Reuters: Šéf Kremľa Vladimir Putin v piatok podpíše s bábkovými vládami štyroch ukrajinských oblastí, z veľkej časti okupovaných Moskvou, dohodu o ich pripojení k Rusku. Formálne sa anexia zavŕši v utorok, po tom, čo ju schvália obe komory ruského parlamentu. Hranice Ruska by sa tak z pohľadu Moskvy mali rozšíriť tri dni pred sedemdesiatymi narodeninami Putina. Kde sa v skutočnosti končia, to však zrejme ani sám oslávenec nevie.
Ako dve Slovenská
Agentúra Reuters odhaduje, že Rusko sa chystá oficiálne anektovať približne pätnásť percent celkovej rozlohy Ukrajiny. Ide o vyše stotisíc kilometrov štvorcových, čo je viac ako dvojnásobok rozlohy Slovenska.
Putinov hovorca Dmitrij Peskov vo štvrtok potvrdil, že slávnostná ceremónia sa uskutoční v piatok o tretej popoludní moskovského času (u nás bude o hodinu menej. Ruské štátne televízie v snahe zdôrazniť historický význam tejto chvíle ihneď do vysielania zaradili hodiny odratúvajúce zostávajúci čas.
„Je nesporné, že Rusko prekračuje rubikon,“ komentoval najnovšie dianie poslanec dolnej komory parlamentu za vládnucu stranu Jednotné Rusko Konstantin Zatulin. „Zoči-voči vonkajšiemu tlaku Putin zvyčajne zvyšuje stávky namiesto toho, aby spravil krok späť alebo ponúkol ústupky,“ konštatoval pre televíziu Al-Džazíra.
„Všetky štyri, všetky územia, kde sa konali referendá a kde podali ruskej strane príslušnú žiadosť,“ odpovedal Peskov podľa agentúry TASS na otázku, či v piatok budú zmluvy o pripojení k Rusku podpísané so všetkými štyrmi regiónmi, alebo len s časťou z nich. Znamená to, že ešte pred slávnostným aktom by mal Putin podpísať dokument, ktorým Rusko uzná nezávislosť Chersonskej a Záporožskej oblasti. Nezávislosť samozvanej Doneckej a Luhanskej oblasti Moskva uznala už 21. februára, tri dni pred spustením rozsiahlej invázie proti Ukrajine.
Donbaské kvázirepubliky Rusko uznáva v pôvodných administratívnych hraniciach Doneckej a Luhanskej oblasti, a to napriek tomu, že nezanedbateľná časť Donbasu zostáva stále pod kontrolou ukrajinských obrancov.
Nejasné zostáva, v akých hraniciach Putin uzná dve juhoukrajinské oblasti, keďže tie Rusko tiež neokupuje kompletné. V prípade Záporožskej oblasti sa mu dokonca nepodarilo obsadiť ani jej administratívne centrum.
Moskvou dosadený predstaviteľ takzvanej vojensko-civilnej administratívy Záporožskej oblasti pôvodne navrhoval, aby sa celý región stal súčasťou Ruska, neskôr však pripustil, že predbežne môže ísť len o územie, ktoré je pod ruskou kontrolou a zvyšok sa pripojí neskôr, keď sa odtiaľ podarí vytlačiť ukrajinskú správu a uskutoční sa tam plebiscit.
Putin po podpise dohôd podľa Peskova prednesie rozsiahly prejav, v ktorom možno spresní, v akých hraniciach si Rusko pričlení dvojicu juhoukrajinských oblastí. V prípade Doneckej a Luhanskej oblasti je však isté, že ich pohltením z pohľadu Moskvy bude paradoxne časť Ruska „okupovaná“.
Od útoku k obrane?
Ruskí politológovia už začali špekulovať, čo šéf Kremľa v ohlásenom prejave vyhlási. Podľa Konstantina Kalačova Putin povie: „Referendá sa uskutočnili. Všetkých prijímame do Ruskej federácie. Ciele špeciálnej vojenskej operácie sú splnené. Považujeme za možné ohlásiť zastavenie paľby,“ napísal politológ na Telegrame. „A ďalší deň povie: Ukrajina na nás ďalej útočí. Agresormi sú oni. My nie sme na vine. Úprimne sme chceli mier. Budeme musieť ďalej bojovať,“ doplnil svoju ironickú prognózu Kolačov.
Grigorij Judin, vedúci katedry politickej filozofie na Moskovskej škole sociálnych a ekonomických vied, od šéfa Kremľa neočakáva nič iné, ako ďalšiu eskaláciu konfliktu. „Nemyslím si, že by Putin mal čo iné ponúknuť Rusom než totálnu vojnu,“ povedal v rozhovore pre ruské vysielanie BBC. „Logika Putina je dostatočne prostá: ak sa mu nepodarí imperiálny projekt rozšírenia Ruska, tak sa ocitne v existenciálnom ohrození,“ dodal Judin.
Zrútený štát
Anexia štyroch ukrajinských oblastí sa po formálnej stránke snaží kopírovať krymský vzor. Čiernomorský polostrov Rusko od Ukrajiny zabralo na jar 2014, po tom, čo tam zinscenovalo nelegitímne referendum. Plebiscity protirečiace medzinárodnému právu Rusko od minulého piatku do tohto utorka usporiadalo aj v štyroch okupovaných oblastiach. Podľa Moskvou zverejnených výsledkov, ktoré medzinárodné spoločenstvo neuznáva, sa za vstup do Ruska údajne vyslovilo takmer sto percent hlasujúcich v doneckom regióne, 98 v luhanskom, 93 v záporožskom a 87 percent v chersonskom.
V exile pôsobiaca ruská docentka politológie Jekaterina Šuľmanová tvrdí, že po tom, čo parlament schváli pripojenie štyroch ukrajinských oblastí a príslušne sa zmení ústava, Rusko vstúpi do novej etapy svojej existencie. „Stane sa štátom s delegitimizovanou hranicou, vrátane fragmentov, ktoré nielen de iure neuzná žiadna iná krajina či medzinárodná organizácia, ale de facto – na rozdiel od Krymu – nebudú ani pod kontrolou centrálnej vlády,“ napísala na Telegrame.
Svojim študentom by vraj Šuľmanová na príklade Ruska mohla názorne vysvetľovať charakteristiku takzvaného zrúteného štátu. „Zrútený štát nie je zlý, krutý alebo chudobný štát. Také si veselo prežívajú. Je to chátrajúca administratíva a neschopnosť vykonávať svoje základné funkcie v rámci vlastných hraníc,“ dodala.
X x x
Matovič nemá mentálnu výbavu byť politikom, tvrdí politológ
Aj druhý deň odvolávania ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) bol plný prekvapení. Skôr ako sa poslanci dostali k hlasovaniu o vyslovení dôvery ministrovi financií, schôdzu prerušili a odložili na utorok.
Dôvodom bol zdravotný stav poslanca Jána Kerekrétiho (OĽaNO), ktorý v rokovacej sále Národnej rady skolaboval. Ošetriť ho prišli záchranári, podľa predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina) bol pri vedomí a previezli ho do nemocnice. Debaty v pléne však budú pokračovať v piatok od 9. hodiny ráno.
Matovič začal druhý deň svojho tretieho odvolávania záverečnou rečou ešte pred 10. hodinou. Vyhlasoval, ako „prehltne horkú pilulku“ a návrat SaS do vlády v prípade jeho odvolania aj napriek svojej vôli podporí. Nakoniec financmajster dokázal v záverečnej reči rozprávať bez prestávky viac ako dve hodiny, za ktoré stihol pourážať všetkých. K exministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS) sa každú chvíľu vracal, napríklad aby mu pripomenul, že sa stretával s odsúdeným Marianom Kočnerom. Verejnosť sa však mohla dozvedieť aj iné postrehy. „Po predčasných voľbách bude Armagedon. Spravia z nás guberniu Sovietskeho zväzu, budeme tak ako Čečenci a Fico bude ako Kadyrov,“ strašil Matovič. „Sulík, tak ako Putin, aj on zbrojil a pokúsil sa anektovať stranu Za ľudí,“ pokračoval.
Viac ako dve hodiny
Pochytil sa aj s poslancom Za ľudí Jurajom Šeligom. Ten počas Matovičovej záverečnej reči zastal prezidentku. „Hlasuj za moje odvolanie,“ odkázal mu Matovič. Nezabudol ani na novinárov, ktorí podľa neho píšu v prospech liberálov. Ich prácu prirovnáva k tomu, ako písali novinári pre Hitlera. Prerušil ho až predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý Matoviča upozornil, že je čas na obed. „Povedal som, čo som chcel, niečo som povedať nemusel,“ priznal si Matovič.
Svojím výkonom si však Matovič kúpil čas. Pôvodne sa o jeho odvolaní malo hlasovať o 11. hodine. Keďže Matovič rečnil až do 12. hodiny, hlasovanie sa odložilo na piatu hodinu večer. To sa však nekonalo, pretože 78-ročný poslanec Kerekréti dostal podľa informácií denníka Pravda epileptický záchvat. Rokovací deň sa zvyčajne končí o 19. hodine, no predseda parlamentu Kollár skončil schôdzu o viac ako dve hodiny skôr. Dohodlo sa na tom poslanecké grémium, ktoré zasadlo po náhlom kolapse poslanca Kerekrétiho.
Stále platí, že odvolávanie Matoviča bude veľmi tesné a rozhodnú o ňom nezaradení poslanci. Ak by chcela opozícia budúci utorok odvolať ministra financií, nestačilo by, ani keby bola v parlamente do poslednej nohy. Momentálne má bez nezaradených poslancov maximálne 73 hlasov, pričom na odvolanie člena vlády je potrebných najmenej 76 poslancov.
Oheň a síra
Politológ Radoslav Štefančík hovorí, že ak poslanci Matoviča neodvolajú, „karavána pôjde ďalej“. Akurát by sa potvrdilo, že menšinová vláda sa v kritických chvíľach, akou je odvolávanie šéfa OĽaNO Matoviča a v budúcnosti aj schvaľovanie rozpočtu, musí spoliehať na hlasy poslancov z kandidátky Kotlebovej fašistickej strany. Proti tomu sa však v minulosti postavili viacerí poslanci a ministri za OĽaNO.
