Moskva v nedeľu vyzvala Spojené štáty a Venezuelu, aby sa vyhli novému konfliktu v regióne po útokoch amerických síl na údajných pašerákov drog z juhoamerickej krajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA „Samozrejme, chceme, aby všetko zostalo v mierovom kontexte a aby v regióne nevznikali nové konflikty,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ruská agentúra TASS ozrejmila, že Peskovove komentáre boli reakciou na správu denníka Washington Post, podľa ktorej venezuelský prezident Nicolás Maduro požiadal Moskvu o vojenskú pomoc s dôrazom na protivzdušnú obranu.

Rusko a Venezuela uzavreli dohodu o partnerstve, ktorá nadobudla platnosť minulý týždeň, no podľa dostupných informácií nezahŕňa vojenskú podporu, píše DPA.

Washington neuznáva Madurovo zvolenie na prezidentský post a vypísal i odmenu 50 miliónov dolárov za informácie vedúce k jeho zadržaniu. Venezuelský líder totiž čelí obvineniam z obchodovania s drogami. Americké ozbrojené sily zároveň už celé týždne útočia na lode, ktoré údajne pašujú drogy v Karibiku a Tichom oceáne, pričom Caracas sa podľa USA podieľa na pašovaní. Venezuela a ďalšie krajiny to vnímajú ako hrozbu potenciálneho vojenského zásahu, doplnila DPA./agentury/

X X X

Pre Čechov je elektrina takmer luxusom, Slováci si ju môžu „užívať“. Pre časť ľudí sa to však čoskoro zmení

Česi majú problém. Za elektrinu platia jednu z najvyšších cien Európskej únii (EÚ). Medzi „elektricky“ najdrahšie členské krajiny Únie sa zaradili už tretí polrok po sebe. Slováci sú na tom z tohto hľadiska naopak veľmi dobre. Spomedzi našich susedov sú na tom lepšie ako my už iba Maďari, ktorí majú elektrický prúd najlacnejší.

 Dáta európskeho štatistického úradu ukázali, že Česi platili v prvom polroku tohto roka za jednu kilowatthodinu (kWh) elektrickej energie, vrátane daní a všetkých poplatkov, vyše 37 centov. To je v prepočte približne 370 eur za megawatthodinu (MWh). Pre lepšiu predstavu – priemerná domácnosť môže podobný objem elektrickej energie spotrebovať približne za tri mesiace.

V rámci EÚ sú na tom horšie ako naši západní susedia sú len Íri, Taliani, Dáni, Belgičania a Nemci. Česká republika je z tohto hľadiska na tom výrazne horšie ako priemer Únie. Ten bol minulý polrok na úrovni takmer 32 centov za kWh elektriny – teda 320 eur za MWh. 

Slováci pritom za jeden kWh elektrickej energie zaplatia o niečo menej ako 19 centov (teda približne 190 eur za MWh). Čo sa týka spomínaného Maďarska, tam stojí kWh elektriny len 10 centov (100 eur za MWh).

Pomáhajú aj štátne dotácie

Treba však pripomenúť, že na Slovensku v tomto smere zohrávajú výraznú úlohu aj energodotácie, ktoré domácnostiam kompenzujú ceny energií už niekoľko posledných rokov. Silová zložka elektriny je zastropovaná na úrovni približne 61 eur za MWh. Táto časť však predstavuje len asi 35 percent z celkovej ceny – domácnosti napokon platia aj za distribúciu, prenos prúdu a ostatné zložky.

Česko však už od minulého roka ľuďom s cenami nepomáha a práve v tomto bode vidia problém niektorí odborníci. „Nižšie ceny elektriny majú práve tie štáty, kde sú energie pre domácnosti výrazne štátne regulované — ako Slovensko, Maďarsko alebo Francúzsko, kde ešte stále funguje systém, podľa ktorého sa časť elektriny od štátnej spoločnosti EDF predáva na trhu za dotovanú cenu,“ povedal pre web seznamspravy.cz analytik společnosti ENA Jiří Gavor.

Hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda ale v tejto súvislosti hovorí, že zdôvodňovať vysoké ceny iba tým, že iné krajiny elektrinu dodutú, je „zjednodušenie hraničiace s propagandou“.

„Samozrejme, dotácie zohrávajú svoju úlohu. Ale ak berieme do úvahy dotácie, musíme zohľadniť aj ďalšie faktory. Napríklad to, či je daná krajina EÚ čistým dovozcom alebo čistým vývozcom elektriny. Postavenie čistého vývozcu by logicky malo tlačiť domácu cenu elektriny nadol. Ak teda zohľadníme práve tento faktor, postavenie Česka je ešte tragickejšie. Pretože má najdrahšiu elektrinu, hoci patrí medzi najväčších čistých exportérov elektriny v celej Únii,“ zdôraznil Kovanda. 

Elektrina zostane lacná aj na budúci rok

Slovenské domácnosti si budú môcť vydýchnuť aj v roku 2026 – aj na budúci rok ich totiž čaká lacnejšia elektrina. Štát sa so Slovenskými elektrárňami dohodol, že ceny elektriny zostanú aj naďalej zastropované, a to minimálne počas budúceho roka. Silová zložka elektriny, teda samotná vyrobená energia, bude opäť obmedzená na približne 61 eur za megawatthodinu. Tento krok má zabrániť prudkému zdražovaniu a udržať Slovensko medzi krajinami s najnižšími cenami elektriny v Európskej únii.

Na rozdiel od predchádzajúcich rokov však štátna pomoc nebude plošná. Od roku 2026 sa začne uplatňovať adresná energopomoc, ktorá má cielene pomáhať najzraniteľnejším domácnostiam – teda tým, ktoré majú nízke príjmy alebo sú ohrozené energetickou chudobou. Ostatné domácnosti už nebudú mať nárok na kompenzácie v rovnakej miere ako doteraz, čo môže postupne viesť k miernemu nárastu účtov.

 Aj napriek plánovaným zmenám zostane Slovensko v budúcom roku v európskom rebríčku cien elektriny medzi lacnejšími krajinami. Odborníci však varujú, že éru lacnej elektriny u nás netreba brať ako samozrejmosť – po skončení dohody so Slovenskými elektrárňami sa môžu účty za energiu výrazne zvýšiť./agentury/

X X X

 Nemecko zaplavili mladí Ukrajinci. Boja sa, aby ich doma nepovolali

Utekajú, aby nemuseli narukovať? Odkedy Kyjev mladým mužom opäť dovolil cestovať do cudziny, čelí Nemecko zvýšenému prílevu Ukrajincov. Kým ešte v polovici augusta nemecké hranice za týždeň prekročilo iba 19 ukrajinských mužov vo veku 18 až 22 rokov, v septembri ich prichádzalo už vyše tisíca a uplynulý mesiac dokonca 1 300 až 1 800 týždenne. Politici z Kresťansko-sociálnej únie (CSU), ktorá je súčasťou nemeckej vlády, preto žiadajú, aby Kyjev opatrenia na hraniciach znova sprísnil.

