10 až 12 dní? Putin poslal Trumpovi jasnú odpoveď na skrátenie ultimáta. Kremeľ vzal na vedomie výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa, že z 50 na desať až 12 dní skráti lehotu, ktorú dal predtým Rusku na nájdenie dohody o ukončení vojny proti Ukrajine, a to pod hrozbou sankcií proti Moskve a proti odberateľom ruských surovín. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes novinárom povedal, že sa chce vyhnúť hodnoteniu Trumpových výrokov, a tiež poukázal na spomalenie normalizácie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom.

 „Vzali sme na vedomie vyhlásenie prezidenta Trumpa. Pokračuje špeciálna vojenská operácia a my naďalej zostávame oddaní mierovému procesu urovnania konfliktu okolo Ukrajiny a zaistenia našich záujmov počas tohto urovnania,“ povedal Peskov podľa agentúry Interfax.

„Chcel by som sa vyhnúť nejakému hodnoteniu. Opakujem, že vyhlásenia prezidenta Trumpa sme vzali na vedomie,“ odpovedal na otázku ohľadom Trumpovho výroku, že už nemá záujem ďalej hovoriť s prezidentom Vladimirom Putinom.

 Schôdzka oboch prezidentov nie je podľa hovorcu Kremľa na programe a neplánuje sa. Peskov tiež pripustil, že sa proces normalizácie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom spomalil a prešľapuje na mieste: na pokrok sú potrebné podnety z oboch strán, povedal Peskov.

„Stanovím novú lehotu, odo dneška asi desať alebo 12 dní,“ povedal Trump v pondelok na otázku novinárov. „Nie je dôvod čakať… my jednoducho nevidíme žiadny pokrok,“ dodal. Zároveň spomenul aj zavedenie sekundárnych sankcií, ak Moskva neuzavrie dohodu o mieri.

 Za špeciálnu vojenskú operáciu Moskva označuje vojnu proti Ukrajine, ktorú rozpútal Putin vo februári 2022 svojím rozkazom k vpádu do susednej krajiny. Najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny si už podľa rôznych zdrojov vyžiadal stovky tisíc mŕtvych medzi vojakmi na oboch stranách. Zahynuli tiež tisíce civilistov, vrátane žien a detí, v drvivej väčšine ide o Ukrajincov.

Rusko podľa odhadov okupuje asi pätinu ukrajinského územia vrátane Krymu, ktorý anektovalo na jar 2014. Nepodarilo sa mu však zvrhnúť prozápadnú vládu v Kyjeve a zlomiť odpor Ukrajiny, ktorá sa za podpory Západu štvrtým rokom bráni ruskej agresii./agentury/

X X X

Žilinka: Prokuratúra si je aj bez pozdravov vedomá svojich povinností

Prokuratúra si je aj bez „pozdravov“ plne vedomá svojich zákonných povinností a pôsobnosti, pri výkone ktorých nepodľahne tlaku politikov, médií či verejnej mienky. Svoje postupy a rozhodnutia nebude prispôsobovať ich predstavám. Uviedol to generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti v reakcii na výrok premiéra Roberta Fica (Smer) a jeho „pozdrav“ v súvislosti s výrokom predsedu Demokratov Jaroslava Naďa.

„Naďalej budem v rámci zákonných kompetencií generálneho prokurátora prijímať opatrenia na presadzovanie zákonnosti a spravodlivosti, aj keď budú nepopulárne, alebo sa s nimi to ktoré spektrum (spoločenské alebo politické) nestotožní, ak budem presvedčený o ich správnosti a zákonnosti,“ poznamenal Žilinka.

Fico: Británia platila aktivistov na ovplyvňovanie volieb, chceme vysvetlenie

Prokuratúra, ktorá nie je súčasťou výkonnej moci, sa podľa Žilinku určite nestane súčasťou a nástrojom politického súboja. „Nikomu, vrátane politikov, nemožno uprieť právo na vlastný názor a jeho uplatnenie zákonom predpokladaným postupom. Za taký však určite nemožno považovať rôzne verejné výzvy či ironické ‚pozdravy‘,“ podotkol.

Premiér na utorkovej tlačovej konferencii opätovne kritizoval výrok predsedu mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslava Naďa o nutnosti po ďalších voľbách „rozložiť a pozatvárať túto proruskú kolaborantskú zradcovskú svoloč“. Zopakoval tiež slová zo svojho príspevku na sociálnych sieťach, kde v tejto súvislosti „pozdravoval“ políciu a prokuratúru./agentury/

X X X

 Londýn reagoval na Ficove tvrdenia o ovplyvňovaní volieb. Blanár si predvolal končiaceho britského veľvyslanca

Ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo končiaceho veľvyslanca Spojeného kráľovstva na Slovensku Nigela Bakera. Dôvodom sú údajné informácie, že Británia platila influencerov a novinárov na ovplyvňovanie našich parlamentných volieb v roku 2023 v neprospech Smeru a v prospech Progresívneho Slovenska (PS). Britské ministerstvo zahraničia reagovalo, že ide o nepravdivé tvrdenia.

 Fico: Británia platila aktivistov na ovplyvňovanie volieb, chceme vysvetlenie

Video

Zdroj: Pravda

Fico tvrdí, že britský rezort diplomacie uzavrel pred piatimi rokmi dohodu s agentúrou Zinc v hodnote desať miliónov libier. Agentúra mala vyhľadávať influencerov, aktivistov a zástupcov médií, aby ovplyvňovali udalosti v strednej a vo východnej Európe. Hovorca britského rezortu zahraničia pritom v reakcii podľa Fica nič nepoprel. „Povedal, že oni budú bojovať za demokraciu, ľudské práva a právny štát. Nepovedal, že neexistuje nejaká agentúra Zinc. Nepovedal, že neexistuje dohoda,“ zdôraznil.

 Cieľom práce najatých ľudí malo byť podľa predsedu vlády, aby vytvárali obsah proti Smeru, a, naopak, mali pomôcť PS. Premiér vyhlásil, že ľudia, s ktorými Zinc spolupracovala, sa zaviazali k mlčanlivosti. Zmluva má platiť do konca tohto roka. „Čiže si niekto ešte stále platí, aby písal v prospech Progresívneho Slovenska a písal v neprospech už teraz tejto vlády,“ pokračoval bez dôkazov.

Britský ambasádor: Slovenskí politici niekedy viac kritizujú Ukrajinu ako Rusko

 Bakerova misia sa končí

Rezort diplomacie pod vedením Juraja Blanára (Smer) si predvolal britského veľvyslanca na konzultácie dnes na 10. hodinu. „Budeme žiadať vysvetlenie všetkých detailov, ktoré sa týkajú tohto prípadu,“ oznámil minister. Ďalšie kroky voči Bakerovi sa podľa Blanára budú odvíjať od jeho vysvetlenia.

„My nemáme záujem nijakým spôsobom eskalovať naše vzťahy, chceme mať dobré vzťahy so Spojeným kráľovstvom, ale musíme ich mať aj jasne vyčistené,“ pokračoval. Od ambasádora bude žiadať aj zoznam údajných politických aktivistov.

Baker pritom končí svoju diplomatickú misiu na Slovensku už na budúci mesiac. Veľvyslanec kritizoval vlani Fica za niektoré jeho vyhlásenia týkajúce sa Ukrajiny a za vystúpenie v ruskej propagandistickej televízii.

„Akékoľvek tvrdenie, že Spojené kráľovstvo sa snažilo ovplyvniť výsledok volieb, resp. povzbudzovať k voľbe za alebo proti konkrétnej politickej strane, je úplne nepravdivé. Táto aktivita bola zameraná na povzbudenie mladých ľudí k účasti na demokratickom dianí vo svojich krajinách účasťou vo voľbách, a to bez ohľadu na ich politickú príslušnosť alebo podporu,“ uviedlo pre Pravdu britské ministerstvo zahraničia.

