Ruský útok, ktorý v noci na utorok poškodil Chrám svätej Sofie v historickom centre ukrajinského hlavného mesta Kyjev, označil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj za „neprijateľný a katastrofálny“, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters. Kríž Chrámu svätej Sofie pred Kláštorom svätého Michala v Kyjeve na Ukrajine vo štvrtok 21. decembra 2023. Chrám svätej Sofie, ktorý sa nachádza v srdci Kyjeva a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, bol postavený v 11. storočí a navrhnutý tak, aby konkuroval chrámu Hagia Sofia v Istanbule.

Zelenskyj spresnil, že v dôsledku útoku padla časť omietky chrámu z 11. storočia, ktorý je jedným z najcennejších monumentov Ukrajiny a je zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

 „Pre všetkých ľudí, ktorí skutočne poznajú históriu a kresťanstvo im nie je cudzie, je čo i len hrozba poškodenia alebo zničenia Svätej Sofie absolútne neprijateľná, katastrofálna,“ povedal Zelenskij vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.

„Ale nie pre Rusko. Šialené do (Iránom vyrobených dronov) šáhidov a červeného tlačidla. A katastrofy sú presne zmyslom ich existencie. Nič neprodukujú a nič po sebe nezanechajú,“ podotkol ukrajinský prezident.

Minister kultúry Mykola Točyckyj v tejto súvislosti uviedol, že Rusko „opäť zasiahlo samotné srdce našej identity“. Katedrálu nazval „dušou celej Ukrajiny“.

Točyckyj dodal, že tlaková vlna poškodila rímsu na hlavnej apside pamiatky. Kusy bielej omietky spadli na zem a v časti rímsy bola viditeľná medzera.

 Je to prvýkrát od začiatku vojny, čo bola katedrála poškodená, povedal novinárom prvý zástupca generálneho riaditeľa monumentu Vadym Kyrylenko. „Ako hovoria naši strážnici, niekedy sa (drony) takmer dotknú krížov na zvonici, čo je 76 metrov nad zemou,“ povedal s tým, že ku kritickému poškodeniu nedošlo.

Chrám sv. Sofie bol v roku 1990 zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO pre svoj architektonický význam.

Chrám svätej Sofie v Kyjeve.

Viac než rok po ruskej invázii vo februári 2022 zaradil Výbor svetového dedičstva UNESCO tento chrám na zoznam svetového dedičstva v ohrození „kvôli hrozbe zničenia, ktorú ruská ofenzíva predstavuje“ pre pamiatku a integritu jej starobylého interiéru, mozaík a fresiek, pripomína Reuters./agentury/

X X X

Francúzsky premiér Francois Bayrou obvinil posádku lode Madleen z politického využívania konfliktu

Francúzsky premiér obvinil humanitárnych aktivistov z politického zneužitia izraelsko-palestínskeho konfliktu a volá po diplomatickom riešení konfliktu.

Francúzsky premiér Francois Bayrou v stredu obvinil francúzskych aktivistov, ktorí boli členmi posádky humanitárnej lode Madleen plaviacej sa do Pásma Gazy, z využívania izraelsko-palestínskeho konfliktu na získanie politickej pozornosti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Skupina 12 aktivistov chcela prelomiť námornú blokádu palestínskej enklávy zo strany Izraela a priviesť na vojnou zničené palestínske územie symbolické množstvo pomoci. Zároveň chceli zvýšiť povedomie o tamojšej humanitárnej kríze spôsobenej blokovaním prísunu pomoci zo strany Izraela, ktorý už 20 mesiacov bojuje proti Hamasu v palestínskej enkláve. Izrael však v pondelok zadržal všetkých aktivistov na lodi.

Zadržanie aktivistov

Na palube lode plaviacej sa pod britskou vlajkou bola aj francúzska europoslankyňa palestínskeho pôvodu Rima Hassanová, ktorá je spolu s ďalšími troma francúzskymi aktivistami a štyrmi ďalšími naďalej zadržiavaná v Izraeli.

Zvyšní štyria aktivisti vrátane dvoch francúzskych občanov a Švédky Grety Thunbergovej súhlasili s okamžitou deportáciou po tom, ako dostali zákaz vstupu do Izraela na 100 rokov.

Predsedníčka poslaneckého klubu Nepoddajné Francúzsko (LFI) Mathilde Panotová obvinila francúzskeho premiéra zo zlyhania odsúdiť kroky Izraela.

„Títo aktivisti dosiahli efekt, ktorý chceli, ale je to forma inštrumentalizácie, ktorej by sme sa nemali podvoliť,“ povedal Bayrou v Národnom zhromaždení. „Len prostredníctvom diplomatických opatrení a snáh o zjednotenie viacerých štátov na vyvíjanie tlaku na izraelskú vládu môžeme dosiahnuť jedinú možnú riešenie“ konfliktu, dodal.

Stretnutie OSN o Gaze

AFP pripomína, že Francúzsko a Saudská Arábia budú tento mesiac v New Yorku spoluorganizovať stretnutie OSN o krokoch smerujúcich k uznaniu palestínskeho štátu a dosiahnutiu dvojštátneho riešenia.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v parlamente povedal, že prioritou v súvislosti s Pásmom Gazy by malo byť „okamžité prímerie, prepustenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom, ako aj okamžitý, neobmedzený a masívny prístup humanitárnej pomoci na zmiernenie utrpenia civilného obyvateľstva“.

„V žiadnom prípade gestá pani Rimy Hassanovej a jej využívanie utrpenia obyvateľov Gazy nepomáhajú dosiahnuť tieto ciele,“ dodal. Francúzsky konzul podľa neho navštívil všetkých štyroch francúzskych aktivistov zadržaných Izraelom.

Izraelský veľvyslanec v Paríži uviedol, že cieľom izraelských predstaviteľov je čo najskôr poslať týchto aktivistov domov., aktuality.sk

X X X

Orbánova vláda podáva žalobu na Súdny dvor Európskej únie ohľadom miliónovej pokuty

Európska únia požaduje od Maďarska milión eur denne za nesplnenie azylových predpisov. Orbán odpovedá súdnou žalobou a odsudzuje tento verdikt ako nespravodlivý.

Maďarsko podáva žalobu na Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v prípade verdiktu uložiť Maďarsku pokutu jeden milión eur denne za nedodržiavanie azylových pravidiel. Podľa servera telex.hu to oznámil v stredu poradca premiéra Viktora Orbána pre vnútornú bezpečnosť György Bakondi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Bakondi pre komerčnú televíziu TV2 uviedol, že Európska únia začala konanie proti Maďarsku vo viacerých prípadoch týkajúcich sa utečencov, vrátane prípadu, v ktorom bola krajine uložená pokuta jeden milión eur denne. Dodal, že EÚ chcela zabezpečiť, aby migranti mohli podať svoje žiadosti o azyl v Maďarsku, a nie v inej krajine, ako je Srbsko.

Žaloba na Súdny dvor Európskej únie

Vláda má podľa jeho slov v tomto prípade jedinú možnosť, a tou je žaloba na súd EÚ prostredníctvom medzinárodnej právnickej firmy.

SDEÚ vlani v polovici júna Maďarsku udelil paušálnu pokutu 200 miliónov eur a jeden milión eur za každý deň omeškania, pretože v roku 2020 nevykonalo rozhodnutie o dodržiavaní medzinárodných postupov pre žiadateľov o azyl.

Kompenzácia z eurofondov

Maďarsko koncom augusta nedodržalo prvý termín na zaplatenie pokuty, čo exekutívu EÚ prinútilo zaslať druhú žiadosť o platbu s termínom do 17. septembra. Aj tú však maďarská vláda ignorovala.

EK preto aktivovala proti Budapešti takzvaný „kompenzačný postup“ a sumu pokuty odráta z eurofondov pridelených Maďarsku.

