Rusko zrejme presunulo do Bieloruska hypersonické strely Kinžal, upozornilo v utorok britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky britskej vojenskej rozviedky. Vyslanie nadzvukových striel do Bieloruska Londýn hodnotí ako gesto, ktorým chce Rusko dať najavo, že má bieloruskú podporu.

Na bieloruskom letisku Mačuliščy pri Minsku sa pravdepodobne nachádzajú dve ruské stíhačky MiG-31 a kontajner, ktorý slúži na uskladnenie hypersonických striel Kinžal, oznámilo britské ministerstvo a zverejnilo satelitné snímky letiska. Práve z lietadiel MiG-31 je možné tieto manévrovateľné strely odpaľovať.

Strely Kinžal sú schopné prejsť vzdialenosť až 2-tisíc kilometrov. Podľa vojenských expertov proti nim v súčasnej dobe neexistuje účinná obrana, niektorí sa však domnievajú, že tieto zbrane nie sú dostatočne presné. Rusko ich používa od roku 2018 a niekoľkokrát ich vypálilo aj počas vojny na Ukrajine, v Bielorusku ich ale zatiaľ nerozmiestňovalo.

Ruské zásoby týchto striel sú veľmi obmedzené a ich rozmiestnenie v Bielorusku znamená pre Rusko len malý prínos, pokiaľ ide o zasahovanie ďalších cieľov na Ukrajine, podotklo britské ministerstvo obrany.

Premiestnením nadzvukových striel do Bieloruska chce Moskva pravdepodobne Západ presvedčiť o tom, že úloha Bieloruska ako ruského spojenca vo vojne na Ukrajine je čoraz dôležitejšia. /agentury/

X X X

Biden: Ropné firmy majú taký vysoký zisk, že je to až neuveriteľné

 Americký prezident Joe Biden kritizoval ropné spoločnosti, že pre vojnu na Ukrajine majú vysoké zisky a odmietajú sa podeliť so zákazníkmi.

 Americký prezident Joe Biden v pondelok kritizoval ropné spoločnosti, ktoré podľa neho v čase vojny na Ukrajine dosahujú rekordné zisky a zároveň odmietajú prispieť k zníženiu cien pohonných hmôt pre amerických zákazníkov. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej prezident naznačil, že sa vo veci obráti aj na Kongres.

Ropný priemysel „nedodržal svoje záväzky investovať do Spojených štátov a Američanov,“ povedal Biden, podľa ktorého spoločnosti „majú taký vysoký zisk, že je to až neuveriteľné“.

Americké ropné spoločnosti Exxon Mobil a Chevron vykázali v treťom štvrťroku obrovské zisky, ktoré prekonali očakávania analytikov, vďaka vysokým cenám ropy a zemného plynu. Zisk Exxonu stúpol o 191 percent na rekordných 19,66 miliardy USD, spoločnosti Chevron stúpol o 83,6 percenta na 11,2 miliardy USD a bol druhý najvyšší v histórii firmy.

Američania sa podľa AP v posledných mesiacoch potýkali s nebývale vysokými cenami pohonných hmôt, pričom podľa údajov motoristickej spoločnosti AAA platili na začiatku júla v priemere viac ako 4,80 dolára za galón (asi 1,27 dolára za liter). Odvtedy ceny pohonných látok klesli v celoštátnom priemere na 3,76 dolára (0,99 dolára za liter), ale Biely dom tvrdí, že by mali byť nižšie vzhľadom na pokles svetových cien ropy v rovnakom období.

„Ropné spoločnosti nemajú v súčasnosti rekordné zisky preto, že by robili niečo nové alebo inovatívne,“ povedal Biden. „Ich zisky sú nečakaným ziskom z vojny, nečakaným ziskom z brutálneho konfliktu, ktorý pustoší Ukrajinu a ubližuje desiatkam miliónov ľudí na celom svete,“ dodal prezident s odvolaním sa na vojnu, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine.

Agentúra AP pripomína, že Biden ropný priemysel ohľadom vysokých cien pre Američanov kritizoval len niekoľko dní pred americkými parlamentnými voľbami, ktoré rozhodnú o rozložení síl v Snemovni reprezentantov a Senáte./agentury/

X X X

 Útok dronov na Kryme rozčúlil Putina. Kyjev zháňa energetické zariadenia

 Rusko pozastavilo dohodu o vývoze obilia. Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že koridor čiastočne využili drony počas sobotného útoku na krymský Sevastopoľ. Útoky na ukrajinskú infraštruktúru boli podľa neho odvetou a pohrozil, že že Rusko ešte nepredviedlo všetko, čo by mohlo urobiť. USA „sledujú správy“ o údajných útokoch voči ruským plavidlám Sevastopole a potvrdili, že tam došlo k výbuchom.

  X X X

Šéf Kremľa Vladimir Putin v utorkovom telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom povedal, že chce od Kyjeva „skutočné záruky“ striktného dodržiavania dohody o vývoze obilia predtým, než by prípadne Moskva opäť pristúpila k jej plneniu. Podľa vyhlásenia Kremľa sa musí Ukrajina zaviazať, že tento koridor nebude využívať na vojenské účely.

Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu sprostredkovanú Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia po mori s cieľom zmierniť globálny nedostatok potravín. Až do podpísania dohody Rusko blokovalo ukrajinské prístavy v rámci svojej invázie na Ukrajinu.

Dohoda vytvorila pre lode bezpečný koridor z ukrajinských prístavov, pričom inšpekcie prepravovaných nákladov prebiehali v tureckom Istanbule, kde sídli koordinačné centrum pre implementáciu dohody.

Rusko svoju účasť na dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských čiernomorských prístavov pozastavilo minulú sobotu. Ako dôvod uviedlo dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Kyjev tvrdí, že Moskva to využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.

Putin Erdoganovi povedal, že „je nevyhnutné vykonať dôkladné vyšetrenie okolností sobotňajšieho incidentu“ týkajúceho sa ruskej Čiernomorskej flotily. „Len potom bude možné zvážiť otázku obnovenia“ fungovania dohody. Ruský rezort obrany uviedol, že minister Sergej Šojgu v utorok o celej problematike rokoval so svojím tureckým kolegom Hulusim Akarom.

Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule v utorok uviedlo, že na stredu nie sú naplánované žiadne plavby lodí z Ukrajiny s nákladom obilnín. JCC v tejto súvislosti zdôraznilo, že svoj mandát vie plne vykonávať len „za úplnej a aktívnej účasti všetkých štyroch“ strán dohody vrátane Ruska.

Koordinátor OSN Amír Abdulla podľa JCC v tejto veci úzko spolupracuje s tureckými predstaviteľmi. V utorok opustili ukrajinské prístavy tri nákladné lode naložené obilninami, a to napriek výstrahám Moskvy, že je to v súčasnej situácii riskantné a nebezpečné. (tasr, afp)

X X X

V Rusku sa v utorok začali pravidelné jesenné odvody, v rámci ktorých bude v priebehu dvoch mesiacov odvedených do armády 120-tisíc nových brancov. Ruskí predstavitelia ubezpečujú, že odvedení mladí muži nebudú vyslaní do bojov na Ukrajine. Pozorovatelia však spochybňujú, že Moskva tieto svoje sľuby myslí vážne.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa ruské ministerstvo obrany „pokúša zavádzať verejnosť“, že jesenní odvedenci nebudú poslaní bojovať na Ukrajinu, a to zrejme preto, aby predišla pokusom o vyhýbanie sa vojenskej službe. „Odvedenci budú takmer iste poslaní na Ukrajinu v marci alebo apríli 2023, keď sa skončí ich výcvik, alebo aj skôr, v závislosti od vývoja na bojiskách,“ uvádza sa v hodnotení ISW.

Pravidelné jesenné odvody do ruskej armády sa mali pôvodne začať už v októbri. Boli však odložené v dôsledku mimoriadnej čiastočnej mobilizácie 300-tisíc záložníkov, ktorú šéf Kremľa Putin nariadil 21. septembra.

Ruské úrady už v pondelok deklarovali ukončenie čiastočnej mobilizácie. Podľa pozorovateľov by sa však mohla opäť obnoviť po tom, keď sa uvoľnia kapacity po skončení jesenných odvodov.

Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bolo na Ukrajinu vyslaných 87-tisíc zmobilizovaných záložníkov. Podľa správ aktivistov mnohí z nich nemali žiadne bojové skúsenosti a pred nasadením do bojov nedostali nijaký výcvik, pričom si museli vo vlastnej réžii zabezpečiť zdravotné pomôcky či nepriestrelné vesty. Niektorí z nich zahynuli už niekoľko dní po odvedení. (ap, tasr)

X X X

Francúzsko pomôže zvládnuť Ukrajine zimu a poskytne jej pomoc pri oprave vodnej a energetickej infraštruktúry, poškodenej a zničenej v dôsledku ruských útokov. Uviedol to v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Macron súčasne prisľúbil, že Francúzsko vo veľmi krátkom čase zintenzívni vojenskú podporu Kyjevu, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany, aby sa Ukrajina mohla lepšie brániť pred ruskými útokmi. „Musíme konať skôr, než sa začne zima. Rýchlo zmobilizujeme medzinárodné spoločenstvo aj súkromný sektor,“ napísal Macron na Twitteri.

Obaja prezidenti sa dohodli na tom, že 13. decembra zorganizujú v Paríži medzinárodnú konferenciu s cieľom zmobilizovať podporu, ktorú bude ukrajinské civilné obyvateľstvo potrebovať počas nadchádzajúcej zimy, uvádza sa vyhlásení Elyzejského paláca. Deň pred avizovanou medzinárodnou konferenciou sa uskutočnia bilaterálne francúzsko-ukrajinské rokovania zamerané na zaistenie podpory francúzskych firiem.

V dôsledku cielených raketových a dronových útokov ruských inváznych vojsk na civilnú infraštruktúru budú Ukrajinci počas chladných zimných mesiacov zrejme čeliť rozsiahlym výpadkom elektriny, vody či dodávok tepla. V telefonáte so Zelenským Macron zároveň odsúdil Rusko za sobotňajšie pozastavenie účasti na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny. Podľa francúzskeho prezidenta Moskva týmto svojím jednostranným rozhodnutím opäť ohrozila svetovú potravinovú bezpečnosť. (reuters, tasr, dpa)

XX X

Ruský súd udelil v utorok pokutu dva milióny rubľov (33 019 eur) organizácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu s otvoreným obsahom Wikipedia. Dôvodom sú heslá súvisiace s ofenzívou ruských síl na Ukrajine. Vladimir Medejko, riaditeľ ruskej pobočky Wikimedie so sídlom v Moskve, uviedol, že rozhodnutie súdu napadnú. Dodal, že dané články z Wikipedie „nikto neodstráni“. „Nemyslím si, že nadácia Wikimedia pokutu zaplatí“.

Moskovský súd tento rok uložil Wikimedii pokutu vo výške piatich miliónov rubľov (89.000 eur) za to, že odmietla odstrániť údajné dezinformácie v ruskojazyčných článkoch na Wikipedii o konflikte na Ukrajine vrátane jarného masakra civilistov v Buči.

Invázia Kremľa na Ukrajine spôsobila ďalšie obmedzovanie slobody prejavu a médií v krajine a vyvolala odchod nezávislých ruských novinárov. V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine. Nazývanie operácie ruských síl „vojnou“ či „inváziou“ je nezákonné.

Ruskí predstavitelia udelili vysoké pokuty v súvislosti s informovaním o ukrajinskom konflikte aj ďalším západným spoločnostiam vrátane Googlu či Telegramu. V júli uložil súd v Moskve Googlu pokutu 21 miliárd rubľov (364 miliónov dolárov) za to, že neodstránil obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine. (tasr, afp)

X X X

Kremeľ v utorok obvinil Spojené kráľovstvo z „riadenia a koordinácie“ výbuchov na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori. „Naše spravodajské služby majú údaje naznačujúce, že útok riadili a koordinovali britskí vojenskí špecialisti,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Existujú dôkazy, že Británia je zapojená do sabotáže, do teroristického útoku na životne dôležitú energetickú infraštruktúru, nie ruskú, ale medzinárodnú,“ dodal.

Neposkytol žiadne podrobnosti, ale trval na tom, že Západ by mal „pozorne“ analyzovať informácie Moskvy. „Očakávame, že napriek neprijateľnému mlčaniu európskych krajín sa táto analýza predsa len uskutoční,“ povedal s tým, že Rusko zváži aj ďalšie kroky. Londýn už dávnejšie odmietol ruské obvinenia, pričom britské ministerstvo obrany ich označilo za „vymyslený príbeh“.

Niekoľko výbuchov koncom septembra poškodilo plynovody na dne Baltského mora v blízkosti švédskych brehov, z ktorých niekoľko dní v obrovských bublinách unikal zemný plyn. To ešte viac zvýšilo geopolitické napätie v súvislosti s dodávkami energie.

Moskva obvinila západné krajiny, že stoja za výbuchmi plynovodov na prepravu ruského plynu do Nemecka, ale neposkytla o tom žiadny dôkaz. Ukrajina a niektoré západné krajiny označili útoky za sabotáž a zodpovednosť pripísali Rusku. (afp, tasr)

X X X

Proruské úrady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny rozšírili evakuačnú zónu v okolí rieky Dneper. Šéf Rusmi dosadenej samosprávy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo v utorok uviedol, že bude evakuovaných približne 70-tisíc ľudí, ktorí obývajú asi 15 kilometrov dlhý úsek ľavého brehu rieky Dneper. Tí budú presunutí hlbšie do oblasti alebo do Ruska.

„Už na tom pracujeme,“ uviedol Saldo v rozhovore pre kanál na platforme Youtube s názvom Soloviov live. Evakuačná zóna sa tak rozšíri o ďalších sedem obcí. K presídľovaniu obyvateľstva dochádza podľa Salda pre riziko „rozsiahlych raketových útokov“, ktoré by mohla podniknúť ukrajinská armáda na miestnu vodnú priehradu Kachovka. Kyjev už poprel, že by takýto útok plánoval.

V pondelok Saldo uviedlo, že evakuácia umožní ruskej armáde založiť obranné pozície a odraziť možný ukrajinský útok. Rusko začalo v uplynulých týždňoch s evakuáciou obyvateľov zo západného brehu Dnepra v Chersonskej oblasti. Ruskom dosadení oblastní predstavitelia ponúkajú tamojším obyvateľom 100-tisíc rubľov (1 640 eur), aby odišli, a Moskva im poskytuje ubytovanie v iných častiach Ruska.

Ukrajinská armáda sa pripravuje na intenzívny boj, aby dobyla späť oblastné hlavné mesto Cherson a jemu priľahlé územia ležiace na pravom brehu Dnepra. Ak by sa to Ukrajine podarilo, dosiahla by významné územné zisky na východe a juhu.

Cherson, v ktorom pred vypuknutím vojny žilo asi 288-tisíc ľudí, bol jedným z prvých miest, ktoré obsadila ruská armáda po začiatku invázie. Pre Kyjev by spätné dobytie tohto mesta predstavovalo veľký míľnik. (reuters, afp, tasr)

X X X

Kremeľ v utorok vyhlásil, že Rusko nepotrebuje prezidentský dekrét, ktorý by oficiálne ukončil čiastočnú mobilizáciu záložníkov do vojenskej ofenzívy na Ukrajine a žiaden dekrét preto vydaný nebude.

„Dekrét nie je potrebný,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom. „Právne oddelenie administratívy prezidenta (Vladimira Putina) dospelo k záveru… čiastočná mobilizácia bola ukončená. Ministerstvo obrany zaslalo vojenským odvodovým úradom telegramy o tom, aby ukončili odosielanie povolávacích rozkazov,“ uviedol Peskov.

Odmietnutie Kremľa vydať dekrét o skončení mobilizácie môže zvýšiť obavy Rusov o tom, že by mohlo dôjsť k obnove vydávania povolávacích rozkazov. Putin v pondelok povedal, že o tom, či je nutné vydať príslušný dekrét, sa poradí s právnymi expertmi.

Časť výnosu, ktorá udáva koľko záložníkov má byť povolaných, nebola nikdy zverejnená a podlieha utajeniu. Peskov však poprel, že by Moskva chcela povolať viac než ohlásených 300-tisíc záložníkov. Na otázku, či je pôvodný dekrét naďalej v platnosti, Peskov odvetil „Nie“. Putin vyhlásil „čiastočnú mobilizáciu“ 21. septembra po sérii vojenských neúspechov, pri ktorých ruské sily vytlačili z východu ukrajinskej Charkovskej oblasti a dostali sa pod rastúci tlak v Chersonskej oblasti na juhu. Rozhodnutie Kremľa vyvolalo hromadný odliv brancov z Ruska.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu minulý piatok oznámil, že tzv. čiastočná mobilizácia v Rusku bola zavŕšená. Na základe septembrového výnosu v rámci nej do armády povolali za približne mesiac 300-tisíc záložníkov. V zóne tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu, sa nachádza podľa jeho slov 82-tisíc mobilizovaných odvedencov s priemerným vekom 35 rokov, pričom ďalších 218-tisíc aktuálne absolvuje výcvik.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na Šojguove slová vyjadril pochybnosti o tom, či sa čiastočná mobilizácia v Rusku skutočne skončila. (reuters, tasr)

X X X

Prežil vďaka tomu, že ho rodičia poslali v batohu vojaka do Prahy: Svetoznámy imunológ spoznal svoju identitu náhodou

Predstaviť si, že nevieme, kto v skutočnosti sme, je náročné a mnohým ani nenapadne pochybovať o svojej identite.