Pracoval pre kráľa. Britský veľvyslanec hovorí o Karolovi III.

 Novinár odmieta Ficove tvrdenia

Fico sa vo svojich tvrdeniach odvoláva na článok portálu marker.sk. Web citoval preložený text zo stránky Declassified UK, ku ktorému doplnil komentatívne prvky. Ako však informoval Denník N, autor pôvodného článku – britský investigatívny novinár Martin Williams, Ficove tvrdenia o ovplyvňovaní volieb Britániou odmieta.

„Moje vyšetrovanie ukázalo, že influenceri na sociálnych sieťach dostali zaplatené za zverejňovanie videí s cieľom mobilizovať mladých voličov pred voľbami v roku 2023. Nešlo o vyslovene stranícku kampaň ani o podporu konkrétnej politickej strany,“ citoval Williamsa Denník N.

Novinár odmietol, že by do kampane boli zapletení aj novinári. Spresnil, že v texte vysvetľoval, akú majú strany u nás cieľovú vekovú skupinu – kým Smer cieli skôr na starších voličov, PS na mladších. V origináli článku sa však explicitne neuvádza, že by kampaň bola v neprospech Smeru a v prospech PS. Ako denník ďalej zistil, agentúra na Slovensku finančne podporila napríklad propagačné videá pre volebnú kalkulačku, teda nástroj, ktorý pomáha zorientovať sa v programoch strán.

Šéf PS Michal Šimečka označil premiérove tvrdenia za „ďalšie dlažobné kocky“. „Ficovi sa rúca zlepenec, ľudia sú naštvaní za jeho extrémnu drahotu a zbabranú konsolidáciu. Tak znovu odvádza pozornosť a namiesto vládnutia radšej hodinu rozpráva o nejakých britských peniazoch na influencerov v celej strednej a východnej Európe,“ skonštatoval.

 Ostrý odkaz od Ústavného súdu

Veľvyslanci Británie, Holandska, Luxemburska a Francúzska to majú nahnuté u premiéra aj pre návštevu Ústavného súdu (ÚS). Spochybnil ich diskusiu o kompetenciách súdu.

V skutočnosti vraj mali rokovať o zmene ústavy a zákone o mimovládkach. ÚS sa proti Ficovým vyjadreniam ohradil a odkázal, že nebude tolerovať žiadne prejavy diskreditácie svojej činnosti.

„Nepravdivé a ničím nepodložené vyjadrenia na jeho adresu sú hrubým a neprípustným zásahom do nestrannosti a nezávislosti súdnictva, sú v rozpore s princípmi právneho štátu a neprimeraným spôsobom oslabujú základné princípy ústavného poriadku Slovenskej republiky,“ odkázal ÚS Ficovi./agentury/

X X X

Rusi pred bránami Pokrovska. Slučka okolo mesta sa sťahuje, čaká sa krvavá a rozhodujúca bitka

Pokrovsk, strategické mesto na východe Ukrajiny, sa stalo ohniskom aktívnych bojov a situácia sa v posledných dňoch vyhrocuje. Putinovi vojaci po mesiacoch postupného tlaku stoja na jeho prahoch a prieskumné jednotky prenikajú do mesta. Mesto malo padnúť už pred rokom, nestalo sa tak. Ukrajinskí bojovníci Pokrovsk húževnato bránia a zdá sa, že sa ho tak ľahko nevzdajú.

 ‚Anna Kyjevská‘ bráni Pokrovsk: Jednotka udrela na útočiacu ruskú kolónu pri meste

 Ruský cieľ číslo jeden

Pokrovsk je kľúčovým dopravným uzlom pre ukrajinské sily. Tento bod rozhodne o ďalšom osude frontu v Doneckej oblasti. „Ak Pokrovsk padne, ruské sily ho môžu využiť ako základňu na postup na sever alebo západ, povedal vojenský analytik Michael Kofman pre Reuters. Je to križovatka ciest, ktorá spája smer na Kramatorsk, Sloviansk aj Kosťantynivku.

Už pred rokom, keď padla Avdijivka, niektoré ruské zdroje hlásili, že Pokrovsk padne do leta 2024. Nestalo sa. Mesto drží aj v lete 2025. Ukrajinským vojakom sa od minulého roka darilo brániť Pokrovsk, čím dlhodobo marili jeden z hlavných vojenských cieľov Moskvy – hoci samotné mesto je ťažko poškodené a z pôvodných 60-tisíc obyvateľov zostalo len niekoľko stoviek, pripomína agentúra Reuters.

 Agentúra tvrdí, že Rusi tam už nasadili viac ako 110-tisíc vojakov a desiatky tankových a mechanizovaných brigád. To ukazuje, aký strategický význam mestu prikladajú.

Rusi sa zúrivo tlačia na Pokrovsk, Ukrajinci ničia ich línie

 Obkľúčenie namiesto priameho útoku

Ruské jednotky dosiahli nové postupy na fronte medzi Kosťantynivkou a Pokrovskom v Doneckej oblasti, uviedol Viktor Trehubov, hovorca ukrajinskej operačnej skupiny Chortycia, počas vysielania na stanici Suspilne.

Podľa Trehubova sa ruské jednotky snažia obísť Pokrovsk z východu, aby mesto čiastočne obkľúčili, namiesto priameho útoku.

„Na fronte pri Pokrovsku došlo k pohybu – čiastočnému preniknutiu medzi Pokrovskom a Kosťantynivkou. Snažia sa rozšíriť tento výbežok, zatiaľ čo naše sily sa zameriavajú na spôsobenie maximálnych strát na živej sile a technike, spomaľovanie ich postupu a vytláčanie späť,“ povedal Trehubov.

 Boje prebiehajú na dvoch hlavných frontoch:

juhozápadné okraje Pokrovska, severovýchod, okolo Rodynskeho, Suvoroveho a Nikanorivky

Malé skupiny ruskej pechoty prenikajú aj cez Zverevo a Pervomajske. Ich úlohou je preniknúť do okrajových častí, narušiť ukrajinskú obranu zozadu a pripraviť pôdu pre väčšie jednotky, vysvetľuje Euromaidan Press (EP).

Najaktívnejší front vojny

Front pri Pokrovsku je podľa hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Oleksandra Syrského najaktívnejším úsekom vojny – Rusko tam zhromaždilo 111-tisíc vojakov pre letnú ofenzívu.

Ruské sily sa pôvodne pokúsili dobyť Pokrovsk už začiatkom minulého roka – najprv čelnými útokmi, neskôr snahou o obkľúčenie mesta, ktoré Rusko nazýva sovietskym názvom Krasnoarmejsk.

Ukrajina spomalila ruský postup na jar nasadením skúsených jednotiek, mínovými poľami a ďalšími obrannými prekážkami, pričom ruské sily neustále napádala veľkým množstvom dronov, uviedol hovorca vojenskej správy pre Pokrovsk Viktor Trehubov.

„Neprestali sa pokúšať o postup, ale darilo sa nám ich dobre odrážať,“ povedal pre Reuters vojak delostreleckej jednotky s volacím znakom Vogak, ktorý slúži na fronte pri Pokrovsku.

 Ruská taktika vojny – totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.

 Ruská adaptácia – ohrozená logistika

Odvtedy ruské sily zrýchlili tempo, prispôsobili sa a rozšírili používanie dronov vo vlastnom arzenáli, uvádza Reuters.

