Rusko oznámilo Spojeným štátom, že dočasne pozastavuje vykonávanie inšpekcií vo svojich zbrojných zariadeniach v rámci novej dohody o znižovaní počtu jadrových zbraní START. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters. Ruské ministerstvo zahraničných vecí však dodalo, že ruská vláda bude naďalej dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce z dohody.
K rozhodnutiu pozastaviť inšpekcie Moskvu údajne viedlo „naliehanie Washingtonu na bezodkladné obnovenie inšpekčnej činnosti za podmienok, ktoré nereflektujú súčasnú realitu“.
Moskva sa nazdáva, že podmienky navrhované Washingtonom by „poskytovali Spojeným štátom jednostranné výhody, pričom Ruskej federácii by prakticky znemožnili vykonávanie inšpekcií na americkom území“.
Kremeľ minulý týždeň upozornil Spojené štáty, že sa kráti čas na vyjednanie dohody, ktorá by nahradila terajšiu novú dohodu START. Jej platnosť vyprší v roku 2026. Ak sa ju nepodarí nahradiť novou zmluvou, povedie to podľa Moskvy k oslabeniu svetovej bezpečnosti./agentury/
X X X
Sulík si vie predstaviť náhradu za Matoviča. Prezradil meno možného ministra
SaS trvá na odchode ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) z vlády. Šéf liberálov a rezortu hospodárstva Richard Sulík si na mieste ministra financií vie predstaviť súčasného štátneho tajomníka Marcela Klimeka. Minister práce a podpredseda Sme rodina Milan Krajniak považuje za najhorší spôsob rozbitia vzťahov radiť partnerovi, ako robiť personálnu politiku. Nominácie partnerov podľa neho Sme rodina rešpektuje, do sporu SaS a OĽaNO sa nezapája.
„Koalícia existuje, ale my sme ju opustili,“ uviedol Sulík na pondelkovej tlačovej konferencii. SaS trvá na požiadavke na odchod Matoviča z vlády. „Ak neodíde z vlády, tak odídeme my,“ povedal Sulík. Naďalej tvrdí, že predčasné voľby nechcú, no pokračovať vo vláde s Matovičom sa podľa neho nedá. Je presvedčený, že napríklad Klimek by mohol hneď prevziať vedenie ministerstva. „Je veľmi zdatný a má aj vlastnú hlavu,“ dodal s tým, že aj fungovanie rezortu by tak bolo lepšie.
Sulík tvrdí, že strana SaS napísala list premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO), že opúšťajú koalíciu, v súčasnosti však spolu ešte nehovorili. „V liste sme Hegera poprosili, aby nám dal vedieť, ak má záujem o rokovania. Ak bude možné splniť túto kardinálnu požiadavku, potom si spolu sadneme a dohodneme sa na zvyšku,“ dodal minister hospodárstva.
Podľa Sulíka strana strpela veľa vecí, no ich trpezlivosť nie je nekonečná. Dodal, že Matovič vyštval SaS z koalície, a to, čo sa bude diať ďalej, závisí len od nich.
„Najhorším spôsobom, ako rozbiť vzťahy, je radiť svojmu koaličnému partnerovi, akú má robiť svoju personálnu politiku. Ako Sme rodina sme to nikdy nerobili. Keď sa nám niečo nepáčilo, tak sme to povedali,“ skonštatoval Krajniak. Nevie, či sú už plánované koaličné stretnutia k riešeniu krízy. Podotkol, že odchod Matoviča z funkcie je otázkou OĽaNO a Sme rodina personálne nominácie partnerov rešpektuje.
Čo sa týka zotrvania súčasnej vlády, pokiaľ dokáže presadzovať dobré návrhy na pomoc ľuďom, vidí zmysel v jej pokračovaní. Skonštatoval, že ak by sa partneri nevedeli dohodnúť, mohli by sa zhodnúť aspoň na predčasných voľbách. Sme rodina ich však podľa Krajniakových slov nebude iniciovať.
Koaličná strana SaS jednomyseľne prijala vo štvrtok 28. júla na Republikovej rade SaS rozhodnutie, aby líder hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič odstúpil zo svojej funkcie a odišiel z vlády. Ak Matovič do septembra neodíde, vládu opustia všetci ministri za SaS./agentury/
X X X
Fico: Na referendum máme 350-tisíc podpisov. Neviem, koľko naškrabkali v Hlase
Smer vyzbieral potrebných 350-tisíc podpisov na vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, informoval predseda strany Robert Fico. Všetci, čo zbierali podpisy, by ich mali podľa Fica doručiť na centrálu strany do 15. augusta.
Predseda Smeru Robert Fico (uprostred) spolu s členmi strany oznamuje zber podpisov pod referendum, 10. júna 2022
„Hotovo. Máme 350 000 podpisov. Petičná akcia prebehla presne podľa našich predstáv,“ povedal Fico s tým, že z toho 270 000 podpisov vyzbierala strana Smer. Poďakoval sa všetkým, ktorí sa pod petíciu podpísali, i všetkým, ktorí sa na zbere podieľali. „Neviem, koľko podpisov naškrabkali v Hlase,“ dodal posmešne Fico.
Predseda Smeru je presvedčený, že prezidentka SR Zuzana Čaputová bude chcieť referendum zmariť ako po prvý raz. Doplnil, že prezidentka takýto pokyn dostala a musí udržať súčasnú vládu. Apeloval, aby počúvala hlasy občanov. Fico nevidí dôvod, aby sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. Hovorí o jej snahe zbaviť sa zodpovednosti. „Prezidentka si uvedomuje, že musí urobiť krok k zmareniu referenda,“ tvrdí s tým, že ak by sa na ÚS neobrátila, musela by spojiť referendum s jesennými komunálnymi voľbami aj pre úsporu financií. Fico je presvedčený, že referendum by takto bolo úspešné.
Zároveň Smer vyhlásil, že na 1. septembra zvoláva do Košíc „obrovský celonárodný protest“. Predseda Smeru ešte vyzval, že premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) by mal niekto „nejakým ozembuchom po hlave udrieť, nech sa prebudí“.
Prvá otázka referenda znie: „Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu?“
Druhá sa začína vetou „súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné ukončiť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou Ústavy“ a pokračuje jej konkrétnymi zmenami v jej ôsmich častiach. Zmeny sa týkajú článkov ústavy 73 až 98. Fico tvrdí, že po zapracovaní týchto zmien by už bolo možné referendum uskutočniť.
Prezidentka už avizovala, že s otázkou o bezodkladnej demisii vlády by sa obrátila na Ústavný súd. Vykazuje podľa nej znaky neústavnosti. Ak by súd skonštatoval, že daná časť nie je v poriadku, vyhlásila by referendum len o možnosti skrátenia volebného obdobia.
Aj hnutie Republika sa chváli, že už vyzbieralo 43-tisíc podpisov za referendum o predčasných voľbách a tvrdia, že ďalšie sú ešte na ceste. Petičné hárky v najbližších dňoch odovzdá petičnému výboru. Informoval o tom predseda hnutia a europoslanec Milan Uhrík na pondelkovej tlačovej konferencii. Hnutie pritom apelovalo na prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby nerobila obštrukcie a referendum vyhlásila./agentury/
X X X
Sulík sa dostal do sporu s Naďom. Heger nedal za pravdu ani jednému, chce byť zdržanlivý
„Som prekvapený, kde on berie mentálnu silu hovoriť o stretnutiach, na ktorých sa nezúčastnil,“ hovorí o Naďovi šéf SaS.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) cez víkend obvinil šéfa SaS Richarda Sulíka, že presviedčal premiéra Eduarda Hegera, aby išli do predčasných volieb. Minister hospodárstva to poprel.
Jediný, kto mohol spor medzi Naďom a Sulíkom rozlúsknuť, je samotný predseda vlády. Heger však nepodržal ani jedného z nich. Odkazuje, že chce byť zdržanlivý.
O Sulíkovej údajnej snahe, aby sa predčasné voľby konali už koncom tohto roka, hovoril Naď počas víkendovej diskusie Denníka N.