Jaroslav Naď aj Ján Budaj (obaja OĽaNO) sa vyjadrili, že oni „nebudú visieť na šnúrkach gatí“ poslanca Tarabu. „Ak by teda mysleli svoje slová skutočne vážne, tak OĽaNO by malo vážny problém, pretože títo ľudia nechcú spolupracovať s krajnou pravicou. Poslanca Andreja Stančíka, ktorý patril k tejto skupine ľudí, sa už hnutie zbavilo tým, že mu dali funkciu, takže on už nebude vystrkovať rožky,“ konštatuje politológ.
V prípade, že poslanci Matoviča odvolajú, len sa presunie do parlamentu a situácia by sa zrejme výrazne nezmenila, myslí si Štefančík. „Igor Matovič už v minulosti, v období vlády Ivety Radičovej, dokázal, že aj ako opozičný poslanec dokáže narobiť veľké problémy. Štýl komunikácie Matoviča by sa nezmenil a chrlil by ten oheň a síru tak, ako to predviedol tieto dva dni, aj naďalej,“ dodáva politológ.
Scenár, že by sa SaS po odvolaní Matoviča vrátila do vlády, si politológ Štefančík nevie predstaviť. „Stotožňujem sa s Borisom Kollárom, ktorý o tom hovoril, že je to psychiatria,“ tvrdí. Podľa neho je absurdné, aby sa SaS vrátila do koalície, ktorá už nanominovala svojich ľudí do jednotlivých ministerských funkcií. „Skutočne si neviem predstaviť, že pán Káčer, ktorý je ministrom zahraničných vecí asi dva týždne aj s cestou, by zrazu musel odísť z ministerstva, lebo by sa naň vrátil Ivan Korčok,“ hovorí politológ.
Ak by sa aj tento absurdný scenár naplnil, Igor Matovič je stále lídrom politickej strany, ktorá disponuje najväčším poslaneckým klubom a bol by súčasťou koaličných rád. „Konflikt týchto dvoch aktérov by pokračoval, len by jeden z nich mal trochu inú pozíciu. Ale predpokladám, že ani Richard Sulík by sa do vlády nevrátil a zrejme by zostal v parlamente. V každom prípade by sa tie situácie, ktoré sme zažívali v posledných mesiacoch, stále opakovali,“ dodáva Radoslav Štefančík.
Na margo niekoľkohodinového Matovičovho vystúpenia v rozprave politológ poznamenáva, že opäť vidieť, že Igor Matovič nemá mentálnu výbavu byť politikom, ktorý má konkrétnu zodpovednosť za spravovanie vecí verejných. „On skutočne uráža hlava-nehlava od prezidentky cez novinárov po opozíciu. Toto nie je štandardný koalično-opozičný súboj o idey, o názory, o spôsoby riešenia, ale je to založené na vulgárnych a primitívnych vyjadreniach, ktoré do slušnej spoločnosti nepatria. Igor Matovič v roku 2020 zvíťazil s víziou slušného Slovenska. On tejto vízii jednoznačne škodí,“ uzatvára politológ. /agentury/
X x x
Igor Matovič – generátor kontradikcií a uletených príbehov
„Show must go on!” Ak by sme mali nezaujatému pozorovateľovi ukázať živý príklad úpadku politickej kultúry a úrovne verejného diškurzu, pozvali by sme ho na aktuálnu parlamentnú schôdzu o odvolávaní Igora Matoviča. Príbeh o zrade, konšpiračných teóriách či o „bití bandy” progresívnych fašistov s tými „kovanými” a mafiou. Jednoducho, bolo tam všetko, čo dnes kvári našu spoločnosť a nedá Igorovi spávať. Dá sa klesnúť ešte hlbšie?
Sledovanie stále tých istých príbehov je už unavujúce. Minister financií pri svojej obhajobe v podstate nehovoril nič nové, len dokola „dídžejoval” svojimi obohratými platňami. V skratke – robím skvelé veci, a preto som obeťou progresívnych fašistov a mafie. Naratív tak postavil na svojich dvoch obľúbených deliacich líniách – na falošnom boj proti mafii (s Kollárom v záprahu) a zároveň na svätom boji proti „zaujatým” bezvercom, ktorých prirovnáva k Hitlerovým poskokom. Igor opäť tak vyťahuje z rukáva svoj evergreen – stavanie sa do pozície obete, ktorej chcú ublížiť temné sily, pretože robí úžasné veci a pomáha rodinám. A preto aj keď „padne”, svojou vľúdnosťou nás vykúpi z hriechov a blahosklonne privíta SaS späť do vlády. Dokonalý bizár.
I keď sa Igor Matovič môže javiť ako neprávom ukrivdený človek, fakt je, že on si to užíva a cíti sa dobre. Opäť je stredobodom pozornosti, je na piedestáli a všetci spomínajú jeho meno.
I keď sa môže javiť ako neprávom ukrivdený človek, fakt je, že on si to užíva a cíti sa dobre. Opäť je stredobodom pozornosti, je na piedestáli a všetci spomínajú jeho meno. Svedčí o tom celá jeho politická kariéra, ktorú vybudoval na role klauna. Kontroverznými vyjadreniami a praktizovaním antipolitiky pútal pozornosť. A tak ako to v prípade klaunov býva, na smiech sú potom len tí, čo im naletia na vylomeniny a zapodievajú sa ich prešľapmi.
A tak sa dopracoval do štádia, v ktorom sa javí, že nech čokoľvek vypustí z úst, azda prehrať nemôže. Z pravidla – aj zlá reklama je reklama – si spravil pancier, pomocou ktorého sa jednou nohou stále drží pri potenciáli zotrvať v parlamente. A aj tak dokáže Igor Matovič – generátor kontradikcií – na jednej strane hodiny v parlamente „nakladať” bývalému partnerovi a na druhej strane deklarovať, že „prehltne trpkú pilulku“, a keď ho odvolajú, ponúkne SaS návrat do vlády.
Nezmyselné, lacné a prvoplánové. Napriek tomu mu na to skočili tarabovci, ktorí si teraz užívajú svoju umelo nafúknutú cenu v parlamente. Tí však len dúfajú, že podpora Matoviča ich vynesie na vyššie mocenské priečky. V podstate je zábavné sledovať, ako sa dlhodobí odporcovia koalície vykrúcajú, vajatajú a vyťahujú Matovičove „upatlané“ argumenty, len aby zastreli svoju tichú podporu menšinovej vláde. Zrejme však zákulisné ponuky boli lákavejšie ako udržanie konzistentnosti vlastných postojov. Ťažko sa to dá vysvetliť inak. Šance na návrat SaS do vlády sú v oboch prípadoch mizivé.
Igor Matovič to zatiaľ pre posunuté hlasovanie ustál. Šou pokračuje. Na troskách dôvery občanov v schopnosti normálneho fungovania demokracie však povstanú práve tí, ktorým jeho vyčíňanie vyhovuje najviac. Slovensko je tak dnes v zovretí dvoch extrémov. A v takomto nastavení neočakávajme, že „dobre bude“./agentury/
X X X
V parlamente skolaboval poslanec Obyčajných ľudí. Kollár potvrdil, že sa prebral
V Národnej rade počas 72. schôdze skolaboval poslanec hnutia Obyčajných ľudí. Išlo o poslanca Jána Kerekrétiho. Boris Kollár potvrdil, že zákonodarca sa už prebral. Poslancovi pomáhali jeho kolegovia. „Je pri vedomí, je stabilizovaný,“ povedal pre médiá predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.
Poslanci sa rozhodli, že prerušia dnešné zasadnutie parlamentu na piatok na 9:00. Hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi financií Igorovi Matovičovi a hlasovanie o zákonoch v 72. schôdzi preložili na utorok 4. októbra. Informoval o tom predseda Národnej rady Boris Kollár.
„Na poslaneckom grémiu sme sa dohodli, naprieč politickým spektrom, že prerušíme schôdzu,“ uviedol na tlačovej besede Kollár. Ten opätovne vysvetlil, že poslanec je pri vedomí, ale nevedia ako to dopadne, aktuality.sk
X X X
Kontroly na hraniciach: Česi za prvú noc zadržali 120 migrantov. Došlo aj k streľbe
Viac ako 120 migrantov a sedem prevádzačov zadržala česká polícia na hraniciach so Slovenskom od polnoci, keď tam začala vykonávať dočasné kontroly. V jednom prípade prevádzača, ktorý riadil dodávku plnú migrantov, zastavili až výstrely, informuje server Novinky.cz.
Policajt na hraniciach medzi Českou republikou a Slovenskou republikou v českom meste Hodonín vo štvrtok 29. septembra 2022. Česko aj Rakúsko zaviedli dočasné zavedenie kontrol na hraniciach so Slovenskom od polnoci zo stredy na štvrtok. Dôvodom je zvýšená nelegálna migrácia.
„K tomuto času evidujeme vyše 120 zadržaných tranzitných nelegálnych migrantov. Evidujeme taktiež sedem prevádzačov, ktorí sa snažili týchto migrantov previezť,“ povedal Rádiožurnálu Českého rozhlasu vo štvrtok ráno pred 08.00 h šéf českej cudzineckej polície Milan Majer.
Medzi prichádzajúcimi migrantmi prevažujú občania Sýrie, ktorí sa dlhodobo zdržiavali v Turecku a teraz mieria do Nemecka. Voči zadržaným prevádzačom bolo začaté trestné konanie a hrozí im až päť rokov väzenia.
Pražská polícia, ktorej jednotka pôsobí na hraničnom priechode Brumov-Bylnice v Zlínskom kraji, informovala, že v prípade jedného prevádzača musela byť nadránom použitá aj varovná streľba, keďže vysokou rýchlosťou prešiel s dodávkou cez pohraničné kontrolné stanovište. Po krátkom prenasledovaní ho policajti zadržali v lese, kde sa pokúšal o útek.
