Rusko našlo ďalšieho importéra nafty. Čo je jadrová triáda USA? Matovič, Heger si nevedia prísť na meno. Smer nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde

Dováža bezprecedentné množstvo lacnej suroviny. Popredný svetový vývozca ropy Saudská Arábia maximalizuje svoje zisky z rafinácie dovozom bezprecedentného množstva lacnej ruskej nafty. A následne vyváža rekordné objemy paliva do Singapuru, kde môže dosiahnuť vyššie marže. Ukazujú to údaje zo sledovania lodí. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

 Európska únia vo februári zakázala dovoz ruských ropných produktov ako súčasť svojej reakcie na vojnu na Ukrajine. Moskva tak musela presmerovať ich export do iných regiónov.

To umožnilo saudskému štátnemu ropnému gigantu Saudi Aramco zvýšiť v máji svoj vývoz do Singapuru na rekordnú úroveň a zarobiť si aj vďaka napätejšej situácii na trhu v Ázii v dôsledku sezóny údržbárskych prác v regionálnych rafinériách.

 Podľa predbežných údajov Saudská Arábia dovezie v máji až 500.000 ton alebo viac ruskej nafty, pričom väčšina z nej smeruje do jednej z rafinérií Saudi Aramco, uviedli dva zdroje, spoločnosti Kpler a Refinitiv.

A zároveň vývoz nafty zo Saudskej Arábie do Singapuru má dosiahnuť 400.000 ton, čo je bezprecedentná úroveň, odhalili údaje od spoločností Refinitiv, Vortex a dvoch priemyselných zdrojov, ktoré nechceli byť menované.

Nárast importu zo Saudskej Arábie by mohol doplniť zásoby v Singapure, keďže dovoz zo severovýchodnej Ázie počas sezóny údržbárskych prác v rafinériách medzi májom a júlom klesá, dodali zdroje./agentury/

X X X

 Rusi po dlhom čase udreli na Kyjev za bieleho dňa.

 Ruská invázna armáda po dlhšej dobe výlučne nočných vzdušných útokov udrela na Kyjev vo dne, keď bola väčšina ľudí v práci a na ulici. V noci na pondelok na ukrajinskú metropolu zase a opäť zaútočili desiatky dronov, pätnástykrát v tomto mesiaci. Niekoľko obcí v Belgorodskej oblasti ostreľujú ukrajinské ozbrojené sily, uviedol gubernátor tohto ruského regiónu Vjačeslav Gladkov.

X X X

Poľsko zavádza nové obmedzenia na hraniciach s Bieloruskom a od 1. júna zakáže vjazd kamiónom s bieloruskou a ruskou poznávacou značkou, oznámil v pondelok minister vnútra Mariusz Kaminski. Príslušné nariadenie už vyšlo v úradnom vestníku a 30. mája nadobudne účinnosť, uviedol poľský rozhlas. Zákaz bude platiť do odvolania.

Ministerstvo krok odôvodnilo starosťou o verejnú bezpečnosť, ale v médiách sa objavilo, že ide o reakciu na výzvu ruských poslancov ruskej vláde, aby zakázala poľským kamiónom vjazd do Ruska v odvete za sankcie Európskej únie.

Ministerstvo vnútra tiež v reakcii na piatkové potvrdenie verdiktu nad aktivistom poľskej menšiny v Bielorusku uvalilo sankcie na 365 Bielorusov v podobe zákazu vstupu do Poľska a do schengenského priestoru.

Postih sa týka nielen politikov, hodnostárov a sudcov autoritárskeho režimu, ale aj prorežimných športovcov, športových funkcionárov či novinárov. Na „čiernej listine“ sa tak ocitlo aj 159 poslancov bieloruského parlamentu – na ostatných Varšava uvalila sankcie už skôr – 76 sudcov, sedem prokurátorov, 32 zástupcov miestnych úradov a 28 veliteľov a pracovníkov silových zložiek.

Minister Kaminski tiež zmrazil financie a majetok 20 firiem a 16 jednotlivcov spätých s ruským kapitálom, napísal server Onet.

Ide o prisľúbenú odvetu poľskej vlády za rozhodnutie bieloruského Najvyššieho súdu, ktorý v piatok potvrdil trest ôsmich rokov väzenia novinárovi a aktivistovi poľskej menšiny Andrejovi Pačobutovi (v poľskom prepise Andrzej Poczobut). Poľsko už vo februári v reakcii na Poczobutovo odsúdenie uzavrelo jeden hraničný prechod s Bieloruskom. (čtk, onet.pl)

X X X

Ukrajinský parlament schválil v pondelok balík sankcií voči Iránu, ktorý podľa Kyjeva a jeho západných spojencov dodáva Rusku bojové drony. Nové sankčné opatrenia voči Teheránu majú byť v platnosti 50 rokov a zahŕňajú zákaz obchodovania s „vojenským tovarom a tovarom dvojakého použitia“ a tiež „pozastavenie ekonomických a finančných záväzkov“ voči iránskej islamskej republike.

Predmetom sankcií je aj zákaz investícií a transferu technológií. „Uznesenie zosúlaďuje ukrajinské sankcie s krokmi celého civilizovaného sveta na ceste k úplnej izolácii Iránu,“ uviedol ukrajinský parlament na svojej webovej stránke.

Parlament v Kyjeve schválil sankčný balík voči Teheránu deň po tom, čo Ukrajina uviedla, že Rusko použilo drony Šáhid iránskej výroby počas najväčšieho dronového útoku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ku ktorému došlo v noci na nedeľu.

Sankcie voči Iránu ešte musí odsúhlasiť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. To sa ale považuje za formálny krok, keďže návrh zákona predložil parlamentu samotný Zelenskyj. Ukrajinský líder sa minulý týždeň prihovoril Iráncom slovami: „Prečo chcete byť komplicmi ruského teroru?“

„Teherán sa stal kľúčovým spojencom Moskvy v tejto vojne, zámerne jej dodáva zbrane na útoky na mestá, kde žije civilné obyvateľstvo,“ uviedol v nedeľu na Twitteri ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak. (afp, dpa, tasr)

X X X

Bieloruský vodca Alexander Lukašenko nebude disponovať ruskými jadrovými zbraňami rozmiestnenými v Bielorusku, hoci verejne tvrdil opak, a tieto jadrové zbrane sa napriek verejným vyhláseniam do Bieloruska v skutočnosti zrejme vôbec nedostanú. Tvrdí to expert Pavel Podvig z Ústavu OSN pre výskum odzbrojenia, ktorého citoval bieloruský opozičný server Zerkalo.

 X X X

 Ukrajinský parlament schválil dodatočné sankcie proti Iránu, ktoré majú platiť 50 rokov. Oznámil to v pondelok poslanec Jaroslav Železniak, podľa ktorého za sankcie hlasovalo 328 členov parlamentu. O uvalenie dodatočných sankcií požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Ide o komplexný zákaz všetkých obchodných aktivít s Iránom, vrátane investícií a transferu technológií. Cieľom sankcií je tiež zastavenie tranzitu iránskych produktov cez ukrajinské územie a zákaz výberu iránskych aktív na Ukrajine.

Irán Rusku dodáva drony, ktoré Moskva používa na rozsiahle útoky proti ukrajinskej infraštruktúre.

X X X

Náčelník hlavnej správy rozviedky ukrajinského ministerstva obrany Kyrylo Budanov prisľúbil odplatu za najnovšiu vlnu masívnych ruských raketových útokov a útokov dronmi na Kyjev a ďalšie mestá Ukrajiny. Podľa ukrajinských predstaviteľov ruské jednotky od nedeľňajšej noci vypálili na Ukrajinu viac ako 70 dronov a rakiet, pričom veľkú väčšinu z nich ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila.

 X X X

 Prípadná mierová dohoda medzi Moskvou a Kyjevom by mala podľa slov ukrajinského prezidentského poradcu Mychajla Podoľaka obsahovať nielen plnú územnú obnovu Ukrajiny, ale aj vytvorenie demilitarizovanej zóny v Rusku s hĺbkou 100 až 120 kilometrov pozdĺž ukrajinských hraníc. Informuje o tom TASR.

„Kľúčovou témou povojnového usporiadania by malo byť vytvorenie záruk, ktoré v budúcnosti zabránia zopakovaniu agresie,“ napísal Podoľak v príspevku na sociálnej sieti Twitter.

Dodal, že na zaistenie bezpečnosti pre obyvateľov Charkovskej, Černihivskej, Sumskej, Záporožskej, Luhanskej a Doneckej oblasti a ich ochranu pred ostreľovaním ruskými silami bude potrebné zaviesť demilitarizovanú zónu na území ruskej Belgorodskej, Brianskej, Kurskej a Rostovskej oblasti. „V prvej fáze pravdepodobne s povinnou prítomnosťou medzinárodného kontrolného kontingentu,“ doplnil./agentury/

X X X

Ruské jadrové zbrane v Bielorusku? Veľmi málo pravdepodobné, tvrdí expert OSN

Bieloruský vodca Alexander Lukašenko nebude disponovať ruskými jadrovými zbraňami rozmiestnenými v Bielorusku, hoci verejne tvrdil opak, a tieto jadrové zbrane sa napriek verejným vyhláseniam do Bieloruska v skutočnosti zrejme vôbec nedostanú. Tvrdí to expert Pavel Podvig z Ústavu OSN pre výskum odzbrojenia (UNIDIR), ktorého citoval bieloruský opozičný server Zerkalo.

 Bieloruský vodca Alexander Lukašenko počas konania rusko-bieloruského vojenského cvičenia pri meste Barysav, september 2017

Lukašenko na konci marca v parlamente vyhlásil, že Bielorusko bude mať kontrolu nad ruskými jadrovými zbraňami rozmiestnenými v krajine. „V Bielorusku nie sú a nemôžu byť žiadne nekontrolované zbrane. Preto budeme ovládať všetko, čo je v Bielorusku,“ vyhlásil.

Jadrové zbrane? Aj Putin má niekoho, na kom mu záleží, hovorí Japonka, ktorá prežila Hirošimu

Minulý týždeň následne ohlásil, že presun jadrových zbraní už začal. V ten istý deň ministri obrany Ruska a Bieloruska podpísali príslušné dokumenty, šéf ruského ministerstva obrany Sergej Šojgu však pri tejto príležitosti upozornil, že nestrategické jadrové zbrane v Bielorusku budú naďalej pod kontrolou Moskvy, ktorá si tiež vyhradzuje právo rozhodovať o ich prípadnom použití. To isté už predtým uviedol ruský prezident Vladimír Putin a potvrdilo to aj bieloruské ministerstvo zahraničia, pripomenul server Zerkalo.

Expert Podvig, ktorý je autorom knihy o ruských jadrových zbraniach a svojho času pôsobil na Stanfordskej univerzite v Spojených štátoch, si myslí, že zbrane zostanú výlučne v ruských rukách.

„Ruská prax je taká, že všetka jadrová munícia je pod ustavičnou kontrolou jednotiek 12. hlavnej správy ruského ministerstva obrany. Jedinou výnimkou sú hlavice rozmiestnené na medzikontinen­tálnych raketách či na raketách na ponorkách,“ povedal.

Uvedené typy zbraní sa ale v Bielorusku rozmiestňovať nebudú. „Znamená to, že aj v prípade, že jadrová munícia sa ocitne v Bielorusku, tak jej ochranu a obranu budú zabezpečovať ruské jednotky. Žiaden iný variant neexistuje,“ dodal Podvig.

Svet sa rozpráva o atómových zbraniach. Čo je jadrová triáda USA?

Technicky by to podľa odborníka malo vyzerať tak, že pred použitím je nutné jadrovú bombu či hlavicu umiestniť na nosič, teda bombardér či raketu vo vypúšťacom zariadení. Na to je nutné ju vyzdvihnúť zo skladu, naložiť ju na špeciálny prepravný prostriedok, dopraviť k nosiču a potom bombu zavesiť alebo nasadiť hlavicu na raketu.

