Chce nahradiť kolaps vývozu do Európy. Ruský energetický gigant Gazprom v stredu oznámil, že v predchádzajúcom dni vytvoril nový denný rekord v dodávkach plynu do Číny cez plynovod Power of Siberia. Gazprom neposkytol presnejšie údaje o novom dennom rekorde, ale uviedol, že celkový vývoz plynu do Číny cez tento plynovod v roku 2023 dosiahol 22,7 miliardy metrov kubických (m3). To je takmer 1,5-krát viac ako 15,4 miliardy m3 v roku 2022.
Rusko zvyšuje dodávky plynu do Číny, aby vykompenzovalo stratu väčšiny zo svojho exportu do Európy od začiatku vojny na Ukrajine, pre ktorú západné štáty uvalili sankcie na Moskvu a znížili svoju závislosť od dodávok energií z Ruska.
Gazprom uviedol tiež, že export do Číny v roku 2023 bol o 700 miliónov m3 alebo 3,2 % vyšší, ako sa zmluvne zaviazal. Zopakoval, že plynovod Power of Siberia dosiahne plnú exportnú kapacitu 38 miliárd m3 v roku 2025.
Rusko dlhodobo rokuje aj o vybudovaní nového plynovodu Power of Siberia-2, ktorý by mal prepravovať 50 miliárd m3 plynu ročne do Číny cez Mongolsko. To je takmer rovnaký objem, ako je kapacita odstaveného plynovodu Nord Stream, ktorý vedie cez Baltické more do Nemecka, a ktorý v roku 2022 poškodili výbuchy.
Moskva chce zdvojnásobiť vývoz plynu do Číny, aby nahradila kolaps vývozu do Európy. Dohoda o kľúčových otázkach vrátane cien však zostáva v nedohľadne.
Podľa výpočtov agentúry Reuters dodávky plynu od Gazpromu do Európy klesli v roku 2023 o 55,6 % na 28,3 miliardy m3. Na porovnanie, v rokoch 2018/2019 dosiahli maximálne úrovne 175 až 180 miliárd m3./agentury/
X X X
Bratislava/Antverpy 20. február 2024
Európsky priemyselný samit: Biznis plán pre Európu
Antverpská deklarácia pre európsku priemyselnú dohodu
Pod záštitou belgického predsedníctva v Rade EÚ podpísali v utorok 20. februára 2024 v Antverpách signatári deklaráciu o konkurencieschopnosti. Deklarácia je výzvou pre vlády členských štátov a budúcu Európsku komisiu. Obsahuje 10 jasných bodov, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a sú prípravou pre Európsku priemyselnú dohodu, ktorá by doplnila Zelenú dohodu EÚ.
V deklarácii sa uvádza, že Európa by nemala byť len kontinentom priemyselných inovácií, ale mala by zostať aj kontinentom priemyselnej výroby. Európa potrebuje silný priemysel, aby spoločnosti ostali v EÚ a tu investovali, poskytovali prácu a zároveň klimatické riešenia, ktoré Európa potrebuje. Európa naliehavo potrebuje biznis plán.
Zároveň v deň podpisu 73 lídrov z takmer 20 priemyselných odvetví predstavilo „Antverpskú deklaráciu pre európsku priemyselnú dohodu“ belgickému premiérovi Alexandrovi De Croovi a predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej.
Počas Európskeho priemyselného summitu, ktorý sa konal na mieste BASF v Antverpách, sa lídri zo všetkých priemyselných odvetví, ktorí zastupujú 7,8 milióna pracovníkov v Európe, spojili so zástupcami odborov a európskymi lídrami, aby riešili naliehavé obavy týkajúce sa európskeho priemyselného prostredia. „Antverpská deklarácia“, podporovaná širokou škálou sektorov, zdôrazňuje zásadný význam prehľadnosti, predvídateľnosti a dôvery v európsku priemyselnú politiku.
„Základné priemyselné odvetvia v Európe zápasia s historickými výzvami: dopyt klesá, investície na kontinente stagnujú, výroba výrazne poklesla a lokality sú ohrozené. Chceme riadiť transformáciu našich spoločností. Na tento účel naliehavo potrebujeme rozhodné kroky na vytvorenie podmienok pre silnejší obchodný prípad v Európe. „Antverpská deklarácia“ načrtáva cestu vpred. Umiestnením Európskej priemyselnej dohody na popredné miesto v strategickom programe Európy by EÚ pripravila pôdu pre odolnú, konkurencieschopnú a udržateľnú Európu. Toto je jediný spôsob, ako ukázať zvyšku sveta, že Zelená dohoda funguje pre všetkých,“ uviedol Martin Brudermüller, prezident Cefic (Európskej rady chemického priemyslu).
Stretnutia v Antverpách sa zúčastnil aj Roman Karlubík, prezident Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) SR, ktorý k tomu uviedol: ,,Slovenské chemické a farmaceutické firmy sa boria s rovnakými problémami ako ostatné európske priemyselné podniky pri zabezpečení svojej konkurencieschopnosti. Preto vítame Antverpskú deklaráciu pre európsku priemyselnú dohodu, ktorá je nevyhnutná na doplnenie Zelenej dohody EÚ. Biznis plán pre Európu musí zachovať vysokokvalitné pracovné miesta pre európskych pracovníkov v Európe, ako aj inovačnú kapacitu svojho priemyslu. K tomu je nevyhnutné urobiť z Európy globálne konkurencieschopného poskytovateľa energie.“
Podľa deklarácie na splnenie klimatickej neutrality do roku 2050, a nedávno oznámeného cieľa do roku 2040, sa bude musieť európska výroba elektriny znásobiť a priemyselné investície budú musieť byť šesťnásobne vyššie ako v predchádzajúcom desaťročí. Táto obrovská výzva prichádza práve vtedy, keď veľké spoločnosti aj malé a stredné podniky čelia najvážnejšiemu hospodárskemu poklesu za posledné desaťročie. Dopyt klesá, výrobné náklady sa zvyšujú a investície sa presúvajú do iných regiónov. Ekonomika USA, ktorá ťaží z finančnej podpory zo zákona o znižovaní inflácie (IRA), a jej ľahká dostupnosť, nadmerná čínska kapacita a rastúci export do Európy, to všetko ešte viac zvýši tlak na európsky priemysel. Spoločnosti čelia tejto výzve každý deň. Areály sa zatvárajú, výroba sa zastavuje, ľudí prepúšťajú. Európa preto naliehavo potrebuje biznis plán.
,,Otvorená strategická autonómia pre konkurencieschopnú a odolnú EÚ je kľúčová pre prechod Európy v neustále sa meniacom geopolitickom prostredí. Dá sa to však dosiahnuť len vtedy, ak všetky priemyselné odvetvia vrátane energeticky náročných zostanú a budú investovať v Európe. Bez cielenej priemyselnej politiky hrozí Európe závislosť na importe základných tovarov aj chemikálií. Európa si to nemôže dovoliť,“ konštatuje sa v deklarácii./agentury/
X X X
Rusko prelomilo obrannú líniu pri Verbove, Robotyne je pod ťažkou paľbou
Ukrajinské jednotky pri obci Robotyne v Záporožskej oblasti sa ocitli pod ťažkou paľbou Rusov, ktorí sa snažia znovu dobyť toto územie. „Nepriateľ podnikol desať neúspešných útokov proti pozíciám ukrajinských síl pri Robotyne. Situácia je premenlivá, nepriateľ vedie ťažkú paľbu,“ uviedol Dmytro Lychovij. „Tieto snahy o ofenzívne akcie boli zastavené, nepriateľské sily boli zničené na okraji Robotyne,“ uviedol generál Oleksandr Tarnavskyj, ktorý velí tomuto úseku frontu. Ukrajinský spravodajský kanál DeepState, blízky armáde, v nedeľu hlásil, že sa Rusom podarilo preniknúť ukrajinskou obranou pri obci Verbove.
X X X
Česko minulý týždeň vyslalo na Ukrajinu 30-člennú podnikateľskú delegáciu. Zástupcovia priemyslu z oblasti energetiky, zdravotníctva a infraštruktúry rokovali s najvyššími predstaviteľmi ukrajinskej vlády a regiónov o konkrétnych projektoch. Boli vôbec prvou delegáciou, ktorá prišla vyjednávať do mesta Kryvyj Rih, vzdialeného niekoľko desiatok kilometrov od frontovej línie. TASR o tom informovalo české ministerstvo zahraničných vecí.
