Podľa Šefčoviča by to bolo ‚devastačné‘ opatrenie. Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič predpokladá, že americký prezident Donald Trump uvalí na dovoz z Európskej únie clá vo výške okolo 20 percent. Informoval o tom denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na svoje zdroje. Týkať sa to teda bude aj kľúčových európskach odvetví, ako je výroba automobiloMaros Šefčovič, komisár EÚ pre obchod a ekonomickú bezpečnosť, na výročnom stretnutí Svetového ekonomického fóra v Davose vo Švajčiarsku, štvrtok 23. januára 2025.

Šefčovič podľa denníka po stretnutí s vysokými obchodnými predstaviteľmi USA tiež uviedol, že konečná podoba ciel je zatiaľ neistá. Dodal však, že pre všetkých 27 členských krajín EÚ budú platiť rovnaké clá.

Šefčovič podľa denníka po stretnutí s vysokými obchodnými predstaviteľmi USA tiež uviedol, že konečná podoba ciel je zatiaľ neistá. Dodal však, že pre všetkých 27 členských krajín EÚ budú platiť rovnaké clá.

Eurokomisár sa v utorok stretol s americkým ministrom obchodu Howardom Lutnickom, obchodným splnomocnencom Jamiesonom Greerom a ekonomickým poradcom Bieleho domu Kevinom Hassettom. Podľa jedného zo zdrojov oboznámených s rozhovormi Šefčovič amerických činiteľov upozornil, že 20-percentné clo by pre EÚ bolo „devastačné“, píše Financial Times.

Trump už skôr avizoval, že 2. apríla predstaví takzvané recipročné clá. Tie by mali zohľadňovať úroveň ciel, ktoré ostatné krajiny uplatňujú voči dovážanému americkému tovaru. Presná podoba recipročných ciel zatiaľ nie je známa. Nemenovaný predstaviteľ Bieleho domu podľa denníka Financial Times uviedol, že o výške týchto ciel ešte nebolo definitívne rozhodnuté.

Šefčovič po stretnutí s americkými činiteľmi napísal na sieti X, že prioritou EÚ je „spravodlivá a vyvážená dohoda namiesto neoprávnených ciel“.

Trump a jeho poradcovia tvrdia, že mnohí obchodní partneri USA poskytujú svojim exportérom výhody na úkor amerických podnikov. Recipročné clá by podľa nich mali podporiť výrobu a tvorbu pracovných miest v USA a zároveň vytvoriť dodatočné rozpočtové príjmy, ktoré by umožnili zníženie daní, píše agentúra Bloomberg./agentury/

X X X

Český miliardár Křetínský ovládne slovenské elektrárne. Brusel mu dal zelenú

Európska komisia schválila firme Energetický a priemyselný holding (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínského zámer zvýšiť podiel v najväčšom slovenskom výrobcovi elektriny Slovenskej elektrárne. Znamená to faktické ovládnutie tohto slovenského podniku.

 Komisia, ktorá v EÚ okrem iného plní funkciu protimonopolného regulátora, o rozhodnutí informovala na svojom webe.

„Komisia dospela k záveru, že oznámená transakcia nevzbudzuje obavy z narušenia hospodárskej súťaže vzhľadom na obmedzený vplyv na štruktúru trhu,“ napísala EK. Dodala, že transakciu posúdila v zjednodušenom konaní.

 Transakcia sa týka predovšetkým výroby a predaja elektriny, distribúcie plynu a tiež vyrovnávacích a podporných služieb, dodala komisia. EPH v decembri minulého roka podpísal zmluvu s talianskou spoločnosťou Enel o zvýšení podielu. EPH na základe zmluvy s Enelom úplne ovládne spoločnosť Slovak Power Holding (SPH), ktorá vlastní 66 percent akcií SE.

Exminister Hirman kritizoval Fica

Bývalý slovenský minister hospodárstva a člen vedenia neparlamentnej strany Demokrati Karel Hirman kritizoval premiéra Roberta Fica, že odovzdáva firme EPH väčšinovú kontrolu nad SE, hoci vláda podľa neho mala možnosť využiť predkupné právo na podiel v SE a peniaze na to mohla získať predajom štátnych dlhopisov obyvateľstvu.

„Fico strategické a najlukratívnejšie energetické štátne firmy, zbavuje dlhodobo a cielene štátnej kontroly a vlastníctva,“ napísal Hirman na sociálnej sieti.

Fico podľa neho v minulosti tiež umožnil firme EPH ovládnuť slovenské plynárenstvo vrátane vtedy lukratívneho tranzitu zemného plynu. Dodal, že po dokončení jadrovej elektrárne Mochovce budú SE ešte lukratívnejšou firmou, ako bol v minulosti tranzit plynu cez Slovensko.