Všetky tieto operácie sa plnia výlučne silami jednotiek 12. hlavnej správy. Medzitým dôjde k odblokovaniu munície, brániacej jej nepovolenému použitiu, teda sa zadajú kódy umožňujúce tieto zbrane odistiť, ale hlavná ochrana spočíva práve v tom, že až do poslednej chvíle sú tieto zbrane v rukách špecialistov z 12. správy. Bomby sú odovzdané pilotom až v okamihu, keď je bombardér pripravený vyraziť, aby splnil rozkaz.

 Najpravdepodobnejší variant

Podľa Podviga okrem toho existujú aj ďalšie bezpečnostné opatrenia. Napríklad bojová hlavica rakety nesmie explodovať, pokiaľ jej systémy nezaznamenali, že raketa letela po určenej dráhe. Teda pri štarte by hlavica vybuchnúť nemala, vysvetlil expert.

Upozornil tiež, že zatiaľ sa hovorilo len o výcviku bieloruských pilotov Su-25 na použitie jadrových bômb, hoci nie je jasné, nakoľko je možné dôverovať správam, že tento výcvik podstúpili aj bieloruské obsluhy rakiet Iskander. A možno tiež predpokladať, že ešte v 90. rokoch boli definitívne zničené jadrové náboje pre delostrelectvo.

„Zatiaľ nie je jasné, kde by (sa jadrové zbrane) mali uchovávať. Stopy príprav na vybudovanie špeciálneho skladu zatiaľ nikto nezistil. Je úplne možné, že aj v prípade, že tento sklad postaví, tak zostane prázdny a jadrové zbrane zostanú na ruskom území. To je najpravdepodobnejší variant,“ myslí si Podvig.

 Konzervatizmus 12. správy ruského rezortu obrany

Pre tento predpoklad je podľa neho mnoho dôvodov, počnúc tým, že z politických dôvodov je dôležitá predovšetkým sama možnosť rozmiestnenia a výcviku obsluhy ako ukážka toho, že aj Rusko si môže dovoliť prax, aká existuje v Severoatlantickej aliancii.

NATO má program, v rámci ktorého USA majú svoje jadrové zbrane v niekoľkých európskych krajinách. Samo fyzické rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku preto podľa Podviga nie je nutné.

Z praktického hľadiska sa podľa experta možno spoliehať na konzervatizmus 12. správy, ktorej ľudia sú tradične zodpovední a najskôr vymyslia spôsob, aby jadrové zbrane nemuseli prepraviť do Bieloruska.

Napríklad pod zámienkou, že patričný sklad nemožno rýchlo vybudovať. Navyše možno predpokladať, že jadrové zbrane by sa v Bielorusku ocitli len krátko pred rozhodnutím o ich použití. Tak to roky bývalo v prípade Kaliningrade. Úplne sa podľa odborníka možnosť rozmiestnenia skutočných jadrových zbraní v Bielorusku vylúčiť nedá, ale táto pravdepodobnosť je „veľmi malá“.

Podvig považuje za prakticky vylúčenú možnosť, že by o použití jadrových zbraniach mohol rozhodnúť sám Lukašenko. Nejde pritom len o kódy, ale o celú ochranu a obranu, ktorá má toľko vrstiev, že je prakticky nemožné ju prekonať.

Dôvodom, prečo sa jadrové zbrane do Bieloruska možno vôbec nedostanú, je podľa Podviga aj ich ochrana. Je totiž pravidlom nerozmiestňovať zbrane tam, kde by sa mohli ocitnúť v nejakom, hoci len teoretickom ohrození, dodal expert. /agentury/

X X X

Objavili ďalšiu lokalitu na Slovensku na ťažbu zemného plynu. Zásoby má až 50 miliónov kubíkov

Spoločnosť Nafta plánuje ešte v tomto roku zriadiť prieskumný vrt na overenie zásob zemného plynu pri obci Kúty v okrese Senica. Ak čerpacia skúška potvrdí dostatočné zásoby plynu, následne vybuduje testovaciu jednotku na jeho úpravu a spracovanie.

  Potom dodávaný do distribučnej siete spoločnosti SPP distribúcia. Vyplýva to zo zámeru spoločnosti Nafta, ktorý bol predložený na posudzovanie príslušným úradom.

Celkové náklady na vrt a testovaciu jednotku odhaduje Nafta podľa tohto dokumentu na 5 miliónov eur. Maximálna denná ťažba by nemala presahovať 50-tisíc metrov kubických plynu. V lokalite sú zásoby zemného plynu podľa odhadov do 50 miliónov metrov kubických.

 „Účelom navrhovanej činnosti je racionálne a efektívne využitie nerastných surovín pri súčasnom zvýšení energetickej sebestačnosti a bezpečnosti na lokálnej úrovni v tejto geografickej oblasti Slovenska,“ uvádza v zámere Nafta. Nepretržitá prevádzka bude mať 12 zamestnancov.

 Prieskumný vrt s testovacou jednotkou bude od najbližšieho zastavaného územia obce Kúty približne jeden kilometer západným smerom a asi tri kilometre od zastavaného územia obce Kuklov. Od štátnej hranice s Českou republikou je lokalita vzdialená približne 1,8 kilometra.

Plyn vyťažený na Slovensku momentálne pokrýva len asi jedno percento z ročnej spotreby, ktorá sa pohybuje okolo 5 miliárd metrov kubických./agentury/

X X X

Šikana, babráctvo či totalita. Chaos v parlamente vrcholí: Matovič a Heger si nevedia prísť na meno

 Začínali s ústavnou väčšinou a teraz si pomaly nevedia prísť na meno. Čím je Slovensko bližšie k predčasným voľbám, tým viac to medzi politikmi iskrí. Opozícii stačí len to, aby ticho sedela a sledovala hádky medzi predstaviteľmi niekdajšieho koaličného štvorlístka. Chaos v parlamente pokračuje a predseda OĽaNO Igor Matovič si vzal na paškál svojho bývalého spojenca a lídra Demokratov Eduarda Hegera a čiastočne aj saskárov. Hovorí o totalite a o tom, ako mu vlastne Demokrati, ale aj saskári, „nabíjajú v kampani“.

 Medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom to iskrí.

Poslancov v tomto volebnom období čaká už len jedna riadna schôdza. OĽaNO kritizuje Sasku a Demokratov, že znemožnili hlasovanie o prerokovaných bodoch, čo svojho času neurobil ani Vladimír Mečiar či Andrej Danko. Podľa politológa Michala Cirnera z Prešovskej univerzity sa odborníci zhodujú na tom, že podobné hádky sú súčasťou predvolebnej kampane.

Šipoš: Poslanci totalitným spôsobom bránia ústavnému právu ostatných, je to nemyslíteľné

Šikana, šaškáreň a chaos pri Tarabovej 363

O deviatej ráno sa včera mala začať mimoriadna schôdza, ktorú iniciovali poslanci OĽaNO. Viacerí ich kolegovia vrátane Demokratov a Sasky ju však odmietli podporiť. Mali výhrady k jej zneniu a situáciu označili za chaos. „Typická „oľaňácka šaškáreň“,“ komentoval to poslanec Sasky Marián Viskupič.

 Poslanci ani na druhýkrát neotvorili mimoriadnu schôdzu k balíku zákonov OĽaNO a vládnych zákonov.

O všetkých bodoch by sa podľa šéfky poslaneckého klubu Sasky Anny Zemanovej rokovalo na júnovom zasadnutí, pokiaľ by prešli do druhého čítania, potom by sa mohla zvolať mimoriadna schôdza. „Je to šikana zo strany predkladateľov mimoriadnej schôdze. Je to zneužívanie tohto systému,“ dodala.

 Vášne rozdúchal najmä návrh Tomáša Tarabu na posilnenie paragrafu 363. „Radím mu (Matovičovi, pozn. red.), aby urobil krok späť, lebo týmto návrhom na mimoriadnu schôdzu podupal celú svoju históriu boja proti korupcii a ,smerizmu‘,“ uviedol člen Demokratov Jaroslav Naď. Podľa neho je neprijateľné, aby bol Tarabov návrh na pôvodnom programe mimoriadnej schôdze ako prvý. „Je faktickým zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry,“ povedal.

Poslanci OĽaNO argumentovali technickou chybou. Stránka Národnej rady podľa nich nefungovala, ako mala. Okrem toho Taraba svoj zákon podľa šéfa ústavnoprávneho výboru za OĽaNO Milana Vetráka stiahol ústne a až potom písomne, čo tiež spôsobilo chaos.

 To, že niektoré zákony chýbali a niektoré boli navyše, je podľa Matoviča absolútne nepodstatné, lebo web „produkoval taký troška chaos“. „Stránka Národnej rady posledný týždeň-dva vykazuje dosť slušný problém s vykazovaním pravdy,“ povedal.

Poslanci parlamentu ani na druhý pokus neotvorili mimoriadnu schôdzu k balíku zákonov, ktorú iniciovalo hnutie OĽANO a priatelia.

Podľa predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša sú snahy o úpravu či zrušenie paragrafu 363 len v rovine prázdnych rečí. „Dnes, keď majú poslednú šancu, aby sme o tomto zákone rokovali, aby sme paragraf obmedzili, dnes tí demokrati, či už Saska, Demokrati, alebo PS, nehlasujú,“ reagoval Šipoš po druhom neúspešnom pokuse o zvolanie mimoriadnej schôdze.

Naď im odkázal, že na poslednom zasadnutí OĽaNO so Smerom hlasovali práve za presunutie bodu o paragrafe 363 na koniec schôdze. „De facto o tom nechceli rokovať,“ povedal. Aj poslanec Sasky Ondrej Dostál poukázal na to, že OĽaNO sa teraz poburuje a hlasovanie o oboch návrhoch, ktoré by obmedzenie umožnili, na základe procedurálneho návrhu Vetráka presunuli na koniec. „Vetrákov návrh bol schválený hlasmi poslancov OĽaNO, Smeru, Sme rodina, Hlasu a fašistov,“ uviedol na sociálnej sieti.

Babráctvo vs. totalita

Matovičovci podali nový návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorom bolo nakoniec 46 bodov, z toho päť zákonov na prerokovanie a zvyšné už tvorili vládne návrhy a návrhy OĽaNO, o ktorých sa malo len hlasovať. Podľa Šipoša a Matoviča Demokrati a Saskári „zarezali“ prerokované zákony. Národná rada nebola dvakrát uznášaniaschopná a ďalší pokus čaká poslancov dnes ráno.

 Poslanec Michal Šipoš (OĽaNO) vytiahol v parlamente transparent k paragrafu 363, na čo ho Boris Kollár upozornil, že ide o porušenie rokovacieho poriadku

OĽaNO pri zostavovaní programu mimoriadnej schôdze urobilo aj ďalšie chyby. Matovičovci doň zaradili tri návrhy zákonov z dielne jedinej predkladateľky a už exposlankyne Za ľudí Miriam Šutekovej, ktorej zanikol poslanecký mandát a nahradila ju Veronika Remišová, a napríklad zabudli na vlastný návrh na 500-eurovú odmenu za účasť na voľbách. Dostál to označil za „zjavný amaterizmus a babráctvo“.

OĽANO a priatelia stiahli návrh mimoriadnej schôdze, predložili nový

„O návrhoch, ktorých jediným predkladateľom bol poslanec, ktorému zanikol poslanecký mandát, nemožno rokovať ani hlasovať,“ vysvetlil Dostál. „Toto je OĽaNO v skratke. Je schopné pohoršovať sa nad niečím, za čo nesie spoluzodpovednosť, otvárať brány niečomu úplne opačnému, ako deklaruje, a celé to urobiť babráckym spôsobom à la Matovičove atómovky,“ dodal.

Pôvodný návrh podľa Šipoša stiahli preto, lebo „kolegovia z Demokratov a Sasky“ si stále hľadali výhovorky a zámienky. Všetko sa začalo minulý štvrtok, keď ďalšie návrhy, nápady na obmedzenie úradníckej vlády či situácie, keď viacerí poslanci nevedeli, čo sa deje, viedli po procedurálnom návrhu Zemanovej ku koncu májovej schôdze. Za boli okrem opozície aj Saskári, Demokrati a Sme rodina, spolu 89 poslancov.