Rusko využilo skúsenosti z vytláčania ukrajinských síl z Kurskej oblasti, kde prvýkrát vo veľkom nasadilo drony s optickým vláknom, ktoré nie je možné rušiť elektronickými prostriedkami, ktoré bežne mätú rádiom riadené drony, uviedol analytik Michael Kofman.

Pavučina smrti: Takto vyzerá ukrajinský les po vzostupe novej zbrane – úplne pokrytý optickými vláknami z dronov

 Tieto drony majú vďaka káblom dosah až 25 km za frontovou líniou, čo umožňuje Rusku ohrozovať ukrajinské jednotky a logistiku. Rusko má podľa Romana Pohorilyja, zakladateľa výskumnej skupiny DeepState, viac takýchto dronov než Ukrajina, čo mu dáva výhodu.

Postup sa zrýchlil po tom, čo Rusko v máji ovládlo diaľnicu spájajúcu Pokrovsk s Kosťantynivkou – ďalším z „pevnostných miest“ Ukrajiny na východe, ukazuje mapa DeepState.

 Postup. Ale za akú cenu?

Územné zisky Ruska zostávajú malé. Od začiatku minulého roka Rusko obsadilo len 5 000 km², čo je menej než 1 % územia Ukrajiny, uvádza júnová správa amerického think-tanku Center for Strategic and International Studies. Serhij Filimonov, veliteľ ukrajinského práporu „Da Vinciho vlci“, ktorý pôsobí v okolí Pokrovska, pre Reuters uviedol, že pomalý ruský postup na mesto si v prvej polovici roka 2025 vyžiadal obrovské straty na životoch a zraneniach.

Ruskí vojaci sa snažili postupovať potichu, no ukrajinskí vojaci ich prenasledovali pomocou malých dronov s kamerami a výbušninami.

Ukrajinský pozemný robot Liut (Zúrivosť) v ostrej akcii

 „Každý zajatec hovorí, že sa najviac boja dronov – že sú to tie veci, ktoré ich neustále zabíjajú, a ktoré vidia aj v snoch, v nočných morách,“ povedal Filimonov v aprílovom rozhovore pre Reuters, pričom citoval výpovede zajatých ruských vojakov.

Podľa neho boli útočné skupiny vybavené telefónom s označenou polohou na mape a vyslané smerom k nej. Ak bola prvá skupina zničená, posielali ďalšiu. Reuters tieto tvrdenia nezávisle neoveril.

Rusi operovali v nájazdových skupinách po asi šiestich mužoch, často postupovali pešo, pretože veľké vozidlá sú ľahkým cieľom pre dronových operátorov, uviedli Filimonov a Trehubov. Niektorí nechávali vozidlá až 15 km od frontu a zvyšok cesty prešli pešo, aby boli menej viditeľní. Iní používali motocykle, aby prekonali rýchlosť dronov, ktoré ukrajinskí vojaci často ovládajú pomocou okuliarov s virtuálnou realitou napojených na kameru dronu, dodal Trehubov.

Tak takto sa bojuje za Rusko. Nie je tu ani jeden Rus, zaznelo na videu

 Ukrajinská armáda od začiatku roka výrazne posilnila svoje kapacity v oblasti bezpilotných systémov a v rámci reorganizácie vytvorila samostatné veliteľstvo pre drony. Cieľom je integrovať prieskumné, útočné aj logistické bezpilotné lietadlá do všetkých úrovní velenia. Denník Wall Street Journal upozorňuje, že FPV drony s výbušninami sa stali jednou z najúčinnejších zbraní, pričom často nahrádzajú tradičné delostrelectvo. „Drony teraz spôsobujú viac úmrtí ako delostrelectvo. Toto je vojna dronov,“ uviedol ukrajinský plukovník Serhij Derevianko pre WSJ.

Ich nízka cena, vysoká presnosť a schopnosť operovať v rušenom prostredí radikálne menia charakter boja na východnom fronte. Ukrajina pritom podľa Kyiv Post vyrába státisíce dronov mesačne, pričom čoraz viac využíva aj pokročilé AI systémy pre autonómne navádzanie cieľov.

 Pokrovsk sa drží už neuveriteľne dlho – dlhšie, než veľká časť vojenských analytikov predpovedala. No udržať takýto obranný bod pod neustálym náporom a pod zhoršenou logistikou je takmer nadľudská úloha. Ak do niečoho búšite dostatočne dlho, tak to nakoniec padne – otázkou je len za akú cenu a po akej dlhej dobe./agentury/

X X X

 Ukrajinu čaká veľká skúška. Volodymyr Zelenskyj zaradil spiatočku, no zahlasujú poslanci za jeho zákon?

„Nerobte krok nazad, je tam priepasť.“ Nápis na jednom z transparentov na proteste v Kyjeve, kde ľudia kritizovali zákon obmedzujúci nezávislosť protikorupčných úradov.Zdroj: reuters

 Ich hlasovanie za kontroverzný zákon vyvolalo na Ukrajine búrku kritiky. Časť poslancov si teraz sype popol na hlavu.

Už tento štvrtok sa pre Ukrajinu môže stať dňom veľkej skúšky. Parlament bude rozhodovať o návrhu zákona, ktorým sa prezident Volodymyr Zelenskyj pokúša zmierniť turbulencie, ktoré vyvolal sporný zákon obmedzujúci doterajší nezávislý status dvoch protikorupčných inštitúcií.

Zákon, ktorý podriadil tieto orgány generálnemu prokurátorovi, narazil na vlnu kritiky ukrajinskej občianskej spoločnosti aj medzinárodných partnerov. Nejde pritom len o samotnú zmenu legislatívy, ale aj spôsob, ako k nej vôbec došlo.

Poslanci ho totiž predložili na rokovanie bez akejkoľvek spoločenskej diskusie. O pripravovanej zmene legislatívy údajne nevedel ani samotný generálny prokurátor Ukrajiny Ruslan Kravčenko, ktorý tvrdil, že sa o tom, čo parlament vlastne schválil, dozvedel zo sociálnych sietí.

 S podpisom zákona sa poponáhľal aj prezident. Hoci mal na posúdenie dopadov zákona, voči ktorému sa začala búriť verejnosť, 15 dní, podpísal ho už pár hodín po jeho schválení v parlamente.

Zelenskyj síce nakoniec zaradil spiatočku a pripravil návrh zákona, ktorý Národnému protikorupčnému úradu a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúre vracia ich pôvodný status, otázne stále je, ako s ním naložia poslanci.

Sypali si popol na hlavu

Niektorí z tých, ktorí hlasovali za zákon, medzičasom uznali, že spravili krok vedľa, aktuality.sk

X X X

 Sudkyňa OSN zamietla Mladičovu žiadosť o predčasné prepustenie

Zdravotný stav Ratka Mladiča nepovažuje tribunál OSN za dôvod na prepustenie. Podľa súdu dostáva komplexnú zdravotnú starostlivosť.

Bývalému bosnianskosrbskému veliteľovi Ratkovi Mladičovi (82), ktorý bol v roku 2017 odsúdený na doživotie za genocídu a vojnové zločiny, zamietla v utorok sudkyňa tribunálu OSN v Haagu žiadosť o predčasné prepustenie zo zdravotných dôvodov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Mladič požiadal o predčasné prepustenie 3. júna a tvrdil, že mu zostáva už len niekoľko mesiacov života. Sudkyňa mechanizmu OSN pre medzinárodné tribunály (IRMCT), ktorý prebral agendu zaniknutého Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), rozhodla, že v jeho prípade nejde o „akútnu smrteľnú chorobu“, čo je stav vyžadovaný na predčasné prepustenie.

