uský a čínsky líder diskutovali o destabilizujúcom vplyve amerického systému protivzdušnej obrany a posilnili svoje partnerstvo na základe rovnosti a vzájomnej podpory. Ruský prezident Vladimir Putin a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching vyhlásili, že vo štvrtok v Moskve viedli „produktívne“ a „srdečné“ rozhovory a podpísali niekoľko dohôd. Okrem iného hovorili aj o vývoji amerického systému protivzdušnej obrany podobného izraelskému systému Železná kupola (Iron Dome), ktorý označili za „hlboko destabilizujúci“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a TASS.

„Práve teraz som viedol hĺbkové, srdečné a plodné rozhovory s prezidentom Putinom. Dosiahli sme mnoho nových a dôležitých konsenzov,“ povedal Si po rokovaniach.

Ruský líder vyhlásil, že vzťahy medzi obomi krajinami „dosiahli najvyššiu úroveň v histórii“ a svoj čínsky náprotivok označil za „drahého priateľa“. „Naše rozhovory s prezidentom Čínskej ľudovej republiky sa uskutočnili v tradične srdečnej, priateľskej a konštruktívnej atmosfére a boli veľmi vecné a produktívne,“ vyhlásil Putin.

Krajiny a lídri sú nezlomnými priateľmi

Podľa neho sú partnerstvo a strategická spolupráca medzi Ruskom a Čínou založené na neochvejných princípoch „rovnosti, vzájomnej pomoci a podpory a nezlomného priateľstva medzi našimi krajinami a národmi“. Spresnil, že počas štvrtkových rokovaní sa lídri venovali politickej a bezpečnostnej spolupráci, hospodárskym väzbám a kultúrnej a humanitárnej výmene.

Dekrét o vývoji amerického systému protivzdušnej obrany podpísal prezident Spojených štátov Donald Trump v januári. Podľa lídrov Číny a Ruska tento plán „výslovne predpokladá výrazné posilnenie arzenálu na vedenie bojových operácií vo vesmíre“., aktuality.sk

X X X

Kto je nový pápež? Prvýkrát ním bude Američan, Lev XIV. zdôraznil potrebu mieru, časť príhovoru mal v španielčine

Oslavy v Piešťanoch prilákali tisíce ľudí. Fico prezradil, aký sú Slováci národ, odmietol novú železnú oponu

Slovenské národné povstanie (SNP) nám dáva príkaz, že nemôžeme zostať pri oslavách 80. výročia konca druhej svetovej vojny neutrálni. Pretože SNP nám prikazuje, že sme národ, ktorý je jasne protifašisticky orientovaný. Skonštatoval to premiér Robert Fico (Smer) vo svojom príhovore počas celoslovenských osláv 80. výročia víťazstva nad fašizmom v Piešťanoch. Celoslovenské oslavy doposiaľ navštívilo 21-tisíc ľudí, situácia je pokojná.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) sa prihovára počas celoslovenských osláv 80. výročia víťazstva nad fašizmom v Piešťanoch 8. mája 2025

Premiér tiež zdôraznil, že si musíme vážiť všetkých, ktorí sa postavili proti fašizmu a tento príkaz je súčasťou základného piliera našej štátnosti.

\Podľa premiéra je potrebné vzdať úctu všetkým spojencom, ktorí bojovali v druhej svetovej vojne proti fašizmu. „Aj preto bolo treba navštíviť Normandiu, kde v roku 1944 došlo k vylodeniu. Navštívil som tiež Arlingtonský cintorín v Spojených štátoch amerických, ktorý je okrem iného spojený aj s úžasnými príbehmi slovenských vojakov. S radosťou navštívim aj pamätník letcov britského kráľovského letectva a poďakujem tak slovenským, ale aj českým letcom, ktorí boli jeho súčasťou. Toto sú všetko príbehy, na ktorých nám záleží a ku ktorým sa hlásime,“ uviedol Fico.

V príhovore pripomenul 60-tisíc vojakov Červenej armády i 10-tisíc príslušníkov rumunskej armády, ktorí položili život na území Slovenska. „Nepozerajme na padlých, na obete druhej svetovej vojny, na vojakov Červenej armády cez prizmu súčasnosti. Pozerajme sa na nich tak, akí tu boli v rokoch 1941 až 1945. Čo majú ľudia, ktorí mali vtedy 19, 20, 21 rokov a zomierali pri oslobodzovaní Slovenska, spoločné s tým, čo sa deje teraz? Nedovoľme vymazať túto pravdu,“ skonštatoval premiér.

 Vo svojom príhovore sa venoval aj aktuálnej situácii v Európe. Podľa jeho slov je šokujúce, s akou ľahkosťou sa dnes hovorí o vojne a 800 miliardách eur, ktoré chce Európa vynaložiť na zbrojenie. „Mali by sme porozmýšľať o tom, aká nová železná opona vzniká a nespočíva len v tom, že chceme vytvoriť obrovskú vojenskú silu, ale aj v nezmyselných rozhodnutiach, ako je to, že treba zastaviť prísun akýchkoľvek energií z východu na západ. Len v prípade atómových elektrární na Slovensku to môže znamenať obrovskú katastrofu pre slovenské hospodárstvo a pre celú krajinu,“ zdôraznil Fico.

 Premiér tiež pripomenul, že Slovensko chce aj naďalej robiť suverénnu zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany. „Aj zajtra, ak sa mi podarí navštíviť Ruskú federáciu, ma čakajú bilaterálne stretnutia s čínskym prezidentom, s brazílskym prezidentom, s najvyšším predstaviteľom Vietnamu, toto je suverénna zahraničná politika. Neželám si ani železnú oponu a neželám si ani žiadnu vojnu. A cez tú železnú oponu, ktorá už dnes existuje, podávame ruku všetkým tým, ktorí majú záujem s nami priateľsky a hospodársky spolupracovať. Hlavne však cez túto už existujúcu železnú oponu zo Slovenska podávame ruku všetkým potomkom tých, ktorí zomreli pri oslobodzovaní Slovenska a všetkým, ktorí zomreli, aby sme si 8. mája mohli na celom svete pripomínať výročie konca druhej svetovej vojny,“ dodal Fico.

 Celoslovenské oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom doposiaľ navštívilo 21-tisíc ľudí, situácia je pokojná. Aktuálne prebieha komentovaná dynamická ukážka Ozbrojených síl SR. Nasledovať bude slávnostná vojenská prísaha, ďalšie dynamické ukážky a kultúrny program.

Pred vchodom do areálu pri miestach bezpečnostných kontrol sa neustále tvoria rady ďalších a ďalších návštevníkov. Aktuálne prebieha veľká dynamická ukážka Ozbrojených síl SR. Zobrazuje činnosti príslušníkov armády, boje v zákopoch, použitie granátu, či reakcie pod paľbou útočníka, obranu pred nepriateľom alebo jeho zadržanie, ale aj ošetrenia zranení. Dôraz je kladený najmä na spoluprácu a synchronizáciu vojakov.

 V areáli sa nachádzajú stany s občerstvením, jeden z vojenských klubov histórie dokonca pripravil pre návštevníkov guláš či iné ukážky cezpoľných jedál. Kluby tiež budú prezentovať dobové vojenské scény.

Okrem občerstvenia si verejnosť môže pozrieť vojenské vozidlá, zbrane, exponáty Vojenského historického múzea Piešťany či Lesníckeho a drevárskeho múzea. K dispozícii je taktiež možnosť vyskúšať si historické delo s fiktívnym zameraním a vystrelením na priľahlý vrch.

Po ukončení dynamických ukážok nasleduje slávnostná vojenská prísaha kadetov. O 14.00 h nasledujú dynamické ukážky klubov vojenskej histórie a letecké ukážky Retro Sky Team. Hudobné a tanečné vystúpenia sú naplánované od 14.30 h. Predstavia sa napríklad Kali a Peter Pann, Peter Cmorik a Cigánski diabli./agentury/

X X X

Putinov poradca oznámil, že na oslavy príde prezident, ktorý sa do Moskvy nechystal. Čím ho Rusi nahnevali a našiel si výhovorku?

Kľúčový poradca šéfa Kremľa v utorok povedal, že na oslavy 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom priletí aj prezident Azerbajdžanu, ale ten v stredu reagoval, že cestu do Moskvy nemá v pláne. Čo môže byť skutočným dôvodom neúčasti Ilhama Alijeva na vojenskej prehliadke na Červenom námestí, ktorá uskutoční 9. mája? Zjavne už niekoľko mesiacov zhoršené azerbadžansko-ruské vzťahy, ktoré ešte viac poznačili jedna nedávna udalosť.

Vladimir Putin s Ilhamom Alijevom na snímke z augusta 2024. Azerbajdžanský prezident vtedy privítal šéfa Kremľa na návšteve Baku. Na oslavách 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom, ktoré sa uskutočnia 9. mája v Moskve, sa neuvidia. Alijev odkázal, že do Ruska nepricestuje.

