom zaradí medzi najväčších svetových výrobcov nákladných vozidiel. Kombinované tržby dosiahnu približne 22 miliárd eur ročne, pričom polovica príjmov bude pochádzať z európskych trhov, viac než tretina z Indie a zvyšok z amerického a ďalších regiónov./agentury/

X X X

 Minimálna mzda je stále najnižšia mzda, ale je opäť väčšia

Minimálna mzda opäť porastie. Namiesto 816 eur, čo je jej aktuálna výška, to od budúceho roku bude 915 eur. Zvýšenie mzdy o 100 eur a viac sa bude týkať asi 200-tisíc najmenej zarábajúcich Slovákov. Postupujeme totiž podľa vzorca, že najnižšiu mzdu v národnom hospodárstve určuje 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2024 zarobil priemerný zamestnanec 1 524 eur brutto.

 Pôjde o jeden z najvyšších rastov minimálnej mzdy aj napriek tomu, že sa zástupcovia zamestnávateľov a odborári zatiaľ nedohodli na inej sume. Sociálni partneri majú na dohodu čas ešte do 18. augusta, keď zasadne Hospodárska a sociálna rada. No ak sa nedohodnú, pôjde sa podľa automatu, ktorý začne platiť od 31. augusta.

Takáto dohoda pochádza z roku 2022. Podľa automatu mala byť vtedy výška minimálnej mzdy 691 eur, ale sociálni partneri sa dohodli na sume 700 eur. Podobne sa postupovalo aj ďalší rok, keď suma najnižšej výplaty bola o šesť eur vyššia, ako určoval zákon.

No minimálna mzda, aj keď rastie, je stále len minimálnou mzdou, takže neumožňuje vysoký životný štandard, najmä ak platíte hypotéku a živíte rodinu, v ktorej sú školopovinné deti. Zato ekonómovia sú optimisti. Zvýšenie platov najchudobnejších by podľa nich malo pokryť aj zdražovanie. Národná banka Slovenska predpovedá, že miera inflácie by v roku 2026 mala dosiahnuť 2,3 percenta.

Minimálne mzdy stúpnu asi o 12 percent, čo by vraj mohlo znamenať, že zmeny prinesú aj výrazný nárast reálnych platov. Polepšiť by si vraj nemali len tí, ktorí zarábajú najmenej, ale všetci, ktorí pracujú aj cez víkendy a v noci. Príplatky za prácu v neštandardnom čase sú totiž od polovice roku 2023 nadviazané na rast minimálnej mzdy.

Skrátka, podľa prognóz a štatistík to zase vyzerá, že všetkým sa bude žiť lepšie. Aby sme to však nezľahčovali – minimálna mzda je dôležitý ukazovateľ. Je to najnižšia suma, ktorú vám zamestnávateľ podľa právnych predpisov jednoducho musí poskytnúť. Ak pôjdete na Západ a budú si tam chcieť o Slovensku urobiť predstavu, opýtajú sa vás na minimálnu mzdu./agentury/

X X X

Poľsko zabránilo kyberútoku na vodovodný a kanalizačný systém veľkého mesta

 Bezpečnostné služby odrazili pokus o napadnutie vodovodného systému v jednom z väčších miest Poľska. Minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski varoval pred pokračujúcou kybervojnou.

Poľsko v stredu odrazilo kybernetický útok zameraný na vodovodný a kanalizačný systém v nemenovanom veľkom meste. Informoval o tom vo štvrtok popoludní podpredseda vlády a minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

O útoku sa podľa Gawkovského poľské bezpečnostné služby dozvedeli na poslednú chvíľu. Všetky systémy sa im však podarilo včas vypnúť. „Včera mohlo dôjsť k situácii, v ktorej by jedno z väčších miest zostalo bez vody,“ ozrejmil, pričom odmietol uviesť názov mesta, aby „nerozvíril emócie ľudí“.

Gawkowski priamo nepomenoval páchateľa, avšak vo svojom príspevku na sociálnej sieti X pripomenul, že pokračuje kybernetická vojna s Ruskom. „Do Varšavy nepriletia žiadne ruské lietadlá ani nevtrhnú tanky, namiesto toho sa objaví ich digitálna náhrada,“ napísal. „Prvá fáza takéhoto útoku môže zahŕňať pokusy odrezať nás od dodávok vody, plynu a elektriny, paralyzovať komunikáciu alebo zastaviť logistiku,“ vysvetlil.

Poľsku sa podľa ministra aktuálne darí odraziť 99 percent kybernetických útokov, akuality.sk

X X X

 Reportérov bez hraníc za nežiaducu organizáciu

Organizácia Reportéri bez hraníc sa stali nežiaducou v Rusku. Zaradené organizácie podľa Kremľa ohrozujú bezpečnosť a základ ústavného poriadku krajiny.