Podľa pražskej polície bolo v dodávke 15 migrantov. Server iDNES.cz uviedol, že išlo o vodiča z Iraku, ktorý údajne vôbec nevedel o tom, že na hraniciach sa zaviedli kontroly.
Česká polícia začala od polnoci zo stredy na štvrtok vykonávať kontroly po celej dĺžke štátnej hranice so Slovenskom, a to na 27 bývalých hraničných priechodoch aj na tzv. zelenej hranici. K tomuto kroku pristúpila pre zvyšujúci sa počet utečencov, ktorí cez územie SR a ČR prechádzajú do Nemecka a Rakúska.
Kontroly by sa mali vykonávať minimálne desať dní, teda do 8. októbra, avšak česká vláda môže rozhodnúť o ich predĺžení. Do uvedeného termínu chce o celej záležitosti rokovať so slovenskou stranou.
O zavedení dočasných hraničných kontrol rozhodol kabinet českého premiéra Petra Fialu v pondelok večer, keď neuspeli jeho snahy o riešenie situácie diplomatickou cestou, uviedol minister vnútra ČR Vít Rakušan. Slovenský premiér Eduard Heger toto rozhodnutie českej strany kritizoval.
České policajné hliadky operujú na 17 cestných, siedmich železničných a troch riečnych prechodoch. Cez česko-slovenskú hranicu sa voľne nemôžu pohybovať ani turisti; hrozia im za to pokuty na mieste až do výšky 5 000 českých korún. Výnimku majú pri výkone svojej práce v pohraničí len poľnohospodári, poľovníci, lesníci či rybári, uvádza server Novinky.cz.
Český minister navštívil hranicu
Hraničný priechod Hododín-Holíč navštívil v noci na štvrtok český minister vnútra Vít Rakušan, český policajný prezident Martin Vondrášek aj šéf krajského riaditeľstva polície Juhomoravského kraja Leoš Tržil, ktorí novinárom poskytli aktuálne informácie o kontrolách.
Rakušan hovoril o náraste ilegálnej migrácie do Česka. Od začiatku roka sa dosiaľ podľa neho podarilo v ČR zachytiť približne 12 000 ilegálnych migrantov, čo označil za bezprecedentné.
Rakušan dodal, že cieľom kontrol nie je komplikovať život občanom, ale dať skupinám prevádzačov migrantov jasne najavo, že pre nich existuje takáto prekážka. Zámerom kontrol je tak podľa jeho slov predovšetkým ochrana bezpečnosti obyvateľov ČR.
Český minister vnútra ďalej priblížil, že Česko je v rámci EÚ „na hlavu“ už najpostihnutejším štátom v prípade legálnej migrácie z Ukrajiny, na ktorú momentálne sústredí všetky kapacity svojej azylovej politiky. Do toho však ČR podľa jeho slov zaťažuje práve tento druhý pozorovaný trend, a to ilegálna migrácia. Preto zavádza kontroly na hraniciach so SR, ktoré budú v platnosti do 8.10. a ich prípadnom predĺžení sa dovtedy rozhodne.
Rakušan dodal, že už začiatkom budúceho týždňa sa stretne so svojim slovenským rezortným kolegom a jednať chce aj s maďarskou stranou, ako aj Nemeckom.
Z pozície predsedníckej krajiny v Rade EÚ, chce Česko podľa jeho slov apelovať aj na Európsku komisiu, aby viedla rokovania s tretími krajinami v snahe minimalizovať migračné prúdy. ČR podľa Rakušana slov urobí maximum pre to, aby sa podarilo nájsť efektívne „celoeurópske riešenie, ktoré potom bude znamenať, že nebudú nutné lokálne riešenia na hraniciach vo vnútri Schengenského priestoru“.
Kontroly aj smerom na Viedeň
Kontroly na hraniciach so Slovensko zaviedlo aj Rakúsko. Šéf rakúskeho rezortu vnútra Karner v stredu v relácii „Journal um Acht“ rozhlasovej stanice Ö1 priblížil, že Rakúsko zavedie kontroly na hraniciach so SR taktiež z dôvodu zvýšenej nelegálnej migrácie.
„Je nevyhnutné zareagovať skôr, než zareagujú prevádzači,“ povedal Karner. Ako ďalej uviedol, väčšina nelegálnych migrantov prichádza do Rakúska cez hranice s Maďarskom.
Rakúski policajti budú podľa jeho slov kontrolovať predovšetkým dodávky a väčšie vozidlá, pri ktorých hrozí väčšie riziko prepravy nelegálnych migrantov.
Podľa Rakúskej ORF sa kolóny netvoria
Na rakúsko-slovenských hraničných priechodoch, kde rakúska polícia od stredajšej polnoci – zatiaľ na desať dní – zaviedla kontroly, sa vo štvrtok dopoludnia napriek veľkému počtu pendlerov dlhšie rady netvorili a zdržanie trvá len niekoľko minút. Informuje o tom verejnoprávna televízia ORF.
V nasadení je v spolkových krajinách Burgenland a Dolné Rakúsko, ako aj na Dunaji vo Viedni aktuálne 200 policajtov. Kontroly prebiehajú na 11 hraničných priechodoch i na priechodoch pre cyklistov a peších.
Na priechode Berg sa autá dopoludnia zdržali približne päť minút. Ako v stredu avizoval minister vnútra Gerhard Karner, kontrolujú sa predovšetkým dodávky a minibusy a ďalšie typy vozidiel, ktoré v minulosti prevážali nelegálnych migrantov.
Kontroly sú podľa Viedne nevyhnutné preto, že rovnaký režim z dôvodu zvýšenej nelegálnej migrácie na hraniciach so SR od polnoci takisto zaviedla aj Česká republika, uviedol Raimund Schwaigerlehner, hovorca dolnorakúskeho policajného riaditeľstva.
„Česká republika ohlásila, že od dnes bude vykonávať hraničné kontroly na hraniciach so Slovenskom. Rakúsko na to okamžite zareagovalo zavedením kontrol na hraniciach so SR, aby uzavrelo trasu, ktorou by sa mohli prevádzači vyhýbať (kontrolám),“ povedal Schwaigerlehner. Rakúsko už predtým zaviedlo kontroly na hraniciach s Maďarskom a Slovinskom.
ORF konštatuje, že pendleri na rakúsko-slovenských hraniciach sú pokojní, keďže na podobné kontroly si zvykli už počas niekoľkomesačných obmedzení súvisiacich s koronavírusovou pandémiou./agentury/
X X X
Doprava okolo Žiliny: Pripravte sa na všetko. Hlavne nedúfajte, že pricestujete načas
Doprava v Žilinskom kraji a najmä na vjazde do Žiliny prestala mať úroveň. Krajské mesto tým trpí, no pri prechode medzi východom a západom krajiny sa mu dá vyhnúť len ťažko.
ŽILINA/RUŽOMBEROK/KYSUCE: Do krajského mesta na severe Slovenska sa takmer nedá dostať. Hlásenia dopravného servisu sa v posledných týždňoch vymedzujú na vstup do Žiliny.
Mesto je kvôli chýbajúcim diaľničným úsekom dopravne preťažené, navyše prebiehajúce rekonštrukcie v okolí spôsobujú hodinové kolóny na vjazde a situácia na cestách kolabuje. Minister medzitým ohlasuje meškanie dostavby diaľnic.
Žilina má problém a môže sa stupňovať. Okrem tradičnej bariéry na ceste pod hradom Strečno, sa kvôli rekonštrukcii dvoch mostov ešte zhoršil prístup z Kysúc. Kolóny sa tvoria aj v smere od Krasnian, ktoré je obchádzkou cesty pod Strečnom. V ranných hodinách autá stoja aj z juhu od Rajca a Lietavskej Lúčky. Mesto je tak zablokované vo všetkých smeroch.
Dopravný uzol
Žilina je strategickým dopravným uzlom, kde sa zbiehajú autá zo západu aj juhu. Niektoré ďalej pendlujú smerom z a na sever – do Čiech a Poľska, niektoré na východ. Práve na východ a sever od Žiliny chýbajú nedostavané diaľničné úseky D1 a D3. Autá tak zahusťujú vjazd do mesta aj mesto samotné.
Toto je bežná situácia. Pri prejazde Žilinou však treba rátať s tým, že akákoľvek nehoda či oprava iba zhoršuje prejazd. A práve rekonštrukcií v okolí pred zimou prebieha hneď niekoľko. Navyše, v Žiline modernizujú železničnú trať, čo si vyžiadalo reorganizáciu dopravy a zdržania nie len pre miestnych.
Čakanie na zimu
V smere z Kysúc, kde chýbajú nedostavané diaľničné úseky D3, opravujú momentálne na hlavnom ťahu medzi Čadcou a Žilinou dva mosty v Radoli a Kysuckom Lieskovci. Ten radoľský bol pritom len stupeň od havarijného stavu. Po oboch pritom denne prechádzajú desaťtisíce áut a kamiónov. V oboch prípadoch síce cestári zachovali obojstranný prejazd, lenže doprava je spomalená.
Kolóny v smere do Žiliny sa tvoria už v Krásne nad Kysucou, ktoré je od krajského mesta vzdialené viac ako dvadsať kilometrov. V tomto úseku si vodiči postoja hodinu.
Jeden z mostov by mal byť pritom hotový približne v polovici roka 2023, v zime sa pracovať nebude. A keďže zimy sú na Kysuciach stále pomerne intenzívne, v snehu budú zúžené úseky prechodné ešte horšie.
Pre úplnú predstavu dopravnej situácie na Kysuciach treba dodať, že dostavba troch diaľničných úsekov medzi Žilinou a Čadcou je v nedohľadne.
Ministerstvo dopravy v prípade kysuckej diaľnice D3 momentálne čaká na novú štúdiu uskutočniteľnosti aj posúdenia vplyvov na životné prostredie. Nové analýzy sú podmienkou, aby Slovensko dostalo na diaľnicu európske peniaze.
Predbežným termínom dokončenia je rok 2030, ktorý je pri súčasnej situácii príšerne ďaleko, no ani v tento termín nikto z miestnych už nedúfa.