 Ukrajinskí utečenci v Nemecku na proteste proti ruskej agresii v Mníchove v júni tohto roka.

„Musíme ten skokovo narastajúci prílev mladých mužov z Ukrajiny regulovať a výrazne znížiť. Európska únia a Berlín musia vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby zase zmenila uvoľnené pravidlá vycestovania,“ uviedol pre denník Bild predseda CSU a bavorský premiér Markus Söder.

 V minulosti už viackrát kritizoval, že desaťtisíce ukrajinských mužov poberajú sociálne dávky v Nemecku, hoci ich Kyjev zúfalo potrebuje v boji proti ruským okupantom.

„Nikomu nepomôže, ak bude do Nemecka prichádzať čoraz viac mladých mužov z Ukrajiny namiesto toho, aby bránili vlasť,“ zdôraznil. Pripomenul, že Berlín Ukrajinu podporuje, ako môže – zbraňami, peniazmi aj humanitárnou pomocou, no Kyjev potrebuje predovšetkým vojakov.

Výsadok ukrajinských špeciálnych síl v Pokrovsku

 „Naša solidarita pretrváva, ale vyžaduje si jasné pravidlá a zodpovednosť na oboch stranách. Ak to nejde dobrovoľne, treba na úrovni EÚ obmedziť takzvanú smernicu o hromadnom príleve,“ vysvetlil Söder.

Opatrenie, ktoré spomenul, prijal Brusel ešte v roku 2001, ale prvý raz ho využil až v marci 2022, keď po začiatku ruskej invázie opustili Ukrajinu milióny utečencov. Cieľom bolo, aby v štátoch EÚ dostali potrebnú ochranu bez toho, aby museli podstupovať zdĺhavé azylové konanie.

Ukrajinci získali status dočasnej ochrany, vďaka čomu majú prístup k ubytovaniu, práci, sociálnej pomoci a vzdelávaniu. Ochrana pôvodne platila na rok, no Brusel ju opakovane predlžoval, naposledy do 4. marca 2027. 

Nával na hraniciach

Podobný názor ako Söder majú i ďalší koaliční politici. „Nemáme záujem na tom, aby mladí Ukrajinci trávili čas v Nemecku namiesto toho, aby bránili svoju krajinu. Ukrajina robí vlastné rozhodnutia, ale novela zákona viedla k znepokojujúcemu emigračnému trendu, ktorý treba zastaviť,“ priznal pre portál Politico expert kresťanských demokratov (CDU) Jürgen Hardt.

Keď vypukla vojna na Ukrajine, muži vo veku 18 až 60 rokov mohli odísť za hranice len so zvláštnym povolením. Kyjev sa tak snažil zabrániť tomu, aby sa vyhli povolávaciemu rozkazu.

Úrady najprv mobilizovali mužov starších ako 27 rokov, vlani hranicu brannej povinnosti znížili o dva roky. A to napriek tomu, že západní spojenci vrátane USA na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského naliehali, aby do armády povolal aj mladších – od 23 či dokonca od 18 rokov, čo odmietol.

A hoci na Ukrajine stále platí stanné právo, 26. augusta vláda uvoľnila prísne pravidlá na hraniciach, keď mužom vo veku od 18 do 22 rokov povolila opustiť krajinu.

Zdôvodnila to tým, že chce, aby v cudzine mohli získať vzdelanie, ktoré môžu využiť po návrate domov. Zároveň vraj nechce, aby zákazy rozdeľovali ukrajinské rodiny a pretrhávali väzby s domovskou krajinou.

Z formálneho hľadiska títo mladíci armáde nechýbajú, keďže pre nich ešte neplatí branná povinnosť. Čo ak sa však situácia zmení?

Keby chcel Kyjev opäť znížiť hranicu brannej povinnosti alebo sa vojna bude ďalej predlžovať, môžu na fronte potrebovať i mladších regrútov. Ťažko možno očakávať, že by sa potom zo zahraničia vrátili domov.

 Povolenie vycestovať mladí okamžite využili. Ako na základe údajov pohraničnej stráže informoval denník Rzeczpospolita, zatiaľ čo od januára do konca augusta poľské hranice prekročilo dokopy 45 300 ukrajinských mužov v spomínanom veku, odvtedy ich bolo už 98 500, čo je priemerne 1 600 denne.

Hneď počas prvého týždňa po uvoľnení pravidiel ich do Poľska prišlo 10 600 (týždeň predtým ich bolo len 500). „Je to hlavná cesta na útek z krajiny,“ objasnil denník.

Predseda CSU a premiér spolkovej krajiny Bavorsko Markus Söder (na symbolickej snímke za prepážkou) presadzuje, aby utečenci z Ukrajiny nedostávali sociálnu podporu ako Nemci (Bürgergeld), ale iba takú pomoc ako ostatní migranti.

Obmedzenie výhod

Aj keď drvivá väčšina Ukrajincov smeruje do ďalších štátov, najmä na Západ, mnohí zostávajú v Poľsku. Varšava už zredukovala sociálnu pomoc, ktorú im poskytuje, a nedá sa vylúčiť, že v tom bude pokračovať. Niektorí poľskí odborníci za „pootvorením hraníc“ dokonca vidia Zelenského snahu o znovuzvolenie.

„Jeho voličská základňa je vo veku 18 až 30 rokov. Vďaka tejto skupine v podstate vyhral voľby v roku 2019. Chce to zopakovať aj po vojne,“ priblížil pre denník Rzeczpospolita analytik Krzysztof Nieczypor.

Berlín s riešením problému zatiaľ otáľa. Podľa spolkového ministerstva vnútra nie je jasné, či nejde iba o dočasný nápor, ktorý postupne poľaví.

 „V súčasnosti sa zvažuje možnosť, že ide o prvú fázu zvýšenej migrácie po nadobudnutí účinnosti nariadenia, ktoré Ukrajina prijala v lete, a že počet mladých mužov hľadajúcich ochranu môže opäť klesnúť,“ pripustil rezort v stanovisku.

Ako upresnil, v polovici októbra žilo v Nemecku celkovo 1,26 milióna Ukrajincov, ktorí tam pricestovali po 24. februári 2022. Viac ako 551-tisíc je mužov.

Na rozdiel od iných migrantov, napríklad zo Sýrie či z Afganistanu, majú pritom Ukrajinci výhody zo svojho statusu. Nemusia žiadať o azyl, môžu sa hneď zamestnať a majú nárok na väčšiu pomoc od štátu, lebo poberajú také sociálne dávky (Bürgergeld) ako samotní Nemci.

