Rusko zaradilo ukrajinskú expremiérku Tymošenkovú na zoznam hľadaných osôb, ako Zelenskyj. Ostane Slovensko na druhej koľaji? Podľa Pellegriniho stojí Brusel na rázcestí. „Christophe Deloire bol neúnavným obhajcom slobody, nezávislosti a plurality tlače vo svete

Ukrajinská expremiérka sa ocitla na rovnakom zozname ako súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj či jeho predchodca v úrade Petro Porošenko. Rusko zaradilo na svoj zoznam hľadaných osôb bývalú ukrajinskú premiérku Juliju Tymošenkovú. V predmetnej databáze tamojšieho ministerstva vnútra sa ocitla pre obvinenia z nespresnených trestných činov, informuje TASR na základe sobotnej správy agentúry AP citujúcej ruské štátne médiá.

Tymošenková ani jej strana Vlasť (Baťkivščyna) sa k správe bezprostredne nevyjadrili. Ukrajinská expremiérka sa ocitla na rovnakom zozname ako súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj či jeho predchodca v úrade Petro Porošenko, ktorý v tejto databáze podľa ruského nezávislého portálu Mediazona figurujú už prinajmenšom od konca februára.

Na rovnakom zozname – zločincov hľadaných ruskými úradmi – sa nachádzajú aj desiatky ukrajinských a západných politikov, napríklad estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá sa dlhodobo dôrazne zasadzuje za zvýšenie vojenskej pomoci Kyjevu a sprísnenie sankcií voči Moskve. Dôvodom zaradenia sú v jej prípade podľa tvrdení ruských predstaviteľov snahy Tallinnu odstraňovať v tejto pobaltskej krajine pamätníky vojakov Červenej armády, aktuality.sk

X X X

Zomrel generálny tajomník organizácie Reportéri bez hraníc Christophe Deloire

Vo veku 53 rokov zomrel v sobotu na rakovinu dlhoročný generálny tajomník organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Christophe Deloire. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na oznámenie tejto mimovládnej organizácie obhajujúcej slobodu tlače a médií.

„Christophe Deloire bol neúnavným obhajcom slobody, nezávislosti a plurality tlače na každom kontinente, v kontexte informačného chaosu. Žurnalistika bola jeho životným bojom, ktorý viedol s neotrasiteľným presvedčením,“ uvádza sa vo vyhlásení RSF.

Deloire zastával post generálneho tajomníka organizácie od roku 2012 a za ten čas ju premenil na „globálneho zástancu novinárov“.

Reportérov bez hraníc založili v roku 1985 štyria francúzski novinári v meste Montpellier. Postupne sa stali tŕňom v oku autokratickým a despotickým režimom na celom svete. Za svoje aktivity získala organizácia v roku 2005 Sacharovovu cenu za slobodné myslenie.

RSF každoročne vydávajú Index slobody tlače a správu o vraždách novinárov vo svete,  aktuality.sk

X X X

Príčinou tragédie v Pardubiciach bola konštrukčná chyba, uviedol RegioJet. Spacie vozne sťahuje z prevádzky

Český dopravca RegioJet, ktorý funguje aj na Slovensku, od soboty 8. júna vyradil zo železničnej prevádzky všetky spacie vozne rakúskeho typu. Rozhodol tak na základe skúseností zo stredajšej tragickej nehody svojho nočného vlaku v Pardubiciach na linke Praha – Košice – Čop a skoršej podobnej nehody v Rakúsku. Zdôvodnil to konštrukčnými nedostatkami týchto vozidiel.

 „Zistili sme, že lôžkový vozeň ÖBB rovnakého typu od rovnakého výrobcu bol pri banálnej nehode v roku 2018 v Salzburgu poškodený identickým spôsobom, teda zlomením rámu vozu medzi prvým a druhým kupé,“ informovala mediálna manažérka RegioJet Alexandra Janoušek Kostřicová. „Zlomenie rámu bolo príčinou toho, že sa pri nehode v Pardubiciach úplne zlomil vozeň a je i príčinou obetí na životoch,“ uviedla. Vlaky, ktoré doposiaľ mali tieto spacie vozne, podľa dopravcu postupne vybavia alternatívnymi vozňami.

