Už ho majú zase dostatok. Rusko zrušilo obmedzenia na vývoz benzínu. Oznámilo to v piatok ruské ministerstvo energetiky s odôvodnením, že na trhu sa medzičasom vytvoril prebytok ponuky a veľkoobchodné ceny klesli. Minulý mesiac Moskva zrušila väčšinu obmedzení na vývoz nafty. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Počas uplynulých dvoch mesiacov sa zabezpečilo nasýtenie domáceho trhu a vznikol prebytok v dodávkach motorového benzínu, uviedlo vo vyhlásení ministerstvo energetiky s tým, že dočasný zákaz vývozu benzínu sa ruší.
Rusko, ktoré je najväčším svetovým vývozcom motorovej nafty po mori, zaviedlo zákaz vývozu pohonných látok v septembri s cieľom čeliť ich nedostatku a vysokým cenám na domácom trhu. Výnimku dostali len štyri postsovietske štáty – Bielorusko, Kazachstan, Arménsko a Kirgizsko.
Začiatkom októbra vláda zmiernila obmedzenia a povolila vývoz nafty potrubím, ale opatrenia týkajúce sa vývozu benzínu ponechala v platnosti. Vývozy nafty a iných palív kamiónmi a po železnici zostali v tom čase tiež zakázané./agentury/
X X X
Viktor Orbán zostáva na čele Fideszu
Maďarská vládna strana Fidesz si dnes volila nové predsedníctvo. Delegáti si zvolili za predsedu strany premiéra Viktora Orbána. Predsedom maďarskej vládnej strany Fidesz zostáva Viktor Orbán, rozhodli v sobotu delegáti XXX. zjazdu Fideszu. S odvolaním sa na server magyarhirlap.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Orbán účastníkom zjazdu v priestoroch budapeštianskeho výstaviska Hungexpo po potvrdení vo funkcii lídra strany povedal, že sa cíti na túto funkciu, že je v najlepšom veku, a že aj v roku 2025 bude v najlepšom veku a v najlepšom stave.
Za podpredsedov Fideszu boli zvolení Kinga Gálová, Lajos Kósa, Gábor Kubatov a Szilárd Németh, aktuality.sk
X X X
Drony opäť útočia na Kyjev, preleteli tisíc kilometrov
Rusko vypustilo v noci na sobotu smerom na územie Ukrajiny 38 dronov, oznámili ukrajinské vzdušné sily. Ide o najvyšší počet dronových útokov za vyše šesť týždňov. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že sa im podarilo zostreliť 29 z 38 dronov Šáhid iránskej výroby, ktoré sú známe ako kamikadze drony. Sú totiž vybavené výbušninami, ktoré sa vznietia okamžite po tom, čo dosiahnu svoj cieľ.
X X X
Pri dvanástom balíku protiruských sankcií zo strany Európskej únie bude Smer-SD požadovať dosahovú štúdiu ich účinkov nielen na EÚ, ale aj samotné Slovensko. Za červenú čiaru označuje nukleárne palivo. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Pri palive sa zhoduje s poslancom Národnej rady SR Tomášom Valáškom (PS), nie však v tom, aký dosah mali doterajšie sankcie na samotné Rusko.
„Naša červená čiara je, že tam nesmie byť nukleárne palivo, pretože zatiaľ naše atómky ešte nie sú dostatočne transformované na to, aby sme dokázali fungovať s iným, náhradným palivom. Toto tam určite nemôže byť,“ zdôraznil Blanár s tým, že Európska únia zjavne v tomto počúva.
V tomto sa opozičné PS zhoduje podľa Valáška so Smerom-SD. Ak by sa podľa neho nukleárne palivo v balíku sankcií objavilo, vetovala by to akákoľvek vláda. „Keď nemáme alternatívu, potrebujeme si vyrokovať alternatívu,“ poznamenal Valášek. Predošlé sankčné balíky proti Rusku však obhajuje. Poukazuje na to, že viedli k tomu, že Rusko nedokázalo vyzbrojiť svoju armádu tak, aby to dokázalo bez sankcií. Blanár však oponuje, že Rusko sankčná politika nezastavila, dosah to skôr malo aj na slovenské podniky.
Smer-SD taktiež podporuje finančnú pomoc pre Ukrajinu. Je pripravený na diskusiu, má však podmienky. Peniaze musia byť využité na to, na čo majú a nemôžu sa stratiť. Nemôže to mať dosah na kohéznu, ani spoločnú poľnohospodársku politiku a zároveň musia ísť peniaze aj na obnovu infraštruktúry v dotyku s Ukrajinou. Dôležitosť finančnej pomoci vníma aj Valášek, aj s ohľadom na to, že Slovensko je jedna z mála krajín, ktoré s Ukrajinou susedia. Krajina tak môže v budúcnosti profitovať z cezhraničného obchodu. Súhlasí s tým, že treba prísne dohliadať na prerozdelenie pomoci.
X X X
Zariadenie energetickej infraštruktúry zasiahol v noci na sobotu ruský útok dronmi na Odeskú oblasť na juhu Ukrajiny a 2-tisíc domácností zostalo bez dodávok elektriny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie šéfa vojenskej administratívy oblasti Oleha Kipera na komunikačnej platforme Telegram a tlačovú službu energetickej firmy DTEK.
„V okrese Odesa bolo zasiahnuté zariadenie energetickej infraštruktúry. Zranenie utrpel jeden civilný zamestnanec, ktorého hospitalizovali. Poškodené boli administratívne priestory. Vypukol požiar, ale ihneď ho uhasili,“ uviedol Kiper. (sita)
X X X
Ukrajina a USA usporiadajú 6. a 7. decembra vo Washingtone konferenciu o vojenskom priemysle, informuje TASR podľa agentúry Reuters. Kyjev zvýšil úsilie o výrobu vlastných zbraní pre obavy zo zníženia dodávok zo Západu. Dúfa tiež, že spoločné podniky s medzinárodnými výrobcami zbraní pomôžu oživiť domáci priemysel.
Stretnutie bude „súčasťou úsilia vlády USA výrazne zvýšiť výrobu zbraní na podporu boja Ukrajiny za slobodu a bezpečnosť“, uviedla hovorkyňa Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Adrienne Watsonová
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak opísal konferenciu ako „veľmi silnú udalosť“ pre významných hráčov obranného priemyslu. Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že spolupráca v tomto smere „nepochybne posilní aj Američanov a Ukrajincov, ako aj našich partnerov“.
V októbri na Ukrajine vznikol spoločný podnik Rheinmetall UDI s nemeckým výrobcom zbraní na servis a opravu západnej vojenskej technikyí. V septembri tiež privítala medzinárodné fórum obranného priemyslu s viac ako 250 západnými výrobcami zbraní a munície. Zelenskyj v piatok diskutoval s predstaviteľmi armády aj o ukrajinskom raketovom programe.
X X X
Ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu uviedlo, že Rusko zadržiava viac ako 3 500 ukrajinských vojakov ako vojnových zajatcov. Celkovo ministerstvo eviduje viac ako 4300 Ukrajincov, ktorí sú vojnovými zajatcami Ruska, vrátane 760 civilistov. Ich príbuzní dostávajú finančnú podporu od štátu. Moskva zase uviedla, že Ukrajina zadržiava viac ako 500 ruských vojakov.
Začiatkom novembra vyšlo najavo, že Kyjev pripravuje druhú väznicu pre ruských vojnových zajatcov v západnej časti krajiny. Obe zariadenia by mali mať spolu kapacitu pre približne 900 zajatcov.
Ukrajinský komisár pre ľudské práva Dmytro Lubinec tvrdí, že Moskva od začiatku jej invázie na Ukrajinu odovzdala Kyjevu takmer 2600 vojnových zajatcov a civilistov. Nie je známe, koľko vojnových zajatcov Moskva získala výmenou.
X X X
Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 620 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 317 380, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, deväť obrnených bojových vozidiel pechoty, štrnásť delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 422 tankov, 10 141 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 726 delostreleckých systémov a 896 raketometov.
X X X
Kyjev sa v noci na sobotu druhýkrát v tomto mesiaci stal terčom útoku ruských dronov. Podľa tamojšej vojenskej správy sa všetkých zhruba desať bezpilotných lietadiel podarilo zostreliť. Obete ani škody zatiaľ nie sú hlásené, uviedla agentúra Ukrinform.
„Druhý útok nepriateľských dronov na Kyjev v tomto mesiaci. Nepriateľské bezpilotné lietadlá boli vypustené z juhu. Aby sa dostali do hlavného mesta, prekonali… ťažkú trasu dlhú takmer 1000 km,“ uviedol šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko, podľa ktorého ale „zložité manévre nepriateľa“ protivzdušnú obranu ukrajinskej metropoly nezaskočili.
Pred týždňom sa Kyjev stal prvýkrát od konca septembra terčom ruského raketového útoku. Tlaková vlna z jednej zo zostrelených rakiet vtedy ľahko poškodila niekoľko domov v Kyjevskej oblasti./agentury/
X X X
Hlas nechal štyri dni po voľbách zaregistrovať doménu pelle2024.sk. Vzbudzuje dojem prezidentskej kandidatúry
Strana Hlas si dala štyri dni po parlamentných voľbách zaregistrovať doménu pelle2024.sk. Vzbudzuje dojem, že by mohlo ísť o kampaňovú stránku ku kandidatúre šéfa strany a predsedu parlamentu Petra Pellegriniho za prezidenta v prezidentských voľbách v roku 2024.