Spolková vláda zložená z CDU/CSU a sociálnych demokratov (SPD) to plánuje zmeniť. Už v koaličnej dohode strany navrhli, aby noví utečenci z Ukrajiny nedostávali Bürgergeld, ale rovnakú sociálnu pomoc ako ostatní migranti.

 Návrh tejto reformy však vláda ešte nepredložila, podľa ministerstva práce stále prechádza medzirezortným pripomienkovaním.

Ukrajinskí utečenci v Nemecku mali spočiatku veľké problémy s hľadaním zamestnania, no situácia sa pomaly zlepšuje.

Podľa Spolkového úradu práce bolo v marci tohto roka zamestnaných už viac ako 535-tisíc Ukrajincov, z ktorých asi 51-tisíc malo iba čiastočný pracovný úväzok. Bez práce bolo vyše 212-tisíc Ukrajincov. Miera nezamestnanosti medzi utečencami z Ukrajiny dosahovala v júni zhruba 39 percent./agentury/

X X X

 Minister pôdohospodárstva Takáč: Médiá a opozícia môžu za to, že sa viac kradne v potravinách

 Vládna koalícia sa nepostavila za zločincov, tvrdil minister pôdohospodárstva Richard Takáč v relácii V politike na TA3. Je presvedčený, že časť médií a prístup opozície môže za to, že ľudia v obchodoch viac kradnú.

Kým Tamara Stohlová z Progresívneho Slovenska hovorí, že vláda po novele Trestného zákona môže za to, že v potravinách a obchodoch sa viac kradne, šéf rezortu pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) tvrdí, že to nie je chyba vládnych politikov.

„Vaša legislatíva ľuďom povedala, že môžu kradnúť, že jednoducho kradnutie je beztrestné, lebo vy ste z niečoho, čo predtým bol trestný čin, urobili priestupok a ešte ste zrušili aj trestnosť opakovaných činov,“ povedala v relácii poslankyňa Tamara Stohlová.

Upozorňuje na to, že na stúpajúci trend drobnej kriminality poukazujú už aj primátori, starostovia, obecné polície či generálny prokurátor Maroš Žilinka. Je presvedčená, že vláda sa svojimi rozhodnutiami postavila za zločincov.

„Vyprosím si slová, že vládna koalícia sa postavila za zločincov,“ zareagoval šéf rezortu pôdohospodárstva Richard Takáč. Tvrdí, že práve opozícia a časť médií burcujú spoločnosť a dávajú im návod, aby išli do obchodných reťazcov a kradli potraviny, pretože sa im potom „nič nestane“.

Neokrádajú ľudí, ale obchody

Minister Takáč hovorí, že zlodeji neokrádajú ľudí, ale obchodné reťazce. „Keď sa robí nejaký priestupok, že niekto niečo ukradne v obchodnom reťazci, tak to kradne obchodnému reťazcu. A asi nechceme, aby napríklad policia strážila obchodné reťazce. Do určitej miery si to musia sami zabezpečiť,“ dodáva.

Podľa jeho slov, je trend stúpajúcich drobných krádeží v celej Európe a nemôže za to novela Trestného zákona.

„Váš pán koaličný poslanec Ferenčák hovorí o tom, že v Kežmarku, kde on je primátor, stúpli priestupky o vyše 100 percent. Inde sa stretávame s tým, že tie priestupky už väčšinou obchodníci ani nenahlasujú, lebo majú skúsenosť s tým, že to nepomáha,“ hovorí poslankyňa za Progresívne Slovensko.

Minister pôdohospodárstva upozorňuje, že ide o oblasť, kde sú marginalizované skupiny. V priemere sa podľa jeho slov kradne tovar v hodnote zhruba 50 eur a ak bude treba upraviť zákon, parlament bude pripravený.

Viac krádeží v potravinách

Obchodníci čoraz viac hovoria o tom, že výrazne rastie počet krádeží v potravinách a obchodoch. Združenie miest a obcí Slovenska pred pár dňami avizovalo, že chcú otvoriť diskusiu o sprísnení Trestného zákona. Za kľúčové považujú najmä to, aby znížili limity výšky škody, ktorá bola novelou Trestného zákona zvýšená na 700 eur.

„Problémom nie je hodnota odcudzeného tovaru, ale rastúca agresivita, recidíva a útoky na predavačov, pracovníkov SBS či zákazníkov,“ reagovalo ministerstvo spravodlivosti a dodalo, že daný problém trápi celú Európu.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka by sa mal už zajtra stretnúť so zástupcami Únie miest a obcí Slovenska, aktuality.sk

X X X

 Advokátka Valková odmieta spojenie s „Medúzou“. Rázne poprela tvrdenia Zoroslava Kollára a ohlásila právne kroky

Advokátka Jana Valková vydala oficiálne vyhlásenie v reakcii na medializované informácie, ktoré ju spájali s osobou vystupujúcou pod prezývkou „Medúza“. Tieto tvrdenia zazneli na tlačovej konferencii Zoroslava Kollára, ktorý 28. októbra prostredníctvom svojho občianskeho združenia Právo na pravdu predstavil údajnú komunikáciu medzi Igorom Matovičom, Danielom Lipšicom a spomínanou osobou.

„Výslovne a dôrazne popieram všetky nepravdivé tvrdenia, ktoré ma stotožňujú s osobou s prezývkou Medúza,“ uviedla Valková vo svojom písomnom vyhlásení. Zároveň dodala, že ide o „absolútne nepravdivé a zavádzajúce informácie“, ktoré podľa nej najprv zverejnil novinár Dag Daniš a následne ich v dezinformačnom duchu šíril Roman Michelko vo svojom videoblogu.

Advokátka zároveň odmietla akúkoľvek spojitosť s údajným obsahom komunikácie, ktorá mala podľa tvrdení Zoroslava Kollára prebiehať medzi Danielom Lipšicom, Igorom Matovičom a ďalšími osobami.

„Nemám absolútne žiadnu spojitosť s komunikáciou medzi Igorom Matovičom, Danielom Lipšicom ani žiadnou inou osobou spomínanou v tejto záležitosti. Nie som a nikdy som nebola osobou s prezývkou Medúza a nebola som ani prostredníkom v žiadnej komunikácii týkajúcej sa týchto osôb,“ uviedla.

Valková oznámila, že v súvislosti s týmito tvrdeniami podnikne všetky dostupné právne kroky na ochranu svojho mena a profesijnej povesti.

„V súvislosti s týmito neoprávnenými zásahmi do mojich práv budem podnikať všetky dostupné právne kroky za účelom ochrany dobrého mena, osobnostných práv a profesionálnej reputácie,“ píše sa v tlačovej správe.

„Žiadam médiá a verejnosť, aby tieto nepravdivé informácie neprenášali ďalej a rešpektovali právo na ochranu mojej osobnosti,“ dodala.

