Predstaviteľ Moskvou dosadenej správy v juhoukrajinskom Chersone Kyrill Stremousov sa pripojil ku kritike ruského ministerstva obrany a obvinil vojenské velenie z neúspechov na južnom fronte. Ministrovi Sergejovi Šojguovi naznačil, že by sa mal zastreliť. Informoval o tom spravodajský kanál Nexta.
Po viac ako siedmich mesiacoch vojny na Ukrajine sa Rusku stále nedarí dosiahnuť svoje hlavné vojnové ciele. Ruské sily v posledných týždňoch utrpeli sériu porážok na bojisku, čo ruského prezidenta Vladimira Putina donútilo vyhlásiť čiastočnú mobilizáciu. Na južnom chersonskom fronte sa následkom útoku ukrajinských síl z minulého týždňa zrútila časť ruskej obrannej línie. Rusko v uplynulých dňoch anektovalo Chersonskú oblasť spolu s tromi ďalšími ukrajinskými regiónmi.
„Mnohí hovoria, že minister obrany, ktorý tento stav dopustil, by sa mohol ako dôstojník zastreliť. Ale viete, dôstojník je pre mnohých nepochopiteľné slovo,“ povedal Stremousov bez toho, aby Šojgua výslovne spomenul. Zástupca šéfa ruskej okupačnej správy v Chersone rovnako vyjadril presvedčenie, že ruské ministerstvo obrany netvorí len „ministri, nenadaní a skorumpovaní generáli a prospechári“.
Stremousov tiež niekoľkokrát povedal, že ukrajinská armáda Cherson nedobyje, a ústup ruských vojsk z posledných dní označil za preskupenie s cieľom zachrániť životy vojakov. Ide v podstate o rovnakú argumentáciu, akú používa pri vysvetľovaní vojenských neúspechov ministerstvo obrany.
V posledných dňoch začali ruské ministerstvo obrany otvorene kritizovať aj ďalší, vrátane niekoľkých ruských provojnových blogerov a verejných činiteľov. A to tak za neúspech na fronte, ako aj za problémy pri mobilizácii. Ostré vyjadrenia adresovali najvyššiemu veleniu najmä čečenský vodca Ramzan Kadyrov a podnikateľ Jevgenij Prigožin, ktorý je spájaný s takzvanou Wagnerovou skupinou, čo je súkromná žoldnierska organizácia. Šéf obranného výboru Štátnej dumy Andrej Kartapolov vyzval ministerstvo, aby o skutočnej situácii na fronte prestalo klamať.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo štvrtkovom hodnotení vojnovej situácie uviedol, že rastúca domáca kritika ministerstva obrany pravdepodobne prinúti prezidenta Vladimira Putina urobiť zo Šojgua obetného baránka za všetky súčasné problémy plynúce z invázie na Ukrajinu.(/agentury/
X X X
Dědeček zbabelo ušiel zo súdu. Vodiča zo Zochovej budú stíhať na slobode
Dušan Dědeček, ktorý minulý týždeň v nedeľu vo večerných hodinách opitý zrazil a zabil ľudí na bratislavskej zastávke Zochova, ostáva na slobode. Vo štvrtok večer ho prepustil zo zadržania sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava I. Rozhodnutie nie je právoplatné, prokurátor podal sťažnosť. O veci bude ešte rozhodovať Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí v piatok 14. októbra.
„Súd nevzhliadol dôvod tzv. útekovej väzby pre hrozbu vysokého trestu. Súd nevzhliadol ani dôvod tzv. preventívnej väzby, keďže hrozba pokračovania v identickom alebo obdobnom konaní z konania obvineného a iných konkrétnych skutočností nevyplýva,“ priblížil hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak. Dodal, že súd konštatoval dôvodnosť vzneseného obvinenia.
„Je to súdne rozhodnutie, s ktorým môžeme nesúhlasiť, ale treba ho rešpektovať,“ reagoval prokurátor Juraj Chylo. Okolnosti víkendovej nehody nechcel bližšie komentovať.
Súd s Dědečkom sa začal vo štvrtok o 16. hodine. Polícia eskortovala obvineného na okresný súd Bratislava I. v nepriestrelnom aute. Dědečka nebolo vidieť. Šoltésovu ulicu v Bratislave zhruba hodinu pred začiatkom pojednávania zatarasila polícia páskami. Pre porovnanie, takto nepostupovala ani pri odsúdenom Marianovi Kočnerovi.
„Podali sme návrh na vzatie do väzby z dôvodu útekovej a preventívnej väzby,“ ozrejmil pred pojednávaním prokurátor Juraj Chylo. Doplnil, že policajné manévre, ktoré privedenie Dědečka sprevádzali, boli nápadom polície. „V súčasnom štádiu sa bližšie nebudem vyjadrovať,“ dodal.
„Klient sa priznal ku skutku, veľmi to ľutuje. Uvedomuje si následky, ktoré vyvolal,“ skonštatoval pred pojednávaním jeho právny zástupca Jiří Kučera. Potvrdil, že sa jeho klient vzdal funkcie generálneho sekretára Deaflympijského výboru Slovenska.
Náraz v 100-kilometrovej rýchlosti
Dědeček išiel pred nárazom do ľudí na zastávke mestskej hromadnej dopravy Zochova v Bratislave odhadom podľa znaleckého posudku rýchlosťou 130 kilometrov za hodinu, pričom pri samotnej zastávke jeho rýchlosť predstavovala 100 kilometrov za hodinu, uviedol Kučera.
Je to človek, ktorý viedol riadny život, staral sa o postihnutých športovcov, je tréner,“ dodal jeho právny zástupca Kučera s tým, že ide o neospravedlniteľný exces, ktorý si jeho klient uvedomuje a musí sa s tým vyrovnať.
„Je mu ľúto mladých ľudí, ktorých zabil, a aj rodín, ktorým ublížil. Má veľké výčitky svedomia,“ podotkol s tým, že Dědeček mal ísť v nedeľu na fotenie s bedmintonistami. „Mal to pôvodne robiť niekto iný, ale musel tam ísť. Nepýtal som sa ho, prečo pil v nedeľu poobede,“ dodal Kučera. Bližšie nekomentoval ani špekulácie o samovražedných sklonoch klienta. „Položte si otázku, keby sa to, nedajbože, stalo vám, čo by vám šlo hlavou,“ spýtal sa Kučera.
U bývalého generálneho sekretára deaflympijského výboru Dušana Dědečka ako aj u jeho spolujazdca, zistili v krvi alkohol. Dědeček svoj skutok oľutoval. Polícia potvrdila, že zmapovali celý jeho deň pred tým, ako sadol do auta a v súčasnosti sa čaká na posudky a výsluchy ďalších osôb.
Šéf krajskej prokuratúry Rastislav Remeta nebol vo štvrtok príliš konkrétny. No predpokladá sa, že útekovú väzbu Dědečkovi navrhujú pre samotnú výšku trestu, ktorá ho môže motivovať ujsť. Pri určovaní výšky trestu musí súd prihliadnuť aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Poľahčujúcou okolnosťou je napríklad to, že človek spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čin oľutoval a podobne. Priťažujúcou okolnosťou môže byť, že páchateľ bol už v minulosti za trestný čin odsúdený, spáchal trestný čin z pomsty, zneužil svoje zamestnanie či postavenie a podobne.