Peter Pellegrini pred stretnutím s prezidentkou Zuzanou Čaputovou v Prezidentskom paláci v Bratislave 3. októbra 2023
Informuje o tom Denník N. Doménu nechal zaregistrovať 4. októbra Matúš Šutaj Eštok, ktorý je dnes ministrom vnútra za Hlas. Bolo to v čase, keď strana Hlas vyjednávala o podobe budúcej vlády so Smerom, ale aj s Progresívnym Slovenskom. Nakoniec sa dohodla so Smerom a v médiách sa špekulovalo o tom, či Pellegrinimu šéf Smeru Robert Fico neponúkol podporu prezidentskej kandidatúry. Pellegrini to poprel. „Môžem vylúčiť, že by súčasťou dohody bola nejaká dohoda o budúcej kandidatúre na post prezidenta Slovenskej republiky,“ uviedol po oznámení novej vládnej koalície.
Pred parlamentnými voľbami Pellegrini hovoril, že nad prezidentskou kandidatúrou neuvažoval, po voľbách už úvahy o možnej kandidatúre potvrdil viackrát. Napríklad 8. novembra povedal: „túto tému som nevylúčil, a teda je to stále otvorená otázka, ktorú v najbližších týždňoch budeme musieť aj v strane, aj ja osobne nejakým spôsobom rozlúsknuť.“ Minulú nedeľu sa v diskusnej relácii TV Markíza vyjadril, že potrebuje mať uistenie, že občania si budú želať prezidentského kandidáta jeho kvalít. „Prichádza postupne ten čas, keď budem musieť oznámiť toto rozhodnutie,“ povedal predseda parlamentu./agentury/
X X X
Noviny The Moscow Times už patria medzi zahraničných agentov
Podľa vyhlásenia ruského ministerstva spravodlivosti noviny The Moscow Times šíria nepresné informácie a negatívny obraz o krajine.
Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo online noviny The Moscow Times, ktoré prinášajú spravodajstvo v ruskom i anglickom jazyku, na zoznam zahraničných agentov. V piatok večer to oznámili samotné noviny, informuje TASR podľa sobotňajšej správy agentúry Reuters.
Rezort spravodlivosti uviedol vo vyhlásení, ktoré zverejnili ruské médiá, že noviny The Moscow Times šíria nepresné informácie o rozhodnutiach ruských úradov a formujú tak negatívny obraz o Rusku.
Zákon o zahraničných agentoch
The Moscow Times na svojej webovej stránke reagovali, že zákon o zahraničných agentoch je v posledných rokoch „neprimerane využívaný“ proti nezávislým novinárom, aktivistom a mimovládnym organizáciám.
„Zoznam zahraničných agentov ministerstva (spravodlivosti) radí anglické a ruskojazyčné vydania The Moscow Times ako aj ich stránky na sociálnych sieťach…. medzi subjekty podliehajúce obmedzeniam,“ uvádzajú The Moscow Times.
Webové stránky novín pritom v Rusku už zablokoval ruský úrad pre dohľad nad médiami Roskomnadzor.
Organizácie, médiá i osoby, ktoré Rusko zaradí medzi zahraničných agentov musia čeliť viacerým opatreniam vrátane zvýšeného dohľadu nad ich financiami, aktuality.sk
X X X
Známe spoločnosti odchádzajú zo siete X. Dôvodom sú fašistické príspevky
Na sociálnej sieti X prestali inzerovať spoločnosti ako Apple, Disney či Warner Group. Elon Musk mal podporovať fašistické a antisemitské príspevky, zároveň podporil konšpiračnú teóriu.
Čoraz viac veľkých inzerentov zastavuje reklamu na sociálnej sieti X. Dôvodom sú fašistické a antisemitské príspevky. Okrem toho šéf siete Elon Musk podporil antisemitskú konšpiračnú teóriu, za čo ho kritizoval aj Biely dom. Podľa expertov môžu Muskove vyjadrenia poškodiť aj jeho ďalšie firmy, ako je napríklad Tesla. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
V piatok (17. 11.) podľa mediálnych správ prestali na X inzerovať napríklad spoločnosti Apple, Disney, Paramount, Comcast a Warner Group. Aj filmové štúdio Lionsgate potvrdilo, že pozastavilo reklamy na tejto platforme.
Už predtým zastavil na X reklamu počítačový gigant IBM, ktorý podľa amerického denníka New York Times chcel na platforme v tomto štvrťroku minúť 1 milión USD (919,8 milióna eur). IBM svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že reklamy spoločnosti sa na X objavovali pri nacistických a antisemitských príspevkoch.
Organizácia Media Matters for America ukázala, že reklamy spoločností IBM, Apple či softvérovej skupiny Oracle sa na X objavili aj v spoločnosti príspevkov s pozitívnymi vyjadreniami o Adolfovi Hitlerovi a ideológii národných socialistov.
Na X nebude aktívna ani Európska komisia
V piatok oznámila aj Európska komisia (EK), že na X sa zatiaľ nebudú umiestňovať reklamy. Zdôvodnila to alarmujúcim nárastom dezinformácií a nenávistných prejavov.
Podobné problémy s inzerentmi mali v minulosti aj iné online služby, napríklad videoplatforma YouTube spoločnosti Google. Tá vtedy sprísnila dohľad nad obsahom, aby získala späť reklamných zákazníkov.
Odkedy Musk pred rokom kúpil Twitter, ktorého názov zmenil na X, mnohé firmy obmedzili výdavky na platforme pre obavy zo šírenia dezinformácií a nenávistných prejavov. Podľa Muskových vyjadrení príjmy platformy z reklamy klesli približne na polovicu.
V piatok odsúdil Muska za „odpornú propagáciu“ antisemitizmu a nenávisti verejne aj Biely dom. Reagoval na Muskov príspevok, v ktorom podporil konšpiračnú teóriu.
Verí konšpiráciám
Kontroverzný miliardár tento týždeň v reakcii na antisemitský príspevok na svojej sociálnej sieti napísal: „Povedali ste skutočnú pravdu.“ Pôvodný príspevok falošne tvrdil, že členovia židovskej komunity podnecujú nenávisť voči belochom.
Musk neskôr dodal, že mal na mysli „niektoré skupiny“ ako napríklad židovskú organizáciu Liga proti hanobeniu (Anti-Defamation League, ADL), ktorá šíri „de facto protibelošský rasizmus a protiázijský rasizmus“. V ďalších vyhláseniach Musk zopakoval, že podľa neho existuje problém s rasizmom voči bielym ľuďom.
Šéf ADL Jonathan Greenblatt na X o Muskových komentároch napísal, že je „nesporne nebezpečné“, keď niekto využíva svoj vplyv na potvrdzovanie a šírenie antisemitských teórií. Organizácia American Jewish Committee tiež upozornila, že príspevok, ktorý Musk podporil, obsahuje prvky konšpiračnej teórie, ktorá zohrala úlohu pri útoku na synagógu v Pittsburghu v roku 2018. Útočník vtedy zabil jedenásť ľudí.
Investor Ross Gerber upozornil, že Muskove vyjadrenia môžu mať negatívny vplyv aj na Teslu. Gerber v rozhovore pre CNBC kritizoval Muska, že nekoná v záujme Tesly. „Ničí všetko, čo vybudoval“ a poškodzuje povesť výrobcu automobilov. Gerber uviedol, že on sám na budúci rok nahradí svoju Teslu (Model Y) vozidlom od konkurenčnej spoločnosti Rivian – „a som si istý, že zvyšok Los Angeles urobí to isté“, aktuality.sk
X X X
Viktor Orbán: Európsky model v Bruseli vedie k chaosu
Vyhlásil to maďarský premiér na zjazde maďarskej vládnej strany Fidesz.
Bruselský model Európy musí Maďarsko odmietnuť, vyhlásil v sobotu predseda maďarskej vlády a znovuzvolený predseda vládnej strany Fidesz Viktor Orbán na XXX. zjazde strany v priestoroch budapeštianskeho výstaviska Hungexpo. S odvolaním sa na server origo.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Európsky model v Bruseli vedie k chaosu,“ povedal Orbán s poznámkou, že ak všetko pôjde takto ďalej, tak hrozí „rozklad“ Európskej únie.
Únia, ale ani členské štáty dnes podľa maďarského premiéra nerealizujú svoje vlastné rozhodnutia a idú nad rámec pravidiel.
Európa zastaraná
„Európsky model v Bruseli sa stal zastaraným. Tento model vedie k chaosu, pretože stále viac ľudí chce žiť bez práce. Verejný poriadok mizne, zatiaľ čo zadlženie iba rastie,“ konštatoval Orbán, podľa ktorého treba Úniu zmeniť, a nie ju opustiť.
„Maďarsko sa bráni zo všetkých síl a odoláva. Odolávame invázii migrantov, fatamorgánam vojny, genderovému terorizmu i Sorosovmu impériu,“ podčiarkol predseda Fideszu.
V súvislosti s európskymi a komunálnymi voľbami uviedol, že vládny blok strán Fidesz-KDNP musí vyhrať oboje.
Za Orbána, ktorý bol jediným kandidátom na post predsedu Fideszu, odovzdalo hlas 1190 delegátov, aktuality.sk
X X X
Blanár: Všetkých 79 poslancov koalície podporí programové vyhlásenie vlády
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár predpokladá, že hlasovanie o programovom vyhlásení vlády bude v utorok. V diskusnej relácii sa stretol s poslancom Národnej rady SR Tomášom Valáškom (PS). Témou bola aj migrácia či vojna na Ukrajine.
vládnej koalície podporí programové vyhlásenie vlády. Uviedol to dnes v relácii RTVS Sobotné dialógy minister zahraničných vecí za Smer Juraj Blanár. Minister predpokladá, že hlasovanie o programovom vyhlásení vlády bude v utorok. Nepokladá za problém, že na piatkovom sneme Snemu ešte šéf strany Robert Fico nemohol vystupovať ako premiér s dôverou Národnej rady SR. Dôležité podľa neho je, že vytvorili koalíciu a programové vyhlásenie vlády, za ktoré v utorok zahlasujú. „Nechajme všetkých, čo sú prihlásení v rozprave, aby mohli vystúpiť,“ povedal.