Nehoda v Salzburgu si vyžiadala 54 zranených, hoci sa stala pri bežnom posune. V Pardubiciach narazil nákladný vlak vyššou rýchlosťou, ale podľa RegioJetu mal minimálne dvadsaťnásobnú hmotnosť. Deformácia je úmerná hmotnosti a rýchlosti. Zrážka v Pardubiciach bola teda asi 30-krát silnejšia než pri nehode v Salzburgu, preto i devastácia bola omnoho vyššia. Podľa dopravcu toto zistenie ho viedlo k rozhodnutiu definitívne vyradiť všetkých trinásť vozňov z prevádzky napriek tomu, že identické vozy prevádzkujú iné spoločnosti.

„Táto opakovaná skúsenosť nás viedla k rozhodnutiu urobiť dôkladné vyšetrovanie a na základe princípu predbežnej opatrnosti následne vyradiť tieto vozidlá z prevádzky z dôvodu podozrenia na závažný konštrukčný nedostatok,” povedal majiteľ RegioJetu Radim Jančura. Tvrdí, že bezpečnosť ich cestujúcich a zamestnancov je pre nich najvyššia priorita. „RegioJet sa zaväzuje k neustálemu zlepšovaniu bezpečnostných štandardov a bude naďalej investovať do modernizácie svojho vozového parku, aby zaistil najvyššiu úroveň služieb,” dodal.

 Pri zrážke rýchlika RegioJet s nákladným vlakom ČD Cargo 5. júna v noci v Pardubiciach zahynuli štyri cestujúce v lôžkovom vozni, z toho dve Slovenky a dve Ukrajiny. Zranilo sa viac ako dvadsať ľudí, vo vlaku cestovalo okolo 380 osôb. Správa železnic, prevádzkujúca infraštruktúru v Česku, odhadla škody na majetku vo výške zruba 110 miliónov českých korún, asi 4,5 milióna eur. „Podľa Dráhovej inšpekcie minul pred nehodou v Pardubiciach rýchlík Ex 1021 návestidlo v polohe zakazujúcej jazdu. Či išlo o technickú chybu, ľudskú chybu či kombináciu oboch faktorov, je predmetom podrobného vyšetrovania Dráhovej inšpekcie a Polície ČR,“ informovala Správa železnic.

Železničná stanica v Pardubiciach prešla celkovou modernizáciou, trvajú dokončovací práce. Pri investíciách, na ktoré nadväzuje spustenie výhradnej prevádzky systému ETCS, ako i v Pardubiciach, už rovno inštalujú tento európsky vlakový zabezpečovač. „Doterajšie spôsoby zabezpečenia vrátane liniového ETCS nielen celkom nahrádza, ale predovšetkým úroveň zabezpečenia ešte zvyšuje. Ako jediný totiž dokáže sám zastaviť vlak, čo je pri indispozícii či nepozornosti strojvodcu (rušňovodiča) kľúčové,“ upozornila Správa železnic. Výhradná prevádzka pod ETCS začne v Česku v súlade s národným implementačným plánom na najvyťaženejších tratiach od 1. januára 2025. Správa železnic inštaluje traťovú časť systému ETCS, aktuálne je približne na tisíc kilometroch tratí./agentury/

X X X

 Čaputová po eurovoľbách neočakáva zásadné zmeny hodnôt EÚ, podľa Pellegriniho stojí Brusel na rázcestí

Prezidentka Zuzana Čaputová po terajších voľbách do Európskeho parlamentu (EP) neočakáva zásadné zmeny priorít a hodnôt Európskej únie, hoci pomer síl sa podľa nej zrejme zmení. Čaputová to povedala novinárom, keď odovzdala svoj hlas v eurovoľbách v Pezinku, kde býva. Jej zvolený nástupca Peter Pellegrini, ktorý prevezme prezidentský úrad budúcu sobotu, potom povedal, že EÚ stojí na rázcestí a bude musieť prijať závažné rozhodnutia vo viacerých oblastiach.

 „Neočakávam zásadné zmeny trajektórie, ktorou Európska únia ide. Pomer síl bude zrejme iný, ako je v súčasnosti, ale nemyslím si, že bude iný zásadne tak, že by sa trendy, hodnoty, priority Európskej únie zásadným spôsobom menili,“ uviedla Čaputová.

Prezidentka odmietla kritiku smerovanú voči EÚ. „Únia sme aj my, únia nie je cudzia entita. Práve o tom sú európske voľby, že tam posielame našich zástupcov, ktorí reprezentujú záujmy Slovenska,“ uviedla hlava štátu.

