Rusko voči Európe ekonomickú vojnu, Prvá obeť nemecký plynárenský gigant? Turbína Nemecku

Nemecká energetická spoločnosť Uniper, ktorá v dôsledku vysokých cien plynu zápasí s finančnými problémami, požiadala v piatok nemeckú vládu o pomoc. Je tak prvou veľkou firemnou obeťou ekonomickej vojny, ktorú Moskva vedie voči Európe ako odvetu za hospodárske sankcie uvalené na Rusko za inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a serveru CNBC, ktoré sa odvolali na informácie väčšinového vlastníka Uniperu, fínskej firmy Fortum.

Uniper je prvou nemeckou energetickou firmou, ktorá varovala pred následkami vysokých cien plynu po tom, ako Rusko obmedzilo dodávky suroviny. Spoločnosť preto už nejaký čas rokovala s nemeckou vládou o prípadnej pomoci.

 Nemecký parlament medzitým schválil novelu zákona o energetike, ktorá umožňuje vláde zachrániť spoločnosti, ak sa pre vysoké ceny energií dostanú do ťažkostí. Fínsky Fortum, ktorý v Unipere kontroluje 78-percentný podiel, schválenie nových opatrení privítal a ako povedal šéf spoločnosti Markus Rauramo, očakávajú, že vláda začne promptne využívať nové nástroje na stabilizáciu situácie v energetickom priemysle, najmä vo firme Uniper.

Minister hospodárstva Robert Habeck uviedol, že Nemecko intenzívne pracuje na opatreniach, ktoré pomôžu situáciu v spoločnosti Uniper stabilizovať. „Jedno je isté, nedovolíme, aby systémovo významná spoločnosť zbankrotovala a vyvolala tak turbulencie na celom energetickom trhu,“ povedal Habeck. O konkrétnych opatreniach na podporu Uniperu budú ešte rokovať, dodal.

Uniper je najväčším dovozcom ruského plynu do Nemecka. Rusko sa na jeho celkovom dovoze podieľalo viac než polovicou, zatiaľ čo iné spoločnosti dovážali vo väčšej miere zemný plyn z iných krajín, napríklad z Nórska či Holandska. Obmedzenie dodávok suroviny, ku ktorému Moskva pristúpila v reakcii na západné sankcie, však pre Uniper znamenalo, že v posledných týždňoch dostáva z Ruska iba 40 % z pôvodne zakontrahovaného objemu a zvyšok musí vykrývať zvýšeným nákupom omnoho drahšieho plynu na spotovom trhu./agentury/

X X X

Z Kanady pošlú turbínu pre plynovod Severný prúd 1. Namiesto ruského Gazpromu ju dajú Nemcom

  Vrátenie turbíny podľa nemeckej vlády vezme Rusku argument, ktorým odôvodňovalo zníženie dodávok.

Kanada uvoľní turbínu pre plynovod Severný prúd 1 s cieľom zabrániť zhoršeniu energetickej situácie v Nemecku. Uviedol to cez víkend kanadský minister pre prírodné zdroje Jonathan Wilkinson. Turbína však nepoputuje Gazpromu do Ruska, kam mala smerovať pôvodne, ale priamo do Nemecka. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP, DPA a Reuters.

Kľúčová turbína

Ruský plynárenský koncern Gazprom v júni obmedzil tok plynu cez Severný prúd 1 iba na 40 % kapacity a uviedol, že za zníženými dodávkami je zadržiavanie kľúčovej kompresorovej turbíny spoločnosťou Siemens Energy v Montreale, kam bolo zariadenie poslané na opravu.

Krátko po rozhodnutí Gazpromu Nemecko aktivovalo druhý stupeň v rámci svojho trojstupňového núdzového programu pripraveného v dôsledku zhoršujúcej sa situácie na trhu s plynom. Samotná nemecká vláda dôvody Gazpromu, pre ktoré ruská firma obmedzila dodávky plynu cez Severný prúd 1, odmietla a uviedla, že vrátenie turbíny vezme Rusku tento argument.

Kyjev však žiadal Kanadu, aby turbínu nevracala a naďalej tak uplatňovala sankcie voči Rusku za inváziu na Ukrajinu. Oznámil, že ukrajinský plynovodný systém dokáže prepraviť dostatočný objem plynu na vykompenzovanie dodávok cez Severný prúd 1. Šéf ukrajinského prevádzkovateľa plynovodov OGTSU Sergij Makogon začiatkom týždňa zasa vyzval Kanadu, aby turbínu po oprave radšej poslala na Ukrajinu. Ako dodal, západné štáty by sa nemali nechať Kremľom vydierať.

Kanada však nakoniec vyhovela Nemecku. Wilkinson v tejto súvislosti uviedol, že bez dostatočných dodávok zemného plynu bude nemecká ekonomika výrazne trpieť a Nemcom bude hroziť, že s nastupujúcou zimou nebudú schopní zabezpečiť dostatočné vykurovanie domácností, aktuality.sk

X X X

Nemci sa boja vypnutia Nord Streamu. Turbíny pre plynovod dostanú výnimku zo sankcií

Kanada udelí výnimku zo sankcií, aby mohla vrátiť do Nemecka opravené ruské turbíny pre plynovod Nord Stream 1. Uviedol to dnes kanadský minister prírodných zdrojov. Kanada tiež rozšíri sankcie na ruský energetický sektor, zahrnie do nich aj priemyselnú výrobu, napísala agentúra Reuters.

 Kanadská vláda podľa denníka The Guardian uviedla, že „časovo obmedzené a odvolateľné povolenie“ podporí „schopnosť Európy získať prístup k spoľahlivej a dostupnej energii, keďže pokračuje v prechode od ruskej ropy a plynu“.

Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom minulý mesiac výrazne obmedzila dodávky plynovodom Nord Stream 1. Zdôvodnila to oneskorením pri oprave kompresorových turbín firmou Siemens Energy v Kanade. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck však obmedzenie dodávok označil za politicky motivovaný krok, ktorým sa Rusko snaží vyvolať neistotu a zvýšiť ceny plynu.