Zoroslava Kollár na tlačovej besede 28. októbra uviedol, že podľa jeho združenia Igor Matovič a Daniel Lipšic spolu s ďalšími osobami z prostredia polície, prokuratúry a justície ovplyvňovali trestné konania počas Matovičovho pôsobenia vo funkcii premiéra.

 X X X

 Trump varuje Si Ťin-pchinga: Vie, čo sa stane, ak napadne Taiwan

Šéf Bieleho domu Donald Trump vyhlásil, že čínsky prezident Si Ťin-pching si je vedomý dôsledkov prípadného napadnutia Taiwanu. Vrozhovore pre televíziu CBS News sa však odmietol jednoznačne vyjadriť, či by Spojené štáty ostrov v takom prípade bránili, informuje TASR.

 Na otázku, či by v prípade čínskej invázie vyslal americké jednotky do akcie, Trump odpovedal: „Zistíte to, ak sa to stane, a on (Si Ťin-pching) pozná odpoveď.“ Ďalšie podrobnosti odmietol poskytnúť.

Americký prezident zároveň zopakoval, že Peking sa k vojenskej akcii na Taiwan neodhodlá, pokiaľ bude on prezidentom USA. Dodal tiež, že otázka Taiwanu nebola témou jeho štvrtkového stretnutia so Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei.

 Medzitým čínsky minister obrany Tung Ťün v piatok vyhlásil, že „znovuzjednotenie“ Číny a Taiwanu je „nezastaviteľným historickým trendom“. Uviedol to počas stretnutia so svojím americkým rezortným partnerom Peteom Hegsethom v Malajzii.

Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúrenskú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti vysiela vojnové lode aj lietadlá. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje vlastné voľby.

Pevninská Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia napriek tomu, že ostrov má od roku 1949 nezávislú vládu. Komunistický Peking opakovane deklaruje, že jedného dňa Taiwan ovládne, a na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčil použitie vojenskej sily. Do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Spojené štáty majú v takomto prípade právnu povinnosť podporovať obranu ostrova na základe zákona z roku 1979./agentury/

X X X

 „Držia nás ako rukojemníkov.“ Kadeti v Rusku hovoria o pasci, z ktorej niet úniku

Viacerí kadeti ruských vojenských univerzít hovoria, že im nie je umožnené z armády odísť, hoci o to opakovane žiadali. Podľa ich svedectiev sú nútení zostať na školách proti svojej vôli, pričom ich vojenské zmluvy sa stali bez časového obmedzenia po vyhlásení mobilizácie Vladimírom Putinom v roku 2022.

Od Rostova po Kamčatku: partizáni ničia komunikačné prostriedky hlboko na ruskom území

 „Držia nás tu ako rukojemníkov“

„Držia nás ako rukojemníkov na Budenného vojenskej akadémii. Som jedným z kadetov, ktorí tu musia zostať proti svojej vôli. Podal som žiadosť o ukončenie štúdia, ale ignorovali ju. Nechcú nám vrátiť dokumenty, nechcú nás pustiť. Takto funguje tento systém,“ povedal Jevegenij, kadet Budenného vojenskej akadémie spojovacích vojsk, ktorý sa obrátil na redakciu investigatívneho portálu IStories.

Jevegenij, ktorý ešte nedosiahol 18 rokov, bol prijatý v lete 2025 a už po necelom mesiaci požiadal o uvoľnenie zo štúdia.

„Zmenil som názor, pretože to, čo som tu videl, je úplne iné, než čo nám hovorili pri nábore,“ vysvetlil.

Tak takto sa bojuje za Rusko. Nie je tu ani jeden Rus, zaznelo na videu

 Uviedol, že nábor prebiehal aj cez Telegram, kde velitelia oslovovali potenciálnych študentov. Jeho žiadosť o odchod však akadémia najprv ignorovala a neskôr oznámila, že ju prejedná až na jeseň.

Podľa Jevegenija sa obával, že akademici zámerne odďaľujú vybavenie jeho žiadosti, aby ho donútili podpísať vojenskú zmluvu po skončení prvého ročníka – čo by znamenalo, že už nebude mať možnosť školu opustiť.

Napokon sa mu to „s veľkými ťažkosťami“ podarilo, údajne vďaka tlaku rodiny a zdravotným problémom. Tvrdí, že podobné žiadosti podalo aj „asi dvadsať ďalších kadetov“, ktorých mená však neuviedol.

Kadetov odmietajú prepúšťať aj inde

Podobné sťažnosti sa podľa IStories objavujú aj v Telegramových skupinách kadetov po celom Rusku. Dokonca aj prokremeľský vojnový reportér Alexander Sladkov na svojom kanáli napísal, že „tí, ktorí sa práve zapísali, píšu množstvo žiadostí o vylúčenie a návrat domov. Akademická rada ich volá a so slzami v očiach prosí, aby neodchádzali.“

Kadet Rosgvardijskej akadémie pre IStories povedal, že po dvoch mesiacoch pochopil, že sa „ocitol na nesprávnom mieste“.

Ukrajinský tlačový hovorca zostrelil ruský útočný dron, ktorý mieril na zahraničný filmový štáb

Tlačový hovorca Oleh Petrasiuk, dôstojník 24. samostatnej mechanizovanej brigády kráľa Danyla, zostrelil ruský FPV dron, ktorý sa pokúsil zaútočiť na zahraničný filmový štáb v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti. / Zdroj: 24. samostatná mechanizovaná brigáda kráľa Danyla

„Vyrazili mi z hlavy sen o službe v Národnej garde. Dali mi jasne najavo, že v armáde nerobíš nič iné, len sa flákaš,“ uviedol. Jeho žiadosť o uvoľnenie bola zamietnutá.

Z verejných rozhovorov kadetov tiež vyplýva, že aj neúspešní študenti dostávajú umelé známky, aby nemohli byť oficiálne vylúčení.

„Vojenská akadémia je ako pasca na myši“

Podľa Alexeja Tabalova, riaditeľa organizácie Škola pre brancov, ktorá poskytuje právnu pomoc vojakom, sú prípady zdržiavania vylúčenia kadetov čoraz častejšie.

„Kadeta musia nakoniec vylúčiť, ale s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť zaplatiť náklady za prvý rok štúdia,“ uviedol Tabalov.

Ďalší expert, Sergej Krivenko z organizácie Občan. Armáda. Zákon., označil situáciu za úplnú pascu. „Vojenská akadémia je momentálne ako pasca na myši – zaklapne sa a nedá sa z nej uniknúť.“

Ruskí vojaci sa vzdali robotom

Pôvodne mali mať kadeti zmluvy na päť rokov služby, no právnici tvrdia, že mobilizačný dekrét z roku 2022 sa vzťahuje aj na nich. Zmluvy sa tak stali časovo neobmedzené a nie je možné ich ukončiť, kým trvá mobilizácia.