Na Slovensku je možné udeliť maximálny možný trest 25 rokov alebo doživotie. Pri doživotí sa predpokladá, že páchateľ, ktorého neprevychová ani 25-ročný trest, je už nepolepšiteľný. V prípade, že by Dědeček dostal doživotie by súd musel zistiť, že opakovane jazdil opitý a na jeho prevýchovu nezabrali ani viaceré tresty a pomoc psychológov.
Bez poistky
Okrem pobytu vo väzení však Dědečkovi hrozia aj náhrady škody vo výške státisícov eur. Štandardne sa takéto skutky posudzujú ako usmrtenie, teda spôsobenie smrti z nedbanlivosti. Maximálny trest je dvanásť rokov.
Všeobecné ohrozenie je skutok, pri ktorom páchateľ ohrozí životy, zdravie a majetok ľudí vo veľkom rozsahu napríklad tým, že spôsobí požiar, poruchu či haváriu prostriedku hromadnej prepravy alebo iným spôsobom. Páchateľ to musí spáchať úmyselne. Nič zatiaľ nenasvedčuje, že by si Dědeček sadol do auta opitý s úmyslom zabíjať.
Úmyselné konanie má podľa trestného právnika Petra Vačoka dve formy. „Viem a chcem, a druhá forma je, že síce nechcem, ale vzhľadom na pomery som vedieť mal a mohol. Ak idem v meste, kde sa nachádzajú ľudia a idem obrovskou rýchlosťou a ešte pod vplyvom alkohol, tak musím byť uzrozumený s tým, že to nezvládnem a ani to nezvládol. Preto tu nemôžeme hovoriť o nedbanlivosti ale o úmyselnom konaní,“ zdôraznil.
V prípade, že ak bol pri takomto trestnom čine požitý alkohol, tak vinníkovi prestáva platiť poistka. „Z toho bude mať obrovské náhrady škody zo strany poškodených a to si bude hradiť ten, čo škodu spôsobil. Nečaká ho teda len odsudzujúci rozsudok o tom koľko bude sedieť ale aj koľko bude platiť. Pri takejto obrovskej škode sa to bude rátať na státisíce eur
Arogancia je horšia ako alkohol
Podľa neho je viac ako o sprísnených trestoch väzenia potrebné hovoriť o ďalších následkoch, napríklad peňažnom odškodňovaní obetí a ich pozostalých. „Ak by ľudia počuli, že čo to vinníkov stojí, že možno príde nielen o auto, ale aj o byt a ďalší majetok, tak toto by malo veľmi významný odstrašujúci účinok,“ dodáva Vačok.
Faktom je, že v Dánsku od marca minulého roka platí zákon o tzv. bezohľadnej jazde (vanvidskørsel). Ten sudcom umožňuje skonfiškovať auto v prípade usmrtenia z nedbanlivosti a pri jazde s hladinou alkoholu v krvi vyššou ako dve promile. Zákon zahŕňa aj jazdu o viac ako 100 percent nad povolenú rýchlosť, ak je povolená rýchlosť vyššia ako 100 km/h, či jazdu rýchlosťou vyššou ako 200 km/h bez ohľadu na povolenú rýchlosť.
Zákon umožňuje zhabať aj požičané autá a vozidlá prenajaté od lízingových spoločností. Tri mesiace po prijatí nového zákona skonfiškovali dánski policajti 230 vozidiel vrátane takmer stovky prenajatých alebo lízingových vozidiel.
„AK niekto bude čeliť titulu náhrady škody, tak nie len príde o auto, ale i byt,“ spresnil Vačok. Nie je ani proti zhabaniu vozidla, pretože arogantná jazda je nebezpečnejšia ako alkohol.
„Keď má niekto jedno promile a sadne si za volant, no dodržiava predpisy, tak samozrejme je nebezpečný, no menej ako keď niekto ide v meste neprimeranou rýchlosťou, ktorá mu neumožní zareagovať. To je ešte nebezpečnejšie ako samotný alkoho,“ spresnil./agentury/
X X X
Ak Putin stratí vplyv na Európu, trh s plynom sa upokojí, tvrdí Heger
Ak ruský prezident Vladimir Putin stratí vplyv na Európu, zmizne výrazný prvok neistoty, čím sa podľa predsedu vlády SR Eduarda Hegera upokojí trh s plynom a zníži sa aj jeho cena.
Putinovi záleží podľa Hegera len na vlastnom prospechu. „On si chce nahnať tie isté príjmy za výrazne menšie dodávky,” uviedol slovenský premiér.
Heger upozornil, že na štvrtkovom stretnutí EPC ešte neprebehla detailná diskusia o riešení vysokých cien plynu. Debatu o tejto otázke očakáva v piatok na neformálnom zasadnutí Európskej rady.
V rámci štvrtkového popoludňajšieho programu predsedal slovenský premiér spolu s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou debate pri okrúhlom stole na tému „Mier a bezpečnosť na európskom kontinente”. Na diskusii sa zúčastnilo ďalších deväť predstaviteľov štátov vrátane hostiteľa, českého premiéra Petra Fialu, a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
Heger potom absolvoval tri bilaterálne stretnutia – s predsedom slovinskej vlády Robertom Golobom, moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou a prezidentkou Kosova Vjosou Osmaniovou.
Vo štvrtok sa na Pražskom hrade koná historicky prvý summit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri 43 európskych krajín na Pražskom hrade rokujú o mieri a bezpečnosti, energetike, klíme a ekonomickej situácii. Na stretnutie EPC v piatok nadviaže neformálny summit Európskej únie, aktuality.sk
X X X
Otec zrazeného dievčatka má pre opitého šoféra jasný odkaz: Nech dostane, čo mu patrí
Mladá rodina na Kysuciach prežíva najťažšie chvíle po tom, čo opitý vodič „napálil“ autom do mamičky s kočíkom, ktorá pritom držala za ruku aj ďalšiu dcérku. Nechýbalo veľa a mohlo sa to skončiť oveľa tragickejšie. Otec rodiny netají rozhorčenie.
S opitými šoférmi akoby sa roztrhlo vrece. Len tri dni po tragédii v Bratislave došlo k ďalšej nepochopiteľnej havárii na Kysuciach.
V stredu krátko pred druhou poobede sa rútil po ceste z obce Raková do Čadce čierny Peugeot, za ktorého volantom sedel poriadne podgurážený 37-ročný muž. Na jeho nezodpovednosť doplatila mladá mamička s dvomi malými deťmi – zrazil ich priamo na chodníku, na ktorý vyletel v smere jazdy. Rodinku sprevádzal aj psík, s ktorým práve išli na veterinárne vyšetrenie. Žiaľ, už tam nedošli, pričom ich štvornohá Tula pri nehode zahynula.
Ťažký život opitého šoféra?
Chodkyňu s deťmi aj na mol opitého vodiča ošetrili v čadčianskej Kysuckej nemocnici. Matka dievčatiek má zranenú nohu. Mladšia ročná dcérka vďaka jej duchaprítomnosti neutrpela nič vážne. Pred nárazom ju totiž, pripútanú v kočíku, stihla odsotiť, aby sa jej nič nestalo. Horšie dopadla štvorročná Miška, ktorú neskôr previezli, s úrazom hlavy a pravej ruky, do martinskej nemocnice. Šofér vyviazol s ľahkými odreninami.
