Zelenskyj však poslal nečakaný odkaz. Ak je niekto sklamaný z doterajších výsledkov mierových rusko-ukrajinských rokovaní, pramení to z prehnaných očakávaní. Podľa tlačových agentúr to počas dnešného stretnutia s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Týždeň pred uplynutím ultimáta, ktoré dal americký prezident Donald Trump na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine pod hrozbou zavedenia sankcií proti Moskve a jej spojencom, nenaznačil Putin žiadnu zmenu v postoji Ruska, uviedla agentúra Reuters. Na Putinovo vyhlásenie reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý na sieti X zopakoval, že je pripravený sa s Putinom stretnúť.
Zelenskyj dodal, že ukrajina sa chce posunúť ďalej od iba vyhlásení a technických stretnutí na nižšej úrovni, informoval Reuters. „Ak sa objavia signály skutočnej ochoty ukončiť dôstojne vojnu a nastoliť skutočne trvalý mier, potom Ukrajina znovu potvrdzuje svoju pripravenosť stretnúť sa kedykoľvek na najvyššej úrovni,“ napísal ukrajinský prezident.
Dodal, že o možnom summite lídrov oboch krajín rokoval s britským premiérom Keirom Starmerom. „Preberali sme našu spoluprácu s americkými partnermi, predovšetkým potom koordináciu krokov s prezidentom (Donaldom) Trumpom a možné formáty mierových rokovaní na úrovni najvyšších predstaviteľov,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.
Britský premiér a ukrajinský prezident dnes privítali nový termín, ktorý dal Trump Rusku, aby pokročilo v snahe o ukončenie viac ako tri roky trvajúcej vojny. Po telefonáte Starmera so Zelenským o tom informovala hovorkyňa britského premiéra, podľa ktorej sa obaja vysokí predstavitelia zhodli, že Rusko je jedinou prekážkou mieru.
Putin v Bielorusku dal najavo, že stále platia ciele a podmienky, ktoré formuloval vlani v júni. Vtedy požadoval, aby Ukrajina stiahla svoje vojská zo štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej, ktoré teraz Rusko čiastočne okupuje, a aby sa Kyjev zaviazal, že zostane mimo vojenských spojenectiev a nezariadi si jadrové zbrane, uviedla ruská redakcia BBC.
Ukrajina na dnešné Putinove vyhlásenia bezprostredne nereagovala. Predtým jeho požiadavky odmietla ako ultimátum.
Počas troch kôl priamych rokovaní v Istanbule sa obe znepriatelené strany dohodli na výmenách zajatcov. „Hodnotím to vcelku pozitívne. Ako tiež inak ako kladne by bolo možné hodnotiť to, že sa stovky ľudí vracajú do vlasti?“ povedal Putin novinárom podľa agentúry Interfax.
Po ruských útokoch na Ukrajinu je vyše 20 mŕtvych a 85 zranených
Doterajšie rozhovory však zatiaľ neviedli k uzavretiu prímeria ani k akémukoľvek prielomu ohľadom vyhliadok na ukončenie vojny, ktorú Putin rozpútal vo februári 2022 svojím rozkazom ku vpádu vojsk do susednej krajiny. A napriek ultimátam od amerického prezidenta k ukončeniu vojny ruské vzdušné útoky, ktoré terorizujú obyvateľov ukrajinských miest, ešte zosilneli.
Putin podľa Reuters vyhlásil, že dúfa v pokračovanie mierových rozhovorov a že pracovné skupiny by mohli prerokovať možné kompromisy. Zároveň však zdôraznil, že ruské ciele vo vojne zostávajú nezmenené. Rokovania by sa podľa Putina mali konať „bez kamier a v pokojnej atmosfére“, zatiaľ čo – ako vyhlásil – ruskí vojaci útočia na Ukrajinu pozdĺž celej frontovej línie a dynamika bojov sa vyvíja v prospech Ruska.
Putin zjavne narážal na tvrdenia ruského ministerstva obrany, ktoré vo štvrtok oznámilo, že ruské vojská po 16 mesiacoch bojov plne ovládli strategicky dôležité mesto Časiv Jar na východe Ukrajiny. Toto tvrdenie ukrajinská armáda vzápätí poprela.
Ruský prezident tiež ohlásil začatie sériovej výroby rakiet Orešnik a ich dodávky ruským ozbrojeným silám. Rusko túto raketu prvýkrát použilo vlani pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro./agentury/
X X X
Rusko chce trvalý mier na Ukrajine, požiadavky zostávajú nezmenené, odkázal Putin
Putin vyhlásil záujem o trvalý mier na Ukrajine. Zároveň však trvá na ruských podmienkach, ktoré zahŕňajú potvrdenie anexie štyroch regionov.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že Moskva má záujem o trvalý a stabilný mier na Ukrajine. Zdôraznil však, že ruské podmienky pre ukončenie konfliktu zostávajú nezmenené. Reagoval tak na opakovanú výzvu Kyjeva na stretnutie lídrov, ktorého cieľom by malo byť ukončenie viac než trojročnej vojny. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AFP a DPA.
„Potrebujeme trvalý a stabilný mier na pevných základoch, ktorý by uspokojil Rusko aj Ukrajinu a zaručil bezpečnosť oboch krajín,“ poznamenal Putin pred novinármi.
Rusko po Ukrajine dlhodobo požaduje, aby fakticky odstúpila kontrolu nad štyrmi regiónmi, ktoré Moskva anektovala. Kyjev to však označuje za neprijateľnú požiadavku.
Ukrajina je na rokovania pripravená
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok opätovne vyzval na stretnutie s Putinom, ktoré by sa podľa neho mohlo uskutočniť do konca augusta. „Rozumieme, kto v Rusku robí rozhodnutia a kto musí túto vojnu ukončiť,“ napísal na sociálnych sieťach. Ukrajina je podľa neho pripravená na takéto stretnutie „kedykoľvek“. Zelenskyj zároveň vyzval svojich západných spojencov, aby urýchlene dodali ďalšie zbrane a sprísnili sankcie proti Rusku a jeho obchodným partnerom.
Putin zdôraznil, že podporuje rokovania s Ukrajinou, ale očakávania týkajúce sa výsledkov by podľa neho nemali byť „prehnané“. Za nedostatok pokroku v rozhovoroch o ukončení vojny obvinil Ukrajinu. „Aby sme dosiahli mierové riešenie, potrebujeme dôkladné rokovania, nie verejné. Malo by sa to robiť potichu, v tichosti rokovacieho procesu,“ doplnil.
Rusko masovo vyrába rakety
Priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom sa obnovili v máji po prvý raz od roku 2022. Z troch následných kôl vzišli výmeny zajatcov a tiel padlých, no nedošlo k zásadnému prelomu, ktorý by viedol k zastaveniu bojov, poznamenala DPA.
Ruský prezident v piatok po boku bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka tiež oznámil, že Rusko začalo masovo vyrábať balistickú raketu stredného doletu Orešnik, schopnú niesť jadrovú hlavicu. Túto zbraň Rusko použilo už minulý rok pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro a neskôr avizovalo jej možné rozmiestnenie na území Bieloruska.
„Naši špecialisti, bieloruskí aj ruskí, už vybrali miesto pre jej budúce umiestnenie,“ uviedol Putin s tým, že na tejto otázke sa obe krajiny pravdepodobne dohodnú do konca rok, aktuality.sk
X X X
Rusko zrýchlilo svoj postup na Ukrajine už štvrtý mesiac po sebe
Napriek rýchlemu pokroku sa Rusku nedarí obsadiť strategické miesta, o ktoré sa usilujú niekoľko mesiacov.
Postup ruských vojsk na Ukrajine sa v júli zrýchlil už štvrtý mesiac po sebe. Vyplýva to z dát Inštitútu pre výskum vojny (ISW), ktoré analyzovala agentúra AFP, informuje TASR.
Od 1. júla ruská armáda zabrala 713 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Silám Kyjeva sa zas podarilo dobyť späť 79 kilometrov štvorcových. Takmer tri štvrtiny Ruskom dobytého územia sa nachádza v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Moskva v súčasnosti kontroluje asi 78 percent tohto regiónu, pričom pred rokom to bolo 62 percent.
Rusko tak zaznamenalo čistý prírastok 634 kilometrov štvorcových územia, čo je najviac od novembra minulého roka. V júni sa Rusom podarilo dobyť 588, v máji 507, v apríli 379 a v marci 240 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.
Ruské sily nedosiahli ciele
Napriek rýchlejšiemu postupu ruské sily stále nedobyli kľúčové mesto Pokrovsk na Donbase, o čo sa usilujú už niekoľko mesiacov. Vo štvrtok však oznámili dobytie mesta Časiv Jar ležiaceho severovýchodne od Pokrovska, ktoré je strategickým bodom ukrajinských síl na Donbase. Ukrajinská armáda tieto tvrdenia ihneď poprela.
Dobytie Časiv Jaru by podľa AFP Rusku otvorilo cestu na Kramatorsk a Slovjansk, ktoré sú dôležitými logistickými základňami ukrajinskej armády a žije tam množstvo civilistov.
Rusko tiež zaznamenalo menšie územné zisky v Charkovskej, Dnipropetrovskej a Záporožskej oblasti. Ofenzívu podniklo aj v severoukrajinskej Sumskej oblasti. Postup v tomto regióne sa však ukrajinským silám v júli podarilo významne spomaliť, aktuality.s
X X X
Trump nariadil presun dvoch jadrových ponoriek bližšie k Rusku
Reaguje tak na „hlúpe a provokatívne“ vyjadrenia bývalého ruského prezidenta o posúvaní bližšie k vojne.
Americký prezident Donald Trump oznámil, že nariadil presun dvoch jadrových ponoriek do regiónov blízko Ruska. Reaguje tak na výroky bývalého ruského prezidenta a súčasného podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva. Oznámil to na svojej sociálnej sieti Truth Social.
„Nariadil som umiestniť dve jadrové ponorky v príslušných regiónoch pre prípad, že by tieto hlúpe a provokatívne vyhlásenia boli viac, než len provokácia. Slová sú veľmi dôležité a často môžu viesť k nezamýšľaným dôsledkom, dúfam, že toto nebude jeden z takýchto prípadov,“ napísal.
Donald Trump kritizoval odmietavý prístup Vladimira Putina k ukončeniu vojny na Ukrajine. Rusku dal ultimátum – najskôr 50 dní, neskôr spomenul skrátenie lehoty na 10 až 12 dní. Vyhrážal sa zároveň aj uvalením 100-percentých sekundárnych ciel. Trump svoju netrpezlivosť s Putinovou nerozhodnosťou potvrdil aj v rozhovore pre BBC.
„Máme skvelý rozhovor (s Putinom). Hovorím: ‚To je dobré, myslím si, že sme blízko dohody.‘ A on potom zničí budovu v Kyjeve,“ sťažoval sa vtedy prezident USA.
Medvedev na Trumpovo ultimátum reagoval na sociálnej sieti X.
„Trump dal Kremľu teatrálne ultimátum. Svet sa zachvel a očakával dôsledky. Bojovná Európa bola sklamaná. Rusku to bolo jedno,“ napísal v krátkom príspevku.