Organizácia Škola pre brancov už v júni 2025 upozornila, že dostáva narastajúci počet sťažností od povolaných vojakov, ktorí boli prinútení zapísať sa do vojenských akadémií a tým automaticky podpísať vojenské kontrakty.

„Je to výhodné pre ministerstvo obrany – vojak ostane mať podpísanú zmluvu tak či tak, aj keď si neskôr rozmyslí štúdium,“ vysvetlili aktivisti.

Podľa Tabalova má kadet po prvom roku už len dve možnosti. „Buď riskovať neautorizovanú absenciu – čo sa považuje za trestný čin, alebo sa pokúsiť o prepustenie zo zdravotných dôvodov, čo je takmer nemožné.“

Po začiatku mobilizácie ruské úrady sprísnili tresty za všetky vojenské priestupky – neoprávnená absencia sa teraz trestá až desiatimi rokmi väzenia./agentury/

X X X

 Formula 1 zvažuje zmenu pravidiel pre rok 2026. Nemá sa však týkať technických špecifikácií

Komisia Formuly 1 pri FIA bude diskutovať o vážnej zmene pravidiel, ktorá by mala vstúpiť do platnosti už od začiatku sezóny 2026.

Táto zmena sa netýka technických špecifikácií vozidiel, ale spôsobu, akým sa konajú preteky. Myšlienkou je, aby od roku 2026 boli jazdci v suchých pretekoch povinní použiť všetky tri typy pneumatík pre suchý asfalt, čo ich prakticky prinúti k dvom zastávkam v boxoch počas pretekov.

Okrem toho bude maximálna dĺžka jedného stintu obmedzená na 45 % pretekárskej vzdialenosti. Týmto spôsobom sa zabráni možnosti, aby jazdec urobil dve výmeny pneumatík pri skorom výjazde bezpečnostného vozidla a potom jazdil až do cieľa bez ďalšej zastávky v boxoch.

Formula 1 už má dva príklady, keď boli jazdci povinní urobiť viac ako jednu zastávku. Prvý z nich bol v Katare v roku 2023, keď obavy o bezpečnosť pneumatík obmedzili každý stint na maximálne 18 kôl a jazdci museli na okruhu Lusail urobiť tri výmeny pneumatík. Začiatkom tohto roka bolo pre Veľkú cenu Monaka zavedené špeciálne pravidlo vyžadujúce dve zastávky v boxoch, ktoré sa určite použije v kniežatstve aj budúci rok, aktuality.sk

X X X

 Zohyzdenie prírodného pokladu? Ľudí rozdeľuje kontroverzný sklenený výťah, ktorý rastie pri slávnej hore

Bali, „Ostrov bohov“, je po celom svete známy svojou nedotknutou prírodou a duchovnou atmosférou. No aj tento tropický raj sa stáva dejiskom intenzívneho konfliktu medzi turizmom a ochranou prírody.

 Nedávny projekt výstavby skleneného výťahu pri jednom z najikonickejších a najfotografovanejších útesov Bali vyvolal vlnu pobúrenia medzi miestnymi obyvateľmi aj cestovateľmi.

T-Rex na infúziách: Útes Kelingking pod paľbou

Miesto sporu? Pláž Kelingking na ostrove Nusa Penida, ktoré si vďaka svojmu dramatickému tvaru vyslúžilo prezývku „T-Rex“ alebo „dinosaurí“ útes.

Jeho majestátna silueta je symbolom prírodných krás Indonézie a magnetom pre milióny turistov, ktorí sa snažia zachytiť jeho jedinečnosť.

Predstavte si šok, keď sa na internete začali šíriť fotografie, ktoré ukazovali niečo iné ako prírodnú krásu: masívnu konštrukciu výťahovej šachty, ktorá doslova preniká do srdca tohto ikonického útesu.

Fotografie jasne ukazujú, ako betón a oceľ nenávratne narúšajú prírodnú štruktúru útesu, aby umožnili inštaláciu skleneného vyhliadkového výťahu.

„Znesvätenie“ prírody

Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Mnoho Indonézanov, ale aj zahraničných milovníkov Bali, okamžite odsúdilo projekt ako „znesvätenie“ prírodných krás ostrova.

Sociálne siete zaplavili komentáre plné hnevu a sklamania.

Kritici argumentujú, že projekt predstavuje nezvratné poškodenie. Útes Kelingking je geologický zázrak.

Vŕtanie a výstavba v takejto citlivej štruktúre môže viesť k nestabilite a erózii, ktorá môže ohroziť aj bezpečnosť návštevníkov.

Pre mnohých je to zároveň symbol lacnej komercializácie a snahy vytĺcť z turistického ruchu za každú cenu čo najviac ziskov, ignorujúc ekologické a estetické dôsledky.

Čaro pláže Kelingking spočíva aj v jeho (doteraz) relatívnej neprístupnosti, ktorá si vyžaduje zostup po strmých a náročných schodoch. Výťah by túto autentickosť úplne zničil a premenil ju na ďalšiu „turistickú pascu“.

Zlatá horúčka turizmu

Tento incident nie je ojedinelý.

Bali, ktoré po pandémii opäť zažíva masívny nápor turistov, sa borí s preplnenosťou, znečistením a stále narastajúcim tlakom na svoju infraštruktúru a prírodné zdroje.

Snahy o udržateľný turizmus sa často dostávajú do konfliktu s túžbou po rýchlych ziskoch.

Výstavba skleneného výťahu na pláži Kelingking je tak prípadom, ktorý symbolizuje širšiu debatu: Akú cenu sme ochotní zaplatiť za turizmus? A či má krátkodobý zisk prednosť pred dlhodobou ochranou jedinečného prírodného a kultúrneho dedičstva.

Osud „dinosaurieho“ útesu a reakcie, ktoré vyvolal, budú s určitosťou formovať budúcnosť turizmu na Bali./gentury/

X X X

 O tom, kto bude mať lacnejší plyn a elektrinu, rozhodne algoritmus. Štát o Slovákoch vyzbieral desiatky miliónov dát

Ako bude vyzerať energopomoc od budúceho roka a sú doslova „hromady“ údajov, ktoré celé mesiace o domácnostiach zbieralo ministerstvo hospodárstva, v bezpečí? Na obe otázky už poznáme odpoveď. Rezort pod vedením ministerky Denisy Sakovej (Hlas) tvrdí, že sa to síce nerodilo jednoducho, no už o približne dva mesiace budeme mať po dlhých rokoch adresný systém dotácií na kompenzáciu vysokých cien energií. Čo sa týka druhej otázky, rezort ubezpečuje, že široké spektrum dát – od informácií o príjmoch jednotlivých členov domácností až po ich majetkové pomery – je plne anonymizované. Navyše, nový systém môže pomôcť aj pri iných opatreniach, s ktorými v budúcnosti prídu jednotlivé ministerstvá. /agentury/

X X X

 Zvyšujú riziko vzniku ťažko liečiteľného druhu rakoviny. V chladničke aj špajzi ich máte určite aj vy a jete ich viackrát do týždňa

To, čo si denne dávame na tanier, môže ovplyvniť naše zdravie viac, než si uvedomujeme. Najnovšie zistenia vedcov naznačujú, že nejde len o množstvo jedla, ale predovšetkým o jeho kvalitu.

