Ruská plynárenská spoločnosť Gazprom zastavila v stredu o 08.00 h moskovského času (05.00 h SEČ) dodávky ruského plynu cez Ukrajinu do Európy a Moldavska. Urobila tak v dôsledku nepredĺžení tranzitnej dohody zo strany Ukrajiny. Ruská agentúra TASS sa odvoláva na vyhlásenie Gazpromu. „Keďže Ukrajina opakovane a jednoznačne odmietla predĺžiť túto dohodu, Gazprom prišiel od 1. januára 2025 o technickú a právnu spôsobilosť na tranzit plynu cez Ukrajinu. Dodávky ruského plynu cez Ukrajinu sa zastavili o 08.00 h moskovského času,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Zastavenie tranzitu potvrdilo aj ukrajinské ministerstvo energetiky. „Zastavili sme tranzit ruského plynu. Toto je historická udalosť. Rusko stráca svoje trhy, utrpí finančné straty. Európa sa už rozhodla opustiť ruský plyn,“ uviedol vo vyhlásení ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

 Dohoda o tranzite ruského plynu cez ukrajinské územie počítala s prečerpaním 40 miliárd metrov kubických ročne. Ruský prezident Vladimir Putin povedal, že nový kontrakt určite nebude, keďže tak krátko pred 1. januárom ho nebude možné prerokovať, píše TASS.

Agentúra RIA Novosti konštatovala, že jedinou distribučnou cestou pre plyn z Ruska do Európy tak zostal plynovod Balkan Stream, vedúci z Turecka do Maďarska. Ročne prepraví približne 14 – 15 miliárd kubických metrov plynu do Rumunska, Grécka, Severného Macedónska, Srbska, Bosny a Hercegoviny a Maďarska.

Slovensko je podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej na zastavenie dodávok plynu z Ruska cez Ukrajinu technicky dobre pripravené. Štátna spoločnosť SPP má v podzemných zásobníkoch uskladnených o 20 percent viac plynu ako pred rokom. Zásobníky, ktoré má zazmluvnené spoločnosť SPP, sú, navyše aj na konci decembra naplnené prakticky na 100 percent, čo v tomto období nie je štandardné. Štátna plynárenská spoločnosť má diverzifikované portfólio dodávok plynu od ďalších piatich veľkých medzinárodných energetických dodávateľov, ako BP, Exxon Mobil, Shell, RWE alebo ENI. Prevádzkovateľ rakúskej plynárenskej sústavy na Silvestra tiež uviedol, že aj po skončení kontraktu medzi Gazpromom a Naftohazom je zásobovanie plynom v Rakúsku zabezpečené a že energetici sú na novú situáciu pripravení.

Európska komisia v stredu pripomenula, že „zastavenie dodávok cez Ukrajinu je situácia, ktorá sa očakávala“ a „EÚ je na ňu pripravená“. Plynárenská infraštruktúra v dvadsaťsedmičke je taká flexibilná, aby plyn pre strednú a východnú Európu odinakiaľ ako z Ruska doviedla alternatívnymi cestami, vyhlásila komisia.

Ukrajina už dlhší čas avizovala, že dohodu o tranzite ruskej ropy nemieni predĺžiť. Svoje postoj zdôvodňuje vojnou s Ruskom a tým, že jej predajom ju čiastočne financuje.

Moskva v dôsledku svojej invázie na Ukrajinu prišla o dominantnú pozíciu v dodávkach plynu do EÚ. Strata lacných dodávok ruského plynu pritom prispela k spomaleniu hospodárskeho rastu a vzostupu inflácie v EÚ, napísal Reuters.

Rozhodnutie Kyjeva nepredĺžiť dohodu o tranzite ruského plynu ostro kritizuje premiér Robert Fico. Minulý týždeň pohrozil Ukrajine odvetnými opatreniami, vrátane prerušenia dodávok elektriny, ak Kyjev tranzit ruského zemného plynu na Slovensko zastaví.

Päťročný kontrakt Naftogazu s Gazpromom z 30. decembra 2019 bol druhou komerčnou dohodou o tranzite ruského plynu po 11-ročnom kontrakte z rokov 2009 až 2019. Túto dohodu Ukrajina uzavrela v Moskve pod výrazným tlakom krajín Európskej únie, ktoré boli skoro tri týždne bez ruského plynu kvôli nezhodám o cene suroviny a o poplatkoch za tranzit medzi vtedajšími vládami Julije Tymošenkovej a Vladimira Putina. Vtedy bol problém pre krajiny EÚ oveľa naliehavejší, pretože od ruského plynu boli neporovnateľne závislejší ako teraz. Cez Ukrajinu v tom čase prúdilo do EÚ viac ako 100 miliárd metrov kubických plynu ročne, zatiaľ čo v uplynulom roku objem prepraveného plynu mierne prevýšil 15 miliárd metrov kubických, čo predstavovalo len päť percent celkovej spotreby v EÚ, uviedol portál RBK Ukrajina./agentury/

X X X

Fico mal novoročný príhovor. Prezradil svoje priority, fungovanie v koalícii prirovnal k futbalovému zápasu

 Premiér Robert Fico (Smer) bude v tomto roku venovať osobitnú pozornosť predovšetkým nájomným bytom, výstavbe nemocníc a kontrolnej činnosti vo vzťahu k členom vlády a k plneniu vládneho programu. Avizuje to v novoročnom príhovore, ktorý zverejnil na sociálnej sieti.

Fico je podľa svojich slov pripravený na náročný pracovný rok. Fungovanie vládnej koalície prirovnal k futbalovému zápasu, v ktorom vidí defenzívu. „Smer drží pevne a stabilne stred obrany a zálohy, no Hlas na ľavej strane a SNS na pravej strane nedržia počty. Ak sa krídla obrany a zálohy nezastabilizujú do konca prvého polčasu, v prestávke bude treba nastaviť novú taktiku,“ skonštatoval.