Približne pred mesiacom sa stretol Sulík s Hegerom aj šéfom prieskumnej agentúry AKO Václavom Hříchom. Líder SaS mal v rukách držať výsledky prieskumu, ktoré hovorili v prospech predčasných volieb.
„Richard Sulík prišiel so šéfom výskumnej agentúry AKO a povedal, že im vychádza, že teraz vlastne Matovič je nepopulárny, ale oni majú dobrý nárast. Bude zdražovanie od januára, tak poďme urobiť predčasné voľby a poďme spoločne zahlasovať, aby náhodou SaS-ka nebola tá, ktorá povalila ďalšiu vládu. A my sme to odmietli,“ citoval Naďa Denník N.
Sulík: Neviem, kde berie mentálnu silu
Sulík na dnešnej tlačovej besede slová ministra obrany odmietol. „Minister Naď vôbec nebol na tom stretnutí prítomný, som prekvapený, kde on berie mentálnu silu hovoriť o stretnutiach, na ktorých sa nezúčastnil,“ povedal Sulík.
„Stretol som sa s Hříchom a následne s premiérom, minuli sa vo dverách, chvíľu sme sa spoločne rozprávali. Určite som nepresviedčal Eduarda Hegera o predčasných voľbách,“ dodal.
Nič také podľa neho SaS ani nechce, zásadnou požiadavkou strany je jedine to, aby z vlády odišiel Igor Matovič. O aký prieskum išlo, Sulík nechcel povedať. Považuje ho za internú záležitosť strany a nebude ho zverejňovať.
Premiér Heger bol ešte minulý týždeň na dovolenke, dnes už by mal byť v práci. Na tlačový odbor úradu vlády sme poslali otázku, či Heger môže potvrdiť slová Jaroslava Naďa.
Jeho hovorkyňa Ľubica Janíková odpísala, že premiér považuje za prvoradé vytvárať atmosféru, v ktorej sa koaliční partneri dokážu navzájom počúvať a rešpektovať. „To od neho vyžaduje zdržanlivosť aj v reakciách na takéto otázky,“ dodala.
Nové konflikty
K žiadnym pokrokom pri riešení aktuálnej krízy medzi SaS a OĽaNO zatiaľ nedošlo. Sulík dnes ani nevedel povedať, kedy sa nejaké rokovania začnú. „Máme ešte tri týždne pred sebou,“ konštatoval.
Aj napriek tomu, že sa zatiaľ nerokovalo, však došlo k novým konfliktom medzi Sulíkom a Matovičom. Šéf OĽaNO v piatok na Facebooku napísal, že naňho Sulík niekoľkokrát naliehal, aby z koalície vyhodil Borisa Kollára či Veroniku Remišovú.
„V skutočnosti od samého počiatku našej koalície neustále robil systematické a zákerné kroky na jej rozbitie. Mňa nahováral na vyhodeniie Borisa a Veroniky. Borisa a Veroniku na vyhodenie mňa,“ napísal šéf rezortu financií. Sulík hovorí, že Matovičove statusy komentovať nechce, aktuality.sk
X X X
Z dôchodkov je ďalšie bojisko koalície. SaS prišla s novým návrhom, Krajniakovi a OĽaNO sa nepozdáva
Strane Sloboda a Solidarita došla trpezlivosť s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina). V pondelok predstavila vlastné návrhy v dôchodkovom systéme, ktoré chcú presadiť aj do ústavy. Ide o najdôležitejšie zmeny, ktoré chcú liberáli napevno usadiť v ústave, aby ich nemohli budúce vlády len tak ľahko meniť.
Konkrétne ide o štyri hlavné zmeny. Prvou je zásada, že kto vymyslí nové výdavky v dôchodkovom systéme, ten musí aj vymyslieť, kde na to zoberie peniaze. „Nie na dlh, ale či zoberie učiteľom, zdravotníctvu alebo ministerstvu obrany, alebo zavedie nové dane,“ povedal odborník na finančné záležitosti strany SaS Peter Cmorej.
Druhou je presun sporiteľov, ktorých prehodila bývalá vláda Roberta Fica (Smer) v roku 2013 z negarantovaných do garantovaných fondov v druhom pilieri, čím prišli o veľké výnosy. Treťou zmenou chcú zafixovať výšku príspevkovej sadzby do druhého piliera voči prvému pilieru a ústavne zakotviť automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera s možnosťou z neho vystúpiť. Štvrtou zmenou má byť pravidlo, že ak si človek v druhom pilieri nasporí nadpriemernú sumu, tak nebude nútený, aby si za svoje úspory kúpil doživotný dôchodok. Ak bude mať iné zdroje v penzii, so svojimi úsporami môže nakladať, ako uzná za vhodné.
Iniciatívu SaS však minister práce Krajniak a najväčšia koaličná strana OĽaNO nevidia ako krok správnym smerom. Z dôchodkového systému sa tak stalo ďalšie bojisko koaličných strán.
Návrh ústavného zákona predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci SaS Peter Cmorej, Marián Viskupič a Tomáš Lehotský. „Míľovými krokmi sa blížime k tomu, že nám dôchodkový systém skrachuje a dôchodcovia nám budú žobrať na ulici,“ dodal Cmorej. Na tlačovej konferencii predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík pripomenul, že ešte v marci sa koalícia dohodla, že v júni schvália ústavný zákon o dôchodkovom systéme, no nestalo sa tak. „Dohody neplatili a všetky termíny už uplynuli,“ povedal Cmorej.
SaS je dokonca otvorená diskutovať aj o rodičovskom bonuse. Tzv. rodičovský dôchodok z dielne ministra Milana Krajniaka je mechanizmus, ktorý by mal zabezpečiť, aby pracujúce deti posielali časť svojich odvodov svojim rodičom. Jedno dieťa by mohlo poslať 1,5 percenta zo svojich odvodov jednému svojmu rodičovi. Druhému môže poslať ďalších 1,5 percenta. „Odkedy Feničania vymysleli peniaze, odvtedy nie je potrebné riešiť rodičovský bonus. Pre Krajniaka je táto ideologická vec dôležitá. Ak by sa náš návrh prijal do ústavy, vedeli by sme s rodičovským bonusom žiť,“ tvrdí Cmorej.
OĽaNO: Návrh sme ešte nevideli
V súčasnosti je už SaS mimo koalície a musí nájsť podporu minimálne 90 poslancov, aby zmeny presadili do ústavy. Nájde ich? „Naši koaliční partneri majú možnosť ukázať, ako to myslia s touto krajinou,“ vyzval poslancov Cmorej. Ak by sa vláda nakoniec rozhodla zmeny presadzované liberálmi presadiť do ústavy, tak by svoj návrh stiahla.
Krátko po ohlásení iniciatívy SaS zareagoval aj Milan Krajniak. Tomu sa však postup liberálov nepozdáva. „Tlačovka SaS je snaha zatiahnuť nás do koaličných sporov, ktoré prebiehajú medzi SaS a OĽaNO,“ vyhlásil minister. „Na takúto udičku neskočíme,“ povedal Krajniak s tým, že ústavný zákon o dôchodkoch na vládu dorazil v júli minulého roku, no premiér Eduard Heger ho odvtedy nezaradil na rokovanie, a to aj kvôli stále prebiehajúcim rokovaniam.
Krajniak im tiež pripomenul, že ak by prešli zmeny SaS, tak by iba automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera stál 824 miliónov eur, resp. takmer 1,46 miliardy eur do roku 2030. „Tak sa teda pýtam, či chce SaS tých 824 miliónov alebo v druhom variante 1,455 miliardy eur zobrať učiteľom, zdravotníctvu, ministerstvu obrany alebo, či zavedú nové dane,“ kontroval im Krajniak.