Vedia pridať vlaky
Keďže cesta autobusom z Kysúc je rovnako nepopulárna ako cesta autom, ministerstvo dopravy je Kysučanom ochotné rozšíriť ponuku vlakových spojení. Podľa rezortu však naplno nevyužívajú kapacity vlakov, ktoré jazdia teraz.
„Cestujúci nevyužívajú ponuku vlakov, ktoré jazdia v dostatočne hustom režime. Počas dňa je zabezpečená pravidelná hodinová ponuka vlakov, čo predstavuje pri nezapočítavaní rýchlikov až 23 spojov medzi 4:30 až 20:30. Ešte hustejšia ponuka vlakov bude po zmene cestovného poriadku v decembri,“ informoval rezort dopravy.
Pridávanie vlakov alebo vozňov musí byť podľa nich podmienené záujmom verejnosti o vlakovú dopravu, v opačnom prípadne by šlo pri súčasnej energetickej kríze o mrhanie financií. V prípade potreby sú však ochotní reagovať.
Zahataná obchádzka
Ďalšou nedobrou správou pre motoristov je meškanie opravy mosta v Krasňanoch. Cez Krasňany a priľahlé obce vedie obchádzka zapchatej cesty pod Strečnom.
Rekonštruovaný most už aj tak spôsobuje zdržanie v smere do Žiliny. Teraz Žilinský samosprávny kraj, ktorý má jeho opravu v kompetencii oznámil, že práce pozastavuje.
„Po odfrézovaní asfaltového krytu na ľavej strane mosta a po vybúraní ľavej rímsovej časti mosta sme zistili pozdĺžnu trhlinu nosnej konštrukcie v hlavnom nosnom trakte. To znamená, že momentálne sa nevykonávajú na moste práce, okrem budovania prechodových oblastí pred a za mostom,“ ozrejmila dôvod hovorkyňa župy Eva Lacová.
Most mal byť dokončený takisto v polovici budúceho roka. Počas zimnej údržby, ktorá začína 1. novembra, mal byť však prejazdný v oboch smeroch. Avizované zdržanie to však môže zmeniť napriek tomu, že kraj chce robiť všetko pre to, aby tam počas zimy mohli jazdiť autá obojsmerne a aby mohla byť na ňom vykonávaná zimná údržba.
Stavebný ruch na železnici
Nevôľa ľudí prepravovať sa vlakom môže byť spôsobená momentálne aj rekonštrukciou železničných tratí v hlavnej stanici v Žiline. Vlaky pred Žilinou stoja a meškajú, prípoje na seba nečakajú kvôli nedostatku koľajísk, ktoré sú súčasťou zmien.
Celková rekonštrukcia železničného uzla je rozdelená do viacerých etáp a jej odhadovaná suma je viac ako tristo miliónov eur. Súčasťou je rozšírenie koľajísk či predĺženie železničného podchodu pre cestujúcich. Práce by mali skončiť v roku 2024.
Dovtedy zásadne ovplyvní miestu dopravu. Železnice sú už vo fáze, kedy chcú rozobrať železničný most ponad Kysuckú ulicu, ktorá privádza do Žiliny podstatnú časť dopravy zo severu od Kysúc. Denne je to až 17-tisíc vozidiel.
Podjazd a nadjazd
Pôvodný plán bol postaviť cestný nadjazd ponad koľaje tak, aby po uzatvorení Kysuckej cesty mohli autá do centra Žiliny prúdiť nadjazdom. Na jeho postavenie však železnice potrebovali pozemky autobusovej stanice, ktorú vlastní podnikateľ George Trabelssie.
Keďže kúpnu zmluvu podpísali neskoro, naťahovali sa aj stavebné povolenia. Situácia je momentálne taká, že podjazd treba uzatvoriť a nadjazd nie je hotový. Termín, kedy podjazd pre tisícky áut zatvoria, nie je jasné. Hovorkyňa železníc Ria Feik Achbergerová však povedala, že pri stavbe nadjazdu ponad železnicu postupujú.
„V súčasnosti už ŽSR majú vydané všetky povolenia na výstavbu. Výstavba je už v realizácii, v súčasnosti sa pracuje na nadjazde zo strany Ľavobrežnej ulice (pri štadióne MŠK Žilina – pozn. autora).“ Nadjazd by mali dokončiť do konca roka 2024.
Zatvorením Kysuckej cesty a podjazdu pod železničnou traťou, sa doprava bude musieť rozdrobiť v rámci celého mesta. Železnice momentálne rokujú s radnicou Žiliny o tom, ako sa zmení doprava. Konkrétny postup zatiaľ ani jedna strana nepotvrdila. Už teraz sú v tomto úseku zmeny, čo spôsobuje na vstupe do Žiliny státie.
Kysučania si tak vystoja hodinovú kolónu kvôli oprave mostov a následne čakajú pred Žilinou. V kolóne si postoja aj v prípade, že sa rozhodnú prejsť Ľavobrežnou ulicou, ktorá je rovnako zúžená kvôli rekonštrukcii železnice. Kolóny sa tu tvorili už aj predtým. Ľavobrežná ulica vyúsťuje na známu križovatku na Košickej ulici, kde sa z východu zlievajú autá spod Strečna.
Oprava vyjazdených koľají
Ďalšiu dôležitú tepnu na trase medzi východom a západom opravujú v Ružomberku. Hlavný ťah tu predstavoval len dve veľké koľaje prepadnuté pod ťarchou okolo 40-tisíc vozidiel, ktoré tade denne jazdia.
Rekonštrukcie ciest a mostov ministerstvo ohlasuje ako svetovú záležitosť. Pri tak vyťažených úsekoch, aké nájdeme v Ružomberku a na Kysuciach mali byť opravené už dávno.
Na trojkilometrovom úseku v centre dolného Liptova menia asfaltový koberec a dopravné značenie. Práce budú stáť takmer osemsto tisíc eur. Na rozdiel od opravovaných mostov na Kysuciach by tu opravy mali stihnúť ešte pred zimou, a to do konca októbra.
Vodiči osobných áut musia dovtedy strpieť obchádzky. Vozidlá smerujúce z Banskej Bystrice do Liptovského Mikuláša a opačne jazdia cez Štiavničku. Smerom z Banskej Bystrice na Žilinu pôjdu cez uličky Ružomberka. Zo Žiliny a Dolného Kubína smerom na východ idú cez Likavku a Liskovú. Kamióny jazdia popri opravovaných úsekoch.
Ďalšie meškanie
Ružomberok, podobne ako hlavný ťah na Kysuciach medzi Žilinou a Čadcou, dopláca na chýbajúcu diaľnicu. Minister dopravy Andrej Doležal pritom v utorok potvrdil ďalšie meškanie dostavby diaľničného úseku D1 popri Ružomberku Hubová – Ivachnová.
Novým termínom dostavby je predbežne druhá polovica roku 2024, aj to je len predbežná informácia. Na stavbe tento rok vyvrcholil spor medzi zhotoviteľom, firmou Váhostav a Národnou diaľničnou spoločnosťou. Problémom sú financie, minister hovorí o potrebe zastropovať cenu diela, a určiť presný termín dokončenia.
Dostavba diaľnice okolo Ružomberka situáciu medzi Žilinou a Liptovom nevyrieši. Firma Skanska, ktorá dorába úsek D1 okolo Žiliny s tunelom Višňové, avizovala dokončenie časti Lietavská Lúčka – Dubná Skala do jesene 2024.
No aj keby sa tak stalo a žilinská aj liptovská časť diaľnice bude stáť v roku 2024, problémom zostane časť diaľnice v okolí Turca, a to Turany – Hubová. Táto časť ešte nie je ani v príprave, aktuality.sk
X X X
Kauza Dobytkár: Doba kešu podnikateľa Kubu. Do banky posielal asistentku
Asistentka podnikateľa Petra Kubu vyberala z jeho účtu tisíce, desaťtisíce aj státisíce. Kuba jej plne dôveroval, z hotovosti si vraj tvoril rezervu. Legalizovanie úplatkov odmieta.)
Podnikateľ Peter Kuba, ktorý je obžalovaný, že pomáhal legalizovať príjmy z korupcie pri prideľovaní agrodotácií PPA, pred súdom vysvetľoval transakcie medzi ním, jeho reklamnou agentúrou Roko a ďalšími aktérmi kauzy Dobytkár.
Obžaloba hovorí, že časť príjmov z úplatkov za kladné vybavenie žiadostí o dotácie končila u bývalého výkonného riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry Ľubomíra Partiku a časť u nitrianskeho podnikateľa Norberta Bödöra blízkeho Smeru.
Na začiatku bola hotovosť, na „pranie“ peňazí z korupcie mali slúžiť vklady a výbery a tiež nadväzujúce prevody medzi účtami obžalovaných a ich firmami, napríklad fiktívne pôžičky. V reťazci mali miesto aj podnikateľ Peter Kuba a jeho reklamná agentúra Roko. Partika, Bödör aj Kuba vinu popierajú.
Kuba o Partikovi: Bol mi ako brat
Kuba vypovedal, že Partiku považuje za veľmi dobrého priateľa, pri neskorších novinárskych otázkach ho prirovnal až k bratovi. To bol podľa neho aj dôvod, prečo nemal problém požičať mu bezúročne a bez záruky postupne viac ako 3,5 milióna eur na podnikanie Partikovej spoločnosti Casapa Group, ktorú založil, keď pre podozrenia z korupcie skončil na PPA.
Otázniky nad ekonomickým zmyslom pôžičiek sa Kuba snažil vyvracať tým, že v potravinárstve chcel podnikať už dávnejšie a s Partikom sa mimo zmlúv dohodli, že neskoršie výnosy si rozdelia na polovicu. Páčil sa mu projekt siete lokálnych potravín spoločnosti Agrotrade Group, do ktorej Casapa Group vstúpila. Na reťazec Farmfoods získala viac ako sedemmiliónovú dotáciu z PPA, Partika tvrdí, že v tom čase už v agentúre nebol a nemal na to vplyv.
Čo by Kuba robil, ak by mu Partika pôžičky nikdy nevrátil? „Asi by som si povedal, že som sa v ňom sklamal,“ povedal.