Od vydania rozhodnutia SDEÚ premiér Viktor Orbán vystupňoval svoju rétoriku proti EÚ. Uloženú pokutu označil za nehoráznu a tvrdil, že jeho krajina by mala dostať dve miliardy eur za ochranu svojich hraníc od roku 2015., aktuality.sk

X X X

Pošta ohlásila veľké zmeny: zatvorí desiatky prevádzok v mestách. Na vidieku skončia pobočky, ako ich poznáme

Slovenská pošta prejde v najbližších troch rokoch veľkými zmenami. Hoci počet pobočiek zostane rovnaký, niektoré zaniknú a najmä na vidieku ich nahradia takzvané franšízy. Ešte tento rok zatvoria 26 prevádzok v krajských mestách a neskôr sa na rad dostanú aj okresy. Ohlásená premena sa dotkne aj zamestnancov.

 Burdanová zo Slovenskej pošty: Rozbiehame frančízový model, chceme mať tisíc prevádzok

Ako uviedol riaditeľ Slovenskej pošty Vladislav Kupka, náklady na prevádzku a mzdy dlhodobo predbiehajú príjmy, a preto je cieľom avizovanej transformácie, aby akciovka prestala byť v strate a vykazovala primeraný zisk. Priznáva, že kým ostatní už transformujú, oni ešte len začínajú.

„Transformácia nie je hromadné zatváranie pobočiek ani hromadné prepúšťanie. Je to zmena starého, dnes už nefunkčného a extrémne nákladného modelu pošty na nový, ktorý bude bližšie k ľuďom a konečne začne vytvárať zisk,“ uviedol. Čo sa teda zmení?

 Na úvod ešte zopár údajov. Na Slovensku je 2 927 obcí, pričom v 1 365 z nich je pošta. Až 840 z nich je však takzvaných jednopriehradkových, ktoré majú obmedzené otváracie hodiny. Hustá pobočková sieť je neefektívna a vyše tisícka z nich je podľa Kupku v strate. „Všetko, čo zarobíme, aj prejeme,“ hovorí vedenie. Navyše, ako akciová spoločnosť finančnú injekciu od štátu nedostanú a konkurencia je silná.

Dôvodom zmien je nielen to, že sa všetko digitalizuje, no aj zmena zákazníckeho správania. Za posledné roky klesla návštevnosť pôšt takmer o tretinu. Menej podávame listy – za poslednú dekádu je pokles takmer o 70 percent, ale aj poštové poukazy. Naopak, záujem vzrástol o podávanie balíkov.

Riaditeľ Slovenskej pošty V. Kupka: Dohodli sme sa s odborármi, že budeme celoplošne dvíhať platy

I keď časť prevádzok zatvoria, pošty z mapy nezmiznú. V krajských a okresných mestách najmenej vyťažené pobočky presunú na nástupnícke pošty, ktoré sa zase posilnia. Príkladom je podľa riaditeľa okolie bratislavského jazera Kuchajda, kde sa nachádzajú až tri pošty a dva balíkoboxy, pritom tam stačí jedna. Nástupnícke pošty budú mať dlhšie otváracie hodiny a viac priehradiek.

Prevádzky konsolidujú podľa riaditeľky obchodu Melindy Burdanovej aj inde v zahraničí. V Rakúsku prevádzkujú franšízoví partneri vyše 70 percent pobočiek, v Nemecku takmer všetky.

„Tam, kde to dáva zmysel, tak počty znižujú, to sú najmä mestá. Čo sa týka vidieka, tak poštové podniky v okolitých krajinách prechádzajú alebo už prešli na franšízový model, čiže zdieľanie prevádzok, nákladov s iným subjektom, zväčša so samosprávami alebo s akýmkoľvek iným podnikateľským subjektom alebo fyzickou osobou podnikateľom,“ vysvetlila.

Prvé franšízy už na Slovensku fungujú, aktuálne ich je dvadsať. Na sedemnástich spolupracuje Slovenská pošta so samosprávami. „Skúsenosti sú dobré. Samozrejme, sú nejaké muchy, ktoré musíme vychytať, ale model je postavený dobre. Sú tam dostupné všetky poštové služby a sú tam aj služby navyše, o ktoré má ten partner záujem,“ opísala doterajšie skúsenosti. O náklady na franšízy, ale aj o príjmy zo služieb sa s obcami podelia.

Ako uviedla Pravdu, mapa nových franšíz sa zatiaľ nerysuje. „Nemáme to ešte vyriešené, sme v rokovaní so samosprávami a bude to ponúknuté každej jednej samospráve. Chceme mať takto tisíc prevádzok,“ priblížila. „Franšízant“ teda nebude musieť byť nutne zamestnanec pošty.

Riaditeľ Slovenskej pošty V. Kupka: Stúpol záujem o službu poštového platobného styku, ktorá je oslobodená od transakčnej dane

Ako sa zmeny dotknú zamestnancov

Burdonová zopakovala, že s hromadným prepúšťaním nerátajú. „Chceme to riešiť prirodzeným odlevom zamestnancov. Máme veľmi veľa pracovníkov v dôchodkovom veku. Dnes už máme problém zohnať zamestnancov na niektoré pozície a aj to, ako bude postavený v budúcnosti franšízový model, je ešte na dohode. Riešime to so samosprávami,“ vysvetlila. „Celý proces transformácie bude trvať tri roky s minimálnym dosahom na zamestnanosť,“ spresnil Kupka.

Súčasťou transformácie má byť, naopak, vznik nových miest. Posilniť majú doručovateľské služby, logistiku a balíkové služby. Pracovníci z pobočiek, ktoré zavrú, sa budú môcť presunúť do inej pobočky alebo na pracovné miesto alebo k franšízovému partnerovi.

Keďže sa roky neriešili zákony ani podmienky súvisiace s poštou, v druhom kroku sa podľa Burdanovej zmeny dotknú zefektívnenia procesov. Príkladom je frekvencia doručovania. Dnes totiž pošta doručuje každý deň do každej jednej obce.

„Otázkou je, či je to dnes naozaj potrebné riešiť takýmto spôsobom, lebo sú za tým náklady. Musíte tam doviezť materiál, poslať tam človeka,“ priblížila. Ubezpečila, že doručovaciu službu nechcú obmedzovať, otázkou zostáva, či je to nutné každý jeden deň. Či budú namiesto piatich dní doručovať dva, nie je ešte jasné. Viac svetla do toho vnesie regulačný úrad./agentury/

X X X

Novým predsedom Slovenskej advokátskej komory sa stal Tomáš Kamenec

Novým predsedom SAK je Tomáš Kamenec. Vedenie dopĺňajú podpredsedovia Alexandra Čižmáriková a Stanislav Ďurica. Na voľbách sa zúčastnilo 31,58 % advokátov.

Novým predsedom Slovenskej advokátskej komory (SAK) je Tomáš Kamenec. Rozhodlo o tom novozvolené predsedníctvo SAK na stredajšom rokovaní. Za nových podpredsedov zároveň zvolilo Alexandru Čižmárikovú a Stanislava Ďuricu. SAK o tom informovala na svojom webe. Kamenec tak strieda vo funkcii Martina Puchallu, ktorému sa skončilo druhé funkčné obdobie a nemohol opätovne kandidovať.

„Z celkového počtu 6726 oprávnených voličov – advokátov sa na voľbách zúčastnilo a svoj hlas odovzdalo 2125 kolegýň a kolegov, čo predstavuje 31,58 percenta,“ priblížila komora. Zo zápisnice volebnej komory SAK tiež vyplýva, že Kamenec získal v rámci voľby do predsedníctva 865 hlasov, Čižmáriková skončila so ziskom 788 hlasov, Ďurica získal od advokátov 582 hlasov.

SAK ozrejmila, že na prvom rokovaní novozvoleného predsedníctva jeho členovia diskutovali aj o špecializácii na vybrané odborné agendy. „Jednotlivé pôsobnosti novozvolených členov SAK budú uvedené na webovej stránke komory po jej aktualizácii,“ spresnila komora., aktuality.sk

X X X

Po celých USA sa proti Trumpovi chystajú protesty na deň jeho vojenskej prehliadky

V stovkách miest po celých Spojených štátoch sa v sobotu budú konať protesty proti prezidentovi Donaldovi Trumpovi, usporiadať sa ich chystajú odboroví či liberálni aktivisti. Trump v ten istý deň na svoje 79. narodeniny organizuje vojenskú prehliadku k 250. výročiu vytvorenia amerického pozemného vojska. Republikánska hlava štátu varovala, že prípadné protesty tvrdo potlačia, informujú americké médiá.

