Rusko v sobotu obvinilo Volodymyra Zelenského z ohrozenia bezpečnosti osláv druhej svetovej vojny 9. mája. Ukrajinský prezident povedal, že Kyjev „neprevezme zodpovednosť“ za zaistenie bezpečnosti v Rusku v tento deň, píše TASR podľa agentúry AFP.\„Ohrozuje fyzickú bezpečnosť veteránov, ktorí prídu na prehliadky a oslavy v tento svätý deň,“ uviedla na sociálnej sieti Telegram hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová. „Jeho vyjadrenie… je, samozrejme, priamou hrozbou,“ dodala.

Zahraniční lídri v ohrození

Vyhlásenia Vladimíra Zelenského označila aj za priamu hrozbu pre lídrov zahraničných štátov, ktorí prídu do Moskvy na slávnostnú prehliadku. „Po každom teroristickom útoku na území Ruska sa kyjevský režim, jeho bezpečnostné služby a Zelenský osobne chvália, že je to ich dielo, že to bude pokračovať. Preto veta, že ‚negarantuje bezpečnosť 9. mája v Rusku‘, pretože to nie je oblasť jeho zodpovednosti, je, samozrejme, priamou hrozbou,“ uviedla., aktuality.sk

X X X

 Bernard Bober: Konkláve zrejme zvolí Františkovho nasledovníka, aj keď nie všetci kňazi prijali jeho líniu 

 Keby pápež František žil ešte 12 rokov, stihol by zmeniť viac, myslí si košický arcibiskup a predseda KBS Bernard Bober. Slovenský štát nechce hodnotiť, lebo Jozef Tiso tu už nie je a nemôže sa brániť. Prečo podľa neho niektorí veriaci píšu o pápežovi Františkovi, že bol satan, heretik a že sa mýlil?

 Aký je podľa vás odkaz pápeža Františka?

Ohlasovanie evanjelia bez príkras. Je to radostná zvesť, nikoho nezväzuje, ale dáva slobodu a radosť do života. Kdekoľvek bol, toto bolo na ňom cítiť. Na to nadviazal dialóg, otvorenosť voči spoločnosti a snahu prispôsobiť sa svojej dobe, pretože vznikla nová epocha, v ktorej sa cirkev musí postaviť tak, aby rozumela nielen svetu, ale aj človeku v ňom.

Do akej miery naozaj zmenil cirkev? Vnímali sme jeho výroky o tolerancii, ale na druhej strane vo vierouke nič zásadné nezmenil.

Možno, keby žil ešte ďalších dvanásť rokov, nezostal by len pri gestách, ale išiel by ďalej. A práve synoda, ktorú začal, v tom má pokračovať.

Začal s pomenovávaním vecí, ktoré bolo treba cirkvi vypovedať. Predovšetkým kléru, aby sa otvoril svetu. Pritom však nezabúdal, že pre veriaceho by mal byť každý rovnocenný.

Mnohí ho videli ako liberála, a to aj kvôli tolerantnejším výrokom voči LGBTI menšine. Väčšina jeho kritikov bola z radov ultrakonzervatívcov, voči ktorým dokonca zasiahol. Zmenil rozhodnutie pápeža Benedikta o tradičnej latinskej omši či exkomunikoval konzervatívneho talianskeho arcibiskupa. Súhlasíte s tvrdením, že bol pápež František v dejinách cirkvi z tých liberálnejších?

Myslím, že tak bol charakterizovaný z občianskej optiky, pretože prišiel s novými témami a iným prístupom k ľuďom. Téma ako LGBTI nebola pred pár rokmi známa. Vynorila sa práve v tomto čase a k ich požiadavkám sa bolo treba postaviť. Napríklad vyjadrením, že má úctu ku každému jednému človeku, či je taký alebo onaký.

Na dogmách nič nezmenil, lebo nemohol. To sú dogmy nemeniteľné.

Jeho konzervatívnu a liberálnu stránku treba spojiť. On sám bol človek, ktorý spájal minulosť s prítomnosťou. Je to veľmi dôležité, pretože cirkev nežije len v minulosti, ale je poslaná až do konca čias.

Kresťan musí v každej dobe nájsť svoje miesto v cirkvi a hodnoty, ktoré pochádzajú od Ježiša Krista, a vedú k večnému životu, musí rešpektovať a brať na seba. Na jednej strane je to naše bremeno, na druhej princíp a zásada. Je to nemeniteľná záležitosť.

V Dóme svätého Martina sa pápež František kriticky prihovoril slovenským klerikom. Napríklad povedal, že cirkev nemá byť hrad na kopci, že sa nemá na ľudí pozerať zhora a len sama na seba, ale byť otvorená. Zdôrazňoval slobodu. Skončil slovami, že ide o semienko, ktoré zasial a uvidí, či vyrastú rastliny. Aké rastliny odvtedy vyrástli? Čo ste si z jeho slov zobrali do praktického pôsobenia cirkvi?, aktuality.sk

X X X

Zdravotný stav premiéra je dobrý. Do Moskvy zrejme pocestuje, tvrdí šéf klubu Smeru

 Robert Fico vníma blížiace sa výročie pokusu o atentát, uviedol Ján Richter. Viac si v tomto čase uvedomuje dôsledky toho, čo sa mohlo stať.

Premiér Robert Fico je fyzicky vo veľmi dobrej kondícii. Môže však mať problém v súvislosti s blížiacim sa výročím pokusu o atentát.

„Môže tam byť problém s tým, že si začína trochu viac uvedomovať, čo všetko sa mohlo stať,“ v relácii STVR Sobotné dialógy to uviedol predseda poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter.

Premiér tento týždeň nečakane zrušil svoj program. V noci počas Sviatku prácu 1. mája mal pracovať na nočnej smene v pekárni.

Zrušil aj plánovanú prednášku na univerzite v Oxforde, pričom na sociálnej sieti tvrdil, že to bolo pre rokovanie s investorom, ktorý má záujem stavať atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach.

Podľa Richtera je však Robert Fico v dostatočne dobrom zdravotnom stave, že do Moskvy na oslavy 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny cestovať môže. „Návšteva Moskvy nie je o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, je to o uctení si veľkej vlasteneckej vojny,“ povedal Richter.

„Obávam sa, že mu ide o fotku s Vladimirom Putinom. Dúfam, že naňho aspoň bude tlačiť, aby ruský prezident ukončil vojnu,“ uviedol Viskupič. Dodal, že predseda vlády sa primálo venuje partnerom na západe./aktuality.sk

X X X

 leksandar Vučič opustil návštevu USA pre zdravotné komplikácie

 Srbský prezident Vučič prerušil návštevu USA kvôli zdravotným problémom, ktoré si vyžiadali liečbu v Belehrade.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v piatok prerušil svoju oficiálnu návštevu Spojených štátov a vrátil sa späť do Srbska po tom, ako mu prišlo zle, informovali v sobotu jeho lekári. Podľa nich pocítil náhlu bolesť v hrudníku, ktorú zrejme spôsobil vysoký krvný tlak. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Vučičovi prišlo zle počas piatkového stretnutia na Floride a napriek odporúčaniu amerických lekárov sa rozhodol vrátiť domov, uviedol kardiológ Dragan Dinčič z belehradskej vojenskej nemocnice, kde Vučiča ošetrili.

Stabilný stav prezidenta

Po prílete srbský prezident podľa Dinčiča podstúpil liečbu a v súčasnosti je v „stabilnom a uspokojivom stave“. Kardiológ dodal, že Vučič hospitalizovaný nebude, no „nemožno očakávať, že sa v najbližších dňoch vráti k svojim bežným aktivitám“.

 Richard Grenell, vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre špeciálne misie, vyjadril nádej, že Vučič sa zotaví. „Mrzí ma, že sme sa nestretli, ale dúfam, že je všetko v poriadku,“ napísal Grenell na platforme X.

Stretnutie s Giulianim

Srbský prezident sa v Miami stretol s bývalým starostom New Yorku Rudym Giulianim. Vučič predtým vyjadril nádej, že sa počas svojej návštevy stretne aj s Trumpom., aktuality.sk

X X X

 Richter opísal, v akom stave je Fico po fyzickej a psychickej stránke. Premiér opakovane zrušil svoj program. Pôjde napokon do Moskvy?

Poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda poslaneckého klubu Smer Ján Richter si myslí, že premiér Robert Fico (Smer) je na tom fyzicky aj psychicky veľmi dobre. Jeho cesta do Moskvy podľa Richtera naďalej zostáva v platnosti. Zrušenie pracovného programu premiéra na sviatok práce 1. mája môže podľa poslanca súvisieť s blížiacim sa výročím atentátu. Richter to uviedol v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy. Podľa jeho oponenta, poslanca NR SR a podpredsedu strany SaS Mariána Viskupiča je cesta do Moskvy nesprávna a nemiestna.

 Richter pripomenul, že predseda vlády má za sebou viacero operácií, okrem iných aj v súvislosti s atentátom, ktorý bol na neho spáchaný 15. mája 2024 v Handlovej. „Takže môže tam byť aj nejaký psychický problém, ktorý súvisí s tým, že si začína možno teraz trošku viacej uvedomovať, čo všetko sa mohlo stať, pretože on sa vlastne druhýkrát narodil a také šťastie sa v živote opakovať nemusí,“ podotkol Richter. Predpokladá, že Fico absolvuje náhradnú cestu do Veľkej Británie, ktorú taktiež zrušil.

To, že by mal premiér cestu na oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve zrušiť pre zdravotný stav, označil Richter za špekulatívne. „V tejto chvíli na to musí dať odpoveď on a som presvedčený, že budúci týždeň aj dá, ale vychádzajúc z toho, ako ho vidím a vnímam, je podľa mňa v kondícii, ktorá mu umožní, aby sa na oslave zúčastnil,“ poznamenal.

 Ficovu cestu do Moskvy Richter podporil. Podľa jeho informácií nebudú súčasťou delegácie žiadni poslanci. „Moskva teraz nie je o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, teraz je o ukončení veľkej vlasteneckej vojny, tzn. je to 80. výročie, to je niečo úplne iné. (…) Chápem jeho pohnútky, vítam ich a v maximálnej miere podporujem,“ dodal.

Premiérovu cestu podľa jeho slov treba vnímať v určitom systéme a nenahliadať na ňu v kontexte súčasného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale v kontexte toto, že ide o ukončenie druhej svetovej vojny. Pripomenul aj úlohu Červenej armády pri ukončení vojny.

Richterov diskusný oponent Marián Viskupič (Sloboda a Solidarita) je toho názoru, že v súčasnosti je nemiestne cestovať do Moskvy. „Nemal tam ísť,“ uviedol na margo premiérovej cesty. „Obávam sa, že mu ide o fotku s Vladimirom Putinom (ruský prezident),“ myslí si tiež opozičný poslanec.

Viskupič tiež v súvislosti s návrhom lídra hnutia Slovensko Igora Matoviča, aby opozícia spoločne cestovala do Kyjeva, uviedol, že pokiaľ vie, SaS zatiaľ s matovičovcami do Kyjeva cestovať nebude. Viskupič sa tiež obáva toho, že vláda, hoci opakovane hovorí o zahraničnej politike na „všetky štyri svetové strany“, zanedbáva Západ. Zdôraznil, že odtiaľ pritom pochádza väčšina investícií na Slovensku. Krajina je podľa neho osamotená, poukázal aj na ekonomický aspekt izolácie./agentury/

X X X

 Obchodné vojny nemali víťazov. A bývali predohrou veľkých ozbrojených konfliktov medzi štátmi.

Nezavádzajte vysoké ochranné clá, lebo od zahraničných partnerov sa dočkáte nepríjemnej odvety a ďalšia eskalácia privedie až k obchodným vojnám. Žiaľ, dnes sa opäť presviedčame, že tieto varovania zakladateľov modernej politickej ekonómie nepadli na úrodnú pôdu. Pritom s colnými vojnami má svet už prinajmenšom dvestoročné skúsenosti. A mali ich aj naši predkovia.

 Pre Donalda Trumpa je vzorom William McKinley (vľavo), teda aspoň v obchodnej politike. Tak to znázornil americký konzervatívny časopis National review.

Ochrana vnútorného trhu pred dovozom lacnejšieho tovaru zo zahraničia poškodzuje nielen spotrebiteľa, ale fakticky aj domácich výrobcov. Túto poučku môžeme nájsť už v dielach Adama Smitha a jeho žiaka Daniela Ricarda z konca 18. a začiatku 19. storočia. Obaja britskí ekonómovia sa zastávali slobodného obchodu a kritizovali merkantilizmus a protekcionizmus – hospodársku politiku, pre ktorú sú príznačné vysoké clá.

 „Zdrojom bohatstva národov je získavanie maximálnych výhod vyplývajúcich z výmeny výrobkov na zahraničných trhoch,“ písal Smith.

Smithov krajan i rovesník James Steuart bol, naopak, za regulovanie zahraničného obchodu a za napomáhanie exportu štátnou mocou. Prílišné zníženie dovozných ciel, tobôž ich zrušenie v prípade, že ostatné krajiny nepostúpia rovnako, považoval za zničujúce pre domáci priemysel i poľnohospodárstvo. Z tohto pohľadu je súčasný americký prezident Donald Trump jasný protekcionista.

 V stopách kráľa taríf

Nie náhodou je Trumpovým vzorom 25. prezident USA William McKinley. Ten sa stal známym ešte v roku 1890, keď ako republikánsky kongresman navrhol zákon na zavedenie priemerného 50-percentného cla na všetok dovážaný tovar.

Po zvolení za prezidenta o šesť rokov neskôr (mimochodom, volebnú kampaň viedol pod heslom Vrátime Amerike prosperitu) McKinley dovozné clá ešte zvýšil. Zdôvodňoval to potrebou chrániť domácich výrobcov a továrenských robotníkov pred zahraničnou konkurenciou. Odpoveď dotknutých krajín však bola najčastejšie zrkadlová – zub za zub.

Zákon oprávňoval prezidenta znížiť alebo zrušiť clá, ale tiež ich obnoviť a stupňovať, ak išlo o položky dovážané z krajín, ktoré zaobchádzali s dovozom z USA „neadekvátnym a nerozumným spôsobom“. Hrozbu opätovného zavedenia vysokého cla využíval McKinley na prinútenie „neposlušných“, aby znížili svoje clá na americký export. Nápadne to pripomína Trumpovu politiku.

Tridsiate roky uviedli do života sily, ktoré zvrátené chápanie národných záujmov doviedli do tragickej dokonalosti.

český ekonóm Ladislav Tajovský

Súčasný pán Bieleho domu to ani neskrýva. Svoj politický vzor nazýva „kráľom colných taríf“ a koncom januára tohto roku nariadil premenovať na jeho počesť horu Denali v Aljaške, najvyšší vrch Severnej Ameriky, na Mount McKinley.

Akosi však zabúda pripomenúť, že ten istý McKinley krátko pred smrtiacim atentátom, ktorý naňho spáchal anarchista začiatkom roku 1901, zrazu „otočil“ a priklonil sa k politike voľného obchodu. „Videl, že Spojené štáty majú veľa zbytočných výrobných kapacít a prešiel od protekcionizmu k otváraniu sa zahraničným trhom na základe reciprocity,“ ozrejmuje Douglas Irwin, profesor ekonómie na univerzite Dartmouth College (USA).

 „Clá sú vlastne dovozné dane a pred 130 rokmi boli oveľa väčším zdrojom daňových príjmov ako teraz,“ pripomína ďalej Irwin. „Financovali viac ako polovicu federálneho rozpočtu. Ale federálne výdavky boli v tých rokoch oveľa nižšie, tvorili len tri percentá hrubého domáceho produktu. Teraz je to 23 percent. Spojené štáty nemali vtedy veľkú armádu. Nemali sme sociálny štát, prevádzkovali sme veľký prebytok štátneho rozpočtu. Dnes je to naopak.“

Aj prijímanie vyšších ciel americkou verejnosťou bolo diametrálne iné. Američania si uvedomovali, že kupovaním zahraničného tovaru platia aj zvýšené clá spojené s jeho dovozom, ale zároveň tým podporujú rast svojich miezd.

Napriek tomu McKinleyho nástupca v prezidentskom kresle Theodore Roosevelt začal clá na dovoz tovaru znižovať. V slobodnom obchode videl viac výhod ako v protekcionizme a uzatváraní sa Ameriky do seba.