Tranzit už skôr začal slabnúť a tento rok naňho nepriaznivo doľahlo rozhodnutie Ukrajiny už neumožňovať prepravu ruskej suroviny cez svoje územie.

 EPH kúpil päťdesiatpercentný podiel v SPH od Enelu v roku 2016, zaplatil zaň 150 miliónov eur. Na získanie zvyšných 50 percent sa EPH musel zaručiť za splatenie úverov, ktoré spoločnosť Enel poskytla Slovenským elektrárňam. Ich výška vrátane úrokov presiahla ku koncu minulého novembra 1,1 miliar/agentury/

X X X

Národná rada má po roku riadneho šéfa. Rašiho zvolilo 79 poslancov, opozícia má pochybnosti. Fico: Zavŕšenie náročnej cesty.

Poslanci Národnej rady (NR) SR pristúpili v stredu podvečer k tajnej voľbe nového predsedu parlamentu. Šéfom sa stal Richard Raši (Hlas). Tajná voľba nového predsedu Národnej rady (NR) SR bola jedným z hlavných bodov aktuálnej schôdze, ktorá sa koná po trojmesačnej prestávke spôsobenej koaličnou krízou. Post predsedu nebol obsadený takmer rok, odkedy bol za prezidenta zvolený bývalý šéf NR SR Peter Pellegrini.

Zvolenie Rašiho je zavŕšením náročnej cesty vedúcej k stabilizácii vládnej koalície a zároveň znamená, že vládna koalícia sa vracia do pôvodných koľají, reagoval na hlasovanie predseda vlády Robert Fico (Smer).

„Pán predseda, v mene všetkých poslancov za Smer veľká gratulácia a teším sa na spoluprácu tak s tebou, ako aj s pánom prezidentom,“ uviedol.

Prezident Peter Pellegrini víta, že Slovensko má opäť troch riadne zvolených najvyšších ústavných činiteľov. „Blahoželám novozvolenému predsedovi NR SR Richardovi Rašimu,“ uviedol prezident. Podotkol, že sa teší na vzájomnú spoluprácu v prospech všetkých ľudí na Slovensku.

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je presvedčený, že nový predseda parlamentu spĺňa morálne, profesionálne aj odborné vlastnosti na túto pozíciu. Voľba šéfa NR SR je podľa neho dôležitý symbol pre ďalšie pokračovanie koalície. „Môžeme ho nazývať aj akýmsi reštartom a verím, že od dnešného dňa už nebudeme riešiť naše vnútorné problémy,“ uviedol.

Predseda koaličnej SNS Andrej Danko Rašimu praje, aby bol rovnako dobrým predsedom parlamentu, ako bol Pavol Paška.

Raši sa poďakoval všetkým poslancom, ktorí odovzdali svoj hlas v jeho prospech. „Aj ako predseda NR SR som len jedným zo 150 poslancov, nebudem vedieť zabrániť všetkým výstrelkom, útokom niektorých poslancov, ale viem vám však sľúbiť, že ja sa budem venovať práci pre ľudí. Budem stáť na strane zákonnosti a budem sa snažiť viesť rokovania parlamentu tak, aby prioritou Národnej rady bolo zlepšenie života ľudí na Slovensku,“ vyhlásil.

Raši sľúbil, že bude presadzovať zodpovedný sociálny dialóg. Chce zároveň urobiť všetko preto, aby bol parlament stabilizujúcim prvkom nielen v politike, ale aj v spoločnosti.

Opozícia má pochybnosti

Opoziční poslanci tvrdia, že pri voľbe bola narušená jej tajnosť. Jeden z overovateľov za koalíciu mal totiž každý lístok pred odovzdaním skontrolovať. Uviedli to pre novinárov po hlasovaní opoziční poslanci. Hovorí to podľa nich o tom, že ani v rámci koalície si poslanci navzájom nedôverujú. Považujú to za narušenie princípu slobodnej voľby.

„Vzhľadom na to, že poslanec Šimko za Hlas ako overovateľ pri tajnej a slobodnej voľbe kontroloval každý jeden volebný lístok pred vhodom do urny, máme za to, že voľby neprebehli ani tajne a slobodne,“ povedala po hlasovaní Zuzana Mesterová (PS). Svoju námietku vzniesli do zápisnice, ako overovatelia za opozíciu ju odmietli podpísať. Opozícia žiada, aby sa zišiel ústavnoprávny výbor a posúdil, či voľba prebehla v súlade s pravidlami.

Podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer) v pléne Mesterovej odpovedal, že volil slobodne a tajne. „Jediný, kto sa mi snažil narušiť tajnú voľbu, bola poslankyňa Mesterová,“ skonštatoval. Aj Zuzana Plevíková (Smer) tvrdí, že lístky nikto nekontroloval.

