Moskva diskutuje s Washingtonom o podmienkach mieru. Dva zdroje agentúry Reuters oboznámené so záležitosťou uviedli, že Rusko Spojeným štátom doručilo zoznam požiadaviek, ktorých splnenie je potrebné na dosiahnutie dohody o ukončení vojny na Ukrajine a obnovení vzťahov s Washingtonom, informuje TASR.

Zatiaľ nie je jasné, čo presne Moskva požaduje ani či je ochotná začať mierové rozhovory s Kyjevom pred akceptovaním jej podmienok. Ruskí a americkí predstavitelia o tejto téme diskutovali počas osobných a virtuálnych stretnutí v uplynulých troch týždňoch.

Podmienky Kremľa zdroje označili za široké a podobné požiadavkám, ktoré už predtým Rusko predložilo Ukrajine, USA a NATO. Reuters pripomína, že Moskva v minulosti požadovala, aby sa Ukrajina nestala členom NATO a aby na jej území neboli nasadené zahraničné vojská. Trvala tiež na uznaní Krymu a ďalších ilegálne anektovaných ukrajinských oblastí za ruské územia zo strany medzinárodného spoločenstva.

Rusko tiež v uplynulých rokoch vyzvalo, aby sa USA a NATO zaoberali tým, čo Moskva nazvala „hlavnými príčinami“ vojny vrátane rozširovania NATO na východ.

USA a Ukrajina aktuálne očakávajú odpoveď Ruska na ich návrh na uzavretie 30-dní trvajúceho prímeria. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, že Rusko na americký návrh zareaguje až po tom, čo mu Spojené štáty poskytnú podrobnosti.

X X X

 Rusko súhlasí s prímerím, ale… Putin žiada „úspech operácie“ v Kursku. Trump: Sľubné, ale neúplné

 Rusko súhlasí s návrhmi na zastavenie bojov, mali by však viesť k dlhodobému mieru a k riešeniu príčin krízy, povedal podľa štátnej agentúry TASS ruský prezident Vladimír Putin.

 Existuje podľa neho množstvo otázok, napríklad kto bude dohliadať na dodržiavanie prímeria na 2000 kilometrov dlhej frontovej línii. Šéf Kremľa poďakoval svojmu americkému náprotivku Donaldovi Trumpovi za jeho úsilie ukončiť vojnu, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine. Putin sa tak vyjadril na tlačovej konferencii s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom v Moskve.

„Súhlasíme s návrhmi na zastavenie bojov, ale vychádzame z predpokladu, že prímerie by malo viesť k trvalému mieru a odstrániť základné príčiny krízy,“ povedal Putin. Vyjadril sa tak prvýkrát verejne k návrhu na tridsaťdňové kompletné prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou, s ktorým prišli nedávno Spojené štáty. Kyjev už skôr uviedol, že s návrhom súhlasí.

Putin dnes povedal, že samotnú myšlienku Rusko podporuje. „Ale sú tu záležitosti, o ktorých musíme diskutovať. A myslím si, že tiež musíme hovoriť s našimi americkými kolegami,“ uviedol ruský prezident s tým, že si možno zatelefonuje so svojím americkým náprotivkom Trumpom. „Podporujeme ale myšlienku ukončenia tohto konfliktu mierovými prostriedkami,“ dodal ruský prezident.

 Na vyjadrenia Putina zareagoval aj Trump. „Diskutovalo sa už o mnohých detailoch konečnej dohody. Teraz uvidíme, či sa k nej Rusko pripojí. Pokiaľ nie, bude to pre svet veľké sklamanie,“ ozrejmil americký prezident. Podľa republikána šéf Kremľa vydal „veľmi sľubné vyhlásenie“ k možnému prímeriu, no Trump tvrdí, že ešte „nie je úplné“.

„Rád by som sa s ním stretol alebo porozprával. Musíme to však mať rýchlo za sebou,“ zdôraznil šéf Bieleho domu.

Putin tiež vyhlásil, že ruské sily postupujú po celej frontovej línii, pričom prímerie by muselo zaistiť, že ho Ukrajina nevyužije len na ďalšiu mobilizáciu a vyzbrojenie. Podľa agentúry AP poukázal na potrebu mechanizmu, ktorý by kontroloval prípadné porušenia dohody, a tvrdil, že Kyjev má záujem o prímerie vzhľadom na situáciu na bojisku.

Šéf Kremľa doplnil, že o „ďalších krokoch“ v súvislosti s prímerím sa rozhodne na základe úspechu operácie zameranej na vytlačenie ukrajinských vojakov z ruskej pohraničnej Kurskej oblasti. Podľa jeho slov tam budú ukrajinské jednotky v najbližších dňoch úplne obkľúčené a budú mať možnosť buď zomrieť, alebo skončiť v zajatí.

Ruské médiá podľa agentúry DPA s odvolaním sa na poradcu ruského prezidenta informovali, že Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff sa vo štvrtok v Moskve stretne s Putinom za zatvorenými dverami. Telefonát Putina s Trumpom sa v tento deň neočakáva.

 Ruská invázia na Ukrajinu z februára 2022 si vyžiadala státisíce mŕtvych a zranených, vyhnala z domovov milióny ľudí, zdevastovala celé mestá a vyvolala najväčšiu konfrontáciu medzi Moskvou a Západom od studenej vojny, napísala agentúra Reuters. Putinova podpora, hoci v výhradami, podľa nej ponúka zatiaľ najlepšiu šancu na ukončenie najväčšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny./agentury/

X X X

 Trump upozorňuje, že pre svet to bude ‚veľké sklamanie‘, ak Rusko neprijme prímerie na Ukrajine

 Putin podporuje mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, no zdôrazňuje potrebu diskusie o jeho príčinách.

Ak Rusko odmietne plán prímeria v konflikte na Ukrajine, bude to pre svet „veľké sklamanie“, vyhlásil vo štvrtok americký prezident Donald Trump. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Diskutovalo sa už o mnohých detailoch konečnej dohody. Teraz uvidíme, či sa k nej Rusko pripojí. Pokiaľ nie, bude to pre svet veľké sklamanie,“ ozrejmil americký prezident. Podľa republikána šéf Kremľa Vladimir Putin vydal vo štvrtok „veľmi sľubné vyhlásenie“ k možnému prímeriu, no Trump tvrdí, že ešte „nie je úplné“.