Hnutie Sme rodina Borisa Kollára Matovič nekritizoval preto, lebo sa mu Kollár za hlasovanie ospravedlnil. „Sme rodina hlasovala zbrklo a povedal mi prepáč a že od ich hlasov nič nezáležalo. Opravili svoje konanie,“ povedal Matovič.

Matovič to kritizoval minulý týždeň a v pondelok ešte pritvrdil. „Keď si raz niekto na čelo napíše, že je demokrat, tak musí schôdzu automaticky otvoriť. Vo štvrtok urobili zásadnú chybu. To neurobili ani komunisti, to Mečiar nerobil, že by dovolil prerokovať návrhy zákonov, a keď sa ide hlasovať, povie, že koniec schôdze. V takto masívnom rozsahu to nerobil ani Ľupták, Mečiar, ani Danko,“ porovnal.

 Správanie Demokratov a saskárov podľa neho nie je ani demokratické, ani slobodné, ani solidárne, a obe strany zasiahli „totalitným spôsobom“ do ústavných práv poslancov. „Toto neurobil ani Mečiar, ale urobil to Heger, urobil to Sulík a toto ma mrzí. Dvaja ľudia, ktorí sa skrývajú jeden za demokraciu, druhý za absolútnu slobodu, tí sa správali nedemokraticky a totalitárne, a nie slobodne,“ rozhorčil sa Matovič. „Spolčili sa s tým najhorším, čo v parlamente je,“ povedal.

„Toto je totalita,“ zopakoval. „To, že to tu zavádza mafia z Hlasu, Smeru a fašisti, to je normálne, lebo to je v ich DNA, ale sú tu ľudia, ktorí o sebe hovoria, že sú demokrati. Toto je demokratické?“ pýtal sa.

„Keď sú demokrati, keď si vážia slobodu, majú možnosť na reparát, lebo to, čo tu predviedli, to je čistá totalita,“ vyhlásil líder OĽaNO. „Uvidíme, či zložia skúšku z demokracie, slobody a solidarity,“ dodal. Kollár by o totalitarizme nehovoril. „To by mohol povedať aj Robert Fico, tiež mu neprešlo veľa návrhov. To by som tak nebral. Je to parlamentná matematika. Ak chcete, aby vám niečo prešlo, musíte mať 76 hlasov,“ reagoval.

Poďme si nabíjať v kampani

Sám Matovič neskôr zhodnotil, že odsunutím zákonov z dielne OĽaNO mu podľa jeho slov Demokrati i saskári vlastne „nabíjajú v kampani“. Saskárom odkázal, že ak nechcú, aby ich v kampani namiesto Slobody a solidarity nazýval Totalita a sebectvo, mali by schôdzu podporiť.

 Zľava poslanec Sasky Peter Osuský, podpredseda NR SR Peter Pčolinský, nezaradení poslanci Jaroslav Naď a Eduard Heger

Za čisto kampaňové označil návrhy OĽaNO líder Demokratov. „Žiaľ, často toxické a škodlivé pre Slovensko,“ povedal Heger a parlament označil za plný populizmu a kampaňovania. Sám pritom vyzdvihol vlastnú stranu. „Jedine strana Demokrati háji verejný záujem, chráni aj verejné financie občanov a pristupuje ku každému návrhu zodpovedne a so zdravým rozumom,“ povedal.

Situácia je podľa politológa z Univerzity sv. Cyrila a Metoda z Trnavy Jozefa Lenča priamo úmerná tomu, že aj keď dátum volieb vyhlásený nie je, kampaň je už v plnom prúde. „OĽaNO a priatelia dnes ukázali, že im nie je vzdialená spolupráca s krajnou pravicou (ĽS NS alebo skupina okolo Tarabu) a súčasne, že im nie je vzdialený slovník Roberta Fica a šírenie lží a rôznych konšpirácií,“ zhodnotil pre Pravdu.

Podpora pre atómovku nevyšla: Matovič rozdával poslancom karafiáty, Kollár mu kvet hodil späť

Na druhej strane uznal, že nebolo správne, že sa o bodoch nehlasovalo, a to z dvoch dôvodov. Prvým je, že sa vytvára ďalší chaos pre obdobie medzi schôdzami a vzniká priestor na konšpirácie a znižovanie už beztak nízkej dôvery v systém zastupiteľskej demokracie.

„Po druhé preto, že to vytvára nebezpečný precedens pre budúcnosť. Precedens možného zneužívania väčšiny na blokovanie práce parlamentnej menšiny,“ myslí si. Nejde však o žiadnu totalitnú praktiku. „Je to nerozumná a nezodpovedná praktika,“ skonštatoval Lenč.

 Podľa Cirnera politici parlament aktuálne zneužívajú ako priamy komunikačný kanál k potenciálnym voličom a na odtrhnutie si z mediálnej pozornosti. „Je to stupňujúca sa predvolebná horúčka a frenetická aktivita kandidujúcich politikov, ktorí pred voľbami žijú jediným heslom: všetci proti všetkým,“ zhodnotil pre Pravdu politológ.

Zo strany Matoviča je to podľa neho skôr gerilový marketing než nutnosť. „Je schopný z každej „akcie“ vyrobiť búrku v pohári vody, a to mu práve ide,“ uviedol Cirner. Ako dodal, čoraz častejšie sa bude ozývať len to, že podobné vyjadrenia a aktivity sú iba súčasťou predvolebnej kampane. „Všetko sú to len reči, prázdne slová bez hlbšieho významu, škoda ich komentovať,“ zhodnotil politológ.

„Poviem to bez obalu: najlepšie by bolo, aby už kandidáti začali variť predvolebné guláše a nerobili guláš z parlamentu,“ dodal Cirner. Faktom ostáva, že s blížiacimi sa voľbami a neschopnosťou, ale aj neochotou nájsť akýkoľvek kompromis či dohodu sa stráca aj viera v to, že poslanci chcú zákonmi skutočne pomôcť Slovensku./agentury/

X X X

Muž údajne napadol mačetou spolubývajúceho, polícia ho obvinila z pokusu o vraždu

36-ročný muž utrpel zranenia hlavy.

TVRDOŠOVCE: Polícia obvinila z pokusu o vraždu 47-ročného muža, ktorý údajne v piatok (26. 5.) v obci Tvrdošovce v okrese Nové Zámky mačetou napadol svojho spolubývajúceho. Ten po útoku absolvoval operáciu a jeho stav je stabilizovaný. Nitrianska polícia o tom informuje na sociálnej sieti.

Priblížila, že 36-ročný muž utrpel zranenia hlavy a pred páchateľom ušiel k susedom. „Privolaná policajná hliadka na mieste zadržala podozrivého a po zistení všetkých okolností bol skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy spáchaný v štádiu pokusu,“ ozrejmili policajti. Dodali, že bol tiež podaný návrh na väzobné stíhanie obvineného. „Príslušný súd ho akceptoval a obvinený tak bude čakať na verdikt súdu vo väzbe,“ uviedla polícia, aktuality.sk

X X X

Čo bude s Lobotkom? Záujem o Slováka neutícha a tréner, ktorý si ho vybral, končí

Taliansky futbalový tréner Luciano Spalletti v pondelok potvrdil, že po konci sezóny opustí lavičku majstrovského Neapola.

 SSC, v ktorom pôsobí aj slovenský reprezentačný stredopoliar Stanislav Lobotka, priviedol v tomto ročníku k titulu v Serii A. Pre Neapol to bolo prvé scudetto od roku 1990 a celkovo tretie v histórii.

Spalletti počas svojho prejavu v tréningovom centre talianskej reprezentácie Coverciano uviedol, že si od futbalu na nejaký čas oddýchne.

„Som dosť unavený. Neviem, či sa to dá nazvať ročnou dovolenkou, ale nebudem pracovať. Neplánujem trénovať Neapol a ani žiadne iné mužstvo,“ citovala agentúra AFP 64-ročného kouča.

 Neapol pod vedením Spallettiho mal istotu zisku titulu už päť kôl pred koncom ligy. Nového majstra korunujú v nedeľu po záverečnom kole Serie A, keď SSC na Štadióne Diega Maradonu privíta zostupujúcu Sampdoriu.

Otázna je aj budúcnosť slovenského stredopoliara, ktorého si Spalletti vybral ako dispečera hry SSC.

Okolo Lobotku krúžia viaceré veľkokluby. Či zostane alebo prestúpi do iného mužstva nepotvrdil ani nevyvrátil jeho agent Branislav Jašurek.

O Stanovej budúcnosti sa budeme baviť najbližšie dva mesiace. Uvidíme. Uzavrel by som to s tým, že momentálne je to skôr o tom, kto si Stana môže dovoliť,“ vyhlásil Jašurek. /agentury/

X X X

Pomôže Mikloško KDH k návratu do parlamentu?

Návrat Františka Mikloška na kandidátku KDH je nepochybne veľkým prekvapením. Po tom, čo v r. 2008 hnutie opustil, by asi len málokto predpokladal, že o 15 rokov sa vráti späť. Možno to vnímať aj ako signál, že Slovensko sa opäť raz ocitlo na križovatke a situácia je veľmi vážna.

 Zároveň je to dosť negatívne vysvedčenie pre slovenskú politiku, že za celé to obdobie nebola schopná zo svojich radov vygenerovať novú politickú tvár, ktorá by dokázala osloviť konzervatívneho voliča, a musí staviť na barda.

Namiesto serióznych politikov zo starej školy sa vyrojili populisti rôznych odtieňov, ktorí s obľubou hrajú na národnú strunu a radi sa zaštiťujú kresťanskými hodnotami. Pritom v nich nie je nič autentické, ide buď o kalkul (Boris Kollár) alebo sú to extrémisti, ktorí potrebujú túto rétoriku, aby zakryli prázdnotu, ktorá sa v nich skrýva.

Návrat Františka Mikloška na kandidátku KDH možno vnímať aj ako signál, že Slovensko sa opäť raz ocitlo na križovatke a situácia je veľmi vážna. Zároveň je to dosť negatívne vysvedčenie pre slovenskú politiku, že za celé to obdobie nebola schopná zo svojich radov vygenerovať novú politickú tvár, ktorá by dokázala osloviť konzervatívneho voliča, a musí staviť na barda.

S Mikloškom prichádza do slovenskej politiky späť slušnosť a zodpovednosť za krajinu, ktorá sa z nej takmer vytratila. To nie je žiadne staromilstvo, len konštatovanie, že tieto hodnoty tu chýbajú.

Ide o to, či po toľkých rokoch, keď pravicu na Slovensku zastupovali buď ľudia vnímajúci politiku čisto ekonomickou optikou (Sulík), alebo z nej urobili cirkus (Matovič), tu vôbec zostalo aspoň torzo vyhranených konzervatívcov, pre ktorých slová ako tradícia, národ a vlasť nie sú iba prázdne frázy.

Ako ukazujú prieskumy, KDH sa pohybuje stále okolo päťpercentnej hranice zvoliteľnosti, čiže určitý potenciál tu existuje, teraz pôjde o to presvedčiť ľudí, že takáto jasne hodnotovo vymedzená politika patrí na parlamentnú pôdu.

Pre časť ľudí, ktorí naskočili na vlnu lacného nacionalizmu, je KDH príliš proeurópske. Táto schizofrénia sprevádza KDH od samého začiatku, keď sa z hnutia odštiepili klepáčovci. Presvedčiť ľudí, že obhajovať slovenské záujmy a zároveň zotrvávať na európskej pôde, nie je žiaden protiklad, je pre KDH veľkou výzvou.

Večným problémom KDH je to, že pre niekoho je málo, a pre iného zasa príliš konzervatívne. Hľadanie optimálnej cesty je nepochybne náročné. Stavať politiku len na niektorých kultúrno-etických otázkach, ako sú interrupcie, by bolo veľmi kontraproduktívne (stačí sa pozrieť kam to dopracovala Anna Záborská, ktorá celú svoju politickú činnosť zredukovala len na túto jednu jedinú vec), no zároveň kresťanskí demokrati nemôžu tieto otázky zo svojej agendy úplne vypustiť.