Negatívne zareagovala aj najsilnejšia koaličná strana OĽaNO. „Detaily tohto návrhu zatiaľ nepoznáme,“ zareagoval mediálny tím pre denník Pravda. Zároveň sulíkovcov vyzvali na návrat k rokovaciemu stolu. „Ak strane SaS naozaj záleží na zlepšení dôchodkového systému na Slovensku, môže sa vrátiť k rokovaciemu stolu s demokratickými stranami súčasnej koalície. Takýto dôležItý návrh, ako je zmena parametrov dôchodkového systému, sa nepredstavuje bez akejkoľvek diskusie s relevantnými demokratickými stranami a odborníkmi. Je to dôkaz, že strana SaS je už v predvolebnej kampani,“ odkázali.
Strana Za ľudí a Sme rodina do uzávierky denníka Pravda svoje stanovisko k návrhom SaS neposlali.
Krajniakove zmeny sú v druhom čítaní
Dôchodkovú reformu už minister práce Krajniak do parlamentu predložil a poslanci ju posunuli ďalej. Ešte v máji ju schválili poslanci aj hlasmi SaS, no s podmienkou, že ich návrhy prejdú do ústavy. V septembri sa o nej malo ďalej rokovať v druhom čítaní.
Prijatie reformy dôchodkových zákonov je totiž dôležité aj preto, že sme sa na to zaviazali v pláne obnovy. Konkrétne sme prisľúbili v prvom pilieri zaviesť dôchodkový automat a aktuárny princíp, teda že pri skoršom odchode do penzie bude dôchodok nižší. Druhého piliera sa týka zavedenie predvolenej stratégie pre nových a postupne aj pre existujúcich sporiteľov. Zmeny majú byť schválené do konca tohto roka a platiť majú od 1. januára 2023.
Ďalšie hlavné zmeny spočívajú v naviazaní odchodu do penzie na strednú dĺžku života. V súčasnosti sa vek odchodu do dôchodku riadi zaužívanou tabuľkou. To by sa malo skončiť a vek odchodu do dôchodku by sa mal naviazať na strednú dĺžku života. Tento krok chváli drvivá väčšina ekonómov.
Človek bude mať tiež po novom aj právo požiadať o odchod do penzie po 40 odpracovaných rokoch. Ak teda nastúpi do zamestnania v 18 rokoch, do dôchodku môže ísť v 58 rokoch. No každý, kto sa rozhodne odísť do dôchodku za týchto podmienok, bude mať penziu krátenú o 0,3 percenta za každý mesiac, o ktorý odíde do penzie skôr oproti oficiálnemu aktuálnemu dôchodkovému veku.
Zmeniť by sa mala aj takzvaná aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Tá sa každoročne upravuje podľa medziročného rastu priemernej mzdy. Ak narastie mzda napríklad o päť percent, aj ADH sa zvýši o päť percent. No po novom by nemala rásť o celých 100, ale len o 95 percent. Čiže, ak po novom porastú mzdy o päť percent, hodnota ADH sa zvýši iba o 4,7 percenta.
Poslednou z najväčších a najkontroverznejších zmien je spomínaný rodičovský bonus. Jeho suma by mala byť zastropovaná a mala by sa počítať z 1,2-násobku priemernej mzdy na Slovensku.
Opatrenie má stáť rozpočet budúci rok približne 250 miliónov eur, presný zdroj ešte stále nie je jasný. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) kritizuje, že rodičovský bonus nie je solidárny. „Ľudia s najvyšším dôchodkom budú dostávať takmer dvojnásobný rodičovský dôchodok v porovnaní s najnižšími,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Navyše, jej výpočty sa s ministerstvom práce rozchádzajú. Ekonómovia RRZ vypočítali, že dôchodcovia by dostali menej peňazí, ako im vypočítalo ministerstvo práce.
Podľa Dagmar Bednárikovej zo Slovenskej komory daňových poradcov zas bonus vylučuje bezdetných seniorov a ľudí so zdravotne hendikepovanými deťmi s nemožnosťou pracovať. Takých je asi 240-tisíc, teda pätina zo všetkých seniorov. /agentury/
X X X
Z pumpy v Rajke ostal len skelet. Benzínky v Maďarsku ruinujú Orbánove ceny
Čerpacia stanica MOL vzdialená necelých 20 kilometrov od Bratislavy bola dlho obľúbenou destináciou motoristov zo susedných krajín. V dlhých radoch na lacnejšie tankovanie sa striedali šoféri z Bratislavy aj okolitých miest, taxikári, ale aj seniori z neďalekých rakúskych obcí. Dnes by ste ju už nespoznali. Areál čerpačky zíva prázdnotou, zmizla svetelná tabuľa, predajňa aj zamestnanci. Prázdne torzo budovy dopĺňajú veľké kontajnery.
Podľa údajov na Google mapách je táto stanica jediná pumpa v obci a aj v okolí. Na internete informuje, že je aktuálne otvorená – a to sedem dní v týždni, 18 hodín denne. Realita je však iná. Na mieste nájdete len prázdnu budovu.
Podľa oficiálnych informácií od spoločnosti MOL táto stanica momentálne prechádza rekonštrukciou a opäť sa do bežnej prevádzky otvorí až po prerábke. Tankovanie dovtedy umožní cez automat.
Najbližšie pumpy pri hraniciach tak nájdete až v Mosonmagyaróvári. Za liter benzínu zaplatíte okolo 700 forintov (v prepočte cca 1,8 eur). To je však cena porovnateľná aj so slovenskými čerpačkami, keďže v priebehu júla začali poplatky za tankovanie postupne klesať. Ak teda nevlastníte auto s maďarskou poznávacou značkou, nákupná turistika sa vám neoplatí.
Tankovacia turistika v Maďarsku nabrala na popularite najmä na jar, keď v dôsledku vojny na Ukrajine začali prudko zdražovať pohonné hmoty. Kým na Slovensku sa začiatkom marca cena najpredávanejšieho 95-oktánového benzínu blížila k hranici 1,7 eura a nafty 1,55 eura za liter, čo bolo najviac za poslednú dekádu, Maďarsko ceny už od jesene stropovalo na hranici 480 forintov (približne 1,27 eura) za liter pre benzín aj naftu.
Čerpačky krachujú
Kým pri tejto pumpe maďarského ropného gigantu má dôjsť k otvoreniu po prerábke, mnohé čerpačky, najmä menších podnikateľov, už neotvoria nikdy. Niekoľkomesačné stropy cien totiž vyústili do katastrofy aj pre predajcov.
„Benzínky zatvárajú po celej krajine, hlavne tie menšie, v blízkosti hraníc. Mnohí moji známi majú kvôli tomu problém tankovať. Musia chodiť do väčších miest. Zruinovalo to však najmä majiteľov staníc, ktorých vláda donútila predávať ultralacný benzín. Dostali sa tak do straty, mnohí ľudia prišli o zamestnanie,” opísal pre Pravdu hudobník Marton z Budapešti, ktorý za prácou pravidelne cestuje aj na Slovensko.
Podľa portálu Index.hu je na pokraji bankrotu až 80 percent malých čerpacích staníc. „Situácia je dramatická. Podpora 20 centov na liter, ktorú sme dostali od vlády, bola nedostatočná,” citoval Index.hu Gábora Egriho, prezidenta Asociácie nezávislých čerpacích staníc, ktorá vznikla po zmrazení cien.
Zatváranie v Maďarsku ohlásil aj petrolejársky gigant Shell. Firma v tlačovej správe ohlásila, že od 1. augusta dočasne zastavuje prevádzku piatich čerpacích staníc v Budapešti a na Balatone. Následne od 3. augusta obmedzila aj prevádzku čerpacích staníc v Debrecíne a v Mosonmagyaróvári./agentury/
X X X
Satelitné snímky NASA ukázali nevšedný úkaz. Čo robia Rusi s plynom?
Za ruskými hranicami už týždne zúria plamene ohňa a je ich vidieť až do Fínska. Na oheň v blízkosti hraníc upozornili miestni obyvatelia Fínska.
Rusko, ktoré obmedzilo dodávky zemného plynu do Európskej únie, už niekoľko týždňov spaľuje plyn v kompresorovej stanici Portovaja blízko fínskych hraníc. V Informoval o tom fínsky spravodajský web Yle, ktorý sa odvoláva na očité svedectvá a na údaje amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Plamene sú podľa neho vidieť až vo Fínsku, píše český web idnes.