Jeden obchod s Bödörom
Kuba priznal, že pozná aj Norberta Bödöra. „Pána Bödöra by som mohol označiť ako obchodného partnera. Urobil som s ním jediný obchod – kúpu spoločnosti Bokran,“ povedal v súvislosti so spoločnosťou, cez ktorej predaj mali podľa vyšetrovateľov rovnako legalizovať úplatky.
Dvojica sa stretla vo firme Trend Tatry, v ktorej nitriansky podnikateľ kúpil cez svoju firmu Bokran 50 percent akcií za tri milióny eur.
Kubova agentúra Roko následne kúpila Bokran za šestnásť miliónov, neskôr spoločnosť predala za tisíc eur.
„Po vyvedení akcií Trend Tatry zo spoločnosti Bokran sa stala bezcennou, tak som ju predal,“ povedal Kuba.
S Bödörom sa nakontaktoval cez jeho otca Miroslava, majiteľa bezpečnostnej služby Bonul, s ním sa poznal dobre už od 90. rokov.
Obžaloba hovorí, že Kuba na začiatku prevzal od Bödöra peniaze z úplatkov v hotovosti a následne ich „prepral“ cez sériu fiktívnych pôžičiek cez jeho spoločnosť Roko. „Nikdy som neprevzal žiadne prostriedky od pána Bödöra a neviem, prečo takéto tvrdenie v obžalobe vzniklo a v akej forme, kde a kedy sa to malo stať,“ reagoval.
Vyšetrovatelia zistili, že Kuba si peniaze v hotovosti postupne vkladal na svoj účet a ďalej ich prevádzal na účet firmy Roko ako splátky pôžičiek.
Asistentka vyberala hotovosť takmer denne
Zdroje vkladov za viac ako jedenásť miliónov eur z konca roka 2016 označil prokurátor za neidentifikované.
Kuba dnes pred súdom tvrdil, že zdroje mal zo skoršieho obdobia, keď ich z jeho osobného účtu od mája 2015 do novembra 2016 postupne vyberala asistentka. Nemohli tak podľa neho pochádzať z korupčnej činnosti.
Kubova asistentka chodievala do banky aj niekoľkokrát týždenne a vyberala rôzne sumy v tisícoch, desaťtisícoch aj státisícoch eur. Niekedy aj viackrát v jednom dni.
„Výbermi som si vytváral rezervu na krytie nepredvídateľných negatívnych udalostí alebo na pokrytie investičných príležitostí, ktoré podnikanie prináša,“ vysvetľoval podozrivé výbery. Investičnou príležitosťou bola napríklad kúpa Bokranu.
Inklinovanie ku kešu Kuba zdôvodňoval aj vlastnou negatívnou skúsenosťou z 90. rokov, keď prišiel o desaťtisíce eur pri páde jednej z menších viedenských bánk. Sporenie mimo bankových inštitúcií nazval štandardným postupom. Argumentoval aj prieskumom Európskej centrálnej banky o tom, že značná časť verejnosti si takto hromadí hotovosť a nie je to nič výnimočné. „Pamätám si, že do normálneho kancelárskeho kufra, narvete asi štyri milióny v päťstovkách,“ vysvetľoval novinárom, či preprava veľkých objemov peňazí preňho nebola problém.
Sám uznal, že výbery a vklady v hotovosti sa môžu zdať podozrivé. „Ja viem, že sa vám to nezdá, no ja mám oproti iným, ktorí používali napríklad príjmové doklady, výhodu. Mám doklad z banky, že som si vybral a doklad z banky, že som vložil,“ odpovedal na naše otázky.
Keď pred súdom hovoril o zdrojoch, čítal zároveň zoznam vybraných príjmov agentúry Roko od jej klientov, či zo splátok pôžičiek. Majú dokazovať, že peniaze mali legálny pôvod. Sudca Ján Hrubala ho v tejto súvislosti požiadal, aby doložil aj oficiálne výpisy z účtov, tie dnes Kuba nemal.
Na otázky odmietol odpovedať
Kuba vo svojej výpovedi poukazoval aj na to, že sumy údajných úplatkov z pridelených nenávratných finančných príspevkov v obžalobe, ktoré mali končiť u Partiku, nesedia s tabuľkou týchto „provízií“, teda záznamami Ľubomíra Kropila zaistených políciou.
Bývalý regionálny politik HZDS v kauze vystupuje ako „lobista“, ktorý cez Partiku na PPA vedel žiadateľom za „percentá“ zariadiť úspech. Kropil najskôr vypovedal, že Partikovi postupne odovzdal v hotovosti viac ako tri milióny, na súde však zmenil výpoveď a priznával len 40-tisíc eur.
Kuba o obžalobe celý čas hovoril ako o „matematickom nezmysle“ a viaceré čísla v nej označil za „vymyslené“.
„Neexistuje na svete pračka, do ktorej dáte dve kilá špinavého prádla a po vypratí z nej vyberiete dvadsať kilogramov čistého,“ povedal tiež.
V závere Kuba vyhlásil, že na doplňujúce otázky prokurátora a ďalších odpovedať nebude. Sudca Hrubala ho upozornil, že súd to vníma ako odmietnutie výpovede, čítať sa tak budú zápisnice z jeho výsluchov z prípravného konania. Pojednávanie bude pokračovať 12. októbra.
Para žiada spresnenie skutku
Po Kubovi by mal vypovedať Norbert Bödör. V akom rozsahu sa tak udeje, je otázne. Jeho obhajcovia totiž od začiatku procesu vyčítajú prokurátorovi, že skutok ich klienta v obžalobe nie je dostatočne špecifikovaný.
Aj štvrtkový pojednávací deň sa začal žiadosťou advokáta Mareka Paru, aby prokurátor Rastislav Hruška skutok spresnil, keďže výsluch Bödöra sa blíži a obhajoba potrebuje vedieť, proti čomu sa má brániť.
Prokurátor Hruška už v utorok povedal, že nevylučuje úpravu skutku vo vzťahu k Bödörovi. K tejto možnosti podľa jeho dnešnej reakcie pristúpi „podľa stavu dokazovania“. Či tak urobí ešte pred výpoveďou nitrianskeho podnikateľa, nepovedal, aktuality.sk
X X X
Martin Behula: Matovič musí zostať vo vláde
Keď poslanci ministra financií chcú, nech si ho majú. So všetkým, čo k nemu patrí.
Odvolávanie z postu ministra financií vybičovalo Igora Matoviča k vrcholnému výkonu. Jeho dvojdielny niekoľkohodinový prejav obsahoval skvosty, ktoré museli prekvapiť aj tých najväčších znalcov Matovičovho mentálneho sveta. Richarda Sulíka napríklad skritizoval za hlasovanie o eurovale, pri ktorom hlasoval úplne rovnako.
Nobelista Sulík
Nielen kvôli tomu, že preto padla Radičovej vláda, ako to má vo zvyku. Matovič Sulíkovi vykričal, že na jeseň 2011 trucoval, ako jediný v Európe chcel nechať skrachovať Grécko, pretože si myslel, že je „ekonomický nobelista“ a Slovensko kvôli nemu vydieralo celú Európsku úniu.
„Jednoducho nezachránime to Grécko. My tam máme takého boha na zemi, on je najlepší makroekonóm na svete (…) Jemu to vyšlo, že najlepšie riešenie je nepodporiť to Grécko a žiaden euroval nebude,“ rozohnil sa šéf OĽaNO.
Doteraz sa pritom obhajoval, že od hlasov štyroch Obyčajných ľudí už Radičovej vláda nezávisela, lebo SaS ani tesne pred hlasovaním nechcela cúvnuť. „Tak som prišiel za našimi a hovorím: už hlasujeme len o eurovale,“ povedal nedávno v relácii Braňo Závodský Naživo.
Ani Matovič sa však rozhodujúceho hlasovania nezúčastnil a euroval nepodporil. Zjavne mal teda naň rovnaký názor ako Sulík, ktorému teraz vyčíta, že kvôli nemu Slovensko takmer dovolilo, aby sa rozsypala eurozóna a celá Únia.
Správne rozhodnutie
Takto by sa dalo donekonečna ukazovať, že Matovič stratil politickú súdnosť, no bolo by to plytvanie slovami. Presvedčených presviedčať netreba. A tých, ktorým nestačilo dva a pol roka na to, aby to pochopili, tieto dva dni už nepresvedčia. Jeho vystúpenie však ukázalo, prečo by Matovič nemal byť odvolaný.
Nie, nie je to preklep, ani ste predchádzajúcu vetu neprečítali zle. Bolo by naozaj správne, ak by minister financií zostal na svojom mieste. To neznamená, že by to bolo dobré alebo prospešné. Zotrvávanie Igora Matoviča v akejkoľvek funkcii, z ktorej má dosah na riadenie štátu, neprospeje nikomu.
Budú trpieť verejné financie, legislatívny proces i dôvera v inštitúcie a v samotný zmysel demokracie. To, čo je správne, však nemusí byť dobré. Ak je niečo správne, podľa slovníka to zodpovedá situácii, alebo to vystihuje skutočnosť. A Matovičovo dvojdielne nervové zrútenie vystihlo politickú realitu naozaj dokonale.
Strápnená SaS
Ak ho poslanci v stredu a vo štvrtok vydržali počúvať bez toho, aby ich to presvedčilo, že mu musia vysloviť nedôveru, tak si ho zaslúžia so všetkým, čo k nemu patrí. Ak Matoviča chcú, nech si ho majú.
Môžu na Facebooku vypisovať, že jeho útoky na novinárov sú cez čiaru, môžu neveriacky krútiť hlavou, keď napáda prezidentku Zuzanu Čaputovú, ale ak ho neodvolajú, nič z toho, čo Matovič hovorí, alebo robí, im v skutočnosti neprekáža. Sú rovnakí ako tí, ktorí mu poslušne tlieskajú. Sú ako on.