 Hoover predbehol Trumpa

McKinley nebol prvým ani posledným protekcionistom v Bielom dome. Už zakladateľ Spojených štátov George Washington vo svojej inauguračnej reči koncom apríla 1789 zdôraznil, že u nich doma jedia syr vyrábaný v Amerike. A jeden z prvých aktov Kongresu, ktorý podpísal ako prezident, bola tarifa na „podporu a ochranu“ domácich výrobcov. V prejave o stave únie z roku 1790 zdôvodnil svoju colnú politiku potrebou národnej bezpečnosti.

A 16. prezident USA Abraham Lincoln o sedem desaťročí neskôr vyhlásil pred členmi Kongresu: „Dajte nám ochrannú tarifu a budeme mať najväčší národ na svete.“ Zároveň tvrdil, že ak na určitý zahraničný tovar uvalí vláda vysoké clo, tak analogický domáci výrobok si Američania kúpia za nižšiu cenu ako predtým.

No musel prísť McKinley, aby táto rétorika nadobudla podobu činov. A potom uplynuli ešte tri desaťročia, kým jeden z jeho nástupcov vyvolal protekcionistickou zahraničnou politikou obchodnú vojnu.

V roku 1930 podpísal republikánsky prezident Herbert Hoover colný zákon Smoot-Hawley Tariff Act, ktorým zdanil takmer 2 000 položiek dovážaného tovaru sadzbou vyššou ako 50 percent. Rok predtým sa začala Veľká hospodárska kríza a republikáni, ktorí ovládali Kongres, sa prudkým zvýšením ciel pokúšali pomôcť americkým farmárom, chceli ich tak ochrániť pred zahraničnou konkurenciou.

 Prezident Herbert Hoover zobrazený na dobovej karikatúre horúčkovito podpisuje legislatívne normy, medzi inými aj drakonický colný zákon na začiatku Veľkej hospodárskej krízy.

„Darmo sa viacerí ekonómia postavili proti tejto politike a poukazovali na obchodný prebytok Spojených štátov, že viac vyvážajú, ako dovážajú,“ približuje americký publicista Alex Gendler. „Zákon začal platiť a u viacerých obchodných partnerov USA vyvolal pobúrenie. Desať z nich prijalo aj odvetné opatrenia.“

Napríklad Francúzsko uvalilo vysoké poplatky na dovážané americké automobily. Kanada zvýšila clá na mnohé americké tovary. V Taliansku a vo Švajčiarsku zazneli výzvy na úplný bojkot amerického tovaru. Vysoké dovozné cla v kombinácii s účinkami hospodárskej krízy spôsobili, že v priebehu nasledujúcich troch rokov sa americký export znížil o 66 percent.

Zmenu priniesol až príchod Franklina Roosevelta do Bieleho domu. Nový prezident nahradil vysoké clá bilaterálnymi dohodami, ktoré dojednal s jednotlivými krajinami.

Zákon Smoot-Hawley Tariff Act sa odvtedy uvádza ako príklad škodlivej obchodnej politiky, ktorá by sa dala vyjadriť heslom: Ožobráč svojho suseda.

Približne pred sto rokmi prišiel význačný rakúsky ekonóm Ludwig von Mises k poznaniu, že výsledkom politiky ochranných ciel je vždy nižší výnos ľudskej práce. „Výroba totiž nebude prebiehať tam, kde sú pre ňu najlepšie prírodné a spoločenské podmienky, ale inde, kde sú podmienky horšie.“

Jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia Američan Milton Friedman nadviazal na tieto myšlienky a v kritike ochrannej politiky štátu išiel ešte ďalej. „Takáto ochrana znamená v podstate vykorisťovanie spotrebiteľa. Vo svojej domácnosti určite budete radšej platiť menej peňazí za viac tovaru než opačne, napriek tomu v zahraničnom obchode sa to nazýva nepriaznivou obchodnou bilanciou.“ Zástancovia protekcionizmu a štátnych zásahov do zahraničného obchodu boli už vtedy presvedčení, že dovoz tovaru znižuje domácu nezamestnanosť a spôsobuje rast životnej úrovne. Prax však ukázala, že import vytláča z trhu len tých domácich výrobcov, ktorí neobstoja v zahraničnej konkurencii, lebo majú vysoké náklady a neefektívne hospodária s výrobnými faktormi.

Od obchodnej k horúcej vojne

Colné a obchodné vojny bývajú sprievodným znakom hospodárskych kríz a tie zase predohrou horúcich vojen – veľkých ozbrojených konfliktov medzi štátmi.

Za prvú totálnu obchodnú vojnu pokladajú historici kontinentálnu blokádu Veľkej Británie Napoleonom Bonaparte. Išlo o zákaz obchodovať s tovarom pochádzajúcim z Británie alebo jej kolónií nielen na území Francúzska, ale aj v ďalších krajinách Európy. Cieľom bol hospodársky kolaps Británie, ktorá, naopak, zakázala dovoz francúzskeho tovaru.

Rusko porušilo obchodnú blokádu Spojeného kráľovstva, Napoleon ho za to chcel potrestať a v roku 1812 zaútočil. Výsledok jeho ruského ťaženia poznáme, bol to začiatok konca vlády výbojného francúzskeho cisára.

O stodesať rokov neskôr sa vyhrotenie hospodárskych vzťahov medzi vtedajším lídrom svetovej ekonomiky Veľkou Britániou a priemyselne sa rýchlo vzmáhajúcim Nemeckom stalo predohrou prvej svetovej vojny. Veľká Británia prijala také tvrdé ochranárske opatrenia, ktoré takmer znemožnili dovoz nemeckého tovaru na Britské ostrovy.

Podobne už v roku 1906 prepukla obchodná vojna medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom, ktoré bolo najväčším dodávateľom dobytka a hydiny do podunajskej ríše. Viedeň najprv úplne zakázala ich dovoz pod zámienkou rôznych ničím nepodložených ochorení zvierat. Srbsko na odplatu odmietlo preclievať niektoré rakúsko-uhorské komodity a tým ich uviesť na trh. S väčšou či s menšou intenzitou pokračovali obchodné spory až do roku 1911. „Vývoz z Rakúsko-Uhorska do Srbska poklesol za päť rokov na polovicu,“ napísal o dva roky neskôr slovenský časopis Prúdy.

Ako už dávnejšie upozornil český historik Václav Žáček, táto colná vojna prospela viac Srbsku ako habsburskej monarchii. Belehrad dokázal včas preorientovať svoju produkciu na iné zahraničné trhy a využil obchodnú blokádu Viedne na rozvoj domáceho potravinárskeho priemyslu. Obchodný konflikt však prispel k dvom balkánskym vojnám a tie čoskoro viedli z regionálneho do svetového konfliktu. Európske mocnosti sa vtedy spojili do dvoch blokov – štátov Dohody a Trojspolku, ktoré sa potom zrazili na frontoch Veľkej vojny.

Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane Nemecka a spolu s ním túto vojnu prehralo. Na troskách habsburskej monarchie vzniklo niekoľko nástupníckych štátov vrátane Československa a Maďarska. A práve medzi nimi prepukla o dvanásť rokov neskôr obchodná vojna. Škodovalo v nej najmä Slovensko.

 Colná vojna s Maďarskom

Písal sa rok 1930 a svetom lomcovala Veľká hospodárska kríza. V slovenskom poľnohospodárstve sa však začala akoby s predstihom ešte pred Čiernym piatkom – krachom na newyorskej burze, už v roku 1928.

„Bol to dôsledok celosvetovej krízy na trhoch s priemyselnými plodinami, napríklad s cukrovou repou a so sladovým jačmeňom,“ približuje Ľudovít Hallon z Historického ústavu SAV. „Slovensko bolo ich významným producentom a značnú časť týchto plodín vyvážalo, kríza však prudko znížila dopyt po nich.“ Roľníci v juhoslovenských okresoch sa preto preorientovali na pestovanie pšenice alebo kukurice. Tieto plodiny sa však tradične dovážali z Maďarska a zrazu ich bol u nás nadbytok. Maďarsko odpovedalo znížením dovozu dreva zo Slovenska, čo znamenalo postupných krach takmer polovice piliarskych závodov, ktoré boli často jediným zdrojom obživy obyvateľov severoslovenských okresov.

