Lavrov vyhlásil, čoho by sa Kyjev mal vzdať. Rusko bude čakať konkrétne iniciatívy od Spojených štátov, vrátane schôdzky na najvyššej úrovni. Počká si tiež na stanovisko zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom Ukrajiny, až sa ujme funkcie. Uviedol to podľa tlačových agentúr ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Tiež povedal, že Rusko je pripravené rokovať o bezpečnostných zárukách „pre krajinu, ktorá sa teraz nazýva Ukrajina, alebo pre časť tejto krajiny“.
Kremeľ sa vyjadril, že otázka bezpečnostných záruk pre obe znepriatelené strany, Rusko a Ukrajinu, by mala byť neoddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek možného urovnania konfliktu, pripomenula agentúra Reuters.
Lavrov s odvolaním sa na Západ bez toho, aby vymenoval konkrétne krajiny,aj video zachytávajúce následky útoku. Zdroj: Twitter Volodymyra Zelenského tvrdil, že sám problém netkvie v Ukrajine, ale v tom, že „Ukrajinu využívajú, aby oslabili Rusko“. Každopádne podľa ministra musí byť „odstránená hrozba na západnom krídle“ Ruska, a to sa môže stať jedine v kontexte širších dohôd (so Západom). Lavrov tiež pred novinármi dal najavo, že Ukrajina by sa mala vzdať Krymu, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, Donbasu na východe krajiny a tiež „Novoruska“, teda pásu územia pri pobreží Čierneho mora siahajúceho až k Moldavsku.
„Budeme očakávať konkrétne iniciatívy,“ povedal Lavrov. Poznamenal, že Trump už hovoril o tom, že Putin sa chce s ním stretnúť a že sám považuje stretnutie za potrebné. Americký prezident bol ale „mal najprv nastúpiť do funkcie“. Trumpove „hlasné úvahy“ na rôzne problémy nemajú pred inauguráciou žiadny praktický význam, upozornil šéf ruskej diplomacie. Podobne uviedol, že si Moskva preštuduje Trumpovo stanovisko ohľadom Ukrajiny, až sa ujme najvyššej funkcie a sformuluje definitívny postoj.
Ukrajina sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii, a to aj vďaka vojenskej a ďalšej pomoci zo Západu, predovšetkým od USA. Trump sa vráti do Bieleho domu 20. januára. Kyjev doteraz ruské návrhy odmietal ako kapituláciu.
X X X
Prezident Pellegrini reagoval na študenta, ktorý mu odmietol podať ruku
Prezident Peter Pellegrini s ministrom školstva Tomášom Druckerom v pondelok odovzdali ocenenia študentom, ktorí zvíťazili v medzinárodných olympiádach. Počas ceremónie jeden z ocenených študentov Simon Omaník odmietol hlave štátu podať ruku. Pozrite si reakciu prezidenta.
Študent si počas ceremónie najprv prevzal ocenenie od ministra školstva, ktorému ruku podal. Keď však k nemu načiahol ruku prezident Pellegrini, študent Omaník so stuhou v ukrajinských farbách pripnutou na hrudi, mu ňou odmietol potriasť.
Situácia, ktorá v pondelok nastala pri oceňovaní študentov v Prezidentskom paláci, ministra školstva Tomáša Druckera ľudsky mrzí. „Mrzí ma, že sa tento akt stal predmetom politiky, osobne preto, lebo systematicky a stále bojujem za to, aby školstvo nebolo predmetom politiky,“ uviedol Drucker.
„Som presvedčený, že bez ohľadu na to, ako sa cítime, čo si myslíme, bez ohľadu na to, ako veľmi navzájom nesúhlasíme, mali by sme byť schopní aspoň podať si ruku a prejaviť vzájomný rešpekt, osobitne k hlave štátu – najvyššiemu a priamo občanmi zvolenému predstaviteľovi Slovenska. Aj to je vyspelosť národa a spoločnosti,“ napísal ďalej minister.
Drucker je podľa svojich slov presvedčený, že štát musí oceňovať a oslavovať talenty a výsledky mladých ľudí. Na ich úspechoch podľa neho stojí a padá budúcnosť krajiny. Ako uviedol, aj preto Pellegriniho požiadal, aby študentov prijal.
Na udalosť reagoval na sociálnej sieti aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „Demonštratívne odmietnutie podania ruky prezidentovi Slovenskej republiky považujem nielen za smutnú vizitku slovenskej reality, ale najmä za nemiestny a zneucťujúci prejav k autorite a vážnosti prezidenta Slovenskej republiky.“/agentury/
X X X
Študent Simon Omaník sa stal terčom hejtu, premiérovi Ficovi sa nechce cestovať do Kyjeva
Simon Omaník čelí hejtu za gesto voči prezidentovi, Fico neplánuje cestu do Kyjeva, Danko navštívil Moskvu. Dnes plný politických výmien a kontroverzií.