Ultimáta môžu priniesť vojnu
Americký prezident o niečo neskôr spomenul, že uvažuje o skrátení lehoty na 10 až 12 dní. Povedal to pred rokovaním s britským premiérom Keirom Starmerom.
„Som sklamaný z prezidenta Putina, veľmi sklamaný. Znížim tých 50 dní, ktoré som mu dal, na menší počet,“ vyjadril sa vtedy. Zároveň dodal, že nie je na čo čakať a lehotu oznámi čoskoro. Podľa jeho slov boli blízko k uzavretiu dohody už päťkrát.
„Veľa som hovoril s prezidentom Putinom, vychádzam s ním veľmi dobre. Putin ale vyjde von a začne odpaľovať rakety na nejaké mesto, napríklad Kyjev, a zabije veľa ľudí v domovoch dôchodcov alebo inde, telá ležia na ulici,“ dodal Trump.
Medvedev cez sociálnu sieť Trumpovi odkázal, že vedie hru s ultimátmi, ktorá môže viesť k vojne.
„Trump hrá s Ruskom ultimátum: 50 dní alebo 10… Mal by si uvedomiť dve veci: 1. Rusko nie je Izrael alebo dokonca Irán. 2. Každé nové ultimátum je hrozbou a krokom k vojne. Nie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale s jeho vlastnou krajinou. Nechoďte cestou Ospalého Joea!“ napísal posmešne.
Amerického prezidenta odkaz rozčúlil a na svojej sociálnej sieti mu poslal ďalší odkaz: „Povedzte Medvedevovi, tomuto neúspešnému bývalému prezidentovi Ruska, ktorý si myslí, že je stále prezidentom, aby si dával pozor na jazyk. Vstupuje na veľmi nebezpečné územie!“ napísal v príspevku na sociálnej sieti Truth Social.
Bývalý ruský prezident zobral Trumpovu reakciu ako potvrdenie toho, že Rusko má pravdu. „Ak niektoré vyjadrenia bývalého prezidenta Ruska vyvolávajú takú nervóznu reakciu u tohto strach vzbudzujúceho prezidenta USA, znamená to, že Rusko má vo všetkom pravdu a bude pokračovať vo svojej vlastnej ceste,“ uviedol Medvedev na sociálnej sieti Telegram, aktuality.sk
X X X
Chcete zostať v F1? Tak investujte do maďarskej pýchy! Orbán poslúchol a zrekonštruoval Hungaroring za stovky miliárd
Najväčšia maďarská športová pýcha oslavuje 40. narodeniny vo veľkom štýle. Okruh Hungaroring prešiel za ostatný rok neuveriteľnou premenou. Nemal na výber, inak by hrozilo jeho vypadnutie z kalendára. Pozrite si, ako naši južní susedia investovali stovky miliárd forintov do rekonštrukcie trate, ktorá tento víkend privíta pilotov F1. /agentury/
X X X
Ruské drony a rakety zaútočili na Kyjev
Ukrajinské ozbrojené sily stratili od začiatku roka viac ako 300-tisíc vojakov, sú mŕtvi alebo zranení, hovoria výpočty ruskej agentúry TASS. Podľa týždenných a denných správ ruského vojenského rezortu Kyjev v júli stratil približne 36-tisíc vo
jakov a za zvyšných šesť mesiacov viac ako 265-tisíc.
X X X
Počas uplynulého mesiaca na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 33 220 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 054 200. Vyplýva to z údajov, ktoré na Facebooku zverejnil ukrajinský generálny štáb od 1. júla do 1. augusta. Za uplynulý mesiac Moskva podľa neho prišla aj o 85 tankov, 140 obrnených bojových vozidiel pechoty, 239 delostreleckých systémov, 24 raketometov a jedno lietadlo.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 11 068 tankov, 23 068 obrnených bojových vozidiel pechoty, 30 944 delostreleckých systémov, 1 451 raketometov a 421 lietadiel.
X X X
Ak je niekto sklamaný z doterajších výsledkov mierových rusko-ukrajinských rokovaní, pramení to z prehnaných očakávaní. Podľa tlačových agentúr to počas dnešného stretnutia s bieloruským vodcom Alexandrom Lukašenkom vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Týždeň pred uplynutím ultimáta, ktoré dal americký prezident Donald Trump na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine pod hrozbou zavedenia sankcií proti Moskve a jej spojencom, nenaznačil Putin žiadnu zmenu v postoji Ruska, uviedla agentúra Reuters. Na Putinovo vyhlásenie reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý na sieti X zopakoval, že je pripravený sa s Putinom stretnúť.
X X X
Postup ruských vojsk na Ukrajine sa v júli zrýchlil už štvrtý mesiac po sebe. Vyplýva to z dát Inštitútu pre výskum vojny (ISW), ktoré analyzovala agentúra AFP.
Od 1. júla ruská armáda zabrala 713 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Silám Kyjeva sa zas podarilo dobyť späť 79 kilometrov štvorcových. Takmer tri štvrtiny Ruskom dobytého územia sa nachádza v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Moskva v súčasnosti kontroluje asi 78 percent tohto regiónu, pričom pred rokom to bolo 62 percent.
Rusko tak zaznamenalo čistý prírastok 634 kilometrov štvorcových územia, čo je najviac od novembra minulého roka. V júni sa Rusom podarilo dobyť 588, v máji 507, v apríli 379 a v marci 240 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.
Napriek rýchlejšiemu postupu ruské sily stále nedobyli kľúčové mesto Pokrovsk na Donbase, o čo sa usilujú už niekoľko mesiacov. Vo štvrtok však oznámili dobytie mesta Časiv Jar ležiaceho severovýchodne od Pokrovska, ktoré je strategickým bodom ukrajinských síl na Donbase. Ukrajinská armáda tieto tvrdenia ihneď poprela.
Dobytie Časiv Jaru by podľa AFP Rusku otvorilo cestu na Kramatorsk a Slovjansk, ktoré sú dôležitými logistickými základňami ukrajinskej armády a žije tam množstvo civilistov.
Rusko tiež zaznamenalo menšie územné zisky v Charkovskej, Dnipropetrovskej a Záporožskej oblasti. Ofenzívu podniklo aj v severoukrajinskej Sumskej oblasti. Postup v tomto regióne sa však ukrajinským silám v júli podarilo významne spomaliť./agentury/
X X X
Kováčik je rok na slobode, teraz žiada odškodné 400-tisíc eur. Kolíková vyzýva ministra Suska, aby zverejnil dovolanie
Od prepustenia Dušana Kováčika na slobodu ubehol rok, strana Sloboda a Solidarita vyzýva ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer), aby zverejnil dovolanie, na základe ktorého bol prepustený.
„Treba si pripomenúť, čoho symbolom je jeho prepustenie na slobodu. Kováčik je bývalý šéf špeciálnej prokuratúry, úradu, ktorý bol založený na to, aby tu bola účinne stíhaná korupcia,“ uviedla exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) s tým, že Kováčik bol sám dvakrát odsúdený za korupciu.
Jeho prepustenie je podľa Kolíkovej dôsledkom konania súčasnej vlády, ktorá zmenila politiku a otvorila bránu korupcii. Človek, ktorý je dvakrát odsúdený za korupciu je tak teraz na slobode.
„A urobil to bezprecedentne minister Susko bez toho, aby predstúpil pred verejnosť a vysvetlil, v čom je táto kauza tak osobitá, aby takto zásadne použil oprávnenie ministra spravodlivosti, ktoré nikdy nebolo použité spôsobom, že by minister spravodlivosti spochybnil vinu človeka, o ktorom právoplatne rozhodli súdy. Na základe toho, že mal iný názor sa rozhodol, že tohto človeka prepustí na slobodu,“ upozornila poslankyňa.
Konanie ministra tak podľa Kolíkovej spochybnilo celý justičný systém. „Načo tu máme súdy ? Načo rozhodovali v prvom stupni a druhom stupni? Načo tu máme právoplatné rozhodnutia, keď do toho vstúpi minister a rozhodne sa, že tohto človeka prepustí na slobodu a spochybní tým celé konanie?“ dodala Kolíková s tým, že Susko navyše ani po roku nepredstúpil pred verejnosť a nevysvetlil, prečo sa tak rozhodol.
Poslankyňa sa domnieva, že žiadne pádne dôvody nejestvujú. „Prečo Kováčik, právoplatne odsúdený, ktorý mal byť vo výkone trestu odňatia slobody, je na slobode, a iní ľudia, ktorí boli rovnako právoplatne odsúdení, sú vo výkone trestu?“ doplnila Kolíková.
A vyzvala Suska, aby zverejnil dovolanie, na základe ktorého Kováčika prepustil. Podľa poslankyne totiž majú všetci právo vedieť, na základe čoho sa tak minister rozhodol. Súčasne ministra vyzvala, aby dohliadal nad prieťahmi v konaní. „Rok čakáme, aby súd rozhodol o podanom dovolaní ministra spravodlivosti. Tak je na mieste aby Susko využil svoje oprávnenia a žiadal Najvyšší súd SR, aby vo veci konal a rozhodol,“ zdôraznila poslankyňa.
Kolíková v tejto súvislosti spomenula aj správu Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku a o stave korupcie. „Správa hovorí, že Slovensko vytvorilo priestor pre korupciu. Vláda znížila tresty za korupciu, sťažila to vyšetrovateľom, rozložila Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý stíhal korupciu a rozložila jednotku polície, ktorá stíhala korupciu,“ pripomenula Kolíková s tým, že vláda tak vyslala odkaz ľuďom, že sa tu oplatí kradnúť, korumpovať, a že sa oplatí byť človekom blízkym vládnej koalícii.
„Fico nepriniesol ani lacnejší chlieb, ani plyn, ale priniesol priestor pre svojich ľudí, aby unikli pred spravodlivosťou, aby sa tu rozdávali verejné fleky – a tomuto treba urobiť rázny koniec,“ dodala Kolíková.
Kováčik súčasne žiada odškodné 400-tisíc eur za poškodenie dobrého mena. Kolíková sa v tejto súvislosti pýta, ako je znížená povesť človeka, ktorý je právoplatne odsúdený za korupciu. „Ako je znížená povesť tohto človeka, ktorý mal byť vo výkone trestu odňatia slobody? Ak sa bavíme o tom, že niekto má nejakú ujmu, tak to znamená, že sa mu nejak poškodilo, My sa bavíme o osobe, ktorá ma byť vo výkone trestu odňatia slobody za to, že páchala korupčnú trestnú činnosť ako šéf špeciálnej prokuratúry. A toto doteraz spochybnené nebolo,“ uzavrela Kolíková.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) sa na piatkovej tlačovej besede vyjadril, že v právnom štáte je ťažko niekomu vyčítať, že je na slobode. „Boli tu predsa kroky ministra spravodlivosti, ktoré urobil. Dnes sa čaká na ďalšie rozhodnutia súdov,“ uviedol minister s tým, že ak má ktorýkoľvek občan, v tomto prípade Kováčik, pocit, že boli porušené jeho práva, má právo sa domáhať aj finančnej kompenzácie od štátu./agentury/
X X X
Polícia našla v budove STVR drogy a veľký obnos peňazí
Blesková správaZdroj: Aktuality.sk
Uložiť článok
Polícia zadržala dvoch mužov, sudca ich vzal oboch do väzby.
