Vytvorili sme si imunitu. Kyjev: Udierajú presne tam, kde treba. Moskva v piatok spochybnila vplyv najnovšieho balíka sankcií EÚ proti Rusku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sankcie označil za nelegálne a vyhlásil, že budú mať opačný účinok. „Tým, že sa tento balík zameriava na lode, banky a siete, ktoré udržiavajú ruskú vojnu, posilňuje tlak tam, kde to je dôležité,“ uviedla premiérka Svyrydenková.
Orgány na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym zaviedli informačné embargo, ktorým sa snažia predísť útokom ukrajinských dronov, rakiet a sabotážnym akciám. Médiá a používatelia sociálnych sietí od piatka nemôžu zverejňovať žiadne fotografie, videá ani iný obsah, ktorý by prezrádzal polohu ruských síl alebo podrobnosti o ukrajinských útokoch na Kryme. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Príslušný dekrét sme prijali na ochranu verejnej bezpečnosti, ako aj vojenských a iných dôležitých zariadení v republike,“ uviedol vo vyhlásení na Telegrame Ruskom dosadený šéf krymskej vlády Sergej Axionov. Potrebné je podľa neho utajiť umiestnenie ruských systémov protivzdušnej obrany, zbraní, vojenského vybavenia a vojenského personálu a nezverejňovať žiadne GPS súradnice.
Ukrajina, ktorá opakovane vyhlásila, že chce Krym získať späť, podnikla viaceré veľké útoky na tamojšie ruské vojenské zariadenia a zaútočila aj na ruskú Čiernomorskú flotilu, ktorá na okupovanom polostrove sídli.
Reuters pripomína, že ruskí vojenskí blogeri, médiá a používatelia sociálnych sietí pravidelne zverejňujú fotografie a podrobnosti z ukrajinských úderov na Ruskom ovládané území, čo často kritizujú miestne aj federálne orgány.
X X X
Nemecký kancelár Friedrich Merz vyjadril pochybnosti o možnom vstupe Ukrajiny do Európskej únie (EÚ) do roku 2034. Jej pristúpenie podľa neho pravdepodobne nebude mať vplyv na strednodobé finančné plány bloku, ktoré sú stanovené práve do tohto roku. TASR o tom informuje s odvolaním na správu agentúry Reuters.
„Absolútnou prioritou je pre nás v prvom rade urobiť všetko pre ukončenie tejto vojny. Kým je Ukrajina pod útokom a vo vojnovom stave, vstup do Európskej únie je samozrejme prakticky nemožný,“ uviedol Merz po boku rumunského prezidenta Nicušora Dana v piatok v Berlíne.
„Potom budeme hovoriť o obnove Ukrajiny, ale to bude trvať niekoľko rokov. Pravdepodobne to neovplyvní ani súčasný strednodobý finančný výhľad EÚ. Cieľom však je čo najviac priblížiť Ukrajinu k EÚ a pripútať ju k tomuto spoločenstvu,“ dodal.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo februári v Kyjeve uviedla, že pokiaľ bude Ukrajina pokračovať v reformách súčasným tempom a v rovnakej kvalite, mohla by do EÚ vstúpiť ešte pred rokom 2030. Ukrajina je kandidátskou krajinou od roku 2022.
X X X
Ukrajina a Spojené štáty dosiahli politickú zhodu na dohode o dronoch a obe krajiny teraz rokujú o amerických investíciách do výroby ukrajinských bezpilotných lietadiel a o americkom nákupe týchto ukrajinských prostriedkov. Dnes to podľa agentúry Reuters povedala nová ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň v rozhovore pre denník New York Post vyhlásil, že so svojím americkým náprotivkom rokuje o tom, aby si Washington zaobstaral v bojoch preverené ukrajinské drony, zatiaľ čo Kyjev by nakúpil americké zbrane.
„Chceme podpísať dohodu o dronoch so Spojenými štátmi. Rokujeme o amerických investíciách do rozšírenej výroby ukrajinských dronov,“ povedala. „Hovoríme o nákupe veľkého počtu ukrajinských dronov,“ poznamenala.
Zelenskyj a Trump už podľa Svyrydenkovej dosiahli politickú zhodu a o podrobnostiach dohody teraz rokujú zástupcovia oboch krajín.
Dohoda medzi Kyjevom a Washingtonom by podľa New York Post mohla priniesť americkej armáde a vnútorným bezpečnostným zložkám rozsiahle zmeny. Experti totiž podľa denníka varujú, že americká dronová technológia zaostáva za Ruskom a Čínou a že americkí vojaci nemajú dostatočné vybavenie na nasadenie bezpilotných prostriedkov ani na obranu pred nimi.
Zelenskyj povedal, že práve drony sa stali kľúčovou zbraňou, vďaka ktorej Ukrajina už štvrtý rok vzdoruje ruskej invázii. „Sme pripravení zdieľať tieto skúsenosti s Amerikou a ďalšími európskymi partnermi,“ uviedol s tým, že Kyjev už rokuje s Dánskom, Nórskom a Nemeckom.
X X X
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok popoludní telefonoval s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Lídri diskutovali o bilaterálnych otázkach, konflikte na Ukrajine a súčasných nepokojoch v Sýrii. TASR o tom informuje podľa agentúr AFP a TASS.
Erdogan v rozhovore zdôraznil dôležitosť ďalších rozhovorov o mierovom urovnaní konfliktu na Ukrajine. Turecko je podľa neho pripravené usporiadať tretie kolo rokovaní medzi delegáciami Ukrajiny a Ruska v prípade, že sa ňom strany dohodnú.
Tento rok sa dosiaľ uskutočnili dve kolá rusko-ukrajinských mierových rokovaní v tureckom Istanbule. Rozhovory neviedli k posunu k ukončeniu vojny. Strany sa však dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov a padlých vojakov. Tieto výmeny sa uskutočnili postupne v júni. Dátum nového stretnutia delegácií znepriatelené strany zatiaľ nestanovili.
Lídri rokovali aj o aktuálnej situácii v Sýrii. Pokračujúce ozbrojené zrážky po stiahnutí vojsk sýrskej vlády z provincie Suwajdá, kde minulú nedeľu vypukol konflikt medzi drúzskymi milíciami a členmi beduínskych klanov, sú podľa tureckého prezidenta ohrozením pre celý región. Turecko má podľa neho v záujme zabezpečiť stabilitu Sýrie.
Erdogan v tejto súvislosti Putinovi tlmočil, že je dôležité, aby Izrael nenarušoval suverenitu sýrskeho štátu. Izrael sa v konflikte v Suwajdá postavil na stranu drúzov a vykonal nálety proti cieľom sýrskej vlády, ktorej sily naopak podporili sunnitských beduínov.
X X X
Ruské hospodárstvo nové sankcie Európskej únie ustojí, Moskva navyše zintenzívni útoky proti Ukrajine. Dnes to na sieti Telegram napísal bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom bezpečnostnej rady, poradného orgánu prezidenta Vladimira Putina. Zástupcovia členských štátov Európskej únie sa dnes zhodli na osemnástom balíku sankcií proti Rusku, ktorý smeruje najmä na energetický a bankový sektor.
„Európski hlupáci sa zhodli na 18. balíku sankcií proti našej krajine,“ uviedol Medvedev, ktorý je známy ostrými výrazmi na adresu Západu a radikálnymi vyjadreniami. Podľa niekdajšieho prezidenta nemá zmysel klásť si otázku, či 18. balík zmení postoj Ruska, keď to nedokázalo predchádzajúcich 17 balíkov. Dodal, že ruská ekonomika to určite prežije a že navyše útoky na Ukrajinu vrátane Kyjeva budú pokračovať s väčšou razanciou.
