Podľa inšpekcie si peniaze pýtali podvodníci. Z úplatku mafiánov pre policajtov je napokon kauza podvedených zločinocov. Neznámi ľudia ich oklamali, že im vybavia beztrestnosť – v skutočnosti ich len pripravili o slušný balík peňazí.

Prípad údajného úplatku pre súčasného šéfa NAKA Ľubomíra Daňka a ďalších dvoch policajtov, s ktorými pred časom vyšetroval zločincov blízkych gangu sátorovcov, má nečakanú a pomerne prekvapivú dohru. Policajná inšpekcia totiž vyšetrovaním zistila, že peniaze pýtali podvodníci, ktorí sa za policajtov len vydávali. Nešlo teda o korupciu, ale o podvod.

Kauzu spustili slová Miroslava Janebu, prezývaného Malý Mirko. Tento muž vyrástol v gangu sereďanov, ktorý operoval v mafiánskom trojuholníku medzi mestami Sereď, Šaľa, Galanta – až kým členov skupiny koncom roka 2019 nepozbierali policajti z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).

Pred niekoľkými mesiacmi mu Špecializovaný trestný súd vymeral osem rokov väzenia za to, že zabezpečil zbraň a strelivo na nájomnú vraždu podnikateľa Alojza Bórika zo Šale, ako aj ďalšie skutky, ktorých sa v gangu sereďanov dopustil. Pred súdom stálo dovedna 12 členov skupiny, najprísnejší – doživotný trest dostal Peter Taufer.

Ešte predtým však Janeba začal rozprávať. Rozkryl prípad nelegálnych cigaretových fabrík, za ktorý už je právoplatne odsúdený konkurzný právnik Zoroslav Kollár.

Okrem toho je Janebova výpoveď kľúčová aj pre kauzu Agentúra, v ktorej policajti urobili raziu v januári tohto roka. Práve na základe Janebovho svedectva totiž policajti rozpracovali zločineckú skupinu, ktorá mala fungovať okolo bývalého šéfa nitrianskeho inšpektorátu práce Róberta Bullu.

Spolu s Bullom začiatkom roka obvinili aj bývalého funkcionára Kriminálneho úradu finančnej správy Martina Zmeka, niekdajšieho námestníka riaditeľa tohto úradu Karola Ceba či bývalého policajta Mária Šranka. Jednou z hlavných činností skupiny okolo šéfa inšpektorátu práce Bullu malo byť zahladzovanie problémov podnikateľov v súvislosti s daňami – a to za úplatky.

V tomto prípade spolupracuje s políciou aj František Dora mladší, ktorého už Najvyšší súd odsúdil v inej kauze a poslal do väzenia na 25 rokov. Rovnaký trest dostal aj Dorov otec – bývalý starosta Dolného Chotára. Otca odsúdili za to, že si na vraždy najal mafiu, syn mal na vraždenie svojho dvorného zabijaka. Otca so synom odsúdili aj za podvod.

No a práve spojenie Dorovcov a Janebu je dôležité pre prípad, pôvodne považovaný za korupciu policajtov z Národnej kriminálnej agentúry.

250-tisíc eur od mafiána

Magazín Plus 7 dní pred časom upozornil na výpoveď Miroslava Janebu (alias Malého Mirka) z 19. januára 2021. Do zápisnice mal uviesť, že „vyšetrovatelia Sivoková, Mašin a jeho najlepší kamarát Daňko (všetci z niekdajšej protizločineckej jednotky NAKA) zobrali od mafiána Doru 250-tisíc“.

K vyplateniu štvrť milióna eur malo dôjsť podľa spomínanej výpovede preto, aby Dora neskončil vo vyšetrovacej väzbe. No a následne sa mali upratať aj všetky podozrenia voči jeho osobe – aspoň tak to mal tvrdiť Janeba na výsluchu.

„Po odovzdávke peňazí bol Dora na poľovačke, kde hovoril, že je všetko vybavené a nie je sa čoho báť,“ cituje Plus 7 dní Janebovu výpoveď. V článku sa spomínajú aj vyjadrenia príbuzných Doru mladšieho, ako sa pri svojom zadržaní celý čas smial, že sa zakrátko vráti domov.