Príčina spaľovania plynu nie je jasná, k spaľovaniu môže dochádzať z viacerých dôvodov. Podľa odborníkov sa k nemu pristupuje aj vtedy, keď plyn nemožno dodať zákazníkovi.
Situácia, ktorá si vyžaduje spaľovanie plynu, môže nastať napríklad vtedy, ak nie je možné dodať plyn odberateľovi alebo ho odberateľ nemôže prevziať, opisuje jednu z možností vzniku plameňov riaditeľka komunikácie fínskej energetickej spoločnosti Gasum Olga Väisänen.
Web uviedol, že plamene v kompresorovej stanici, ktorá je súčasťou plynovodu Nord Stream 1, sa podľa satelitných snímok NASA objavujú takmer neustále od 17. júna. Krátko pred týmto dátumom ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom oznámila výrazné obmedzenie dodávok týmto plynovodom, ktoré zdôvodnila chýbajúcou turbínou. Fínsko, podobne ako iné členské krajiny Európskej únie, nedostáva zemný plyn z Ruska, pretože odmietlo platiť za plyn v rubľoch, ktoré Rusko požaduje.
Portovaja je súčasťou ruskej plynárenskej a ropnej skupiny Gazprom. Kompresorová stanica je miesto, kde sa zvyšuje tlak plynu a tým sa zvyšuje prepravná kapacita plynárenskej siete.
Požiar je hrozbou aj pre životné prostredie vo Fínsku. Generálny tajomník Svetovej meteorologickej organizácie Petteri Taalas pre portál hovorí, že pri spaľovaní vzniká takzvaný sadzový prach, ktorý urýchľuje topenie snehu a ľadu, keď naň dopadne. To zase urýchľuje zmenu klímy v severných regiónoch./agentury/
X X X
Z dôchodkov je ďalšie bojisko koalície. SaS prišla s novým návrhom, Krajniakovi a OĽaNO sa nepozdáva
Strane Sloboda a Solidarita došla trpezlivosť s ministrom práce Milanom Krajniakom (Sme rodina). V pondelok predstavila vlastné návrhy v dôchodkovom systéme, ktoré chcú presadiť aj do ústavy. Ide o najdôležitejšie zmeny, ktoré chcú liberáli napevno usadiť v ústave, aby ich nemohli budúce vlády len tak ľahko meniť.
Konkrétne ide o štyri hlavné zmeny. Prvou je zásada, že kto vymyslí nové výdavky v dôchodkovom systéme, ten musí aj vymyslieť, kde na to zoberie peniaze. „Nie na dlh, ale či zoberie učiteľom, zdravotníctvu alebo ministerstvu obrany, alebo zavedie nové dane,“ povedal odborník na finančné záležitosti strany SaS Peter Cmorej.
Druhou je presun sporiteľov, ktorých prehodila bývalá vláda Roberta Fica (Smer) v roku 2013 z negarantovaných do garantovaných fondov v druhom pilieri, čím prišli o veľké výnosy. Treťou zmenou chcú zafixovať výšku príspevkovej sadzby do druhého piliera voči prvému pilieru a ústavne zakotviť automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera s možnosťou z neho vystúpiť. Štvrtou zmenou má byť pravidlo, že ak si človek v druhom pilieri nasporí nadpriemernú sumu, tak nebude nútený, aby si za svoje úspory kúpil doživotný dôchodok. Ak bude mať iné zdroje v penzii, so svojimi úsporami môže nakladať, ako uzná za vhodné.
Iniciatívu SaS však minister práce Krajniak a najväčšia koaličná strana OĽaNO nevidia ako krok správnym smerom. Z dôchodkového systému sa tak stalo ďalšie bojisko koaličných strán.
Návrh ústavného zákona predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci SaS Peter Cmorej, Marián Viskupič a Tomáš Lehotský. „Míľovými krokmi sa blížime k tomu, že nám dôchodkový systém skrachuje a dôchodcovia nám budú žobrať na ulici,“ dodal Cmorej. Na tlačovej konferencii predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík pripomenul, že ešte v marci sa koalícia dohodla, že v júni schvália ústavný zákon o dôchodkovom systéme, no nestalo sa tak. „Dohody neplatili a všetky termíny už uplynuli,“ povedal Cmorej.
SaS je dokonca otvorená diskutovať aj o rodičovskom bonuse. Tzv. rodičovský dôchodok z dielne ministra Milana Krajniaka je mechanizmus, ktorý by mal zabezpečiť, aby pracujúce deti posielali časť svojich odvodov svojim rodičom. Jedno dieťa by mohlo poslať 1,5 percenta zo svojich odvodov jednému svojmu rodičovi. Druhému môže poslať ďalších 1,5 percenta. „Odkedy Feničania vymysleli peniaze, odvtedy nie je potrebné riešiť rodičovský bonus. Pre Krajniaka je táto ideologická vec dôležitá. Ak by sa náš návrh prijal do ústavy, vedeli by sme s rodičovským bonusom žiť,“ tvrdí Cmorej.
OĽaNO: Návrh sme ešte nevideli
V súčasnosti je už SaS mimo koalície a musí nájsť podporu minimálne 90 poslancov, aby zmeny presadili do ústavy. Nájde ich? „Naši koaliční partneri majú možnosť ukázať, ako to myslia s touto krajinou,“ vyzval poslancov Cmorej. Ak by sa vláda nakoniec rozhodla zmeny presadzované liberálmi presadiť do ústavy, tak by svoj návrh stiahla.
Krátko po ohlásení iniciatívy SaS zareagoval aj Milan Krajniak. Tomu sa však postup liberálov nepozdáva. „Tlačovka SaS je snaha zatiahnuť nás do koaličných sporov, ktoré prebiehajú medzi SaS a OĽaNO,“ vyhlásil minister. „Na takúto udičku neskočíme,“ povedal Krajniak s tým, že ústavný zákon o dôchodkoch na vládu dorazil v júli minulého roku, no premiér Eduard Heger ho odvtedy nezaradil na rokovanie, a to aj kvôli stále prebiehajúcim rokovaniam.
Krajniak im tiež pripomenul, že ak by prešli zmeny SaS, tak by iba automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera stál 824 miliónov eur, resp. takmer 1,46 miliardy eur do roku 2030. „Tak sa teda pýtam, či chce SaS tých 824 miliónov alebo v druhom variante 1,455 miliardy eur zobrať učiteľom, zdravotníctvu, ministerstvu obrany alebo, či zavedú nové dane,“ kontroval im Krajniak.
Negatívne zareagovala aj najsilnejšia koaličná strana OĽaNO. „Detaily tohto návrhu zatiaľ nepoznáme,“ zareagoval mediálny tím pre denník Pravda. Zároveň sulíkovcov vyzvali na návrat k rokovaciemu stolu. „Ak strane SaS naozaj záleží na zlepšení dôchodkového systému na Slovensku, môže sa vrátiť k rokovaciemu stolu s demokratickými stranami súčasnej koalície. Takýto dôležItý návrh, ako je zmena parametrov dôchodkového systému, sa nepredstavuje bez akejkoľvek diskusie s relevantnými demokratickými stranami a odborníkmi. Je to dôkaz, že strana SaS je už v predvolebnej kampani,“ odkázali.
Krajniakove zmeny sú v druhom čítaní
Dôchodkovú reformu už minister práce Krajniak do parlamentu predložil a poslanci ju posunuli ďalej. Ešte v máji ju schválili poslanci aj hlasmi SaS, no s podmienkou, že ich návrhy prejdú do ústavy. V septembri sa o nej malo ďalej rokovať v druhom čítaní.
Prijatie reformy dôchodkových zákonov je totiž dôležité aj preto, že sme sa na to zaviazali v pláne obnovy. Konkrétne sme prisľúbili v prvom pilieri zaviesť dôchodkový automat a aktuárny princíp, teda že pri skoršom odchode do penzie bude dôchodok nižší. Druhého piliera sa týka zavedenie predvolenej stratégie pre nových a postupne aj pre existujúcich sporiteľov. Zmeny majú byť schválené do konca tohto roka a platiť majú od 1. januára 2023.