Ruské ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok označilo Reportérov bez hraníc (RSF) za „nežiaducu“ organizáciu. Označenie inštitúcie za „nežiaducu“ znamená, že každý, kto pre ňu v Rusku pracuje alebo s ňou spolupracuje, sa vystavuje riziku trestného stíhania. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Rusko pravidelne zaraďuje mimovládne organizácie alebo médiá na zoznam „nežiaducich“ subjektov. Zaradené sú doň organizácie, ktorých činnosť podľa ruských orgánov ohrozuje základy ústavného poriadku, bezpečnosť alebo obranyschopnosť krajiny.

Eskalácia po invázii

Tento trend eskaloval po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Rusko je za toto konanie terčom ostrej kritiky ľudskoprávnych organizácií na Západe.

Na zozname nežiaducich organizácií sa už nachádza napríklad Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda, Greenpeace alebo Amnesty International.

RSF založili v roku 1985 vo Francúzsku a po celom svete sa zasadzuje za práva novinárov a upozorňuje na cenzúru. Každoročne tiež zostavuje Svetový index slobody tlače, v ktorom hodnotí úroveň slobody tlače v jednotlivých štátoch. Rusko sa v ňom minulý rok umiestnilo na 171. mieste zo 180 skúmaných štátov. RSF odhaduje, že v ruských väzniciach sa nachádza 50 novinárov, aktuality.sk

X X X

 Sagan oceňuje, kritici protestujú: Príbeh bikeparku na Solinkách

 Žilina má prvý legálny bikepark na Slovensku.

ŽILINA: Mesto Žilina v stredu 14. augusta otvorilo prvý legálny bikepark pre širokú verejnosť. Projekt, ktorý vznikol s podporou Nadácie Kia Slovakia a mesta Žilina, má poskytnúť priestor pre tréning a voľnočasové aktivity cyklistov rôznych vekových kategórií.

Hoci ho športovci aj odborníci hodnotia pozitívne, otvorenie sprevádza kritika časti obyvateľov blízkeho sídliska Solinky. Tí nesúhlasia so zásahom do miestneho oddychového územia a spustili petíciu za jeho zachovanie.

„Celá táto kauza sa začala tým, že mesto dobre vedelo, že táto lúka je citlivá oblasť, a preto sa to urobilo nečestným, špinavým a zákerným spôsobom, poza chrbát kolegov poslancov a hlavne obyvateľov Žiliny. Čiže s odporom občanov a petíciou musel každý príčetný človek počítať, a aj napriek tomu sa to silou-mocou budovalo,“ píše sa v jednom z komentárov na sociálnej sieti.

 Problémy s bike parkom

Časť obyvateľov Žiliny podpísala petíciu proti súčasnému umiestneniu novovybudovanej dráhy na lúke nad zastávkou Jaseňová pri sídlisku Solinky. Žiadajú, aby mesto spolu s Nadáciou Kia Slovakia presunulo dráhy na vhodnejšie miesto, zastavilo plánovanú výstavbu parkovacích plôch a infraštruktúry na lúke a podporilo existujúce trasy v lesoparku Bôrik.

Podľa petície, ktorej organizátorom je mestský poslanec Peter Cibulka, nebol zámer prerokovaný s občanmi ani mestskými poslancami. Lúka má podľa jej autorov význam pre šport, rekreáciu a zachovanie prírodného charakteru územia v nadväznosti na žilinský lesopark, ktorý by výstavba výrazne poškodila.

„Pôjde niekto bikovať a kde zaparkuje auto? Na Solinky, samozrejme. Neriešená vec, ale hlavne, že máme bikepark,“ píše jeden z obyvateľov.

Časť Žilinčanov sa naopak z nového bikeparku teší a vníma ho ako pozitívum.

„Je to perfektná vec, veľmi to mestu chýbalo. V športovej oblasti nevidím žiadne negatíva a niečo podobné by som privítal aj na našom sídlisku. Hore na Hradisku sú zase traily v meste. Chystám sa sem chodiť s deťmi a len v našej rodine to využijeme minimálne štyria,“ hovorí Igor Tichý, obyvateľ žilinského sídliska Hájik.

„Ako biker nechápem kritiku. Jedine, že má niekto záujem využiť tento priestor na niečo iné. Doteraz tu bola tridsať rokov prázdna lúka a nič sa na nej nerobilo, tak nech sa teraz využije,“ dodáva.

„Je to tu super, niečo také tu chýbalo. Doteraz sme chodili do Lesoparku a na Vodné dielo Žilina,“ hovoria mladí Žilinčania zo sídliska Solinky, ktorí si trať prišli v deň otvorenia vyskúšať. „Ešte nám tu chýba niečo na posedenie či možnosť kúpiť si niečo na jedenie alebo pitie,“ dodávajú.

