Ukrajina, Zelenskyj souhlasí. Ruský prezident Vladimir Putin v noci na neděli navrhl, aby se 15. května uskutečnily v Istanbulu bez předběžných podmínek přímé rozhovory s Ukrajinou. Hlava ruského státu reagovala na výzvu k bezpodmínečnému třicetidennímu příměří, kterou v sobotu Moskvě učinil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu s evropskými lídry. Zelenskyj v reakci na Putinovu nabídku uvedl, že je „připraven jednat“.

 Na návrh, který Putin učinil v přibližně 20minutovém projevu v neděli krátce po půlnoci, Kyjev bezprostředně nereagoval. V neděli odpoledne Zelenskyj na síti X uvedl, že je připraven s Moskvou jednat a očekává, že Rusko potvrdí 30denní příměří.

Zelenskyj se v sobotu v Kyjevě s francouzským prezidentem Emmanuelem Macronem, německým kancléřem Friedrichem Merzem, britským ministerským předsedou Keirem Starmerem a polským premiérem Donaldem Tuskem shodli na nabídce příměří v bojích na Ukrajině, které má bez předběžných podmínek začít platit od pondělí 12. května a trvat přinejmenším 30 dní.

Donald Trump chce na ukončení války na Ukrajině spolupracovat s Kyjevem i s Moskvou. Americký prezident to dnes uvedl na své sociální sítí Truth Social. V sobotu nabídla Ukrajina a velké evropské země třicetidenní bezpodmínečné příměří, které by na bojišti platilo od pondělí. Ruský prezident Vladimir Putin poté navrhl, aby se 15. května uskutečnila v Istanbulu přímá jednání Ruska s Ukrajinou. Německo přestane zveřejňovat podrobné údaje o vojenské pomoci Ukrajině, jak činila předchozí Scholzova vláda, oznámil kancléř Merz podle médií.

Evropa i Spojené státy podle nich zkoordinují nové rozsáhlé sankce proti Rusku, pokud Putin příměří odmítne.

Kreml v první reakci obvinil Evropany z konfrontačních prohlášení a prohlásil, že se Rusko nenechá sankcemi zastrašit.

 Putin také uvedl, že účelem přímých jednání s Ukrajinou je „odstranit základní příčiny konfliktu“ a dosáhnout „dlouhodobého, trvalého míru pro historickou perspektivu“, nikoliv pouze přerušení bojů za účelem opětovného vyzbrojení.

 Rozhovory mezi Ukrajinou a Ruskem začaly krátce poté, co v únoru 2022 ruská vojska na Putinův pokyn v plném rozsahu vpadla do sousední země. Jednání ale Ukrajina přerušila, když po ústupu ruských vojsk od Kyjeva na jaře 2022 vyšly najevo masové vraždy a další zvěrstva, kterých se během krátké okupace dopustili ruští vojáci v okolí ukrajinské metropole.

Rusko v chystané dohodě z Istanbulu požadovalo, aby se Ukrajina zavázala k neutralitě, zřekla se vstupu do NATO, omezila velikost svých ozbrojených sil a udělila východní Ukrajině zvláštní postavení. Ukrajinský prezident Zelenskyj dal jasně najevo, že je proti takovým závazkům.

 Loni v červnu Putin uvedl, že Ukrajina musí oficiálně upustit od svých snah o vstup do Severoatlantické aliance a stáhnout své vojáky ze čtyř ukrajinských oblastí, které Rusko v rozporu s mezinárodním právem anektovalo a které ve všech případech kontroluje pouze zčásti.

Cizí hlavy států návrh oceňují

Návrh Ruska na jednání vítají i představitelé dalších mocností. „Potenciálně velký den pro Rusko a Ukrajinu! Pomyslete na statisíce životů, které budou zachráněny, protože tato nekonečná ‚krvavá jatka‘ snad skončí,“ napsal na sociální síť Truth Social americký prezident Donald Trump.

Francouzský prezident Emmanuel Macron zase uvedl, že jsou podle něj přímá jednání mezi Ruskem a Ukrajinou „prvním krokem, ale nestačí“. Protinávrh ukazuje, že jde o Putinovu zdržovací taktiku, dodal.

 X X X

 Donald Trump vyzdvihol reštart obchodných vzťahoch po rokovaniach s Čínou

Na sociálnej sieti napísal, že vďaka rokovaniam dosiahli veľký pokrok. Napätie medzi krajinami vzrástlo po colnej vojne.

Americký prezident Donald Trump v sobotu na záver prvého dňa rokovaní predstaviteľov Spojených štátov a Číny v Ženeve vyzdvihol „úplný reštart“ v obchodných vzťahoch medzi dvoma krajinami. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Veľmi dobré stretnutie s Čínou dnes vo Švajčiarsku. Mnohé veci prediskutované, na mnohom sme sa zhodli. Vyjednaný úplný reštart v priateľskej a konštruktívnej atmosfére. V záujme Číny i USA chceme, aby sa Čína otvorila americkým firmám. Dosiahli sme veľký pokrok,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Podrobnosti počas rokovaní nezverejnili

Predstavitelia Spojených štátov a Číny v sobotu prvý deň rokovali o zmiernení dopadov obchodnej vojny. šPeking zastupovala delegácia na čele s vicepremiérom Che Li-fengom a za Spojené štáty rokovali minister financií Scott Bessent a obchodný splnomocnenec (USTR) Jamieson Greer.

Žiadna zo strán po rokovaniach nezverejnila vyhlásenie o ich priebehu. Stretnutie sa v rezidencii švajčiarskeho veľvyslanca pri Organizácii Spojených národov (OSN) skončilo približne o 20.00 h a pokračovať má aj v nedeľu.

Od nástupu Trumpovej administratívy späť do Bieleho domu v januári 2025 boli na čínske tovary uvalené nové clá vo výške až 145 percent, pričom k nim pribudli aj niektoré sektorové opatrenia. Peking reagoval odvetnými clami na americké výrobky vo výške až 125 percent. Vzájomné colné opatrenia vyvolali napätie na finančných trhoch a podľa analýz prispeli k prudkému poklesu bilaterálneho obchodu medzi krajinami, píše AFP.

 X X X

 V Ženeve sa začali obchodné rokovania medzi USA a Čínou

Ide o prvé rokovania od začiatku obchodnej vojny medzi krajinami. Predstavitelia Číny a Spojených štátov začali v sobotu ráno obchodné rokovania v Ženeve. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

Na čele americkej delegácie je minister financií Scott Bessent a lídrom čínskej delegácie je vicepremiér Che Li-feng. Ide o prvé rokovania medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami od začiatku obchodnej vojny medzi USA a Čínou, ktorú spustil americký prezident Donald Trump zavedením vysokých ciel.

Trump zaviedol clo na dovoz z Číny vo výške 145 %. Peking na to zareagoval clami vo výške 125 % na import z USA a obmedzením exportu dôležitých surovín. Rozhovory sa považujú za prvý dôležitý krok k deeskalácii obchodného sporu, avšak dohoda sa na tomto stretnutí neočakáva.

Čína pôvodne požadovala ako podmienku začiatku obchodných rokovaní s USA, aby Washington zrušil všetky jednostranné clá. Trump v piatok (9. 5.) navrhol zníženie ciel na dovoz z Číny zo 145 % na 80 %, čo však napätú situáciu zrejme nijako neuvoľní.

 X X X

 Slovenská vláda chystá akce k výročí útoku na Fica. Za atentát stále viní opozici

 Slovenský vládní blok chystá akce na čtvrtek 15. května, kdy bude první výročí atentátu na premiéra Roberta Fica. Uskuteční se také shromáždění v Handlové, kde se čin stal. V neděli to na tiskové konferenci oznámil slovenský premiér Robert Fico. Zopakoval, že pokus o vraždu byl výsledkem nenávisti, kterou podle něj šíří opozice.

 Při akcích se podle Fica bude hodnotit, jak se za rok politická atmosféra v zemi změnila. Slovenský premiér se však domnívá, že opozice svůj přístup nezměnila. „Její agresivita je ještě větší, než před (loňským) 15. květnem,“ řekl Fico.

Fico také oznámil, že předsedům ostatních politických stran zašle dopis, aby se vyjádřili k návrhu jeho strany Směr – Sociální demokracie (Směr-SD), aby se televizní politické debaty nekonaly v neděli, ale jen v pracovní dni.