 Jurij Ušakov, ktorý je poradca ruského prezidenta Vladimira Putina pre zahraničnú politiku, zaradil Alijeva medzi hlavných hostí zo zahraničia ktorí prijali pozvanie na oslavy v Moskve. Druhý deň už hovoril inak: „Prišlo oznámenie, že Alijev nepriletí, bohužiaľ. Objasnili, že sa musí zúčastniť na domácich podujatiach venovaných Hejdarovi Alijevovi,“ povedal Ušakov ruskému novinárovi Alexandrovi Junaševovi zo serveru Life.

Hejdar Alijev bol otec Ilhama Alijeva, ktorý v ére Sovietskeho zväzu riadil Azerbajdžan ako miestny šéf komunistickej strany a po vzniku samostatného štátu vykonával funkciu prezidenta celé dve desaťročia až do svojej smrti v roku 2003. Narodil sa 10. mája 1923, v celej krajine si každý rok pripomínajú tento dátum, čo platí aj teraz.

 Nevyznieva odkaz z Baku, že Alijev nepríde do Moskvy, ako výhovorka? Azerbajdžanský parlament si pripomenína jeho otca tento štvrtok (8. máj) na slávnostnom zasadnutí, samotný dátum narodenia pripadá na 10. máj. Oslavy v ruskej metropole budú 9. mája. Let z Baku do Moskvy by Alijevovi trval zhruba tri a pol hodiny.

Kým ruských občanov mohla správa o neúčasti Alijeva na ich oslavách prekvapiť, naopak, obyvatelia Azerbajdžanu boli asi zaskočení, že podľa Ušakova sa ich líder chystá odletieť do Ruska. Neexistuje totiž oficiálna informácia, z ktorej by vyplývalo, že Alijev mal naozaj v programe účasť na Červenom námestí. „Nikto z oficiálnych predstaviteľov Baku nehovoril o tom, že hlava nášho štátu pocestuje do Moskvy. Nechápem, na akom základe poradca ruského prezidenta vystúpil v úlohe človeka, ktorý oznámil pozíciu nášho prezidenta,“ napísal Babjok Kerimov, komentátor azerbajdžanského serveru Kaliber.

Keď sa Putin a Alijev v auguste minulého roku stretli v Baku, obaja veľmi kladne hodnotili rozvoj medzištátnych vzťahov. Nielen v oblasti ekonomiky. Alijev na tlačovke poukázal na to, že ani v období existencie Sovietskeho zväzu nebolo každý deň až 20 priamych leteckých spojení medzi Azerbajdžanom a Ruskom, ako je to v súčasnosti. O štyri mesiace po tom, čo si pochvaľoval túto leteckú dopravu, prišla šokujúca správa: 25. decembra 2024 sa havarovalo azerbajdžanské civilné lietadlo, ktoré smerovalo z Baku do Grozného, čiže do metropoly Čečenska, ktoré je súčasť Ruskej federácie.

Vysvitlo, že stroj omylom zasiahla ruská protivzdušná obrana, ktorá sa snažila likvidovať ukrajinské tzv. samovražedné drony. Pilot sa pokúsil o núdzové pristátie, vysunul pristávací podvozok, ale lietadlo dopadlo na zem pod strmým uhlom a rozlomilo sa (42 osôb na palube zomrelo, 25 ľudí prežilo).

 Alijeva nemohla uspokojiť ruská reakcia. Putin iba vyslovil ľútosť, ale priamu zodpovednosť Rusov nepriznal. Pozostalí a tí, čo katastrofu prežili, sa ani nedočkali odškodnenia od Ruska. A nezdá sa, že v Kremli podnikli nejaké iné kroky, ktoré by zlepšili vzťahy medzi Moskvou a Baku. Alebo inak povedané Putin nespravil nič zásadné, aby presvedčil Alijeva pricestovať na oslavy (naposledy sa na nich zúčastnil na Červenom námestí v roku 2015, keď bolo 70. výročie skončenia druhej svetovej vojny). Naopak…

Prečo naopak? Vo februári tohto roku v Baku začali podozrievať ruských hackerov údajne napojených na štát, že to bolo oni, kto podnikol kybernetický útok proti azerbajdžanským médiám. Kým v tomto prípade ide len o domnienku o ruskej stope, naopak, tento pondelok (5. mája) boli Rusi skutoční režiséri diplomatickej tragikomédie, keď poslancovi z Azerbajdžanu odopreli vstup na svoje územie.

 Pre vyváženosť informácií treba upozorniť, že po leteckej tragédii ako prví začali „úradovať“ Azerbajdžanci: postupne odmietli pustiť na svoje teritórium troch ruských poslancov. Naposledy to bolo v polovici februára 2025. Išlo o Nikolaja Valujeva, ktorí nahneval politikov v Baku ničím nepodloženým tvrdením, že svojich krajanov žijúcich v Rusku zneužívajú na páchanie trestnej činnosti.

Vráťme sa k pondelku v tomto týždni: Alijeva nepochybne nahnevalo, keď sa dozvedel, že poslanca Azera Badamova po prílete do Moskvy otočili naspäť do Baku. Pricestoval pritom nie ako súkromná osoba, ale na pozvanie jedného vplyvného ruského regionálneho politika. Badamov sa mal zúčastniť na podujatí venovanom 102. výročiu narodenia Hejdara Alijeva.

\Ruské ministerstvo zahraničných vecí neobjasnilo, prečo Badamova nepustili do krajiny, agentúra TASS však napísala, že príčinou mali byť jeho protiruské vyhlásenia. Zjavne išlo o revanš za podobný krok Azerbajdžanu voči trom ruským poslancom, čo býva v medzištátnym vzťahoch bežný postup. V tomto prípade však Rusi postupovali tak, že museli tušiť že nepriamo ponížia aj prezidenta Alijeva./agentury/

X X X

Dobré pivo a halušky za šesť eur v srdci Moskvy. Slovenská vláda prevádzkuje reštauráciu v ruskej metropole, pozrie sa do nej aj Fico?

Pravé slovenské bryndzové halušky nájdete aj neďaleko od hlavnej moskovskej tepny – Tverskej ulice, ktorá vedie priamo k Červenému námestiu. Národnú špecialitu, ako aj ďalšie jedlá našej domácej kuchyne, ponúkajú v centre ruskej metropoly za ceny, ktoré môžu Bratislavčania Rusom len závidieť. Výťažok z prevádzky reštaurácie pritom smeruje do slovenskej štátnej pokladnice.

\Porcia halušiek veľká 350 gramov stojí šesť eur, za vyprážaný syr bez prílohy zaplatí návštevník 4,50 eura, hovädzí guláš s knedľou vyjde na osem. V ponuke tradičných jedál nájdu návštevníci reštaurácie aj slovenské vína či české pivo. Ceny sú nízke nielen na naše domáce pomery, ale aj v porovnaní s moskovskými reštauráciami. Najmä vzhľadom na to, že ide o lukratívnu časť ruskej metropoly.

Ide totiž o reštauráciu v Slovenskom dome, teda podnik pri našej ambasáde, ktorý spravuje príspevková organizácia Správa účelových zariadení (SÚZA). Tá patrí pod ministerstvo zahraničných vecí a štát prispieva na jej chod niekoľkými miliónmi eur ročne. Časť týchto peňazí smeruje do Moskvy.

 Ceny sú nízke nielen na naše domáce pomery, ale aj v porovnaní s moskovskými reštauráciami. Najmä vzhľadom na to, že ide o lukratívnu časť ruskej metropoly.

Poslaním SÚZA je plnenie rôznych úloh v prospech rezortu diplomacie. Zabezpečuje napríklad správu a údržbu budov ministerstva, dopravné, poštové a tlmočnícke služby pre jeho zamestnancov, stravovanie či organizáciu rezortných podujatí. Na časti týchto služieb organizácia aj zarába – moskovská prevádzka vynáša najviac.

Rusi podnik chvália

Reštaurácia v Moskve, na chod ktorej prispieva aj Slovensko, je medzi návštevníkmi obľúbená. Recenzenti na Google Maps a jeho ruskej „dvojičky“ Yandex Mapy vyzdvihujú najmä kvalitné jedlá a nízke ceny. „Veľmi chutné, prijateľné ceny, dobrá obsluha,“ píše o podniku v Slovenskom dome spokojný klient Fedor.

Slovenskí turisti môžu prenocovať v hoteli v centre ruskej metropoly iba za niekoľko desiatkov eur. Zvyšok ceny dotuje štát.

Návštevník Leonid reštauráciu popisuje ako „kľudné miesto, s nepríjemnými zamestnancami“. „Podávajú skvelé čerstvé pivo a nechýba ani dobrá kuchyňa. Pekné servírky, pekná výzdoba,“ hodnotí ďalší autor recenzie.

Spokojnosť klientov sa odráža aj na finančných výsledkoch podniku. Ako píše vo svojej výročnej správe SÚZA, moskovská prevádzka je z pohľadu hospodárenia úspešná. Za rok 2024 zarobila 141-tisíc eur a skončila so ziskom vyše 28-tisíc.