  Prezidentka očakáva, že volebná účasť bude vyššia nielen na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách európskeho bloku. „Niekedy to bolo predmetom záujmu len časti politického spektra, dnes vidím, že záujem o európske voľby prejavujú všetky politické strany. Táto mobilizácia voličov môže byť rozhodujúcim faktorom pre zvýšenie účasti,“ povedala.

EÚ musí podľa Pellegriniho prijať závažné rozhodnutia o svojom budúcom fungovaní. „Bude musieť prehodnotiť celú politiku Green Dealu. Bude musieť hovoriť o novej obrannej politike Európskej únie. Budeme musieť hovoriť o tom, ako Európska únia zastaví prepad svojho priemyslu, hospodárstva a svojej konkurencieschop­nosti,“ povedal novinárom Pellegrini, ktorý hlasoval v jednej z volebných miestností na strednom Slovensku. Dodal, že niektoré opatrenia v oblasti zelenej politiky zo strany EÚ sú príliš agresívne a obmedzujúce.

 Pellegrini spolu s Čaputovou vyzvali obyvateľov Slovenska, aby sa na eurovoľbách zúčastnili. Slovensko je z hľadiska volebnej účasti vo voľbách do EP dlhodobo na chvoste v rámci celej Európskej únie./agentury/

X X X

Ostane Slovensko na druhej koľaji? Calzona je v kontakte s talianskym klubom, tréner svoj postoj netají

Tréner slovenskej reprezentácie Francesko Calzona si vybudoval slušné renomé a o jeho služby je záujem. Renomovaný taliansky novinár Gianluca Di Marzio informoval, že by si ho na svojej lavičke vedel predstaviť klub zo Serie A.

 Zvyčajne dobre informovaný žurnalista na sociálnej sieti informoval, že Calzonu s ponukou oslovilo vedenie Cagliari Calcio.

Klub, v ktorom pôsobí slovenský mladík Adam Obert, obsadil v nedávno skončenej sezóne 16. miesto a zachránil sa v najvyššej talianskej futbalovej súťaži.

Calzona by v prípade dohody nahradil na lavičke Cagliari populárneho Taliana Claudia Ranieriho, ktorý tím po sezóne opustil a pravdepodobne ukončí svoju bohatú kariéru.

 Ako však ďalej informoval Di Marzio, Calzona má momentálne iné priority – chce sa naplno koncentrovať na výkony svojich reprezentačných zverencov na blížiacich sa majstrovstvách Európy a momentálne nechce prijímať žiadne záväzky.

Pre Calzonu by nešlo o krok do neznáma, v Cagliari už pôsobil počas sezóny 2020/2021 ako asistent trénera Eusebia Di Francesca. Údajne má aj dobré vzťahy so šéfom klubu Tommasom Giulinim.

55-ročný Calzona si počas tejto sezóny už otestoval, aké to je viesť dva tímy v dvoch odlišných súťažiach, keď vo februári prebral tím vlaňajšieho talianskeho majstra SSC Neapol.

Rozhodnutie, ktoré kritizovalo nemalé množstvo slovenských fanúšikov, vyústilo v konečné 10. miesto Neapola v tabuľke Serie A, po ktorom sa Calzona s klubom rozlúčil.

Slovenský futbalový zväz a Calzona majú podpísanú zmluvu do konca roka 2025. Ak by Talian dostal slovenský výber aj na majstrovstvá sveta 2026, kontrakt sa automaticky predĺži do skončenia svetového šampionátu./agentury/

X X X

Osem slovenských letcov ukradlo Tisovmu režimu štyri lietadlá. Odsúdili ich na doživotie, ale vybojovali slobodu pre svoju vlasť

Bol čas naobedovať sa, ale osem mužov v uniforme do kantíny v kasárňach nezamierilo. Naštartovali okrídlené stroje, aby v mene slobody zradili totalitný slovenský štát, ktorý vznikol ako prívesok nacistického Nemecka. Tento piatok (7. júna) uplynulo presne 85 rokov úteku slovenských letcov z vojenského letiska v Piešťanoch do Poľska.