Sudkyňa zamietla žiadosť

„Uznávam, že Mladičov súčasný stav, ktorý ho robí závislým od iných osôb pri vykonávaní každodenných činností, je problematický,“ uviedla v 12-stranovom verdikte sudkyňa Graciela Gattiová Santanová. Dodala, že vo väzení má zabezpečenú „komplexnú starostlivosť“, čo potvrdzujú lekárske správy.

„Informácie, ktoré mám k dispozícii, dokazujú, že závažné humanitárne okolnosti, na ktoré sa Mladič odvoláva ako na dôvod svojho prepustenia, nie sú opodstatnené,“ dodala s tým, že Mladič nie je vo väzení vystavený neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Odsúdenie za zločiny

ICTY odsúdil v roku 2017 dnes už 83-ročného Mladiča na doživotie za jeho úlohu pri obliehaní Sarajeva a za masaker v Srebrenici, kde bosnianskosrbské jednotky pod jeho velením v júli 1995 zabili približne 8 000 moslimských mužov a chlapcov. Vyslúžil si za to prezývku Mäsiar z Bosny.

Mladiča jeho právni zástupcovia opisujú ako chorého a krehkého a o jeho prepustenie zo zdravotných dôvodov sa snažia od roku 2017. V najnovšej žiadosti uviedli, že trpí nevyliečiteľnou chorobou a „zostávajúca dĺžka jeho života sa počíta v mesiacoch“.

Mladič a verejnosť

Mladič strávil na úteku 16 rokov a zadržali ho v Srbsku v roku 2011. Odvtedy až do rozsudku v roku 2017 bol vo väzbe v Haagu. Pre niektorých Srbov je napriek tomu vojnovým hrdinom a jeho meno a portrét sa stále objavujú na múroch v srbských mestách. Jeho syn Darko zároveň pravidelne informuje srbské médiá o otcovom zhoršujúcom sa stave, aktuality.sk

X X X

Americký dôstojník navrhol kúpiť od Rusov ich súostrovie. Za 15 miliárd dolárov. Čo mu odkázali z Moskvy?

Kúpme od Ruska malú časť územia na Kamčatke, aby sme získali lepší prehľad o Číne. Týmito slovami sa dá stručne zhrnúť idea amerického dôstojníka, na ktorú v Moskve rýchlo reagovali. Podplukovník Jeffrey M. Fritz prišiel s nápadom kúpiť malé súostrovie v texte, ktorý publikoval server Breaking Defense.

Komandorské ostrovy sa nachádzajú v Kamčatskej oblasti. Je to malé súostrovie v Beringovom mori s rozlohou necelých 1900 štvorcových kilometrov.

Fritz sa zameral na Komandorské ostrovy s rozlohou necelých 1900 štvorcových kilometrov. Tvrdí, že Američanom by to umožnilo sledovať trasy čínskych ponoriek smerujúcich do Arktídy. Poukázal na expanziu komunistickej mocnosti v ťažko dostupnej odľahlej čast sveta: „Čína vyhlásila seba takmer za ‚arktický štát‘. Výrazne investovala do infraštruktúry v Arktíde, vedeckého výskumu a námorných kapacít s dvojakým využitím.“

 Podplukovník konkretizoval, že súostrovie v Beringovom mori by sa mohlo začleniť do amerického štátu Aljaška. „Ponuka vo výške 15 miliárd dolárov predstavuje významnú finančnú príležitosť,“ poznamenal na adresu Ruska s tým, že peniaze by mohlo využiť na rôzne domáce priority. Fritz dodal, že odkúpenie Komandorských ostrovov by nebolo ničím úplne novým v dejinách: pripomenul, že USA v roku 1867 získali od Rusov za peniaze Aljašku.

Treba poukázať na to, že Fritzov text neodzrkadľuje oficiálnu pozíciu Washingtonu. „Názory vyjadrené v tomto texte sú autorove a nemusia odrážať názory americkej armády,“ informuje Breaking Defense na konci jeho príspevku. Fritz teraz pôsobí v Estónsku v rámci posilnenia východného krídla NATO v Európe.

Napriek tomu, že ide o osobný názor podplukovníka, nedá sa vylúčiť, že taký citlivý návrh zverejnil s vedomím Pentagonu, respektíve po konzultácii s Bielym domom. Nebolo by to nič prekvapivé, lebo prezident USA Donald Trump sa zmienil už o viacerých možnostiach, ako by prekreslil mapu sveta. Počnúc viac-menej kurióznym premenovaním Mexického zálivu na Americký záliv a s ideou zmeniť Gazu na riviéru Blízkeho východu bez Palestínčanov. Končiac snahou začleniť Kanadu ako 51. štát do USA a záujmom ovládnuť Grónsko.

 V Moskve ako prvá reagovala na Fritza hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. „Toto sa v zásade neoplatí komentovať, pretože predaj vlasti sa v našej krajine považuje podľa zákona i svedomia za jeden z najstrašnejších zločinov,“ citovala ju agentúra RIA-Novosti. Zacharovová si ešte neodpustila ironickú poznámku: „Ak Fritz má naozaj 15 miliárd dolárov, mal by urobiť Ameriku opäť veľkou a splatiť aspoň časť štátneho dlhu USA.“

Podobne reagoval podpredseda zahraničného výboru dolnej komory ruského parlamentu Alexej Čepa. „Naša ústava zakazuje predaj územia. Nemôžeme ani zvážiť žiadne návrhy, pretože je to ďalší nezmysel, ktorý šíria americkí predstavitelia. Počuli sme o Grónsku, o Kanade. Naša ústava zakazuje obchodovanie s pôdou. Sme pripravení rozširovať ju, nie uberať z nej,“ povedal pre server News.

 Z vojenského hľadiska sa Komandorské ostrovy dajú považovať za veľmi významné v tichomorskom regióne. Ruský analytik Sergej Markov ozrejmil, čo je podstatou Fritzovho návrhu: „Umiestnením vojenského kontingentu na tomto súostroví by sa dal sledovať pohyb iných krajín, predovšetkým Číny, cez oceán. Kúpa týchto území by Spojeným štátom poskytla možnosť kontrolovať pomerne rozsiahlu oblasť, kde by sa dali ťažiť nerastné suroviny a rozvíjať rybolov. To všetko je pre Washington celkom výhodné,“ podotkol podľa serveru Gazeta.ˇagentury/

X X X

 Počet obetí vojny v Gaze prekročil 60-tisíc, tvrdí Hamas. Británia zhodila prvú pomoc

Počet obetí vojny v Pásme Gazy prekročil 60-tisíc, uviedli zdravotnícke úrady ovládané teroristickým hnutím Hamas. Väčšina mŕtvych sú podľa nich civilisti, ďalšie tisíce ľudí je nezvestných pod troskami zničených budov. Vo vojne Izraela s Hamasom utrpelo zranenie 145 870 ľudí, uviedla agentúra Reuters.

Palestínčania pri zničenom aute v Chán Júnise v Pásme Gazy, 28. júl 2025

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v utorok odmietol podľa neho „skreslenú kampaň“ v rámci medzinárodného tlaku na prímerie vo vojne v Pásme Gazy a uznanie Palestínskeho štátu.

Saar povedal novinárom, že ak by Izrael zastavil konflikt, kým je palestínske militantné hnutie stále pri moci v palestínskej enkláve a naďalej zadržiava izraelských rukojemníkov, bola by to „tragédia pre Izraelčanov aj Palestínčanov“. „Nestane sa to, nezáleží na tom, koľko nátlaku bude vyvíjaného na Izrael,“ vyhlásil šéf izraelskej diplomacie.

