Európu viní z konfrontačných vyhrážok. Kremeľ v sobotu obvinil európske krajiny z protikladných a konfrontačných vyhlásení. Rusko sa ale nenechá zastrašiť hrozbou sankcií, uviedol hovorcanes 16:02 , Aktualizované: dnes 16:11 ruského prezidenta Vladimira Putina podľa ruských agentúr.

Vyjadrenie Kremľa nasledovalo po tom, ako ukrajinský prezident a jeho európski spojenci na schôdzke v Kyjeve oznámili plán 30-dňového nepodmienečného prímeria, ktoré má platiť od pondelka. Rusku ale tiež pohrozili rozsiahlymi a s USA koordinovanými sankciami, ak takéto prímerie odmietne.

 „Už sme si zvykli na sankcie. Dokonca si už predstavujeme, čo podnikneme po ich vyhlásení, ako budeme minimalizovať ich dopady. Naučili sme sa to. Pokúšať sa nás zastrašiť sankciami je strata času,“ povedal HOVORCA Putina Dmitrij Peskov podľa agentúry TASS.

„Z Európy počúvame mnoho protikladných vyjadrení. Celkovo vyznievajú skôr konfrontačne, ako ako ako pokusy oživiť naše vzťahy,“ povedal Peskov podľa agentúry Interfax. Zdôraznil, že je veľmi ťažké izolovať takú veľkú krajinu, ako je Rusko./agentury

X X X

Trumpa dobieha realita. Je frustrovaný, že sa mu nedarí ukončiť vojny. Putin chce všetko, vyhlásil.

Americký prezident Donald Trump dáva v súkromí najavo frustráciu, že sa mu nedarí zastavovať vojny. Napísal to denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý ako príklad spomenul nedávnu večeru medzi Trumpom a jeho podporovateľmi.

 V predvolebnej kampani Trump sľuboval rýchlo zastaviť vojnu na Ukrajine, čo sa podľa WSJ očividne nepodarilo. Biely dom však výsledky dosiahnuté novou administratívou počas 100 dní vlády obhajuje.

Podľa denníka Trump hovoril o frustrácii, ktorú pociťuje kvôli vývoju na Ukrajine a vo vojne medzi Izraelom a teroristickým hnutím Hamas. Na otázku, aké sú jeho najväčšie obavy v zahraničnej politike, Trump odpovedal, že rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa ukázali ťažšie, ako si predstavoval, a že Putin „chce.

Ešte v druhej polovici apríla pri tom Trump tvrdil, že najväčšie prekážky pre zastavenie bojov vidí na strane Ukrajiny. Podľa denníka WSJ ale Trump v poslednom čase hovorí svojim poradcom, že Putin nechce vojnu ukončiť a že Rusko ani Ukrajina nechcú dosiahnuť kompromis. Americký prezident podľa listu tiež vyjadroval údiv na niektorými vojenskými krokmi Ruska, napríklad jeho útokmi na deti a civilistov.

Veľkou výzvou je podľa Trumpa aj vojna na Blízkom východe. Spojeným štátom sa nepodarilo sprostredkovať predĺženie prímeria medzi Izraelom a hnutím Hamas, ktoré sa skončilo v marci. Podľa Trumpa konanie veľmi sťažuje dlho trvajúce nepriateľstvo medzi oboma stranami.

 Pred voľbami Trump tvrdil, že rýchlo ukončí oba konflikty. O vojne na Ukrajine dokonca hovoril, že ju zastaví v priebehu jedného dňa. Podporovatelia prezidenta tvrdia, že tento opakovaný výrok nemožno brať doslovne. „Keby nesľuboval tieto veci počas kampane opakovane, tak by bolo veľmi neférové ho kritizovať za to, že ich nedosiahol. Ale on to robil,“ povedal o Trumpovi americký expert na medzinárodné vzťahy Kyle Haynes.

Biely dom však tvrdí, že Trump počas zhruba troch mesiacov v úrade dosiahol množstvo výsledkov. Hovorkyňa Anna Kellyová spomenula údajný súhlas jemenských povstalcov Húsíovcov so zastavením bojov, návrat Američanov väznených vo svete či súhlas krajín NATO s navýšením výdavkov na obranu. „Sme bližšie k mieru vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, ako kedykoľvek predtým,“ uviedla hovorkyňa./agenturyú/

X X X

Cestujúcu nekompromisne vyhodili z lietadla. Dôvod dvíha obočie. Jej príbeh rozdelil internet

Nie každý let sa začína pohodlne s kávou a výhľadom na oblohu. To platí aj pre mladú ženu, ktorá sa rozhodla cestovať domov kvôli zdravotným problémom, no jej cesta sa skončila ešte skôr, ako sa vôbec začala – a to doslova.

 V slzách a so zlomeným hlasom sa Ellie Brelis podelila o svoju skúsenosť na TikToku, kde video získalo tisíce zhliadnutí a rozpútalo vášnivú diskusiu.