Ďalšie hlavné zmeny spočívajú v naviazaní odchodu do penzie na strednú dĺžku života. V súčasnosti sa vek odchodu do dôchodku riadi zaužívanou tabuľkou. To by sa malo skončiť a vek odchodu do dôchodku by sa mal naviazať na strednú dĺžku života. Tento krok chváli drvivá väčšina ekonómov.
Človek bude mať tiež po novom aj právo požiadať o odchod do penzie po 40 odpracovaných rokoch. Ak teda nastúpi do zamestnania v 18 rokoch, do dôchodku môže ísť v 58 rokoch. No každý, kto sa rozhodne odísť do dôchodku za týchto podmienok, bude mať penziu krátenú o 0,3 percenta za každý mesiac, o ktorý odíde do penzie skôr oproti oficiálnemu aktuálnemu dôchodkovému veku.
Zmeniť by sa mala aj takzvaná aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Tá sa každoročne upravuje podľa medziročného rastu priemernej mzdy. Ak narastie mzda napríklad o päť percent, aj ADH sa zvýši o päť percent. No po novom by nemala rásť o celých 100, ale len o 95 percent. Čiže, ak po novom porastú mzdy o päť percent, hodnota ADH sa zvýši iba o 4,7 percenta.
Poslednou z najväčších a najkontroverznejších zmien je spomínaný rodičovský bonus. Jeho suma by mala byť zastropovaná a mala by sa počítať z 1,2-násobku priemernej mzdy na Slovensku.
Opatrenie má stáť rozpočet budúci rok približne 250 miliónov eur, presný zdroj ešte stále nie je jasný. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) kritizuje, že rodičovský bonus nie je solidárny. „Ľudia s najvyšším dôchodkom budú dostávať takmer dvojnásobný rodičovský dôchodok v porovnaní s najnižšími,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Navyše, jej výpočty sa s ministerstvom práce rozchádzajú. Ekonómovia RRZ vypočítali, že dôchodcovia by dostali menej peňazí, ako im vypočítalo ministerstvo práce.
Podľa Dagmar Bednárikovej zo Slovenskej komory daňových poradcov zas bonus vylučuje bezdetných seniorov a ľudí so zdravotne hendikepovanými deťmi s nemožnosťou pracovať. Takých je asi 240-tisíc, teda pätina zo všetkých seniorov./agentury/
X X X
Kotlebova ĽSNS sa podľa Žilinku zmenila. Už nie je priamou hrozbou pre demokraciu
Generálna prokuratúra skúmala aj kritériá, ako veľkosť strany, rozkol v strane, koaličný potenciál či počet poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky.
ĽSNS Mariana Kotlebu sa podľa generálneho prokurátora Maroša Žilinku zmenila, a preto už nie je dôvod na jej rozpustenie. Vyplýva to zo stanoviska generálnej prokuratúry, v ktorom vysvetľuje, prečo sa neobrátila na Najvyšší súd.
Ten rozhodoval o strane Mariana Kotlebu naposledy v roku 2019. Vtedy žalobu generálneho prokurátora zamietol.
Prokuratúra urobila rozsiahlu analýzu kotlebovcov, podľa ktorej už strana nemá potenciál ohroziť demokraciu v krajine a dnes už ani neprezentuje systém, ktorý by sa priečil štandardným demokratickým pomerom.
„Analýza umožnila urobiť jednoznačný záver, že politická strana ĽSNS nemá reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny ohrozujúce demokraciu, a teda že nehrozí bezprostrednosť rizika pre demokraciu. V tejto súvislosti boli zohľadnené aj také kritériá, ako veľkosť strany, rozkol v strane, koaličný potenciál, počet poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky, tzv. výtlak a pod.,“ informoval hovorca prokuratúry Dalibor Skladan.
Generálna prokuratúra skúmala aj aktivity a prezentáciu činnosti strany. Tie podľa analýzy prešli po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vývojom. „A v súčasnom spoločensko-politickom systéme strana už nepodáva a neprezentuje obraz o takom spoločenskom modeli, ktorý by bol v rozpore s ponímaním demokratickej spoločnosti,“ doplnil Skladan.
Odsúdení kotlebovci nezavážia
Pri rozhodovaní o politickej strane je jedným z kritérií aj pôsobenie jej členov. Generálna prokuratúra vysvetľuje, že právoplatné rozsudky nad niektorými predstaviteľmi strany právne posúdené ako prečiny môžu vyvolávať obavy. „Ale nedosahujú úroveň bezprostredného ohrozenia demokracie a ústavnosti.“
Právoplatne odsúdený je napríklad šéf strany Marian Kotleba v kauze šekov v hodnote 1488 eur či medzičasom poslanec Republiky Milan Mazurek. Člena ĽSNS Antona Grňa odsúdil Najvyšší súd za ľudácky pozdrav. Dostal peňažný trest vo výške päťtisíc eur.
Na prípady, kde sú ľudia od Kotlebu obvinení či súdení a ešte v nich nepadli právoplatné rozsudky, generálna prokuratúra v tejto chvíli nemohla prihliadať.
Dôvody na rozpustenie nevidel
Spolu posudzovali na generálnej prokuratúre tri základné kritériá. Či je dostatok dôkazov, že existuje bezprostredné riziko ohrozenia demokracie. Ako sa správajú predstavitelia strany a či strana usiluje o model spoločnosti, ktorý by bol nezlučiteľný s ponímaním demokratickej spoločnosti.
„Rozpustenie politickej strany je v demokratických podmienkach odôvodniteľné iba v prípade, ak smeruje k ochrane samotnej podstaty demokracie. Po takomto posúdení veci dospel generálny prokurátor Slovenskej republiky k záveru, že žalobu na rozpustenie politickej strany ĽSNS nepodá,“ informoval hovorca prokuratúry Dalibor Skladan, aktuality.sk
X X X
Kolíková chce, aby generálna prokuratúra zverejnila analýzu nepodania žaloby na rozpustenie ĽSNS
Kolíková tvrdí, že je osobitne kľúčové, aby analýza zo strany generálnej prokuratúry bola riadne zverejnená a mohla byť k nej aj príslušná diskusia
Bolo by dobré, aby Generálna prokuratúra (GP) SR zverejnila celkovú analýzu, na základe ktorej dospela k dôvodom nepodania žaloby na rozpustenie politickej strany ĽSNS. Uviedla to na sociálnej sieti ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (SaS).
„Aby sme lepšie porozumeli, prečo sa tak generálny prokurátor rozhodol. Zovšeobecnenie, publikované generálnou prokuratúrou, bez toho, aby sme poznali celú analýzu, je z tohto pohľadu nezrozumiteľné,“ uviedla Kolíková. Rovnako, ako sú v ňom popísané dôvody, prečo nepodať žalobu, si vie šéfka rezortu spravodlivosti predstaviť aj dôvody, prečo danú žalobu podať.
„Preto je osobitne kľúčové, aby analýza zo strany generálnej prokuratúry bola riadne zverejnená a mohla byť k nej aj príslušná diskusia,“ dodala Kolíková.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka v piatok 5. augusta informoval, že nepodá návrh na rozpustenie ĽSNS. GP SR uviedla, že politická strana ĽSNS nemá reálny potenciál a príležitosť zrealizovať politické zmeny ohrozujúce demokraciu, a teda nehrozí bezprostrednosť rizika pre demokraciu. Vyplýva to zo stanoviska GP SR k dôvodom nepodania žaloby na rozpustenie tejto politickej strany.
GP SR konštatuje, že boli zohľadnené aj také kritériá, ako veľkosť strany, rozkol v strane, koaličný potenciál, počet poslancov v Národnej rade SR, ale aj takzvaný výtlak, aktuality.sk
X X X
Slováci dostávajú falošné predvolania na políciu. S logom Europolu a podpisom policajného prezidenta
Polícia pripomína, že predvolania chodia štandardne poštou s pečiatkou aj podpisom konkrétneho vyšetrovateľa alebo poverenej osoby.