Turbíny pre Nord Stream 1 sa stali tiež predmetom sporu medzi Nemeckom a Ukrajinou. Kyjev vyzval Kanadu, aby si turbíny nechala, a tvrdí, že ich vrátenie by porušilo sankcie uvalené na Moskvu. Nemecko, ktoré je silne závislé od dodávok energie z Ruska, požadovalo vrátenie turbín./agentury/

X X X

Talianska vláda nevylučuje v druhom polroku úplné zastavenie rastu ekonomiky

Ekonomika rástla, môže sa však spomaliť až zastaviť, odhaduje taliansky minister hospodárstva.

Talianska ekonomika v 2. štvrťroku pravdepodobne výrazne rástla, v nasledujúcich mesiacoch sa však môže spomaliť, prípadne až zastaviť. Povedal to koncom tohto týždňa taliansky minister hospodárstva Daniele Franco.

„Odhadujeme, že za práve skončený kvartál sme zaznamenali vysoké tempo rastu,“ povedal v piatok Franco na stretnutí bankárov v Ríme. Dodal však, že „vzhľadom na rastúce riziko recesie v eurozóne hrozí, že rast sa v 2. polroku tohto roka prudko spomalí, prípadne úplne zastaví“.

Miera inflácie dosiahla v júni 8 %, čo predstavuje najvyššiu infláciu v Taliansku za vyše 36 rokov, a ako povedal Franco, „s jej rýchlym spomaľovaním sa v najbližšom období počítať nedá“. V tejto súvislosti prisľúbil, že vláda bude pokračovať v opatreniach na zmiernenie dôsledkov rastúcich cien energií na firmy a domácnosti, najmä na rodiny s nízkymi príjmami.

Ako uviedli vládne zdroje pre agentúru Reuters, vláda plánuje koncom júla prijať ďalší balík na pomoc firmám a obyvateľom, ktorého hodnota by mohla dosiahnuť 8 miliárd eur. Od januára vyčlenila na zmiernenie dôsledkov rýchlo rastúcich cien už viac než 33 miliárd eur.

Napriek nedávnemu prudkému rastu výnosov talianskych dlhopisov Daniele Franco povedal, že náklady na obsluhu dlhu by v tomto roku mali byť v priemere na úrovni z roka 2021. Podľa neho sa trhy čoskoro stabilizujú.

Verejný dlh Talianska by mal tento rok v porovnaní s rokom 2021, v ktorom dosiahol 151 % hrubého domáceho produktu (HDP), výrazne klesnúť, dodal minister. Rozpočtový deficit odhaduje na úrovni 5,6 % HDP, čím potvrdil pôvodne odhadovanú úroveň schodku, aktuality.sk

X X X

Záujem nahradiť Borisa Johnsona prejavilo už deväť politikov

Všetci sú poslancami Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni, hoci patria do rôznych názorových frakcií. Kandidatúru na post nového lídra britskej Konzervatívnej strany oznámilo už deväť politikov. Najnovšie k nim v nedeľu pribudla exministerka obrany Penny Mordauntová.

Televízia Sky News v nedeľu popoludní informovala, že v priebehu 24 hodín by mala svoju kandidatúru oznámiť aj populárna šéfka britskej diplomacie Lizz Trussová a zrejme ešte aj ďalší uchádzači. Konečný zoznam by mal byť známy na budúci týždeň.

Všetci deviati kandidáti sú poslancami Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni, hoci patria do rôznych názorových frakcií. Okrem Mordauntovej už do súboja oficiálne vstúpili súčasný aj bývalý minister financií – Nadhim Zahawi a Rishi Sunak, niekdajší šéf rezortu diplomacie Jeremy Hunt, minister dopravy Grant Shapps, exminister zdravotníctva Sajid Javid či generálna prokurátorka Suella Bravermanová.

Medzi menej známych kandidátov patria poslanci Kemi Badenochová a Tom Tugenhadt. Minister obrany Ben Wallace, ktorý bol považovaný za jedného z hlavných favoritov, v sobotu prekvapivo oznámil, že kandidovať nebude.

Podľa britských médií majú najväčšie šance na zvolenie Rishi Sunak, Jeremy Hunt, Lizz Trussová či Sajid Javid. Súboj však podľa AFP nemá jasného favorita a jeho výsledok je momentálne nepredvídateľný.

Johnson vo štvrtok – po odstúpení desiatok ministrov a štátnych úradníkov – oznámil, že odstupuje z postu lídra Konzervatívnej strany. Podľa vlastných slov chce však zotrvať vo funkcii premiéra, až pokým nebude vybraný jeho nástupca.

Harmonogram a pravidlá výberu nového straníckeho šéfa, ktorý sa následne postaví aj do čela vlády, budú zrejme zverejnené v pondelok, pričom celý proces by mohol trvať aj niekoľko mesiacov.

O predložených kandidatúrach bude opakovane hlasovať všetkých 358 konzervatívnych poslancov, ktorí spomedzi uchádzačov vyberú dvoch hlavných favoritov. O tom, kto z nich sa stane novým lídrom, následne rozhodnú členovia Konzervatívnej strany, a to ešte pred straníckym zjazdom plánovaným na začiatok októbra, aktuality.sk

X X X

Čaputová hovorí o reštarte. Matovič o tajomnej hre

V pondelok, najneskôr v utorok odovzdá SaS premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) svoje podmienky zotrvania v koalícii. Trvá na novej koalícii, novej koaličnej zmluve a vláde bez Igora Matoviča (OĽaNO).

„Situácia na Slovensku si vyžaduje reštart,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová v diskusii na festivale Pohoda. „Táto vláda bola zvolená s očakávaním zmeny. A to, o čo sa tu hrá, je nádej, ktorú môže táto krajina stratiť,“ dodala s tým, že zmena sa mala týkať aj hrádze proti fašizmu. „Toto je hrádza proti fašizmu? Toto je kolaborácia s fašizmom,“ okomentovala prelomenie jej veta pri protiinflačnom balíčku.

 Veto sa totiž podarilo zlomiť len vďaka hlasom poslancom z extrémistickej ĽS NS. Jej šéf Marián Kotleba, právoplatne odsúdený práve za podporu extrémizmu, sa tým dokonca chválil na sociálnej sieti.