Ruský prezident vo štvrtok povedal, že Rusko súhlasí s návrhmi Spojených štátov na prímerie na Ukrajine, ale prípadná dohoda by sa musela zaoberať základnými príčinami konfliktu. Zdôraznil, že existujú otázky, o ktorých musia Rusi hovoriť s Američanmi a možno so samotným Trumpom, ktorému možno zatelefonuje. „Podporujeme myšlienku ukončenia tohto konfliktu mierovými prostriedkami,“ dodal ruský líder.

„Rád by som sa s ním stretol alebo porozprával. Musíme to však mať rýchlo za sebou,“ zdôraznil šéf Bieleho domu.

Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že dúfa v súhlas Kremľa s americkým návrhom na 30-dňové prímerie, ktorý Ukrajina podporila. Putin sa šéfovi Bieleho domu zároveň poďakoval za úsilie ukončiť vojnu, aktuality.

X X X

 Putin žiada ďalšie konzultácie so Spojenými štátmi 

 Po americko-ukrajinskej dohode zo saudskoarabskej Džiddy sa čakalo na definitívnu odpoveď Moskvy.

Okamžité 30-dňové prímerie, výmena zajatcov a návrat unesených ukrajinských detí. Kremeľ najprv reagoval, že potrebuje detaily. A ak Vladimír Putin defiloval pred vojakmi v maskáčoch už v takmer vybojovanej Kurskej oblasti, Donald Trump tlačil novým ultimátom o tvrdých ekonomických sankciách, ak by Moskva dohodu odmietla. Z Putinových úst nakoniec zaznelo „nie“ pre prímerie. Podľa očakávania hovoril o trvalom mieri, volá však po ďalších konzultáciách s americkou stranou.

Ešte predtým to „Net“ zaznelo z úst jeho poradcu Jurija Ušakova, ktorý hovoril o urovnaní, ktoré by zohľadňovalo záujmy jeho krajiny, aktuality.sk

X X X

 O štátne dlhopisy prejavilo záujem 21-tisíc ľudí, vláda ich bude predávať aj na budúci rok

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) považuje pilotný predaj štátnych dlhopisov bežným ľuďom za úspech a avizuje, že štát pripravuje ďalší predaj cenných papierov ľuďom. Informoval o tom minister Ladislav Kamenický počas spoločnej tlačovej konferencie s riaditeľom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Danielom Bytčánkom. Ďalšie kolo predaja dlhopisov by sa malo uskutočniť na budúci rok.

 „Ja sám som bol veľmi prekvapený tým, ako rýchlo sa začali vypredávať dlhopisy. My sme s pánom Bytčánkom rátali, že to bude trvať asi tak dva týždne a že ten posledný tretí týždeň budeme musieť zvýšiť objem na tých konečných 500 miliónov eur. Nakoniec sme k tomu museli pristúpiť hneď po prvom dni,“ pripomenul Kamenický.

Investorov sú tisíce

Štátny dlhopis si kúpilo zhruba 21-tisíc ľudí, približne tisíc ľudí prejavilo záujem o oba cenné papiere, ktoré boli v ponuke. Priemerná výška investície presiahla 22-tisíc, takzvaná mediánová, teda stredová, hodnota bola deväťtisíc eur. Znamená to, že polovica ľudí, ktorí prejavili záujem, kúpila dlhopisy za deväťtisíc eur.

 Z pohľadu potrieb štátu je vyzbieraná polovica miliardy eur relatívne nízka suma, štát si celkovo tento rok plánuje požičať až dvanásť miliárd eur.

Dlhopisy sa však predali rýchlo a Kamenický to považuje za prejav dôvery voči štátu. „Musím povedať, že nám volajú denne ľudia, ktorí sa pýtajú, či budeme pokračovať v tomto projekte. My v ňom budeme pokračovať, ale ako sme už oznámili, takýto projekt si vyžaduje určitú prípravu, preto ďalšie dlhopisy budú až budúci rok,“ poznamenal Kamenický./agentury/

X X X

Blanár vymieňa diplomatov. Zistili sme, kto pôjde do USA či Nemecka

 Portál Aktuality.sk sa dostal k viacerým veľvyslaneckým nomináciám ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. Mená nám poskytli diplomatické zdroje.

Minister zahraničia Juraj Blanár robí veľké zmeny na kľúčových zahraničných diplomatických postoch. V čase, keď sa začína obchodná vojna medzi Európou a Spojenými štátmi a americký prezident Donald Trump rokuje s ruským diktátorom Vladimirom Putinom o mieri, mení veľvyslancov v najväčších krajinách a u našich najbližších spojencov.

So zmenami však ešte bude musieť súhlasiť aj prezident Peter Pellegrini.

Portál Aktuality.sk sa dostal k viacerým veľvyslaneckým nomináciám ministra zahraničných vecí Juraja Blanára. Mená nám poskytli diplomatické zdroje. Ide o informácie, ktoré sú v najnižšom stupni utajenia pri schvalovaní vládou. Viacerí z nastávajúcich veľvyslancov sa podľa našich informácií už stretli aj s prezidentom Pellegrinim.

Amerika, Nemecko aj Austrália

O pomeroch slovenskej zahraničnej politiky nedávno verejne prehovoril náš bývalý veľvyslanec v Británii Róbert Ondrejcsák. Toho nahradí brat ministra spravodlivosti Peter Susko. Ondrejcsák však nie je zďaleka jediný, ktorý sa musel lúčiť so svojím doterajším pôsobiskom.

Na rade sú aj ďalší slovenskí veľvyslanci, ktorí pôsobia v iných krajinách. Ministerstvo zahraničia pod vedením Juraja Blanára totiž mení diplomatov vo viacerých zastupiteľských úradoch.

Slovensko bude mať napríklad v krajinách ako USA či Nemecko onedlho nových veľvyslancov.

Medzi týmito menami nájdete napríklad brata župana Bratislavského kraja Juraja Drobu či dlhoročných funkcionárov ministerstva zahraničia.

Ministrov brat a asistent poslanca Smeru

Veľvyslanca Slovenska si možno predstaviť ako akýsi styčný bod medzi krajinou, kde je vyslaný, a naším štátom. Časť záležitostí sa rieši na tejto úrovni a nemusia sa pri tom stretávať čelní predstavitelia krajín. Veľvyslanci sú zväčša nominovaní na štyri či viac rokov.

Viaceré zmeny na veľvyslanectvách už sú známe. Denník N ešte koncom minulého roka zistil, že veľvyslancom v Prahe bude človek bez diplomatického pozadia. Dlhoročnú diplomatku Ingrid Brockovú vystrieda v apríli asistent poslanca Smeru Martin Muránsky. Denník Postoj zasa v uplynulých dňoch zverejnil, že slovenské veľvyslanectvo v Británii preberie brat ministra spravodlivosti za Smer Peter Susko.