Zvyšujú riziko rakoviny semenníkov tesné slipy či jazda na bicykli? O rakovine mladých mužov hovoríme s onkológom docentom Chovancom

Ultraspracované potraviny sú produkty, ktoré prešli viacerými priemyselnými úpravami a obsahujú zložky, ktoré sa v bežnej domácej kuchyni takmer nepoužívajú. Ich cieľom je predĺžiť trvanlivosť, zlepšiť chuť či vôňu a urobiť jedlo vizuálne atraktívnejším. Typickými príkladmi sú sladené nápoje, balené snacky, instantné polievky, hotové jedlá či mrazené polotovary.

Takéto potraviny často obsahujú umelé farbivá, pridané tuky, cukry, soli a konzervačné látky, ktoré môžu mať negatívny vplyv na organizmus. Odborníci upozorňujú, že menej ultraspracovaných potravín v jedálničku môže prospieť nielen srdcu a tráveniu, ale aj znížiť riziko vzniku rakoviny, informuje aj portál CNN. 

Vyššie riziko rakoviny pľúc

Štúdia publikovaná v časopise Thorax ukázala, že ľudia, ktorí konzumujú najviac ultraspracovaných potravín, majú až o 41 % vyššie riziko rakoviny pľúc. Výsledok pretrvával, aj keď sa zohľadnili ďalšie rizikové faktory, ako napríklad fajčenie.

Vedci analyzovali údaje od viac ako 100 000 ľudí. Respondenti vyplnili dotazník o tom, čo a ako jedia. Následne tieto informácie porovnali so zdravotnými záznamami, aby zistili, či sa u nich časom objaví rakovina pľúc.

Výskumníci informovali, že účastníci štúdie skonzumovali v priemere takmer tri porcie ultraspracovaných potravín denne. Najčastejšie išlo o spracované mäsové výrobky, sladené alebo diétne nealkoholické nápoje a iné priemyselne upravené jedlá.

„Priemyselné spracovanie mení zloženie potravín, ovplyvňuje dostupnosť a vstrebávanie živín a zároveň vytvára škodlivé kontaminanty,“ informovali vedci.

Vedci upozornili aj na látku akroleín, ktorá sa môže uvoľňovať pri spaľovaní tabaku, dreva, plastov či benzínu, ale aj pri vyprážaní jedla na vysokých teplotách. Podľa odborníkov môže problém zhoršovať aj kontakt potravín s niektorými obalmi, do ktorých sa tieto pokrmy balia.

Výskumníci upozorňujú, že ide len o súvislosť

Zároveň výskumníci zdôraznili, že ide o pozorovaciu štúdiu. To znamená, že síce poukazuje na súvislosť medzi konzumáciou ultraspracovaných potravín a rakovinou, no nedokazuje, že tieto jedlá rakovinu priamo spôsobujú. Ako vysvetlil odborník na preventívnu medicínu doktor David Katz, výsledky sú presvedčivé, ale na potvrdenie príčinnej súvislosti bude potrebný ďalší výskum.

„Táto štúdia silne naznačuje, že (ultraspracované potraviny) môžu prispievať k riziku rakoviny pľúc,“ informoval doktor.

Rakovina pľúc je jednou z najčastejších foriem rakoviny. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie bolo v roku 2022 zaznamenaných približne 2,4 milióna nových prípadov na celom svete.

Hoci fajčenie zostáva hlavným rizikovým faktorom, odborníci upozorňujú, že choroba sa môže objaviť aj u nefajčiarov. Podľa doktora Davida Katza to naznačuje, že na jej vznik môžu vplývať aj iné faktory, napríklad životný štýl či strava.

Podľa profesorky Fang Fang Zhang z Tuftsovej univerzity vedci pri analýze zohľadnili viacero faktorov, ktoré môžu ovplyvniť riziko rakoviny pľúc. Medzi rizikami bolo napríklad aj fajčenie. Zdôraznila však, že ani po zohľadnení týchto faktorov sa výsledky nijako nezmenili. Jednoducho povedané, výsledky verne ukazujú, aký vplyv môžu mať ultraspracované potraviny na riziko rakoviny. 

„Keďže fajčenie je veľmi významným rizikovým faktorom rakoviny pľúc, jeho len povrchné zohľadnenie môže ponechať veľký priestor pre skreslenie výsledkov. Je dôležité brať do úvahy aj intenzitu fajčenia (napr. počet cigariet denne), dĺžku trvania (napr. počet rokov fajčenia) alebo celkovú expozíciu fajčeniu (napr. počet balíčkov za rok). Napriek tomu autori zistili, že súvislosť medzi konzumáciou ultraspracovaných potravín a rizikom rakoviny pľúc bola silnejšia u ľudí, ktorí nikdy nefajčili,“ uviedla profesorka na záver. /agentury/

 X X X

Skutočný minister kultúry je Lukáš Machala, jeho správanie hovorí o arogancii moci, tvrdí Michaela Hučko Pašteková (podcast)

Rezort kultúry z pozadia riadi Lukáš Machala, ktorý lustruje a vyhadzuje zamestnancov, čo sa deje po celom Slovensku. Nejde pritom o boj proti elitám, ale doplatia na to drobní ľudia v regiónoch. Tvrdí to v rozhovore Michaela Hučko Paštéková, kedysi detská hviezda, od 90. rokov aktívna vo viacerých oblastiach kultúry. Dnes spoluorganizuje divadelný festival, píše a manažuje eurofondový projekt v kultúre.

Vyhadzov pre dramaturgičku Štátnej opery v Banskej Bystrici Alžbetu Lukáčovú je len vrchol ľadovca. Ľudia v kultúre prichádzajú o prácu a celé inštitúcie sú ohrozené, a to najmä v regiónoch. Na politickú objednávku vedenia rezortu kultúry doplácajú bežné knihovníčky a ľudia v malých mestách. Mal Separ nasprejovať v Himalájach radšej protest proti ministerke?