Ellie, ktorá trpí vážnymi alergiami, nedávno prekonala miernejší anafylaktický šok a pred odletom sa rozhodla informovať personál spoločnosti Delta Air Lines o svojom zdravotnom stave.

Chcela si byť istá, že počas letu nedôjde k žiadnej reakcii – teda urobila všetko správne, čo jej lekári aj odporučili. Reakcia leteckej spoločnosti však bola prekvapujúca: z lietadla ju jednoducho vyviedli.

 „Spravila som všetko, čo som mala, aby som sa mohla bezpečne dopraviť domov,“ hovorí Ellie vo videu, v ktorom si utiera slzy. „A aj tak ma z letu vyhodili. A moja batožina medzitým letela bezo mňa.“

Podľa jej slov jej Delta oznámila, že bude musieť absolvovať telefonickú konzultáciu s lekárom cez službu Medair a čakať päť hodín na ďalší nočný let.

Kým sedela na letisku, pýtala sa sama seba: „Urobila som chybu, že som povedala pravdu?“

V komentároch na TikToku sa rozbehla horúca diskusia. Mnohí sa postavili na Ellienu stranu: „To je neprijateľné. Hanba vám, Delta,“ napísal jeden z používateľov.

Iní však upozorňujú na zložitosť situácie z pohľadu leteckej spoločnosti: „Rozumiem, že je to bolestivé, ale ak by si počas letu dostala anafylaktický šok, nemajú vybavenie ako nemocnica. Nechcú niesť túto zodpovednosť,“ vysvetlil iný komentujúci.

Osoby s podobnými alergiami upozornili, že pri Delte je potrebné volať vopred, informovať pracovníkov pri bráne aj palubný personál a požiadať o prednostné nastúpenie.

Na webovej stránke Delta Air Lines sa tiež uvádza, že letecká spoločnosť síce nemôže garantovať „prostredie bez alergénov“, ale snaží sa urobiť primerané opatrenia.

 Lietanie s alergiou: realita, na ktorú cestovné manuály nemyslia

Táto skúsenosť odhalila realitu, s ktorou sa potýkajú mnohí ľudia so zdravotnými obmedzeniami – že aj úprimnosť a preventívne kroky môžu spôsobiť nečakané komplikácie.

Ellie si neželala nič viac než dostať sa domov – do bezpečia lekárskej starostlivosti. Namiesto toho však musela čeliť stresu, neistote a verejnej diskusii o tom, či spravila chybu, keď hovorila pravdu.

Otázka zostáva: je dnes letecká doprava dostatočne pripravená na citlivé situácie, v ktorých ide o zdravie?

 Ako sú na tom európske letecké spoločnosti s prístupom k cestujúcim s alergiami?

V Európe je prístup k cestujúcim s alergiami o čosi rozmanitejší, hoci ani tu neexistuje jednotný štandard.

Napríklad Lufthansa či Austrian Airlines ponúkajú možnosť požiadať o „alergy-friendly“ jedlo a deklarovať alergie vopred.

No zároveň zdôrazňujú, že nemôžu zaručiť úplne bezalergénne prostredie na palube.

Ryanair a Wizz Air, populárne nízkonákladové spoločnosti aj medzi Slovákmi, sa spoliehajú skôr na pasívne upozornenie cestujúcich – pri nahlásení vážnych alergií môžu vyzvať pasažierov v okolí, aby nekonzumovali arašidové výrobky. Avšak zodpovednosť preberá cestujúci – často bez záruky, že jeho požiadavka bude rešpektovaná.

Niektoré aerolinky, ako Finnair, poskytujú možnosť úplného zákazu podávania orechov na konkrétnom lete, ak o to cestujúci požiada vopred. No ide skôr o výnimku než o pravidlo.

 Čo z toho vyplýva?

Pre alergikov zostáva letecká doprava náročným kompromisom medzi bezpečnosťou a dôverou v systém.

Ellie Brelis nie je prvá ani posledná, kto si musel položiť nepríjemnú otázku: „Mám radšej mlčať, aby som sa vôbec dostala domov?“ A to by rozhodne nemalo byť dilema, ktorú si nesie niekto len kvôli vlastnému zdraviu.

Ak teda cestujete s alergiou – či už z Bratislavy na Korfu alebo z Viedne do New Yorku – kontaktujte leteckú spoločnosť vopred, pripravte si potvrdenia od lekára a majte pri sebe vlastné lieky.

A predovšetkým: nedajte sa odradiť, ak vás niekto vníma ako problém. Lietadlo je služba. A zdravie nie je rozmar./agentury/

X X X

Matematika diplomatickej vojny so špionážnym pozadím: 2 + 2 + 2 = 6. Ako sa môžu ešte viac zhoršiť vzťahy medzi Orbánom a Zelenským?