„Vodič sa po dopravnej nehode podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 1,79 promile alkoholu,“ povedala žilinská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová. Upozornila, že šoféra už vyšetrovateľ obvinil z trestného činu ublíženia na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. „Bude spracovaný podnet na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby. Ďalšie okolnosti a príčina vzniku dopravnej nehody sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania,“ doplnila Kremeňová.
Opitý muž podľa niektorých svedkov už pred haváriou pútal pozornosť svojou čudnou jazdou, keď sa s vozidlom pohyboval zo strany na stranu. Svoje konanie tesne po nehode zdôvodnil tým, že má ťažký život. Nad jeho slovami ľudia rozhorčene krútia hlavou a želajú mu najprísnejší trest. „Nech si už nikdy viac nesadne za volant. V jeho rukách je auto smrtiaca zbraň,“ komentovali viacerí.
Stretli sa na úrazovke
Zranené dievčatko je momentálne hospitalizované na jednotke intenzívnej starostlivosti Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice v Martine. „Je v stabilizovanom stave, mimo ohrozenia života,“ povedala Zuzana Marčeková z oddelenia komunikácie martinskej nemocnice. Dodala, že malá pacientka u nich zostáva, kvôli poraneniu hlavy, na pozorovaní. Je pod intenzívnym dohľadom. Keďže jej ročná sestrička je ešte dojčená, mamina s ňou musela zostať doma. Miške teda robí sprievod v nemocnici jej otec Michal. Ten celú situáciu prežíva veľmi ťažko. Už krátko po nehode reagoval, že alkohol a drogy za volant nepatria.
„Auto v rukách takého človeka je zbraň, ohrozuje nás všetkých. Mám pocit, že polícia takýchto ľudí ešte chráni. Možno je to aj dobre, lebo v návale hnevu som mal chuť urobiť niečo, čo by som potom oľutoval,“ uviedol nahnevaný otec. Priblížil, že na úrazovke v nemocnici sa s opitým vodičom stretli. „Sedel oproti mne a tváril sa, že nič sa nedeje. Zrejme ešte nevytriezvel a neuvedomoval si, čo urobil,“ mieni. Nepraje vraj žiadnemu rodičovi, aby niečo také niekedy zažil. „Strach a bezmocnosť, čakanie na to, čo bude, ma ničí. Môj anjelik bude dúfam v poriadku a nepôjde o nič vážne,“ poznamenal.
Miška je už na tom lepšie
V nemocnici sme otca ťažko skúšanej rodiny zastihli práve v čase, keď čakal na výsledky vyšetrenia dcérky. Kvôli svojmu rozpoloženiu ledva dokázal hovoriť. „Verím lekárom, že svoju prácu vykonávajú zodpovedne. Myslím, že malá sa už cíti lepšie. Snažím sa byť celý čas pri nej,“ podotkol. Zároveň potvrdil, že manželka s mladšou Karolínkou sú doma.
„Nápad sadnúť si za volant ožratý môže behom momentu zničiť život sebe a nevinným ľuďom,“ odkázal Michal šoférovi, ktorý zrazil jeho milované dievčatá. Opäť pritom nedokázal zadržať slzy. „Prvý moment bol taký, že som cítil strašný hnev. Keď som ho na tej úrazovke videl, pomyslel som si, že si zničil život. My budeme dúfam v poriadku a on dostane to, čo mu patrí,“ vraví. Pripomenul, že v ostatnom období sa takéto niečo stáva často.
„Mám dojem, že ide o slovenský štandard. Toto sa stalo za bieleho dňa, v čase obeda,“ krútil nechápavo hlavou. „Žena išla s deťmi k zverolekárovi a o chvíľu mi s plačom volala, že ich zrazilo auto,“ naznačil, že bežný deň sa tak pre nich zmenil na nočnú moru.
Polícia v súvislosti s touto haváriou žiada o pomoc. V prípade, ak niekto disponuje audiovizuálnym záznamom z kamery umiestnenej vo svojom vozidle, na ktorom by mohol byť zachytený priebeh nehody alebo jazda pred ňou, treba ju o tom informovať./agentury/
X X X
Voľby v ŽSK: Sympaťák Smeru doplatil na drahé CT, striedala ho historicky prvá županka
Jurinová upratovala v úrade po Blanárovi. Pri obstarávaní prímestskej dopravy sama narazila.
ŽILINA: Historicky prvé voľby do vyšších územných celkov sa konali 2. decembra 2001. Druhý stupeň samospráv mal decentralizovať časť kompetencií tak, aby sa preniesli zo štátu priamo na regióny.
Žilinský samosprávny kraj je rozlohou tretí najväčší z ôsmich. Má jedenásť okresov, v ktorých žije viac ako 690-tisíc obyvateľov. Za viac ako dvadsať rokov ho viedli traja župani.
Príbeh Žilinského kraja je doposiaľ najmä príbehom vysokopostaveného politika strany Smer Juraja Blanára, ktorý vystriedal prvého predsedu Jozefa Tarčáka z HZDS. Po Blanárovi úrad prebrala Erika Jurinová (Oľano) a stala sa prvou ženou na poste predsedníčky kraja.
Súboj HZDS a SNS
Za prvého predsedu Žilinského samosprávneho kraja zvolili v roku 2001 Jozefa Tarčáka z HZDS. O post župana malo v tom roku záujem až 19 kandidátov. Tarčák v druhom kole bojoval o priazeň s národniarkou Annou Malíkovou, dnes Belousovovou z SNS. Účasť v druhom kole volieb dosiahla len 10 percent, Tarčák získal až 80 percent voličských hlasov.
Tarčák predtým pracoval ako pedagóg, bol aj štátnym tajomníkom ministerstva školstva a poslancom Národnej rady.
Úlohou prvého predsedu kraja bolo prevzatie kompetencií a delimitácia majetku. Župa tiež začala pripravovať a realizovať rozvojové dokumenty.
Obľúbenec
Jozef Tarčák nemal možnosť obhájiť svoj post, hneď po prvom funkčnom období ho vystriedal lojálny smerák Juraj Blanár, ktorý si podmanil žilinskú župu na tri volebné obdobia.
Popularitu v kraji mu zaručovala aj široká sieť straníckych starostov a primátorov, objavoval sa na ich obecných podujatiach. Jednou z najobľúbenejších akcií Smeru sú oslavy zvrchovanosti na Kysuciach v Starej Bystrici, kde starostuje jeho kolega zo strany Ján Podmanický.
Ľudia mali župana pôvodom zo Žiliny radi, so svojím miernym výrazom im bol sympatický a v mnohých končinách severného Slovenska bol pri návšteve ich obce najvyššie postaveným politikom, ktorého za život videli.
Dali mu dôveru
Blanár zvíťazil prvýkrát v roku 2005 spomedzi siedmich kandidátov. Súboj s predošlým županom Tarčákom bol v prvom kole tesný, v Blanárov prospech rozhodla tisícka hlasov. V druhom kole neprišlo k urnám ani desať percent voličov, Blanár zvíťazil opäť len s minimálnym rozdielom.