Podľa Michaely Hučko Paštékovej ľudia už teraz šetria na kultúre – vplyvom konsolidácie nejdú na podujatie 3 až 4-krát do mesiaca, ale len raz. Vo Fonde na podporu umenia sa podľa nej odohráva pomsta, ktorá je neraz až osobná. Je to pritom inštitúcia, ktorú nám kedysi v zahraničí závideli a jej politické ovládnutie znamená, že ľudia prídu o kultúru, ktuality.sk

X X X

 Úrad preveruje úmrtie vo východoslovenskom ústave, v čase operácie bol kardiochirurg na brífingu s ministrom Migaľom

 Pacientka sa po operácii neprebrala, boj o život prehrala. Ústav tvrdí, že operoval skúsený tím.

Začiatkom augusta operovali vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) pacientku, ktorá sa po operácii neprebrala a po niekoľkých dňoch zomrela. Korzár informoval, že nešlo o akútny stav, ale o vopred objednaný operačný zákrok, ktorý viedol skúsený a oceňovaný kardiochirurg Adrian Kolesár, ktorý je prednostom srdcovej chirurgie.

Zosnulou pacientkou je Prešovčanka Mária Poklembová. Korzár uvádza, že v čase, keď ležala na operačnom stole, pred ústavom mal brífing minister investícií Samuel Migaľ, ktorému tiež operovali srdce. Pri operácii ministra bol aj prednosta kliniky a spomínaného brífingu sa zúčastnil tiež.

Keď deti videli prednostu na tlačovke, volali na „áro“

Korzár pripomína, že Kolesár bol hlavným operatérom pacientky Poklembovej. Jej deti si všimli zhodu v čase brífingu ministra za účasti prednostu srdcovej chirurgie a operácie ich matky.

„Zaregistrovali sme, že doktor, ktorý ju operoval, je na tlačovke. Bolo to niekedy okolo dvanástej hodiny. Z toho sme vydedukovali, že mama už je po operácii. Volali sme na ‚áro‘, či je po operácii. Povedali nám, že nie, že mama je ešte stále na operačnej sále,“ cituje Korzár syna zosnulej Martina Poklembu.

Rodina pacientky podala podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Srdcový ústav tvrdí, že plánovanú operáciu viedol skúsený tím lekárov a všetky činnosti počas operačného zákroku prebiehali po celý čas v štandardnom režime.

Úrad pre dohľad prípad prešetruje

ÚDZS potvrdil, že v prípade začal výkon dohľadu. Úrad vec naďalej prešetruje. Kardioústav tvrdí, že úradu pre dohľad poskytuje plnú súčinnosť.

Korzár tiež uvádza, že tlačovka s ministrom pred kardioústavom, ktorá bola streamovaná naživo, momentálne už na sociálnych sieťach vo forme videa nie je dostupná, akuality.sk

X X X

  ECB drží sadzby, no Slováci platia viac. Hypotéky u nás sú drahšie než v šestnástich krajinách eurozóny

Sadzby Európskej centrálnej banky zostávajú bez zmeny na úrovni 2 %. Sadzby hypoték na Slovensku však podľa ekonóma Finaxu Patrika Kindla patria aj naďalej k najvyšším v eurozóne. „Trhové sadzby sa od posledného zasadnutia v zásade nezmenili. Priemerná sadzba nových hypoték s fixáciou 1 až 5 rokov je v eurozóne 3,31 % a na Slovensku 3,58 %. V porovnaní so zvyškom eurozóny si na bývanie požičiavame drahšie než v 16 krajinách,“ povedal Kindl.

Vyššie sadzby než Slovensko majú podľa neho už len tri pobaltské štáty a Nemecko. Rozdiely spôsobujú najmä lokálne pravidlá. „Napríklad podmienky pri predčasnom splatení, proporcie fixných a variabilných sadzieb či náklady bankového financovania viazané na rizikové prirážky štátnych dlhopisov,“ doplnil Kindl.

Platy máme nízke a ceny vysoké. Najhoršie na tom ale nie sú rodiny s deťmi, najmenej z celej Európy si kúpiť môžu slovenskí…

Ako povedal analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, na slovenskom hypotekárnom trhu sa dá pozorovať oživenie, ktoré môže prirodzene vytvárať tlak na rast cien nehnuteľností. Zásoba rozostavaných bytov sa zmenšuje, čo môže podľa neho v strednodobom horizonte ďalej zhoršiť dostupnosť bývania. „V budúcom roku však očakávame mierne ochladenie na trhu práce, ktoré bude obmedzovať ochotu domácností uskutočňovať väčšie investície,“ uviedol Kočiš.

 Inflácia by sa mala v budúcom roku podľa neho pohybovať v priemere okolo 3,5 %, teda približne o takmer dva percentuálne body nad priemerom eurozóny. „Jej vývoj na Slovensku je od začiatku aktuálneho roka výrazne ovplyvnený konsolidačnými opatreniami vlády. Rast spotrebiteľských cien poháňajú predovšetkým vyššie ceny služieb, ktoré reagujú na rast nákladov vrátane zvýšených mzdových požiadaviek po období vysokej inflácie,“ myslí si analytik.

Dynamika miezd na Slovensku pritom zostáva rýchlejšia než v iných krajinách eurozóny, čo udržiava jadrové inflačné tlaky v slovenskej ekonomike. „Z tohto pohľadu by Slovensku prospela skôr mierne prísnejšia menová politika. Na druhej strane však ekonomický rast Slovenska spomaľuje a predpokladáme aj nárast nezamestnanosti na úroveň 5,8 % v roku 2026, čo môže inflačné tlaky tlmiť,“ uzavrel Kočiš./agentury/

X X  X

Zájazd smrti: Pátranie po pravde v Slavkovskom lese ich vyšlo pridraho

V česko-slovenskej filmografii akútne absentuje horor (myslíme žáner, pretože sledovanie niektorých snímok z posledných rokov by sa pokojne dalo opísať týmto slovom). Pritom máme úžasný potenciál zakomponovať doň náš folklór, mýty či povesti – najviac sa k tomu priblížili filmy ako Piargy či Svetlonoc, o ktorých sa však nedá tak úplne tvrdiť, že ide o horory. Stále sa k tomuto žánru len tak akosi približujeme, chodíme okolo neho po špičkách – v dokumente Woodlands Dark and Days Bewitched: A History of Folk Horror (Lesy temné a dni začarované: História folk hororu) je napríklad zmienka o filmoch Markéta Lazarová či Valerie a týden divů, ktoré k nemu majú blízko, no napriek tomu ich do tejto kategórie nemožno zaradiť. Pri novej českej snímke Uzol zla niet pochýb, že ide o skutočný, nefalšovaný horor. Konečne! Lenže to má jednu podstatnú chybu… je príšerný.

 Skupina účastníkov hororového zájazdu musí rozlúštiť tajomnú záhadu.

Katalyzátor toho najhoršieho v nás

Skupinka ľudí sa v rámci organizovaného zájazdu vyberie do oblasti Slavkovského lesa, prezývanej tiež uzol zla, kde sa udiala séria nevysvetliteľných javov. Ich úlohou je vypátrať na základe indícií pravdu o tragickej udalosti, ku ktorej tam kedysi došlo.