Do e-mailových schránok Slovákov sa začal šíriť nový podvod, pri ktorom kyberzločinci zneužívajú priamo meno policajného prezidenta Štefana Hamrana. Okrem toho do falošnej správy vložili aj logo polície a Europolu, upozorňuje slovenská bezpečnostná zložka na Facebooku.
„Pozorne si prečítajte celý svoj súbor a potom nám čo najskôr odpovedzte. Po uplynutí 72-hodinovej lehoty budeme povinní kontaktovať orgány vo vašej lokalite so žiadosťou o okamžité preventívne uväznenie,“ píše sa v podvodnom e-maile s predmetom „predvolanie“.
Tlak na emócie
Priložený text spomína sexuálne zneužitie maloletej osoby a tvrdí, že „prvky zaznamenané cyberinfiltráciou predstavujú značné dôkazy“ o priestupkoch adresáta.
Polícia predpokladá, že ak človek odpovie a potvrdí, že sa „výsluchu zúčastní“, kybernetickí kriminálnici budú od neho žiadať peniaze alebo údaje z platobnej karty výmenou za to, že ho nebudú stíhať.
Okrem toho pripomína, že ak chce vyšetrovateľ alebo poverený príslušník predvolať osobu, predvolanie posiela poštou, kde je uvedená adresa policajného útvaru, pečiatka a podpis pracovníka – nie samotného šéfa polície alebo iného funkcionára. Svedkov si vyšetrovateľ predvoláva aj telefonicky.
Stratégia s obmenami
Myšlienka podvodných mailov s podobnou tematikou nie je nová. Už pred rokmi vydierači potenciálnym obetiam v e-maile tvrdili, že získali prístup k ich zariadeniu a cez webkameru si ich nakrútili pri sledovaní stránok pre dospelých.
Taktika sa volá sextortion (z anglického extortion – vydieranie) a stojí na strachu človeka z toho, že na verejnosť vyjdú jej intímne zábery či online aktivity. Autori môžu vyhlasovať, že majú prístup k e-mailovým účtom, profilom na sociálnych sieťach alebo histórii prehliadača.
Pri stratégii posielali používateľom aj skutočné heslá, čím ich chceli presvedčiť, že hrozba je reálna. Zrejme heslá pochádzali z minulých únikov internetových služieb. Spôsobov vydierania pritom bolo niekoľko, útočníci sa zväčša snažili nájsť slabé miesto obete – hroziť mohli zverejnením záberov, alebo iba ich zaslaním blízkej osobe či polícii.
V prípade, že falošný e-mail predsa len dorazí do pošty používateľa, stačí ho ignorovať a zmazať. E-mail môžete označiť aj ako nevyžiadaný a prípadne aj zablokovať adresu odosielateľa, ak ju nepoznáte. Zároveň neotvárajte prílohy e-mailu, keďže môžu obsahovať aj škodlivý kód, ktorý na prvý pohľad človek nevidí, aktuality.sk
X X X
Voľby 2022: Kandidáti žilinskej župy bojujú aj bilbordami, niektoré nemajú povolenie
Županka má kampaň na bilborde, ktorému skončila nájomná zmluva.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Žilinská iniciatíva vyzvala kandidátov do októbrových komunálnych a župných volieb, aby nezahlcovali verejný priestor reklamným smogom.
Žiadali ich, aby nevyužívali najmä reklamné stavby, ktoré nemajú povolenie. Kandidáti na župana sa s výzvou nestotožnili, županka Jurinová má kampaň aj na bilborde, ktorému skončilo platné povolenie. Župné voľby sa budú konať 29. októbra a prvý raz budú spojené s komunálnymi voľbami.
Kampaň bez reklamy
Na území Žiliny sa nachádza tritisíc reklamných stavieb, mnohé z nich nemajú stavebné povolenia. Reklamný smog je jedným z výrazných problémov krajského mesta. Poslanci mestského zastupiteľstva sa často snažia o reguláciu a odstraňovanie reklamných plôch, následne ich pred voľbami mnohí využívajú.
Občianska iniciatíva Verejný smog, za ktorú vystupuje architektka Lucia Streďanská, preto žiada kandidátov, aby na propagáciu nevyužívali vonkajšiu reklamu, najmä nelegálne billboardy, bigboardy, megaboardy, reklamné plachty a iné nelegálne reklamné zariadenia.
Výzvu viesť kampaň bez vonkajšej reklamy prijal súčasný žilinský primátor Peter Fiabáne, ktorý opätovne kandiduje. Mestskí poslanci sa zaviazali nepoužiť nelegálne bilbordy, odhlasovali si dokonca prísnejšiu formu, že rovnako, ako primátor, nevyužijú ani legálne plochy.
Kandidáti na bilbordoch
Apel nezahlcovať verejný priestor sa neujal u kandidátov na žilinských županov. Súčasná predsedníčka kraja Erika Jurinová (OĽANO) má zaplatenú reklamnú kampaň na bilbordoch so sloganom Staráme sa o náš kraj.
Početné reklamné plochy so svojou podobizňou využíva jej vyzývateľ a súčasný podpredseda ŽSK Igor Janckulík (KDH).
Iniciatíva Verejný smog zistila, že minimálne jeden bilbord, na ktorom má županka kampaň, je nelegálny. Ide o nosič spoločnosti Arton na Hlinskej ulici v Žiline. Stavebný úrad mesta potvrdil, že bilbord povolenie nemá.
Jurinová nemá vlastný transparentný účet, peniaze odchádzajú z účtu, ktorý pre jesenné voľby zriadilo OĽANO. Na tomto účte strany je momentálne 19-tisíc eur. Spoločnosti Arton, ktorá nalepila župankinu kampaň na bilbord bez povolenia, už strana zaplatila viac ako 17-tisíc eur.
Zmluvu im nepredĺžili
Predsedníčky sme sa pýtali, či situáciu vníma ako problémovú a či zvažovala odstránenie kampane z takéhoto bilbordu. Odpoveď nám poskytla hovorkyňa kraja, s tým, že bilbordy nesúvisia s činnosťou Úradu ŽSK, ale sú súčasťou predvolebnej kampane Eriky Jurinovej ako političky.
„Objednávka vonkajšej reklamy smerovala k agentúre, ktorá využíva oficiálne reklamné plochy, na ktoré majú stavebné povolenie,“ spresnila hovorkyňa kraja Eva Lacová. Dodala, že vydávanie stavebných povolení na reklamné stavby je kompetenciou obcí a miest.
Erika Jurinová sa k tomu, či dá reklamu na bilborde zrušiť, nevyjadrila, hovorí, že reklama má byť regulovaná a plochám, ktoré stoja bez povolenia, by sa mali samosprávy venovať.
Prostredníctvom hovorkyne odkázala, že je povinnosťou miest a obcí, ktoré vydávajú stavebné povolenia, aby kontrolovali legálnosť reklamných stavieb a v prípade nelegálnej zabezpečili jej odstránenie.
Konateľka spoločnosti Arton Jana Vlčková tvrdí, že nosiče na Hlinskej ulici mali platné povolenia, mesto im však nájomné zmluvy nepredĺžilo. Podľa Vlčkovej však stavebný zákon rozlišuje nelegálnu reklamnú stavbu, ktorá ani nedostala povolenie a takú, ktorá povolenie dostala, no jeho platnosť skončila. To je aj prípad Artonu.
Na rovnakej ulici má na nosiči rovnakej spoločnosti kampaň aj kandidát na žilinského primátora, súčasný poslanec Peter Cibulka.
Pasport účel nesplnil
Lepšie možnosti ako bojovať s nelegálnou reklamou priniesla mestám a obciam minuloročná zmena stavebného zákona.
Samosprávy môžu podávať podnety aj na tie reklamné stavby, ktoré sú na súkromných pozemkoch. Zároveň ich už nemusia povoľovať na neurčitú dobu, ale len na tri roky. Po tomto čase sa budú môcť rozhodnúť, či povolenie ďalej predĺžia, alebo rozhodnú o odstránení reklamy.