Izrael bojuje v Pásme Gazy už takmer 22 mesiacov, odkedy 7. októbra 2023 zaútočili militanti Hamasu na Izrael. V uplynulých týždňoch narastá medzinárodný tlak na Izrael, aby dovolil humanitárnym organizáciám dovážať a distribuovať potravinovú pomoc. Iniciatíva Integrovaná klasifikácia fáz potravinovej bezpečnosti (IPC), ktorú podporuje OSN v utorok upozornila, že v Pásme Gazy sa v súčasnosti odohráva najhorší možný scenár hladomoru. Na zvrátenie humanitárnej katastrofy v Gaze podľa najnovšieho hodnotenia odborníkov nebude postačovať zhadzovanie pomoci zo vzduchu.

Saar však na tlačovej konferencii v Jeruzaleme trval na tom, že za konflikt v palestínskej enkláve je zodpovedný Hamas a tlak na Izrael podľa neho iba povzbudí militantnú skupinu, aby zaujala tvrdší postoj. „Prečo žiadať koniec tejto vojny, čo to v skutočnosti znamená? Ukončenie vojny, pokým je Hamas pri moci v Gaze?“ tvrdí Saar.

Izraelský minister tiež reagoval na kroky niektorých štátov vrátane Francúzska, ktoré sa podľa neho usilujú oživiť dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot podľa Saara v pondelok v New Yorku povedal, že Európa musí tlačiť na Izrael, aby akceptoval dvojštátne riešenie. „Zriadenie Palestínskeho štátu dnes znamená zriadenie štátu Hamas, džihádistického štátu. To sa nestane,“ uzavrel Saar.

V New Yorku sa v utorok koná konferencia organizovaná Francúzskom a Saudskou Arábiou o riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu založenom na existencii dvoch samostatných štátov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok oznámil, že Francúzsko v septembri uzná Palestínsky štát.

Prvá pomoc od Britov

Spojené kráľovstvo v utorok zhodilo do Pásma Gazy prvú dávku humanitárnej pomoci, oznámila kancelária britského premiéra Keira Starmera. Krátko na to predseda vlády vyhlásil, že ak Izrael nepristúpi na prímerie s militantným hnutím Hamas vo vojne v palestínskej enkláve, jeho krajina v septembri pred Valným zhromaždením OSN uzná Palestínsky štát, píše TASR.

Úrad premiéra podľa agentúry AFP spresnil, že v oblasti pristáli „prvé letecké zásielky britskej pomoci“, ktoré obsahovali „dodávky na záchranu životov v hodnote približne pol milióna libier“.

 „Palestínčania v súčasnosti zažívajú v Gaze strašné utrpenie kvôli katastrofálnemu zlyhaniu pomoci, vidíme hladujúce bábätká, deti príliš slabé na to, aby sa postavili,“ povedal Starmer v televíznom prejave. Zdôraznil, že „toto utrpenie sa musí skončiť“.

Predseda vlády už v piatok avizoval, že Londýn sa bude podieľať na leteckom zhadzovaní humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Zároveň poznamenal, že Británia urobí všetko pre to, aby sa pomoc týmto spôsobom do oblasti dostala. Pri dodávkach spolupracuje s Jordánskom./agentury/

X X X

Pozor, šíri sa obrovský podvod, na „modrý“ trik naletelo už viac ako 60-tisíc Slovákov. Polícia vydala naliehavé varovanie

Na Slovensku opäť koluje podvodná súťaž o malý dom, ktorá sa na sociálnej sieti Facebook šíri rýchlosťou blesku a láka tisícky ľudí do pasce. Polícia upozorňuje na takzvané „zdieľačkové“ podvody, ktoré využívajú masívne zapojenie užívateľov na zvýšenie dôveryhodnosti falošných súťaží.

 Prišla vám táto SMS? Nenechajte sa nachytať. Polícia radí, ako sa brániť

 Novovzniknutá stránka, ktorá vznikla len pred pár dňami, zverejnila príspevok, v ktorom údajne pri príležitosti otvorenia nešpecifikovanej akcie rozdáva štyri malé domčeky. Podmienkou zapojenia je len jednoduchý komentár s označením iného užívateľa (symbol @). Po „výhre“ majú byť výhercovia kontaktovaní správou, ktorá ich navedie na podvodný odkaz žiadajúci citlivé osobné a platobné údaje.

Problém je pritom v tom, že automatické označenie „@“ v komentári farbí text na modro, čo podvodníci využívajú ako „potvrdenie výhry“. V skutočnosti však súťaží prakticky každý, kto komentár napíše – ide o dobre premyslený trik na zvýšenie počtu interakcií a šírenie príspevku medzi čo najviac ľudí.

Podľa dostupných štatistík získal tento príspevok viac ako 62-tisíc komentárov, 21-tisíc interakcií a 18-tisíc zdieľaní len za krátky čas od zverejnenia. Tým sa podvodná stránka dostáva do obrovského dosahu a na prvý pohľad pôsobí dôveryhodne.

Polícia dôrazne varuje všetkých používateľov sociálnych sietí, aby si takéto „zdieľačky“ dôkladne preverili a nikdy nevkladali svoje osobné či finančné údaje na neoverené webové stránky. „Podvodné súťaže často využívajú psychologický tlak a dôveru v komunitu, aby získali citlivé informácie alebo finančné prostriedky,“ upozorňuje polícia.

Aj vy môžete pomôcť predísť šíreniu podvodov – namiesto zdieľania a lajkovania neoverených príspevkov upozornite svojich priateľov a rodinu, aby neskončili ako obeť./agentury/

X X X

Je ešte nažive? Zlatú biatlonistku z olympiády zasiahla lavína kameňov, záchrannú akciu museli prerušiť

Bývalá nemecká biatlonistka Laura Dahlmeierová mala vážny incident v pakistanských horách Karákóram. V nadmorskej výške približne 5 700 metrov ju zasiahol skalný zosuv.

Laura Dahlmeierová na pretekoch v roku 2019.

Tridsaťjedenročná Dahlmeierová sa v Pakistane zúčastnila expedície, počas ktorej spolu so svojím horolezeckým kolegom zdolávala horu alpským štýlom. K incidentu prišlo v pondelok, keď 31-ročnú Dahlmeierovú zasiahli kamene 350 metrov pod vrcholom Leila Peak (6069 m.n.m.).

Jej partner po nešťastí okamžite zalarmoval záchranné zložky, tie však doteraz sedemnásobnú majsterku sveta nenašli.

„Vzhľadom na odľahlosť oblasti sa záchranný vrtuľník až do utorka nemohol dostať na miesto. Záchrannú operáciu v súčasnosti koordinuje medzinárodný horský záchranný tím.

Pomáhajú im skúsení medzinárodní horolezci z regiónu,“ cituje nemecký denník Bild manažérsky tím bývalej biatlonistky. Tím, ktorý má zranenú športovkyňu dostať do bezpečia, vedie horolezecká hviezda Thomas Huber. Ten zhodou okolností napísal predhovor ku knihe, ktorú si biatlonistka sama napísala.

Okolnosti však nehrajú v prospech bývalej svetovej šampiónky. Podľa najnovších informácií bolo pátranie pre dnešok ukončené pre tmu. To pre Dahlmeierovú v kombinácii s vážnymi zraneniami môže znamenať fatálne následky.

 Podľa televíznej stanice ZDF utrpela rodáčka z Garmisch-Partenkirchenu minimálne vážne zranenia. Pri prelete vrtuľníka nad miestom nešťastia neboli zaznamenané žiadne známky života.

Dahlmeierová patrila medzi najväčšie hviezdy biatlonu svojej doby. Víťazka Svetového pohára zo sezóny 2016/17 však ukončila kariéru nečakane skoro už ako dvadsaťpäťročná.

Na jar roku 2019 vyhlásila, že v biatlone už dosiahla všetky ciele, chýba jej motivácia a chce vyskúšať iné výzvy. Okrem lozenia po horách sa venovala aj zoskokom s padákom.