Príbeh profesora Emila Skamene je dramatický, no za to plný nádeje. Emil Skamene je totiž v skutočnosti Emil Kleiner. Hrôzy druhej svetovej vojny prežil len ako 18-mesačné dieťatko vďaka tomu, že ho jeho rodičia, ktorí krátko na to zahynuli, poslali v batohu vojaka naprieč vojnovými líniami.

Neuveriteľnou cestou sa z neho stal svetovo uznávaný genetik a imunológ. Za jeho celoživotným snažením stojí túžba dokázať, že stálo za to ho zachrániť.

Profesor Emil Skamene opustil Československo v roku 1968 a dlhé roky žije v Kanade. Pri výnimočných situáciách nosí na klope saka malú zlatú ľaliu ako rytier rádu najvýznamnejších Quebečanov a nad ňou nenápadný okrúhly odznak, ktorý je vyznamenaním od britskej kráľovnej Alžbety pre Kanaďanov, ktorí sú významní pre Britské impérium.

Emil Skamene napísal vyše 280 publikácií z oblasti genetiky, imunológie a metabolických porúch a získal desiatky významných ocenení, no sám len súhrou náhod a rôznych okolností zistil, že jeho identita je iná, že je niekým úplne iným.

Jeho príbehu sa chopila česká scenáristka a režisérka Alena Činčerová, ktorá natočila vyše 250 dokumentárnych filmov a s profesorom Emilom Skamene, špičkovým vedcom z oblasti imunológie a genetiky, sa stretla náhodou pri inom projekte.

Jej celovečerný dokument Identita ES odhaľuje dramatickú a tŕnistú minulosť, no zároveň s humorom ukazuje, ako sa zo zachráneného chlapčaťa stal uznávaný vedec.

X Ako ste sa zoznámili s profesorom Emilom Skamene?

Zoznámili sme sa náhodou. Bol to známy mojich priateľov v Kanade a stretli sme sa počas točenia Cestománie pre Českú televíziu. Hovoril zaujímavé veci z vedeckého života a potom úplne na koniec spoločnej večere začal rozprávať svoj príbeh. Zatúžila som natočiť ho, no od tej doby uplynulo viac než 20 rokov. Som rada, že sa nám to podarilo, pretože aj od natočenia prvého záberu uplynulo 6 rokov.

X V čom bol problém?

Filmári to poznajú, diváci sú už asi aj unavení, ale v peniazoch. Tak to je. Nebyť toho, že sa našlo mnoho láskavých ľudí, tak by sa to nepodarilo zrealizovať. Na filme však vidieť, ako ten čas beží. Vidieť tam napríklad prípitok na oslavu narodenia vnučky Viktórie, ktorá ale teraz už chodí do školy. Na deťoch to vidieť úplne najviac.

X Ako vznikla myšlienka vytvoriť dokument s hranými prvkami?

Pôvodne to malo vznikať ako hraný film, no kvôli spomínanému nedostatku financií sme to chceli zmeniť na doku drámu. Nakoniec som rada, že sa nám podarilo zafinancovať aspoň hrané vsuvky presunu bábätka v batohu cez vojnové línie z Bučače do Prahy. Za to vďačím Fondu kinematografie, Prague Film Fondu, producentom a Českej televízii.

X Ako reagoval profesor Skamene, keď ste mu navrhli, že by ste natočili dokument?

Bol rád, ale netušil, že to bude trvať tak dlho. Potom som mu hovorila, že veď oni tiež robia genetické výskumy, ktoré trvajú roky.

Čo bol najzlomovejší moment počas nakrúcania?

Nebolo to počas nakrúcania, ale bola to premiéra hotového filmu že sme to dokázali.

X Emil Skamene svoju identitu nepoznal dlhé roky, zistil to náhodou. Vnímate aj vy ako náhodu, že ste sa stretli?

Je možné, že to bol osud.

X Ako sa počas natáčania cítil?

Zamávalo to s ním. Na to, keď sa vydal do Bučače, mal dramatickejšiu reakciu než je v dokumente, ale to sme do príbehu ani nedávali. Keď sa vrátil, mal z toho psychické problémy, dokonca sa objavili aj nejaké fyzické. Telo totiž reagovalo na šok. Aj behom natáčania mu to všetko v mysli ožívalo.

X Film je emotívny, ale aj vtipný a náučný. Ako ste pracovali so svojimi emóciami?

Samozrejme, že to bolo pre mňa veľmi emotívne, no snažila som sa to tak dávkovať, aby tam bolo z každého trošku. Aj keď je film veľmi emotívny a dramatický, snažila som sa, aby tam bola aspoň kvapka humoru. Bola som vďačná divákom aj na slovenskej premiére, pretože som s nimi vydržala celý čas sledovať projekciu v kinosále (to nie je neúcta k vlastnému filmu, ale už to vidím asi po 40-ty raz), ale diváci skutočne reagovali. Tam, kde sa objavila tá malá chvíľka na zasmiatie, tak tam sa zasmiali.

X Vystrihli ste nejaké situácie?

Áno, bolo ich veľa. Robilo sa to zle, lebo som dlho nevedela, ako to vystavať a dávkovať. Život a kariéra profesora Emila Skamene sú vedecké, čo je veľmi zaujímavé, ale vo chvíli, keď vybalíme príbeh z detstva a vojnovú drámu, to prevalcuje ten profesný život. Bolo teda ako na lekárnických váhach vybalansovať to, čo tam dať. A mnoho sekvencií sa tam tým pádom ani nevošlo.

X Ste vo finále s filmom spokojná?

Som spokojná, ale, bohužiaľ, je mi ľúto, že sme mali premiéru v deň, keď sa začala vojna na Ukrajine. Celý príbeh je o smrti 16-tisíc bučačských židov a záchrane 1 života. Dnes a denne sa však teraz pozeráme, ako sa vraždia ľudia a myslím, že príbeh stráca svoju hodnotu tým, čo sa vo svete deje. To je mi veľmi ľúto a dúfam, že sa to skoro skončí.

X Masaker židovských obyvateľov v Bučači nakoniec prežili iba 4 ľudia, jedným z nich je práve Emil Skamene. Aj v súvislosti s udalosťami, ktoré sa stali na Slovensku prednedávnom, je podľa vás dôležité, aby tento film v kontexte doby vnímali aj bežní ľudia, spojili si minulosť s prítomnosťou?

Myslím si, že toto sa má pripomínať stále. Nenávisť voči akejkoľvek náboženskej alebo rasovej skupine je zlá. Ten, kto populisticky získava body na tom, že nenávisť podnecuje, tak ten nemá v slušnej spoločnosti slušných ľudí čo robiť.

X Film získal mnohé ocenenia. Vnímate ich ako svoje ocenenia alebo skôr vnímate ako ocenenie to, že sa vám zveril profesor Emil Skamene?

Dúfam, že to je oboje. Nie je to len moje ocenenie, ale mala som okolo seba tím fantastických ľudí a bez nich by som to nedokázala, aktuality.sk

X X X

Voľby 2022: Starosta Varína prešiel tesne, Tisovu ulicu zdedilo nové zastupiteľstvo

Lenka Ticháková, ktorá roky bojovala za premenovanie ulice Dr. Jozefa Tisu, už nekandidovala.

VARÍN: Úplne iný poslanecký zbor dostali Varínčania z obce, ktorá je známa ulicou, pomenovanou po Jozefovi Tisovi. Varín má jedenásť poslancov. Z desiatich, ktorí posledné štyri roky nezahlasovali za premenovanie ulice, prešiel len jeden. Ostatní sa do zastupiteľstva už nedostali.

Starosta prešiel tesne

Prekvapením je, že do obecného parlamentu sa nedostal Ľubomír Sečkár, populárny miestny politik a okresný predseda strany Hlas-SD v Žiline.

Na poslaneckú stoličku si už nesadne ani Lenka Milová (Hlas-SD), ktorá vystupovala ako hovorkyňa desiatich poslancov, ktorí nehlasovali za premenovanie ulice Tisu. Milová kandidovala za starostku, skončila však tretia za súčasným Michalom Cvachom (nezávislý).