Ako ďalej v relácii uviedol, v oblasti zahraničnej politike bude nová vláda podľa jeho slov presadzovať suverénnu, zvrchovanú, aktívnu zahraničnú politiku, ktorá bude chrániť národno-štátne záujmy Slovenska. Zdôraznil, že Slovensko musí byť na prvom mieste pri všetkých rozhodnutiach. Zahraničnopolitická orientácia krajiny sa podľa neho po zmene vlády nemení, Smer-SD je za členstvo Slovenska v Európskej únii aj v NATO. „Európska únia je veľmi dôležitá a je to náš priestor. Veď napokon, my sme presadili prijatie eura aj schengenu,“ pripomenul Blanár.
Pri 12. balíku protiruských sankcií požaduje Smer dosahovú štúdiu
Blanár v diskusnej relácii ďalej uviedol, že pri dvanástom balíku protiruských sankcií zo strany Európskej únie bude Smer požadovať dosahovú štúdiu ich účinkov nielen na EÚ, ale aj samotné Slovensko. Za červenú čiaru označuje nukleárne palivo. Pri palive sa zhoduje s poslancom Národnej rady SR Tomášom Valáškom (PS), nie však v tom, aký dosah mali doterajšie sankcie na samotné Rusko.
„Naša červená čiara je, že tam nesmie byť nukleárne palivo, pretože zatiaľ naše atómky ešte nie sú dostatočne transformované na to, aby sme dokázali fungovať s iným, náhradným palivom. Toto tam určite nemôže byť,“ zdôraznil Blanár s tým, že Európska únia zjavne v tomto počúva.
V tomto sa opozičné PS zhoduje podľa Valáška so Smerom. Ak by sa podľa neho nukleárne palivo v balíku sankcií objavilo, vetovala by to akákoľvek vláda. „Keď nemáme alternatívu, potrebujeme si vyrokovať alternatívu,“ poznamenal Valášek. Predošlé sankčné balíky proti Rusku však obhajuje. Poukazuje na to, že viedli k tomu, že Rusko nedokázalo vyzbrojiť svoju armádu tak, aby to dokázalo bez sankcií. Blanár však oponuje, že Rusko sankčná politika nezastavila, dosah to skôr malo aj na slovenské podniky.
Blanár tiež zopakoval, že Smer je za členstvo Slovenska v EÚ aj NATO, postoje v tomto smere strana nezmenila. Nehovorí dopredu, že bude niečo vetovať, na prvom mieste však musí byť SR. Hovorí o suverénnej zahraničnej politike. Valášek v súvislosti s vládnym programom kritizuje, že podsúva, že predošlé vlády pristupovali k zahraničnej politike „kolenačkovo“. Označuje to za fakticky nesprávne i nebezpečné. „Tým, že delegitimizujú názory iných, nepočúvajú ani ich dobré nápady,“ poznamenal.
Blanár tiež pozitívne vníma legálnu migráciu, je však dôrazne proti tej nelegálnej. Aktivity ministerstva vnútra víta. Avizuje, že treba robiť odstrašujúcu politiku. Hovoriť však treba aj o fungovaní schengenu. Valášek súhlasí s tým, že nelegálnu migráciu treba riešiť, ale nie „pračudným“ alebo kurióznym polovojenským cvičením, ktorým „neodstrašíte ani králika“. S krajinami, ktoré nezvládajú nápor azylantov, treba nejakým spôsobom ukázať solidaritu.
Smer taktiež podporuje finančnú pomoc pre Ukrajinu. Je pripravený na diskusiu, má však podmienky. Peniaze musia byť využité na to, na čo majú a nemôžu sa stratiť. Nemôže to mať dosah na kohéznu, ani spoločnú poľnohospodársku politiku a zároveň musia ísť peniaze aj na obnovu infraštruktúry v dotyku s Ukrajinou. Dôležitosť finančnej pomoci vníma aj Valášek, aj s ohľadom na to, že Slovensko je jedna z mála krajín, ktoré s Ukrajinou susedia. Krajina tak môže v budúcnosti profitovať z cezhraničného obchodu. Súhlasí s tým, že treba prísne dohliadať na prerozdelenie pomoci./agentury/
X X X
Keď má poľovník na muške svorku, strelí najväčšieho jedinca z nej. Zvyčajne ide o vodcu
Najväčšie škody na hospodárskych zvieratách robia svorky, ktoré prišli o alfa pár alebo vodiaceho jedinca. Po dva a pol roku sa tak vraciame späť k lovu vlka, ktoré podľa odborníkov nedáva význam. Zoológ Štátnej ochrany prírody Slavomír Finďo upozorňuje, že plošný odstrel vlkov želané zníženie škôd neprinesie.
Robert Fico sa vyhráža novinárom. Aktuality.sk zaradil medzi nepriateľské médiá. Finančnou podporou Aktuality.sk stojíte na strane profesionálnych kritických médií a pomáhate obrane demokracie.
Ministerstvo pôdohospodárstva minulý utorok odporučilo 60 vlkov na odlov. Štátni ochranári však tvrdia, že celoplošné kvóty neprinesú želaný výsledok zníženia škôd na hospodárskych zvieratách. Odvolávajú sa napríklad na stav v rokoch 2010-2013, keď sa na Slovensku lovilo 130 vlkov ročne, ale škody na ovciach narastali.
V rozhovore so zoológom zo Štátnej ochrany prírody Slavomírom Finďom sme rozobrali všetky podstatné fakty o love vlka a jeho vplyve na škody na ovciach a kozách.
X Prečo vlk útočí na hospodárske zvieratá?
Vlky sú oportunisti, prioritne lovia voľne žijúce kopytníky, ale niekedy využijú vhodnú príležitosť a zaútočia na hospodárske zvieratá. Zvyčajne vystriehnu situáciu, kedy sú nechránené. Stáva sa to napríklad vtedy, keď pastier odíde od stáda na obed alebo je nesprávne urobený elektrický ohradník, to znamená, že má malú výšku alebo veľké rozstupy vodičov. Chybou môže byť aj to, ak pastieri nepoužívajú dostatočný počet pastierskych strážnych psov pohybujúcich sa voľne v okolí stáda cez deň aj v noci. Pravdou však je, že niektoré jedince alebo svorky sa okrem lovu divej zveri naozaj špecializujú aj na hospodárske zvieratá.
X Kedy robia väčšie škody?
Prestrieľané svorky (ak svorka príde o člena alebo členov rodiny, pozn.) narobia viacej škôd ako ucelené rodinné jednotky, a to najmä vtedy, keď je odlovený alfa jedinec alebo pár.
X Vlčia svorka funguje ako rodina, čo prinesie obnovenie lovu do vlčích svoriek?
Akýkoľvek odstrel vlkov narušuje štruktúru svoriek. Pokiaľ ide o odlovenie tohoročného mláďaťa alebo mladšieho jedinca v hierarchii vlkov postaveného na nižšej úrovni, rozvrátenie svorky nie je také dramatické, ako keď sú usmrtené vodiace jedince, napríklad alfa pár. Počas mojej niekoľko desaťročnej skúsenosti však môžem takmer s istotou povedať, že keď poľovníkovi príde na mušku svorka, strelí najväčšieho jedinca z nej, čo je niektoré z vodiacich zvierat.
X Kto stanovuje, koľko vlkov sa môže uloviť a na základe čoho?Akú kvótu navrhovala Štátna ochrana prírody na kvótovacej komisii?
Štátna ochrana prírody nenavrhuje kvótu lovu vlka.Kvótu určuje ministerstvo pôdohospodárstva a ním zriadená komisia.
Podklady pre určenie kvóty pripravuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene na základe tzv. letného monitoringu vlkov, ktorého cieľom je na základe terénnych zistení odhadnúť veľkosť prírastku, teda počet narodených mláďat v danom roku.
Používajú sa pri tom aj rôzne prepočty, takže výsledné číslo počtu mláďat vo svorkách za celé Slovensko je stále len viac alebo menej presným odhadom. Z tohto čísla, ktoré už zohľadňuje aj prirodzenú mortalitu mláďat, sa potom odhadne, koľko percent z prírastku by sa mohlo odloviť. To percento nie je stanovené na základe vedeckých poznatkov.
Pre poľovnícku sezónu 2023-2024 bola takýmto spôsobom určená kvóta na 60 jedincov. Aby sa lov mohol realizovať, musí sa zmeniť legislatívny status vlka z celoročne chráneného živočícha na zver s vymedzenou dobou ochrany a dobou lovu.
X V akom stave je vlčia populácia, máme o nej aktuálne údaje?
Štátna ochrana prírody už po niekoľko rokov vykazuje tzv. priaznivý stav vlka, čo je termín, ktorý sa používa aj pri reportovaní stavu vlčej populácie pre Európsku komisiu každých 6 rokov.
Podľa poľovníckej štatistiky sú absolútne počty vlkov vysoko nadsadené, ale na druhej strane správne vystihujú pomalý nárast populácie.
Štátna ochrana prírody stále čaká na štúdiu z Karlovej Univerzity v Prahe, ktorá by mala dať odpoveď na otázku, koľko máme vlkov na Slovensku. Zatiaľ presné čísla nemáme, ale odborné odhady aj na základe lokálnych monitoringov sa podľa Finďa pohybujú v rozmedzí 400-600 jedincov.
X Je možný lov problémových jedincov ako pri medveďoch?