Osem hrdinov z vojenského letiska v Piešťanoch. V hornom rade zľava Jozef Rehák, Jozef Hrala ,Karel Valach, Imrich Gablech. V dolnom rade zľava Ján Lazar, Jozef Kaňa, František Knotek, Ľudevít Ivanič. Foto: Vojenský historický ústav/Vojenský historický archív/VÚA – VHA Praha, VA CR MO SR Trnava, zbierka J. Rajlicha

Nič podobné sa po rozbití Československej republiky už nezopakovalo. Uletieť na odcudzenom stroji do zahraničia potom už nikto iný nedokázal. Siedmeho júna 1939 to so štyrmi lietadlami zvládli ôsmi príslušníci slovenského letectva. Odvážni muži sa volali Jozef Rehák, Jozef Hrala ,Karel Valach, Imrich Gablech, Ján Lazar, Jozef Kaňa, František Knotek a Ľudevít Ivanič. „Títo všetci ôsmi príslušníci leteckého pluku slovenských vzdušných síl odleteli s úmyslom zapojiť sa do vznikajúceho československého odboja,“ pripomína webová stránka Vojenského historického ústavu.

Vhodná chvíľa

Gablech, svojho času posledný žijúci z ôsmich statočných, v rozhovore pre Pravdu v roku 2009 objasnil motív a okolnosti emigrácie: „Nezmieril som sa s rozbitím republiky, lebo ma vychovávali v masarykovskom duchu a ako vojak som prisahal vernosť Československu.“ Mimochodom, tento rodák z obce Hrachovište v okresne Nové Mesto nad Váhom bol jediný Slovák, ktorému udelili až štyri najvyššie štátne vyznamenania (britské, české, poľské, slovenské).

 Letci by najradšej uleteli hneď po vzniku slovenského štátu (14. marca 1939), ale nemohli. „Spočiatku sme nesmeli lietať, potom síce áno, ale palivo nám plnili tak, aby sme sa nedostali za hranice,“ ozrejmil Gablech pred pätnástimi rokmi pre Pravdu (zomrel v decembri 2016 vo veku 101 rokov). Hlavný mechanik im však potajme dopĺňal nádrže a tak jedného dňa prišla vhodná chvíľa pre emigráciu s kradnutými lietadlami.

Rachot motorov nemohol ujsť pozornosti. Gablech rozprával, že k jeho lietadlu sa z hangáru vyrútili muži, ktorí sa učili za pilotov. Oblapili mu krídla, ale naberal takú rýchlosť, že všetci popadali na zem. Úspešne vzlietli všetky štyri lietadlá a po prelete cez slovenský vzdušný priestor bezpečne pristáli v Poľsku.

 Kladenie vencov v areáli Vojenského historického múzea v Piešťanoch pri pamätnej tabuli, ktorá pripomína útek ôsmich slovenských letcov do Poľska. V piatok 7. júna si tam štátni funkcionári Slovenskej republiky a viacerí diplomati zo zahraničia pripomenuli 85 rokov od ich odvážneho činu.

Keď vojenský súd v Bratislave nad nimi vyniesol verdikt v ich neprítomnosti, každého potrestal odňatím slobody na doživotie. „Odsudzujú sa k trestu ťažkého žalára, so samoväzbou na konci každého roku po dobu jedného mesiaca a celodenným zatvorením osamote v temnici dňa 7. júna každého roku,“ bolo napísané v rozsudku. „Obžalovaní po predchádzajúcej dohode, využijúc neprítomnosť rotmajstrov, ktorí mali v tom čase schôdzku, v úmysle navždy sa vyhnúť svojej služobnej povinnosti, utiekli na štyroch lietadlách,“ poukázal sudca vo verdikte.

Na akých strojoch odleteli? „Tri lietadlá typu Letov Š-328 i žandárske lietadlo typu Ab-101 aj s výzbrojou sú nepochybne predmetmi, ktoré v záujme štátu musia zostať utajené,“ konkretizoval sudca. Pokračoval, že krádež všetkých štyroch strojov aj s vecami, ktoré k nim patrili, predstavujú veľkú materiálnu škodu. V tejto súvislosti sudca dospel k presvedčeniu, že osem mužov spáchalo nielen trestný čin zbehnutia, ale aj vyzvedačstva tým, že Poliakom umožnili dostať sa k štyrom lietadlám.