Trojkoalícia i menšinová vláda je Matovičovým dielom a ak chce aj ďalej vládnuť (a je jedno, v akom zložení), tak si zaslúži vládnuť jedine s ním. To však musí vedieť aj SaS. Po tom, čo Sulík otvorene povedal, že Eduard Heger je slabší premiér, ako bol Peter Pellegrini, je aj tak jasné, že s takým premiérom vládnuť nechcú.
Namiesto živenia výmyslu o svojom návrate do koalície by sa tak mala konečne priznať, že jej ide o predčasné voľby. Vlastne nie, mala sa priznať už oveľa skôr. Vtedy, keď by s tým prišla ako prvá.
Teraz to už vyzerá, že jej podmienky diktuje Tomáš Taraba. Takto sa strana odborníkov nechala strápniť jedným blufujúcim poslancom, ktorý predčasné voľby ani nechce, a užíva si, že môže byť tým, kto rozhoduje, aktuality.sk
X X X
Ceny ropy sú rozkolísané
Dnes sa ceny ropy pohybujú oboma smermi. Ceny ropy sa vo štvrtok pohybujú oboma smermi, ale tieto pohyby nie sú veľmi veľké, keďže obchodníci zvažujú na jednej strane obavy z recesie a posilňovania dolára a na strane druhej výzvy aliancie OPEC+ na obmedzenie produkcie.
Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v novembri sa vo štvrtok o 18.19 h SELČ predával po 82,36 USD (84,85 eura). To bolo o 21 centov alebo 0,26 % viac ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
Cena novembrového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent naopak klesla o 16 centov alebo 0,18 % na 89,16 USD za barel, aktuality.sk
X X X
Klimek z ministerstva financií o cenách energií: Silová elektrina nevzrastie ani o 1 percento, zastropujeme aj plyn
Ceny elektriny a plynu budú zastropované, hovorí štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek. Vláda aktuálne pracuje na schémach, ktoré zabezpečia pre domácnosti prijateľné ceny pre elektrinu či plyn.
„Pre domácnosti aj pre všetkých ľudí mám dobrú správu: určite to zvládneme,“ hovorí Klimek. Je optimista a verí, že sa vláde podarí prijať opatrenia, aby ceny plynu a elektriny pre domácnosti od nového roka nenarástli do výšok, v akých sa v súčasnosti nachádzajú.
„Na jednej strane rokujeme s Bruselom, aby sme získali zdroje, na druhej strane máme kompenzačné schémy a počítame aj s alternatívou stropovania cien, aby sme firmám vo výraznej miere vedeli stlmiť trhové ceny,“ pokračuje Klimek.
Ďalej tvrdí, že silová cena elektriny, ktorá tvorí zhruba 40 percent koncovej ceny, nevzrastie ani o jedno percento, pretože sa dohodli na jej dodávke so Slovenskými elektrárňami. Finálne ceny určí až Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ak bude aj po určení cien ÚRSO-m, vláda bude ďalej kompenzovať nárasty cien ľuďom, pre ktorých budú účty privysoké.
Ministerstvo financií plánuje peniaze na krúžkovné minúť na vyššie prídavky na deti a vyšší daňový bonus. Matovičových 200 eur na dieťa sa má skladať z vyšších prídavkov vo výške 60 eur a daňového bonusu vo výške 140 eur, no o tom musí najskôr rozhodnúť parlament./agentury/
X X X
Slováci kupujú elektrinu za 500 eur, hoci ju predali za 100. Prečo nám pomoc z Bruselu nemusí stačiť?
Slovensko má plán B v energetike. Znamená to, že štát môže za určitých podmienok nariadiť, komu a za koľko bude dodávať znárodnené energie. Poslanci v parlamente schválili kľúčové zákony v energetike, ktoré posilnia práve takúto úlohu štátu.
Treba pripomenúť, že štát sa týmto pripravuje na najhorší scenár a krízové opatrenie nemusí spustiť. Minister hospodárstva Karel Hirman viackrát zopakoval, že treba byť pripravený, aj keď je to len krajné riešenie. Slovensko chce v prvom rade hľadať riešenia energokrízy na celoeurópskej úrovni.
Slovenské elektrárne varujú, že prípadné spustenie plánu B poženie firmu do krachu a zastaví dostavbu 4. bloku Mochoviec.
Situácia nie je ružová ani na trhu s plynom. Ovplyvnili ju predovšetkým dve udalosti. Prvou sú veľké poškodenia počas pár hodín na dvoch plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú z Ruska po dne Baltského mora až do Nemecka.
Viacerí európski lídri či úrady tvrdia, že poškodenie plynovodov nie je dôsledkom technickej chyby, ale sabotáže. Druhou udalosťou je hrozba Ruska, že úplne pozastaví dodávky plynu cez územie Ukrajiny. Práve týmto plynovodom Bratstvo smeruje na Slovensko ruský plyn. V dôsledku ruskej hrozby vyskočila cena plynu.
Čo sa deje na trhu s energiami a prečo sú návrhy Európskej komisie pre Slovensko nedostatočné? Denník Pravda pripravil sériu otázok a odpovedí.
1. V akej situácii sa nachádzame?
Pre vysoké ceny energií hrozí slovenskej ekonomike kolaps. Rast cien po ruskej invázii na Ukrajinu môže „zabiť“ našu ekonomiku, ak nedostaneme podporu v miliardách eur z Bruselu. Toto vyhlásil premiér Eduard Heger v otvorenom rozhovore pre britský ekonomický denník Financial Times. Podľa denníka ide zatiaľ o najostrejšie vyjadrenie európskeho predstaviteľa v otázke globálnej energetickej krízy. Ekonómovia predpovedajú tento a budúci rok prepad reálnych platov, teda očistených o infláciu, Národná banka Slovenska dokonca v roku 2023 predpovedá recesiu. S Hegerovými slovami však kontrastujú predpovede na rok 2024, keď by mali platy predbehnúť infláciu a malo by svitať na lepšie časy.
Heger tiež vysvetlil, prečo plán Európskej komisie zaviesť mimoriadnu daň na zisky energopodnikov nebude fungovať aj pre Slovensko. Podľa neho najväčší producenti elektriny na Slovensku urobili pred 12 mesiacmi „drahé“ rozhodnutie o predaji elektriny obchodníkom. Tí ju teraz predávajú naspäť za päťnásobné ceny. „Slováci kupujú za 500 eur to, čo predali za 100 eur,“ vysvetlil./agentury/
X X X
V parlamente skolaboval poslanec Obyčajných ľudí. Kollár potvrdil, že sa prebral
V Národnej rade počas 72. schôdze skolaboval poslanec hnutia Obyčajných ľudí. Išlo o poslanca Jána Kerekrétiho. Boris Kollár potvrdil, že zákonodarca sa už prebral. Poslancovi pomáhali jeho kolegovia. „Je pri vedomí, je stabilizovaný,“ povedal pre médiá predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.
Poslanci sa rozhodli, že prerušia dnešné zasadnutie parlamentu na piatok na 9:00. Hlasovanie o vyslovení nedôvery ministrovi financií Igorovi Matovičovi a hlasovanie o zákonoch v 72. schôdzi preložili na utorok 4. októbra. Informoval o tom predseda Národnej rady Boris Kollár.
„Na poslaneckom grémiu sme sa dohodli, naprieč politickým spektrom, že prerušíme schôdzu,“ uviedol na tlačovej besede Kollár. Ten opätovne vysvetlil, že poslanec je pri vedomí, ale nevedia ako to dopadne, aktuality.sk
X X X
Lekári začali hromadne podávať výpovede. Odísť ich chce takmer dvetisíc
Výpovede podá minimálne 1948 lekárov, pričom počty naďalej stúpajú. Výpovede budú podávať postupne vo štvrtok a piatok. Informoval o tom šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.
Hromadné výpovede lekárov otriasli slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1 200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2 400 lekárov, napokon na výpovediach trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po nátlakovom radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek.
Vo štvrtok podalo hromadné výpovede vyše 1 900 lekárov z 27 nemocníc. „Celoslovensky je to 1 948 výpovedí a ich počet narastá, výpovede stále pribúdajú. Vyzývame kolegov, ktorí tiež cítia problém v nemocniciach a pracujú v tomto marazme, aby sa k nám pripojili a pomohli slovenské nemocnice a slovenské zdravotníctvo posunúť k lepšiemu,” povedal predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský včera podvečer ohlásil, že sa s riaditeľmi nemocníc, ako aj s Visolajským stretne v pondelok o 16. hodine. „V priebehu víkendu som nechal vypracovať za jednotlivé nemocnice konkrétne počty lekárov v konkrétnych odbornostiach, takisto ich štruktúru,” povedal minister s tým, že krízový plán pre prípad naplnenia výpovedí zatiaľ nemá.
Pripraviť ho chce na základe výsledkov víkendovej analýzy. „Potom sa stretneme a budeme informovať, aké sú konečné požiadavky odborového združenia a ako majú byť naplnené,“ uviedol Lengvarský.
Hoci je počet výpovedí menší ako v roku 2011, Visolajský tvrdí, že je dostatočný. Výpovede totiž podali lekári z kľúčových oddelení v nemocniciach, ako sú traumatológia, interné, gynekologické či novorodenecké oddelenia. V Bratislave podalo výpovede asi 80 percent anestéziológov. „Veľké nemocnice bez týchto lekárov nie sú schopné fungovať,“ zdôraznil.
Lekárom začnú plynúť výpovedné lehoty od soboty 1. októbra. Výpovedné obdobie trvá dva mesiace, počas ktorých by ešte mali byť na svojich pracoviskách. Počas tohto časového priestoru ešte môžu výpovede stiahnuť. Ak sa lekári s vládou nedohodnú, od 1. decembra z nemocníc odídu.
Ešte v apríli tohto roku LOZ vyhlásilo štrajkovú pohotovosť, ktorá vo štvrtok vyústila do podania hromadných výpovedí. Napriek snahe a upozorneniam, ktoré opakovane smerovali na rezort zdravotníctva, totiž majú lekári pocit, že vláda svoje sľuby nedodržiava. Pôvodne deklaráciu o podaní výpovede podpísalo 3,5 tisíca lekárov. Ministerstvo zdravotníctva tento týždeň komunikovalo, že o naplnení tohto cieľa pochybuje.