Medvedev vo svojom komentári zaútočil na pobaltské republiky, Fínsko, Nemecko či Francúzsko, kritizoval tiež predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú./agentury/
X X X
NATO má prst na spúšti: Kaliningrad vieme zrovnať so zemou v rekordnom čase, plán je pripravený. Moskva reaguje
Spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) vypracovali detailný plán na neutralizáciu ruskej Kaliningradskej oblasti, ktorá je považovaná za jedno z najviac militarizovaných území v Európe.
Cvičenie NATO Odvážny orol spojilo v Estónsku miestne ozbrojené sily s partnermi z Francúzska, Poľska, Británie a USA. Zdroj: NATO
Moderné zbrane podľa generála Christophera Donahuea, veliteľa amerických pozemných síl v Európe a Afrike a súčasne veliteľa pozemných síl NATO, umožnia tento cieľ dosiahnuť „rýchlejšie ako kedykoľvek predtým“. Informoval o tom server Defense News, pre ktorý dal generál rozhovor.
Generál Christopher T. Donahue, veliteľ americkej armády v Európe a Afrike a veliteľ pozemných síl NATO.
Donahue v rozhovore uviedol, že NATO začalo s implementáciou plánu pod názvom „Eastern Flank Deterrence Line“ (Línia odstrašenia na východnom krídle). Jeho cieľom je posilniť pozemné kapacity aliancie a zlepšiť interoperabilitu medzi obrannými priemyslami členských štátov. Plán je podľa neho zameraný na „odstrašenie hrozieb zo strany Ruska“ a má zabezpečiť „škálovateľné globálne odstrašenie“.
Kaliningradskú oblasť označil Donahue za konkrétny príklad, keďže „je zo všetkých strán obklopená členskými štátmi NATO“. Ako dodal, NATO má dnes schopnosť „zlikvidovať túto oblasť zo zeme v čase, ktorý je bezprecedentný a rýchlejší, než kedykoľvek predtým“. „Už sme to naplánovali a vyvinuli,“ doplnil generál.
Ukrajinskí vojaci v priebehu dvanástich hodín objavili a zasiahli tri ruské systémy protivzdušnej obrany Buk v ruskej Kurskej oblasti. Uviedlo velenie bezpilotných systémov ozbrojených síl Ukrajiny. Vojaci 413. ukrajinského bezpilotného práporu podnikli presné údery dronmi FPV na odpaľovacie vozidlo Buk-M2 maskované v zalesnenej oblasti. Útok spôsobil detonáciu rakiet a úplné zničenie systému Buk-M2. Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Kaliningrad je ruská exkláva medzi Poľskom a Litvou, dlhodobo považovaná za jedno z najstrategickejších a najviac militarizovaných území v Európe – podľa viacerých analytikov je domovom rozsiahlych systémov protivzdušnej obrany, balistických rakiet a námornej flotily. V prípade otvoreného konfliktu by táto oblasť mohla slúžiť ako kľúčový bod na narušenie spojenia medzi pobaltskými krajinami a zvyškom NATO.
Donahue tiež zdôraznil význam pozemného boja pre budúce konflikty: „Pozemná doména nestráca na význame – naopak, jej význam rastie. Zo zeme dnes dokážete zničiť systémy A2AD, rovnako ako ovládnuť námorný priestor.“ Ako príklad uviedol vývoj bojov na Ukrajine.
Podľa informácií, ktoré zverejnil Air Fighter na telegrame bolo cieľom útoku veliteľské stanovište, z ktorého Rusi koordinovali dronové operácie. Ukrajinské sily ho objavili ukryté v páse vegetácie. MiG-29 sa k cieľu priblížil nízkym letom, aby sa vyhol radarovej detekcii, a následne vykonal prudké stúpanie, počas ktorého zhodil navádzané bomby. Vzápätí sa pilot otočil späť a vrátil sa na domovskú základňu. Celú akciu si bojovníci zaznamenali na video. / Zdroj: air_fighter_ / Instagram
Súčasťou plánu je aj zavedenie nového systému na zdieľanie dát medzi armádami. NATO už podľa Donahuea vlastní platformu Palantir Maven Smart System, ktorá využíva umelú inteligenciu na spracovanie veľkého množstva dát a rýchle rozhodovanie. „Chceme, aby všetky systémy – či už ide o protivzdušnú obranu alebo diaľkový útok – boli voliteľne bezosádkové,“ dodal.
NATO zároveň tlačí na zníženie nákladov na vývoj zbraní. „Základné pravidlo znie: ak strieľate na protivníka, váš systém či munícia by mali byť lacnejšie ako cieľ, ktorý ničí,“ uzavrel Donahue.
Upozornenie na rastúcu hrozbu zo strany Ruska zaznelo aj od nového generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho, ktorý varoval, že Rusko by mohlo byť schopné zaútočiť na NATO v horizonte piatich rokov, pričom tempo ruskej zbrojárskej výroby prekvapilo západné štáty, pripomína RBC-Ukraine.
Podľa Kremľa ide o nepriateľské vyhlásenie
Slová veliteľa americkej armády v Európe a Afrike, generála Christophera Donahua, o možnom obsadení Kaliningradu sú ďalším vyhlásením v sérii nepriateľských. Novinárom to podľa ruskej agentúry TASS uviedol tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov.
„Toto je ďalšie vyhlásenie v sérii takýchto nepriateľských, agresívnych vyhlásení, ktoré často počúvame od predstaviteľov obranných rezortov európskych krajín,“ povedal Peskov v odpovedi na otázku, ako boli slová generála NATO prijaté v Kremli. Hovorca Kremľa poznamenal, že všetky takéto vyhlásenia sa v dialógu s Washingtonom berú do úvahy.
Nepriateľstvo NATO voči Rusku núti Moskvu prijať vhodné opatrenia na zaistenie bezpečnosti krajiny, dodal Peskov. „NATO je nástrojom konfrontácie, je to blok, ktorý je nepriateľský voči našej krajine. To nás núti brať toto všetko do úvahy a prijať vhodné opatrenia na zaistenie našej vlastnej bezpečnosti,“ povedal./agentury/
X X X
Výrobcovia šampanského čelia výzve: Cla môžu zničiť kľúčový americký trh
Rovnako ako koňak, francúzske šampanské varuje pred závislosťou na úzkom okruhu trhov. Nové clá na export do USA nútia výrobcov k diverzifikácii svojho predaja.
Výrobcovia šampanského v severovýchodnom Francúzsku si musia nájsť nové trhy po tom, ako americký prezident Donald Trump pohrozil clami vo výške 30 % na dovoz z Európskej únie (EÚ). Uviedol to v piatok predseda skupiny francúzskych producentov šampanského Stéphane Vignon. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Ako možnosti navrhol Brazíliu, juhovýchodnú Áziu a Južnú Afriku. USA sú najväčším trhom pre šampanské s objemom exportu vo výške 10 %. Clá však zvýšia ceny pre spotrebiteľov a ohrozia pracovné miesta v celom dodávateľskom reťazci vrátane Spojených štátov.
„Dôsledky pre všetok export šampanského z rodinných firiem budú vážne, pretože to bude znamenať stratu príjmov z predaja, čo ovplyvní aj kvóty na zber hrozna,“ povedal Vignon, ktorého rodina vyrába šampanské vo Verzenay od roku 1946.
Trh nie je jednoduché nahradiť
Keďže 70 % z predaja šampanského sa v súčasnosti koncentruje len v piatich krajinách, clá by mali prinútiť výrobcov hľadať nové trhy, povedal Maxime Toubart, predseda priemyselnej skupiny Comité Champagne (Výbor pre šampanské). Francúzsky koňakový priemysel, ktorý je závislý najmä od exportu do Číny a USA a ktorý už tvrdo zasiahli clá Pekingu, je pre výrobcov šampanského varovaním o potrebe diverzifikácie.