Na podnikateľských fórach v Kyjeve, Dnipre a Kryvom Rihu sa český tím stretol s viac než 300 ukrajinskými partnermi. Delegáciu viedol splnomocnenec českej vlády pre rekonštrukciu Ukrajiny Tomáš Kopečný. „Nadväzujeme na dlhodobý plán českej vlády držať patronát nad obnovou Dnepropetrovskej oblasti. Je to najvýznamnejšia hospodárska a priemyselná oblasť Ukrajiny. A ČR je zase najviac priemyselná krajina EÚ,“ vysvetlil Kopečný, prečo misia cielila na východ Ukrajiny. Štruktúra ekonomík oboch krajín je podľa neho veľmi podobná.
Český veľvyslanec na Ukrajine Radek Pech zdôraznil, že hoci pomoc ČR mieri do mnohých regiónov Ukrajiny, Dnepropetrovská oblasť má pre nich výnimočné postavenie. „Práve tam plánujeme organizovať v prvom polroku tohto roka každý mesiac sektorovo zamerané podnikateľské a expertné misie,“ dodal Pech. Podľa Kopečného jeho tím z Ukrajiny priviezol konkrétne projekty a návrhy na riešenia najdôležitejších potrieb ich partnerov./agentury/
X X X
Platby meškajú, nemáme už ani na naftu, varujú farmári. Prečo zaplavili s traktormi ulice?
Nie sme úradníci, ale poľnohospodári. Už si dnes jedol, poďakuj sa poľnohospodárom. S takýmito heslami na kapotách traktorov dorazili pred ministerstvo pôdohospodárstva v pondelok o trinástej popoludní nespokojní malí poľnohospodári. Na účty mnohých z nich doteraz neprišli dotácie známe ako priame platby. Peniaze sú krvou podnikania, aj toho na pôde. Bez nich sa nedá prežiť.
Jeden príbeh za všetky, ktorý vyhnal malých farmárov do ulíc. Radovan Vrableca hospodári na 150 hektároch v chotári obce Závod, ktorá leží medzi Malackami a Kútmi. Pestuje zemiaky a k tomu potravinársku raž, pšenicu a sladovnícky jačmeň. Na priame platby čaká túžobne každý deň, pretože od nich závisia splátky strojov, ktoré nadobudol na lízing. No po farmárových peniazoch dychtia aj dodávatelia osív a agrochémie. Kruh sa uzavrel, je čas platiť.
Sú takí, čo nemajú na účte ani euro
Hospodárenie na pôde sa dnes bez dotácii nepohne ani o milimeter, tak je nastavené v celej Európskej únii. Vrableca vysvetľuje, že lízingovky, banky a dodávatelia vstupov dobre vedia, že ekonomiku poľnohospodárov – malých či veľkých bez rozdielu – kryjú práve dotácie. Stačí jedno malé zaváhanie a celý systém sa vychýli. Najmä keď ekonomika fariem je po vlaňajšku napnutá na prasknutie. Vlani totiž došlo k výraznému poklesu cien všetkých rastlinných výrobkov.
V roku 2022, keď slovenskí poľnohospodári dosiahli od vstupu do EÚ zisk 347 miliónov eur, nebol tento rekord dôsledkom len vzopätia cien, ale dotácií. Bez nich by na zisk nedosiahli! Tak sa veci majú od Lisabonu po Bratislavu či Varšavu. Cena pšenice sa po vypuknutí vojny na Ukrajine pohybovala aj po vyše 300 eur za tonu, v niektorých okamihoch dokonca po 400 eur za tonu. Z vlaňajšej úrody však ide len po 150 eur. Je to cena, ktorá, ako povedal predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Ján Jelen, neumožňuje farmám udržať sa nad vodou.
A koľko stoja potraviny v obchodoch?
Farmári netrpezlivo čakajú na dotácie. Tie – platilo to až do vlaňajška – im vyplatili vždy na sklonku roka; v decembri mali farmári na účtoch zhruba 90 percent peňazí. Kolobeh platieb, ktoré, ako spomínal farmár Radovan Vrableca, potrebuje povyplácať svojim veriteľom, sa musí čo najskôr rozprúdiť. Len na splátky lízingov mu treba mesačne 1 500 eur. Dovedna mal farmár zo Závodu dostať podporu 35-tisíc eur, ale keď ráno odchádzal na protest do Bratislavy, nemal na účte ešte ani euro.
Práve v deň protestov začala farmármi ostro sledovaná Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) vydávať rozhodnutia o vyplácaní podpôr. Dovedna by im malo pritiecť cez rôzne tituly 118 miliónov eur. Pred týždňom PPA informovala, že poľnohospodári by mali mať z celkových 360 miliónov eur na účtoch už 157 miliónov. Ak teda začnú pritekať ďalšie peniaze, roľníci by mali byť z najhoršieho von.
Lenže platilo a platí: čo je doma, to sa počíta. A kto nemá peniaze, musí si požičať; sú to doplnkové náklady, s ktorými mnohí farmári spoliehajúci sa na pravidelný tok dotácií nerátali. A tak idú nielen rozpočty farmárov na doraz. Niektorí, ako farmár Dušan Miter spred Zvolenského zámku, sa pre celé Slovensko vyjadrili, že už nemajú za čo kúpiť naftu, ktorú potrebujú na rýchlo sa blížiace jarné práce.
V dvadsiatich okresoch Slovenska protestovalo pred regionálnymi pracoviskami platobnej agentúry podľa šéfa Združenia mladých farmárov – ASYF Mariána Glovaťáka okolo 300 nespokojných farmárov na traktoroch. Blokovali aj hraničný priechod s Ukrajinou a bolo ich vidno od severnej hranice na Orave až po juh Slovenska.
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) zareagoval na akciu farmárov s tým, že sa protesty zneužili na politické účely. „Vážim si každého poľnohospodára, či je malý alebo veľký, lebo každý tvorí hodnoty, na ktorých nám všetkým spoločne záleží. Rešpektujem aj to, že každý má právo vyjadriť svoj názor a má právo aj protestovať. S čím však nemôžem súhlasiť je spôsob, ako sa zneužívajú problémy poľnohospodárov na politické účely. A to je príklad dnešného protestu,“ napísal vo svojom stanovisku.
O čo ide malým roľníkom
Žiadajú okamžité vyplatenie priamych platieb, úľavy sociálnych odvodov pre všetkých farmárov. To má, pravda háčik. Štát poskytol úľavy na odvodoch pre firmy, ktoré zamestnávajú ľudí, kým samostatne hospodáriaci roľníci (SHR) zamestnávajú iba seba. Lenže mnohí z nich sa bez zamestnancov nezaobídu. Sú to ešte SHR? Im sa však zdá, že v situácii, v akej sa ocitli, je to nespravodlivé.
Jablkom sváru je priveľa papierovania pri vypisovaní žiadostí o dotácie. Požiadavka debyrokratizácie ide naprieč celou Európou. Špecifickým slovenským problémom je tzv. register užívacích vzťahov, ktorý by mal vniesť jasno do toho, kto na akých, presnejšie čích pozemkoch hospodári. V centre pozornosti sa opäť ocitol Slovenský pozemkový fond. K pôde, ktorú spravuje, sa chcú dostať všetci bez rozdielu, malí, veľkí či strední a ide o zhruba pol milióna hektárov.
Slovensko síce dáva farmárom zelenú naftu, ale rozlišuje, či ide o poľnohospodárov so živočíšnou alebo špeciálnou rastlinnou výrobou. Malí poľnohospodári chcú naftu, na ktorú je daňová úľava, bez rozdielu charakteru výroby. Rezort chce však aj cez tento daňový stimul podporovať tých, čo produkujú ovocie, zeleninu či mlieko.
A, samozrejme, poľnohospodárom – a to bez rozdielu veľkosti podniku – prekáža dovoz agrokomodít z tretích krajín. Hoci rezort dal stopku ukrajinským dovozom a chce, aby prechádzali cez Slovensko bez zastavenia, ide aj o dovozy z tretích krajín, kde vládnu iné podmienky pestovania plodín a chovu zvierat. Ide predovšetkým o používanie chemických ochranných látok, antibiotík a hormonálnych prípravkov.