Aj Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) upozornila, že šéf parlamentu nebol zvolený v súlade s tajnou voľbou. „Richard Raši bol zvolený podvodom. Jeho voľba je ukážkou toho, že na vysokú štátnu funkciu nemusíte mať ani schopnosti, ani charakter,“ uviedla Remišová v stanovisku.

 Exminister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas) svoje miesto vo vláde v rámci rekonštrukcie prenechal rebelantovi Samuelovi Migaľovi a vrátil sa do parlamentných lavíc. V druhý deň schôdze NR SR – v stredu 26.3. – sa stal jej predsedom, v tajnej voľbe ho podporilo 79 poslancov.

Pôvodne sa rátalo s tým, že šéfa si Národná rada bude voliť už v utorok, no na základe návrhu povereného predsedu parlamentu Petra Žigu (Hlas) sa tajné hlasovanie presunulo na stredu. Dôvod tejto zmeny známy nie je. Koaliční predstavitelia od minulého týždňa ubezpečovali, že Rašiho vo voľbe všetkých 79 poslancov Hlasu, Smeru a SNS podporí.

 Žiga bol riadením NR SR poverený od apríla 2024, keď vtedajší šéf parlamentu Peter Pellegrini zvíťazil v prezidentských voľbách. Post predsedu parlamentu patrí podľa koaličnej zmluvy Hlasu. Voľba sa mesiace odkladala, keďže v koalícii nebola úplná dohoda na podpore jedného kandidáta.

Poslanci v tajnej voľbe hlasovali tiež o predsedovi Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Miesto sa uvoľnilo potom, čo sa stal Rudolf Huliak (nezávislý) ministrom cestovného ruchu a športu. Do funkcie predsedu výboru bol navrhnutý Ivan Ševčík (nezaradený), podporilo ho 73 poslancov, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu prítomných a Ševčík sa tak stal novým predsedom výboru.

 Poslanci budú po tajných hlasovaniach voliť aj člena Rady Slovenskej televízie a rozhlasu, člena Správnej rady Tlačovej agentúry SR a člena Správnej rady Ústavu pamäti národa. Tieto personálne voľby by sa mali uskutočniť taktiež formou hlasovania hlasovacími lístkami, avšak verejne.

 Novým viceguvernérom Národnej banky Slovenska (NBS) má byť Dušan Keketi. Návrh vlády schválila Národná rada 79 hlasmi. Do funkcie ho ešte musí menovať prezident Peter Pellegrini.

Keketi bol donedávna ministrom cestovného ruchu a športu, po dohode vo vládnej koalícii ho na tomto poste nahradil Rudolf Huliak (nezávislý).

Banková rada NBS má podľa zákona šesť členov, a to guvernéra, dvoch viceguvernérov a troch ďalších členov. Už dlhšie nemá obsadené obidve funkcie viceguvernérov. Doteraz posledným bol Ľudovít Ódor, kým sa v máji 2023 nestal

„Vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynule zabezpečovať plnenie všetkých funkcií a úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú zo zákona o NBS, je potrebné doplniť neúplný počet členov bankovej rady,“ vysvetlil návrh minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) s tým, že Keketi spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra centrálnej banky.

Opoziční poslanci túto nomináciu v rozprave k návrhu v parlamente opakovane kritizovali. Nejde podľa nich o odbornú, ale iba politickú nomináciu, ktorou si vládna koalícia rieši svoje vnútorné problémy.

  Keketi v minulosti pôsobil vo viacerých riadiacich funkciách. V súkromnej sfére napríklad v spoločnostiach Škoda Auto Slovensko alebo UniCredit Leasing. Pre štát ešte pred nástupom na ministerstvo pracoval napríklad ako šéf Eximbanky alebo bratislavského letiska M. R. Štefánika./agentury

X X X

Slovenský miliardár kúpil pražský dom U Hybernů. Vydražili ho skoro za pol miliardy korún

Aukcia pražského domu U Hybernů má víťaza. Stal sa ním slovenský miliardár Milan Fiľo, ktorý za nehnuteľnosť ponúkol sumu 447 miliónov korún (skoro 18 miliónov eur), čo bola aj vyvolávacia cena. Ide o druhý najúspešnejší predaj v histórii českého štátneho majetkového úradu. Milan Fiľo, predseda predstavenstva spoločnosti Ecoinvest.

Štát prostredníctvom Úradu pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových (ÚZSVM) predal v aukcii dom U Hybernů v centre Prahy. Víťaz ponúkol za nehnuteľnosť vyvolávaciu cenu 447 miliónov korún. Podľa zdrojov portálu seznamzprávy.cz je víťazom slovenský biznismen Milan Fiľo. Miliardár vlastní aj objekt bývalého kláštora na námestí Republiky, ktorý je hneď vedľa predaného paláca.