Ako župan sa u ľudí osvedčil, za jeho predsedovania kraj pocítil tok európskych peňazí do ciest, sociálnych zariadení či pamiatok. Pýchou kultúry sa stala oprava Budatínskeho zámku v Žiline, kam sa prišiel pozrieť aj vtedajší premiér Robert Fico. Investoval tiež do stredných škôl.
V ďalších dvoch po sebe idúcich voľbách v roku 2009 a 2013 mu ľudia zaručili víťazstvo hneď prvom kole. V roku 2009, pri 24-percentnej účasti, suverénne prevalcoval svojho vyzývateľa Pavla Pavláska (KDH) a ďalších dvoch záujemcov. Získal takmer 80-tisíc hlasov, čo bolo najviac zo všetkých županov.
V roku 2013 porazil aj lekára, veľvyslanca a bývalého poslanca európskeho parlamentu za KDH Miroslava Mikolášika. Blanár získal už v prvom kole 54 percent hlasov, Mikolášik ani nie tridsať. Zvyšní traja kandidáti sa delili o zvyšok.
Kauza CT
Počas jeho tretieho obdobia v úrade sa však prevalila staršia kauza, ktorá značne prispela k tomu, že voľby v roku 2017 už tak dobre pre sympaťáka Smeru nedopadli.
Inak mierny Blanár veľmi hlasno vystupoval za oddlženie krajských nemocníc. Podľa neho štát diskriminoval zdravotnícke zariadenia, ktoré prešli pod župu tým, že ich nechal v dlhoch na rozdiel od štátnych nemocníc. V súvislosti s oddlžením nemocníc chcel na Slovenskú republiku podať aj žalobu.
Žilinský kraj má dokopy štyri župné nemocnice v Čadci, Liptovskom Mikuláši, Trstenej a Dolnom Kubíne. Počas rokov ich nepredal ani nedal manažovať niekomu inému.
Blanár sa postavil aj za sestry a lekárov týchto nemocníc, ktorí mali podľa neho neporovnateľne horšie platy ako personál štátnych či súkromných zariadení. Hoci sa za zdravotníctvo zasadzoval, paradoxne téma zdravia mu zlomila krk. V roku 2016 sa totiž prevalila kauza obstarávania CT prístrojov z roku 2011 do nemocníc na Liptove a Orave, ktoré mal kraj vysúťažiť o 800-tisíc drahšie, ako bola ich hodnota.
Firme dal zákazky, postavila mu chatu
Vtedajší nezaradený poslanec Národnej rady Miroslav Beblavý sa v roku 2016 pozrel na obstarávanie CT prístrojov v Žilinskom kraji. Po jeho tlačovej besede už Blanár v miestnej krajskej tlači nemohol rečniť o tom, ako odmieta, aby bolo zdravotníctvo biznisom.
Beblavý poukázal na to, že pri obstarávaní dvoch CT si kraj z troch ponúk vybral najnevýhodnejšiu, predraženú o viac ako 800-tisíc eur. Blanár tvrdil, že kraj nepochybil, no čísla v ponukách uchádzačov a zmluvná cena boli jasnejšie ako jeho vysvetlenia.
Obstarávanie preverila Národná kriminálna agentúra. Prípad mal dohru v tomto roku, keď súd rozhodol, že exšéf odboru vnútornej správy Žilinského kraja Ján Jarošík je vinný z chybného obstarávania prístrojov a dostal za to nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody.
V roku 2020, už za nového vedenia, sa prevalilo, že Juraj Blanár má luxusnú chatu v Terchovej, ktorú mal postaviť svojpomocne. Dôveryhodné zdroje však pre Aktuality.sk potvrdili, že sídlo mu stavala firma SOAR patriaca Gregorovi Hudecovi. Hudec je zároveň príbuzným smeráka Jána Podmanického, starostu Starej Bystrice.
Firma SOAR za Blanárovho predsedovania dostala od kraja zákazky za 21 miliónov eur.
Ďalšou zvláštnosťou okolo chaty trojnásobného žilinského župana bola cena. Dlhoročný politik vyčíslil náklady na 140-tisíc eur, dôveryhodný zdroj však potvrdil, že SOAR si do roku 2020 vyfakturovala len 80-tisíc eur.
Prvá žena v úrade
Opotrebovanie Juraja Blanára, celková postupná nespokojnosť s vládnucou stranou Smer, ktorej bol členom, a zároveň zhoršujúca sa dopravná situácia a zlá dostupnosť medicíny v kraji spôsobila, že v roku 2017 si severné Slovensko so slabosťou pre kandidátov Smeru či KDH zvolilo zmenu.
Post predsedníčky obsadila historicky prvá žena, kandidátka a zakladajúca členka strany OĽaNO Erika Jurinová. Úspešný výsledok dosiahla aj spomedzi ostatných novozvolených predsedov krajov – získala viac ako 80-tisíc hlasov, čo bol druhý najúspešnejší počet krúžkov po banskobystrickom županovi Jánovi Lunterovi (nezávislý), ktorý mobilizoval voličov proti Marianovi Kotlebovi (ĽSNS).
Volebná účasť v roku 2017 dosiahla 33 percent, Erika Jurinová oslovila 44 percent voličov, odchádzajúci župan Juraj Blanár 30. Okrem nich kandidovalo ďalších sedem záujemcov. Nová županka sa po príchode do úradu vzdala mandátu poslankyne Národnej rady. Rovnako urobil aj jej spolustranník, zvolený župan Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.
Málo času na súťaž
Jurinová prišla na úrad s víziou transparentnosti. Po kauze predražených CT prístrojov dala preveriť aj ďalšie obstarávania bývalého vedenia, audit v nich potvrdil chyby. V niektorých prípadoch dokonca verejná súťaž absentovala úplne, zhotovitelia dostali zákazky priamym zadaním alebo priamym rokovacím konaním.
Že sú obstarávania veľkou výzvou, si súčasná predsedníčka vyskúšala hneď po nástupe do funkcie pri zabezpečovaní prímestskej autobusovej dopravy.
Žilinskému kraju končili zmluvy s dopravcami koncom roka 2019. Podľa krajských právnikov boli staré zmluvy uzatvorené v rozpore so zákonom a kraj ich preto nemal predlžovať podpísaním dodatku. Ostatných sedem krajov však dodatok podpísalo, Jurinová však chcela prelomovú, transparentnú verejnú súťaž, v ktorej by si kraj nastavil podmienky a vybral výhodného dopravcu.
Stal sa však opak, kvôli náročnosti tendra nestíhali termíny, zákazku museli zadávať priamym rokovacím konaním a napokon podpísali zmluvy s pôvodnými dopravcami, na ktorých požiadavky musel kraj pristúpiť. Autobusová doprava by inak skolabovala rovno pred Vianocami.
Úrad pre verejné obstarávanie v tomto roku potvrdil, že Žilinský samosprávny kraj konal v rozpore so zákonom, keď zákazku zadával priamym rokovacím konaním.
Údel: doprava a zdravotníctvo
Erike Jurinovej mnohí po nástupe do funkcie vyčítali, že sa zameriava len na región Orava, z ktorej pochádza. Aj na Orave však úrad ŽSK tápa, napríklad v okrese Námestovo, kde je most cez Oravskú priehradu, patriaci kraju, v zlom stave. Akokoľvek by vedenie chcelo, na väčšie miliónové zákazky nemá peniaze a musí zháňať prostriedky z eurofondov.
