Je to varovanie aj pre NATO, píše Business Insider. Rusko počas viac ako troch rokov vojny na Ukrajine našlo účinnú taktiku, pred ktorou by sa mali mať na pozore aj armády NATO. Uviedol to server Business Insider. Podľa servera ju britskí analytici pomenovali ‚útočný trojuholník‘. Tento ruský ‚útočný trojuholník‘ je kombináciou útokov pechoty, bezpilotných lietadiel a kĺzavých bômb, ktoré Ukrajina nedokáže zastaviť. Vyvoláva to otázku, či by sa NATO malo báť tejto smrtiacej triády.

Taktika síce nepriniesla rozhodujúce prielomy na bojisku, ale prináša malé a stabilné, hoci nákladné zisky. Výsledkom je neúnavné opotrebovanie ukrajinských jednotiek a morálky tým, že ich dostávajú do neriešiteľnej situácie, ktorú sťažilo zmrazenie amerických dodávok zbraní a spravodajských informácií zo strany Trumpovej administratívy.

 Stratégia má tri zložky, píše Business Insider, ktorý čerpal informácie zo štúdie britského think-tanku Royal United Services Institute (RUSI). Prvou je tlak na ukrajinské pozemné sily na frontovej línii útokmi pechoty a mechanizovaných síl. Druhou zložkou je zabránenie manévrovaniu a ničenie živej sily FPV dronmi, dronmi Lancet a delostrelectvom. Treťou je zvýšené používanie kĺzavých bômb proti Ukrajincom v obranných pozíciách.

To stavia Ukrajincov pred otázku, či majú budovať statické obranné pozície, aby sa chránili pred dronmi a delostrelectvom, alebo si majú zachovať mobilitu, aby sa vyhli kĺzavým bombá, ktoré sú schopné ničiť aj dobre vybudované opevnenia.

 Čo je v tejto rovnici skutočne nové, je nástup ruského letectva ako významného faktora vo vojne, uviedol Business Insider. Napriek počiatočným nádejám Moskvy, že vzdušné sily budú rozhodujúce v pozemnej kampani, realita bola taká, že ruské bojové letectvo bolo do značnej miery neutralizované ukrajinskými protilietadlovými raketami. Ruské lietadlá zostávajú zvyčajne ďaleko za frontovou líniou, bezpečne mimo dosahu ukrajinskej protivzdušnej obrany.

Kľúčom k oživeniu ruského letectva bola prekvapivo technologicky nenáročná zbraň. Kĺzavé bomby sú ‚staromódne‘ železné bomby vybavené krídlami a GPS navádzaním prostredníctvom súpravy UMPK, ktoré ich premieňajú na lacné inteligentné bomby. USA používajú spoločnú muníciu priameho útoku alebo JDAM už 25 rokov, vrátane rozsiahleho použitia na Blízkom východe. Čo ruským kĺzavým bombám chýba v presnosti v porovnaní s ich západnými náprotivkami, dopĺňajú výbušnou silou. Obsahujú toľko výbušnín, že aj takmer neúspešný útok bômb FAB zničí ukrajinské zákopy a bunkre.

 Ruský ‚útočný trojuholník‘ však nie je všeliekom na nedostatky v ruskej armáde, ako je strnulé velenie a kontrola, píše RUSI. Aj keď Rusko našlo účinný spôsob, ako spôsobiť Ukrajine ťažké straty, nenašlo úspešný recept na prelomenie obrany bez toho, aby samo utrpelo obrovské straty vo vybavení a personálu, dodáva inštitút.

Business Insider kladie otázku – musí sa NATO obávať útočného trojuholníka? Západní experti už tvrdia, že NATO by sa malo poučiť z ruskej leteckej kampane a vytvoriť si obrovské zásoby lacných kĺzavých bômb.

Na druhej strane má Rusko oproti Ukrajine určité výhody, ktoré sa nemusia vzťahovať na konflikt s NATO. Ruské lietadlá môžu teraz bezpečne odpáliť kĺzavé bomby zo vzdialenosti 60 míľ za frontovou líniou, pretože Ukrajine chýba silné letectvo a rakety vzduch-vzduch dlhého doletu. Vzdušné sily NATO sú oveľa silnejšie vo vzdušnom boji, vedia potlačiť nepriateľskú protivzdušnú obranu a útočiť na jednotky a zásobovacie línie./agentury/

X X X

 Trump nariadil zredukovať na zákonné minimum agentúru, ktorá financuje Rádio Slobodná Európa

Americký prezident Donald Trump nariadil zredukovať na zákonné minimum federálny úrad, ktorý okrem iného financuje činnosť staníc Rádio Slobodná Európa / Rádia Sloboda (RFE / RL), ktorá má sídlo v Prahe, či Hlas Európy. Informoval o tom Biely dom. Nie je zatiaľ jasné, aký to bude mať vplyv na činnosť týchto médií. Podľa agentúry Reuters však niektorí zamestnanci Hlasu Ameriky už dostali oznámenie, aby prestali chodiť do práce.

Vo svojom piatkovom rozhodnutí Trump nariadil viacerým agentúram vrátane Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá financuje spomínané stanice, aby obmedzili svoju činnosť „v najväčšom rozsahu dovolenkám platným zákonom“. Dokument spomína, že úrady majú obmedziť svoju činnosť len na rozsah požadovaný zákonom. Obmedzenie odôvodňuje redukciou federálneho úradníckeho aparátu.

Na ukončenie činnosti Hlasu Ameriky a v Prahe sídliaceho Rádia Slobodná Európa / Rádia Sloboda (RFE / RL) vyzval miliardár, sponzor Trumpovej prezidentskej kampane a prezidentov pobočník Elon Musk. Podľa neho sú tieto médiá „šialene ľavicové“. Trump sa v minulosti stretol s vedením stanice Hlas Ameriky. Po vstupe do funkcie vymenoval do čela stanice bývalú moderátorku Kari Lakeovú, ktorá je mu naklonená.

Lakeová tento týždeň tiež oznámila, že USAGM ukončuje zmluvy s trojicou najväčších medzinárodných agentúr – AP, Reuters a AFP. Podľa nej ide o nákladné výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Lakeová sa domnieva, že stanica by si mala sama pripravovať správy, keď „má rozpočet skoro jednu miliardu dolárov“. Je bežnou praxou, že aj veľké médiá využívajú služby tlačových agentúr, pretože im to uľahčuje prácu. Úsporu odhadla na 53 miliónov dolárov.

Vplyv nariadenia na médiá financované americkou vládou je zatiaľ nejasný. Viacerí zamestnanci stanice Hlasu Ameriky podľa dnešných informácií agentúry Reuters dostali oznámenie, aby nechodili do práce do ďalšieho rozhodnutia. Dostávať však budú zatiaľ plnú výšku platu a benefity./agentury/

X X X

 Zakladateľ Telegramu Pavel Durov dostal povolenie dočasne opustiť Francúzsko

 Zakladateľ Telegramu Pavel Durov dostal povolenie opustiť Francúzsko, kde čelí obvineniam z podpory nezákonných aktivít na svojej platforme.

Zakladateľovi Telegramu Pavlovi Durovovi úrady umožnili dočasne opustiť územie Francúzska, kde ho vlani zadržali pre obvinenia, že jeho komunikačná platforma umožňuje nezákonné aktivity, vrátane obchodu s drogami a terorizmu. Pre agentúru AFP to v sobotu uviedli viaceré informované zdroje.

Podľa jedného zo zdrojov Durov v sobotu ráno odišiel z Francúzska na základe povolenia úradov. Ďalší zdroj uviedol, že vyšetrujúci sudca mu povolil opustiť Francúzsko na „niekoľko týždňov“. Tretí zdroj tvrdí, že Durov odcestoval do Dubaja.

Hovorkyňa Telegramu sa k týmto informáciám odmietla vyjadriť s tým, že spoločnosť neskôr vydá oficiálne vyhlásenie.

Po kaucii päť miliónov eur ho podmienečne prepustili

Durova zadržali 24. augusta 2024, keď súkromným lietadlom priletel z Azerbajdžanu na letisko Le Bourget pri Paríži. Po štyroch dňoch ho z väzby podmienečne prepustili na kauciu päť miliónov eur. Má zakázané opustiť Francúzsko a musí sa dvakrát týždenne hlásiť na policajnej stanici. Vyšetrujúci sudca však pred niekoľkými dňami akceptoval Durovovu žiadosť o úpravu podmienok jeho dohľadu, uviedol informovaný zdroj.

Durov, svoje zatknutie spočiatku kritizoval, no neskôr oznámil kroky, ktoré viedli k zásadným zmenám v politike Telegramu. Spoločnosť začala aktívnejšie spolupracovať s vládami a posilnila moderovanie obsahu, aby si udržala globálnu dôveryhodnosť.