 Koalícia si podľa neho musí uvedomiť, že ak tento zápas nezvládne, „súper nebude brať ohľad na nič a na nikoho a opätovne použije všetky prostriedky, aby nás úplne eliminoval a už nám nikdy nedovolil nastúpiť na ďalší zápas“.

Je presvedčený, že v koalícii sa Hlas i SNS zastabilizujú a nebudú míňať energiu na riešenie vnútrostraníckych záležitostí koaličných partnerov. Ocenil nedávne vyhlásenie predsedu SNS Andreja Danka, ktoré označil za „konštruktívne“ vo vzťahu k niekoľkomesačným naťahovačkám s Hlasom.

 Vláda podľa premiéra urobila poriadok vo verejných financiách a splnila niekoľko bodov vládneho programu od zavedenia plnohodnotného 13. dôchodku až po zmeny vo verejnom obstarávaní či zníženie DPH na základné potraviny.

Odmietol, že by pôsobil unavene. Hovorí, že oponenti sa snažia vytvárať obraz unaveného a demotivovaného premiéra. „Možno pôsobím pesimistickejšie, ale to len preto, lebo pesimista je v podstate len dobre informovaný optimista,“ skonštatoval.

Svet je podľa premiéra „rozbláznený“ a Slovensko si v ňom musí nájsť svoje miesto a ochrániť vlastné záujmy. Zdôraznil, že nikto netlačí Slovensko preč z európskeho spoločenstva, ktoré je pre našu krajinu životným priestorom. „Treba ale vidieť, že v tomto spoločenstve začínajú dominovať sebecké národné záujmy veľkých a nezmyselné a geopolitické ciele, a na druhej strane ignorovanie potrieb menších,“ vyhlásil premiér.

Zastavenie tranzitu plynu cez Ukrajinu bude mať podľa Fica drastické vplyvy na všetkých v Európskej únii, ale nie na Ruskú federáciu. Aj preto premiér sľubuje, že bude v roku 2025 pokračovať v „dôslednej politike orientovanej na všetky štyri svetové strany“, ako aj v aktívnej zahraničnej politike vychádzajúcej z dodržiavania medzinárodného práva a nezasahovania do vnútorných záležitostí iných.

 „Najmä budeme sledovať naše slovenské národnoštátne ciele a záujmy,“ doplnil s tým, že mier patrí na „vrchol pyramídy“ záujmov Slovenska. Oponentom odkázal, že slovenský záujem by ich mal spájať.

 Pokračovanie politiky na všetky štyri svetové strany potvrdil aj šéf diplomacie Juraj Blanár (Smer). Priblížil, že Slovensko bude pokračovať v „suverénnom presadzovaní národných záujmov na všetky svetové strany“. Slovensko je podľa ministra zvrchovaný, samostatný a sebavedomý štát, kde si ctíme hodnoty demokracie, mieru, slobody a ľudskosti.

Šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že Slovensko je ukotvené v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii (NATO), je členom ďalších významných medzinárodných organizácií a zoskupení. Slovenská diplomacia bude podľa neho aj v novom roku pokračovať v suverénnom presadzovaní národných záujmov na všetky svetové strany a v rozvoji bilaterálnych i multilaterálnych vzťahov.

 „V roku 2025 si pripomenieme 80. výročie vzniku Organizácie Spojených národov a práve dnes je to symbolicky presne 19 rokov, keď sa SR stala po prvýkrát nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN a stala sa aktívnou súčasťou tohto významného globálneho orgánu,“ uviedol Blanár s tým, že o túto pozíciu sa Slovensko opätovne aktívne uchádza na roky 2028 a 2029.

„Budeme sa naďalej angažovať v presadzovaní dodržiavania medzinárodného práva bez dvojakého metra, v otázkach globálnej bezpečnosti a presadzovať mierové riešenia prebiehajúcich konfliktov, pretože bez mieru a stability nemôže žiadna krajina garantovať bezpečnosť a prosperitu pre svojich obyvateľov,“ zdôraznil minister.

Rok 2025 sa podľa ministra ponesie rovnako v znamení nových slovenských zastupiteľských úradov, ktoré rozšíria zastúpenie SR v Alžírsku, Austrálii, Belgicku, na Filipínach, v Malajzii, Tanzánii, či styčného úradu v Etiópii.

Rezort zahraničných vecí bude zároveň podľa neho pokračovať v podpore slovenského hospodárstva prostredníctvom aktivít ekonomickej diplomacie. Sieť plnohodnotných ekonomických diplomatov sa podľa ministra postupe zdvojnásobuje z pôvodných 17 na 43 profesionálnych zástupcov SR, ktorí pomôžu otvárať dvere obchodu a získavaniu nových investícií všade vo svete, kde Slovensko identifikovalo svoje záujmy.

  „Máme byť na čo a na koho prirodzene hrdí. Nenechajme sa presvedčiť o opaku a nedopusťme, aby nás rozdeľovali, aby Slovenky a Slováci medzi sebou bojovali. Vážme si našu cestu samostatnej štátnosti, naše úspechy, z neúspechov sa poučme a náš antifašistický a mierový odkaz, naše dejiny zachovajme pre ďalšie generácie. Našej vlasti, Slovenskej republike, a našim občanom preto želám predovšetkým mier, prosperitu, ľudskosť a porozumenie,“ doplnil Blanár.