Druhá vlna protestov vo štvrtok
Do čoho vyústi pondelkový protest? Vo štvrtok má byť v réžii najväčšej samosprávnej organizácie, ktorou je Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ešte mohutnejší protest. Prakticky všetky okresy Slovenska by malo zaplniť 2 200 strojov a 4 000 protestujúcich poľnohospodárov, ktorí opäť pritiahnu do Bratislavy a sústredia sa aj na prechodoch hraníc zo Slovenska do Zakopaného v Poľsku alebo z Holíča do Hodonína či opäť vo Vyšnom Nemeckom. Odtiaľ vyšlú signál do Bruselu, že dosť bolo byrokracie, ale aj Zelenej dohody, ktorá okrem iného priniesla úhorovanie pôdy.
Farmári sa chceli stretnúť s ministrom Richardom Takáčom. Tvrdili, že ministrovi sa zdal ich protest pomýlený. A tak svoje požiadavky odovzdali v podateľni…
Takáč má snahu veci vyriešiť. Usiluje sa rozchodiť najviac preklínanú inštitúciu, ktorou je platobná agentúra. Pred týždňom tam dosadil nového generálneho riaditeľa, od jeho nástupu tretieho. Ten včera vydal pokyn na vyplatenie peňazí, ktoré by mali oživiť chod fariem.
Je najvyšší čas upokojiť vášne. V Európe i na Slovensku./agentury/
X X X
Josep Borrell navrhuje, aby boli sankcie za porušovanie ľudských práv pomenované po Navaľnom
Cieľom tohto kroku má byť úcta Navaľného.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell navrhuje, aby bol globálny režim sankcií za porušovanie ľudských práv pomenovaný po ruskom opozičnom politikovi Alexejovi Navaľnom.
Borrel to oznámil v statuse na sociálnej sieti X, pričom zdôraznil, že cieľom tohto kroku je uctiť si Navaľného – najznámejšieho domáceho súpera ruského prezidenta Vladimira Putina. Navaľného smrť v sibírskej trestaneckej kolónii oznámili ruské úrady minulý piatok.
Putin nie je Rusko
Vdova po politikovi Julija Navaľná bola v pondelok v Bruseli hostkou na zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ, ako aj predsedom Európskej rady Charlom Michelom.
Borrell po stretnutí s Navaľnou na sociálnych sieťach okrem iného napísal, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho režim ponesú zodpovednosť za smrť Alexeja Navaľného.
Zopakoval súčasne Navaľnej výrok, že „Putin nie je Rusko a Rusko nie je Putin“. Avizoval, že EÚ bude naďalej podporovať ruskú občiansku spoločnosť a nezávislé médiá.
Bude pokračovať v jeho práci
Julija Navaľná predtým na sociálnych sieťach zverejnila video, v ktorom oznámila, že bude pokračovať v diele svojho manžela.
Svoj príhovor začala pozmeneným pozdravom svojho muža, keď jeho meno zamenila svojím, takže povedala: „Zdravím, tu Julija Navaľná“. Dodala, že na jej mieste teraz „mala byť iná osoba, ale túto osobu zabil Vladimir Putin.“ Uviedla: „Vieme, prečo presne Putin zabil Alexeja pred tromi dňami…Povieme mená a ukážeme tváre tých, ktorí majú na Navaľného smrti podiel.“ Vo videu uviedla, že Navaľného vzali nielen jej a jej deťom, ale aj Rusom, ktorí dúfali v zmenu.
Priznala, že „zabitím Alexeja Putin zabil“ aj polovicu jej samej, „polovicu môjho srdca a mojej duše“. Uviedla však, že nemá právo sa vzdať a bude pokračovať v manželovej práci. Vyzvala preto Navaľného priaznivcov, aby stáli po jej boku a zdieľali „nielen smútok a nekonečnú bolesť, ktorá nás obklopuje a nepustí“, ale aj hnev a nenávisť „voči tým, ktorí sa odvážili zabiť našu budúcnosť“.
Na záver svojho príhovoru citovala známy výrok svojho manžela, že „nie je hanba robiť málo, hanba je nerobiť nič.“ Apelovala na ľudí, aby sa nenechali zastrašiť a budovali „slobodné, mierumilovné, šťastné a krásne Rusko budúcnosti“, o ktorom jej manžel toľko sníval. „V takom Rusku chcem žiť. Chcem, aby v ňom žili moje a Alexejove deti,“ dodala Navaľná.
Podozrivé okolnosti
Podľa úradov Navaľnému minulý piatok počas prechádzky po väzenskom dvore postihla náhla nevoľnosť. Pokusy oživiť ho neboli úspešné a privolaný lekár konštatoval smrť.
Exilová opozícia a médiá však upozorňujú na podozrivé okolnosti prípadu – časové nezrovnalosti i utajovanie a zavádzanie o mieste, kde sa telo nachádza. Najnovšie vyšetrovatelia oznámili právnikom a matke zosnulého, že Navaľného telo bude ešte 14 dní podrobované akémusi „chemickému skúmaniu“, až potom bude vydané na pochovanie.
Navaľného smrť je šokom pre ruskú opozíciu – domácu i exilovú, ale aj pre medzinárodné spoločenstvo.
V mnohých ruských mestách sa od minulého piatka konali zhromaždenia na pamiatku Navaľného, počas ktorých polícia zadržala už vyše 400 ľudí. V mnohých mestách boli improvizované pomníčky s kvetmi a sviečkami likvidované technickými službami alebo kritikmi opozície, aktuality.sk
X X X
Prokurátor ÚŠP zrušil Haščákovi obvinenie v kauze Gorila
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) zrušil obvinenia spoluzakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka v kauze Gorila. Vec vrátil na nové konanie vyšetrovateľovi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry a ÚŠP Zuzana Drobová.
Haščák bol od novembra roku 2022 stíhaný pre podozrenie z trestných činov založenia a podpory zločineckej skupiny a z legalizácie príjmov z trestnej činnosti. ČTK o tom informoval Haščákov advokát Martin Škubla, ktorý tiež uviedol, že zrušené bolo v prípade aj stíhanie ďalších šiestich ľudí. Prokuratúra zrušenie obvinenia v kauze potvrdila. Podľa nej tak žalobca urobil kvôli formálnym a procesným nedostatkom.
Kauza sa týka zhruba 20 rokov starej kauzy Gorila, v ktorej polícia preveruje podozrenie z podplácania politikov a úradníkov Pentou v rokoch 2005 a 2006. Finančná skupina nekalé rokovania v kauze dlhodobo popiera.
„Obhajoba Haščáka od začiatku tvrdí a v sťažnosti voči obvineniu vysvetlila, že obvinenie nie je dôvodné, pretože sa neopiera o žiadne dôkazy a skutky kladené v obvinení Haščákovi za vinu sa nestali,“ uviedol Škubla.
Pozastavený výkon funkcie
Podľa Škublu elitný útvar slovenskej prokuratúry ÚSP uznal argumenty obhajoby, že vyšetrovateľka, ktorá v prípade vzniesla obvinenia, mala v súlade so zákonom prerušený výkon funkcie policajtky. Dodal, že sa tak stalo z dôvodu, že vyšetrovateľka vykonávala platenú funkciu členky obecného zastupiteľstva. Aj prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že v prípade ide o problematiku kolízie funkcie policajta a plateného úradníka.
ÚSP uviedol, že v kauze by mohlo znovu padnúť obvinenie. Stalo by sa tak v prípade, že nenadobudne právoplatnosť parlamentom schválená novela trestného zákonníka, ktorá okrem iného skracuje premlčacie lehoty trestných činov a ktorú napadla na ústavnom súde prezidentka Zuzana Čaputová. Zrušený má byť aj samotný ÚSP. Haščák podľa svojho advokáta však chce v súvislosti s možným premlčaním kauzy trvať na prerokovaní prípadu.
Podľa dostupných informácií spolu s Haščákom boli v prípade pôvodne stíhaní napríklad bývalý minister hospodárstva Jirko Malchárek a niekdajší členovia vedenia Fondu národného majetku (FNM), ktorý v minulosti spravoval podiely štátu vo firmách.