V tomto týždni chce Čaputová poslať protiinflačný balíček, ktorého autorom je práve minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič, na Ústavný súd SR. Okrem toho ju čaká aj stretnutie s Hegerom.

Práve balíček, pre ktorý začal Matovič deliť spoločnosť na pro-rodinnú a proti-rodinnú, bol pomyselnou poslednou kvapkou, prečo sa SaS rozhodla odísť z koalície.

Štvordemisia

„Igor Matovič je problém, povedzme si to na rovinu. Ak to koaliční partneri nechápu, je to ich vec,“ povedal v nedeľu v relácii TA3 predseda SaS, vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík.

Spresnil, že v pondelok alebo v utorok pošle jeho premiérovi Hegerovi list, v ktorom vysvetlí, prečo odišla z koalície a navrhne ďalšie riešenia. Sulík síce nechcel konkretizovať dôvody, predsa len však povedal, že okrem odchodu Matoviča z vlády, bude medzi požiadavkami aj zvyšovanie platov učiteľov, zdravotníkov, či zamestnancov štátu. Pripomenul, že napríklad ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) doteraz nemohla vymenovať druhého štátneho tajomníka, „lebo Igor Matovič“.

Tento týždeň by sa mal Sulík stretnúť s premiérom Hegerom. Priznal, že s ním už telefonoval, rovnako ako aj s Borisom Kollárom (Sme rodina).

Ak sa nenaplnia požiadavky SaS, k 1. septembru podá on spolu s Kolíkovou, ministrom zahraničia Ivanom Korčokom a ministrom školstva Branislavom Gröhlingom demisiu.

Sulík odmieta, že by odchodom z koalície a prípadne aj vlády, znamenal povalenie kabinetu Eduarda Hegera. „Vláda môže fungovať ďalej. Nech si pekne fungujú,“ zdôraznil s tým, že „fašisti ich už podporili, to je normálne funkčná vec“. „Zdôrazňujem, že vláda našim odchodom nepadá,“ podčiarkol vicepremiér.

„Som pripravený prijať každú alternatívu. Ešte pred prelomením veta som na sedení s Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom povedal: Igor, rob čo chceš, ja už som zmierený so všetkým, som pripravený na všetko, ale upozorňujem ťa, neprelamuj veto prezidentky. Nie, on skrátka silou-mocou ho musel prelomiť. Teraz dostali páni na výber a nech sa rozhodnú, ako uznajú za vhodné,“ pokračoval Sulík s tým, že na riešenie je celé leto, pretože nezasadá ani vláda, ani parlament. Aj to je podľa neho dôkaz, že nepodporuje predčasné voľby.

„Vláda nepadá, môže pokračovať ďalej, nech si kľudne pokračujú, nech si spolupracujú s fašistami, nech zakaždým Eduard Heger povie, že to bolo naposledy,“ adresoval uštipačnú poznámku smerom k OĽaNO. V prípade odchodu SaS z vlády sa Sulík vráti do parlamentu. Pripustil, že pri dobrých návrhoch jeho poslanci vládu podporia.

 Kollár ukazuje svaly

Medzitým predseda koaličného Sme rodina a predseda parlamentu Boris Kollár ohlásil, že sa jeho poslanecký klub rozšíri. V takom prípade by bol opäť druhou mandátovo najsilnejšou stranou v koalícii. Teraz je to SaS.

Predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár sa totiž chystá oznámiť predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi, že do jeho poslaneckého klubu pristúpia traja noví poslanci. (Podľa oficiálnych zvyklostí by mal predseda strany informovať o týchto skutočnostiach predsedu parlamentu, hoci v tomto prípade ide o jednu a tú istú osobu – pozn. red.) Potvrdil to ešte v piatok pre TA3.

Kollár už dávnejšie ohlasoval, že v jeho klube pribudnú noví členovia. Dokonca aj Matovič povedal, že mu „požičia poslancov“. Vlani na jeseň do SaS prestúpila časť poslancov zo strany Za ľudí. Medzi nimi aj ministerka Kolíková.

Koaliční lídri však vtedy ohlásili, že musia riešiť pandémiu a nie koaličnú zmluvu. Sulík vyhlasoval, že si jeho strana nebude nárokovať miesto predsedu parlamentu, ale bude žiadať, aby rezort spravodlivosti viedla Kolíková. Ak by sa teraz otvárala koaličná zmluva, mohla by si – podľa aktuálnych počtov, SaS nárokovať kreslo šéfa Národnej rady.

„Nemôžu si nárokovať, lebo sme silnejší poslanecký klub ako SaS. SaS má 19 a Sme rodina má dvadsať. Je len na mne, kedy sám sebe oznámim – ako predseda strany oznámim predsedovi parlamentu, že máme dvadsať. Máme troch nových poslancov – Romanu Tabak, Ján Krošlák a Jozef Šimko,“ povedal Kollár.

„Nebudem podporovať výmysly Richarda Sulíka. Nech si túto kašu, ktorú si navaril, zje sám. Nič otvárať nebudem. Máme koaličnú zmluvu, ktorá bola vyrokovaná a na tej trvám. Títo dvaja si to zapríčinili, musia z toho vyjsť von. To znamená, že žiadna koaličná zmluva sa meniť nebude. Môže platiť táto, ktorá je. Alebo nová, ktorú bude rovnaká, ako je táto, ktorá je,“ vyhlásil Kollár.

Krošlák sa do parlamentu dostal na kandidátke OĽaNO. Bol pritom aj na kandidátke SaS, nakoniec však zvíťazili obyčajní. Patril k najhlasnejším kritikom predsedu Igora Matoviča, až nakoniec vystúpil z klubu a patril k nezávislým. Zvyčajne však hlasoval s koalíciou.

Tabák z klubu OĽaNO vylúčili, keď nezahlasovala za vydanie Roberta Fica (Smer) na väzobné stíhanie. Šimko, niekdajší neúspešný kandidát na prezidenta, kandidoval do parlamentu za ĽS NS. Vlani v auguste zo strany vystúpil.

 Matovič pozná pravdu? Alebo konšpiruje?