 Podle Fica nedělní debaty přispívají ke štěpení slovenské společnosti. Od ostatních stran chce dohodu, že jejich zástupci do nedělních debat chodit nebudou. „Pokud si myslí, že jsme padlí na hlavě, že nebudeme chodit do debat, a oni tam na nás budou nadávat, tak se mýlí,“ řekl premiér.

Fica před rokem při výjezdním zasedání vlády postřelil muž, kterého pak zadržela policie. Slovenský premiér byl po útoku v ohrožení života a strávil několik týdnů v nemocnici.

 X X X

 Fico: Už raz ‚veľkí chlapci zo Západu‘ povedali mierovej dohode nie. Mnohým krajinám záleží na pokračovaní vojny na Ukrajine

O návrhu na rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou bez podmienok povedal Putin Ficovi v rozhovore medzi štyrmi očami. Keby mala Európska únia skutočnú zahraničnú politiku, tak by to tiež vedela skôr a nebola by teraz prekvapená, uviedol premiér Robert Fico v nedeľu na tlačovej besede.

 Fico a Kaliňák o ceste do Moskvy, situácii s ruským plynom a uránom, dohodách s lídrami veľkých krajín a o ďalších politických otázkach

Ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby sa vo štvrtok konalo rokovanie medzi Ruskom a Ukrajinou bez predbežných podmienok v Istanbule. Fico je prekvapený že či už Francúzsko, tak Nemecko reagovalo odmietavo (francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Putin len naťahuje čas). Pýtal sa, či Ukrajina musí mať hovorcov, aby vyjadrila svoj názor, či na takéto stretnutie pôjde alebo nie.

 Podľa Fica ak sa prístup k situácii nezmení, tak vojna potrvá ešte niekoľko rokov. Dúfa, že sa postoj k rokovaniu zemní. Uviedol, že už raz bola dohoda na stole, v apríli 2022, ale „došli veľkí chlapci zo Západu a povedali nie. Túto vojnu chceme využiť na to, aby sme sa bili s Rusmi a ich poškodili“.

„Mnohým západným krajinám mimoriadne záleží na tom, aby táto vojna pokračovala ďalej,“ uviedol premiér na tlačovej besede.

Fico: S Putinom som o vojne hovoril medzi štyrmi očami

 Strana Smer-SD chystá vo štvrtok 15. mája viaceré podujatia, vrátane veľkého stretnutia v Handlovej, ktoré sa majú venovať stavu v spoločnosti a riziku zvyšovania napätia i polarizácie v dôsledku politického diania.

„Odmietame, aby bola slovenská politika postavená na nenávisti,“ uviedol premiér pri ohlasovaní aktivít 15. mája, na výročie atentátu na jeho osobu v Handlovej. Zároveň informoval, že nasledujúci týždeň začne so stretnutiami na ministerstvách, na ktorých chce so šéfmi rezortov prejsť plnenie Programového vyhlásenia vlády. „Okrem odpočtu si zadefinujeme najdôležitejšie aktuálne úlohy na tento rok,“ oznámil.

Obrátiť sa chce na predsedov politických strán, aby sa oficiálne vyjadrili k navrhovanej dohode presunúť účasť v nedeľných televíznych politických reláciách na dni pracovného týždňa. „Zatiaľ máme stanoviská pre aj proti,“ uviedol s tým, že ak sa dohoda nezrodí, bude aj on pokračovať v nedeľných tlačových besedách.

Fico sa neobáva zhoršenia vzťahov s partnermi v Európskej únii (EÚ) a NATO v súvislosti s jeho cestou do Moskvy na oslavy ukončenia druhej svetovej vojny. Na kritiku jeho cesty z úst viacerých predstaviteľov iných členských krajín oboch spoločenstiev odpovedal kritikou zákazu preletu cez pobaltské štáty, v dôsledku ktorého musel meniť trasu.

„Niečo také sa nepatrí medzi partnermi,“ uviedol premiér na nedeľnej tlačovej konferencii. Je presvedčený, že zákaz mal zmariť jeho cestu do Moskvy. „Nemohlo ma to zastaviť, mal som viacero verzií trasy,“ uviedol Fico.

Opätovne kritizoval vyjadrenia vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaji Kallasovej. „Ona nie je moja nadriadená, nemá mi čo hovoriť, čo mám a čo nemám robiť,“ zvolal Fico. Upozornil, že práve na bilaterálnych rokovaniach v Moskve sa dozvedel dôležité informácie, s ktorými už mohla pracovať aj európska diplomacia, či sa už týkajú iniciatívy zvolať priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule, alebo vývoja obchodných vzťahov medzi USA a Čínou.

Podpredseda vlády a minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) na tlačovej konferencii takisto zdôraznil význam bilaterálnych rokovaní, upriamil pozornosť na možnosť slovenského obranného priemyslu expandovať na nových trhoch v Južnej Amerike či juhovýchodnej Ázii. „Vietnam i Brazília sú veľké krajiny, ktoré sú vstupnou bránou do regiónov,“ upozornil Kaliňák v súvislosti s Ficovými rozhovormi s predstaviteľmi Vietnamu a Brazílie.

X X X

 Putin navrhol priame rokovanie s Ukrajinou bez predbežných podmienok. Macron: To nestačí. Zelenskyj: Najprv prímerie

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol, aby sa 15. mája uskutočnili v Istanbule bez predbežných podmienok priame rozhovory s Ukrajinou. Informovali o tom svetové agentúry. Francúzsky prezident Emmanuel Macron následne vyhlásil, že to nestačí a Putin len naťahuje čas.

Hlava ruského štátu tak urobila po tom, ako Moskvu v sobotu k nepodmienečnému 30-dňovému prímeriu vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu s lídrami Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni plošnej ruskej vojenskej agresii.

„Nebolo to Rusko, kto prerušil rokovania v roku 2022. Bol to Kyjev. Avšak navrhujeme, aby Kyjev obnovil priame rokovania bez akýchkoľvek predbežných podmienok,“ citovala Putina agentúra Reuters. „Ponúkame kyjevským úradom obnovenie rokovaní už vo štvrtok, a to v Istanbule,“ dodal s tým, že rozhodnutie je teraz na Ukrajine.

„Náš návrh, ako sa hovorí, je na stole. Rozhodnutie je teraz na ukrajinských úradoch a ich kurátoroch, ktorí, zrejme vedení svojimi osobnými politickými ambíciami, a nie záujmami svojho ľudu, chcú pokračovať vo vojne s Ruskom rukami ukrajinských nacionalistov,“ povedal podľa agentúry TASS.

Na návrh, ktorý Putin urobil v približne 20-minútovom prejave v nedeľu krátko po polnoci, reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa Zelenského je pozitívnym znakom, že Rusi „konečne začali zvažovať ukončenie vojny“. Zelenskyj to napísal na platforme X. „Celý svet na to čakal už veľmi dlho. A úplne prvým krokom k skutočnému ukončeniu akejkoľvek vojny je prímerie,“ napísal Zelenskyj. „Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní už ani jediný deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie – úplné, trvalé a spoľahlivé – od zajtra, 12. mája, a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť,“ dodal ukrajinský prezident.

„Nepodmienečnému prímeriu nepredchádza rokovanie,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron novinárom po tom, čo pri návrate z Kyjeva vystúpil z vlaku v Poľsku. Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú podľa neho „prvým krokom, ale nestačia“. Protinávrh ukazuje, že ide o Putinovu zdržovaciu taktiku, dodal.

Americký prezident Donald Trum v nedeľu uviedol, že bude „pokračovať v práci s oboma stranami“ v záujme ukončenia konfliktu na Ukrajine. „Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social bez toho, aby špecifikoval, čo presne má na mysli. „Pomyslite na státisíce životov, ktoré budú zachránené, keď sa toto nekonečné ‚krviprelievanie‘, dúfajme, skončí… Budem naďalej spolupracovať s oboma stranami, aby sa tak stalo,“ dodal.

 Putin sa poďakoval krajinám, ktoré sa snažia o mierové riešenie vojny na Ukrajine. „Myslím si, že je to každému zrejmé: počas rokovaní a stretnutí, ktoré sa konali v Moskve, sa dotýkala aj otázka urovnania konfliktu na Ukrajine. Sme vďační všetkým našim hosťom, našim priateľom, za pozornosť, ktorú venujú tomuto konfliktu, a za úsilie, ktoré vynakladajú na to, aby sa konflikt ukončil,“ uviedol Putin podľa TASS a konrétne menoval Čínu, Brazíliu, krajiny Afriky, Blízkeho východu „a najnovšie aj nová administratíva Spojených štátov amerických“.

