Ruský Gazprom nedodá do Európy časť dodávok plynu, Německo, Scholz, omezí hlasování zemí EU

 Firmy sa na vyššiu moc odvolávajú ak sa dostanú do situácie, ktorú nie sú schopné ovplyvniť, a plniť si tak záväzky. Ruský plynárenský koncern Gazprom vyhlásil takzvaný stav vyššej moci na dodávky zemného plynu do Európy, pričom vyhlásenie sa týka minimálne jedného veľkého zákazníka. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvolala na list Gazpromu zo 14. júla.

Mimoriadne okolnosti a force majeure

V liste sa uvádza, že Gazprom nie je pre „mimoriadne“ okolnosti, ktoré nie sú pod jeho kontrolou, schopný plniť svoje záväzky v oblasti dodávok, pričom klauzula vyššej moci sa vzťahuje retroaktívne na dodávky suroviny od 14. júna.

Zdroj z trhu s plynom, na ktorý sa Reuters odvolal, informoval, že list poukazuje na dodávky prostredníctvom plynovodu Severný prúd 1. Gazprom sa k tejto informácii zatiaľ nevyjadril.

K využitiu takzvanej „vyššej moci (force majeure)“ sa firmy uchyľujú vtedy, ak sa dostanú do situácie, ktorú nie sú schopné ovplyvniť, a záväzky tak plniť. Rozhodnutím využiť spätne klauzulu vyššej moci sa tak Gazprom chráni pred prípadnými kompenzáciami za výpadky v dodávkach, ktoré nasledovali po uvedenom termíne.

Táto situácia však s veľkou pravdepodobnosťou ešte zvýši napätie medzi Ruskom a západnými krajinami, ktoré výrazne vzrástlo už po invázii Ruska na Ukrajinu./agentury/

  X X X

Remišová podpísala v Bruseli nové eurofondy. V hre je 13 miliárd eur

Vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) dnes v Bruseli slávnostne podpísala schválenie novej Partnerskej dohody. Ide o kľúčový dokument, ktorý určuje, ako sa budú čerpať eurofondy v novom programovom období. Spolu s vicepremiérkou Remišovou pod dokument svoj podpis symbolicky pridali členovia Európskej komisie Elisa Ferreira a Nicolas Schmit.

 Ministerka pre investície, regionálny rozvoj a informatizácie Veronika Remišová

Partnerskú dohodu symbolicky podpísala Remišová v pondelok po stretnutí s komisárkou zodpovednou za politiku súdržnosti a reformy Elisou Ferreirou a komisárom pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolasom Schmitom.

Remišová poďakovala Európskej komisii za profesionálnu spoluprácu a veľmi dobrú komunikáciu so Slovenskou republikou s tým, že Partnerská dohoda je pripravená na mimoriadne vysokej úrovni, zohľadňuje všetky výzvy a vytvára priestor na premenu Slovenska na modernú, zelenú a inovatívnu krajinu. Zároveň zdôraznila participatívny prístup pri jej príprave.

„Do prípravy Partnerskej dohody sme zapojili stovky aktérov – od ministerstiev, úradov, samospráv, zamestnávateľov a akademickej obce, až po mimovládne organizácie a verejnosť. Je to výsledok bezprecedentnej celospoločenskej diskusie a konsenzu, ktorý je najmä v dnešnej polarizovanej spoločnosti mimoriadne potrebný,” vymenovala ministerka.

Európska komisia schválila Slovensku Partnerskú dohodu. Už v prvej vlne sme pripravení čerpať 13 miliárd eur z nových eurofondov, vyhlásila v Bruseli po podpise dohody ministerka Veronika Remišová.

Vicepremiérka informovala, že najväčšia časť investícií bude smerovať na zelené a klimatické ciele, vrátane zvýšenia energetickej bezpečnosti Slovenska.

Dôležitá časť zdrojov bude ďalej smerovať na vedu, výskum, podporu inovácií, keďže len inovácie zabezpečia kvalitnejšie pracovné miesta a lepšie platy pre ľudí na Slovensku. Vicepremiérka zdôraznila, že investície z nových eurofondov pokryjú tiež obrovské investičné dlhy z minulosti, ako sú napríklad vodovody či budovanie kanalizácií.

Druhý najvyšší objem investícii pôjde do sociálnej oblasti a na vzdelávanie, ktoré je kľúčom k úspechu Slovenska. Takisto sa mení aj prístup k riešeniu problémov marginalizovaných komunít, pri ktorých sa na rozdiel od minulosti investície sústredia na integrované projekty, ktoré by mali priniesť viditeľné a konkrétne výsledky.