Robiť hodnotovú politiku v prostredí, kde momentálne vládne bezbrehý populizmus, je nepochybne veľmi náročné. OĽaNO bude pre KDH ťažkým súperom.

KDH sa však môže odvolať na svoju tradíciu, regionálne štruktúry a v neposlednom rade na to, že v minulosti výraznou mierou prispelo k porážke Mečiara. Ľudí však bude musieť presvedčiť o tom, že má vo svojich radoch kvalitných odborníkov, ktorí dokážu kompetentne riadiť štát. Naozaj ich má?/agentury/

X X X

Manipulácia volieb? Podľa Naďa sa o to snažia Rusi. Nemožné, reaguje ministerstvo vnútra

 Najvyšší ústavní činitelia majú mať informácie o tom, že sa niekto zo zahraničia snaží zmanipulovať voľby. V relácii Na telo TV Markíza to vyhlásil poslanec Jaroslav Naď (Demokrati ). Snaha o manipuláciu má pochádzať z Ruska. Predseda Nezaradený poslanec Eduard Heger priznal, že o tejto spravodajskej informácii vie.

 Podľa Naďa mal konkrétny občan dostať finančnú odmenu na manipuláciu volieb v prospech strany Smer. Exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) to vylúčil, tvrdenie označil za „bláboly“. Manipulácie volieb sa však obáva tiež, a to pre postupnú elektronizáciu volebných systémov.

O manipulácii volieb sa poslednou dobou stále viac diskutuje. Tému vytiahlo aj hnutie Republika, ktoré sa snažilo o zverejňovanie online zápisníc z volebných komisii. Nakoniec s návrhom neuspeli.

 „Obavy z možnej manipulácii volieb pri sčítavaní hlasov považujem za neopodstatnené. Podľa môjho názoru ide o cielenú volebnú agitáciu zo strany politických subjektov, ktorej účelom je v prvom rade mobilizovať nerozhodnutých voličov na svoju stranu a zároveň zvyšovať spoločenské napätie a nedôveru občanov k zabezpečovaniu regulárneho priebehu volieb,“ uzavrel predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ladislav Orosz.

 Pozorovanie volieb

Pozorovanie volieb sa deje pri všetkých voľbách, nie je to nič výnimočné a zákon s tým ráta. Vo volebnej miestnosti majú právo byť prítomní pozorovatelia vyslaní medzinárodnými organizáciami, takisto aj iné osoby, ktoré prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb a sčítavania hlasov. Medzinárodné organizácie v doterajšej histórii nevyslovili pochybnosti o integrite parlamentných volieb na Slovensku.

Netrvalo dlho a ozvalo sa aj ministerstvo vnútra. „Urobíme všetko pre to, aby boli nadchádzajúce parlamentné voľby bez škandálov a bez toho, aby niekto mohol spochybňovať ich výsledky,“ upokojuje situáciu štyri mesiace pred predčasnými voľbami minister vnútra Ivan Šimko.

Odvoláva sa na „vysokú mieru transparentnosti, integrity a férovosti parlamentných volieb, či na spoľahlivé kontrolné mechanizmy vylučujú falšovanie pri sčítavaní hlasov“.

 „Za viac ako 30 rokov činnosti Ústavného súdu SR sa uskutočnilo spolu osem volieb do Národnej rady, proti ktorým podali kandidujúce subjekty spolu len 11 volebných sťažností namietajúcich neústavnosť a nezákonnosť volieb do slovenského parlamentu, pričom všetky boli odmietnuté z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, resp. aj z ďalších zákonom ustanovených dôvodov,“ zdôraznil predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Ladislav Orosz.

 Vzájomná kontrola politickými stranami

„Každý zaregistrovaný kandidujúci politický subjekt má oprávnenie delegovať člena a náhradníka do okrskovej volebnej komisie, ktoré dozerajú na priebeh hlasovania vo volebnej miestnosti a vykonávajú manuálne sčítavanie hlasov. Takéto zloženie okrskových komisií zabezpečuje vzájomnú krížovú kontrolu súperiacich politických strán a transparentnosť pri sčítavaní. Politické strany tak majú reálne informácie o dianí v okrskoch počas volebného dňa,“ spresnila riaditeľka Odboru volieb, referenda a politických strán Sekcie verejnej správy Eva Chmelová. Podľa nej kandidujúce politické strany, hnutia a koalície rovnako majú právo delegovať svojich zástupcov do okresných volebných komisií.

 Zápisnice a sťažnosti

Vyhotovovanie odpisov a kópií zápisníc nie je ničím obmedzené. Zápisnice o výsledku volieb sú verejne prístupným dokumentom, ktorý majú ihneď po sčítaní výsledkov volieb v okrsku všetci členovia okrskovej volebnej komisie. Po podpise si môžu všetci členovia vyhotoviť kópie zápisnice, môžu si ju fotiť. Zápisnice okrskových volebných komisií tvoria súčasť volebnej dokumentácie, ktorú uschováva príslušná obec aj okresný úrad, a sú k dispozícii pre prípadné preskúmavanie volebných sťažností smerujúcich proti neústavnosti a nezákonnosti volieb Ústavným súdom SR. Navyše podľa rezortu vnútra nič nebráni členom okrskovej či okresnej komisie vyžiadať si vyhotovenie kópie volebnej zápisnice na účely prípadného overovania zákonného priebehu volieb.

 Zloženie Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán je zase založené na rovnakom zastúpení členov delegovaných koaličnými a opozičnými politickými stranami (5 + 5) na základe výsledkov posledných volieb do Národnej rady. Komisia je doplnená o štyroch ďalších členov delegovaných predsedom Ústavného súdu SR, predsedom Najvyššieho správneho súdu, predsedom Najvyššieho kontrolného úradu a generálnym prokurátorom.

„Takýto model personálneho zloženia Štátnej komisie už sám osobe predstavuje významnú záruku, že Štátna komisia bude svoju pôsobnosť pri zabezpečovaní regulárnosti priebehu volieb vykonávať objektívne a transparentne,“ dodal Orosz.

 Kontrola sčítavania hlasov

Ministerstvo vnútra pripomína, že proces sčítavania hlasov pozostáva z dvoch fáz. Prvou je manuálneho sčítanie hlasov a nasleduje elektronické sčítavania hlasov.

Manuálne sčítavanie hlasov vykonávajú členovia okrskových volebných komisií delegovaní kandidujúcimi stranami, ktorí výsledky sčítavania zapíšu do elektronického formulára zápisnice v programe IVIS (integrovaný volebný informačný systém).

Po vpísaní všetkých údajov prebehne logická kontrola- napríklad počet voličov musí byť vyšší alebo rovnajúci sa počtu obálok vložených do urny či počet odovzdaných hlasovacích lístkov musí byť nižší nanajvýš rovnajúci sa počtu odovzdaných obálok. Ak je zápisnica je v poriadku, systém umožní jej vytlačenie. Ak systém zistí logické chyby, musia ich členovia okrskovej komisie opraviť.

Po vytlačení zápisnice ju členovia komisie podpíšu a zápisnica sa elektronicky odošle, pričom vyplnený elektronický formulár zápisnice je totožný s vytlačenou verziou. Po odoslaní sa zápisnica uzavrie a nikto nemá zákonne ani technicky prístup na vykonanie jej zmeny. Zápisnica sa cez volebnú noc nikam osobne nedoručuje. Nepodpísanie zápisnice členom komisie nemá vplyv na jej platnosť. Členovia, ktorí majú výhrady, ich môžu vyznačiť v zápisnici.

 Výsledky za jednotlivé volebné okrsky kontroluje príslušná okresná volebná komisia, ktorá v prípade podozrivých údajov informácie overí u okrskovej komisie. Ak okrsková komisia zistí, že sa pomýlila napríklad pri vpisovaní údaja o počte voličov, okresná volebná komisia nepublikuje zápisnicu a okrsková volebná komisia musí svoju zápisnicu opraviť, znova podpísať a znova odoslať do systému.

Po uznaní okrskových výsledkov okresnou volebnou komisiou Štatistický úrad prostredníctvom systému IVIS vykoná sumarizáciu schválených údajov. Sumarizované výsledky priebežne zverejňuje na svojom webovom sídle, čím je zabezpečená verejná kontrola zo strany voličov aj kandidujúcich politických strán.

Po schválení výsledkov za všetky okrsky v príslušnom obvode okresnej volebnej komisie je vygenerovaná zápisnica okresnej volebnej komisie. Tá sa následne odošle na odsúhlasenie štátnej volebnej komisii. Po zosumarizovaní všetkých výsledkov sa vygenerujú celoštátne výsledky v podobe zápisnice štátnej volebnej komisie. Po ich schválení a podpísaní zápisnice sú oficiálne vyhlásené výsledky volieb. Následne sú na webe Štatistického úradu SR publikované podrobné výsledky až na úroveň volebných okrskov.

 „Samotné sčítavanie prebieha výlučne v informačnom systéme počnúc od začiatku druhej fázy. Vstup niekoho do zápisnice je nielen zákonne, ale aj technicky nemožný. Upravovať zápisnicu môžu na základe pridelených prístupových práv výlučne členovia okrskovej volebnej komisie,“ spresnila Chmelová.

„Transparentný systém viacnásobnej kontroly znemožňuje, aby v ktorejkoľvek fáze sčítavania a sumarizácie výsledkov dochádzalo k neoprávnenému zasahovaniu alebo úmyselnej manipulácii výsledkov volieb,“ dodala Chmelová./agentury/

X X X

Obyčajní ľudia zvolali dve mimoriadne schôdze za jeden deň. Je to šikana, reaguje SaS

Hnutie OĽaNO stiahlo návrh na mimoriadnu schôdzu a predložilo nový.

Hnutie OĽaNO stiahlo návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze s neprerokovanými zákonmi z predčasne ukončenej májovej schôdze. Následne predložilo ďalší návrh na schôdzu s približne 40 zákonmi Obyčajných ľudí a troma vládnymi návrhmi.

„Nakoľko predkladatelia stiahli svoj návrh na mimoriadnu 92. schôdzu, tak sa konať nebude. Ale bol v podateľni podaný nový návrh na 93. schôdzu, ktorá začne o 10:00,“ oznámil dnes o 9:00 predseda parlamentu Boris Kollár.

Pôvodne sa mala dnes otvárať mimoriadna schôdza s viac ako 60 prerokovanými bodmi z májovej schôdze. Medzi zákonodarcami z SaS a Demokratov sa však spustila vlna kritiky, pretože do nej bol zaradený napríklad aj stiahnutý návrh Tomáša Tarabu, ktorý by výrazne posilnil paragraf 363 a obmedzil fungovanie špeciálnej prokuratúry.

Je však nepravdepodobné, že poslanci podporia snahy OĽaNO o zvolanie schôdze, keďže ide najmä o ich prerokované zákony. „Úplne je to zbytočný cirkus. Je to šikana poslancov zo strany predkladateľov,“ reagovala na zrušenie jednej mimoriadnej schôdze a zvolanie druhej šéfka klubu SaS Anna Zemanová, aktuality.sk

X X X

Vyššie sadzby prinášajú lacnejšie nehnuteľnosti, no dostať sa k bývaniu je čoraz ťažšie

 Rastúce úrokové sadzby sú ústrednou témou súčasnej ekonomickej reality na Slovensku. Vyššie úroky však neznamenajú len drahšie úvery. Vplyv tejto zmeny je širší. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, vyššie úrokové sadzby prispeli k tomu, že niektoré riziká v ekonomike sa postupne tlmia.

 Niektoré domácnosti pod vplyvom vyšších cien úverov už nedosiahnu na hypotéku. To má veľký vplyv na to, že rýchle tempo zadlžovania sa spomalilo. Jedno z významných systémových rizík sa tak zmierňuje. Znamená to, že banky poskytujú menej hypoték.