 Webová stránka Vojenského historického ústavu smutne podotýka, že dvaja z ôsmich letcov položili svoj život v boji za slobodu. Boli nimi Valach a Hrala (obaja ako príslušníci britského Kráľovského vojenského letectva). „Valach zahynul v Holandsku v skorých ranných hodinách 23. júna 1941 ako člen posádky bombardéra. Stroj bol zostrelený nemeckým nočným stíhačom. Hrala zomrel 13. októbra 1942 pri leteckej havárii bombardéra v Anglicku.“

Gablech patril jednému z najznámejších spomedzi ôsmich statočných. Hrdinovia boli všetci, no zvlášť za zmienku stojí napríklad aj Káňa: bol jedným iba z dvoch Slovákov, ktorí sa zúčastnili Bitky o Britániu v poľskej stíhacej peruti. Tá sa udiala o niekoľko mesiacov po vypuknutí druhej svetovej vojny. Trvala od júla do októbra 1940. Bola to séria leteckých bitiek proti útočiacim Nemcom v britskom vzdušnom priestore. Odohrávala sa hlavne nad južným Anglickom a nad Lamanšským prielivom./agentury/

X X X

Niečo modré! Milionárska nevesta z britskej svadby roka tradíciu dodržala, jej modrá voľba bola nápaditá

33-ročný Hugh Grosvenor, siedmy vojvoda z Westminsteru a dlhoročný priateľ princa Williama, si v piatok zobral za manželku Oliviu Hensonovú. Obzrite si šaty, tiaru či závoj nevesty.

 Svadobné šaty a závoj Olivie Hensonovej boli majstrovským dielom aj odkazom na históriu rodiny. Návrhárka Emma Victoria Payne vytvorila pre britskú svadbu roka exkluzívne šaty a závoj z luxusného hodvábu v odtieni slonovej kosti. Závoj zdobili ručné kvetinové výšivky, čím sa stal umeleckým a unikátnym dielom. Čipkované lemovanie na závoji nevesty bolo zo závoja praprababičky Olivie Hensonovej z roku 1880. Okrem toho, zložitá výšivka zahŕňala aj dátum svadby a iniciály páru, čím celý vzhľad nevesty dostal ešte o čosi osobnejší ráz.

Šaty boli elegantné s ozdobným čipkovaným lemovaním na výstrihu a manžetách trojštvrťových rukávov. Úchvatná, odnímateľná vlečka pridávala šatám dramatický nádych.

Nevestu zdobil aj vzácny rodinný šperk, na hlave mala „Fabergé tiaru“ s myrtovými listami, ktorá je dedičstvom rodiny Grosvenorovcov od roku 1906. Táto diamantová tiara, tvorená motívmi myrtových listov, už zdobila viacero neviest z rodiny ženícha. Tým nevesta splnila tradíciu niečoho požičaného. Magazín Hello uvádza, že cena tiary je 75 000 dolárov.

Ako „niečo modré“ si Olivia Henson zvolila nápadné modré topánky, ktoré boli odvážnym módnym doplnkom jej róby.

Ako „niečo modré“ si Olivia Henson zvolila nápadné modré topánky, ktoré boli odvážnym módnym doplnkom jej róby (foto vyššie). Kytica bola tvorená kvetmi z okolia rodinného sídla Grosvenorovcov, z Eaton Hall. Obsahovala rôznorodé kvety ako lúčne trávy, margarétky, kosatce či ruže./agentury/

X X X

Jej súperky hrali s tenisovými raketami, Swiateková však na ne tasila plameňomet a mačety

S bezohľadnosťou, ktorá pripomínala Rafaela Nadala v jeho rozkvete. Akoby v rukách ani nedržala tenisovú raketu, ale mačetu. Absolútne suverénne, až bol z toho poriadne nudný turnaj.

Poľka Iga Swiateková si takto vykliesnila cestu k titulu na Roland Garros. Sympatickú Talianku Jasmine Paoliniovú vyhnala vo finále z kurtu pomerne jednoznačným spôsobom – 6:2, 6:1. Všetko sa zbehlo za 68 minút.

Rodáčka z Varšavy si pripísala už štvrtý antukový grandslam a celkovo piaty. Tenisoví experti sa domnievajú, že pokiaľ ide o parížske triumfy, raz na jej konte môže svietiť pokojne aj dvojciferné číslo.