Podľa exkluzívnych informácií portálu TVnoviny.sk policajná akcia v budove STVR v Bratislave odhalila veľké množstvo ilegálnych látok: vyše pol kilogramu kokaínu, takmer kilogram ketamínu, extázu a marihuanu. Okrem toho polícia našla aj finančnú hotovosť v hodnote desiatok tisíc eur.
Drogy boli ukryté medzi betónovou konštrukciou stropu a kazetovým stropom, čo svedčí o sofistikovanom mieste skrýše. Polícia zasiahla po dôkladnej príprave: informátori aj operatívci prezlečení za údržbárov najprv preverili údajné miesto uloženia drog.
Zásah viedol k zadržaniu dvoch mužov, z toho jedného údajne zamestnanca STVR. Obaja boli obvinení z drogovej trestnej činnosti a umiestnení do väzby. Polícia ich označila za dílerov.
STVR spolupracuje s políciou. K bližším detailom sa štátna televízia zatiaľ vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nechce vyjadriť., aktuality.sk
X X X
Helsinky ’75: Predčasný pohreb studenej vojny prispel k jej šokujúcemu ukončeniu
Najväčšie zhromaždenie európskych hláv štátov a šéfov vlád od Viedenského kongresu v roku 1815. Tak označujú Konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) svetové encyklopédie. Okrem toho patrila medzi najdlhšie v dejinách, veď trvala takmer 25 mesiacov. Jej finále sa konalo presne pred 50 rokmi v Helsinkách, ale až oveľa neskôr sa ukázalo, ako výrazne prispela k šokujúcemu ukončeniu studenej vojny.
Hlavné postavy konferencie zľava: H. Kissinger, L. Brežnev, G. Ford a A. Gromyko.
Lídri 35 štátov Európy, USA a Kanady sa 31. júla a 1. augusta 1975 stretli v kongresovej sále helsinského paláca Finlandia. Slávnostne podpísali takmer 100-stránkový Záverečný akt konferencie, ktorá bola v histórii jedinečná aj svojím obsahom.
Jej účastníci sa totiž uprostred studenej vojny zišli, aby spoločne rokovali o mierovej a bezpečnej budúcnosti Európy, vtedy rozdelenej na dva ideologicky nezmieriteľné politicko-vojenské bloky. A hľadali spoločnú reč napriek zásadne odlišným názorom a prístupom k rôznym celospoločenským otázkam. Záverečnej fáze konferencie predchádzali náročné diplomatické rokovania delegácií zúčastnených strán na úrovni ministrov i expertov, ktoré prebiehali od júla 1973 striedavo v Helsinkách, Ženeve a vo Viedni.
„Helsinský akt bol pre dosiahnutie konca Sovietskeho zväzu dôležitejší ako všetky sily NATO.“
Andrej Kozyrev, prvý minister zahraničných vecí Ruskej federácie
Finálny súbor dokumentov nazývaný Záverečným aktom obsahoval desať zásad zahraničnej politiky vo vzájomných vzťahoch. Išlo napríklad o princíp rovnosti a rešpektovania práv, vyplývajúci zo zvrchovanosti, ďalej princíp zdržania sa hrozby silou a použitia sily, princíp neporušiteľnosti hraníc, princíp územnej celistvosti štátov, princíp mierového urovnania sporov, princíp nezasahovania do vnútorných záležitostí atď.
Viaceré z týchto zásad priniesla už Charta OSN z roku 1945. Záverečný akt ich rozpracoval podrobnejšie, do väčšej hĺbky aj šírky.
Tematicky možno prijaté dokumenty zaradiť do troch skupín, bežne nazývaných helsinskými košmi. Prvý kôš sa týkal európskej bezpečnosti, druhý spolupráce v oblasti kultúry, hospodárstva, vedy, technológie a životného prostredia, tretí humanitných problémov, ľudských práv a výmeny informácií. Ak povieme, že konferencia trvala dlho, tak jej predpríprava prebiehala až rekordne zdĺhavo – skoro sedem rokov. Hádajte, odkiaľ prišiel prvý impulz na zvolanie tohto megasummitu? Neuhádnete – z Moskvy. A na všetkom sa veľmi aktívne podieľala Praha. O tom si teraz povieme viac.
Otcom myšlienky bol Mister Nyet
Prvé sondáže týkajúce sa možného zvolania celoeurópskeho zhromaždenia lídrov urobil vtedajší šéf sovietskej diplomacie Andrej Gromyko počas svojej návštevy Ríma v apríli 1966. Bola to vôbec prvá oficiálna návšteva takého vysokého predstaviteľa ZSSR v Taliansku po druhej svetovej vojne. Dovtedy boli vzájomné vzťahy naštrbené účasťou Mussoliniho režimu v hitlerovskej koalícii.
Medzitým sa však rozprúdili vzájomné hospodárske a obchodné styky. Od roku 1964 to bola najmä výstavba veľkej sovietskej automobilky firmou Fiat v meste Toliati (predtým Stavropoľ nad Volgou). Od roku 1970 začala vyrábať osobné automobily Žiguli Lada.
V tom čase 56-ročný Gromyko mal už za sebou bohatú kariéru veľvyslanca v USA, a to v zlomových rokoch 1943 – 1946. Bol tiež stálym predstaviteľom ZSSR v OSN (1946 – 1948). Už vtedy si získal prezývku Mister Nyet (Pán Nie) pre svoje časté vetá na zasadnutiach Bezpečnostnej rady. Od roku 1958 viedol rezort diplomacie na Smolenskom námestí v Moskve.
V Ríme rokoval s kresťanským demokratom Aldom Morom, vtedy premiérom stredoľavej vlády podporovanej socialistami a zároveň (na štyri mesiace) ministrom zahraničných vecí Talianska. Morovi sa pozdávala Gromykova myšlienka usporiadať celoeurópsky summit. Odporúčal však, aby sa okrem bezpečnosti venoval aj otázkam spolupráce štátov vo všetkých oblastiach, sféru práv človeka nevynímajúc.
Na rokovaniach s Morom tlmočil Gromykovi z taliančiny Anatolij Adamišin, ktorý počas helsinskej konferencie viedol na ministerstve zahraničných vecí ZSSR sekciu všeobecných medzinárodných problémov. „Taliani presviedčali Gromyka, aby do príprav konferencie zapojili aj Spojené štáty, lebo bez ich účasti by sa sotva podarilo riešiť otázku vzťahov medzi západným (NSR) a východným Nemeckom (NDR), vrátane problému západného Berlína,“ spomínal po rokoch Adamišin.
Gromyko vtedy zavítal aj do Vatikánu a prijal ho pápež Pavol VI. Bolo to vôbec prvé stretnutie sovietskeho štátnika s hlavou katolíckej cirkvi. Je viac ako pravdepodobné, že rokovali aj o projekte celoeurópskej bezpečnosti a spolupráce. Vatikán potom podporil svojou morálnou autoritou prípravy summitu (predovšetkým rokovania o treťom koši) a presadil viaceré požiadavky do Záverečného aktu.
Bolo to len divadlo pre ľavicu?
V júli 1966 sa v Bukurešti konalo stretnutie lídrov štátov Varšavskej zmluvy. Navrhli zvolanie európskej bezpečnostnej konferencie už v mene celého východného bloku.
Prípravy konferencie spomalili najmä búrlivé udalosti v Československu – Pražská jar, obrodný proces a jeho násilné potlačenie tankami spojeneckých armád v auguste 1968. Spomalili, no nezastavili. Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom táto vojenská intervencia dramaticky nezhoršila. Spojené štáty považovali udalosti v Československu za vnútornú vec sovietskeho bloku a rešpektovali Jaltskú dohodu o rozdelení sfér vplyvu v povojnovej Európe. Formálne síce protestovali v Bezpečnostnej rade OSN , ale už v novembri 1968 táto otázka zmizla z ich zahraničnopolitickej agendy.
V rámci politiky uvoľňovania (détente) im najviac záležalo na odzbrojovacích dohodách so Sovietskym zväzom. Plne ich vtedy zamestnávala vojna vo Vietname, kam museli presunúť značnú časť výzbroje a bojovej techniky z Európy.
Nové podnety pre konferenciu priniesla „východná politika“ západonemeckého kancelára Williho Brandta. „Ostpolitik“ sa snažila normalizovať vzťahy so socialistickými štátmi dvojstrannými zmluvami. V roku 1970 uzavrela NSR takéto zmluvy so Sovietskym zväzom a s Poľskom. Československo prišlo na rad neskôr, keďže vzájomné vzťahy zaťažovalo neblahé dedičstvo Mníchovskej dohody z roku 1938. Praha požadovala jej zneplatnenie (nulitu) od samého začiatku.
Ako posledné súhlasili s účasťou na chystanej konferencii Spojené štáty s podmienkou, že tam bude aj Kanada. Brežnev získal tento súhlas od prezidenta Richarda Nixona po podpise zmluvy SALT-1 o obmedzení strategických útočných zbraní koncom mája 1972 v Moskve.
Je zaujímavé, že Henry Kissinger, vtedy hlavný Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť, zaujímal voči pripravovanej konferencii rezervovaný a spočiatku až pohŕdavý postoj. „Je to len divadlo pre ľavicu, my sme to nikdy nechceli,“ vyhlásil pri návšteve NSR. Napriek tomu v prípravnej fáze konferencie viackrát o jej obsahu rokoval, s Gromykom. Od roku 1973 už ako minister zahraničných veci USA a laureát Nobelovej ceny mieru za vyjednávacie úsilie v prospech ukončenia vietnamskej vojny.
Nixon sa stretol s Brežnevom celkovo štyrikrát, striedavo v Moskve a vo Washingtone. Tých stretnutí by bývalo zrejme ešte viac, ale v auguste 1974 musel Nixon v dôsledku aféry Watergate odstúpiť z funkcie – ako zatiaľ jediný prezident USA.
Písané tridsiatimi piatimi perami
Ale nepredbiehajme. V novembri 1972 sa v Helsinkách začali mnohostranné konzultácie na úrovni splnomocnených veľvyslancov. Trvali takmer deväť mesiacov a začiatkom júla 1973 sa v metropole Fínska zišli ministri zahraničných vecí 35 štátov.
Nechýbala tam delegácia Svätej stolice na čele s významnou osobnosťou vatikánskej diplomacie arcibiskupom Agostinom Casarelim (neskorším štátnym sekretárom).
V Helsinkách však chýbal zástupca komunistického Albánska. Jeho líder Enver Hodža už v roku 1961 rozviazal vzťahy s Moskvou po tom, čo Nikita Chruščov odsúdil „kult osobnosti“ Stalina, a čoraz viac sa orientoval na Peking. Mao Ce-tung totiž takisto odmietal kritiku Stalinových metód vládnutia a úplne sa kvôli tomu rozkmotril s „revizionistom“ Chruščovom.