Je to škandál, aký nemá obdobu vo vzťahoch Kyjeva s ktorýmkoľvek členským štátom EÚ a NATO. Maďarsko sa stalo vôbec prvou krajinou týchto dvoch organizácií, ktorú Ukrajina nielenže verejne obvinila zo špionáže, ale ešte aj zatkla dve osoby podozrivé z toho, že ich ako rozviedčikov platila Budapešť. Odplata prišla rýchlo: z Maďarska vyhostili dvoch ukrajinských diplomatov. Maďarom sa to vzápätí vrátilo ako bumerang: Ukrajinci poslali domov rovnaký počet pracovníkov maďarského veľvyslanectva. Celé sa to zbehlo za menej ako 24 hodín.

Maďarský premiér Viktor Orbán a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na snímke z júna 2024, keď sa stretli v Bruseli. Vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom sú zlé, viac-menej sa to dalo vyčítať aj z mimiky oboch lídrov, pričom teraz sa zdá, že medzi Maďarskom a Ukrajinou vzniká čoraz hlbšia priepasť.

 Špionážne kauzy sa niekedy zvyknú vyriešiť potichu alebo s použitím obmedzených informácií určených pre verejnosť. V tomto prípade sa tak nedalo úplne postupovať, pretože nešlo o odhalenie agentov s diplomatickým krytím, ktorých by mohli nenápadne vyhostiť, ale o vlastných občanov. Na druhej strane sa Ukrajinci rozhodli vytrúbiť do sveta, kto konkrétne zadal úlohy zatknutým osobám a na čo sa mali zameriavať. „Špionážnu bunku riadil dôstojník maďarskej vojenskej rozviedky,“ oznámila ukrajinská tajná služba v tlačovom vyhlásení. Podľa nej sa agenti venovali zraniteľnosti západných regiónov Ukrajiny: „Úlohou tejto bunky bolo zbierať informácie o vojenskej bezpečnosti Zakarpatskej oblasti, hľadať zraniteľné miesta v pozemnej a protivzdušnej obrane.“

 Ak je pravda to, čo tvrdia v Kyjeve, potom Budapešť čelí vážnemu škandálu: ukrajinská kontrarozviedka totiž spresnila ešte aj to, že agenti mali zisťovať sociálno-politické názory miestnych obyvateľov v súvislosti s možným príchodom maďarských vojakov do západnej časti Ukrajiny.

 Závažne vyznieva aj to, že nešlo o amatérov, ale v prípade obidvoch zatknutých o osoby so skúsenosťami z ukrajinských ozbrojených síl, respektíve z bezpečnostných zložiek. V jednom prípade ide o 40-ročného vojnového veterána. Ukrajinská tajná služba informovala, že maďarská vojenská rozviedka ho zverbovala v roku 2021 s tým, že dlhší čas fungoval ako tzv. spiaci agent, čiže čakal na zadanie úloh. Tie mal dostať v minulom roku. „Súd naňho uvalil vyšetrovaciu väzu v trvaní 60 dní,“ uviedol server Suspiľne. Podľa vyšetrovateľov minimálne jedenkrát navštívil Maďarsko, kde dostal peniaze a pokyny nájsť ďalších informátorov.

 Druhou osobou je žena (o jej veku sa médiá nezmienili), ktorá v tomto roku dobrovoľne odišla zo zamestnania v ukrajinskej tajnej službe. Aj ju poslal súd do väzby bez možnosti zložiť kauciu.

V Budapešti reagoval na špionážny škandál minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. „Ak dostaneme nejaké podrobnosti alebo oficiálne informácie, budeme sa tým môcť zaoberať. Dovtedy to musím hodnotiť ako propagandu, s ktorou treba narábať opatrne,“ citovala ho agentúra Reuters. O niekoľko hodín po týchto slovách, ktoré zazneli na tlačovke, sa Szijjártó ozval na sociálnej sieti Facebook: „Dnes (9. mája) sme vyhostili dvoch špiónov z Maďarska pracujúcich s diplomatickým krytím na ukrajinskej ambasáde v Budapešti.“ Nedokázal však konkretizovať, čím sa mali previniť proti záujmom maďarského štátu.

 Netrvalo dlho a po Budapešti prišla reakcia z Kyjeva. Šéf diplomacie Andrij Sibyha oznámil, že si na jeho ministerstvo predvolali maďarského veľvyslanca, aby mu odovzdali nótu. „Dvaja diplomati z Maďarska musia opustiť ukrajinské územie do 48 hodín,“ informovala agentúra UNIAN o obsahu nóty. „Postupujeme v reakcii na konanie Maďarska na základe reciprocity a našich národných záujmov,“ ozrejmil Sibyha.

Po dvoch zatknutých osobách tak došlo najprv k vyhosteniu dvoch maďarských diplomatov a následne padlo totožné rozhodnutie o dvoch ukrajinských diplomatoch. Keby diplomatická vojna pokračovala, mohla by eskalovať až do podoby, že jeden zo štátov by na neurčitý čas stiahol svojho veľvyslanca. V diplomatickej praxi sa tomu hovorí, že ambasádor bol povolaný na konzultácie.

Vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom sú zlé už niekoľko rokov, ešte viac sa zhoršili po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Maďarský premiér Viktor Orbán dáva najavo ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, ako keby jeho napadnutý štát nepovažoval za obeť agresie, a odmieta si čo i len predstaviť, že Ukrajina by sa mohla stať členským štátom EÚ a NATO.

 V ukrajinskej Zakarpatskej oblasti žije podľa odhadov najmenej 80-tisíc etnických Maďarov. V ruských médiách sa opakovane šírili tvrdenia, že keby sa Ukrajina rozpadla, respektíve by bola neživotaschopnou entitou, potom by si územie obývané príslušníkmi maďarskej národnostnej menšiny mohlo „privlastniť“ Maďarsko. Môže to vyznieť ako konšpirácia, na druhej strane je známym faktom, že Orbán by veľmi rád videl inú podobu štátnych hraníc v regióne. „Napriek tomu, že nijaký predstaviteľ maďarskej vlády otvorene nehovoril o pokuse ukoristiť teritóriá Ukrajiny, niekedy je to v Maďarsku téma krajne pravicových debát. Ruská štátna teevízia tiež často naznačovala, že by sa Ukrajina mohla rozpadnúť, pričom Rusko prevezme východ Ukrajiny, Poľsko a Maďarsko si rozdelia jej západnú časť,“ pripomenul denník Guardian.

Bývalý spolupracovník ukrajinskej tajnej služby Iva Stupak tvrdí, že Maďarsko má zlé úmysly voči Ukrajine už dlhé roky. Pre server Noviny LIVE naznačil, že maďarské kultúrne centrá v Zakarpatskej oblasti viac-menej fungujú ako špionážne hniezda. Proti záujmom Ukrajiny je podľa Stupaka aj rozdávanie maďarských pasov príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny žijúcim na ukrajinskom teritóriu.

 Stupak, ktorý teraz pôsobí ako vojenský analytik, uviedol, že v Kyjeve dlhodobo privierali oči pred maďarskými aktivitami na území Ukrajiny: „Pretože je členský štát EÚ, členská krajina NATO. Je to susedný štát, tak prečo ničiť vzájomné vzťahy? Odkladalo sa to na neskôr. Teraz som na sto percent presvedčený, že Vasilij Maljuk (šéf ukrajinskej tajnej služby) priniesol dokumenty Zelenskému a prezident mu dal osobne zelenú, aby stlačil červené tlačidlo a povedal: ‚Vasilij Vasilievič, choďte do toho, nemáte nijaké obmedzenia.‘.“ Môžeme len dodať, že bez súhlasu Zelenského by sa podrobnosti o špionážnej afére určite nedostali na verejnosť.

Vysvetlením, prečo sa práve teraz Zelenskyj takto rozhodol, môže byť jeho snaha ukázať drvivej väčšine členských štátov EÚ, ako sa správa susedný štát, ktorý blokuje cestu Ukrajiny do únie. Je to nepochybne škandál, ktorý ak už by aj nemal pokračovanie v podobe diplomatickej vojny, istotne prinesie ešte silné dozvuky. A nielen z Budapešti alebo z Kyjeva…/agentury/

X X X

Ján Pavol II. čelil komunizmu, Lev XIV. môže nacionalizmu. Vie byť protiváhou Trumpovej politiky, píše taliansky denník

Niektorí americkí pozorovatelia prirovnávajú nového pápeža Leva XIV. k Jánovi Pavlovi II., ktorý prispel k porážke komunizmu v Poľsku. A to v súvislosti s jeho kritickým postojom voči migračnej politike vlády Donalda Trumpa.

Svoj postoj, ešte ako kardinál prejavil zdieľaním viacerých takýchto príspevkov na sociálnej sieti X. Píše o tom taliansky denník Messaggero, podľa ktorého sa mnohé z postojov súčasného pápeža líšia od postojov americkej vlády. Na túto tému upriamili pozornosť len pár hodín po zvolení kardinála Roberta Francisa Prevosta za pápeža viaceré talianske média.

Opravil Vancea

Prevost je prvým Američanom na pápežskom stolci. Podľa denníka Messagerro je „striedmym pastierom, nie aktivistom a už vôbec nie revolucionárom“, no aj tak už zaujal postoj k mnohým veľkým etickým otázkam súčasnosti. Ešte pred svojim zvolením za pápeža kritizoval migračnú politiku Trumpa, ktorá podľa neho ide proti ľudskej dôstojnosti.