Jej podpredseda a vyzývateľ v súčasných voľbách Igor Janckulík (KDH) županke vyčíta, že úrad ŽSK pod jej riadením nefunguje dobre a za jedno volebné obdobie zažil viaceré personálne zmeny, čo komplikuje jeho prácu.
Predsedníčku často kritizujú aj za to, že napriek tomu, že jej strana je vo vláde, nevie vyrokovať lepšie a najmä rýchlejšie riešenia, ktoré by zlepšili miestnu dopravu. Tá je v katastrofálnom stave, problémy má každý región. Najhoršie sú na tom trasy, kde chýbajú nedostavané diaľnice D1 a D3. Pretrváva aj zlá situácia v zdravotníctve, za čo ľudia pranierovali už Blanára. V kraji je naďalej akútny nedostatok detských či všeobecných lekárov.
Jurinová však počas svojho predĺženého, päťročného úradovania nemala väčšie kauzy či prejavy papalášizmu. Aj preto je odhodlaná pokračovať ďalej a vyzerá to, že hlasy voličov sa vo veľkej miere budú v tohtoročných voľbách deliť medzi kandidátov OĽaNO a KDH. Jurinová spoločne s jej podpredsedom Janckulíkom, obaja z Oravy, sú v Žilinskom samosprávnom kraji veľmi pravdepodobnými adeptmi na post župana.
Najprv 16, potom 12, nakoniec 8
Úvahy boli najprv o rozdelení Slovenska na 16 samosprávnych krajov. Vládou premiéra Mikuláša Dzurindu bol schválený návrh na 12 žúp. Časť politikov bola za model 3 + 1, teda tri kraje – Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský a samostatná Bratislava. Parlament schválil napokon osem vyšších územných celkov alebo samosprávnych krajov, ktoré ľudovo dostali pomenovanie župa.
Voľby pred Dušičkami
Voľby do orgánov samospráv obcí a voľby do orgánov samosprávnych krajov sa budú konať 29. októbra 2022. Volebná kampaň už prebieha a skončí sa 48 hodín predo dňom konania volieb.
Komunálne voľby sú tento rok po prvýkrát spojené s voľbami do vyšších územných celkov. V komunálnych voľbách si v každej obci obyvatelia volia starostu alebo primátora a obecné či mestské zastupiteľstvo.
V Bratislave a Košiciach si ľudia navyše volia aj starostu mestskej časti, ako aj zastupiteľstvo mestskej časti. Voľbami do vyšších územných celkov si ľudia volia predsedu svojho samosprávneho kraja a krajských poslancov, aktuality.sk
X X X
Novela štátneho rozpočtu je vo hviezdach: SaS má výhrady, Matovič s Hegerom by mali viac zabojovať
Napriek tomu, že to mala byť téma dňa, ministri sa na stredajšom rokovaní vlády otázkou verejných financií veľmi nezaoberali. Vládou však opäť prešiel návrh na skrátenie legislatívneho konania o novele štátneho rozpočtu. Či však druhýkrát prejde parlamentom, to je zatiaľ otázne. Strana SaS má stále výhrady, no jedno je isté. Premiér Eduard Heger a minister financií Igor Matovič (obaja OĽaNO) by mohli vynaložiť oveľa väčšiu snahu, aby rokovania o politickej podpore dopadli úspešne.
Návrh na zrýchlené konanie by mal byť poslancom doručený už vo štvrtok. Heger verí, že parlament mu mimoriadnu finančnú injekciu vo výške 1,5 miliardy schváli. Zatiaľ nejde o budúcoročný štátny rozpočet ako celok. Ten bude predstavený po 15. októbri. Matoviča síce mrzí, že novela na prvýkrát v parlamente neprešla, no taká je podľa neho po odchode liberálov realita. Oba tábory ukazujú prstom na toho druhého, zatiaľ čo pomoc ľuďom v čase energetickej krízy stojí.
Bianko šeky a atómovky
V utorok v pléne návrh na zrýchlené konanie podporil len klub OĽaNO, Sme rodina, za bola aj trojica nezaradených poslancov Tomáš Taraba a Štefan a Filip Kuffovci, bývalí členovia OĽaNO Ján Mičovský a Marián Čepček a takisto aj nezaradení poslanci zo Za ľudí. Za bol aj jeden poslanec Smeru Stanislav Kubánek. Na to, aby novela prešla, chýbal jeden hlas. V sále bolo 144 poslancov, za hlasovalo spolu 72 poslancov, potrebných bolo 73 hlasov. Rozhodnúť mohol hlas Petra Pčolinského, ktorému však nefungovalo hlasovacie zariadenie.
SaS zrejme ani pri druhom pokuse vlády tento návrh nepodporí. Výhrady totiž podľa šéfa finančného výboru Mariána Viskupiča stále pretrvávajú. Nerozumie tomu, prečo vláda schválila materiál v rovnakom znení a nepočkala. „Mala dať vláda návrh na skrátené konanie v momente, keď bude vedieť, čo bude s verejnými zdrojmi, ktorých sa museli ľudia vzdať a ako budú použité. Možno by to zas prešlo 130 hlasmi, lebo všetci vnímame, že je kríza a treba pomáhať, ale nie čiernou dierou, nie bianko šekom a nie jadrovými zbraňami Igora Matoviča,“ uviedol.
„My to čítame tak, že v parlamente vládne Boris Kollár. Prejde to, čo si dohodne. Keď sa nedohodne s OĽaNO, tak sa dohodne so Smerom a tarabovcami. Čo sa týka hlasovania klubu, rozhodovania, musí to byť v súlade s programom SaS,” povedala šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.
Okrem pokazeného zariadenia a nespokojných liberálov by mohla v hlasovaní zohrať úlohu aj nová platforma v rámci OĽaNO, v ktorej sa združilo deväť nespokojných rebelov z Matovičovho hnutia. Podľa politológa z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove Tomáša Koziaka však táto skupinka zrejme nezohrá väčšiu úlohu. „To bol skôr vztýčený prst Igorovi Matovičovi kvôli jeho správaniu. V tomto prípade tú koalíciu podržia. Či to prejde, alebo nie, pri menšinovej vláde, keď vznikajú ku každému zákonu rôzne koalície, je to takmer ako veštenie z gule a navyše je to tesné,” povedal pre Pravdu s tým, že možností je veľa.
Prístup premiéra a ministra financií je podľa neho pri takej kľúčovej veci relatívne vlažný. „Je to dôležitá záležitosť a v princípe platí, že pokiaľ má vláda menšinový formát, o to dôležitejšie sú politické dohody s tými, ktorí by boli ochotní to podporiť. V tomto prípade sa vyslovene vyžaduje väčšia aktivita,” povedal Koziak.
Matovič sa okrem iného vyjadril aj k možnosti, že ako celok sa neschváli ani štátny rozpočet na rok 2023. Podľa financmajstra to nie je dôvod na demisiu a Slovensko bude pokračovať v rozpočtovom provizóriu. To podľa politológa síce nie je v poriadku, no nebolo by to prvýkrát, keď by sme sa v ňom ocitli. „Vyslovene dôvod na demisiu to nie je. Je to však vztýčený prst nad ministrom v zmysle, či je schopný zastávať svoj post dobre, alebo nie,” dodal.