Študent Simon Omaník čelí hejtu
Študent Simon Omaník, ktorý odmietol podať ruku prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, sa stal terčom nenávistných útokov na sociálnych sieťach a dezinformačných portáloch. Rôzni politici vrátane ministra vnútra Matúša Šutaj Eštoka a šéfa rezortu školstva Tomáša Druckera ho kritizovali, zatiaľ čo opozičné osobnosti ho podporili. Kontroverzný youtuber Martin Daňo zháňa informácie o jeho rodine a navštívil školu, kde Omaník študuje.
Študenta zosmiešňujú dezinformačné portály, a extrémista Daniel Bombic na svojom Telegrame zverejnil fotku študenta s dúhovou vlajkou. Omaníkovo rozhodnutie skritizoval aj generálny prokurátor Maroš Žilinka ako prejav zneuctenia autority hlavy štátu.
Niektoré osobnosti ako napríklad líder Demokratov Jaroslav Naď však študentovi vyjadrili podporu a jeho gesto považujú za odvážne.
Gesto Simona Omaníka, ktorý odmietol podať ruku prezidentovi SR, si všimli aj ukrajinské médiá a osobnosti. Ukrajinské portály citujú vyjadrenia Omaníka, že považuje prezidenta Pellegriniho za manipulátora, ktorý vyhral voľby vďaka klamstvám.
Ukrajinský vojnový novinár Jurij Butusov a expert na energetickú bezpečnosť Mychajlo Hončar zhodnotili študentovo správanie ako gesto slušnosti voči klamárom pri moci. Zakladateľ projektu Ukraїner Bohdan Lohvynenko si všíma jeho modro-žltú stuhu ako symbol podpory Ukrajiny.
Robert Fico neplánuje ísť do Kyjeva
Premiér Robert Fico odmieta cestu do Kyjeva na rokovania o plynovom tranzite z bezpečnostných dôvodov, informoval Tibor Gašpar, podpredseda NR SR. Fico navrhol stretnutie so Zelenským na Slovensku pri hraniciach s Ukrajinou. Rozhodnutie Ukrajiny zastaviť tranzit plynu podľa Fica poškodzuje EÚ aj Slovensko.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval Fica za jeho politické aktivity, vrátane jeho návštevy Moskvy, a navrhol riešenie plynového tranzitu, ktoré však Fico odmietol.
Cesta Andreja Danka do Moskvy
Andrej Danko, spolu s Tiborom Gašparom, navštívil Moskvu ako predstaviteľ NR SR, čo ruská propaganda môže využiť. Napriek tomu, že naratív cesty sa týka oficiálneho reprezentovania, ich prítomnosť v Rusku je médiami hodnotená ako zanedbateľná.
Počas cesty im Poliaci neumožnili prelet a ich lietadlo muselo letieť cez Českú republiku, čo vyvolalo otázky o dôveryhodnosti súčasnej slovenskej vlády., aktuality.sk
X X X
Gašpar a Danko sa stretli v Moskve s Lavrovom. Tlmočili ruský pohľad na vojnu i energetiku
Konflikt na Ukrajine a dodávky energonosičov do Európy boli hlavnými témami utorkového rokovania podpredsedov parlamentu Tibora Gašpara (Smer) a Andreja Danka (SNS) s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v Moskve.
Sprava ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a podpredsedovia NR SR Andrej Danko a Tibor Gašpar počas prijatia na oficiálnej návšteve Ruskej federácie 14. januára 2025 v Moskve
Podľa Gašpara Rusko po porušení viacerých predchádzajúcich zmlúv zo strany Západu nevidí dôveryhodného partnera, s ktorým by mohlo uzavrieť dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine.
Danko o lete do Moskvy: Poliaci nám nepovolili prelet
Ako pokračoval Gašpar, Lavrov sprostredkoval pohľad Ruska, prečo sa rozhodlo situáciu na Ukrajine riešiť vojensky. Medzi príčinami, ktoré na stretnutí ruský minister uviedol, bolo poškodzovanie práv ruskej menšiny na východe Ukrajiny vrátane úradných zákazov používania rodného jazyka, uviedol Gašpar.