Ministerka Remišová vyzdvihla, že Partnerská dohoda je zároveň veľkou reformou v riadení eurofondov. „Namiesto opakovania starých chýb z predchádzajúcich období prichádzame s revolučnou zmenou. Jeden program a jedny pravidlá prinesú lepší manažment, zrýchlenie procesu čerpania eurofondov a transparentnosť. Vďaka zásadnej reforme sa celý systém sprehľadní, zjednoduší a zrýchli tak, aby sa peniaze dostali čím skôr do regiónov, tam kde ich ľudia najviac potrebujú,“ dodala vicepremiérka Remišová./agentury/

X X X

Premiér Heger vo Viedni: Slovensko sa chce zbaviť závislosti od ruského jadrového paliva

 Slovensko sa chce zbaviť závislosti od ruského paliva do jadrových elektrární. Pri dnešnej návšteve Rakúska to uviedol slovenský premiér Eduard Heger. Vláda podľa neho už niekoľko mesiacov rokuje s alternatívnymi dodávateľmi, informovala agentúra APA.

 „Nevieme, ako dlho to bude trvať. Ale pracujeme na tom, pretože nám veľmi záleží na tom, aby sme sa zbavili závislosti na ruských palivách, „povedal Heger po rokovaní s rakúskym kancelárom Karlom Nehammerom vo Viedni. Podľa predsedu slovenskej vlády prechod na palivo iného dodávateľa zvyčajne trvá tri až šesť rokov, doba krízy však štáty núti hľadať iné riešenia.

Nehammer zopakoval odmietavý postoj svojej krajiny voči jadrovej energii. Jeho kabinet sa v programovom vyhlásení zaviazal, že sa pokúsi zabrániť spusteniu tretieho a štvrtého bloku slovenskej jadrovej elektrárne Mochovce, pripomenula APA. Po stretnutí s Hegerom podľa rakúskych médií uviedol, že je nevyhnutné „držať bezpečnostné štandardy v jadrových elektrárňach na najvyššej možnej úrovni“.

Stabilita na Ukrajine je v záujme SR aj Európy

Obaja činitelia rokovali tiež o vojne na Ukrajine. Rakúsko podľa Nehammera nehodlá nasledovať Švédsko a Fínsko, ktoré v súvislosti s ruskou inváziou prehodnotili svoju vojenskú neutralitu a usilujú sa o vstup do NATO. Takáto diskusia sa v alpskej krajine „nevedie“, povedal kancelár s tým, že Rakúsko sa hlási k spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie a plánuje tiež viac investovať do vlastnej obrany.

Heger na spoločnej tlačovej konferencii s Nehammerom vyhlásil, že víťazstvo Ukrajiny v boji proti ruským inváznym silám je v záujme nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Prinesie to totiž stabilitu do celého regiónu.

„Je pre nás dôležité, aby každá (naša) susedná krajina bola slobodná,“ povedal Heger. Slovensko aj z tohto dôvodu poskytuje Ukrajine takú rozsiahlu pomoc, konštatoval. Predseda vlády SR ocenil, že solidarita funguje nielen v rámci EÚ, ale aj celého demokratického sveta.

Heger vyzdvihol kvalitu vzájomných vzťahov SR a Rakúska, ktoré sú podľa jeho slov „priateľské, korektné a prehlbujúce sa“. Rakúsku sa poďakoval za prijatie zákona o spätnom vyplatení rodinných prídavkov občanom iných členských krajín EÚ pracujúcim v Rakúsku, keďže sa to týka aj občanov SR. Heger tiež priblížil, že obe krajiny sú prepojené ekonomicky aj pracovne a vďaka otvorenej komunikácii dokážu riešiť problémy, ktorým čelia.

Heger aj v súvislosti s náporom utečencov z Ukrajiny ocenil solidaritu v rámci EÚ a pomoc jednotlivým štátom. Na záver svojho vyhlásenia vo Viedni zdôraznil, že „21. storočie by malo byť storočím mieru“./agentury/

X X X

 Ruský súd udelil spoločnosti Alphabet, materskej spoločnosti Google, pokutu 21,8 miliardy rubľov (387,555 miliónov USD, 385,28 milióna eur) za opakované neodstránenie obsahu, ktorý Moskva považuje za nezákonný. TASR o tom informuje na základe správy Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú agentúru Interfax.

Rusko malo už dlho výhrady voči obsahu zahraničných technologických platforiem, ktorý je v rozpore s jeho obmedzeniami. Donedávna „tlejúci spor“ prepukol v „plnohodnotný boj“ po invázii ruských vojsk na Ukrajinu koncom februára.

Koncom minulého roka dostal Google pokutu 7,2 miliardy RUB za neodstránenie alebo zablokovanie obsahu. Bankový účet ruskej divízie Google bol zabavený, čo ju viedlo k vyhláseniu bankrotu a znemožnilo jej vyplácať zamestnancov a predajcov. Google, ktorý sa môže proti rozhodnutiu odvolať, neodpovedal zatiaľ na žiadosti o komentár.