 Na mestskom pozemku za 2,5 milióna eur

Žilinský bikepark na Solinkách je dočasná stavba z prírodných materiálov, ktorá má zachovať ráz územia a rozšíriť športovú infraštruktúru. Nachádza sa pri Lesoparku Solinky, na mestskom pozemku s rozlohou približne 45-tisíc m², známom medzi obyvateľmi ako „lúka“. Mesto ho kúpilo ešte za primátora Igora Chomu v roku 2014 za 2,5 milióna eur, výlučne na účely športu a rekreácie. Aj po vybudovaní bikeparku ostane jej časť voľne prístupná.

„Celý projekt má svoj vývoj. Evidujeme viaceré neoficiálne lokality na území mesta v tomto športe. Nadácia Kia nám dala túto možnosť, že to vedeli zafinancovať. V spolupráci s Útvarom hlavného architekta sa hľadala vhodná zóna. Nevideli sme v tom problém, lebo plocha nie je momentálne využívaná, respektíve iba na venčenie psov a prechod do Lesoparku,“ povedal primátor mesta Žilina Peter Fiabáne.

 Primátor dodal, že projekt je z prírodných materiálov a nepredstavuje zásah do územia. „Keď sme projekt pripravovali z úrovne pána viceprimátora, prebehla komunikácia s poslancami na tomto mieste. Aká reakcia na to vznikla, mi teraz nie je patrične komentovať. Od začiatku sme presvedčení, že budeme mať dobrý projekt a priniesli sme niečo, čo na Slovensku úplne chýba. Spomedzi odborníkov nezaznelo žiadne negatívne stanovisko.“

Príprava projektu trvala takmer dva roky. Prvé stretnutie na mieste sa uskutočnilo v júli 2023 za účasti poslancov, hlavného architekta, správcu lesoparku a zástupcov úradu. V septembri nasledovalo verejné stretnutie s bikerskou komunitou, kde sa prezentoval návrh areálu. Projekt sa následne upravoval podľa spätnej väzby komunity a pripomienok hlavného architekta.

 O údržbu sa bude starať zhotoviteľ

Projekt podporila Nadácia Kia Slovakia sumou 88-tisíc eur, mesto prispeje sumou približne 9 800 eur.

„S vedením mesta spolupracujeme na viacerých cyklistických projektoch. Chceme dopĺňať infraštruktúru tak, aby si každý našiel to svoje, a táto jump zóna v Žiline chýbala. Projekt sme dlhodobo rozoberali,“ vysvetlil Tomáš Kováč, správca Nadácie Kia Slovakia.

Dodáva, že „kontroverzie, ktoré vznikli, nás mrzia, no zmluvu sme uzatvorili až potom, ako mesto predložilo všetky interné súhlasy.“

 Spravovať bikepark bude Správa športových zariadení mesta Žilina. O údržbu sa bude starať zhotoviteľ a to občianske združenie Žilina Oko Trails, ktorého zakladateľom je cyklista Michael Kolář. Primátor doplnil, že presné náklady na ročnú údržbu zatiaľ nevedia. „Keď sa to znehodnotí úplne, bude to stáť iné peniaze, ale ak ľudia nebudú odhadzovať odpadky ani ničiť stromy, náklady na údržbu budú minimálne. Ak to prijmeme ako spoločnú vec, bude to bezproblémové, ale problémy sme pripravení riešiť.“

Ako si môže dráhu prejsť aj bežný cyklista či dieťa vysvetlil spoluzakladateľ Žilina Oko Trails Martin Knapec: „Dráhu si človek môže naštudovať a pomaly prechádzať skoky od najmenšieho po najväčší aj bez toho aby skočil a to buď sám, alebo pod dohľadom kouča, ktorý ho navedie. Ostatné bike parky na Slovensku sú väčšinou pre začiatočníkov ťažké, pretože ide skok a nasleduje dopad.“

Projekt podporili aj známi slovenskí cyklisti, medzi nimi aj Peter Sagan, ktorý vo videu povedal, že ide o projekt, o ktorom mohol ako dieťa iba snívať, aktuality.sk

 X X X

 Kotly na biomasu HARGASSNER nahrádzajú staré technológie

Nové inštalácie a prípravy na vykurovaciu sezónu vrcholia

 Aj počas tohto leta pokračujú inštalácie nových kotlov na biomasu naplno. Oddelenie Biomasy THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o. realizuje viacero projektov výmeny a inštalácie kotlov na biomasu po celom Slovensku. Výmeny prinášajú odľahčenie obsluhy, komfort na úrovni doby, automatickú prevádzku a zároveň aj úsporu nákladov na prípravu teplej vody.  Informuje o tom Ing. Róbert Krakovik, vedúci oddelenia Biomasa THERMO|SOLARU.