Zároveň minister upozornil, že rok 2025 bude dôležitý aj z príležitosti 80. výročia oslobodenia našej vlasti. „Koniec 2. svetovej vojny bol významný míľnik pre mier, ktorý však, ako sa ukazuje, nie je samozrejmosťou, ale t/reba k nemu prispievať i diplomatickým úsilím,“ dodal minister zahraničia Blanár./agentury/

 X X X

 Ukrajina hlási dvoch mŕtvych po ruskom dronovom útoku na Kyjev

 Novoročný útok na Kyjev má okrem dvoch mŕtvych za následok aj najmenej sedem zranených.

Viacero požiarov vypuklo v stredu v ukrajinskej metropole Kyjev po ruských dronových útokoch na mesto, ktoré si podľa miestnych predstaviteľov vyžiadali v prvých hodinách nového roka najmenej dve obete a siedmich zranených. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA, píše TASR.

Štátna záchranná služba hlásila čiastočne zničené dve poschodia obytného domu v centre Kyjeva. Trosky zostrelených dronov spôsobili škody na ďalších budovách v dvoch mestských častiach, vrátane jednej z budov ukrajinskej centrálnej banky.

Ukrajinská armáda oznámila, že počas noci zostrelila 63 zo 111 bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko vypustilo na rôzne oblasti krajiny. Ďalších 46 dronov podľa správy vyradilo z prevádzky elektronické rušenie. Požiare vo viacerých obytných budovách hlásili aj úrady v juhoukrajinskom meste Záporožie. V Chersone rovnako na juhu krajiny zomrel podľa tamojších úradov 23-ročný dobrovoľník pri ruskom ostreľovaní.

 „Dokonca aj na Nový rok sa Rusko zaujíma len o to, ako spôsobiť bolesť Ukrajine,“ reagoval na útoky na sociálnych sieťach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, aktuality.sk

X X X

 Maďarsko stratilo nárok na financie z EÚ v hodnote približne jednej miliardy eur

 Maďarsko stratilo nárok na financie z EÚ v hodnote približne jednej miliardy eur

 Maďarsko pre porušovanie zásad právneho štátu stratilo nárok na finančnú pomoc Európskej únie (EÚ) v hodnote približne jednej miliardy eur, keďže do konca roka 2024 nezaviedlo požadované reformy.

 Prepadnuté finančné prostriedky vo výške 1,04 miliardy eur sú z programov na podporu štrukturálne slabých oblastí. Finančné prostriedky boli zmrazené koncom roka 2022, pretože Európska komisia po analýzach dospela k záveru, že Maďarsko nerešpektuje rôzne normy a základné hodnoty EÚ.

Na uvoľnenie finančných prostriedkov by Maďarsko muselo uskutočniť požadované reformy do konca roka 2024. Týkajú sa okrem iného aj zmeny zákonov na predchádzanie konfliktu záujmov a boja proti korupcii. To sa však nestalo.

 Vedenie v Budapešti reagovalo na stratu financií nechápavo. „Maďarská vláda splnila všetky podmienky na prístup k zdrojom EÚ,“ napísal pred prelomom rokov na sociálnej sieti minister pre európske záležitosti János Bóka.

Medzery vo financovaní má vyplniť pôžička z Číny ako plán B. Maďarsko si totiž vlani v apríli v tichosti vzalo pôžičku vo výške jednej miliardy eur od troch čínskych bánk. Verejne známe sa to stalo až v júli, keď Maďarské centrum pre verejný dlh (AKK) zverejnilo niektoré kľúčové údaje. Pôžička je splatná o tri roky. Výška úrokov ani intervaly splácania nie sú známe.

Čína je v Maďarsku veľmi aktívna. Výrobca elektromobilov BYD stavia veľkú továreň v Segedíne a výrobca batériových článkov CATL stavia megatováreň v Debrecíne. Čínske spoločnosti stavajú tiež novú železničnú trať z Budapešti do Srbska. Na výstavbu maďarského úseku si Budapešť zobrala úver takmer 900 miliónov eur od čínskej Exim banky.

Orbán sa vyhráža vetovaním rozpočtu EÚ

Napriek čínskej finančnej pomoci sa Orbán naďalej pokúša o uvoľnenie zmrazených fondov EÚ. Začiatkom decembra pohrozil, že bude vetovať budúci sedemročný rozpočet EÚ, ak Brusel neuvoľní zablokované eurofondy pre Maďarsko. Očakáva sa, že rokovania o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2035 sa začnú v polovici roka 2025.

Nie je to prvýkrát, čo sa Orbán vyhrážal blokovaním centrálnych rozhodnutí EÚ. Na samite európskeho bloku v polovici decembra odmietol súhlasiť s predĺžením sankcií voči Rusku, ktoré vypršia koncom januára.

V decembri 2023 Komisia napriek pretrvávajúcej kritike porušovania zásad právneho štátu v Maďarsku uvoľnila pre krajinu zmrazené finančné prostriedky v hodnote približne desať miliárd eur. Europoslanci to vtedy kritizovali a obvinili predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, že sa nechala vydierať Maďarskom, aktuality.sk

X X X

 Ruská plynová éra v Európe sa končí, straty pocíti aj Ukrajina

 Vývoz ruského plynu do Európy cez Ukrajinu plynovodmi zo sovietskej éry sa na Nový rok úplne zastavil, keďže Kyjev odmietol obnoviť tranzitnú dohodu.

To znamená koniec desaťročí dominancie Ruska nad európskymi energetickými trhmi. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Všeobecne očakávané zastavenie neovplyvní ceny pre spotrebiteľov v Európskej únii (EÚ) na rozdiel od roku 2022, keď pokles dodávok komodity z Ruska vystrelil jej ceny na rekordné maximá, zhoršil krízu životných nákladov a zasiahol konkurencieschopnosť bloku.

Európska komisia uviedla, že EÚ sa na zastavenie dodávok pripravila. „Európska plynárenská infraštruktúra je dostatočne flexibilná na to, aby poskytovala plyn iného ako ruského pôvodu,“ uviedol hovorca Komisie a poukázal na významné zvýšenie dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) od roku 2022.