Druhou stranou tej istej mince a paradoxom je, že úvery, ktoré banky poskytnú, sú vo všeobecnosti o niečo rizikovejšie ako v minulosti. Záujem o úvery stratili ekonomicky silnejší klienti vo väčšej miere ako tí ohrozenejší. Celkovo sa teda nové hypotéky podľa Národnej banky Slovenska (NBS) poskytujú o niečo rizikovejšie.

„V dôsledku rastúcich úrokových sadzieb výrazne vzrástol podiel hypoték, pri ktorých je podiel splátok k príjmu blízko regulatórne povoleného limitu. Vyššia zaťaženosť splátkami je navyše kombinovaná s dlhšou splatnosťou úverov. Pri nových hypotékach rastie podiel úverov so splatnosťou tridsať rokov,“ upozorňuje Marek Ličák, riaditeľ odboru finančnej stability NBS. Ak takýmto klientom v budúcnosti bude narastať mesačná splátka, môžu mať problém so splácaním hypoték.

Ako sa správajú Slováci pri dramatickom zdražovaní a aké chyby robia?“ Odpovedá expert na správanie sa zákazníkov Matej Šucha zo spoločnosti Mindworx. Premiéra 25. 11. 2022.

Pokles záujmu o hypotéky je logickým dôsledkom toho, že úrokové sadzby Európskej centrálnej banky stúpajú. Zvýšenie úrokových sadzieb je nástroj, ktorým ECB bojuje so zdražovaním. Vyššie sadzby majú spôsobiť to, že v ekonomike bude menej peňazí, čo sa má následne prejaviť v tom, že tempo zdražovania sa dostane pod kontrolu.

Rast úrokov sa na Slovensku prejavuje tak, že záujem o hypotéky výrazne klesá. „Úrokové sadzby vystúpili na zatiaľ najvyššiu úroveň od roku 2014. V prípade čisto nových hypoték možno hovoriť o priemere 4,1 percenta k marcu 2023. Aj preto sa za prvý štvrťrok 2023 poskytlo o 31 percent menej nových hypoték v porovnaní s priemerom rokov 2020 až 2022,“ hovorí centrálna banka.

Banka zároveň upozorňuje, že hypotéky, ktoré si dnes Slováci berú, sú rizikovejšie ako v minulosti. Žiadateľov s vysokoškolským vzdelaním do 35 rokov je výrazne menej. Dôvodom môže byť skutočnosť, že títo klienti rýchlejšie zareagovali na zmeny v úrokovej politike bánk. Časť z nich mohla v dôsledku toho urýchliť svoje plány na kúpu nehnuteľnosti a požiadať o úver skôr, ako pôvodne plánovali,“ tvrdí NBS.

 Pri typicky rizikovejších klientoch situácia nie je podobná. „Pri klientoch so stredoškolským vzdelaním bolo zníženie počtu nových hypoték zatiaľ miernejšie. Tieto zmeny vedú k nárastu podielu klientov so stredoškolským vzdelaním, čo je zároveň spojené aj s vyššou rizikovosťou úverov,“ upozorňujú predstavitelia NBS. Práve preto sú nové poskytnuté hypotéky rizikovejšie ako v minulosti. Podľa NBS môžu počas najbližšieho roka zlyhať úvery v hodnote viac ako 63,6 milióna eur. V prvom polroku 2019 boli v takomto ohrození úvery zhruba za 34,6 milióna eur.

Záujem o hypotéky však skutočne klesá. Kým v najhorúcejšom období pred viac ako rokom poskytli banky vo forme úverov na bývanie aj tri miliardy eur mesačne, od týchto úrovní je v súčasnosti trh ďaleko a v marci sa objem nových poskytnutých hypoték dostal len na 750 miliónov eur.

 Ceny nehnuteľností klesajú

Trh s nehnuteľnosťami reaguje na súčasný ekonomický vývoj veľmi citlivo. Ceny bývania na Slovensku klesajú plošne. Dôvodom je najmä rýchly rast cien úverov. Šok v súčasnosti nespôsobuje len samotná cena úverov, no najmä tempo zdražovania úverov. Od konca roku 2021 stúpli ceny hypoték viac ako štvornásobne. Dopyt po bývaní tak zákonite klesol, pretože mnohí záujemcovia o bývanie si úver jednoducho nemôžu dovoliť. To tlačí ceny bývania nadol.

Od roku 2021 dosahoval medziročný rast cien nehnuteľností úrovne až okolo 25 percent, no od leta 2022 do marca 2023 klesla priemerná cena bytu o viac ako sedem percent. Cena priemerného bytu v ponuke klesla v tomto období o vyše 14-tisíc eur.

Za poklesom cien nehnuteľností je práve rast úrokových sadzieb. „Zvýšenie úrokových sadzieb znížilo dopyt domácností a vzhľadom na celkovú ekonomickú neistotu čoraz viac kupujúcich začalo prehodnocovať svoje rozhodnutie o kúpe nehnuteľnosti. Ďalším z dôvodov, prečo potenciálni záujemcovia odložili kúpu nehnuteľnosti, je aj narastajúci rozdiel medzi nákladmi na splácanie úveru na bývanie a prenájmom,“ upozorňuje NBS.

Pokles cien nehnuteľností by mal viesť k tomu, že bývanie bude dostupnejšie, nič také sa však na Slovensku nedeje. „Dostupnosť bývania klesla na úrovne spred pätnástich rokov. V roku 2022 ceny bývania dosiahli rekordné úrovne a zároveň aj v dôsledku rastu úrokových sadzieb sa dostupnosť bývania prudko zhoršila, čo pocítili najmä nižšie a stredné príjmové skupiny,“ hovorí NBS.

Ceny síce klesli, no k tomu, že by bývanie bolo dostupnejšie, to nevedie. „Aktuálne však ani citeľný pokles cien nehnuteľností nedokáže dostatočne vykompenzovať zvýšené úrokové náklady spojené s úverom na bývanie, a preto sa dostupnosť bývania aj naďalej zhoršuje,“ upozorňuje centrálna banka. K novej nehnuteľnosti sa tak ľahšie dostanú ľudia, ktorí nepotrebujú úver, situácia tých, ktorí si požičať musia, sa zhoršuje.

Nadmerné zadlžovanie sa skončilo

Obdobie lacných úverov považovali mnohí Slováci za mimoriadnu príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať. S trochou nadhľadu sa dá povedať, že kto mohol, zobral si úver z banky. Na konci roku 2021 sa cena novej hypotéky hýbala na úrovni okolo 0,9 percenta. Mnoho záujemcov teda využilo ponuku lacných hypoték a tempo zadlžovania NBS považovala už za nadmerné.

Spomalenie rastu retailových úverov v dôsledku rastúcich sadzieb je z pohľadu finančnej stability možné vnímať podľa NBS pozitívne. „Riziko spojené s rýchlym rastom zadlženosti domácností počas dlhého obdobia predstavovalo jedno z najvýznamnejších rizík pre finančnú stabilitu na Slovensku. Výrazný pokles dopytu po úveroch v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb však ďalšiu kumuláciu tohto rizika výrazne zmierni. Tento trend bolo vidieť už na konci roka 2022, keď prvýkrát v histórii Slovenska klesol podiel úverov domácnostiam na ich disponibilnom príjme,“ hovorí regulátor.

Kým v roku 2004 bol podiel úverov poskytnutých domácnostiam k ročnému hrubému disponibilnému príjmu domácností zhruba 15 percentuálnych bodov, v druhom kvartáli minulého roka to bolo už 74,9 percentuálneho bodu. Od polovice roka sa tento ukazovateľ začal znižovať a ku koncu roka bol na úrovni 73,7 percentuálneho bodu. Znamená to, že záujem o úvery ochladol a tým sa zmiernilo aj systémové riziko pre ekonomiku.

Bankám sa darí lepšie

Vyššie úrokové sadzby spôsobujú aj to, že bankovému sektoru sa napriek oslabeniu záujmu o úvery darí lepšie. Napriek tomu, zisky bánk vnímajú klienti veľmi citlivo, podľa NBS je nárast úrokových príjmov dobrá správa.

„Z pohľadu stability finančného sektora je dôležité aj to, že sa zastavil pokles čistých úrokových marží bánk. Tie nepretržite klesali počas obdobia predchádzajúcich desiatich rokov. Postupne klesli až na úrovne, ktoré by pri niektorých produktoch v prípade nepriaznivého ekonomického vývoja nemuseli pokrývať prípadný nárast kreditných nákladov. Postupný nárast úrokových marží bánk tak posilní odolnosť bankového sektora voči prípadným stratám,“ dodáva NBS.

Rizikom sú komerčné nehnuteľnosti

Pre banky je špecifickou kategóriou financovanie developerských projektov a komerčných nehnuteľností, ako sú kancelárie. Tieto kategórie firiem môžu mať ťažkosti. Na komerčné nehnuteľnosti totiž veľký tlak vytvorila už pandémia koronavírusu a skutočnosť, že mnohí pracovníci sa úplne do firemných pracovných priestorov nevrátili.

„Nárast úrokových nákladov je zvlášť významný pre firmy podnikajúce v komerčných nehnuteľnostiach. V ostatných sektoroch je dôležitejší nárast nákladov na výrobné vstupy. Podniky sa snažili preniesť tieto náklady do tržieb. Čím väčší však bol rast nákladov, tým výraznejšie sa zhoršila ziskovosť a likvidita týchto firiem,“ upozorňuje NBS.

Tlak vyšších sadzieb je problém aj preto, že hodnota komerčných nehnuteľností sa znižuje. Dôvodom je práve nízka obsadenosť jednotlivých projektov. Konkurencia je však vzhľadom na zvýšenú neobsadenosť vysoká a zvýšenie nájomného je náročné. Pokiaľ však vyšší výnos nie je možné dosiahnuť, hodnota komerčnej nehnuteľnosti sa v očiach investorov znižuje. Preto v súčasnosti na mnohých zahraničných trhoch vidíme pokles cien komerčných nehnuteľností,“ dodáva banka. V tomto sektore je teda situácia napätá./agentury/

X X X

Vyššie sadzby prinášajú lacnejšie nehnuteľnosti, no dostať sa k bývaniu je čoraz ťažšie

Rastúce úrokové sadzby sú ústrednou témou súčasnej ekonomickej reality na Slovensku. Vyššie úroky však neznamenajú len drahšie úvery. Vplyv tejto zmeny je širší. Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, vyššie úrokové sadzby prispeli k tomu, že niektoré riziká v ekonomike sa postupne tlmia.

 Niektoré domácnosti pod vplyvom vyšších cien úverov už nedosiahnu na hypotéku. To má veľký vplyv na to, že rýchle tempo zadlžovania sa spomalilo. Jedno z významných systémových rizík sa tak zmierňuje. Znamená to, že banky poskytujú menej hypoték.

Druhou stranou tej istej mince a paradoxom je, že úvery, ktoré banky poskytnú, sú vo všeobecnosti o niečo rizikovejšie ako v minulosti. Záujem o úvery stratili ekonomicky silnejší klienti vo väčšej miere ako tí ohrozenejší. Celkovo sa teda nové hypotéky podľa Národnej banky Slovenska (NBS) poskytujú o niečo rizikovejšie.

„V dôsledku rastúcich úrokových sadzieb výrazne vzrástol podiel hypoték, pri ktorých je podiel splátok k príjmu blízko regulatórne povoleného limitu. Vyššia zaťaženosť splátkami je navyše kombinovaná s dlhšou splatnosťou úverov. Pri nových hypotékach rastie podiel úverov so splatnosťou tridsať rokov,“ upozorňuje Marek Ličák, riaditeľ odboru finančnej stability NBS. Ak takýmto klientom v budúcnosti bude narastať mesačná splátka, môžu mať problém so splácaním hypoték.

Ako sa správajú Slováci pri dramatickom zdražovaní a aké chyby robia?“ Odpovedá expert na správanie sa zákazníkov Matej Šucha zo spoločnosti Mindworx. Premiéra 25. 11. 2022.