Začalo sa to však ako colná vojna. Československo prudko zvýšilo agrárne clá, Maďarsko reagovalo v máji 1930 vypovedaním obchodnej zmluvy s ČSR z roku 1927. V priebehu ďalších dvoch rokov klesol československý vývoz do Maďarska na pätinu.

Takéto prenikavé zníženie exportu postihlo predovšetkým výrobcov zo Slovenska, ktorí s Budapešťou obchodovali najviac. Nezasiahlo to len piliarov, ale aj odvetvie hutníctva železa a ocele.

Pestovanie pšenice juhoslovenských roľníkov nezachránilo, nebolo ju totiž kam vyviezť. Slovensko bolo vtedy prevažne agrárnou krajinou, až 60 percent obyvateľstva sa živilo poľnohospodárstvom, a tak nečudo, že na vrchole krízy bolo bez práce až 130 000 poľnohospodárskych robotníkov.

Európsky trh zaplavila lacnejšia americká a kanadská pšenica. „V Amerike nie je daňové a sociálno-politické zaťaženie v pomere k nášmu takmer žiadne, doprava veľmi lacná,“ vysvetľoval Milan Hodža, v tom čase už popredný predstaviteľ agrárnej strany a člen niekoľkých československých vlád. „V podstate je tento ohromný vývoz z Kanady a Spojených štátov istým druhom dovozného dampingu.“

Pokusy obmedziť ho, za čo horlil aj Hodža, sa skončili neúspechom. Predpokladalo to spoločný postup hlavných európskych dovozcov. Ako zareagovali USA, to už vieme z predchádzajúcich riadkov – rekordne zvýšili predovšetkým clá na dovážané poľnohospodárske produkty, aby chránili svojich farmárov. V Európe kríza spôsobila nesmierne škody a v Nemecku priviedla k moci Hitlera. Povedané slovami českého ekonóma Ladislava Tajovského: „Tridsiate roky uviedli do života sily, ktoré zvrátené chápanie národných záujmov doviedli do tragickej dokonalosti.“

 Clá ako nástroj studenej vojny

Po najkrvavejšom svetovom konflikte sa obchodná vojna stala nerozlučnou súčasťou vojny studenej. V priebehu štyroch desaťročí však viackrát zmenila rozsah aj intenzitu. Eskalovala v prvej polovici 50. rokov minulého storočia, keď sa už zdalo, že prerastie do tretej svetovej vojny.

Pre žijúcich pamätníkov, vtedy ešte zväčša školopovinné deti, malo obchodné embargo aj svoje výhody. Ruské krabie konzervy stáli u nás bagateľ. V mliečom bare na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa dali kúpiť chlebíčky obložené krabím šalátom a boli lacnejšie ako šunkové. Lacný, a najmä dostupný – v porovnaní s neskoršími rokmi – bol aj čierny (jeseterí) kaviár z Astrachánu. Západné obchodné embargo sa totiž vzťahovalo aj na tieto sovietske exportné lahôdky. Hromadili sa v skladoch, a tak ich ZSSR vyviezol pod cenu do „bratských“ krajín.

Už menej viditeľná bola odvrátená strana politiky v čase studenej vojny. Československá ekonomika a v jej rámci aj hospodárstvo Slovenska sa dostali pod diktát Moskvy. Výsledkom bolo nielen pokrivenie štruktúry ekonomiky i obchodných vzťahov, ale aj technologické zaostávanie za svetom.

„Prioritou sa stali odvetvia, ktorých produkcia bola nevyhnutná pre zbrojnú výrobu, a príkazom dňa – úplná nezávislosť od dovozu z kapitalistických štátov,“ upozornil kedysi v našom rozhovore historik Michal Štefanský. „Čo sa týka vývozu, jednoznačne sa preferovala obchodná výmena v rámci východného bloku.“

 Americký ekonóm Milton Friedman (1912-2006): Ochranné clá znamenajú v podstate vykorisťovanie spotrebiteľa.

Krabie konzervy z Ruska boli za bagateľ, ale na nákup južného ovocia chýbala tvrdá mena. Ak sa aj nejaké devízy uvoľnili pred Vianocami na pomaranče a banány – aby boli aspoň vo vybraných predajniach najväčších miest – stáli na ne povestné fronty zákazníkov…

„Obchodná vojna sústavne znižuje životnú úroveň na celom svete, nás nevynímajúc, a obmedzuje priestor pre osobnú iniciatívu,“ napísal v roku 1934 Herbert Hoover, vtedy už bývalý prezident USA.

„Nacionalizmus ruka v ruke s postupujúcou reguláciou hrozia zlikvidovať nádeje na život v hojnosti, ktorého základom je rast produkčných schopností ekonomík.“

Exprezident sa dal zrejme na pokánie, lebo práve jeho administratíva – zopakujme si – zvýšila štyri roky predtým clá na väčšinu dovážaného tovaru o viac ako 50 percent…/agentury/

X X X

 Richter opísal, v akom stave je Fico po fyzickej a psychickej stránke. Premiér opakovane zrušil svoj program. Pôjde napokon do Moskvy?

Poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda poslaneckého klubu Smer Ján Richter si myslí, že premiér Robert Fico (Smer) je na tom fyzicky aj psychicky veľmi dobre. Jeho cesta do Moskvy podľa Richtera naďalej zostáva v platnosti. Zrušenie pracovného programu premiéra na sviatok práce 1. mája môže podľa poslanca súvisieť s blížiacim sa výročím atentátu. Richter to uviedol v diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy. Podľa jeho oponenta, poslanca NR SR a podpredsedu strany SaS Mariána Viskupiča je cesta do Moskvy nesprávna a nemiestna.

 Richter pripomenul, že predseda vlády má za sebou viacero operácií, okrem iných aj v súvislosti s atentátom, ktorý bol na neho spáchaný 15. mája 2024 v Handlovej. „Takže môže tam byť aj nejaký psychický problém, ktorý súvisí s tým, že si začína možno teraz trošku viacej uvedomovať, čo všetko sa mohlo stať, pretože on sa vlastne druhýkrát narodil a také šťastie sa v živote opakovať nemusí,“ podotkol Richter. Predpokladá, že Fico absolvuje náhradnú cestu do Veľkej Británie, ktorú taktiež zrušil.

 To, že by mal premiér cestu na oslavy 80. výročia konca druhej svetovej vojny v Moskve zrušiť pre zdravotný stav, označil Richter za špekulatívne. „V tejto chvíli na to musí dať odpoveď on a som presvedčený, že budúci týždeň aj dá, ale vychádzajúc z toho, ako ho vidím a vnímam, je podľa mňa v kondícii, ktorá mu umožní, aby sa na oslave zúčastnil,“ poznamenal.

 Ficovu cestu do Moskvy Richter podporil. Podľa jeho informácií nebudú súčasťou delegácie žiadni poslanci. „Moskva teraz nie je o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, teraz je o ukončení veľkej vlasteneckej vojny, tzn. je to 80. výročie, to je niečo úplne iné. (…) Chápem jeho pohnútky, vítam ich a v maximálnej miere podporujem,“ dodal.

 Premiérovu cestu podľa jeho slov treba vnímať v určitom systéme a nenahliadať na ňu v kontexte súčasného konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, ale v kontexte toto, že ide o ukončenie druhej svetovej vojny. Pripomenul aj úlohu Červenej armády pri ukončení vojny.

 Richterov diskusný oponent Marián Viskupič (Sloboda a Solidarita) je toho názoru, že v súčasnosti je nemiestne cestovať do Moskvy. „Nemal tam ísť,“ uviedol na margo premiérovej cesty. „Obávam sa, že mu ide o fotku s Vladimirom Putinom (ruský prezident),“ myslí si tiež opozičný poslanec.

 Viskupič tiež v súvislosti s návrhom lídra hnutia Slovensko Igora Matoviča, aby opozícia spoločne cestovala do Kyjeva, uviedol, že pokiaľ vie, SaS zatiaľ s matovičovcami do Kyjeva cestovať nebude. Viskupič sa tiež obáva toho, že vláda, hoci opakovane hovorí o zahraničnej politike na „všetky štyri svetové strany“, zanedbáva Západ. Zdôraznil, že odtiaľ pritom pochádza väčšina investícií na Slovensku. Krajina je podľa neho osamotená, poukázal aj na ekonomický aspekt izolácie./agentury/

 X X X

 Lídri pod tlakom: Orbán pôjde „na koberček“ do Bruselu, Muskova budúcnosť v Tesle je ohrozená 

 Elonovi Muskovi má vedenie Tesly vyčítať nedostatok času, ktorý trávi vedením automobilky, ale aj prílišné zapojenie do administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa.