V zriedkavých prípadoch vidím dôvod na individuálny lov vlkov, a to vtedy, keď svorka opakovane atakuje určitú farmu. Ale to sa dá riešiť výnimkou na lov, nie určením ročnej kvóty lovu a celoplošným a neadresným spôsobom. Lov, ako sa robil doteraz na Slovensku, nikdy neriešil efektívne škody na hospodárskych zvieratách.
Vystriehnuť problémové jedince a odloviť ich je však náročné. Na mieste je otázka, či si amatérski alebo aj profesionálni poľovníci dokážu nájsť toľko času a tiež, či majú schopnosti na to, aby túto úlohu zvládli. Ale argument, že takýto postup je nevykonateľný, by nemal byť akceptovaný a namiesto toho zvoliť jednoduchšiu cestu a navrhnúť lov plošne, napríklad na úrovni okresu alebo poľovníckych oblastí, bez toho, aby sa lovilo tam, kde treba, by sa nemalo pripustiť.
X Darí sa niektorým farmárom znižovať škody zavádzaním opatrení? Môžete uviesť príklad, kde preventívne opatrenia pomohli znížiť škody na ovciach?
V krajine veľkých šeliem, ako sú slovenské Karpaty, chov hospodárskych zvierat v areáli vlka a medveďa nie je možný bez primeraných ochranných opatrení. Tu nejde o to, či sa to niektorým farmárom podarí alebo nie. Existujú literárne záznamy z rímskych čias, kedy pred 2200 rokmi úspešne používali veľké pastierske strážne psy na ochranu oviec, nevidím preto dôvod, prečo by sa nedali použiť dnes. Dôležitá je tiež prítomnosť pastiera alebo viacerých pastierov. Taktiež dobre urobený elektrický ohradník vysoký aspoň 150 centimetrov a s dostatočným počtom vodičov je účinnou ochranou. Vlk je však veľmi inteligentný predátor a každý nedostatok v ochrane vie dobre využiť vo svoj prospech. Ako príklad uvádzam SHR (Samostatne hospodáriaci roľník, pozn.) Vladimíra Ondríka z Vitanovej alebo SHR Jozefa Zvaru z Podpoľania, ktorí úspešne na ochranu používajú pastierske strážne psy a pastierov.
X Čo sa deje, ak farmári preventívne opatrenia ignorujú alebo odmietajú?
Dve farmy v banskobystrickom okrese dlhodobo odmietajú účinné opatrenia a za posledné tri roky navýšili celoslovenské straty na ovciach až o 31 %. V roku 2020 vykázali stratu 103 oviec, v roku 2021 244 oviec a v roku 2022 to bolo 213 oviec.
Pastieri dlho používali elektrické ohradníky na obmedzenie pohybu statku v ich vnútri a pre tento účel im postačoval jeden alebo dva vodiče a akosi sa automaticky predpokladalo, že to bude stačiť aj na ochranu proti vlkovi, čo však nie je pravda. Škody im boli preplatené. Druhá otázka je však blaho zvierat a je zarážajúce, že títo SHR sa pozerali celé roky na to, ako im vlky usmrcujú a zraňujú ovce namiesto toho, aby urobili poriadnu ochranu.
X Prečo im boli škody preplatené, ak neurobili preventívne opatrenia?
Uvedené dve farmy dlhodobo využívali nedostatok v legislatíve. Tým nedostatkom bolo, že za zákonom akceptovateľnú ochranu pre vyplatenie kompenzácie pri škodách od šeliem sa pokladala prítomnosť pastiera alebo strážneho psa alebo elektrický ohradník. Nebolo presne definované, koľko a akých psov má stádo strážiť a ani ako má vyzerať správne urobený elektrický ohradník.
Od roku 2021 je v platnosti vykonávacia vyhláška 170 k zákonu o ochrane prírody a krajiny, kde je zadefinované, ako má vyzerať správna ochrana stáda proti útokom šeliem.
X Aká je výška náhrady za škodu spôsobenú vlkom?
Výšku náhrady za škody spôsobené vlkom a medveďom neurčuje MŽP ani ŠOP. Cenníky vypracováva najmä Zväz chovateľov oviec a kôz a tieto cenníky používajú okresné úrady, odbory životného prostredia pri výpočte náhrady za škodu. Náhrada za stratu hospodárskeho zvieraťa je teraz vyššia, ako je trhová cena týchto zvierat, čo je veľmi dobrá správa.
X Odzrkadľujú rastúce škody reálny stav škôd po vlkoch?
Nie všetci chovatelia nahlasovali škody od šeliem na hospodárskych zvieratách z rôznych dôvodov, napríklad v minulosti to bola nízka suma za stratu zvierat, mnohí pokladali proces nahlásenia škody za zložitý a podobne. Aj dnes je nahlásenie škody dobrovoľná záležitosť konkrétneho farmára, ale ak chce dostať náhradu, musí ju nahlásiť. Celková výška škôd od vlka na Slovensku je nižšia, akoby bola skutočná po zarátaní aj nenahlásených škôd. Ale neviem si predstaviť, kto by za celé Slovensko každoročne sa pokúsil sumarizovať nenahlásené škody. V podstate sa to nedá urobiť.
X X X
Minister Blanár: Slovensko nebude blokovať 50 miliardový balík pomoci pre Ukrajinu
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár je zatiaľ otvorený diskutovať o 12. sankčnom balíku voči Rusku, ktorý aktuálne pripravuje Brusel.
Slovensko je pripravené schváliť európsku finančnú podporu pre Ukrajinu za určitých podmienok. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a podpredseda strany Smer-SD Juraj Blanár v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.
Ako ďalej zdôraznil, tak ide o nevojenskú pomoc vo výške 50 miliárd eur, ktorú by mala dostať Ukrajina v nasledujúcich štyroch rokoch. „Smer je otvorený k tejto diskusii, aby boli využité tieto prostriedky na konkrétne účely a nestratili sa v korupčnom prostredí tejto krajiny,“ povedal Blanár.
Ďalšou podmienkou bude, aby tieto peniaze nakoniec negatívne neovplyvnili našich domácich poľnohospodárov. Narážal tým predovšetkým na problémy slovenských farmárov, ktorí zápasia s lacnými dovozmi agrokomodít od našich východných susedov. Zároveň dodal, že Slovensko bude žiadať, aby sa na obnove Ukrajiny podieľali aj naše podniky, keďže sme im dali vyše 700 miliónov vo forme vojenskej pomoci.
Podľa podpredsedu Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška, je tento finančný balík pre nášho suseda, ktorý je vo vojne s Ruskom, veľmi dôležitý. Zároveň z neho budeme aj výrazne profitovať, keďže máme spoločné hranice.
Na druhej strane skritizoval Smer spolu s jeho koaličným partnermi, ktorí zastavili vojenskú pomoc. Tú schválila ešte predchádzajúca úradnícka vláda. V rámci nej sme mali Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej agresii, poslať životne dôležitú munície. Práve s nedostatkom nábojov zápasí ukrajinská armáda.
„Išlo o desiatky tisíc rôznych nábojov, ktorým onedlho skončí životnosť a nakoniec budeme musieť zaplatiť za ich likvidáciu,“ dodal Valášek.
Podľa Blanára len plnia svoje predvolebné sľuby, keď hovorili, že nebudú vojensky podporovať Ukrajinu. Zároveň však doplnil, že pomoc tejto krajine vôbec neodmietajú. Okrem iného spomenul, že onedlho budú zo Slovenska smerovať do chersonskej oblasti dve odmínovacie zariadenia Božena.
Minister Blanár ďalej spomenul aj ruské sankcie, ktoré podľa neho nefungujú. „Prijali sa sankcie voči Moskve. Dodnes neexistuje relevantná štúdia ich dopadov. Rusko nezastavilo ani 11 balíkov a EÚ ekonomika smeruje do recesie,“ vyhlásil s tým, že najväčší dopad mali na Slovensko v podobe vysokých cien pohonných hmôt a potravín.
Na druhej strane šéf rezortu zahraničných vecí, nepovedal, že Slovensko bude blokovať celý 12. sankčný balík, ktorý momentálne pripravuje Brusel. Pripustil, že pokiaľ sa bude diskutovať o nových sankciách, tak sa nemôžu týkať jadrového paliva. Slovensko totiž v súčasnosti ešte nemá úplne zabezpečené zdroje mimo Ruska.
Valášek síce pripustil, že ruská ekonomika v poslednom čase začala rásť, avšak je presvedčený, že od začiatku vojny, kedy sa zaviedli sankcie tak schudobnela. A to znamená, že Moskva má menej peňazí na vedenie vojny, aktuality.sk
X X X
Česi body nezískali, postupové oslavy musia odložiť. Na ME sa dostali Albánsko aj Dánsko
Futbalisti Česka si v predposlednom zápase kvalifikačnej E-skupiny o postup na ME 2024 postup nevybojovali. Naši západní susedia remizovali vo Varšave s Poľskom 1:1.
Radosť albánskych futbalistov po postupe na majstrovstvá Európy.
Česi sú priebežne na postupovej 2. priečke za Albánskom a o bod pred Poľskom. Poliaci už stratili šancu na účasť na ME, keďže duel s Čechmi bol pre nich posledný.
O druhom postupujúcom z E-skupiny sa rozhodne v pondelňajšom zápase Česko – Moldavsko. Čechom bude k postupu stačiť aj remíza, v prípade prehry si priamy postup z 2. miesta vybojuje Moldavsko.
Naopak futbalisti Dánska si už postup ME 2024 zabezpečili. Rozhodli o tom víťazstvom nad Slovinskom 2:1 v zápase H-skupiny. Zároveň si zabezpečili istotu prvého miesta v skupine, o druhé sa vo vzájomnom zápase popasujú Slovinci a Kazachstan. Pre Dánov to bude jubilejná 10. účasť na ME.