Pokles záujmu o hypotéky je logickým dôsledkom toho, že úrokové sadzby Európskej centrálnej banky stúpajú. Zvýšenie úrokových sadzieb je nástroj, ktorým ECB bojuje so zdražovaním. Vyššie sadzby majú spôsobiť to, že v ekonomike bude menej peňazí, čo sa má následne prejaviť v tom, že tempo zdražovania sa dostane pod kontrolu.

Rast úrokov sa na Slovensku prejavuje tak, že záujem o hypotéky výrazne klesá. „Úrokové sadzby vystúpili na zatiaľ najvyššiu úroveň od roku 2014. V prípade čisto nových hypoték možno hovoriť o priemere 4,1 percenta k marcu 2023. Aj preto sa za prvý štvrťrok 2023 poskytlo o 31 percent menej nových hypoték v porovnaní s priemerom rokov 2020 až 2022,“ hovorí centrálna banka.

Banka zároveň upozorňuje, že hypotéky, ktoré si dnes Slováci berú, sú rizikovejšie ako v minulosti. Žiadateľov s vysokoškolským vzdelaním do 35 rokov je výrazne menej. Dôvodom môže byť skutočnosť, že títo klienti rýchlejšie zareagovali na zmeny v úrokovej politike bánk. Časť z nich mohla v dôsledku toho urýchliť svoje plány na kúpu nehnuteľnosti a požiadať o úver skôr, ako pôvodne plánovali,“ tvrdí NBS.

 Pri typicky rizikovejších klientoch situácia nie je podobná. „Pri klientoch so stredoškolským vzdelaním bolo zníženie počtu nových hypoték zatiaľ miernejšie. Tieto zmeny vedú k nárastu podielu klientov so stredoškolským vzdelaním, čo je zároveň spojené aj s vyššou rizikovosťou úverov,“ upozorňujú predstavitelia NBS. Práve preto sú nové poskytnuté hypotéky rizikovejšie ako v minulosti. Podľa NBS môžu počas najbližšieho roka zlyhať úvery v hodnote viac ako 63,6 milióna eur. V prvom polroku 2019 boli v takomto ohrození úvery zhruba za 34,6 milióna eur.

Záujem o hypotéky však skutočne klesá. Kým v najhorúcejšom období pred viac ako rokom poskytli banky vo forme úverov na bývanie aj tri miliardy eur mesačne, od týchto úrovní je v súčasnosti trh ďaleko a v marci sa objem nových poskytnutých hypoték dostal len na 750 miliónov eur.

 Ceny nehnuteľností klesajú

Trh s nehnuteľnosťami reaguje na súčasný ekonomický vývoj veľmi citlivo. Ceny bývania na Slovensku klesajú plošne. Dôvodom je najmä rýchly rast cien úverov. Šok v súčasnosti nespôsobuje len samotná cena úverov, no najmä tempo zdražovania úverov. Od konca roku 2021 stúpli ceny hypoték viac ako štvornásobne. Dopyt po bývaní tak zákonite klesol, pretože mnohí záujemcovia o bývanie si úver jednoducho nemôžu dovoliť. To tlačí ceny bývania nadol.

Od roku 2021 dosahoval medziročný rast cien nehnuteľností úrovne až okolo 25 percent, no od leta 2022 do marca 2023 klesla priemerná cena bytu o viac ako sedem percent. Cena priemerného bytu v ponuke klesla v tomto období o vyše 14-tisíc eur.

Za poklesom cien nehnuteľností je práve rast úrokových sadzieb. „Zvýšenie úrokových sadzieb znížilo dopyt domácností a vzhľadom na celkovú ekonomickú neistotu čoraz viac kupujúcich začalo prehodnocovať svoje rozhodnutie o kúpe nehnuteľnosti. Ďalším z dôvodov, prečo potenciálni záujemcovia odložili kúpu nehnuteľnosti, je aj narastajúci rozdiel medzi nákladmi na splácanie úveru na bývanie a prenájmom,“ upozorňuje NBS.

Pokles cien nehnuteľností by mal viesť k tomu, že bývanie bude dostupnejšie, nič také sa však na Slovensku nedeje. „Dostupnosť bývania klesla na úrovne spred pätnástich rokov. V roku 2022 ceny bývania dosiahli rekordné úrovne a zároveň aj v dôsledku rastu úrokových sadzieb sa dostupnosť bývania prudko zhoršila, čo pocítili najmä nižšie a stredné príjmové skupiny,“ hovorí NBS.

Ceny síce klesli, no k tomu, že by bývanie bolo dostupnejšie, to nevedie. „Aktuálne však ani citeľný pokles cien nehnuteľností nedokáže dostatočne vykompenzovať zvýšené úrokové náklady spojené s úverom na bývanie, a preto sa dostupnosť bývania aj naďalej zhoršuje,“ upozorňuje centrálna banka. K novej nehnuteľnosti sa tak ľahšie dostanú ľudia, ktorí nepotrebujú úver, situácia tých, ktorí si požičať musia, sa zhoršuje.

Nadmerné zadlžovanie sa skončilo

Obdobie lacných úverov považovali mnohí Slováci za mimoriadnu príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať. S trochou nadhľadu sa dá povedať, že kto mohol, zobral si úver z banky. Na konci roku 2021 sa cena novej hypotéky hýbala na úrovni okolo 0,9 percenta. Mnoho záujemcov teda využilo ponuku lacných hypoték a tempo zadlžovania NBS považovala už za nadmerné.

Spomalenie rastu retailových úverov v dôsledku rastúcich sadzieb je z pohľadu finančnej stability možné vnímať podľa NBS pozitívne. „Riziko spojené s rýchlym rastom zadlženosti domácností počas dlhého obdobia predstavovalo jedno z najvýznamnejších rizík pre finančnú stabilitu na Slovensku. Výrazný pokles dopytu po úveroch v dôsledku rastúcich úrokových sadzieb však ďalšiu kumuláciu tohto rizika výrazne zmierni. Tento trend bolo vidieť už na konci roka 2022, keď prvýkrát v histórii Slovenska klesol podiel úverov domácnostiam na ich disponibilnom príjme,“ hovorí regulátor.

Kým v roku 2004 bol podiel úverov poskytnutých domácnostiam k ročnému hrubému disponibilnému príjmu domácností zhruba 15 percentuálnych bodov, v druhom kvartáli minulého roka to bolo už 74,9 percentuálneho bodu. Od polovice roka sa tento ukazovateľ začal znižovať a ku koncu roka bol na úrovni 73,7 percentuálneho bodu. Znamená to, že záujem o úvery ochladol a tým sa zmiernilo aj systémové riziko pre ekonomiku.

Bankám sa darí lepšie

Vyššie úrokové sadzby spôsobujú aj to, že bankovému sektoru sa napriek oslabeniu záujmu o úvery darí lepšie. Napriek tomu, zisky bánk vnímajú klienti veľmi citlivo, podľa NBS je nárast úrokových príjmov dobrá správa.

„Z pohľadu stability finančného sektora je dôležité aj to, že sa zastavil pokles čistých úrokových marží bánk. Tie nepretržite klesali počas obdobia predchádzajúcich desiatich rokov. Postupne klesli až na úrovne, ktoré by pri niektorých produktoch v prípade nepriaznivého ekonomického vývoja nemuseli pokrývať prípadný nárast kreditných nákladov. Postupný nárast úrokových marží bánk tak posilní odolnosť bankového sektora voči prípadným stratám,“ dodáva NBS.

Rizikom sú komerčné nehnuteľnosti

Pre banky je špecifickou kategóriou financovanie developerských projektov a komerčných nehnuteľností, ako sú kancelárie. Tieto kategórie firiem môžu mať ťažkosti. Na komerčné nehnuteľnosti totiž veľký tlak vytvorila už pandémia koronavírusu a skutočnosť, že mnohí pracovníci sa úplne do firemných pracovných priestorov nevrátili.

„Nárast úrokových nákladov je zvlášť významný pre firmy podnikajúce v komerčných nehnuteľnostiach. V ostatných sektoroch je dôležitejší nárast nákladov na výrobné vstupy. Podniky sa snažili preniesť tieto náklady do tržieb. Čím väčší však bol rast nákladov, tým výraznejšie sa zhoršila ziskovosť a likvidita týchto firiem,“ upozorňuje NBS.

Tlak vyšších sadzieb je problém aj preto, že hodnota komerčných nehnuteľností sa znižuje. Dôvodom je práve nízka obsadenosť jednotlivých projektov. Konkurencia je však vzhľadom na zvýšenú neobsadenosť vysoká a zvýšenie nájomného je náročné. Pokiaľ však vyšší výnos nie je možné dosiahnuť, hodnota komerčnej nehnuteľnosti sa v očiach investorov znižuje. Preto v súčasnosti na mnohých zahraničných trhoch vidíme pokles cien komerčných nehnuteľností,“ dodáva banka. V tomto sektore je teda situácia napätá./agentury/

X X X

Hlas nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde odborníkov, oznámil Peter Pellegrini

Pellegrini skonštatoval, že priority, ktoré premiér Ódor na stretnutí predstavil, sa značne prelínajú s tým, čo od neho strana očakávala.

Strana Hlas-SD nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde odborníkov. Jej líder Peter Pellegrini však deklaruje, že poslanci strany v parlamente zahlasujú za návrhy v oblasti záchrany eurofondov či ekonomiky. Vyhlásil to po pondelkovom stretnutí s premiérom Ľudovítom Ódorom.

Pellegrini skonštatoval, že priority, ktoré Ódor na stretnutí predstavil, sa značne prelínajú s tým, čo od neho strana očakávala. „Informoval ma, že jednou z hlavných priorít bude záchrana eurofondov a plánu obnovy, čo je aj naša priorita. Bude sa snažiť pripraviť aj nejaké riešenia na boj s infláciou a cielenú pomoc vybranej skupine ľudí. Tretia priorita je priviesť krajinu k parlamentným voľbám v pokoji s tým, aby čo najmenej ľudí pochybovalo o ich správnosti,“ ozrejmil.

Víta, že premiér má ambíciu informovať o aktuálnom stave Slovenska a zároveň pripraviť koncepčné materiály, ktoré budú slúžiť ako podklad pre budúcu vládu. Ódor ho tiež podľa jeho slov uistil, že pripraví reálny rozpočet, ktorý bude mať zároveň zoznam opatrení na strane príjmov a výdavkov. „Z ktorých si nová vláda bude môcť namixovať svoj mix nástrojov, ktoré použije,“ podotkol.

Predseda vlády sa v pondelok stretol aj so šéfom Smeru-SD Robertom Ficom, ktorý informoval, že strana vládu odborníkov nepodporí. Počas týždňa sa má Ódor stretnúť aj s ďalšími lídrami strán, aktuality.sk

X X X

 Strana Smer nezahlasuje za vyslovenie dôvery vláde odborníkov. Nevidí zmysel podporovať programové vyhlásenie vlády (PVV), ktoré si stavia priority. Po pondelkovom stretnutí s premiérom Ľudovítom Ódorom to uviedol predseda strany Robert Fico.

 „Pokiaľ ide o PVV, veľmi jasne som povedal Ódorovi, že zo strany klubu nedostane ani jeden hlas,“ priblížil Fico. Smer by ho podporil iba v prípade, že by bol „konštatovaním katastrofálneho stavu krajiny“ a inventúrou toho, čo „bývalá vláda napáchala“.

Fico vidí tri priority, ktorým by sa vláda odborníkov mala okamžite venovať. Ide o čerpanie fondov, situáciu v zdravotníctve a tvorbu reálneho, nie vyrovnaného štátneho rozpočtu.

„Podstatne lepšou úlohou, a bolo by to veľmi užitočné pre novú vládu, by bolo, keby vláda bez ohľadu na to, či by mala dôveru alebo nemala, robila na reálnom rozpočte na rok 2024,“ poznamenal šéf Smeru.

