Moskva si želá diplomatické riešenie vojny na Ukrajine, uviedol po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder. Vojna je podľa neho chybou ruskej vlády, svojho priateľstva s hlavou ruského štátu sa však zriecť nehodlá, informovala agentúra DPA. Do Moskvy zavítal Schröder minulý týždeň. Médiám vtedy povedal, že je na dovolenke.
„Dobrou správou je, že Kremeľ si želá riešenie na základe rokovania,“ povedal Schröder v rozhovore s týždenníkom Stern a televíznou stanicou RTL/n-tv. „Prvým úspechom je dohoda o obilií, ktorá sa možno postupne rozšíri na prímerie,“ dodal s odvolaním sa na dojednanie sprostredkované OSN a Tureckom, na základe ktorého Ukrajina znovu začala vyvážať svoje poľnohospodárske produkty cez Čierne more.
„Túto vojnu považujem za chybu ruskej vlády,“ povedal Schröder, ktorý doma i v zahraničí čelí silnej kritike za svoje blízke vzťahy s ruským vedením a je pokladaný za Putinovho osobného priateľa. „Vojnu som niekoľkokrát odsúdil, to viete. Ale naozaj by osobné dištancovanie sa od Vladimira Putina niekomu prospelo?“ dodal Schröder s tým, že sa v Moskve minulý týždeň s Putinom stretol.
Bývalý kancelár v Nemecku čelí tvrdej kritike tiež za to, že dostatočne neodsúdil pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu a že sa spočiatku odmietal vzdať členstva v dozorných radách ruských štátnych energetických podnikov. Schröder okrem iného pôsobil v spoločnostiach Nord Stream a Nord Stream 2, v koncerne Rosnefť a uchádzal sa aj o členstvo v dozornej rade Gazpromu.
V rozhovore sa vyslovil za sprevádzkovanie dokončeného rusko-nemeckého plynovodu Nord Stream 2. Bolo by to podľa neho „najjednoduchšie riešenie“ pre prípad možného nedostatku plynu v Európe. Od jeho spustenia Nemecko upustilo v súvislosti s ruskou agresiou voči Ukrajine.
Bolo by „veľkou chybou vopred hanobiť možné ústupky Ukrajiny ako ruský ‚diktátorský mier‘,“ povedal Schröder. Naozaj dôležité problémy sa podľa neho dajú diplomaticky vyriešiť, vrátane kompromisu ohľadom východoukrajinského Donbasu aj otázky možnej „ozbrojenej neutrality“ pre Ukrajinu ako alternatívy k členstvu v NATO. Osobitnú zodpovednosť za nájdenie diplomatického riešenia majú podľa niekdajšieho sociálnodemokratického kancelára Nemecko a Francúzsko.
Ruskom anektovaný polostrov Krym je z pohľadu Schrödera pre Kyjev nadobro stratený. Predstava, že by ho Ukrajina mohla niekedy dobyť späť, je podľa neho „absurdná“./agentury/
X X X
Dôchodcovia opäť upozorňujú. Každý druhý penzista má 3,6 eur na deň na potraviny
Trinásty dôchodok seniorom pomohol len symbolicky. Uviedla to v súvislosti s vyplatením 13. dôchodku v júli podpredsedníčka Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS) Valéria Pokorná.
„Jednota dôchodcov na Slovensku upozorňuje, že tzv. 13. dôchodok ako jednorazová dávka pri skoro 14-percentnom zdražovaní seniorom nepomohol a bez mimoriadnej 8-percentnej valorizácie všetkých dôchodkov vrátane rozmrazenia minimálnych dôchodkov a valorizácie v septembri sa ešte viac bude prehlbovať obrovská chudoba seniorov,“ spresnila.
Upozornila, že začiatkom roka 2022 bolo po 1,3-percentnej valorizácii pod hranicou chudoby 424 eur mesačne viac ako 30 % seniorov a neriešenie situácie zo strany vlády uvrhlo za 8 mesiacov ďalšie desiatky tisíc seniorov do obrovskej chudoby.
JDS zároveň pripomína, že práve vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja OĽANO) zrušila klasický 13. dôchodok a urobila z neho dávku, pričom na senioroch týmto ušetrila viac ako 200 miliónov eur. Budúcoročná valorizácia o viac ako 11 % bola pritom schválená ešte predchádzajúcou vládou. Súčasná vláda preto podľa JDS okrem toho, že seniorom zobrala 200 miliónov z 13. dôchodku a 13. dôchodok predčasne vyplatila, tak neurobila nič.
„Priemerný dôchodok 515 eur mesačne má viac ako 55 % všetkých seniorov, všetci títo majú na deň 3,6 eura na potraviny. Už viac ako pol roka požadujeme a očakávame okamžitú systematickú pomoc vo forme mimoriadnej valorizácie na úrovni 8 % a schválenia a vyplatenia 14. dôchodku pred Vianocami. K tomu sme teraz pridali aj rozmrazenie minimálnych dôchodkov,“ dodala Pokorná.
Doplnila, že pri dôchodkoch na a pod hranicou chudoby 424 eur bez vyplateného 13. dôchodku má senior na potraviny 87,39 eura mesačne, čo je 2,91 eura denne. S vyplateným 13. dôchodkom vo výške 231,76 eura má senior na potraviny 135,16 eura mesačne, čo je 4,51 eura denne.
Ďalšia pomoc pre seniorov
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR pripravuje možnosti ďalšej protiinflačnej pomoci pre seniorov, predstaviť ju chce koncom leta. Uviedol to pre TASR tlačový odbor MPSVR v reakcii na vyjadrenia Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS).
„Predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj samotný minister sa so zástupcami dôchodcov pravidelne stretávajú. Ich návrhy prijímame a diskutujeme o nich. Preto aj na základe požiadaviek JDS pripravuje rezort práce možnosti ďalšej inflačnej pomoci pre seniorov, ktorej návrh predstavíme koncom leta,“ spresnil rezort práce.
Podpredsedníčka JDS v súvislosti s vyplatením 13. dôchodku v júli uviedla, že tento dôchodok seniorom pomohol len symbolicky. „Jednota dôchodcov na Slovensku upozorňuje, že tzv. 13. dôchodok ako jednorazová dávka pri skoro 14-percentnom zdražovaní seniorom nepomohol a bez mimoriadnej 8-percentnej valorizácie všetkých dôchodkov vrátane rozmrazenia minimálnych dôchodkov a valorizácie v septembri sa ešte viac bude prehlbovať obrovská chudoba seniorov,“ spresnila Pokorná.