V posledných dňoch sa v popredných svetových médiách objavili správy, že predstavenstvo Tesly malo začať hľadať nástupcu Elona Muska na pozíciu generálneho riaditeľa. Informácia, ktorú do sveta vypustil americký denník The Wall Street Journal, spôsobila okamžitý pokles akcií Tesly a rozprúdila diskusiu o budúcnosti jednej z najvýznamnejších technologických firiem sveta.

Podľa článku The Wall Street Journal malo vedenie Tesly kontaktovať viaceré personálne agentúry, aby formálne započalo proces hľadania nového generálneho riaditeľa. Dôvodom mala byť kombinácia poklesu predaja, zníženia zisku a obáv o to, koľko času je Musk naozaj schopný Tesle venovať, keďže paralelne vedie aj ďalšie firmy ako SpaceX, xAI, X (bývalý Twitter) či Neuralink.

Navyše, niektorí členovia vedenia údajne naznačovali, že kontroverzná Muskova verejná prezentácia a politické aktivity môžu negatívne ovplyvňovať nielen predaje, ale aj schopnosť Tesly prilákať nové talenty, píše the New York Times.

Reakcia Tesly bola rýchla a jednoznačná. Robyn Denholm, predsedníčka predstavenstva Tesly, označila tieto správy za „absolútne nepravdivé“ a zdôraznila, že Elon Musk zostáva generálnym riaditeľom a predstavenstvo má plnú dôveru v jeho schopnosti ďalej napĺňať rastovú stratégiu firmy.

Hoci Tesla oficiálne poprela, že by hľadala Muskovho nástupcu, otázka jeho budúcnosti vo firme zostáva otvorená. Firma čelí nielen ekonomickým, ale aj reputačným a komunikačným výzvam.

Jednou z nich je aj Muskovo intenzívne zapojenie do činnosti administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Musk však minulý týždeň uviedol, že výrazne obmedzí čas venovaný tejto činnosti a bude viac času tráviť práve riadením Tesly.

 Musk tento zámer oznámil po zverejnení výsledkov hospodárenia firmy, ktoré ukázali, že automobilke v prvom štvrťroku 2025 prudko klesol zisk, a to až o 71 percent.

Musk zároveň stavia budúcnosť Tesly na autonómnych taxíkoch, čo je podľa viacerých analytikov i zamestnancov veľmi riziková stratégia s potenciálnymi bezpečnostnými a regulačnými problémami.

Relevantné svetové médiá sa zhodujú, že otázka Muskovho nástupcu v Tesle je aktuálna najmä kvôli rastúcemu tlaku na výsledky, reputačným rizikám a potrebe jasnejšieho strategického smerovania.

 Orbánova vláda obvinená z nezákonnej podpory provládnych médií

Vláda maďarského premiéra Viktora Orbána čelí vážnym obvineniam z poskytovania nezákonných dotácií prevyšujúcich jednu miliardu eur médiám podporujúcim vládnu politiku.

Podľa informácií denníka Financial Times sa dva maďarské mediálne portály –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Magyar Hang (Maďarský Hlas) a druhý, ktorý chcel zostať v anonymite – chystajú v tejto veci podať sťažnosť na Európsku komisiu.

Podľa spomínaných médií totiž maďarská vláda v období rokov 2015 až 2023 systematicky smerovala reklamné príjmy do provládnych novín, televízií a online platforiem s cieľom zabezpečiť podporu vládnucej strane a vytlačiť kritickú žurnalistiku.

Podľa Kai-Uwe Kühna, bývalého európskeho experta na hospodársku súťaž, ktorý vypracoval ekonomickú štúdiu priloženú k sťažnosti, existuje jasná súvislosť medzi prevzatím médií provládnymi subjektmi a následným výrazným nárastom reklamy.

Jeho správa poukazuje na priamu príčinnú súvislosť medzi údajnou nezákonnou štátnou pomocou a provládnym postojom médií, čo narúša hospodársku súťaž na maďarskom mediálnom trhu v prospech médií podporujúcich Viktora Orbána.

Maďarská vláda na žiadosť o vyjadrenie k tejto kauze nereagovala.

 Spomínaná sťažnosť pritom na podobné podania z roku 2019, keď iné maďarské médiá upozornili Európsku komisiu na nezákonnú štátnu pomoc provládnym skupinám prostredníctvom verejných reklám. Posudzovanie tejto sťažnosti údajne „stále prebieha“.

Oliver Bretz z právnickej firmy Euclid Law, ktorá zastupuje sťažovateľov, poznamenal: „Snažíme sa zvýšiť tlak na komisiu, aby konala rýchlejšie.“ Dodal, že v prípade iného priemyselného sektora by komisia „neotáľala tak dlho“ a zdôraznil, že ide o „závažnú štátnu pomoc“.

Viktor Orbán, ktorý je považovaný za najviac prorusky orientovaného lídra v Európskej únii, sa dlhodobo dostáva do konfliktu s Bruselom kvôli svojmu zámeru vybudovať z Maďarska „neliberálny“ štát. Nie je to prvýkrát, čo premiér využíva eurofondy na odmeny pre svojich politických spojencov, pričom spoluprácu medzi vládou a súkromným sektorom nazýva „systémom národnej spolupráce“.

Počas svojho pôsobenia Orbán postupne posilňoval kontrolu nad maďarskými médiami a pretláčal alternatívne názory. Viaceré nezávislé médiá zanikli alebo boli predané osobám spojeným s vládou. Organizácie monitorujúce slobodu tlače zaraďujú Maďarsko medzi európske krajiny s najnižšou mierou slobody médií.

Parlamentné voľby v budúcom roku budú pre Orbána prvou významnou skúškou, keďže jeho strana Fidesz vlani prvýkrát zaostala v prieskumoch verejnej mienky za opozíciou. Nová opozičná skupina Tisza, vedená Péterom Magyarom – bývalým členom Fideszu – kritizuje Orbánovu stratégiu rozširovania kontroly nad médiami, súdmi a ekonomikou.

Tisza zaznamenala výrazný úspech v minuloročných voľbách do Európskeho parlamentu, čím stala prvým protikandidátom Orbánovej dlhoročnej vlády., aktuality.sk

X X X

 Aleksandar Vučič opustil návštevu USA pre zdravotné komplikácie

 Srbský prezident Vučič prerušil návštevu USA kvôli zdravotným problémom, ktoré si vyžiadali liečbu v Belehrade.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v piatok prerušil svoju oficiálnu návštevu Spojených štátov a vrátil sa späť do Srbska po tom, ako mu prišlo zle, informovali v sobotu jeho lekári. Podľa nich pocítil náhlu bolesť v hrudníku, ktorú zrejme spôsobil vysoký krvný tlak. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Vučičovi prišlo zle počas piatkového stretnutia na Floride a napriek odporúčaniu amerických lekárov sa rozhodol vrátiť domov, uviedol kardiológ Dragan Dinčič z belehradskej vojenskej nemocnice, kde Vučiča ošetrili.

Stabilný stav prezidenta

Po prílete srbský prezident podľa Dinčiča podstúpil liečbu a v súčasnosti je v „stabilnom a uspokojivom stave“. Kardiológ dodal, že Vučič hospitalizovaný nebude, no „nemožno očakávať, že sa v najbližších dňoch vráti k svojim bežným aktivitám“.

 Richard Grenell, vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre špeciálne misie, vyjadril nádej, že Vučič sa zotaví. „Mrzí ma, že sme sa nestretli, ale dúfam, že je všetko v poriadku,“ napísal Grenell na platforme X.

Stretnutie s Giulianim

Srbský prezident sa v Miami stretol s bývalým starostom New Yorku Rudym Giulianim. Vučič predtým vyjadril nádej, že sa počas svojej návštevy stretne aj s Trumpom. aktuality.sk

 X X X

Zelenskyj zavrhol Putinovo trojdňové prímerie: Kyjev nemôže zaručiť bezpečnosť účastníkov osláv konca vojny v Moskve

Ukrajina nemôže zaistiť bezpečnosť politikov, ktorí sa 9. mája v Moskve zúčastnia na oslavách víťazstva Červenej armády nad nacistickým Nemeckom. Podľa agentúry AFP to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Západní politici do Ruska na spomienkové akcie ku koncu druhej svetovej vojny v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu neprídu, tento rok však má cestu do Moskvy naplánovanú okrem iného slovenský premiér Robert Fico.