Ten je v súčasnosti generálnym riaditeľom sekcie verejnej a kultúrnej diplomacie na ministerstve zahraničia. Na veľvyslanectvo smeruje v čase, keď sú Briti jedným z lídrov bezpečnostej aliancie naprieč Európou. O tej sa hovorí, odkedy Donald Trump výrazne mení formovanie americkej zahraničnej politiky, najmä v otázke vojny na Ukrajine.

Teraz však späť k zmenám, o ktorých ešte verejnosť nevie. Nemecko je najväčšia ekonomika Európskej únie a po februárových voľbách tam vznikne nová vláda, ktorú bude viesť prozápadný konzervatívec Friedrich Merz.

V tomto období do Nemecka mieri aj nový veľvyslanec. Doterajšieho zástupcu Slovenska Mariána Jakubócyho vystrieda terajší generálny riaditeľ osobného úradu ministerstva zahraničia Juraj Macháč. Podľa informácií portálu Aktuality.sk sa Macháč vo veľkej miere pričinil na výmene veľvyslancov.

Bývalý minister zahraničia Miroslav Wlachovský, ktorý pracoval pre ministerstvo celé dekády a Macháča pozná, vraví, že pre Blanára odviedol množstvo „špinavej roboty“. „Odmakal si to,“ hovorí dlhoročný diplomat. Macháč je zároveň v preddôchodkovom veku. Wlachovský to teda považuje skôr za „deal“, teda akúsi dohodu či odmenu.

 Do Ameriky ide brat známeho politika

Napriek všetkým výrokom Donald Trumpa smerom k Ukrajine a spojencom sú Spojené štáty naďalej krajinou s najväčšou armádou a vojenskou silou v NATO. Americký staronový prezident už pred inauguráciou hovoril o tom, že partneri v Aliancii musia výrazne zvýšiť výdavky na obranu. A práve oblasť obrany — a nielen tá — je odvetvím, kde s Američanmi intenzívne spolupracujeme.

Slovensko napríklad stále čaká na zvyšné dodávky vojenských lietadiel F-16 od USA, ktoré dohodla ešte predošlá vláda Smeru, presnejšie ministerstvo obrany, vtedy pod vedením SNS.

Na veľvyslanectvo vo Washingtone teraz mieri kariérny diplomat Andrej Droba, v súčasnosti veľvyslanec v Írsku. Post veľvyslanca v USA v minulosti zastávali napríklad exministri zahraničných vecí Ivan Korčok a Rastislav Káčer či súčasný vicepremiér pre Plán obnovy Peter Kmec.

Andrej Droba v Spojených štátoch vystrieda súčasného veľvyslanca Radovana Javorčíka. Na Drobovej nominácii podľa našich informácií veľmi záležalo ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi a osobne aj samotnému ministrovi zahraničia Jurajovi Blanárovi. Andrej Droba je bratom bratislavského župana a podpredsedu SaS a Juraja Drobu. V minulosti bol veľvyslancom v poľskej Varšave aj kanadskej Ottawe. Momentálne je vyslaný v írskom Dubline.

 Exminister zahraničia Miroslav Wlachovský, ktorý bol veľvyslancom Slovenska vo Veľkej Británii či Dánsku, Andreja Drobu hodnotí ako profesionála. „Odviedol dobrú prácu v Poľsku a dostal za to aj poľské vyznamenanie,“ vraví o nastávajúcom veľvyslancovi v USA bývalý diplomat. Drobovi však nezávidí, čo ide robiť — ako veľvyslanec totiž bude musieť zastupovať vládu Roberta Fica v Spojených štátoch a čeliť aj tamojšej turbulentej vnútropolitickej situácii.

Štrasburg, Rím, Austrália a Turecko

Ďalšou veľvyslankyňou, ktorú ministerstvo vyšle do zahraničia, je Oľga Algayerová. Podľa našich informácií sa stane zastupiteľkou Stáleho zastúpenia SR pri Rade Európy v Štrasburgu. Od júna 2017 do roku 2023 bola výkonnou tajomníčkou Európskej hospodárskej komisie OSN. A v rokoch 2006 až 2010 bola štátnou tajomníčkou rezortu diplomacie pri ministroch Jánovi Kubišovi a Miroslavovi Lajčákovi.

„Zastupiteľ pri Rade Európy nie je pre Slovensko až taký kriticky dôležitý post,“ tvrdí bývalý diplomat Wlachovský, pričom dodáva, že Algayerová podľa neho bude vedieť zastať naše pozície v Štrasburgu. „Má skúsenosti z medzinárodných organizácií.“

 Turecko, krajina s druhou najväčšou armádou v Severoatlantickej aliancii, tiež privíta nového slovenského veľvyslanca. Stane sa ním Michal Slivovič, ktorý súčasne šéfuje odboru štátov východnej Európy, južného Kaukazu a Strednej Ázie na rezorte diplomacie. „Z mojej skúsenosti je to solídny človek,“ konštatuje exminister Wlachovský a dodáva, že Slivovič pozná Turecko detailne a zároveň ovláda turečtinu.

 Diplomatický post si vyslúži aj Edita Filadelfiová z rezortu zahraničia. Onedlho bude šéfovať Slovenskému inštitútu v Ríme. Úlohou takýchto inštitútov v jednotlivých krajinách je propagovať tamojším obyvateľom Slovensko.

To, že Filadelfiová bude mať takýto post už vopred zverejnilo Slovenské literárne centrum (SLC) na svojich sociálnych sieťach. Filadelfiová je na nej odfotená s dočasne povereným šéfom SLC Gustávom Murínom a vedúcou zahraničného oddelenia centra Miroslavou Bilačičovou.

V popisku k fotke centrum napísalo, že Filadelfiová sa „sa pripravuje na post riaditeľky Slovenského inštitútu v Ríme“. Na dočasného riaditeľa sa pritom sťažovali zamestnanci centra, v súvislosti s Murínom hovoria o vulgárnosti či agresivite. Vedením SLC ho dočasne poverila ministerka kultúry a nominantka SNS Martina Šimkovičová.

 Filadelfiová je zástupkyňou šéfky diplomatického protokolu na ministerstve. „Je to jeden slušný profesionál, ktorý si to zaslúži,“ hovorí o Filadelfiovej exminister zahraničia Wlachovský.

Ďalší, kto dostane veľvyslanecký post, je bývalá šéfka odboru diplomatickej akadémie na ministerstve zahraničia Monika Tomašovičová. Tá bude Slovensko zastupovať na veľvyslanectve v Austrálii. Wlachovský, ktorý v rezorte pôsobil viac ako 20 rokov, Tomašovičovú hodnotí ako skúsenú a profesionálnu diplomatku.