Upozornila, že začiatkom roka 2022 bolo po 1,3-percentnej valorizácii pod hranicou chudoby 424 eur mesačne viac ako 30 % seniorov a neriešenie situácie zo strany vlády uvrhlo za 8 mesiacov ďalšie desiatky tisíc seniorov do obrovskej chudoby./agentury/
X X X
Vyšetrovanie Fica obnovené. Obžaloba sa na čas odkladá
Niektoré dôkazy sa doplnia a niektoré vyšetrovacie úkony zopakujú. Špeciálna prokuratúra vyhovela pokynu generálneho prokurátora Maroša Žilinku a rozhodla o sťažnosti predsedu Smeru Roberta Fica a jeho troch spoluobvinených v kauze Súmrak.
Či sťažnosti bolo vyhovené alebo nie, zatiaľ neprezradila. Napriek tomu sa prípad kvôli pochybeniu vyšetrovateľa, ktorý už stihol podať aj návrh na obžalobu, vracia do fázy vyšetrovania.
Expremiér a predseda Smeru Robert Fico čelí od polovice apríla obvineniu zo založenia zločineckej skupiny a ďalším trestným činom spolu s bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom a podnikateľom Norbertom Bödörom.
Táto skupina mala byť podľa polície zameraná nielen na tvorbu finančného zisku, ale aj na upevnenie moci strany Smer a jej zvýhodnenie v politickom boji nezákonnými prostriedkami. Na to využívala vlastných nominantov, najmä v polícii.
Blížiace sa ukončenie vyšetrovania už pred dvoma týždňami naznačilo preverovanie výpovedí svedkov na Úrade vlády. Tento vyšetrovací úkon sa totiž štandardne robí na konci vyšetrovania. Na pôde Úradu vlády sa vtedy s policajtami objavili aj dvaja kľúčoví svedkovia usvedčujúci túto zločineckú skupinu – bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó a riaditeľ Finančnej správy František Imrecze.
K ukončeniu vyšetrovania došlo 29. júla. Následne 1. augusta podal vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry aj návrh na podanie obžaloby. Ešte predtým, ako by prípad smeroval pred súd, sa však do prípadu zapojila Generálna prokuratúra, ktorá sa rozhodla preskúmať údajné prieťahy v konaní.
Konečne rozhodol
Podozrenia prokuratúry sa potvrdili a 1. augusta rozhodla, že k prieťahom došlo, keď prokurátor nerozhodol o sťažnosti obvinených proti samotnému obvineniu. „Preskúmaním veci dospel generálny prokurátor Slovenskej republiky k záveru, že konanie o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia nebolo plynulé a došlo k neodôvodneným prieťahom v celkovej dĺžke 55 kalendárnych dní, z ktorých bolo 38 pracovných,“ informovala Generálna prokuratúra.
Tá zároveň prikázala špeciálnej prokuratúre o tejto sťažnosti bezodkladne rozhodnúť. Špeciálna prokuratúra síce prieťahy na svojej strane odmietla a na správnosti svojho postupu trvá, ale jej šéf Daniel Lipšic musel Žilinku poslúchnuť a pokyn vykonať.
„Poverený zástupca špeciálneho prokurátora 3. augusta 2022 rozhodol o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia. O spôsobe rozhodnutia budeme informovať až po doručení uznesenia oprávneným osobám,“ informoval Lipšicov úrad na svojom oficiálnom webovom profile.
Ako úrad pripomenul, zo strany generálneho prokurátora boli vytknuté dozorujúcemu prokurátorovi prieťahy v predložení sťažnosti, a ten preto v záujme vylúčenia akýchkoľvek pochybností o rýchlosti jeho konania prikročil k štúdiu spisového materiálu prioritne, ihneď po jeho doručení.
Pochybenia vyšetrovateľa
Pri štúdiu prokurátor napokon objavil pochybnosti na strane polície. „Dnes, t. j. 3. augusta 2022, zároveň rozhodol, že z dôvodu procesného pochybenia vyšetrovateľa bude potrebné niektoré úkony zopakovať a zároveň do spisového materiálu doplniť ďalšie dôkazy, preto vrátil vec vyšetrovateľovi s pokynom na doplnenie dokazovania,“ doplnil Úrad špeciálnej prokuratúry a opätovne tiež ubezpečil o zákonnosti svojho postupu v tomto prípade.
Zatiaľ nie je jasné, v akom rozsahu by sa malo dokazovanie doplňovať a ktoré úkony sa majú opakovať. Fico však viackrát vo svojich vyjadreniach tvrdil, že nebol ani len vypočutý, resp. vypovedať odmietol, a k pochybeniam došlo podľa neho na viacerých úrovniach.
„Doteraz som ako obvinený nebol vypočutý, pretože vyšetrovateľ nebol spôsobilý poskytnúť mi základnú informáciu, z čoho som obvinený a nevedel vysvetliť ani konkrétne časti uznesenia o vznesení obvinenia,“ písal Fico v otvorenom liste dozorovému prokurátorovi.
Fico tvrdí, že odkladanie rozhodnutia špeciálnej prokuratúry o jeho sťažnosti má za účel znemožniť, aby sa do prípadu zapojil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Ten má totiž cez paragraf 363 Trestného poriadku oprávnenie zrušiť aj celé obvinenie. V takom prípade by sa prípad minimálne niekoľko mesiacov – a možno vôbec – nedostal pred súd.
Fico a Kaliňák od 19. apríla čelia obvineniu zo zločinu založenia zločineckej skupiny, zneužívania právomoci verejného činiteľa a spolu s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom a nitrianskym podnikateľom Norbertom Bödörom aj pre opakovaný zločin ohrozenia daňového tajomstva. Ohrozenia daňového tajomstva sa mala táto štvorica dopustiť v súvislosti s údajnými daňovými podvodmi súčasného ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) a exprezidenta Kisku. Fico totiž v čase, keď týchto podnikateľov riešila polícia, verejne prezentoval aj informácie, ktoré neboli verejné a nemohol ich legálne získať ani ako predseda vlády. Všetci štyria vinu odmietajú a tvrdia, že ide o politicky motivovaný proces./agentury/
X X X
Kauza Súmrak: Na špeciálnej prokuratúre rozhodli o sťažnostiach Fica aj Kaliňáka. Vyšetrovateľ ich už chcel obžalovať, prípad mu vrátili
Vyšetrovanie kauzy Súmrak už bolo na konci. Vyšetrovateľ predložil spis s návrhom na podanie obžaloby. Teraz mu dozorový prokurátor prípad vrátil na doplnenie dokazovania. Našiel aj procesné pochybenia, pre ktoré bude potrebné niektoré úkony zopakovať.