 Medzičasom 40-ročný Durov má občianstvo Ruska, Francúzska a Spojených arabských emirátov. Narodil sa v Rusku a v roku 2014 z krajiny odišiel, pretože podľa vlastných slov odmietol splniť požiadavky Kremľa na týkajúce sa sociálnej siete VKontakte, ktorú založil v roku 2006.

Jeho nová sociálna sieť Telegram sa po začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 stala hlavným zdrojom nefiltrovaného a často zavádzajúceho obsahu pochádzajúceho od oboch strán konfliktu, aktuality.sk

 X X X

 Putin chce zabiť Zelenského bez ohľadu na to, či Rusko mierovú dohodu podpíše alebo nie, myslí si britský profesor

Aj keď Rusko podpíše mierovú dohodu s Ukrajinou, Vladimir Putin bude stále odhodlaný zabiť ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského, upozornil britský profesor politológie Anthony Glees. Informuje o tom web The Mirror.

Ruský vládca sa tento týždeň ukázal vo vojenskej uniforme na veliteľstve v Kurskej oblasti, čím naznačil túžbu pokračovať v bojových akciách, hovorí emeritný profesor politológie, ekonómie a medzinárodných štúdií na Buckinghamskej univerzite. Poukázal aj na Putinovo vyhlásenie, že so stovkami ukrajinských vojakov zajatých v Kurskej oblasti bude zaobchádzať ako s „teroristami“, ktorých potenciálne uväzní na desaťročia, a nie ako s vojnovými zajatcami, ktorých možno vymeniť.Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Zelenského postoj v ostatných rokoch z neho pre zabijaka, ktorý bol členom KGB, urobil hlavný terč a tento stav bude pokračovať aj po uzavretí akejkoľvek dohody, povedal profesor Glees. „Akákoľvek dohoda, ktorú Putin prijme, nebude mať ani hodnotu papiera, na ktorom je napísaná. Z krátkodobého a strednodobého hľadiska však zastaví vraždenie,“ dodal britský profesor./agentury/

X X X

Uverili by ste, že vás fotka platobnej karty môže pripraviť o peniaze na účte? Pozrite sa, ako sa to robí

Podvodníci radi využívajú slabosť rodičov na svoje deti. Z offline sveta a igelitiek s peniazmi vyhodenými z okna sa presunuli na whatsapp a platbu účtov.

Podvodníci radi využívajú slabosť rodičov na svoje deti. Z offline sveta a igelitiek s peniazmi vyhodenými z okna sa presunuli na whatsapp a platbu účtov. Dokázali tak rozšíriť okruh podvedených ľudí aj na oveľa mladšie cieľovky. Odborníci hovoria o medziročnom náraste až o 3000 %.

„Ahoj mami, toto je moje nove cislo. Toto si mozes ulozit. Mozete mi poslat whatsapp.“ Aj vy ste už dostali takúto správu? Ak nie, patríte medzi menšinu. Tento typ podvodov s falošnou rodinou, alebo aj Fake family podvod, je totiž v posledných mesiacoch na radikálnom vzostupe.

Čísla hovoria jasne. V roku 2023 sa pokúsili kyber podvodníci takto obrať klientov Slovenskej sporiteľne iba o 13-tisíc eur. Vlani to bolo už 397 108 eur, čo je 3000-percentný medziročný nárast. A na prekonanie celého roka 2024 postačili prvé dva mesiace 2025. „Len v januári a februári sme identifikovali takéto podvody v hodnote až 436 222 eur,“ vysvetľuje Ján Adamovský, šéf bezpečnosti v Slovenskej sporiteľni. Ak by bol nárast takýto exponenciálny, za celý rok by išlo o pokus pripraviť klientov banky o viac ako 2,5 milióna eur. To by znamenalo ďalší 600-percentný medziročný nárast kyber kriminality pri tomto druhu podvodu.

„Našťastie, v mnohých prípadoch sa nám podarilo klientov ochrániť a podvodné pokusy sme zachytili. Aj napriek tomu ľuďom odporúčame, aby boli obozretní, keďže podvodníci sa stále zdokonaľujú a vylaďujú podvody, “ vysvetľuje Ján Adamovský.

„WhatsAppový čet, na ktorý podvodníci smerujú svoje obete, vyzerá naozaj veľmi seriózne. Dieťa požiada svojho rodiča, aby zaňho zaplatil účet, pretože sa mu pokazil telefón a nevie sa dostať k svojej bankovej aplikácii. Ak sa rodičovi zdá zvláštne, že si dieťa zmenilo telefónne číslo, napíše mu, že sa mu pokazil mobil a nefunguje displej. Takže si musel požičať náhradný, až kým nebude ten jeho opravený. Podvodník následne pošle rodičovi platobné údaje a požiada ho, aby spravil okamžitú platbu,“ vysvetlila sporiteľňa.

Doplnila, že ak rodič okamžitú platbu nevie zrealizovať, požiada ho podvodník o fotku platobnej karty, z ktorej si okamžite stiahne peniaze. Pomedzi to nezáväzne s rodičom konverzuje, pýta sa ho, čo robí, aby vyvolal dojem, že naozaj ide o jeho dieťa, priblížili odborníci.

Problém, na ktorý narazili banky, je podľa sporiteľne aj v tom, že podvodníci začali smerovať platby na slovenské bankové účty, čo vyzerá dôveryhodnejšie ako zahraničné účty, kam smerovali svoje obete ešte minulý rok. Slovenská sporiteľňa ľuďom odporučila si totožnosť dieťaťa v takýchto prípadoch preveriť a neposielať peniaze pre emočný nátlak dokým si rodič nie je istý, že ide skutočne o jeho dieťa./agentury/

X X X

 Rusko má už dosť izolácie: Do tejto krajiny by chcelo obnoviť priame lety

Ruskí vyjednávači požiadali svojich amerických kolegov, aby zvážili zrušenie zákazu ruských lietadiel v americkom vzdušnom priestore a obnovenie priamych letov medzi Ruskom a USA. Informovalo o tom ruské ministerstvo zahraničných vecí.

 Žiadosť bola predložená počas bilaterálneho stretnutia v tureckom Istanbule, kde obe krajiny rokovali o svojich diplomatických misiách, píše CNN. Podľa ruského vyhlásenia sa diskusia zamerala „na hľadanie spôsobov, ako prekonať početné prekážky zdedené po predchádzajúcich amerických administratívach.“

„Osobitný dôraz bol kladený na potrebu praktických výsledkov, ktoré by vytvorili podmienky na zlepšenie bilaterálnych vzťahov v záujme obyvateľov oboch krajín. Konkrétne bola americkej strane predložená žiadosť o zváženie možnosti obnovy priameho leteckého spojenia,“ uviedlo ministerstvo vo svojom vyhlásení.

 Spojené štáty a ich spojenci – vrátane Kanady a krajín Európskej únie – zakázali ruským lietadlám vstup do svojho vzdušného priestoru krátko po tom, ako Moskva vo februári 2022 spustila nevyprovokovanú inváziu na Ukrajinu.

Rusko následne prijalo odvetné opatrenia a uzavrelo svoj vzdušný priestor pre desiatky krajín, hoci väčšina západných aerolínií už v tom čase prestala lietať nad Ruskom.

Americká strana po stretnutí v Istanbule uviedla, že rokovania boli „konštruktívne,“ avšak vo vyhlásení nepadla konkrétna zmienka o ruskej žiadosti o obnovenie leteckého spojenia./agentury/

X X X

Donald Trump podpísal zákon zabraňujúci shutdownu, vláda zostáva financovaná

 Americký Senát schválil zákon o financovaní vlády, ktorý znižuje výdavky mimo obrany o 13 miliárd dolárov a zvyšuje obranné výdavky o 6 miliárd dolárov.

Americký prezident Donald Trump podpísal v sobotu zákon o financovaní vlády do konca septembra. Odvrátil tak tzv. shutdown, ktorý by ochromil činnosť vládnych úradov a spôsobil dočasné zastavenie vyplácania miezd státisícom štátnych zamestnancov. Oznámil to Harrison Fields z tlačového oddelenia Bieleho domu, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Legislatíva do veľkej miery zachováva financovanie vlády tak, ako to stanovila už administratíva predošlého prezidenta Joea Bidena, obsahuje však niekoľko zmien. Oproti predošlému roku napríklad znižuje výdavky na iné účely ako obranu o približne 13 miliárd dolárov (11,91 mld. eur), zatiaľ čo výdavky na obranu zvyšuje o približne šesť miliárd dolárov (5,50 mld. eur). Ako však píše AP ide o marginálne zmeny vzhľadom na celkový rozpočet vo výške takmer 1,7 bilióna dolárov.

Americký Senát schválil v piatok návrh tohto zákona pomerom hlasov 54:46. Republikánom pomohlo pri jeho prijatí aj viacero demokratov, ktorí sa síce sporili o škrty týkajúce sa zdravotnej starostlivosti či bývania, no napokon dospeli k názoru, že shutdown by bol ešte horší.