 Verejne tiež protirečil viceprezidentovi J. D. Vanceovi, nedávno konvertovanému katolíkovi, ktorý sa na ospravedlnenie represií voči migrantom odvolával na augustiniánsky teologický koncept „ordo amoris“, teda „poriadok lásky“. „Ježiš od nás nežiada, aby sme kategorizovali našu lásku k druhým,“ reagoval kardinál, ktorý je sám augustiniánom, na sociálnej sieti, pričom sa odvolal na evanjelium.

Ako jeho predchodca

Medzi americkými pozorovateľmi sa tak objavili aj názory poukazujúce na historickú paralelu medzi Levom XIV. a Jánom Pavlom II. Pripomínajú, ako sa poľský pápež v roku 1979 vrátil do svojej domoviny, aby iba svojim darom reči podporil zrod hnutia Solidarita, ktoré nakoniec zvrhlo komunistickú vládu v Poľsku.

„Tak, ako sa Wojtyla postavil proti komunistickému režimu, tak by sa Lev XIV. mohol stať pre časť Ameriky morálnym hlasom proti autoritárskym pokusom v časoch Trumpa. Ján Pavol II. sa prihováral srdcu Európy, Lev XIV. sa zdá byť rozhodnutý hovoriť k srdcu rozdelenej americkej Cirkvi – pri hľadaní smerovania,“ píše denník.

Pripomína, že nový pápež je proti agresívnemu nacionalizmu, je za rasovú spravodlivosť, boj proti klimatickým zmenám, ochranu migrantov a proti šíreniu zbraní v krajine./agentury/

X X X

Česi sa čudujú, prečo je pre Roberta Fica prednejší Viktor Orbán než EÚ 

Stretnutie Roberta Fica a Viktora Orbána na Úrade vlády SR 28.4.2025Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o zahraničnopolitických zámeroch nového nemeckého kancelára Friedricha Merza, či bezočivosti Donalda Trumpa voči Grónsku a Dánsku. No a končiť budeme v USA, kde sa nový pápež Lev XIV. zastával migrantov.

 Web Českého rozhlasu zverejnil na svojich stránkach komentár pod titulkom „Výročie, na ktoré slovenská vláda akosi pozabudla“. Autorka komentára sa v ňom zamýšľa, prečo si Slovensko takmer vôbec nepripomenulo výročie vstupu krajiny do EÚ, ktorý prebehol 1.mája 2004 a je významným miľníkom zahraničnopolitického smerovania Slovenska.

Výročie zmienil iba prezident Peter Pellegrini, ktorý vymenoval negatíva EÚ, ale napriek tomu zdôraznil dôležitosť členstva Slovenska v únii i kvôli súčasnej zložitej medzinárodnej politickej situácii. Slovenský premiér Robert Fico výročie členstva v únii ani nezmienil, čo je podľa autorky len ďalším dôkazom, že EÚ je pre neho len „zdrojom samých problémov a negatív, a teda mu nestojí ani za zmienku.“

Autorka následne pripomína návštevu maďarského premiéra Viktora Orbána v Bratislave, na ktorej sa obaja štátnici sústredili na vyhrážky únii, že oni z nej skutočne odídu, ak bude zrušené právo veta. Český web to hodnotí nasledovne: „Varovanie pred údajne hroziacou stratou národného veta je používaným univerzálnym strašiakom všetkých populistických politikov v celej Európe. Varujú totiž pred niečím, čo reálne nehrozí, ale veria tomu, že tým u svojich voličov zabodujú.“

Autorka ďalej pripomína premiérovu falošnosť zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany. Robert Fico tvrdí, že navštívil Čínu, Vietnam, Brazíliu, a je teda logické, že zavíta 9. mája na oslavy víťazstva nad fašizmom i do Ruska.

„Len tie kontakty s ostatnými členmi EÚ sa mu akosi nedaria. Stretáva sa s nimi síce na pravidelných sumitoch, ale to je aj všetko,“ pripomína autorka. Dodáva pritom, že prioritou Slovenska by mali byť predovšetkým kontakty s úniou. Ak nie pre nič iné, tak aspoň preto, že Slovensko má euro a je teda k únii pripútané silnejšie než niektoré ostatné štáty, vrátane ČR.

Komentár autora: Robert Fico nestojí o úniu preto, lebo únia kvôli jeho nedemokratickej politike nestojí o neho. EÚ by odchod Slovenska hravo prežila. Slovensko by sa však bez únie stalo vazalom Ruska a časť z neho by sa pokúsilo ovládnuť Maďarsko. Robert Fico to vie, a napriek tomu proti únii brojí. To zaváňa vlastizradou./agentury/

X X X

Prezident Pellegrini vymenoval Dušana Keketiho za viceguvernéra NBS

Parlament schválil Dušana Keketiho na post viceguvernéra NBS, funkciu potvrdil prezident SR.

Viceguvernérom Národnej banky Slovenska (NBS) sa stal Dušan Keketi. V piatok ho do funkcie vymenoval prezident SR Peter Pellegrini. Keketi do marca zastával post ministra cestovného ruchu a športu, po dohode v koalícii ho na poste nahradil Rudolf Huliak (nezávislý). Následne ho na návrh vlády schválil parlament do funkcie viceguvernéra NBS.