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Poverený zástupca špeciálneho prokurátora Ladislav Masár už rozhodol o sťažnostiach obvinených v kauze Súmrak. V prípade figuruje šéf Smeru Robert Fico, exminister vnútra Robert Kaliňák, bývalý šéf polície Tibor Gašpar a jeho príbuzný Norbert Bödör. Informovala o tom špeciálna prokuratúra.
„Poverený zástupca špeciálneho prokurátora dnes, t. j. 3. 8. 2022 rozhodol o sťažnostiach obvinených proti uzneseniu o vznesení obvinenia. O spôsobe rozhodnutia budeme informovať až po doručení uznesenia oprávneným osobám. Podotýkame, že o sťažnostiach rozhodol v internej lehote na rozhodnutie o takej sťažnosti upravenej opatrením špeciálneho prokurátora,“ píše Úrad špeciálnej prokuratúry.
Aktuality.sk kontaktovali Roberta Kaliňáka. Ten výsledok rozhodnutia zatiaľ nepozná. Rovnako je na tom jeho advokát David Lindtner.
„Rozhodnutie o sťažnosti zatiaľ nemáme. Z postupu opísaného v statuse však možno predpokladať, že obvinenia neboli zrušené alebo boli zrušené len sčasti,“ reagoval advokát Kaliňáka a Fica David Lindtner. Keď budú mať verdikt Ladislava Masára v rukách, zrejme opäť siahnu aj po mimoriadnom opravnom prostriedku v podobe paragrafu 363.
„Takýto procesný postup zvážime, keďže sme ho už raz využili a nebolo nám vyhovené,“ dodal advokát.
Námietky obvinených
Problém majú však aj s faktom, že o ich sťažnosti rozhodoval práve poverený zástupca špeciálneho prokurátora Masár.
„Bezodkladne po tom, ako sme sa z médií dozvedeli, že o sťažnosti bude rozhodovať, sme podali 27. 7. námietku zaujatosti z dôvodu troch zásadných skutočností, pre ktoré ho považujeme za zaujatého. Napriek tomu, že nám nebolo doručené žiadne rozhodnutie o námietke zo strany tohto prokurátora, sa teraz dozvedéme, že o sťažnostiach rozhodol. Máme za to, že rozhodoval v rozpore so zákonom,“ tvrdí bývalý sudca Lindtner, ktorý talár vyzliekol pre známosti s Marianom Kočnerom a sám je obvinený v kauze Búrka.
Namietali aj vyšetrovateľa Vereščáka. Ani tu podľa advokáta nepoznajú výsledok. Ako dodal, v priebehu vyšetrovania došlo podľa neho k množstvu procesných pochybení.
„Predovšetkým súčasťou spisu nebolo rozhodnutie o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia. A teda k preštudovaniu spisu došlo v rozpore s trestným poriadkom,“ argumentuje advokát. Prekáža mu tiež, že obvinení opakovane žiadali, aby boli vypočutí a vyšetrovateľ im nevyhovel a podal návrh na podanie obžaloby. Robert Fico vraj napríklad podľa Lindtnera nevypovedal vôbec a Kaliňák chcel reagovať na zabezpečené dôkazy.
Vyšetrovať sa bude ďalej
Úrad špeciálnej prokuratúry v stanovisku zdôraznil, že k prieťahom v postupe dozorujúceho prokurátora v konaní o sťažnostiach nemohlo dôjsť, keďže o nich bolo rozhodnuté v internej lehote bez potreby jej predĺženia.
Kauza už bola na konci. Vyšetrovateľ v pondelok predložil dozorujúcemu prokurátorovi spis s návrhom na podanie obžaloby na všetkých štyroch obvinených mužov. Teraz sa však situácia zmenila. Zo stanoviska vyplýva, že prokurátor vyšetrovateľovi prípad vrátil na doplnenie dokazovania.
Zo strany generálneho prokurátora boli vytknuté dozorujúcemu prokurátorovi prieťahy v predložení sťažnosti, a preto tento podľa stanoviska v záujme vylúčenia akýchkoľvek, aj nedôvodných pochybností o rýchlosti jeho konania prikročil k štúdiu spisového materiálu prioritne ihneď po jeho doručení.
„Dnes, t. j. 3. 8. 2022 zároveň rozhodol, že z dôvodu procesného pochybenia vyšetrovateľa bude potrebné niektoré úkony zopakovať a zároveň do spisového materiálu doplniť ďalšie dôkazy, preto vrátil vec vyšetrovateľovi s pokynom na doplnenie dokazovania,“ upozorňuje úrad.
V stanovisku tiež odmietol akékoľvek útoky a špekulácie ohľadne zákonnosti jeho postupu v tejto trestnej veci. „Vo veci postupuje v súlade so všetkými zásadami trestného konania, v primeraných lehotách tak, aby bol dosiahnutý účel trestného konania v zmysle Trestného poriadku.“
Žilinka videl prieťahy
Fico s Kaliňákom sa sťažovali na prieťahy v konaní. Obrátili sa na generálnu prokuratúru aj s návrhom na postup podľa známeho paragrafu 363. Pôvodne im Maroš Žilinka odkázal, že o mimoriadny opravný prostriedok v podobe paragrafu 363 požiadali predčasne. Ak Masár ich sťažnosti zamietol a sú naďalej obvinení, teraz už môžu smelo využiť aj známu 363.
Žilinka sa ich prípadom zaoberal naposledy pred pár dňami. V pondelok konštatoval, že v rozhodovaní o ich sťažnostiach došlo k prieťahom na strane vyšetrovateľa aj dozorujúceho prokurátora v celkovej dĺžke 55 dní.
Len na porovnanie generálna prokuratúra v minulosti rozhodovala v kauze sledovania novinárov o sťažnosti obvineného Petra Tótha a ďalších. Denník N vtedy upozornil, že ani po ôsmich mesiacoch od doloženia spisu generálna prokuratúra o sťažnosti nerozhodla.