Domáci viedli od 26. minúty gólom Joakima Maehleho, no Slovinci odpovedali už o štyri minúty po priamom kope Erika Janžu. Postupový gól domácich strelil v 54. minúte Thomas Delaney, keď sa zorientoval v šestnástke.
V piatok si postup na ME definitívne zabezpečili aj reprezentanti Albánska, keď remizovali v Kišiňove s domácim Moldavskom 1:1. Bude to pre nich druhá účasť na európskom šampionáte. Albánci viedli od 25. minúty po tom, čo Sokol Cikalleši skóroval z penalty po faule domácich.
Po stretnutí sa Moldavci dočkali vyrovnania v 87. minúte. Hostia nedostali loptu von z pokutového územia a Vladislav Baboglo zblízka rozhodol o deľbe bodov. Albánci sa na ME predstavia po ôsmich rokoch, na európskom šampionáte v roku 2016 obsadili 18. miesto. Šancu na postup živia aj Moldavci, ktorí sú pred posledným 10. kolom na 4. mieste.
V H-skupine zvíťazili hráči Kazachstanu nad San Marínom 3:1 a na priebežnej tretej priečke majú naďalej šancu na postup. Hráči San Marína sú naďalej bez bodu a so skóre 2:29 na poslednej 6. priečke.
Kvalifikácia sa pre nich skončí pondelňajším domácim duelom proti Fínsku. Fíni v piatok zdolali Severné Írsko 4:0 a zabodovali naplno po troch prehrách. Oba tímy už nastúpili bez šance na postup.
Angličania, ktorí už mali istotu prvého miesta, nezaváhali proti Malte a po výsledku 2:0 majú 19 bodov. Za nimi sú v C-skupine Taliani, ktorí zdolali Severné Macedónsko 5:2.
Taliani majú rovnaký počet bodov ako tretia Ukrajina a o tom, kto z nich dvoch pocestuje na ME, sa rozhodne v pondelňajšom vzájomnom zápase v Leverkusene./agentury/
X X X
Lyžiarska sezóna štartuje už o pár dní. Ako sa vám predraží lyžovačka? Pozrite si prehľad cien skipasov
Najväčšie lyžiarske stredisko na Slovensku už začalo so zasnežovaním. Jasná sprístupní svoje zjazdovky začiatkom decembra, vo Vysokých Tatrách a na Donovaloch ich budú nasledovať týždeň nato. Prípravy sú v plnom prúde aj v ďalších lyžiarskych oblastiach. Ceny skipasov zostávajú rovnaké ako vlani, no niekde pôjdu hore o výšku inflácie.
Jasná pripravuje štart sezóny na 2. decembra.
Vlaňajšie nepriaznivé počasie umožnilo väčšine lyžiarskych stredísk odštartovať sezónu pomerne neskoro. Keďže bolo dosť teplo, niektoré otvárali až na Štedrý deň, iné ešte neskôr. Výkonný riaditeľ Záujmového združenia prevádzkovateľov lanoviek a lyžiarskych vlekov (Lavex) Bohuš Hlavatý hovorí, že teraz to vyzerá oveľa lepšie.
„Vytvoril sa už nejaký základ. Mrzlo, napadol aj prírodný sneh a potom to zase trošku prituhlo. Na takýto povrch sa oveľa lepšie zasnežuje,“ povedal Hlavatý. Vďaka súčasným podmienkam podľa neho sprístupní Jasná svoje zjazdovky v ohlasovanom termíne, teda začiatkom decembra, a ostatné strediská priebežne. „Veríme, že aj všetky tie stredné a väčšie budú cez sviatky otvorené,“ podotkol.
Je to alchýmia
Minulý rok zdraželi skipasy o dve až tri eurá na deň. V menších strediskách to bolo o niečo menej. Či sa ceny všade udržia na úrovni predchádzajúcej sezóny, Hlavatý odhadnúť nevie. „Ťažko povedať, lebo stredné a menšie strediská cenníky ešte nemajú dotiahnuté. Samozrejme, výrazne sa tam prejaví zvýšenie mzdových nákladov na zamestnancov. Je na to obrovský tlak,“ poznamenal. Upozornil, že veľké strediská majú zase flexi ceny. „Tvoria sa postupne, podľa záujmu. V Jasnej už síce zverejnili aj fixný cenník, teda pre klientov prichádzajúcich priamo k pokladni, no túto službu využíva len do 15 percent ľudí,“ vysvetlil.
Horských záchranárov sme sa pýtali, v ktorých strediskách zasahujú na tratiach najčastejšie. „Víťazne“ z toho vyšiel Chopok.
Hlavatý zdôraznil, že lyžovanie chcú udržať dostupné. „To znamená, že ak nie je potrebné zdražovať, tak k tomu nedôjde. Ak existuje možnosť ceny udržiavať, urobíme to,“ tvrdí. Keďže väčšina prevádzok otvára až v polovici decembra, niektoré tesne pred sviatkami, je podľa neho relatívne skoro hovoriť o ich finálnej podobe.
Vlani strediská odôvodňovali zdražovanie najmä vysokými cenami za energie. Tie sa však aktuálne držia na rovnakej úrovni. „Nikdy ale nevieme, či sa to náhodou potom, v období januára či februára, nezdvihne,“ podotkol Hlavatý. Pripomenul, že pre väčšinu stredísk je kľúčovým zasnežovanie, ktoré si vyžadovalo obrovské náklady. „Tento rok sa to snáď nejako zastabilizuje. Samozrejme, minulú sezónu sa nedal úplne zohľadniť nárast cien, ale je to naozaj veľká alchýmia, aby sme lyžovanie udržali dostupné. Uvedomujeme si, že turisti čerpajú aj všetky ďalšie služby – s nefungujúcimi strediskami by išlo o veľký výpadok,“ uzavrel.
Svetová sezóna
V Jasnej a vo Vysokých Tatrách už spustili v polovici novembra zasnežovanie zjazdoviek. Využili tam ochladenie, takže snežné delá začali minulú nedeľu produkovať prvé kopy bielej pokrývky. „Zasnežovali sme na severnej aj južnej strane Chopka od výšky zhruba 1 300 metrov. V akcii bolo 180 zasnežovacích bodov. Výborné je, že predtým napadol aj prírodný sneh. Vo vyšších polohách dokonca miestami aj 30 centimetrov, čo je super,“ uviedol riaditeľ strediska Jasná Jiří Trumpeš.
Jasná pripravuje štart sezóny na 2. decembra.
„Máme podklad a pokračujeme v príprave svetovej sezóny,“ poukázal Trumpeš na veľkú udalosť, ktorá ich čaká. V januári sa totiž v Jasnej uskutočnia preteky Svetového pohára, takže špeciálnu pozornosť budú venovať zjazdovke, na ktorej si špičkové lyžiarky zmerajú svoje sily.
„Tam od začiatku zasnežujeme s vyšším podielom vody, aby bol podklad čo najkompaktnejší a mohli sme na ňom ďalej pracovať. Vďaka tomu, že nám ochladenie umožnilo spustiť delá o niečo skôr ako v minulých sezónach verím, že pre svetové lyžiarky pripravíme perfektné podmienky,“ reagoval šéf lyžiarskych tratí Maroš Kupčo.
„Vo Vysokých Tatrách sme začali zasnežovať zo Skalnatého Plesa smerom dole na Štart,“ vysvetlil riaditeľ tamojšieho strediska Dušan Slavkovský. Dodal, že pokračovať budú podľa aktuálnych poveternostných podmienok.
Sezónu v Jasnej otvoria už 2. decembra podujatím Winter Opening so speváčkou Darou Rolins. Jednou z hlavných noviniek je obnovená prevádzka vleku Brhliská, tiež vylepšené detaily niektorých tratí.
Na Štrbskom Plese plánujú odštartovať 9. a v Tatranskej Lomnici 16. decembra. Hitom sezóny vo Vysokých Tatrách by malo byť, okrem lyžovačky, nielen jedenáste pokračovanie Tatranského ľadového dómu na Hrebienku, ale aj medzinárodné majstrovstvá vo vyrezávaní ľadových sôch (Tatry Ice Master).
Zasnežovanie v Jasnej.
Predpredaj skipasov odštartovali tieto strediská koncom októbra prostredníctvom portálu Gopass, kde si ich lyžiari môžu nakúpiť za flexibilné ceny. „Tento rok sme začínali, v online nákupe, na rovnakých sumách ako vlani. V Tatrách to bolo od 24 a v Jasnej od 29 eur. Pohybuje sa to v závislosti od záujmu. Keď je vysoký, cena stúpa a naopak. Priamo v pokladni je však vždy vyššia. Rozdiel môže byť aj viac ako 20 eur,“ povedal Marián Galajda, manažér komunikácie spoločnosti Tatry mountain resorts, ktorá tieto strediská prevádzkuje.
Pre porovnanie sme si pozreli ceny skipasov v Jasnej, ktoré by mali platiť v prvý deň tejto sezóny. Jednodňový vyjde v pokladni na 59 eur. V samoobslužnom automate ho lyžiari dostanú za 49 a cez online nákup za 39 eur. Pripomíname, že tam môže byť cena pohyblivá. Samozrejme, v rámci všetkých možností, to pred sviatkami stúpa. Najdrahšia je lyžovačka počas voľných dní – cez Vianoce, na Silvestra a medzi sviatkami.