Nemka je považovaná za skúsenú a dobre sa orientujúcu horolezkyňu. Okrem toho aktívne využíva svoje členstvo v horskej záchrannej službe a má certifikáty na výkon funkcie horskej a lyžiarskej inštruktorky./agentury/

 X X X

 Násilie židovských osadníkov na Západnom brehu je terorizmom, tvrdí po prvýkrát Francúzsko

Násilie páchané izraelskými osadníkmi na Západnom brehu Jordánu predstavuje teroristické činy, uviedlo v utorok francúzske ministerstvo zahraničia po tom, čo bol jedným z osadníkov údajne zavraždený palestínsky aktivista, ktorý spolupracoval na oscarovom filme „Žiadna iná krajina“.

 Informovala o tom agentúra AFP, ktorá upozornila, že je to vôbec prvýkrát, čo francúzska diplomacia takto označila konanie radikalizovaných židovských osadníkov na Izraelom okupovanom palestínskom území.

„Francúzsko túto vraždu čo najdôraznejšie odsudzuje, rovnako ako akékoľvek úmyselné násilie páchané extrémistickými osadníkmi na palestínskom obyvateľstve, ktoré sa šíri po celom Západnom brehu Jordánu,“ uviedol hovorca ministerstva. „Toto násilie je teroristickým činom,“ zdôraznil.

Útoky židovských osadníkov viedli podľa francúzskej diplomacie od začiatku roku 2022 k smrti viac ako 30 Palestínčanov.

„Izraelské orgány musia prevziať zodpovednosť a okamžite potrestať páchateľov tohto násilia, ktoré pokračuje úplne beztrestne, a chrániť palestínskych civilistov,“ dodal hovorca ministerstva.

Palestínska samospráva v pondelok večer oznámila, že osadníci na Západnom brehu zastrelili protiokupačného aktivistu a učiteľa Audu Muhammada Hasalína. Izraelská polícia uviedla, že vec vyšetruje, nepotvrdila však tvrdenie o vražde.

„Ministerstvo školstva a učiteľská obec smúti nad mučeníckou smrťou Audy Muhammada Hasalína,“ uviedol palestínsky úrad podľa AFP na sociálnej sieti. „Bol zastrelený osadníkmi v pondelok 28. júla pri ich útoku na dedinu Umm al-Chaír“ neďaleko Hebronu na juhu Západného brehu, dodalo ministerstvo.

Izraelská polícia už skôr oznámila, že vedie vyšetrovanie „incidentu blízko lokality Karmel“, neďalekej židovskej osady, a že bol na vypočutie zadržaný izraelský občan.

Izraelská armáda podľa agentúry AP uviedla, že ozbrojený izraelský civilista začal strieľať na skupinu Palestínčanov, ktorí hádzali kamene. Agentúra tiež napísala, že má k dispozícii video, na ktorom je vidieť, ako osadník strieľa do davu ľudí.

Režisér filmu Žiadna iná krajina Básil Adra uviedol, že vodca miestnych aktivistov a jeho priateľ Auda Hasalín bol zabitý v pondelok večer pred komunitným centrom, v oblasti zdokumentovanej práve v tomto filme, na ktorého vzniku sa podieľal a ktorý tento rok získal Oskara za najlepší celovečerný dokument.

Ten bol natočený v spolupráci s izraelskými filmármi a sleduje aktivistu Adru, ktorý riskoval zatknutie, aby zdokumentoval ničenie svojho rodného mesta na južnom okraji Západného brehu, ktoré izraelskí vojaci búrajú a využívajú ako vojenskú výcvikovú zónu./agentury/

X X X

 Európska únia pohrozila Kyjevu prerušením finančnej podpory

Európska únia varovala ukrajinských predstaviteľov, že zastaví časť svojej finančnej pomoci, ak ukrajinský parlament neschváli zákon, ktorý by zaručil nezávislosť Národného protikorupčného úradu Ukrajiny (NABU). Píše to dnes server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na svoje zdroje. Opatrenie by sa týkalo pomoci, ktorú Kyjev dostáva z výnosov zmrazeného ruského majetku. Ukrajinský parlament má o zákone hlasovať vo štvrtok.

Protikorupčný zákon mobilizoval Ukrajincov

Ukrajinská vláda čelí kritike za zákon, ktorý podriaďoval NABU generálnej prokuratúre, čím by sa podľa kritikov znížila nezávislosť úradu. Generálneho prokurátora totiž do funkcie vymenuje prezident a nomináciu schvaľuje parlament. Ukrajinská vláda zareagovala na kritiku zo zahraničia aj na domáce protesty predložením novej úpravy, ktorá by mala NABU vrátiť väčšiu mieru nezávislosti.

Podľa zdroja z Európskej únie Brusel poslal do Kyjeva varovanie, že neschválenie zákona by viedlo k pozastaveniu pomoci únie prostredníctvom programu, ktorý je financovaný z výnosov zmrazeného ruského majetku. „Jednoducho by sme to zastavili,“ uviedol zdroj. V rámci tohto programu má Ukrajina celkovo dostať od EÚ viac ako 18 miliárd eur, časť peňazí Kyjev už dostal. Pozastavenie pomoci by sa týkalo aj programov Európskej investičnej banky.

 Peniaze od Európskej únie pomáhajú Ukrajine udržať v chode štát a jeho základné služby v čase, keď krajina čelí ruskej agresii./agentury/

X X X

 Volkswagenu prudko klesol zisk. Ku dnu ho ťahajú najmä Audi a Porsche

Prevádzkový zisk Porsche klesol v 2. kvartáli o 91 percent a Audi o 69 percent. Dôvodom sú podľa koncernu americké clá, pokles záujmu v Číne a vnútorná reštrukturalizácia.

 Volkswagen nemá za sebou dobrý kvartál, pre koncern však bude veľmi náročný celý tento rok.

Volkswagen zaznamenal v druhom štvrťroku 2025 výrazný medziročný pokles zisku, ktorý odráža kombináciu externých hospodárskych tlakov a vnútorných reštrukturalizačných nákladov. Prevádzkový zisk koncernu klesol o 29 percent na úroveň 3,8 miliardy eur a čistý zisk po zdanení sa znížil o 36 percent na 2,29 miliardy eur. Tržby spoločnosti sa medziročne znížili o tri percentá na 80,8 miliardy eur.

Jedným z hlavných dôvodov nepriaznivého vývoja sú clá uvalené Spojenými štátmi na dovoz automobilov. Volkswagen odhaduje, že tieto opatrenia mu v prvej polovici roka spôsobili stratu približne 1,3 miliardy eur. Výrazný finančný dopad ciel zasiahol predovšetkým prémiové značky, ktoré majú na americkom trhu významný podiel. Ďalším faktorom znižujúcim ziskovosť sú reštrukturalizačné náklady vo výške približne 700 miliónov eur, ktoré súvisia s reorganizáciou výroby, optimalizáciou procesov a transformáciou technologickej divízie CARIAD.

 Z pohľadu jednotlivých značiek sa ukazuje, že najväčší podiel na oslabovaní finančných výsledkov majú Audi a Porsche. Audi, ktoré je dlhodobo pilierom prémiového segmentu koncernu, zaznamenalo pokles prevádzkového zisku o približne dve tretiny. Dôvodom je nielen oslabený dopyt v Európe a Číne, ale aj pretrvávajúce problémy v oblasti softvéru a oneskorenia pri uvádzaní nových modelov. Značka zároveň čelí zvýšeným nákladom na vývoj novej generácie elektromobilov, pričom návratnosť investícií je v krátkodobom horizonte nízka.