Po stretnutí ministrov zahraničných vecí v Helsinkách pokračovali rokovania expertov v Ženeve o finálnych dokumentoch KBSE. Išlo o mimoriadne náročnú prácu, vyžadujúcu si konsenzus všetkých účastníkov. „Záverečný akt sa písal akoby tridsiatimi piatimi perami,“ spomínal Adamišin, ktorý vtedy pôsobil v Ženeve ako sovietsky expert. „Stačilo, aby sa niekomu znepáčilo jedno jediné slovo a musela sa meniť celá veta alebo odsek.“ Preto postupovali podľa starorímskej zásady vzájomných ústupkov „do ut des“- dávam, aby si dal.
Najväčšie spory sprevádzali formulovanie zásady neporušiteľnosti hraníc. Riešenie sa našlo v takzvanej mierovej klauzule, ktorá počítala s možnosťou zmeny hraníc medzi štátmi ich priateľskou dohodou. Teoreticky je takáto dohoda nenapadnuteľná, ale kto by dal pred 50 rokmi súhlas na zjednotenie NSR a NDR? Nikto si vtedy nevedel ani vo sne predstaviť situáciu, ktorá o pätnásť rokov nastala po páde Berlínskeho múru.
Ako sa dalo očakávať, ďalším jablkom sváru sa stal celý tretí kôš. Zástupcovia Západu sa obrátili na východoeurópskych partnerov s požiadavkou: „Vyšli sme vám v ústrety v otázke povojnových hraníc, teraz by ste vy na revanš mali prejaviť dobrú vôľu, čo sa týka slobody pohybu, šírenia informácií a uvoľnenia politických pomerov vo vašich krajinách.“
Gromyko verejne vyhlásil, že zasahovanie do vnútorných záležitostí zvonku je červenou čiarou, ktorú nemožno prekročiť. Brežneva však presvedčil, že nedodržiavanie prijatých záväzkov z tretieho koša nebude stíhateľné.
V tom čase už bol Gromyko členom 15-členného politbyra, čiže užšieho vedenia strany a rovnakým spôsobom tam ovplyvňoval kolegov konzervatívcov. Tí síce potichu, ale plne súhlasili skôr s varovaním Envera Hodžu: „Záverečný akt podkope základy socialistického zriadenia a Varšavskú zmluvu zbaví sily, premení ju na vaječnú škrupinu.“
Proti generálnemu tajomníkovi sa však nikto neopovážil postaviť. V skutočnosti sa Gromykovi dalo veriť, lebo v dokumentoch z helsinskej konferencie bolo možné objaviť jedinú vetu, ktorá sa blížila právnej zásade a možnosti vymáhať plnenie dohodnutých princípov. „Svedomité plnenie záväzkov podľa medzinárodného práva,“ tak znela táto veta, na ktorú svojho času upozornil aj slovenský historik Jozef Žatkuliak.
Je zaujímavé, že podobne ako Gromyko Brežneva, upokojoval zase Kissinger Nixona. A po jeho abdikácii nového prezidenta USA Geralda Forda. Samozrejme, nie v súvislosti s tretím, ale skôr prvým a druhým košom Záverečného aktu. „Sú to samé slová, na Ameriku nebude mať konferencia nijaký dosah,“ tvrdil Kissinger ešte v roku 1974.
Podľa amerického historika Johna R. Greena mal Ford najväčšie obavy z klauzuly Záverečného aktu o nemennosti hraníc v Európe. Domáca opozícia v jeho Republikánskej ale najmä v Demokratickej strane ho varovala, že svojím podpisom uzná definitívne rozdelenie Nemecka a sovietsku nadvládu vo východnej Európe.
Vecnejšia ako Viedenský kongres
Socialistické štáty postupovali v príprave na helsinský summit koordinovane pod taktovkou Moskvy. Československej delegácii, vedenej ministrom zahraničných vecí Bohuslavom Chňoupkom, pripadla úloha presadiť pokračovanie helsinského procesu aj po konferencii. V jednej svojej štúdii to uvádza český historik Jindřich Dejmek.
Ale pokus o nejakú formu jeho inštitucionalizácie (konzultačný výbor alebo sekretariát) nevyšiel. Sám Chňoupek v spomienkovej knihe Memoáre in claris ho označil za „absolútny neúspech“. V Záverečnom akte sa však predpokladalo organizovanie ďalších konferencií v budúcnosti.
V jarných mesiacoch roku 1975 sa expertom podarilo doladiť návrhy dokumentov a koncom augusta sa mohlo konať finále vyše dvojročného diplomatického maratónu.
„Skvelým festivalom všetkých diplomatov sveta“ nazval Viedenský kongres jeden z nich, slávny Francúz Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord. Údajne to myslel aj trocha ironicky, lebo chcel poukázať aj na pompéznosť a okázalosť zhromaždenia, kde sa viac sa hodovalo, tancovalo na početných plesoch a banketoch, než rozhodovalo. Helsinská konferencia sa niesla v striedmejšom i vecnejšom duchu. Ústrednými postavami dvojdňového stretnutia v paláci Finlandia boli Brežnev, Ford a hostiteľ – fínsky prezident Urho Kekkonen.
Francúzi a západní Nemci vyslali do Helsínk prezidentov – Valéryho Giscarda d’Estaing a Waltera Scheela. Veľká Británia – premiéra Harolda Wilsona.
Československo zastupoval Gustáv Husák, len pred dvomi mesiacmi zvolený za prezidenta republiky (po Ludvíkovi Svobodovi, ktorý odstúpil pre chorobu).
Okrem ceremoniálu s príhovormi všetkých štátnikov a ich podpismi na Záverečnom akte sa na summite uskutočnilo množstvo dvojstranných rokovaní. Napríklad Husák sa zišiel s rakúskym kancelárom Brunom Kreiskym. Hoci to znie až neuveriteľne, išlo prvé oficiálne stretnutie najvyšších predstaviteľov dvoch susediacich štátov od roku 1918!
Triumfálne zavŕšenie helsinského fóra pripadalo niektorým pozorovateľom ako pohreb studenej vojny. V nasledujúcich rokoch však prebiehal skôr útlm celoeurópskeho mierového procesu.
Áno, aj u nás vláda vydala celé znenie Záverečného aktu ako brožúru v 1,5-miliónovom náklade. Uverejnili ho tiež ústredné stranícke denníky. Oživila sa hospodárska spolupráca medzi Východom a Západom, neprekonateľným problémom sa však stala realizácia zámerov obsiahnutých v treťom koši helsinského procesu.
Helsinky povzbudili disidentov
Československo nebolo v tomto ohľade výnimkou. V marci 1976 síce československý parlament ratifikoval dva medzinárodné pakty o ľudských, sociálnych a kultúrnych právach prijaté Valným zhromaždením OSN ešte v roku 1966, ale vyšli len ako súčasť jednej ministerskej vyhlášky, s ktorou sa bežný občan sotva mohol oboznámiť.
Podobný vzťah vlád k prijatým záväzkom v rámci tretieho helsinského koša bolo možné pozorovať v celom sovietskom bloku. Reakciou bol rozvoj disidentského hnutia. Ako prvá vznikla Moskovská helsinská skupina. Časť jej členov onedlho pozatvárali, ďalších donútili emigrovať.
„Budeme upozorňovať na konkrétne prípady porušovania ľudských práv a navrhovať riešenia,“ uvádzalo sa v prvom vyhlásení Charty 77. Podpisy pod vznik tejto občianskej iniciatívy sa v Prahe začali zbierať už pred Vianocami 1976.
„Po Helsinkách bolo to, čo Sovieti a ich lokaji vo východnej Európe naďalej robili, podľa medzinárodného práva nelegálne,“ napísal v pamätiach Alexander Dubček. Upozorňoval na to aj v listoch, ktoré začal posielať Husákovi a ústrediu komunistickej strany.
Prezident Ford po návrate z Helsínk musel čeliť ostrej kritike a vysvetľovať, ako to myslel s nemennosťou povojnových hraníc v Európe. Ubezpečil americkú verejnosť, že USA nikdy neuznajú anexiu pobaltských štátov – Litvy, Lotyšska a Estónska – Sovietskym zväzom. Pri inej príležitosti kritizoval praktiky Sovietov vo východnej Európe. Nebolo mu to nič platné. Prezidentské voľby 2. novembra 1976 Ford prehral a musel uvoľniť miesto v Bielom dome demokratovi Jimmymu Carterovi.
Brežnev a Ford na dobovej karikatúre: Kto z nich si odniesol zo summitu viac suvenírov?
Koncom 70. rokov po vpáde sovietskych vojsk do Afganistanu nasledovalo takmer zmrazenie vzťahov medzi superveľmocami. Sprevádzalo ho ďalšie kolo horúčkovitého zbrojenia. Zlom nastal po nástupe politiky prestavby a nového myslenia Michaila Gorbačova. Prestalo sa rušiť vysielanie západných rozhlasových staníc na území ZSSR, vedúci disidenti ako napríklad Andrej Sacharov sa vracali z vyhnanstva a zaujímali miesta dokonca v parlamente. Ochrana ľudských práv a slobôd sa dostávala do popredia, a to s odkazom na záväzky z Helsínk. Gorbačov odmietol zasahovať do vnútorných záležitostí nielen Nemecka, ale aj členských štátov Varšavskej zmluvy.
Nasledoval pád Berlínskeho múra a séria pokojných revolúcii (s výnimkou krvavej rumunskej). Prišlo na prorocké slová Envera Hodžu. Reálny socializmus v sovietskych satelitoch stál zrazu na hlinených nohách a pripomínal prázdne vajce zbavené obsahu. A čo sa stalo s „ríšou zla“, ako nazval kedysi Sovietsky zväz Ronald Reagan? Zrútila sa ako domček z karát.
„Helsinský akt bol pre dosiahnutie konca Sovietskeho zväzu dôležitejší ako všetky sily NATO.“ To povedal Andrej Kozyrev, posledný šéf diplomacie v ZSSR a prvý – v Ruskej federácii. Od roku 2010 žije tento liberálny politik v USA (dnes vo Washingtone).
Jeho bývalý, o generáciu starší (má 93 rokov a žije v Moskve) námestník Anatolij Adamišin to iste vyjadril menej emocionálne: „Helsinky boli jedným z mocných katalyzátorov tektonických zmien, ktoré zmenili európsku a globálnu politickú mapu na nepoznanie.“
Hodnotenie helsinskej konferencie napokon zmenil aj „guru“ svetovej diplomacie Henry Kissinger. Priznal, že „urýchlila rozpad sovietskeho impéria“.
Dnes pripomína KBSE organizácia s podobnou skratkou – OBSE, ktorá je vlastne pokračovaním helsinského procesu. Má však už aj svoj vlastný aparát a 57, nie 35 členov. Medzi nimi je, mimochodom, i Albánsko.
Oneskorený škandál okolo helsinskej konferencie
Počas Helsinskej konferencie v paláci Finlandia sa našiel čas aj na tajné dvojstranné rokovania lídrov zúčastnených krajín. Obsah jedného z nich sa dostal na svetlo sveta až po 42 rokoch.