Nahradiť predaj v USA však nebude jednoduché: „Nemôžeme len povedať, že v USA predáme o tri milióny fliaš menej a namiesto toho ich umiestnime do Japonska. V skutočnosti momentálne neexistuje žiadna alternatíva k takémuto poklesu objemu,“ upozornil Toubart.
Celkový export šampanského v minulom roku klesol o viac ako 10 %. Ale v prvých štyroch mesiacoch roku 2025 mierne vzrástol pred zavedením cla v USA vo výške 10 % v apríli, uviedla farmárska spoločnosť FranceAgriMer. Ak sa v auguste zavedie 30-percentné clo, určite to zasiahne predaj v USA./agentury/
X X X
Ministri financií skupiny G20 diskutujú o ekonomických výzvach a obchodných konfliktoch. Dohodnúť sa snažia aj na opatreniach v oblasti klímy a globálnej spolupráce.
Ministri financií skupiny G20 v piatok vyjadrili optimizmus týkajúci sa dohody o spoločnej pozícii k obchodu a ďalším globálnym výzvam, napriek clám amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré zatienili ich stretnutie. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a AFP.
Skupinu G20 tvorí 19 krajín a Európska únia (EÚ). Celkovo ekonomiky G20 predstavujú 85 % svetového hrubého domáceho produktu, 80 % medzinárodného obchodu a dve tretiny svetovej populácie
G20, ktorá sa stala fórom pre spoluprácu v boji proti globálnej finančnej kríze z roku 2008, sa vo februári nepodarilo dosiahnuť spoločné komuniké. Ak by teraz dosiahli dohodu, bol by to úspech, aj keď komuniké G20 nie sú záväzné a ich presné znenie je nejasné.
Ministri sú opatrne optimistickí
Kanadský minister financií Francois-Philippe Champagne vo štvrtok (17. 7.) povedal, že je opatrne optimistický a dúfa, že stretnutie v juhoafrickom Durbane povedie k záverečnému komuniké. Predstaviteľ ďalšej krajiny G20, ktorý si neželal byť menovaný, vyjadril podobný optimizmus.
Účastníci dvojdňového stretnutia rokujú o globálnych ekonomických výzvach vrátane neistoty spôsobenej obchodným napätím a snažia sa tiež dohodnúť na financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy.
Dvaja delegáti uviedli, že problémom bolo určiť, aký jazyk Washington akceptuje, čo sťažila neprítomnosť amerického ministra financií USA Scotta Bessenta na stretnutí. USA na stretnutí zastupuje Michael Kaplan z ministerstva financií pre medzinárodné záležitosti.
Viacerí vynechali stretnutie vo februári
Bessent vynechal aj februárové stretnutie v Kapskom Meste, na ktorom sa nezúčastnili ani niektorí predstavitelia Číny, Japonska a Kanady, hoci Washington má v decembri prevziať rotujúce predsedníctvo G20.
Stretnutie v Durbane vynechali aj ministri financií z Brazílie, Číny, Indie, Francúzska a Ruska. Ministri zo skupiny G7 (sedem najbohatších ekonomík) sa počas samitu G20 stretli aj samostatne. Nemecký minister financií Lars Klingbeil po rokovaní uviedol, že globálny obchodný konflikt sa musí rýchlo ukončiť a vyzval na spravodlivú dohodu medzi USA a EÚ o clách.
Americký prezident Donald Trump navrhol clo vo výške 30 % na dovoz z EÚ. To by bolo zlomovým bodom a ťažkou ranou pre Nemecko a jeho exportne orientovanú ekonomiku.
Neistota spôsobí škody
Prezident nemeckej centrálnej Bundesbanky Joachim Nagel varoval pred „veľkými globálnymi škodami“, ktoré spôsobuje neistota z ciel. „Moja výzva pre americkú stranu je, aby sa s touto situáciou nezahrávali, pretože v konečnom dôsledku je v stávke prosperita nás všetkých,“ povedal Nagel na tlačovej konferencii s Klingbeilom.
EÚ je pripravená prijať rozhodné protiopatrenia, ak sa nenájde riešenie s USA, dodal Klingbeil s tým, že ide o ochranu pracovných miest a firiem v Európe. Brusel rokuje o protiopatreniach, ak sa do 1. augusta nedosiahne dohoda vrátane tzv. nástroja proti nátlaku.
Predstavitelia G20 v piatok zdôraznili tiež, že centrálne banky musia zostať nezávislé. Reagovali tak na eskalujúce útoky amerického prezidenta na šéfa Federálneho rezervného systému Jeroma Powella. Trump opakovane kritizoval Powella za to, že neznížil úrokové sadzby a tento týždeň naznačil, že by mohol byť odvolaný, aktuality.sk
X X X
Čardáš dvoch sŕdc, to je moja energia, priznáva herečka Anna Jakab Rakovská. Po premiére Duchoňa čakala na verdikt od vdovy
Vo filme Duchoň stvárňuje prvú manželku slávneho slovenského speváka, na štvrtkovej premiére sa s Elenou Duchoňovou herečka Anna Jakab Rakovská aj stretla. Nebolo to prvýkrát.
„Stretli sme sa už predtým. Navnímala som si ju nejakým spôsobom, ale tá postava – postavou to pomenujem – pretože naozaj je to už interpretácia a je to hraný film,“ vysvetlila pre Pravdu herečka Jakab Rakovská. Snímka tak prináša aj mnohé dramatické situácie, ktoré nie sú zachytávané s dokumentárnou presnosťou.
„Je to už hrané, takže možnov niečom mi pani Elenka povie, že ale nebolo to tak. Prípadne ma niekto v zákulisí opraví, ale to už je moja interpretácia jej (Eleny Duchoňovej) a tiež naša spoločná s režisérom,“ ozrejmila jedna zo ženských postáv filmu. Prezradila tiež, že po premietaní sa chystá ísť práve za Elenou Duchoňovou, aby sa jej opýtala na dojmy a pocity.
Pre Jakab Rakovskú bola rola vo filme Petra Bebjaka Duchoň veľkým prekvapením. Zavolal jej totiž priamo a úlohu dostala bez kastingu. „Bola som v šoku,“ priznala sa, no zároveň ju to veľmi potešilo. Pre Pravdu tiež prezradila, či počúva v súkromí tvorbu Karola Duchoňa a ktorá pesnička z jeho diskotéky ju najviac vystihuje. Viac vo videu.
X X X
Pellegrini: Podporujem Fica v snahe vyjednať pre SR čo najlepšie podmienky, a v boji za energetickú bezpečnosť
Bojovať za národnoštátne záujmy Slovenska je povinnosťou vlády a jej predsedu v každej situácii, a to bez ohľadu na to, či sa vo finále podarí naplniť všetky ciele, alebo nie. Uviedol to na sociálnej sieti prezident Peter Pellegrini.
Reagoval tak na to, že Slovensko blokovalo prijatie 18. sankčného balíka voči Ruskej federácii a hlasovanie zaň podmieňovalo získaním garancií riešenia dopadov návrhu Európskej komisie zastaviť dodávky ruského plynu po 1. januári 2028. „Som presvedčený, že energetická bezpečnosť Slovenska je takýmto národnoštátnym záujmom a pre ľudí je extrémne dôležitá, lebo pre svoj dôstojný život i pre možnosti práce v našej priemyselnej krajine potrebujú dostatok energií a za prijateľnú cenu,“ napísal prezident.