Čistý hetrik

Že to bude mať veľmi ťažké, sme vedeli vopred, no dvanásta nasadená Paoliniová na svoje prvé grandslamové finále aj tak nastúpila s odvážnym plánom. Dokonca sa v úvodnom dejstve chopila vedenia 2:1 na gemy. O päť rokov mladšiu Varšavčanku však len poriadne nabudila.

Od tej chvíle to nebol zápas, ale jednoznačná záležitosť, 28-ročná Toskánčanka sa v ďalšom priebehu prvé setu zmohla už len na štyri body. A v tom druhom sa prakticky nič nezmenilo.

„Ešte nikdy predtým som nehrala takýto duel. Proti niekomu, kto hrá takto intenzívne,“ usmievala sa spokojne pred novinármi, lebo dokráčala najďalej, ako sa len dalo.

Poľka totiž predvádzala počas uplynulých dvoch týždňov tenis z iného vesmíru. „Zahrať si tu s tebou je tá najťažšia výzva v tomto športe,“ uznanlivo pokývala hlavou Paoliniová.

Ak sme na začiatku spomenuli Nadala, nebolo to len-tak. Swiatekovej dominancia ho náramne pripomína. Na antuke má podľa štatistík proti súperkám 90 percentnú úspešnosť, keď však vstúpi na posvätný červený prach v Paríži, je ešte dominantnejšia. Až 95-percentná.

Swiateková ťahá na Roland Garros 21-zápasovú víťaznú šnúru, v sobotu sa tu tešila z tretieho titulu v rade a štvrtého za päť rokov. Je prvou ženou, ktorej sa to podarilo od čias Justine Heninovej (2005–2007).

Dalo by sa povedať, že na tohtoročnom Roland Garros mala iba jednu jedinú súperku – v 2. kole Naomi Osakovú. Japonka bola v treťom rozhodujúcom sete veľmi blízko k víťazstvu, ale Swiateková vždy v pravej chvíli zabrala. Odvrátila dokonca aj mečbol.

Experti tento zápas – hoci sa hral ešte počas prvého týždňa – označili za predčasné finále. Odvtedy sa už svetová jednotka do žiadnych väčších problémov nedostala.

Jej vyčíňanie si odniesli aj Češky Bouzková s Vondroušovou, druhá z nich dostala na cestu domov aj kanára. Ruska Anastasia Potapovová v osemfinále rovno dvoch.

„Je ťažké upliesť nejakú obrannú sieť, keď na vás protivník nastúpi s plameňometom a mačetou,“ vtipne glosovali jej zápasy na sociálnej sieti X autori The Tennis Podcast.

A o finále sme už písali…

„Prvých pätnásť až dvadsať minút som si ho užíval, ale potom bola Iga jednoducho príliš silná. Mala priveľa zbraní, priveľké tempo. Trochu mi pripomína Nadala a nečudoval by som sa, keby tiež dosiahla dvojciferné číslo v tituloch na Roland Garros,“ nechal sa po finále počuť legendárny Boris Becker.

K Španielovi, ktorý je mimochodom odmalička jej veľký vzor, Swiatekovú prirovnali aj viaceré španielske médiá. Poľskí novinári zašli ešte ďalej a pripomenuli jej štrnásť Pohárov mušketierov, ktoré Nadal v Paríži v minulosti získal.

„No myslím, že Rafa je za hranicami každého… Je výnimočný a prekonať jeho rekord je takmer nemožné,“ odpovedala skromne.

Nie som na terapii

Pravda je taká, že dvojciferný počet grandslamových titulov vo Francúzsku žiadna žena nikdy nezískala. Najviac ich má Američanka Chris Evertová. Z deviatich finálových účastí si ich vybojovala sedem.

Aj ona v sobotu priamo v Paríži s údivom sledovala, čo Swiateková predvádza. „Nepochybujem o tom, že sa mi raz vyrovná a potom ma dokonca predbehne,“ vravela do kamier.

„Je ešte mladá. Tie tituly tu napokon pozbiera. Po prvých troch zápasoch hrala bezkonkurenčný tenis. Bolo to z jej strany takmer mechanické, priam robotické. A myslím to ako kompliment,“ vysvetľovala.

Swiateková pôsobí na kurte veľmi sebavedomo, aj keď sama priznáva, že nie vždy taká bola. Po finálovom stretnutí úprimne povedala, že nikdy nebola ten typ, ktorý by bol presvedčený o tom, že raz bude svetovou jednotkou a vyhrávať veľké trofeje.