Kauza Gorila prepukla na konci roka 2011, keď na internete niekto zverejnil dokumenty, ktoré boli vypracované na základe odpočúvania. O osem rokov neskôr potom do médií unikla aj samotná nahrávka z odpočúvania jedného z bratislavských bytov, kde sa podľa uniknutých dokumentov stretával Haščák napríklad s Malchárkom či s členkou vedenia FNM Annou Bubeníkovou. Tá rovnako ako Haščák a Malchárek čelila obvineniu./agentury/
X X X
Ústavný súd sa ohradil voči Ficovým slovám o čulej komunikácii s prezidentkou
Ústavný súd SR vo svojom stanovisku jednoznačne odmietol, že by s niekým komunikoval mimo zákonných procesných postupov. Reagoval tým na výroky premiéra Roberta Fica (Smer) o tom, že prezidentka Zuzana Čaputová vraj zavádza verejnosť tvrdením, že v posledných dňoch neexistovala čulá komunikácia medzi prezidentskou kanceláriou a ústavným súdom.
Ústavný súd v poslednom období zaznamenal viaceré bezprecedentné vyjadrenia predstaviteľov verejnej moci, „ktorými je bez akéhokoľvek reálneho základu spochybňovaná nezávislosť a nestrannosť Ústavného súdu a jeho sudcov“, informovala hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
„Ústavný súd ubezpečuje všetkých, že o veciach, o ktorých sa na Ústavnom súde koná, alebo o veciach, ktoré na Ústavný súd budú ešte len podané, nekomunikuje mimo zákonných procesných postupov s nikým,“ uviedla.
ÚS deklaroval, že sa nielen svojou rozhodovacou činnosťou, ale aj komunikáciou svojich rozhodnutí a postupov snaží vštepovať všetkým adresátom rozhodnutí dôveru v inštitúcie a v ich rozhodovanie, a to isté očakáva aj od ostatných orgánov verejnej moci alebo osôb, ktoré formujú verejnú mienku.
„Nezávislosť ústavného súdnictva je od počiatku rešpektovaná ako jeho výsostné ústavné prerogatívum a základný pilier jeho existencie. Je to hodnota, z ktorej Ústavný súd súčasne čerpá svoju legitimitu nielen smerom k iným ústavným orgánom, ale aj k adresátom právnych noriem vo všeobecnosti,“ uviedla Ferencová.
ÚS od všetkých aktérov politického priestoru nástojčivo žiada, aby s verejnosťou komunikovali takým uvážlivým spôsobom, ktorý nebude bez dôvodu vystavovať neprimeraným rizikám jeho systémovú inštitucionálnu nezávislosť ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti a nebude ho nenáležite vťahovať do otvoreného politického súboja./agentury/
X X X
Prezidentka poslala Trestný zákon na Ústavný súd. Hovorí o riziku samoamnestie aj úskokoch vládnej väčšiny
„Ani prezident republiky a Ústavný súd nie sú a nesmú byť odtrhnutí od reality formovanej politickou mocou. Je zrejmé, že vládna väčšina má eminentný záujem na nadobudnutí účinnosti napadnutého zákona, a to aj za cenu úskokov a neštandardného aplikovania zákonných lehôt,“ varuje hlava štátu.
Prezidentka Zuzana Čaputová dnes na Ústavnom súde napadla novelu Trestného zákona z dielne vládnej koalície, ktorá ruší Úrad špeciálnej prokuratúry a výrazne znižuje premlčacie lehoty a tresty.
Hra o čas
Pri novele je to už hra o čas, pretože väčšina jej ustanovení má nadobudnuť účinnosť 15. marca. Ak sa tak stane čo i len na sekundu, museli by sa zmeny uplatniť na všetky rozbehnuté kauzy. Prezidentka teda spolu s návrhom na preskúmanie súladu trestnej novely s ústavou podala aj návrh na zastavenie jej účinnosti. Za bežných okolností by mal ústavný súd o tomto, takpovediac predbežnom opatrení, rozhodovať až po publikovaní schváleného zákona v zbierke zákonov. Prezidentka ale poukazuje na zdržiavanie publikovania zákona zo strany koalície (môže sa stať, že k jeho uverejneniu dôjde prakticky súbežne s tým, ako má nadobudnúť účinnosť) a ústavný súd nabáda k vysokej akčnosti.
„Som si vedomá toho, že v bežných okolnostiach ústavný súd posudzuje až zákony, ktoré boli aj formálne uverejnené v Zbierke zákonov. V bežných okolnostiach sa však nedeje to, že sa uverejnenie zákona odďaľuje s pohnútkou, aby ústavný súd nemohol plniť úlohu, ku ktorej je povolaný a aby nemohol rozhodnúť v plnom rozsahu svojich právomocí, vrátane včasného predbežného prerokovania a prípadného pozastavenia účinnosti zákona. Takéto niečo považujem za neprijateľné v právnom štáte. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorému neprináleží, obrazne povedané, čakať v kúte, či mu dovolí prehovoriť ten, koho má ústavný súd kontrolovať, prípadne kedy mu to dovolí,“ píše sa v podaní prezidentky.
Podľa prezidentky ÚS nemusí čakať
Poukázala aj na jeden pomerne známy verdikt ústavného súdu (PL. ÚS 8/2022.), v ktorom sa uvádza: „Ak by bol postup parlamentu v dotknutej rovine negatívne extrémny, výklad vlastných kompetencií ústavného súdu by sa tomu musel extenzívne prispôsobiť, inak by ochrana ústavných hodnôt z jeho strany nebola zabezpečená v samotnej podstate, ale len okrajovo.“
Zuzana Čaputová je presvedčená, že podľa tohto prístupu by ústavný súd mohol konať aj za predpokladu účelového zdržiavania publikácie zákona a má dostatočné možnosti konať tak, „aby zabránil svojmu vyradeniu z hry“. Hlava śtátu upozorňuje, že nadobudnutie účinnosti trestnej novely čo i len na krátky čas môže spôsobiť negatívne dôsledky, ktoré sa ani prípadným neskorším rozhodnutím ústavného súdu nebudú dať napraviť.
Hlavné výhrady
Návrh má 59 strán a prezidentská kancelária ho zverejnila. Aktuality.sk vybrali najdôležitejšie body.
Z pohľadu úlohy, ktorú trestné právo v spoločnosti plní, je zrejmé, že nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie systému trestného práva, tzn. od nastavenia skutkových podstát trestných činov až po príslušnosť súdov rozhodovať o vine a treste, by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do princípov spravodlivosti, právneho štátu a práv osôb poškodených trestnou činnosťou.
Napadnutý zákon predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien v doterajšej trestnej politike nášho štátu. Je to zmena, ktorá zásadne mení prístup k majetkovej a hospodárskej kriminalite v tom najširšom význame – od bežných krádeží až po organizovaný zločin.
Nikto nespochybňuje právo vládnej väčšiny, ktorá vzišla z legitímnych a slobodných demokratických volieb meniť, a to aj zásadným spôsobom, trestnú politiku štátu. Musí sa to však robiť výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám ústavných noriem vyjadreným cez Ústavu aj cez rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.
Som v tomto smere presvedčená, že vládou deklarované dôvody na skrátené legislatívne konanie o napadnutom zákone sú dôvody výsostne politické, v žiadnom prípade nie právne ani zákonné. Predmet právnej úpravy a dôležité systémové zmeny zavádzané napadnutým zákonom v oblasti trestného práva musia byť, naopak, podrobené vecnej, poctivej a odbornej diskusii. Považujem za preukázané, že nebolo a nie je nevyhnutné urýchlené prijatie navrhovaných zmien v zmysle napadnutého zákona.
Odborná i laická verejnosť boli ochudobnení o diskusiu o vládnom návrhu zákona, pričom legitimita takéhoto obmedzenia demokratickej diskusie nebola daná. Potreba odbornej diskusie pritom bola nevyhnutná aj vzhľadom na rozsah pôvodne navrhnutých zmien, rozsah pozmeňovacích návrhov počas rokovania, mimoriadnu komplexitu zmien, keď súčasné výrazné úpravy viacerých významných parametrov trestného práva (sadzby, škoda, premlčanie, proces) vyvolávajú ďalekosiahle následky, ktoré neboli predkladateľom popísané a ani do skončenia rozpravy neboli prediskutované.
Predkladatelia sa zároveň odvolávajú na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendmi trestnej politiky vo vzťahu k obvineným v štátoch Európskej únie. Zároveň však Európska prokuratúra už na základe predbežnej analýzy vládneho návrhu skonštatovala, že niektoré z navrhovaných zmien by už neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu Európskej únie boli na Slovensku trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty11.