Okrem reštaurácie SÚZA spravuje v ruskom hlavnom meste aj hotel, ale väčšinu tržieb priniesla práve spomínaná gastroprevádzka. „V Moskve dosiahli tržby za stravovacie služby a služby v reštaurácii vo výške 87-tisíc eur,“ uvádza SÚZA. Rok predtým bol ešte úspešnejší – tržby podniku totiž presiahli 117-tisíc eur za rok.

Kvalitné jedlo, nízke ceny a pozitívne recenzie by zrejme mali do slovenskej reštaurácie prilákať veľa klientov a zarábať by mohla oveľa viac. Podľa ruského portálu GastroNorma bežný gastropodnik v Moskve dokáže zarobiť aj 200-tisíc eur ročne. Slovenský dom však funguje s určitými obmedzeniami. Do „vládnej“ reštaurácie sa totiž nedostane každý, služby poskytuje len občanom Slovenska a Česka. Moskovčania sa k bryndzovým haluškám dostanú len za podmienky, že dnu ich dovedie niekto zo Slovákov.

Medzi recenzentami sa však objavili aj hlasy kritiky. Tie napríklad tvrdia, že v podniku sa nedá platiť ruskou bankovou kartou. „Platbu je možné uskutočniť v eurách, rubľoch a bankovými kartami Visa, Mastercard, Maestro, V-Pay vydanými mimo územia Ruskej federácie,“ informuje SÚZA na svojej webovej stránke. Dôvodom sú protiruské sankcie platné od začiatku ruskej invázie. Od roku 2022 je totiž ruský bankový systém prakticky odpojený od sveta a preto by sa platby z ruských kariet jednoducho nedostali na európske účty.

 Miestni v Moskve preto preferujú platby v hotovosti a v eurách . „Pri platbe v hotovosti a v rubľoch je výmenný kurz dvakrát vyšší oproti tomu oficiálnemu,“ sťažuje sa Rus Michail, autor jednej z mála negatívnych recenzií.

Majú aj hotel

Súčasťou Slovenského domu v Moskve je aj hotel, ktorý ponúka ubytovanie tiež výlučne občanom Slovenska, ktorí do ruskej metropoly vycestovali. Ubytovať sa tam môžu aj členovia slovenských delegácií, tých je však po začiatku ruskej invázie výrazne menej.

V týchto dňoch sa v Moskve nachádza početná skupina poslancov Národnej rady SR a slovenských europoslancov, ktorí spolu s premiérom Robertom Ficom vycestovali na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom. Úrad vlády (ÚV) a ministerstvo zahraničných vecí sme sa pýtali, či politici na ubytovanie využijú priestory Slovenského domu alebo preferujú vedľajšie hotely svetoznámych sietí. Rezort diplomacií presmeroval otázky na vládu. Od ÚV v čase publikácie sme odpovede na otázky nedostali, o poskytnuté informácie článok budeme aktualizovať./agentury/

X X X

Habemus papam: Biely dym stúpa z komína, konkláve zvolilo nového pápeža

Konkláve kardinálov zvolilo spomedzi svojich radov novú hlavu katolíckej cirkvi. Jeho výber potvrdil biely dym, ktorý začal stúpať z komína Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. Meno nového pápeža by kardinál Dominique Mamberti mohol oznámiť do hodiny.

Biely dym stúpa z komína Sixtínskej kaplnky. Ohlasuje, že konkláve zvolilo nového pápeža. Vatikán 8. mája 2025

NAŽIVO: Atmosféra vo Vatikáne po zvolení nového pápeža.

V kaplnke bolo uzavretých pred vonkajším svetom 133 kardinálov-voliteľov, ktorí pápeža vyberali.

Na komín, ktorý na Sixtínskej kaplnke inštalovali hasiči minulý týždeň, boli posledné dva dni uprené kamery televíznych štábov z celého sveta. Priamo na Svätopeterskom námestí dianie sledujú tisíce ľudí. Biely dym, ktorý začal krátko po 18:00 hod stúpať z komína na Sixtínskej kaplnke, znamená úspešné zvolenie 267. hlavy katolíckej cirkvi. Čierny dym naopak signalizoval, že konkláve sa na pápežovi v tajnom hlasovaní ešte nezhodlo.

 Dopoludnie boli plánované dve kolá hlasovania, ďalšie dve kolá sa uskutočnili popoludní. Práve na nich zvolili kardináli novú hlavu katolíckej cirkvi.

Konkláve sa oficiálne začalo v stredu o 17.45 h. Po prvom hlasovaní z komína nad Sixtínskou kaplnkou stúpal čierny dym, čo znamená, že kardináli nezvolili nového pápeža.

Po hlasovaní strávili kardináli noc v jednej z dvoch vyhradených vatikánskych rezidencií, kde podľa Reuters mohli pokračovať v neformálnych rozhovoroch.

Na voľbe 267. pápeža v dejinách katolíckej cirkvi sa zúčastňuje 133 kardinálov voliteľov zo 70 krajín. Na zvolenie nového pápeža bola potrebná dvojtretinová väčšina, teda 89 hlasov.

Kardináli sa vo štvrtok ráno zúčastnili na omši a následne sa vybrali na hlasovanie. Ak prvé tajné hlasovanie ráno opäť neprinesie jasného víťaza, uskutoční sa druhé hlasovanie. Ak ani to neprinesie konsenzus, popoludní sa uskutočnia ďalšie dve hlasovania, objasňuje AFP.

Zvolený pápež voľbu akceptovať nemusí

Dostatočný počet hlasov kardinálov počas konkláve, teda dve tretiny, síce stačí na zvolenie nového pápeža, no to, či sa ním vybraný kardinál naozaj stane, záleží na ňom. Konkrétne na jeho odpovedi na otázku, či voľbu za pápeža prijíma. Pápežom sa totiž stáva práve vo chvíli, keď na ňu odpovie kladne.

Podľa kňaza Juraja Vitteka, ktorý v Ríme sleduje priebeh konkláve, a sám tu osem rokov žil, sú následne už všetky ďalšie úkony, ako napríklad predstavenie pápeža na lodžii Baziliky sv. Petra, len doplňujúce.

Dianie „za múrmi Vatikánu“, od zvolenia nového pápeža v Sixtínskej kaplnke až do jeho oficiálneho predstavenia na lodžii Baziliky sv. Petra, je pred očami verejnosti ukryté. Býva však plné emócií, radosti, ale aj uvedomenia si zodpovednosti za svoje rozhodnutie.

„Obyčajne po voľbe, keď jeden z kardinálov získa dve tretiny hlasov, prepukne medzi kardinálmi radosť. Nasleduje veľký potlesk, že sa podarilo dosiahnuť zhodu na novom pápežovi, ako to vieme z rozprávaní viacerých,“ opísal pre agentúru SITA Vittek, ktorý sa síce osobne v minulosti stretol s tromi pápežmi, no konkláve priamo v Ríme zažíva po prvýkrát.

Po úspešnej voľbe sa predseda konkláve opýta zvoleného pápeža, či rozhodnutie kardinálov akceptuje. „To, čo sa deje na konkláve, je absolútne tajné, no nepočul som, že by sa šepkalo, že by niekto zo zvolených nejakým spôsobom takúto voľbu odmietol. Nemáme o tom žiadnu informáciu,“ uviedol.

Zároveň hovorí, že si nevie predstaviť, že by niekto túto voľbu neprijal. „Váha tej zodpovednosti pred Bohom je taká obrovská, že takáto voľba sa skutočne neodmieta. Kardinál zvolený za pápeža by musel mať skutočne veľmi vážne príčiny, aby tak urobil,“ skonštatoval.

 Z dejín však pripomenul prípad abdikovaného pápeža, jednoduchého františkánskeho mnícha. „Za pápeža ho zvolili kvôli určitému kompromisu. On síce prijal voľbu, ale krátko nato, si uvedomil, že je to nad jeho sily a potom sa vzdal úradu,“ priblížil.

Začalo to Merkúrom

Okrem toho, kto bude novým pápežom, zaujíma ľudí aj meno, aké si vyberie. Napríklad pápež František nemal vopred pripravené meno. „Absolútne neuvažoval nad tým, že by bol zvolený. Mal už pripravené veci, chystal sa vrátiť do Argentíny a sláviť tam Veľkú noc. Povedal, že meno František mu prišlo ako najvhodnejšie po tom, ako sa k nemu prihovoril jeden z kardinálov po voľbe, a pripomenul mu, aby nezabudol na chudobných. Samotný pápež František to spomína vo svojej biografii,“ opísal Vittek.

Pôvodne, v začiatkoch, si pápeži ani nevyberali nové mená, ako vysvetlil, s tradíciou začal pápež, ktorý mal civilné meno Merkúr. „Vtedy si povedal, že pápež nemôže niesť meno pohanského boha a zvolil si nové meno,“ konkretizoval.