 Keď sme sa ministerstva zahraničia spýtali, či nám nepotvrdí jednotlivé nominácie, odpovedi sa vyhli. „Pravidelne komunikujeme médiám transparentne všetky výmeny na veľvyslaneckých postoch a budeme v tom takýmto spôsobom pokračovať,“ odpísali nám z komunikačného odboru ministerstva.

Andrej Droba, ktorý je momentálne veľvyslancom SR v Írsku by sa mal stať veľvyslancom SR v USA. Súčasný riaditeľ osobného úradu MZV Juraj Macháč by sa mal stať veľvyslancom SR v Nemecku. Súčasná zástupkyňa šéfky diplomatického protokolu MZV Edita Filadelfiová mieri na čelo Slovenského inštitútu v Ríme

Michal Slivovič, ktorý šéfuje odboru štátov východnej Európy, južného Kaukazu a Strednej Ázie na MZV by sa mal stať veľvyslancom SR v Turecku. Bývalá šéfka odboru diplomatickej akadémie MZV Monika Tomašovičová by sa mala stať veľvyslankyňou SR v Austrálii. Oľga Algayerová by sa mala stať zastupiteľkou SR pri Rade Európy v Štrasburgu, aktuality.sk

X X X

Poľský prezident Duda žiada jadrové zbrane na území Poľska ako odstrašujúci krok

Duda upozornil na presun ruských jadrových zbraní do Bieloruska a zdôraznil potrebu posunu infraštruktúry NATO na východ pre zvýšenie bezpečnosti.

Poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore zverejnenom vo štvrtok znova vyzval Spojené štáty, aby v Poľsku umiestnili jadrové zbrane ako prostriedok na odstrašenie potenciálneho šírenia ruskej vojenskej agresie. TASR o tom informuje podľa správ agentúr PAP a AP.

„Hranice NATO sa v roku 1999 posunuli smerom na východ, takže o 26 rokov neskôr by malo dôjsť aj k posunu infraštruktúry NATO na východ. Pre mňa je to samozrejmé,“ povedal Duda v rozhovore pre denník Financial Times. Takýto krok by podľa neho posilnil regionálnu bezpečnosť.

Kremeľ by krok mohol vnímať ako hrozbu

Duda túto výzvu adresoval v roku 2022 aj administratíve bývalého amerického prezidenta Joea Bidena. Denník Financial Times podľa PAP poznamenal, že krok, ktorý navrhuje Duda, by pravdepodobne Kremeľ vnímal ako hrozbu.

Poľský prezident v rozhovore tiež spomenul rozhodnutie Moskvy rozmiestniť niektoré jadrové zbrane v Bielorusku bez akéhokoľvek „dovolenia“.

„Rusko ani nezaváhalo, keď premiestňovalo svoje jadrové zbrane do Bieloruska,“ povedal Duda.

PAP pripomína, že na to, aby sa zdieľanie jadrových zbraní mohlo realizovať v Poľsku či v iných štátoch, by rozhodnutie musel podpísať americký prezident Donald Trump.

Duda vo februári povedal, že Trump sa zaviazal zvýšiť počet vojakov umiestnených v Poľsku, a vyjadril presvedčenie, že je ťažké si predstaviť, že by jeho americký náprotivok tento sľub odvolal. „Sme pre USA dôveryhodným spojencom a oni tu majú tiež svoje vlastné strategické záujmy,“ uviedol poľský prezident.

Francúzsky jadrový „dáždnik“

Šéf zahraničného oddelenia prezidentskej kancelárie Wojciech Kolarski vo štvrtkovom rozhovore pre rozhlas RMF FM nadviazal na Dudovu výzvu a uviedol, že jadrová ochrana by zlepšila bezpečnosť Poľska – člena NATO – ktoré hraničí s Ukrajinou, Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad.

V súvislosti s rokovaniami o prímerí na Ukrajine Duda povedal, že Trump nevedie tieto rozhovory v prospech Ruska, ale naopak, vyvíja tlak na Kremeľ. „Toto nie je delikátna diplomacia, ale tvrdá hra. Ale podľa mňa to však nie je tak, že prezident Trump je jednoducho milý a nežný voči Rusku,“ povedal Duda a dodal, že americký prezident potrebuje šancu na to, aby presadil svoju stratégiu.

Poľský premiér Donald Tusk minulý týždeň oznámil, že Poľsko diskutuje s Francúzskom o návrhu prezidenta Emmanuela Macrona o použití francúzskeho jadrového „dáždnika“ ako odstrašujúceho prostriedku na ochranu Európy pred hrozbami z Ruska. Moskva tento plán označila za „extrémne konfrontačný“. Francúzsko je jedinou jadrovou veľmocou v Európskej únii, pripomína AP., aktuality.sk

X X X

Opatrovatelia a sestry protestujú, žiadajú vyššie mzdy. Za lepším platom odchádzajú do nákupných centier, varuje predseda ich odborov

Stovky až tisícky zamestnancov domovov sociálnych služieb sú v zúfalej situácii. Za svoju náročnú prácu dostávajú podpriemerné platy, ale razantne sa proti tomu postaviť nesmú. Štrajkovať im zakazuje zákon. Slovenské odborové združenie zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZASS) vo štvrtok zorganizovalo protest pre kritickú situáciu a nespokojnosť zamestnancov v tomto sektore. V Bratislave sa zišlo 400 pracovníkov dávajúcich do pozornosti svoje nízke tabuľkové platy.

 Pracovníci združení v tomto odborovom zväze vyjadrili nespokojnosť s výškou ich finančnej odmeny prostredníctvom motta ‚Naše ruky sú plné práce, naše vrecká prázdne‘. Na tento problém sa však upozorňuje už dlhodobo, hovorí predseda SOZZASS Anton Szalay.

„Veľa zamestnancov má dorovnávaný plat do výšky minimálnej mzdy. Tabuľky k zákonu 553 o odmeňovaní zamestnancov vo verejnom záujme sa nemenia a tým pádom vzniká dosť veľká priepasť, pričom ľudia sa pri inflácii dožadujú vyššieho príjmu,“ uviedol predseda odborárov pre Pravdu.

 Konkrétne podľa neho ide o odborný personál, ako sú zdravotné sestry, ošetrovatelia či sanitári a fyzioterapeuti, ale aj ďalší vysokoškolsky vzdelaní sociálni pracovníci ako ergoterapeuti či špeciálni pedagógovia a mnohí iní. Napríklad taký odborný fyzioterapeut bez praxe si podľa štatistických údajov SOZZASS v hrubom mesačne zarobí 1 301 eur. Ak má 30-ročné skúsenosti, tak tabuľkovú mzdu má 1 926 eur. Odborná praktická sestra zarába od 1 215 do 1 773 eur a masér od 1 215 do 1644 eur.