X X X

Scholz volá po zrušení práva veta štátov EÚ: Nemôžeme si ho už dovoliť

 Ak si chce Európska únia udržať vedúcu úlohu vo svetovej politike, nemôže si dovoliť ponechať jednotlivým členským štátom právo veta pri rozhodovaní o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike. Podľa agentúry Reuters to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz.

 Ruská invázia v Ukrajine robí jednotu Európy stále naliehavejšou a zvyšuje tlak na ukončenie „sebeckých blokád“ jednotlivých členských štátov pri rozhodovaní v EÚ, napísal Scholz v článku, ktorý zverejnil denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. „Ak chceme aby nás vo svete súperiacich veľmocí bolo aj naďalej počuť, jednoducho si nemôžeme naďalej dovoliť národné vetá, napríklad v zahraničnej politike,“ dodal.

Scholz čelil kritike Kyjeva a ďalších západných spojencov, že Nemecko nezaujalo v ukrajinskej kríze vedúcu pozíciu, čo Scholz odmieta. V článku sľúbil, že Ukrajina bude naďalej dostávať hospodársku, humanitárnu, finančnú i zbrojnú podporu, uviedla agentúra DPA.

Invázia, ktorú Moskva označuje za „špeciálnu vojenskú operáciu“, spôsobila po desaťročiach zdržanlivosti vo vojenských otázkach zásadnú zmenu v nemeckej obrannej politike. Konflikt tiež prinútil Berlín k aktívnejšej zahraničnopolitickej úlohe v globálnom meradle. Využíva skutočnosť, že tento rok predsedá skupine západných ekonomík G7.

Scholz ďalej uviedol, že Nemecko v nadchádzajúcich mesiacoch predloží návrhy spoločnej európskej migračnej politiky, budovanie európskej obrany, technologickej suverenity a odolnosti demokratického zriadenia./agentury/

X X X

Európski diplomati sa v pondelok v Bruseli zhodli na viacerých okruhoch pomoci pre Ukrajinu. Ide o ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 500 miliónov eur, potravinovú pomoc, asistenciu pri stíhaní vinníkov zodpovedných za vojnové zločiny a tiež povojnovú obnovu Ukrajiny. Pre TASR to uviedla štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí SR Ingrid Brocková.

Účastníci zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci sa zhodli na tom, že ruská agresia má ďalekosiahle globálne dopady na potravinovú a energetickú bezpečnosť. „Dnes je v 53 krajinách sveta 193 miliónov ľudí, ktorí žijú v potravinovej neistote – o 40 miliónov viac ako vlani. Je preto namieste diskusia o tom, ako pomôcť Ukrajine, a najsilnejšie posolstvo je, že nemôžeme byť unavení z poskytovania pomoci Ukrajine,“ uviedla Brocková.

X X X

Ruský minister obrany Sergej Šojgu pri nedávnej inšpekcii ruských vojsk vo východnej oblasti Ukrajiny nariadil vojakom prioritne ničiť vysoko presnými zbraňami ukrajinské raketové a delostrelecké zbrane ďalekého dosahu, uviedli ruské tlačové agentúry. Ukrajina nedávno získala americké raketomety a západné húfnice, ktoré už ukrajinská armáda nasadila do bojov. Kyjev oznámil, že paľbou raketometov zničil tri desiatky ruských zásobovacích základní a muničných skladov.

Šojgu podľa komuniké ministerstva obrany uviedol, že Ukrajinci za pomoci západných zbraní ostreľujú „obytné štvrte a osady“ vo východoukrajinskom Donbase, čiastočne ovládnutom proruskými separatistami a ruskými vojskami, ale vraj tiež „úmyselne zapaľujú polia s pšenicou a tiež sklady obilia“.

Ukrajina popiera, že by cieľavedome ostreľovala obytné štvrte v separatistických republikách v Donbase, ktorých „ochrana“ poslúžila Moskve ako formálny dôvod na vpád na Ukrajinu, poznamenala ruská redakcia BBC na svojom webe. Kyjev tiež obviňuje ruské vojská z úmyselného ničenia úrody na poliach, ničenia skladov a predovšetkým blokovania prístavov, čo bráni dodávkam ukrajinského obilia na svetový trh.

Rusko využilo žoldnierov z ruskej Wagnerovej skupiny na posilnenie svojich jednotiek na Ukrajine. Vo svojom pravidelnom hlásení to s odvolaním sa na vojenskú rozviedku uviedlo britské ministerstvo obrany. Wagnerovci podľa neho takmer určite zohrali ústrednú úlohu v nedávnych bojoch, vrátane dobytia Popasna a Lysyčanska. Tieto boje však spôsobili skupine ťažké straty.

Wagnerovci preto podľa britskej vojenskej rozviedky znižujú náborové štandardy a zamestnávajú teraz tiež odsúdených a inak nežiaduce osoby. Noví členovia skupiny navyše teraz dostávajú len veľmi obmedzený výcvik. „To bude mať s veľkou pravdepodobnosťou dopad na budúcu operačnú efektivitu skupiny a zníži jej hodnotu ako opory pravidelných ruských síl,“ uvádza sa v hlásení.