Rusi sú však podľa Gašpara ochotní rokovať o skončení konfliktu na Ukrajine. „Len tu musí byť niekto, kto ich chce počúvať, prečo sa rozhodli riešiť túto situáciu tak, ako sa rozhodli,“ povedal Gašpar s tým, že Rusko podľa Lavrova zistilo, že niektoré dohody z minulosti akoby prestali platiť. Týka sa to napríklad Minských dohôd o konflikte v Donbase, istanbulských rokovaní krátko po začiatku ruskej invázie v roku 2022, ale aj dohôd z čias rozpadu Sovietskeho zväzu.
„Nemajú dôveryhodného partnera, s ktorým by mohli takúto dohodu uzavrieť,“ tlmočil Gašpar Lavrovove postoje. Podpredseda NR SR upozornil, že kým sa nepomenujú príčiny konfliktu na Ukrajine, nie je možné ho ani vyriešiť.
Podľa Danka Lavrov na stretnutí hovoril o problematike energetických tokov do Európy a takisto o tom, čo predtým v tejto súvislosti vyhlásil na tlačovej konferencii. Na nej obvinil Spojené štáty z pokusu poškodiť plynovod TurkStream spájajúci európsku časť Turecka a ruský Krasnodarský kraj cez Čierne more. USA podľa Lavrova napomáhali Ukrajine pri pondelkovom (13. 1.) dronovom útoku na infraštruktúru plynovodu./agentury/
X X X
Poradca Alžbety II. bol sovietsky agent. Kráľovnej to roky tajili
Kráľovná Alžbeta II. nepoznala podrobnosti o dvojitom živote svojho dlhoročného poradcu Anthonyho Blunta, ktorý bol sovietskym špiónom. Vyplýva to z dokumentov spravodajskej služby MI5, ktoré v utorok zverejnil britský Národný archív, píše agentúra AP.
Na archívnej snímke z 15. novembra 1979 britská kráľovná Alžbeta II. a kráľovský historik umenia Anthony Blunt. Panovníčka nepoznala podrobnosti o dvojitom živote svojho dlhoročného poradcu Blunta, ktorý bol sovietskym špiónom.
Dokumenty rozširujú poznanie o „Cambridgeskej päťke“, ktorej členovia v prospech Sovietskeho zväzu získavali informácie priamo v centre britskej spravodajskej služby. Jej súčasťou bol aj kráľovský historik umenia Anthony Blunt, ktorý pre Buckinghamský palác pracoval od roku 1945 až do odchodu na penziu v roku 1972.
K špionáži sa MI5 priznal v roku 1964 výmenou za imunitu pred trestným stíhaním. V jednom z novozverejnených dokumentov dôstojník MI5 poznamenáva, že Blunt pocítil „hlbokú úľavu“. Ako protihodnotu si tiež mohol ponechať prácu, rytiersky titul a spoločenské postavenie.
Súkromný tajomník kráľovnej Martin Charteris v roku 1972 šéfovi MI5 Michaelovi Hanleymu povedal, že o špiónovi „kráľovná nevedela a nevidel žiadnu výhodu v tom, že by jej o tom teraz povedal; len by to zvýšilo jej starosti a nedalo sa s ním nič urobiť“.
Panovníčku o tom informovali až v roku 1973. Bývalý špión mal rakovinu a existovali obavy, že po jeho smrti budú médiá bez obáv z obvinení za urážku na cti písať o jeho špionáži a práci pre kráľovskú rodinu.
„Spomenula si, že bol podozrievaný (zo špionáže) už dávno“ začiatkom 50. rokov, povedal Charteris, a „to všetko zobrala veľmi pokojne a bez prekvapenia“.
Blunta v novembri 1979 ako sovietskeho špióna verejne odhalila premiérka Margaret Thatcherová v Dolnej snemovni. Zbavili ho rytierskeho titulu, v roku 1983 zomrel vo veku 75 rokov.
Novozverejnené súbory obsahujú informácie aj o ďalších členoch Cambridgeskej päťky. z nich mediálne asi najznámejší bol Kim Philby. Pre podozrenia zo špionáže v prospech nepriateľa ho v januári 1963 konfrontoval v Bejrúte jeho priateľ a kolega z MI6 Nicholas Elliott. Odtajnené súbory obsahujú prepis ich rozhovoru a Philbyho priznanie.
Podľa neho vyzradil dôstojníka KGB Konstantina Volkova, ktorý sa v roku 1945 pokúsil utiecť na Západ. Volkova s manželkou sovietski agenti uniesli z Istanbulu späť do Moskvy, kde ich a pravdepodobne aj ich príbuzných popravili.