„Ale je tu aj obslužný personál: údržbári, ľudia v stravovaní, čiže kuchári. Profesií je v zariadeniach sociálnych služieb veľmi veľa a všetci poukazujú na to, že odmeňovanie je nedostatočné,“ podotkol predseda odborárov. V zdravotníckych lôžkových zariadeniach majú platy každý rok valorizované. Odmeňovaní sú totiž podľa zdravotníckeho zákona č. 578, na základe ktorého je ich mzda napojená na slovenskú priemernú mzdu. Platy im teda stúpajú podľa takzvaného platového automatu.

„Ak ale robí zdravotná sestra v zariadení sociálnych služieb, jej plat sa neodvíja od tohto zákona, ale od zákona 553. Tým pádom v jej zárobku vzniká rozdiel približne mínus 500 eur,“ upozornil.

Problémy pre Pravdu popísala aj sanitárka Zuzana. „Snažíme sa a nie sme zaplatení. Je to pritom psychicky aj fyzicky náročná práca a keď chcú prijať nové sily, tak tie, keď vidia platy, sa zvrtnú a idú preč,“ opísala. Priemerný plat sanitára je v roku 2025 v rozmedzí od 1 001 do 1 487 eur v hrubom.

 Protest Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb v Bratislave 13. marca 2025.

V súčasnosti podľa Szalaya vážne hrozí, že čoskoro začne mnoho zamestnancov v sociálnych službách odchádzať. Či už do dôchodku, ak im to umožní vek, alebo za lepšími podmienkami. Tie im môžu ponúknuť práve zdravotnícke lôžkové zariadenia, ale aj úplne iné sektory.

„Mnohí odchádzajú do veľkých nákupných centier a obchodných reťazcov. Tam zamestnanci za menej času zarobia viac peňazí, než títo muži a ženy, ktoré pracujú v piatok, cez sviatok, sobotu, nedeľu nočné aj denné,“ podotkol Szalay.

Predseda odborárov zároveň upozorňuje na problémy s počtom zamestnancov. Rovnako ako zdravotníctvo nimi trpí aj sektor sociálnych služieb. „Ľudí je nedostatok a pre mladú generáciu je to finančne neatraktívne,“ podotkol.

 Priemerný vek zamestnancov je tu v súčasnosti viac ako 50 rokov. „Mnohokrát sa stáva, že zamestnávatelia oslovujú ľudí už na dôchodku, aby zvážili návrat na pracoviská, lebo sa nemá kto starať o klientov. Poslednú informáciu mám o kolegyni, ktorá mala nedávno 70 rokov a vracia sa na pracovisko,“ opísal Szalay.

Keďže Slovensko podobne ako ostatné krajiny v našom okolí demograficky starne, predseda SOZZASS upozorňuje, že v budúcnosti bude potreba sociálnych pracovníkov stále väčšia. „Ak budeme mať to šťastie a zostarneme, je otázka, kto sa o nás postará,“ dodal.

 Stretnutie s vládou

Ministerstvo práce síce nie je orgán, ktorý by konkrétne zastrešoval požiadavky odborárov a Szalay si to sám uvedomuje, no chce jeho vedenie požiadať, aby zintenzívnilo rokovania s ministerstvom financií aj so Združením miesta a obcí Slovenska (ZMOS).

Vysvetľuje totiž, že problémy spôsobujú nepodpísané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa pre verejnú službu. K podpisu pritom podľa neho nedošlo preto, lebo to pre nedostatok financií museli odmietnuť ZMOS aj Samosprávne kraje Slovenska (SK8). Práve preto sa odborári plánujú obrátiť na rezorty práce aj financií.

 „My sme, samozrejme, limitovaní aj trestným zákonom. Pre možnosť ohrozenia zdravia či životov klientov nemôžeme štrajkovať. Nemôžeme zatvoriť zariadenia sociálnych služieb. Títo zamestnanci prišli medzi svojimi šichtami aj za tých kolegov, ktorí sú dnes na pracoviskách a nemohli sa zúčastniť,“ dodal Szalay s tým, že ide o stovky ľudí z celého Slovenska, ktorí sa po proteste musia vrátiť a na ďalší deň ísť opäť do práce.

Pracovníci sociálnych služieb môžu nepodpísaním kolektívnej zmluvy prísť o 800-eurovú odmenu, ktorá by mala byť vyplatená zamestnancom vo verejnej službe. Okrem toho tu medzi benefity patrí napríklad aj valorizácia mzdových tabuliek o päť percent od 1. januára 2026.

Ako uviedla vo vyhlásení členka výkonného výboru pre zariadenia sociálnych služieb Renáta Beksadská, protestujúci preto požadujú podpis kolektívnej zmluvy, no majú ešte jeden nárok. „Taktiež, aby sa vytvorili zariadenia pre klientov, ktorí sú agresívni, s ktorými treba pracovať trochu inak, ako pracujeme v zariadeniach sociálnych služieb,“ priblížila.

 Predseda ZMOS Jozef Božík verí, že čo sa týka kolektívnych zmlúv, tak rokovania sú na dobrej ceste. „Od začiatku som avizoval, že pokiaľ štát bude niečo ponúkať zamestnancom verejnej správy, tak je dôležité, aby počítal aj so zamestnancami samosprávy vo všetkých oblastiach. Či už ide o školstvo, sociálne veci, bezpečnosť, alebo ďalšie sektory,“ vysvetlil s tým, že zrejme v súčasnosti svitá na lepšie časy.

„Štát má veľký záujem pomôcť nám a predpokladám, že v priebehu mesiaca by sme sa mohli dohodnúť,“ avizoval Božík pre Pravdu. To však podľa neho platí, ak autority nájdu finančné zdroje a zaplatia spomínané 800-eurové odmeny plus odvody a rovnako tiež zabezpečí zvyšovanie platov.

Keď sa tak stane, Božík deklaroval, že je osobne pripravený predložiť na radu ZMOS návrh na podpis kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorú zdravotnícki odborári požadujú.

 Opozičné Progresívne Slovensko (PS) a SaS v reakcii na protest SOZZASS požiadali ministra práce Erika Tomáša (Hlas), aby začal konať. „Každý druhý človek na Slovensku, ktorý hľadá opatrovateľa pre svojho blízkeho, ho má problém nájsť. V pobytových zariadeniach chýbajú miesta a desaťtisíce slovenských opatrovateľov už dnes pracujú v zahraničí. Nemôžeme si dovoliť odchod ďalších,“ uviedla poslankyňa Martina Bajo Holečková (klub SaS).