Líder demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer napríklad tvrdil, že prípadný shutdown by dal Trumpovej administratíve možnosť označiť za nepotrebné celé vládne agentúry či programy. Legislatívu už predtým odobrila aj Snemovňa reprezentantov, aktuality.sk

X X X

 Olaf Scholz vyzýva na spravodlivý mier, Európa zvažuje nové sankcie voči Rusku

 Olaf Scholz vyzval Rusko na spravodlivý mier po troch rokoch vojny na Ukrajine, podporu Ukrajine deklarovali aj európski lídri na summite v Londýne.

Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzval Rusko, aby sa po troch rokoch vojny na Ukrajine konečne usilovalo o dosiahnutie spravodlivého mieru. Podobne sa po sobotňajšom virtuálnom summite zhruba 30 európskych lídrov v Londýne vyjadril aj holandský premiér Dick Schoof, podľa ktorého je nevyhnutné na Moskvu ďalej vyvíjať tlak, aby pristúpila k prímeriu. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP.

 „Je teraz na Rusku, aby prestalo so svojimi každodennými útokmi na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru a konečne sa vydalo na cestu trvalého a spravodlivého mieru,“ uviedol Scholz po zmienenom londýnskom summite tzv. koalície ochotných, ktorý zvolal britský premiér Keir Starmer.

Holandský premiér Schoof po virtuálnom stretnutí na platforme X napísal, že „teraz je dôležité pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Rusko, aby pristúpilo k rokovaciemu stolu“.

Medzi európskymi lídrami, ktorí sa na summite zúčastnili, panovala podľa jeho slov „široká zhoda“ čo sa týka pokračovania vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny. Návrhy na prímerie zo strany USA a Ukrajiny označil za nádejné a varoval, že Európa naďalej pokračuje v príprave nových protiruských sankcií, píše AFP.

Na summite sa zúčastnila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Podľa vyhlásenia talianskej vlády na schôdze deklarovala, že Rím má v úmysle pokračovať v spolupráci s európskymi a západnými partnermi vrátane Spojených štátov v úsilí definovať dôveryhodné a účinné bezpečnostné záruky Kyjevu. Dodala však, že nepočíta s účasťou Talianska v potenciálnych budúcich zahraničných mierových jednotiek na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

 Trump podpísal zákon zabraňujúci shutdownu, vláda zostáva financovaná

 Americký Senát schválil zákon o financovaní vlády, ktorý znižuje výdavky mimo obrany o 13 miliárd dolárov a zvyšuje obranné výdavky o 6 miliárd dolárov.

Americký prezident Donald Trump podpísal v sobotu zákon o financovaní vlády do konca septembra. Odvrátil tak tzv. shutdown, ktorý by ochromil činnosť vládnych úradov a spôsobil dočasné zastavenie vyplácania miezd státisícom štátnych zamestnancov. Oznámil to Harrison Fields z tlačového oddelenia Bieleho domu, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

Legislatíva do veľkej miery zachováva financovanie vlády tak, ako to stanovila už administratíva predošlého prezidenta Joea Bidena, obsahuje však niekoľko zmien. Oproti predošlému roku napríklad znižuje výdavky na iné účely ako obranu o približne 13 miliárd dolárov (11,91 mld. eur), zatiaľ čo výdavky na obranu zvyšuje o približne šesť miliárd dolárov (5,50 mld. eur). Ako však píše AP ide o marginálne zmeny vzhľadom na celkový rozpočet vo výške takmer 1,7 bilióna dolárov.

Americký Senát schválil v piatok návrh tohto zákona pomerom hlasov 54:46. Republikánom pomohlo pri jeho prijatí aj viacero demokratov, ktorí sa síce sporili o škrty týkajúce sa zdravotnej starostlivosti či bývania, no napokon dospeli k názoru, že shutdown by bol ešte horší.

Líder demokratickej menšiny v Senáte Chuck Schumer napríklad tvrdil, že prípadný shutdown by dal Trumpovej administratíve možnosť označiť za nepotrebné celé vládne agentúry či programy. Legislatívu už predtým odobrila aj Snemovňa reprezentantov, aktuality.sk

X X X

 Moskva hlási ďalší postup: Dve obce v Kurskej oblasti opäť pod ruskou kontrolou

 Ruské sily dobyli dve obce v Kurskej oblasti, kde pokračujú boje s ukrajinskými jednotkami.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu vyhlásilo, že jeho sily dobyli dve ďalšie obce v ruskej Kurskej oblasti, z ktorej postupne vytláčajú ukrajinské jednotky. Obe strany konfliktu zároveň v noci podnikli dronové útoky. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

Moskva tvrdí, že dobyla obce Zaolešanka a Rubanščina, severne a západne od Sudže, najväčšieho mesta v Kurskej oblasti, ktoré sa dostalo pod kontrolu Ukrajincov od prekvapivej augustovej ofenzívy. Rusko vo štvrtok uviedlo, že nad mestom už prevzalo kontrolu.

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyzval ukrajinské jednotky bojujúce v Kurskej oblasti, aby sa vzdali. Uviedol to krátko po tom, čo mu jeho americký náprotivok Donald Trump adresoval výzvu, aby ušetril životy obkľúčených ukrajinských vojakov. Ukrajinská armáda však tvrdenia o obkľúčení svojich jednotiek poprela

Obidve strany konfliktu podnikli dronové útoky počas noci

Počas noci obe strany útočili aj dronmi. Rusko tvrdí, že zneškodnilo 126 ukrajinských dronov v pohraničných oblastiach a nad Volgogradskou a Voronežskou oblasťou na juhu krajiny.

Kyjev uviedol, že zneškodnil 130 ruských bezpilotných lietadiel naprieč Ukrajinou. Rusko tiež zaútočilo dvomi balistickými raketami. Pri piatkovom útoku ruská raketa zasiahla obytnú budovu v ukrajinskej Dnipropetrovskej oblasti, zranilo sa pri ňom 14 ľudí vrátane dvoch detí, aktuality.sk

X X X

 Trump povedal, že pri sľuboch ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín, bol „trochu sarkastický“

Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že bol „trochu sarkastický“, keď ešte počas predvolebnej kampane opakovane tvrdil, že bude mať rusko-ukrajinskú vojnu vyriešenú do 24 hodín, a to dokonca ešte pred svojím nástupom do úradu. TASR informuje podľa agentúry AFP.

 Trump dostal otázku o týchto svojich opakovaných vyhláseniach počas rozhovoru pre televízny program Full Measure v čase, keď sa jeho administratíva stále pokúša sprostredkovať riešenie konfliktu na Ukrajine, a to aj 54 dní od nástupu na výkon jeho druhého funkčného obdobia.

„No, bol som trochu sarkastický, keď som to povedal,“ povedal Trump v ukážke zverejnenej pred nedeľným odvysielaním epizódy. „Čo mám skutočne na mysli, je to, že by som to chcel vyriešiť a myslím, že budem úspešný,“ dodal.

 Podľa agentúry AP ide zo strany Trumpa, ktorý má za sebou dlhú históriu prehnaných tvrdení, o zriedkavé priznanie.

Trump v máji 2023 vyhlásil: „Umierajú, Rusi aj Ukrajinci. Chcem, aby prestali umierať. A urobím to – budem to mať hotové do 24 hodín.“

 „Vyriešim to skôr, než sa vôbec stanem prezidentom,“ povedal Trump počas septembrovej debaty s vtedajšou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Tieto tvrdenia vtedy ešte republikánsky kandidát na prezidenta USA zopakoval viackrát počas svojej kampane, pripomína AP.

V rozhovore tiež položili Trumpovi otázku, aký bude plán, keby ruský prezident Vladimir Putin nesúhlasil s dočasným prímerím v bojoch na Ukrajine, ktoré navrhujú Spojené štáty.

„(Boli by to) zlé správy pre tento svet, pretože umiera toľko ľudí,“ odpovedal Trump.

„Ale myslím si, že bude súhlasiť. Naozaj. Myslím si, že ho poznám veľmi dobre a myslím si, že bude súhlasiť,“ cituje AP./agentury/

X X X

Tajný príbeh nového sýrskeho vodcu Ahmada Šaru (reportáž Financial Times)

 Má muž, ktorý bol kedysi známy ako Abú Muhammad al-Džawlání, v úmysle umierniť sa, alebo je to brutálny despota?

Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times.

Raya Jalabi je korešpondentkou FT na Blízkom východe.

Od chvíle, keď sa Ahmad Šara naposledy natlačil do úzkeho výťahu, ktorým sa vyviezol do bytu svojich rodičov na desiatom poschodí, uplynulo viac ako desať rokov. Panelák v sovietskom štýle sa od čias, keď ho videl naposledy, veľmi nezmenil.