Prezident v príhovore ocenil odborné a ľudské kvality nového viceguvernéra NBS. Prízvukoval však, že krajinu v oblasti hospodárskeho rastu čakajú ťažšie časy. Slovensko môžu podľa Pellegriniho výrazne zasiahnuť obchodné vojny či zavádzanie ciel, čo môže prispieť k ekonomickej neistote a postupnému rozpadu globálneho trhu.

„Národná banka Slovenska je však strážcom a regulátorom tohto prostredia, dohliada na finančné aj kapitálové trhy. O to významnejšia je nespochybniteľná autorita tejto inštitúcie a o to zodpovednejšie je potom aj poslanie tých, ktorí národnú banku reprezentujú. Slovenská republika sa spolieha na vašu profesionalitu a vašu odbornosť. V zložitých časoch, ktorými dnes prechádzame, musíme zároveň pokračovať aj v konsolidácii verejných financií, čo predpokladá aj využívanie nepopulárnych nástrojov. Zároveň je však nevyhnutné, aby boli úsporné opatrenia predvídateľné, odborne vyargumentované a vyvážené,“ uviedol prezident v príhovore.

Upozornil tiež, že Slovensko a EÚ potrebujú naliehavo posilniť konkurencieschopnosť svojej ekonomiky, ako aj európsky bezpečnostný pilier. „V tomto ohľade považujem za dôležité stanoviská či odporúčania aj Národnej banky Slovenska. Vždy bola a stále je rešpektovanou inštitúciou, v ktorej sa rodia podnetné nápady a myšlienky a ktorá môže významne prispieť k verejnej diskusii, i k hľadaniu optimálnych východísk a riešení. Národná banka Slovenska je súčasťou nadnárodných finančných formátov, kde sa o nových výzvach intenzívne diskutuje,“ doplnil prezident./agentury/

X X X

Najskôr stres a potom navýšená podpora. Ktoré folklórne festivaly sa konečne dočkali?

Jeden z festivalov sa dočkal podpory dvakrát, jeho organizátori by však viac ocenili fungujúci a predvídateľný systém.

Folklórne festivaly, prehliadky a súťaže sa po mesiacoch neistoty dočkali dotácií z Fondu na podporu umenia. Žiadosti, ktoré podali ešte vlani na jeseň, vyhodnotila pred pár dňami odborná komisia a v stredu (7.5.) o podpore v programe Tradičná kultúra a folklorizmus rozhodla rada fondu zložená z nominantov ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nom. SNS).

„Rada na svojom špeciálnom zasadnutí odsúhlasila 180 žiadostí, pričom dva dni predtým zasadla odborná komisia. Rada žiaden z jej návrhov neznižovala, len navyšovala. Do tohto programu plynú aj prostriedky, ktoré sme ušetrili pri iných programoch,“ vyhlásil predseda Rady FPU Matúš Oľha v piatok na tlačovej besede s ministerkou Šimkovičovou.

Oľha nazýva „mediálnymi hrami“ informovanie o meškajúcich výzvach a rozhodnutiach zo strany médií. Organizátori folklórnych festivalov pritom už od konca januára upozorňovali na problémy a stres, s akými sa v minulých rokoch fungovania FPU nestretávali.

Rada v programe skutočne podporila takmer všetkých žiadateľov, podporu však priklepla aj takým podujatiam, ktoré odborná komisia podporiť neodporučila – napríklad „vzhľadom na nedostatočnú odbornú garanciu a kvalitu dramaturgie“ alebo „vzhľadom na spornú umeleckú a odbornú úroveň podujatia a predimenzovaný rozpočet“ či „z dôvodu nejasného prepojenia na tradičnú ľudovú kultúru“.

Detský festival dostal podporu dvakrát

Vydýchnuť si určite mohli organizátori veľkých, často viacdňových festivalov, ako sú Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve, ktorým rada priklepla 58-tisíc eur, Hontianska paráda v Hrušove s 50-tisícmi, Gemersko-malohontské folklórne slávnosti Klenovská rontouka, ktorým fond pošle 40-tisíc eur, Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci s rovnakou výškou dotácie, Rejdová 2025 – Gemerský folklórny festival so 43-tisícmi, Spišské folklórne slávnosti s dotáciou 30-tisíc, no aj Medzinárodný novohradský folklórny festival s dotáciou 27-tisíc eur. Spomenuli sme len tie najväčšie a najznámejšie, z ktorých niektoré majú viac ako 50-ročnú tradíciu. Informáciu o ďalších nájdete na webe fondu.

Dotáciu získal aj Festival detských folklórnych súborov, ktorý sa uskutoční už 30. a 31. mája v Krupine a vo Zvolene. Práve organizátor tohto festivalu sa v marci ozval, že podujatiu hrozí pre meškanie vyhodnotenia žiadostí v programe Tradičná kultúra a folklorizmus zrušenie.