Meno Merkúr totiž niesol aj starorímsky boh obchodu a zisku. Výberom mena sa dnes pápeži podľa Vitteka prihlasujú k istému duchovnému programu, ktorý dané meno vyjadruje. Ako dodal, môže to byť meno predchodcu, ku ktorému sa prihlási, či niekoho z duchovenstva, ktorého chce nasledovať. Pápež František tak napríklad nadviazal na svätého Františka, vrátane jeho prístupu k chudobným a stvorenstvu.

Po akceptovaní voľby a výbere mena sa nový pápež vyberie do Siene sĺz pri Sixtínskej kaplnke. V sakristii ho následne oblečú do pápežského bieleho rúcha. „Biela reverenda má svoj pôvod u pápeža zo 16. storočia, svätého Pia V. , ktorý bol dominikán. Práve dominikáni totiž nosia biely habit. Aj po zvolení za pápeža vnímal veľmi silne svoju dominikánsku identitu, a tak si chcel svoje rúcho ponechať. Vtedy vznikla tradícia, že pápež chodí v bielom,“ opísal zaujímavú históriu bielej reverendy slovenský kňaz.

Po tomto rúchu ponúknu novému pápežovi ďalšie insígnie, ako napríklad pápežské rúcho či červené topánky. Pápež František ich odmietol. „Poslední pápeži, od Pavla VI., sa postupne zbavujú všetkých symbolov, ktoré ešte vyjadrujú panovnícku moc. Nezostali už v podstate skoro žiadne, a tie, ktoré áno, majú aj duchovný význam. Záleží už len na pápežovi, ako ich príjme,“ zhodnotil Vittek. Po všetkých tradičných úkonoch napokon pápež príde na balkón svätopeterskej baziliky, kde ho kardinál protodiakon ohlási a predstaví svetu./agentury/

X X X

 Orbán sa pripravuje na vojnu. Dokazovať to má uniknutá nahrávka

Predseda mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) a europoslanec Péter Magyar vo štvrtok zverejnil nahrávku prejavu ministra obrany Kristófa Szalay-Bobrovniczkého, z ktorej podľa Magyara vyplýva, že vláda premiéra Viktora Orbána už dlhšiu dobu klame. Namiesto mierových aktivít, ktoré navonok prezentuje, sa totiž budovaním armády v skutočnosti pripravuje na vojnu. S odvolaním sa na server telex.hu.

 „Piata Orbánova vláda sa rozhodla, že vybudujeme skutočne efektívnu, bojaschopnú maďarskú armádu. To znamená, že sa rozchádzame s našimi doterajšími mierovými aktivitami,“ hovorí v minútovej zvukovej nahrávke Szalay-Bobrovniczky.

Magyar, ktorý je najsilnejším oponentom Orbána, spresnil, že nahrávka vznikla v apríli 2023, teda viac ako rok po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny.

 Minister obrany v nej vyhlásil, že v súlade s rozhodnutím maďarskej vlády „armáda prechádza z predchádzajúcej mierovej mentality do fáze nula na ceste k vojne“. Podľa slov Szalay-Bobrovniczkého tejto zmene poslúžil aj program omladenia maďarských ozbrojených síl z roku 2023.

 Minister obrany požiadal o vykonanie uvedeného prechodu generálporučíka Gábora Böröndiho, ktorý bol následne v máji 2023 vymenovaný za náčelníka generálneho štábu maďarských ozbrojených síl. „Je mi cťou, že túto zodpovednosť prijal, a očakávam, že tento proces v plnej miere vykoná,“ dodal.

„Vláda Viktora Orbána je vládou klamstiev a vojny. Je koniec, musia odísť. Orbánovi ľudia klamali Maďarom o mieri, ale ukázalo sa, že našu úžasnú krajinu chcú zatiahnuť do vojny,“ komentoval záznam Magyar. Podľa neho minister obrany priznáva, ba dokonca hrdo vyhlasuje, že „to, o čom hovoria už roky, je len holou lžou“.

 Podľa vyjadrenia predsedu strany TISZA záznam objasňuje, prečo bol vtedajší náčelník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi náhle odvolaný a zároveň stavia do iného svetla bezprecedentné vojensko-priemyselné investície a medzinárodné kroky Orbánovej vlády.

 „Ukázalo sa tiež, že zatiaľ čo Orbánova vláda už roky hovorí o ochrane maďarského ľudu, je to práve ona, ktorá je schopná obetovať bezpečnosť vlastných občanov za peniaze a moc. Toto nie je politická chyba. Toto je zločin. Zločin, za ktorý niet a nikdy nebude odpustenie,“ uzavrel Magyar.

 Šéf úradu vlády Gergely Gulyás na pravidelnej tlačovej konferencii na otázku servera hvg.hu v súvislosti s touto nahrávkou povedal iba toľko, že nič sa nedeje, niet o čom hovoriť. „Budujem armádu pripravenú na ozbrojenú ochranu Maďarska, pretože k mieru je potrebná sila!“ uviedol na sociálnej sieti Facebook minister obrany krátko po tom, čo Magyar zverejnil záznam./agentury/

X X X

 USA a Británia uzavreli obchodnú dohodu. Starmer sľubuje podporu obchodu aj tvorby pracovných miest

 Spojené štáty a Británia vo štvrtok (8. 5.) oznámili dosiahnutie obchodnej dohody. Podľa amerického prezidenta Donalda Trumpa dohoda okrem iného viac otvorí britský trh poľnohospodárskym produktom z USA. Britský premiér Keir Starmer uviedol, že dohoda podporí vzájomný obchod aj tvorbu pracovných miest v oboch krajinách.

 Spojené štáty podľa britskej vlády odstránia clá na dovoz ocele a hliníka z Británie a znížia clá na dovoz britských áut na desať percent z 27,5 percenta, napísala agentúra Reuters.

Komplexná dohoda

Trump štvrtkové oznámenie „úplnej a komplexnej“ obchodnej dohody s Britániou už skôr avizoval na svojej sociálnej sieti Truth Social. Dodal, že budú nasledovať obchodné dohody s radom ďalších krajín.

„Dohoda so Spojeným kráľovstvom je úplná a komplexná a upevní vzťahy medzi Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom na mnoho rokov,“ uviedol Trump skoro ráno washingtonského času na sociálnej platforme Truth.

 História a súdržnosť

„Vzhľadom na našu dlhú históriu a súdržnosť je pre nás veľkou cťou, že Spojené kráľovstvo oznamujeme ako PRVÉ. Mnohé ďalšie dohody, ktoré sú v pokročilých fázach rokovaní, budú nasledovať!“ dodal prezident.

Ide o prvú ohlásenú bilaterálnu dohodu odvtedy, čo Trump uvalil vysoké clá na svojich obchodných partnerov. Podľa agentúry AP by mohla znamenať významné politické víťazstvo pre britského premiéra Starmera./agentury/

X X X

 Premiér Fico už má novú trasu do Moskvy. Preletí ponad Čierne more, do Ruska dorazí večer

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) odletel vo štvrtok popoludní špeciálom letky Ministerstva vnútra (MV) SR do Moskvy. Potvrdil to hovorca MV Matej Neumann.

 Premiér by mal napokon do Moskvy poletieť obchádzkou. Ako upozornil Denník N, webová stránka AirNav zverejnila predpokladanú trasu vládneho špeciálu, ktorý odštartoval z Bratislavy.

Lietadlo preletí cez Maďarsko, Rumunsko, ponad Čierne more, následne zamieri ponad Gruzínsko, cez Dagestan a do Ruskej federácie by malo doraziť večer.

V Moskve by mali pristáť dnes večer

 Nejde o štandardnú trasu. Fico a jeho delegácia sa museli rozhodnúť pre obchádzku po tom, čo pobaltské krajiny – Estónsko, Lotyšsko a Litva – v stredu zakázali slovenskému vládnemu lietadlu prelet cez svoje územie.

Premiér to označil za „úmyselný pokus zmariť jeho návštevu Moskvy“, ktorá sa má konať pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Fico ako jediný líder krajiny EÚ verejne potvrdil svoju účasť na oslavách v ruskej metropole.

V rámci návštevy má rokovať aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, brazílskym lídrom Lulom da Silvom a generálnym tajomníkom vietnamských komunistov To Lamom./agentury/

X X X

 Zomrel Jiří Bartoška. Legendárny herec a prezident karlovarského festivalu mal 78 rokov

 Herec a prezident Medzinárodného festivalu Karlovy Vary Jiří Bartoška vo štvrtok vo veku 78 rokov zomrel, uviedla hovorkyňa festivalu Uljana Donátová.

Podľa stanice CNN Prima News herec v posledných rokoch bojoval s rakovinou. Informovali o tom portál CNN Prima News a server Novinky.cz.

„Potvrdzujem skon pána Jiřího Bartošku,“ povedala pre Novinky.cz hovorkyňa Donátová.