Predaj empírového domu U Hybernů je druhý najúspešnejší predaj v histórii majetkového úradu. Prvé miesto patrí tiež Milanovi Fiľovi, a to práve za cenu, ktorú zaplatil za niekdajší kláštor v susedstve domu U Hybernů. Fiľo vydražil objekt v roku 2016 za 790 miliónov korún (vyše 31 miliónov eur).

Do dražby nehnuteľnosti oproti Obecnému domu sa podľa ÚZSVM prihlásili dvaja záujemcovia. Prihodenie v nej padlo jediné, dve hodiny pred koncom aukcie ponúkol jeden zo záujemcov vyvolávaciu cenu. K žiadnemu navýšeniu, ktoré by muselo predstavovať prinajmenšom 50 000 korún, už nikto nepristúpil.

ÚZSVM uviedol, že víťazom aukcie sa stala právnická osoba z Prahy, bližšie ju neidentifikoval. Redakcii portálu seznamzprávy sa ale podarilo zistiť, že víťazom je práve Milan Fiľo, respektíve firma z jeho skupiny Eco Investment. Holding zatiaľ informácie nekomentoval. Hovorkyňa skupiny Petra Greksová iba uviedla, že sa vyjadria neskôr. Úrad pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových vyzve víťaza na podpis kúpnej zmluvy, ktorá podlieha ešte schváleniu ministerstvom financií.

Dom U Hybernů vznikol v 19. storočí prestavbou pôvodného barokového kláštorného kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie pri kláštore írskych františkánov. V rokoch 1811 až 1813 bol upravený na colný úrad rakúskeho cisárstva. V rokoch 1938 až 1949 bol kostol prebudovaný na výstavnú sieň a tomuto účelu slúžil až do roku 1991. V roku 2006 prešla budova rekonštrukciou a v jej priestoroch vznikla moderná divadelná sála. V súčasnosti ho využíva divadlo Hybernia, nájomná zmluva je uzatvorená do roku 2055./agentury/

X X X

 SNS hlasovala proti svojim. Danko odišiel od Pellegriniho skôr, kým ostatní rokovali. Prezident chce ísť na dobrovoľný vojenský výcvik

Prvá trhlina obnovenej koaličnej väčšiny sa ukázala hneď na druhý deň schôdze. SNS odmietla hlasovať za vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia. No nie je to jediný bod, s ktorým má problém. Líder SNS Andrej Danko odmieta aj návrh z dielne ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) o zriadení žandárov a odporúča mu návrat povinnej vojenčiny. Lídri koalície a opozície sa pritom v stredu stretli za okrúhlym stolom u hlavy štáty, kde hovorili o svojich postojoch k vyslaní armády na Ukrajinu či výdavkov na zbrojenie. Ako to v paláci vyzeralo a v čom sa zhodli?

 „Naši vojaci nemajú čo robiť na hranici s Ruskou federáciou. Je nepredstaviteľné, aby na jednej strane premiér Slovenskej republiky Robert Fico chcel navštíviť Ruskú federáciu 9. mája a podávať ruky Putinovi a na druhej strane, aby Slovensko posielalo vojakov na hranice s Ruskou federáciou,“ informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Vyslanie vojakov do Pobaltia prešlo vďaka opozícii. Zo 145 prítomných hlasovalo za 137 poslancov, proti bolo sedem, jeden sa zdržal. Piati poslanci v stredu na rokovaní chýbali. Návrh podporili všetci poslanci Smeru, Hlasu, všetci prítomní z PS, SaS, KDH aj hnutia Slovensko. Zelenú dostal aj od nezaradených poslancov Ľubomíra Galka (Demokrati) a tiež Ivana Ševčíka, Pavla Ľuptáka a Romana Malatinca z Národnej koalície.

 Andrej Danko, Dagmar Kramplová, Karol Farkašovský, Adam Lučanský, Milan Garaj, Roman Michelko z klubu SNS boli proti. Spolu s nimi hlasoval aj Miroslav Radačovský, ktorý len v utorok zložil ako náhradník za Rudolfa Huliaka poslanecký klub. Radačovský pritom hovoril, že vládnu koalíciu bude bezpodmienečne podporovať. V stredu bolo všetko inak.

„Vzhľadom na moje zameranie a videnie sveta, samozrejme, že budem podporovať za všetkých okolností vládnu koalíciu. Buď sme vpravo, alebo ste vľavo, iná cesta neexistuje,“ uviedol v utorok pre Pravdu Radačovský. „Vždy budem rozhodovať v prospech tejto vládnej koalície a bezpodmienečne. Urobím svojím hlasovaním všetko preto, aby táto vláda vydržala do konca,“ deklaroval, hoci už v stredu svoje slová poprel.

Líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka ešte dopoludnia podotkol, že koalícia nie je jednotná ani v otázkach bezpečnostnej politiky. Príkladom je vyslanie 155 slovenských vojakov do Pobaltia. „Je to naozaj absurdná situácia,“ skonštatoval líder PS. Ide podľa neho o prvé návrhy, ktoré testovali silu koalície po urovnaní sporu. „Už pri prvom hlasovaní sa ukazuje, že to nefunguje,“ poznamenal. Lídri koalície a opozície sa zhodli o nevysielaní vojakov do vojny na Ukrajine

 To však nebol jediný návrh, s ktorým mala SNS problém a hlasovala proti partnerom. Dankovci odmietli podporiť zákon ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) o opatreniach na zvýšenie odolnosti v obrane. Koaličná strana, ktorá rozuzlením krízy utrpela najviac, nesúhlasí so založením Žandárskeho zboru. Slovo žandárstvo jej „pripomína predpisy rakúskej monarchie a je spojené s totalitným prístupom voči slovenskému národu“. SNS však pripustila, že zákon môže byť dobre mienený.

Kaliňák hovorí, že o výhradách ešte budú diskutovať. „Uchádzam sa o všetky hlasy parlamentu, to je výhoda parlamentnej demokracie, že chcete komunikovať s poslancami, ktorí sú najpodstatnejší preto, aby ste presadili niekoľko dobrých myšlienok,“ obhajoval návrh minister.

Stotožnené s návrhom nie je ani opozičné PS, no za istých okolností by Kaliňákov návrh podporilo. V stredu ho vyzvalo, aby oddelil vo svojom návrhu vznik aktívnych záloh od vzniku Žandárskeho zboru. „Ak to vie oddeliť, aktívne zálohy podporíme, ale nevieme to podporiť, ak je to v balíku so žandármi. To je nezmysel,“ priblížil poslanec PS Tomáš Valášek. Kaliňák tvrdí, že obe časti návrhu zákona sú prepojené, no uvidí sa, ako to dopadne.

Danko prišiel v čase, kedy sa geopolitická situácia prudko mení, s vlastným návrhom, ako posilniť obranu. „Minister obrany Robert Kaliňák by sa mal zamyslieť skôr nad zavedením základnej vojenskej služby,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS. Kaliňák to však odmieta.

Príchod šéfov parlamentných strán a premiéra k prezidentovi

 SNS sa vyjadrila odmietavo v deň, keď sa koalícia a opozícia zišli v Prezidentskom paláca za okrúhlym stolom k obranyschopnosti Slovenska. Pokračujúce turbulencie medzi lídrami koalície najskôr naznačoval urýchlený odchod Danka z paláca, kým zvyšok hostí zostal rokovať.

Šutaj Eštok neskôr vysvetľoval, že Danko musel odísť skôr, pretože mal naplánované vyšetrenie. „Nehľadajte za tým senzáciu. Ospravedlnil sa, poďakoval pánovi prezidentovi. Nebolo žiadne búchanie dverí ani nič podobné,“ vysvetľoval šéf vnútra. Premiér sa po okrúhlom stole médiám vyhol, no ministri aj opozičné strany PS, SaS a KDH zhodnotili, že prieniky našli.

 Predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko prichádza na rokovanie za okrúhlym stolom k téme zvyšovania obranyschopnosti Slovenskej republiky a možnému navyšovaniu obranných výdavkov, ktoré zvolal prezident Peter Pellegrini.

Líder PS Michal Šimečka po stretnutí odporučil koalícii, aby si stretnutia rovnakého formátu robila aj medzi sebou, keďže sa nedokáže zhodnúť ani v bezpečnostných otázkach. Pýta sa, ako chce vláda garantovať bezpečnosť do budúcnosti, ak dnes „okopáva“ spojencov a izoluje sa od nich.

Zopakoval, že ho zaujíma Kaliňákov plán na rozvoj obrany, ako má vyzerať modernizácia, do akých spôsobilostí chceme investovať. „Tie odpovede sme nedostal ani dnes,“ povedal. Zopakoval svoju kritiku Kaliňáka, ktorý podľa neho nepredstavil aký je jeho plán na rozvoj ozbrojených síl a do akých spôsobilostí chceme investovať.

„Minister Kaliňák len nakupuje, to mu ide dobre. Môže to stáť až osem miliárd, pokiaľ ide o nákupy, ktoré už ohlásil alebo sú zazmluvnené za rok a pol. Nevidím v tom žiaden systém, funguje ako nákupná maniačka,“ povedal Šimečka. „My chceme vidieť nejaký plán a potom sa môžeme s vládou rozprávať o zvyšovaní a dlhodobom raste výdavkov na obranu,“ pokračoval.