Išlo o dôverný rozhovor medzi najvyšším predstaviteľom Sovietskeho zväzu Leonidom Brežnevom a prezidentom USA Geraldom Fordom počas prestávky v rokovaní v odľahlom trakte paláca. Zúčastnil sa ho iba tlmočník Viktor Suchodrev. Reč bola o prípadnom ovplyvnení budúcich amerických volieb Moskvou. „Chcem vám úplne úprimne povedať, že aj my v sovietskom vedení podporujeme vaše zvolenie za prezidenta na nové funkčné obdobie,“ oznámil Brežnev. „A zo svojej strany urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sa tak stalo.“
Brežnev vo skvelej nálade po skončení summitu (spoza jeho chrbta vykukuje hlava tlmočníka V. Suchodreva).
„Očakávam, že budem zvolený a myslím si, že to zodpovedá záujmom ďalšieho rozvoja sovietsko-amerických vzťahov a posilneniu uvoľnenia napätia,“ reagoval Ford.
Suchodrev v podobných prípadoch zaznamenával tesnospisom obsah rozhovoru a zápis potom odovzdával na papierikoch šéfovi. Tentoraz ho podal Brežnevovi, keď už sedel v rokovacej sále. Ten si lístok prečítal, skrkval ho a papierovú guľôčku hodil do popolníka na stole.
To si však všimol Jan M. Lodal, expert na kontrolu zbrojenia z Fordovho tímu. Po odchode sovietskej delegácie si obsah popolníka nebadane vysypal do vrecka saka a inkriminovaný lístok potom ukázal Peterovi W. Rodmanovi, osobnému asistentovi ministra Henryho Kissingera. Ten prikázal zápis dobre uschovať a o jeho obsahu sa nerozširovať.
Desaťročia potom ležal v tajnom archíve Rady pre národnú bezpečnosť (NSC), poradného orgánu prezidenta USA. Ležal tam ako časovaná bomba, kým v roku 2017 informácie z neho neunikli do časopisu The Atlantic a spôsobil menší škandál.
Analytici zo záznamu vyvodili záver, že sovietsky líder tajne sľúbil podporu 38. prezidentovi USA v novembrových voľbách roku 1976. Zároveň zapochybovali o jej poskytnutí. Verejnosť Fordovi 11 rokov po jeho úmrtí (zomrel vo veku 93 rokov) vyčítala, že obsah rozhovoru zatajil. Tak či onak, republikán Ford vtedy prezidentské voľby prehral, porazil ho demokrat Jimmy Carter./agentury/
X X X
Putin pod ochranou záhadného systému. Jeho stráž niesla futuristickú zbraň. O čo ide?
Ruská federácia zintenzívňuje nasadenie technológií určených na boj proti bezpilotným lietadlám. Počas nedávneho verejného vystúpenia ruského prezidenta Vladimira Putina si pozorovatelia všimli, že člen jeho ochranky niesol novú prenosnú protilietadlovú zbraň, pravdepodobne určenú na zneškodňovanie dronov.
Ako uvádza portál Defence Blog, ide o tzv. X-formátový ručný systém, ktorý má za úlohu detegovať, sledovať a deaktivovať nepriateľské bezpilotné lietadlá. Na správu upozornil The Economic Times.
Podľa správy ide o reakciu na čoraz intenzívnejšie využívanie dronov na súčasných bojiskách aj v civilnom prostredí. Tento krok naznačuje, že Kremeľ vníma rastúcu hrozbu dronových útokov nielen na fronte, ale aj v domácom prostredí a pri ochrane vysokopostavených predstaviteľov štátu.
„Tento typ zbrane je obzvlášť vhodný na zachytávanie nízko letiacich alebo FPV (first-person view – pohľad z prvej osoby) dronov, ktoré sú často využívané pri prieskumných alebo útočných misiách zblízka a tradičná obrana proti nim zlyháva,“ uvádza Defence Blog.
V kontexte ruskej vojny proti Ukrajine sa bezpilotné systémy stali jedným z kľúčových nástrojov. Ukrajinské jednotky vo veľkom využívajú komerčné kvadrokoptéry, ale aj loitering munície či pokročilejšie útočné UAV systémy. Ich malá veľkosť, rýchlosť a agilita často umožňujú preniknúť cez klasické obranné línie.
Rusko preto zaviedlo rôzne protiopatrenia – od batohových rušičiek až po vozidlá vybavené systémami elektronického boja ako Abzats, ktoré narúšajú rádiové spojenie medzi operátorom a dronom. Napriek tomu, vzhľadom na vývoj autonómnych technológií a umelej inteligencie, sa tieto opatrenia ukazujú ako nedostatočné.
Od roku 2025 ruské úrady testujú mobilné laserové systémy protivzdušnej obrany, ktoré majú podľa dostupných informácií schopnosť rýchlo lokalizovať a deaktivovať vzdušné ciele, vrátane rojov dronov. Technické detaily zostávajú utajené, no predpokladá sa, že ide o kľúčový prvok budúcej obrany Ruska proti dronovým hrozbám.
Obmedzením laserových zbraní je však ich znížená účinnosť v nepriaznivom počasí, ako je hmla, dážď alebo sneh, a vysoká energetická náročnosť, ktorá komplikuje ich mobilné nasadenie.
Pozorovanie tejto zbrane v bezprostrednej blízkosti prezidenta Putina naznačuje, že ruské vedenie kladie dôraz na ochranu pred hrozbami z bezpilotných systémov nielen na bojisku, ale aj pri zabezpečovaní vysokých štátnych predstaviteľov. Prenosné, okamžite použiteľné zbrane majú výhodu najmä v mestskom alebo otvorenom prostredí, kde môžu poskytnúť bezprostrednú ochranu pred útokmi malých dronov, vysvetľuje portál.
Zavádzanie takýchto systémov potvrdzuje, že Moskva vníma drony ako rastúcu asymetrickú hrozbu a aktívne investuje do vývoja a nasadenia technológií na ich neutralizáciu – či už ide o elektronické rušenie, kinetické zásahy alebo laserové zbrane./agentury/
X X X
„Niečo buchlo a začal sa valiť dym“. Auto s ministerkou Šimkovičovou zlyhalo počas jazdy na diaľnici
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová zažila počas štvrtkového odchodu z Bratislavy dramatický moment.
Podľa informácií portálu topky došlo k vážnej technickej poruche jej služobného vozidla, čo potvrdila aj hovorkyňa ministerstva kultúry Petra Bačinská.
Incident sa odohral krátko za mestom na diaľnici, keď vozidlo, v ktorom sa ministerka viezla v ľavom pruhu, náhle stratilo výkon. „Kúsok za mestom sa na prístrojovej doske rozsvietili všetky kontrolky. Vozidlo, ktoré v tom čase išlo v rýchlom ľavom pruhu, radikálne samo od seba znížilo rýchlosť. Už tento fakt spôsobil nebezpečnú situáciu na ceste,“ opísala Bačinská.
Podľa nej sa spod kapoty začal valiť dym a v aute niečo vyslovene „buchlo.“ „Začal sa valiť spod kapoty dym, pričom len vďaka duchaplnosti a skúsenosti šoféra sa nestala nejaká tragédia,“ uviedla hovorkyňa s tým, že „niečo v aute vyslovene buchlo.“ Vodičovi sa podarilo bezpečne vozidlo odstaviť na krajnici. Ako poznamenala, veľkým šťastím bolo, že za autom v tom momente nejazdilo iné vozidlo.
Hovorkyňa zároveň pripomenula, že ministerka dlhodobo upozorňovala na zlý technický stav oboch áut, ktoré má k dispozícii. „Toto je presne to, čo pani ministerka signalizovala, načo upozorňovala v minulosti a prečo považovala za dôležité, aby sa kúpilo auto. Nie z dôvodu rozmaru alebo papalášizmu, ale preto, že s týmito dvomi autami, ktoré má k dispozícii, boli obrovské technické problémy,“ povedala.
Podľa Bačinskej bol problémový automobil v servise niekoľkokrát len za posledný mesiac. Druhé vozidlo, ktoré má ministerka k dispozícii, je vraj ešte v horšom stave. „To je však podľa slov hovorkyne ešte staršie a je viac v servise, ako k dispozícii.“
Zástupkyňa ministerstva incident uzavrela s tým, že samotná Šimkovičová je vďačná, že sa situácia neskončila tragicky. „Žiaľ, stalo sa to, čoho sa obávala a technický stav vozidla skoro spôsobil možno až tragédiu,“ povedala. Ministerka je podľa nej rada, že sa incident skončil „iba takto.“
V dôsledku poruchy došlo k úniku oleja, na miesto museli byť privolaní aj hasiči a polícia./agentury/
X X X
Andrej Danko sa pomýlil. Volodymyr Zelenskyj zarába oveľa menej, ako tvrdí šéf SNS
Každý človek robieva občas chyby, jednej sa teraz nevyhol líder národniarov. Nepochybne v tom nebol úmysel, ale najskôr dôsledok chvíľky nepozornosti. Andrej Danko na sociálnej sieti zverejnil graf platov vybraných prezidentov a porovnal ich s príjmom hlavy štátu na Slovensku.
Predseda SNS chcel poukázať na výrazné rozdiely v odmeňovaní medzi Petrom Pellegrinim a inými lídrami. Do tabuľky zaradil spolu s ním ešte šesť prezidentov. Pri mene Volodymyra Zelenského uviedol sumu 12-tisíc eur (Pellegrini má mesačný plat viac ako 18-tisíc eur). Skutočnosť v prípade ukrajinského lídra však vyzerá celkom inak.
Z majetkového priznania, ktoré Zelenskyj povinne predložil v marci 2025, vyplýva, že za minulý rok jeho príjem a celej rodiny dosiahol takmer 15,3 milióna hrivien. V prepočte to vychádza okolo 320-tisíc eur. Približne polovicu tejto sumy tvoria peniaze zo splatnosti štátnych dlhopisov. Zelenskí mali príjem aj z prenájmu nehnuteľností. Tieto údaje sú dostupné na webovej stránke ukrajinskej prezidentskej kancelárie./agentury/
X X X
Riaditeľ Tatranského národného parku Peter Olexa končí. Zamyslel sa nad škandálom s pytliactvom
Peter Olexa bol v ochranárskych kruhoch neznámy, podnikal v oblasti lesníctva a poľovníctva. Pochádza z obce Spišské Bystré, kde žije aj štátny tajomník rezortu Filip Kuffa.
TATRANSKÁ LOMNICA: Riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Peter Olexa sa k 1. augustu 2025 nečakane vzdal funkcie jej šéfa. Aké dôvody ho k tomu viedli nespresnil. Štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa rozhodnutie Olexu potvrdil. „Osobné dôvody sa rozhodol neuvádzať, rešpektujem to,“ napísal Filip Kuffa v statuse na sociálnej sieti.