Úrad sa bránil argumentáciou, že vyšetrovateľ čakal na jedného z advokátov, ktorý avizoval, že potrebuje čas na odôvodnenie sťažnosti, a aj sám potreboval čas na ich vyhodnotenie. Čas na svoju prácu potreboval podľa stanoviska ÚŠP aj prokurátor. Navyše Žilinkovi v stanovisku prakticky povedali, že vôbec nie je oprávnený zaoberať sa prípadnými prieťahmi v prípade.
„V zmysle príkazu generálneho prokurátora (č. 11/2019) je príslušný na preskúmavanie prieťahov prokurátora výlučne bezprostredne nadriadený prokurátor – v danom prípade vedúci oddelenia organizovaného zločinu, terorizmu a extrémizmu Úradu špeciálnej prokuratúry,“ argumentoval úrad v reakcii na postup generálneho prokurátora.
Upozornil tiež, že postup vyšetrovateľa podľa Trestného poriadku môže preskúmavať iba dozorujúci prokurátor.
Fico a spol. čelia obvineniu pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, aktuality.sk
X X X
Napätie stúpa. Čína narušila vzdušnú zónu Taiwanu, ten vyslal stíhačky
Taiwan vyslal do vzduchu stíhačky, aby varoval 27 čínskych lietadiel, ktoré sa pohybovali v taiwanskej zóne vzdušnej obrany. Taiwanské ministerstvo obrany uviedlo, že 22 z čínskych lietadiel prekročilo stredovú líniu v Taiwanskej úžine, ktorá oddeľuje Taiwan od Číny. Informovala o tom agentúra Reuters.
Ľudia prechádzajú okolo billboardu, ktorý víta predsedníčku Snemovne reprezentantov USA Nancy Pelosiovú v Tchaj-pej na Taiwane v utorok 2. augusta 2022.
Situácia medzi Čínou a Taiwanom, ktorý Peking pokladá za súčasť svojho územia, sa vyhrotila po utorkovej návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Čína návštevu ostro odsúdila a vzápätí oznámila, že zaháji vojenské cvičenie s ostrou streľbou v blízkosti ostrova.
Taiwan v reakcii na dnešný prelet čínskych lietadiel vyslal do vzduchu stíhačky a rozmiestnil raketové systémy, aby monitorovali čínske aktivity v takzvanej taiwanskej identifikačnej zóne vzdušnej obrany (ADIZ). V čínskej letke bolo 16 stíhačiek Su-30 a 11 ďalších lietadiel, spresnilo taiwanské ministerstvo obrany.
ADIZ nie je totožná s taiwanským teritoriálnym vzdušným priestorom; zahŕňa oveľa väčšiu oblasť, ktorá sa čiastočne prekrýva s čínskym vzdušným priestorom a zahŕňa dokonca aj časť čínskej pevniny.
Informovaný zdroj agentúre Reuters povedal, že 22 čínskych lietadiel, ktoré prekročili strednú líniu v Taiwanskej úžine, nezaletelo príliš ďaleko. Lietadlá žiadnej zo strán bežne strednú líniu neprekračujú./agentury/
X X X
Drony sa stali jedným zo symbolov vojny na Ukrajine
Dron je označenie pre bezpilotné lietadlo (UAV – unmanned aerial vehicle), teda lietadlo bez posádky, ktoré môže byť riadené na diaľku alebo lietať samostatne pomocou naprogramovaných plánov či pomocou zložitejších autonómnych systémov.
Drony pripravené na odovzdanie ukrajinskej armáde v Kyjevskej oblasti na Ukrajine v utorok 2. augusta 2022.
V poslednom čase sa o dronoch najviac hovorí v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Predovšetkým ukrajinská armáda už hlásila mnoho úspechov pri nasadení tureckých dronov Bayraktar TB2 proti ruským agresorom, využíva však aj menšie stroje. Spoločnosť Baykar vedie Selçuk Bayraktar, manžel najmladšej Erdoganovej dcéry, a jeho brat, Haluk Bayraktar. Turecko síce odsúdilo ruskú vojnu na Ukrajine, ale nepripojilo sa k západným sankciám uvaleným na Rusko a snaží sa vystupovať v úlohe neutrálneho sprostredkovateľa. Ukrajina po prvý raz použila bayraktary už vlani na jeseň proti proruským separatistom na Donbase. Prekvapenie spôsobil minulý týždeň aj výrok tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin vyjadril želanie, aby Rusko spolupracovalo s Tureckom pri výrobe dronov. Turecká televízia Haber 7 označila Putinovo želanie za „prekvapujúci krok“, ktorý by mal v prípade realizácie zrejme eliminovať úspešné nasadenie týchto tureckých dronov v ukrajinských službách.
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) uviedol, že podľa doteraz nepotvrdených správ odovzdal Moskve prvé bezpilotné lietadlá Irán, na takúto možnosť už minulý mesiac upozornil Washington.
Drony po ruskej invázii poskytli Ukrajine aj Dánsko, Poľsko alebo Spojené štáty, od ktorých Ukrajina dostala okrem iného aj niekoľko stoviek „samovražedných dronov“ Switchblade.
Podľa ukrajinského ministerstva obrany sú novou nočnou morou pre ruskú armádu „kamikadze“ drony Switchblade 300. Ako dôkaz zverejnili video, ktoré zobrazuje zničenie ruského tanku týmto dronom. Krátke video sprevádza hudba zo ságy sci-fi filmov Star Wars.
Drony s kamerami majú široké možnosti využitia u bezpečnostných zložiek aj v civilnom sektore. Armády ich používajú na prieskumné či útočné lety, ako návnady či na simuláciu vzdušných cieľov, ale napríklad tiež v logistike. Použitie našli aj u polície, hasičov alebo tajných služieb. V civilnom sektore slúžia napríklad médiám, fotografom a filmárom, poľnohospodárom, lesníkom, klimatológom i ekológom, v stavebníctve i v energetike. Obľúbené sú tiež medzi amatérmi na hobby použitie či ako detská hračka.
Drony má vo svojej výzbroji asi 50 krajín sveta, medzi nimi aj členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO). Počty armády väčšinou nezverejňujú, ale podľa amerického ministerstva obrany má americká armáda vo výzbroji okolo 11 000 dronov, medzi ne počíta všetky typy, nie len tie pre vojenské použitie.
Hlavnými výrobcami sú Spojené štáty, Turecko, Čína, Izrael, Pakistan a ďalšie.