Podpredsedníčka PS a Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci Simona Petrík doplnila, že práca v sociálnych službách si zaslúži uznanie, adekvátne ohodnotenie a dôstojné pracovné podmienky. „K nim patrí aj konkrétny plán zvýšenia počtu zamestnancov v sociálnych službách,“ uviedla.

 Pravda v tejto súvislosti získala stanovisko ministerstva práce, ktoré stručne pripomenulo plánované zmeny v tejto oblasti. „Ako je už známe, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v spolupráci so všetkými zainteresovanými stranami pripravuje reformu financovania sociálnych služieb,“ napísali z tlačového oddelenia rezortu./agentury/

X X X

 V stávke je Putinovo renomé. Nemôže prijať všetko, čo mu Američania predložia, ale ani odmietnuť prímerie

„Múdre“ hlavy, ktoré ešte pred týždňom veštili pohromu sveta, o Trumpovi hovorili výlučne ako o kazisvetovi a zradcovi Západu a Ukrajiny, musia byť poriadne šokované. Nuž, mýliť sa je ľudské. Dnes Washington a Kyjev spoločne ťahajú proti Moskve, americké zbrane opäť prúdia na Ukrajinu.

 K obratu stačilo spoločné rokovanie delegácií Ukrajiny a USA v diktátorskej Saudskej Arábii. Tamojšia atmosféra im priala, osemhodinové vyjednávanie vyústilo do obratu o 180 stupňov. To sa dalo čakať, len hystériou oslepení experti nechcú vidieť, čo má Trump za lubom. Veľké slová, ďaleko od reality, no dobre letiace sociálnymi sieťami, priťahujú pozornosť a sú lákavejšie ako poctivé rozbory a hľadanie príčin a úmyslov i „netradičných“ politikov. Ustúpiť a uznať chyby musela jedna i druhá strana.

V Kyjeve si uvedomili, že i veľkorysá ponuka európskych štátov ich nemôže vytrhnúť z mizérie. Pomoc Američanov je totiž komplexná a zásadná. Z Džiddy už obe delegácie odchádzali opäť ako blízki spojenci v ťažení proti Putinovi.

A Trump už hovorí to, čo všetci od neho očakávajú: hrozí Putinovi sankciami, ak nepristúpi na jeho hru. To nemá byť obhajoba Trumpových „nezvyklých“ postupov a rétoriky, ale za prehnanými slovami by sme sa mali vždy snažiť hľadať racionálne zámery všetkého schopného bývalého obchodníka s nehnuteľnosťami. Koniec vojny na Ukrajine, dnes najmä zastavenie paľby, prímerie, je skutočne Trumpovou prioritou – aj keď jeho cesty vedúce k cieľu sú často veľmi, veľmi čudné. Teraz je na ťahu Putin.

Je teraz na Putinovi, ako zohrá partiu o neprijateľných podmienkach, ústupkoch, vlastných podmienkach, odkladoch, hľadaní kompromisov až k úspešnej dohode – iné východisko neexistuje.

A Trump mu už posiela tvrdé odkazy – ako pomaly všetkým súperom a spojencom. Samozrejme, Putin nemôže bez námietok a prieťahov prijať ukrajinsko-americké návrhy: to sa skrátka medzi seberovnými nerobí. Pretože ani jedna strana nemôže v tomto pokri dať najavo slabosť a podriadenosť. Kremeľ, samozrejme, rokovať bude, ale očakávajme výhovorky, objektívne námietky, prieťahy, nespokojnosť. Kým ruská armáda nevytlačí tú ukrajinskú z Kurskej oblasti (chýba málo), ani o dohode nesnívajme.

A hoci aj Rusi bojujú z posledných síl a prímerie by sa im hodilo, predsa sú len vo výhode – postupujú. Akékoľvek zastavenie paľby využije zvlášť slabšia strana na doplnenie zásob a sformovanie pozícií. Rusku zjavne nevyhovuje takýto scenár. No má Putin na výber?

Trump už vyslal signál, že má v ruke dobré karty. Hrozí ďalšími sankciami, v hre sú masívnejšie dodávky zbraní i vo vyššej miere používanie účinnejších zbraní. Dronový útok na Moskvu bol varovaním. A hoci rétorika je v našich končinách rôznorodá a otáča sa o 180 stupňov bez akéhokoľvek morálneho zakopnutia, predsa len prímerie, zastavenie paľby si želá azda každý súdny človek. Nielen u nás, v Európe, ale všade vo svete – rovnako ako v Gaze. Aj tí, ktorí Trumpa či USA (ich politiku) nemajú v láske, si zabíjanie, ničenie miest a obcí, bombardovanie neprajú.

Putin hrá preto aj o svoje renomé (i Ruska) vo svete. Ak ho vo februári 2022 úplne stratil, časom šokujúco nadobudol čiastočne späť, tak teraz mu hrozí jeho opätovná a totálna strata. Aj zo strany spojencov, ako je napríklad Čína.

Je teraz na Putinovi, ako zohrá partiu o neprijateľných podmienkach, ústupkoch, vlastných podmienkach, odkladoch, hľadaní kompromisov až k úspešnej dohode – iné východisko neexistuje. Hoci 30-dňové prímerie nerovná sa spravodlivý a udržateľný mier na Ukrajine, je prvým zásadným krokom na ceste vymotania sa z labyrintu. Putin sa musí odhaliť./agentury

 X X X

 Polícia pátra po tínedžeroch, ktorí utiekli z resocializačného zariadenia

 Trnavská polícia vyhlásila pátranie po tínedžeroch, ktorí zmizli v nedeľu večer. Verejnosť môže poskytnúť informácie o ich pohybe na čísle 158.

Polícia pátra po 16-ročnom Danielovi z Bratislavy a 15-ročnej Kamile z Košíc, ktorí mali v nedeľu (9. 3.) približne o 19.00 h preskočiť bočnú bránu resocializačného zariadenia v okrese Senica a následne odísť na neznáme miesto. Pátranie bolo vyhlásené v noci z nedele (9. 3.) na pondelok (10. 3.). Trnavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Podľa polície existuje predpoklad, že sa aj naďalej pohybujú spolu. „Daniel je vysoký asi 185 centimetrov, štíhlej postavy, váži približne 70 kilogramov, má tmavohnedé na krátko ostrihané vlasy a modré oči. Oblečenú mal bielu bundu so zeleno červenými tenkými zvislými čiarami, béžové tepláky a bieločierne tenisky,“ priblížila.