Filip Kuffa aj Peter Olexa sa pritom v uplynulých dňoch zúčastnili na zasadnutí OSN o mokradiach v Zimbabwe, ktoré sa konalo od 23. do 31. júla pri Viktóriiných vodopádoch. A práve v posledný deň trvania konferencie Ramsarského dohovoru sa Olexa vzdal funkcie šéfa lesníkov a ochranárov vo Vysokých Tatrách. Všetkým zamestnancom svoj koniec oznámil emailom.
Podpredseda vlády a minister životného prostredia SR Tomáš Taraba následne poveril od 1. augusta 2025 riadením TANAP-u doterajšieho riaditeľa Národného parku Nízke Tatry Michala Babniča.
Kontroverzie okolo jeho osoby chápe
Peter Olexa viedol Tatranský národný park od novembra 2023, kedy vystriedal dlhoročného riaditeľa Pavla Majka, ktorý pracoval v správe národného parku 30 rokov. Minister životného prostredia Tomáš Taraba Majka odvolal bez udania dôvodu.
Novovymenovaný šéf Olexa bol dovtedy v ochranárskych kruhoch neznámy, podnikal v oblasti lesníctva a poľovníctva. Pochádza z obce Spišské Bystré, kde žije aj štátny tajomník rezortu Filip Kuffa.
Viaceré ochranárske zoskupenia pritom poukazovali na skutočnosť, že sa riaditeľom národného parku nikdy nemal stať. Denník Korzár krátko po jeho nástupe do funkcie odhalil, že Olexa v minulosti pytliačil. Bol aj právoplatne odsúdený za to, že ulovil vlka mimo lovnej sezóny.
Chvíľu sa zdalo, že ako šéf tatranských strážcov národného parku pre pytliactvo napokon skončí, avšak na stoličke sa udržal. K tejto kontroverzii z minulosti sa Olexa nikdy verejne nevyjadril, napokon svoje pytliactvo krátko okomentoval po svojom konci v Správe TANAP-u.
„Túto funkciu som prijal s tým, že som chcel úprimne prispieť k rozvoju nášho najstaršieho národného parku. Viem, že moja minulosť ma z pohľadu mnohých diskvalifikovala a chápem celú tú kontroverziu okolo mojej osoby. Na nikoho nemám ťažké srdce a dnes by som to zrejme proaktívne komunikoval. Nikdy nebolo mojím úmyslom oslabiť ochranu prírody, práve v nej som našiel domov a útočisko,“ napísal na sociálnej sieti Peter Olexa.
Zonáciu nezvládol
K najvážnejším výzvam, ktorým ako šéf národného parku čelil, patrí proces jeho zonácie. Nový návrh zonácie má Správa TANAP-u úradom na schválenie predložiť v priebehu najbližších týždňov, vyplýva to zo zistení Aktuality.sk. Ten predošlý z mája tohto roka stiahla po proteste prešovskej prokuratúry.
Tatranských štátnych ochranárov a lesníkov však tlačí čas. Ak celý proces zonácie nestihnú do marca budúceho roka, Slovensku reálne hrozí, že príde až o 560 miliónov eur z európskeho plánu obnovy, ktoré sú vyčlenené pre slovenské národné parky.
„V posledných dňoch riaditeľ Olexa namiesto opravy zonácie a rokovaní s vlastníkmi cestoval do Afriky na konferenciu o mokradiach. Nepredložením opravenej zonácie do 25.júla 2025 do legislatívneho procesu priamo ohrozil viac ako 500 milionov eur z plánu obnovy. Veríme, že na jeho miesto nastúpi kompetentný odborník alebo odborníčka, ktorý bude mať predpoklady na riadenie takejto inštitúcie,“ hovorí Milan Olekšák z iniciatívy My sme les.
Kľúčová a jediná úloha
Aktuality.sk sa však rozprávali s vlastníkmi stoviek hektárov pozemkov v najvyšších – teda vo štvrtom a piatom – stupňoch ochrany prírody vo Vysokých Tatrách, ktorí tvrdia, že sa s nimi o osude a využití ich parciel nikto kompetentný nerozprával.
Napriek tomu, že úradníci z envirorezortu i správy parku deklarujú, že o zonácii rokovali s neštátnymi vlastníkmi pozemkov v bezzásahových zónach národného parku a zohľadnili ich požiadavky, v tomto prípade sa tak nestalo. Tatranci sú preto pripravení opravený návrh zonácie napadnúť žalobou na súde, čo spôsobí, že sa časový míľnik marec 2026 nestihne a čerpanie financií z plánu obnovy sa tým zablokuje.
Ako to nakoniec so zonáciou a čerpaním financií z európskeho plánu dopadne, ukážu najbližšie mesiace. Bývalý štátny tajomník envirorezortu Michal Kiča hovorí, že opravená zonácia Vysokých Tatier bude v prospech developerov a záujmových skupín, a stane sa kľúčovou a jedinou úlohou pre ministrom povereného riaditeľa Správy TANAP-u Michala Babniča.
„Disponujem stanoviskami Národného parku Nízke Tatry, ktoré v mnohých oblastiach podľa mňa rezignovali na ochranu prírody a verejne som na to poukazoval. Pod jeho vedením pokračovala “donovalizácia” Nízkych Tatier. A myslím si, že v tomto sa pán Babnič môže osvedčiť ako vhodný a ochotný kandidát na “prikrytie” zonácie TANAP-u, ktorá už môže prírodu Vysokých Tatier nadobro pochovať. Napokon, práve jeho národný park v Nízkych Tatrách nebol doteraz schopný predložiť návrh zonácie, ako posledný…,“ vraví Kiča.
Vynovená kancelária v Tatranskej Lomnici
Vráťme sa ale späť ku Petrovi Olexovi, ktorý na svoju funkciu včera rezignoval. Iba nedávno si pritom v sídle organizácie v Tatranskej Lomnici opravil svoju riaditeľskú kanceláriu za vyše 60-tisíc eur. Správa TANAP-u po otázkach Aktuality.sk priznala, že počas zazmluvnenej opravy sa prerába „kancelária riaditeľa s priľahlými priestormi“.
„K rekonštrukcii sme pristúpili na základe posúdenia stavu interiéru projektantom. Ten pri obhliadke priestorov zistil nedostatky predstavujúce zdravotné riziko a to čierne plesne nachádzajúce sa za sololitovým obkladom stien a stropu, nábytok napadnutý plesňou, vlhkosťou poškodené podlahové krytiny, najmä koberce,“ povedala hovorkyňa Správy TANAP-u Nina Obžutová.
Ako dodala, v častiach budovy, kde sa nachádza kancelária šéfa, sa vyskytovali podobné ťažkosti už v minulosti. Súčasné vedenie Správy TANAP-u na čele s Petrom Olexom sa teda podľa jej slov rozhodlo situáciu riešiť.
Bývalý šéf Správy TANAP-u Pavol Majko si však problémy s plesňami, vlhkosťou či zdraviu škodlivým vzduchom v riaditeľskej časti budovy poprel. „S plesňami a vlhkosťou bol problém, ale v staršej časti budovy, ktorá je orientovaná na sever. Kancelária riaditeľa sa nachádza v južnej, teda novšej časti, a tam som takýto problém nevnímal. Ja som plesne v kancelárii nemal,“ vyhlásil Majko.
Sauna „načierno“
K ďalším úradníckym prešľapom Petra Olexu sa zaradilo vybudovanie úplne novej sauny so zázemím na chate Žakovská v ochrannom obvode Smokovce za vyše 25-tisíc eur. Navyše sa tak stalo bez ohlásenia drobnej stavby stavebnému úradu vo Vysokých Tatrách. Okrem samotnej sauny na chate vyrástlo aj jej zastrešenie, nová elektrická prípojka, kovové schodisko do jazierka a betónový základ pod schody.
Keďže súčasťou investície do sauny bolo aj betónovanie základov schodiska a elektrická prípojka, považuje sa preto za drobnú stavbu. Tá sa musí príslušnému stavebnému úradu ohlásiť, k jej realizácii navyše vydáva súhlas. Aktuality.sk zistili, že Správa TANAP-u si túto povinnosť nesplnila a zázemie k saune vybudovala „načierno“.
„Mesto Vysoké Tatry ako príslušný stavebný úrad nemá vedomosť o tejto stavebnej činnosti, neevidujeme žiadosť stavebníka, ani nebolo vydané povolenie našim úradom,“ potvrdzuje vedúca oddelenia výstavby, životného prostredia a dopravy Mestského úradu Vysoké Tatry Emília Kušnírová.
Poľovníci a hostia bez evidencie
Pred časom na nehospodárne nakladanie s peniazmi v Tatranskom národnom parku upozornili aj Najvyšší kontrolný úrad. Úrad totiž dostal podnet týkajúci sa ubytovania poľovníkov a iných hostí na chate Žakovská a v kolibe Obora v Tatranskej Javorine, ktorých však Správa TANAP-u vo svojich zoznamoch údajne neeviduje.
Podozrenia sa týkajú toho, že Správa TANAP-u oficiálne nefakturuje nocľahy hostí, ktorý v jej zariadeniach prespávajú a okrem iného neodvádza mestu Vysoké Tatry ani takzvaný kúpeľný poplatok z každého jedného ubytovania.
Náklady jej pritom preukázateľne vznikajú, ide napríklad o náklady za pranie posteľnej bielizne, mzdy, spotrebované energie a ďalšie výdavky spojené s ubytovaním. Do vzniknutej škody sa pritom počítajú aj ušlé tržby za ubytovanie. Prenájom celej chaty Žakovská stojí podľa aktuálneho cenníka 100 eur s DPH za jednu noc.
K ďalším kontroverzným krokom správy národného parku pod vedením Petra Olexu sa zaradil zámer prikrmovať divo žijúce zvieratá v blízkosti turistických chodníkov či odsúhlasenie ťažby dreva vo vzácnych biotopoch hlucháňa hôrneho v rozpore so schváleným Programom záchrany hlucháňa, na čo intenzívne upozorňuje iniciatíva My sme les. Slovensku kvôli tomu hrozia postihy na európskej úrovni, aktuality.sk
X X X
Tesly sa svojvoľne vrhajú pod vlaky a často havarujú. V čom je problém?
Musk inovuje za každú cenu a prináša na trh aj nebezpečné technológie, pretože čakanie ho môže stáť miliardy. Bokom musia ísť aj ľudské životy.
Už dlhší čas na verejnosť prenikajú znepokojivé zistenia o závažných zlyhaniach populárnych samojazdiacich áut od spoločnosti Tesla. Ešte pred dvomi rokmi boli zverejnené takzvané Tesla Files, teda dokumenty poukazujúce na vážne bezpečnostné chyby v režime Autopilot, v dôsledku ktorých autá nabúravali do stien, končili v priekopách či bezdôvodne zastavovali v strede cesty.
No hoci od týchto zistení prešiel už pomerne dlhý čas, nedá sa povedať, že by sa bezpečnostná situácia autonómnych vozidiel Tesly výrazne zlepšila. Práve naopak, ukazuje sa, že už druhý rok po sebe sa Tesla stala automobilkou s najvyššou mierou dopravných nehôd, upozorňuje portál Futurism.