Cvacho síce svoj post obhájil, získal len takmer šesťsto hlasov od viac ako tritisíc oprávnených voličov. V roku 2018 získal pritom podporu od 1 199 voličov, jeho popularita teda klesla o viac ako 50 %.

Milová síce prepadla, no do zastupiteľstva mieri Ľubica Franeková (nezávislá), ktorá takisto kandidovala na starostku a skončila druhá za Cvachom. Franeková je známa z kauzy rampy na terchovskej cyklomagistrále.

Obyvatelia, medzi ktorých patrí aj Franeková, osadili rampu a zahatali prístup cyklistom popred svoje domy, kadiaľ cyklistická trasa vedie. Dôvodom je majetkovo nevysporiadaná cesta. Starosta však tvrdí, že ide o obecnú cestu.

Zatiaľ je otázne, aké postoje majú noví poslanci zastupiteľstva a ako sa postavia k otázke Tisovej ulice. O zmene názvu by mohli rozhodnúť ešte skôr ako súd a to prijatím uznesenia.

Rozhodovať bude súd

Poslankyňa Lenka Ticháková, ktorá roky bojovala za premenovanie ulice pomenovanej po prvom slovenskom prezidentovi a ľudáckom politikovi, už nekandidovala. Svoju nechuť opätovne kandidovať vyjadrovala postupne s negatívnym vývojom okolo ulice Tisa.

Ticháková kandidovala na poslankyňu do Žilinského samosprávneho kraja, no neuspela. Naďalej aktívne sleduje a komentuje situáciu okolo Tisovej ulice.

Počas uplynulého víkendu spoločne so spojenými voľbami vo Varíne prebiehalo aj obecné referendum. Varínčania sa v ňom mali vyjadriť k tomu, či súhlasia alebo nesúhlasia s premenovaním ulice Tisu. Ticháková ešte ako poslankyňa s vyhlásením referenda nesúhlasila, podľa nej išlo o zbytočnú vec.

V prípade totiž rozhoduje Krajský súd v Žiline, kam prokurátor generálnej prokuratúry podal žalobu. Súd má rozhodnúť, či pomenovanie ulice po Jozefovi Tisovi v roku 1993 bolo v súlade so zákonom.

Neplatné referendum

Referendum o ulici Tisa bolo neplatné. Mala sa k nemu vyjadriť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, no k urnám prišlo len 47 % ľudí. S premenovaním súhlasilo 360 z nich, proti premenovaniu bolo 1053 ľudí.

„Neviem si predstaviť, že by bolo referendum platné a väčšina zúčastnených by bola proti premenovaniu, bola by to obrovská hanba pre Varín. Je nepochopiteľné, že niektorí Varínčania hovoria o tragédii našich spoluobčanov, prídu si ich uctiť na 80. výročie deportácie do koncentračných táborov a potom obhajujú človeka, ktorý bol zodpovedný za smrť občanov, ktorí sa ničím neprevinili,“ okomentovala výsledok referenda Ticháková.

Obvinenia zrušili

Prípad premenovania Ulice Dr. Jozefa Tisu sa ťahá od augusta minulého roka, keď poslankyňa Lenka Ticháková predložila zastupiteľstvu návrh na zmenu názvu ulice. Poslanci ho však neprijali.

Národná kriminálna agentúra následne obvinila desiatich poslancov okrem Tichákovej (medzi nimi aj poslankyňu, ktorá na augustovom zastupiteľstve nebola prítomná) zo spáchania prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Špeciálna prokuratúra obvinenia poslancom zrušila.

Tabuľku s názvom ulice v obci následne odmontoval výtvarník Peter Kalmus, no ako odpoveď sa objavil nasprejovaný nápis na bráne jedného rodinného domu.

Prokurátor generálnej prokuratúry podal obci Varín protest, v ktorom odporučil zastupiteľstvu premenovať alebo zrušiť názov ulice pomenovanej po vojnovom zločincovi. Varínske zastupiteľstvo protest prokurátora neprijalo. Prokurátor teda vo veci podal žalobu na súd, aktuality.sk

X X X

V Kútoch stúpa počet migrantov, buduje sa tam stanové mestečko

 V železničnej stanici Kúty je zvýšená koncentrácia migrantov, buduje sa tam stanové mestečko. Na Slovensku od konca septembra do pondelka zachytili 2 675 nelegálnych migrantov a 45 prevádzačov, potvrdilo Ministerstva vnútra.

 „Polícia v súčasnosti neeviduje žiadne protiprávne konanie, z ktorého by mali byť podozrivé, resp. ktorého by sa mali dopustiť niektoré z týchto osôb. Policajti naďalej nepretržite reagujú aj na podnety od občanov, ktoré upozorňujú na pohyb jednotlivcov či skupín migrantov,“ povedala hovorkyňa.

Poznamenala, že po komunikácii s miestnou farou bola osobám, nachádzajúcim sa na stanici v Kútoch, poskytnutá strava. Policajti na mieste koordinujú základnú zdravotnú starostlivosť a pomáhajú zabezpečiť stravu, najmä pre ženy a deti.

Na vybudovaní dočasného stanového mestečka spolupracovala s Okresným úradom Senica. Ten vybral a určil miesta pre stany. Polícia vykonáva technické zabezpečenie so Sekciou krízového riadenia MV SR, uviedla Eliášová.

České drony a migranti na česko-slovenskej hranici.

Ministerstvo vnútra zabezpečilo v Brodskom stany civilnej ochrany. Poskytnuté boli taktiež deky a spacie vaky. Na potrebných miestach sa podľa Eliášovej zabezpečuje aj vykurovanie.

Pri riešení situácie v prihraničných oblastiach Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave spolupracuje aj so Slovenskou humanitnou radou a Migračným úradom.

Ministerstvo vnútra prostredníctvom policajného zboru niekoľko mesiacov rieši zvýšenú nelegálnu migráciu na tzv. balkánskej trase. Na Slovensku sa od zavedenia hraničných kontrol Českom a Rakúskom zintenzívnila hliadková činnosť, uviedla hovorkyňa. Dodala, že policajný zbor spolupracuje aj s maďarskou políciou a to aj spoločnými zmiešanými hliadkami priamo na území Maďarska./agentury/

X X X

Ruský súd udelil pokutu organizácii prevádzkujúcej Wikipediu pre informácie o vojne na Ukrajine

V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine.

Ruský súd udelil v utorok pokutu dva milióny rubľov (33.019 eur) organizácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu s otvoreným obsahom Wikipedia. Dôvodom sú heslá súvisiace s ofenzívou ruských síl na Ukrajine. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.

Vladimir Medejko, riaditeľ ruskej pobočky Wikimedie so sídlom v Moskve, uviedol, že rozhodnutie súdu napadnú. Dodal, že dané články z Wikipedie nikto neodstráni. „Nemyslím si, že nadácia Wikimedia pokutu zaplatí,“ povedal pre AFP.

Moskovský súd tento rok uložil Wikimedii pokutu vo výške piatich miliónov rubľov (89 000 eur) za to, že odmietla odstrániť údajné dezinformácie v ruskojazyčných článkoch na Wikipedii o konflikte na Ukrajine vrátane jarného masakra civilistov v Buči.

AFP pripomína, že invázia Kremľa na Ukrajine spôsobila ďalšie obmedzovanie slobody prejavu a médií v krajine a vyvolala odchod nezávislých ruských novinárov. V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine. Nazývanie operácie ruských síl vojnou či inváziou je nezákonné.

Ruskí predstavitelia udelili vysoké pokuty v súvislosti s informovaním o ukrajinskom konflikte aj ďalším západným spoločnostiam vrátane Googlu či Telegramu. V júli uložil súd v Moskve Googlu pokutu 21 miliárd rubľov (364 miliónov dolárov) za to, že neodstránil obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine, aktuality.sk

X X X

Regióny nastavili zrkadlo aj vláde. Absolvuje v ďalších voľbách šokovú terapiu?

 Všetky politické strany interpretujú výsledky spojených volieb ako úspešné. Upadajúce parlamentné strany sa tešia zo zastupiteľov, ktorí obhájili svoje miesta, strany s regionálnymi štruktúrami sa prezentujú ako víťazi a mimoparlamentné strany tvrdia, že majú do národného parlamentu nakročené.

 Interpretáciu výsledkov spojených volieb vo vzťahu k národnej úrovni zároveň komplikujú viaceré odlišnosti. Dá sa však konštatovať, že zvíťazili nezávislí kandidáti, extrémisti nie sú vôbec na ústupe a začína sa ukazovať vplyv nového typu strán – tých mestských.