Najväčším strojom svojho druhu je americký Northrop Grumman RQ-4 Global Hawk, ktorý svoj prvý let uskutočnil vo februári 1998. Rozpätie jeho krídel je 40 metrov a najviac je cenený kvôli vynikajúcim rozlišovacím schopnostiam na veľké vzdialenosti. Vyrába ho firma Northrop Grumman, vo výzbroji ho majú okrem USA aj ďalšie štáty NATO a sú umiestnené na základni Sigonella na Sicílii. K ďalším známym americkým bojovým dronom patria typy Predator či Reaper.
Ukrajinský dron tureckej výroby Bayraktar zasiahol ruské pozície na známom Haďom ostrove v Čiernom mori, ktorý okupuje ruská armáda.
Drony Bayraktar TB2 po prvý raz nasadilo Turecko a Ankarou podporované jednotky v boji proti Kurdom na turecko-irackom a turecko-sýrskom pomedzí, v Sýrii a Líbyi (kde zničili aj niekoľko pôvodom ruských protilietadlových kompletov Pancir). Do všeobecného povedomia sa potom dostali najmä počas poslednej vojny o Náhorný Karabach, ktorá vypukla v septembri 2020 a kde ich nasadila azerbajdžanská armáda.
Drony už mnoho rokov pravidelne nasadzuje do svojich operácií americká armáda, napríklad proti radikálom afganského islamistického hnutia Taliban a organizácie Al-Káida či pozíciám organizácie Islamský štát (IS) v Sýrii a Iraku. Škandálom sa stal nálet, pri ktorom bolo v roku 2011 nešťastnou náhodou zabitých 24 pakistanských vojakov.
Pri útoku amerického bezpilotného lietadla napríklad zahynul veliteľ IS v Afganistane Háfiz Saíd, líder afganského Talibanu mulla Muhammad Mansúr, britský islamista Mohammed Emwazi, médiami prezývaný „džihádista John“, veliteľ elitných iránskych jednotiek Kuds Kásom Solejmání a v nedeľu tiež zatiaľ posledný líder teroristickej skupiny Al-Káida Ajmán Zawahrí.
Prezident Joe Biden oznámil, že sa Američanom podarilo zlikvidovať šéfa teroristickej siete Al-Kajdá Ajmána Zavahrího, ktorý sa skrýval v Afganistane. Zabili ho dve rakety Hellfire (vo voľnom preklade Pekelná strela) vypálené z dronu. Tieto strely dokážu letieť až rýchlosťou 1 600 kilometrov za hodinu. Pozrite si, ako zasahujú ciele na videu US Air Force.
Podľa údajov Úradu pre investigatívnu žurnalistiku (BIJ) Spojené štáty od roku 2002 uskutočnili v Afganistane, Pakistane, Jemene a Somálsku viac ako 14 000 útokov pomocou dronov. Drony pri nich zabili 9 000 až 17 000 ľudí, z čoho až 2 200 tvorili civilisti.
Drony majú pomerne dlhú históriu, hoci ich výraznejší rozvoj je záležitosťou posledných dvadsiatich rokov. Prvé bezpilotné lietadlo vzniklo už v roku 1916 v USA. Ako prvé bezpilotné lietadlo zasiahol do bojov prvej svetovej vojny britský Hewitt-Sperry Automatic Airplane. Za druhej svetovej vojny preslávil americký Radioplane OQ-2. Drony používali USA aj počas vojny vo Vietname a dôležitú úlohu hrali aj v konfliktoch na Blízkom východe./agentury/
X X X
Rusko vytvára útočné sily na rodné mesto Zelenského
Rusko začalo vytvárať vojenskú údernú skupinu v smere na Kryvyj Rih, rodné mesto ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, uviedlo v stredu južné operačné veliteľstvo ukrajinskej armády. Súčasne varovalo, že Moskva pripravuje nové ofenzívne operácie s cieľom ovládnuť celú Chersonskú oblasť pri Čiernom mori, informoval denník The Guardian.
Napätá situácia
Rusko počas invázie o konca februára obsadilo rozsiahle časti južnej Ukrajiny, Kyjev tam však avizoval protiofenzívu. V utorok oznámil, že opätovne dobyl 53 dedín v okupovanej Chersonskej oblasti.
Ukrajinské operačné veliteľstvo Juh v pravidelnej správe o vojne opísalo situáciu na juhu krajiny ako napätú s tým, že ruské sily v utorok útočili pozdĺž frontovej línie. Jeho vyjadrenie nebolo možné nezávisle overiť.
Priemyselné mesto Kryvyj Rih, v ktorom ukrajinský prezident vyrastal, sa nachádza približne 50 kilometrov od južnej frontovej línie, aktuality.sk
X X X
Korčok poprel fámy o zakladaní novej strany s Dzurindom
Fámy o vzniku nového politického subjektu cez víkend oživil poslanec a podpredseda Smeru Richard Takáč, ktorý vyhlásil, že SaS robí všetko pre to, aby predčasné voľby boli, pretože má obavy z novej strany expremiéra Dzurindu.
V kuloároch sa už niekoľko mesiacov hovorí o vzniku novej politickej strany, ktorej súčasťou by mohli byť viacerí známi politici.
Hovorí sa o expremiérovi Mikulášovi Dzurindovi, ktorý doviedol Slovensko do EÚ aj NATO, niekdajšom ministrovi financií Ivanovi Miklošovi, bývalej premiérke Ivete Radičovej aj súčasnom ministrovi zahraničia Ivanovi Korčokovi (nominant SaS).
Vznik novej stredopravej strany zatiaľ nikto oficiálne nepotvrdil, no minimálne Korčok dnes jasne odmietol, že by zakladal nový projekt.
„Keďže sa v špekuláciách okolo možného vzniku novej strany spomína aj moje meno, chcel by som sa k tomu vyjadriť celkom jasne: Žiadnu novú stranu nezakladám a ak nejaký nový projekt vzniká, nie som jeho súčasťou,“ napísal na Facebooku šéf slovenskej diplomacie.
Korčok tvrdí, že podľa prieskumov až 67 percent občanov je nespokojných so stavom demokracie, venovať sa preto podľa neho treba radšej tomu, „že ľudia na Slovensku sa čoraz viac utiekajú k populistom, a bohužiaľ aj extrémistom“.
Fámy Smeru?
Fámy o vzniku nového politického subjektu cez víkend oživil poslanec a podpredseda Smeru Richard Takáč. V televízii TA3 vyhlásil, že SaS robí všetko pre to, aby predčasné voľby boli, pretože má obavy z novej strany expremiéra Dzurindu.