Podľa svojich slov rozumie tomu, že Európska únia hľadá pri svojom postoji k Rusku nástroje, ktorými ho chce sankcionovať za vojnu na Ukrajine, vrátane definitívneho ukončenia dodávok ruského plynu a ropy. „Je však nespochybniteľným faktom, že tieto opatrenia postihnú mimoriadne silne práve Slovensko. Vtedy je jednoznačnou úlohou vlády a jej predsedu zabojovať na medzinárodnom poli za národnoštátne záujmy Slovenska – a som rád, že tak premiér aj urobil. Nerozumiem kritikom, ktorí žiadajú vždy a za každých okolností zložiť ruky do lona a poslušne odkývať všetko, čo silnejší hráči predložia Slovensku na stôl,“ myslí si Pellegrini.
Prezident súhlasí s tým, že je veľmi dôležité, aby v kľúčových záležitostiach našla Európska únia napokon jednotu. Avšak na základe „mnohých vlastných skúseností“ dodal, že keď sa za naše národnoštátne záujmy nepostavíme my sami, nikto to za nás neurobí. Ako tiež uviedol, o priebehu rokovaní a vyjednávania slovenskej vlády a jej predsedu s orgánmi Európskej únie bol podrobne informovaný. „Som presvedčený, že bez jeho aktívneho prístupu by dnes Slovensko nemalo absolútne žiadne garancie, že po prípadnom odrezaní sa od ruských energií neostane osamotené a bez európskej pomoci. Preto podporujem premiéra v jeho snahe vyjednať pre Slovensko čo najlepšie podmienky, a bojovať za jeho energetickú bezpečnosť,“ uzavrel prezident./agentury/
X X X
Úrady zakázali zverejňovať fotografie ruských síl z okupovaného Krymu
Krymská administratíva obmedzila šírenie informácií. Embargo má chrániť polohu vojenských zariadení pred údermi.
Orgány na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym v piatok zaviedli informačné embargo, ktorým sa snažia predísť útokom ukrajinských dronov, rakiet a sabotážnym akciám. Médiá a používatelia sociálnych sietí od piatka nemôžu zverejňovať žiadne fotografie, videá ani iný obsah, ktorý by prezrádzal polohu ruských síl alebo podrobnosti o ukrajinských útokoch na Kryme. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Príslušný dekrét sme prijali na ochranu verejnej bezpečnosti, ako aj vojenských a iných dôležitých zariadení v republike,“ uviedol vo vyhlásení na Telegrame Ruskom dosadený šéf krymskej vlády Sergej Axionov. Potrebné je podľa neho utajiť umiestnenie ruských systémov protivzdušnej obrany, zbraní, vojenského vybavenia a vojenského personálu a nezverejňovať žiadne GPS súradnice.
Ukrajina, ktorá opakovane vyhlásila, že chce Krym získať späť, podnikla viaceré veľké útoky na tamojšie ruské vojenské zariadenia a zaútočila aj na ruskú Čiernomorskú flotilu, ktorá na okupovanom polostrove sídli. Reuters pripomína, že ruskí vojenskí blogeri, médiá a používatelia sociálnych sietí pravidelne zverejňujú fotografie a podrobnosti z ukrajinských úderov na Ruskom ovládané území, čo často kritizujú miestne aj federálne orgány, aktuality.sk
X X X
Trump zvýšil požiadavky na clo v rokovaniach s Európskou úniou
Americký prezident Donald Trump zvýšil svoje požiadavky na obchodných rokovaniach s Európskou úniou (EÚ). Najnovšie sa snaží o minimálne clo vo výške 15 až 20 % pri akejkoľvek potenciálnej dohode.
Uviedli to v piatok noviny Financial Times (FT) s odvolaním sa na zdroje oboznámené s rokovaniami. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a businesstimes.
Tento tvrdší postoj prichádza po týždňoch rokovaní, ktoré sa zameriavali na zachovanie základného cla vo výške 10 % na väčšinu tovarov z EÚ.
Trump údajne nereagoval ani na ponuku EÚ na zníženie ciel na automobily. A zdá sa, že chce zachovať clo vo výške 25 % pre automobilový sektor.
Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič v piatok veľvyslancom EÚ predložil pesimistické hodnotenie najnovšieho kola rokovaní vo Washingtone, uvádza sa v správe FT.
Americký predstaviteľ naznačil, že administratíva USA sa teraz na rokovaniach s EÚ zameriava na recipročnú colnú sadzbu, ktorá presahuje 10 %, a to aj v prípade dosiahnutia dohody./agentury/
X X X
Vedci varujú: Piť príliš veľa vody môže ohroziť vaše zdravie. Zabudnite na staré pravidlo „2 litre denne“
Desaťročia sme počúvali, že pre zdravie musíme vypiť aspoň osem pohárov vody denne, približne dva litre. Nové vedecké štúdie však ukazujú, že toto univerzálne odporúčanie nemá oporu v realite. Priveľa vody môže dokonca niektorým ľuďom uškodiť. Odborníci teraz vysvetľujú, koľko tekutín naozaj potrebujeme, kedy piť viac a kedy si dať pozor.
Najjednoduchšie pravidlo? Pite vtedy, keď máte smäd
Desaťročia platilo odporúčanie: „Vypite osem pohárov vody denne,“ čo je približne dva litre. Táto rada sa opakovala ako zaručený recept na zdravie. No opakované vedecké skúmania za posledných 20 rokov nepreukázali žiadny presvedčivý dôkaz, že by toto univerzálne odporúčanie bolo nevyhnutné.
Základným problémom je, že v spoločnosti vládne zážitková medicína. Druhým je kríza autorít, teda spochybňovanie odborníkov, ktorá je alarmujúca. Výsledkom je aj to, že duševné zdravie spoločnosti trpí. Na stredajšej tlačovej konferencii to uviedol predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a člen Slovenskej spoločnosti patológov Slovenskej lekárskej spoločnosti Michal Palkovič. / Zdroj: TASR
Už v roku 2002 fyziológ Heinz Valtin publikoval podrobný prehľad, ktorý spochybnil vedecký základ tzv. pravidla „8×8“ a nenašiel žiadne štúdie, ktoré by potvrdili, že je lekársky opodstatnené. McGillova univerzita upozornila, že toto presvedčenie je skôr výsledkom nepochopenia ľudskej fyziológie než dôkazmi podloženého výskumu.
Aktuálne výživové odporúčania z roku 2025 uvádzajú, že celkový príjem tekutín, vrátane nápojov a vody z jedla, je v USA v priemere 3,7 litra pre mužov a 2,7 litra pre ženy denne. Kľúčové však je, že skutočne stačí 4 až 6 pohárov čistej vody, teda približne 1 až 1,5 litra denne, ak zvyšok prijmeme z ovocia, čaju, polievok a iných zdrojov.
Individuálne potreby sú rozdielne
Hydratácia nie je univerzálny koncept. Štúdia z roku 2022, ktorá sledovala takmer 5 600 dospelých z 23 krajín, potvrdila, že potreba vody sa líši v závislosti od veku, hmotnosti, klímy a fyzickej aktivity. Rovnako Healthline uvádza, že odporúčaný denný príjem tekutín sa pohybuje medzi 9–13 pohármi (2,1–3 litre), podľa počasia, pohybu a celkového zdravia.
Najjednoduchšie pravidlo? Pite vtedy, keď máte smäd. Pocit smädu je jemne naladený regulačný mechanizmus riadený hypotalamom a rovnováhou sodíka, a pre väčšinu ľudí je dostatočne presný, pokiaľ nie sú dehydrovaní alebo extrémne vyčerpaní.
Kedy je priveľa vody nebezpečné?
Pri hydratácii je dôležitá opatrnosť. Nadmerné množstvo vody, najmä vypité naraz, môže spôsobiť hyponatriémiu, teda, že množstvo sodíka vo vašej krvi je nižšie ako normálne. V ťažkých prípadoch môže viesť k záchvatom:
Obmedzenia obličiek: Zdravé obličky dokážu spracovať asi 0,8–1 litra vody za hodinu. Ak vypijeme viac, môže dôjsť k ich preťaženiu, uvádza Medical News Today.