„Skutočne som cítil obrovskú lojalitu k MI6. Zaobchádzali so mnou veľmi, veľmi dobre a našiel som si tam naozaj úžasných priateľov,“ povedal Philby podľa prepisu. „Ale hlavnou inšpiráciou bola druhá strana,“ priblížil s tým, že ak by mal žiť svoj život odznova, správal by sa rovnako.
Niektoré z novozverejnených dokumentov sa objavia na výstave v britskom Národnom archíve „MI5: Oficiálne tajomstvá“ neskôr v tomto roku./agentury/
X X X
Kedy obnovia dáta katastra? Systém spôsobuje občanom aj naďalej problémy. Opozícia žiada hlavu šéfa úradu
Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR ani Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v súčasnosti nevedia povedať, kedy budú dáta katastra obnovené. Po neformálnej diskusii s predsedom ÚGKK SR Jurajom Cellerom a riaditeľom NBÚ Romanom Konečným to vyhlásili predstavitelia opozície. Poslanci mali pôvodne rokovať na zasadnutí výboru na kontrolu NBÚ, no ten nebol uznášaniaschopný, keďže koaliční členovia na ňom chýbali.
„Dobrou správou je, že ÚGKK má viacnásobné zálohy, že má štyri zálohy, z ktorých iba jedna bola napadnutá, kompromitovaná a jednoducho porovnaním týchto databáz sa dá zaručiť, že budeme mať obnovené funkčné dáta,“ uviedol poslanec Národnej rady Ján Horecký (KDH). Hekeri si podľa neho zároveň pýtali za odblokovanie dát výkupné 12 miliónov dolárov, ktoré štát nezaplatil.
Poslanec Ján Hargaš (PS) dodal, že aktuálne neexistuje záruka, že neverejné dáta občanov neboli zneužité. Uviedol tiež, že najnovšie zálohy sú k piatku 3. januára, a teda nemusia byť úplné, pretože k útoku došlo 5. januára. Hargaš upozornil, že katastre na okresných úradoch, ktoré sú podľa rezortu vnútra opäť spustené, naplno nefungujú.
Obnovené prevádzky
Od 13. januára: Malacky, Skalica, Trnava, Nitra, Topoľčany, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Zvolen, Žiar nad Hronom, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Bardejov, Kežmarok, Prešov, Stará Ľubovňa, Svidník, Gelnica, Košice-okolie – Moldava nad Bodvou, Michalovce, Michalovce – Veľké Kapušany, Spišská Nová Ves, Trebišov.
Od 14. januára: Partizánske, Považská Bystrica, Banská Bystrica, Krupina, Banská Štiavnica, Lučenec.
Predseda Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ Roman Mikulec (Slovensko) poukázal, že štát zatiaľ nevie povedať, kto je za kybernetickým útokom. „Nevieme zatiaľ povedať, kto útočil, nevieme povedať, akým spôsobom sa ten útok presne udial alebo teda cez aké miesto,“ uviedol.
Pre útok na počítačové systémy úradu geodézie chce opozičné KDH iniciovať mimoriadne zasadnutie výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. „Iniciujem mimoriadny pôdohospodársky výbor, pretože sú podozrenia z neoprávneného zásahu do systému katastra nehnuteľností. Ochromenie katastra po kybernetickom útoku ovplyvnilo množstvo občanov, podnikateľov a inštitúcií,“ uviedol člen výboru Marián Čaučík (KDH). Na rokovanie výboru by podľa neho mali prísť situáciu vysvetliť Celler, Konečný aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer). KDH trvá na poslaneckom prieskume na úrade geodézie.
Žiadajú odvolať šéfa úradu
Opozičná strana SaS vyzvala vládu, aby pre kybernetický útok a nezvládnutú komunikáciu s verejnosťou okamžite odvolala šéfa katastra Cellera.
„Kataster stále nie je úplne funkčný a komplikuje situáciu nielen občanom, ale aj samosprávam. Navyše členovia vlády dávajú ruky preč od zodpovednosti a tvária sa, že s kybernetickým útokom nič nemajú. Bol to pritom minister pôdohospodárstva Richard Takáč, ktorý navrhol vymenovanie riaditeľa katastra Juraja Cellera. Za bezpečnosť občanov zodpovedá zasa minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Obaja zhodne obviňujú opozíciu a vyviňujú sa zo zodpovednosti,“ uviedol poslanec Alojz Hlina (SaS).
Poslanec po stretnutí so šéfmi ÚGKK a NBÚ podotkol, že útok sa stal ešte 5. januára ráno a 7. januára Celler prišiel do roboty. „Viete, mne keby zmizol úrad, tak by som za 48 hodín vedel prísť aj zo Sydney,“ podotkol Hlina.