Na Štrbskom Plese sú ceny v pokladni a samoobslužnom automate, v prvých dňoch od otvorenia, 47 a 45 eur. V Tatranskej Lomnici je to podobné, no v pokladni zaplatia lyžiari ešte o dve eurá viac./agentury/
X X X
Po rozvode prekvapila odchodom zo Slovenska: Čo ale bude s jej čerstvou láskou? Nové foto aj slová známej mamy hovoria za všetko
Keď Kristína Malachovská pred pár dňami oznámila, že má za sebou rozvod, prekvapila aj vyjadrením, že dala výpoveď v práci, balí kufre a odchádza zo Slovenska. Čo na to hovorí jej mama známa moderátorka Iveta Malachovská? Pozrite sa s nami:
Iveta Malachovská, prehovorila o odchode dcéry na Bali, aj čo si myslí o jej novom priateľovi. Dúfa, že na Vianoce už bude doma
Dcéra moderátorky Ivety Malachovskej (58) a operného speváka Martina Malachovského (55) má za sebou náročné obdobie. Manželstvo Kristíny Malachovskej (29) s volejbalistom Adamom Kocianom vydržalo len tri roky, a oficiálne sú už rozvedení. Kristína túto životnú kapitolu nadobro uzavrela a rozhodla pre radikálne zmeny.
Okrem rozvodu dala výpoveď v práci a plánuje odísť na Bali. ‚‚Uvedomila som si totiž, že chcem pracovať na vlastných projektoch, ktoré by som s prácou na plný úväzok nedokázala spojiť.“
Kristína Malachovská je praktická a sebavedomá žena. teraz má v pláne odísť na mesiac na Bali Zdroj foto/IG: kika_malachZdroj: Instagram
Na indonézskom ostrove plánuje stráviť mesiac.
‚‚Zresetovať hlavu, počúvať svoje telo a prihliadať na to čo chcem a kam smerujem. Pre niekoho možno drastické, pre mňa nehyvhnutné. Čoskoro odídem a priznám sa, že mám zmiešané pocity… Verím že nech to dopadne akokoľvek, veľa sa pritom naučím a zase raz “porastiem”, píše úprimne na záver svojho príspevku:
Čo na to rodičia?
Iveta Malachovská má pre svoju dcéru pochopenie. Koniec koncov, Kristína odišla z rodného hniezda ako šestnásťročná, keď ju rodičia poslali do Anglicka k neznámej rodine. V Británii chodila aj na strednú školu, vo Viedni skončila bakalárske štúdium hotelového manažmentu a cestovného ruchu.
Následne si v Zürichu dorobila magisterské štúdium v projektovom manažmente, ako devätnásťročná ešte absolvovala aj povinnú pracovnú stáž v Rusku.
Kristína Malachovská s mamou Ivetou. Známa moderátorka svojej dcére rozumie a podporuje ju! Zdroj foto/IG: kika_kocianZdroj: Instagram
Ako reagovala mama Iveta na rozvod svojej dcéry a jej plán odísť na mesiac na Bali, povedala pre Diva.sk:
‚‚Samozrejme, máme obavu ako všetci rodičia. Máme strach, aby bolo všetko v poriadku. Ale, Kika je dievča, ktoré dlhe roky cestuje, ovláda jazyky a stojí pevne stojí nohami na zemi, vie si poradiť v každej, možno aj krízovej situáci, takže v tomto mám absolútnu istotu, že sa bude vedieť o seba postarať, hovorí známa. moderátorka.
Čo na to nový priateľ?
Kristína ešte v lete naznačila, že už nie je single. Hoci nebola rozvedená, do jej života vstúpil nový muž a na Instagram zavesila fotku, kde ju bozkáva neznámy fešák. To, ako to medzi nimi je, napokon prezradila aj Iveta Malachovská.
‚‚Áno, sú spolu a my sme za to radi. Jakub je jeden veľmi šikovný a dobre naladený mladý muž. Kristínku podporuje a sú spolu šťastní,“ teší sa starostlivá mama.
Kristína Malachovská sa už novým priateľom netají, radosť z nich majú aj jej rodičia, Zdroj foto/IG: kika_malach, kubis_ondejkisZdroj: Instagram
Čo sa týka odchodu na Bali jej dcéra rodičov postavila pred hotovú vec! ‚‚Samozrejme, že to v zásade to s nami nekonzultovala, lebo mladá generácia si robí svoje. Ale, keď sa vrátim do minulosti, k sebe tak zistím, že som bola presne taká istá. Veci, ktoré som robila, som svojej mame povedala, až potom, keď boli hotové, alebo keď som ich absolvovala. Svojej dcére pochopiteľne veľmi drží palce a teší sa na Vianoce, kedy by mali byť spolu.
‚‚Odchod neodkladá, na Vianoce by mala byť doma,“ hovorí a svojej dcére želá: ‚‚Aby pri svojej ceste našla ten pokoj a motiváciu, ktorú v živote možno potrebuje,“ uzavrela pre Diva.sk., aktuality.sk
X X X
Petra Vančíková-Kolevská o natáčaní filmu Perinbaba a dva svety: Pokračovalo to v sérii zázrakov, ktoré som s Jurajom zažívala (rozhovor)
Petra Vančíková-Kolevská hovorí, že má obrovský dar a žije akoby niekoľko životov. Po úlohe Alžbetky v rozprávke Perinbaba potrebovala pauzu, pretože mala problém vyrovnať sa s daným rozmerom popularity. Herectvo opustila a vydala sa na inú dráhu.
Dlho pôsobila v audiovízii za kamerou, na producentskej aj scenáristickej pozícii. A potom to osud zariadil tak, že dostala ponuku, ktorej neodolala. Šlo o projektové riadenie veľkých projektov, ktoré majú celonárodné alebo medzinárodné dopady a profesii je dodnes stále verná.
Posledných približne 12 rokov sa venuje projektovému a krízovému manažmentu, no túto prácu opäť na chvíľu vymenila za kreatívne prostredie zo sveta filmu. Spojila sa s Jurajom Jakubiskom a spolupracovala na snáď najočakávanejšom filme tohtoročnej zimy, na filme Perinbaba a dva svety.
X Keď sa Juraj Jakubisko rozhodol, že ide točiť nový film o Perinbabe, oslovil vás. Spomínate si na to?
Bolo to pre mňa také ozvláštnenie mojej ďalšej životnej etapy, lebo herectvu som sa prestala venovať nejakých 20 rokov dozadu. Raz som šoférovala po daľnici pri Bratislave a zazvonil telefón. Volala mi Deana s tým, či by som si nezahrala opäť Alžbetku. Nezaváhala som ani sekundu. Bol to pre mňa čarovný pohľad späť do mladosti. Pokračovalo to presne v tej sérii zázrakov, ktoré som s Jurajom zažívala.
X Vaším filmovým synom je Lukáš Frlajs. Ako sa vám spolupracovalo?
Som veľmi rada, že máme na Slovensku takýchto mladých hercov, ako je Lukáš. Má v sebe nesmierne magické čaro a iskru. Bola som veľmi hrdá, že mám takéhoto syna, pretože v živote mám dve dospelé dcéry (smiech). Želám mu krásnu hereckú kariéru, pretože si myslím, že by z neho mohol vyrásť veľmi zaujímavý slovenský herec.
X Natáčalo sa na mnohých slovenských aj českých miestach. Kde ste točili vy?
Mala som jeden natáčací deň v skanzene pri Prahe. Hrali sme v drevenici, ktorá bola naším domovom. Bolo to veľmi príjemné a pekné. Trošku závidím kolegom, že sa vďaka filmu pozreli aj na ďalšie atraktívnejšie lokácie, ale ja som si ich v pôvodnej Perinbabe užila dosť, takže si myslím, že je to fifty-fifty (úsmev).
X Ako sa vám páčilo točiť po rokoch s Jurajom Jakubiskom a hrať mamu syna, hlavného hrdinu?
Vrátila som sa k systému práce s Jurajom, ktorý bol veľmi zvláštny, úplne iný ako s akýmkoľvek iným režisérom, s ktorým sme sa v živote stretli. Juraj pracoval na báze vzájomného súznenia s hercami, ktorých si vybral. Mal úžasnú ruku vedieť si vybrať herca, ktorý do tej postavy patril, ktorý ňou bol.
Bola som veľmi zvedavá, ako Juraj bude po rokoch pôsobiť. Ale keď som prišla v kostýme na pľac, boli sme naspäť. Pracovali sme úplne rovnako. Juraj bol režisér, ktorému bolo možné maximálne dôverovať, vložiť sa mu do rúk, počúvať, čo chce a snažiť sa to urobiť tak, aby bol spokojný, pretože on presne vedel, ako to má vyzerať.
X Cítili ste počas natáčania dôležitý rozmer matky, ktorá pomáha svojmu synovi nájsť vo svojom chlapčenstve poriadnu dávku odvahy?
Toto je veľmi dôležitá otázka, pretože som si uvedomila, že okrem toho, že postava Alžbetky prepojí dva filmy, tak je to neskutočný odkaz materstva. Život, ktorý prišiel na svet z lásky s Jakubom, pokračuje. Ostáva po nich to dieťa, ktoré dokáže ďalšie hrdinské kroky a nesie nádej. To je nádherný rozmer.
X Vyše stočlenný štáb na čele s Jurajom Jakubiskom je zárukou veľkolepého diela. Cítili ste pri tvorbe tú „majestátnosť“?
To, že pracujete s velikánom a géniom, ste cítili bez ohľadu na to, kedy a v akom období ste sa s ním stretli. Scény, ktoré som natáčala ja, sa odohrávali v skromných pomeroch, v ktorých Alžbetka vychovávala svojho syna. Takže pocity veľkofilmu tam neboli, ale bol to návrat k absolútnej profesionalite. To sa, ako som zachytila od bývalých kolegov, dnes už často stráca.
Som veľmi rada, že som pôsobila a točila práve v tej ére, keď sa robilo profesionálne. Ale nemôžeme plakať iba na Slovensku. Myslím si, že je to všeobecný svetový problém. Som veľmi rada, že som videla napríklad posledného Scorseseho, o ktorom všetci hovoria. Aj to ukázalo, ako sa robili filmy kedysi.