 „V júni sme do penziónu na Duchonke dodali, inštalovali a uviedli do prevádzky kotol na drevné pelety typu ECO-PK 120 s kapacitou skladu 12 ton. Nahradili sme tak pôvodné kotly na ručné prikladanie, čo okrem zníženia náročnosti obsluhy prinieslo aj výraznú úsporu nákladov na ohrev teplej vody, ktorý bol dovtedy zabezpečovaný výlučne elektrinou,“ uvádza R. Krakovik.

 V Zákamennom inštalujú 2x 200 kW pre obecný úrad aj kultúrny dom

Významný projekt sa realizuje aj v obci Zákamenné na Orave. Obecný úrad a kultúrny dom získavajú nové kotly na biomasu s výkonom 2x 200 kW. Najprv prebehla rekonštrukcia kotolne a 4. augusta 2025 aj inštalácia kotlov.

 „Doteraz bola v prevádzke technológia stará vyše 20 rokov – kotol na drevnú štiepku, ktorý bol už značne opotrebovaný. Nové zariadenia, akým sú  aj kotly HARGASSNER, predstavujú technologicky pokročilé riešenia s výrazne vyššou účinnosťou, komfortom a možnosťou diaľkového ovládania,“ vysvetľuje R. Krakovik.

 Prípravy na sezónu vrcholia – servis aj nové dodávky

V priebehu augusta Oddelenie Biomasy THERMO|SOLARU Žiar, s.r.o.  očakáva dodávku niekoľkých ďalších zariadení po území Slovenska:

4 ks kotlov SMART-PK s výkonom 2x 32 kW, 1 ks ECO-HK s výkonom 30 kW, 1 ks ECO-HK s výkonom 100 kW.

 ,,Zároveň sa už teraz, pred nadchádzajúcou vykurovacou sezónou, realizujú každoročné servisné prehliadky inštalovaných kotlov, aby boli pripravené na nadchádzajúcu sezónu. THERMO|SOLAR aj týmto potvrdzuje svoj záväzok k dlhodobej technickej podpore a bezproblémovej prevádzke všetkých zariadení,“ konštatuje R.Krakovik. Využitie biomasy rastie naprieč Slovenskom

X X X

 Predčasný koniec, najkrajšia atlétka má hlavu v smútku. Nemeckú bežkyňu donútil k radikálnemu rozhodnutiu koronavírus

Keď bude prebiehajúca atletická sezóna vrcholiť, Alica Schmidtová ju bude môcť sledovať iba pri obrazovke či na tribúne. Nemecká bežkyňa s renomé jednej z najväčších športových krásavíc súčasnosti musela urobiť radikálne rozhodnutie.

  Alica Schmidtová sa v júni zúčastnila aj na českom mítingu Zlatá tretra v Ostrave.

26-ročnej atlétke nie je do spevu. Atlétka, ktorá púta pozornosť fanúšikov na každom mítingu, v posledných dňoch viedla boj s infekciou koronavírusu a zdravotné problémy ju donútili kapitulovať. Rozhodla sa pre radikálne riešenie – sezóna sa pre ňu skončila.

„Rozhodla som sa ukončiť sezónu skôr, ako som plánovala. Jednoducho preto, že som sa nedokázala znova postaviť na nohy.

Pokračovať v pretekoch by nedávalo zmysel,“ zverejnila frustrovaná bežkyňa na Instagrame, kde ju sleduje viac ako päť miliónov ľudí.

 Schmidtová pre Covid-19, ktorý pred pár pár rokmi ochromil celý svet, musela odstúpiť aj z atletických majstrovstiev Nemecka, kde sa jej zdravotný stav podpísal pod nemastný-neslaný výkon v behu na 800 metrov. Schmidtová nepostúpila do finále.

„Je to samozrejme neuveriteľne frustrujúce. Obzvlášť, keď sa vám to stane behom sezóny,“ povzdychla si.

Koronavírus blondínke skomplikoval aj jej začiatok – prvýkrát sa nakazila počas jari a od trénovania si musela dať vynútenú mesačnú pauzu.

 Rodáčka z Wormsu, ktorú mnohí považujú nielen za jednu z najatraktívnejších atlétok, ale aj za jednu z najpôvabnejších športovkýň planéty, má ohľadom najbližšej budúcnosti jasno. Dá si pauzu, počas ktorej je prioritou úplné uzdravenie.

„Čaká ma kontrola u lekára, kde sa chcem uistiť, že po koronavírusovej infekcii nemám žiadne ďalšie zdravotné problémy. Dúfam, že všetko sa rýchlo vráti do normálneho stavu,“ podotkla v príspevku na sociálnej sieti./agentury/