Český herec sa narodil 24. marca 1947 v obci Děčín. Vyštudoval Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne, kde spolu s ním herectvo študovali aj ďalší známi herci ako Jana Švandová, Bolek Polívka, Eliška Balzerová či Svatopluk Skopal.

Pôsobil vo viacerých českých divadlách

Počas svojej kariéry pôsobil vo viacerých českých divadlách vrátane Divadla na provázku, Divadla Na zábradlí či Divadla Bez zábradlí.

 Okrem divadla sa od sedemdesiatych rokov minulého storočia venoval aj filmu a televízií. Podľa CNN Prima News zaznamenal veľký úspech na prelome storočí, kedy za Všichni moji blízcí získal Českého leva za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe.

Bartoška tiež často daboval cestopisné a dokumentárne filmy. Značnú časť života strávil aj prácou pre karlovarský filmový festival, na ktorého čele bol 26 rokov.

Za túto dobu sa mu podarilo festival vrátiť medzi celosvetovú elitu. Spolu s Evou Zaoralovou získal v roku 2017 Českého leva za mimoriadny prínos pre českú kinematografiu.

Cirkus Humberto či Sanitka

Herca preslávili viaceré rôzne role a medzi tie najznámejšie patria stvárnenia postáv v seriáloch Cirkus Humberto či Sanitka a filmoch Všichni moji blízcí, Je třeba zabít Sekala, Anděl páně alebo Teorie tygra./agentury/

X X X

Trump opäť drží svet v pozore. Prezident avizuje veľkú obchodnú dohodu s rešpektovanou krajinou

 Americký prezident opäť drží svet v pozore. Donald Trump ohlasuje veľkú obchodnú dohodu s rešpektovanou krajinou. Podľa viacerých zdrojov by to mala byť Veľká Británia. Išlo by tak o prvú obchodnú dohodu, ktorú Trump uzavrie, odkedy uvalil clá na všetky krajiny sveta.

Donald Trump na vlastnej sociálnej sieti napísal takýto záhadný status. Avizuje v ňom veľkú tlačovú konferenciu o 16.00 nášho času. Na nej by mal americký prezident podľa vlastných slov predstaviť detaily novej obchodnej dohody s veľkou a rešpektovanou krajinou.

Podľa viacerých zdrojov pôjde o dohodu s Veľkou Britániou. Na tú Trumpova administratíva pôvodne uvalila 10 percentné clá. Ako bude táto dohoda vyzerať, či clá zruší alebo len upraví, zatiaľ nevedno. Trump však naznačuje, že takýchto dohôd bude viac./agentury/

X X X

 Medzi vojnou a mierom niet miesta na oslavy. Mimochodom, oslavovať 8. alebo 9. máj?

Každá vojna má svojich víťazov a porazených. Je len pochopiteľné, že jej ukončenie vykladajú rozdielne. Jedni ako nastolenie mieru a spravodlivosti, ako oslobodenie porobených národov, druhí ako historickú krivdu, ako okupáciu, anexiu a poníženie. Ináč to nebolo ani po skončení najkrvavejšej vojny v Európe pred 80 rokmi.

 Zničený Stalingrad pohľadom od znamenitej fontány Detské kolo na Staničnom námestí, máj 1943.

Niekoho to asi prekvapí, ale prvých sedem výročí ukončenia vojny sa u nás neoslavovalo. Ten dátum nebol štátnym sviatkom a dokonca ani pamätným dňom. Uvažovalo sa síce vyhlásiť ho za takýto v roku 1946, ale proti návrhu komunistov oslavovať výročie oslobodenia Československa Červenou armádou protestoval prezident Beneš listom adresovaným vláde.

„Sviatok 9. mája bol prvou väčšou roztržkou medzi komunistami a Benešom,“ tvrdí česká historička Doubravka Olšáková. Prezident prišiel zároveň s protinávrhom: oslavujme radšej 5. máj, deň, keď Pražania povstali proti nemeckým okupantom. Ale vo vláde vedenej predsedom KSČ Klementom Gottwaldom jeho návrh neprešiel.

Pellegrini: Fašistické zlo si nesmie nájsť nových kazateľov nenávisti

 Preto sa v zákone o úprave sviatkového práva z decembra 1946 ani v jeho nasledujúcich novelách koniec vojny nespomína. Jeho výročia sa verejne síce pripomínali, no až v novembri 1951 (s účinnosťou od nasledujúceho roku), schválil československý parlament nový zákon, podľa ktorého sa 9. máj stal štátnym sviatkom – Dňom oslobodenia Československa Sovietskou armádou.

Prečo 9. a nie 8. máj? Lebo Praha sa už v tomto ohľade riadila sovietskym historickým kalendárom. Nemecké velenie síce podpísalo kapituláciu Spojencom 8. mája 1945, ale bolo to krátko pred polnocou stredoeurópskeho času. Vzhľadom na časový posun bolo vtedy v Moskve už 9. mája.

Mimochodom, v Sovietskom zväze bol Deň víťazstva štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja len prvé dva roky po vojne (tam ju nazvali Veľkou vlasteneckou). Už koncom roku 1947 sa rozhodlo, že voľný deň sa presúva z 9. mája na 1. januára. Hlavným sviatkom so všetkými rituálmi ostával 7. november – výročie boľševickej revolúcie.

Na Deň víťazstva sa normálne pracovalo, ulice boli síce vyzdobené štátnymi vlajkami, ale vojenské prehliadky sa nekonali, slávnostný ohňostroj takisto nie. A tak to pokračovalo až do roku 1965, keď sa 9. máj stal dňom pracovného pokoja.

 Napokon, komu sa chcelo oslavovať na námestiach vo vojnou spustošenej krajine? Sovietsky zväz v nej prišiel o 43 miliónov svojich obyvateľov, z tohto takmer 17 miliónov civilistov. Prakticky každá rodina stratila niekoho blízkeho, často živiteľa, o materiálnych škodách ani nehovoriac. Na programe prvých povojnových rokov bolo hojenie rán, odvrátenie hladu, obnova zničenej ekonomiky.

„Znovu cestovať v trolejbuse, kúpiť celý bochník chleba a spať v posteli na bielej plachte,“ to boli tri základné želania hrdinky knihy Vojna nemá ženskú tvár od Svetlany Alexijevičovej, laureátky Nobelovej ceny.

Okrem toho, do výročných osláv skončenia vojny sa nehrnuli ani ostatní členovia protihitlerovskej koalície. Vrátane ďalších dvoch najdôležitejších – Spojených štátov a Veľkej Británie. Jednak vojnové spojenectvo veľmocí sa čoskoro rozpadlo a vystriedali ho vzťahy na bode mrazu. A jednak ľudstvo stálo pred novými výzvami a ešte väčšími hrozbami, predovšetkým hrozbou nukleárnou. Ťažko vybojovaný mier bol zrazu veľmi krehký a prechádzal ťažkými skúškami.

Horliví vazali horší než patróni

Ak neoslavovali víťazi, ako asi mali prežívať ukončenie vojny a jeho výročia porazené štáty? Odmyslime si Nemecko a zamerajme teraz pozornosť na nášho južného suseda.

Maďarsko dostalo za spojenectvo s Hitlerom ako darček Podkarpatskú Rus (dnešnú Zakarpatskú Ukrajinu) a južné oblasti Slovenska. Ale admirál Miklós Horthy sníval o Veľkom Maďarsku a fakticky o znovuzrodení Uhorska. Chcel anektovať južnú Transylvániu (dnes v Rumunsku) a časti Haliče. Preto keď sa dozvedel, že Bukurešť i Bratislava budú asistovať Berlínu v jeho vojnovej kampani proti Sovietskemu zväzu, prejavil o ňu živý záujem.

 Z viacerých historických prameňov vyplýva, že Hitler vedel o územných nárokoch Horthyho, preto Maďarsko do vojny spočiatku nepozýval. Keď 27. júna 1941 Budapešť vypovedala vojnu ZSSR a pripojila sa k nemeckej agresii, Hitler prikázal nemeckému veleniu urýchlene obsadiť ropné polia pri Drohobyči na západnej Ukrajine. V žiadnom prípade sa ich nesmeli zmocniť Maďari.

Kým pri nemeckom vpáde do ZSSR malo Maďarsko na východnom fronte len dve divízie – podobne ako Tisovo Slovensko – v lete 1942 tam bojovalo už desať divízií – celá 2. maďarská armáda v počte viac ako 200-tisíc vojakov.

Maďari sa na rozdiel od Slovákov zúčastnili v bitkách o Voronež a Stalingrad. Stratilo tam dovedna okolo 100-tisíc mužov.

Málo sa vie, že Voronežská bitka trvala dlhšie ako Stalingradská – 212 dní. Generál Nikolaj Vatutin vydal pri Voroneži rozkaz nebrať maďarských vojakov do zajatia. „Medzi červenoarmejcami mali najmä príslušníci trestných oddielov maďarskej 2. armády povesť beštiálnych zabijakov,“ vysvetľuje ruský historik Nikolaj Kozlov.