„Má obdobné programové ciele a bude orientovaná tak ako strana SaS,“ povedal Takáč. Poslanec SaS Juraj Krúpa to označil za typické fámy Smeru. „Tieto isté informácie sa šírili v roku 2020 pred voľbami, že Mikuláš Dzurinda zvažoval návrat, ale nikde nie je žiadna podložená informácia,“ upozornil.
O novej strane, ktorej súčasťou by mohli byť Dzurinda aj Korčok, hovorila v rozhovore pre Aktuality.sk aj europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.
X X X
Vo Francúzsku vybuchol závod na výbušniny
V redakcii Aktuality.sk sme od začiatku nezávislí a vo verejnom záujme sprístupňujeme dôležitý spravodajský obsah pre všetkých našich čitateľov zadarmo. Na to, aby sme mohli aj naďalej pripravovať kvalitné spravodajstvo a neustále sa zlepšovať, potrebujeme aj vašu podporu.
Pri výbuchu v závode na výrobu výbušnín sa v stredu zranilo niekoľko ľudí. Príčina výbuchu v meste Bergerac na juhozápade Francúzska nebola bezprostredne známa. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnych predstaviteľov.
Po výbuchu, ku ktorému došlo okolo 14.00 h SELČ, vypukol požiar, no okolo 16.00 h bola situácia už pod kontrolou. Vedenie regiónu Dordogne vo vyhlásení uviedlo, že zranených bolo osem ľudí, jeden z nich utrpel život ohrozujúce zranenia.
Firma Eurenco vyrába výbušniny na vojenské a civilné použitie, pohonné hmoty a palivá. Starosta Bergeracu Jonathan Priolead pre Reuters povedal, že príčinu výbuchu nie je zatiaľ známa, no došlo k nemu v časti závodu zaoberajúcej sa nitrocelulózou, aktuality.sk
X X X
Remišová sfúkla Sulíka, je pre ňu zbabelec: Nech je frajer a odíde po zime
Strana SaS vypovedala koaličnú zmluvu a chce rokovať o novej. Má však zásadnú požiadavku – Igor Matovič, šéf hnutia OĽaNO, musí odísť z vlády. Ak sa to nestane, tak v septembri odíde z vlády SaS. OĽaNO odmieta obetovať svojho šéfa. Remišová, ktorá je zástankyňou fungovania vlády ako štvorkoalície, považuje konanie Richarda Sulíka za zbabelé, pretože chce odísť z vlády „uprostred obrovských problémov“.
„Keby sme žili časy prosperity, nič sa nedeje, nemáme tu vojnu, nemáme infláciu, všetky dodávky bežia ako majú, nech sa páči,keď sa chcú zabávať osobnými koaličnými spormi, nech sa zabávajú. V tomto čase však ide o nezodpovednosť a zbabelosť,“ tvrdí Remišová.
„Slovensko má za posledných 50 rokov najťažšiu situáciu, odchod z vlády pokladám za zbabelosť. Pevne verím, že predseda strany SaS Richard Sulík a líder hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič tento spor urovnajú, pretože to je ich osobný spor,“ povedala Remišová. Dodala, že odmieta slovenských občanov zaťažovať spormi, ktoré sú osobného charakteru. „Polovica ľudí dnes si už nepamätá, prečo strana SaS povalila vládu Ivety Radičovej, ale všetci si pamätáme, čo prinieslo nasledujúcich osem rokov, keď zložky mafie prenikali priamo do štátu,“ tvrdí predsedníčka Za ľudí. Koaličným partnerom odkázala, aby svoje spory urovnali, pretože sú malicherné a irelevantné.
Priznala, že odmieta diskutovať o tom, či po odchode ministrov za stranu SaS bude miesto ministra spravodlivosti zastávať Juraj Šeliga zo strany Za ľudí. „Tento typ debaty momentálne odmietame, neplánujeme to riešiť. Cieľom je jedine štvorkoalícia. Ak chce Richard Sulík odísť z vlády, nech odíde, ale až po zime, keď nám reálne hrozí, že Rusko prestane dodávať plyn do Európy,“ povedala.
Dodala, že do 1. septembra tohto roku budú vyzývať Sulíka s Matovičom, aby sa dohodli a aby svoje spory urovnali v prospech občanov. „Hlboko ma otravuje, že namiesto odborných tém a riešení pre ľudí sa celé letné prázdniny zaoberáme koaličnou krízou. V strane Za ľudí si robíme svoju robotu, nebudem za nikoho riešiť osobné spory,“ uzavrela Remišová.
Koaličná strana Sloboda a Solidarita vypovedala koaličnú zmluvu 6. júla. Oznámil to jej predseda Richard Sulík. Zároveň by podľa Sulíka minister financií a líder hnutia OĽaNO Igor Matovič nemal byť členom vlády. Sas 29. júla oznámila, že stále trvá na odchode Igora Matoviča z vlády. Ak tak neurobí do 1. septembra, ministri za SaS podajú demisiu./agentury/
X X X
Ria, ria, Hungaria, injekcia od Orbána či sci-fi akadémia. Rumuni predstavujú DAC
Po vyradení severoírskeho Cliftonvillu a Víkinguru z Faerských ostrovov čaká futbalistov Dunajskej Stredy v Európskej konferenčnej lige omnoho náročnejšia výzva.
Tamojšie noviny Gazeta Sporturilor aj na svojej internetovej stránke gsp.ro predstavujú súpera s titulkom: „Gazeta navštívila sci-fi akadémiu za 14 miliónov eur, ktorú postavil na Slovensku Viktor Orbán na pôde Dunajskej Stredy.“ Pred stredajším úvodným zápasom podnikli rumunskí žurnalisti na Žitnom ostrove inšpekciu.
„Maďarská vláda sa pri investícii v Dunajskej Strede na peniaze nepozerala. Klub, ktorý sa nachádza 20 kilometrov od Maďarska, ťaží z ultramodernej futbalovej akadémie, pričom veľkú časť peňazí platia Maďari,“ píše sa v článku.
Klubu z pohraničného mesta vraj chýbala iskra. Finančná injekcia, ktorú urobila Orbánova vláda, ho úplne zmenila.
„DAC veľa investuje do mladíkov, no dnes väčšinu peňazí dáva do cudzincov. Mužstvo má však suverénne najväčšiu a najmodernejšiu akadémiu na Slovensku.