 Náklady na vojenskú prehliadku sa odhadujú na 45 miliónov dolárov, píše server The Hill. Objavia sa na nej desiatky tankov, ktoré budú prechádzať hlavným mestom po Constitution Avenue, ďalej parašutisti, helikoptéry alebo raketomety. V sprievode bude pochodovať na 7000 vojakov a úrady očakávajú, že sa na akciu príde pozrieť asi 200-tisíc ľudí. Trump bude podívanú sledovať z vyhliadkovej lóže.

Vo Washingtone a vo všetkých 50 amerických štátoch budú zároveň organizátori organizovať proti Trumpovi protesty, ktoré by mohli svojím rozsahom prehliadku prekonať, uviedla stanica NBC News. Najväčším z nich má byť hromadný pochod k Bielemu domu, píše agentúra AP. Protesty organizuje koalícia prodemokratických, odborových a liberálnych aktivistov pod názvom No Kings (Žiadni králi). Trump chce podľa nich využiť armádne oslavy na to, aby oslavoval sám seba.

„V Amerike nemáme kráľa,“ píše sa na internetovej stránke protestov. „Vzdorujú našim súdom, deportujú Američanov, unášajú ľudí z ulíc, útočia na naše občianske práva a redukujú služby. Korupcia zašla príliš ďaleko,“ pokračuje text.

Američania o protesty prejavujú mimoriadny záujem v nadväznosti na reakciu Trumpovej administratívy na protesty proti imigračným raziám v Los Angeles, uviedol podľa magazínu Time jeden z organizátorov sobotňajších demonštrácií a spoluzakladateľ organizácie Indivisible Ezra Levin. Trump do Los Angeles proti vôli kalifornského guvernéra vyslal 4000 príslušníkov Národnej gardy a 700 príslušníkov námornej pechoty. Kalifornskí predstavitelia Trumpa obviňujú, že svojimi krokmi vyhrocuje situáciu.

 Protestov by sa podľa Levina v sobotu mohli zúčastniť milióny ľudí. Očakáva sa celkovo 1800 zhromaždení, pričom podujatia sa budú konať vo všetkých kongresových obvodoch, uviedol organizátor.

„Ľudia, ktorí chcú protestovať, sa stretnú s naozaj veľkou silou,“ povedal Trump v utorok na tlačovej konferencii v Oválnej pracovni. „Sú to ľudia, ktorí neznášajú našu krajinu. Ale stretnú sa s veľmi tvrdou silou,“ dodal prezident.

V utorok sa Rand Paul z Kentucky stal prvým republikánom v Senáte, ktorý Trumpovu prehliadku kritizoval. Predvádzanie smrtiacej techniky je podľa neho niečo, čo robia iné krajiny, nie Spojené štáty. „Ja by som to neurobil. Vždy sme sa líšili od záberov zo Sovietskeho zväzu a Severnej Kórey. Boli sme hrdí na to, že nie sme takí,“ povedal novinárom Paul.

Dedička reťazca Walmart a jedna z najbohatších žien v Amerike Christy Waltonová sa pripojila k malej skupine miliardárov, ktorí vystupujú proti Trumpovi, a nadchádzajúce protesty podporila, píše časopis Forbes. Zaplatila za celostránkový inzerát v nedeľňajšom vydaní denníka The New York Times, ktorý vyzýval čitateľov na „mobilizáciu“ v sobotu 14. júna. V hornej časti inzerátu stojí fráza „Žiadni králi“ vo zjavnej narážke na protesty.

 Vojenská prehliadka je označená za osobitnú bezpečnostnú udalosť celoštátneho významu. Tento štatút sa vzťahuje aj na inaugurácie prezidentov alebo štátne pohreby. Je vyhradená pre akcie, ktoré priťahujú veľké davy ľudí a kde môžu vypuknúť masové protesty. Vyžaduje zvýšenú mieru koordinácie medzi americkými predstaviteľmi, Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI), kapitolskou políciou a príslušníkmi washingtonskej Národnej gardy, pričom vedenia sa ujmú tajnej služby. Súčasťou bezpečnostných opatrení bude okolo 175 magnetometrov na troch vstupných kontrolných stanovištiach, takmer 30 kilometrov oplotenia a množstvo dronov.

Armáda je v USA tradične vnímaná ako apolitický orgán a vojenské prehliadky sa v krajine organizujú výnimočne. Posledná sa konala v roku 1991 na oslavu konca vojny v Perzskom zálive. Išlo vtedy o najväčšiu prehliadku americkej armády od druhej svetovej vojny./agentury/

X X X

Návšteva kráľa sa končí, po jeho odchode sa na Slovensku začne veľké vojenské cvičenie. Nefoťte techniku, žiada armáda

Dvojdňový pobyt španielskeho kráľa Filipa VI. sa skončil prehliadkou vojenského priestoru Lešť, kde kontingent z Pyrenejského polostrova prevzal vlani velenie Mnohonárodnej bojovej skupiny NATO. Ako informoval hlavný veliteľ Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OS SR) prezident Peter Pellegrini, brigáda prešla tento týždeň certifikáciou NATO a je pripravená plniť nároky aliancie.

 Po kráľovej návšteve sa zároveň začína na Slovensku ďalšie cvičenie – Obrana 2025, čo znamená, že obyvatelia môžu najbližšie dni vnímať na cestách a okolí výcvikových parkov zvýšenú aktivitu vojsk.

 Španielsky kráľ navštívil našu krajinu naposledy takmer pred dvadsiatimi rokmi, keď bol na tróne ešte otec súčasného monarchu Juan Carlos I. Pracovná návšteva súčasného panovníka Filipa VI. sa začala ešte v utorok večer u prezidenta v Grasalkovičovom paláci. „Od prvého momentu bol kráľ veľmi príjemný, priateľský a myslím si, že bude odchádzať zo Slovenska s veľmi pozitívnymi dojmami, za čo nám aj on osobne poďakoval,“ zhodnotil prezident.

 Pellegrini priblížil, že v utorok diskutovali o spolupráci v oblasti turizmu a obranného priemyslu, a preto sa na stretnutí zúčastnili aj rezortní šéfovia oboch krajín – Robert Kaliňák (Smer) a Margarita Robles. Témou bola aj letecká doprava. „Hovorili sme o možnosti zavedenia leteckého spojenia, nakoľko smerom do Španielska dnes lieta viac ako 150-tisíc Slovákov ročne, čo už dáva celkom potenciál na obnovenie linky, či už cez sezónu, alebo celoročne,“ načrtol prezident./agentury/

X X X

Do Severného Írska sa po znásilnení dievčaťa vrátili nepokoje. Minister: Hrozné scény

V severoírskom meste Ballymena zaútočili v noci na dnešok na políciu stovky maskovaných výtržníkov, ktorí hádzali kamene a zapaľovali domy a autá, informuje agentúra Reuters. Útočníci zranili 17 policajtov. Protiimigračné nepokoje v meste začali v pondelok večer po zhromaždení na podporu rodiny obete sexuálneho násilia, z ktorého sú obvinení dvaja cudzinci. Britský premiér Keir Starmer násilnosti odsúdil.

 Ľudia počas protestu proti údajnému sexuálnemu útoku v meste Ballymena v Severnom Írsku 10. júna 2025

„Odsudzujem násilné činy, ktoré sme videli túto noc v Ballymene a v iných častiach Severného Írska, hlavne tie proti polícii,“ vyhlásil v parlamente Starmer. Kriticky sa už skôr vyjadril britský minister pre Severné Írsko Hilary Benn. „Také hrozné scény občianskych nepokojov, ako sme večer videli v Ballymene, nemajú v Severnom Írsku čo robiť,“ napísal Benn na sieti X.