V komunálnych voľbách sa podarilo obhájiť mandát až 86 percentám všetkých primátorov a starostov. Voliči zjavne veľmi po zmene netúžili a boli spokojní s výkonom doterajších primátorov a starostov.

Prejavilo sa to aj v zastupiteľstvách, ktoré budú vo veľkej časti zložené znovu z rovnakých poslancov. „Rôzne minulé a aktuálne krízy, napríklad počas pandémie, ukázali, že samosprávy boli častokrát funkčnejšie, promptnejšie, rýchlejšie a racionálnejšie ako štát. Pravdepodobne aj toto voliči ocenili,“ zhodnotil politológ Michal Cirner.

 Absolútna väčšina z nich ale svoje pozície, podobne ako pred štyrmi či piatimi rokmi, obhajovala bez politických farieb. Politológ pripomenul, že v regiónoch je to skôr o osobnej známosti kandidáta. Preto sa opäť výrazne presadili nezávislí kandidáti.

Sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus Pravde povedal, že výsledok spojených komunálnych a župných volieb sa ťažko vyhodnocuje vo vzťahu k celonárodnej politike, pretože v regionálnych voľbách môžu kandidovať nezávislí kandidáti a tí získali až zhruba polovicu mandátov.

Ďalším problémom, pre ktorý je ťažké interpretovať výsledky vo vzťahu k jednotlivým stranám, je aj iný systém voľby. „Podstatné je, že tieto voľby sú väčšinové. Ak kandidát na župana či starostu skončí na druhom mieste, na jeho hlasy sa vôbec neprihliada. V parlamentných voľbách je ale pomerný systém, preto ak strana prekročí nejaké množstvo hlasov, dostane náležitý počet mandátov,“ pripomenul Slosiarik.

 Úskalia dvoch systémov volieb

Najsilnejšia koaličná strana OĽaNO síce ovláda takmer tretinu národného parlamentu, ale do spojených volieb túto svoju dominanciu ani zďaleka nepreniesla. V počte zvolených miestnych zastupiteľov dopadlo OĽaNO podobne ako opozičná Republika, ktorá vznikla len nedávno.

S výnimkou upadajúcich strán ĽS NS a Za ľudí dosiahli takmer všetky parlamentné ako aj viaceré mimoparlamentné strany lepší výsledok. „Ľudia jednoznačne povedali, že chcú, aby poslanci Národnej rady robili prácu v Národnej rade. A aby sa aktivisti, miestni poslanci alebo ľudia, ktorí žijú v regiónoch, sústredili na lokálnu politiku,“ interpretoval slabý výsledok hnutia aj seba osobne šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.

„Opäť sa však potvrdilo, že staršie strany, ktoré majú aj nižšie regionálne štruktúry, si pripisujú lepší výsledok,“ zdôraznil Slosiarik. Dobrý výsledok preto dosiahli opozičné strany Smer a Hlas, ktoré získali dokopy zhruba toľko hlasov, koľko ich mal Smer pred štyrmi rokmi.

Nová strana Hlas tieto voľby interpretuje ako svoje víťazstvo. V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami ubrala zo ziskov Smeru. „Časť tých štruktúr sa rozdelila medzi Hlas a Smer a aj keď majú vo výsledku viditeľné percentá, ale sú to skôr jednotky percent. Tieto strany dokážu byť výrazne úspešnejšie aj v malých obciach, ktorých je na Slovensku pomerne veľa,“ pripomenul Slosiarik.

Pokiaľ ide o OĽaNO či SaS so slabými regionálnymi štruktúrami, sociológ si nemyslí, že ich volebný výsledok bude pohnútkou k výraznejšej zmene. „Aj exminister školstva Branislav Gröhling povedal, že sa sústreďujú na národnú a regionálnu úroveň, ale nejdú do nižších štruktúr. Je namáhavé ako aj finančne nákladné budovať štruktúry na nižšej úrovni. Aj strany, ktoré uspeli najviac, využili skôr štruktúry vybudované už v minulosti. Predtým sa aj politika viac robila v mestách a obciach a dnes viac na internete,“ priblížil sociológ.

Regionálna sila strán sa ale nemusí prejaviť vo voľbách do Národnej rady aj pre jeden volebný obvod. „Pri jednom obvode nehrá veľkú rolu, kto odkiaľ pochádza, a to trochu ruší dôležitosť sily týchto regionálnych štruktúr v národných voľbách,“ vysvetlil Slosiarik.

Strany áno, ale mestské

Vo voľbách sa nepresadili extrémisti z ĽS NS, ktorí nedokázali obhájiť ani svoje slabšie výsledky z minulých volieb. Spolu s bývalými predstaviteľmi ĽS NS, dnes už združenými v strane Republika, ale dokázali získať zhruba trojnásobok počtu obecných poslancov než pred štyrmi rokmi.

„Ich výsledok zvádza k záveru, že sú na ústupe. Vo vzťahu k národnej úrovni to ale vôbec neplatí. Bol to síce na jednej strane boj kotlebovcov s Republikou, ale v súčte získali dobrý výsledok. V pomernom systéme volieb do Národnej rady by tak mohli získať až 10 percent, čo im môže nakoniec priniesť aj podiel na moci,“ upozornil Slosiarik.

Progresívne Slovensko (PS) uspelo najmä v Bratislave v koalícii s SaS a s Teamom Bratislava. Podľa Slosiarika sa skôr ukázala sila mestskej strany bratislavského primátora Matúša Valla. „Treba rozlišovať stranu PS a Team Vallo. Jeho strana je odpoveďou na trend nezávislých poslancov. Videli sme, že výrazným dôvodom Vallovho úspechu je spojenie v jednej mestskej strane. Tá stranícka štruktúra vybudovaná na úrovni mesta mala veľký význam, a to sa ukázalo aj v iných častiach Slovenska,“ zdôraznil Slosiarik.

Na parlament!

V regionálnych spojených voľbách sa výrazne darilo aj viacerým mimoparlamentným stranám. „Župné a komunálne voľby môžu do istej miery predznamenať aj vnímanie politických strán v regiónoch, takže je to skúška správnosti pre politické strany pred blížiacimi sa voľbami, predčasnými či riadnymi,“ upozornil pred časom politológ Tomáš Koziak.

Nová zjednotená maďarská strana Aliancia má v porovnaní s inými politickými subjektmi až nedosiahnuteľný výsledok – 54 župných poslancov, 222 starostov a 1 696 mestských a obecných zastupiteľov. Veľmi povzbudivé čísla interpretujú ako výsledok spájania, ku ktorému došlo len vlani v októbri. Podpredseda Aliancie z platformy Mosta-Híd László Sólymos vyhlásil, že spojenie maďarských subjektov môže vrátiť reprezentáciu Maďarov späť do parlamentu.

Keď sčítame predchádzajúce volebné výsledky dvoch zakladajúcich strán Most-Híd a SMK, zistíme, že ich spojenie neprinieslo všade až taký výrazný synergický efekt. V minulých obecných voľbách mali samostatne viac starostov, a to 242 (Most-127, SMK-115), ale aj 2 163 obecných poslancov (Most-915, SMK-1 248).

Z dobrého výsledku sa tešili aj ďalšie tradičné politické značky. SNS a jej predseda Andrej Danko tvrdili, že aj keď oproti minulým voľbám stratili, majú nádej, že sa národniari vrátia do Národnej rady.

V rovnaký cieľ veria aj v KDH, ktoré ukázalo svoju silu v regiónoch. V najbližších štyroch rokoch bude mať najviac obecných a mestských poslancov spomedzi ostatných strán. Navyše, predsedovi KDH Milanovi Majerskému sa podarilo udržať si miesto vo vedení prešovskej župy.

Politológ Cirner upozorňuje, že úspechu v regiónoch nemožno automaticky pripisovať záruku kresiel aj v národnom parlamente. „Netreba miešať národnú politiku s tou miestnou. Aj keď Smer v týchto voľbách neuspel, v mnohých mestách mal kandidátov, ktorí skončili na druhom mieste. Rovnako nemôžeme povedať, že keď Jurinová s Viskupičom obhájili žilinskú a trnavskú župu, že OĽaNO bude valcovať aj v parlamentných voľbách. Takýchto hodnotení sa treba vyvarovať,“ dodal politológ./agentury/

X X X

Bitka o rozpočet na rok 2023: SaS nezahlasuje, lebo sa zadlžujeme, sú obavy z dlhu oprávnené?