Po stalingradskej porážke Hitler zúril. „Rusi urobili prelom, Rumuni sa vzdali a Maďari ani nezačali bojovať,“ vykrikoval. Americká znalkyňa moderných dejín Deborah Corneliusová po preskúmaní archívov tvrdí, že aj nemecké velenie sa snažilo zvaliť zodpovednosť za debakel pri Volge na nemecké satelity, predovšetkým Rumunov a Maďarov. Odvtedy ich nepúšťali do prvej línie a prideľovali im úlohy v tyle. Zdecimované maďarské vojsko sa však nevedelo spamätať zo strát ani po roku. A v takomto stave malo od jari 1944 viesť obranné boje proti postupujúcim jednotkám Červenej armády na domácom území. Maďarsko totiž do konca vojny ostávalo verné Hitlerovi.

Tým sa líšilo napríklad od Rumunska, ale aj od Slovenska. Rumuni sa po štátnom prevrate v auguste 1944 pridali na stranu Spojencov a po boku Červenej armády vyháňali hitlerovcov zo strednej Európy. Slováci sa približne v rovnakom čase pokúsili o to isté národným povstaním. Prečo sa Budapešť tak dlho držala Berlína?

 „Niekoľko tisíc ľudí si nechce pokaziť vyhliadky na tranzitné vízum cez Nemecko, nechce si pokaziť dobré vzťahy s Nemcami, pretože potom by nemali kam utekať.“ To je vysvetlenie maďarského spisovateľa a košického rodáka Sándora Máraia z jeho denníka v jeseni 1944.

A vari neriadila sa rovnakými pohnútkami na sklonku vojny aj slovenská ľudácka elita?

Budapešť ako druhý Stalingrad

Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo Viktor Orbán necestoval na oslavy 80. výročia Dňa víťazstva v Moskve, si nevystačíme s nedávnym diplomatickým vyhlásením jeho kabinetu: „Lebo koniec druhej svetovej vojny mal pre maďarský ľud iný význam ako pre ostatné krajiny.“ Maďarsko sa v roku 1945 ocitlo medzi porazenými krajinami a najtvrdšími spojencami nacistického Nemecka.

„V čase keď sa predsunuté jednotky Červenej armády už blížili k Berlínu, na západe Maďarska zvádzali iné naše jednotky urputné boje s oddielmi maďarskej armády,“ približuje Kozlov.

Červenoarmejci sa aj preto tam správali ako na dobytom území, v nepriateľskom štáte. Navyše, prišli sa pomstiť za Stalingrad a Voronež, za všetky zločiny, ktoré napáchali satelity hitlerovského Nemecka na území okupovaného Sovietskeho zväzu.

„Po dobytí každého mesta nasledovali tri dni plienenia,“ opisuje maďarský historik István Sántha. „Išlo najmä o požívanie alkoholu, znásilňovanie žien, ničenie a rekvirácie majetku, predovšetkým cenných predmetov.“ Zvlášť sa takto „vyznamenávali“ trestné prápory II. ukrajinského frontu.

Podľa zistení ďalšieho maďarského historika Gusztáva Kecskésa prišiel maďarský štát po prechode frontu o 40 percent svojho majetku. Dve tretiny infraštruktúry – cesty, železnice, mosty – boli zničené, na čom sa však podpísali aj deštrukčné oddiely ustupujúceho wehrmachtu.

Najťažšie boli ľudské straty – maďarská populácia sa cez vojnu znížila o 6,5 percenta, teda takmer o 900-tisíc ľudí. Okrem padlých na východnom fronte a obetí holokaustu (koncom jari 1944 deportovali do Osvienčimu 437-tisíc maďarských Židov), to bolo aj okolo 200-tisíc civilistov odvlečených do pracovných táborov v ZSSR.

 Osobitnou kapitolou bolo obliehanie Budapešti. Trvalo od 29. decembra 1944 a bitka o maďarskú metropolu sa skončila 13. februára 1945. V pamätiach jej nemeckých účastníkov sa Budapešť často označuje ako „druhý Stalingrad“.

Maďarskú metropolu bránilo proti zjavnej presile červenoarmejcov aj 190-tisíc príslušníkov nemeckej armády zo skupiny Juh. Sovieti stratili okolo 80-tisíc, Nemci 60-tisíc vojakov. Za týždne pouličných bojov sa mnohé mestské štvrte zmenili na trosky. Po bitke boli na dennom poriadku znásilnenia žien. Historička Andrea Petővá ich počet odhaduje minimálne na 50-tisíc, z nich pätina otehotnela. Národný výbor v Budapešti musel zrušiť zákaz interrupcií.

Dočasná maďarská vláda podpísala zmluvu o prímerí už 20. januára 1945 v Moskve. Ale až do uzavretia parížskej mierovej zmluvy 10. februára 1947 pôsobila v Maďarsku – podobne ako v iných porazených krajinách – Spojenecká kontrolná komisia. Predsedal jej sovietsky maršal Kliment Vorošilov, ktorý niekoľkokrát zakázal zvolanie dočasného parlamentu. Suverenita štátu bola značne obmedzená. Po nastolení komunistickej moci sa aj v Maďarsku oslavoval Deň oslobodenia, a to v rokoch 1950 až 1989. Pripadol na 4. apríla, lebo podľa oficiálneho stanoviska práve v ten deň opustil územie Maďarska posledný nemecký vojak.

 Ale spisovateľ Márai si už v zime 1945 do svojho denníka zapísal: „Nikoho nemožno úplne oslobodiť zvonku, lebo skutočné oslobodenie musí prísť zvnútra.“

V Maďarsku dnes 4. apríl ani 8. máj nie sú štátnymi sviatkami.

Stalin: odpusťte im tie neprístojnosti

Slovensko považovala Moskva už pred karpatsko-duklianskou operáciou za územie spojeneckého štátu. A nielen kvôli Povstaniu.

Od decembra 1943 platila československo-sovietska zmluva, ktorú podpísal prezident v exile Edvard Beneš s Josifom Stalinom. Londýnsku exilovú vládu uznali aj Spojené štáty a ďalší členovia protihitlerovslej koalície. Československé zahraničné vojsko bojovalo na východnom i západnom fronte po boku Spojencov.

Červená armáda mala na Slovensku poskytovať všestrannú pomoc spojencom. Vyplýva to z nariadenia, ktoré podpísal Stalin a ktoré 30. októbra 1944 vydali svojim vojskám v podobe rozkazov velitelia 1., 2. a 4. ukrajinského frontu.

„Všetko nevyhnutné pre potreby našich vojsk (sa má) zabezpečovať len cez miestne administratívne orgány,“ uvádzalo sa okrem iného v oboch rozkazoch. „Osoby, ktoré to porušia, (treba) brať na prísnu zodpovednosť.“

Napriek tomu sa vyskytovali prípady rabovania a neoprávnených rekvirácií. Žijúci pamätníci spomínajú na prvé ruské slová, ktoré sa naučili pred 80 rokmi: davaj časy (hodinky) a davaj mašinku (bicykel). Neznámi vojaci si ich brali ako vojnovú trofej alebo na pamiatku.

Boli aj prípady znásilňovania. Presné štatistiky neexistujú, pred časom sme sa však na túto tému zhovárali s historikom Pavlom Šimuničom. „Sovietski velitelia to hodnotili ako vojnové prechmaty a keď zistili páchateľov, neváhali siahnuť po treste najvyššom,“ povedal. Aj v jeho rodnej záhorskej obci za to v máji 1945 popravili zastrelením niekoľkých vojakov.

„Rôznych neprístojností a násilnosti sa najčastejšie dopúšťali vojaci z trestných práporov a rôt, ktoré pozostávali aj z vyslovených kriminálnikov a velenie vojsk ich nezriedka nasadzovalo do prvej línie pri prelamovaní obrany nepriateľa,“ ozrejmuje vojenský historik Oldřich Vaňek.

 Naši ľudia ich častokrát vítali alkoholom a väčšiu chybu nemohli urobiť – pod vplyvom pálenky sa potom udiali aj nenapraviteľné veci. Podľa ďalšieho nášho vojenského historika Františka Cséfalvaya sa na týchto excesoch podpísala aj dlhotrvajúca vojna: „Počas nej mnohí vojaci takpovediac zvlčili. Ale uvedených násilných skutkov bolo na území Slovenska neporovnateľne menej ako v susednom Maďarsku.“

Našinec považoval všetkých červenoarmejcov za Rusov, ale národnostná skladba vojsk všetkých troch ukrajinských frontov, ktoré prechádzali Slovenskom, bola veľmi pestrá. Patrili sem napríklad aj príslušníci zakaukazských a stredoázijských národov. Podľa novších výskumov Ruskej akadémie vied až 30 percent z nich bolo negramotných. Niektorí západní historici z toho vyvodzujú záver, že v stredoeurópskom priestore išlo vtedy vlastne o kontakt dvoch civilizácií.