 

Slovensko a Rakúsko, zostávajúci odberatelia ruského plynu z EÚ cez Ukrajinu, si zabezpečili alternatívne dodávky, zatiaľ čo Maďarsko bude naďalej dostávať ruský plyn cez čiernomorský plynovod TurkStream.

Podnestersko, odtrhnutý proruský región Moldavska, ktorý sa tiež spoliehal na toky cez Ukrajinu, v stredu skoro ráno prerušil dodávky tepla a teplej vody do domácností. Miestna energetická spoločnosť Tirasteploenergo vyzvala obyvateľov, aby sa teplo obliekli, zavesili na okná prikrývky alebo hrubé závesy a používali elektrické ohrievače.

Ukrajina, ktorá odmietla predĺžiť tranzitnú dohodu, stratí až 1 miliardu USD (962,56 milióna eur) ročne na poplatkoch za tranzit plynu z Ruska. V snahe kompenzovať tieto straty od stredy štvornásobne zvýši tarify za prepravu plynu pre domácich spotrebiteľov, čo by mohlo priemysel krajiny stáť viac ako 1,6 miliardy hrivien (36,66 milióna eur) ročne.

Gazprom stratí z predaja plynu takmer 5 miliárd USD.

Dopady vojny na Ukrajine

Hlavný odberateľ plynu na Slovensku, SPP, uviedol, že bude zásobovať svojich zákazníkov najmä plynovodmi z Nemecka a tiež z Maďarska, no bude čeliť dodatočným nákladom na tranzit.

Rusko a bývalý Sovietsky zväz strávili pol storočia budovaním si kľúčového podielu na európskom trhu s plynom, ktorý na vrchole dosahoval približne 35 %. EÚ ale od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 znížila svoju závislosť od ruskej energie nákupom väčšieho množstva plynu z Nórska a LNG z Kataru a Spojených štátov.

Kým v roku 2018 dodalo Rusko do Európy cez viaceré plynovody dohromady rekordných 201 miliárd kubických metrov (m3) plynu, po zatvorení plynovodu Jamal-Európa cez Bielorusko a poškodení potrubia Nord Stream v Baltickom mori v roku 2022 prepravilo Rusko cez Ukrajinu v roku 2023 už len asi 15 miliárd m3 plynu. To bol výrazný pokles zo 65 miliárd m3 v roku 2020, keď vstúpil do platnosti posledný päťročný kontrakt, aktuality.sk

X X X

 SR musí byť silná, Európa slabne a zaostáva, tvrdí Šutaj Eštok. Podľa lídra Hlasu koalícia nemá politickú konkurenciu

Slovensko musí byť silné, najmä ak Európa slabne a začína čoraz viac zaostávať za svetom. Uviedol to líder Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok v novoročnom príhovore. Deklaroval, že Hlas chce aj v roku 2025 pokračovať v práci v prospech Slovenska. Verí, že opozícia nebude očierňovať Slovensko v zahraničí.

 „Situácia vo svete, ale tiež v Európe dáva tušiť zložitosť kríz, ktoré na nás čakajú. Riešenia nebudú jednoduché. No chcem vám sľúbiť jedno – nenecháme vás v tom. Hlas bude naďalej silným a sociálnym hlasom vás všetkých,“ uviedol vo videu na sociálnej sieti.

Šutaj Eštok deklaroval, že v Hlase urobia všetko preto, aby Slovensko na konci roka 2025 stálo aj naďalej hrdé, svojprávne, sebavedomé a suverénne vo svojich myšlienkach, jednaniach aj činoch.

Dúfa, že opozícia nebude pokračovať v dehonestovaní SR v zahraničí a nebude ho ohovárať. „Môžeme mať iný názor na politiku aj presadzovanie, no nikdy pritom nesmieme ohroziť Slovensko,“ povedal.

Hovoril tiež o tom, že súčasná vládna koalícia nemá politickú konkurenciu. Kritizoval bývalé vlády Igora Matoviča, Eduarda Hegera aj Ľudovíta Ódora.

„Hlas zostáva pre vás garanciou sociálneho štátu, miestom, v ktorom sa musí na prvom mieste dobre žiť jeho vlastným obyvateľom, teda vám všetkým. Vaše záujmy musia zostať nadradené všetkým ostatným a každému, kto by ich rád nahradil cudzími záujmami,“ dodal./agentury/

X X X

Mier sa stáva marketingovým heslom politikov, vyhlásil český prezident

V novoročnom prejave český prezident Petr Pavel dodal, že ľudia sú z vojen a kríz unavený. Ľudia podľa neho stratili schopnosť počúvať.

Dôstojný život v slobode má výrazne väčšiu hodnotu a prináša väčšiu spokojnosť než život závislý na vôli akýchkoľvek autoritárov. V novoročnom prejave to v stredu povedal český prezident Petr Pavel. Podotkol, že slovo mier začal deformovať politický marketing. Varoval tiež pred dezinformáciami a opäť podporil euro, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ľudia sú podľa Pavla vyčerpaní zo strachu, ktorý šíria prebiehajúce vojny, sú unavení z kríz a sklamaní z nenaplnených očakávaní. Je však presvedčený, že skutočný stav krajiny nie je ani zďaleka tak zlý, ako si možno ľudia myslia na základe zámerne šírených negatívnych nálad. Pripomenul bezpečnostné záruky NATO či rešpekt ČR v zahraničí. Celková ekonomická situácia Česka podľa neho nie je zlá.