Argument porušovania práv obvinených činnosťou ÚŠP vzhľadom na judikatúru ústavného súdu podľa môjho názoru neobstojí a neodôvodňuje tak skrátené legislatívne konanie o schválenom zákone. Podľa mojej mienky tak zákonodarca pri schvaľovaní napadnutého zákona prekročil svoje zákonné kompetencie, nerešpektoval vlastné legislatívne pravidlá a nekonal tak, ako mu prikazuje zákon, čím sa napadnutý zákon dostáva do kontradikcie s princípom legality, a teda s čl. 2 ods. 2 Ústavy a čl. 1 ods. 1 Ústavy.
Pri schvaľovaní napadnutého zákona išlo podľa môjho presvedčenia o zrejmé a bezprecedentné ignorovanie práv opozičných poslancov (porov. v PL. ÚS 13/2022 z 13. decembra 2022), ktorí mohli počas rozpravy v pléne národnej rady vyjadriť svoje názory iba formálne. Poslanci vládnej koalície totiž nechali tak počas rozpravy k návrhu na skrátené legislatívne konanie, ako aj v I. a II. čítaní o napadnutom zákone (navyše v limitovanom čase, ktorý určila parlamentná vládna väčšina) parlamentnú opozíciu sa počas rozpravy tzv. „vyrozprávať do tmy“.
Ignorovanie parlamentnej diskusie v rámci rozpravy k návrhu na skrátené legislatívne konanie, ako aj v rámci I. čítania a II. čítania o schválenom zákone nedisponuje ústavnou legitimitou, zasahuje do princípov právneho štátu a demokratickej tvorby práva a jej následkom sa dostáva napadnutý zákon do nesúladu s princípmi právneho štátu vzťahujúcimi sa na práva parlamentnej opozície podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy, ako aj s princípom slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti podľa čl. 31 Ústavy.
Postupnými a na seba nadväzujúcimi krokmi parlamentnej väčšiny (schválenie skráteného legislatívneho konania, neúčasť poslancov parlamentnej vládnej väčšiny na rozprave, skrátenie času na diskusiu v rozprave v jednotlivých čítaniach) došlo pri schvaľovaní napadnutého zákona k „uduseniu“ diskusie a materiálnemu obmedzeniu výkonu mandátu poslancov parlamentnej menšiny.
Možno tak v súčte opísaných krokov parlamentnej väčšiny hovoriť o tzv. „valcovaní opozície“ a porušení ústavných princípov legislatívneho procesu a práv parlamentnej opozície tak, ako to vo svojich vyššie citovaných nálezoch sp. zn. PL. ÚS 13/2022 a sp. zn. PL. ÚS 18/2022 definoval ústavný súd. Napadnutý zákon tak nie je z týchto dôvodov v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 4 a čl. 31 Ústavy.
Absenciu pochopenia dopadov na adresátov napadnutého zákona a možných aplikačných problémov v celej komplexnosti dokazuje aj vyjadrenie vládnej Strana 23 z 59 strany HLAS-SD po schválení napadnutého zákona, podľa ktorého „ak by sa v niektorých konkrétnych prípadoch ukázalo, že skrátenie premlčacej lehoty má negatívny dopad na vyšetrovanie týchto skutkov, je strana Hlas pripravená prísť s úpravou príslušného ustanovenia Trestného zákona“15.
Rovnako odkazujem na vyjadrenia poslanca národnej rady a predsedu výboru národnej rady pre kultúru a médiá (SNS) Romana Michelka: „Neboli sme možno úplne presne informovaní, takže uvedomujem si extrémnu citlivosť tejto témy, ale naozaj sme robili v dobrej viere, že robíme transpozíciu práva okolitých vyspelých krajín, že to tak je aj inde a že pravdepodobne tie trestné kódexy vznikli na základe širokej diskusie odborníkov.
Predkladateľ napadnutého zákona v dôvodovej správe pritom ubezpečoval poslancov, že návrh je vypracovaný na základe „komparatistiky s trestnými zákonmi iných členských štátov Európskej únie so zameraním na identifikáciu európskych štandardov trestného práva“.
Predkladateľ výstupy porovnania slovenskej trestnoprávnej úpravy s inými právnymi úpravami (napr. vo forme analýzy) nepredložil ani neprezentoval. Ako upozornili viacerí odborníci, z hľadiska výhodnejšieho režimu pre páchateľov trestných činov idú zmeny systémovo nad rámec trestných úprav okolitých členských štátov Európskej únie, na čo som upozornila aj v mimoriadnom vystúpení v národnej rade dňa 18. januára 2024.
O tom, že predloženiu návrhu napadnutého zákona nepredchádzala žiadna skutočná „komparatistika“ svedčí aj skutočnosť, že deň po schválení napadnutého zákona, v reakcii na kritiku skrátenia premlčacích lehôt za násilné trestné činy, osobitne trestný čin znásilnenia, ministerstvo spravodlivosti verejne prezentovalo17 odborne a metodologicky úplne nesprávne spracovaný a veľmi zavádzajúci podklad porovnania trestných sadzieb a premlčania trestného činu znásilnenia. Som presvedčená, že napadnutý zákon sa tak dostáva do nesúladu s princípom reprezentatívneho a voľného mandátu poslanca národnej rady, a teda do nesúladu s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. čl. 73 ods. 2 a s čl. 75 ods. 1 Ústavy.
Mne ako prezidetnke republiky, poslancom národnej rady ani odbornej verejnosti predkladateľ neposkytol žiadne analýzy alebo štúdie, ktoré by na základe existujúcich dát aspoň rámcovo odpovedali na to, aké dopady bude mať účinnosť napadnutého zákona na odsúdených, obžalovaných a obvinených a na osoby poškodené trestnou činnosťou, na prebiehajúce a budúce trestné konania.
Napriek závažnosti a ďalekosiahlym následkom na trestnú politiku Slovenskej republiky tak napadnutý zákon nie je založený na presných a merateľných kritériách. Jeho účinnosť je spojená so všetkými rizikami, ktoré nedostatočná príprava zákona a absencia odbornej diskusie o jeho návrhu prinášajú.
Podľa mojej mienky tak v prípade napadnutého zákona celkom absentovala odborná, férová a otvorená diskusia, ktorej absencia má podstatný vplyv na obsah napadnutého zákona. Legislatívny proces bez takejto debaty nenapĺňa ústavné princípy legislatívneho procesu, najmä jeho verejnosť a kontrolovateľnosť, čím sa napadnutý zákon dostáva do nesúladu s čl. 1 ods. 1 Ústavy.
Napadnutý zákon sa podľa môjho právneho posúdenia javí ako právna úprava šitá na mieru osobám podozrivým a obvineným (dokonca obžalovaným) z vládnej koalície alebo z jej okolia (spriaznené osoby). Predstavitelia vládnej koalície sa už v politickej volebnej kampani netajili tým, že považujú trestné stíhania a obžaloby vedené proti nim a im spriazneným osobám za politické, a že v prípade podielu na moci po voľbách v septembri 2023 sa budú usilovať aj legislatívnou cestou o zabránenie opakovaniu týchto stíhaní.
Dôkazom toho je účasť viacerých podozrivých (vyšetrovaných) a obvinených aktérov verejného života spriaznených s vládnymi politickými stranami Strana 27 z 59 v poradnom orgáne predsedu vlády (napr. advokáti D. Lindtner, M. Para)21 a pri radení pri tvorbe paragrafového znenia napadnutého zákona22, alebo výkon mandátu poslanca za politickú stranu vládnej koalície, ktorý je rovnako obžalovaný z trestnej činnosti23 a sám predkladal pozmeňujúce návrhy k napadnutému zákonu v rámci legislatívneho procesu. Ide pritom o trestné činy, ktorých sa priamo dotýka napadnutý zákon, či už z dôvodu skrátenia premlčacích lehôt alebo úprav výšky trestných sadzieb za konkrétne trestné činy.