Igor Matovič však vie svoje. „Ono je za tým určite niečo väčšie, vyššia hra, o čom nikto z nás ani netuší. Dohoda s niekým, komu tretie povalenie vlády SaSkou mimoriadne vyhovuje. Lebo postaviť zdôvodnenie na rozvrate verejných financií Rodinným balíčkom a navyše s fašistami’je len jedna bohapustá Goebbelsovská lož … a žiadať pri tom niečo, o čom bol vopred upozornený, že narazí … svedčí skôr o tom, že plán je dávno urobený a 1. septembra SaS povalí už tretiu vládu, ktorej je súčasťou,“ tvrdí Matovič na sociálnej sieti.

V inom statuse zasa tvrdil, že to mafia chce povaliť vládu, pretože v hre sú miliardy z európskych fondov. „26 miliárd eur z eurozdrojov lákavých na rozkradnutie v nasledujúcich 5 rokoch stoja za to … prejsť im cez rozum stojí za to tiež.

Tvrdí, že OĽaNO pri schvaľovaní tzv. rodinného balíčka, či skôr protiinflačného, nič neporušila, SaS vedela o podrobnostiach a mohla celý návrh vetovať.

A nepriateľom mu už nie je iba mafia – teda časť súčasnej opozície, aj novinári. „Len nepatrný zlomok z nich (novinárov – pozn. red.) je schopný povedať, že si SaS vymýšľa a v skutočnosti sme pri schvaľovaní Rodinného balíčka nič neporušili a konali sme vyslovene so súhlasom SaS.

Je tragédiou krajiny mať všetky kľúčové médiá v rukách oligarchov a novinárov, ktorí pravdu ani hľadať nechcú. Potom sa nemôžeme čudovať, že len 26 % ľudí na Slovensku novinárom verí – čo je najmenej zo 46 najvyspelejších krajín sveta. A tak si verím, že múdri ľudia, ktorí nehlcú nenávistnú propagandu a pravdu hľadajú, nakoniec aj tak opäť vyhrajú,“ dodáva Matovič.

Matovičovi pritom dôveruje približne 13 percent ľudí, ale vyše 80 nedôveruje. Jeho pôsobenie v politike pritom negatívne vníma až 82 percent ľudí./agentury/

X X X

Najneskôr v utorok odovzdá SaS Hegerovi svoje podmienky zotrvania v koalícii

V pondelok, najneskôr v utorok odovzdá SaS premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) svoje podmienky zotrvania v koalícii. Povedal do Richard Sulík, predseda SaS, vicepremiér a minister hospodárstva v relácii ta3.

 „Igor Matovič je problém, povedzme si to na rovinu. Ak to koaliční partneri nechápu, je to ich vec,“ pokračoval s tým, že podmienkou zotrvania SaS v koalícii je práve odchod lídra OĽaNO a ministra financií Matoviča z vlády.

Sulík odmieta, že by svojim odchodom z koalície a prípadne aj vlády, znamenalo povalenie kabinetu Eduarda Hegera. „Vláda môže fungovať ďalej. Nech si pekne fungujú,“ zdôraznil s tým, že „fašisti ich už podporili, to je normálne funkčná vec“.

 Ak sa do konca augusta nepodarí dohodnúť na novej koaličnej zmluvu, Sulík spolu s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou, ministrom zahraničia Ivanom Korčom a ministrom školstva Branislavom Gröhlingom, podajú demisiu.

„Budú sa to snažiť prekryť rečami o povalení vlády. Ale opäť zdôrazňujem, že vláda našim odchodom nepadá,“ viackrát zopakoval Sulík s tým, že jeho strana už z koalície odišla. Sulík pripustil, že pri dobrých návrhoch poslanci SaS vládu podporia. Vyhlásil, že „nikto z jeho ministrov by neprišiel s tým, že bude svoj návrh pretláčať s podporou fašistov.“

„Ak nechá Edo Heger takto Igora Matoviča vyčíňať, škodí to celej vláde i celej krajine. Dva roky sa Igor Matovič snažil vyštvať SaS z vlády, tak nech je šťastný, teraz sa mu to podarilo,“ podčiarkol Sulík. Uviedol, že SaS by chcela pokračovať vo vláde. „Na ministerstve hospodárstva mám dobrý tím. My v tom chceme pokračovať, nehovoríme o predčasných voľbách,“ vysvetlil.

Je pripravený na všetky alternatívy. „Ešte predtým, ako prelomili veto, povedal som Edovi Hegerovi aj Igorovi Matovičovi: Igor, rob si čo chceš,“ pokračoval Sulík s poukazom na prelomenie veta prezidentky Zuzany Čaputovej pri protiinflačnom balíčku. Veto sa podarilo prelomiť s pomocou poslancov z ĽS NS.

„Minulý týždeň som telefonoval s premiérom a dohodli sme, že sa stretneme. To je dohodnuté. Telefonoval som aj s Borisom Kollárom, aj tam je ten osobný vzťah dobrý. Keď budú mať záujem o komunikáciu, áno, bude. Okrem toho posielam našim koaličným partnerom oficiálny list, kde im odôvodním naše rozhodnutie,“ povedal Sulík s tým, že až potom bude SaS ďalej komunikovať o ďalšom postupe. Pripomenul, že koalícia má celé leto čas na premyslenie. Dôvodom sú prázdniny, keď vláda nezasadá./agentury/

X X X

Lízingová firma SMBC prišla pre sankcie voči Rusku o vyše 1 miliardu eur

Spoločnosť poskytuje prenájom lietadiel. Pre sankcie Európskej únie voči Rusku za vojnu na Ukrajine museli zrušiť zmluvy s ruskými aerolíniami.

Svetová lízingová spoločnosť SMBC Aviation Capital prišla uvalením sankcií na Rusko a následnými odvetnými opatreniami o viac než miliardu eur. Uviedla to firma tento týždeň s tým, že musela odpísať hodnotu viac než 30 lietadiel, ktoré jej zostali v Ruskej federácii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Spoločnosť so sídlom v Dubline je jednou z firiem poskytujúcich prenájom lietadiel, ktoré pre sankcie Európskej únie voči Rusku za vojnu na Ukrajine museli zrušiť zmluvy s ruskými aerolíniami. SMBC Aviation Capital uviedla, že v dôsledku toho jej v Rusku zostalo celkovo 34 lietadiel. Ich hodnotu musela odpísať, pričom odpisy dosiahli takmer 1,6 miliardy eur.