Podmienky sú jedny z najlepších, čo potvrdil aj tím Rumunska do 19 rokov, ktorý tu pred niekoľkými týždňami trénoval počas majstrovstiev Európy: Niečo neuveriteľné, také niečo v Rumunsku neuvidíte!'“
Rumuni sa venujú aj financovaniu akadémie pri jej vzniku:
„Všetko to stálo 14 miliónov eur, 500 000 eur je od Slovenského futbalového zväzu, 6,5 milióna eur od Maďarského futbalového zväzu (tento údaj je zvýraznený, pozn. red.), jeden milión z Nadácie Gábora Bethlena, tri milióny tvoria vlastné príspevky a zvyšok úvery.“
Stránka upriamuje pozornosť aj na atmosféru v MOL Aréne:
„Cítite sa pri nej ako v Maďarsku, nie ako na Slovensku. Podľa miestnych tu iný jazyk ako maďarčinu nepočujete. Alebo ak áno, je to vzácne. (…)
Fanúšikovia spievajú pred zápasmi a v ich záveroch pieseň Nélküled, ktorá je neoficiálnou hymnou Maďarov z celého sveta. Počas zápasu sa na plné hrdlo opakovane ozýva Ria, ria, Hungaria.“
Polícia pripravuje opatrenia
Stredajší zápas 3. predkola Európskej konferenčnej ligy v Dunajskej Strede označil podľa polície organizátor podujatia za rizikový, veliteľ bezpečnostných opatrení preto rozhodol o navýšení počtu policajtov pri zabezpečení verejného poriadku.
„Do výkonu služby budú preto velení aj policajti z ostatných okresov v rámci Trnavského kraja a o pomoc sme požiadali aj útvary z ostatných krajov.
Zápas sa odohrá za účasti fanúšikov oboch klubov,“ informuje v statuse polícia, ktorá bude mať počas celého dňa zvýšený počet policajtov nielen v okolí štadióna, ale aj v uliciach mesta počas celého dňa až do polnoci.
O ukončení bezpečnostných opatrení polícia rozhodne na základe vývoja aktuálnej situácie v meste. Polícia tiež informuje, že v súvislosti s príchodom fanúšikov bude podľa potreby uzavretá ulica Športová, príp. podľa aktuálnej situácie aj iné priľahlé ulice v okolí štadiónu.
„Žiadame fanúšikov oboch tímov, aby sa zdržali nešportového správania nielen v samotnom meste, ale aj počas futbalového zápasu, a rešpektovali pokyny polície.
Vzhľadom k tomu, že zápas je označený ako rizikový, tresty pre výtržníkov sa zvyšujú na dvojnásobok. Maximálna výška je 1000 eur v blokovom konaní,“ pridáva na záver statusu polícia. (SITA)/agentury/
X X X
Košické letisko pre možnú bombovú hrozbu zrána evakuovali
Pre možnú bombovú hrozbu v stredu skoro ráno evakuovali košické letisko. Následná policajná pyrotechnická prehliadka budov letiska, priľahlých priestorov a parkovísk skončila s negatívnym výsledkom. „Následne bola prevádzka na letisku v súčinnosti s Policajným zborom SR obnovená,“ informuje letisko na svojej webovej stránke.
Polícia prijala oznámenie, že v priestoroch letiska Košice môže byť umiestnená bomba. „Po prijatí informácie od Policajného zboru (PZ) boli na oddelení letovej prevádzky letiska Košice okamžite vykonané všetky potrebné úkony spojené so zaistením bezpečnosti zamestnancov letiska a cestujúcej verejnosti,“ uviedlo letisko.
Evakuácia sa týkala letiskového terminálu, ako aj jednotlivých oddelení so zabezpečením alternatívnych komunikačných postupov pre podporu zaistenia činnosti riadiaceho štábu letiska. O 5.00 h bol plánovaný pravidelný odlet leteckej spoločnosti Austrian Airlines do Viedne, z dôvodu tejto udalosti sa oneskoril o 50 minút. Letisko v súčinnosti s Oddelením hraničnej kontroly PZ prijalo zvýšené bezpečnostné opatrenia až do odvolania.
Trestné stíhanie
„Vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva v Košiciach v tejto súvislosti začal trestné stíhanie pre trestný čin šírenia poplašnej správy. Polícia na prípade intenzívne pracuje a po páchateľovi pátra,“ uviedla pre TASR košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová. Trestná sadzba je v tomto prípade tri až osem rokov, aktuality.sk
X X X
Nový šéf VW: Na lacné autá zabudnite. Onedlho bude ‚dobrá cena‘ 25-tisíc eur
Malé autá zrejme zdražejú tak, že ich výroba nebude viac pre automobilky rentabilná. Volkswagen dokonca zvažuje, či sa mu vôbec oplatí zahájiť vývoj nového Golfu 9.
Thomas Schäfer, aktuálny šéf Volkswagenu a bývalý šéf Škody tvrdí, že treba rátať s ďalším výrazným rastom cien, najmä pri malých autách.
Autá behom posledných dvoch rokov zdraželi skutočne extrémne, pričom najviac sa to týka menších modelov a nižšej strednej triedy. Na vine je nielen čipová kríza a vojna na Ukrajine, ale najmä dlhodobý tlak Európskej únie na zvyšovanie ich bezpečnosti a znižovanie produkovaných emisií. A nielen to. Zároveň automobilky v snahe zachovať svoj zisk redukujú výbavy a v ponuke zostávajú len drahšie autá.
Ak si porovnáme ceny malých a mini áut s cenami z rokov 2018 až 2019, tak sa ukáže, že ich základné ceny sa „posunuli“ nahor v priemere o 30 až 50 percent. Inak povedané – auto, ktoré ste ešte pred nejakými štyrmi rokmi mohli kúpiť za 8– až 9-tisíc eur štartuje teraz na cenách niekde na úrovni 12– až 13-tisíc eur. A pokiaľ si niekto myslí, že s výrazným rastom cien áut je koniec, mýli sa.
Tento názor zastáva aj bývalý šéf automobilky Škoda a súčasný šéf Volkswagenu, Thomas Schäfer. Ten v rozhovore pre nemecký Welt am Sonntag uviedol, že éra cenovo dostupných automobilov definitívne končí. Na vine je podľa neho chystaná norma Euro 7, ktorá spôsobí nárast cien technológií, nevyhnutných na ďalšie výrazné zníženie emisií, ktoré bude táto norma požadovať. Navýšenie výrobných nákladov sa v praxi najviac odrazí na cenách najlacnejších vozidiel na trhu a to zrejme až natoľko, že sa automobilkám vôbec neoplatí takéto modely vyrábať.