X Perinbaba patrí k Vianociam snáď v každej rodine na Slovensku. Bolo alebo je jej sledovanie tradíciou aj u vás?
Nejako to nevnímam. Asi by ma vyrušilo, keby sa hudba z filmu neozývala počas sviatkov pri stromčeku, ale nikdy sme nemali v rodine tradíciu, že ideme pozerať Perinbabu, lebo je tam mamina. Obidve dcéry mali rozprávku, keď boli malé, rady, ale boli tu rôzne obdobia, etapy. Najprv bolo treba vysvetliť, že mama je tam aj tu. Potom si prešli takým detským očarením a neskôr, keď boli v puberte, si z toho robili nesmiernu srandu.
X Spoznávajú vás ľudia ako Alžbetku aj teraz, keď sa herectvu naplno nevenujete?
Áno, a je to divné. Je to pre mňa taký zvláštny paradox, pretože som sa nie úplne dobre vedela vyrovnať s daným rozmerom popularity. To bola to jedna z farbičiek, prečo som sa rozhodla s herectvom skončiť. Paradoxne som sa ho ale nezbavila absolútne. Moje obrovské šťastie však na druhej strane je, že je to spojenie s Alžbetkou a nie s nejakou negatívnou postavou. Napríklad Josef Vinklář mal ako doktor Cvach problémy a nevedel sa toho zbaviť. S tým, že ma ľudia spoznávajú, mám však príjemné zážitky.
X Znamená to, že ste sa už zmierili s tým, že vás ľudia spoznávajú a navždy budete Alžbetka?
Už to neriešim a beriem ako veľmi príjemnú reakciu. Je veľmi fajn, že si mladí aj starší ľudia uchovávajú to, že z filmu Perinbaba vznikla naša slovenská hodnota. A že sa zaradí medzi naše dedičstvo.
X Viete si predstaviť, že ak by za vami prišiel nejaký režisér s ponukou spolupráce, išli by ste do toho?
Treba byť otvorený a hovorím: never say never. Asi by bolo veľmi podstatné, kto a s akým titulom by prišiel, či aká by to bola postava. Buď by mi to cinklo na tú správnu strunu v srdiečku a ja by som neodolala, alebo by som nemala problém povedať nie.
X Akú úlohu, ak by ste dostali takú možnosť, by ste si chceli zahrať?
Asi takú, v ktorej by som sa dobre cítila. Premýšľam nad tým, ako by som v tej postave pôsobila. Mne vždy nejako prischli postavy osudom trápených diev, ktoré, pokiaľ v sebe mali dostatok človečiny a úprimnosti čistého srdca, tak sa im nejako v živote zadarilo. A keď im to chýbalo, tak dopadali veľmi zle. Uvedomujem si, že to je v podstate niečo, čo by sa ľuďom malo stále pripomínať – že môžeme mať v živote akékoľvek problémy, ale pokiaľ neprestaneme vedieť byť človekom a nestratíme ľudské hodnoty, tak to slniečko vyjde vždy. Adekvátne k veku by teda možno bolo fajn, keby takáto nejaká hypotetická vysnívaná postava toto v sebe stále niesla.
X Pôjdete na Perinbabu a Dva svety do kina?
Jasné. Ja som to ešte nevidela, takže sa teším. Pôjdem tam s veľkou úctou, pretože všetci vieme, že je to posledná Jurajova premiéra. Som nesmierne zvedavá, aký odkaz nám tu zanechal. A tak pragmaticky som neskutočne zvedavá na to, ako dokázal využiť digitálne technológie, a ako tam priviedol kolegyne, nektoré už nie sú medzi nami, aktuality.sk
X X X
Traja kamaráti sa zložili a kúpili pre Donjon Hrad Sklabiňa, boj s úradmi je však nekonečný
Martinčan Michal Svateník žije na hrade, ktorý už tridsať rokov dobrovoľne opravuje.
Pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu odomykáme na 24 hodín tento prémiový obsah. Staňte sa naším predplatiteľom a pomôžte nám bojovať za demokraciu a prinášať nezávislú žurnalistiku každý deň.
SKLABINSKÝ PODZÁMOK: Michal Svateník strávil na Hrade Sklabiňa väčšinu života. Už takmer tridsať rokov mieša maltu vo veľkej kovovej vani a zachraňuje spolu s dobrovoľníkmi zrúcaninu v turčianskych kopcoch.
Za tri dekády skryli pod strechu tri budovy hradu, na štvrtej pracujú. Hrad vo Veľkej Fatre však 5. novembra zachvátil oheň, horela strecha a krov dolnej budovy hradu, požiar zasiahol aj priestory dobrovoľníkov, ktorí sa podieľajú na obnove hradu. Práce musia prerušiť a investovať do škôd po požiar.
Desaťročia práce
Kúsok nad obcou Sklabinský Podzámok, na návrší, je rozlohou jeden z najväčších hradov žilinského kraja. Vedie sem nespevnená cesta, z ktorej najskôr vidno obnovenú, dolnú časť hradu, neskôr aj múry zrúcaniny. Päťdesiatmetrovú budovu, ktorá kedysi slúžila delostrelectvu a hospodárstvu, vybudovali dobrovoľníci od podlahy, len podľa fotografií. Pozemky a torzo historickej stavby kúpili v roku 2003.
Okolie budovy je rozbahnené, no nie je to len tým, že je neskorá daždivá jeseň a zem vydlávili hospodárske zvieratá,ale aj preto, že v opravenej budove pred pár dňami dvor pri hasení zatopili.
„Idete za mnou?“ vychádza z dverí Michal Svateník a ukazuje cestu, kadiaľ prísť bližšie a vyhnúť sa najväčšiemu blatu. Spred dverí odháňa husi a pozýva dnu, do budovy, ktorá je jeho domovom, ubytovňou pre dobrovoľníkov a raz by mala byť reštauráciou.
Vnútri na vitríne nábytku visí jedno z baťovských hesiel o tom, že keď nevieme, naučia nás, no ak nechceme, nepotrebujú nás. V rovnakej miestnosti je pec, kde sa údia kozie syry. Provizórium, no pre tunajších hradárov úspech a za ním dekády rokov roboty.
Nešťastný dymovod
Jedna časť budovy slúžila ako delostrelecké opevnenie zo 17. storočia, v druhej časti bola voziareň, uskladňovali tu koče a sane. Požiar zasiahol vojenskú časť a v nej priestor, ktorý nazývali starý byt. Bola to prvá miestnosť, ktorú zariadili, keď torzo budovy rekonštruovali. Na poschodí a v obytnom krove boli izby, ktoré využívali dobrovoľníci, čo sem chodili pracovať. Tri z nich zhoreli. Pod nimi sú priestory expozícií, tie pri hasení vytopilo.
Čo nezhorelo, je teda mokré. Nábytky pozbierané z domov, ktoré niekto vypratával a bazárov, sa sušia a vetrajú. Hasiči porozbíjali škridlu, aby videli, kade sálalo teplo. Teraz dnu zateká a strechu musia nanovo zaškridliť. Expozície v dolnej časti hradu sú až do odvolania zatvorené.
„Brigádnik čistil komín a časť z neho pravdepodobne nešikovne vložil naspäť do murovanej časti a výsledok je tu. Od pece šiel plechový dymovod do steny a bol zle založený, nárazový vietor ho vyfúkol, on sa oprel o stenu, sálavým teplom sa to tu chytilo. Požiar vznikol zhruba okolo siedmej večer, bol som vtedy nakupovať v meste. Bola tu kolegyňa, videla dym, otvorila dvere, na posteli boli už vypálené diery, to zahasila hasiacim prístrojom, ale strop už horel, volala teda hasičov,“ popisuje Svateník.
Robili na kolene
Budovu postavili zo zvyškových materiálov, darov a sponzorských príspevkov, bez eurofondov či dotácií.Nie všetko sa preto dalo kvalitne zaizolovať. „Robili sme na kolene. Keď zatepľovali paneláky v okolí, stavbyvedúci bol ochotný, zhodil mi dva balíky polystyrénu. Bol zadarmo. Tak som s tým vyložil, čo sa dalo. Nemohol som si vtedy vyberať, že to nechcem, lebo je to horľavé. Boli sme vtedy radi, že máme kde bývať a že máme z čoho robiť.“
Podľa Svateníka prvotné odhady škôd do 60-tisíc eur napokon nebudú tak vysoké, hovorí zhruba o desiatich až pätnástich tisícoch. Drevené trámy strechy nebudú musieť zhadzovať, aj keď sú obhorené. Čo sa dalo oškrabali, pribuchli dosky alebo foršty ale museli vymeniť aj dve celé krokvy. „Konštrukcia to ustojí. Tu, kde vidíte, že izolácia zostala po požiari, tomu nič nie je. Akurát vnútro postupne prerobíme.“
Po obnove strechy ich čaká prerábka elektriny, maľovanie, pokladanie dlážok a izolácií v izbách, osadenie nových radiátorov a podobne. „Stalo sa to naším zavinením, no dúfame, že aspoň niečo od poisťovne dostaneme, veď preto platíme poistku,“ reaguje Svateník s tým, že aj tak by to určite nepokrylo všetky náklady. Združenie preto zverejnilo svoj účet, ľudia im môžu na obnovu prispieť.
Práce na väznici odkladajú
Kvôli ratovaní škôd po požiari musia nateraz prestať s prácami na obnove hradu, ktoré mali rozrobené. Po vojensko-hospodárskej budove a severnej veži, kde sprístupnili expozíciu o poslednom kastelánovi, pracovali na obnovení väznice. Podľa Svateníka má hrad desať rozpoznateľných budov z ktorých šesť až osem by chceli zastrešiť, strechu majú zatiaľ tri z nich, väznica by bola štvrtá.