Zelenskyj sa v sobotu v Kyjeve s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, britským ministerským predsedom Keirom Starmerom a poľským premiérom Donaldom Tuskom zhodli na ponuke prímeria v bojoch na Ukrajine, ktoré má bez predbežných podmienok začať platiť od pondelka 12. mája a trvať minimálne 30 dní. Európa aj Spojené štáty podľa nich skoordinujú nové rozsiahle sankcie proti Rusku, ak Putin prímerie odmietne.

Kremeľ v prvej reakcii obvinil Európanov z konfrontačných vyhlásení a vyhlásil, že sa Rusko nenechá sankciami zastrašiť.

Putin v nedeľu tiež uviedol, že účelom priamych rokovaní s Ukrajinou je „odstrániť základné príčiny konfliktu“ a dosiahnuť „dlhodobý, trvalý mier pre historickú perspektívu“, nielen prerušenie bojov za účelom opätovného vyzbrojenia.

 „Nevylučujeme, že počas týchto rokovaní bude možné dohodnúť nejaké nové prímerie, nový pokoj zbraní,“ povedal Putin. Boje na Ukrajine v ňom označil slovom vojna, nielen špeciálna vojenská operácia, čo je v Rusku oficiálny termín pre inváziu na Ukrajinu.

Putin tiež uviedol, že ešte v nedeľu bude hovoriť s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o sprostredkovaní rozhovorov, ktoré by podľa neho mohli viesť k prímeriu.

Rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom sa začali krátko po tom, ako vo februári 2022 ruské vojská na Putinov pokyn v plnom rozsahu vpadli do susednej krajiny. Rokovania ale Ukrajina prerušila, keď po ústupe ruských vojsk od Kyjeva na jar 2022 vyšli najavo masové vraždy a ďalšie zverstvá, ktorých sa počas krátkej okupácie dopustili ruskí vojaci v okolí ukrajinskej metropoly.

Rusko v chystanej dohode z Istanbulu požadovalo, aby sa Ukrajina zaviazala k neutralite, zriekla sa vstupu do NATO, obmedzila veľkosť svojich ozbrojených síl a udelila východnej Ukrajine zvláštne postavenie. Ukrajinský prezident Zelenskyj dal jasne najavo, že je proti takýmto záväzkom.

Vlani v júni Putin uviedol, že Ukrajina musí oficiálne upustiť od svojich snáh o vstup do Severoatlantickej aliancie a stiahnuť svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo a ktoré vo všetkých prípadoch kontroluje iba čiastočne.

X X X

Peniaze aj ideály. Ako Ukrajina verbuje cudzincov do boja proti Rusom?

Niektorých zlákali peniaze, iní to robia z presvedčenia alebo jednoducho chceli pomôcť. O cudzincoch, ktorí prišli na Ukrajinu, aby bojovali proti ruským okupantom, sa veľa nehovorí. Nie sú známe ani ich presné počty. Odhaduje sa, že v Ukrajinských obranných silách (UDF) pôsobí zhruba 20-tisíc zahraničných dobrovoľníkov z vyše 55 krajín sveta.

 Po boku ukrajinských vojakov bojujú aj tisíce legionárov zo zahraničia.

Jedným z cudzincov, ktorý od apríla bojuje v Charkovskej oblasti, je 22-ročný Kolumbijčan s volacím znakom Sombra (po španielsky Tieň). Kým sa stal vojakom 13. brigády Národnej gardy Ukrajiny, tri roky slúžil v kolumbijskej armáde.

Zúčastňoval sa na špeciálnych operáciach proti rebelom, drogovým kartelom či nelegálnym migrantom. Potom sa na sociálnych sieťach dozvedel o verbovaní do ukrajinských vojsk.

 Kolumbia je chudobná krajina a možnosť, že by si mohol zarobiť ako legionár, bola pre Sombru lákavá. A tak vo februári tohto roka prekonal vyše 11-tisíc kilometrov, aby sa z kolumbijskej Bogoty dostal do Charkova. Dnes je členom jednotky, ktorú prezývajú Charta (Chartija).

„Na Ukrajine niekedy dostávame až šesťkrát viac ako v Kolumbii. Prišiel som bojovať za zlepšenie životných podmienok svojej rodiny. Chcem pomôcť rodičom a synovi,“ povedal Sombra pre portál Ukrainska Pravda.

Záujemcovia z Kolumbie

Cudzinci môžu podpísať zmluvu s hocijakou jednotkou ukrajinských ozbrojených síl, Národnej gardy alebo Štátnej špeciálnej dopravnej služby.

K ukrajinskej armáde sa pridalo veľa dobrovoľníkov zo štátov Európskej únie, ale aj z Veľkej Británie, Gruzínska, Bieloruska, USA či Austrálie. V poslednom čase majú záujem o službu najmä muži z Latinskej Ameriky, predovšetkým Kolumbijčania.

Zverbovať ich sa oplatí, lebo mnohí majú vojenské skúsenosti z občianskej vojny, ktorá trvala 52 rokov, kým v jeseni 2016 znepriatelené strany nepodpísali mierovú zmluvu. Je to výhoda, pretože vojaci z Kolumbie majú silnú motiváciu a vedia, do čoho idú.

Ako totiž Ukrainska Pravda pripomenula, po začiatku ruskej agresie vo februári 2022 prichádzali na pomoc Ukrajincom nadšenci z celého sveta, no len čo ich predstavy narazili na tvrdú realitu neľútostnej vojny, mnohí ukončili zmluvy a vrátili sa domov.

Kyjev preto na jar minulého roka sprísnil podmienky. Parlament schválil zákon, podľa ktorého mohli zahraniční vojaci zmluvu ukončiť až po odslúžení šiestich mesiacov.

Zároveň sa zmenil prístup k ich náboru. Ukázalo sa, že oveľa účinnejšou metódou na ich prilákanie, je „ústne podanie“.

Tí, čo už slúžia v ukrajinskej armáde, príbuzným a známym jednoducho objasnia, ako to v praxi vyzerá. Opíšu im finančné a sociálne „bonusy“, prípadne ich rovno zavolajú, aby to skúsili. Tento spôsob sa osvedčil.

„Dobrý deň. Dostal som na vás kontakt od známeho, ktorý bojuje v Charte. Som pripravený prísť z Kolumbie na Ukrajinu. Chcem sa pridať k vašej jednotke.“

Takú správu v španielčine dostal cez mobilnú aplikáciu WhatsApp vodca skupiny verbujúcej cudzincov s volacím znakom Alex, informovala priamo z tábora reportérka Ukrainskej Pravdy.

Zahraničných „prihlášok“ dostáva Alex veľa, a to každý deň. Často aj v noci, keďže časový rozdiel medzi Ukrajinou a Kolumbiou je až osem hodín. V súčasnosti bojuje v Charte vyše sto vojakov spoza hraníc a veľkú časť tvoria muži z Latinskej Ameriky.

Nábor na sociálnych sieťach

Podobne to prebieha i v iných jednotkách. V prápore „Sloboda“, ktorý spadá pod 4. brigádu ukrajinskej Národnej gardy, uzatvárajú zmluvy s občanmi iných krajín už asi rok. Dnes ich tam bojujú desiatky – väčšina pochádza z Kolumbie, ale sú tam aj Španieli či Poliaci.

„Už od začiatku, keď sme začali pracovať s cudzincami, sme využívali známosti Ukrajincov, ktorí majú kontakty, a to aj v krajinách Latinskej Ameriky. Našli ľudí ochotných vstúpiť do ukrajinskej armády a ponúkli im náš prápor,“ priblížil Ukrainskej Pravde kapitán Andrij Illenko.

Dobrým spôsobom na verbovanie je i cielená reklama na sociálnych sieťach alebo videá na platforme YouTube. Niekedy sa dá nábor robiť aj priamo v zahraničí, ako to využíva napríklad útočná rota 47. samostatnej mechanizovanej brigády.

Pomáhajú jej s tým Kolumbijčania, ktorí sa po odchode do civilu vrátili domov. Ak sa v ich vlasti nájde skupina záujemcov, stretnú sa s nimi, odpovedia na ich otázky alebo hneď vyberú najvhodnejších – podľa veku či fyzických predpokladov.