 Zelenskyj zástupcom krajín, ktorí majú v úmysle na oslavy prísť, odkázal, že pozícia Ukrajiny je „jasná“. „Nemôžeme prebrať zodpovednosť za to, čo sa deje na území Ruskej federácie. To oni zabezpečujú bezpečnosť,“ povedal ukrajinský prezident v piatok redaktorom AFP a ďalším novinárom. Jeho výroky smeli zverejniť až dnes.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová vyhlásenie Zelenského označila za hrozby, aké prichádzajú od „teroristov medzinárodných rozmerov“. Podľa nej ohrozuje bezpečnosť „vojnových veteránov, ktorí v posvätný deň prídu na sprievody a oslavy“.

 Ukrajina podniká na rôzne ciele v Rusku dronové útoky s cieľom obmedziť bojaschopnosť susednej krajiny. Údery bezpilotných lietadiel už zažila aj Moskva a jej okolie. Rusko na Ukrajinu v rozpore s medzinárodným právom zaútočilo vo februári 2022 a vojna si odvtedy najmä na Ukrajine vyžiadala veľké ľudské aj materiálne straty.

 Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom tohto týždňa oznámil, že rozhodol o trojdňovom prímerí v bojoch na Ukrajine okolo 80. výročia konca druhej svetovej vojny. Zelenskyj podľa AFP povedal, že Ukrajina „nebude hrať hry, aby vytvorila milú atmosféru a umožnila Putinovi 9. mája dostať sa z izolácie“. Ukrajinský líder zopakoval, že jeho krajina je pripravená uzavrieť plné prímerie.

Táto Putinova ponuka trojdňového prímeria je test, ktorý má ukázať, do akej miery je Kyjev pripravený ukončiť vojnu, povedal dnes Putinov hovorca Dmitrij Peskov.

Šéf Kremľa krátkodobé prímerie vyhlásil už na Veľkú noc, obe znepriatelené strany sa potom vzájomne obviňovali z jeho porušovania.

 Na oslavách sovietskeho víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne sa zúčastní napríklad čínsky prezident Si Ťin-pching alebo prezident Brazílie Luiz Inácio Lula da Silva. Z európskych politikov plán vycestovať sa do Moskvy okrem Fica ohlásil srbský prezident Aleksandar Vučić./agentury/

X X X

 Dvaja muži v obci Chorvátsky Grob spadli z mosta, uvoľnila sa na ňom betónová časť

V piatok (2. 5.) večer došlo na Triblavinskej ulici v obci Chorvátsky Grob k pádu dvoch mužov z mosta, vykonávali na ňom stavebné práce. Následkom pádu utrpeli obaja vážne zranenia, s ktorými boli rýchlou zdravotnou pomocou prevezení do nemocnice v Bratislave.

 Polícia začala trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví, informovala bratislavská krajská policajná hovorkyňa Katarína Bartošová.

„Podľa zistených informácií malo počas vykonávania stavebných prác na premostení cesty prísť z doposiaľ nezistených príčin k uvoľneniu betónovej časti mosta, následkom čoho prišlo k pádu dvoch pracovníkov stavebnej firmy z mosta,“ priblížila Bartošová. Dodala, že polícia okolnosti a príčiny udalosti ďalej vyšetruje./agentury/

X X X

 Polícia: Muž pod vplyvom drog poškodil autom dvere policajnej budovy v Prievidzi

 Polícia: Muž pod vplyvom drog poškodil autom dvere policajnej budovy v Prievidzi

 Muž v Prievidzi úmyselne narazil autom do policajnej budovy, testy odhalili prítomnosť drog.

V policajnej cele skončil 43-ročný muž, ktorý v piatok (2. 5.) vo večerných hodinách autom úmyselne vrazil do presklených vstupných dverí budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Prievidzi. Ako informovala trenčianska krajská policajná hovorkyňa Ingrid Krajčíková, výsledky testov u muža ukázali prítomnosť drog.

Incidentu predchádzala snaha muža podať trestné oznámenie. „Policajt mu povedal, aby chvíľu počkal, no muž odišiel na neznáme miesto. O pol hodinu telefonoval na tiesňovú linku 158 a žiadal policajnú hliadku. O chvíľu znova telefonoval a oznámil, že čaká pred obvodným policajným oddelením v Prievidzi,“ priblížila Krajčíková.

Náraz do budovy

Následne muž úmyselne narazil s autom do presklených vstupných dverí policajnej budovy, ktoré úplne zničil. „Páchateľ svojím konaním spôsobil Ministerstvu vnútra SR škodu vyššiu ako 700 eur. Muž sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške, ktorá skončila s negatívnym výsledkom merania. Výsledok drogtestu však preukázal prítomnosť drog,“ doplnila policajná hovorkyňa.

Policajná hliadka 43-ročného muža obmedzila na osobnej slobode a umiestnila ho do cely policajného zaistenia. Prievidzský policajný vyšetrovateľ začal v danej veci trestné stíhanie pre prečin útoku na orgán verejnej moci v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci., aktuality.sk

X X X

 Prokremeľská skupina Noční vlci prešla Bratislavou, časť motorkárov sa do Európy nedostala kvôli zákazu

 Z Moskvy vyrazili stovky motorkárov z prokremeľskej skupiny Noční vlci, do Európy sa pre zápis na saknčných zoznamoch dostali len motorkári z európskych buniek tejto skupiny. Smerujú do Berlína, kde si chcú 9. mája pripomenúť si porážku nacistického Nemecka v roku 1945. V porovnaní s predošlými rokmi ich prišla len hŕstka.

V sobotu po 15-tej hodine dorazila na Slavín skupina približne 40 motorkárov. Prokremeľská nacionalistická skupina Noční vlci začala svoju „Cestu víťazstva“ na Berlín. Doraziť tam chcú 9. mája, Rusi totiž koniec druhej svetovej vojny oslavujú o deň neskôr ako Európa.

Na Slovensko dorazili už v piatok, zo Svidníku cez pamätník Československej armády na Dukle prišli v sobotu do hlavného mesta. Kým predošlé roky ich na Slavíne vítali stovky podporovateľov, dnes ich bolo sotva 20.

Približne rovnaký počet odporcov prišiel na Slavín s transparentom Rusko je teroristcký štát.

 Noční vlci sú nástrojom ruskej hybridnej vojny, časť z nich sa po rozpútaní ruskej agresie voči Ukrajine dostala na sankčné zoznamy, preto do Európskej únie nesmú. Ich bunku tento rok rozpustili v susednom Česku. Slovenský líder Nočných vlkov Jozef Hambálek na Slavíne v sobotu nebol. Zo sankčných zoznamov ho vyňali na jar minulého roka na popud premiéra Roberta Fica a ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. Fico prisľúbil Hambálkovi odškodnenie a v mene slovenskej vlády sa mu ospravedlnil.

Video sa načítava…

Motorkár: Kto kritizuje, nemá charakter

Jedným z motorkárov, ktorí na Slavín prišli bol Jozif. Slovák z rumunskej menšiny tvrdí, že prišiel vyrastal s ľudmi, čo bojovali v Červenej armáde. „Do Berlína nepôjdem, ja iba sem,“ hovorí. Na otázku, či mu neprekáža, že pochod organizuje nacionalistická skupina s väzbami na ruského vodcu Vladimíra Putina, odpovedá, že „treba mať úctu a rešpekt, vďaka tomu žijeme. Každý kto sa pokloní padlým vojakom je pre mňa človek, každý kto kritizuje, to sú ľudia, čo nemajú charakter“.

 Sám k Nočným vlkom vraj nepatrí. Na veste mal nápis Light rider a nápis Pro Patria.

Medzi motorkármi boli najmä Slováci a Češi, ďalší mali na sebe logo Nočných vlkov z Nemecka či Rakúska či MC Európa. Viacerí opýtaní však do Berlína cestovať nebudú, pripojili sa len na cestu na Slavín.