Účinnosťou napadnutého zákona by sa novo nastavené premlčacie lehoty vzťahovali aj na trestne stíhaných a obžalovaných bývalých a aktívnych politikov vládnych politických strán (napr. P. Kažimír, P. Žiga) alebo novo nastavené podmienky ukladania trestov aj na trestne stíhané a obžalované osoby spriaznené s vládnymi politickými stranami (N. Bödör, T. Gašpar, J. Brhel, M. Výboh a pod.)24. Z ústavného hľadiska sa teda cestou legislatívy deje zmena vo vlastnej veci niekoľkých dotknutých predstaviteľov a spriaznených osôb vládnej koalície, tzn. išlo by o obdobu takzvanej „samo-amnestie“, ktorá je v právnom štáte neprípustná (PL. ÚS 7/2017).
Obdobnou vecou, kedy sa v šate ústavného aktu skrývala pomoc blízkym a spriazneným osobám, boli tzv. Mečiarove amnestie a Kováčove milosti. V týchto prípadoch sa prostredníctvom inštitútu amnestie a milosti poskytla pomoc osobám spriazneným s vládou Vladimíra Mečiara, alebo pomoc osobám blízkym prezidentovi Michalovi Kováčovi.
Aj keď (i) zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, (ii) zmeny v premlčacích lehotách dotýkajúce sa osôb spriaznených s vládnou koalíciou alebo (iii) zníženie trestných sadzieb za trestné činy dotýkajúce sa osôb spriaznených s vládnou koalíciou formálne spĺňajú požiadavky na štruktúru právnej normy v zákonnej forme, tak podľa môjho videnia veci sa aj podľa spôsobu, akým vláda a parlamentná vládna väčšina napadnutý zákon presadili (pozri vyššie výhrady ku skrátenému legislatívnemu konaniu), tento krok javí ako uprednostnenie osobného (súkromného) záujmu predstaviteľov vládnej koalície a parlamentnej väčšiny pred verejným záujmom. Išlo by o zneužitie legislatívnej moci na svojvoľné a osobné účely, a zároveň ústavne neprípustný akt svojvôle.
Považujem za ústavne problematické, že napadnutý zákon i. veľmi výrazne znižuje trestné sadzby pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch (štvrtá hlava a piata hlava), ako aj trestných činoch korupcie (ôsma hlava tretí diel). Zároveň ii. zásadným spôsobom posúva nahor hranice výšky škody a tiež iii. rozširuje možnosť ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, a to aj pri najzávažnejšej ekonomickej kriminalite páchanej organizovanými skupinami páchateľov. Novela v neposlednom rade iv. výrazne skracuje premlčacie lehoty naprieč osobitnou časťou Trestného zákona.
Som presvedčená, že uvedená štvorkombinácia (i) zásadného zníženia trestných sadzieb, (ii) zvýšenia hraníc škody, (iii) zmien v ukladaní podmienečných trestov odňatia slobody a (iv) zmien v oblasti premlčania, je rezignovaním štátu na ochranu bezpečnosti svojich občanov, ochranu ich základných práv a slobôd, akými sú súkromie, ľudská dôstojnosť, majetok a pod., ako aj na pozitívny záväzok štátu efektívne vymáhať spravodlivosť a znamená silný odklon od ochrany princípov právneho štátu. Dopad týchto zmien je ešte zvýraznený prostredníctvom posilnenia procesných práv podozrivých, obvinených a obžalovaných prostredníctvom zmien v Trestnom poriadku.
1. Páchateľ, ktorý spácha trestný čin krádeže vlámaním v obydlí a poškodenej osobe spôsobí škodu do 250 000 tisíc eur, čo pre väčšinu obyvateľov Slovenska znamená celý za ich život nadobudnutý majetok, by podľa napadnutého zákona nemohol dostať v prípade dokázania viny súdom uložený trest odňatia slobody, ale bolo by mu možné uložiť podmienečný trest alebo aj samostatný peňažný trest;
2. V prípade lúpeže, pokiaľ nevznikne škoda presahujúca 20 000 eur, páchateľovi musí byť prednostne uložený podmienečný trest alebo trest domáceho väzenia;
3. Pri trestnom čine podvodu alebo krádeže, čo sú najfrekventovanejšie trestné činy v oblasti majetkovej trestnej činnosti, hranica trestnej sadzby klesá z 10 až 15 rokov na 3 až 10 rokov. Na 3 až 10 rokov však klesá aj sadzba pri legalizácii výnosu z trestnej činnosti, ktorá bola doteraz 12 až 20 rokov.
Jednoducho povedané, za všetky trestné činy v štvrtej a piatej hlave Trestného zákona bude možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody a to bez ohľadu na výšku škody, rozsah spáchania trestného činu, dokonca aj vtedy, keď bude spáchaný organizovanou skupinou.
Takto nastavené trestné sadzby môžu byť incentívou pre páchanie trestnej činnosti. Z dôvodu absencie riadneho legislatívneho procesu, medzirezortného pripomienkového konania a odbornej diskusie pri prijímaní napadnutého zákona orgány aplikácie práva nevedia posúdiť riziká ohrozujúce chránené záujmy (verejná bezpečnosť, ochrana majetku, ochrana súkromia, ochrana zdravia a pod.) a primerane sa na tieto zmeny pripraviť.
Oslabuje sa tým právna istota adresátov právnej normy, ale najmä osôb poškodených už spáchanou trestnou činnosťou, keďže novela sa dotkne aj ich živej veci v zmysle zásady aplikácie neskoršej priaznivejšej úpravy pre páchateľa trestného činu. Dôjde tak k porušeniu ich práva na spravodlivé vyšetrenie veci a potrestanie páchateľa a spravodlivej ochrany nárokov poškodených v rámci trestného konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Čo sa týka zmien v trestných sadzbách za páchanie korupčnej trestnej činnosti, aj v tomto prípade napadnutý zákon zásadne mení filozofiu jej trestania. Pri zohľadnení zmien v hraniciach škody sa rovnako dostávam ku konštatovaniu, že neodborné a neprediskutované zmeny schválené expresne rýchlo a bez legisvakácie budú mať negatívny dopad na práva poškodených a na verejný záujem chránené pri korupčných trestných činoch.
Napadnutý zákon skracuje premlčacie lehoty z 20 na 10 rokov, čo sa bude týkať každého trestného činu v osobitnej časti Trestného zákona, ktorého horná hranica trestnej sadzby je maximálne 10 rokov. Teda nepôjde len o trestný čin znásilnenia a sexuálneho násilia, t. j. trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti podľa druhej hlavy Trestného zákona, ale aj o desiatky ďalších trestných činov ako napr.: · zabitie (§ 147 ods. 1 Trestného zákona; prvá hlava osobitnej časti Trestného zákona); · obchodovanie s ľudmi (§ 179 ods. 1 Trestného zákona) alebo · pozbavenie osobnej slobody (§ 182 ods. 1 Trestného zákona) alebo · zavlečenie do cudziny (§ 187 ods. 1 Trestného zákona) (citované sú trestné činy podľa druhej hlavy osobitnej časti Trestného zákona); · opustenie dieťaťa spáchané závažnejším spôsobom konania (§ 206 ods. 2 Trestného zákona), alebo · únos z osobitného motívu (§ 209 ods. 2 Trestného zákona), (to sú trestné činy proti rodine a mládeži – tretia hlava osobitnej časti Trestného zákona); · znehodnocovanie archeologického dedičstva členom nebezpečného zoskupenia (§ 249 ods. 4 Trestného zákona) alebo · všeobecné ohrozenie v základnej skutkovej podstate (§ 284 ods. 1 Trestného zákona) alebo · nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami z osobitného motívu alebo závažnejším spôsobom konania (§ 294 ods. 4 Trestného zákona) alebo · založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny (§ 296 Trestného zákona) (všetko sú to trestné činy podľa šiestej hlavy osobitnej časti Trestného zákona); · sabotáž (§ 316 ods. 1 Trestného zákona; siedma hlava osobitnej časti Trestného zákona); · výroba detskej pornografie (§ 368 ods. 1 Trestného zákona; deviata hlava osobitnej časti Trestného zákona; podľa § 87 ods. 5 Trestného zákona tu bude premlčacia lehota 15 rokov); a mnoho ďalších trestných činov.
Inak povedané, napadnutým zákonom znížené trestné sadzby za závažnú trestnú činnosť, ktorá je namierená aj proti ústavou chráneným hodnotám, v spojení s dramatickým skrátením premlčacích lehôt, so zvýšením hraníc súm škody, so zavedením podmienečných trestov odňatia slobody alebo trestov domáceho väzenia aj pri závažnej trestnej činnosti a v spojení so zrušením úradu špeciálnej prokuratúry v skrátenom legislatívnom konaní, bez riadnej diskusie a zhodnotenia dopadov novely na prax efektívneho stíhania trestných činov, pred Ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky neobstojí.
Zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry sa živé spisy z ÚŠP presunú na osem krajských prokuratúr, kde budú nanovo pridelené príslušnému prokurátorovi. Nový prokurátor si bude musieť spis načítať a oboznámiť sa komplexne s vecou. To si nevyhnutne vyžiada čas, pričom spisy majú aj niekoľko tisíc strán. Napadnutý zákon pritom neobsahuje žiadnu legisvakáciu, počas ktorej by sa prokuratúra vedela pripraviť technicky, personálne a organizačne na zmenu príslušnosti prokuratúr tak, aby v spisoch nedochádzalo k prieťahom v konaní a mareniu efektívneho vyšetrovania trestnej činnosti.
Len pre dokreslenie rozsahu presúvaných vecí, ÚŠP ma na základe mojej žiadosti oficiálne informoval, že na generálnu prokuratúru a krajské prokuratúry sa účinnosťou napadnutého zákona presunie viac než 1000 živých vecí (t. j. nie spisov, ale vecí, kde došlo k začatiu konania. Samotných spisov tak môže byť o desiatky až stovky viac). Podľa môjho názoru reálne hrozia prieťahy v týchto dotknutých trestných konaniach, čo porušuje právo jednak obvinených, ale aj poškodených na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.
Mám vážnu obavu, že napadnutý zákon zasahuje i do princípov materiálneho jadra Ústavy. Rezignácia na pozitívny záväzok štátu efektívne postihovať trestnú činnosť, porušenie elementárnej spravodlivosti, právnej istoty aj medzinárodných záväzkov z môjho pohľadu znamená zásah do hodnotového základu Ústavy, resp. zmenu časti hodnotových východísk, na ktorých bola Ústava od začiatku postavená. Ak je zásah do materiálneho jadra Ústavy stále neprípustný dokonca aj vo forme ústavného zákona (PL. ÚS 8/2022), o to prísnejšie je nutné nazerať na situáciu, keby sa tak malo udiať bežným zákonom.
Rovnako tak môže predstavovať akt svojvôle, ktorú by vzhľadom na celý kontext veci formálne dodržanie poriadkových lehôt nemohlo zakryť. Bez ohľadu na lehoty sa totiž nedá nijako obhájiť ani logicky vysvetliť to, ak sa, na jednej strane, využíva skrátené legislatívne konanie bez zákonného dôvodu, výrazne sa skracuje rozprava v parlamente, ktorá z časti prebieha aj po nociach a, na strane druhej, následne sa na rozpätie týždňov naťahuje realizácia formálnych úkonov, ktoré je možné, obvyklé, no predovšetkým žiaduce vykonať v rozpätí hodín, najviac dní. Takéto konanie by podľa mňa bolo možné vnímať ako postup in fraudem constitutionis, teda taký, ktorý pod pláštikom formálneho dodržania zákonnej normy smeruje k tomu, aby sa poprela podstata a účel normy ústavnej.
Som si vedomá toho, že v bežných okolnostiach ústavný súd posudzuje až zákony, ktoré boli aj formálne uverejnené v Zbierke zákonov. V bežných okolnostiach sa však nedeje to, že sa uverejnenie zákona odďaľuje s pohnútkou, aby ústavný súd nemohol plniť úlohu, ku ktorej je povolaný a aby nemohol rozhodnúť v plnom rozsahu svojich právomocí, vrátane včasného predbežného prerokovania a prípadného pozastavenia účinnosti zákona. Takéto niečo považujem za neprijateľné v právnom štáte. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorému neprináleží, obrazne povedané, čakať v kúte, či mu dovolí prehovoriť ten, koho má ústavný súd kontrolovať, prípadne kedy mu to dovolí.
Dovoľujem si ctené plénum ústavného súdu upovedomiť nielen o nutnosti rozhodnutia o pozastavení ešte neúčinného napadnutého predpisu, ale aj o nutnosti predbežnej vykonateľnosti tohto výroku ústavného súdu. Vzhľadom na súvislosti a verejné výroky predstaviteľov vládnej koalície uvedené v časti VII. totiž hrozí, že aj pri publikácii prípadného uznesenia ústavného súdu o pozastavení účinnosti sa bude taktizovať s lehotami tak, aby bolo uverejnené v Zbierke zákonov až po 15. marci 2024.
Som si vedomá, že v zásade mi po právnej stránke neprináleží špekulovať o budúcej aplikácii právnych noriem iným orgánom verejnej moci, do kompetencie ktorého patrí určitý výsek správy vecí verejných. Avšak ani prezident republiky a ústavný súd nie sú a nesmú byť odtrhnutí od reality formovanej politickou mocou. Z priebehu schvaľovania napadnutého zákona a procesu podpisovania zákona predsedom vlády je zrejmé, že vládna väčšina má eminentný záujem na nadobudnutí účinnosti napadnutého zákona, a to aj za cenu úskokov a neštandardného aplikovania zákonných lehôt. /agentury/
X X X
Ústavný súd sa ohradil voči Ficovým slovám o čulej komunikácii s prezidentkou
Ústavný súd SR vo svojom stanovisku jednoznačne odmietol, že by s niekým komunikoval mimo zákonných procesných postupov. Reagoval tým na výroky premiéra Roberta Fica (Smer) o tom, že prezidentka Zuzana Čaputová vraj zavádza verejnosť tvrdením, že v posledných dňoch neexistovala čulá komunikácia medzi prezidentskou kanceláriou a ústavným súdom.
Ústavný súd v poslednom období zaznamenal viaceré bezprecedentné vyjadrenia predstaviteľov verejnej moci, „ktorými je bez akéhokoľvek reálneho základu spochybňovaná nezávislosť a nestrannosť Ústavného súdu a jeho sudcov“, informovala hovorkyňa ÚS Martina Ferencová.
„Ústavný súd ubezpečuje všetkých, že o veciach, o ktorých sa na Ústavnom súde koná, alebo o veciach, ktoré na Ústavný súd budú ešte len podané, nekomunikuje mimo zákonných procesných postupov s nikým,“ uviedla.
ÚS deklaroval, že sa nielen svojou rozhodovacou činnosťou, ale aj komunikáciou svojich rozhodnutí a postupov snaží vštepovať všetkým adresátom rozhodnutí dôveru v inštitúcie a v ich rozhodovanie, a to isté očakáva aj od ostatných orgánov verejnej moci alebo osôb, ktoré formujú verejnú mienku.
„Nezávislosť ústavného súdnictva je od počiatku rešpektovaná ako jeho výsostné ústavné prerogatívum a základný pilier jeho existencie. Je to hodnota, z ktorej Ústavný súd súčasne čerpá svoju legitimitu nielen smerom k iným ústavným orgánom, ale aj k adresátom právnych noriem vo všeobecnosti,“ uviedla Ferencová.
ÚS od všetkých aktérov politického priestoru nástojčivo žiada, aby s verejnosťou komunikovali takým uvážlivým spôsobom, ktorý nebude bez dôvodu vystavovať neprimeraným rizikám jeho systémovú inštitucionálnu nezávislosť ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti a nebude ho nenáležite vťahovať do otvoreného politického súboja./agentury/
X X X
Záujem o investície do realitných podielových fondov rastie
Celková hodnota aktív realitných fondov zaznamenala na konci roka 2023 medziročný nárast 11,5 %. Predikcie pritom sľubujú pozitívne vyhliadky aj pre rok 2024.
Výhody väčšej stability, hmatateľnosti investície a nižšieho rizika sú pre slovenských investorov stále motivujúce, a to vedie k medziročnému nárastu záujmu o investície do realitných podielových fondov. Celková hodnota aktív realitných fondov dosiahla na konci roka 2023 podľa údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností 2,6 mld. Eur. V kontexte pokračujúcej stabilizácie ekonomickej situácie a možného znižovania úrokových sadzieb je nepravdepodobné očakávať spomalenie rastu realitných fondov.