Ako však upozornili ukrajinské úrady, Kyjevu chýbajú prostriedky na to, aby v zahraničí vytvoril sieť regrutačných centier.

„Nemáme centralizovaný nábor cudzincov do služby v ukrajinskej armáde. Na Times Square nie je žiadny náborový stan s ukrajinskou vlajkou. Nikto z ukrajinských vojakov nechodí po New Yorku a nerozdáva letáky potenciálnym kandidátom,“ citovala Ukrainska Pravda zástupcu Medzinárodnej légie ukrajinských ozbrojených síl.

Pokiaľ ide o vojenskú rozviedku (GUR), zostava legionárov je už iná. Ľudí z Latinskej Ameriky je tam málo, prevažujú cudzinci zo západnej Európy – Briti, Nemci či Francúzi, no nájdu sa i Bielorusi, Gruzínci alebo Ičkerijci z Čečenska. Podmienkou je, aby ovládali angličtinu, ktorá je tam dorozumievacím jazykom.

Pes pri poškodenom ruskom tanku, ktorý okupanti zanechali pri ústupe z ukrajinského mesta.

Motiváciou nie sú len peniaze

Od chvíle, keď cudzinec prekročí ukrajinské hranice, trvá väčšinou ešte dva až štyri mesiace, kým ho nasadia do boja. Prejde vojenským výcvikom a naučia ho základné výrazy v ukrajinčine, hoci v jednotkách pôsobia tlmočníci. Plat dostáva hneď po podpísaní zmluvy.

Motivácia legionárov je rôzna. Niektorí idú proti Rusom bojovať, aby si zarobili, zlepšili svoje životné pomery alebo postavenie. Kolumbijčania, ktorí slúžia v ukrajinských jednotkách, to môžu dotiahnuť do hodnosti seržanta či dôstojníka.

„Na Ukrajine môžu získať aj povolenie na pobyt. Niektorí z nich chcú žiť tu, zostať v Európe. Lákajú ich tiež sociálne výhody, aj tie pre veteránov a ich rodiny,“ zdôvodnil pre Ukrainsku Pravdu Alex z náborovej skupiny v Charte.

Cesta na Ukrajinu z Latinskej Ameriky môže stáť až 2 000 eur. Legionári z týchto končín si na to neraz musia zobrať pôžičku. Kyjev im za to vopred neplatí, lebo nie je istota, či si to cestou nerozmyslia. Aj preto sú pre týchto ľudí peniaze veľmi dôležité.

Naopak, pre dobrovoľníkov z európskych štátov nehrajú až takú úlohu. Niektorí sú bývalí vojaci, pre ktorých je Ukrajina stredobodom diania.

„Uplatňujú svoje zručnosti a skúsenosti s pocitom, že robia niečo veľmi významné,“ zhrnul Alex. Ďalšiu skupinu regrútov z cudziny tvoria mladí muži, často iba 18– či 19-roční, ktorí veria v ideály alebo si chcú niečo dokázať.

Zmluvy o vojenskej službe legionári zvyčajne podpisujú na tri roky s možnosťou skončenia po šiestich mesiacoch. Stáva sa však, že ich velitelia uvoľnia i skôr, ak už odmietajú bojovať. A keď niektorí dezertujú, ukrajinské úrady spravidla privierajú oči a nechajú ich odísť do vlasti.

X X X

Putin navrhol priame rokovanie s Ukrajinou bez predbežných podmienok. Macron: To nestačí. Zelenskyj: Najprv prímerie

Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu navrhol, aby sa 15. mája uskutočnili v Istanbule bez predbežných podmienok priame rozhovory s Ukrajinou. Informovali o tom svetové agentúry. Francúzsky prezident Emmanuel Macron následne vyhlásil, že to nestačí a Putin len naťahuje čas.

 Hlava ruského štátu tak urobila po tom, ako Moskvu v sobotu k nepodmienečnému 30-dňovému prímeriu vyzval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu s lídrami Francúzska, Nemecka, Británie a Poľska. Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni plošnej ruskej vojenskej agresii.

„Nebolo to Rusko, kto prerušil rokovania v roku 2022. Bol to Kyjev. Avšak navrhujeme, aby Kyjev obnovil priame rokovania bez akýchkoľvek predbežných podmienok,“ citovala Putina agentúra Reuters. „Ponúkame kyjevským úradom obnovenie rokovaní už vo štvrtok, a to v Istanbule,“ dodal s tým, že rozhodnutie je teraz na Ukrajine.

„Náš návrh, ako sa hovorí, je na stole. Rozhodnutie je teraz na ukrajinských úradoch a ich kurátoroch, ktorí, zrejme vedení svojimi osobnými politickými ambíciami, a nie záujmami svojho ľudu, chcú pokračovať vo vojne s Ruskom rukami ukrajinských nacionalistov,“ povedal podľa agentúry TASS.

Na návrh, ktorý Putin urobil v približne 20-minútovom prejave v nedeľu krátko po polnoci, reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa Zelenského je pozitívnym znakom, že Rusi „konečne začali zvažovať ukončenie vojny“. Zelenskyj to napísal na platforme X. „Celý svet na to čakal už veľmi dlho. A úplne prvým krokom k skutočnému ukončeniu akejkoľvek vojny je prímerie,“ napísal Zelenskyj. „Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní už ani jediný deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie – úplné, trvalé a spoľahlivé – od zajtra, 12. mája, a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť,“ dodal ukrajinský prezident.

„Nepodmienečnému prímeriu nepredchádza rokovanie,“ povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron novinárom po tom, čo pri návrate z Kyjeva vystúpil z vlaku v Poľsku. Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sú podľa neho „prvým krokom, ale nestačia“. Protinávrh ukazuje, že ide o Putinovu zdržovaciu taktiku, dodal.

Americký prezident Donald Trum v nedeľu uviedol, že bude „pokračovať v práci s oboma stranami“ v záujme ukončenia konfliktu na Ukrajine. „Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social bez toho, aby špecifikoval, čo presne má na mysli. „Pomyslite na státisíce životov, ktoré budú zachránené, keď sa toto nekonečné ‚krviprelievanie‘, dúfajme, skončí… Budem naďalej spolupracovať s oboma stranami, aby sa tak stalo,“ dodal.

 Putin sa poďakoval krajinám, ktoré sa snažia o mierové riešenie vojny na Ukrajine. „Myslím si, že je to každému zrejmé: počas rokovaní a stretnutí, ktoré sa konali v Moskve, sa dotýkala aj otázka urovnania konfliktu na Ukrajine. Sme vďační všetkým našim hosťom, našim priateľom, za pozornosť, ktorú venujú tomuto konfliktu, a za úsilie, ktoré vynakladajú na to, aby sa konflikt ukončil,“ uviedol Putin podľa TASS a konrétne menoval Čínu, Brazíliu, krajiny Afriky, Blízkeho východu „a najnovšie aj nová administratíva Spojených štátov amerických“.

Zelenskyj sa v sobotu v Kyjeve s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, britským ministerským predsedom Keirom Starmerom a poľským premiérom Donaldom Tuskom zhodli na ponuke prímeria v bojoch na Ukrajine, ktoré má bez predbežných podmienok začať platiť od pondelka 12. mája a trvať minimálne 30 dní. Európa aj Spojené štáty podľa nich skoordinujú nové rozsiahle sankcie proti Rusku, ak Putin prímerie odmietne.

Kremeľ v prvej reakcii obvinil Európanov z konfrontačných vyhlásení a vyhlásil, že sa Rusko nenechá sankciami zastrašiť.

Putin v nedeľu tiež uviedol, že účelom priamych rokovaní s Ukrajinou je „odstrániť základné príčiny konfliktu“ a dosiahnuť „dlhodobý, trvalý mier pre historickú perspektívu“, nielen prerušenie bojov za účelom opätovného vyzbrojenia.

 „Nevylučujeme, že počas týchto rokovaní bude možné dohodnúť nejaké nové prímerie, nový pokoj zbraní,“ povedal Putin. Boje na Ukrajine v ňom označil slovom vojna, nielen špeciálna vojenská operácia, čo je v Rusku oficiálny termín pre inváziu na Ukrajinu.

Putin tiež uviedol, že ešte v nedeľu bude hovoriť s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom o sprostredkovaní rozhovorov, ktoré by podľa neho mohli viesť k prímeriu.

Rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom sa začali krátko po tom, ako vo februári 2022 ruské vojská na Putinov pokyn v plnom rozsahu vpadli do susednej krajiny. Rokovania ale Ukrajina prerušila, keď po ústupe ruských vojsk od Kyjeva na jar 2022 vyšli najavo masové vraždy a ďalšie zverstvá, ktorých sa počas krátkej okupácie dopustili ruskí vojaci v okolí ukrajinskej metropoly.

Rusko v chystanej dohode z Istanbulu požadovalo, aby sa Ukrajina zaviazala k neutralite, zriekla sa vstupu do NATO, obmedzila veľkosť svojich ozbrojených síl a udelila východnej Ukrajine zvláštne postavenie. Ukrajinský prezident Zelenskyj dal jasne najavo, že je proti takýmto záväzkom.

Vlani v júni Putin uviedol, že Ukrajina musí oficiálne upustiť od svojich snáh o vstup do Severoatlantickej aliancie a stiahnuť svojich vojakov zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo a ktoré vo všetkých prípadoch kontroluje iba čiastočne.

X X X

Putin výzvami na rozhovory len naťahuje čas?, myslí si analytik Kríž. Moskva túto taktiku použila už viackrát

Návrh Vladimira Putina na priame rozhovory s Ukrajinou 15. mája v Istanbule nie je prejavom skutočnej snahy o prímerie, ale skôr pokračovaním dlhodobej zdržiavacej taktiky Kremľa. V Štúdiu ta3 to uviedol analytik Juraj Kríž.

Podľa Kríža ide zo strany Moskvy o pokus reagovať na sobotňajšiu výzvu tzv. koalície ochotných, ktorá spolu s Ukrajinou a Spojenými štátmi navrhla 30-dňové bezpodmienečné prímerie.

„Putin nemôže úplne odmietnuť výzvu na prímerie, ale opäť sa usiluje o tú taktiku, ktorú mal doteraz – teda naťahovať čas, pokúšať sa zmeniť nejakú realitu na bojisku a jednoducho unaviť odhodlanie,“ vysvetlil Kríž.

 Ako dodal, podobný scenár sa zopakoval viackrát. „Rusi si vždy začali klásť nejaké podmienky, vždy povedali: teoreticky súhlasíme, ale prakticky máme nejaké ďalšie dodatočné podmienky a pokiaľ sa nevyriešia, ako to oni nazývajú, fundamentálne problémy celej vojny, tak nie sú pripravení na pokoj zbraní,“ skonštatoval.

Precenil Trumpa?

Kríž zároveň poukázal na to, že výzva na rozhovory prichádza v čase, keď sa koordinácia medzi USA, Európou a Ukrajinou posilnila, čo je pre Kremeľ nepríjemné. „Putin mal veľkú výhodu, pretože Trump z nejakého dôvodu sa na neho vždy hľadel zhovievavo. Len zdá sa, že Putin precenil Trumpovu trpezlivosť a náchylnosť mu ustupovať donekonečna,“ uviedol.

Naopak, podľa analytika sa Ukrajina a európski lídri naučili, ako s Donaldom Trumpom komunikovať. „Od stretnutia v Oválnej pracovni uplynulo veľa času, ale odvtedy sa naučili, akým spôsobom americkú stranu získať pre svoju vec,“ dodal.

Neprijateľné podmienky

Na otázku, ako môže reagovať Kyjev, Kríž odpovedal, že sa nevylučuje súbežné prijatie 30-dňového prímeria a konanie rozhovorov v Istanbule. Zároveň však pripomenul, že Moskva dlhodobo nemá záujem o okamžité a bezpodmienečné prímerie. „Ide o to, aby opätovne ukázal minimálne formálne, alebo naoko, dobrú vôľu, že má záujem rokovať,“ povedal Kríž.

Pripomenul, že Putinov návrh obsahuje výzvu na diskusiu o „fundamentálnych príčinách vojny“, čo je podľa neho eufemizmus pre požiadavku kapitulácie Ukrajiny. „To je neprijateľné pre Ukrajinu,“ upozornil analytik.

Kríž na záver poznamenal, že Putin do Istanbulu a ani na iné diplomatické podujatia v Európe osobne necestuje, čo ho znevýhodňuje v osobnej diplomacii, najmä voči Trumpovi. „Putin má nevýhodu, že sa nevie takýmto spôsobom stretnúť s Donaldom Trumpom,“ dodal.

X X X

Čo môžu Spojené štáty stratiť kvôli slabšiemu doláru (názor Katie Martinovej)

Na trhoch a v politike budú krátkodobejšie zamerané, menej odolné a oveľa viac závislé od láskavosti cudzích ľudí

 Katie Martin je členkou Redakčnej rady Financial Times

Trumpova vláda už oslabila postavenie dolára ako kľúčového nosného piliera svetových financií. Ak by odišiel, veľmi by jej chýbal. Stále je to bláznivý pocit o tomto všetkom vôbec hovoriť. Dlhé roky bolo privolávanie toho, aby sa dolár vzdal svojej úlohy dominantnej rezervnej meny, koníčkom veľmi špecificky zameraných bláznov.

Niektorí veľkí investori stále trvajú na tom, že mocný dolár tu zostane, pretože nemá žiadnu vážnejšiu alternatívu, ktorá by mohla prevziať jeho status. Iní poukazujú na to, že pochybovači spájajú nedávne obdobie slabosti dolára s jeho úlohou bezpečného prístavu a maziva svetového obchodu.

Nejeden vplyvný ekonóm zmenil názor

Obaja títo odporcovia však nevnímajú, ako veľmi sa od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu zmenila bezpečnostná politika a geopolitika. Je teda rozumné zamyslieť sa nad tým, čo môžu Spojené štáty stratiť.

Aktuálne sa odhaduje, že na trhoch a vo veľmocenskej politike budú uvažovať v kratšom horizonte, budú menej odolné v každej prechodnej kríze a oveľa viac sa budú spoliehať na láskavosť cudzincov. Adam Posen, dlhoročný prezident Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku, patrí medzi vplyvných ekonómov, ktorí v tejto veci zmenili názor.

 Ešte v roku 2008 napísal článok s názvom „Prečo euro nebude súperiť s dolárom“, v ktorom vtedy konštatoval, že „euro je na dočasnom vrchole vplyvu a dolár bude naďalej ťažiť z geopolitických zdrojov svojej globálnej úlohy, ktorým sa euro zatiaľ nemôže vyrovnať, alebo sa im nevyrovná nikdy“.

V tom čase bol Trump zaneprázdnený otváraním svojho posledného veľkého stavebného projektu, nablýskaného hotela Trump International Hotel and Tower v Chicagu. Posenovi, rovnako ako nám ostatným, možno odpustiť, že si vtedy nedokázal predstaviť, že Trump by mohol v roku 2025 opäť skončiť ako vodca slobodného sveta. Ale je to tu.

Dolár nie je mŕtvy, ale je zranený

Posen nedávno vo fascinujúcej online prezentácii uviedol, že prezidentova náhla zmena zahraničnej politiky teraz predstavuje priame a vážne riziko pre základy dolára. To, ako klesol odkedy Trump druhého apríla oznámil zavedenie takzvaných recipročných ciel, je jedna vec. Je to inštinktívne pochopiteľný odraz pravdepodobného slabšieho rastu Spojených štátov, ktorý nás čaká.

Ale skutočnosť, že dolár klesol v rovnakom čase ako hodnota dlhodobých amerických štátnych dlhopisov, je úplne iná vec. Nie je to jednoznačný dôkaz, že dominantný status dolára ako rezervnej meny je mŕtvy, ale je to veľmi solídny dôkaz, že je zranený.

Kľúčové pritom je, že nie všetky americké štátne dlhopisy sú si rovné. Keď Trump odpálil trhy svojím oznámením o nadštandardných obchodných clách, krátkodobé štátne dlhopisy so splatnosťou okolo dvoch rokov prudko zdraželi, čo je typickým odrazom očakávaní šoku, ktorý si môže vyžiadať zníženie úrokových sadzieb.

Dlhopisy s dlhšou splatnosťou sa však vydali inou cestou, čo je veľmi nezvyčajný výstrelok, ktorý je „v súlade s tým, že ich funkcia bezpečného aktíva sa oslabila“, ako sa uvádza v novej analýze Virala Acharyu a Toomasa Laaritsa z New York University Stern School of Business.