Je málo známe, že za trestné činy svojich vojakov sa ospravedlnil sám Stalin. Stalo sa tak na slávnostnej večeri v Kremli, usporiadanej pri príležitosti návštevy Beneša a členov exilovej vlády na ich ceste z Londýna do Košíc v marci 1945. Zo spomienok blízkeho Benešovho spolupracovníka Prokopa Drtinu sa dozvedáme, že počas jedného z početných prípitkov „vyvolal Stalin veľmi priaznivý dojem, lebo bol mimoriadne otvorený a úprimný“.

„Stalin povedal, že vie, že u nás vítajú červenoarmejcov ako osloboditeľov, považujú ich za hrdinov, ale že niektorí títo vojaci často samých seba vidia ako hrdinov a myslia si, že si všetko môžu dovoliť,“ približoval Drtina. „Preto vaši ľudia pocítia ich prítomnosť aj nepríjemne,“ pokračoval Stalin, možno niektorí sa budú dokonca dopúšťať i násilností. Chcem vás na to upozorniť, mali by ste o tom vedieť. Ale pretože skutočne prinášajú oslobodenie, prosím vás, aby ste im tie neprístojnosti odpustili.“

Znovu cestovať v trolejbuse, kúpiť celý bochník chleba a spať v posteli na bielej plachte.

tri základné želania hrdinky knihy Vojna nemá ženskú tvár

Po zvestiach, ktoré sa doniesli do Košíc o vyčíňaní „osloboditeľov“ v Budapešti, sa Slovenská národná rada rozhodla vyslať k maršalovi Radionovi Malinovskému delegáciu s prosbou ušetriť Bratislavu podobného osudu. Malinovského vojská sa totiž práve chystali útočiť týmto smerom. Členom delegácie bol aj Anton Rašla, v tom čase zástupca povereníka SNR pre veci vojenské. Po rokoch nám o tejto misii povedal: „Operáciu prísne tajili, maršal sa pred nami o nej ani nezmienil, nehovoril konkrétne ani o Stalinovom nariadení, ale ubezpečoval nás, že Červená armáda berie Slovensko ako povstaleckú, Nemcami okupovanú krajinu a má pokyny sa podľa toho na jej území aj správať.“

 Bratislavu Sovieti obsadili 4. apríla 1945 za tri dni s minimálnymi obeťami medzi civilistami a bez spôsobenia väčších materiálnych škôd.

Bolo to vôbec oslobodenie?

Medzi vojnou a mierom je ešte jedno, zatiaľ nepomenované prechodné obdobie, taký mačkopes, keď mnoho ľudí nevie, na čom vlastne sú a či sa majú tešiť, báť, alebo plakať.

Ešte dlho po kapitulácii nemeckej brannej moci sa u nás nemohli cítiť bezpečne nielen vojnoví zločinci alebo rôzni „quislingovia“ – väčší aj menší kolaboranti, ale aj celé etnické menšiny: nemecká a maďarská. Až na malé percento aktívnych antifašistov medzi nimi ostatným hrozil trest vysídlenia podľa princípu kolektívnej viny. Postupne ich zbavili štátneho občianstva i majetku a Nemcov aj odsunuli z Československa. Maďarom po Postupimskej konferencii víťazných mocnosti v auguste 1945 trest zmiernili, mali sa pripraviť na výmenu obyvateľstva – za Slovákov žijúcich v Maďarsku. Po masových deportáciách v čase vojny sa na Slovensku už necítili bezpečne ani tí Židia, ktorým sa podarilo prežiť holokaust. Mnohí radšej emigrovali do Palestíny alebo Spojených štátov.

 Málo známa fotografia z kapitulácie nemeckej brannej moci v Berlíne 8. mája 1945. Na opačnom konci stola sa maršal Wilhelm Keitl radí o čomsi s tlmočníkom.

Po roku 1989 sa začal medzi politikmi i historikmi šíriť názor, že koniec druhej svetovej vojny znamenal na Slovensku víťazstvo komunizmu a nástup ďalšej totality. Zo spoločenského povedomia sa vytrácal historický predel medzi rokmi 1945 až 1948, medzi „horúcou“ a studenou vojnou. Spochybňoval sa samotný pojem „oslobodenie“, nahrádzal sa „obsadením“ či dokonca „dobytím“.

V rozhovore pre Pravdu sme sa vtedy spýtali historika Dušana Kováča, či Slovensko bolo v roku 1945 vôbec oslobodené.

„Spoločnosť nikdy nie je rovnorodá, ale väčšina to vtedy vnímala ako oslobodenie spod nacistickej okupácie, ktorá u nás trvala od augusta 1944,“ odpovedal. „Samozrejme, pre aktivistov Hlinkovej strany a príslušníkov Hlinkovej gardy to asi oslobodenie nebolo. Ani pre arizátorov židovského majetku, ktorí sa obávali, že oň prídu.“

Mimochodom, v dnešnom Nemecku sa 8. máj pripomína ako Výročie oslobodenia od národného socializmu. Čiže od nacizmu. V Berlíne je tento deň aj štátnym sviatkom.

V Litve deň víťazstva neoslavujú. Na Ukrajine áno

Rozmanitosť osláv výročia oslobodenia európskych národov od nacistickej okupácie je skutočne pozoruhodná. Svedčí o tom aj neúplný prehľad štátnych sviatkov a spomienkových podujatí, venovaných tejto historickej udalosti na našom kontinente.

Napríklad vo Veľkej Británii nie je 8. máj medzi oficiálnymi sviatkami. Zato v jubilejných rokoch sa koná v tento deň ceremoniál kladenia vencov za prítomnosti kráľovskej rodiny pri londýnskom obelisku Cenotaph. Výnimočnými boli podujatia vrátane vojenskej prehliadky, ktoré sa v Londýne konali už 5. mája tohto roku pri príležitosti 80. výročia ukončenia vojny.

Vo Francúzsku je 8. máj Dňom oslobodenia od fašizmu. Francúzi ho však vnímajú predovšetkým ako deň zmierenia sa s Nemeckom a sviatok je preniknutý myšlienkou pacifizmu.

V Holandsku sa Deň oslobodenia oslavuje 5. mája. Vo väčšine miest sa vtedy konajú stretnutia veteránov.

V roku 2017 izraelský parlament (Kneset) rozhodol, že 9. máj sa bude oslavovať ako Deň víťazstva. V Jeruzaleme sa koná spomienková slávnosť, na verejných miestach vztyčujú štátne vlajky na počesť vojakov Červenej armády, ktorí oslobodili Auschwitz a ďalšie nacistické tábory smrti.

V Taliansku si pripomínajú Deň oslobodenia od fašizmu 25. apríla. V tento deň roku 1945 príslušníci talianskeho hnutia odporu oslobodili mestá Miláno a Turín okupované nemeckými vojskami a Benita Mussoliniho odsúdili na trest smrti.

V Poľsku sa 8. máj považuje v súčasnosti iba za symbolický dátum ukončenia druhej svetovej vojny v Európe. Celoštátne oslavy sa nekonajú. Na mnohých miestach sa však organizujú lokálne spomienkové a náučno-osvetové podujatia.

 V Izraeli sa 9. máj oslavuje ako Deň víťazstva. Záber je zo sprievodu veteránov vojny v roku 2017 v Jeruzaleme.

Na Ukrajine sa oslavuje Deň pamäti a víťazstva v druhej svetovej vojne 8. mája ako štátny sviatok. Je aj dňom pracovného pokoja.

Ani jeden pobaltský a škandinávsky štát neoslavuje ukončenie druhej svetovej vojny v Európe štátnym sviatkom. Estónci síce majú vo svojom kalendári Deň víťazstva, ale pripadá na 23. júna, keď si pripomínajú bitku za nezávislosť pri meste Cesis (dnes leží v Lotyšsku) v júni 1919.

V Rakúsku, podobne ako v Nemecku je štátnym sviatkom 8. máj – Výročie oslobodenia od nacizmu. V Česku je to Deň oslobodenia od fašizmu, kým na Slovensku – Deň víťazstva nad fašizmom.

A ako je to v zámorí? Predpokladali by sme, že Spojené štáty oslavujú len koniec druhej svetovej vojny v Pacifiku, čiže jej definitívne skončenie kapituláciou Japoncov 2. septembra 1945. Ale dnes už ani to nie. Oficiálnym sviatkom na federálnej úrovni USA bol tento deň do polovice 70. rokov. V súčasnosti ho oslavujú už iba niektoré štáty, aj to neformálne./agentury/

X X X

 Na Slovensku útočí nový podvod na seniorov. Dôchodkyňa prišla o desiatky tisíc eur

Seniorka prišla o viac ako 20.000 eur po stiahnutí aplikácie na odporučenie doposiaľ neznámeho páchateľa. Polícia v utorok (6. 5.) v tejto súvislosti prijala trestné oznámenie. TASR o tom informovala hovorkyňa bratislavskej krajskej polície Silvia Šimková.