Ruský miliardár Jevgenij Prigožin, ktorý má blízko ku Kremľa a podľa viacerých médií žoldniersku skupinu financuje a ovláda, bol nedávno vyznamenaný titulom Hrdina Ruskej federácie za úspechy svojich ľudí v Luhanskej oblasti. Kremeľ napojenie na skupinu odmieta.

X X X

 Kanada poslala 17. júla lietadlom do Nemecka opravenú turbínu pre kompresorovú stanicu plynovodu Nord Stream. S odvolaním sa na pondelkové vydanie ruského denníka Kommersant, ktorý vychádzal z vyjadrení osôb oboznámených so situáciou, o tom informovala agentúra Reuters.

Ak sa nevyskytnú problémy s logistikou a colnou kontrolou, potrvá ďalších päť až sedem dní, kým sa turbína dostane do Ruska, uviedol denník.

X X X

Juhoukrajinským mestom Mykolajiv v noci na dnes otriaslo asi desať explózií. Žiadne obete neboli hlásené, uviedla agentúra Unian s odvolaním sa na starostu mesta Oleksandra Sjenkevyča. Mykolajiv leží pomerne blízko oblastí okupovaných Ruskom, ruské jednotky ho tento týždeň ostreľovali opakovane.

Výstraha pred novým útokom v meste i priľahlom regióne prišla krátko po tretej hodine rannej (02:00 SELČ). „Opäť masívne ostreľovanie Mykolajivu. V meste sa ozývajú silné výbuchy. Už ich bolo počuť asi desať,“ uviedol potom Sjenkevyč na komunikačnej platforme Telegram.

Južné veliteľstvo ukrajinských síl podľa agentúry Unian oznámilo, že na ostreľovanie Mykolajivu Rusi začali používať protiraketové systémy S-300, ktoré zvyčajne slúžia na zasahovanie vzdušných cieľov. Kvôli tomu pôsobia posledné ruské útoky v meste značné škody.

X X X

Ruské jednotky nasadené v Donbase na Ukrajine podľa analytikov z amerického Inštitútu pre výskum vojny (ISW) zrejme ukončili niekoľkodňovú pauzu v bojoch. Hoci desaťdňová pauza nebola pre obnovu síl potrebných pre rozsiahle útočné operácie dostatočná, ruské sily v nedeľu podnikli obmedzené pozemné útoky v Doneckej oblasti. Bomby ruskej armády dopadajú aj na civilné ciele v mestách ďaleko od bojov.

X X X

Atény poslali Srbom sťažnosť týkajúcu sa zrúteného lietadla

Grécko v pondelok zaslalo oficiálnu sťažnosť Srbsku po tom, ako sa pri pokuse o núdzové pristátie v severnom Grécku zrútilo nákladné lietadlo prepravujúce mínometnú muníciu.

„Grécky veľvyslanec v Belehrade dostal pokyn, aby podal sťažnosť srbskej vláde a zdôraznil, že je potrebné, aby grécke úrady boli vopred informované o povahe nákladu,“ uviedol pod podmienkou anonymity nemenovaný predstaviteľ gréckej vlády.

Lietadlo An-12 sovietskej výroby sa zrútilo v sobotu neskoro večer neďaleko mesta Kavala na severe Grécka. Zahynulo všetkých osem členov ukrajinskej posádky. Srbský minister obrany Nebojša Stefanovič v nedeľu na tlačovej konferencii uviedol, že lietadlo prevážalo 11,5 tony munície srbskej výroby, ktorá smerovala do Bangladéša. Lietadlo malo uskutočniť medzipristátia v jordánskom Ammáne, saudskoarabskom Rijáde a indickom Ahmadabáde.

Pilot podľa úradov počas letu nahlásil problém v jednom z motorov lietadla a dostal na výber, či núdzovo pristane na letisku v Solúne alebo v Kavale. Rozhodol sa pre Kavalu, ktorá bola bližšie. Vzápätí bola prerušená komunikácia a lietadlo sa zrútilo asi 40 kilometrov od letiska.

Experti už druhý deň prehľadávajú oblasť, v ktorej sa stroj zrútil, a pracujú na zneškodnení mín. Tie sú po páde lietadla roztrúsené v okruhu asi 500 metrov. Očakáva sa, že ich zneškodnenie potrvá niekoľko dní./agentury/

X X X

Lesný požiar vo Francúzsku vyhnal z domovov tisíce ľudí

Pre požiar museli ľudí v časti Francúzska evakuovať. Ďalšie tisíce ľudí museli v pondelok opustiť svoje domovy pre lesný požiar na juhozápade Francúzska. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Toxický dym

Hasiči už niekoľko dní nedokážu dostať pod kontrolu plamene v blízkosti „Dune du Pilat“, najvyššej piesočnej duny v Európe a letnej turistickej atrakcie. Rýchlo sa meniaci smer vetra zvýšil riziko šírenia požiaru do obytných oblastí, ktoré zahalili oblaky dymu.