To sa však nestalo. Dora skončil vo vyšetrovacej väzbe, jeho trestnú činnosť policajti vyšetrovali a prípad je dnes z veľkej časti uzavretý právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu. Dora mladši sa ku koncu súdu dokonca aj priznal, no jeden prípad vraždy musia riešiť nanovo pre zmätky svedka okolo totožnosti obete.

Megaúplatok riešila inšpekcia

Čo sa však stalo s podozreniami o obrovskom úplatku pre policajtov, z ktorých jeden je dnes šéfom NAKA?

„NAKA ihneď po získaní informácie z výsluchu M. J. o možnej korupcii vyšetrovateľov túto zápisnicu zo dňa 19. 1. 2021 odstúpila na ďalšie preverenie na Úrad inšpekčnej služby, kde vec začali preverovať a vykonávať všetky potrebné úkony,“ reagovala na otázky policajná inšpekcia cez tlačový odbor ministerstva vnútra.

Pripomeňme, že v tom čase bol šéfom inšpekcie dnes už za korupciu odsúdený Adrián Szabó, ktorého vymenovanie navrhla vláde ešte v roku 2019 vtedajšia ministerka vnútra Denisa Saková. Szabó teda nebol nominantom súčasného ministra, za ktorého prišlo nové vedenie polície aj s Daňkom – určite teda nemali žiadne úzke vzťahy. Podozrenie voči Daňkovi a jeho dvom kolegom sa nepotvrdilo, prípad sa skončil úplne inak.

„Uvedené skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mal byť spáchaný trestný čin korupcie príslušníkmi NAKA, boli teda obratom odstúpené na ÚIS, kde boli následne vykonané všetky potrebné úkony a zabezpečené podklady, z ktorých vyplynulo, že vo veci ide o pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu formou spolupáchateľstva,“ informovala inšpekcia.

Nie korupcia, ale podvod

Z vyjadrenia inšpekcie vyplýva, že zrazu nešlo o korupciu, ale o podvod. Ako je to možné? K odovzdaniu peňazí síce podľa výsledkov vyšetrovania skutočne došlo – nepýtali si ho však policajti, ale podvodníci, ktorí sa za policajtov len vydávali.

Inšpekcia uzavrela prípad s tým, že najmenej traja neznámi páchatelia na prelome rokov 2018 a 2019 na viacerých miestach Trnavského a Bratislavského kraja od Doru mladšieho a neskôr aj Doru staršieho postupne vylákali a prevzali prilbižne 220-tisíc eur.

„A to pod zámienkou, že ide o úplatok pre príslušníkov NAKA, ktorí za túto sumu nebudú vykonávať voči poškodeným D. zaisťovacie úkony v ich trestnej veci súvisiacej so zločineckou skupinou sátorovcov, resp. ich budú vykonávať podľa dohodnutého postupu s D. ako podozrivými,“ vysvetľuje inšpekcia.

Žiadni policajti

Inšpekcia v stanovisku tvrdí, že vykonanými výsluchmi osôb aj listinnými podkladmi sa jednoznačne preukázalo, že k žiadnemu korupčnému konaniu neprišlo. „A rovnako sa ho teda nedopustili žiadni príslušníci NAKA a ani iní príslušníci policajného zboru.“ Preto ešte v júni vyšetrovateľ inšpekcie prípad odstúpil krajskej kriminálke do Trnavy.

Dora mladší podľa inšpekcie v určitej fáze skutočne veril neznámej trojici, že majú medzi sebou policajta, ktorý dokáže zahladiť jeho prípady.

„Poukazuje to na sofistikovaný podvod, pri ktorom bola páchateľmi využitá tieseň poškodených, ktorým vtedy už reálne hrozilo trestné stíhanie, s čím boli páchatelia oboznámení,“ píše inšpekcia.

Prípad v septembri odmietli

Polícia už od začiatku fámy o úplatku pre trojicu policajtov zdôrazňovala, že to boli práve spomínaní traja policajti, kto Dorovcov (od ktorých mali podľa fámy zobrať peniaze) zadržal aj obvinil.

„Podali návrh na vzatie obvinených do väzby, ani raz nesúhlasili z ich prepustením z väzby, keď o to žiadali, podali podnety na zaistenie majetku, tento majetok aj zaistili a zabezpečili také penzum dôkazov, na základe ktorých ich mohli súdy odsúdiť na vysoké tresty odňatia slobody,“ uvádza sa v stanovisku.