Nebezpečenstvo pri športe: Významná štúdia z Bostonského maratónu z roku 2002 ukázala, že 13 % bežcov malo hyponatriémiu, aj keď pili športové nápoje s elektrolytmi
Vek a horúčavy: V extrémne horúcich oblastiach bol zaznamenaný prudký nárast vodou vyvolanej hyponatriémie u starších ľudí alebo pracujúcich vonku, najmä pri pití veľkého množstva čistej vody bez doplnenia sodíka.
Náhle vypitie viac ako 1 litra za hodinu bez elektrolytov môže rýchlo narušiť rovnováhu v tele, čo spôsobí nevoľnosť, bolesti hlavy, zmätenosť, a v najhorších prípadoch kŕče alebo kómu. The Wall Street Journal varoval, že výzvy na pitie „galónov vody denne“ môžu „rozvrátiť rovnováhu elektrolytov“ a viesť k častému močeniu, jasnému signálu, že sme to prehnali.
Koľko vody teda naozaj potrebujeme?
Odborníci dnes zdôrazňujú celkový príjem tekutín, nielen samotnú vodu, a odporúčajú pozorne počúvať signály tela. Aktuálne odporúčania hovoria:
Inštitút medicíny (USA): Celkový príjem tekutín – 3,7 litra pre mužov, 2,7 litra pre ženy, vrátane vody z jedla
Harvard Health: Pre zdravých dospelých, ktorí konzumujú iné nápoje a vodnaté jedlá, stačí 4–6 pohárov čistej vody denne
Healthline: V priemere 9–13 pohárov zo všetkých tekutín, približne 2,3–3 litre
Praktické odporúčania
Pite, keď máte smäd, nie podľa stanoveného čísla
Sledujte farbu moču – ideálna je svetložltá. Tmavý moč znamená, že treba piť viac, úplne číry môže naznačovať nadmernú hydratáciu
Prispôsobte sa – ak je horúčava, cvičíte, ste chorí alebo dojčíte, pite viac
Zahrňte elektrolyty, ak sa rehydratujete po potení alebo chorobe
Kedy si dávať pozor?
Starší ľudia: V horúcom počasí sú zraniteľnejší kvôli zníženému pocitu smädu a liekom ako diuretiká
Psychické poruchy: Zriedkavé diagnózy ako psychogénna polydipsia môžu spôsobovať nutkavé pitie vody
Rýchly príjem tekutín: Viac ako liter vody za hodinu je varovným signálom
Hydratácia si nevyžaduje slepé dodržiavanie pravidiel ani držanie sa fľaše po celý deň. Stačí pozorne počúvať signály vlastného tela. Ako zdôrazňuje Mayo Clinic aj Harvard Health, potreba vody závisí od veku, pohlavia, aktivity a prostredia./agentury/
X X X
Rusi vyhrážajú sa Poľsku. Moskva považuje konanie svojich reprezentantov za správne
Ruskí veslári sa nezúčastnia na juniorských majstrovstvách Európy v Poznani po tom, čo odmietli podpísať deklaráciu požadovanú Poľskou asociáciou veslárskych spolkov.
Ako referuje web sportowefakty.wp.pl, poľská strana nebola proti štartu Rusov na podujatí.
Mala však podmienku, že podpíšu dokument, v ktorom vyhlásia, že nie sú financovaní ruskou vládou a nepodporujú vojenské akcie na Ukrajine.
Keďže ruskí reprezentanti odmietli, organizátori ich vylúčili zo súťaže, čo v Rusku vyvolalo vlnu rozhorčenia.
Bývalá olympijská víťazka a poslankyňa Štátnej dumy Svetlana Žurovová označila postup ruských športovcov za správny a kritizovala poľskú stranu za „provokatívne správanie“ a „snahu vyradiť silného konkurenta“.
Podľa nej bez štátnej podpory by veslovanie v Rusku neprežilo. Žurovová varovala, že ak Poľsko bude pokračovať v podobnom duchu, malo by prísť o právo organizovať medzinárodné športové podujatia.
Situácia vyvolala diskusiu o vplyve politiky na šport. Žurovová upozornila, že takéto podmienky môžu vytvoriť nebezpečný precedens a umožniť organizátorom vylučovať reprezentantov rôznych krajín z medzinárodných podujatí./agentury/
X X X
Slovinský parlament schválil zákon o asistovanej samovražde pre nevyliečiteľne chorých
Slovinsko zavádza právo na asistovanú smrť pre trpiacich nevyliečiteľnými chorobami. Proces bude podmienený lekárskym a psychiatrickým posúdením.
Slovinský parlament v piatok schválil návrh zákona o asistovanej samovražde, podľa ktorého budú mať dospelí ľudia diagnostikovaní s nevyliečiteľnou chorobou právo ukončiť svoj život, pokiaľ čelia utrpeniu bez nádeje na zlepšenie. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr Reuters a STA.
Poslanci návrh zákona schválil pomerom 50 za, 34 proti a traja sa zdržali. V konzultačnom referende minulý rok takýto krok podporilo 55 percent voličov.
Podľa agentúry STA budú musieť byť počas liečby využité všetky možnosti a právo na asistovanú smrť nebude dostupné pre pacientov s duševnými chorobami. Žiadatelia budú musieť svoj zámer najprv dvakrát oznámiť lekárovi predtým, ako budú môcť podať oficiálnu žiadosť. Tú lekár spolu s vlastným stanoviskom postúpi osobitnej komisii.
Občianske združenia chcú organizovať referendum
Komisia následne vyberie nezávislého lekára, ktorý posúdi stav žiadateľa, a psychiatra, ktorý posúdi jeho schopnosť prijať takéto rozhodnutie. Pacienti budú musieť sami zjesť alebo si injekčne aplikovať smrtiacu látku. Zdravotníci budú mať možnosť odmietnuť účasť na asistovanej smrti, aktuality.sk
X X X
Tragická nehoda na americkej diaľnici: Štyria mŕtvi po zrážke autobusu a ukradnutého auta
Zrážka ukradnutého auta s autobusom na texaskej diaľnici si vyžiadala štyri obete na životoch. Zranených 16 ľudí museli ošetriť, viacerí cestujúci z auta utiekli.
Ukradnuté auto vo štvrtok na diaľnici v americkom San Antoniu narazilo do autobusu a spôsobilo nehodu viacerých vozidiel, pri ktorej zomreli štyria ľudia a 16 utrpeli zranenia, oznámila polícia. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy agentúry AP.
Dvoch cestujúcich v autobuse vyhlásili na mieste za mŕtvych a dvoch v nemocnici. Ďalších 16 zranených vrátane detí a starších ľudí museli záchranári ošetriť. Niekoľkí pasažieri ukradnutého Chevroletu Camaro z miesta utiekli, pričom najmenej jeden z nich bol ozbrojený.
Auto na diaľnici narazilo do prívesu pripojeného k autobusu, v dôsledku čoho jeho vodič stratil nad vozidlom kontrolu a narazil do zvodidiel. Do autobusu následne vrazilo nákladné auto, ktoré sa prevrátilo na bok. Pri zrážke podľa polície vyletelo z autobusu niekoľko ľudí.
X X X
Rumunský prezident rokoval s nemeckými lídrami o posilnení partnerstva
Po návšteve prezidenta v Nemecku sa očakáva rast obchodných väzieb a rozšírenie spolupráce v rámci NATO. Berlín a Bukurešť zdieľajú víziu bezpečnosti.