Ďalšou bezpečnostnou výzvou sa javia byť aj nové robotaxíky od automobilky Elona Muska, upozorňuje britský denník The Guardian. Tie vo veľkom porušujú pravidlá cestnej premávky, pričom všetky incidenty sú priamo zachytené na videách influencerov.
Autá majú radi koľajnice
Vozidlá značky Tesla majú z nejakého dôvodu v istých prípadoch tendenciu hádzať sa pod vlaky. Deje sa tak aj napriek snahám vodičov zvrátiť tieto nepochopiteľné zlyhania Autopilota. Nedávno bola trojčlenná rodina z USA nútená vystúpiť zo svojho auta po tom, ako sa vozidlo v režime asistovanej jazdy rozhodlo z ničoho nič odbočiť doľava na železničné koľaje.
Len pár minút po tom, ako rodina z vozidla vysadla, sa po koľajniciach rútil vlak. Miestna odťahová spoločnosť auto posunula včas a okrem rozbitého zrkadla sa nikomu nič nestalo. Ukazuje to však na širší problém.
Minulý rok sa internetom šírilo video, kedy Tesla v samojazdiacom režime zlyhala pri zastavení na železničnom priecestí, cez ktoré práve išiel vlak. Auto vôbec nespomaľovalo a tak sa riadenia musel v poslednej chvíli ujať vodič, ktorý vozidlo prudko stočil doprava a havaroval. Pravdepodobným problémom bola nižšia viditeľnosť počas daného dňa, kvôli čomu systémy nedetegovali priechod.
Problémov pribúda
Vrhanie sa pod vlaky však ani zďaleka nie je jediná bezpečnostná závada vozidiel od Tesly. Mnohé problémy vyšli na povrch vďaka už spomenutým Tesla Files. Išlo o vyše 2 400 problémov so zrýchľovaním, 1 500 s brzdením vrátane vyše 130 nežiaducich núdzových zabrzdení a 383 falošných zastavení kvôli varovaniu o možnej zrážke.
Spisy sa týkali príbehov o náhlych neočakávaných zabrzdeniach či zrýchleniach. Zatiaľ čo niektorým vodičom sa podarilo situáciu úspešne vyriešiť, iní skončili v priekope, alebo nabúrali do iných vozidiel či priamo do steny. Viaceré zdroje opisujú, ako zákazníci takmer prišli o život.
Zážitky majiteľov sú znepokojivé a naozaj rôznorodé. Zatiaľ čo niektorí hovoria o tom, ako autá z ničoho nič zrýchlili, v dôsledku čoho takmer spôsobili zrážku, iní hlásia, že Tesly nezabrzdia včas a zaznamenané boli aj viaceré prípady, kedy autá svojvoľne zastavili v strede diaľnice.
Dizajn, ktorý stojí životy
Ďalším problémom, na ktorý poukázala investigatíva denníka The Guardian, sa ukázali byť kľučky áut. Tie sa totiž počas jazdy zasunú dovnútra dverí, pričom celý systém je závislý od napájania z batérie, čo môže byť práve v prípadoch havárií vážnym problémom. Podľa manuálu sa v prípade aktivovania airbagu majú dvere automaticky odomknúť a kľučky sa vysunú. V realite to však často nefunguje.
Na možné riziká tohto dizajnu mali Muska varovať inžinieri už od začiatku. Elon aj napriek tomu trval na svojom nápade. Od roku 2018 sa práve tento nešťastný dizajn podpísal pod najmenej štyri nehody v Európe a USA, pri ktorých zomrelo 5 ľudí.
Guardian v roku 2024 upozornil na tragickú nehodu, pri ktorej zahynuli dvaja 18-roční mladíci. Tesla totiž narazila do stromu a začala horieť. Záchranári ich neboli schopní vyslobodiť, pretože kľučky boli zatiahnuté a dvere sa nedali odomknúť. Chlapci tak zhoreli zaživa.
Podozrivé správanie vozidiel
Ďalším znepokojivým zistením sú aj informácie od Americkej národnej diaľničnej spoločnosti (NHTSA). V 16 prípadoch autá značky Tesla narazili do stojacich záchranných vozidiel, pričom asi sekundu pred nárazom sa deaktivoval Autopilot. Deje sa tak vždy, keď už sa zrážke nedá zabrániť.
Práve tento krok by mohol spoločnosti pomôcť pri súdnych konaniach. Mohli by totiž argumentovať, že v čase havárie nebol aktívny Autopilot, čiže by za nehodu neniesli zodpovednosť.
Populárnym sa stalo aj video youtubera, ktorý sa rozhodol dané správanie Tesly otestovať. Nasimuloval si viacero nebezpečných situácií a výsledok možno niektorých prekvapí. Tesla si naproti svojim konkurentom viedla neporovnateľne horšie.
Robotické taxíky sú katastrofou
Jedným z najnovších pokusov Muska predstaviť ďalšiu inováciu v doprave sú robotaxíky, teda plne autonómne vozidlá. Zatiaľ boli nasadené len v rámci pilotného testovania v meste Austin v štáte Texas. Tesle mali pri promovaní pomôcť aj influenceri, no celé sa to pomerne rýchlo zvrhlo.
Influenceri totiž zo svojich jázd nahrávali videá a práve tie zachytávali Tesla taxíky pri porušovaní zákona. Vo väčšine prípadov išlo o prekročenie povolenej rýchlosti či prejdenie do nesprávneho jazdného pruhu. To upútalo pozornosť NHTSA, ktorá začala celý prípad prešetrovať.
Jedno video zachytávalo, ako robotaxík nesprávne odhadol odbočku, vošiel do protismeru a nakoniec prešiel dvojitú plnú čiaru, aby sa dostal do správneho jazdného pruhu. Našťastie sa v tom čase v protismere nenachádzali žiadne ďalšie vozidlá.
Musk už roky predstavuje svetu svoje vízie o doprave budúcnosti bez vodičov. Toto môže byť jeden z dôvodov, prečo sa hlava-nehlava snaží priniesť inovácie, ktoré nie sú vždy bezpečné.
Čo potrebujete vedieť o umelej inteligencii: Pripravte sa na budúcnosť
Spoznajte dopady umelej inteligencie s knihou „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Po veľkom záujme a dotlači je opäť dostupná. 16 respondentov a redakcia Živé.sk vám poskytnú kľúčové poznatky zo 16 oblastí, ktoré AI čoskoro zmení, aktuality.sk
X X X
Slovensko po Ficovi: jadrová veľmoc
Politická veda bude raz hodnotiť Roberta Fica z rôznych hľadísk. Medzi hodnotiacimi kritériami bude v prvom rade jeho výkonnosť, t. j. schopnosť vyhrávať voľby. Bude hodnotiť jeho politické a ideologické východiská, ktoré sa v priebehu jeho angažovanosti v politike menili, jeho spôsob komunikácie s elektorátom označovaný často za populistický, jeho zahraničnopolitické preferencie a pod.
Vedná disciplína dejiny národného hospodárstva raz bude podrobnejšie analyzovať hospodársky vývoj po roku 1989, ktorý sa začal obdobím transformácie na trhové hospodárstvo, pokračoval vstupom SR do EÚ a neskôr do eurozóny, bol poznačený krízami (finančnou a ekonomickou, pandemickou, inflačnou, energetickou) a vojnami (zatiaľ „iba“ ukrajinskou a obchodnou vojnou vedenou USA). V tomto dramatickom úseku viac ako 30 rokov dominovala jedna vládna sila – Smer-SD.
Hospodárske dedičstvo po Robertovi Ficovi
Jedným z dedičstiev po Robertovi Ficovi (napríklad popri fakte, že SR vstúpila do eurozóny počas jednej z jeho vlád a bol to on, ktorý presadzoval, aby bolo Slovensko v jadre eurozóny, čo by bolo vyžadovalo federálne prvky riadenia) bude, že Slovensko sa stane „jadrovou veľmocou“. Mohli by sme hovoriť aj o závislosti od ruského zemného plynu, no problémom v čase zhoršujúcej sa klímy je závislosť od plynu ako takého. Okrem toho, ak by sme porovnávali uhlíkovú stopu LNG dopravovaného tankermi z USA (podľa údajne dobrého „dealu“ Ursuly von der Leyenovej s Donaldom Trumpom za 750 miliárd USD, nehovoriac o tom, že časť sa získava krakovaním), ruský plyn dopravovaný potrubím by s najväčšou pravdepodobnosťou vykazoval uhlíkovú stopu výrazne nižšiu. To Fico, protiruské sankcie a „deal“ úplne ignorujú.
Až údajné rozhodnutie zveriť výstavbu nového jadrového zdroja s kapacitou 1 200 MWh bez výberového konania americkej spoločnosti Westinghouse prebudilo opozíciu z hlbokého spánku. Po viac ako roku! Uznesenie o výstavbe nového jadrového zdroja totiž prijala vláda už 15. mája 2024!
Riziko nedostatočne diverzifikovanej energetiky nás môže dobehnúť analogicky ako riziko, na ktoré mnohí upozorňovali dávnejšie: spoliehanie sa na vysokú koncentráciu automobilového priemyslu.
Žiaľbohu, ako sa nekvalifikovane vyjadruje jeden člen vlády, podľa ktorého náklady produkcie elektrickej energie z jadra sú nižšie ako z obnoviteľných zdrojov (a možno to nie je len presvedčenie ministra Tomáša Tarabu), rovnako nekvalifikovane aj Igor Matovič tvrdí, že náklady nového jadrového bloku dosiahnu 50 miliárd eur. No World Nuclear Industry Status Report uvádza, že náklady produkcie solárnej energie sú v rozmedzí od 36 do 44 USD za MWh, veternej energie medzi 29 až 56 USD a atómovej energie medzi 112 až 189 USD za MWh. A odhad nákladov, ktorý, pripusťme, že je podcenený, je predsa len násobne nižší: okolo 15 miliárd eur. Matovič má však pravdu v tom, že dnes je SR druhým najväčším producentom energie z jadra hneď po Francúzsku. Pred vojnou druhé miesto patrilo Ukrajine.
Opozícia by mala od Fica požadovať detailnú analýzu obsahujúcu odhad trhu s elektrickou energiou v nasledujúcich niekoľkých desiatkach rokov, požadovať nielen spresnený odhad nákladov na výstavbu nového jadrového bloku, ale i spôsob jeho financovania, odhad nákladov napríklad aj na likvidáciu jadrového bloku po ukončení jeho fungovania či odhad iných vyvolaných nákladov. Pretože to všetko sa odrazí na cene elektrickej energie. Nemôžeme sa uspokojiť s vyjadrením MH SR, že úvahy o cene energie z jadra sú dnes predčasné. Podľa Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky cena za MWh z nového jadrového bloku sa odhaduje na úrovni 180 až 250 eur, t. j. výrazne viac ako napríklad z obnoviteľných zdrojov (OZE): 50 až 80 eur za MWh z veterných a zo solárnych elektrární.
Principiálne – ako ukazuje prípad Záporožskej jadrovej elektrárne – by sa mala posúdiť aj závislosť od centralizovanej produkcie energie pre energetickú bezpečnosť štátu.