Riaditeľ katastra Celler, ktorý sa na stretnutí zúčastnil, uviedol, že dôvody na svoje odstúpenie nevidí. „Ja som urobil, čo som mal,“ povedal novinárom po stretnutí s poslancami. Podľa riaditeľa NBÚ Konečného je predčasné hovoriť, či úrad geodézie zlyhal v kybernetickom zabezpečení svojich systémov.
„Úrad vie postihnúť kataster, ale na to, aby sme ho postihli, my tam musíme poslať kontrolu, ktorá normálne procesne zaistí tieto informácie, a môžeme aj nariadiť audit, ale dnes by sme nemali čo auditovať, keďže táto infraštruktúra momentálne na katastri nie je použiteľná,“ vysvetlil Konečný.
Problémy pretrvávajú
Katastre nehnuteľností začínajú postupne fungovať, aj keď poskytujú iba papierové potvrdenia na lokálnej úrovni. V pondelok kataster obnovil svoju prevádzku v 24 okresoch, v utorok v ďalších šiestich. Slovenská sporiteľňa mohla v utorok uvoľniť prvým klientom peniaze z hypotéky.
„Z okresného katastrálneho úradu nám priniesli papierové potvrdenie o Návrhu na vklad do katastra nehnuteľností s číslom konania (nestačí iba písmeno V, musí za ním byť uvedené aj číslo) a originál listu vlastníctva. Oba dokumenty musia byť aktuálne a s pečiatkou úradu,“ priblížila hovorkyňa banky Marta Cesnaková. Tieto dokumenty sporiteľňa porovnáva s poslednými dostupnými online dátami. „Ak nám aj ďalší klienti donesú takto potvrdené dokumenty z katastra nehnuteľností, sme pripravení odsúhlasiť im čerpanie úveru,“ doplnila Cesnaková.
Slovenská banková asociácia upozornila, že pre nefunkčnosť katastra nie je možné vykonávať kľúčové úkony, ako sú prevody vlastníckych práv, zápisy a výmazy záložných práv alebo zriadenie a zrušenie vecných bremien. „Tým je značne obmedzená schopnosť bánk poskytovať kľúčové bankové úverové produkty, ako sú hypotekárne úvery a iné komerčné produkty zabezpečené nehnuteľnosťami. Tento stav postihuje klientov bánk, ktorí tak nemôžu realizovať svoje majetkové a finančné transakcie,“ zdôraznila asociácia.
Pracoviská katastrálnych odborov boli v uplynulých dňoch dočasne zatvorené pre rozsiahly kybernetický útok zo zahraničia. Ten zasiahol informačný systém ÚGKK SR, ktorý využívajú katastrálne odbory okresných úradov./agentury/
X X X
Absurdné: EÚ ‘vezme‘ miliardu eur vlastným automobilkám a dá ju Tesle
Aby mohli európske automobilky predávať autá, ktoré zákazníci chcú, musia „dotovať“ hlavne americkú Teslu, ktorá ich o zákazníkov pripravuje. Aj tak vyzerá európska zelená politika.
EÚ stavia k vymáhaniu nižších emisií je z nášho pohľadu, slušne povedané, pritiahnutý za vlasy.
Samozrejme, názov tohto článku je trochu prehnaný, ale podivuhodnú situáciu s emisnými povolenkami a vysokými flotilovými emisnými pokutami naozaj vystihuje. A absurdné je to, ako Európska únia namiesto podpory vlastného automobilového priemyslu ho podkopáva. A keď prestáva byť vďaka nej konkurencieschopný, tak sa eurobyrokrati začínajú diviť čo sa deje a snažia sa Úniu chrániť pred cudzím importom rôznymi protekcionistickými clami, ktoré celú situáciu skôr ešte viac zhoršujú.
A o čo vlastne ide? Pravdou je, že Tesla by mohla v tomto roku získať kompenzácie vo výške viac ako 1 miliardy eur od konkurenčných výrobcov automobilov, ktorí potrebujú pomoc pri plnení prísnejších noriem v oblasti emisií v Európskej únii, uviedli analytici skupiny UBS.
Keďže európske automobilky (a aj neeurópske, ktoré ešte chcú v EÚ predávať svoje modely so spaľovacími motormi) prísne flotilové emisné štandardy nemajú ako splniť, europolitici pre nich vymysleli riešenie – môžu sa spojiť s výrobcami, ktorí majú flotilové emisie nízke a keď sa takto spojené emisie vojdú do štandardu, automobilky nemusia platiť obrovské pokuty, ktoré sa môžu rátať až v tisícoch eur za každé jedno predané vozidlo. A kto môže mať nižšie flotilové emisie, než čistá elektromobilka? A najmä taká, ktorá v EÚ predáva relatívne veľa áut?