Rumunského prezidenta Nicušora Dana v piatok v Berlíne prijal jeho nemecký náprotivok Frank-Walter Steinmeier a počas svojej návštevy sa stretol aj s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Dan vyhlásil, že Rumunsko chce partnerstvo s Nemeckom v nasledujúcich rokoch ďalej rozširovať, informuje TASR podľa správy agentúry Agerpres.
„Nemecko je najväčším obchodným partnerom Rumunska a túto spoluprácu chceme v nadchádzajúcich rokoch stále rozvíjať,“ uviedol Dan po stretnutí s Merzom.
Nemecký kancelár stretnutie zhodnotil pozitívne a uviedol, že spolu viedli veľmi dobrú diskusiu „založenú na dôvere“. Vyzdvihol vzájomné vzťahy medzi krajinami a poznamenal, že Berlín a Bukurešť sú dôležitými partnermi z hľadiska bezpečnostnej politiky v rámci NATO a majú rovnaký názor na ruskú ofenzívu na Ukrajine.
Stretol sa aj so zástupcami komunity
„Tešíme sa z vašej návštevy Berlína. V prezidentskej kampani ste dokázali, že ste zástancom demokratického, európskeho Rumunska. Tým ste vyslali silný politický signál, ktorý ďaleko presiahol hranice Rumunska, a viete, že všetci v Európe a my v Nemecku sme voľby v Rumunsku sledovali s maximálnou pozornosťou. O to viac mi dovoľte, aby som vám zablahoželal k zvoleniu za rumunského prezidenta,“ vyhlásil Merz po stretnutí s Danom.
Rumunský prezident sa počas oficiálnej návštevy Nemecka mal stretnúť aj s nemeckými podnikateľmi či zástupcami rumunskej komunity v krajine. Agerpres pripomína, že v Nemecku žije a pracuje viac ako 900 000 Rumunov, čo z tejto komunity robí najväčšiu európsku menšinu v krajine.
Dana do funkcie rumunského prezidenta zvolili v druhom kole prezidentských volieb 18. mája, aktuality.sk
X X X
Friedrich Merz má pochybnosti o vstupe Ukrajiny do EÚ pred rokom 2034
Friedrich Merz upozornil, že Ukrajina čaká náročná cesta k členstvu v EÚ. Kým trvá vojna, vstup je prakticky nemožný. Obnova krajiny bude trvať roky.
Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok vyjadril pochybnosti o možnom vstupe Ukrajiny do Európskej únie (EÚ) do roku 2034. Jej pristúpenie podľa neho pravdepodobne nebude mať vplyv na strednodobé finančné plány bloku, ktoré sú stanovené práve do tohto roku. TASR o tom informuje s odvolaním na správu agentúry Reuters.
„Absolútnou prioritou je pre nás v prvom rade urobiť všetko pre ukončenie tejto vojny. Kým je Ukrajina pod útokom a vo vojnovom stave, vstup do Európskej únie je samozrejme prakticky nemožný,“ uviedol Merz po boku rumunského prezidenta Nicušora Dana v piatok v Berlíne.
„Potom budeme hovoriť o obnove Ukrajiny, ale to bude trvať niekoľko rokov. Pravdepodobne to neovplyvní ani súčasný strednodobý finančný výhľad EÚ. Cieľom však je čo najviac priblížiť Ukrajinu k EÚ a pripútať ju k tomuto spoločenstvu,“ dodal.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo februári v Kyjeve uviedla, že pokiaľ bude Ukrajina pokračovať v reformách súčasným tempom a v rovnakej kvalite, mohla by do EÚ vstúpiť ešte pred rokom 2030. Ukrajina je kandidátskou krajinou od roku 2022, aktuality.sk
X X X
Česi žiadali slovenských policajtov, aby o akcii na Ukrajine zatiaľ neinformovali. Tí vzápätí urobili opak
Českí policajti boli v čase zverejnenia informácií na sociálnej sieti ešte stále prítomní v Dnipre. Postup slovenskej polície tak mohol ohroziť nielen ich prácu, ale aj životy.
Spoločná operácia českých, slovenských a ukrajinských policajtov, ktorá vyústila do zadržania ukrajinského muža zodpovedného za bombové vyhrážky na českých a slovenských školách, sa namiesto úspechu zmenila na diplomatickú prestrelku.
Slovenskí policajti pôvodne tvrdili, že na Ukrajine zasahuje spoločný tím slovenských, českých a ukrajinských policajtov. Ako však neskôr informovali českí policajti, priebeh akcie nebol presne taký, ako ho opísala slovenská polícia. Podľa Slovákov šlo o spoločnú akciu troch tímov. To neskôr potvrdil aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Česi však s týmto naratívom nesúhlasia. Podľa vedúceho oddelenia tlače odboru komunikácie a vonkajších vzťahov Policajného prezídia Českej republiky Ondreja Moravčíka spolupráca policajných tímov nebola taká jednoznačná, informovala CNN Prima News.
„To nie je, že by sme spolupracovali, my sme boli tí kľúčoví a tamtí sa k nám prifařili (pripojili sa, pozn. red.). Slováci si vydali tlačovku bez nášho vedomia. Je to dýka do chrbta, robia to pravidelne. Oni možno varili kávu. Takže to bola naša kauza a oni nám pomáhali,“ povedal pre CNN.
Kauza sa však medzitým posunula ďalej. Podľa zistení českého týždenníku Respekt mal český žalobca Eurojustu Pavel Zeman slovenskú vládu požiadať, aby so zverejnením informácií o akcii na Ukrajine počkala. Spoločne mali verejnosť informovať až na budúci týždeň.
Česká strana je rozhorčená predčasným zverejnením informácií slovenskými kolegami. To malo totiž malo ohroziť životy českých policajtov na Ukrajine. Česká kontrarozviedka BIS okrem toho obviňuje Slovensko z utajenia kľúčovej informácie o ruskom pozadí útokov. Ako sa totiž ukázalo, obvinený muž mal byť financovaný Ruskom.
Vyhrážky a ruská stopa
Počas minulého septembra čelili tisícky škôl v Česku aj na Slovensku anonymným e-mailom s vyhrážkami bombovými útokmi. Český minister vnútra Vít Rakušan vtedy uviedol, že zrejme ide o súčasť hybridnej vojny Ruska voči Západu. „Situácia je bezprecedentná,“ uviedol vtedy Rakušan. Českí a slovenskí policajti mali pri vyšetrovaní odvtedy spolupracovať.
Slovenská polícia však stredu informovala o zadržaní podozrivého. „V rámci zaisťovacích úkonov bola zadržaná jedna osoba – štátny občan Ukrajiny, s ktorým sú momentálne vykonávané procesné úkony,“ uviedla. Dodala, že na Ukrajine prebiehajú domové prehliadky.
Toto oznámenie však českých kolegov pobúrilo. „K zverejneniu došlo v čase, keď boli policajné tímy stále v Dnipre na Ukrajine. Na mieste sa stále pracovalo, takže to nebolo taktické najmä s ohľadom na bezpečnosť všetkých prítomných na mieste, ktoré nie je príliš vzdialené ani od Ruska, ani od frontu,“ povedal hovorca policajného prezídia Jozef Bocán. Obávali sa totiž, že pri predčasnom zverejnení informácií sa ruská strana môže pokúsiť o pomstu.
Podľa informácií Respektu slovenská strana zverejnila informácie napriek pokynu od koordinátora prípadu, prokurátora Pavla Zemana z Eurojustu, aby tak nerobila. „Bola dohoda, že sa to celé zverejní, keď budú všetci bezpečne naspäť v Česku a na Slovensku. Zhruba týždeň po zásahu. A že aj výstupy smerom k verejnosti budú po spoločnej dohode. Niekoľko hodín po Zemanovom liste, kde o tom všetkých informoval, urobili Slováci pravý opak. Navyše vynechali to najdôležitejšie – ruskú stopu,“ hovorí zdroj Respektu z bezpečnostnej komunity.