Podpolianske osvetové stredisko vtedy v statuse na sociálnej sieti informovalo, že avizovaný májový termín rozhodnutí, ktoré v minulých rokoch pripadali už na prelom decembra a januára, je pre toto podujatie neskorý. Po vlne podpory zo strany verejnosti napokon dotáciu pre festival v objeme 15-tisíc eur nesystémovo sprostredkoval minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. Smeru, zároveň predseda Národnej koalície) cez štátnu lotériovú spoločnosť Tipos.

„Teraz sme v zvláštnej situácii, že máme 15-tisíc od Tiposu aj 14 500 eur od Fondu na podporu umenia. Samozrejme, vieme tieto peniaze využiť na sprievodné podujatia, v tom problém nie je. No stále nevieme, ako bude Fond na podporu umenia a Rada FPU fungovať do budúcna. Vieme len, že sme zažili niekoľkomesačný stres, no potrebujeme systém, jasnú štruktúru, koncepčnosť a predvídateľnosť,“ reagoval na doterajšie problémy vo fonde riaditeľ Podpolianskeho osvetového strediska Jaroslav Černák.

Tomu sa nepáči, že kvalitu podporených projektov už negarantujú odborníci v komisiách, výsledné rozhodnutia politických nominantov v rade totiž názor odborníkov rešpektovať nemusia. Vznikli podľa neho precedensy, ktoré organizátorov nútia pýtať sa: „Quo vadis, FPU, quo vadis, kultúra?(z lat. Kam kráčas? – pozn. red.)“

Podľa informácií Aktualít detský folklórny festival vo Zvolne nemusí byť posledným, ktorému sa dostane opakovanej podpory. Ministerstvo cestovného ruchu a športu pre Aktuality.sk už skôr avizovalo, že pripravuje kroky na podporu folklórnych festivalov.

„Už budúci týždeň by sme ich chceli komunikovať, malo by ísť o formu podpory cestovného ruchu, nič viac zatiaľ nepoviem,“ naznačil poslanec parlamentu a podpredseda Národnej koalície Roman Malatinec, ktorého stranícky šéf z Očovej je ministrom cestovného ruchu.

Folklór na podporu umenia

Napriek tomu, že Rada Fondu na podporu umenia po prieťahoch o folklórnych festivaloch rozhodla, ľudia pôsobiaci v oblasti tradičnej kultúry prišli v spolupráci s platformou Otvorená kultúra so stanoviskom Folklór na podporu umenia.

Okrem iného v ňom píšu: „Nepotrebujeme vidieť ministerku kultúry v pseudokroji na festivaloch. Nepotrebujeme počuť osobnú predstavu pani ministerky o tom, čo je pravé, slovenské. Nepotrebujeme, aby pani ministerka určovala, ktoré oblasti kultúry a umenia majú právo na život ani to, ako majú tvoriví ľudia tvoriť. Nechceme, aby mal folklorizmus zvýhodnený režim oproti iným, ani aby bol zneužívaný na politické ciele.“

Iniciátori od ministerstva a jeho nominantov žiadajú „odbornosť, demokratické a predvídateľné prostredie“ aj odstúpenie ministerky Šimkovičovej z funkcie. Tá však dosiaľ nereagovala na žiadnu z výziev kultúrnej obce.

Folkloristi sa stanoviskom postavili aj za tie druhy umenia a projekty, pri ktorých Rada FPU odignorovala hodnotenia odborných komisií a podporu im škrtla na základe vlastných preferencií.

S nulou tak skončili viaceré projekty v programe zameranom na medziodborové podujatia. Za všetky napríklad festival nového kabaretu a pouličného umenia v Banskej Štiavnici Amplión, festival súčasného umenia Biela noc v Košiciach či Fraj – mestský multižánrový festival v Rimavskej Sobote. Ampliónu s medzinárodnou účasťou vytkla rada „lokálny význam“ a festival Fraj podľa nominantov ministerky „nemá nič s kultúrou a umením a nie je zameraný tvorivo, ale ideologicky“, žiadnu podporu pre Bielu noc zdôvodnila rada podobne.

Ako súkromná osoba podpísal stanovisko Folklór na podporu umenia aj osvetár Jaroslav Černák. „Dovolím si tvrdiť, že kultúra vie, čo má robiť. To, kam má ísť, by mala diktovať spoločnosť, nie politickí nominanti, či už ide o súčasnú, minulú alebo budúcu garnitúru. Ak je niečo chcené, ľudia prídu, ak je nechcené, ľudia to odmietnu.“ poznamenal v tejto súvislosti.

Roman Malatinec, ktorý je okrem poslanca parlamentu aj členom programovej rady Folklórnych slávností pod Poľanou, stanovisko nepodporil, no podľa vlastných slov si stojí za tým, čo povedal v minulosti ešte ako poslanec Hlasu a banskobystrický vicežupan pre kultúru.