Podľa Schäfera bude nárast cien áut so spaľovacími motormi v kategórii malých áut a áut nižšej s strednej triedy taký, že koncern VW bude musieť zvážiť, či sa mu vôbec oplatí pracovať na novej generácii aj pri takom bestsellere, akým je bezpochyby Volkswagen Golf. „Budeme musieť zistiť, či sa oplatí vyvíjať nové vozidlo, ktoré na trhu nevydrží celých sedem alebo osem rokov,“ povedal s tým, že takýto vývoj je extrémne drahý a k istote v tomto smere nepridáva ani politický kurz, ktorý je aktuálne nastavený na podporu elektrických áut. O tom, či sa Golf 9 bude vyvíjať, by sa malo definitívne rozhodnúť v priebehu budúceho roku.
Pripravovaná nová emisná norma Euro 7 podľa neho spôsobí zdraženie áut v priemere o 3 000 až 5 000 eur. Na základné ceny malých áut na úrovni 10-tisíc eur by preto mali ľudia zabudnúť, tie už patria minulosti. Nová emisná norma je doslova démonizovaná a k ukľudneniu situácie neprispieva ani postoj EÚ, ktorá predstavenie jej definitívnej podoby už niekoľkokrát odložila.
Dnes napríklad lepšie vybavená nová Fabia 1.0 TSI s 81 kW trojvalcom stojí vo výbave Style takmer 18-tisíc eur a s 1,5-litrovým štvorvalcom začína na cene približne 19 500 eur. Po vyššie uvedenom zdražení možno očakávať , že ceny týchto áut „poskočia“ v priebehu najbližších dvoch-troch rokov na úroveň 20– až 25-tisíc eur. Je otázne, či v tejto cenovej relácii bude o ne ešte záujem.
Aj preto podľa Schäfera dáva zmysel plán koncernu VW priniesť na trh malé elektromobily, ktoré by mali začínať (bez dotácií) práve na cene okolo 25-tisíc eur a budú tak plne konkurencieschopné malým autám so spaľovacími motormi. V prípade nemeckého koncernu pôjde o rodinu malých elektromobilov okolo modelu ID.2, pričom príbuzný model ponúkne aj Škoda a pravdepodobne aj SEAT, alebo Cupra.
Súčasná nestabilná situácia s rôznymi komponentmi, prudké zdražovanie cien niektorých materiálov a predovšetkým vysoká inflácia, ktorá zrejme bude pokračovať aj v budúcom roku a zmierniť by sa mala až v roku 2024 však tieto plány môže nabúrať a ceny základných malých elektromobilov sa nepodarí udržať na plánovanej hranici 25-tisíc eur.
Ceny malých áut so spaľovacími motormi síce budú v polovici súčasnej dekády začínať na tejto hranici, no cenové nožnice medzi týmito modelmi a autami nižšej strednej triedy sa z vyššie uvedených dôvodov zúžia natoľko, že zákazníci malé autá jednoducho prestanú kupovať. Možno očakávať, že mnohé automobilky budú ako „základné modely“ preferovať autá nižšej strednej triedy, ktorých cena sa bude pohybovať niekde medzi 25– až 30-tisíc eurami. To je smutná realita, na ktorú by sme sa v Európe mali pripraviť./agentury/
X X X
U.S. Steel Košice chce plynulé dodávky po železnici
Vojna na Ukrajine a sankcie proti Rusku im zvýšili náklady prepravy vlakom, o pomoc žiadajú ministerstvo dopravy.
Košické oceliarne U. S. Steel požiadali o pomoc Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR pri zabezpečení plynulosti dodávok surovín po železnici z poľských prístavov či z juhu Európy. Poukazujú na to, že vojna na Ukrajine a sankcie proti Rusku výrazne zvýšili zaťaženosť železničnej infraštruktúry s normálnym rozchodom.
O téme v stredu rokoval v oceliarňach štátny tajomník MDV Jaroslav Kmeť spolu so zástupcami Železničnej spoločnosti (ZSSK) Cargo Slovakia a Železníc Slovenskej republiky (ŽSR).
„Nie je momentálne problém s dostatkom alebo objemom surovín, ktoré potrebujeme, problém nastáva s logistikou. Chceme predísť tomu, že kvôli pretlaku na železniciach mimo Slovenska nebudeme vedieť dostať sem tie suroviny včas. Preto je táto požiadavka o pomoc v komunikácii smerom mimo Slovenska voči iným prepravcom,“ povedal pre novinárov viceprezident U. S. Steel Košice Miroslav Kiraľvarga.
Dodávky z východu
Dodávky surovín z Ukrajiny cez širokorozchodnú trať pre košické oceliarne sú pritom podľa neho oveľa vyššie než pred vojnou. V minulosti bol pomer dodávok z Ruska a Ukrajiny zhruba vyrovnaný.
„Teraz nám Ukrajina poskytuje oveľa väčšie zdroje vstupných surovín ako pred konfliktom, hlavne preto, že sú uvalené sankcie na Rusko a zároveň infraštruktúra medzi Ukrajinou a Ruskom je nepriechodná. Preto sa otáčame aj iným smerom, to znamená mimo východnej časti sveta a hľadáme suroviny. Našli sme ich, len ich potrebujeme dostať,“ skonštatoval Kiraľvarga.
Štátny tajomník rezortu dopravy prisľúbil oceliarňam pomoc a súčinnosť. „Riešenia potrebujú skôr na politickej úrovni – podporiť rokovania s Poľskou republikou a možno nájsť tie kapacity dopredu, aby, ak sa niečo stane a zabrzdia sa toky z východu, sme našli východiská a boli pripravení doviezť základné strategické suroviny z prístavov, buď zo severu alebo juhu,“ povedal Kmeť.
K situácii sa vyjadril aj generálny riaditeľ Cargo Slovakia Roman Gono, ktorý označil U. S. Steel za dôležitého partnera. Potvrdil pritom zmeny v tovarových tokoch. „Miesta, kde sa tie tovarové toky upchávajú, nastávajú na hraničných priechodoch, v prístavoch, a toto potrebujeme spoločne vyriešiť tak, aby naozaj tá dodávka tovarov, či už uhlia alebo rudy bola plynulá,“ dodal.
Súčasťou stredajšieho programu štátneho tajomníka MDV na východe Slovenska sú aj stretnutia so zástupcami obcí Dargov, Slovenské Nové Mesto a Veľaty k témam cestnej dopravnej infraštruktúry, aktuality.sk