„Dym je toxický,“ povedal pre AFP hovorca hasičov Arnaud Mendousse. „Ochrana obyvateľstva je záležitosťou verejného zdravia,“ dodal.

Zhruba 5000 ľudí už evakuovali z Les Miquelots, južnej štvrti mesta La Teste-de-Buch a ďalším 3000 obyvateľom bolo nariadené odísť z oblasti Pyla-sur-mer.

Ide o jeden z dvoch obrovských lesných požiarov, ktoré od začiatku minulého týždňa zúria v departmente Gironde južne od Bordeaux. Veľké časti Francúzska tiež sužujú rekordné teploty./agentury/

X X X

Zomrel regionálny riaditeľ J&T banky. Havaroval na motorke v Tatrách

 V Tatranskej Lomnici prišiel o život regionálny riaditeľ J&T banky Martin Maček, informovala o tom TV Markíza. V pondelok 18. júla vyhasol život motorkára, keď sa čelne zrazil s protiidúcim autobusom.

 „Miestny motorkár počas jazdy z doposiaľ presne nezistenej príčiny prešiel s motocyklom do protismeru, kde narazil do protiidúceho autobusu, ktoré viedol 55-ročný Poliak. Motorkár zraneniam na mieste podľahol,“ uviedla pre TVnoviny hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.

Dychová skúška vodiča autobusu bola negatívna, informuje polícia, ktorá v prípade začala trestné stíhanie pre prečin usmrtenia a nehodu naďalej vyšetruje.

„Vodiči, keď sadáte na svojich „tátošov“, majte na pamäti, že motorkár na ceste vždy ťahá za kratší koniec. Na rozdiel od vodiča v aute je omnoho zraniteľnejší, je vystavený priamemu nárazu, pretože ho nič nechráni. Za posledných šesť mesiacov evidujeme v Prešovskom kraji 12 dopravných nehôd zavinených vodičom motocykla,“ varuje polícia./agentury/

X X X

Ružomberským lekárom, ktorí dali výpoveď pohotovosti, ešte stúpol počet služieb

Situácia detskej pohotovosti v Ružomberku je nestabilná. Pre nedostatok lekárov zvýšili v ružomberskej detskej pohotovosti služby z troch na päť. Po tom, čo súkromnej Ambulancii pohotovostnej služby (APS) pre deti a dorast dalo výpoveď sedem lekárov, jej zriaďovateľka Jana Nosková požiadala Žilinský samosprávny kraj o rozpis služieb.

V rozpise na nasledujúci mesiac sú zaradení lekári z okresu Ružomberok, v priemere im vychádza 4 – 5 služieb na jedného lekára v danom mesiaci.

Na tamojšej pohotovosti pracuje osem lekárov. Výpovede siedmich začnú platiť na jeseň. Ôsmou je zriaďovateľka Jana Nosková. Deviata lekárka odišla nedávno do dôchodku. Ešte keď slúžila, mávali lekári po tri služby v mesiaci. Už to sa im zdalo ako vysoká záťaž.

Každý z lekárov má svoju ambulanciu. Okrem toho slúžia na pohotovosti cez týždeň od šestnástej hodiny poobede, do desiatej hodiny večer. Počas víkendu slúžia od siedmej ráno do desiatej večer.

„Päť služieb je veľmi veľa, za leto mám 96 hodín nadčasov,“ komentuje pediatrička Zora Zdráhalová, ktorá je zároveň krajskou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu.

Podľa našich informácií má ďalšia lekárka zdravotné problémy, pre ktoré nemôže ísť do pohotovostných služieb. Každá takáto okolnosť ako práceneschopnosť či dovolenka spôsobuje, že lekári musia ťahať jeden za druhého. Sú za to, aby sa pohotovosti spojili. Najbližšie k Ružomberku sú pohotovosti v Dolnom Kubíne a v Liptovskom Mikuláši./agentury/

X X X

Problém s nájomnými bytmi sa sčasti vyriešil. Úrad stiahol žaloby, pokuty platia

Obec Horné Štitáre uspela na súde v spore o kúpu nájomných bytov s Úradom pre verejné obstarávanie. Ten obec za porušenie zákona aj pokutoval.

HORNÉ ŠTITÁRE: Úrad pre verejné obstarávanie (pozn. red. – ďalej v texte len Úrad) je nezávislý a kontrolný orgán, ktorý dohliada na to, či mestá a obce vyhlasujú súťaže tak, aby boli prístupné čo najširšiemu okruhu podnikateľov a zároveň, aby boli verejné peniaze vynakladané účelne, hospodárne a férovo. Týka sa to aj výstavby obecných nájomných bytov.