„A aj ak by sme ešte o niekoľko rokov nemali rovnaké platy ako v Nemecku, určite by našu budúcu prosperitu podporilo aj to, ak by boli – rovnako ako v Nemecku – vyplácané v európskej mene,“ zdôraznil a opäť tak podporil vstup ČR do eurozóny. Platmi ako v Nemecku Pavel narážal na vyhlásenie českého premiéra Petra Fialu. Počas roka opakovane povedal, že ak by mu dali voliči možnosť vytvoriť ďalšiu vládu, zaistí, že o niekoľko rokov budú mať Česi mzdy ako Nemci.

 Ľudia sa nevedia počúvať

Pavel v prejave kritizoval, že sa medzi ľuďmi stráca schopnosť spolu hovoriť a načúvať si. Prispieva k tomu podľa neho aj to, že reč politikov sa stále častejšie redukuje na marketingové heslá, ktoré s podstatou veci majú už len málo spoločného. „Dokonca aj tak rýdze slovo ako mier sa stalo predmetom marketingového deformovania. Ako človek, ktorý vojnami prešiel, si hodnotu mieru aj cenu zaň uvedomujem veľmi silno. Som si istý, že všetci súdni ľudia chcú žiť v mieri a že rozhodne nie je tým, čo by nás malo rozdeľovať. Nenechajme si to vnútiť,“ vyzval ľudí prezident.

Pripomenul, že Česko tento rok čakajú voľby do Poslaneckej snemovne a varoval pred šírením dezinformácií. „Budeme ešte viac než inokedy čeliť prekrúcaniu pravdy alebo priamo klamstvám,“ podotkol. Zásadné podľa neho je, aby Česko malo vládu, ktorá zaručí, že ČR bude naďalej bezpečným štátom, v ktorom je zachovaná sloboda, fungujú zákony, vymáhateľnosť práva, kde je férové prostredie pre život aj podnikanie.

Vo volebnom roku chce viac pripomínať podstatné témy, ktoré majú skutočný potenciál meniť život k lepšiemu. Cieľom bude podľa neho vytvoriť priestor na poctivú debatu politických strán založenú na argumentoch a faktoch. Chce tak tiež obmedziť vplyv poloprávd a vzájomného osočovania.

Na záver dodal, že Česko aj Európa by mali byť v nasledujúcom roku oveľa aktívnejší a mali by využiť všetky príležitosti na presadenie veľkých zmien./aktuality.sk

X X X

Rumunsko a Bulharsko sa stali členmi schengenskej zóny

Krajiny spĺňali technické podmienky na vstup už od roku 2011, Rakúsko však ich vstup blokovalo kvôli obavám z migrácie.

Rumunsko a Bulharsko sa v stredu stali plnoprávnymi členmi schengenskej zóny, čím sa tento priestor bez vnútorných hraníc EÚ rozšíril na 29 členských štátov, pričom pre tieto dve východoeurópske krajiny sa ukončilo 13-ročné čakanie. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry AFP.

Rozšírenie bolo možné po tom, ako Rakúsko a ďalšie členské krajiny stiahli svoje námietky proti vstupu týchto bývalých komunistických krajín.

Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú členmi Európskej únie od roku 2007, boli v marci čiastočne začlenené do schengenského priestoru, čím sa odstránili hraničné kontroly v prístavoch a na letiskách. Rakúsko však pohrozilo, že bude vetovať ich úplný vstup pre obavy z migrácie, čo znamená, že na pozemných hraničných priechodoch stále budú platiť kontroly.

 Viedeň v decembri ustúpila od vetovania po tom, ako tieto tri krajiny dosiahli dohodu o „balíku opatrení na ochranu hraníc“, čím sa uvoľnila cesta Rumunsku a Bulharska k vstupu do schengenského priestoru.

Krajiny uzavreli dohodu

Zóna, ktorá vznikla v roku 1985, bude teraz zahŕňať 25 z 27 členských štátov EÚ, ako aj Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pričom celkový počet jej obyvateľov bude viac ako 400 miliónov. Rumunsko a Bulharsko spĺňali technické požiadavky na členstvo v schengenskom priestore od roku 2011.

Rakúsko sa už roky sťažuje na neúmerný počet migrantov prichádzajúcich bez dokladov, ktorý je dôsledkom nedostatočnej ochrany vonkajších schengenských hraníc. Viedeň upustila od svojich námietok voči vstupu Rumunska a Bulharska do Schengenu po tom, ako tieto tri krajiny vlani v novembri podpísali dohodu o ochrane hraníc, pripomína AFP.

Dohoda stanovuje spoločné nasadenie stráží na bulharsko-tureckých hraniciach a dočasné kontroly na pozemných priechodoch na počiatočné obdobie šiestich mesiacov. Vstup do zóny zvýši hrubý domáci produkt (HDP) Rumunska a Bulharska najmenej o jeden percentuálny bod, odhadujú analytici, aktuality.sk

X X X

 Maďarsko stratilo nárok na financie z EÚ v hodnote približne jednej miliardy eur

 Maďarsko pre porušovanie zásad právneho štátu stratilo nárok na finančnú pomoc Európskej únie (EÚ) v hodnote približne jednej miliardy eur, keďže do konca roka 2024 nezaviedlo požadované reformy.

TASR správu prevzala z DPA, ktorej to potvrdila hovorkyňa Európskej komisie.

Prepadnuté finančné prostriedky vo výške 1,04 miliardy eur sú z programov na podporu štrukturálne slabých oblastí. Finančné prostriedky boli zmrazené koncom roka 2022, pretože Európska komisia po analýzach dospela k záveru, že Maďarsko nerešpektuje rôzne normy a základné hodnoty EÚ.

Na uvoľnenie finančných prostriedkov by Maďarsko muselo uskutočniť požadované reformy do konca roka 2024. Týkajú sa okrem iného aj zmeny zákonov na predchádzanie konfliktu záujmov a boja proti korupcii. To sa však nestalo.