„Nemám čas, stačí?“ reagoval pre Aktuality jeden z účastníkov, ktorý sa nechcel predstaviť. Do reči nebolo ani zvyšným motorkárom, aktuality.sk

X X X

 Polícia: Muž pod vplyvom drog poškodil autom dvere policajnej budovy v Prievidzi

 Muž v Prievidzi úmyselne narazil autom do policajnej budovy, testy odhalili prítomnosť drog.

V policajnej cele skončil 43-ročný muž, ktorý v piatok (2. 5.) vo večerných hodinách autom úmyselne vrazil do presklených vstupných dverí budovy Okresného riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Prievidzi. Ako informovala trenčianska krajská policajná hovorkyňa Ingrid Krajčíková, výsledky testov u muža ukázali prítomnosť drog.

Incidentu predchádzala snaha muža podať trestné oznámenie. „Policajt mu povedal, aby chvíľu počkal, no muž odišiel na neznáme miesto. O pol hodinu telefonoval na tiesňovú linku 158 a žiadal policajnú hliadku. O chvíľu znova telefonoval a oznámil, že čaká pred obvodným policajným oddelením v Prievidzi,“ priblížila Krajčíková.

Náraz do budovy

Následne muž úmyselne narazil s autom do presklených vstupných dverí policajnej budovy, ktoré úplne zničil. „Páchateľ svojím konaním spôsobil Ministerstvu vnútra SR škodu vyššiu ako 700 eur. Muž sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške, ktorá skončila s negatívnym výsledkom merania. Výsledok drogtestu však preukázal prítomnosť drog,“ doplnila policajná hovorkyňa.

 Policajná hliadka 43-ročného muža obmedzila na osobnej slobode a umiestnila ho do cely policajného zaistenia. Prievidzský policajný vyšetrovateľ začal v danej veci trestné stíhanie pre prečin útoku na orgán verejnej moci v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci., aktuality.sk

 Reform UK upevňuje svoju pozíciu: Pochinová zvíťazila v doplňujúcich voľbách

 Kandidátka Reform UK Sarah Pochinová zvíťazila v doplňujúcich voľbách v Runcorn and Helsby, čím strana zvýšila počet poslancov na päť.

Kandidátka britskej protiimigračnej strany Reform UK Nigela Faragea vo štvrtok zvíťazila v doplňujúcich voľbách v okrsku Runcorn and Helsby na severozápade Anglicka. V dolnej snemovni britského parlamentu sa počet poslancov tejto strany zvýši na päť. Informuje o tom TASR na základe agentúry AFP a britských médií.

Kandidátka Reform UK Sarah Pochinová porazila súperku z vládnej Labouristickej strany iba o šesť hlasov. Podľa denníka Guardian museli pre tesný rozdiel výsledky hlasovania ešte raz prepočítať.

Rast preferencií Reform UK

Víťazstvo Pochinovej potvrdzuje rastúce preferencie strany Reform UK, ktorej poslanci sa do britského parlamentu v minuloročných voľbách dostali po prvýkrát. Strana bola v celkovom súčte hlasov tretia so ziskom viac ako 14 percent. V britskom väčšinovom volebnom systéme však v jednotlivých okrskoch túto celoštátnu podporu dokázali využiť iba štyria kandidáti tejto strany.

 Takmer rok od júlových volieb sa Reform UK významne posilnila a vedie v prieskumoch verejnej mienky. Podľa preferencií zverejnených na portáli Politico so ziskom 26 percent predbehla aj tradičnú Konzervatívnu a vládnucu Labouristickú stranu.

V Británii sa v stredu konali aj komunálne voľby. Väčšina výsledkov ešte nie je spočítaná, podľa denníka The Independent sa očakávajú najväčšie straty opozičných konzervatívcov., aktuality.sk

 X X X

 Princ Harry po prvýkrát prehovoril o zdravotnom stave kráľa Karola, so smútkom odhalil to, čo palác pred verejnosťou skrýval: Neviem, ako dlho tu môj otec ešte bude…

Kráľovská rodina sa držala diskrétnosti, pravdu vieme až od princa Harryho.

 Nezhody v kráľovskej rodine

Zlomový okamih v britskej monarchii nastal začiatkom roka 2020, kedy sa princ Harry a vojvodkyňa Meghan rozhodli pre zásadné rozhodnutie: nebyť oficiálnou súčasťou kráľovskej rodiny. Napriek tomu, že sa nedištancovali a dokonca vyjadrili aj občasný záujem vystupovať v mene Buckinghamského paláca, ich rozhodnutie vyvolalo v Spojenom kráľostve ošiaľ, tamojšími médiami označovaný za Megxit.

 Zdalo sa, že za to mohol odchod kráľovskej dvojice. Ako sa až neskôr ukázalo, ten bol len dôsledkom toho, čo tomu predchádzalo. Meghan a Harry v rozhovore pre Oprah, len pár mesiacov po odchode z Veľkej Británie, otvorene porozprávali o živote za bránami paláca. Bývalá herečka priznala psychické ťažkosti, ktoré viedli k suicidálnym myšlienkam, Harry sa zasa zdôveril s nadobudnutým pocitom nedôležitosti.

 

 V tom momente sa spustila vlna medializácie, ktorú sprevádzalo niekoľko televíznych rozhovorov, vlastný podcast Meghan Markle, vydanie knihy Náhradník a v neposlednom rade televízne šou na Netflixe. Pár, ktorý sa sťažoval na nedostatok súkromia, sa zrazu v médiách objavoval čoraz častejšie.

Zmenil sa však naratív – mimo kráľovskej rodiny sa mohli obidvaja venovať vlastným aktivitám a poskytovať aj svoj pohľad na vec. V momente, keď princ Harry prehovoril o súkromí svojho brata a otca, ale aj o pokrytectve svojej rodiny, ho sloboda slova dobehla. Kráľovský dvor s ním prerušil kontakt a ešte v roku 2020 ich verejne požiadal o to, aby on a jeho manželka nepoužívali tituly, ktorých sa vzdali. Ani jeden z nich tak zatiaľ neurobil.

 Nespojili ich ani veľké udalosti

K usmiereniu pri akýchkoľvek nezhodách väčšinou dochádza pri dôležitých udalostiach. Od odchodu princa Harryho z Veľkej Británie ich bolo hneď niekoľko – no zdá sa, že ani jedna z nich nemala dostatočne veľkú silu. Spoločnú reč traja predstavitelia Buckinghamského paláca – princ Harry, princ William a kráľ Karol – nepodnietilo ani narodenie Harryho dcérky Lilibet, smrť princa Philipa, 25. výročie náhlej smrti princeznej Diany, dokonca ani smrť kráľovnej Alžbety či korunovácia kráľa Karola. Na nej sa jeho mladší syn objavil skutočne len symbolicky, bez manželky – a hneď po oficiálnom obrade si to namieril domov, do Spojených štátov. Odôvodnil to tým, že má jeho dieťa narodeniny.

Aj keď sa ani jedna zo strán k napätej situácii v rodine nevyjadrovala, správy o tom, že najmä medzi bratmi panuje napätie a hnev, sa objavili azda vo všetkých tamojších médiách. Potvrdzovali to aj drobné detaily – pri príležitosti narodenín im Buckinghamský palác oficiálne nezagratuloval na svojom profile tak, ako všetkým ostatným členom blízkej rodiny, Meghan Markle dokonca nebola ani súčasťou exkluzívnej kráľovskej zbierky fotografií, ktorá sa nedávno konala v Londýne. Zahŕňala pritom aj iné ženy, ktoré boli pre monarchiou „tŕňom v oku“. Nechýbala tam napríklad princezná Diana či vojvodkyňa Fergie.

 Ako je to dnes?

Všetky špekulácie o nezhodách až dnes oficiálne potvrdil princ Harry. Pri príležitosti návštevy Londýna totiž poskytol raritný rozhovor pre BBC. Otvorene sa v ňom rozhovoril o tom, ako prečo šiel do súdneho sportu s vysokými orgánmi svojej domovskej krajiny a neúprosne vyžaduje ochranu.