Ódorovi zároveň povedal, že jún je posledným mesiacom, keď môže niečo vláda spraviť s fondmi. Predseda vlády sa má ešte v pondelok stretnúť so šéfom Hlasu Petrom Pellegrinim a počas týždňa aj s ďalšími lídrami strán./agentury/

X X X

Sme rodina vylučuje z povolebnej spolupráce prvé strany. Kľúčom sú 3 podmienky

Kým malým stranám na hranici zvoliteľnosti dáva šéf parlamentu Boris Kollár do poslednej chvíle čas, aby sa spájali a zvýšili svoje šance v nadchádzajúcich voľbách, sám možnosť vytvorenia predvolebnej spolupráce vylúčil. „Prečo by sme sa mali spájať? Máte pocit, že sme strana, ktorá potrebuje byť drevené želiezko z umelej hmoty? Ja to robiť nebudem,” vyhlásil v rozhovore.

 Termín preto plánuje oficiálne potvrdiť až v piatok 9. júna. „Urobil som to v prospech širšej demokracie, aby tie strany mali ešte čas sa pospájať. Keď to nevyužijú, ich problém,” pokračoval Kollár. Šance vidí aj napriek tomu, že spájanie Demokratov zlyhalo.

„Viete, keď začínate politickú stranu tým, že hneď okašlete človeka, ktorý vám prvý dá pomocnú ruku, potom z neho spravíte obetného baránka, a zistíte, že vám preferencie dávajú tak akurát okolo troch percent, tak zrazu by ste si ho veľmi radi zobrali, tak čo, on vám skočí do náruče? Nie je to také jednoduché, nemôžete začať budovať dôveru tým, že ho hneď podrazíte v prvom momente,” odkázal predseda parlamentu.

 Vysoký koaličný potenciál vlastnej strany, ktorá sa podľa posledných prieskumov pohybuje na približne 6 až 7 percentách voličských preferencií, však v spájaní pred voľbami nepripúšťa. „Ak bude niekto súhlasiť s našimi návrhmi, berieme to. Budeme sa samozrejme baviť s politickými stranami, ktoré sú ochotné naše návrhy zapracovať. Ale nie s každým,” hovorí v rozhovore o možnej spolupráci na skladaní vlády po voľbách.

 Strany, ktoré sa dostanú do parlamentu, musia podľa Kollára splniť tri podmienky, aby bola Sme rodina ochotná zložiť s nimi prípadnú novú vládu. „Mám tri body. Musia to byť strany, ktoré majú vysporiadaný problém holokaustu, Tisovho režimu a Slovenské národné povstanie a ukotvenie Slovenska v našich štruktúrach tam, kde sa dnes nachádzame. Musí to byť strana, ktorá nerozoštváva spoločnosť. Taká vláda nemôže vydržať. Akákoľvek strana sa do tohto zmestí, nemáme problém, budeme rokovať a pôjdeme s ňou do vlády,” vymenoval Kollár.

Šéf hnutia Sme rodina sa vyjadril aj k téme nových mien na kandidátke. Nové mená majú prísť z regiónov. „Ja môžem povedať za seba, že nebudem robiť žiadne prekvapenia, samozrejme použijeme na kandidátke hlavne našich poslancov, ktorí sú s nami osem rokov, ktorí sú osvedčení, ktorí vedia pracovať. Nebudeme zbierať po celom Slovensku nejaké známe mená, aby sme sa zachraňovali. Ale môžem povedať, že počas tejto vlády veľmi trpela komunálna sféra – primátori, starostovia; vláda veľakrát zaťažila ich rozpočty zákonmi, presúvala na bedrá starostov a primátorov úlohy, ktoré mestá museli financovať. Takže je veľký tlak z komunálnej sféry, aby v parlamente bola nejaká platforma, ktorá by držala aj tieto záujmy. Preto sme pripravení urobiť ešte jednu vec – po našich poslancoch, ktorých máme, na kandidátku dáme s vysokou pravdepodobnosťou aj pár primátorov ako nezávislých, ktorí by hájili primárne záujmy komunálu,“ priblížil.

POLITOLÓG: Nespájanie menších politických strán je nezodpovedné

Je skutočne zvláštne a chýba tomu racionalita, keď sa nedokázali politické strany s nízkym počtom preferencií spojiť. Pre agentúru SITA to uviedol politológ Tomáš Koziak na margo rokovaní o spájaní medzi zástupcami strán Demokrati, Modrí – Európske Slovensko, Most-Híd 2023 a spojenej strany Maďarské fórum – Občianski demokrati Slovenska – Za regióny – Rómska koalícia – Demokratická strana. Dodal, že veľkú úlohu pri rokovaniach zrejme zohrali egá politických predstaviteľov. „Dostať sa do Národnej rady SR bez spájania bude pre nich nedostižnou métou. Tu racionalita v každom prípade chýba. Vyzerá to, akoby sa do parlamentu skutočne nechceli ani dostať,“ myslí si.

Podľa Koziaka je taktiež prejavom absolútnej naivity, ak si politické frakcie s nízkymi preferenciami myslia, že to sami v priebehu niekoľkých mesiacov dotiahnu nad hranicu (päť percent) zvoliteľnosti do Národnej rady SR. „V prípade Mikuláša Dzurindu (Modrí – Európske Slovensko) sa teda veľmi čudujem, pretože je to starý politický harcovník. Toto už ani nie je o zlyhaní politického inštinktu, jednoducho to nemá racionálne vysvetlenie. Je to nepredstaviteľná záležitosť, ak si naozaj myslí, že to sám vytiahne na potrebných päť percent,“ uviedol.

Zároveň tvrdí, že nespájanie sa je nezodpovedné aj z pohľadu boja o pravicového voliča. Trieštenie pravicových politických strán s výsledkom, že sa nedostanú do parlamentu je podľa politológa voda na mlyn predovšetkým Robertovi Ficovi (Smer-SD), Petrovi Pellegrinimu (Hlas-SD) či Milanovi Uhríkovi (Republika), teda, voči ktorým sa pravicová časť politických subjektov vymedzuje. „Dostanú sa mimo parlamentu, odčerpajú voličov iným pravicovým politickým stranám, a tým pádom v konečnom súčte po prepočítaní hlasov z toho budú nepochybne ťažiť tie politické strany, ktoré majú najväčší počet voličov. Ak Fico vyhrá nasledujúce voľby a spojí sa s napr. Pellegrinim, bude možné ukazovať prstom práve na nerozumnosť politických lídrov miniatúrnych strán, ktoré sa nedokázali pred voľbami spojiť,“ zdôraznil.

Taktiež si myslí, že to však nezávisí len od subjektov s nízkym počtom preferencií, ale aj od lídrov prieskumov, ktorí by mali vytvoriť dostatočný priestor pre vzatie menších politických strán na svoju kandidátku. „Problém je aj v boji o miesta na kandidátke, pretože každý chce byť poslancom. V menších politických stranách, ktoré sa pohybujú na hranici piatich, šiestich percent, tam veľa poslancov priestor nedostane. Aj toto je o nezodpovednom egoizme, zahľadení sa do seba. V našom politickom priestore je veľmi typické, že politickí lídri trpia komplexom vlastnej geniality, vlastnej neomylnosti, vlastných dokonalých schopností,“ upozornil./agentury/

X X X

Behula: Čaputová by mala zostavením vlády poveriť poslanca Fica

Prezidentka by zo seba opäť zbytočne urobila terč útokov Smeru, ktorý by ju obviňoval z manipulácie výsledkov volieb a pokusov o progresívny prevrat.

Prezidentka je pre mnohých svojich voličov jedinou hrádzou medzi súčasnou nedokonalou, no stále funkčnou demokraciou a budúcnosťou Slovenska ako ruskej gubernie bez teplej vody a slobodných volieb, ktorá nám vraj hrozí po 30. septembri.

Nechce porušiť tradíciu

Preto Zuzanu Čaputovú možno čaká dilema, či poveriť zostavením vlády Smer, ktorý je dnes najväčšou hrozbou pre právny štát, alebo porušiť tradíciu, ktorú rešpektovali všetky hlavy štátu pred ňou. Prezidentka v televíznej relácii Na hrane síce nepriamo, no pomerne jasne povedala, že to urobí. Bude rešpektovať vôľu občanov a ústavnú tradíciu. Správne.

Poverenie nádejný premiér dostáva v tvrdých doskách v Prezidentskom paláci, ako keby išlo o mimoriadne oficiálny akt, no v Ústave sa o ňom nepíše nič. Existuje iba preto, aby sa nestalo, že hlava štátu vymenuje premiéra, a ten bude namiesto zostavovania vlády len „hegerovať“ – márne po parlamente zháňať 76 hlasov a tváriť sa pri tom štátnicky.

Ústavné vymenovanie za premiéra tak prichádza až po „politickom“ zostavení vlády. Je to praktickejšie. Tomu však odporuje nepísané pravidlo, podľa ktorého prezident vždy poverí stranu, ktorá získa vo voľbách najviac hlasov. Aj vtedy, keď je to zbytočné.

V roku 1998 poveril predseda parlamentu Ivan Gašparovič ako zastupujúci prezident Jána Smereka z HZDS, hoci bolo jasné, že mečiarovci žiadnu vládu nezložia. O štrnásť rokov neskôr už riadny prezident Gašparovič poveril Roberta Fica, hoci ho mohol rovno vymenovať. Smer mal sám väčšinu a nikoho na vládnutie nepotreboval.

Víťaz nie je prvý

Ako však už pred tromi rokmi pripomenul ústavný právnik Marian Giba, víťazom volieb v pomernom volebnom systéme nie je strana, ktorá získa najviac hlasov a mandátov, ale tá, ktorá získa alebo zloží parlamentnú väčšinu.

V roku preto 2020 navrhoval, aby prezidentka hoci aj ústne poverila predstaviteľa strany, ktorá skončí prvá v poradí, aby získal parlamentnú väčšinu a preukázal, že ju má. Až potom by nasledovalo formálne poverenie na zostavenie vlády. V ňom je však implicitne obsiahnuté aj poverenie na nájdenie parlamentnej väčšiny. Je to len honosnejší názov pre hľadanie príslovečnej „sedemdesiatšesťky“.

Prezidentka Čaputová by tak neurobila žiadnu chybu, keby sa odchýlila od zaužívaného postupu a rovno by poverila stranu, ktorá má najväčšiu šancu získať stabilnú parlamentnú väčšinu. Aj keby to nemala byť strana, ktorá skončila prvá. Zároveň by tým prispela k tvorbe ústavnej zvyklosti, ktorá sa ešte stále formuje.

Ústavná logika je jasná, no politicky by to bola chyba. Zuzana Čaputová by zo seba opäť zbytočne urobila terč útokov Smeru, ktorý by ju obviňoval z manipulácie výsledkov volieb, ohýbania vôle ľudí a pokusov o progresívny prevrat.

Najrozumnejšie by tak bolo udeliť víťaznej strane časovo obmedzené poverenie. Ak vládu nezloží, poverenie jednoducho vráti. V takom prípade prezidentka dodržaním tradície neriskuje nič. Urobí iba gesto. Robert Fico s tým už má skúsenosti – v roku 2010 vrátil poverenie Ivanovi Gašparovičovi a vládu zložila Iveta Radičová.

Smer ako jediná možnosť

Čo však v prípade, ak by mal Smer reálnu šancu zostaviť vládu (trebárs ústavnú väčšinu s Republikou), no prezidentka by ho zámerne obišla, aby „chránila demokraciu“? A čo, ak by takáto vláda bola jedinou možnosťou? Odpoveď na tieto otázky je už zložitejšia.

Hlava štátu môže zostavením vlády poveriť a za premiéra vymenovať kohokoľvek, a keďže poverenie na zostavenie vlády ústava nepozná, neurčuje ani jeho dĺžku či iné podmienky. Prezidentka má do veľkej miery voľnú ruku, no určite nie je jej úlohou zdržiavať vytvorenie novej vlády, alebo svojim (ne)konaním privodiť ďalšie predčasné voľby.

Porušila by tým svoju najhlavnejšiu povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Ak by chrániť demokraciu malo znamenať oslabovať právny štát, nebolo by čo chrániť.