Celkovo na Slovensku podľa ministerstva zdravotníctva pracuje 10,6 tisíca nemocničných lekárov, no napríklad v nemocniciach v Bratislave podala výpoveď väčšina anestéziológov. Bez nich nemôžu prebiehať operácie. Nemocnice v Banskej Bystrici a Bratislave ešte nemajú konkrétne čísla lekárov, čo dali výpoveď, k dispozícii, sľubujú ich v najbližších dňoch.
Rezort pripúšťa, že môže dôjsť k obmedzeniu starostlivosti. Pred 11 rokmi počas vlády Ivety Radičovej podalo hromadné výpovede 1,2 tisíca lekárov. Aj tento počet stačil na to, aby zdravotná starostlivosť skolabovala. Visolajský zdôraznil, že tentoraz vyzvali na podávanie výpovedí len tých lekárov, ktorí vydržia dokonca.
K hromadným výpovediam sa podľa neho pridali aj niektorí lekári z tretích krajín, ktorí na Slovensku pôsobia. „Som na týchto lekárov hrdý, že sa postavili za svojich pacientov natoľko, že riskujú aj svoj pracovný pomer a podali výpoveď v snahe zlepšiť podmienky pre nemocnice a pacientov,“ vyhlásil Visolajský.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) stále verí, že ku kolapsu zdravotníctva nedôjde. „Budeme čakať na reálny počet prípadných výpovedí a pokiaľ k tomu dôjde, budeme pokračovať v rokovaní ďalej a budeme sa snažiť situáciu riešiť tak, aby pacient nebol ohrozený. Na to vyzývam aj kolegov,“ uviedol pre Rádio Expres. Visolajský kritizoval Lengvarského za to, že stále len čakal na počet výpovedí a problémy v zdravotníctve neriešil.
Ochota podpísať memorandum
Ministerstvo zdravotníctva je otvorené novej požiadavke LOZ o podpísaní memoranda k plánu riešení situácie v zdravotníctve.
Lengvarský deklaruje, že ministerstvo situáciu s výpoveďami pozorne sleduje. Konkrétne kroky bude riešiť až na základe konkrétnych znalostí. Tie sa majú odvíjať aj od stretnutia s riaditeľmi všetkých nemocníc, ktoré sa má uskutočniť v pondelok (3. 10.). „V priebehu piatka a víkendu som nechal spracovať za jednotlivé nemocnice konkrétne počty lekárov v konkrétnych odbornostiach, tiež ich štruktúru, teda či sú so špecializáciou alebo bez špecializácie,“ priblížil minister.
Rezort odmieta tvrdenia lekárskych odborárov o nezáujme a ničnerobení. „Ešte závažnejšie je tvrdenie, že ministerstvo nič nerobí, len čaká na počet výpovedí. To je krajne nepravdivá informácia. Ministerstvo rokuje nielen s lekármi, ale aj so zástupcami ďalších zdravotníckych povolaní,“ poznamenalo ministerstvo.
Pripomína, že rieši širšie spektrum problémov, ktoré „dusia“ slovenské zdravotníctvo. „Pričom len na časť z nich upozorňuje aj LOZ,“ skonštatovalo. Rezort poukazuje napríklad na investície do zdravotníctva, zavádzanie DRG systému či otázku spravodlivejšieho nastavenia zdravotných odvodov.
Už to nie je len o peniazoch
Poslanci mali tento týždeň schvaľovať vyššie platy pre celkovo 25 zdravotníckych profesií. Nakoniec hlasovanie o návrhu odložili, no ani jeho prijatie by nezastavilo hromadné výpovede. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa v rozhovore pre SME posťažoval, že aj on zarába menej, ako lekári požadujú. „Spravil by som takú výzvu s pánom premiérom. Zoberieme jedného lekára zo Slovenska a nájdeme pracovnú ponuku v Nemecku či v Česku, a nech to isté spraví pán premiér a uvidíme, koho prijmú,“ skonštatoval Visolajský. Ďalej skritizoval rezort zdravotníctva, že zvýšenie platov, ktoré oni prezentujú, je úmyselne skreslené.
Keď Lengvarský prezentoval zvýšenie platov pre zdravotníkov, najzásadnejšie podľa neho bolo, že sa zvyšuje plat lekára po škole, teda bez špecializácie. Absolventom tak mal plat narásť o 269 eur. Lekári bez špecializácie by hneď pri nástupe do nemocnice mali podľa rezortu dostať 1 695 eur, pričom teraz pri nástupe dostanú 1 416 eur. Visolajský argumentuje, že tieto čísla nie sú pravdivé. „Vláda ponúka navŕšenie vo výške, o ktorej je mi trápne sa baviť. 169 eur v hrubom pre neatestovaného lekára a 12 eur za rok praxe na maximálne 20 rokov. To predstavuje 240 eur v hrubom pre 20 rokov pracujúceho špecialistu. Koľko lekárov prinesie takéto navýšenie do nemocníc?“ pýta sa Visolajský.
Rezort podľa neho pri navýšení komunikuje sumu zvýšenú o automatickú valorizáciu. Odborári upozorňujú, že nechcú len vyššie platy. Štát žiadajú napríklad aj o lepšie vzdelávanie zdravotníkov a zásadné zlepšenie podmienok v nemocniciach. Podľa Visolajského však dostávajú len „sľuby dané do vetra“. „Máme nové operačné sály, z ktorých polovica nefunguje, lebo nemáme sestry inštrumentárky a stovky pacientov sú na čakačke,“ priblížil. LOZ má celkovo osem požiadaviek. Ministerstvo zatiaľ splnilo jednu, a to zrušenie zdaňovania vzdelávania lekárov. Ďalej rezort komunikuje, že na ostatných bodoch pracuje a tri z nich by mali byť hotové do konca roka.
Visolajský odkázal, že rozumie, že niektoré zmeny vyžadujú dlhší čas. „Ponúkli sme cestu, aby sme spravili dohodu medzi vládou a lekármi, kde vláda predostrie riešenia, ktoré ide robiť – v akých krokoch, v akých termínoch a ako to garantuje,“ skonštatoval s tým, že takéto memorandum zatiaľ nedostali. Lekári stiahnu výpovede až vtedy, keď im vláda predloží memorandum o tom, ako bude plniť požiadavky na zlepšenie zdravotníctva. Výpovede nestiahnu skôr, než podpíšu takúto dohodu s vládou. „Chceme vidieť zo strany štátu, že to budú riešiť. Nestačia nám prísľuby,“ hovorí predseda odborárov Visolajský.
Prázdne sľuby
Rezort zdravotníctva v stredu večer zaslal novinárom harmonogram, podľa ktorého chceli jednotlivé požiadavky LOZ plniť. Visolajský kontroval, že prísľub splnenia niektorej z požiadaviek v harmonogramoch nevidel. Ministerstvo zdravotníctva je údajne rozčarované z prístupu predsedu LOZ, ktorý sprostredkúva lekárom neúplné alebo žiadne informácie. Tvrdia, že mnohí lekári v nemocniciach sú uvádzaní do omylu.
„Máme za to, že prístup vedenia LOZ je neférový, keď opakovane počas prebiehajúcich rokovaní cielene mení požiadavky,“ dodáva. Ako príklad uvádza, že vedenie LOZ zvýšilo koeficient za odpracovaný rok z 0,03 na 0,05 alebo prišlo s ďalšími požiadavkami nad rámec tých, o ktorých sa rokuje. V závere augusta 2022 malo zaslať ministerstvu ďalších 13 požiadaviek.
LOZ opätovne pripomenulo, že je pripravené sadnúť si za rokovací stôl. Kritizuje však kroky Lengvarského, ktorý lekárom odkázal, že si počká na počet výpovedí. „Lekári dali v histórii výpovede už vo viacerých krajinách, ale neviem o takej, kde by minister zdravotníctva lekárom pred výpoveďami toto odkázal,“ poznamenal. Iné riešenie podľa jeho slov lekári nemajú. „Mrzí nás, že sme dohnaní takto do kúta, ale, žiaľ, iné riešenie my lekári už nemáme,“ dodal.
Univerzitná nemocnica v Košiciach potvrdila, že dostala výpovede, koľko ich je, nezverejnila. Zdravotnú starostlivosť poskytujú ako doteraz, keďže lekárom ešte len začína plynúť dvojmesačná výpovedná lehota. „Pre všetky medicínske pracoviská má nemocnica vytvorené krízové scenáre pre rôzne počty výpovedí tak, aby sme vedeli zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť, plynulú prevádzku a aby sa v minimálnej miere skomplikovalo poskytovanie starostlivosti pacientom, u ktorých ide o odkladnú zdravotnú starostlivosť,“ tvrdí nemocnica./agentury/
X X X
Šéf SaS Sulík vylúčil, že by sa jeho strana dohodla na odvolávaní ministra Mikulca
Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS nebudú iniciovať odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽANO) z funkcie. Nebudú ani dávať podpisy pod prípadný návrh na jeho odvolanie. Novinárom to povedal šéf SaS Richard Sulík.
Minister financií a líder OĽANO Igor Matovič na sociálnej sieti napísal, že Sulík sa dohaduje s „váhajúcimi“ poslancami, aby podporili Matovičove odvolanie výmenou za to, že „popravia“ Mikulca „ruka v ruke s mafiou zo SmeroHlasu“. Sulík to označil za nehorázne, vylúčil takéto dohody. Pripomenul, že pri poslednom odvolávaní Mikulca sa poslanci SaS zdržali.
O tom, že by mal Mikulec skončiť vo funkcii, hovoril vo štvrtok popoludní šéf brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (SaS). Po rokovaní výboru o hraničných kontrolách súvisiacich s migráciou Krúpa povedal, že minister nezvláda krízové situácie.
„Berte to ako názor predsedu brannobezpečnostného výboru. Asi mal na to svoje dôvody. Budeme sa o tom na klube rozprávať, ale nebudeme to iniciovať, ani nebudeme dávať podpisy pod odvolanie Romana Mikulca,“ ozrejmil Sulík.