Ťažkoodenci s obrnenými dodávkami zasiahli za použitia vodných kanónov a nesmrtiacich nábojov potom, čo na nich výtržníci hádzali Molotovove koktaily, časti lešenia a kamene. Pri nočných nepokojoch zapaľovali protestujúce autá a podpálili aj niekoľko domov, z ktorých jeden zhorel. Udalosti sa podľa polície podarilo upokojiť okolo jednej ráno miestneho času (2:00 SELČ).

Nepokoje sa začali v pondelok večer po pôvodne pokojnom pochode na podporu rodiny údajnej obete víkendového sexuálneho útoku./agentury/

X X X

Rezort zdravotníctva navrhuje zakázať predaj ochutených nikotínových výrobkov od januára 2026

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) navrhuje od januára 2026 zakázať predaj ochutených nikotínových výrobkov a jednorazových elektronických cigariet. Vyplýva to z návrhu zákona o výrobe, označovaní a predaji tabakových výrobkov, ktorý rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Zákaz sa má týkať najmä ovocných, kolových a cukríkových príchutí, ktoré zvyšujú atraktivitu výrobkov pre mladistvých. Cieľom návrhu je obmedziť ich dostupnosť a predísť vzniku závislostí u mladých ľudí.

 „Chceme pokračovať v sprísňovaní regulácie tabakových a nikotínových výrobkov, ktoré sa začalo samotnou reguláciou bezdymových tabakových výrobkov, elektronických cigariet a nikotínových vrecúšok bez obsahu tabaku,“ priblížil rezort. Dodal, že keďže niektoré príchute majú význam pre dospelých, ktorí sa snažia prestať fajčiť, navrhujú zo zákazu vyňať mentolovú, mätovú a tabakovú príchuť.

 Jednorazové elektronické cigarety chce ministerstvo zakázať nielen vzhľadom na ich obľúbenosť medzi mladou generáciou, ale aj rozsiahlu ekologickú záťaž, ktorú ich výroba a spotreba so sebou prináša. „Inšpiráciou pre náš postup je skutočnosť, že takéto a podobné regulácie už prijali viaceré štáty Európskej únie (EÚ) ako napríklad Dánsko, Estónsko, Slovinsko, ale aj vo svete, napríklad Spojené kráľovstvo, Austrália, Nový Zéland,“ priblížilo ministerstvo. Objasnilo, že jednorazové elektronické cigarety zaťažujú odpadové hospodárstvo a obsahujú batérie s kritickými surovinami, ktorých nadmerné využívanie môže v budúcnosti ohroziť dodávateľské reťazce v EÚ.

 MZ tiež upozornilo, že obaly elektronických cigariet a nikotínových vrecúšok bez tabaku často zvyšujú ich atraktivitu pre deti a mladistvých. Aj preto navrhuje zakázať na nich prvky ako kresby, polepy či popisy, ktoré pripomínajú potraviny, kozmetiku alebo hračky. „Ponuka na trhu nikotínových výrobkov preukázala, že spoločnosti sa takýmito praktikami snažia osloviť predovšetkým deti,“ zdôvodnilo ministerstvo.

íRezort návrhom zákona reaguje aj na zistenia Slovenskej obchodnej inšpekcie, podľa ktorých sa mladiství k týmto výrobkom dostávajú pomerne jednoducho. „Obmedzením ponuky, znížením atraktivity a úplným zákazom jednorazových elektronických cigariet očakávame potlačenie vzrastajúceho dopytu po týchto produktoch, ktorý na Slovensku medziročne vzrástol o 200 percent,“ uvádza rezort. Zákaz by mal pomôcť predchádzať vzniku závislosti u mladistvých, pre ktorých je tento typ výrobku lákavý najmä pre jeho jednoduché používanie.

Navrhuje sa aj zákaz poskytovania ekonomických výhod pri predaji tabakových a nikotínových výrobkov, ako sú zľavy či odmeny vo forme alkoholických nápojov. Ministerstvo upozorňuje, že práve alkoholické nápoje patria k najatraktívnejším formám odmien pre spotrebiteľov, čo môže podporovať vznik ďalších závislostí.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v apríli uviedol, že pri schvaľovaní legislatívy očakáva podporu naprieč celým politickým spektrom. Medzi iniciátormi zákazu bol aj Úrad verejného zdravotníctva, návrh podporili aj zástupcovia slovenských pediatrov a pneumológov./agentury/

X X X

Airbus musel núdzovo pristáť v Budapešti, na palube vypukol požiar

Na palube lietadla spoločnosti Pegasus Airlines smerujúcom z Berlína do Istanbulu vypukol v utorok popoludní požiar.

 Aj keď sa posádke podarilo plamene uhasiť, piloti sa rozhodli núdzovo pristáť v Budapešti, informuje spravodajca TASR v Budapešti na základe správy servera airportal.hu, podľa ktorého na palube lietadla bolo 238 ľudí. Incident si nevyžiadal žiadne zranenia.

 Lietadlo Airbus A321neo spoločnosti Pegasus Airlines hlásilo núdzový stav po tom, čo na palube vypukol požiar. Plamene sa posádke podarilo uhasiť ešte vo vzduchu, avšak lietadlo muselo z bezpečnostných dôvodov prerušiť svoj let v Budapešti.

 Stroj bezpečne pristál na dráhe 31R Medzinárodného letiska Liszta Ferenca krátko pred 15.00 h. Po pristátí letiskoví hasiči sprevádzali lietadlo až na určené stojisko, kde vykonali bezpečnostné kontroly./agentury/

X X X

V Amerike to vrie a Donald Trump prilieva do ohňa. Vyslanie armády do Los Angeles všetko ešte zhoršuje (zahraničný výber)

Muž prechádza okolo mexických a amerických vlajok umiestnených pred veľvyslanectvom USA v Mexico City počas demonštrácie na podporu protestov v Los Angeles.Zdroj: reuters

Napätie v Spojených štátoch eskalovalo po nasadení aktívnych vojenských jednotiek v reakcii na protesty. Kritici upozorňujú na riziko prekročenia prezidentových ústavných právomocí.

Prinášame vám prehľad najdôležitejších zahraničných udalostí a niečo navyše. Dnes ich pre vás pripravil editor zahraničného oddelenia Pavol Štrba.

V Amerike to vrie stále viac

Mestá po celých Spojených štátoch sa v stredu pripravovali na novú vlnu protestov proti deportácii migrantov. Deje sa tak po tom, ako starosta Los Angeles vyhlásil nočný zákaz vychádzania v centre mesta. Ten vyprší o 6. ráno miestneho času, teda poobede toho nášho.

Guvernér Kalifornie Gavin Newsom obvinil prezidenta Trumpa z nepokojov, ktoré sa začali minulý týždeň raziami zameranými na deportácie nelegálnych migrantov.

Napätie v najväčšom meste USA Los Angeles, kde protesty proti federálnym raziám zameraným na prisťahovalcov trvajú od piatku, tu a tam prerástli do násilia. Všetko sa zhoršilo po tom, ako sa v stredu k jednotkám Národnej gardy v meste pripojilo 700 príslušníkov americkej armády, takzvaní „mariňáci“.

Použitie vojenskej sily na území Spojených štátov je zriedkavé a zvyčajne sa využíva len v najextrémnejších situáciách. Nasadením 4 000 členov Národnej gardy a 700 „mariňákov“ v reakcii na protesty proti raziám zameraným na prisťahovalcov v Los Angeles prezident Trump posúva svoje právomoci na hranicu ústavných možností, tvrdia odborníci., aktuality.sk

X X X

Spojené štáty uzavreli s Čínou dohodu o dodávkach kovov vzácnych zemín

Obchodná dohoda Washingtonu a Pekingu obsahuje kľúčové dodávky vzácnych zemín. Rieši aj výhody pre čínskych študentov na amerických univerzitách.

Obchodná dohoda medzi Washingtonom a Pekingom je takmer hotová a jej súčasťou budú dodávky kovov vzácnych zemín do Spojených štátov, oznámil v stredu americký prezident Donald Trump. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.