„Lietadlá už nie sú pod kontrolou SMBC Aviation Capital, čo znamená, že sme hodnotu týchto aktív odpísali,“ potvrdila lízingová firma. Za finančný rok 2021/2022, ktorý sa pre SMBC skončil 31. marca, vykázala spoločnosť stratu 1,1 miliardy USD (1,08 miliardy eur) práve v dôsledku odpisov.

Bez započítania odpisov v Rusku oznámila SMBC Aviation Capital zisk upravený o jednorazové položky na úrovni 336 miliónov USD. V predchádzajúcom obchodnom roku, v ktorom leteckú dopravu do veľkej miery ovplyvňovala pandémia nového koronavírusu, dosiahol zisk 15,2 miliardy USD.

Aj ďalšie spoločnosti z Írska poskytujúce lízing lietadiel, ako AerCap a Avolon, prišli v dôsledku sankcií o lietadlá v Rusku. Podobne ako SMBC aj tieto firmy sa obrátili na poisťovne s cieľom získať časť peňazí späť, aktuality.sk

X X X

Francúzsko počíta s úplným zastavením dodávok plynu z Ruska

Francúzska vláda sa pripravuje na úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska. Ako povedal v nedeľu francúzsky minister financií Bruno Le Maire, tento scenár považuje v súčasnosti za najpravdepodobnejší. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Francúzsko nepatrí medzi krajiny s vysokou závislosťou od ruského plynu. Rusko sa na celkovom dovoze plynu do Francúzska podieľa približne 17 %. Napriek tomu vláda pripravuje núdzový plán. Prípadné úplné odstavenie od dodávok plynu z Ruska by totiž aj Francúzsku teraz skomplikovalo situáciu, keďže krajina závislá od produkcie elektriny z jadra má veľký počet reaktorov mimo prevádzky.

„Myslím si, že totálne zastavenie dodávok plynu z Ruska je reálne možné a my sa na tento scenár musíme pripraviť,“ povedal Le Maire na okraj podnikateľskej a ekonomickej konferencie v juhofrancúzskom Aix-en-Provence. „Bolo by totálne nezodpovedné takýto vývoj situácie ignorovať,“ dodal po tom, ako uviedol, že úplné zastavenie dodávok ruského plynu považuje za „najpravdepodobnejší scenár“.

Podľa ministra by v prvej fáze výpadok ruského plynu riešili znížením energetickej spotreby zo strany firiem a domácností. Vláda okrem toho skúma, pri ktorých spoločnostiach by bolo možné pristúpiť k nútenému obmedzeniu výroby./agentury/

X X X

 Slovinsko začne odstraňovať ostnatý drôt na hranici s Chorvátskom

Slovinsko postavilo plot na svojich hraniciach za vlády premiéra Mira Cerara počas migračnej krízy z rokov 2015-16.

Slovinská armáda začne na budúci týždeň odstraňovať ostnatý drôt na hranici s Chorvátskom. Oznámila to v piatok ministerka vnútra Tatjana Bobnarová po tom, ako vláda prijala príslušné uznesenie.

„Najúčinnejšou migračnou politikou je zabezpečiť zákonnú a teda bezpečnú a regulovanú migráciu,“ povedala Bobnarová.

Odstránenie ostnatého drôtu z hranice patrilo k prvým krokom vlády premiéra Roberta Goloba, ktorá sa ujala moci 1. júna.

Bobnarová uviedla, že hranica bude chránená inými prostriedkami vrátane zvýšenej prítomnosti polície na hranici a vo vnútrozemí. Bude to podľa nej spojené s rýchlymi a efektívnymi azylovými konaniami pre všetky osoby s nárokom na medzinárodnú ochranu.

Ministerka očakáva, že armáda denne odstráni asi 200 metrov ostnatého drôtu, celé by to mohlo trvať 150 dní, napísala STA.

Slovinsko postavilo plot na svojich hraniciach za vlády premiéra Mira Cerara počas migračnej krízy z rokov 2015-16. Vtedy sa to stretlo s obavami z porušovania ľudských práv.

Bobnarová doplnila, že plot bol postavený ako dočasné riešenie a je neprijateľné, aby sa stal trvalou súčasťou migračnej politiky. Migrácia nie je podľa nej sama osebe kriminálna, ale je súčasťou modernej spoločnosti.

X X X

Túžil mať vlastný podnik. Teraz zvažuje odchod z gastra 

 Gastro sektor po vlnách covidu zasiahlo zdražovanie cien surovín, energií aj pohonných hmôt.

Viktor Gelieň je tridsaťdvaročný nadšenec gastra a varenia. Za kuchára sa nevyučil, prax nabral v rôznych zamestnaniach, pizzeristu robil aj v žilinskom podniku, kde sa denne upieklo štyristo pízz. Bola to preňho jedna z najtvrdších škôl.

V roku 2020 už mal skúsenosti aj úspory na to, aby aj so spoločníkom mohli otvoriť vlastný priestor v obytnej zóne neďaleko Parku Ľudovíta Štúra v Žiline. V júli 2020 dostali kľúče a v auguste, po prvej vlne ochorenia Covid-19, ktorou sa nedali odradiť, konečne začali.

Pizzeria Pellegrino má charakter pivárne, má kapacitu okolo šesťdesiat ľudí a klientelou sú stáli zákazníci, ale aj návštevníci, ktorí tu majú blízko z parku, či z domov obytnej zóny. Zastavia sa tu aj ľudia, ktorí chodia zo sídliska Solinky na neďalekú plaváreň.

No podnikanie, na ktoré sa Gelieň tešil, bolo preňho od začiatku skôr bremenom. V gastre by chcel ostať, no zvažuje odchod zo Slovenska.