 Vedenie v Budapešti reagovalo na stratu financií nechápavo. „Maďarská vláda splnila všetky podmienky na prístup k zdrojom EÚ,“ napísal pred prelomom rokov na sociálnej sieti minister pre európske záležitosti János Bóka.

Medzery vo financovaní má vyplniť pôžička z Číny ako plán B. Maďarsko si totiž vlani v apríli v tichosti vzalo pôžičku vo výške jednej miliardy eur od troch čínskych bánk. Verejne známe sa to stalo až v júli, keď Maďarské centrum pre verejný dlh (AKK) zverejnilo niektoré kľúčové údaje. Pôžička je splatná o tri roky. Výška úrokov ani intervaly splácania nie sú známe.

Čína je v Maďarsku veľmi aktívna. Výrobca elektromobilov BYD stavia veľkú továreň v Segedíne a výrobca batériových článkov CATL stavia megatováreň v Debrecíne. Čínske spoločnosti stavajú tiež novú železničnú trať z Budapešti do Srbska. Na výstavbu maďarského úseku si Budapešť zobrala úver takmer 900 miliónov eur od čínskej Exim banky.

Orbán sa vyhráža vetovaním rozpočtu EÚ

Napriek čínskej finančnej pomoci sa Orbán naďalej pokúša o uvoľnenie zmrazených fondov EÚ. Začiatkom decembra pohrozil, že bude vetovať budúci sedemročný rozpočet EÚ, ak Brusel neuvoľní zablokované eurofondy pre Maďarsko. Očakáva sa, že rokovania o ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2035 sa začnú v polovici roka 2025.

Nie je to prvýkrát, čo sa Orbán vyhrážal blokovaním centrálnych rozhodnutí EÚ. Na samite európskeho bloku v polovici decembra odmietol súhlasiť s predĺžením sankcií voči Rusku, ktoré vypršia koncom januára.

V decembri 2023 Komisia napriek pretrvávajúcej kritike porušovania zásad právneho štátu v Maďarsku uvoľnila pre krajinu zmrazené finančné prostriedky v hodnote približne desať miliárd eur. Europoslanci to vtedy kritizovali a obvinili predsedníčku Komisie Ursulu von der Leyenovú, že sa nechala vydierať Maďarskom, aktuality.cz

X X X

 Propagácia bezdetného života bude nezákonná: Rusko tak rieši úpadok pôrodnosti

 V Rusku sa narodil najnižší počet detí od roku 1999. Kremeľ situáciu rieši zákazom propagácie bezdetnosti.

Podľa údajov štatistickej služby Rosstat sa v prvom polroku 2024 v Rusku narodilo o 16 000 detí menej ako v rovnakom období roku 2023 a najmenej od roku 1999. Kremeľ tento údaj označil za „katastrofický“ a o zmenu sa pokúša aj novými zákonmi. TASR o tom píše podľa webov Sky News a Moscow Times.

Na rozdiel od negatívneho demografického trendu majú manželia Vera a Timofej Asachjovci osem detí – 18-ročnú Sofiu až 18-mesačnú Marusiu a stali sa moskovskou rodinou roka. „Je to veľká česť a radosť. Prináša to hrdosť našej rodine, hrdí sme nielen môj manžel a ja, ale aj deti a ich babičky a dedkovia,“ povedala Vera Asachjová pre Sky News.

Na ruské pomery nadpriemerný počet detí im vyniesol aj prestížne Vyznamenanie rodičovskej slávy. Fotografia celej rodiny oblečená v červenom sa objavila aj na reklamných billboardoch v meste so sloganom „Máme priestor na rast“.

Propagáciu bezdetného života budú pokutovať

Kremeľ sa pokúša negatívny demografický trend zmeniť aj cez zákaz „propagácie života bez detí“. Zákon minulý mesiac jednomyseľne schválila dolná komora ruského parlamentu. „Bez detí nebude žiadna krajina,“ povedal pred hlasovaním predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin, člen vládnej strany Jednotné Rusko.

Za „propagovanie života bez detí“ cez online platformy, médiá, filmy a reklamy pokutuje jednotlivcov sumou do 400 000 rubľov (3450 eur) a organizácie až 5 miliónov rubľov (43.100 eur).

„Je to ideológia proti životu na zemi,“ povedala pre Sky News Tatiana Buckaja, poslankyňa za vládnucu stranu Jednotné Rusko a členka parlamentného výboru pre ochranu rodiny. „Keby sa jej držali (naši rodičia), nikto z nás by tu dnes nebol. Možno by to boli iní ľudia a možno aj roboti,“ dodala.

Nízku pôrodnosť však môžu spôsobovať aj privysoké náklady pri výchove viacerých detí alebo účasť partnera v „špeciálnej operácii“ na Ukrajine, v horšom prípade tam otcovia rodín zomierajú. Tak sa v Rusku oficiálne volá vojna, ktorú Moskva rozpútala vo februári 2022.

Rodiny s jedným dieťaťom sú čudné

Vladimir Putin dlhodobo vyzýva ruské ženy, aby mali aspoň tri det a zabezpečili budúcnosť Ruska. Poslankyňa Buckaja rodiny len s jedným dieťaťom označila za „čudné“.

„Ak táto rodina žila spolu dlhý čas, myslíte si: ‚No, možno majú choroby. Možno je niečo v rodine zle‘. Nie? Žili spolu 30 rokov a porodili len jedno dieťa. Niečo tam nesedí,“ vysvetlila.