Stále mal výhľad na rad rovnakých betónových budov a na burinou zarastené plochy, ktoré ich oddeľovali. Chodby mali rovnaký odtieň sivobielej, ako keď bol chlapec, hoci po rokoch občianskych nepokojov a hospodárskej krízy sa na nich prejavovali známky opotrebovania.

Domov sa vrátil bez kamier

Šara dorazil do Damasku pred niekoľkými hodinami. Dobyvateľ, ktorý viedol povstaleckú armádu do hlavného mesta už obsadeného jeho spojencami. Sily verné sýrskemu diktátorovi Bašárovi al-Asadovi sa zoči-voči ich náporu rozplynuli a nechali Šara, aby v mrazivé nedeľné ráno v decembri 2024 nekrvavým krokom dokráčal k moci.

Po príchode na miesto sa Šara najprv zastavil na trávnatom pahorku, kde sa poklonil Bohu. Keď sklonil čelo k zemi, spoza opasku mu trčala zbraň. Tento okamih zachytil film, ktorý sa šíril po celej Sýrii, a potvrdil, že Damask padol. Potom sa Šara v sprievode kamier vydal do historickej umajjovskej mešity, aby oznámil, že po štrnástich rokoch vojny sa Asadova éra konečne skončila.

 Tieto víťazné okamihy boli určené pre verejnosť. Šarova cesta cez mesto do starého bytu v štvrti Mezzeh však taká nebola. Domov sa vrátil bez kamier a bez väčšieho sprievodu, len s niekoľkými ochrankármi. V tom čase už mnohí obyvatelia hlavného mesta utiekli do relatívneho bezpečia na pobreží. Ostatní sa však v zhone balili, pretože mesto zaplavili ozbrojení muži v blatom postriekaných autách.

Šara vystúpil z výťahu vo vojenskej zelenej a zaklopal na vchodové dvere bytu. Rodina Sulejmanovcov sa doň nasťahovala len nedávno po tom, čo im ho pridelil Asadov režim. Teraz hádzali veci do škatúľ a tašiek a snažili sa čo najrýchlejšie odísť.

Boli prekvapení, keď uvideli muža, ktorý sa stal faktickým vodcom Sýrie.

Veliteľ, šejk, brat a dobyvateľ

„Šara ich oslovil miernym tónom: ‚Neponáhľajte sa. Máte čas. Ale toto je dom mojej rodiny a máme naň veľa spomienok, takže by sme ho chceli hneď naspäť,‘“ povedal Šarov spolupracovník, ktorého výpoveď neskôr potvrdil aj jeden zo susedov. Šara nezvýšil hlas a „dal im dosť času, aby sa zbalili a odišli,“ tvrdí sused.

Nábožensky zmiešaná štvrť Mezzeh, v ktorej žije vyššia stredná trieda, zohrala v Šarovom detstve dôležitú úlohu. Ako chlapec tu hrával futbal, popoludní pracoval v rodinnom obchode s potravinami a s otcom, matkou a so šiestimi súrodencami donekonečna debatoval o politike. Tam sa tiež dozvedeli, že zanechal štúdium a išiel bojovať proti americkej invázii do Iraku v roku 2003. Kým sa vrátil, jeho rodina ho už dávno považovala za mŕtveho.

 Keď sa Šara tento rok oficiálne vyhlásil za prezidenta novej Sýrie, bolo to vyvrcholenie cesty, ktorá ho viedla z väzenských ciel v irackom Abú Ghraíbe do hôr severozápadnej Sýrie. Za tie roky vystupoval pod viacerými prezývkami a titulmi – veliteľ, šejk, brat. Donedávna sa označoval ako al-Fatih Abu Muhammad al-Džawlání.

Tento pseudonym odrážal pôvod jeho rodiny, ako aj jeho ambície. Al-Fatih znamená „dobyvateľ“. Islamistická povstalecká skupina, ktorú vedie od roku 2011, a ktorá bola kedysi pobočkou al-Káidy, bola známa ako Nusra, než sa umiernila a stala sa Haját Tahrír aš-Šám alebo HTS.

Anonymita mu umožnila prežiť

To znamená, že väčšinu posledných dvoch desaťročí pôsobil Šara v relatívnej anonymite. Sýrske spravodajské služby si ešte v roku 2016 neboli isté jeho skutočným menom. V tom istom roku Šara prvýkrát verejne odhalil svoju tvár.

Až donedávna poskytol len jeden podrobný rozhovor, ktorý sa dotýkal jeho minulosti. Ostatné sa zameriavali takmer výlučne na jeho budúcnosť. Šara nereagoval na moje početné žiadosti o rozhovor, ale tých pár ľudí, ktorým sa ho podarilo opýtať sa na jeho pôvod, dostalo stručné alebo zámerne vyhýbavé odpovede.

 Podľa viac ako 30 ľudí, s ktorými som hovorila kvôli tomuto článku, vrátane súčasných vládnych predstaviteľov, miestnych a západných spravodajských dôstojníkov, bývalých bojovníkov, diplomatov, priateľov a susedov, to nie je náhoda.

 Ich výpovede, ako aj nájdené spravodajské dokumenty a korešpondencia medzi džihádistami rozprávajú príbeh muža, ktorý si je veľmi dobre vedomý toho, že by sa mohlo zdať, že jeho minulosť je v rozpore s ideológiou jeho povstaleckého hnutia.

Čím hlbšie sa človek dostáva do Šarovej minulosti, tým je jasnejšie, že táto precízne riadená anonymita mu umožnila nielen prežiť viac ako dve desaťročia islamistickej militantnosti. Pomohla mu poraziť Asada. A môže rozhodnúť o tom, či sa mu podarí udržať sa pri moci, keď nadšenie z veľkolepého víťazstva vyprchá.

Rodina siaha až k Mohamedovi

Ahmad Husajn aš-Šar‘ sa narodil v októbri 1982 v Saudskej Arábii, kde strávil prvých sedem rokov svojho života. Na vzácnej fotografii z detstva, ktorá sa našla v spise zostavenom Asadovými spravodajskými službami, má Šara rovnaký neusmievavý, záhadný výraz, aký často vidíme aj dnes.

Jeho rodina pochádza z oblasti Fiq na území dnešných Golanských výšin okupovaných Izraelom. Pôvodne to boli feudáli a vlastníci pôdy, ktorí podľa rodinných legiend mohli vysledovať svoj pôvod až k prorokovi Mohamedovi. Šarov starý otec bol známy obchodník, ktorý sa zúčastnil na ozbrojenom povstaní proti francúzskym koloniálnym silám v južnej Sýrii.

 Šarov otec Husajn išiel v stopách svojho otca a protestoval proti uchopeniu moci stranou Baas, keď ešte študoval na strednej škole. Husajna uväznili a nakoniec ho vyhostili do Iraku, kde navštevoval univerzitu. Keď sa o niekoľko rokov neskôr vrátil do Sýrie, izraelské sily vyhnali rodinu z Fiqu, čo prinútilo Šarovcov žiť skromnejšie.

Hoci bol Husajn odporcom dynastie Asadovcov, uvedomil si, že to, či sa mu podarí zostať v Sýrii, závisí od toho, či zmierni svoje verejné kritické postoje. Zamestnal sa v štátnych službách a zapojil sa do miestnej politiky, ale jeho minulosť mu bránila v napredovaní.

Na istý čas presťahoval svoju mladú rodinu do Saudskej Arábie, kde desať rokov pracoval na ministerstve ropného priemyslu. Vydal niekoľko kníh o ropných ekonomikách Perzského zálivu, ako aj polemiky pre regionálne noviny.

Zbožnejší ako kamaráti

Po tom, ako sa presťahovali späť do Damasku, Šarovi rodičia často pripomínali svojim piatim chlapcom a dvom dievčatám, že ako od detí vládneho úradníka sa od nich očakáva, že budú vzorom disciplíny.

Podľa susedov a kamarátov z detstva Šara a jeho súrodenci tieto vysoké očakávania väčšinou splnili. Starí priatelia a susedia si spomínajú, že Šara bol vysoký a štíhly, mimoriadne bystrý a jemný. Tieto vlastnosti sa mu pripisujú dodnes.

Napriek tomu, že jeho rodina nebola zvlášť nábožensky založená, Šara bol známy aj tým, že bol zbožnejší ako jeho kamaráti. „Všetci sme sa modlili, ale on si dával záležať na tom, aby sa chodil modliť do mešity,“ povedal mi jeden z jeho kamarátov z detstva. Šarovi známi ma požiadali, aby som nepoužívala ich mená.