Ak samospráva povolenie nepredĺži, vlastník musí na svoje náklady stavbu odstrániť. Ak to neurobí, dostane pokutu.
Žilinskí poslanci na novelu reagovali a zahlasovali za to, aby mesto vypracovalo pasport, ktorý by zdokumentoval počet nelegálnych reklamných stavieb v meste, aby Žilina mohla začať s ich odstraňovaním.
Dokument existuje, no túto informáciu neposkytuje. Identifikuje, že v meste je tritisíc bilbordov, ktoré z nich sú nelegálne, však neurčuje. Mesto tak pasportom nezískalo presné informácie, pri ktorých stavbách môže pristúpiť k odstraňovaniu.
Začali s búraním
Podobný prípad riešila v Košiciach vládna strana Za ľudí, ktorá hlasovala za to, aby mali samosprávy lepšie podmienky pri odstraňovaní nelegálnej reklamy.
Keď Košice začali s búraním nepovolených pútačov, padol aj ten s vizuálom ich strany. Predsedníčka Veronika Remišová sa vyjadrila, že je problém, ak firma ponúka zariadenia bez povolení.
Reklamná agentúra však tvrdila, že všetko bolo legálne a mesto nemalo povolenie ich zariadenie odstrániť. Mesto však evidovalo stavbu ako nepovolenú, aktuality.sk
X X X
Zomrel kardinál Jozef Tomko, najvýznamnejší Slovák vo Vatikáne
Keď komunisti v Československu zabránili Jozefovi Tomkovi vrátiť sa do vlasti, fakticky darovali Vatikánu jedného z budúcich najvýznamnejších predstaviteľov katolíckej cirkvi. Slovenský kardinál, ktorý sa narodil v obci Udavské v okrese Humenné, zomrel v Ríme vo veku 98 rokov.
„Odchodom kardinála Jozefa Tomka strácame človeka, ktorý vždy pamätal na Slovensko a jeho záujmy, a ktorý nám do posledných chvíľ svojho naplneného života dodával optimizmus a nádej, že všetky krízy zvládneme,“ napísala na sociálnej sieti slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Pripomenula, že Jozef Tomko vedel podať pomocnú ruku prenasledovaným: „Stal sa jedným zo zakladateľov kolégia, ktoré bolo v časoch totality útočiskom pre slovenských duchovných v Ríme.“
Bez zveličenia sa dá povedať, že Jozef Tomko bol svojho času dokonca najvýznamnejší zahraničný Slovák na celom svete. Vyplývalo to zo skutočnosti, že vo Vatikáne šéfoval evanjelizácii národov (na celom svete žije zhruba 1,36 miliardy katolíkov).
X Z pápežov ste najlepšie poznali Jána Pavla II., ktorému ste robievali spoločníka na zahraničných cestách. Často naňho spomínate?
To bola doba mojej najväčšej činnosti. Cestoval som naozaj veľa, lebo som bol na čele katolíckych misií vo svete. S Jánom Pavlom II. sme mali priateľský vzťah spojený so vzájomnou úctou. Zbližoval nás aj fakt, že obidvaja sme pochádzali zo slovanských krajín. Skvele poznal našu situáciu. Prvýkrát navštívil Slovensko ešte počas spoločnej republiky a už vtedy dal krásnym gestom najavo, ako nás vníma. Keď vystúpil na bratislavskom letisku Vajnory, pobozkal našu zem.
X Áno, to je nezabudnuteľné gesto.
Bol som pritom, keď sa ešte v lietadle pýtal vtedajšieho štátneho sekretára, kardinála Casaroliho, či to má urobiť. Ten s úsmevom odvetil, že veď keď chce, nech to urobí. Svätý Otec dobre vedel, čo to vzhľadom na pražskú vládu znamená. Bolo to jasné uznanie svojbytnosti Slovenska./agentury/
X X X
Kardinál Tomko bol vzácny a múdry brat, ktorý slúžil cirkvi s pokorou, opísal zosnulého pápež František
Pápež František vyjadril sústrasť Tomkovej rodine, duchovným a všetkým veriacim na Slovensku. Pápež František opísal zosnulého kardinála Jozefa Tomka ako „vzácneho a múdreho brata, ktorý slúžil evanjeliu a cirkvi s pokorou a odriekaním“. Uviedol to v sústrastnom telegrame, ktorý v pondelok adresoval košickému arcibiskupovi Bernardovi Boberovi. Z telegramu zverejneného na oficiálnej stránke Svätej stolice cituje TASR.
Pápež vyjadril sústrasť Tomkovej rodine, duchovným a všetkým veriacim na Slovensku. Uviedol, že tento „zármutok zasiahol celé cirkevné spoločenstvo i slovenský národ“.
„S vďačnosťou spomínam na jeho dlhú a plodnú prácu pri Svätej stolici, myslím aj na jeho ducha modlitby, ktorého som bol svedkom, keď sa už aj v pokročilom veku každodenne modlieval modlitbu svätého ruženca na Námestí svätého Petra, čím vydával pútnikom aj turistom krásne a verejné svedectvo o láske k Panne Márii,“ píše pápež v telegrame.
Hlava katolíckej cirkvi vyjadrila nádej, že „Pán privíta tohto verného služobníka v nebeskom Jeruzaleme“, a udelil požehnanie Milosrdným sestrám svätého Vincenta de Paul (satmárky), ktoré sa o Tomka starali.
Tomko bol najstarším členom kolégia kardinálov. Zomrel v pondelok o 05.00 h vo svojom byte v Ríme.
Posledná rozlúčka s kardinálom Tomkom bude vo vatikánskej Bazilike sv. Petra vo štvrtok 11. augusta o 11.00 h. Následne jeho pozostatky prevezú do Košíc. Pohrebné obrady v košickej Katedrále sv. Alžbety sa uskutočnia v utorok 16. augusta, aktuality.sk
X X X
Zomrela poľská spisovateľka Zofia Posmyszová, bývalá väzenkyňa z Auschwitzu
Posmyszová zomrela v hospici v juhopoľskom meste Osvienčim, v blízkosti ktorého sa počas nacistickej okupácie Poľska nachádzal nemecký koncentračný a vyhladzovací tábor. O dva týždne by oslávila 99. narodeniny.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Vo veku 98 zomrela v pondelok príslušníčka poľského protinacistického odboja Zofia Posmyszová, ktorá prežila koncentračný tábor v Auschwitzi a neskôr sa stala novinárkou a spisovateľkou. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Štátne múzeum Auschwitz-Birkenau spresnilo, že Posmyszová zomrela v hospici v juhopoľskom meste Osvienčim, v blízkosti ktorého sa počas nacistickej okupácie Poľska nachádzal nemecký koncentračný a vyhladzovací tábor. O dva týždne by oslávila 99. narodeniny.
Posmyszová sa narodila do rímskokatolíckej poľskej rodiny 23. augusta 1923 v Krakove. Vo veku 18 rokov ju v roku 1942 zatkli pre spoluprácu s poľským odbojom v Krakove. V tábore smrti v Auschwitzi strávila viac než dva roky. Následne bola deportovaná do tábora v nemeckom Ravensbrücku a neskôr do mesta Neustadt-Glewe, kde sa dočkala konca druhej svetovej vojny, uviedlo múzeum.
Pracovala ako novinárka
Po vojne sa Posmyszová vrátila do Poľska. Pracovala ako novinárka i v poľskom rozhlase a napísala niekoľko románov. Jej najznámejším dielom je román „Pasažier“. Rozpráva príbeh ženy, ktorá prežila koncentračný tábor v Auschwitzi a stretla svojho niekdajšieho dozorcu počas plavby loďou. Román sa stal predlohou aj pre film a operu, spresňuje AP.