 Návrh rozpočtu na budúci rok počíta s deficitom na úrovni 6,4 percenta hrubého domáceho produktu. Na schválenie zákona roka – teda rozpočtu na rok 2023 – bude potrebovať menšinová vláda aspoň 76 poslancov v parlamente. Strana SaS však rozpočet podporiť nemieni. A to najmä kvôli vysokému zadlženiu. Je v súčasnosti skutočne dôležité to, koľko sa Slovenská republika zadlžuje?

 Podobne ako v rodinnom rozpočte, aj na strane štátu sa kalkuluje s príjmami a výdavkami. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, vzniká deficit, teda schodok. Len pre lepšie pochopenie, štát za svoju celú históriu ešte nedokázal hospodáriť s prebytkom. Dokonca nedokázal hospodáriť ani len s vyrovnaným rozpočtom. To znamená, že vždy boli jeho výdavky vyššie ako príjmy. Aj preto verejný dlh Slovenska narastá.

Rovnaký scenár zrejme nastane aj budúci rok. Na rok 2023 počíta rozpočet s príjmami štátneho rozpočtu na úrovni 26,7 miliardy eur, výdavky budú 35 miliárd eur, čo predstavuje deficit 8,3 miliardy eur. Doznievajúca pandémia, vojna na Ukrajine, vysoká inflácia a energetická kríza si vyberá svoju daň.

Natíska sa otázka, ako by mal štát na aktuálnu krízu reagovať. Je akceptovateľné, aby mal budúcoročný rozpočet niekoľkomiliardový schodok alebo nás vysoké výdavky môžu priviesť na cestu rozpadu verejných financií?

 Nedávno koaličná, no dnes už opozičná strana, SaS sa budúcoročný rozpočet nechystá podporiť v takom stave, aký bol navrhnutý. Jeden z ich argumentov je, že extrémne zadlžovanie vedie k rozpadu verejných financií. Na druhej strane zaznievajú názory od predstaviteľov rezortu financií, ktorí za vysokými výdavkami v rozpočte stoja. Podľa nich diskusia o skvelom stave verejných financií v súčasnosti nie je na mieste a potrebujeme hasiť, čo sa dá – keďže sme zažili celosvetovú pandémiu a v súčasnosti žijeme v čase vojny.

SaS: dlh je vysoký

Podľa poslanca SaS Mariána Viskupiča bol už prvý gombík rozpočtu zapnutý zle. V inflačných časoch chce štát od ľudí a firiem vybrať extrémne veľa peňazí, ale ešte ďaleko viac chce minúť, čo vytvorí spomínaný niekoľkomiliardový deficit. „Toto nastavenie bude vytvárať silné inflačné tlaky. Čo spôsobí, že bežní občania súboj s infláciou aj tak prehrajú,“ píše poslanec vo svojom blogu. Ako ďalej pokračuje, vysoká inflácia sa nerieši zvyšovaním dlhu a teda ďalším vydávaním nekrytých peňazí. Naopak si myslí, že vysoká inflácia si vyžaduje šetrenie vo verejných výdavkoch.

Situáciu prirovnáva k Maďarsku a obáva sa podobného vývoja, kedy Maďarsko dnes čelí zásadným ekonomickým a finančným problémom. „Extrémne zadlžovanie štátu v konečnom dôsledku nikdy nepomáha ľuďom, vedie k rozpadu verejných financií a stagnácii ekonomiky,“ píše Marián Viskupič.

Naše verejné financie sú pod drobnohľadom finančných trhov. Investori pozorne sledujú stav našich verejných financií či politickú stabilitu. Hospodárenie Slovenska sledujú veľké zahraničné inštitúcie, veľkí investori a ratingové agentúry. Prví dvaja menovaní hráči totiž požičiavajú peniaze Slovensku. A to tak, že kupujú štátne dlhopisy. Zjednodušene, štát vytlačí tento typ cenného papiera a predá ho. Investor ho kúpi, štátu požičia peniaze, no vypýta si úrok. Ak štát hospodári rozumne a má nízky dlh, aj úroky sú nižšie. No ak nehospodári rozumne a dlh sa začne nebezpečne zvyšovať, aj veľkí investori a inštitúcie si vypýtajú vyššie úroky.

 A práve tu vidí strana SaS ďalšie riziko. „Posledná emisia slovenských dlhopisov bola pri úrokovej sadzbe štyri percentá, čo je viac ako sa aktuálne financuje napríklad Španielsko,“ dodáva Viskupič. Inými slovami na obsluhu nášho dlhu pôjde oveľa väčšia čiastka.

Zvýšené výdavky v rozpočte podporuje napríklad štátny tajomník tajomník ministerstva financií Marcel Klimek (nom. OĽaNO). Ak si zoberieme len energetickú krízu, celková faktúra pre Slovensko by bola v budúcom roku vďaka zdražovaniu o 24 miliárd eur vyššia ako tento rok, čo predstavuje vyše 22 percent ročného výkonu slovenskej ekonomiky. Upozornil na to v nedávnom rozhovore pre denník Pravda Marcel Klimek. Z toho 17 miliárd stojí drahá elektrina, 6 miliárd plyn a necelú 1 miliardu teplo. Vláda podľa neho musí konať, aby zmiernila dopady energetickej krízy.

 Na svojom blogu v obhajobe rozpočtu a reakcii na stranu SaS napísal, že volať po konsolidovaní počas dvoch mimoriadnych situácií a troch reálnych kríz je popieraním základných ekonomických poučiek o anticyklickosti fiškálnej politiky. To znamená konsolidovať v dobrých časoch a rozpúšťať, teda míňať zdroje, v ťažkých časoch. „Bohužiaľ, táto vláda nemala príležitosť zažiť dobré časy a tvoriť rezervy, taký je fakt,“ napísal.

Aj šéf Inštitútu finančnej politiky (IFP) patriacim pod rezort financií Juraj Valachy sa domnieva, že veľká diskusia o skvelom stave verejných financií asi dnes nie je na mieste a potrebujeme hasiť, čo sa dá. „Je fajn, že máme dlh na úrovni niekde nad 60 percent hrubého domáceho produktu a nie 120 percent HDP, lebo diskusia by bola diametrálne iná,“ povedal koncom septembra.

Deficit sa nepretaví do nárastu zadlženia

Účet za pandémiu vystrelil hrubý verejný dlh Slovenska na rekordných 62,2 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2021. Návrh rozpočtu očakáva, že už v roku 2022 klesne na úroveň 59,4 percenta HDP. Klesajúci trend verejného dlhu by mal pokračovať aj v roku 2023.

Práve vysoká inflácia, ktorá sa očakáva aj v budúcom roku, bude výrazný faktor znižujúcim verejný dlh. „Výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia a aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov,“ píše sa v návrhu rozpočtu. Deficit sa tak v plnej miere nepretaví do nárastu zadlženia a hrubý dlh klesne pod úroveň 58 percent HDP. Ak by veľká časť opatrení na kompenzáciu rastu cien energií bola hradená z eurofondov, dlh by mohol poklesnúť výraznejšie, píše sa v návrhu. Minulý týždeň Slovensko dostalo od Európskej komisie zelenú a môže použiť 1,5 miliardy eur z nevyčerpaných eurofondov na kompenzácie. Prejsť to musí ešte cez europarlament.

Vyšší deficit je v poriadku, zhodujú sa odborníci

Ekonomických analytikov a ekonómov sa denník Pravda pýtal, či je takáto výška deficitu v dôsledku niekoľkých kríz akceptovateľná a či bolo chybou, že minulé vlády v dobrých časoch nehospodárili s prebytkom.

Podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu je takáto výška deficitu v návrhu rozpočtu akceptovateľná, keďže slovenská ekonomika je jednou z najviac závislých na energiách. Je tak prirodzené, že v našom rozpočte môžu opatrenia na zmierňovanie dosahov energetickej krízy tvoriť väčší podiel výdavkov, ako v iných krajinách.

 Na druhej strane upozorňuje, že slovenský návrh rozpočtu plánuje najväčší schodok v celej eurozóne a nespĺňa ani vlastné národné rozpočtové pravidlá – menovite takzvané výdavkové stropy. „K tým sme sa zaviazali v reformách Plánu obnovy a odolnosti, a ak ich nebudeme implementovať, hrozí nám zastavenie čerpania týchto peňazí,“ tvrdí pre denník Pravda.

Budúci rok nás čaká obrovská neistota, a preto treba brať parametre štátneho rozpočtu s veľkou rezervou, myslí si bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová. To sa prejaví na strane príjmov aj výdavkov. „Isté je, že pokračujúca vojna na Ukrajine a energetická kríza budú znamenať spomalenie hospodárskeho rastu a porovnateľne nižšie daňové príjmy do štátneho rozpočtu,“ vysvetľuje pre Pravdu.