Ak samosprávy nepostupujú v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, Úrad ich penalizuje. V krajnom prípade môže dokonca údajne sporné zmluvy naviazané na výstavbu nájomných bytov medzi obcami a developermi napadnúť žalobami na súde.

Nadácia Zastavme korupciu tvrdí, že problém s obstarávaním nájomných bytov samosprávami trvá už niekoľko rokov. Podľa zistení Úradu sa o zákazky riadne nesúťažilo, v mnohých prípadoch boli šité na mieru konkrétneho developera.

Od roku 2017 preto dostali obce a mestá pokuty dohromady približne za milión a pol eur. Najvyššiu malo zaplatiť mesto Šaľa – až 340-tisíc eur, nasleduje Považská Bystrica so sankciou 129-tisíc eur.

Samospráva na súde uspela

Obec Horné Štitáre z okresu Topoľčany je jednou z týchto desiatok slovenských samospráv, ktoré v rokoch 2016 až 2021 dostali od Úradu pokutu za to, že pri výstavbe a nákupe nájomných bytov podľa Úradu obišli zákon o verejnom obstarávaní. Konkrétne Horné Štitáre preto majú zaplatiť pokutu vo výške takmer 35-tisíc eur.

Navyše v tomto prípade, podobne ako aj pri mnohých ďalších obciach z celého Slovenska, siahol Úrad okrem udelenia sankcie aj po súdnej žalobe. Na Okresnom súde v Malackách preto podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k 16 nájomným bytom a technickej vybavenosti. Ak by súd dal za pravdu Úradu a zneplatnil by zmluvu, v ideálnom prípade by obec prišla o byty a developer by vrátil ich kúpnu sumu do obecnej kasy.

Verdikt by mal navyše aj sociálny aspekt. O strechu nad hlavou by pravdepodobne prišli aj rodiny, ktoré tieto byty obývajú. Vyše roka trvajúci súdny spor Úradu s obcou Horné Štitáre a investorskou spoločnosťou Cronson, ktorá tam obecný bytový dom so 16 nájomnými bytmi postavila, napokon má svojho víťaza. A je ním obec Horné Štitáre. Okresný súd v Malackách totiž v novembri 2021 žalobu zamietol, pretože Úrad nesplnil procesné podmienky na podanie žaloby.

„Súd dospel k záveru, že žalobe tak, ako je podaná, nie je možné vyhovieť z viacerých samostatných dôvodov,“ napísala okrem iného v odôvodnení rozsudku sudkyňa Viera Malinowská.

Nájomné byty stoja, ľudia bývajú

Úrad sa síce voči verdiktu odvolal na bratislavský krajský súd, žalobu však nakoniec koncom apríla tohto roka definitívne stiahol. Takzvané späťvzatie urobil aj v prípade ďalších súdnych žalôb podaných na ďalšie dotknuté obce z celého Slovenska. Stalo sa tak na základe poslednej platnej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorú parlament prijal vlani v októbri. Tá do platnosti vstúpila koncom marca 2022.

Z novely vyplýva, že Úrad vezme späť návrh na určenie neplatnosti zmluvy v takom prípade, ak medzičasom došlo k splneniu predmetu zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorej neplatnosť bola súde napadnutá podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.

Hovorkyňa Úradu Janka Zvončeková hovorí, že zákonodarcovia novelizáciou inštitútu žaloby na určenie neplatnosti zmlúv sledovali predovšetkým to, aby sa takéto žaloby nepodávali v čase, kedy už je zmluva ako výsledok verejného obstarávania splnená – napríklad, keď už je na základe zmluvy postavená a obývaná bytovka s nájomnými bytmi.

Naopak ľudia žijúci v nájomných bytoch, pri ktorých výstavbe sa mal porušiť zákon o verejnom obstarávaní, tiež neprídu o strechu nad hlavou. To je aj prípad obce Horné Štitáre. Bytovka s nájomnými bytmi bola skolaudovaná v priebehu roka 2019 a je obývaná nájomníkmi.

„V prípade problematiky spornej výstavby nájomných bytov sa touto novelizáciou sledoval aj sociálny aspekt, teda, aby v už obývaných nájomných bytoch v dôsledku určenia neplatnosti zmluvy súdom neprišli ľudia o bývanie,“ spresňuje Zvončeková.

Pokuta od Úradu platí

Späťvzatie žaloby na určenie neplatnosti zmluvy však nesúvisí so správnym konaním vedeným za správny delikt voči samospráve z Horných Štitárov, podobne ako aj v prípade ďalších obcí.

Úrad vlani v auguste vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým vyrubil spomínanej samospráve za porušenie postupov verejného obstarávania pokutu vo výške 34 994,13 eur. Pokutu následne potvrdil rozhodnutím predseda Úradu Miroslav Hlivák v novembri 2021. Oba verdikty sú právoplatné.