Prežili, ľahšie sa im nedýcha

Gastroprevádzky počas dvoch nepredvídateľných rokov museli ľudí prepustiť, sily kombinovali rôzne. V pizzerii Pellegrino koronakrízu a obmedzenia, ktoré ich striedavo postihovali od jesene 2020, prežili vďaka súhre polohy prevádzky a všestrannosti majiteľov. Gelieň vysvetľuje, že sa ako aj iní majitelia snažili, aby sa im podarilo udržať podnik aspoň bez dlhu.

Prvé zatváranie ich zastihlo na jeseň 2020. Prvotné opatrenia, podobne ako všetci ostatní, akceptovali. Viktor Gelieň spomína, ako museli kvôli nariadeniam vlády pár mesiacov po otvorení obmedziť otváracie hodiny do desiatej večer, obsadený mohol byť každý druhý stôl, neskôr mohlo byť otvorené už len do ôsmej.

„Bol november, keď nás nadobro zatvorili a dovolili len okienkový predaj a terasy. Vláda nám povolila mať letnú terasu v nízkych teplotách. Všetci kupovali ohrievače, zastrešovali a zakrývali terasy. A ani nie o mesiac zakázali aj tie. My sme ohrievače nenakúpili,” hovorí majiteľ žilinskej pizzerie.

 Rozvoz a okienko

Dlhé mesiace sa pretĺkali vďaka okienkovému predaju, no keď vláda oznámila balíky pomoci, zostali sklamaní. Podpora pre nich nebola výhodná. Snažili sa teda za každú cenu piecť a rozvážať.

„Ak by sme úplne zatvorili, šli by sme zbytočne do dlhov, takže sme pracovali a snažili sme sa zarobiť aspoň na základný chod prevádzky. Energie nás stáli rovnako, či bola pizzeria v plnom prúde, či v obmedzenom režime. Chladničky a pece museli fungovať,” opisuje Žilinčan. To, že mali čiastočne otvorené, im finančne pomáhalo, no vyskakovať si nemohli.

„Ako všetci ostatní sme boli odkázaní na rozvoz a okienko. Podobne ako mnohí sme museli uvoľniť personál. Ja som ostal v kuchyni, druhý majiteľ pri okienku na prijímanie objednávok,“ dodáva.

Podporu od štátu nevyužili. „Vnímal som štátnu pomoc, akoby určenú pre väčšie a zabehnuté podniky. Nie pre nás malých.“

O podmienkach či vyplácaní štátnej pomoci priebežne komunikovali s ďalšími majiteľmi reštaurácií. Spomína, že niektorí žiadali dotácie za október, ktoré im prišli až vo februári. Takéto omeškanie by si ako začínajúci podnik bez akejkoľvek rezervy aj tak nemohli dovoliť. Preto nevypli pece a pokým bolo dovolené okienko, obracali sa.

Pod dôstojnosť

V poslednej zime už však aj gastro sektoru došla trpezlivosť. Očkovaní, testovaní či prekonaní ľudia mohli chodiť do obchodov, no reštaurácie boli podľa konzília odborníkov stále rizikové. Majitelia podnikov tomu nerozumeli, začínala sa zimná sezóna, ľudia plánovali lyžovačky a reštaurácie opäť videli, ako im tržby miznú pred očami. Začali na vládu apelovať, aby povolila to, čo sama deklarovala, a teda, že vakcína znamená slobodu.

V susednom Česku a Poľsku pritom bežala lyžiarska sezóna, po preukázaní sa covid pasom sa ľudia mohli najesť aj vnútri v reštaurácii.

Na začiatku decembra začali podnikatelia cestovného ruchu v Tatrách protestovať proti domácim nariadeniam, po nich nasledovali Liptáci, aj Žilinčania. Viktor Gelieň bol jedným z tých, ktorý pomenoval, že stáť v provizórnom výdajnom okne kvalitnej prevádzky a čakať, kým si niekto vezme kávu so sebou či koláč do vrecka, je pod dôstojnosť nielen pre podnikateľov, ale aj pre zamestnancov a zákazníkov.

 Podnikatelia vládu žiadali, aby im pred Vianocami dovolili otvoriť. Podľa Gelieňa sú práve Vianoce obdobím, kedy sa ľudia túžia stretávať a podnikom vedia urobiť dobrý účet. Znamenalo by to pre nich aspoň nejakú vzpruhu po ďalšej ťažkej jeseni. Otvorenia sa nedočkali, vláda vyhovela gastro sektoru až začiatkom januára.

Gelieň spomína, že protesty, ktorými deklarovali katastrofálnu situáciu v gastre a cestovnom ruchu, nikto nevzal vážne. „Zima bola pre mňa takmer likvidačná, čistá katastrofa. Zatvorili nás na začiatku decembra, kedy sa prevádzky tešili aspoň na malé akcie pre firmy, vianočné večierky.”

Stal sa však presný opak a majitelia reštaurácií si ešte aj pre Vianocami museli tvrdo odpracovať svoje výplaty. „Následne nás otvorili po Troch kráľoch, keď už sú všetci vyžmýkaní z peňazí. V Tatrách je to iné, tam v januári, februári bežia lyžovačky, ale pre podniky, aký máme my, sú zimy o ničom. Tieto mesiace sú pre nás najslabšie,” dodáva sklamane.

Stúpanie cien

Približne v tom období začal Viktor Gelieň premýšľať o odchode z gastra. „Som mladší, pružnejší, nemám problém s prácou aj mimo tohto sektoru. Mám dvoch malých synov, chcem im dopriať, čo potrebujú a nie sa takto trápiť a nemať z práce radosť.”

Rozhodoval sa ešte predtým, ako začala vojna na Ukrajine, ktorá zamávala aj so slovenským trhom. Okrem pretrvávajúceho problému so zháňaním personálu, sa pridalo zdražovanie potravín, energií aj pohonných hmôt.

Prvým opatrením, ktoré pizzeria urobila bolo, že už v polovici marca zrušila vlastný rozvoz. Nechali si len doručovanie objednávkovými portálmi, ktoré majú vlastných kuriérov.