Na strane výdavkov budú potrebné dodatočné výdavky štátu pri riešení energetickej krízy v sektore domácností a v podnikateľskom sektore. Ako ďalej upozorňuje exministerka vládna moc – i pod tlakom vojny na Ukrajine – sa rozhodla urýchliť zvyšovanie výdavkov na obranu. „Za takýchto okolností bude tlak na financie štátu v budúcom roku mimoriadne veľký,“ dodáva.

Takéto mimoriadne situácie, akými sú vojna na Ukrajine a z nej vyplývajúca energetický kríza, si prirodzene vyžadujú zásahy štátu práve aj v podobe mimoriadnych výdavkov na zmiernenie ich dopadov, hovorí ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška. Podľa neho by samotná výška deficitu v dnešnej situácii nebola problémom, ak by bola spôsobená iba jednorazovými a účelnými opatreniami na zmiernenie krízy. „To však nie je tak celkom prípad aktuálneho rozpočtového návrhu,“ dodáva.

 Návrh rozpočtu počíta napríklad s výdavkami na Matovičov rodinný balíček, v ktorom už zrejme nebude krúžkovné, ale dvihnú sa príspevky na deti a daňový bonus. Toto nie je jednorazová pomoc, ale zdroje na financovanie sa budú musieť hľadať do rozpočtu každý rok. Práve zvyšovanie daňového bonusu kritizovali viacerí odborníci, napríklad aj rozpočtová rada, pretože je zameraný len pre pracujúcich rodičov a bohatšie rodiny z neho budú mať viac peňazí. V neposlednom rade ho zaplatia samosprávy, čo sa môže odzrkadliť na zhoršených službách pre občanov.

Odborníci sa tiež zhodujú na tom, že minulé vlády nedokázali dostať hospodárenie verejnej správy ani do vyrovnanej pozície. Inými slovami v dobrých časoch, kedy ekonomika rástla, si nevytvorili napríklad finančný vankúš v podobe rozpočtových prebytkov, ktoré by v tých horších časoch vedeli využiť. „Vysoké rozpočtové prebytky síce nie sú z hľadiska ekonomiky takisto ideálne, avšak ak by vlády v dobrých rokoch hospodárili zodpovednejšie, bez zbytočných deficitov, v krízových časoch, ako bola pandémia či súčasná energetická kríza, by mala viac priestoru na pomoc ekonomike,“ vysvetľuje analytik Andrej Martiška z Tatra banky./agentury/

X X X

V Tatrách sa začala sezónna uzávera, platí pre vysokohorské trasy

Vysokohorské turistické trasy budú opäť sprístupnené 15. júna 2023.

V Tatranskom národnom parku (TANAP-e) platí od utorka sezónna uzávera, týka sa vysokohorského prostredia. Správa TANAP-u upozorňuje návštevníkov, aby pri plánovaní túr mysleli na to, že viaceré vysokohorské turistické trasy, vrátane štítov a prechodov cez sedlá, sú až do 14. júna zatvorené.

„Otvorené však ostávajú chodníky po vysokohorské chaty s výnimkou toho, ktorý vedie k Chate pod Rysmi,“ uvádza Správa TANAP-u.

V období sezónnej uzávery je tatranská príroda podľa ochranárov najzraniteľnejšia. Je to čas kamzičej ruje, zvýšeného rizika ohrozenia kamzíkov vyrušovaním v exponovaných lavínových terénoch a zahrabané sú aj svište. Uzávera zahŕňa tiež citlivé jarné obdobie hniezdenia a vyvádzania mláďat viacerých chránených druhov tatranských živočíchov.

„Územie TANAP-u slúži okrem svojho hlavného poslania, ktorým je ochrana mimoriadnych prírodných hodnôt územia, aj pre potreby rekreácie, športu, poznávania, liečby a turistiky,“ dodáva Správa TANAP-u. Ročne navštívi náš najstarší národný park takmer 3,5 milióna návštevníkov. Sieť turistických chodníkov tam má dĺžku asi 600 kilometrov. Vysokohorské turistické trasy budú opäť sprístupnené 15. júna 2023, aktuality.sk

X X X

50 odtieňov hnedej? Našťastie, nič také sa (zatiaľ) nekoná

Ako dopadli tieto voľby? Vzhľadom na to, že v nich kandidovalo veľké množstvo extrémistov a tí napokon neuspeli, veľmi dobre. Ľudia ukázali, že Slovensko načisto nezvlčilo a že to s nami nie je až také zlé, aj keď občas o tom môžeme mať vážne pochybnosti. Vyhrali demokrati, no víťazom sú predovšetkým nezávislí kandidáti. Politické strany si môžu spytovať svedomie, prečo v komunálnej politike pribúda tých, ktorí odmietajú stranícke tričká.

 Pri pohľade na kandidátne listiny, na ktorých sa to len tak hemžilo zástupcami ĽS NS, Republiky či Národnej koalície, sa zdalo, že krajne pravicové strany nemôžu neuspieť. Najmä v Banskobystrickom kraji, kde každý tretí kandidát patril k extrémistom, to vyzeralo, že výsledkom týchto volieb bude „50 odtieňov hnedej“.

Napokon nasledujúce štyri roky povedie obce iba 34 starostov zo strán, ktoré možno označiť ako krajne pravicové. Národná koalícia získala len 14 starostov, Republika piatich (a niekoľkých ďalších ešte v koalícii s inými stranami), no a kotlebovci nemajú ani jedného. To len ťažko možno považovať za úspech.

Ukázalo sa, že spojenie komunálnych a župných volieb, napriek katastrofálnemu načasovaniu, malo blahodarný účinok, lebo vyššia volebná účasť pomohla eliminovať extrém.

Ukázalo sa, že spojenie komunálnych a župných volieb, napriek katastrofálnemu načasovaniu, malo blahodarný účinok, lebo vyššia volebná účasť pomohla eliminovať extrém.

Pre porovnanie: lídrovi ĽS NS Marianovi Kotlebovi v roku 2013 stačilo v druhom kole 71 397 hlasov na to, aby porazil Vladimíra Maňku zo Smeru. Banskobystrický župan Ondrej Lunter teraz získal hlasy 96 438 voličov. Pred 9 rokmi však volebná účasť v druhom kole bola iba 17,29 %, kým v týchto voľbách dosiahla 46,19 %. Ponaučenie z volieb 2022 je jasné: ak si ľudia povedia, že im to nie je jedno, radikáli majú problém. V opačnom prípade extrému sami otvárajú dvere.

Ak by sme výsledky komunálnych a krajských volieb brali ako test voličských nálad, tak len veľmi ťažko sa z nich dá niečo vyvodzovať pre budúce parlamentné voľby. Extrémisti neuspeli najmä preto, lebo ich hlasy boli roztrieštené. Rudolf Huliak (Národná koalícia), Miroslav Suja (Republika), Marek Kotleba (ĽS NS) a Rudolf Sásik (SĽS Andreja Hlinku) však v Banskobystrickom kraji získali spolu takmer 30 percent hlasov! Keby vytvorili „národný blok“, ten by pre ostatných predstavoval vážnu konkurenciu. To znamená, že ich rozhodne nemožno podceňovať, lebo disponujú stabilnou voličskou základňou.

Pre Republiku ako nové hnutie, ktoré sa odštiepilo od ĽS NS, boli tieto voľby aj akosi skúškou, či uspeje v súboji s kotlebovcami. Napriek nie veľmi oslnivým výsledkom sa im to čiastočne podarilo (aj 134 poslancov sa „ráta“). No ich hlavnou „devízou“ je to, že sa im podarilo prelomiť izoláciu. Tým, že Smer s nimi vytvoril vo viacerých prípadoch koalíciu, prelomil tabu, že s fašistami sa nik nebaví. Tento krok síce poškodí Smer, lebo sa čoraz viac otvára extrému, no naopak, v očiach verejnosti to legitimuje Republiku ako štandardný subjekt. V prípade, že by sa mazurekovcom podarilo získať ďalších národne orientovaných, môžu ešte po voľbách zamiešať karty pri zostavovaní koalície./agentury/

X X X

V žľabe Ždiarskej vidly našli telo nezvestného Poliaka

Po nezvestnom mužovi z Poľska pátrali záchranári viac ako týždeň.