„Dominantným aspektom bude trend znižovania úrokových sadzieb centrálnych bánk v reakcii na klesajúcu infláciu. Tento krok môže viesť k zníženiu nákladov na úvery a podporiť investície do stavebných projektov a komerčných nehnuteľností. Lacnejšie financovanie môže byť katalyzátorom rozvoja a expanzie realitného sektora,“ hovorí Gabriel Balog, CEO 365.invest.
Najnovšie dáta štatistického úradu navyše potvrdili infláciu za rok 2023 na úrovni 10,5 %, čo pri projektoch, ktoré využívajú na indexáciu nájmov slovenskú úroveň indexu spotrebiteľských cien, zvýši tržby z nájmu a výkonnosť v roku 2024.
Pravidelný príjem aj diverzifikácia
Slovenskí investori aj naďalej preferujú dlhodobé a vyvážené investície, s hmatateľnosťou a nižším rizikom, aj za cenu nižšieho priemerného ročného zhodnotenia pri výnose. Investovanie do realít cez realitné fondy ponúka atraktívnu príležitosť s dlhodobou stabilitou, pravidelnými príjmami a možnosťou diverzifikácie portfólia.
V prostredí nízkych úrokových sadzieb môže byť investovanie do nehnuteľností vnímané ako atraktívnejšie v porovnaní s inými formami investícií, čo môže viesť k zvýšenému dopytu po nehnuteľnostiach. Tým pádom sa môžu pozitívne ovplyvniť výnosy realitných fondov. Ďalším impulzom pre realitné fondy môže byť vplyv na ceny nehnuteľností. Rastúci dopyt a lacnejšie financovanie môžu prispieť k zvýšeniu hodnoty nehnuteľností a celkového portfólia realitných fondov.
Realitné fondy však závisia od pravidelných príjmov generovaných nájomnými platbami zo spravovaných projektov v ich portfóliu. Tieto príjmy zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní hodnoty projektu, pretože valuácia realitných fondov vychádza z výnosovej metódy, ktorá sa líši napríklad od hodnoty nehnuteľností zakúpených na účely bývania. Je preto dôležité, aby nájomcovia v projektoch v portfóliu fondu platili nájomné pravidelne, včas a v plnej výške.
V tejto perspektíve odporúča 365.invest investovať do realitného fondu s pevným a zdravým portfóliom, nevyberať svoje peniaze ani v čase nižšieho výnosu a vytrvať.
Tento prístup môže ponúknuť stabilitu a potenciálny rast hodnoty investícií v dlhodobom horizonte, navzdory aktuálnym globálnym výzvam.
Najväčší realitný fond na Slovensku
Spoločnosť 365.invest spravuje najväčší realitný fond na slovenskom trhu so 17-ročnou históriou, ktorý preukazuje dlhodobú stabilitu a aj naďalej zostáva kľúčovým pilierom jej investičného portfólia. Vďaka strategicky diverzifikovanému portfóliu nehnuteľností si fond od svojho vzniku udržiava priemerný ročný výnos nad 4 % p.a. Realitný fond má rizikovosť 2 na škále 7, pričom jeho odporúčaný investičný horizont je 3 roky.
„Máme za sebou ťažší, ale veľmi úspešný rok 2023. Zvládli sme vysoké úrokové zaťaženie, z dôvodu inflácie sme využili indexáciu na cca. 80% projektoch a v priemere sme zvýšili nájomné o 8% na celom portfóliu. Podarilo sa nám znížiť podiel neobsadených priestorov a dokúpili sme ďalšie projekty,“ hodnotí Gabriel Balog.
Výkonnosť najväčšieho realitného fondu od 365.invest Realitný o.p.f. bola v roku 2023 3,33 %. V 365.invest sme za 3 roky odporúčaného horizontu priniesli klientovi vo fonde zhodnotenie jeho investície o 10,23 %.
„Naša spoločnosť disponuje stabilným investičným portfóliom. Diverzifikujeme ho do 5 segmentov, čím optimalizujeme riziká a zabezpečujeme stabilný rast. Máme dobre nastavené kontrolné systémy a s prevahou profesionálneho asset manažmentu spravujeme budovy so zameraním na optimálny výnos. Pre sledovanie aktuálneho regulačného prostredia a optimálnu správu fondov udržiavame neustály dialóg s Národnou bankou Slovenska a Asociáciou správcovských spoločností. Pravidelne analyzujeme výkonnosť a obsadenosť našich projektov a indexujeme nájomné na celkovom portfóliu projektov,“ uzatvára Gabriel Balog, CEO správcovskej spoločnosti 365.invest./agentury/
X X X
Zomrela priama účastníčka Slovenského národného povstania Anna Bergerová
Anna Bergerová zomrela vo veku 93 rokov. Počas Slovenského národného povstania spolupracovala s partizánskou skupinou Čapajev.
V pondelok popoludní zomrela bojovníčka proti nacizmu v II. svetovej vojne a priama účastníčka Slovenského národného povstania Anna Bergerová. „So zármutkom sme dnes prijali správu o odchode Anny Bergerovej. Česť jej pamiatke!“ reagovalo večer Múzeum SNP na sociálnej sieti.
„Začiatkom novembra sme sa spolu s Annou Bergerovou rozprávali v Prezidentskom paláci. Na jej silné objatie nikdy nezabudnem. Dnes už nie je medzi nami. Vyjadrujem úprimnú sústrasť jej rodine a blízkym,“ reagovala prezidenta Zuzana Čaputová.
Anna Bergerová sa narodila v marci 1930. Prvé roky života strávila v obci Habura neďaleko Medzilaboriec. Druhá svetová vojna ju zasiahla ako žiačku základnej školy.
„My deti a starí sme sa išli schovať do pivníc, keďže boli nálety. A tí hrdinovia nemeckí, ktorí nás obsadili, nás povyťahovali z pivnice a museli sme ísť von. Oni sa tam skryli a počkali kým nálety neskončia. Potom povyliezali a my sme sa tam vrátili,“ zaspomínala si na vojnu pred šiestimi rokmi pre Aktuality.sk.
Brat Vasiľ ju presvedčil, aby pomáhala partizánom. V roku 1944 sa do rodičovského domu Anny nasťahovali slovenskí vojaci. Rada počúvala ich príbehy, vojenské stratégie. Jedného dňa sa však zobudila a vojaci boli preč. Dostali informáciu o tom, že sa blížia Nemci. Utiekli a pripojili sa k partizánom.
Krátko po odchode slovenských vojakov Anna so sestrou a mamou začali spolupracovať s partizánskou skupinou Čapajev. Každá mala svoju úlohu. Annina matka zošívala roztrhané veci, sestra varila a z Anny sa stala ošetrovateľka. Zriadili improvizovanú ordináciu — pre vojakov aj civilov.
Sestry Bergerové pracovali aj ako spojky, tajne prenášali muníciu a získavali informácie pre odboj, do ktorého sa zapojili viacerí členovia ich rodiny, aktuality.sk
X X X
Dolinková chce obmedziť benefity pre poistencov zdravotných poisťovní, VšZP upozorňuje na zákaz retroaktivity
Ministerstvo zdravotníctva by chcelo v tomto roku nad rámec liekov ušetriť takmer 100 miliónov eur. Úsporu približne 32 miliónov eur má priniesť obmedzenie poskytovaných benefitov v druhom polroku tohto roka všetkými zdravotnými poisťovňami. Úspešná realizácia úsporných opatrení je pritom podľa ministerstva zdravotníctva predpokladom pre implementáciu nového katalógu výkonov v ambulantnom sektore.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) však ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD) upozornila na to, že navrhovaná úspora bola avizovaná ešte koncom minulého roka, keď sa predpokladalo obmedzenie benefitov už od začiatku tohto roka. „Podľa znenia dôvodovej správy sa predpokladá rušenie benefitov až v druhom polroku 2024. Vzhľadom na uvedené je potrebné požadovanú sumu adekvátne upraviť na polovicu,“ uviedla VšZP v zásadnej pripomienke k návrhu tzv. programovej vyhlášky.
Štátna poisťovňa tiež upozorňuje na to, že zdravotné poisťovne v tomto roku naďalej poskytujú benefity a tieto je možné obmedziť len pro futuro, teda do budúcnosti. „Zároveň obmedzenie benefitov môže byť len postupné, nakoľko v zmysle zákazu retroaktivity budú aj po obmedzení benefitov dobiehať výplaty za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi pred účinnosťou obmedzenia benefitov,“ dodala VšZP./agentury/