Obranyschopnosť Slovenska však podľa Kaliňáka nie je dostatočná. Viní z toho bývalú vládu, ktorá Ukrajine darovala dosluhujúce a uzemnené stíhačky Mig-29 aj svoju nefunkčnú protivzdušnú obranu S-300. Slovensko už dnes podľa neho dáva do obrany výdavky tak, aby investovalo do aktivít duálneho využitia.

„Typickým príkladom je výstavba nemocnice v Prešove, ktorá pokryje navýšenie rozpočtu o 0,2 percenta na najbližšie tri roky, lebo je to projekt za viac ako 600 miliónov eur. Toto je cesta, ktorou ideme,“ povedal minister obrany. Tridsaťpäť percent z obranných výdavkov ide podľa jeho slov na „do zbraní“. Čo sa týka zvyšovania HDP na obranu, tak 0,2 až tri percentá je podľa Kaliňáka číslo, ktoré by Slovensko vedelo zniesť.

„Ak si máme ako vláda vybrať či chceme kupovať samopaly alebo postavíme veľkú vojenskú nemocnice, z ktorej budú mať úžitok aj ľudia, tak v tomto prípade si táto vláda určite vyberie nemocnicu pred puškami,“ doplnil ho Šutaj Eštok.

V prípade navýšenia HDP na obranu by si krajiny, ktoré sa neplania dvojpercentný záväzok mali podľa KDH vstúpiť do svedomia a začať ho plniť. O raste možno hovoriť až potom. „Na okrúhlom stole bola zadefinovaná suma plus-mínus 0,2 percenta ročne,“ uviedol líder KDH Milan Majerský s tým, že ide o hudbu budúcnosti. „Za KDH jasne hovorím, že v tejto chvíli nechceme, aby boli zvyšované výdavy na obranu. Chceme, aby zahŕňali aj duálne určenie, teda mosty, cesty,“ priblížil.

Výdavky duálneho určenia by však podľa neho mali byť podľa Majerského zadefinované zreteľne, ak by obranné peniaze mali ísť na mosty, cesty a nemocnice. KDH navrhlo, aby vznikol parlamentný výbor pri NR SR, ktorý by kontroloval výdavky duálneho určenia aj výdavky na obranu. Dôraz by mal byť kladený aj na brannú výchovu.

 KDH chce výbor, SaS komisiu

Líder SaS Branislav Gröhling požiadal prezidenta, aby deklaroval zotrvanie Slovenska v NATO a SR nepodrývala spojencov. SaS deklarovala, že Slovensko by malo zostať na dvoch percentách HDP na obranu. Rovnako ako Majerský apeloval na to, aby aj ostatné krajiny NATO, aby dodržiavali dvojpercentné záväzok. „Až potom môžeme pristúpiť k debatu zvyšovania,“ pokračoval s tým, že SaS by bola za zriadenie komisie, ktorá by dohliadala na výdavky. S duálnymi výdavkami na obranu nesúhlasila SaS.

KDH je za posilnenie kooperácie európskych krajín v obrane. Je dôležité, aby sme kým je to možné zostali v NATO. Na druhej strane si podľa šéfa strany Milana Majerského treba odpovedať, „čo potom“, ak USA vystúpia z NATO.

Na stretnutí došlo medzi koalíciou aj opozíciou k vzácnej stopercentnej zhode. „Dohodli sme sa na jednom, že nechceme vysielať vojská na územie Ukrajiny,“ povedal o ďalšom bode stretnutia. „Naše vyslanie vojakov do mierových síl na Ukrajinu je pre nás nepriechodné z viacerých dôvodov. Po prvé, keďže sme na hranici s Ukrajinou, nesmieme oslabiť naše vlastné obranné sily. Ak, tak to majú robiť krajiny z väčšej vzdialenosti a nie sú na línii dotyku,“ potvrdil Kaliňák.

Rokovanie za okrúhlym stolom k téme zvyšovania obranyschopnosti Slovenskej republiky a možnému navyšovaniu obranných výdavkov zvolal prezident Peter Pellegrini.

Prezident chce do Národných obranných síl

Prezident Peter Pellegrini ocenil konštruktívny priebeh stretnutia. Nezvolal ho preto, aby sa politické strany zmierili, ale preto, že sú témy, o ktorých musia vedieť diskutovať naprieč spektrom. Okrúhly stôl k obrane nebol posledný, pred summitom v Haagu na konci júna chce lídrov pozvať znova.

Potvrdil, že všetky strany boli proti vyslaniu vojsk na Ukrajinu. „Sme presvedčení, že slovenskí vojaci majú zostať na území Slovenska. SR je povinná ochraňovať východné krídlo NATO. Vyslaním vojakov nemôžeme oslabovať kapacity a schopnosti brániť Slovensko ozbrojenými silami,“ deklaroval. Nikto by preto podľa prezidenta nemal byť prekvapený, ak Slovensko nebudú pozývať na summity ochotných krajín.