Šipoš vylúčil rokovanie s extrémistami
Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš nevidel status Matoviča, no tvrdí, že SaS nemá problém odvolávať Matoviča, rozbíjať vládu a spájať sa so Smerom-SD, Hlasom-SD či extrémistami.
Šipoš vylúčil, že by rokoval s extrémistami v parlamente a nevie o tom, že by niekto z jeho kolegov takéto dohody robil. Dodal, že ak vyjednáva, tak to robí za klub a zákulisné dohody nevytvára, aktuality.sk
X X X
Ohrození ako sudcovia? Rezort kultúry chce chrániť novinárov
Ochrana novinárov by sa mala zlepšiť. Úlohy zvýšiť ich bezpečnosť sa ujalo ministerstvo kultúry, ktoré pozvalo odborníkov z Holandska, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Na Slovensku pripravili workshopy, kde predstavili opatrenia, aké zaviedli vo svojej krajine. Rezort kultúry teraz situáciu vyhodnotí a v spolupráci s médiami a ďalšími zložkami štátu sa pokúsi nájsť model, ktorý by sa dal uplatniť v praxi.
„Z príbehov, ktoré som počul od slovenských novinárov, som šokovaný. Situácia u vás je porovnateľná s tou v Holandsku. Dúfam, že moja návšteva prispeje k tomu, aby mohli vaši novinári bezpečne vykonávať svoju prácu, pretože žurnalistika je základným kameňom demokracie a právneho štátu,“ uviedol Wim Hoonhout, vedúci tímu a koordinátor mechanizmu ochrany novinárov z holandskej polície.
Ako zahraniční experti priblížili, holandskí novinári majú podobné skúsenosti ako slovenskí. Tiež mali v minulosti veľké problémy s agresívnymi útokmi a organizovaným zločinom.
„Aj v Holandsku vlani zavraždili investigatívneho novinára Petra de Vriesa a do činenia máme i s on-line vyhrážaním či fyzickým násilím. No hovoriť treba nielen o veľkých prípadoch, ale aj o novinároch v regiónoch, pretože tam ich ľudia poznajú a vedia, kde bývajú, takže sú veľmi zraniteľní,“ vysvetlil Peter ter Velde, projektový koordinátor holandskej platformy PersVeilig (Bezpečnosť tlače).
Holanďania sa ochranou novinárov začali zaoberať pred niekoľkými rokmi. V roku 2017 si spravili prieskum, z ktorého vyplynulo, že s nejakými formami agresie sa stretlo až 62 percent žurnalistov. Pritom sa zistilo, že veľa z nich také incidenty ani neoznamovalo. Tamojšie úrady preto podnikli kroky, aby situáciu zlepšili. Po dohode s novinármi a ich zamestnávateľmi podpísali bezpečnostný protokol, kde sa vydavatelia zaviazali, že budú ohlasovať všetky vyhrážky a útoky voči svojim pracovníkom.
Aj samotné redakcie prijali postupy, ako v takých prípadoch reagovať, a pre zamestnancov zabezpečili potrebné školenia. Výsledkom bolo, že novinári v Holandsku získali špeciálne postavenie – zaradili ich do rovnako ohrozenej skupiny, v akej sú sudcovia, prokurátori či advokáti. Prokuratúra ich chráni tak, že pre páchateľov, ktorí sa voči nim dopustia trestných činov, navrhuje dvakrát tvrdšie tresty, ako sa im udeľovali predtým.
V roku 2019 zároveň vznikla platforma PersVeilig, ktorá už vyškolila vyše 700 novinárov. V prípade ohrozenia majú k dispozícii nonstop linku, kam môžu nahlasovať všetky incidenty, ale aj advokáta a ďalšiu pomoc. Situácia v praxi sa zatiaľ síce nezlepšila – podľa prieskumu z minulého roka má s rôznymi formami agresie skúsenosť až 81 percent žurnalistov, no ako Velde upozornil, vyžaduje si to čas. „Je to dlhá cesta a vy ste ešte len na začiatku,“ odkázal Slovensku.
Štátny tajomník ministerstva kultúry Radoslav Kutaš informoval, že v tejto veci pôsobia ako sprostredkovatelia a mediátori. Aby sa aj u nás dospelo k zmene, budú sa zbierať dáta a zisťovať, čo všetko novinári vnímajú ako ohrozenie. Potom chcú dotazníkmi osloviť vydavateľov a spolupracovať s ďalšími rezortmi, pomáhať budú naďalej i odborníci z Holandska./agentury/
X X X
Ryby v Poľsku usmrtili v lete toxické riasy, potvrdili vedci
Úhyn 249 ton rýb sa doteraz nedarilo vysvetliť. Poľskí vedci vo štvrtok potvrdili podozrenie, že tisíce rýb v rieke Odra zabili v lete toxické riasy. TASR informuje podľa agentúry DPA.
„Príčinou úhynu rýb bol s najväčšou pravdepodobnosťou toxický účinok kvitnúcich rias,“ uviedla pri prezentácii predbežnej správy vodná biologička Agnieszka Koladová z Inštitútu pre ochranu životného prostredia (IOS).
Problém riešilo 49 vedcov
Poľské ministerstvo životného prostredia poverilo skupinu 49 vedcov zo 14 výskumných ústavov, aby zistili príčinu environmentálnej katastrofy na pohraničnej rieke medzi Nemeckom a Poľskom. Úhyn 249 ton rýb sa doteraz nedarilo vysvetliť.
Poľské úrady od 12. augusta do 8. septembra odobrali celkovo 221 vzoriek vody z rôznych úsekov Odry. Poľskí a nemeckí vedci našli vo vzorkách vody dôkazy o prítomnosti rias druhu Prymnesium parvum, ktoré produkujú pre ryby smrteľný toxín.
Riasy boli v 78 percentách vzoriek. Podľa Koladovej sa v Poľsku doteraz tento druh riasy nepotvrdil. Testy uhynutých rýb a mäkkýšov tiež ukázali, že toxín spôsobil ich „náhlu a rýchlu“ smrť.
Kvitnutie rias
V správe sa uvádza, že kvitnutie rias spôsobila súhra niekoľkých faktorov. Uprostred leta takmer dva mesiace nepršalo, čo viedlo k poklesu hladiny. Menej vody sa rýchlejšie prehrialo a zároveň sa zvýšila koncentrácia minerálov a ďalších látok vo vode .
„Riasy mali podmienky, ktoré im umožnili kvitnúť,“ povedala Koladová. Vedkyňa zároveň upozornila, že v Odre aj ďalších poľských riekach sa v budúcnosti môže riasa druhu Prymnesium parvum masovo rozšíriť a kvitnúť.
Príčinu úhynu rýb v Odre skúmali aj nemeckí vedci. Ich správu nemecké ministerstvo životného prostredia plánuje zverejniť v piatok, uvádza DPA, aktuality.sk
X X X
Cristiano Ronaldo súhlasil s prekvapivým prestupom a mega platom. Všetko pokazil bezvýznamný hráč
Cristiano Ronaldo, ktorý sa v lete usilovne snažil opustiť Manchester United, dostal od majiteľa saudskoarabského klubu Al Hilal SFC vysokú ponuku. Útočník s prekvapivým prestupom súhlasil, ale v ceste mu stál zákaz prestupov. Informoval o tom samotný prezident tímu.
Atmosféra okolo hviezdneho Portugalčana bola počas uplynulého prestupového obdobia pomerne neprehľadná. Čoskoro 38-ročný hráč sa dosť zúfalo snažil zmeniť klubový dres a podľa správ zahraničných médií obišiel jeho agent viacero európskych tímov hrajúcich Ligu majstrov.
Aktívna futbalová legenda nakoniec zostala na Old Trafforde, kde v súčasnosti prežíva veľmi ťažké obdobie. Bývalý snajper Realu Madrid sa v aktuálnej sezóne objavil na ihrisku osemkrát. Za ten čas sa mu podarilo napnúť sieť len raz.
Tesne pred koncom letného prestupového obdobia sa objavila správa, že Cristiano Ronaldo konečne dostal konkrétnu ponuku od jedného zo záujemcov. Interes prišiel zo Saudskej Arábie, konkrétne z klubu Al Hilal Saudi FC, 18-násobného šampióna miestnej Premier League.
Návrh vychádzal z vysokých súm. Zmluva by zabezpečila majstrovi Európy z roku 2016 plat vo výške dvoch miliónov eur… Za týždeň… Dvojročná spolupráca by portugalskému útočníkovi priniesla do peňaženky približne 210 miliónov eur. Samozrejme, sa by stal najlepšie plateným futbalistom na svete a konkurenciu by nechal ďaleko za sebou.
Manchester United by dostal za päťnásobného držiteľa Zlatej lopty odstupné vo výške 25 miliónov eur, čo sa Angličanom značne pozdávalo.
Podľa prezidenta klubu Fahad Al-Otaibiho boli s možným prestupom spokojné všetky strany, ale jeho dokončeniu zabránilo rozhodnutie Športového arbitrážneho centra v Lausanne.
„Áno, toto leto sme rokovali s Cristianom Ronaldom. Môžem to potvrdiť. Neodmietol. Problémom neboli peniaze ani podmienky zmluvy. Sme schopní priviesť akúkoľvek hviezdu svetového futbalu. Zabránilo nám v tom rozhodnutie Centra pre športovú arbitráž. Napriek zákazu prestupov sme neprestali rokovať s hráčmi, ale odložili sme záverečnú fázu rokovaní,” vysvetlil manažér Al Hilalu.
Tím z hlavného mesta dostal v máji zákaz prestupov po tom, čo si stredopoliar Mohamed Kanno na poslednú chvíľu rozmyslel svoj prestup do klubu Al-Nassr, lenže v tom čase už podpísal zmluvu s oboma klubmi.
Tréner Ramón Díaz má vo svojom tíme niekoľko hráčov, ktorí sú známi európskym fanúšikom. Káder mužstva z Rijádu už v minulosti posilnili Matheus Pereira, Luciano Vietto, Moussa Marega a nigérijský útočník Odion Ighalo, aktuality.sk