Raz svieti, raz nesvieti…
Robert Fico raz vojde do histórie ako niekto, kto si robil žarty z OZE: raz svieti, raz nesvieti, raz fúka, raz nefúka… Aspoňže sa o nich nevyjadril ako minister životného prostredia, podľa ktorého sú cestou do pekla. S jadrom je to tak, že buď dodáva energiu, alebo stojí (pri odstávkach) a energiu nedodáva vôbec. Už to naznačuje, že jadro nepostačuje a nepostačia ani vodné elektrárne: vody ubúda.
Ešte by tu boli iné OZE. No aj v OZE sme na konci rebríčka: kým iné štáty sa zaviazali do roku 2030 vo svojom energetickom mixe dosiahnuť podiel OZE na úrovni 45 %, my plánujeme „až“ 23 %. Sme jedinou krajinou v EÚ, ktorej podiel OZE na mixe klesol. A to napriek tomu, že výhody OZE (možnosť decentralizovanej produkcie a spotreby, zrýchľujúca sa návratnosť investície, cena energie nezaťažená poplatkami, ktoré predstavujú viac ako 50 % ceny pre odberateľa a pod.) si začína uvedomovať aj podnikateľský sektor a domácnosti.
Riziko nedostatočne diverzifikovanej energetiky nás môže dobehnúť analogicky ako riziko, na ktoré mnohí upozorňovali dávnejšie: spoliehanie sa na vysokú koncentráciu automobilového priemyslu. To, čím sme sa hrdili – najväčšou výrobou automobilov na hlavu na svete – sa za zmenených podmienok stáva záťažou, dúfajme, že nie prekliatím. Podiel na tom však nemajú iba Ficove vlády. História by to mala zohľadniť…/agentury/
X X X
Rekordne dlhý megablesk preťal oblohu nad USA, siahal od Texasu až po Kansas
Svetová meteorologická organizácia (WMO) vo štvrtok uznala nový svetový rekord v dĺžke bleskového výboja. Megablesk dosiahol dĺžku 829 kilometrov a preťal Spojené štáty od východného Texasu až po okolie Kansas City.
Výboj vznikol 22. októbra 2017, no objavený a overený bol až po opätovnej analýze údajov z tejto silnej búrky. WMO uviedla, že prehliadnutý megablesk prekonal predchádzajúci rekord z roku 2020, keď bol zaznamenaný blesk dlhý 768 km v štátoch Mississippi a Texas.
Podľa odborníkov nový rekord podčiarkuje, že blesky môžu byť nebezpečné aj vo veľkej vzdialenosti od samotnej búrky. „Aj preto sa niekedy hovorí o blesku z čistého neba,“ uviedol Randall Cerveny z WMO. Zaznamenané výboje viedli aj k formulovaniu novej definície megablesku.
Mapovanie bleskov pomocou satelitov sa začalo až v roku 2016, čo je podľa vedcov zatiaľ príliš krátke obdobie na zisťovanie dlhodobých trendov.
Organizácia zároveň pripomenula, že blesky predstavujú vážne riziko a každoročne si vyžiadajú stovky obetí. Cieľom WMO je, aby do konca roka 2027 mala celosvetová populácia prístup k moderným výstražným systémom pred nebezpečnými poveternostnými javmi vrátane bleskov.
Medzi ďalšie bleskové rekordy patrí najdlhšie trvajúci výboj s dĺžkou 17,102 sekundy v roku 2020 nad Uruguajom a Argentínou a tiež najtragickejšie zásahy – 469 obetí v egyptskej obci Durunka (Dronka) v roku 1994 a 21 úmrtí v Zimbabwe po priamom zásahu v roku 1975./agentury/
Jeden z najdrahších hráčov odchádza zo Slovenska. Dunajská Streda za neho zinkasuje poriadny balík
Slovenský futbalový klub DAC 1904 Dunajská Streda potvrdil prestup gambijského futbalistu Mahmuda Baja do Crvenej zvezdy Belehrad.
Športweb01.08.2025 10:53 , aktualizované: 18:08
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / IMAGO
Stredopoliar DAC Dunajská Streda Mahmudu Bajo.
Doobeda o tom informoval renomovaný taliansky novinár Fabrizio Romano na sociálnej sieti X, účastník Niké ligy to v podvečerných hodinách potvrdil.
Dvadsaťročný defenzívny stredopoliar údajne zamieril do srbského veľkoklubu za prestupovú čiastku 3,5 milióna eur, no DAC túto informáciu nepotvrdil.
Ak by sa však táto informácia potvrdila, išlo by o desiaty najdrahší transfer v histórii najvyššej slovenskej súťaže a štvrtý najvyšší, pokiaľ ide o legionára.
„Dnes sa lúčime s Mahmudom Bajom, ktorý prestupuje do Crvenej zvezdy v rámci jedného z najvýznamnejších transferov v histórii nášho klubu. Prišiel k nám len pred rokom, keď sme v ňom rozpoznali charakteristiky moderného defenzívneho stredopoliara: inteligenciu, fyzickú silu a prítomnosť na ihrisku.
To, čo ukázal, však ďaleko prekonalo naše očakávania. Stal sa kľúčovou postavou stredu poľa, hráčom, ktorý dodával našej hre štruktúru a prinášal do mužstva bojovnosť. Samozrejme, nikdy nie je jednoduché rozlúčiť sa s niekým tak dôležitým. Ale taký je futbal. Progres prináša popri radosti aj ťažké rozhodnutia.
Tento prestup je dôkazom, že kráčame správnym smerom a že širší futbalový svet vníma našu prácu, našich hráčov a naše ambície. Táto dohoda nám umožní ďalej posilňovať káder a pokračovať v budovaní tímu, ktorý môže súťažiť o naše ciele v lige aj mimo nej,“ povedal výkonný riaditeľ DAC Jan Van Daele.
Bajo prišiel do Dunajskej Stredy v lete 2024 z Podbrezovej. V Niké lige odohral celkovo 59 stretnutí, v ktorých zaznamenal dve gólové asistencie.
Vlani v júni si odbil aj debut v najcennejšom drese, pričom za národný tím absolvoval doteraz štyri zápasy./agentury/
X X X
X X
VIDEO Veľká cena Maďarska: Najrýchlejší jazdci McLarenu sa skoro zrazili. Verstappen hodil uterák
(dk) • ŠPORT.sk • 01. aug 2025 o 18:45
Lando Norris zvýšil svoj náskok pred tímovým kolegom Oscarom Piastrim v druhom tréningu pred Veľkou cenou Maďarska, v ktorom piloti McLarenu opäť obsadili prvé dve priečky.
Po tom, čo v prvom tréningu Norris viedol pred Piastrim o 0,019 sekundy, v druhom tréningu svoj náskok navýšil na 0,291 sekundy. Počas kvalifikačných simulácií v strede tréningu Norris dosiahol čas 1:15,624, čo je zatiaľ najrýchlejšie kolo víkendu.
Na samom konci tréningu sa obaja piloti McLarenu takmer zrazili, keď Norris vychádzal z boxov a zablokoval predné pravé koleso pri brzdení do prvej zákruty, zatiaľ čo do nej vchádzal aj Piastri.
Tretie miesto v druhom tréningu na Hungaroringu obsadil Charles Leclerc s mankom 0,399 sekundy na Norrisa. Štvrté a piate miesto patrilo jazdcom Aston Martinu, Lanceovi Strollovi a Fernandovi Alonsovi, ktorý sa vrátil do kokpitu po tom, čo vynechal prvý tréning zo zdravotných dôvodov.
Lewis Hamilton skončil šiesty pred Georgeom Russellom, Isaakom Hadjarom, Yukim Tsunodom a Andreom Kimi Antonellim, ktorí tak uzavreli prvú desiatku v piatok. Okrem nich stratu menej ako sekundu na Norrisa zaznamenal aj jedenásty Oliver Bearman.
Max Verstappen bol sklamaný z tréningu, v ktorom skončil až štrnásty s odstupom 1,167 sekundy na Norrisa. Okrem nízkeho tempa bol Holanďan zapletený aj do zvláštneho incidentu. Kamery ho zachytili, ako vyhadzuje z kokpitu predmet pripomínajúci uterák krátko po výjazde z tretej zákruty. Tento incident budú vyšetrovať stewardi.
Incident, aj keď bežnejší, mal aj najrýchlejší pilot dňa, Norris. Pri nájazde do rýchleho kola na mäkkých pneumatikách Brit stratil kontrolu nad monopostom na vjazde do poslednej zákruty a dostal šmyk, ktorý ho poslal smerom k bariéram. Pilot McLarenu však dokázal situáciu zvládnuť a pokračovať v tréningu.
Víkend Veľkej ceny Maďarska, 14. kola sezóny 2025 Formuly 1, pokračuje v sobotu o 13:30 slovenského času tretím voľným tréningom na Hungaroringu, aktuality.sk
X X X
Významný deň pre športovú jurisdikciu. Súdny dvor EÚ oslabil pozíciu Športového arbitrážneho súdu
Vnútroštátne súdy v členských krajinách Európskej únie môžu preskúmavať rozhodnutia Športového arbitrážneho súdu (CAS). V piatok o tom rozhodol Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ).
V budúcnosti tak môžu súdy v členských štátoch EÚ kontrolovať rozhodnutia CAS, či neporušujú právo únie. Športový arbitrážny súd má sídlo mimo EÚ vo švajčiarskom Lausanne a proti jeho rozhodnutiam sa v súčasnosti možno odvolať iba na Švajčiarskom federálnom tribunále. Ten však skúma iba potenciálne procesné chyby CAS.
Rozhodnutie ESD predstavuje výrazné oslabenie pozície arbitrážneho súdu. Doteraz mal konečné slovo v právnych športových záležitostiach, od dopingových trestov až po predpisy o účasti na súťažiach. „Toto je dôležitý deň pre športovú jurisdikciu,“ povedal agentúre DPA expert na športové právo Jan F. Orth z Univerzity v Kolíne nad Rýnom.
„ESD dnes posilnil práva štrukturálne slabších strán, ako sú najmä športovci a kluby. Teraz môžu žiadať vnútroštátny súd, aby preskúmal zlučiteľnosť arbitrážnych rozhodnutí CAS s európskym právom. To však neznamená koniec CAS. Medzinárodná športová arbitráž zostáva dôležitá, aby sme mali jednotné štandardy na celom svete, pokiaľ ide o posudzovanie prípadov,“ uviedol.
CAS čelili kritike za to, že vo svojich rozhodnutiach uprednostňuje športové federácie a je pre športovcov veľmi drahý. Súdny dvor EÚ sa zapojil po tom, čo sa belgický futbalový klub RFC Seraing obráti na CAS po prehre v spore s FIFA týkajúcom sa vlastníctva tretích strán.
Rozhodnutie potvrdil Švajčiarsky federálny tribunál. FIFA v roku 2015 uložila klubu zákaz prestupov a pokutu, pretože Seraingu zakázala udeľovať práva na hráčov externým investorom. Seraing sa obrátil na súd v Belgicku a spochybnil nezávislosť CAS, pretože je financovaný medzinárodnými športovými federáciami. Informovala agentúra dpa, aktuality.sk