Toto nie sú normálne časy

V normálnych časoch sa dlhopisy a meny pohybujú vyššie a nižšie v závislosti od rastu, inflácie a úrokových sadzieb. Toto však nie sú normálne časy a ako vidíme, všetko to stojí na nejasných základoch zahraničnej politiky a geopolitiky. Preto je ťažké – nie nemožné, ale ťažké – predpovedať, ako môžu dolár a štátne dlhopisy získať späť svoju historickú úlohu spoľahlivých bezpečnostných ventilov pre rozkolísané trhy.

Ak sa táto nerovnováha medzi krátkodobými a dlhodobými štátnymi dlhopismi neobnoví, znamená to, že Spojené štáty sa budú pravdepodobne oveľa viac opierať o lacnejšie emisie krátkodobých dlhopisov. Spojené štáty sú zvyčajne takým stabilným, bezpečným a spoľahlivým dlžníkom, že ministerstvo financií si môže dovoliť v podstate nikdy nesplatiť svoj dlh – môže jednoducho vydávať nové dlhopisy, aby splatilo tie staré, a tak stále dokola.

Sklon k dlhodobejšiemu než krátkodobému horizontu znamená, že to budú musieť robiť oveľa častejšie. To si vyžaduje, aby Spojené štáty udržiavali svojich veriteľov v dobrej kondícii a snažili sa znížiť náklady na pôžičky.

Obrovské privilégium mať v čase krízy menu a trh s dlhopismi, ktoré chce vlastniť celý svet, tiež znamená, že Spojené štáty si môžu požičať na to, aby sa dostali z problémov oveľa ľahšie ako ktorákoľvek iná krajina. A to aj z problémov domáceho pôvodu.

Historicky sa im darilo skracovať krízy tým, že využívali spoľahlivú studnicu investícií za rozumnú cenu a stimulovali svoju cestu z takmer každej ťažkosti oveľa voľnejšie ako iné krajiny, ktorým často stúpajú náklady na pôžičky, keď sa im nedarí. Nová americká vláda sa možno domnievala, že svet takto jednoducho funguje.

Je to pochopiteľné, ale nemožno to považovať za samozrejmosť. Európa by tiež rada získala kúsok tohto kúzla. Bezpečné aktíva sú bezpečné, pretože si každý myslí, že sú bezpečné. Spojené štáty sú na najlepšej ceste zistiť, aké to bude drahé, keď tento predpoklad prestane platiť.

X X X

Nový šéf nemeckej diplomacie navštívil Izrael

Nemecký minister vyzval na seriózne rokovania na prepustenie rukojemníkov a poskytovanie pomoci v Pásme Gazy.

Nový nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul pricestoval v sobotu do Izraela v rámci svojej prvej zahraničnej návštevy na poste šéfa diplomacie. Stretol sa s príbuznými rukojemníkov, ktorých v Pásme Gazy stále zadržiava palestínske militantné hnutie Hamas, informuje TASR podľa agentúry DPA.

V Tel Avive sa Wadephul stretol na večeri so svojím izraelským rezortným kolegom Gideonom Saarom.

Šéf nemeckej diplomacie ešte krátko pred svojím odletom do Izraela vyzval na urýchlené rokovania o prímerí medzi Izraelom a Hamasom vzhľadom na katastrofickú situáciu v Pásme Gazy.

Situácia v Gaze je neznesiteľná

„Humanitárna situácia v Pásme Gazy sa teraz stala neznesiteľnou,“ poznamenal Wadephul. „Preto sú seriózne rokovania o prímerí, zamerané na prepustenie všetkých rukojemníkov a zabezpečenie pomoci ľuďom v Gaze, naliehavo potrebné,“ dodal.

Wadephul tiež zopakoval podporu Berlína pre dvojštátne riešenie konfliktu. „Predstava dvojštátneho riešenia, v ktorom palestínsky štát existuje v mierovom spolunažívaní po boku Izraela – nech sa to zdá akokoľvek vzdialené – zostáva najlepšou šancou na mier a bezpečnosť pre Izrael i jeho susedov,“ povedal.

Dvojštátne riešenie odmietajú ako hnutie Hamas, tak aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu, pripomína DPA.

V programe má viaceré stretnutia

V nedeľu sa Wadephul stretne s Netanjahuom, šéfom diplomacie Saarom a v predjordánskom Ramalláhu aj s palestínskym premiérom Muhammadom Mustafom. Nemecký minister zahraničných vecí plánuje navštíviť aj pamätník holokaustu Jad Vašem v Jeruzleme, kde si položením venca uctí pamiatku šiestich miliónov Židov zavraždených nacistickým režimom.

Wadephul predtým avizoval, že sa izraelských lídrov opýta na „strategický cieľ bojových operácií, ktoré sa opäť zintenzívnili“, odkedy Izrael v marci porušil prímerie s Hamasom.

Začiatkom tohto týždňa sa izraelská vláda rozhodla rozšíriť svoje útoky. Vzťahy medzi Wadephulovou predchodkyňou Annalenou Baerbockovou a Netanjahuom boli považované za napäté kvôli nezhodám ohľadom izraelských akcií v Gaze a na Západnom brehu Jordánu, dodáva DPA. zsl

X X X

HERZOVI  V  NEMECKU:

Krutý tábor fungoval aj po Hitlerovej smrti. Slovákov v Mauthausene povraždili, keď už bola Bratislava oslobodená

 So svojimi hrubými a vysokými múrmi aj strážnymi vežami pripomína vojenskú pevnosť. Za vstup do tábora, ktorý dnes slúži ako pamätník, sa neplatí. Rakúski žiaci si Mauthausen musia pozrieť povinne.

Pri 80. výročí konca druhej svetovej vojny prinášame príbehy, reportáže a témy, ktoré približujú jednu z najzásadnejších udalostí dejín. Sledujte sériu článkov Výročie konca druhej svetovej vojny, ktorá zachytáva minulosť s odkazom pre súčasnosť.

V dávno vyhĺbenom dole sa ligocú umelo vytvorené jazierka so zelenou vodou. Neďaleko jedného z nich začínajú až na vrchol kopca stúpať schody. Sú pokryté lístím, a tak dvaja mladíci s metlami v rukách postupne schádzajú nižšie a pomaly ich zbavujú nánosov minuloročnej jesene.

Schodov je presne 186 a v susednom Rakúsku zrejme známejších niet. Hovorí sa im aj „schody smrti“ a dodnes sú smutným symbolom krutosti, ktorou sa stal známy nacistický koncentračný tábor Mauthausen.

Podvyživení väzni tu museli v rukách vláčiť aj desiatky kilogramov ťažké kamene. Ak to niektorý z nich nevydržal a od vyčerpania sa zrútil, obeťami sa často stali aj ľudia, ktorí schodmi stúpali hneď za ním.

Tí, ktorým sa podarilo dostať sa až hore, si ešte stále nemohli vydýchnuť. Dozorcovia ich nezriedka postavili na kraj útesu kameňolomu, odkiaľ ich zhadzovali dolu. Hovorili tomu „fallschirmspringerwand“, teda parašutistická stena. Iných väzňov nahnali do ľadových spŕch a nechali ich pomrznúť vonku pri nízkych teplotách, niektorých ubili na smrť, ďalší sa stali obeťami podivných lekárskych experimentov.

Do Mauthausenu sa nechcel dostať nikto. A predsa ešte aj v čase, keď už bola veľká časť územia Slovenska oslobodená, do tábora dorazil zvláštny transport. Z Bratislavy ho vypravili len pár dní predtým, ako do hlavného mesta vstúpili sovietske vojská. Neprežil nikto.

 Pripomína pevnosť

Mnohé vyhladzovacie tábory nacisti ešte počas vojny buď úplne zničili alebo poškodili v snahe odstrániť akékoľvek stopy. Mauthausen, ktorý je vzdialený len pár minút autom od mesta Linz, je v tomto smere obdivuhodne zachovaným dôkazom o obludnosti nacistickej vraždiacej mašinérie.

So svojimi hrubými a vysokými múrmi aj strážnymi vežami pripomína vojenskú pevnosť. Za vstup do tábora, ktorý dnes slúži ako pamätník, sa neplatí. Rakúski žiaci si ho musia pozrieť povinne. Aj v čase našej návštevy stoja na veľkom parkovisku pred táborom autobusy plné mladých. Väčšina z nich si nemo prezerá miesta, kde kedysi trpeli desaťtisíce ľudí.