„Naša dohoda s Čínou je hotová, podlieha konečnému schváleniu prezidentom Si Ťin-pchingom a mnou,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social niekoľko hodín po tom, ako vyjednávacie tímy USA a Číny ukončili dvojdňové rokovania v Londýne. „Magnety a všetky potrebné vzácne zeminy dodá, vopred, Čína. Rovnako poskytneme Číne to, na čom sme sa dohodli, vrátane toho, že čínskym študentom umožníme využívať naše vysoké školy a univerzity,“ dodal Trump.

Obavy priemyslu z výpadkov

Zavedenie vývozných obmedzení na niekoľko druhov vzácnych zemín a magnetov vzácnych zemín v Číne v apríli zasiahlo časti globálneho priemyslu a minulý týždeň boli jednou z tém telefonického rozhovoru medzi prezidentmi Spojených štátov a Číny. Najmä automobilový priemysel sa obáva výrobných strát v dôsledku oneskorených a zrušených dodávok., aktuality.sk

X X X

Prokuratúra stále skúma trestné oznámenie ohľadom výstavby Volvo vo Valalikoch

Príprava územia na výstavbu Volvo vo Valalikoch ostáva predmetom vyšetrovania. Trestné oznámenie čaká na kompletizáciu dôkazov a stanovisko prokuratúry.

O trestnom oznámení, týkajúcom sa prípravy územia na výstavbu automobilky Volvo vo Valalikoch, sa ešte nerozhodlo. Vyplýva to z informácií, ktoré TASR poskytla hovorkyňa bratislavskej krajskej prokuratúry Gabriela Kováčová.

Priblížila, že je potrebné vykonať výsluchy a zabezpečiť listinné dôkazy. „Následne po vyhodnotení zabezpečených dôkazov vyšetrovateľ Policajného zboru SR o trestnom oznámení rozhodne,“ spresnila Kováčová.

O podaní trestného oznámenia informovali minulý rok v novembri premiér Robert Fico (Smer-SD) a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD). Podľa nich išlo o zatajenie informácií o vysokej hladine spodnej vody v území, čo si vyžiadalo dodatočné náklady zhruba 50 miliónov eur., aktuality,sk

X X X

Izrael vyhostí francúzskych aktivistov zadržaných pri plavbe lode Madleen do Gazy

Izraelské úrady informujú o deportácii členov humanitárnej lode Madleen. Aktivisti obviňujú Izrael z blokovania prísunu pomoci do oblasti postihnutej krízou.

Izrael do konca týždňa vyhostí štyroch francúzskych aktivistov, ktorí boli súčasťou 12-člennej posádky humanitárnej lode Madleen snažiacej sa priviezť pomoc do Pásma Gazy. Skupinu aktivistov v pondelok zadržali izraelské ozbrojené sily, ktoré vykonávajú námornú blokádu palestínskej enklávy. O plánovanom vyhostení francúzskych občanov v stredu informoval francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Štyria Francúzi vrátane europoslankyne Rimy Hassanovej, ktorá je palestínskeho pôvodu, budú vyhostení vo štvrtok a v piatok, uviedol šéf francúzskej diplomacie na sieti X.

Zadržiavanie aktivistov

Izrael v súčasnosti zadržiava osem aktivistov. Zvyšní štyria vrátane dvoch francúzskych občanov a Švédky Grety Thunbergovej už boli deportovaní.

AFP medzičasom s odvolaním na ľudskoprávnu organizáciu Adalah zastupujúcu zadržaných aktivistov informovala, že Izrael umiestnil dvoch aktivistov do samoväzby.

„Izraelské orgány previezli dvoch dobrovoľníkov – brazílskeho dobrovoľníka Thiaga Ávilu a francúzsko-palestínsku členku Európskeho parlamentu Rimu Hassanovú – do samostatných väzenských zariadení, oddelene od ostatných, a umiestnili ich do samoväzby,“ uviedla Adalah.

Cesta lode Madleen

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí pre AFP uviedlo, že tieto správy preveruje.

Loď Madleen, ktorú prevádzkuje propalestínska koalícia Flotila slobody (FFC), sa plavila pod vlajkou Británie a 1. júna vyplávala z prístavného mesta Catania na talianskom ostrove Sicília. Cieľom bolo 9. júna dopraviť do Gazy symbolické množstvo pomoci pre civilistov a zvýšiť medzinárodné povedomie o tamojšej humanitárnej kríze spôsobenej blokovaním prísunu pomoci zo strany Izraela, ktorý tam už 20 mesiacov bojuje proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas., aktuality.sk

X X X

Airbus musel núdzovo pristáť v Budapešti, na palube vypukol požiar

Na palube lietadla spoločnosti Pegasus Airlines smerujúcom z Berlína do Istanbulu vypukol v utorok popoludní požiar.

 Aj keď sa posádke podarilo plamene uhasiť, piloti sa rozhodli núdzovo pristáť v Budapešti, informuje spravodajca TASR v Budapešti na základe správy servera airportal.hu, podľa ktorého na palube lietadla bolo 238 ľudí. Incident si nevyžiadal žiadne zranenia.

 Lietadlo Airbus A321neo spoločnosti Pegasus Airlines hlásilo núdzový stav po tom, čo na palube vypukol požiar. Plamene sa posádke podarilo uhasiť ešte vo vzduchu, avšak lietadlo muselo z bezpečnostných dôvodov prerušiť svoj let v Budapešti.

 Stroj bezpečne pristál na dráhe 31R Medzinárodného letiska Liszta Ferenca krátko pred 15.00 h. Po pristátí letiskoví hasiči sprevádzali lietadlo až na určené stojisko, kde vykonali bezpečnostné kontroly./agentury/

X X X

Slovensko bude na najbližšie štyri roky členom Výkonnej rady Programu OSN pre ľudské sídla

Slovensko bude na štyri roky členom Výkonnej rady UN-Habitat. Minister Blanár zdôraznil význam členstva pre posilnenie pozície krajiny v oblasti udržateľného rozvoja.

Slovensko bude na najbližšie štyri roky členom Výkonnej rady Programu OSN pre ľudské sídla (UN-Habitat). Zároveň bude zastúpené aj v byre rady, a to do roku 2026. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR. Podľa ministra zahraničných vecí Juraj Blanára (Smer-SD) krajina týmto členstvom posilňuje svoje postavenie v rámci OSN.

„Výkonná rada UN-Habitat, v ktorej bude mať SR zastúpenie na najbližšie štyri roky, je najvyšším rozhodovacím orgánom tohto programu. Zvolenie do tejto prestížnej pozície je potvrdením, že Slovensko je rešpektovaným partnerom aj v oblasti udržateľného rozvoja miest a bývania,“ vyhlásil Blanár s tým, že slovenská diplomacia tým získava aj silnejší hlas v globálnych diskusiách.

Aktívne zapojenie Slovenska

MZVEZ priblížilo, že aktívne zapojenie do programu umožňuje ďalej napĺňať ambíciu Slovenska byť viditeľným a dôveryhodným partnerom. „V čase, keď sú dialóg, spolupráca a rešpekt medzi krajinami absolútne kľúčové pre riešenie výziev po celom svete, konzistentne potvrdzujeme náš dlhodobý záväzok k multilateralizmu a aktívnej účasti v systéme OSN,“ doplnil Blanár. Vyzdvihol tiež pôsobenie slovenského diplomata Michala Mlynára vo funkcii námestníka generálneho tajomníka OSN a súčasne zástupcu výkonnej riaditeľky UN-Habitat.