„Späťvzatím žaloby teda nedošlo k „amnestovaniu“ subjektu, ktorému bola uložená pokuta. Na obec sa stále hľadí ako na subjekt, ktorý v dôsledku porušenia pravidiel verejného obstarávania spáchal správny delikt,“ upozorňuje Janka Zvončeková.

Obec Horné Štitáre zatiaľ pokutu nezaplatila. Samospráva považuje kroky Úradu – teda pokutu i žalobu – za účelové. Kontrolu úradníkov nepovažuje za riadne vykonanú, podľa jej argumentácie na súde „Úrad neurobil žiadne kontrolné kroky, neaplikoval kontrolné mechanizmy, nevykonal dopytovanie dotknutých subjektov, ale priamo podal žalobu na súd“.

Vzhľadom na ďalšiu chystanú novelu zákona o verejnom obstarávaní, o ktorej aktuálne rozhodujú poslanci v parlamente, ju samospráva v prípade prijatia možno ani platiť nebude. Téme sa podrobnejšie nedávno venoval denník Sme v článku s názvom „Pochybné rady, pokuty a nakoniec pardon. Obce trpia za výstavbu nájomných bytov“.

Možná plošná amnestia

Obce, ktoré udelené sankcie od Úradu už uhradili, majú však smolu. Tým ostatným naopak svitá nádej, že im štát pohľadávku odpustí. V parlamente totiž prešiel do druhého čítania návrh, ktorý to umožní.

„Sporný návrh zákona, aby obce neplatili, predložil nezaradený poslanec Jozef Šimko, ktorý kandidoval za extrémistickúĽSNS. Podporili ho poslanci ĽSNS, Smeru, Hlasu a koaličnej Sme rodina a niektorí poslanci OĽaNO mu pomohli tým, že sa pri hlasovaní neprezentovali, čím znížili kvórum,“ napísal denník Sme.

Úrad, ktorý kontroluje tendre, nemal pri pokutovaní veľký manévrovací priestor. Výška pokuty je totiž zákonom stanovená na päť percent z nadobúdacej hodnoty nájomných bytoviek. V prípade obce Horné Štitáre, ktorá nájomné byty kúpila za necelých 700-tisíc eur, preto pokuta vo výške piatich percent predstavuje sumu takmer 35-tisíc eur.

Poslanec Šimko predložil do parlamentu novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá mechanizmus udeľovania sankcií mení. Vláda bude môcť na návrh ministerstva financií odpustiť samosprávam dlh, ktorý im vznikol v dôsledku neuhradenia pokuty.

Úrad tiež nebude musieť uložiť pokutu a jej výška nebude zákonom pevne stanovená. Podľa závažnosti pochybenia sa Úrad rozhodne, či uloží aj menej ako súčasných päť percent.

Bytovka za úver a dotáciu od štátu

Vráťme sa späť do obce Horné Štitáre. Spoločnosť Cronson sa ešte v roku 2016 zmluvne zaviazala, vybudovať v obci Horné Štitáre bytový dom so 16 nájomnými bytovými jednotkami tak, aby byty spĺňali štandardy podľa požiadaviek zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

Zároveň sľúbila po dobudovaní a kolaudácii bytovku s bytmi odpredať späť tamojšej samospráve. Na tento účel si od obce ďalšou zmluvou za 10 eur ročne prenajala príslušné pozemky pod budúcim bytovým domom až do času jeho postavenia a následného odpredaja.

Samotná obec si na kúpu 16 bytov vzala od Štátneho fondu rozvoja bývania úver vo výške necelých 391-tisíc eur. Horné Štitáre zároveň získali na ten istý účel od rezortu dopravy nenávratnú dotáciu vo výške 260 490 eur. Zbytok celkovej kúpnej ceny 700-tisíc eur, za 16 bytov a technickú vybavenosť, doplatila obec.

Úrad následne na základe podnetu prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky urobil kontrolu tohto zmluvného vzťahu. Tá však podľa právneho zástupcu obce a investorskej spoločnosti Cronson Michala Miškoviča pozostávala len z formálneho preštudovania obsahovej stránky Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a samotnej Kúpnej zmluvy.

Žaloba pred prvostupňovým súdom neobstála

„Úrad sa nezaoberal konkrétnym obsahom jednotlivých zmlúv a ich vzájomnou oddelenosťou,“ opisuje postup Úradu právny zástupca obce Horné Štitáre a spoločnosti Cronson Michal Miškovič z Advokátskej kancelárie Michala Miškoviča.

„Nezaoberal sa ani skutočným zmyslom uzatvorených zmlúv a súvisiacich dodatkov. Po preštudovaní Úrad vyvodil závery, a to bez potreby vyžiadania názoru a stanoviska obce Horné Štitáre, respektíve spoločnosti Cronson, že takýto postup zmienených subjektov považuje za odporujúci ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní,“ hovorí Miškovič.