Priľahlý kameňolom aj so slávnymi schodmi, plynovú komoru či neveľkú miestnosť, v ktorej bolo v októbri 1942 popravených 262 ľudí, zapojených do atentátu na Reinharda Heydricha. V Mauthausene zomreli tisícky Čechov a Slovákov. Podľa jednej z pamätných tabúľ v tábore ich bolo takmer 4500.

„Tábor v Mauthausene bol zriadený po tom, čo nacisti roku 1938 ovládli Rakúsko a pričlenili ho k Tretej ríši. Bol teda najbližšie k Bratislave. Do nacistických táborov sa Slováci dostávali takmer od začiatku ich fungovania. Najprv takí, čo v 30. rokoch pracovali v Nemecku, potom pribudli tí, čo sa v dosahu gestapa ocitli po obsadení Protektorátu, a potom aj ľudia priamo zo Slovenska, ak si ich nacistické orgány vyžiadali od ľudáckej vlády. Hrozba, že sa človek dostane do rúk gestapa a vyvezú ho do Ríše, patrila až do konca vojny k účinným nástrojom zastrašovania obyvateľstva,“ vysvetľuje historička Marína Zavacká.

Stodvadsať ľudí

Obzvlášť tragický je príbeh transportu, ktorý do Mauthausenu odišiel z Bratislavy na Bielu sobotu 31. marca 1945. Keďže nikto z ľudí, ktorí sa v dobytčích vagónoch dostali až do tábora, neprežil a nemohol tak po vojne podať očité svedectvo, okolnosti transportu sú dodnes zahalené rúškom tajomstva.

Navyše, časť obetí patrila k demokratickému odboju, a to sa po nástupe komunistického režimu do učebníc dejepisu nehodilo. Aj preto podľa Zavackej transport na celé desaťročia upadol do verejného zabudnutia. Isté je, že medzi väzňami bola skutočne pestrá zmes ľudí.

„Podľa povojnového svedectva esesákov, ktorí transport sprevádzali po celej ceste, a tiež spoluväzňov a príbuzných, ktorí videli ich nakladanie, ich bolo viac než stodvadsať. Všetky mená ale dodnes nepoznáme,“ rozpráva historička Zavacká. V transporte bolo podľa nej minimálne dvanásť žien a celkovo asi dvadsať cudzincov.

Na smrť do Mauthausenu mierili ľudia z ilegálnych občianskych odbojových skupín ako Flóra či Justícia, sprevádzali ich sociálni demokrati a komunisti, ktorí sa podieľali na vydávaní ilegálnej tlače. „Ale aj čerstvo pochytaní účastníci povstania a tiež niekoľkí pracovníci ľudáckeho aparátu, ku ktorým nacisti stratili dôveru a začali ich podozrievať, že proti povstaniu nezakročili včas,“ tvrdí Zavacká.

 Viac ako týždeň na ceste

Medzi odsúdenými na smrť boli národohospodári Július Vagač a Jozef Országh, reformovaný kňaz a bývalý poslanec agrárnikov Štefan Štunda, Oldřich Seiler a jeho kolegovia z kníhkupectva Iustitia, ktoré dalo názov odbojovej skupine, majiteľka myjavského hostinca Alžbeta Sadloňová, ktorá pomáhala prenasledovaným na úteku z Protektorátu, alebo major delostrelectva Samuel Sekuris, významný organizátor povstania na Horehroní.

V čase, keď vlak z Bratislavy odchádzal, sa už Slovenskom valili sovietske vojská a na oblohe krúžili lietadlá. Tretia ríša bola v troskách. Zorganizovať transport v takýchto podmienkach preto nebolo jednoduché. Železničné trate boli podľa Zavackej poškodené bombardovaním a dva vagóny, v ktorých sa väzni viezli, boli na ceste vyše týždňa.

Medzitým stál vlak v Břeclavi, kde nacisti vyložili skupinu väzňov, ktorých chceli vypočúvať na gestape v Brne. Boli medzi nimi napríklad dve sestry generála Viesta a tiež akademický maliar Štefan Bednár.

Keď konečne transport do Mauthausenu dorazil, vysilených zajatcov už nečakalo nič, len smrť. Podľa Zavackej všetkých väzňov z transportu zavraždili v plynovej komore pár hodín po ich príchode. Dátumom ich smrti je 10. apríl 1945.

V tom čase už bola Bratislava šesť dní oslobodená. Aj samotný Mauthausen už čakal blízky pád, hoci išlo o jeden z posledných nacistických táborov, ktorý bol počas druhej svetovej vojny oslobodený. Do tábora vstúpili americké vojská 5. mája 1945, to už bol po smrti aj Adolf Hitler. Väčšina esesákov medzitým z Mauthausenu utiekla. Tých zopár, ktorí tam zostali, zlynčovali rozzúrení väzni.

X X X

Maďarský europoslanec zverejnil nahrávku ministra obrany, ktorá vyvoláva obavy z vojenských plánov

V zverejnenej nahrávke minister obrany hovorí o tom, ako sa krajina rozchádza s mierovými aktivitami.

Predseda mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) a europoslanec Péter Magyar vo štvrtok zverejnil nahrávku prejavu ministra obrany Kristófa Szalay-Bobrovniczkého, z ktorej podľa Magyara vyplýva, že vláda premiéra Viktora Orbána už dlhšiu dobu klame. Namiesto mierových aktivít, ktoré navonok prezentuje, sa totiž budovaním armády v skutočnosti pripravuje na vojnu. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Piata Orbánova vláda sa rozhodla, že vybudujeme skutočne efektívnu, bojaschopnú maďarskú armádu. To znamená, že sa rozchádzame s našimi doterajšími mierovými aktivitami,“ hovorí v minútovej zvukovej nahrávke Szalay-Bobrovniczky.

Magyar, ktorý je najsilnejším oponentom Orbána, spresnil, že nahrávka vznikla v apríli 2023, teda viac ako rok po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny.

Armáda sa pripravuje na vojnu

Minister obrany v nej vyhlásil, že v súlade s rozhodnutím maďarskej vlády „armáda prechádza z predchádzajúcej mierovej mentality do fáze nula na ceste k vojne“. Podľa slov Szalay-Bobrovniczkého tejto zmene poslúžil aj program omladenia maďarských ozbrojených síl z roku 2023.

Minister obrany požiadal o vykonanie uvedeného prechodu generálporučíka Gábora Böröndiho, ktorý bol následne v máji 2023 vymenovaný za náčelníka generálneho štábu maďarských ozbrojených síl. „Je mi cťou, že túto zodpovednosť prijal, a očakávam, že tento proces v plnej miere vykoná,“ dodal.

„Vláda Viktora Orbána je vládou klamstiev a vojny. Je koniec, musia odísť. Orbánovi ľudia klamali Maďarom o mieri, ale ukázalo sa, že našu úžasnú krajinu chcú zatiahnuť do vojny,“ komentoval záznam Magyar. Podľa neho minister obrany priznáva, ba dokonca hrdo vyhlasuje, že „to, o čom hovoria už roky, je len holou lžou“.

Nahrávka objasňuje skutočnosti

Podľa vyjadrenia predsedu strany TISZA záznam objasňuje, prečo bol vtedajší náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi náhle odvolaný a zároveň stavia do iného svetla bezprecedentné vojensko-priemyselné investície a medzinárodné kroky Orbánovej vlády.

„Ukázalo sa tiež, že zatiaľ čo Orbánova vláda už roky hovorí o ochrane maďarského ľudu, je to práve ona, ktorá je schopná obetovať bezpečnosť vlastných občanov za peniaze a moc. Toto nie je politická chyba. Toto je zločin. Zločin, za ktorý niet a nikdy nebude odpustenie,“ uzavrel Magyar.

Šéf úradu vlády Gergely Gulyás na pravidelnej tlačovej konferencii na otázku servera hvg.hu v súvislosti s touto nahrávkou povedal iba toľko, že nič sa nedeje, niet o čom hovoriť.

„Budujem armádu pripravenú na ozbrojenú ochranu Maďarska, pretože k mieru je potrebná sila!“ uviedol na sociálnej sieti Facebook minister obrany krátko po tom, čo Magyar zverejnil záznam.

X X X

Ako II. svetová vojna „pomohla“ slovenskej ekonomike. Zaostalá agrárna krajina sa dostala k výrobe špičkových stíhačiek a ponoriek

Za vlády Jozefa Tisa sa Slovensko ekonomicky pretransformovalo, kvôli napojeniu na nacistické Nemecko.Zdroj: Wikipedia

Nemecká vojnová mašinéria a výrazne opierala o slovenský priemysel. V poslednej fáze druhej svetovej vojny závod v Dubnici dokonca vyrábal komponenty pre torpéda ponoriek a aj pre známe rakety V1 a V2.