Program OSN pre ľudské sídla (UN-Habitat) vznikol v roku 1978 a zameriava sa na udržateľný rozvoj miest, bývanie, infraštruktúru a životné prostredie. Slovensko už v minulosti zohrávalo aktívnu úlohu – predsedalo riadiacej rade (2015 – 2017), pôsobilo v byre výboru stálych predstaviteľov (2022 – 2023) a iniciovalo vznik Skupiny priateľov pre udržateľnú urbanizáciu v New Yorku. Za člena výkonnej rady UN-Habitat a jej byra bolo zvolené na zasadnutí koncom mája tohto roka v Nairobi., aktuality.sk

X X X

Od zametača v štúdiu až po televízneho Oscara: Drsne chlapská spoveď Ernesta Stredňanského

V obývačke Silvie Stredňanskej si nemožno nevšimnúť zarámovanú fotografiu jej manžela. A stále jej doma horí sviečka ako spomienka naňho. „Roky s ním boli pre mňa nezabudnuteľné. To bolo moje najväčšie šťastie a to videli aj všetci okolo nás! Nikdy sme si nešli na nervy, všade sme chodili spolu,“ prezrádza zhovorčivá dôchodkyňa, bývalá herečka a rozhlasová hlásateľka i režisérka. V apríli uplynulo 95 rokov od narodenia herca, režiséra, emigranta, moderátora, muža mnohých remesiel – Ernesta Stredňanského. Prežil pohnutý život, ktorý sa do jednej knihy ani nedá vtesnať, hoci on sa o to pokúsil v roku 2002 v publikácii Drsne chlapská spoveď.

„Zistenie, že ešte existuje taký muž, ako bol on, som považovala za to najcennejšie poznanie, keď sme sa rozhodli pre spoločný život. Nepreháňam. Ja som sa totiž zapovedala, že sa po rozvode už nevydám. S Ernestom sme sa sobášili v Amerike, keď som mala 55 rokov, bolo to na Štedrý deň v roku 1992. Nikdy som to neoľutovala.

On bol spontánny človek a vždy povedal, čo si myslí. Bol aj veľký gurmán. Veľmi rád a dobre varil, vedel oceniť dobré jedlo. Keď sme boli v reštaurácii, kde mu chutilo, nemal problém vpáliť do kuchyne a zvolať: Kto robil tie halušky? A na prekvapenie personálu zvolal: Boli fantastické! Mali by ste dostať michelinskú hviezdu! Alebo na jednom rozprávkovom predstavení pre deti spolu s deťmi volal z hľadiska: Tam nechoď, tam ťa zabijú! Bola tam postavička v ohrození. Až som sa hanbila, čo si budú tie mamičky o nás myslieť,“ s úsmevom dotvára mozaiku osobnosti Ernesta Stredňanského jeho manželka, vdova.

Od zametača v štúdiu až po televízneho Oscara

Stretla som sa s ním ako mladá novinárka ešte v roku 2010 v Bratislave. Spoza oceánu si natrvalo nepriniesol domov len „batohy spomienok“, ale aj nezabudnuteľné skúsenosti. Kvárilo ho, že v televízii naňho zabudli. Patril k tým, ktorí v Amerike začínali od piky a zažil aj dno, keď zostal s dvomi deťmi sám na ulici bez jediného centu a bol nútený prijať sociálnu podporu. Začiatky boli náročné: od predavača nočnej zmeny obchodnej siete Seven-Eleven vo Fairfaxe cez zametača štúdia, stavača kulís, kameramana až k postu režiséra a inšpicienta, ktorý sa zamestnal v televízii KNTV v San José. Dokonca bol učiteľom televíznej produkcie na univerzitách v San Franciscu a v San José.

 Ernest Stredňanský v strednom veku.

„A potom ma v jeden skutočne vzrušujúci večer v San Franciscu odmenili najvyšším americkým televíznym ocenením – Emmy Awards, ktoré nazývajú aj televíznym Oscarom. No skôr, ako sa toto stalo, bol som povolaný po mojom príchode do Washingtonu učiť amerických diplomatov slovenčinu. Významný slovenský jazykovedec totiž odchádzal z tejto školy a povolali mňa. Zotrval som tam osem mesiacov. V San José som po desiatich rokoch dosiahol vrchol svojho snaženia a keď už nebolo kam ďalej profesionálne ísť, prišla ponuka od vtedajšieho šéfa československej redakcie Hlasu Ameriky Pavla Pecháčka. Ponúkol mi miesto v slovenskej redakcii. Tak som si pobalil kufre do Washingtonu,“ odkrýval predo mnou tento životom ostrieľaný muž svoju cestu, pričom v Hlase Ameriky zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1999.

Chýba nám pokora a tej som sa naučil v zahraničí. Pokore v tvorbe, vo vzťahu k druhým, v živote.

Ernest Stredňanský

Na Slovensko sa vrátil v roku 2005. Prebrali sme celú jeho púť so zákrutami, s križovatkami, výškami i hĺbkami – on hovorieval o oblúkoch – aké prežil. A táto unikátna nahrávka má dnes, po jeho skone (2017), pridanú hodnotu.

Listovanie v spomienkach mi k výbornému kapučínu servíruje pri spomínaní na svojho manžela aj pani Silvia Stredňanská, ktorú som vypátrala v jednej z bratislavských mestských častí, kde žije vedľa dcéry z prvého manželstva – Hanky. Vyťahuje fotoalbumy s mnohými fotografiami a pri nich rozpletáme aj príbeh tejto manželskej dvojice, a najmä muža, ktorého považuje za osudovú lásku. Rovnako to tvrdil aj on o nej.

Zoznámenie v divadle

Rodáčka zo Sliezska tiež prežila pestrý život: v Brne ako dieťa s rodičmi prečkala vojnu, potom sa vďaka oteckovej pracovnej ponuke presťahovali do Martina, kde prežila dvanásť rokov. Napokon odišli do Hlohovca, kde zmaturovala.

Keďže vždy rada spievala a hrala na hudobné nástroje, uvažovala o štúdiu herectva na VŠMU. „Už vtedy po mne v Hlohovci poškuľoval Ivan Letko, neskôr známy herec. On už bol na vysokej škole, keď som bola gymnazistka. Nepáčilo sa mu, že chcem byť herečka. Vyhováral to mojim rodičom. Moja babička vtedy počula v rozhlase informáciu, že vyhlasujú konkurz na hlásateľku. Bolo nás tam asi sedemdesiat a zobrali ma! Takže rovno po maturite som išla do rozhlasu. Rok som bola hlásateľka. Ani to sa Ivanovi veľmi nepáčilo, lebo on už bol v Martine a ja v Bratislave. Tak vymyslel, že v Martine urobím herecké skúšky. No a slávny filmový režisér Martin Hollý ma zobral. Dali mi veľmi ťažkú rolu v Gorkého hre Falošný peniaz. Zhostila som sa jej a tak šup z rozhlasu na javisko v Martine. Tam som potom bola desať rokov,“ dozvedáme sa od hostiteľky.

Ako sa zoznámila s druhým manželom – Ernestom Stredňanským, za ktorého sa vydala v USA štyri roky po rozvode s hercom Ivanom Letkom? Spoznali sa v 60. rokoch, keď hosťoval ako režisér v Martine a obsadil ju do niekoľkých úloh. Spoznala sa aj s prvou Ernestovou manželkou Jiřinou, ktorá tiež bola herečka. Stali sa rodinnými priateľmi, prežívali spolu aj dovolenky. Jedného dňa Ernest bez slova zmizol.

„Nám to nestihol povedať. Dostal avízo, že by mal rýchlo odísť, lebo idú po ňom. O jeho tajnom odchode som sa dozvedela na druhý deň ráno od jeho mamičky. Potom sme si písavali vianočné a veľkonočné pohľadnice. Ba dodnes sa poznajú aj naše deti, Ernestov syn žije v Texase, dcéra vo Washingtone, chodia za mnou na Slovensko,“ prehodí pani Silvia. Kedy sa jej zvrtol život natoľko, že aj ona zamierila do USA? Keď Ernesta Stredňanského v roku 1991 pozvala televízia, aby po tridsiatich rokoch znovu zrežíroval Čechovov Pavilón číslo 6, v tom čase Silvia Letková ako redaktorka, potom aj režisérka pomáhala v rozhlase obnovovať náboženské vysielanie. A tak sa s Ernestom stretli po rokoch.