Feministické aktivistky ako Zalina Maršenkulova sa domnievajú, že ženám zákon bráni v slobodnom rozhodnutí, či chcú alebo nechcú mať deti. „Je to reprodukčné násilie,“ povedala pre Sky News. „Je to ďalší represívny zákon, ktorý (úrady) potrebovali, aby zo všetkých žien urobili mechanizmy na reprodukciu otrokov. Ak si múdry, ak miluješ slobodu, ak si vážiš sám seba, nemôžeš žiť v Rusku. To sa nám snažia povedať týmto hlúpym zákonom,“ povedala. Prominentná blogerka opustila vlasť krátko po začiatku invázie a začiatkom tohto roka sa proti nej v neprítomnosti začalo trestné stíhanie za „ospravedlňovania terorizmu“, aktuality.sk

 X X X

 Od januára platia maximálne čakacie lehoty pre stovky plánovaných operácií

Rezort zdravotníctva stanovil maximálne čakacie lehoty pre 407 zákrokov.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR od januára zaviedlo maximálne čakacie lehoty pre stovky plánovaných zákrokov. Zmenu priniesla novela vyhlášky o kategorizácii ústavnej starostlivosti.

MZ stanovilo maximálne čakacie lehoty pre 407 zákrokov. Ak zdravotná poisťovňa nezabezpečí termín operácie do tejto lehoty, pacient sa môže na náklady svojej poisťovne nechať zoperovať v ktorejkoľvek krajine Európskej únie.

Zavedenie maximálnych čakacích lehôt je súčasťou reformy nemocníc. Pôvodne mali platiť pri asi 700 konkrétnych operáciách už od roka 2024.aktuality.sk

X X X

 Nešťastie na Silvestra: Žena prilievala horľavinu do krbu, má popáleniny na 43 percentách tela

 Žena je v kritickom stave, napojená na umelú pľúcnu ventiláciu.

Zdravotníci v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) ošetrili v posledný deň v roku 354 pacientov. Informovala o tom hovorkyňa UNB Eva Kliská. Pacienti prichádzali v silvestrovský deň s rôznymi diagnózami. Veľa z nich si spôsobilo zranenia po páde, keď boli pod vplyvom alkoholu.

„Jeden pacient to prehnal s alkoholom do takej miery, že upadol do bezvedomia a naši zdravotníci ho museli resuscitovať. Sedemdesiattriročná žena pod vplyvom alkoholu spadla na silvestrovskej zábave zo schodov a bola k nám prevezená s vážnym krvácaním do mozgu,“ informovala hovorkyňa UNB.

Na pracovisku popálenín boli ošetrené dve ženy. Jedna z nich je v kritickom stave, napojená na umelú pľúcnu ventiláciu, popáleniny má na 43 percentách tela. „Tieto zranenia si spôsobila počas prilievania horľavej kvapaliny do krbu. Jej kamarátka, ktorá sa ju snažila uhasiť, si tiež spôsobila popáleniny rúk a tváre, je však mimo ohrozenia života,“ priblížila Kliská, aktuality.sk

X X X

 Pre NDS bol rok 2024 rokom ‘veľkých tendrov‘. Vyhlásila ich spolu päť

Všetkých päť tendrov spolu je približne v hodnote 2,7 miliardy eur bez DPH.

 Tento rok sa síce odovzdalo do užívania minimum nových diaľničných úsekov, no rozbehli sa všetky kľúčové tendre.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlásila v roku 2024 päť veľkých verejných súťaží na výstavbu viacerých úsekov D1 a D3. Celý ťah D1 od Bratislavy po Košice, ako aj kysucká D3-ka sú súčasťou dôležitej medzinárodnej základnej TEN-T siete.

NDS v priebehu tohto roka vyhlásila verejné obstarávanie na výstavbu všetkých troch úsekov kysuckej D3: Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, Kysucké Nové Mesto – Oščadnica a Oščadnica – Čadca Bukov, II. profil. Dokopy pôjde o výstavbu zhruba 26 kilometrov diaľnice, pričom predpokladaná cena za výstavbu všetkých troch úsekov je viac než 1,1 miliardy eur bez DPH. Analýzy ukazujú, že po dostavbe týchto troch dôležitých úsekov D3 ubudne minimálne 7000 osobných áut a 5000 nákladných vozidiel z existujúcej cesty prvej triedy.

Dôležitým tohtoročným medzníkom bolo aj vyhlásenie súťaže na výstavbu posledného nerozostavaného úseku na diaľnici Bratislava – Košice. Ide o historicky najvyššiu investíciu Národnej diaľničnej spoločnosti. Predpokladané náklady na výstavbu úseku D1 Turany – Hubová predstavujú bezmála 1,5 miliardy eur bez DPH. Dokončenie ťahu D1 medzi Bratislavou a Košicami jedného dňa výrazne ušetrí cestovný čas motoristom pendlujúcim medzi dvoma najväčšími metropolami Slovenska.

Verejná súťaž momentálne prebieha aj na výstavbu rajeckého privádzača na D1 za predpokladaných 76,4 milióna eur bez DPH. Privádzač zvýši dopravný komfort obyvateľov žilinského regiónu aj kvalitu života obyvateľov dotknutých obcí Lietavská Lúčka a Porúbka. Podľa dostupných čísiel práve po tejto ceste denne prejde Porúbkou 11-tisíc vozidiel a až 15-tisíc vozidiel Lietavskou Lúčkou.

 X X X

 Do davu ľudí v centre New Orleans vrazilo auto. Zomrelo 10 ľudí, ďalší sú zranení

Desať ľudí zahynulo a 30 utrpelo zranenia po tom, čo v stredu vrazilo auto do davu ľudí na Canal Street a Bourbon Street v turistami vyhľadávanom centre New Orleansu. Informovala o tom mestská agentúra pre núdzovú pripravenosť NOLA Ready, píše agentúra AP. NOLA Ready odporučila ľuďom, aby sa tejto oblasti vyhli.