Ako sme už spomenuli, z korupcie bol napokon podvod, ale s jeho vyšetrovaním sa v Trnave ďaleko nedostali.

„Môžeme potvrdiť, že odbor kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trnave prevzal prípad týkajúci sa podvodného konania neznámych osôb. Po vykonaní potrebných úkonov vyšetrovateľ vec začiatkom septembra uznesením odmietol. Uznesenie zatiaľ nie je právoplatné, keďže naďalej plynú zákonné lehoty na prípadné podanie sťažnosti voči uzneseniu,“ informovala trnavská policajná hovorkyňa Zlatica Antalová.

Prečo vyšetrovateľ prípad odmietol, sme sa nedozvedeli. „Vzhľadom na stav konania nie je v súčasnosti možné poskytnúť žiadne bližšie informácie,“ reagovala hovorkyňa, aktuality.sk

X X X

30 rokov Slovenska: Choroba slovenských premiérov: za všetko môžu novinári

 Medzi slovenskými premiérmi sa už 30 rokov opakuje podobný vzorec. Vinu za ich neúspechy, klesajúcu popularitu či škandály potrebujú na niekoho zhodiť. Týmto verejným nepriateľom sa od Mečiara až po Matoviča často stávali novinári.

 Vladimír Mečiar novinárov napádal aj fyzicky, respektíve spôsobom, ktorý mal k fyzickému útoku veľmi blízko. Nejde len o známe video, na ktorom Vladimír Mečiar chytí novinára TV JOJ a zaženie sa rukou so slovami: „Počúvaj, ešte raz sa ma to opýtaš a takú ti je.nem, že sa nespamätáš.“

Mečiar mal podobným spôsobom napadnúť aj redaktora TV Markíza Dušana Valka. „Okamžite chcel od neho interview, samozrejme, že pán predseda na to reagoval – povedala by som typickým svojím spôsobom – zahnal ho na útek, veľmi tvrdo, ale bez fyzického kontaktu,“ opísala v roku 1997 incident pre denník SME politička HZDS Oľga Keltošová. Podobne napadol aj redaktora TV Prima Vladimíra Mišauera.

X X X

 Žilinskú univerzitu oklamala firma z daňového raja. Nezaplatila jej stopäťdesiat tisíc eur

Firma so sídlom v Seychelách si od slovenskej univerzity objednala odborný posudok. Potom zmenila sídlo aj číslo účtu a nikdy nezaplatila.

Žilinská univerzita v máji tohto roku odpísala zo svojho účtovníctva pohľadávku vo výške 150-tisíc eur. Peniaze jej dlhovala firma z daňového raja za znalecký posudok, ktorý si objednala, ale napokon nikdy nezaplatila. Premlčacia doba na vymáhanie peňazí uplynula už dávnejšie – ešte v roku 2016.

Návrh na odpis pohľadávky dal v prvej polovici tohto roka ešte bývalý rektor univerzity Jozef Jandačka, ktorý svoje pôsobenie ukončil 2. júla. Správna rada školy jeho návrh odsúhlasila bez pripomienok.

Žilinskej vzdelávacej inštitúcii za znalecký posudok týkajúci sa „medeného prášku“ nezaplatila schránková spoločnosť FVD House Limited s adresou na Seychelských ostrovoch. Tie ležia vo východnej Afrike a okrem pieskových pláží sú známe ako daňový raj.

Zmena sídla aj čísla účtu pred zaplatením

V roku 2012 si záhadná firma FVD House od Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity objednala znalecký posudok medeného prášku. Ten sa napríklad používa v elektrotechnickom priemysle pre jeho dobré vodivé vlastnosti. Dohodnutá čiastka znalečného predstavovala sumu 150-tisíc eur.

Posudok mal pre FVD House stanoviť takzvanú všeobecnú hodnotu suroviny. Firma napokon za prácu žilinských znalcov nezaplatila. Na otázku, či sa univerzita neobávala spolupráce s firmou z daňového raja jej vedenie odpovedalo, že pôvodná objednávka prišla od firmy so sídlom v Rumunsku a bankové spojenie bolo do európskej banky.