Keďže predstavila Ernesta aj kolegom v redakcii, jej rozhlasová šéfka iniciovala stáž. Vyslali ju v roku 1992 natočiť do USA vianočnú reláciu. Reláciu vyrobila, ale vzápätí dostala od Ernesta pozvanie prísť ešte „na skusy“ do USA. V tom čase už bol dlho rozvedený. No a spiatočnú letenku jej už roztrhal… Amerika jej prirástla k srdcu. Páčila sa jej vnútorná sloboda, ktorú tam u ľudí vnímala pri každom rozhovore. Napriek tomu, že videla kus sveta, a obľúbila si tamojších zhovorčivých ľudí, ako dôchodcovia sa s manželom rozhodli vrátiť do Bratislavy a dožiť na Slovensku.

 Otcovo želanie a emigrácia

Ernest Stredňanský si však aj po rokoch spomínal na opustenie republiky s emóciami v duši. „Keď sme po okupácii v roku 1968 prekročili hranice, zastavil som s mojou malou fiatkou, v ktorej boli dve deti a moja manželka. Vystúpil som z auta, posledný raz som sa pozrel na Bratislavu a myslím, že mi aj slzičky vypadli. A povedal som: Bratislava, zbohom, už ťa nikdy neuvidím,“ znejú jeho slová z autentickej zachovanej nahrávky.

  S rodinou pobudol niekoľko dní v Rakúsku, potom sa usadili na niekoľko rokov v nemeckom Mníchove, kde bol redaktorom a režisérom stanice Slobodná Európa. Profesionálnu štartovaciu pozíciu mal výbornú, pretože mal za sebou trinásť rokov práce v televízii (ktorú spoluzakladal) na pozícii režiséra, kde nastúpil v roku 1955 a kde bol spolutvorcom legendárnych televíznych pondelkov, predtým (po štúdiu réžie a herectva na bratislavskom konzervatóriu) pôsobenie v Krajovom divadle v Nitre i v Žiline.

Tvrdil, že v Nemecku prežil fascinujúce obdobie a práca v Slobodnej Európe ho naučila úcte k faktom. Za oceán ho z Nemecka tiahla spomienka na otca, ktorého po druhej svetovej vojne zachránili zo zajateckého tábora práve Američania. „Otec mi opakoval: Chlapče, ak sa raz dostaneš do USA, prosím ťa, poďakuj nejakým spôsobom Američanom zato, že ma oslobodili. Možno to bol hlavný motív, prečo sme odišli do Ameriky, ktorá mi neskôr dala aj štátne občianstvo, keď sa ma Československá republika ako občana zriekla,“ vykresľoval svoju cestu pán Stredňanský.

Kým získal občianstvo a prácu v Hlase Ameriky, deväťkrát ho preverovala Federálna bezpečnostná služba! V rozhlasovej stanici Hlas Ameriky, ktorú u nás počas obdobia komunizmu mnohí počúvali „na tajnáša“, prežil 18,5 roka. Rád pripravoval pre poslucháčov cyklus relácií o americkej country hudbe a zhruba desať rokov denne aj prehľad americkej tlače z amerických denníkov. „Aby sa slovenský poslucháč naučil, že nejestvuje len jeden názor, že na jeden problém môže byť viac názorov a každý môže byť správny, akceptovateľný. Na to je už divák, aby si urobil úsudok. No a stretol som sa aj s prezidentom Reaganom. To je zážitok na veky vekov,“ vracal sa k nevšedným okamihom pri stretnutí. Vážil si ocenenie prezidenta Michala Kováča, ktoré udelil piatim členom slovenskej redakcie Hlasu Ameriky za prínos v zápase o demokraciu.

 Na dianie u nás hľadel cez prizmu skúseností z cudziny. „Chcel by som, aby moji spoluobčania pochopili, že takýto život, aký som prežil ja a tisíce iných v zahraničí, bol a je oslava osobného zápasu o vlastné šťastie. Nie som proti podpore, ktorú štát vynakladá v sociálnej oblasti, ale som za to, aby sa to stalo iba vtedy, ak je človek na pokraji existenčnej priepasti. Tá sociálna podpora, to rozhadzovanie peňazí z hľadiska falošnej premisy, že pomáhame človeku, demotivuje ľudí tvrdo pracovať.“

Ťažko prijímal lacné hrdinstvá, ktoré komentoval slovami: „My máme tendenciu nebyť pokorní. Všetko vieme, ovládame. Možno to vyplýva z toho, že sme boli utláčaní, neviem. Chýba nám pokora a tej som sa naučil v zahraničí. Pokore v tvorbe, vo vzťahu k druhým, v živote. A keď som dospel k tomuto životnému pocitu, asi som sa stal aj lepším človekom. Chcel by som poďakovať mojim rodičom, lebo moju životnú, režisérsku i novinársku dráhu naštartovali oni.“ A ešte dodal: „Moja prvá cesta po definitívnom návrate do vlasti viedla k pamätníku Brány slobody, ktorý sa nachádza na sútoku Moravy a Dunaja, v Devíne. To súsošie je venované pamiatke násilne vyhnaných zo Slovenska.

 Možno nie každý vie, že ich vtedy odišlo 180 000. A odvtedy sa pravidelne chodím pokloniť pamiatke týchto hrdinov, ktorých mená sú tam vyryté. Mená tých, ktorí neprežili. Zastrelili ich. Tých mien je tam 400. Zomreli pri pokusoch o útek za hranice v rokoch 1945–1989. Stále sa ma to hlboko citovo dotýka. Vďačím Bohu, že nepatrím medzi tie štyri stovky a že medzi nich nepatria ani moje deti, ktoré sú veľmi úspešné v cudzine, škoda, že nie na Slovensku. Mojou najväčšou túžbou je, aby mladá generácia už nikdy nemusela emigrovať.“

 Živé vysielanie z obývačky do kuchyne

Do konca života mal na pamäti, že jeho vydretá cesta k televíznemu a rozhlasovému umeniu začala doma v maminej kuchyni v Trenčíne, kde ako 11-, 12-ročný vysielal rozhlasový program po drôte z obývačky do kuchyne a jeho jediným poslucháčom bola jeho mama. „Otec bol na leteckej škole a tak technici pripravili pre mňa v izbe mikrofón, napojili ho na rádio v kuchyni a ja som vysielal nielen program, ale pripravoval som aj rozhlasový časopis. Moja mamička ako jediná poslucháčka mala na celý týždeň program. Jeho obsahom boli komentáre zo školy aj môj husľový koncert. Ako 13-ročný som bol redaktorom Vzrastu – časopisu Zväzu katolíckej mládeže, bolo to vzrušujúce dobrodružstvo,“ vyťahoval málo známe fakty zo života Ernest Stredňanský.

Mal šťastie na rozhlasového redaktora Číža, ktorý mu ako 18-ročnému dal priestor na prvú reportáž v rozhlase. Stretol ho na Trati mládeže a sám sa mu ponúkol: „Pán Číž, dajte mi urobiť reportáž! On sa na mňa chvíľu díval a pýta sa: A ty si kto, chlapče? A ja som mu povedal: Ja som ten, ktorý svojej mame vysielal z izby do kuchyne rozhlasový program,“ líčil nezabudnuteľnú príhodu, ku ktorej sa rád vracal aj na konci života. Lebo, parafrázujúc spisovateľa Ladislav Balleka, to, čo zažijeme v krátkych nohaviciach, sa z pamäti nikdy nevymaže…/agentury/

X X X

Šampionát na Slovensku má prvý rekord. Tehelné pole bude svedkom revolučnej novinky

Organizátori futbalových ME hráčov do 21 rokov na Slovensku potvrdili v stredu prekonanie rekordu v počte predaných vstupeniek pred začiatkom turnaja.

Národný futbalový štadión, Tehelné pole, je pripravený na otvorenie ME vo futbale do 21 rokov.

Pred úvodným zápasom šampionátu, ktorým bol stredajší súboj Slovenska so Španielskom v Bratislave, predali resp. rezervovali viac ako 254-tisíc vstupeniek, čo je najviac v histórii ME do 21 rokov.

Do 11. júna si fanúšikovia kúpili 225.641 vstupeniek a ďalších 28.510 si rezervovali. Tieto čísla svedčia o náraste záujmu verejnosti o mládežnícke šampionáty, ktorý potvrdili aj ME 2017 v Poľsku a ME 2023 v Gruzínsku a Rumunsku.