V roku 2006 bola medzi skupinou bývalých väzňov, ktorí v niekdajšom koncentračnom tábore v Auschwitzi privítali vtedajšieho pápeža, Nemca Benedikta XVI. aktuality.sk
X X X
Konflikt záujmov regionálneho politika SaS Drába pripravil univerzitu o šesťstotisíc eur
Žilinská univerzita sa kurióznym spôsobom pripravila o možnosť čerpania dotácie za vyše 600-tisíc eur od Fondu na podporu športu.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Žilinská univerzita (UNIZA) sa v posledných rokoch pustila do modernizácie a rekonštrukcie svojich športovísk. Koncom júna tohto roka otvorila nový atletický 400-metrový štadión s ôsmimi dráhami.
Výstavbu atletického štadióna spolufinancovali univerzita a mesto Žilina v sume viac než dva milióny eur. K investícii prispel aj Slovenský atletický zväz čiastkou 400-tisíc eur. Univerzita okrem toho vybudovala vo vlastnej réžii ešte dve ďalšie multifunkčné ihriská.
Pred časom si zároveň podala žiadosť o grant od štátneho Fondu na podporu športu na ďalší projekt s názvom Rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline v celkovej výške dotácie 625 514,36 eur. Ďalších 417-tisíc eur mala do projektu investovať z vlastných zdrojov.
Jej žiadosť o pridelenie financií však bola napokon fondom „vyradená v rámci formálnej kontroly“.
Dôvodom vyradenia žiadosti o dotáciu vo výške viac ako 625-tisíc eur bol konflikt záujmov regionálneho politika zo žilinskej župy Miroslava Drába (SaS), ktorý súčasne sedí v Správnej rade Žilinskej univerzity v Žiline aj v Správnej rade Fondu na podporu športu.
Žiadosť vyradil konflikt záujmov
Jeho pôsobenie v štruktúrach oboch štátom zriadených inštitúcií spadajúcich pod rezort školstva je totiž v priamom rozpore s pravidlami pre udeľovanie dotácií vo fonde. Univerzita tak prišla o možnosť získať grant, a tým o plánovanú investíciu do športovísk v celkovej výške viac ako jeden milión eur.
„Situácia ma ľudsky naozaj mrzí. O podanej žiadosti univerzitou som nevedel. Na svoje pôsobenie v správnej rade univerzity som na fonde sám náhodne upozornil, čo napokon právnici vyhodnotili ako konflikt záujmov. Bolo to v čase, keď by moje odstúpenie zo správnej rady univerzity už na vyradení žiadosti fondom nič nezmenilo,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Miroslav Dráb.
Fond napokon v rámci formálnej kontroly vyradil dokopy 28 žiadostí v celkovej žiadanej sume 8,75 milióna eur. Vedenie Žilinskej univerzity v Žiline vo svojej odpovedi informáciu o zmarenej príležitosti na investíciu do svojich športovísk potvrdzuje:
„Člen Správnej rady Žilinskej univerzity v Žiline bol v čase podania výzvy vo funkcii člena najvyššieho a výkonného orgánu Fondu na podporu športu, čo je v rozpore s pravidlami pre udeľovanie financií z Fondu na podporu športu. Z tohto dôvodu bola žiadosť UNIZA na projekt Rekonštrukcia a modernizácia športovej infraštruktúry Žilinskej univerzity v Žiline vyradená.“
Okrem Drába sedí v správnej rade fondu ešte ďalší zamestnanec univerzity Michal Varmus, ktorý je docentom na fakulte riadenia a informatiky. V jeho prípade však o konflikt záujmov nešlo, pretože nie je v správnej rade univerzity.
V športe pôsobí dlhé roky
Fond na podporu športu kreovala vláda v závere roka 2019. Jeho cieľom je podpora a rozvoj športu mládeže, vrcholového športu, športových reprezentácií Slovenska, ale aj športu pre všetkých, a to i zdravotne znevýhodnených ľudí.
Najvyšším, výkonným a štatutárnym orgánom fondu je správna rada, jej členovia majú päťročný mandát. Dráb do nej nastúpil začiatkom júla 2020 po tom, čo sa funkcie jej člena vzdal Ján Riapoš – predseda Slovenského paralympijského výboru.
Paralympionici na uvoľnené miesto navrhli Miroslava Drába. Ten bol v tom čase generálnym manažérom slovenského parahokejového tímu, s ktorým v novembri 2019 postúpil medzi najlepšiu osmičku sveta a od roku 2010 formoval reprezentačný výber aj z pozície hlavného trénera.
Dráb je okrem toho v súčasnosti členom Výkonného výboru Slovenského paralympijského výboru a asistentom trénera slovenského parahokejového tímu. Zároveň je od roku 2004 riaditeľom hokejového klubu MHK Dolný Kubín.
Ak by sa situácia opakovala, odstúpi
Do Správnej rady Žilinskej univerzity v Žiline Miroslav Dráb nastúpil vlani v prvej polovici roka. V jej štatúte sa píše, že „poslaním správnej rady je uplatňovanie a presadzovanie verejného záujmu v činnosti univerzity, a to najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytovaných univerzite štátom“.
Členstvo v správnej rade univerzity, ktoré politik strany Richarda Sulíka zastáva, je nehonorované. Dráb teda za túto prácu nepoberá žiadnu odmenu. Naopak za členstvo v správnej rade fondu je odmeňovaný. Sám hovorí, že dlhé roky pôsobí v oblasti športu s cieľom pomáhať mu a nie škodiť.
„Ak by sa situácia mala v budúcnosti zopakovať, tak pred podaním ďalšej žiadosti univerzity o pridelenie dotácie od fondu sám odstúpim z jej správnej rady, aby to nedopadlo tak ako teraz. Mám informáciu, že sa pripravuje rekonštrukcia telocvične a univerzita sa chce uchádzať o peniaze z fondu,“ uzatvára Dráb, ktorý je okresným predsedom Slobody a solidarity v Dolnom Kubíne, aktuality.sk
X X X
Francúzsko zasiahla štvrtá vlna horúčav, nedostatok vody sa stupňuje
Francúzsko čelí už štvrtej vlne letných horúčav, pričom pre nedostatok zrážok vyschli v množstve dedín zdroje pitnej vody a farmári varujú pred hroziacim nedostatkom mlieka v zime.
Takmer úplne vyschnuté pole posiate slnečnicou v Beaumont du Gatinais, 100 kilometrov južne od Paríža vo Francúzsku v pondelok 8. augusta 2022.
Teploty v nedeľu dosiahli na juhozápade krajiny 37 stupňov Celzia a horúci vzduch sa bude počas týždňa posúvať ďalej na sever, píše agentúra Reuters.
Francúzska vláda vytvorila na zmiernenie dôsledkov sucha krízovú pracovnú skupinu. Meteorologický ústav Météo France uviedol, že ide o najhoršiu situáciu od začiatku meraní z roku 1958. Očakáva sa, že sucho sa bude zhoršovať minimálne do polovice mesiaca. Vo Francúzsku za júl spadlo v priemere menej ako 1 cm zrážok. Množstvo dedín sa preto musí spoliehať na dodávky vody cisternovými automobilmi, štátna elektrárenská spoločnosť EDF obmedzila činnosť jadrových elektrární kvôli nedostatku chladiarenskej vody a roľníci počítajú straty z nižšej úrody.
Pre nedostatok vody prakticky v celom Francúzsku platí zákaz zavlažovania. Úroda obilia bude tento rok o 18,5 percenta nižšia v porovnaní s rokom 2021, uviedlo ministerstvo poľnohospodárstva. Národná federácia zväzov farmárov kvôli nižšej produkcii krmovín od jesene očakáva problémy pri zásobovaní mliekom. Európa už teraz čelí vyšším cenám potravín v dôsledku blokovania vývozu obilia z Ruska a Ukrajiny.
Štátna elektrárenská spoločnosť EDF minulý týždeň znížila výkon jadrovej elektrárne Golfech v juhozápadnom Francúzsku kvôli vysokej teplote vody v rieke Garonne a vydala varovanie pre reaktory pozdĺž rieky Rhony. Táto situácia znásobila problémy s produkciu elektriny, keďže v polovici z 56 jadrových reaktorov prebieha rozšírená údržba./agentury/