„Som zdrvený – nie až tak zo samotnej straty, ako skôr z ľudí, ktorí o tom rozhodli a myslia si, že je to v poriadku. Je to pre nich víťazstvo?“ Pokračoval: „Som si istý, že niektorí ľudia – pravdepodobne tí, ktorí mi prajú zle – to považujú za obrovské víťazstvo.“

Princ Harry povedal, že rozhodnutie odobrať mu automatický nárok na ochranu ovplyvňuje jeho život „každý jeden deň“ a dostáva ho do situácie, kedy sa do Spojeného kráľovstva môže bezpečne vrátiť len v prípade, že ho pozve kráľovská rodina – pretože len vtedy má zabezpečenú dostatočnú ochranu:

„Každý vedel, že nás v roku 2020 vystavujú riziku a dúfali, že keď si to riziko uvedomím, prinúti nás to vrátiť sa späť. Ale keď si uvedomíte, že to nefungovalo, nechcete nás udržať v bezpečí? Či už ste vláda, kráľovská domácnosť, môj otec, moja rodina – napriek všetkým našim rozdielom – nechcete nám jednoducho zabezpečiť bezpečie?“

Do ďalšieho súdneho sporu nepôjde a napriek sklamaniu, ktoré otvorene vyjadril, uviedol, že má k rodnej krajine pozitívny vzťah.

„Milujem svoju krajinu, vždy som ju miloval, napriek tomu, čo niektorí ľudia v tej krajine urobili… a myslím si, že je naozaj smutné, že nebudem môcť svojim deťom ukázať svoju vlasť,“ opísal, no tam to neskončilo.

Pokračoval aj do osobnejšej roviny: „V jadre je to rodinný spor a je mi naozaj, naozaj smutno, že tu dnes sedíme – päť rokov neskôr – pri rozhodnutí, ktoré bolo prijaté pravdepodobne, a vlastne viem, že bolo, len preto, aby nás udržali pod jednou strechou.“

.Vzťah s kráľom

Pri tejto téme sa princ rozhovoril ešte viac a svetu priblížil aj to, aký má vzťah so svojím otcom. Momentálne žiadny. Aj keby veľmi chce, zdá sa, že kráľ už nie…

„Veľmi by som si prial zmierenie s mojou rodinou. Nemá zmysel v tom boji pokračovať, život je vzácny,“ povedal princ Harry a dodal, že hlavným problémom bol podľa neho najmä spor o jeho bezpečnosť. Zároveň hneď na to však svoju rodinu opäť očiernil – a v priamom prenose ich obvinil z toho, že ovplyvnili rozsudok súdu.

„Nikdy som ho nepožiadal, aby zasiahol – požiadal som ho, aby ustúpil a nechal odborníkov robiť svoju prácu,“ odpovedal Harry na otázku, či žiadal otca o to, aby mu s pridelením ochranky pomohol.

 Po príchode do Londýna tak Harry a jeho najbližší budú mať zabezpečenú ochranku z verejných financií len v prípade, že ich na návštevu pozve kráľovská rodina. Nebude sa to teda vzťahovať na ich dobrovoľné a každé návštevy krajiny. Vzhľadom na napätú situáciu v tom však princ vidí obrovskú nevýhodu. So svojím otcom sa totiž podľa svojich vyjadrení nerozpráva.

„Nechce so mnou rozprávať kvôli tejto záležitosti s ochrankou,“ priznal Harry a dodal, že ho to mrzí najmä teraz, po tom, čo kráľovi v minulom roku diagnostikovali rakovinu. Vyjadril aj obavy z jeho zdravotného stavu – a to verejne, čím všetkých zaskočil: „Neviem, ako dlho tu otec ešte bude…“, aktuality.sk

X X X

Kedy ho zverejnia? František dal režisérovi Scorsesemu posledný rozhovor pred kamerou

 Pontifik sa nevyhýbal filmovému svetu.

Pápež František vlani v decembri poskytol americkému režisérovi Martinovi Scorsesemu svoj posledný rozhovor pred kamerou, ktorý je teraz súčasťou nového filmu o neziskovej vzdelávacej organizácii Scholas Occurrentes.

Tú založil zosnulý argentínsky pápež v roku 2013 s cieľom podporovať „kultúru stretnutí“ mladých ľudí prostredníctvom filmového umenia. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry ANSA.

Rozhovor 82-ročného Scorseseho s prvým jezuitským pápežom v dejinách sa nakrúcal vo Vatikáne a neskôr ho zaradili do nového dokumentárneho filmu Aldeas – Nový príbeh.

Film predstaví mladých ľudí z Indonézie, Gambie a Talianska, ktorí sa zúčastňujú na programe a vytvárajú krátke filmy. Podľa produkcie je dielo „zakorenené v pápežovej viere v posvätnú povahu kreativity“.

Úryvky z rozhovoru medzi Františkom a Scorsesem, ktorých spája taliansky pôvod, budú súčasťou príbehu filmu. Termín jeho premiéry zatiaľ nie je stanovený. „Pre Františka bolo dôležité, aby si ľudia z celého sveta s rešpektom vymieňali myšlienky a zároveň si zachovávali svoju kultúrnu identitu, a film je na tento účel tým najlepším médiom,“ povedal Scorsese.

Režisér sa venoval náboženskej tematike

Pápež pred svojou smrťou označil Aldeas za „poetický projekt, pretože ide ku koreňom toho, čo je ľudský život“. Scorsese, ktorý je katolík a má veľmi blízko k cirkvi, bol medzi prvými, ktorí 21. apríla vyjadrili sústrasť v súvislosti s pápežovou smrťou.

„Pre svet je to obrovská strata. Mal som to šťastie, že som ho poznal a bude mi chýbať jeho srdečnosť a náklonnosť,“ povedal režisér, podľa ktorého pápež po sebe zanechal „neuhasiteľné svetlo“.

Oscarový režisér stojí za niekoľkými filmami s katolíckou tematikou ako Posledné pokušenie Krista (1988), ktorý vyvolal protesty náboženských skupín, či Mlčanie (2016) o jezuitoch, „skrytých kresťanoch“ v Japonsku 17. storočia.

Samotný František sa nevyhýbal filmovému svetu. Objavil sa v seriáli Príbehy jednej generácie s pápežom Františkom (2021), v dokumentárnom filme Leonarda DiCapria o klimatických zmenách Je s nami koniec? (2016) a v dokumentárnom filme Wima Wendersa Pápež František: Muž, ktorý drží slovo (2018)., aktuality.sk

X X X

 Švédsko zatklo ďalších podozrivých v prípade trojnásobnej vraždy

 Švédske úrady zatkli ďalších dvoch mužov pre podozrenie zo spoluúčasti na trojnásobnej vražde v Uppsale, celkovo je zadržaných šesť osôb.

Švédske úrady zatkli ďalších dvoch mladých mužov pre „dôvodné podozrenie“ zo spoluúčasti na utorkovej trojnásobnej vražde. V sobotu to oznámil prokurátor zodpovedný za vyšetrovanie, informuje TASR podľa agentúry AFP.

V prípade je celkovo zadržaných šesť osôb a súd v najbližšom čase rozhodne o ich väzbe, uviedol vo vyhlásení prokurátor Andreas Nyberg. Prokuratúra v piatok oznámila zatknutie štyroch mužov, jedného z nich pre podozrenie z vraždy a troch z navádzania na vraždu.

Tragédia v kaderníctve

Traja mladí muži vo veku 15 až 20 rokov boli zastrelení v utorok neskoro večer v kaderníctve v centre Uppsaly, univerzitnom meste severne od Štokholmu. Podľa švédskych médií mala najmenej jedna z obetí väzby na organizovaný zločin. Prípad šokoval verejnosť vo Švédsku, kde rastie znepokojenie nad násilím gangov, hoci polícia nepotvrdila, že streľba súvisela s vojnou gangov.

 Niekoľko hodín po streľbe zadržali 16-ročného mladíka, neskôr ho polícia prepustila a nie je ani podozrivý.

Rast násilia gangov

Švédsko sa v posledných rokoch snaží zastaviť vlnu streľby a podomácky vyrobených výbušných útokov medzi konkurenčnými gangmi, ktoré bojujú o kontrolu nad obchodom s drogami.

Uppsala je už dlho základňou dvoch najznámejších švédskych vodcov konkurenčných gangov, Ismaila Abdu a Rawu Majidu, ktorí riadia svoje kriminálne operácie zo zahraničia.

Za posledné dva roky vyvolala vražda matky Ismaila Abdu vlnu násilia, čo úrady považujú za pomstu členov jeho gangu Rumba voči Majidovmu gangu Foxtrot.aktuality.sk