Diskusia o zvyšovaní obranných výdavkoch na úrovni 0,2 percenta je podľa Pellegriniho je zatiaľ na stole ako otvorená otázka. „Oficiálne nezaznelo žiadne číslo, ktoré by malo byť definitívne schválené na summite NATO v Haagu,“ povedal. „Ak by malo dôjsť k rozpadu NATO, Slovensko chce byť súčasťou samostatného európskeho modelu obrany nášho zoskupenia,“ vyhlásil prezident.

Pellegrini podotkol, že Slovensko nie je úplne vyčlenené a zúčastnilo sa rokovania náčelníkov generálnych štábov v Paríži. Hovorilo sa tam nielen o tom či vyslať alebo nevyslať armády na Ukrajinu, no zaznela aj druhá možnosť. Tou by bola garancia mieru, ktorú by zabezpečovali posilnené mnohonárodné brigády na východnom krídle NATO.

Hovoriť v vojny na východnej hranici o obnovení povinnej vojenskej služby, podľa prezidenta „nie ten správny prístup“. Slovensko si preto zvolilo dobrovoľnú formu. „Chcem prehlásiť, že hneď ako bude zákon o dobrovoľných brigádach bude schválený parlamentom a po mojom podpise nadobudne účinnosť, osobne ako prezident a vrchný veliteľ sa do jedného z prvých kurzov osobne prihlásim, absolvujem výcvik a bude súčasťou našich obranných brigád,“ dodal./agentury/

X X X

 Šéf zväzu automobiliek: Investori sa pýtajú, kam patríme. Vláda musí odpovedať jasne

Vláda by sa mala poučiť z Turecka, ktoré prišlo o výrobu Superbov a Passatov pre chyby v oblasti geopolitiky, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk šéf automobilového zväzu Alexander Matušek.

Všetci sledujeme, čo sa deje okolo vojny na Ukrajine, vrátane mierových rokovaní. Ako dôležité je to z pohľadu automobilového sektora? Na Ukrajine v minulosti boli firmy, ktoré dodávali či už káblové zväzky a iné súčiastky.

Tie firmy naďalej pôsobia. Ale pri tej geopolitike je dôležité povedať, do akej sféry vplyvu Slovensko patrí. Či investori, ktorí tu investujú svoje peniaze, si budú myslieť, že sme naďalej súčasťou Európskej únie a NATO, alebo nie sme. A to nestačí len hovoriť, že sme, a zároveň vetovať aktivity Európskej únie. Na to investori veľmi citlivo reagujú, takže z tohto pohľadu je to pre nás zásadná otázka.

X Narážate na ten ambivalentný postoj vlády, čo sa týka nejakej geopolitickej orientácie. Je toto téma, o ktorej diskutujete s vládou?

My sme to jednoznačne deklarovali, že zakotvenie Slovenska v európskych štruktúrach je pre nás veľmi dôležité. Pretože tie obavy o to, kam Slovensko patrí, sú relevantné a investori sa pozerajú, okrem ekonomických ukazovateľov aj na to, akým spôsobom štát vystupuje. Netreba to podceňovať.

Uvediem jeden príklad. Keď sa rozhodovalo o investícii, kde sa bude stavať Passat a Superb, tam už bola dohoda, že fabrika bude v Turecku. Potom sa Turci išli „poprechádzať“ po Sýrii a tá investícia napokon skončila, chvalabohu, na Slovensku. Takže netreba to podceňovať, je to dôležitá vec.

X Máte aj nejaké konkrétne informácie od investorov, že ich znepokojuje tá situácia na Slovensku, čo sa geopolitiky týka?

My sme apolitická organizácia, my sa o tej politike veľmi nevyjadrujeme. Ale z prieskumov, ktoré robia obchodné komory, vieme, že to je jedna z otázok. Aká je tu stabilita? Kam patrí Slovensko? To sa týka vnútropolitickej stability, aj zaradenia Slovenska v európskych štruktúrach.

X Keď sa vojna skončí, bude Ukrajina veľkým trhom, veľkou príležitosťou. Aké podnikateľské príležitosti vidí automobilový sektor na Ukrajine?

Aj Rusko, aj Ukrajina boli v minulosti trhy, na ktoré sa autá nielen exportovali, ale sa v tých krajinách aj vyrábali. Ak bude zabezpečený mier, tak sa otvorí trh, ktorý zanikol kvôli sankciám alebo tým, že tam neexistuje momentálne dopyt.

X Dôležitou témou je aj obchodná vojna. Donald Trump sa vyhráža clami. Čo by znamenalo 25-percentné clo pre slovenské automobily?