„Aj tak by sme toho už veľa neurobili, pretože murovať sa nedá, keď má v noci mrznúť. Máme nachystané hranoly na provizórnu strechu na tretie podlažie väznice. Sú položené na nádvorí, no nevieme ich vytiahnuť, musíme počkať, kým zem zamrzne.“
Väznicu by chceli dať do stavu, v akom bola do roku 1940, teda zastrešená. Pamiatkarom sa to však nepáči. „Celé tretie poschodie sa zhruba v 70-tych rokoch prepadlo. Dovolili sme si zo sutiny odťažiť piesok, ktorý sme použili do malty na opätovné murovanie. Akoby sme to, čo spadlo, opäť vytiahli hore. Pamiatkový úrad nás chcel pokutovať za to, že sme neoprávnene zahrabali do pôdy a že sú tam archeologické vrstvy. Nič také sa nepotvrdilo ani po následnom archeologickom výskume,“ vysvetľuje.
Kastelánov zástupca
Na otázku, ako sa na hrad vlastne dostal, odpovedá, že na bicykli. Pred dvadsiatimi deviatimi rokmi sem prišiel s kamarátmi opekať a prakticky už neodišiel. „Už vtedy tu pracovali dobrovoľníci pod vedením pána Milana Miloša Ďuríka. Bol presvedčený komunista, ale bol robotný a chcel sa niekde realizovať. Vedel kadečo vybaviť cez Zväz pre spoluprácu s armádou. Ja som bol tínedžer, doma nebola dobrá situácia, hľadal som azyl a tu som ho našiel,“ rozpráva.
Ďurík na hrade nebýval, nebol tam ani každý deň, no miestni ho nazývali kastelánom. Mladého zanietenca z Martina si vybral ako svoju pravú ruku. „Ako sedemnásťročný som pomáhal vybavovať prevod z majetku štátu do majetku obce. Mám papiere, kde ma bývalý starosta poveril, aby som šiel na kataster a vytiahol list vlastníctva a podobné veci. Nebol som ešte ani dospelý. Ďurík mal spravodaj, v ktorom informoval priaznivcov obnovy hradu o pokrokoch. Bolo tam jeho meno a telefónne číslo a pod tým moje meno a telefónne číslo. Bol som niečo ako jeho zástupca, vtedy to pre mňa veľa znamenalo,“ spomína.
Pod vedením Milana Miloša Ďuríka, ktorý na hrade organizoval brigády od roku 1966 domurovali dobrovoľníci južnú strážnu vežu, uzavreli ju a zastrešili. Od roku 1999 prebral zodpovednosť za práce Michal Svateník založením združenia Donjon. Hrad vtedy dostali od obce do prenájmu.
Kamarátsky čin
V roku 2007 im však obec prenájom zrušila, majiteľom bola od roku 2008 firma Castrum Sclabana kysuckého podnikateľa Karola Cádera. Za dvanásť rokov sa vtedy na hrade nič neudialo a dobrovoľníci ostali pôsobiť len na obnovovaní budovy, ktorá teraz vyhorela. Občianske združenie Donjon napokon od Kysučana kúpilo zrúcaninu hradu v roku 2020, tri dni pred pandémiou koronavírusu.
„Chcel od nás najskôr 250-tisíc, ale my hodnotu poznáme a neboli sme ochotní dať viac ako 100-tisíc eur,“ vysvetľuje Svateník. Hoci mala zrúcanina hradu cenu bytu, 100-tisíc združenie na svojom účte nemalo. Na hrad sa zložili traja ľudia, ktorí hradárom fandili.
„Banka nám peniaze dať nechcela. Stretli sme sa, porozprávali a tam to skončilo. Ukecal som troch dlhoročných kamarátov, ktorí poznali naše úmysly. Každý z nich si zobral pôžičku na 33-tisíc, my ako združenie sme dali symbolickú tisícku. Teraz im to splácame z toho, čo vyberieme na vstupnom. Z časti týchto peňazí zároveň opravujeme aj hrad,“ opisuje Martinčan gesto jeho priateľov.
Peripetie s pozemkami
Pozemky pod hradom teda patria združeniu, rovnako, ako budova a pozemky pod vojensko-hospodárskou budovou v predhradí. V areáli hradu je však cesta so stromoradím a napravo od nej je parcela, kde bola kedysi koniareň, kováčňa a ovčín.
Pôda patrí Slovenskému pozemkovému fondu. Záchranári hradu by chceli stromoradie do vlastníctva ako aj pozemok pod koniarňou, kde desaťročia rastie iba žihľava. Štát sa už osemnásť rokov snažia presvedčiť, že zatiaľ, čo pre neho sú nevyužiteľné a mohla by mať za ne peniaze, hradári by ich vedeli zrekultivovať.
„Žiadosť o kúpu sme podali v roku 2006. V apríli 2023 nám námestníčka generálneho riaditeľa, vtedy Jána Marosza (OĽaNO), odpísala, že sme podmienky na odpredaj pozemkov splnili. V máji toho istého roku nám jej podriadená z odboru predaja napísala, že pozemky nepredávajú, lebo štát si musí chrániť svoju pôdu,“ vraví Svateník.
Okrem cesty, ktorá je akoby prístupom k hradu a pôdy pod bývalou koniarňou, by vedeli využiť aj parcely pod dolnou časťou hradu, kde bol kedysi sad. Ten by tu chceli obnoviť a vysadiť ovocné stromy takých druhov, ktoré sú dnes takmer neznáme – dula, mišpuľa, rakytník, moruša.
„Máme na to urobený projekt od špecializovanej firmy. Je to zhruba šesťtisíc metrov štvorcových, no nechcú nám to predať. Majú obavu, že tam postavíme rodinné domy. Nie sú tu inžinierske siete, nie je tu prístupová cesta, ešte je tu aj stavebná uzávera ako súčasť ochrany národnej kultúrnej pamiatky – hradu Sklabiňa. Je to len výhovorka. My máme papier z NKÚ, že naša práca je verejnoprospešná, že robíme veci vo verejnom záujme,“ popisuje Svateník a dodáva, že ani pozemky pod vojensko-hospodárskou budovou by pravdepodobne nemali, ak by o ne nežiadali priamo u premiéra Dzurindu.
„Nepoznal som sa s ním, nebolo to po žiadnej známosti, len som napísal email na Úrad vlády, čo sa tu deje, že to trvá vyše dvoch rokov a až potom sa veci pohli. Riaditeľ SPF v Martine sa s nami musel začať baviť a generálny podpísal kúpno-predajnú zmluvu.“
Z celého sveta
Za tri dekády rokov Svateník na obnove hradu spolupracoval s rôznymi ľuďmi. Pomáhali aj bezdomovci, aj ľudia s exekúciami. Niektorí sem chodia aj tri či päť rokov, iní strávia niekoľko dní. Sú to rôzne príbehy, často padnú medzi rečou. Svateník si pomáha citátom nemeckého politika Ericha Honeckerra, a hovorí, že jednoducho pracujú s takými ľuďmi, ktorých majú.
Dobrovoľníkov mali z celého sveta od Kanady až po Austráliu. Dobrými pracantmi sú vraj Francúzi, Nemci, no najmä Holanďania a Belgičania. Ide zväčša o mladých ľudí, ktorí cestujú po Európe a za prácu dostanú jedlo a nocľah, spoznajú región.
„Posledný štvrťrok však k nám nechodia. Stránka, cez ktorú sa hlásili, nám stopla účet. Možno je to kvôli sťažnosti nejakého dobrovoľníka, ktorý tu bol. Bol tu jeden, ktorý sa sťažoval, že v kuchyni je špinavá dlážka. Povedal som mu, nech ju umyje, veď ja som muroval. Prišiel za mnou ešte raz s tým, že ak bude špinavá aj v pondelok, on odchádza. Tak hovorím, nech ide hneď. Tak šiel. Nerobíme tu nikomu slúžky, tie podmienky tu sú, aké sú. Aj profil na stránke sme mali nastavený tak, že sme realitu nijako neprikrášľovali.“
Potenciál
Nad otázkou, prečo to ešte s úradmi ani s ruinou nevzdal, sa chvíľu zamyslí. „Stará mama bola Jesenská a Jesenskí boli do rodiny Révayových. Asi je to genetika,“ zasmeje sa, no jedným dychom dodáva, že by si na Sklabini vedel predstaviť aj zvyšok života.
„Vidím, aký potenciál toto miesto má, je tu krásne. Vidno odtiaľto Lúčanskú Malú Fatru, Krivánsku Malú Fatru aj s Kriváňmi, hrad Zniev, či Blatnicu. Ak by sme budovy hradu zastrešili, cestovný ruch by priniesol obci peniaze na daniach. Dole pri ceste by mohlo byť parkovisko napríklad s predávaním hotdogov, v dedine by mohli mať dvaja ľudia ubytovanie v súkromí, možno by sa v niektorej z okolitých obcí uživila aj reštaurácia, keby tu bolo 100-tisíc miesto 10-tisíc turistov ročne. Ak by pribudlo turistov, vedeli by sme zamestnať aj dvadsať ľudí,“ vykresľuje svoje predstavy.
V areáli by niekedy chceli mať kone, robiť plnohodnotnú agroturistiku, povoziť ľudí na koči, dochovať vlastných kaprov, vypestovať sad a z plodov robiť džemy, mať aj vlastnú reštauráciu. „Tak si predstavujem turizmus dnes. Ľudí nezaujímajú iba vitríny s ercheológiou, chcú mať zážitok s pocitom, že by sa oplatilo sem vrátiť. No štve ma tých osemnásť rokov naťahovania sa s úradmi. Všetci máme len jeden život, nedostaneme šancu na reparát,“ dodáva, aktuality.sk