„Tržby stúpli, no zisky nie. Všimol som si však, že cena niektorých potravín sa ustáľuje. Vo februári, keď prišla vojna, kilo syra stálo päť eur, potom vyskočila na deväť. Dnes už ho opäť viem kúpiť v lepšej cene,” vysvetľuje. Dodáva, že obchodníci zároveň zvyšovanie cien kamuflujú jednorazovými akciami.

Cena za šunku či mäso však neklesá. Kuracie krídla zvykli nakúpiť za 1,19 eur za kilo, teraz stoja dvojnásobok, 2,49 eur. Kuracie prsia stáli 3,84 eur, dnes ich ťažko kúpiť pod 6,50 kúpiť nedajú. Gelieň hovorí, že vo výrobe už majú preto nové jedálne lístky, kde zdvihli ceny jedál.

Z gastra sa stiahli

Trápením všetkých reštaurácií či pubov je personál. Ľudia, ktorí si počas pandémie museli pre nestabilitu nájsť nové zamestnanie, sa vrátiť nechcú.

„Už minulé leto bol obrovský problém zohnať čašníka, barmana, ale aj kuchára. Pôsobil som osem rokov ako kuchár, mal som mnoho kontaktov na svojich bývalých kolegov. Keď som ich oslovoval s tým, že hľadám pomoc, odpovedali mi, že pracujú v automobilke či na stavbe, prípadne v zahraničí. Všetci sa utiahli do sektorov, v ktorých nie sú až tak ohrození ako v gastre.”

 Keď Gelieň zháňal kuchárku a čašníčku na toto leto, na inzeráty ľudia nereagovali, alebo nechali vulgárny komentár, že do gastra robiť nepôjdu.

„Snažíme sa zháňať ľudí po známosti. Čašníčky, ktoré poznám, sú v Billách, Lidloch a Kauflandoch. Alebo pracujú napríklad v pekárni. Hľadali zamestnanie s lepšou istotou. Mnohí kuchári zasa poodchádzali do zahraničia, ostali pri remesle, ale odišli preč. V Rakúsku či Švajčiarsku zarobia omnoho lepšie,” vykresľuje dlhoročný kuchár súčasnú situáciu.

Rozumie tomu, že sa ľudia do tohto sektoru boja vrátiť, predstavuje to pre nich risk, že sa opäť bude nepredvídateľne zatvárať a s tým spojený finančný stres.

Nedostatok ľudí v gastre preto spôsobuje, že mnohé reštaurácie skracujú svoj pracovný čas, alebo nemohli otvoriť vôbec, aktuality.sk

X X X

Demonštranti zapálili rezidenciu srílanského premiéra

Srílanský prezident už ohlásil demisiu.

Srílanský prezident Gotábaja Rádžapakše odstúpi 13. júla zo svojej funkcie, aby umožnil pokojné odovzdanie moci. Oznámil to v sobotu predseda srílanského parlamentu, ktorého citovala agentúra AFP.

Prezident utiekol, vilu premiéra podpálili

Šéf parlamentu Mahinda Abeywardena podľa vlastných slov oznámil prezidentovi, že sa lídri parlamentných strán zhodli na potrebe jeho demisie. Rádžapakše potom podľa jeho slov oznámil, že v stredu 13. júla odstúpi z funkcie.

Demonštranti – vyprovokovaní ekonomickou krízou v krajine – vtrhli ešte v sobotu ráno do prezidentovej oficiálnej rezidencie v hlavnom meste Kolombo a prinútili ho k úteku.

V sobotu večer prenikli aj do súkromnej rezidencie srílanského premiéra Ranila Vikramasingheho, a podpálili ju, informovala kancelária premiéra. Bezprostredne po tomto útoku nebolo zrejmé, či sa premiér v tom čase v sídle nachádzal alebo nie.

Najväčšie protesty

Vikramasinghe pritom krátko pred týmto incidentom ponúkol svoju demisiu. Podľa vyjadrenia svojej kancelárie súhlasil odstúpením z úradu, ktoré mu odporučili lídri opozičných strán, „aby tak zaistil bezpečnosť občanov“.

Straníckym lídrom pritom podľa svojho hovorcu Vikramasinghe povedal, že z postu premiéra odstúpi po tom, ako sa strany dohodnú na vytvorení novej vlády.

AP uvádza, že sobotné protesty boli na Srí Lanke vôbec najväčšími. Na demonštrácie do Kolomba prišli obrovské davy ľudí, aby vyjadrili nespokojnosť s bezprecedentnou ekonomickou krízou.

Najhoršia kríza

Srí Lanka čelí najhoršej ekonomickej kríze od svojho získania nezávislosti v roku 1948. V apríli prestala splácať dlh vo výške 51 miliárd dolárov a rokuje o finančnej výpomoci s Medzinárodným menovým fondom.

Krajina už takmer úplne spotrebovala svoje zásoby benzínu a nafty. Vláda zatvorila v snahe ušetriť školy i úrady, ktorých fungovanie nie sú pre chod krajiny nevyhnutné. Mnohé európske krajiny, Austrália a Spojené štáty preto varovali svojich občanov pred cestovaním na Srí Lanku, aktuality.sk

X X X

Južná Kórea obviňuje Severnú z paľby zo salvových raketometov

Juhokórejská armáda posilnila ostražitosť a úzko koordinuje svoj postup so Spojenými štátmi. Juhokórejská armáda v nedeľu oznámila, že Severná Kórea zrejme vypálila viacero striel zo salvových raketometov, píše agentúra Reuters.

Posilnená ostražitosť

Zbor náčelníkov štábov (JCS) juhokórejskej armády uviedol, že trajektórie striel, pravdepodobne skúšobne vypálených z raketového delostreleckého systému, boli spozorované v nedeľu po 18.00 h miestneho času.

Juhokórejská armáda v tejto súvislosti posilnila ostražitosť, pričom svoj postup úzko koordinuje so Spojenými štátmi.

Agentúra AFP pripomína, že k odpáleniu striel došlo len niekoľko dní po tom, ako na spoločné cvičenia do Južnej Kórey priletelo šesť moderných amerických stíhačiek F-35. V juhokórejskom vzdušnom priestore a okolitých vodách by mali operovať 10 dní.