Úrad v podanej žalobe na súde v Malackách vyslovil názor, že v príde konania obce a developera ide „o simulovanie právneho úkonu, respektíve, že subjekty zastierajú ich skutočnú vôľu uzatvoriť Zmluvu o dielo“. Tá by totiž mala vyplynúť ako výsledok verejného obstarávania na dodávateľa bytového domu s nájomnými bytmi.

Úrad sa preto obrátil na súd a podal žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (pozn. red. – Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 8. 2019 a dodatku č. 1 k Zmluve o budúcej kúpenej zmluve zo dňa 13. 2. 2017) na 16 bytových jednotiek v bytovom dome v Horných Štitároch.

S týmito tvrdeniami sa však Okresný súd Malacky nestotožnil. „Podaná žaloba bola pre nesplnenie procesných podmienok zamietnutá. Súd v rozsudku vytýkal Úradu nedostatočný spôsob vykonania kontroly, nedostatočne prešetrený skutkový stav a na tomto slabom základe podanie žaloby,“ komentuje verdikt súdu Miškovič.

„Súd sa v rozsudku vysporiadal aj s vysloveným podozrením Úradu na snahy obchádzať zákon simuláciou právneho úkonu. Žiadne takéto úmysly z konania obce Horné Štitáre ani spoločnosti Cronson nevypozoroval a nevytýkal,“ dodáva Miškovič.

Pokuty potápajú obecné rozpočty

Súd tiež Úradu vytkol nesprávny až prehnaný spôsob požadovaného vyvodenia možných sankcií – a to aj určením absolútnej neplatnosti zmluvy o kúpe nájomných bytov, ktorá už je naplnená. Takýto spôsob považuje za daných podmienok za extrémny. Naopak vyslovil právny názor, že v obdobných prípadoch je namieste uvažovať skôr nad alternatívnymi trestami – napríklad udelením pokuty.

Štátna tajomníčka rezortu dopravy a výstavby Katarína Bruncková nedávno upozornila na to, že viac ako 43 slovenským mestám a obciam udelil Úrad v súvislosti s obstarávaním nájomných bytov pokuty až do výšky takmer 340-tisíc eur. Súhrne pritom výška pokút dosiahla čiastku viac ako 1,5 milióna eur.

Bruncková si zároveň myslí, že treba zabrániť tomu, aby rozhodovacou činnosťou úradu dochádzalo k represívnym opatreniam namiesto preventívnych. Pre vysoké pokuty sa totiž mestá a obce dostávajú do finančnej nestability.

Výklad zákona o verejnom obstarávaní je v prípade obstarávania nájomných bytov konštantný od roku 2006. Napriek tomu desiatky usmernení a upozornení úradom obce ignorovali a úrad je mylne vnímaný ako nepriateľ výstavby nájomných bytov.

„Úrad dlhodobo metodicky usmerňuje obce, ako postupovať pri obstarávaní nájomných bytov a poukazuje na neoprávnené obchádzanie zákona nedovoleným uplatnením výnimky. Úrad v rámci metodiky konštantne upozorňoval na zákonné náležitosti a tiež od roku 2006 upozorňoval na možné porušenia zákona,“ uzatvára Janka Zvončeková./agentury/

X X X

Šejk príde aj tento týždeň do Milána na pytačky. Za Škriniara núka zatiaľ málo

Francúzsky futbalový klub Paríž St. Germain sa tento týždeň pokúsi o nové rokovania s talianskym Interom Miláno ohľadne prestupu slovenského obrancu Milana Škriniara. Informuje o tom web football-italia.net s odvolaním sa na známy taliansky športový denník La Gazzetta dello Sport.

 Rozhovory medzi obomi klubmi v ostatných dňoch utíchli po tom, ako sa ukázalo, že ponuka PSG je značne vzdialená od predstáv milánskeho klubu.

Rozdiel medzi predstavami Parížanov a Milánčanov je údajne zhruba 10 miliónov eur. Športový riaditeľ PSG Luis Campos a generálny riaditeľ Interu Beppe Marotta by si však začiatkom tohto týždňa opäť mali spolu sadnúť za rokovací stôl.

 Taliansky denník La Repubblica minulý týždeň informoval, že parížsky klub ponúkol za 27-ročného kapitána slovenskej reprezentácie 55 miliónov eur plus výkonnostné bonusy, vďaka ktorým by sa odstupné mohlo vyšplhať na celkovú čiastku 60 miliónov eur. Inter však chce za svoju defenzívnu oporu približne 70 miliónov eur.

Ak sa transfer podarí zrealizovať, Škriniar by si v PSG mohol zahrať po boku hviezd – Argentínčana Lionela Messiho, Francúza Kyliana Mbappého, Brazílčana Neymara či Španiela Sergia Ramosa./agentury/

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Nezařazené a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.