Preto sa s Teslou plánujú spojiť minimálne piati výrobcovia, ktorí chcú v Európe predávať aj spaľovacie autá za rozumné ceny, aby s ňou svoje emisie spriemerovali. Urobí tak Stellantis (kam patrí 14 rôznych značiek vrátane Fiatu, Peugeotu a Citroënu) a pridajú sa zrejme aj Ford, Mazda, Subaru a Toyota. Keďže dohoda umožňuje spriemerovanie emisií, tak výrobcovia, ktorí sú nad emisnými limitmi poskytnú kompenzácie tým, ktorí sú pod limitmi. A práve cez tieto kompenzácie by Tesla v roku 2025 mohla získať až miliardu eur.
Všetci výrobcovia, ktorí sa chcú pripojiť k Tesle, musia predložiť svoju žiadosť do 5. februára, uvádza dokument EÚ. Žiadatelia musia zároveň podpísať zmluvu o mlčanlivosti a poskytnúť spoločnosti Tesla údaje o svojich emisiách CO2, aby tá mohla posúdiť, či ešte má dostatočnú emisnú rezervu.
A vznikajú aj ďalšie spojenectvá. Mercedes-Benz sa spája s Volvom a Polestarom v ďalšej skupine EÚ. Takže na jednej strane EÚ zavádza clá na čínske autá a na druhej strane Číňanom takýmto absurdným spôsobom „vnucuje“ peniaze. Volvo je totiž v čínskych rukách.
„Odškodnenie Tesly môže dokonca presiahnuť 1 miliardu eur, ak speňaží celú svoju „rezervu“ CO2,“ tvrdia analytici UBS pod vedením Patricka Hummela v správe zverejnenej 8. januára. Volvo, ktoré ťažilo z úspechu malého elektrického SUV EX30, by mohlo v roku 2025 týmto spôsobom získať až 300 miliónov eur, uvádza sa v nej.
Výrobcovia automobilov v EÚ sa snažili aspoň pre tento rok dosiahnuť zmiernenie flotilových noriem, ale nedosiahli nič. Nič sa nedosiahlo ani z hľadiska znižovania emisií CO2, tie zostávajú rovnaké, len sa administratívne prerozdelia medzi výrobcov a tí s vyššími emisiami budú platiť tým s „podlimitnými“ – teda hlavne Američanom a Číňanom. Dáva vám to zmysel?/agentury/
X X X
Robert Fico v piatok rokovať o tranzite plynu do Kyjeva nepôjde, myslí si Tibor Gašpar
Podpredseda NR SR Gašpar to ruskej agentúre TASS povedal počas návštevy slovenskej parlamentnej delegácie v Moskve.
Premiér SR Robert Fico (Smer-SD) v piatok neplánuje ísť do Kyjeva, aby rokoval o zastavenom tranzite ruského plynu cez Ukrajinu. Myslí si to podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD), informuje TASR. Ako spresnil spravodajcovi TASR, stretnutie v ukrajinskej metropole sa podľa neho zrejme neuskutoční pre bezpečnosť slovenského premiéra.
„Premiér Fico včera zverejnil otvorený list (ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi) Zelenskému a pozval ho na rokovania. Zelenskyj odpovedal, že je potrebné prísť v piatok do Kyjeva. To však nie je možné. Myslím si, že sa to neuskutoční,“ uviedol Gašpar, ktorý spolu s ďalším podpredsedom parlamentu Andrejom Dankom (SNS) vedie návštevu slovenskej delegácie.
Gašpar vo vyjadrení pre TASR v Moskve povedal, že spôsob Zelenského, akým reagoval na Ficov listov, považuje za „neštátnicky“. „Ale hlavný dôvod, pre ktorý sa zrejme nestretnú v Kyjeve, je bezpečnostný. Myslím si, že by bol život premiéra ohrozený. Verím, že si nájdu miesto stretnutia, ktoré bude vyhovovať obom stranám,“ konštatoval.
Premiér SR navrhol Zelenskému, aby sa rokovania o tranzite uskutočnili na území Slovenska, v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Zelenskyj v krátkom vyhlásení na sociálnej sieti X so zámerom rokovať súhlasil, Ficovi ale odkázal, aby prišiel v piatok do Kyjeva.
Fico v liste okrem iného zopakoval, že rozhodnutie zastaviť tranzit plynu cez Ukrajinu smerom na Slovensko a k ďalším odberateľom spôsobuje Ukrajine, Slovensku a Európskej únii (EÚ) rozsiahle škody.