 „Naši rodičia boli veľmi šťastní, že máme veriaceho priateľa. Vždy hovorili, že Ahmedova myseľ je vyspelejšia ako jeho vek, a dúfali, že sa to prenesie aj na nás.“

Vyrozprával príbeh o tom, ako sa raz Šara ako tínedžer snažil pomôcť svojmu spurnému kamarátovi, ktorý „sa tak trochu dostával do problémov a nemal veľký vzťah k Bohu“. Šara sa snažil presvedčiť priateľa, aby išiel na Umru, menšiu z dvoch moslimských pútí v Saudskej Arábii, „mysliac si, že by to mohlo pomôcť“.

 Keď priateľ súhlasil, Šara vyzbieral peniaze potrebné na cestu. Viacerí ľudia, ktorí Šaru poznali, potom zdôraznili, že jeho vzťah k náboženstvu nebol ani zďaleka extrémny. Dokonca navštevoval miestnu mešitu Šafi’i, ktorej dávali chlapci zo susedstva prednosť, pretože tamojší imám nebol taký prísny ako ostatní.

Keď sa však Šara blížil k dospelosti, svet okolo neho sa zmenil. Mal takmer 18 rokov, keď sa začala druhá palestínska intifáda. Potom prišiel 11. september a takzvaná americká vojna proti terorizmu. Tieto udalosti viedli k politickému prebudeniu mnohých mladých ľudí v regióne, ale najmä v Sýrii, kde idealistickí a nepokojní mladí muži ako Šara zúfalo hľadali nejaký cieľ.

S dlhšou bradou odišiel bojovať do Iraku

Asi dva týždne predtým, ako v marci 2003 začali na Bagdad padať bomby, sa Šara vydal smerom k radu nenápadne vyzerajúcich autobusov v Damasku. Stáli v rade oproti americkej ambasáde, pred jeho miestnou mešitou na damašskej prehliadkovej ploche už niekoľko týždňov. Plnili sa dobrovoľníkmi z celého arabského sveta, ktorí smerovali do Iraku, aby sa chopili zbraní proti koalícii vedenej Spojenými štátmi.

Šara, ktorý mal v tom čase 20 rokov, sa rozhodol pridať sa k nim. Nastúpil obklopený ďalšími nádejnými budúcimi bojovníkmi, a v priebehu niekoľkých hodín prešiel púšťou do krajiny, kde strávil väčšinu nasledujúcich ôsmich rokov. „V noci zmizol a už sme ho nikdy nevideli,“ spomína jeho priateľ z detstva.

 Šara sa dostal pod vplyv staršieho priateľa v mešite, ktorý bol sám ovplyvnený radikálnymi kazateľmi, ktorých vplyv rástol s tým, ako Washington tlačil na inváziu. Približne v tom istom čase sa bývalý vodca Hamasu Chálid Mešál a niekoľko ďalších predstaviteľov presťahovalo do Damasku a začalo navštevovať tú istú mešitu, čo podľa ľudí, ktorí tam v tom čase žili, do nej vnieslo tvrdšiu islamistickú líniu.

Viacerí z nich tvrdili, že pred odchodom začal Šara nosiť džalabíju – voľný odev s dĺžkou po členky, ktorý tradične nosia muži vo vidieckych oblastiach – a že mu narástla dlhšia brada. Oboje mohlo byť znakom rastúceho záujmu o salafizmus, fundamentalistické hnutie obrody v rámci sunnitského islamu.

Chcel pochopiť totálnu vojnu

Po prekročení hraníc regrútov privítali irackí vojaci verní Saddámovi Husajnovi, ktorí im poskytli niekoľkodňový výcvik so zbraňami. V čase pádu Bagdadu ešte stále cvičili. Sýrski regrúti boli šokovaní, keď videli Iračanov oslavovať Saddámov pád, tvrdí Hossam Jazmati, sýrsky expert na džihádizmus, ktorý predpokladá, že pre Sýrčanov, ktorí išli brániť Iračanov, musela byť konfrontácia s takýmto nadšením mätúca.

Šara sa krátko nato vrátil do Damasku, ale podľa dokumentov sýrskej tajnej služby už nebol doma v Mezzeh vítaný, pretože sa pohádal so svojím otcom. Namiesto toho sa dostal do islamistických kruhov, práve keď sa iracké povstanie začalo meniť z baasistického odporu na džihádizmus.

 Keď sa nakoniec v roku 2005 vrátil do Iraku, pripojil sa k salafistickej džihádistickej organizácii, ktorá sa nakoniec spojila s al-Káidou. Šara neskôr vysvetlil, že chcel pochopiť „totálnu vojnu“, pretože ponaučenie z nej by mohol jedného dňa priniesť späť do Sýrie.

Mnohí z tých, ktorí poznali Šaru v Iraku, odvtedy zomreli, zmizli, alebo sa stali príliš lojálnymi na to, aby o jeho minulosti hovorili bez jeho súhlasu. O svojom pôsobení tam a v al-Káide hovoril len veľmi zriedkavo. Pravdepodobne preto, že pre potenciálnych západných spojencov je to najkontroverznejšia časť jeho minulosti.

Prešiel najznámejšími väznicami

Počas podcastového rozhovoru začiatkom februára sa Rory Stewart, bývalý britský diplomat, ktorý podporoval inváziu do Iraku a pracoval pre tamojšiu dočasnú koaličnú dočasnú vládu, opýtal Šaru na toto obdobie. Ten sa tvrdohlavo vyhýbal odpovedi, a tak Stewart iba poznamenal, aké je „zvláštne“, že sa stretávajú, keďže kedysi boli protivníkmi.

V tom čase sa rodiace povstanie zameralo na predstaviteľov OSN, zahraničné veľvyslanectvá a irackých úradníkov. Desiatky civilistov boli zabité a zranené. Povstalci začali útočiť aj na kostoly a šiitské moslimské modlitebne. Šara trval na tom, že sa nikdy nezúčastnil na akciách, ktoré by ublížili civilistom v Iraku. Odborníci a ľudia, ktorí ho poznajú, však naznačujú, že je to nepravdepodobné.

Len niekoľko mesiacov po jeho druhej misii v Iraku si ho vybrali americké sily. Šara, ktorý používal falošnú identitu, prešiel testom dialektu, ktorý používajú irackí a americkí vyšetrovatelia na vyčlenenie zahraničných džihádistov.

Potom strávil takmer šesť rokov v najznámejších väzniciach krajiny vrátane Abú Ghrajbu a Camp Bucca. Bucca je dnes známa tým, že v nej vyrástla generácia vplyvných džihádistov, najmä budúcich vodcov Islamského štátu vrátane Abú Bakra al-Bagdádího.

Vo väzení bol bezvýznamný

Keď sa Šara dostal do väzenského systému, bol v džihádistickej hierarchii relatívne nízko. „Bol bezvýznamnou postavou,“ povedal James Jeffrey, ktorý pôsobil ako veľvyslanec Spojených štátov v Iraku predtým, ako sa v rokoch 2018 až 2020 stal osobitným americkým vyslancom pre Sýriu.

„Mali sme tisíce takýchto ľudí.“ V zajatí ho odhalili Američania. „Neustále vás vypočúvajú. Budete počuť a uvidíte, ako s vami zaobchádzajú. Uvidíte ich metódy. Budete ich študovať,“ povedal Jeffrey o amerických vojakoch. „Bola to zásadná skúsenosť.“

 Šara sa tiež ponoril do sveta radikálnych islamistov, ktorému vládne nekonečné zdokonaľovanie pozícií a debatovanie o plánoch. Vďaka tomu sa mu podarilo dostať sa do blízkosti vysokých predstaviteľov al-Kájdy.

Jeden zo spoluväzňov, ktorý bol v al-Káide, neskôr o Šarovom pobyte vo väzení napísal, že „veľa čítal a študoval“, ale bol veľmi tichý. Čoskoro začal agresívne lobovať za ich expanziu do Sýrie.

Namiesto sto mužov dostal šiestich

Uprostred augustovej noci v roku 2011 sa Šara spolu s ďalšími šiestimi členmi al-Káidy prešmykli cez hranice z Iraku do Sýrie. Muži dbali na svoj vzhľad, úhľadne si zastrihli brady, aby sa vyhli odhaleniu. Potom si na hruď pripevnili výbušniny pre prípad, že by sa ich únik nepodaril.

Bol dusný večer počas posvätného mesiaca Ramadán, ale muži sa zakrádali púšťou, cez ploty a zákopy, ktorými bola hranica posiata. Boli odhodlaní pomôcť formovať budúcnosť Sýrie. Šaru pred niekoľkými mesiacmi prepustili z väzenia. Prečo a ako presne, nebolo nikdy jasné.

 Protesty v Sýrii, ktoré v tom čase inšpirovala Arabská jar, boli prevažne mierne. Šara, povzbudený kontaktmi, ktoré nadviazal vo väzbe, poslal Baghdádímu list, v ktorom predstavil svoju radikálnejšiu víziu Sýrie. Napriek tomu, že niektorí členovia Baghdádího úzkeho kruhu Šara neschvaľovali, bol v tom čase jedným z mála Sýrčanov v organizácii.