Bohužiaľ, to je osud menšinovej vlády
Liberáli sa pri hlasovaní zdržali a zdá sa, že sa zdržia aj pri druhom vládnom pokuse. Podľa ministra financií je to, bohužiaľ, osud menšinovej vlády. „Je to rozhodnutie našich kolegov z SaS, ktorí sa rozhodli opustiť koalíciu, opustiť vládu a vydať nás napospas takýmto náhodám, že niekedy zákon prejde a niekedy nie. V tomto prípade neprešla mimoriadne dôležitá novela zákona o štátnom rozpočte. Mrzí ma to, ale je to realita a budeme bojovať. Určite sa nevzdáme,” povedal Matovič po rokovaní vlády.
Šéf finančného výboru kritizuje aj to, že návrh predstavil minister práce Milan Krajniak, a nie Igor Matovič. Problémom pre liberálov je najmä to, že nie je jasné, na čo presne peniaze pôjdu. „Peniaze idú do Všeobecnej pokladničnej správy, nad ktorou má plnú právomoc minister financií, a nie je jasné, na čo pôjdu. Sú to verejné zdroje. My by sme za to boli jedine vtedy, keď bude jasné, na čo budú použité. Tak, ako je jasné, že tých 207 miliónov je použitých na dôchodky,” uviedol Viskupič.
Zámer musí byť jasný
Rezort financií upozornil aj na to, že parlament schválil návrh na skrátené konanie v prípade zákona o 13. dôchodku, no na jeho vyplatenie treba novelizovať aj zákon o štátnom rozpočte na rok 2022.
Viskupič si však nemyslí, že sa vláda ponáhľa práve kvôli tomu. „Ten je možné vyplatiť bez akejkoľvek zmeny rozpočtu. Z úradníckeho pohľadu je jednoduchšie zdroje navýšiť, to súhlasím, ale nie je to nijak prepojené Tých 207 miliónov je možné vyplatiť bez akejkoľvek zmeny rozpočtu,” dodal.
Poslanec za SaS Peter Cmorej kritizuje aj to, že dôchodky by bolo možné vyplatiť, keby Matovič financie nerozhádzal. „Ak minister financií hovorí, že nemá peniaze pre dôchodcov, tak ich nemá preto, lebo ich minul na svoje nápady,” uviedol. Kabinet Eduarda Hegera pritom žiadosť o zrýchlené konanie zdôvodnil tým, že bez urýchlenej novelizácie môže dôjsť k značným hospodárskym škodám.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu nie je prekvapujúce, že vláda sa opäť pokúsi o zrýchlené konanie. „Z pohľadu transparentnosti verejných financií by bolo na mieste, aby vláda špecifikovala zámery a výdavky a vyjadriť by sa mohla aj rozpočtová rada. Poslanci by tak mali výrazne viac informácií na rozhodovanie,” povedal pre Pravdu.
Analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak si myslí, že vláda nemá inú možnosť, len podnikať mimoriadne a jednorazové kroky. „V tomto roku, keď prudko rastú ceny, nemá vláda inú možnosť, len mimoriadne dôchodky zvýšiť. S podobnými krokmi prichádzajú i iné štáty. Samozrejme, navýšenie štátnych výdavkov znamená, že sa zvýši dlh a bude nutné zvyšovať príjmy do štátneho rozpočtu,” uviedol pre Pravdu.
Pre štát je podľa neho dlhodobým riešením podporovať v ekonomike odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, a teda i schopnosťou odvádzať viac na daniach a odvodoch. „A, samozrejme, je nutné motivovať ľudí k tomu, aby si v produktívnom veku vytvárali rezervy na penziu,” skonštatoval.
Z novely zákona o štátnom rozpočte vyplýva, že štátny rozpočet má mať v tomto roku príjmy 21,471 miliardy eur a výdavky vo výške 26,945 miliardy eur. Ministerstvo financií tak oproti pôvodne schválenému rozpočtu zvýšilo príjmy aj výdavky približne o 1,5 miliardy eur. /agentury/
X X X
NAKA po zásahu v bratislavskom hoteli zadržala členov organizovanej skupiny, pripravovať mali lúpež
Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala členov organizovanej skupiny z regiónu južného Slovenska. Mali pripravovať lúpežné prepadnutie na území Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) v policajnom prestrojení. TASR to potvrdil vedúci oddelenia komunikácie Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
„Pri prehliadkach sme zaistili zbrane, policajné uniformy, nepriestrelné vesty, balistické prilby, označenia Národnej kriminálnej agentúry, polície ako takej a zásahovej jednotky,“ priblížil Slivka. Policajti vykonávajú so zadržanými procesné úkony. „Viac informácií poskytneme neskôr,“ doplnil.
Podľa informácií Startitup skončili v putách traja muži a jedna žena. Muži majú hovoriť po maďarsky a pochádzajú z okolia Komárna. Žena vie plynule po slovensky. Zadržaní neboli v hoteli ubytovaní. Dovnútra chodili len do hotelovej reštaurácie a na toalety. Podľa zistení portálu sa mali policajti na zásah dlhší čas pripravovať a zadržaných sledovali./agentury/
X X X
Ak Putin stratí vplyv na Európu, trh s plynom sa upokojí, tvrdí Heger
Ak ruský prezident Vladimir Putin stratí vplyv na Európu, zmizne výrazný prvok neistoty, čím sa podľa predsedu vlády SR Eduarda Hegera upokojí trh s plynom a zníži sa aj jeho cena.
Vyskúšajte náš nový exkluzívny obsah Aktuality Navyše a užívajte si obsah bez reklám spolu s ďalšími benefitmi.
Uviedol to po popoludňajšom programe na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe.
Putinovi záleží podľa Hegera len na vlastnom prospechu. „On si chce nahnať tie isté príjmy za výrazne menšie dodávky,” uviedol slovenský premiér.
Heger upozornil, že na štvrtkovom stretnutí EPC ešte neprebehla detailná diskusia o riešení vysokých cien plynu. Debatu o tejto otázke očakáva v piatok na neformálnom zasadnutí Európskej rady.
V rámci štvrtkového popoludňajšieho programu predsedal slovenský premiér spolu s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou debate pri okrúhlom stole na tému „Mier a bezpečnosť na európskom kontinente”. Na diskusii sa zúčastnilo ďalších deväť predstaviteľov štátov vrátane hostiteľa, českého premiéra Petra Fialu, a predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
Heger potom absolvoval tri bilaterálne stretnutia – s predsedom slovinskej vlády Robertom Golobom, moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou a prezidentkou Kosova Vjosou Osmaniovou.
Vo štvrtok sa na Pražskom hrade koná historicky prvý summit Európskeho politického spoločenstva (EPC), ktorého vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Lídri 43 európskych krajín na Pražskom hrade rokujú o mieri a bezpečnosti, energetike, klíme a ekonomickej situácii. Na stretnutie EPC v piatok nadviaže neformálny summit Európskej únie, aktulity.sk
X X X
Ministerstvo práce zvyšuje rodičovské príspevky. Pozrite si, o koľko, polepšia si desaťtisíce
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky zlepšuje podmienky rodín s deťmi. Rezort tak ako každý rok opäť zvýši rodičovský príspevok. Výšky rodičovského príspevku na budúci rok stúpnu na 301 eur mesačne a 412,60 eura mesačne, v prípade, že rodič poberal materské. Rodiny s deťmi do 3 rokov (resp. 6 rokov v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa) si tak prilepšia o viac ako 20 a takmer 30 eur, ak poberali materské, informuje rezort práce.