Na tlačovej konferencii jej dokonca pripomenuli päť rokov starú fotografiu, na ktorej pózuje pri návšteve Vatikánu po tom, čo na turnaji v Ríme nepostúpila z kvalifikácie:

„To je celkom šialené. Ale príde mi, že v tenise je cesta pre všetkých rovnako férová. Keď bojujete o účasť na turnajoch, musíte si prejsť aj takýmito momentmi. Ja som ich zvládla celkom rýchlo, na čo som pyšná. A na tej fotke som mala osemnásť, takže v tom čase to bolo celkom normálne.“

Sebavedomá prehnane nie je, ale puntičkárka áno. Do špiku kosti. „Keď niečo robím, chcem to robiť na sto percent. Áno, myslím si, že keď ste perfekcionista na kurte, ste perfekcionista všade inde. V podstate ide o to, že všetko robíte na doraz a niekedy nedokážete nechať veci len-tak,“ rozhovorila sa o sebe.

Vzápätí potvrdila, že si nielen že stráži svoje vnútro, ale že vie byť aj poriadne vtipná. Novinári ju totiž vyzvali, aby sa podelila o nejaký príklad mimo kurtu, kde chce byť tiež dokonalá.

Odpoveď?

„Prepáčte, nie sme na terapii…“,/ agentury/

X X X

Radko z Ruže pre nevestu: Pracujem od rána do večera, mám 34 rokov. Tak som si povedal, prečo nie?

Zoznamovať sa dá cez sociálne siete či randiace aplikácie. „Tak som si povedal, že možno vystrelí reality šou,“ tvrdí spolumajiteľ niekoľkých barov v Osle, ktorý sa zúčastnil sociálneho experimentu.

Rodák z Banskej Bystrice kývol na ponuku Markízy, aby v úlohe ženícha počas týždňov zoznamovania na Srí Lanke rozdával ruže pre 18 dievčat. To všetko za asistencie kamier. A tri mesiace sledovali spoznávanie spojené s romantikou či intrigami státisíce divákov.

Keď zložíte skupinu 18 dievčat a izolujete ich od všetkého, je podľa jeho slov len otázkou času, kedy sa niečo začne diať.

„Týždne odsýpajú a keď si izolovaný v tej ,bubline lásky’ a randičiek, tak sa do toho vžiješ. Bude z teba romantik, aj keby si nechcel,“ usmieval sa v rozhovore pre Aktuality.sk Radko URBANYAK.

Zhovárali sme sa s ním o živote v Nórsku, ktoré vymenil za slnečné Španielsko. Mimo Slovenska je už 15 rokov a nateraz vie, že nemá dôvod sa doň vracať.

Do šou vás vraj našli cez instagram. Bolo niečo, čo ste pri kývnutí na „ženícha“ nedomysleli?

Dovtedy som o tomto formáte nepočul. Takže som si pozrel prvú sériu Ruže, potom nejaké videá zo švédskej, austrálskej. Urobil som si research sám pre seba, aby som vedel, do čoho idem.

Čo zavážilo pri súhlase?

Mám 34 rokov, tak som si povedal, prečo nie? Mám biznis, pracujem od rána do večera a uvidím, či a čo sa mi môže od šou udiať. Zavolal som mame a kamarátovi a poradil sa, čo si o tom myslia. Obaja mi povedali: fajn, prečo nie? Tak som šiel do toho.

Hovoríte to ľahko ako pri otázke typu: Večer je diskotéka, ideme či nejdeme?

Reálne to ale takto nejako vyzeralo (smiech…). Hlavný dramaturg formátu a kastingová manažérka za mnou vyrazili do Osla. A ľudsky sme si sadli. Presvedčil som sa, že ide o super ľudí a videl som, že dramaturg je fajn človek. A už som sa pozeral ďalej – že prichádzajú ku mne zaujímaví ľudia.

Reguly šou prezentujú potenciálneho ženícha ako úspešného, finančne zabezpečeného muža. Zohrala svoju úlohu aj výška honoráru?

Samozrejme, bol mi ponúknutý honorár, ale ten som skôr bral ako bonus navyše. V prvom rade som si išiel do šou hľadať lásku a zažiť niečo nové.

Čo všetko by mal nový ženích pred vstupom do tejto reality šou zvážiť?