Nezvestného Poliaka, po ktorom pátrali viac ako týždeň vo Vysokých Tatrách, našli v utorok bez známok života v jednom zo žľabov Ždiarskej vidly. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke. Nezvestnosť 53-ročného muža nahlásili horským záchranárom prostredníctvom TOPR – poľskej tatranskej horskej služby ešte 22. októbra.

Muž vtedy odišiel na túru zo Ždiaru smerom na Kopské sedlo a v dohodnutý čas neprišiel na stretnutie s kamarátom do Tatranskej Javoriny. Jeho mobilný telefón lokalizovali na Slovensku a do terénu sa ešte počas noci vydali dvaja záchranári z Vysokých Tatier. Prešli turistický chodník z Tatranskej Javoriny do Kopského sedla a tiež Javorovú dolinu. Nezvestného muža sa nepodarilo nájsť ani nasledujúce dva dni, keď po ňom pátrali aj za pomoci vrtuľníka Letky Ministerstva vnútra SR a záchranárov so psami.

Ťažko dostupný terén

„Vďaka priaznivému počasiu sa podarilo prepátrať veľké územia zo vzduchu aj zo zeme, no bezúspešne. V ďalší deň sa rozšírila aj lokalita pátrania za predpokladu, že by sa tam mohol turista nachádzať, ak počas túry zmenil plány,“ dodáva HZS. Vo veľmi nedostupnom teréne záchranári muža hľadali aj za pomoci dronov, no všade bezvýsledne. Nasledujúci deň bolo pátranie pozastavené s tým, že pri zistení nových informácií sa záchranári vrátia do terénu.

„V pondelok (31.10.) v neskorých večerných hodinách nás kontaktoval turista z Poľska, že v lokalite pod Ždiarskou vidlou našiel kreditnú kartu nezvestného muža a jednu retiazkovú mačku. Na základe nových získaných informácií a polohy nájdených vecí sa hneď na druhý deň 12 horských záchranárov vrátane psovodov a dvoch príslušníkov s dronmi vrátilo do terénu,“ uvádza HZS s tým, že krátko po obede sa im v jednom zo žľabov Ždiarskej vidly, smerom na Hlásnu skalu, podarilo nájsť telesné pozostatky nezvestného muža.

Vzhľadom na miesto nálezu v nadmorskej výške približne 1900 metrov a ťažko dostupný a exponovaný terén budú telesné pozostatky nebohého turistu transportované v stredu 2. novembra v súčinnosti s leteckou technikou, aktuality.sk

X X X

Napadli ho, alebo sa opil? Šachový veľmajster Karpov je v umelej kóme

 Bývalý majster sveta v šachu, Anatolij Karpov, je podľa ruských médií hospitalizovaný a udržiavaný v umelej kóme. 71-ročného veľmajstra našli v sobotu v bezvedomí pred Štátnou dumou v Moskve.

 Dôvody vážnych zdravotných problémov Karpova sa zatiaľ rôznia, no mal utrpieť vážne poranenie lebky. Jeho manažér Andrej Kovaľov tvrdil, že predstaviteľa Štátnej dumy napadli neznáme osoby. Tieto informácie agentúra RIA Novosti poprela.

„Keď Karpov opustil Štátnu dumu, dostal úder do hlavy. Previezli ho do nemocnice, uviedli ho do umelej kómy a leží na jednotke intenzívnej starostlivosti. Modlíme sa za jeho zdravie,“ povedal Kovalev pre 5-tv.ru.

 Karpov je dlhodobo predstaviteľom dolnej komory ruského parlamentu a od roku 2005 je členom Putinovej vládnej strany Jednotné Rusko.

Podľa informácií Gazeta.ru sa však Karpov nestal obeťou útoku. Utrpieť mal ťažkú ​​otravu alkoholom. Poranenie lebky ako aj zlomeninu ľavej stehennej kosti si mal privodiť po nekontrolovanom páde na ulici./agentury/

X X X

50 odtieňov hnedej? Našťastie, nič také sa (zatiaľ) nekoná

Ako dopadli tieto voľby? Vzhľadom na to, že v nich kandidovalo veľké množstvo extrémistov a tí napokon neuspeli, veľmi dobre. Ľudia ukázali, že Slovensko načisto nezvlčilo a že to s nami nie je až také zlé, aj keď občas o tom môžeme mať vážne pochybnosti. Vyhrali demokrati, no víťazom sú predovšetkým nezávislí kandidáti. Politické strany si môžu spytovať svedomie, prečo v komunálnej politike pribúda tých, ktorí odmietajú stranícke tričká.

 Pri pohľade na kandidátne listiny, na ktorých sa to len tak hemžilo zástupcami ĽS NS, Republiky či Národnej koalície, sa zdalo, že krajne pravicové strany nemôžu neuspieť. Najmä v Banskobystrickom kraji, kde každý tretí kandidát patril k extrémistom, to vyzeralo, že výsledkom týchto volieb bude „50 odtieňov hnedej“.

Napokon nasledujúce štyri roky povedie obce iba 34 starostov zo strán, ktoré možno označiť ako krajne pravicové. Národná koalícia získala len 14 starostov, Republika piatich (a niekoľkých ďalších ešte v koalícii s inými stranami), no a kotlebovci nemajú ani jedného. To len ťažko možno považovať za úspech.

Ukázalo sa, že spojenie komunálnych a župných volieb, napriek katastrofálnemu načasovaniu, malo blahodarný účinok, lebo vyššia volebná účasť pomohla eliminovať extrém.

Ukázalo sa, že spojenie komunálnych a župných volieb, napriek katastrofálnemu načasovaniu, malo blahodarný účinok, lebo vyššia volebná účasť pomohla eliminovať extrém.

Pre porovnanie: lídrovi ĽS NS Marianovi Kotlebovi v roku 2013 stačilo v druhom kole 71 397 hlasov na to, aby porazil Vladimíra Maňku zo Smeru. Banskobystrický župan Ondrej Lunter teraz získal hlasy 96 438 voličov. Pred 9 rokmi však volebná účasť v druhom kole bola iba 17,29 %, kým v týchto voľbách dosiahla 46,19 %. Ponaučenie z volieb 2022 je jasné: ak si ľudia povedia, že im to nie je jedno, radikáli majú problém. V opačnom prípade extrému sami otvárajú dvere.

Ak by sme výsledky komunálnych a krajských volieb brali ako test voličských nálad, tak len veľmi ťažko sa z nich dá niečo vyvodzovať pre budúce parlamentné voľby. Extrémisti neuspeli najmä preto, lebo ich hlasy boli roztrieštené. Rudolf Huliak (Národná koalícia), Miroslav Suja (Republika), Marek Kotleba (ĽS NS) a Rudolf Sásik (SĽS Andreja Hlinku) však v Banskobystrickom kraji získali spolu takmer 30 percent hlasov! Keby vytvorili „národný blok“, ten by pre ostatných predstavoval vážnu konkurenciu. To znamená, že ich rozhodne nemožno podceňovať, lebo disponujú stabilnou voličskou základňou.

X X X

Na chvoste, bez Európskej ligy. Zlyhanie Atletica Madrid je dokonané

Futbalisti Porta zvíťazili v zápase Ligy majstrov nad Atleticom Madrid 2:1 a vyhrali B-skupinu. Španielsky klub sa nepredstaví ani v Európskej lige, keďže po remíze Bayeru Leverkusen s FC Bruggy 0:0 skončil na tretej priečke nemecký zástupca.

 V béčku bolo už pred záverečným kolom isté, že do osemfinále sa prebojovali Porto a Bruggy. Atletico potrebovalo na postup do druhej najvýznamnejšej európskej súťaže vyhrať v Porte alebo dúfať, že Bayer nebude bodovať.

Madridčania však začali zle a už v piatej minúte inkasovali gól po strele Mehdiho Taremiho. V 24. minúte pridal druhý zásah Stephen Eustaquio. Hosťom sa podarilo znížiť, no až v 90.+5 minúte, keď si dal vlastný gól Ivan Marcano.

V druhom skupinovom stretnutí sa hralo dlho bez šancí a až v závere prvého polčasu prišli zaujímavejšie momenty na oboch stranách. Po prestávke mal viac z hry Leverkusen, ktorý si chcel poistiť tretie miesto, gól však nestrelil a v závere udržiaval nerozhodný stav. Ten znamenal, že má päť bodov rovnako ako Atletico, no lepšie vzájomné zápasy.

B-skupina: Bayer Leverkusen – FC Bruggy 0:0, rozhodoval: Mariani (Tal.)

FC Porto – Atletico Madrid 2:1 (2:0), Góly: 5. Taremi, 24. Eustaquio – 90.+5 Marcano (vl.), rozhodoval: Orsato (Tal.), /agentury/