„Môj postoj nie je v Európe osamotený. Ak aj neberiem za úplne rozhodujúce to, že Slovenská republika stráca ročne zastavením tranzitu plynu okolo 500 miliónov eur, najrozhodujúcejší je vplyv Vášho rozhodnutia na konkurencieschopnosť EÚ, organizácie, o členstvo v ktorej sa uchádzate,“ zdôraznil premiér.
Zelenskyj cez víkend kritizoval Fica v súvislosti s jeho nedávnou návštevou Moskvy. „Bolo očividnou chybou Fica, keď veril, že jeho pochybné plány s Moskvou budú fungovať donekonečna,“ podotkol Zelenskyj. Kyjev chcel podľa neho Slovensku ešte pred zastavením tranzitu plynu cez Ukrajinu pomôcť, Fico však túto ponuku „arogantne odmietol“, napriek varovaniam mnohých európskych politikov.
Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom zastavila 1. januára 2025 zastavila dodávky ruského plynu cez Ukrajinu do Európy a Moldavska. Urobila tak v dôsledku nepredĺžení tranzitnej dohody zo strany Ukrajiny, aktuality.sk
X X X
Vypočuť si Rusov k Ukrajine by si mali aj lídri veľkých krajín, odkázal z Moskvy Gašpar
Predstavitelia Národnej rady (NR) SR sa v pondelok v Moskve dozvedeli od predsedníčky hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie, Valentiny Matvijenkovej podrobné stanoviská Ruska ku konfliktu na Ukrajine. Zhodli sa na tom na nasledovnom brífingu podpredsedovia NR SR Andrej Danko a Tibor Gašpar. Podľa Gašpara Rusko očakáva, že by tento rok mohlo dôjsť k posunom smerom k obnoveniu mieru na Ukrajine, informuje osobitný spravodajca TASR.
Na Slovensku je podľa Gašpara zakázané zamýšľať sa, či bol konflikt na Ukrajine vyprovokovaný alebo nie. Vypočuť si priamo stanoviská ruskej strany odporučil Gašpar aj lídrom väčších európskych krajín – „ak majú reálne záujem o to, aby sa obnovil mier“.
Danko je presvedčený, že vzťahy s Ruskom bude napokon obnovovať aj Európska únia. Poukázal na to, že Rusko je veľký štát, ktorý nemožno ignorovať. Ocenil, že do Moskvy išli spolu zástupcovia SNS aj strany Smer.
„Ja som považoval za svoju povinnosť po období 2020 – 2023 zanechať tu odkaz aj v mene ľudí, ktorí našu koalíciu volili, že sú aj iné názory na Slovensku, ako zaznievajú z úst opozičných lídrov,“ uviedol Danko. Podľa neho by z politikov mal každý chodiť tam, kde dokáže pre Slovensko dosiahnuť čo najviac.
„Nech každý pre SR robí najlepšie, ako dokáže, a nech každý cestuje tam, kde má kontakty a priateľov,“ povedal Danko. Podľa vlastných slov je presvedčený, že táto cesta bude aj v prospech obchodných vzťahov medzi SR a Ruskom., /agentury/
X X X
Chystá sa Zalužnyj nahradiť Zelenského na čele štátu? V prezidentských voľbách by zvíťazil. Má na výber: byť spojenec alebo súper
V Kyjeve teraz nežije, pretože pôsobí v Londýne, veľa voličov by privítalo jeho predčasný návrat domov, lebo v ňom vidia budúceho prezidenta. Plánuje ukrajinský hrdina, ktorý vymenil vojenskú uniformu za oblek diplomata, vstúpiť do politiky? A ak áno, kandidoval by v prezidentských alebo v parlamentných voľbách? Stal by sa z Valerija Zalužného súper Volodymyra Zelenského alebo by sa zachoval ako jeho spojenec?
Voľby na Ukrajine sú nateraz v nedohľadne, pretože sa nemôžu konať počas vojnového stavu. S nádejou, že sa podarí ukončiť rusko-ukrajinskú vojnu po príchode Donalda Trumpa do Bieleho domu, sa však o nich čoraz viac hovorí. Dve hlavné otázky znejú, či sa Zelenskyj bude uchádzať o znovuzvolenie a v prípade, že áno, kto by mal výraznú šancu stať sa jeho vyzývateľom.