Divácky rekord na jednom zápase vytvoril pred dvoma rokmi duel domácich Gruzíncov s Izraelom, ktorý naživo sledovalo vyše 44-tisíc divákov. Na rovnakom šampionáte sa odohrali aj druhý a tretí najnavštevovanejší zápas histórie ME do 21 rokov.

 Vzhľadom na nižšiu divácku kapacitu na jednotlivých štadiónoch nebude možné na Slovensku tento rekord ohroziť. Najväčší je Národný futbalový štadión v Bratislave s kapacitou 22.500 miest. Menšia je aj priemerná kapacita štadiónov v ôsmich dejiskách – 12.500 oproti 27.000.

Turnaj na Slovensku však môže prekonať aj rekord v celkovom počte fanúšikov na štadiónoch. Ten zatiaľ drží šampionát ME 2023 s celkovým počtom 319.005 návštevníkov.

Národný futbalový štadión v Bratislave, respektíve Tehelné pole, bude v stredu aj dejiskom revolučnej novinky. Európska futbalová únia (UEFA) uplatňuje od tohtoročných ME vo futbale hráčov do 21 rokov na Slovensku nové pravidlo o časovom limite pre brankára.

Podľa neho, ak brankár podrží loptu dlhšie ako osem sekúnd, rozhodca udelí rohový kop v prospech tímu súpera. Pravidlo sa uvádza do praxe od stredajšieho otváracieho duelu šampionátu medzi domácim Slovenskom a Španielskom v Bratislave a bude sa odteraz vzťahovať na všetky zápasy v súťažiach UEFA. Zmenu v pravidlách odobrila Medzinárodná futbalová asociácia pre pravidlá (IFAB).

Usmernenia pre rozhodcov na implementáciu nového pravidla zahŕňajú tri veci. Osemsekundové odpočítavanie sa začína v momente, keď brankár má plnú kontrolu nad loptou a nie je napádaný súperom. Arbiter bude viditeľne odpočítavať posledných päť sekúnd, pričom sa uistí, že brankár odpočítavanie vidí.

Ak súperi začnú počas odpočítavania tlačiť na brankára alebo mu brániť v hre, rozhodca odpočítavanie zastaví a nariadi nepriamy voľný kop v prospech brankárovho tímu. UEFA o tom informovala na svojej oficiálnej webstránke./agentury/

X X X

Exministra životného prostredia Jána Budaja opäť obvinili

Vyšetrovateľ opätovne obvinil exministra životného prostredia Jána Budaja. Urobil tak 5. júna. Potvrdil to Peter Habara z odboru komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru.

Bývalého šéfa envirorezortu obvinila polícia v máji za pokračujúci zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v súvislosti s neefektívnym, nehospodárnym a neúčelným použitím prostriedkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva životného prostredia SR. Dôjsť malo ku škode na štátnom rozpočte v celkovej výške takmer 570 000 eur.

Krajská prokuratúra v Bratislave vtedy obvinenie zrušila z formálno-právnych dôvodov. Prokurátorka zároveň vyšetrovateľovi uložila, aby opätovne vzniesol obvinenie, avšak zákonným spôsobom.

Exminister Ján Budaj v reakcii na obvinenie deklaroval, že čestne hájil verejný záujem. Verí preto, že sa trestné konanie ukáže ako nedôvodné./agentury/

X X X

Kto sa stane novým riaditeľom Českej televízie? Medzi finalistami je aj Fridrich či Karas

V boji o post šéfa ČT postúpila päťka finalistov, z ktorých väčšina v televízii už pôsobí. Prekvapením nie je len výber kandidátov, ale aj nečakané vylúčenia.

 Proces voľby nového generálneho riaditeľa Českej televízie vstúpil do záverečnej fázy. Z prvého kola vyšlo päť kandidátov, medzi ktorými majú prevahu tí, čo majú s ČT dlhodobé väzby. Medzi internými favoritmi sú Milan Fridrich, Jiří Ponikelský a Hynek Chudárek. Dopĺňajú ich Miroslav Karas, ktorý má s televíziou bohaté skúsenosti, a mediálna odborníčka Libuša Šmuclerová.

Prekvapením bolo vyradenie Petra Mrzenu, vedúceho spravodajstva a publicistiky, ktorý sa do finále nedostal, informuje portál Aktuálně.cz. Napriek jeho silnej snahe a záujmu o pozíciu, jeho zapojenie do kontroverzných zmien pod bývalým riaditeľom ho stálo cenné hlasy, získať ich dokázal len sedem, pričom potreboval aspoň desať.

 Niekoľkí členovia rady navrhli alternatívne riešenie na podporu Hyneka Chudárka, kde by vytvoril tandem s Mrzenom. V prípade úspechu by Mrzena mohol naďalej viesť spravodajstvo. Tento plán sa stal realistickejším, keď sedemnásť radných prejavilo jednohlasnú podporu Chudárkovi.

Na základe nedodržania potrebných kvalifikácií bol Michal Michálek vyradený z volieb, keďže jeho bakalársky titul nestačil na požadovanú úroveň. Rada ČT tak mala na výber z dvadsiatich kandidátov, z ktorých každý činil päť hlasov. Rada sa prekvapivo rýchlo zhodla na záverečnej pätici už na prvý pokus.

Následnou fázou výberu bude verejné vypočúvanie, kde všetkých päť finalistov predstaví svoje plány a odpovie na otázky členov rady, uvádza portál iROZHLAS. Tieto verejné prezentácie im poskytnú príležitosť predstaviť svoje vízie a zabezpečiť si podporu potrebnú pre konečné rozhodnutie. Ak sa rada nerozhodne do budúcej stredy, je pripravené ďalšie mimoriadne zasadnutie na nasledujúci týždeň.

 Finálna pätica kandidátov

Milan Fridrich: Milan Fridrich začínal v Českom rozhlase ako novinár a postupne sa vypracoval na šéfredaktora zahraničného spravodajstva. Svoju rukopis zanechal aj v Bruseli ako zahraničný spravodajca. Od roku 2011 je súčasťou ČT a pracoval pod niekoľkými generálnymi riaditeľmi. Taktiež je autorom cestopisov pre ČT.

Hynek Chudárek: Hynek Chudárek sa k Českej televízii pripojil v roku 2012 ako obchodný riaditeľ. Predtým spoluzaložil a riadil hudobnú televíziu Óčko. Už dvakrát sa pokúšal stať generálnym riaditeľom ČT, pričom v minulých voľbách skončil na druhom mieste.

Miroslav Karas: Miroslav Karas má bohaté skúsenosti zo zahraničia, predovšetkým ako spravodajca v Poľsku a Rusku. V rokoch 2020 až 2024 riadil televízne štúdio v Ostrave. Je známy reportážami z kľúčových geopolitických udalostí, ako dianie na Donbase či olympijské hry v Soči.

Jiří Ponikelský: Jiří Ponikelský dlhodobo vedie ČT Sport a kariéra v Českej televízii začala už za éry riaditeľa Jiřího Janečka. Má tak hlbokú znalosť fungovania športového vysielania.

Libuša Šmuclerová: Libuša Šmuclerová momentálne pôsobí ako predsedníčka predstavenstva Czech News Center. Svoju kariéru začala v Československej televízii a neskôr prešla k Novým médiám. Aj po odchode z programovej a výkonnostnej funkcie komerčnej televízie naďalej zostáva aktívna v mediálnom sektore./agentury/

X X X

Karol Nawrocki si prevzal osvedčenie o zvolení za prezidenta

Víťaz poľských prezidentských volieb si na varšavskom kráľovskom zámku prevzal od Štátnej volebnej komisie osvedčenie o zvolení.

Víťaz druhého kola poľských prezidentských volieb Karol Nawrocki si v stredu večer na varšavskom kráľovskom zámku prevzal od Štátnej volebnej komisie osvedčenie o zvolení do funkcie hlavy štátu. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR.aktuality.sk