Šara požiadal o sto mužov a dostatok peňazí, aby mohol začať rozširovať hnutie. Pripojilo sa k nemu len šesť z nich vrátane dvoch Sýrčanov. Aspoň to tvrdil. Baghdádí mu poskytoval 50- až 60-tisíc dolárov mesačne asi šesť alebo sedem mesiacov. Títo dvaja mali od začiatku vzťah plný sporov. Za dva roky sa premenil na totálnu vojnu.

Odsudzoval Baghdádího brutalitu

Baghdádí zomrel v roku 2019, keď sa sám odpálil v samovražednej veste, keď sa ho americké špeciálne jednotky pokúšali zajať. Šara svojho bývalého patróna neustále označoval za neskúseného a nevýrazného a dlhodobo odsudzoval jeho brutalitu.

Hoci to dnes môže znieť ako pohodlné tvrdenie, listy, ktoré som získala, a ktoré napísali operatívci Islamského štátu už v roku 2013, zrejme potvrdzujú myšlienku, že medzi Šarom a Baghdádím boli značné ideologické rozdiely.

 Napriek tomu Šara vedel, že na úspech potrebuje Baghdádího financie a sieť. Vo svojich začiatkoch nebola Šarova sedemčlenná skupina schopná v Damasku efektívne verbovať. Potom sa rozšírila do hôr severozápadnej provincie Idlib, ktorá je považovaná za jednu z najkonzervatívnejších častí Sýrie.

 Šarovo sebavedomie mužov inšpirovalo a začali sa k ním pridávať. O rok neskôr sa jeho sila rozrástla na približne päťtisíc mužov. Peniaze od Baghdádího pomáhali platiť mzdy a nakupovať druhotriedne zbrane.

V januári 2012 Šara v osemminútovej zvukovej nahrávke oznámil, že jeho skupina sa bude volať Džabhát al-Nusra li-Ahl al-Šám – arabsky „podporný front pre víťazstvo ľudu Levantu“. Al-Káida sa v nahrávke vôbec nespomína. Išlo o premyslený krok, ktorý mal zabrániť tomu, aby si znepriatelila sýrsku verejnosť, ktorá je voči islamistom opatrná.

Volali sme ich duchovia

Pred koncom roka Šara opustil Damask a ženu, s ktorou sa tam tajne oženil, a pendloval medzi rôznymi územiami, ktoré ovládala Nusra v severnej Sýrii. Viacerí ľudia, ktorí ho v tom čase poznali, uviedli, že bol veľmi disciplinovaný, držal sa pri zemi a mal prehľad o detailoch na bojisku.Nusra si okamžite získala povesť najefektívnejšej, najdisciplinovanejšej a najskúsenejšej bojovej sily v mozaike sýrskych povstaleckých skupín.

Bola tiež zodpovedná za niektoré z najodvážnejších a najbrutálnejších útokov proti režimovým silám. Pomáhala získavať regrútov tým, že mnohé zo svojich operácií natáčala. „Nikto z nás nebol profesionálny bojovník a nie vždy sme vedeli, čo robíme,“ povedal mi jeden z bývalých veliteľov Slobodnej sýrskej armády (FSA) v severnej Sýrii približne v tom čase. „Takže keď sme sa delili o frontovú líniu s chlapcami z Nusry, prišli, prevzali operáciu, bezchybne ju vykonali a potom opäť zmizli. Volali sme ich ‚duchovia.‘“

 Washington čoskoro klasifikoval Nusru ako zahraničnú teroristickú organizáciu, ktorá v prvom roku svojho pôsobenia uskutočnila údajne 600 útokov. Bolo medzi nimi najmenej 40 samovražedných bombových útokov, ako aj útoky pomocou improvizovaných výbušných zariadení nastražených v centrách miest, pri ktorých zahynuli civilisti. Regionálne spravodajské agentúry v tom čase tiež pripísali Nusre desiatky útokov na civilistov.

Keď skupina nakoniec svoje operácie zdokonalila a zamerala sa prevažne na vojenské ciele, bolo to preto, že Šara začal považovať techniky al-Káidy za toxické pre mnohých moslimov. „Snažili sa vybudovať si základňu, preto neboli voči ľuďom príliš agresívni,“ povedal novinár z Idlibu, jeden z mála, ktorí sa dlhodobo venovali Šarovi. Dodal, že skupina sa spočiatku nesnažila zaviesť pravidlá obliekania a správania sa v oblastiach, ktoré prevzala. Veliteľ FSA, ktorý bojoval po boku skupiny, vysvetlil, že „sa snažili skôr ovplyvňovať, než vynucovať“.

Prisahal vernosť al-Káide

Pretrvávajúcim problémom Nusry bol rozkol medzi Šarom a Baghdádím, ktorý sa prehĺbil v súvislosti s celým radom otázok. Baghdádího svetonázor bol založený na odstránení sekulárnych štátov, ktoré by nahradil islamský štát alebo kalifát.

Šara potreboval, aby sa zdalo, že sa drží tohto svetonázoru, aby si udržal vplyv na zahraničných bojovníkov v hnutí Nusra. Vedel však aj to, že Baghdádího metódy nemožno v Sýrii odkopírovať, pretože tamojší všeobecný odpor voči Asadovi bol umiernenejší.

Oficiálny rozchod nastal v roku 2013 po tom, ako Baghdádí oznámil plán spojiť svoju skupinu s Nusrou. Tento krok nekonzultoval so Šarovou skupinou, a ten sa od neho rýchlo dištancoval. Aby si však zachoval svoju legitimitu a udržal si armádu stúpencov, z ktorých mnohí bojovali za islamský kalifát, a nie nevyhnutne za slobodnú Sýriu, Šara prisľúbil vernosť vyššej autorite, al-Káide.

  Šara povedal Jeromovi Drevonovi, odborníkovi na džihádizmus a jednému z autorov pripravovanej knihy o HTS, že „nemal inú možnosť… aby nestratil svojich mužov“, čo uznávajú aj Šárovi odporcovia.

Baghdádí rozpútal mesianistickú kampaň násilia, vďaka ktorej Nusra vyzerala len umiernenejšie, zaviedol prísne pravidlá obliekania a tresty za drobné priestupky, čím sa život ľudí v regiónoch kontrolovaných jeho skupinou stal neznesiteľným. Najzarytejší Šarovi bojovníci, ktorých prilákal Baghdádího kalifát, začali opúšťať Nusru a obe skupiny medzi sebou tvrdo bojovali.

To prinútilo Šaru prispôsobiť sa a začať premýšľať o úlohe, ktorú by jeho skupina mala zohrávať mimo bojiska. V priebehu nasledujúceho roka obnovil rady Nusry a pokúsil sa skupinu ešte viac priblížiť miestnym obyvateľom. To znamenalo všetko od zásobovania pekární palivom až po distribúciu hračiek.

Desať miliónov za jeho hlavu

Podľa mnohých civilistov z Idlibu, konkurenčných povstaleckých frakcií a pracovníkov mimovládnych organizácií však prienik Nusry do vládnutia nebol práve mierny. Zahraniční džihádisti skupiny často zaobchádzali s miestnymi obyvateľmi prísnejšie ako so Sýrčanmi, čo vyvolávalo všeobecný strach. Utláčali menšinové obyvateľstvo, ktoré žije na severe Sýrie.

Jednotky Nusry, najmä tvrdí zahraniční bojovníci, prenasledovali kresťanské a drúzske komunity, ktoré už nesmeli vykonávať náboženské obrady na verejnosti, bola im vyvlastnená pôda a v niektorých prípadoch boli nútené konvertovať na islam alebo ich vyvraždili. Pracovníkov mimovládnych organizácií prenasledovali a zadržiavali ako zahraničných špiónov.

 Na ženy a dievčatá bol vyvíjaný nátlak, aby sa obliekali konzervatívnejšie, a niektoré z nich museli opustiť svoje zamestnania ako lekárky a sudkyne. Podľa Drevonovho výskumu súdy ukladali tresty a príležitostne vykonávali popravy v súlade so starovekým islamským trestným zákonníkom za trestné činy, ako je vražda, mimomanželský pomer a odpadlíctvo. Na rozdiel od Islamského štátu sa však Nusra vyhýbala verejným popravám.

V dôsledku toho medzinárodné spoločenstvo voči tejto skupine pritvrdilo svoj postoj. Na Nusru uvalila sankcie OSN, EÚ a západné štáty a Washington vypísal odmenu desať miliónov dolárov na Šarovu hlavu. Stiahol sa ešte viac do úzadia. Len málo ľudí vedelo, kde spáva; ešte menej tušilo niečo o jeho skutočnej identite. Zatiaľ čo Baghdádí sa vyžíval v žiari reflektorov, Šara sa od nej odvrátil.