Porsche čelí ešte výraznejšiemu poklesu ziskovosti, ktorý v druhom štvrťroku dosiahol až 91 percent. Tento dramatický prepad súvisí najmä s vysokou citlivosťou značky na dovozné clá, keďže Spojené štáty sú jedným z jej najdôležitejších trhov. Okrem toho sa Porsche nachádza v období intenzívnych investícií do elektrifikácie, čo zahŕňa vývoj nových modelov Taycan a Macan EV, ale aj modernizáciu výrobných závodov. Predaj tradičných spaľovacích modelov navyše klesá rýchlejšie, než sa očakávalo, čo spôsobuje tlak na celkovú maržu značky.

 Volkswagen bol preto nútený upraviť svoje celoročné prognózy. Prevádzková marža, ktorá bola pôvodne odhadovaná v rozmedzí 5,5 až 6,5 percenta, sa podľa novej predikcie bude pohybovať len na úrovni štyroch až piatich percent. Spoločnosť zároveň už neočakáva rast tržieb, ktorý bol plánovaný do výšky piatich percent, ale predpokladá stagnáciu na úrovni predchádzajúceho roka.

V reakcii na aktuálnu situáciu koncern pripravuje sériu opatrení s cieľom zmierniť dopady nepriaznivých faktorov. Jedným z kľúčových krokov je presun časti výroby modelov Audi určených pre americký trh priamo do Spojených štátov, čím by sa spoločnosť vyhla vysokým dovozným clám. Zároveň pokračuje v úsilí o zníženie prevádzkových nákladov a zrýchlenie digitalizácie výrobných procesov./agentury/

X X X

 Ministra investícii Migaľa druhýkrát operovali

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ (nom. Smer) absolvoval v krátkom čase už druhú operáciu. Ako napísal na sociálnej sieti, dôvodom bola pribúdajúca tekutina pri srdci. Minister doplnil, že podľa lekárov ide o pomerne častú komplikáciu pri type kardiochirurgického zákroku, aký predtým absolvoval. „Išlo o jednoduchšiu záležitosť. O niečo to však oddiali môj návrat do bežného života. V nemocnici pobudnem asi o týždeň dlhšie,“ uviedol Migaľ.

 Minister zhruba pred týždňom absolvoval kardiochirurgickú operáciu. Operovali ho vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach. Ako informoval prednosta Kliniky srdcovej chirurgie VÚSCH Adrián Kolesár, Migaľ podstúpil reimplantáciu aortálnej chlopne. „To znamená, že pánovi ministrovi ostala vlastná chlopňa, ktorá je opravená, a aorta, ktorá je okolo tej chlopne, bola vymenená za cievnu protézu,“ vysvetlil. Dodal, že ide o náročný zákrok, Migaľova operácia trvala sedem hodín. Minister mal podľa lekárov výrazne rozšírenú aortu, no ešte nebola indikovaná na operáciu. Za posledný rok sa ale toto rozšírenie zdynamizovalo a operácia musela byť čo najskôr. Na operácii participovalo zhruba desať až jedenásť ľudí, a tiež bol použitý mimotelový obeh./agentury/

X X X

 Ukrajinci nad 60 môžu vstúpiť do armády, Zelenskyj podpísal nový zákon

 Nový zákon má motivovať tých, ktorí chcú dobrovoľne prispieť k obrane krajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok podpísal návrh zákona, podľa ktorého budú môcť do ozbrojených síl vstúpiť aj Ukrajinci nad 60 rokov na plnenie nebojových úloh. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Zákon podľa vysvetlivky na internetovej stránke ukrajinského parlamentu umožní ľuďom nad 60 rokov podpísať ročnú zmluvu v armáde. Podmienkou bude úspešné absolvovanie lekárskych testov.

Zapojenie seniorov do obrany*

„Významný počet občanov vo veku 60 a viac rokov vyjadril silnú túžbu dobrovoľne sa zapojiť do obrany štátu. Je potrebné zapojiť väčší počet ľudí, ktorí chcú brániť suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny,“ uvádza stránka parlamentu.

Agentúra AFP uvádza, že ukrajinská armáda vo vojne s Ruskom trpí nedostatkom vojakov a v minulosti spustila už niekoľko iniciatív s cieľom prilákať väčšie množstvo uchádzačov. V apríli 2024 znížila vek pre mobilizáciu z 27 na 25 rokov, aktuality.sk

X X X

 Spojené kráľovstvo uzná Palestínsky štát, ak Izrael nepristúpi na prímerie, vyhlásil britský premiér

 Starmer sa o naliehavosti uzavretia prímeria v Gaze rozprával aj na pondelkovom stretnutí v Škótsku s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Britský premiér Keir Starmer v utorok po mimoriadnej schôdzi ministrov uviedol, že ak Izrael nepristúpi na prímerie s militantným hnutím Hamas vo vojne v Pásme Gazy, Spojené kráľovstvo v septembri pred Valným zhromaždením OSN uzná Palestínsky štát. TASR o tom informuje na základe správ agentúr Reuters, AP, DPA a AFP.

„Vždy som hovoril, že palestínsky štát uznáme ako náš príspevok k riadnemu mierovému procesu až v čase jeho maximálneho vplyvu na dvojštátne riešenie. Nakoľko je toto riešenie teraz ohrozené, je čas konať,“ vyhlásil Starmer.

Ultimátum Izraelu

„(Premiér) povedal, že Spojené kráľovstvo uzná Palestínsky štát v septembri pred Valným zhromaždením OSN, ak izraelská vláda nepodnikne zásadné kroky na ukončenie otrasnej situácie v Gaze, dosiahnutie prímeria, dá jasne najavo, že neanektuje Západný breh Jordánu a zaviaže sa k dlhodobému mierovému procesu, ktorý prinesie dvojštátne riešenie,“ uviedla vláda vo vyhlásení.

„(Premiér) zopakoval, že medzi Izraelom a Hamasom neexistuje rovnocennosť a naše požiadavky voči Hamasu pretrvávajú – musia prepustiť všetkých rukojemníkov, podpísať prímerie, akceptovať, že nebudú hrať žiadnu úlohu vo vláde v Gaze a odzbrojiť sa,“ píše sa vo vyhlásení vlády.

Medzinárodné rokovania

Starmer sa o naliehavosti uzavretia prímeria v Gaze rozprával aj na pondelkovom stretnutí v Škótsku s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Plán uznať existenciu Palestínskeho štátu na septembrovom Valnom zhromaždení OSN vo štvrtok avizoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Agentúra Reuters uvádza, že pri stále početnejších správach o šírení hladomoru v palestínskej enkláve Starmer čelí čoraz silnejšiemu tlaku na uznanie Palestíny aj medzi poslancami jeho Labouristickej strany. Vojna Izraelu s militantmi z Hamasu zúri už 22 mesiacov, aktuality.sk

X X X

 V obci pri Ružomberku zasahovala špeciálna jednotka: útočník napadol farára a zabarikádoval sa v dome

V utorok došlo v obci Hubová v okrese Ružomberok k incidentu, pri ktorom násilník napadol miestneho kňaza. Podľa prvotných informácií mal 45-ročný muž fyzicky napadnúť farára v objekte farského úradu, pričom pri útoku použil elektrický kábel. Farár utrpel ľahké zranenia.

 Po útoku podozrivý muž z miesta ušiel a zabarikádoval sa v rodinnom dome v neďalekej obci Ľubochňa, kde býva jeho matka. Na výzvy policajných hliadok nereagoval. O prípade informoval portál tvnoviny.sk.

Na miesto boli okamžite vyslané všetky dostupné policajné hliadky, špecializovaná jednotka Pohotovostného policajného útvaru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline a vyjednávači. Po vyhodnotení situácie príslušníci polície vykonali služobný zákrok a podozrivého muža zadržali.