Slovenský minister vnútra Eštok však včera označil ruskú stopu za hypotézu, ktorá nie je podložená dôkazmi. Zároveň tvrdí, že zverejnením tejto informácie mohla česká strana prekaziť vyšetrovanie prípadu.
Spor medzi BIS a slovenskými politikmi
Česká kontrarozviedka BIS následne prostredníctvom sociálnej siete X uviedla, že „aktivity zadržaného s najväčšou pravdepodobnosťou financoval aktér z Ruska.“ BIS vo svojej výročnej správe za minulý rok uviedla, že vyhrážky školám mali podľa doterajšieho vyšetrovania väzbu na ruskojazyčné prostredie. „Nahlásenie bombových útokov v Česku navyše sprevádzali konkrétne podporné informačné aktivity,“ opísala BIS.
Reakciou na informácie BIS však boli ostré slová slovenských politikov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok spochybnil ruskú stopu ako „pracovnú hypotézu“ a priamo zaútočil na riaditeľa BIS Michala Koudelku. „Je pre mňa nepochopiteľné a neprofesionálne, že česká strana vyniesla tieto informácie na verejnosť. Som prekvapený z vyjadrenia kolegov z Českej republiky. Akákoľvek ruská stopa, o tom nemá polícia čo informovať. Je to pracovná hypotéza,“ povedal Šutaj Eštok. „Prosím pána Koudelku, aby nekonšpiroval,“ dodal.
Do kritiky sa pridal aj Erik Kaliňák, europoslanec za Smer a šéf poradcov premiéra Roberta Fica. „V snahe sa politicky etablovať zneužíva dobré meno českej tajnej služby a kŕmi novinárov tými najhlúpejšími dezinformáciami, nad ktorými informačné služby iných štátov len krútia hlavou. Ich vplyvové operácie, v ktorých dookola zohrávajú hlavnú úlohu zaručené zistenia, že v pozadí bolo ruské financovanie, zodpovedajú mentálnej kapacite šéfa BIS, ktorý na dennej báze dokazuje jediné. V mene osobného politického prospechu je pripravený medzinárodne totálne zdiskreditovať a izolovať inštitúciu, ktorú dočasne riadi,“ vyhlásil Kaliňák.
Kaliňák okrem toho spomenul, že šéf BIS o ňom tvrdí, že je platený ruskou stranou.
BIS na to reagovala stroho, prostredníctvom hovorcu Ladislava Štichu: „Silné vyhlásenia necháme politikom. Pre nás ako jednu z bezpečnostných zložiek je zásadné vrátiť sa k podstate. Počas mimoriadne úspešnej akcie sme chytili páchateľa, ktorý vlani vydesil tisíce rodín. Vrátili sme občanom pokoj, aby sa nemuseli báť o svoje deti.“ Za BIS sa postavil aj český minister vnútra Vít Rakušan a premiér Petr Fiala, aktuality.sk
X X X
Orbánovi Nobelovu cenu za mier, volal muž, ktorý sa nebál skočiť do ničoty. Felix Baumgartner odišiel tak, ako žil – medzi nebom a zemou
Keď sa Felix Baumgartner 14. októbra 2012 postavil na okraj kapsuly vo výške 39 kilometrov nad Zemou, svet zatajil dych. Nebo bolo zrazu jeho domovom. V okamihu, keď skočil do prázdna a prekonal rýchlosť zvuku, sa stal symbolom odvahy a túžby po absolútnej slobode.
Známy Rakúšan, ktorého celý život prezývali „Fearless Felix“, nebol len rekordérom či hviezdou adrenalínových športov. Bol človekom, ktorý bojoval so strachom, miloval život a inšpiroval milióny ľudí, aby verili, že nebo nie je limit, ale výzva.
Keď 17. júla 2025 tragicky zahynul pri paraglidingovej nehode v Taliansku, jeho príbeh – plný extrémov (výšok aj pádov, slávy aj kontroverzií) – sa uzavrel.
Detstvo v znamení snov o nebi
Felix Baumgartner sa narodil 20. apríla 1969 v Salzburgu, v meste Wolfganga Mozarta a barokovej architektúry. Jeho pohľad však smeroval vyššie než k hudbe či umeniu – vzhliadal k oblakom. Už ako dieťa trávil hodiny pozorovaním lietadiel, kreslil si parašutistov a sníval o lietaní.
Otec, zámočník, a matka, krajčírka, nemohli svojmu synovi ponúknuť luxus, no dali mu viac. Voľnosť. V šestnástich tak mohol absolvovať svoj prvý parašutistický zoskok a tým definitívne uzavrel kapitolu „obyčajného“ života“. Prešiel do iného sveta. Tam, kde sa cítil ako doma.
Po vstupe do rakúskeho vojenského parašutistického tímu sa jeho talent a vášeň pre presnosť a adrenalín začali naplno prejavovať.
V 90. rokoch sa ponoril do sveta BASE jumpingu, športu na hrane života, kde skokan zoskočí z pevných štruktúr – budov, antén, mostov či útesov – a má len pár sekúnd na otvorenie padáka. Vyžadovalo si to nielen fyzickú zdatnosť, ale aj mentálnu odolnosť.
Skákal z výškových budov v Hongkongu, z mostov v Colorade, z útesov v Nórsku. Každý skok bol ako choreografia – tanec s gravitáciou, smrťou a vlastnými limitmi.
Niektoré z nich boli ilegálne, iné oficiálne povolené, no všetky vyžadovali jednu vec: absolútnu kontrolu a úplnú dôveru v nepredvídateľné.
Felix sa v tom našiel a katapultovalo ho to medzi elitu.
Rekordy, ktoré prepísali históriu
Baumgartnerovo meno sa postupne stalo synonymom pre rekordy, ktoré posúvali hranice ľudských možností. Vystačili by aj na niekoľko životov.
V roku 1999 prekonal svetový rekord v najvyššom parašutistickom zoskoku z budovy Petronas Towers v Kuala Lumpure (450 metrov), čím si získal celosvetovú pozornosť.
O štyri roky neskôr preletel Lamanšský prieliv pomocou karbonového krídla, len silou vlastného tela a prúdenia vzduchu – bez motora, bez pomoci. Bol prvým človekom, ktorý to dokázal.
Jeho najväčším činom sa však stal Red Bull Stratos – projekt, ktorý spájal vedu a ľudského ducha. Baumgartner sa stal stredobodom experimentu, ktorý mal ukázať, či človek dokáže prežiť a ovládnuť pád z takmer vesmírnej výšky.
Štrnásteho októbra 2012, po rokoch príprav a desiatkach testov, odštartovala misia z Roswellu v Novom Mexiku. Héliový balón – vysoký ako 55-poschodová budova – vyniesol Baumgartnera a jeho kapsulu do výšky 38 969 metrov.
Stúpanie trvalo dve hodiny a 35 minút. Počas výstupu musel zostať pokojný, dýchať z tlakovej nádrže a sledovať prístroje.
Felix Baumgartner tesne pred zoskokom z výšky takmer 39 kilometrov.
Po kontrole všetkých systémov sa otvorili dvere kapsuly. V priamom prenose, sledovanom miliónmi ľudí po celom svete, sa postavil na malú plošinu. Z výšky videl zakrivenie Zeme, temnotu vesmíru i nekonečné ticho. Okolo neho bolo neuveriteľných mínus 62 stupňov Celzia.