Medzi účastníkmi sú Veronika (Sabina Rojková) a Mirek (Janek Gregor), mladý pár, ktorý si prestáva rozumieť, zarytá kresťanka Ludmila (Valerie Zawadská), neuveriteľne otravný influencer Honza (Petr Uhlík) a tajnostkársky manželský pár Dana (Ivana Uhlířová) a David (Jan Jankovský).

Ich sprievodcom je Alex (Ivan Lupták), hororový nadšenec, ktorý si napriek Mirkovej nevôli okamžite porozumie s Veronikou.

Na začiatku to vyzerá celkom sľubne a vzhľadom na to, ako bez obalu si tvorcovia berú na paškál zaužívané žánrové stereotypy, nadobúda divák dojem, že pôjde o fajn paródiu. Ale nie, toto, bohužiaľ, nie je ten prípad.

Ťažko povedať, čím mal film vlastne byť, nedá sa však zabrániť dojmu, že sa berie príliš vážne. Hlavní hrdinovia postupne nachádzajú kúsky skladačky, ktoré do seba začínajú zapadať.

Medzitým sa, ako inak, dejú zvláštne veci, ktoré vplývajú aj na správanie účastníkov – akoby bol uzol zla katalyzátorom toho najhoršieho v nich.

 Neznesiteľný influencer

Snímka miesi slasher a folk, „final bossom“ je postava inšpirovaná slovanskou mytológiou, čo by bolo zaujímavé, keby to tvorcovia nepoňali „po americky“. Akoby sme nemali žiadne vlastné špecifiká filmovej tvorby, namiesto toho neustále preberáme vzory, ktoré sa k nám natískajú zo Západu.

Výsledku potom chýba autenticita a divák vie, čo môže v ktorej chvíli očakávať. Úprimne poviem, že som neustále premýšľala nad rôznymi zvratmi, ktoré by sa mohli udiať, bolo množstvo dobrých príležitostí – no k ničomu takému nedošlo.

Namiesto toho tu máme príbeh ako vygenerovaný umelou inteligenciou, ktorý do žánru nepridáva nič nové – ani hodné pozornosti.

Pýtam sa: je nevyhnutné, aby sme najprv vytvorili neoriginálne verzie tisíckrát dookola omieľaných námetov bez pridanej hodnoty? Nedá sa jednoducho odpútať od väčšiny žánrových klišé a ísť vlastnou cestou, ktorá by tunajším ľuďom bola nejakým spôsobom blízka z hľadiska mentality a kultúry?

Za pochvalu stoja vizuály a prostredie, v ktorom sa film natáčal – ak by bol dej o niečo lepší, mohlo ísť o naozaj vydarenú atmosférickú snímku.

Čo bolo, naopak, vyslovene znervózňujúce, bola postava influencera Honzu, pri ktorom možno predpokladať, že mal do príbehu vniesť aktualizačný moment.

Tento energický mladík je stelesnením predstavy staršej generácie o tom, akí asi influenceri sú – a to sa ich nechcem zastávať, no v tomto prípade ide naozaj skôr o paródiu. A to poriadne neznesiteľnú.

Nuž, tentoraz to nevyšlo. Verím, že keď sa opäť niekto z Čiech či zo Slovenska odhodlá natočiť horor, bude to aspoň o trochu lepšie./agentury/

X X X

Zohyzdenie prírodného pokladu? Ľudí rozdeľuje kontroverzný sklenený výťah, ktorý rastie pri slávnej hore

Bali, „Ostrov bohov“, je po celom svete známy svojou nedotknutou prírodou a duchovnou atmosférou. No aj tento tropický raj sa stáva dejiskom intenzívneho konfliktu medzi turizmom a ochranou prírody.

 Nedávny projekt výstavby skleneného výťahu pri jednom z najikonickejších a najfotografovanejších útesov Bali vyvolal vlnu pobúrenia medzi miestnymi obyvateľmi aj cestovateľmi.

T-Rex na infúziách: Útes Kelingking pod paľbou

Miesto sporu? Pláž Kelingking na ostrove Nusa Penida, ktoré si vďaka svojmu dramatickému tvaru vyslúžilo prezývku „T-Rex“ alebo „dinosaurí“ útes.

Jeho majestátna silueta je symbolom prírodných krás Indonézie a magnetom pre milióny turistov, ktorí sa snažia zachytiť jeho jedinečnosť.

Predstavte si šok, keď sa na internete začali šíriť fotografie, ktoré ukazovali niečo iné ako prírodnú krásu: masívnu konštrukciu výťahovej šachty, ktorá doslova preniká do srdca tohto ikonického útesu.

Fotografie jasne ukazujú, ako betón a oceľ nenávratne narúšajú prírodnú štruktúru útesu, aby umožnili inštaláciu skleneného vyhliadkového výťahu.

„Znesvätenie“ prírody

Reakcie na seba nenechali dlho čakať. Mnoho Indonézanov, ale aj zahraničných milovníkov Bali, okamžite odsúdilo projekt ako „znesvätenie“ prírodných krás ostrova.

Sociálne siete zaplavili komentáre plné hnevu a sklamania.

Kritici argumentujú, že projekt predstavuje nezvratné poškodenie. Útes Kelingking je geologický zázrak.

Vŕtanie a výstavba v takejto citlivej štruktúre môže viesť k nestabilite a erózii, ktorá môže ohroziť aj bezpečnosť návštevníkov.

Pre mnohých je to zároveň symbol lacnej komercializácie a snahy vytĺcť z turistického ruchu za každú cenu čo najviac ziskov, ignorujúc ekologické a estetické dôsledky.

Čaro pláže Kelingking spočíva aj v jeho (doteraz) relatívnej neprístupnosti, ktorá si vyžaduje zostup po strmých a náročných schodoch. Výťah by túto autentickosť úplne zničil a premenil ju na ďalšiu „turistickú pascu“.

 Zlatá horúčka turizmu

Tento incident nie je ojedinelý.

Bali, ktoré po pandémii opäť zažíva masívny nápor turistov, sa borí s preplnenosťou, znečistením a stále narastajúcim tlakom na svoju infraštruktúru a prírodné zdroje.

Snahy o udržateľný turizmus sa často dostávajú do konfliktu s túžbou po rýchlych ziskoch.

Výstavba skleneného výťahu na pláži Kelingking je tak prípadom, ktorý symbolizuje širšiu debatu: Akú cenu sme ochotní zaplatiť za turizmus? A či má krátkodobý zisk prednosť pred dlhodobou ochranou jedinečného prírodného a kultúrneho dedičstva.

Osud „dinosaurieho“ útesu a reakcie, ktoré vyvolal, budú s určitosťou formovať budúcnosť turizmu na Bali./agentury/