Ako potvrdila žilinská krajská polícia na sociálnej sieti, prípad si na mieste prevzala vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku./agentury/

X X X

Vyhadzov ako Dunajská Streda? Kdeže! Američania vytiahli milióny, splatili dlhy a chcú bývalú oporu Slovana. 

Pred vyše mesiacom otriasla futbalovou verejnosťou správa o osude francúzskeho veľkoklubu. Nakoniec je všetko inak.

Dominik Greif bol v súboji proti Villarrealu bezmocný.

Olympique Lyon bol kvôli podlžnostiam a nesplnení pravidiel pre udelenie licencie v najvyššej súťaži Ligue 1 preradený do druhej ligy.

Lenže na začiatku júla, dva týždne po rozhodnutí vedenia Ligue 1, sa karta obrátila. Sedemnásobný francúzsky šampión sa obrátil na súd a uspel.

Vo Francúzsku funguje takzvaný Národný direktoriát pre kontrolu spoločností (DNCG), ktorý monitoruje finančné zdravie klubov vo francúzskych profesionálnych súťažiach, vrátane tej najvyššej futbalovej.

DNCG informoval, že Lyon má naďalej podlžnosti vo výške 175 miliónov eur a rozhodol sa Olympique neudeliť licenciu na nový ročník.

 Lenže do klubu vstúpil americký kapitál a všetko je inak. Odstupujúceho prezidenta nahradila podnikateľka Michele Kangová, ponúkla finančné záruky a z insolventného francúzskeho klubu je podľa tamojších médií znova štuka poškuľujúca po najvyšších métach.

Američania sa chcú nielenže vyhnúť dlhom, ale káder posilniť a udržať sa vo vrchných poschodiach tabuľky Ligue 1. Na prestupy vyčlenili desiatky miliónov eur. A istú čiastku chcú investovať aj do slovenského reprezentanta.

Podľa RMC Sports je primárnym cieľom na post brankárskej jednotky Dominik Greif. Aj ten si v posledných mesiacoch „užil“ až-až.

Gólman RCD Mallorca bol v uplynulej sezóne La Ligy štvrtým najlepším brankárom. A predsa sa schyľuje k jeho odchodu z Baleárskych ostrovov.

 Dôvodom sú – rovnako ako pri Lyone – peniaze. Niekdajšiemu brankárovi Slovana končí zmluva budúci rok. Od januára 2026 tak môže rokovať s možnými záujemcami a od 1. júla 2026 odísť z Mallorcy zadarmo.

Aj preto sa spustili rokovania s RDC o novej zmluve, kde sa však obe strany rozchádzajú.

Podľa Diario de Mallorca sa už medzičasom klub, v ktorom pôsobí aj ďalší Slovák Martin Valjent, dohodol na novej zmluve s Greifovým konkurentom Leom Románom.

Tomu Mallorca údajne ponúkla lepšie podmienky ako Greifovi, a tak je odchod z La ligy na spadnutie.

 Celému transferu nahráva aj fakt, že Lyon predal svoju jednotku Lucasa Perriho do Leedsu United za 16 miliónov eur.

Extra motiváciou pre Greifa môže byť aj fakt, že si Olympique Lyon zahrá v skupinovej fáze Európskej ligy.

Pôvodne v nej Lyon nemal štartovať a bol z nej vyradený, rovnako ako DAC Dunajská Streda, hoci Lyon kvôli veľkým dlhom a nie kvôli vlastníctve dvoch klubov.

Po finančných zárukách UEFA toto rozhodnutie odvolala a Lyon sa môže tešiť na ligovú fázu EL. Prestupová čiastka za slovenského reprezentanta by sa mala pohybovať v okolí štyroch miliónov euro.

X X X

Náhly koniec šéfa rozhlasu: Flašíková ohlásila kľúčovú personálnu zmenu. Po televízii ovládne aj rozhlas

Generálna riaditeľka Slovenskej televízie a rozhlasu Martina Flašíková oznámila zásadnú zmenu vo vedení STVR. Od 1. augusta dočasne preberá aj riadenie rozhlasovej časti verejnoprávneho média. Vincent Štofaník, ktorý bol doteraz poverený vedením rozhlasu, vo svojej funkcii končí k 31. júlu.

 Generálna riaditeľka Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) Martina Flašíková oznámila ďalšiu kľúčovú personálnu zmenu. S účinnosťou od 1. augusta dočasne preberá riadenie Slovenského rozhlasu, čím sa rozlúči s doterajším povereným šéfom rozhlasovej zložky Vincentom Štofaníkom, ktorý vo svojej funkcii končí 31. júla.

 „Rozhodla som sa, že rovnako ako pred niekoľkými týždňami v prípade televíznej časti, aj vedenie rozhlasu na určitý čas prevezmem priamo ja. Tento prístup sa mi osvedčil a vďaka nemu som mala možnosť lepšie navnímať fungovanie organizácie zvnútra, porozumieť procesom a identifikovať priestor na zmeny. Verím, že aj v prípade rozhlasu mi tento krok umožní presnejšie nastaviť strategické smerovanie a systém riadenia, ktorý bude STVR ako celku vyhovovať,“ uviedla Martina Flašíková.

„Bývalému riaditeľovi, pánovi Štofaníkovi, ďakujem za odvedenú prácu pre STVR a prajem mu veľa úspechov pri ďalších kariérnych výzvach,“ dodala.

Ako doplnila, kľúčovým aspektom efektívneho vedenia je priame spojenie so zamestnancami. Len tak je podľa nej možné vnímať ich skutočné potreby a pracovné skúsenosti bez skreslenia spôsobeného formálnymi štruktúrami alebo sprostredkovanými informáciami.

Tento krok nadväzuje na širšiu stratégiu organizačnej transformácie, ktorú Flašíková postupne zavádza vo verejnoprávnom médiu. Preberanie riadiacich kompetencií na najvyššej úrovni má STVR pripraviť na ďalšiu fázu modernizácie a rozvoja./agentury/

X X X

 Holandsko zakázalo vstup do krajiny dvom izraelským ministrom, Izrael na oplátku oficiálne pokarhal holandského veľvyslanca

Minister Saar vyčíta Holandsku podkopávanie izraelsko-holandského priateľstva.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar v utorok oficiálne pokarhal veľvyslanca Amsterdamu. Reagoval tak na holandskú kritiku Izraela za zaobchádzanie s Palestínčanmi a zákaz vstupu do Holandska pre dvoch izraelských ministrov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Saar v príspevku na platforme X uviedol, že holandská vláda „sa rozhodla premeniť dlhoročné priateľstvo s Izraelom na otvorené nepriateľstvo voči nemu, a to práve v jeho ťažkom období, pravdepodobne pre politické záujmy“.

Holandské opatrenia voči ministrom

Holandská vláda v pondelok neskoro večer oznámila, že si predvolá izraelského veľvyslanca v Holandsku, aby odsúdila „neúnosnú a neobhájiteľnú“ situáciu v Pásme Gazy. Zároveň zakázala krajne pravicovým izraelským ministrom Becalelovi Smotričovi a Itamarovi Ben Gvirovi vstup do krajiny, píše AFP. Obvinila ich z opakovaného podnecovania k násiliu voči Palestínčanom.

 Holandský minister zahraničných vecí Caspar Veldkamp v pondelok podľa webu Politico v liste parlamentu oznámil, že obaja ministri budú označení za „nežiaducich cudzincov v schengenskom systéme“.

Reuters pripomína, že Smotrič a Ben Gvir majú zákaz vstupu aj do Británie, Kanady, Austrálie, Nórska a na Nový Zéland. Tento mesiac im zakázalo vstup aj Slovinsko, aktuality.sk