Kamila je štíhlej postavy, vysoká asi 160 centimetrov s váhou 60 kilogramov, má hnedé oči a hnedé vlasy. „Naposledy mala oblečené biele tepláky, pod nimi bledohnedé rifle, čierne topánky a fialovo šedú mikinu,“ doplnili z polície. Na sociálnej sieti sú zverejnené fotografie oboch nezvestných osôb.

Verejnosť môže v prípade akýchkoľvek informácií o ich súčasnom pobyte alebo pohybe kontaktovať políciu telefonicky na bezplatnom čísle 158, osobne na ktoromkoľvek obvodnom oddelení alebo napísať správu na sociálnej sieti trnavskej krajskej policie, aktuality.sk

X X X

 Ľudí prirovnal ku kukurici. Očkovaní sú geneticky modifikovaní, slovenský genofond je narušený, tvrdí Kotlár a prezidentovi poslal odkaz

Očkovanie proti chorobe covid-19 urobilo z ľudí geneticky modifikované organizmy a môže vyvolať onkologické ochorenia, použitie mRNA vakcín od firiem Pfizer / BioNTech a Moderna treba okamžite zakázať. Pred novinármi to tvrdil splnomocnenec slovenskej vlády pre preverenie postupu štátu počas koronavírusovej nákazy Peter Kotlár, ktorý je odporcom očkovania. Na jeho slová reagoval aj infektológ Peter Sabaka.

 Podľa neho uvedený záver vyplýva z analýzy vakcín, ktorú nechal urobiť a ktorú má predložiť vláde. Detaily odmietol poskytnúť. Odborníci už skôr kritizovali niektoré Kotlárove názory.

„Bola podaná génová terapia, ktorá má prinútiť telo produkovať toxín. Bola narušená integrita slovenského genofondu,“ povedal Kotlár o očkovaní proti covidu-19 uvedenými vakcínami. Tvrdil, že toto očkovanie môže spôsobiť rakovinu a že podobné genetické úpravy sa vykonávajú v súvislosti s pestovaním kukurice.

 Podľa Kotlára, ktorý je ortopédom a tiež poslancom parlamentu, uvedené vakcíny obsahujú vysoké množstvo DNA. Povedal, že tento kód sa dokáže integrovať do ľudskej DNA a z očkovaných sa stáva geneticky modifikovaný organizmus.

Kotlár odmietol predložiť dôkazy na svoju analýzu a tvrdil, že o nich chce hovoriť so slovenským generálnym prokurátorom. Od prokuratúry očakáva vyšetrovanie celej záležitosti. „Ľudia sa majú dozvedieť pravdu a generálna prokuratúra má konať,“ povedal Kotlár.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka splnomocnenca prijme na budúci týždeň. Stretnutie v súvislosti s vyšetrovaním pandémie sa uskutoční v stredu (19. 3.). Žilinka o tom informoval na sociálnej sieti.Dolinková končí aj pre Kotlára: S nevedeckými faktami sa nedá bojovať

 „Z bezpečnostných dôvodov“ nechcel informovať o tom, ako analýza prebiehala, kde a ani kto ju vykonal. Tvrdí, že sa na nej podieľali aj slovenskí odborníci. Podrobné informácie chce poskytnúť Generálnej prokuratúre (GP) SR aj vláde.

Kotlár už skôr tvrdil, že vakcíny menia ľudskú DNA. Toto jeho vyjadrenie vtedy odmietli slovenskí vedci. Kotlára sa vlani naopak zastal premiér Robert Fico, ktorý spochybnil význam očkovania aj samotnej vakcíny. Fico počas silných vĺn koronavírusovej nákazy ako opozičný politik kritizoval zavedené epidemické reštrikcie na Slovensku a očkovanie proti covidu-19 nepodporil.

Kotlára tento týždeň kritizoval tiež prezident Peter Pellegrini. Tomu vládny splnomocnenec odkázal, aby prestal znevažovať jeho prácu a nevyjadroval sa k téme, ktorej nerozumie.

 Infektológ reaguje

Na Kotlárove slová reagoval aj infektológ Peter Sabaka. Odmieta, že by vakcíny proti covidu mohli geneticky meniť organizmus. „Nič také nebolo preukázané, žiadne testovanie na kukurici neprebiehalo,“ uviedol pre ta3.

Sabaka zdôraznil, že účinnosť a bezpečnosť mRNA vakcín bola potvrdená v mnohých klinických štúdiách a publikovaná v prestížnych vedeckých časopisoch.

„Je preukázané a bolo opakovane preukázané a bolo aj publikované v popredných medicínskych časopisoch, že vakcíny proti ochoreniu covid-19 nám významne pomohli pandémiu zvládnuť. Len v Európe sa odhaduje, že zachránili viac ako 1,6 milióna životov,“ uviedol.

 ŠÚKL sa nevie vyjadriť

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) sa k analýze vakcín vykonanej splnomocnencom vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petrom Kotlárom nevie vyjadriť, nakoľko predmetné výsledky a metodika neboli ústavu predložené na posúdenie. Pre TASR to uviedla komunikačná špecialistka ŠÚKL Martina Štesková.

„Všetky posúdenia a analýzy vykonané na mRNA vakcínach európskymi liekovými agentúrami potvrdili účinnosť, bezpečnosť a kvalitu vakcín a sú riadne zaregistrované ako akýkoľvek iný liek,“ priblížil ústav. Zároveň odkázal na stanovisko nemeckej liekovej agentúry pre vakcíny a biologické lieky (Paul-Ehrlich-Institut), ktorý sa otázke prítomnosti DNA vo vakcínach venoval a podrobne vysvetlil./agentury/

 X X X

 Na hraničnom priechode Vyšné Nemecké zasahovali hygienici aj polícia

 Úrad verejného zdravotníctva SR potvrdil, že zvýšená radiácia v kamióne z Ukrajiny nepredstavuje riziko pre obyvateľstvo.

Namerané hodnoty nepredstavujú pre obyvateľstvo žiadne nebezpečenstvo ani ohrozenie života a zdravia. V súvislosti s podozrením na zvýšenú radiáciu v náklade, ktorý prevážal kamión z Ukrajiny cez hraničný priechod Vyšné Nemecké, to uviedol Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Potvrdil tak už predchádzajúce vyjadrenia polície.