Polícia na ulici Bourbon Street v New Orleans, kde muž autom vrazili do davu ľudí, 1. januára 2025

Muž, ktorý pickupom vrazil počas novoročných osláv v New Orleanse do davu ľudí, sa pokúsil „prejsť toľko ľudí, koľko len mohol“, uviedla v stredu americká polícia.

Policajná superintendantka Anne Kirkpatricková povedala, že vodič „bol odhodlaný spôsobiť masaker a napáchať (čo najväčšie) škody“. Dodala, že nebol pod vplyvom alkoholu a že postrelil dvoch policajtov. Ich zdravotný stav je stabilizovaný.

Kirkpatricková neuviedla, či je muž vo väzbe, alebo či bol aj zranený. Väčšina zo 30 zranených sú podľa nej miestni obyvatelia, nie návštevníci mesta.

Na mieste činu tiež vyšetruje nález najmenej jedného podozrivého improvizovaného výbušného zariadenia. Primátorka New Orleansu LaToya Cantrellová incident označila za „teroristický ú­tok“.

Podľa niektorých miestnych médií vodič vozidla údajne po vystúpení z vozidla začal strieľať. Stalo sa to asi tri hodiny po polnoci miestneho času (okolo 10:00 SEČ) na ulici Bourbon Street, ktorá je známa rušným nočným životom.

Stanica CNN uviedla, že mesto New Orleans sa dnes večer tiež chystá na štvrťfinále akcie Sugar Bowl, v ňom sa stretnú tímy dvoch univerzít v zápase amerického futbalu.

X X X

Rumunsko a Bulharsko sa stali členmi schengenskej zóny

Krajiny spĺňali technické podmienky na vstup už od roku 2011, Rakúsko však ich vstup blokovalo kvôli obavám z migrácie.

Rumunsko a Bulharsko sa v stredu stali plnoprávnymi členmi schengenskej zóny, čím sa tento priestor bez vnútorných hraníc EÚ rozšíril na 29 členských štátov, pričom pre tieto dve východoeurópske krajiny sa ukončilo 13-ročné čakanie. TASR o tom informuje podľa správy tlačovej agentúry AFP.

Rozšírenie bolo možné po tom, ako Rakúsko a ďalšie členské krajiny stiahli svoje námietky proti vstupu týchto bývalých komunistických krajín.

Rumunsko a Bulharsko, ktoré sú členmi Európskej únie od roku 2007, boli v marci čiastočne začlenené do schengenského priestoru, čím sa odstránili hraničné kontroly v prístavoch a na letiskách. Rakúsko však pohrozilo, že bude vetovať ich úplný vstup pre obavy z migrácie, čo znamená, že na pozemných hraničných priechodoch stále budú platiť kontroly.

 Viedeň v decembri ustúpila od vetovania po tom, ako tieto tri krajiny dosiahli dohodu o „balíku opatrení na ochranu hraníc“, čím sa uvoľnila cesta Rumunsku a Bulharska k vstupu do schengenského priestoru.

Krajiny uzavreli dohodu

Zóna, ktorá vznikla v roku 1985, bude teraz zahŕňať 25 z 27 členských štátov EÚ, ako aj Švajčiarsko, Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pričom celkový počet jej obyvateľov bude viac ako 400 miliónov. Rumunsko a Bulharsko spĺňali technické požiadavky na členstvo v schengenskom priestore od roku 2011.

Rakúsko sa už roky sťažuje na neúmerný počet migrantov prichádzajúcich bez dokladov, ktorý je dôsledkom nedostatočnej ochrany vonkajších schengenských hraníc. Viedeň upustila od svojich námietok voči vstupu Rumunska a Bulharska do Schengenu po tom, ako tieto tri krajiny vlani v novembri podpísali dohodu o ochrane hraníc, pripomína AFP.

Dohoda stanovuje spoločné nasadenie stráží na bulharsko-tureckých hraniciach a dočasné kontroly na pozemných priechodoch na počiatočné obdobie šiestich mesiacov. Vstup do zóny zvýši hrubý domáci produkt (HDP) Rumunska a Bulharska najmenej o jeden percentuálny bod, odhadujú analytici, aktuality.sk

 X X X

Suspendovaný juhokórejský prezident bude bojovať „až do konca“

Jeho priaznivci sa utáborili pred jeho sídlom.

Suspendovaný juhokórejský prezident Jun Sok-jol v stredajšom vyhlásení prisľúbil, že bude bojovať „až do konca“ spolu so svojimi priaznivcami, ktorí sa utáborili pred jeho sídlom. Stalo sa tak po tom, ako vyšetrovatelia oznámili, že čoskoro pristúpia k jeho zatykaču, informuje TASR podľa správy tlačovej agentúry AFP.

„Kórejská republika je v súčasnosti ohrozená vnútornými aj vonkajšími silami, ktoré napádajú jej suverenitu, a aktivitami protištátnych živlov. Sľubujem, že budem bojovať po vašom boku až do konca, aby som ochránil tento národ,“ uviedol Jun Sok-jol vo vyhlásení.

Juhokórejský súd v utorok vydal na Juna zatykač, čím vyhovel pondelňajšej žiadosti vyšetrovateľov. Tí sa na súd obrátili po tom, ako sa Jun Sok-jol už tretíkrát nedostavil na výsluch v súvislosti s vyhlásením stanného práva začiatkom decembra, ktoré parlament následne zrušil.

 Národná rada 14. decembra prezidenta pre tento krok dočasne zbavila funkcie. Na dokončenie procesu impeachmentu je však ešte potrebné rozhodnutie dvojtretinovej väčšiny sudcov ústavného súdu. Ten mal doteraz len šesť členov, a ak by tak pokračoval v procese odvolávania Juna z funkcie, muselo by s ním súhlasiť všetkých šesť sudcov, aktualit.sk