Firma následne poslala k objednávke dodatok, v ktorom zmenila číslo účtu a svoje sídlo premiestnila z Rumunska na Seychely. „Prečo zmenila firma sídlo a číslo účtu nám nie je známe, môžeme sa domnievať, že sa chcela vyhnúť plateniu svojich záväzkov a to nielen pre Ústav súdneho inžinierstva ale aj iným subjektom,“ tlmočí stanovisko univerzity hovorkyňa Adriana Valentovičová.

Vymáhanie neúspešné, nárok premlčaný

V auguste 2016 pritom uplynula štvorročná premlčacia doba, počas ktorej mohla univerzita od firmy peniaze vymáhať. Právnici univerzity potvrdili, že po uplynutí tejto lehoty by univerzita vo vymáhaní pohľadávky pred súdmi neuspela.

Vedenie tvrdí, že sa k peniazom počas štyroch rokov snažili dostať, ale bez úspechu.

„Štatutárny zástupca firmy bol Rumun, ktorý sa presťahoval z Rumunska na Seychely. Táto skutočnosť výrazne skomplikovala akúkoľvek efektívnu možnosť vymáhania predmetnej pohľadávky. Po niekoľkonásobnom vymáhaní – bezúspešne, pohľadávka prešla do obdobia premlčania. Univerzita preto pristúpila následne k odpisu pohľadávky,“ spresnila Valentovičová.

Rumunská skupina firiem FVD Global House, pod ktorú spadá aj seychelská schránka FVD House Limited, sa na svojej webovej stránke prezentuje ako rozvetvený rodinný podnik so špecializáciou na investície do rôznych odvetví priemyslu.

Žilina s ním nespolupracuje

Firma o sebe napríklad tvrdí, že podporuje energetické projekty – najmä také, ktoré sú zamerané na využívanie zelenej energie. Vlastníkom schránky FVD House je podľa webu Rumun s menom Francisc Stefan Anton Dokonal, ktorý sa skrátene podpisuje ako Francisc von Dokonal.

Rodinný podnik von Dokonalovcov má hlavné sídlo v rumunskom hlavnom meste Bukurešť. Spadá do neho viacero firiem s rovnakým alebo podobným názvom – nielen z Rumusnka ale aj z Veľkej Británie, Lichtenštajnska či Seychelských ostrovov.

S otázkou, prečo rumunsko-seychelská firma slovenskej univerzite nezaplatila, sme sa obrátili priamo na jej konateľa Francisca von Dokonala. Pýtali sme sa ho, prečo na svojej stránke firma zverejňuje, že slovenská univerzita je jej partnerom, keď má voči nej nevyplatené záväzky. Na otázky Aktualít neodpovedal.

Samotná univerzita pritom akúkoľvek spoluprácu popiera. „Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity nemá s firmou FVD House žiadnu zmluvu o spolupráci. Firma FVD House nikdy nebola partnerom univerzity,“ dodala Valentovičová.

Podnikateľ s pochybnou povesťou

Ani jeden z investičných projektov prezentovaných na internetovej stránke skupiny firiem von Dokonalovcov reálne neexistuje. Buď ide o prípadové štúdie alebo o investičné zámery, ktoré sa doposiaľ nerealizovali.

O podnikateľských aktivitách Francisca von Dokonala sa nezmieňujú ani rumunské médiá. Naposledy ho spomínal v auguste 2019 denník Jurnalul De Ialomiţa v súvislosti so záujmom o kúpu bývalého vojenského letiska Alexeni. Rumunských novinárov zaujalo účtovníctvo dvoch Dokonalových firiem z Bukurešti – FVD House Srl a FVD Global House Srl.

Firmy totiž v účtovných výkazoch tvrdili, že v tom čase dokopy údajne disponovali majetkom za viac ako 45 miliárd eur. „Prakticky podľa súvah týchto dvoch firiem hrá náš „starý pán“ rovnakú ligu miliardárov s majiteľom Amazonu, s Billom Gatesom či s majiteľom Facebooku,“ prirovnal Francisca vod Dokonala vo svojom článku denník Jurnalul De Ialomiţa.

V skutočnosti pritom v článku zistili, že tento podnikateľ dlhoval za pokutu mestu Brašov, ktoré požiadala súd, aby ju odpracoval verejnými prácami. Iný jeho obchodný partner zase v novinách cez inzerát von Dokonala vyzýval, aby mu vrátil pôžičku, aktuality.sk