Pochopiteľne, že keď prestanú rinčať zbrane, veľa bude závisieť od toho, za akých podmienok sa vojna skončí. Dosiahne Zelenskyj spravodlivý mier, čo je výraz, ktorý často používa v ostatnom čase, v takej podobe, že uspokojí väčšinu Ukrajincov? (V tejto súvislosti sa špekuluje o tom, že keby mal Kyjev so zaťatými zubami pristúpiť na nejaké územné ústupky, konečné slovo by malo patriť občanom v referende.) „Ľudia z najbližšieho okolia Zelenského sa prikláňajú k tomu, aby kandidoval v každom prípade, iní sa nazdávajú, že sa treba pozerať na prieskumy a rozhodnúť sa pred samotnými voľbami,“ tvrdí server RBK-Ukrajina.
Od podoby reálnych ukrajinských hraníc po skončení vojny sa nepochybne budú odvíjať volebné preferencie Zelenského. Koľko voličov mu zostane verných, nikto tušiť teraz nemôže, no dá sa očakávať, že líder, ktorý viedol štát proti agresorovi od invázie vo februári 2022, sa pokúsi zostať pri moci. Zatiaľ sa o prípadne kandidatúre vyjadruje vyhýbavo. Opakuje, že sa rozhodne podľa mienky voličov o ňom a prihliadne aj na názor členov svojej rodiny. „Voľby by sa mohli uskutočniť približne 90 dní po ukončení vojny,“ poznamenal Zelenskyj v nedávnom rozhovore s americkým publicistom Lexom Fridmanom. O prípadných protikandidátoch povedal iba to, že každý, kto spĺňa zákonom dané podmienky, sa môže uchádzať o priazeň voličov, a zdôraznil pritom, že v súčasnosti nemožno pomýšľať na nijakú politickú kampaň, lebo od všetkých očakáva, že budú venovať maximum energie potrebám vlasti brániacej sa protiruským okupantom.
A kto by mohol úspešne konkurovať Zelenskému v prezidentských voľbách? Železný nezlomný Zalužnyj – štvorhviezdičkový generál s touto prezývkou. Do februára minulého roku vykonával funkciu hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl. Keď ho Zelenskyj uvoľnil z tohto postu, vymenoval ho za veľvyslanca v Británii. Pred jeho odchodom do Londýna mu udelil štátne vyznamenanie Hrdina Ukrajiny. Nečudo, veď Zalužnyj patril medzi hlavné osobnosti odporu proti ruskej agresii.
V anketách o dôveryhodnosti verejných činiteľov patrí Zalužnému prvé miesto. Veria mu takmer dve pätiny Ukrajincov, o niečo menšiu dôveru má šéf rozviedky ministerstva obrany Kyrylo Budanov, Zelenskyj je tretí v poradí. Ako to však vyzerá, keď sa anketári pýtajú na meno preferovaného budúceho prezidenta? Z prieskumu verejnej mienky, ktorý si na Ukrajine objednala spoločnosť American Political Services, vyplynulo, že do druhého kola volieb hlavy štátu by postúpili Zalužnyj a Zelenskyj.
Generál by získal 42 percent hlasov, súčasného prezidenta by podporilo 22 percent voličov. Model ankety vychádza z toho, že sa zrátali hlasy, ktoré by respondenti dali svojmu preferovanému kandidátovi a inému, ktorého by si vybrali ako druhú možnosť voľby. Solídne pochodil aj Budanov (18 percent). Kandidovať bude zrejme exprezident Petro Porošenko a možno aj starosta Kyjeva a niekdajší šampión boxe Vitalij Kličko, ale ich popularita medzi občanmi im nedáva šanci na postup do druhé kola.
Zalužnyj mlčí o svojej možnej kandidatúre, čo je úplne pochopiteľné. Aj keby o nej uvažoval, počas vojny by nevyznelo dobre o tom hovoriť nahlas. Ďalšia vec je tá, že v súčasnosti nemožno očakávať od neho jasný postoj, pretože by to vyznelo tak, že veľvyslanec sa postavil proti prezidentovi, ktorý ho do Británie vyslal.
Vo viacerých ukrajiských médiách sa objavila informácia, že vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak nedávno navštívil Zalužného v Londýne, aby s ním hovoril o jeho budúcnosti. Údajne mu dal ponuku, aby sa v parlamentných voľbách stál lídrom Bloku Zelenského (politická strana hlavy štátu sa už nemá volať Sluha národa). Zalužnyj mal reagovať slovami, že sa ešte nerozhodol o svojom prípadnom vstupe do politiky. Keby sa jej venovať, bude mať na výber: byť spojencom Zelenského ako jeho hlavný kandidát do voľbách do parlamentu alebo sa stať jeho súperom v prezidentských voľbách. Pochopiteľne, že druhý variant by s obrovským záujmom sledoval celý svet./agentury/