Samozrejme, musí počítať s tým, že je to náročné psychicky aj fyzicky. Sú to dlhé hodiny nakrúcania a sú aj veľmi emočné. Naozaj sa treba nastaviť na to, že to budú dlhé hodiny konverzácií s dievčatami. Mal by si o nich pamätať pomerne dosť a vhodne vyjadrovať emócie. Musí to byť celkovo otvorený človek.

Niekedy mi prekážalo, keď bolo treba pri nakrúcaní navodiť romantiku, ale popri tom máš pred sebou 30 ľudí zo štábu. Stalo sa mi, že som ich poprosil, aby tam ostali iba tí, ktorí naozaj musia byť na nakrúcaní.

Bolo to o aj premáhaní pri navodení romantiky?

Poviem to takto: Týždne odsýpajú a keď si izolovaný v tej „bubline lásky“ a randičiek, tak sa do toho vžiješ. Romantik sa z teba stane, aj keby si nechcel… (smiech). Nedá sa tomu až tak uniknúť. Ste v tom, a tak si to idete užívať.

Radko Urbanyak a víťazka šou Stanka Lučková.Zdroj: TV Markíza

Absolvovali ste špeciálnu prípravu pred nakrúcaním?

Moja príprava spočívala len v zdokonaľovaní slovenčiny. Nebola totiž na dobrej úrovni. Posledné roky som rozprával najmä po anglicky a nórsky. Používal som rovnaké slovíčka a slovná zásoba nebola už taká ako pred 15 rokmi. Prečítal som štyri knihy, aby som si ju obnovil. Chvalabohu, udial sa progres a bolo to čoraz lepšie.

Splnila šou vaše očakávania?

Moje očakávanie bolo nájsť si partnerku a tú som nenašiel. Na druhej strane som stretol úžasných ľudí. Dalo mi to vedieť čo-to viac o ženách a dalo mi to znovu spojenie so Slovenskom.

Úprimne som šiel za tým, aby som si tam našiel dievča. Dnes sa ľudia stretávajú rozličnými spôsobmi. Nie je to také konzervatívne ako kedysi. K dispozícii sú randiace appky a rôzne sociálne siete. Tak som si povedal, že prečo by to nemohlo vyjsť v reality šou.

Problém však bola diaľka. Som v zahraničí a narazili sme aj na komunikačnú pauzu, lebo nakrúcanie šou sa skončilo vo februári. Potom prišlo 3,5 mesiaca, pokiaľ máte obmedzené možnosti stretávať sa. Komunikácia upadla a stratil sa osobný kontakt.

Reálne si totiž s víťazkou šou nemôžeme ísť sadnúť kdesi na kávu, aby sa niečo neprezradilo. V rámci šou to muselo ísť takto až do konca.

Ale s tým ste počítali.

Určite. Bolo to aj o vzájomnom nastavení. Ale nebol tam fyzický kontakt, ktorý chýba na začiatku, pokiaľ chcete budovať vzťah.

Jedna vec je hľadanie partnerky, druhá je mediálna pozornosť. Pri akých veciach počas nakrúcania ste išli na hranu?

Boli tam vyhrotené situácie okolo jednej rozhnevanej účastníčky, ktorá zo šou odišla dobrovoľne. V tom momente človek nevedel, ako má zareagovať. Ale nemyslím, že niečoho bolo z môjho pohľadu až príliš. Alebo že sa niečo vôbec nemalo stať. Čo sa udialo, za všetkým si stojím.

Dievčatá prešli kastingom podľa psychologického profilu – akí sú ľudia a či sú vhodné do šou. V austrálskom formáte mi to prišlo na jedno kopyto v tom, že sa všetky chceli pomaly biť a hádať. Oveľa viac sa mi páčila slovenská produkcia. Bol to iný level, hoci hádky a škriepky sa udejú všade.

Keď spravíte skupinu 18 dievčat a izolujete ich od všetkého, je otázkou času, kedy sa začne niečo diať. A neviem si predstaviť, ako by vyzeralo, kebyže takto zatvoria skupinu 18 mužov (smiech…).

Na druhej strane som bol prekvapený, aké široké publikum šou zasiahla.

Hľadanie vyvolenej v romantickom prostredí je televíznym gýčom. Stálo vám za to, opustiť svoj život v Nórsku a ukázať sa Slovákom na obrazovke?

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.