Bol ako mýtická bytosť

V nasledujúcich rokoch sa Šara staral o svoje krehké vojenské spojenectvá a keď mohol, decimoval povstalecké skupiny, o ktorých si myslel, že ohrozujú jeho nadvládu. Získaval si obdivovateľov aj odporcov, nadobudol povesť rozvážneho a charizmatického človeka, ale aj dvojtvárneho a bezohľadného obchodníka. „Šara nemal problém s prelievaním krvi,“ povedal jeden spojenecký bojovník, ktorý bol predtým jeho rivalom, „ak sa najprv pokúsil o iné riešenia.“

Šarove ambície nakoniec prerástli Nusru. Jej označenie za teroristickú organizáciu bolo hlavnou prekážkou expanzie, čo spôsobilo, že vodcovia iných povstaleckých skupín sa obávali spojiť sa s ňou. V roku 2016 Šara úplne prerušil väzby s al-Káidou, čo sa všeobecne považuje za jeden z jeho strategicky najobratnejších krokov. Bola to taktická zmena značky, ktorá mu umožnila upevniť si nad ňou kontrolu. Vyžadovalo si to však, aby vystúpil z tieňa.

 Jeho vlastní bojovníci, nehovoriac o širšej verejnosti, o ňom vedeli len málo. Dovtedy jeho dôležité vyhlásenia prichádzali vo forme zvukových správ, ktoré unikali do médií. Svoje menej dôležité nariadenia oznamoval priamo najbližšiemu okruhu, ktorý ich potom šíril ďalej. Bolo ho vidieť zriedka. „Bola to mýtická bytosť… o ktorej sa šepkalo,“ povedal veliteľ FSA. „Ani sme nevedeli, či je Sýrčan.“

Pri oznámení rozchodu s al-Káidou sa Šara objavil na videu. Tentoraz sa pozeral priamo do kamery, bol oblečený vo vojenskej uniforme, na hlave mal biely turban a dlhú bradu. Krátko nato nasledoval rozhovor pre televíziu Al-Džazíra. Jeho priatelia z detstva a susedia zo starej štvrte boli šokovaní.

 „Mal rovnakú tvár ako chlapec, s ktorým som sa kamarátil, ale meno Džawlání nebolo nikomu z nás známe,“ povedal priateľ z detstva. „Najprv sme si nemysleli, že je to on, najmä preto, že môj kamarát nebol nejaký extrémistický radikál. Mal však rovnaké spôsoby, rovnaký hlas. Vtedy sme to spoznali.“

Vyzeral takmer ako politik

Novinári sediaci v odľahlej mešite v Idlibe si neboli istí, čo majú očakávať. Písal sa rok 2019 a viac ako 40 z nich bolo predvolaných na stretnutie s „dôležitým mužom“ v Haját Tahrír aš-Šám, čo je názov Šarovej povstaleckej skupiny, ktorý prijala po tom, ako opustila al-Káidu. Odvtedy sa HTS stala najmocnejšou povstaleckou skupinou v severnej Sýrii.

S podporou Iránu a Ruska Asad znovu získal kontrolu nad viac ako dvoma tretinami sýrskeho územia, ktoré kedysi ovládali povstalci, ale Šarovo hnutie získalo kontrolu nad kľúčovými oblasťami vrátane dôležitého hraničného priechodu s Tureckom. HTS tiež vytvorila vlastný miništát v Idlibe s vládou údajne vedenou civilistami.

Boli tu problémy – milióny vysídlených ľudí, stagnujúca ekonomika, neustále hrozby zo strany Asadových síl a ruského letectva. Do roku 2019 sa však boje dostali do akejsi patovej situácie, čo umožnilo HTS sústrediť sa na svoju vládu v Idlibe. To bola verejná tvár Šarovej skupiny, ktorá mohla byť oveľa ústretovejšia voči medzinárodnému spoločenstvu.

 Na stretnutí v mešite boli novinári ohromení, keď uvideli Šaru vchádzať. V predchádzajúcom roku vystupoval na verejnosti čoraz častejšie, takmer ako politik v predvolebnej kampani. V jednom miestnom podniku pripravoval falafel a počas sviatku Íd sa vybral na trh.

Jeho vzhľad sa tiež zmenil. Mal kratšiu bradu a oblečenie si vyberal podľa situácie: civilné šaty na stretnutia s verejnosťou, vojenskú uniformu na návštevy frontovej línie a tradičný kmeňový odev na náboženské alebo klanové stretnutia.

Väčšina jeho kontaktov sa teraz natáčala, starostlivo strihala a široko šírila v snahe priblížiť svoje hnutie miliónom ľudí, ktorí teraz žijú pod nadvládou jeho skupiny. Napriek tomu bolo takmer neslýchané, aby sa Šara zúčastnil na stretnutí s novinármi, nehovoriac o tom, aby ho organizoval. Mnohí z prítomných novinárov nesúhlasili s excesmi Šaru a HTS a považovali toto stretnutie za otvorený pokus o získanie priazne.

Všetci odídete presvedčení

Podľa dvoch prítomných sa novinári nehanbili vyjadriť svoje obavy. „Nepáčil sa im jeho projekt, nepáčila sa im jeho vízia štátu, mali otázky… kam až sa chystá rozšíriť svoju moc,“ povedal novinár z Idlibu, ktorý sa Šarovi venoval. „Mali sme pocit, že v Idlibe vytvára diktatúru podobnú Asadovej, a chceli sme vedieť, kto má skutočne kontrolu,“ či civilná vláda alebo HTS.

Prekvapilo ich, že Šara pokojne počúval. Zdalo sa, že ho kritika neznepokojila a umožnil skupine vyjadriť svoje sťažnosti. Keď sa stretnutie skončilo, povedal: „Možno vás dnes nedokážem presvedčiť všetkých,“ spomínal novinár. „Ale sľubujem vám, že ak sa s vami stretnem individuálne, všetci odídete presvedčení o mojom názore.“

 Toto stretnutie znamenalo začiatok stratégie, v ktorej bude Šara pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Stretol sa s vybranými analytikmi a výskumníkmi, súčasnými a bývalými západnými predstaviteľmi, diplomatmi a poradcami a prehĺbil vzťahy HTS s Tureckom.

Na prvých takýchto stretnutiach Šara a jeho najbližší poradcovia čítali nepríjemné a dlhé vyhlásenia, ktoré zdôrazňovali rozchod s al-Káidou. Nakoniec sa však „ rozvinul dialóg“, povedal bývalý úradník, ktorý sa približne v tom čase začal stretávať so Šarom a jeho najbližšími poradcami.

„Často sme diskutovali o ľudských právach, medzinárodnom práve, ochrane menšín a žien. Často sme sa nezhodli, ale… ak sme na jednom stretnutí diskutovali o vojnových zajatcoch, na ďalšom si už prečítali Ženevské konvencie a prejavili ochotu prispôsobiť svoje postupy.“

Je ťažké pochopiť, čo má v srdci

Zjemnenie imidžu Šaru a HTS bolo kľúčom k zmene názoru vo Washingtone počas prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa. Jeffrey, bývalý osobitný vyslanec pre Sýriu, opísal, ako sa začal zasadzovať za prímerie s cieľom zastaviť bombardovanie Idlibu zo strany režimu a Ruska. Vtedajšiemu ministrovi zahraničných vecí Mikeovi Pompeovi tvrdil, že Idlib nemôže padnúť pod Asadovu nadvládu.

Jeho argumenty nakoniec zvíťazili, čo je podľa neho prípad potvrdzujúci príslovie „nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ“. V roku 2020 bolo sprostredkované prímerie, ktoré znamenalo ukončenie bojov a umožnilo HTS dýchať. Jeffrey napokon povedal, že „sme nevideli žiadne náznaky podpory alebo vedenia medzinárodných teroristických operácií“, keďže HTS a Šara sa úzko zameriavali na Idlib a Asada.

Šara tiež začal nadväzovať kontakty s komunitami, ktoré jeho bojovníci terorizovali. Po rokoch útlaku miestnych kresťanských kostolov, ktorých zvony nesmeli zvoniť od príchodu islamistov do severnej Sýrie pred desiatimi rokmi, sa Šara v roku 2022 stretol s vyššími duchovnými.

 „Požiadal nás, aby sme boli trpezliví, že sa nám vrátia naše práva, a nariadil svojim mužom, aby prestali prenasledovať kresťanov,“ povedal Luay Bechara, vyšší kňaz sýrskej katolíckej cirkvi, ktorý sa prvýkrát stretol so Šarom v rybej reštaurácii v susednej dedine.