O 12:08 h sa odpojil. V tom momente sa začal najneuveriteľnejší voľný pád v dejinách. Počas deviatich minút a troch sekúnd dosiahol rýchlosť 1 357,6 kilometrov za hodinu – Mach 1,25. Bol tak vôbec prvým človekom, ktorý prekonal rýchlosť zvuku bez akéhokoľvek pohonu.
Počas pádu sa Baumgartner začal nekontrolovateľne točiť okolo vlastnej osi, čo bolo životu nebezpečné, keďže mu hrozilo bezvedomie. Vďaka skúsenostiam a precvičovaniu v simulátoroch sa mu však podarilo stabilizovať rotáciu a opäť zaujať aerodynamickú polohu.
„V jednom momente som si myslel, že zomriem. Ale práve vtedy som si pripomenul, prečo som tu. Bol to najdlhší moment môjho života.“
Jeho skok, ktorý na Youtube sledovalo naživo rekordných osem miliónov divákov, sa stal ikonou 21. storočia. Nielen kvôli vedeckým úspechom, ale aj kvôli silnej obrazovej symbolike: človek na hranici vesmíru, odvážne sa odrážajúci do ničoty.
Baumgartner sa stal hrdinom, no zároveň zostal nohami na zemi. Po skoku vyhlásil. „Nechcel som byť druhý Armstrong. Nešiel som na Mesiac. Ale ukázal som, že zemská atmosféra je otvorená výzvam. Aj človeku.“
Reklamná kampaň Red Bull vďaka tomu zaznamenala historický vrchol, značka zvýšila svoj globálny dosah a projekt sa stal príkladom prepojenia športu, vedy a marketingu. Rakúšan sa ihneď dostal na titulné strany časopisov ako TIME, National Geographic či Der Spiegel.
Odvaha verzus zraniteľnosť
Baumgartner však nebol superhrdinom bez slabostí. Strachu mal požehnane, no najväčšou jeho výzvou bola vždy túžba prekonať ho. Pred stratosférickým skokom bojoval s klaustrofóbiou a tá ho takmer prinútila vzdať sa projektu.
Tlaková kombinéza, ktorá ho chránila pred extrémnymi podmienkami vo výške 39 kilometrov, a stiesnená kapsula, v ktorej vystúpil do stratosféry, boli preňho psychickou skúškou.
Spolupracoval so psychológom, vzpieral sa panike, aby ho nakoniec jeho odhodlanie priviedlo k víťazstvu. „Strach je prirodzený. Robí vás opatrnejšími. Ale nesmie vás zastaviť,“ vravel často.
Baumgartnerova povaha bola zmesou vášne, tvrdohlavosti i charizmy. Bol profesionálom, ktorý nič nenechával na náhodu, no zároveň človekom, ktorý žil naplno.
Jeho priatelia a kolegovia ho opisovali ako lojálneho a oddaného, no zároveň ako niekoho, kto mal silné názory a neváhal ich vyjadriť.
Hoci aj neboli populárne…
V januári 2016 vyvolal Felix Baumgartner v rodnom Rakúsku vlnu kritických mediálnych reakcií po tom, čo zverejnil niekoľko výrokov namierených proti utečencom a zároveň odporučil maďarského premiéra Viktora Orbána na Nobelovu cenu za mier.
Neskôr otvorene podporil prezidentského kandidáta pravicovo-populistickej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), Norberta Hofera.
V roku 2010 udrel vodiča kamiónu a dostal pokutu, neskôr mu Facebook zmazal fanúšikovskú stránku s 1,5 miliónom priaznivcov. Baumgartner následne tvrdil, že sa stal „príliš nepohodlným“ pre „politické elity“. Neraz ho preto obviňovali z arogancie.
Felix Baumgartner.
Keď mu rakúske úrady odmietli udeliť športové daňové úľavy, presťahoval sa do švajčiarskeho mesta Arbon. V dôsledku toho mu zhabali dom v Salzburgu aj vrtuľník. „Felix nikdy nebol dokonalý, ale bol autentický,“ vraveli o ňom kolegovia z Red Bull tímu.
Čo o ňom hovorili iní
Tí, ktorí s Baumgartnerom spolupracovali, ho považovali za profesionála s neuveriteľnou pracovnou etikou. Joe Kittinger, jeho mentor a bývalý držiteľ rekordu v skoku z veľkej výšky, ho opísal ako „disciplinovaného muža, ktorý vie, čo chce, a ide si za tým“.
Red Bull po jeho smrti vydal vyhlásenie: „Felix bol nielen odvážny, ale aj precízny a inšpiratívny. Žil pre svoje sny a miloval svoju rodinu a priateľov.“
Jeho odhadovaný majetok sa pohyboval okolo dvadsiatich miliónov dolárov, hoci presné čísla nikdy neboli verejne potvrdené. Väčšinu jeho príjmov tvorili sponzorské zmluvy s Red Bullom, vystúpenia na leteckých šou a neskôr aj pilotovanie vrtuľníka.
Po slávnom zoskoku v roku 2012 sa stiahol z profesionálneho BASE jumpingu a sústredil sa na menej rizikové aktivity, ako letecké akrobacie s tímom The Flying Bulls, či podporu charitatívnych projektov Wings For Life, ktoré financujú výskum poranení miechy.
V posledných rokoch žil v Arbone, vo švajčiarskom kantóne Thurgau, no často cestoval, najmä do Talianska, ktoré miloval pre jeho krásu a nespočetné možnosti pre letecké športy.
Sedemnásteho júla 2025 sa vydal na paraglidingový let v obľúbenom Porto Sant’Elpidio. Podľa svedkov tragédie stratil kontrolu nad motorovým paragliderom po tom, čo údajne pocítil nevoľnosť – pravdepodobne v dôsledku srdcového záchvatu.
Narazil do dreveného prístrešku pri bazéne kempu Le Mimose, pričom zranil hotelovú zamestnankyňu. On bol na mieste mŕtvy. Len dve hodiny pred nehodou pritom zverejnil na Instagrame video s popisom,
„Príliš veľa vetra“, akoby podvedome cítil, že podmienky nie sú ideálne.
Zanechal tu však odkaz, ktorý presahuje rekordy a adrenalín. Akoby nám chcel naznačiť, že limity sú len v našej mysli.
X X X
Motorkár v Prahe vtrhol na dráhu letiska, zadržali ho až doma
Na Letisku Václava Havla v Prahe v piatok na krátky čas zastavili leteckú premávku. Na dráhu letiska sa totiž dostal motorkár, ktorý unikal polícii. Tá ho ďalej prenasledovala v okolí a nakoniec ho zadržala v mieste mužovho bydliska. Uviedla to v piatok na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Muž bol práve zadržaný v mieste bydliska. K spáchanému činu sa priznal. Lustráciami bolo zistené, že má vyslovený platný zákaz šoférovania a teraz je tak podozrivý z niekoľkých trestných činov,“ uviedli policajti.
O tom, že sa do areálu letiska dostal motorkár, polícia informovala krátko po 15.00 h. „Aktuálne prenasledujeme v okolí Letiska Václava Havla motorkára, ktorý nereagoval na výzvu na zastavenie a bez prilby a ŠPZ vošiel až na letiskovú plochu. Došlo k zastaveniu leteckej premávky a do pátrania je zapojený aj náš vrtuľník,“ napísala vtedy polícia s tým, že letecká premávka už bola obnovená.
Podľa servera Novinky.cz sa motorkár dostal na hlavnú dráhu, ktorá je od konca marca do polovice augusta uzavretá, lebo v jej okolí prebieha rekonštrukcia. Hovorca letiska Jiří Hannich uviedol, že situácia nemala na cestujúcich vplyv.
Motorkára podľa servera iDNES.cz niekoľko minút prenasledovala polícia spolu s ochrannou službou letiska, on však na ich výzvy nedbal. Nakoniec prerazil plot a priestor letiska opustil./agentury