Prezidenta nemáme na to, aby nás chránil od následkov demokratických volieb. Zatiaľ sú to všetko iba špekulácie, no najlepšie riešenie takýchto dilem je vôbec ich nemať. To však nie je výzva pre Zuzanu Čaputovú, ale pre voličov, aktuality.sk

X X X

Putin sa pýtal, koľko chcem percent, vtipkuje Robert Fico o obvinení poslanca Naďa z manipulácie volieb

Najvyšší ústavní činitelia mali spravodajskú informáciu o snahe zmanipulovať voľby zo strany Ruska, povedal to ešte včera v relácii Na telo Jaroslav Naď z Demokratov. Smer tieto obvinenia vylučuje a hovorí, že si ich zmanipuluje sám.

Bývalý minister obrany Jaroslav Naď obvinil Smer, že sa Rusko snažilo cez stranu Smer zmanipulovať parlamentné voľby na Slovensku. Malo ísť o utajovanú skutočnosť, o ktorej boli informovaní len traja najvyšší ústavní činitelia.

Vyjadrenia Naďa dnes potvrdil aj expremiér a Naďov spolustranník z Demokratov Eduard Heger. „Čo sa týka utajovaných skutočností, nemôžem povedať detaily, ale táto informácia mi bola známa, tým myslím, že som povedal dosť,“ hovoril zdržanlivo. Ďalší ústavní činitelia to zatiaľ potvrdiť odmietajú.

Šéf Smeru Robert Fico si z týchto obvinení uťahoval.

„Ja nemám mobilný telefón a napriek tomu sa mi dovolal sám ruský prezident a pýtal sa ma, či chceme vo voľbách 30 alebo 40 percent. Ja som na to povedal, že netreba, my si to zmanipulujeme sami, ale pár miliónov by sa hodilo,“ odpovedal na otázky novinárov na schodisku parlamentu Fico.

 „Číslo účtu na Belize má len Matovič, a že či by mu nezavolal. Tak sme sa rozišli v tom, že pán Putin zavolá pánovi Matovičovi,“ dodal.

Údajné stretnutie v Rusku v prospech Smeru sa malo uskutočniť minulý rok. Od začiatku vojny na Ukrajine pritom Smer relativizuje vinu Ruskej federácie a hovorí o tom, že Západ nemá záujem o mier. Ústami svojho poslanca tiež šíril konšpirácie o údajnej plánovej mobilizácii na Slovensku, či strašil americkými vojakmi na Sliači.

Prezidentka aj Kollár to potvrdiť odmietajú

Napriek vtipom Roberta Fica ide o tému, ktorej sa vraj venuje aj slovenská polícia. „Túto informáciu dostali najvyšší ústavní činitelia a dostala ju aj polícia, ktorá s ňou musí pracovať,“ skonštatoval Naď.

Zvyšní ústavní činitelia však zatiaľ odmietajú povedať, či sa k ním vôbec takáto spravodajská informácia dostala. Predseda Národnej rady Boris Kollár označil informácie za utajované skutočnosti, ktoré ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, komentovať nebude. „Ja by som takúto informáciu v televízii určite nevyslovil,“ povedal dnes na chodbe v parlamente Boris Kollár.

Prezidentský palác pre Denník N rovnako odmietol obvinenia potvrdiť. „O utajovaných skutočnostiach už z povahy veci prezidentka nemôže informovať verejnosť. Túto informáciu preto nemôže potvrdiť ani vyvrátiť,“ povedal hovorca prezidentky Zuzany Čaputovej, Martin Strižinec.

X X X

Pred voľbami 2023 vzniklo nové spojenectvo. Poradili sme si s Mečiarom, poradíme si aj s Ficom, hovorí Mikuláš Dzurinda

Strana Modrí ide do volieb s Mostom-Híd. Spojenectvu som sa potešil, hovorí líder strany Modrí Mikuláš Dzurinda.

Bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda pred časom pozýval strany na neformálnu „kávu“. Cieľom bolo spájanie sa strán a spoločný postup do nadchádzajúcich volieb.

„Pôjdeme do volieb na spoločnej kandidátke Modrí, Most- Híd,“ hovorí na dnešnej tlačovej besede Mikuláš Dzurinda. Potvrdil, že názov už aj oficiálne zmenili.

Kým rokovania s Demokratmi stroskotali, Dzurinda sa dohodol na spojenectve so stranou Most-Híd. Toto spojenectvo označil za veľmi prirodzené a Most-Híd vníma ako partnerskú stranu. Dzurinda nevylúčil, že diskusie s ostatnými politickými stranami budú ešte pokračovať.

Lídri strán Sólymos a Dzurinda sa zhodujú na tom, že Slovensko bude aj naďalej smerovať v proeurópskej ceste. Spolu chcú skultivovať politické debaty a diskusie. „My sa nikdy nepostavíme na stranu bezbrehého populizmu,“ dodáva predseda strany Most-Híd László Sólymos.

Spoločný program ešte len vytvárajú. Čo na dnešnej tlačovej besede strany potvrdili je to, že lídrom kandidátky bude Mikuláš Dzurinda a dvojkou bude práve Sólymos. Ako bude finálna kandidátka vyzerať, zatiaľ povedať strany nechceli.

„Doposiaľ sme sa dohodli na všetko, čo je potrebné na podanie spoločnej kandidátskej listiny,“ vysvetľuje Dzurinda.

Do volieb idú podľa slov Dzurindu s plným nasadením. „Nechcem dramatizovať, nejdem strašiť, lebo poradili sme si s Mečiarom, poradíme si aj s Ficom. Teraz je tá situácia komplikovanejšia, nestačí povedať, že otočíme to nazad, ale jednoduchá zmena, nie Fico a je vybavené,“ hovorí Dzurinda. Tvrdí, že nemôžeme pokračovať v tom, čo bolo na Slovensku posledné tri roky.

Zhodujú sa však na tom, že Slovensko bude aj naďalej smerovať v proeurópskej ceste. Spolu chcú skultivovať politické debaty a diskusie. „My sa nikdy nepostavíme na stranu bezbrehého populizmu,“ dodáva predseda strany Most-Híd László Sólymos, aktuality.sk

X X X

Pri pobreží Švédska sa objavila údajná ruská špionážna veľryba

Prvýkrát sa objavila v roku 2019 v severonórskom regióne Finnmark a odvtedy sa viac ako tri roky pomalým tempom presúvala popri nórskom pobreží. Počas uplynulých troch mesiacov však svoje tempo zrýchlila a priplávala až k švédskym brehom.

Pri švédskom pobreží sa objavila veľryba bieluha s postrojom, ktorú už v roku 2019 spozorovali v susednom Nórsku. Vyvolalo to vtedy obavy, že ju vycvičilo ruské námorníctvo pre účely špionáže. V pondelok to uviedla agentúra AFP, informuje TASR.

Veľryba bola spozorovaná ešte v nedeľu na pobreží regiónu Hunnebostrand na juhozápade Švédska, uviedli miestni environmentálni aktivisti.

Prvýkrát sa objavila v roku 2019 v severonórskom regióne Finnmark a odvtedy sa viac ako tri roky pomalým tempom presúvala popri nórskom pobreží. Počas uplynulých troch mesiacov však svoje tempo zrýchlila a priplávala až k švédskym brehom.

„Nevieme, prečo zrazu tak zrýchlila,“ uviedol morský biológ Sebastian Strand z organizácie OneWhale, ktorá pohyb bieluhy monitoruje.

Hormóny či osamelosť

Môže podľa neho ísť o pôsobenie hormónov, ktoré veľrybu nútia zrýchliť, aby si našla partnera. Druhou možnosťou je osamelosť, keďže bieluhy sú veľmi spoločenské živočíchy, vysvetľuje Strand. Najbližšia kolónia bielúh sa však nachádza až pri súostroví Špicbergy v Severnom ľadovom oceáne.

Agentúra AFP pripomína, že Nóri veľrybu nazvali Hvaldimir. Ide o spojenie slova „hval“, čo v nórčine znamená veľryba, a koncovky odkazujúcej na ruské mená.

Keď bieluhu v roku 2019 objavili, nórski morskí biológovia na jej popruhoch objavili malú kameru s nápisom, ktorého súčasťou bol názov ruského mesta Petrohrad. To viedlo k domnienkam, že ušla z výbehu, kde ju cvičilo ruské námorníctvo pre účely špionáže, keďže bola zjavne zvyknutá na prítomnosť ľudí. Moskva sa však k týmto dohadom nikdy oficiálne nevyjádřila, aktuality.sk

X X X

Takú svadbu svet dlho nezažil, jordánsky kráľ žení syna. Zatieni nevestu jeho krásna mama? Kráľovná Rania je ako magnet

Jordánsko sa pripravuje na veľkolepú slávnosť, vo štvrtok 1. júna sa tamojší korunný princ Husajn ožení so svojou saudskoarabskou snúbenicou Rádžvou.

 Kráľovná Rania (vľavo) a jej budúca nevesta Rajwa Alseif na predsvadobnej oslave pre ženskú časť rodiny s tradičným maľovaním henny.

Medzi svadobnými hosťami budú aj princovia a princezné z kráľovských rodín, pravdepodobná je podľa niektorých aj účasť zástupcov britskej kráľovskej rodiny. Nie je však isté, či dorazí niektorý zo súrodencov kráľa Karola III. alebo napríklad jeho syn princ William s manželkou Kate.

 Jordánske ministerstvo kultúry na svadobný deň 1. júna pripravuje množstvo kultúrnych podujatí i ohňostroje po celej krajine a bezpečnostné služby už tento týždeň trénovali na kráľovskú jazdu novomanželov jordánskou metropolou. Oslavovať bude celá krajina, jordánska vláda dokonca vyzvala vládne úrady, aby dali zamestnancom deň voľna.

 V súvislosti s kráľovskou svadbou sa konajú akcie už niekoľko týždňov. Tento týždeň napríklad v Ammáne robili pomocou dronov svetelnú šou a snúbenica korunného princa organizovala tradičné predsvadobné stretnutie s maľovaním henny na tele.

 Budúca nevesta Rajwa Alseif na predsvadobnej oslave pre ženskú časť rodiny s tradičným maľovaním henny. Už 1. júna 2023 sa vydá za jordánskeho korunného princa Husseina.

V pondelok sa na štadióne v Ammáne koná veľký koncert, na ktorom zahrajú hudobníci z Jordánska, Libanonu či Egypta. V predvečer svadobného dňa organizuje aj jordánska kráľovská rodina exkluzívnu večeru pre čestných hostí, na pozvánke je špeciálny dress code – smie sa prísť len v národnom či tradičnom oblečení. Zakázané sú mobilné telefóny, uviedla televízia Al-Arabíja.

 Dvadsaťdeväťročná snúbenica jordánskeho korunného princa je dcérou saudskoarabského podnikateľa a vyštudovala architektúru v Spojených štátoch. Je o dva mesiace mladšia ako jej vyvolený. Zasnúbenie oznámili vlani v auguste a pochválili sa tým aj na sociálnej sieti.

Jordánsky kráľ Abdulláh II a jeho manželka, kráľovná Rania na korunovácii Karola III. Oblečená v kreácii Tamara Ralph.

Tento týždeň sa v niektorých talianskych médiách objavili informácie, že novomanželia pôjdu na svadobnú cestu okrem iného na Sardíniu. Na tomto ostrove sa totiž objavila asi 50 metrov dlhá a 30 metrov široká provizórna stavba, ktorá má byť podľa špekulácií talianskej tlače 10. júna miestom pre večierok jordánskeho korunného princa a princeznej. Na to sa podľa denníka sťažovali ekológovia, pretože ide o chránenú oblasť. Jordánsky kráľovský palác ale tieto špekulácie poprel a zdôraznil, že všetky svadobné oslavy sa uskutočnia iba v Jordánsku.

 Jordánsky korunný princ sa ožení necelé tri mesiace po svojej mladšej sestry a krátko pred 30. výročím svadby svojich rodičov – kráľa Abdalláha II. a kráľovnej Ranii, ktorí sa brali 10. júna 1993. Práve kráľovná Rania bude nepochybne magnetom pre svetovú tlač, keďže je zaraďovaná medzi najštýlovejšie zástupkyne kráľovských monarchií vo svete.

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.