„Aj keď folklór je podľa mňa finančne poddimenzovaný, podporu by mali dostať a zaslúžia si ju všetky druhy umenia.“

Riaditeľa FPU odvolali, avizujú konkurz

Ešte začiatkom roka Malatinec so skupinkou vtedajších kolegov z Hlasu navrhovali novelu zákona o FPU. Mala zredukovať kompetencie rady, v ktorej majú po vlaňajšej zmene zákona podľa predstáv SNS prevahu nominanti ministerky. Na konci marca však vzal Malatinec tento návrh späť. „Nemalo to zmysel, nenašiel by som podporu medzi koaličnými poslancami. Ja som jeden a v parlamente nás je 150. Podporu by som nenašiel ani teraz.“

Neprešla ani zmena navrhovaná opozičnou poslankyňou za PS Zorou Jaurovou, ktorou chcela Fond na podporu umenia vrátiť do stavu pred zmenami z dielne koaličnej SNS, keď by o podpore pre kultúru a umenie opäť rozhodovali odborníci a nie nominanti ministerstva v rade.

Ku koncu apríla navyše Rada FPU odvolala riaditeľa fondu Róberta Špotáka, vyčítala mu, že jej nechcel sprístupniť žiadosti v programe Tradičná kultúra a folklorizmus ešte pred hodnotením zo strany odbornej komisie. On odvolanie za to, že trval na dodržaní zákona, považuje za protiprávne. Ministerka Šimkovičová naopak tvrdí, že k nemu došlo v súlade s právom.

Aj funkciu riaditeľa fondu momentálne zastáva predseda Rady FPU Matúš Oľha, teda nominant ministerky. Podľa jeho slov ide o dočasný stav a už v najbližších týždňoch by sa malo uskutočniť výberové konanie na túto pozíciu.

Ľudia pôsobiaci v oblasti tradičnej kultúry a folklorizmu plánujú 15. mája opäť protestovať, a to práve s heslom: Folklór na podporu umenia. Protest sa uskutoční na Námestí SNP v Bratislave o 17. hodine.aktuality.sk

X X X

Tajomná firma posiela Slovákom balíky, ktoré si neobjednali. Hľadá ju polícia, pošta tvrdí, že je spoľahlivá

Spoločnosť HQ Group má spotrebiteľom posielať obnosené a špinavé oblečenie, ktoré si neobjednali.

Na sociálnych sieťach sa v posledných týždňoch množia príspevky oklamaných Slovákov, ktorí tvrdia, že sa stali obeťou podvodu, za ktorým stojí spoločnosť HQ Group. Tá má na adresy nič netušiacich ľudí posielať balíky, ktoré si nikdy neobjednali a spoliehať sa, že ich preberú, pretože čakajú na doručenie inej objednávky.

Medzi obeťami sa nachádzajú aj zákazníci, ktorí si oblečenie síce objednali, avšak po prevzatí balíka ich čakalo nepríjemné prekvapenie: namiesto pekne vyzerajúcich šiat zo seriózne sa tváriacich e-shopov, sa v krabiciach nachádzalo staré, obnosené či dokonca špinavé oblečenie.

Sťažnosť na podvod firmy HQ GroupZdroj: Facebook

Či už ide o ľudí z prvej alebo druhej skupiny, výsledok je stále rovnaký: prichádzajú o desiatky eur. Aktuality.sk sa o tajomnej firme, ktorá má v týchto dňoch Slovákov bombardovať nevyžiadanými zásielkami, rozhodli zistiť viac.

Firmu hľadá aj polícia

Z fotografií balíkov, ktoré ľudia zverejňujú na sociálnych sieťach, vyplýva, že spoločnosť HQ Group má sídliť na adrese v bratislavskom Novom Meste. Keď sa po 20. minútach strávených v dopravnej špičke sprevádzanej hustým dažďom blížime na Bojnickú 14, začíname šípiť, že tu niečo nesedí.

Obchádzame celý areál, skúšame vojsť do ošarpanej budovy a snažíme sa nájsť niekoho, kto by nám poradil, kde nájdeme zástupcov tejto spoločnosti. Márne. Nič nenaznačuje, že na tejto adrese sídli firma HQ Group.

Údajné sídlo spoločnosti HQ Group na Bojnickej 14 v BratislaveZdroj: Aktuality.sk/Katarína Runnová

Nachádza sa tu však sklad Slovenskej pošty. Vrátnik, ktorý ho stráži, nám po pár minútach potvrdí, že naše prvotné tušenie bolo správne. „Darmo ich tu hľadáte. Už ich tu hľadala aj polícia, ale žiadna taká firma tu nesídli. Ak aj vás oklamali, skúste sa obrátiť na políciu,“ odporučí nám vrátnik ešte predtým, než sa stihneme predstaviť,aktuality.sk