„Ihneď po oznámení záchytu pravdepodobného rádioaktívneho materiálu dala hlavná hygienička SR Tatiana Červeňová pokyn na vykonanie príslušných opatrení v súčinnosti s ďalšími orgánmi,“ informoval TASR odbor komunikácie ÚVZ. Priamo na mieste preverili materiál odborní pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Košiciach. „Namerané hodnoty sú blízke prírodnému pozadiu úrovne rádioaktivity a z toho vyplýva, že pre obyvateľstvo nehrozí žiadne nebezpečenstvo ani ohrozenie života a zdravia,“ zdôraznil ÚVZ.

Na hraničnom priechode Vyšné Nemecké zadržala finančná správa vo štvrtok kamión, ktorý prevážal mulčovaciu kôru. Pri prechode hranice detekčné zariadenie zareagovalo na zvýšenú rádioaktivitu. Na mieste preto zasahovala polícia i ďalšie zložky, vrátane hygienikov, aktuality.sk

X X X

 Uhorelo 47 ľudí, úrady nezabránili násiliu. Súd nariadil Kyjevu vyplatiť za Odesu odškodné, vinu pripísal aj ruskej propagande

Európsky súd pre ľudské práva nariadil Ukrajine vyplatiť odškodnenie kvôli nečinnosti štátu počas potýčok proruských a proukrajinských demonštrantov v Odese v máji 2014, pri ktorých zahynulo 47 ľudí, oznámili ukrajinské a ruské médiá. Väčšina obetí vtedajších potýčok boli proruskí aktivisti, ktorí uhoreli pri požiari odeského Domu odborov.

 Demonštrant hádže zápalnú fľašu počas potýčok proruských a proukrajinských potýčok v Odese v máji 2014, pri ktorých zahynulo 47 ľudí.

„Základná povinnosť úradov spočívala v tom, aby urobili všetko možné pre zabránenie násilia,“ uviedol súd. Zdôraznil, že slabosť ukrajinského režimu po ruskej agresii na Kryme a v Donbase nezbavila štát možností konať. Súd tiež skonštatoval za preukázané, že vyslanie hasičských vozidiel k požiaru bolo schválne zdržané o 40 minút a ani polícia sa neponáhľala zachraňovať ľudí z horiaceho Domu odborov.

Súd uznal Ukrajinu vinnou z porušenia Dohovoru o ľudských právach, konkrétne z porušenia práva na život. Štát by mal vyplatiť pozostalým po každej z obetí 15 000 eur a 12 000 eur. Najväčšie odškodnenie, 17 000 eur, dostane dcéra jedného z mužov, ktorí uhoreli v Dome odborov, pretože sa sťažovala tiež na neodôvodnené prieťahy úradov s vydaním tela otca, aby ho mohla pochovať, napísal server Ukrajinska pravda. Súd podľa neho tiež uviedol, že vtedajšie udalosti boli do veľkej miery vyvolané ruskou propagandou.

 V Odese sa na začiatku mája 2014 stretli prívrženci Ruska s priaznivcami novej prozápadnej ukrajinskej vlády, nastolenej v Kyjeve po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča, ktorý ušiel do Ruska. Rusko následne anektovalo ukrajinský polostrov Krym a vyvolalo povstanie proruských separatistov v Donbase na východe Ukrajiny. Potýčky v Odese vyvrcholili požiarom Domu odborov, kde zahynulo niekoľko desiatok proruských aktivistov.

 Pozostalí po 25 obetiach a tiež traja preživší sa obrátili na súd v Štrasburgu, podobne ako príbuzní dvoch proukrajinských aktivistov, ktorí boli počas potýčok zastrelení. Strelným zraneniam podľahli aj traja náhodní okoloidúci, pripomenula Ukrajinska pravda. Bez ohľadu na rozdielnosť názorov účastníkov vtedajších udalostí, všetci žalobcovia sa sťažovali na Ukrajinu predovšetkým pre nečinnosť, pretože štát mohol zásahom odvrátiť tragické následky. Miestne úrady tiež úmyselne ničili dôkazy na mieste nešťastia.

 „Súd zistil, že v tragických udalostiach zohrali úlohu dezinformácie a propaganda šírené Ruskom. Neodôvodnenej vlne násilia predchádzalo ustavičné šírenie agresívnych a emocionálne zafarbených dezinformácií a propagandy o novom ukrajinskom režime ruskými úradmi a médiami,“ uvádza sa v rozsudku. Súd tiež upozornil, že mnohí činitelia, zodpovední za ukrajinské pochybenia, zakrátko utiekli do Ruska, kde dostali ruské občianstvo a urobili kariéru na pozadí ruskej invázie do susednej krajiny. Konkrétne spomenul zástupcu policajného náčelníka Volodymyra Fučedžiho a náčelníka hasičov Volodymyra Bodelana.

 To však Ukrajinu ako štát nezbavuje zodpovednosti, zdôraznil súd. Ukrajina sa podľa neho ani nepokúsila pohnať k zodpovednosti hodnostára, ktorí majú na svedomí smrť mnohých ľudí. Odoská polícia podľa súdu „neurobila prakticky nič“.

 X X X

 Minister Kaliňák priznal vilu v Chorvátsku. Neďaleko má zaujímavých susedov

 Robert Kaliňák, Jaroslav Haščák a pobrežie Pagského zálivu kde vlastní nehnuteľnosti Zuzana Kaliňáková a Jaroslav HaščákZdroj: Aktuality.sk/A White Cliffside Studio

 Minister reagoval, že sa s vplyvnými susedmi pozná a rád by s nimi trávil aj viac času, no jeho nabitý program mu to nedovoľuje.

Z mestečka Pag, centrálneho sídla rovnomenného chorvátskeho ostrova, vedie úzka vedľajšia cesta lemovaná zeleňou. Autom by vás doviedla až na známu festivalovú pláž Zrče, pokiaľ by ste neodbočili do Bošany v lokalite Dubrava.

Je tam malebná kamienková pláž s názvom Rozin Bok a po okolí niekoľko ďalších. Návštevníci si tam môžu vychutnávať priezračnú vodu, biele skaly, výhľady na Pagský záliv a vysoké kopce na chorvátskom pobreží. Na bielych útesoch natočených do zálivu sa nachádzajú len štyri domy. Jeden z nich patrí Zuzane Kaliňákovej, manželke slovenského ministra obrany Roberta Kaliňáka zo Smeru.

V slovenských médiách by ste doposiaľ nenašli zmienku o tom, že by rodina tohto exponovaného politika vlastnila nejakú nehnuteľnosť v Chorvátsku. Rozsiahla vila, ktorá na fotografiách pôsobí tak, že je rozdelená na minimálne dva apartmány s vlastným dvorom a bazénom, leží na pozemku s rozlohou takmer 1400 metrov štvorcových, aktuality.sk