 Podvodník seniorku telefonicky kontaktoval s informáciou o približne 11.000 eurách na účte. „Peniaze mali samozrejme patriť poškodenej žene, no len háčik bol v tom, že ak by ich chcela vyplatiť, musela by pre to niečo urobiť. To niečo malo byť stiahnutie pochybnej aplikácie, cez ktorú sa mali seniorke dostať do mobilu a následne do účtu v banke,“ doplnila hovorkyňa.

Polícia opätovne vyzýva občanov, ktorí majú vo svojej blízkosti seniorov žijúcich samostatne, prípadne ak majú v seniorskom veku rodinných príslušníkov, aby ich informovali o podvodných praktikách a dali im rady, ako sa nestať obeťou podvodu./agentury/

X X X

 Nemecký prezident kritizoval ruskú rétoriku o vojne na Ukrajine

 Zdôraznil, že historické klamstvá Ruska o vojne na Ukrajine nemajú nič spoločné so skutočným bojom proti nacizmu počas druhej svetovej vojny

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier si vo štvrtok vo svojom prejave v Spolkovom sneme pripomenul porážku nacistického Nemecka a poďakoval spojeneckým vojskám a hnutiam odporu. Ocenil rolu Červenej armády a zdôraznil, že bojovala bok po boku s ukrajinskými jednotkami. Steinmeier tiež odsúdil ruské „historické lži“ o vojne na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Všetkým, ktorí nacizmus počas druhej svetovej vojny porazili „zo všetkých síl a s veľkou obetavosťou“, poďakoval Steinmeier vo štvrtok v nemeckom parlamente v Berlíne. Vyzdvihol úlohu Červenej armády a jej oslobodenie koncentračného tábora v Osvienčime v nacistami okupovanom Poľsku. „Nezabúdame na to,“ vyhlásil nemecký prezident.

Odsúdil slová Putina

Steinmeier však odsúdil Rusko za jeho rétoriku ohľadom svojej ofenzívy na Ukrajine. Podľa neho ju označuje za boj proti „neonacistom“ a svoje vlastné vojnové dedičstvo používa na ospravedlnenie tejto vojny. „Práve preto sa dnes rozhodne staviame proti historickým klamstvám Kremľa… Vojna proti Ukrajine nie je pokračovaním boja proti fašizmu… Putinova útočná vojna, jeho kampaň proti slobodnej, demokratickej krajine, nemá nič spoločné s bojom proti nacistickej tyranii v druhej svetovej vojne,“ vyhlásil Steinmeier.

AFP pripomína, že Nemecko je dlhodobo kľúčovým podporovateľom Kyjeva v jeho boji proti Moskve. Ruského veľvyslanca v Berlíne podľa agentúry Kremeľ nepozval na štvrtkové oslavy v Moskve., aktuality.sk

X X X

 Švédsko poskytne Rádiu Slobodná Európa dva milióny dolárov Aktuality.sk

 Švédska vláda tak odpovedá na kroky administratívy Donalda Trumpa, ktorá zmrazila financovanie pre stanicu. Rádio tak zamestnancov muselo posielať na neplatené voľno.

Švédska vláda vo štvrtok oznámila, že poskytne 20 miliónov švédskych korún (viac ako dva milióny dolárov) pre Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). Rozhodla tak po tom, čo administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nariadila zmraziť financovanie pre túto stanicu, ktorá v stredu uviedla, že neuspela so svojou žiadosťou na súde o vyplatenie amerických financií. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Po tom, čo Spojené štáty stiahli svoju podporu pre Rádio Slobodná Európa, hrozí ľudom v mnohých krajinách, že nebudú mať prístup k slobodným médiám,“ uviedla vo vyhlásení švédska vláda. Ďalej oznámila, že v roku 2025 poskytne RFE/RL 20 miliónov švédskych korún. „Toto rozhodnutie je súčasťou našej pokračujúcej snahy podporovať novinárov a nezávislé médiá,“ dodala vláda.

Trumpove škrty ovplyvnili aj rádio

RFE/RL sídli od roku 1995 v Prahe a v súčasnosti vysiela v 27 jazykoch pre 23 krajín vrátane Ruska, kde ju vo februári 2024 vyhlásili za „nežiaducu organizáciu“. Americký prezident Donald Trump dekrétom podpísaným 14. marca nariadil rozsiahle škrty v Agentúre Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), majúcej v USA na starosti všetky štátom financované programy zahraničného vysielania, ktoré neprevádzkuje armáda. Ide o súčasť jeho snáh o zoštíhlenie federálnej administratívy.

USAGM neposlala rozhlasovej stanici na apríl financie schválené Kongresom. Z toho dôvodu začala stanica 1. apríla posielať svojich zamestnancov z centrály v Prahe na neplatenú dovolenku.

Financie zatiaľ neboli vyplatené

RFE/RL podala v marci podnet na okresnom súde vo Washingtone so žiadosťou o vydanie predbežného opatrenia, vďaka ktorému by dostala peniaze pridelené na apríl, ako aj Kongresom schválené financie na zvyšok aktuálneho fiškálneho roka. Americký sudca koncom apríla nariadil Trumpovej administratíve, aby uvoľnila 12 miliónov dolárov, ktoré Kongres pridelil pre RFE/RL.

Stanica v stredu večer na svojej internetovej stránke oznámila, že neuspela na odvolacom súde vo Washingtone so svojou žiadosťou o vyplatenie financií pridelených na apríl.

„Veríme, že zákon je na našej strane, ale toto zdržanie znamená, že RFE/RL musí naďalej pokračovať v znižovaní počtu zamestnancov a rozsahu programu,“ vyhlásil generálny riaditeľ RFE/RL Stephen Capus po neúspešnom odvolaní. „Každý deň bez prostriedkov, ktoré nám Kongres pridelil, strácame poslucháčov v prospech štátom podporovaných sietí Číny, Ruska a Iránu, ktoré s nadšením zapĺňajú informačné vákuum, ktoré Spojené štáty nezodpovedne zanechávajú,“ dodal Capus., aktuality.sk

X X X

Pri Kyjeve sa strieľalo, hlásia viacero obetí. Útočníka prenasledujú

Streľba na predmestí ukrajinského hlavného mesta Kyjev si vyžiadala niekoľko obetí, informovala vo štvrtok tamojšia polícia. Dodala, že útočníka jej zložky prenasledujú. Žiadne ďalšie podrobnosti o incidente a o počte mŕtvych neuviedla.

 !Dnes o 15.22 h miestneho času (14.22 h SELČ) polícia prijala hlásenie, že na predmestí Sofiivska Borschahivka muž strieľal na občanov,“ uviedla miestna polícia.

 „V súčasnosti na mieste činu pracujú všetky záchranné zložky a prebieha špeciálna operácia s cieľom zadržať útočníka,“ dodala./agentury/

X XX

Rakúsko upozorňuje Nemecko na dodržiavanie pravidiel pri sprísňovaní kontrol na hraniciach

 Nemecko plánuje sprísniť hraničné kontroly vrátane možnosti odmietania osôb bez dokladov. Rakúsko pri sprísnení upozorňuje na právo Európskej únie.

Rakúsko vo štvrtok vyzvalo Nemecko pri svojich najnovších krokoch určených na zamedzenie nelegálnej migrácie rešpektovať právo Európskej únie (EÚ). Berlín po nástupe novej vlády sľúbil na hraniciach zaviesť prísnejšie kontroly a azylantom častejšie zamietať vstup do krajiny. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Rakúsko vo všeobecnosti víta nemecké úsilie v boji proti prevádzačskej mafii a nelegálnej migrácii. Predpokladáme ale, že nemecké úrady budú dodržiavať európsky právny poriadok pri všetkých opatreniach, ktoré príjmu,“ uviedlo rakúske ministerstvo vnútra.

Nemecko sprísňuje kontroly

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt deň po nástupe do úradu oznámil, že nová vláda sprísni hraničné kontroly. Nemecko hranice podľa neho úplne neuzavrie, zruší však pokyn z roku 2015, ktorý bránil pohraničníkom odvracať žiadateľov o azyl. Tí budú podľa Dobrindta odteraz môcť na hraniciach odmietnuť osoby bez dokladov vrátane azylantov.

Minister tiež vyhlásil, že zvýši počet príslušníkov Spolkovej polície na nemeckých hraniciach. V súčasnosti ich tam pôsobí 11 000 a minister nariadil posilniť ich o ďalších 2000 až 3000 policajtov, píše denník Bild.

Nový nemecký kancelár Friedrich Merz počas svojej predvolebnej kampane sľuboval prísnejšiu migračnú politiku. Takýto prístup presadzujú jeho kresťanskí demokrati z CDU a ich bavorská sesterská strana CSU, ktorej členom je Dobrindt. Merz tvrdí, že je to potrebné na zmiernenie obáv voličov a zastavenie nárastu popularity krajne pravicovej protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD)., aktuality.sk

 

 

 

 

 

 

 

 

M