„Povedal nám, že on osobne nemá problém s prítomnosťou kresťanov v Idlibe. Požiadal nás však, aby sme mu dali čas, pretože potrebuje pracovať na extrémistoch a presvedčiť ich, aby to akceptovali.“

 Aj keď sa vzťahy s kresťanmi zlepšili a časť skonfiškovanej pôdy im bola vrátená, stále sa v Idlibe nesmú otvorene modliť. Táto záležitosť je pozorne sledovaná, pretože naznačuje, ako sa Šara bude správať k ostatným nemoslimom v krajine. Podľa viacerých starších, s ktorými som hovoril, drúzske menšiny nedostali podobné odškodnenie za pôdu, ktorú zabrala HTS.

Kňaz povedal, že je ťažké pochopiť, čo je v Šarovom srdci, „ale činy človeka ukazujú, čo si naozaj myslí, a to je dôležitejšie. Bol veľmi otvorený: ak mi Boh dovolí [zvrhnúť Asada], mám víziu pre Sýriu, ktorá zahŕňa práva menšín, hospodárstvo, medzinárodné vzťahy – všetko.“

Som jeho jediná manželka

Latifa al-Droubi bola v žartovnej nálade. Na stretnutí s prominentnými sýrsko-americkými ženami minulý mesiac zavtipkovala, že pokiaľ vie, „som jeho jediná manželka“. Droubiová mala na mysli Šaru, svojho manžela a otca jej troch detí.

Jej vystúpenie na stretnutí bolo rovnakým prekvapením. akým bol Šara pre novinárov v mešite. Vedeli, že Šara ich chce ubezpečiť, že v novej Sýrii nebude obmedzovať práva žien. Nečakali však, že sa stretnú s Droubiovou, o ktorej sa toho verejne vedelo ešte menej.

Hoci ju na stretnutí nefotografovali, na internete sa rýchlo rozšírili informácie o jej vystúpení. Veľa sa hovorilo o tom, že mala na sebe hidžáb, nohavice a sako nad kolená, a nie závoj na tvári alebo dlhú čiernu abáju. Malo to naznačovať, určite zámerne, že Šara nie je extrémista.

O týždeň bol na svojej prvej zahraničnej návšteve Saudskej Arábie s Droubiovou po boku. Tentoraz ju odfotografovali v dlhej čiernej abáji a hidžábe bez zakrytia tváre. Aj tento výber oblečenia mal svoj význam. Bolo to štandardné pre umru, kde si ženy nesmú zakrývať tvár, ale zároveň by to oslovilo tvrdších Šarových podporovateľov. O dva dni neskôr sa Droubiová prvýkrát oficiálne odfotila s manželkou tureckého prezidenta.

V mnohých ohľadoch predstavenie Šarovej manželky verejnosti ponúklo mikrosvet všetkého, čo sa za desaťročia naučil o drobných zmenách a vyvažovaní potrebných na to, aby oslovil koalíciu veľmi odlišných frakcií. Ako vodca všetkých Sýrčanov má teraz v rukách celú škálu, od tvrdých džihádistov, ktorí mu pomohli k vzostupu, až po sekulárnych liberálov, ktorých si nemôže dovoliť znepriateliť, ak chce vládnuť.

Slovo demokracia použil iba raz

Pre mnohých z tejto druhej kategórie už Šaraa urobil niekoľko chybných krokov. Keď sa v januári vyhlásil za prezidenta, urobil tak oblečený vo vojenskom odeve pred desiatkami vodcov sýrskych povstaleckých frakcií, ktoré pomohli zvrhnúť Asada. Niektorí z nich nevedeli, prečo ich predvolali do hlavného mesta, až kým ich nevyzvali, aby mu jeho vyhlásenie odsúhlasili.

 V ten večer sa verejne neobrátil na sýrsky ľud. Od nástupu k moci tak Šara takmer neurobil, slovo „demokracia“ vyslovil na verejnosti len raz. Doteraz neprejavil veľký záujem o rozšírenie vlády nad rámec členov HTS. Jeho vláda pracuje slimačím tempom, čo podľa tých, ktorí sú v Šarovej blízkosti, do veľkej miery súvisí s jeho centralizovaným štýlom vedenia.

Nie je ochotný rýchlo dôverovať a rozhodovanie obmedzil na hŕstku svojich najvyšších poručíkov z Idlibu, ako aj na svoju rodinu. Patria k nim jeho bratia Maher, v súčasnosti minister zdravotníctva, a Hazím, neoficiálny vysoký poradca. Patrí sem aj Anas Chattáb, jeden zo šiestich mužov al-Káidy, ktorí v roku 2011 prešli z Iraku spolu so Šarom. Chattáb je teraz šéfom spravodajskej služby.

Sčítaný pragmatik i despota

Pre tých, ktorí poznajú roky pôsobenia Šaru v Idlibe, to nie je veľkým prekvapením. Pamätajú si na jeho tendenciu dosadzovať k moci zástancov tvrdej línie a na občasnú brutalitu jeho čistiek vo vedení. Napríklad v roku 2023 uvrhol mnohých svojich najvyšších poručíkov do väzenia, kde ich mučili, čo vyvolalo rozsiahle protesty.

Jeden z nich – Abu Maria al- Káhtání, kľúčový spojenec, ktorý tiež prišiel z Iraku so Šaráom v roku 2011 – zomrel v apríli minulého roka, niekoľko týždňov po tom, ako bol prepustený z takmer ročného väzenia.

Mnohí Sýrčania si želajú, aby Šara uspel, pretože alternatíva je príliš pochmúrna na to, aby sa nad ňou dalo uvažovať. Od svojho príchodu do Damasku však uskutočnil stovky stretnutí so zahraničnými predstaviteľmi, diplomatmi, skupinami občianskej spoločnosti, podnikateľmi, významnými členmi diaspóry a ďalšími.

 Počúva rady analytikov, úradníkov a diplomatov, s ktorými sa roky stretával v Idlibe, ako aj tých zástancov tvrdej línie, ktorí stále tvoria jeho najbližší okruh. Medzi desiatkami ľudí, s ktorými som sa rozprávala. a ktorí sa zúčastnili na týchto stretnutiach, vrátane niektorých, ktorí dlhodobo vystupovali proti Šarovi, donedávna vládla optimistická zhoda.

Opakovane mi ho opisovali ako: „mimoriadne bystrého“, „ prefíkaného“, „dobre zorientovaného v regionálnej histórii“, „sčítaného“, „dobrého poslucháča“ a najčastejšie „pragmatického“. V posledných týždňoch sa však začalo vkrádať ďalšie slovo: „despota“.

Ďalšie správy poskytli Andrew England, Sarah Dadouchová a John Paul Rathbone/aktuality.skú

 X X X

 Veľký virtuálny summit: Keir Starmer zvolal koalíciu na podporu prímeria na Ukrajine

 Virtuálny summit 30 krajín potvrdil záväzok k bezpečnosti Ukrajiny a podporu prímeria, ktoré by mohlo viesť k trvalému mieru.

Britský premiér Keir Starmer v sobotu uviedol, že na budúci týždeň vo štvrtok sa v krajine zídu vojenskí velitelia s cieľom diskutovať o mierovej jednotke, ktorá by na Ukrajine mala dohliadať na akékoľvek možné prímerie. TASR informuje podľa agentúr AFP a AP.

„Dohodli sme sa na urýchlení našej praktickej práce na podpore potenciálnej dohody, takže teraz prejdeme do operačnej fázy,“ povedal Starmer po skončení virtuálneho summitu približne 30 krajín, tzv. koalície ochotných. Za schôdzke sa zúčastnil napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ako aj lídri z Austrálie, Kanady, Nového Zélandu či predstavitelia NATO a EÚ.

„Opätovne sme potvrdili náš záväzok voči dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny a zhodli sme sa, že Ukrajina musí byť schopná brániť sa a odradiť budúcu ruskú agresiu,“ povedal Starmer.

Európska komisia žiada Rusko o podporu dohody o prímerí

Rusko by malo podporiť dohodu o prímerí s Ukrajinou, ktorá by mohla viesť k trvalému mieru, uviedla po skončení summitu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Opakujeme našu podporu ukrajinskej dohode o prímerí. Teraz musí Rusko ukázať, že je ochotné podporiť prímerie vedúce k spravodlivému a trvalému mieru,“ napísala v príspevku na platforme X.

Schôdzka bola zameraná na to, ako jednotlivé krajiny môžu pomôcť ukrajinskej armáde vojensky i finančne, ako aj na zhodnotenie podpory akejkoľvek možnej budúcej mierovej misie na Ukrajine.

 Na rozdiel od summitu z 2. marca sa sobotňajšia schôdzka zvolaná Starmerom konala virtuálne a konala sa po návrhu USA na 30-dňové dočasné prímerie v bojoch na Ukrajine, ktorý Kyjev už medzičasom podporil. Ruský prezident navrhované prímerie predtým v princípe podporil, podľa neho je ale potrebné riešiť ďalšie „vážne“ otázky, napríklad ako a kto by dozeral na dodržiavanie zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Takisto je podľa neho potrebné zaoberať sa základnými príčinami konfliktu., aktuality.sk