Pri 80. výročí konca druhej svetovej vojny prinášame príbehy, reportáže a témy, ktoré približujú jednu z najzásadnejších udalostí dejín. Sledujte sériu článkov Výročie konca druhej svetovej vojny, ktorá zachytáva minulosť s odkazom pre súčasnosť.

Slovensko na začiatku 20. storočia bolo prevažne agrárnou krajinou s len postupne sa rozvíjajúcim priemyslom. Zatiaľ čo väčšina európskych krajín už naplno prežívala druhú priemyselnú revolúciu, na Slovensku v tomto odvetví pracovalo len približne 20 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Ako sa z tohto hospodársky zaostávajúceho regiónu stala významná zbrojárska dielňa?

Začiatky industrializácie a hospodárska stagnácia

„Slovenské hospodárstvo bolo na začiatku 20. storočia v začiatočnej fáze industrializácie, ktorá sa realizovala ešte v rámci Uhorska na prelome 19. a 20. storočia. Slovensko však ostávalo prevažne agrárnou krajinou,“ vysvetľuje Ľudovít Hallon z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Najvýznamnejšie odvetvia tvorili baníctvo a hutníctvo, textilný, celulózovo-papierenský, drevársky, cementársky, chemický a potravinársky priemysel. Rozpadom jednotného trhu habsburskej monarchie po roku 1918 však náš priemysel prišiel o veľkú časť odbytísk a nastala dlhodobá stagnácia industrializácie. Priemyselné podniky museli po vzniku Československa hľadať nové trhy v západnej Európe, kde narážali na silnú konkurenciu.

Obranná politika ako motor industrializácie

Zásadný obrat nastal až v 30. rokoch 20. storočia v súvislosti s potrebami obrany Československa pred nebezpečenstvom nacistického Nemecka. Veľká časť investícií smerovala práve do zbrojárstva.

„Štát inicioval objednávkami veľké firmy Škoda a Československá zbrojovka Brno, aby investovali do výstavby zbrojárskych závodov na Slovensku – zbrojovky Dubnica nad Váhom a Považská Bystrica,“ približuje Hallon situáciu. Súčasne začali české firmy expandovať na Slovensko s lacnou pracovnou silou – napríklad Baťa, ktorý založil závody vo Svite pod Tatrami a kožiarske podniky v Bošanoch a Nových Zámkoch.

X X X

V Albánsku sa konajú parlamentné voľby

Favoritom je strana súčasného premiéra. Tesným súperom je opozičná Demokratická strana.

V Albánsku sa v nedeľu konajú parlamentné voľby. Súčasný premiér Edi Rama sa v nich so svojou Socialistickou stranou uchádza už o svoje štvrté funkčné obdobie. TASR o tom informuje podľa správ agentúr DPA a Reuters.

Volebné miestnosti sa otvorili o 7.00 h a občania v nich budú môcť hlasovať do 19.00 h. Jasným favoritom na výhru je práve Rama a jeho Socialistická strana (PS), ktorá má podľa najnovších prieskumov šancu získať až 49 percent hlasov. Najsilnejším súperom PS by mala byť Demokratická strana (PD) opozičného lídra Saliho Berishu, ktorá v prieskumoch získala približne 35 percent. Predbežné výsledky sa očakávajú ešte v nedeľu v noci, oficiálne v pondelok.

Albánsko pokročilo v boji proti korupcii

Rama sa stal premiérom Albánska v roku 2013 a jeho mandát voliči vo voľbách odvtedy potvrdili ešte dvakrát. Balkánska krajina je od roku 2009 členom Severoatlantickej aliancie a od roku 2014 aj kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie (EÚ). Podľa medzinárodných pozorovateľov Albánsko nedávno zaznamenalo pokrok v oblasti boja proti korupcii.

Rama počas kampane za posledné týždne opakovane hlásal svoj sľub vstúpiť do EÚ do konca tohto desaťročia. „Získame štvrtý mandát a pre Albánsko v EÚ do roku 2030 nepremrháme ani deň,“ uviedol v piatok. Berishovu kampaň negatívne ovplyvnili obvinenia z korupcie.

X X X

Tisícky katolíkov v Peru oslavovali pápeža Leva XIV. v meste, kde roky pôsobil

Pápež v meste Chiclayo strávil deväť rokov. Miestny biskup ho opísal ako citlivého muža,

Tisícky katolíkov sa v sobotu zhromaždili na omši pod holým nebom v severoperuánskom meste Chiclayo, aby oslávili zvolenie nového pápeža Leva XIV., ktorý medzi nimi roky žil a pôsobil ako biskup. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Prvý americký pápež v tomto meste na tichomorskom pobreží strávil deväť rokov. Chiclayo „je jednoduché mesto, ktoré hlboko miloval a ktoré si stále nosí vo svojom srdci,“ povedal biskup Chiclaya Edinson Farfan preplnenému zhromaždeniu pri miestnej Katedrále svätej Márie.

Niektorí veriaci na zhromaždení mávali fotografiami z čias, keď bol Lev tamojším biskupom. Jeden z nich držal transparent s nápisom: „Otec Lev XIV., Chiclayo bude vždy tvojím domovom.“

Muž s veľkým srdcom

Biskup Farfan opísal Leva ako „hlboko citlivého na sociálnu spravodlivosť“ a vyzdvihol jeho „veľké srdce“ a blízkosť k chudobným, migrantom, utečencom a „tým, ktorí trpia“.

Lev, bývalý kardinál Robert Francis Prevost z Chicaga, prvýkrát prišiel do Peru pred 40 rokmi ako misionár. Do tohto mesta sa vrátil v roku 2014 a hneď rok po tom bol vymenovaný za biskupa, čím sa stal naturalizovaným peruánskym občanom. V Chiclayu zostal až do roku 2023, kým ho do Ríma nepovolal jeho predchodca, zosnulý pápež František, spresňuje AFP.

Vo svojom prvom prejave z Vatikánu vo štvrtok novozvolený pápež Lev XIV. krátko pozdravil svoju „milovanú diecézu Chiclayo“ v španielčine a vzdal hold tamojšiemu „veriacemu ľudu“.

X X X

Nový kandidát konzervatívcov do juhokórejských volieb nastúpil proti favoritovi opozície

Bývalý juhokórejský premiér Han Tok-su odstúpil z prezidentskej kandidatúry, konzervatívna strana nominovala Kima Mun-sua.

Bývalý juhokórejský premiér a úradujúci prezident Han Tok-su sa v nedeľu po niekoľkých dňoch sporov vzdal svojej kandidatúry na prezidenta. Konzervatívna strana Sila ľudu (PPP) do volieb nominovala niekdajšieho ministra práce Kima Mun-sua. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters, AFP a Jonhap.

Kim sa v nedeľu ráno oficiálne zaregistroval ako kandidát strany PPP a vo voľbách 3. júna sa postaví proti favoritovi I Če-mjongovi z opozičnej Demokratickej strany (DP). Han po hlasovaní uviedol, že „pokorne prijíma všetko“ a dúfa, že Kim predčasné voľby vyhrá.

„Dokončil som proces registrácie prezidentskej kandidatúry. Chcel by som vyjadriť vďaku všetkým občanom a mojim straníckym kolegom,“ povedal Kim novinárom. „Sľubujem, že urobím všetko pre to, aby som vyhral a viedol Južnú Kóreu k tomu, aby sa stala ešte lepšou krajinou,“ dodal.

Nepodarilo sa im zjednotiť kampaň

Han a Kim v uplynulom týždni neúspešne rokovali o zjednotení konzervatívnej kampane. Kim ešte minulý týždeň zvíťazil v straníckych primárkach PPP a mal sa tak už vtedy stať jej kandidátom vo voľbách. Cez víkend bola však jeho nominácia zrušená a strana ho nahradila expremiérom Hanom. V potvrdzujúcom hlasovaní si však straníci zvolili Kima.

V prezidentských voľbách sa rozhodne o nástupcovi prezidenta Juna Sok-jola, ktorého odvolali z funkcie za porušenie svojich povinností, keď v decembri nakrátko vyhlásil stanné právo. Podľa najnovších prieskumov preferencií vo voľbách vedie I z Demokratickej strany s približne 43 percentami hlasov.