Raketové testy

KĽDR vykonala v tomto roku viacero raketových testov, vrátane vypálenia medzikontinentálnej balistickej rakety, ktorú tak otestovala prvýkrát od roku 2017, pripomína agentúra AFP.

Washington i Soul upozorňujú, že KĽDR sa pripravuje na vykonanie svojho v poradí siedmeho jadrového testu. Spojené štáty pritom túto izolovanú krajinu varovali, že ak takýto test podstúpi, bude to mať za následok „rýchlu a ráznu“ reakciu.

Soul v júni avizoval, že sa chystá posilniť svoju obranyschopnosť, ako aj bezpečnostnú spoluprácu s Washingtonom a Tokiom, aby tak lepšie čelil jadrovej hrozbe z Pchjongjangu. V Južnej Kórei je v súčasnosti rozmiestnených zhruba 28.500 amerických vojakov, aktuality.sk

X X X

Ak nebude čím alebo za čo kúriť, výhrevne v Nemecku prichýlia najmä starých a chudobných

Prvé nemecké mestá sa pripravujú na ťažkosti, ktoré môže priniesť nadchádzajúca vykurovacia sezóna.

V Nemecku rastú obavy z nedostatku plynu a vysokých cien energií. Aj keď domácnosti vykurujú hlavne v zime, miestnym starostom robia vrásky na čele prípadné problémy už teraz.

Mestá pripravujú haly pre chudobných a starých, píše Bild am Sonntag. Tie majú poskytovať ľuďom dostatočný tepelný komfort. Majú slúžiť ako výhrevne.

Verejnosť sa už skôr dozvedela, že ak nebude čím kúriť, nemecké školy môžu na jeseň a počas zimy zatvárať. Ministerka školstva Bettina Stark-Watzingerová však chce nájsť spôsob, ako obmedzovaniu vyučovania predísť.

Núdzové scenáre už riešia napríklad v Ludwigshafene v spolkovej krajine Porýnie-Falcko. Ako centrálna výhrevňa má poslúžiť hala pomenovaná po bývalom ríšskom prezidentovi Friedrichovi Ebertovi.

Tá okrem dejiska športových akcii už v minulosti fungovala aj ako očkovacie centrum, takže pre miestnych ide o známe priestory.

S nápadom zriadiť výhrevne pre ľudí prišiel spolkový Zväz miest a obcí. „Nikto nedokáže presne povedať, aký dramatický bude vývoj. Malo by sa uvažovať aj o tepelných ostrovčekoch alebo vyhrievaných miestnostiach, kde by sa hlavne starší ľudia mohli zdržiavať počas krutých mrazov,“ uviedol šéf zväzu Gerd Landsberg.

Vyhriate priestory haly v Ludwigshafene chcú poskytovať ľuďom bezplatne. Postele na prespávanie majú byť od seba oddelené paravánmi.

Vypínanie semaforov

Časť nemeckej verejnosti už nápad s vykurovanými halami odmieta ako zbytočne drahý a nehospodárny. Pri energetických úsporách pritom nemecké krízové plány počítajú aj s vypínaním semaforov na križovatkách.

Vonkajšie osvetlenie má svietiť len tam, kde je to nevyhnutné pre bezpečnosť cestnej premávky, uvádza sa v pláne, ktorý je zverejnený aj na webe Ludwigshafenu.

Pod tepelnými ostrovčekmi sa v nemeckých scenároch myslia miesta, kde bude možnosť zohriať sa len krátkodobo. O ich zriadení už uvažujú napríklad mestá Neustadt, Frankenthal a Landau, aktuality.sk

X X X

Veľký obrat Djokoviča. Má siedmy wimbledonský titul

Srbský tenista Novak Djokovič siedmykrát v kariére triumfoval vo Wimbledone.

 Novak Djokovič oslavuje finálovú výhru vo Wimbledone, Ako nasadená jednotka a obhajca prvenstva zdolal vo finále Austrálčana Nicka Kyrgiosa 4:6, 6:3, 6:4 a 7:6 (3).

Djokovič si pripísal 21. grandslamové víťazstvo a v historickej tabuľke sa na druhom mieste odpútal od Rogera Federera. Má o jedno menej ako Rafael Nadal, ktorý nemohol nastúpiť na semifinále s Kyrgiosom pre zranenie brušného svalstva.

Djokovič na turnaji veľkej štvorky uspel prvýkrát pod dohľadom iného trénera ako Mariána Vajdu. Na tráve All England Clubu uspel štvrtýkrát v sérii.

Siedmym titulom vyrovnal Brita Williama Renshawa, ktorý víťazil na turnaji v 19. storočí. V historickom poradí je pred ním už iba Roger Federer s ôsmimi prvenstvami. Nenasadený Kyrgios neuspel pri svojej premiérovej účasti v grandslamovom finále.

Od úvodu obaja hráči kvalitne podávali. Jedinou výnimkou bol piaty gem, v ktorom sa Kyrgios dostal k jediným dvom brejkbalom.

Druhý dokázal využiť a získal úvodné dejstvo vo svoj prospech. Najvyššie nasadený hráč sa k prvej možnosti získať podanie súpera dostal až vo štvrtej hre druhého setu a hneď ju využil.

 Dôležitý súboj sa odohral v deviatom geme. Kyrgios viedol pri podaní súpera 40:0 a celkovo mal až štyri príležitosti znížiť na 4:5. Djokovič však všetky brejkbaly odvrátil, potom premenil hneď svoj prvý setbal a vyrovnal pomer setov na 1:1.

Austrálčan hneď v úvodnom geme tretieho dejstva pustil Srba k dvom brejkbalom. Situáciu síce zvládol, ale za stavu 4:4 potom Djokovič dokázal využiť jedinú možnosť na isk súperovho podania.

V nasledujúcom geme nezaváhal pri svojom podaní a viedol 2:1 na sety. Vo štvrtom sete sa ani jeden hráč nedostal k brejkbalu a rozhodnúť musel tajbrejk. V ňom Djokovič dominoval a obhájil titul na londýnskej tráve. Muži – dvojhra – finále: Novak Djokovič (Srb.-1) – Nick Kyrgios (Austr.) 4:6, 6:3, 6:4, 7:6 (3)/agentury/

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.