Zákon o rodičovskom príspevku (z. č. 571/2009 Z. z.) ustanovuje valorizáciu súm rodičovského príspevku vždy k 1. januáru kalendárneho roka. „Novú výšku rodičovského príspevku na rok 2023 podľa zákona ministerstvo vypočítalo tak, že príspevok (ktorý stanovuje zákon o rodičovskom príspevku) vynásobil koeficientom, ktorým sa k 1. júlu 2022 upravili sumy životného minima. Výsledné sumy sa zaokrúhlia na najbližších desať eurocentov,“ tvrdí ministerstvo.
Sumu rodičovského príspevku tak v budúcom roku upravia zo sumy 280 eur na sumu 301 eur. A sumu rodičovského príspevku v prípade, že oprávnená osoba na dieťa poberá okrem rodičovského príspevku aj materské, zo sumy 383,80 eura na sumu 412,60 eura mesačne, uviedlo.
Rezort práce odhaduje sumu priemerného mesačného počtu poberateľov rodičovského príspevku v roku 2023 na približne 141 650. Navrhovaná úprava súm rodičovského príspevku si teda ako informuje ministerstvo práce vyžiada zvýšenie čerpania finančných prostriedkov v sume 40 742 506 eur. Výdavky zabezpečí v rámci limitov na príslušný rozpočtový rok.
Opatrenie, ktorým sa ustanovujú sumy rodičovského príspevku na rok 2023 bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania./agentury/
X X X
Polícia dostane 270 multifunkčných radarov. Policajný prezident ich chce tisíc
Nové stacionárne radary by nemali len merať rýchlosť, ale sledovať aj prejazd križovatkou na červenú a zastavovanie na „stopke“.
Vyjadrenia policajného prezidenta nie sú len jeho „zbožným želaním“. Ide o rozpracovaný zámer, na základe ktorého by malo byť popri cestách nainštalovaných približne 270 stacionárnych radarov – navyše multifunkčných, podobných, aké majú napríklad aj v Rakúsku.
Nebudú totiž len merať rýchlosť. Okrem toho majú kontrolovať aj prejazd na červenú a zastavenie na „stopke“. Policajný prezident Štefan Hamran o tomto zámere informoval po poslednom rokovaní Bezpečnostnej rady SR.
Najskôr boli radary plánované ako mobilné. „Zmenil som rozhodnutie a budú statické. Mobilné potrebujú mať vždy dohľad, musí tam byť prítomný dopravný policajt. To mi nevyhovuje. Chceme šetriť ľudské sily,“ vysvetli Hamran s tým, že jeho zámerom je minimalizovať osobný kontakt medzi občanom a policajtom v prípade ukladania pokút. „Nech to za nich robí automatizovaný systém ako v zahraničí,“ zdôraznil.
Stacionárne radary v počte približne 270 kusov majú byť financované z plánu obnovy. „Potrebovali by sme ich mať približne 1000. Pevne dúfam, že presvedčíme politikov, aby do toho investovali,“ podotkol policajný prezident.
Táto téma nenechala chladným ani ministra financií Matoviča, ktorý nevylúčil, že vláda by zafinancovala nielen už spomenutých 270 radarov, ale aj tie, ktoré požaduje policajný prezident nad rámec pôvodného zámeru. A podľa neho by bolo ideálne, ak by ľudia platili pokuty temer v reálnom čase.
„Moja predstava dvaapolročná, ktorú komunikujem ministrovi vnútra alebo policajnému prezidentovi, je, že prejdete okolo stacionárneho radaru a do pár sekúnd vám pípne pokuta v mobile,“ načrtol Matovič. Vodičom by chcel dať 50-percentnú zľavu, ak by občan umožnil pokutu automaticky stiahnuť zo svojho účtu.
Chceme veriť, že stacionárne radary budú riadne označené a nainštalované v úsekoch, ktoré sú naozaj nebezpečné a nehodové a nie schované na dlhých rovných a prehľadných výjazdoch z obcí, tesne pred značkou, označujúcou ich koniec./agentury/
X X X
Politici svojím machiavelizmom rozpumpovali medzi občanmi vojnu, tvrdí expremiérka Radičová
Keď je globálny problém a existujú naň len globálne odpovede, ktoré nie sú priechodné parlamentom, menšinová vláda nie je žiadnym riešením. Hovorí na margo aktuálnej politickej situácie bývalá premiérka Iveta Radičová. Demokracia podľa nej prežíva krušné časy. A čo hovorí na Dzurindovu politickú reinkarnáciu?
Z pôdorysu ústavnej väčšiny zostúpila vládna koalícia až do podpalubia menšinovej vlády, v ktorej jej premiér Eduard Heger musí prakticky dennodenne bojovať o holé politické prežitie.
Slovensko pritom dnes čelí mimoriadne náročným časom, v ktorých sa miešajú negatívne dosahy vojny na Ukrajine, protiruských sankcií, energetickej krízy, ako aj roztáčajúcej sa inflačnej špirály pohlcujúcej naše mzdy, dôchodky aj úspory. Politická scéna je pritom paralyzovaná dlhotrvajúcim a nezmieriteľným súbojom politikov zamestnaných viac vzájomnými súbojmi než bojom s hrozbami, ktorým čelí celá naša spoločnosť.
Táto toxická atmosféra sa pritom čoraz viac prelieva už aj medzi nás samých, do celej spoločnosti, a to pritom v čase, keď solidarita a vzájomná spolupatričnosť, ako aj dôvera v inštitúcie štátu, bude potrebná viac než kedykoľvek predtým.
Ako z toho von a ako obnoviť dôveru v spoločnosti? Ako upokojiť rozhádanú politickú scénu a najmä? Má vláda v menšine ešte vôbec nejakú zmysluplnú budúcnosť a ak áno, ako s menšinou v parlamente pracovať? A čo o nás a našej spoločnosti vypovedá hrozná tragédia, v ktorej opitý vodič zabil piatich nevinných študentov?, aktuality.sk
X X X
Generálny pardon pre viac ako milión neplatičov. Od marca budúceho roka
Generálny pardon sa týka takmer 1,07 milióna subjektov, voči ktorým Sociálna poisťovňa eviduje penále v celkovej sume 885 miliónov eur a istinu vo výške 600 miliónov eur.
Od marca budúceho roka sa na Slovensku zavedie generálny pardon pre dlžníkov Sociálnej poisťovne. Ide o odpustenie povinnosti zaplatiť penále za podmienky, že dlžníci poisťovni uhradia dlžné poistné. Penále dlžníkom poisťovňa odpustí vtedy, ak zaplatia celú dlžnú sumu poistného najneskôr do 31. augusta 2023. Na zaplatenie celej istiny tak budú mať dlžníci Sociálnej poisťovne šesť mesiacov.
Ako uviedla poslankyňa za hnutie Sme rodina Petra Hajšelová, generálny pardon sa týka takmer 1,07 milióna subjektov. Ide o 354-tisíc zamestnávateľov, takmer 500-tisíc samostatne zárobkovo činných osôb a cez 218-tisíc fyzických osôb. Sociálna poisťovňa eviduje voči týmto subjektom penále v celkovej sume 885 miliónov eur a istinu vo výške 600 miliónov eur.
Parlament v stredu schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa na Slovensku zavedie rodičovský dôchodok. Dieťa pracujúce na Slovensku bude môcť od začiatku budúceho roka odviesť každému rodičovi na penzii 1,5 percenta z jeho hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu. Vychádzať sa pritom bude z príjmov dieťaťa spred dvoch rokov. Suma rodičovského dôchodku bude zastropovaná, bude sa počítať najviac z 1,2-násobku priemernej mzdy na Slovensku. Z minuloročnej priemernej hrubej mzdy vo výške 1 211 eur by maximálny rodičovský dôchodok v budúcom roku dosiahol 21,80 eura pre každého rodiča. Takýto rodičovský dôchodok by svojim rodičom mohli dopriať deti, ktorých hrubá mzda alebo vymeriavací základ dosahuje 1 453,60 eura a viac.
„Najmä matky sú diskriminované za to, že vychovali deti,“ povedal minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak. Upozornil na to, že šesť rokov po narodení prvého dieťaťa je príjem matky o 55 percent nižší, ako keby dieťa nemala. Rodičovský bonus sa pritom týka 136-tisíc penzistov s jedným dieťaťom, 426-tisíc dôchodcov s dvomi deťmi, 181-tisíc dôchodcov s tromi deťmi, 46-tisíc penzistov s tromi deťmi a 27-tisíc dôchodcov v piatimi a viac deťmi. V budúcom roku vyplatí Sociálna poisťovňa penzistom rodičovský dôchodok jednorazovo a v ďalších rokoch mesačne. Maximálny ročný rodičovský bonus podľa ministra za jedno pracujúce dieťa dosiahne 262 eur. Takýto rodičovský bonus dostane penzista, ak jeho dieťa v hrubom zarába 1 453 eur a viac./agentury/
X X X
Slatinu znečistila ropa zo starej ekologickej záťaže vo zvolenskom závode Bučina
Potok Zolná, ktorý preteká Zvolenom, pred týždňom znečistili ropné látky. Olejové škvrny a zápach po rope sa o pár dní objavili aj na hladine Slatiny, do ktorej Zolná priteká. Úhyn rýb zistený nebol.
Podľa inšpekcie životného prostredia je zdrojom znečistenia stará ekologická záťaž bielej a čiernej impregnácie z činnosti bývalého podniku Bučina, ktorý sa nachádza v areáli spoločnosti Kronospan.
Nejde o mimoriadne zhoršenie vôd
Znečistenie sa do toku vyplavilo v dôsledku silných zrážok, čo sa podľa inšpekcie opakuje už najmenej 20 rokov. Keďže nešlo o náhodný a nepredvídaný únik znečisťujúcich látok pri výrobnom procese, inšpekcia prípad nevyšetruje ako mimoriadne zhoršenie vôd.
„Vzhľadom na to, že neboli naplnené znaky skutkovej podstaty mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, nie je možné za tento delikt uložiť sankciu,“ uviedla hovorkyňa Slovenskej inšpekcie životného prostredia Michaela Pešková.
V oblasti plánujú vykonať hlavný štátny vodoochranný dozor, o podrobnostiach však médiá informovať nemôžu, aby nezmarili účel dozoru.
Hasiči použili norné steny
K vyplaveniu ropných látok z kontaminovaného podložia podniku do Zolnej došlo minulý utorok 27. septembra. Inšpekcia o znečistení informovala správcu vodného toku, ktorým je Slovenský vodohospodársky podnik, a riešenia sa zúčastnil aj Okresný úrad Zvolen, oddelenie starostlivosti o životné prostredie.
Ropné škvrny pozorovali obyvatelia Zvolena aj v nasledujúcich dňoch, znečistenie nám poslali zachytené na fotografiách a videu.
Výrazný zápach po rope a olejový povlak na hladine vody spozorovali aj v Slatine, kam sa Zolná vlieva. Šíreniu znečistenia čiastočne zabránili zvolenskí hasiči, ktorí na hladinu vody osadili nornú stenu a aplikovali aj riedený prípravok Bioversal na biologické odbúranie ropných látok. Druhú nornú stenu osadili aj pred sútokom Zolnej a Slatiny. K norným stenám nasypali aj absorbent, ktorý po nasiaknutí ropnými látkami hasiči zozbierali do náhradných obalov.
Environmentálne záťaže s vysokou prioritou
Bielu aj čiernu impregnáciu v bývalom závode Bučina vedie ministerstvo životného porstredia ako potvrdené environmentálne záťaže s vysokou prioritou.
Z dokumentu o environmentálnych záťažach, ktorému sa v mimoriadnej správe venovala bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, vyplýva, že vznikli ešte pred rokom 2020.
„V lokalite bielej impregnácie sa nechával „odkvapkávať“ impregnačný olej zo železničných podvalov na nezabezpečený povrch terénu. V súčasnosti je povrch zatrávnený a nevyužíva sa,“ uvádza sa v dokumente k záťažam. Rozhodnutie o určení povinnej osoby bolo v oboch prípadoch vydané v okóbri 2017 a je ním spoločnosť Bučina DDD, aktuality.sk
X X X
Pjunik Jerevan sa vzdialil Slovanu Bratislava. Slovácko sa nedočkalo prvého víťazstva
Futbalisti Pjuniku Jerevan zvíťazili v zápase 3. kola Európskej konferenčnej ligy (EKL) na domácej pôde nad Žalgirisom Vilnius 2:0. So šiestimi bodmi sa dotiahli na lídra H-skupiny FC Bazilej, Švajčiarov čakal od 21.00 súboj so slovenským majstrom ŠK Slovan Bratislava.
West Ham zvíťazil na ihrisku belgického Anderlechtu, o triumf Angličanov sa postaral v 79. minúte útočník Gianluca Scamacca. V ďalšom zápase B-skupiny rozdrvil Silkeborg rumunský FCSB 5:0.
B-skupina: RSC ANDERLECHT – WEST HAM UNITED 0:1 (0:0), Gól: 79. Scamacca. SILKEBORG IF – FCSB 5:0 (3:0), Góly: 3. Klynge, 8. Kusk, 35. Helenius (z 11 m), 58. Thordarson, 71. Adamsen
C-skupina: LECH POZNAŃ – HAPOEL BEEER SHEVA 0:0
D-skupina: 1. FC SLOVÁCKO – OGC NICE 0:1 (0:0), Gól: 54. Pepe
E-skupina: SC DNIPRO-1 – FC VADUZ 2:2 (1:1), Góly: 5. Dovbyk, 78. Pichaljonok – 26. Fehr, 47. Gasser
F-skupina: MOLDE FK – SHAMROCK ROVERS 3:0 (1:0), Góly: 10. a 49. Brynhildsen, 58. Hussein
G-skupina: SIVASSPOR – FC BALLKANI 3:4 (1:2), Góly: 1. Ulvestad, 75. a 90.+1 Yesilyurt – 20. Thaqi, 31. Potoku, 66. Korenica, 90.+4 Krasniqi
H-skupina: PJUNIK JEREVAN – ŽALGIRIS VILNIUS 2:0 (1:0), Góly: 44. Juninho, 61. Otubanjo