Ja by som bol v tomto možno trochu zdržanlivejší. Zatiaľ sú tie clá len v rámci rétoriky. V podstate sa opakuje scenár spred siedmich rokov, keď bol Donald Trump prvýkrát prezidentom Spojených štátov. Treba o tom prosto diskutovať. Takéto obchodné vojny najmenej prospievajú tým najdôležitejším, a to sú naši zákazníci. Produkty sa predražia. Spojené štáty zaviedli clá na Kanadu a Mexiko a v momente zase od nich upustili, pretože začalo byť zrejmé, čo by to spravilo s cenou vozidiel v Spojených štátoch. Ešte stále je dosť času na to, aby sa zavedeniu ciel predišlo. Možno sa upravia výšky ciel, ktoré existujú dnes medzi Spojenými štátmi a Európou. Ale dúfam, že k tomu nepríde.

Ak by k tomu došlo, tak by to, samozrejme, malo na nás určité následky. No zároveň sa otvárajú nové trhy. EÚ podpísala dohodu s Mercosurom (obchodná dohoda medzi krajinami Južnej Ameriky – pozn. red.). Nedá sa zatiaľ ešte povedať, či iné trhy dokážu nahradiť výpadok v Amerike. Slovenský automobilový priemysel vyváža do Spojených štátov tie najluxusnejšie vozidla, ktoré sa vyrábajú iba na Slovensku. Pre zákazníkov v tom vyššom segmente nebude ten nárast cien signifikantný.

Čiže dopyt by nemusel nevyhnutne klesnúť, len by si americkí zákazníci priplatili.

Dalo by sa to tak povedať. Navyše, v Amerike tie autá toľko nestoja, pretože aj daň z pridanej hodnoty je tam oveľa nižšia ako je na Slovensku alebo v Európe. A to clo sa bude počítať z čistej hodnoty auta.

X To je do istej miery aj upokojujúce z pohľadu ekonomiky a zamestnanosti na Slovensku, že to nemusí viesť k výraznému prepúšťaniu.

To si nemyslím. Tam je veľký priestor na vyjednávanie. Tie pozície nie sú také vzdialené. Ale na druhej strane treba tiež povedať, že je to situácia, ktorá je nepredvídateľná a mení sa z hodiny na hodinu. Takže si počkajme. Aj to, že Američania vnímajú daň z pridanej hodnoty ako clo, je absolútne nepochopenie cenotvorby v Európe. Takže dúfajme, že pán Šefčovič, ktorý je hlavný vyjednávač, to vyjedná tak, aby bolo dobre.

X Poďme si spraviť takú zdravotnú prehliadku slovenského automobilového sektora. Po pandémii klesla výroba áut pod milión kusov. V roku 2024 sme sa stále ešte na ten milión nedostali. Je to ešte nejaká méta, ktorá je dosiahnuteľná?

Automobilový sektor je celkom stabilný. Áno, padol v roku 2020 pod milión, ale v roku 2021 bol nad milión. V roku 2022 bol zase tesne pod miliónom. V roku 2023 sme boli zase nad milión. A v roku 2024 sme boli tesne pod miliónom. To svedčí o tom, že vždy traja z tých štyroch výrobcov idú stabilne a jeden má nejaký nábeh. Vtedy tá produkcia klesne. Takýto nábeh nového produktu mal minulý rok Stellantis, čo sa prejavilo na nižšom konečnom počte vyrobených vozidiel, pretože zavádzali nové technológie, prerábali linky a tak ďalej. My prognózujeme, že tento rok budeme znova nad miliónom.

To zároveň znamená, že sa môžeme na automobilový priemysel na Slovensku spoľahnúť. Máme nové produkty, na ktorých budeme tie dva, tri roky teraz fičať. Potom v rokoch 2026 a 2027 príde Volvo. Taký výrazný nárast bude v roku 2027, kedy už nabehne celá produkcia. Takže odhadujeme, že v roku 2027 by sa mohlo vyrobiť medzi 1,1 až 1,2 milióna áut. To je tá pozitívna správa. Tá menej pozitívna je, že v rokoch 2028 a 2029 budeme potrebovať nové produkty, aby ten automobilový priemysel zostal v takej veľkosti ako je dnes. Aby to Volvo znamenalo nárast a nie len udržanie toho stavu, ktorý tu už máme.

X Aká bude budúcnosť automobilového priemyslu na Slovensku? Súkromný sektor investuje pomerne málo do vedy a výskumu. U nás je to 0,5 až 0,6 percenta HDP. Maďarsko, Česko, Poľsku investujú viac ako jedno percento. Je toto problém?

Všeobecná odpoveď je, že automobilky väčšinou nerobia vývoj v tých krajinách, kde vyrábajú, ale väčšinou v tých materských krajinách, kde majú veľké vývojové centra. A to je prípad aj nášho automobilového priemyslu. Na druhej strane tu máme silnú skupinu dodávateľov, ktorí vyvíjajú diely pre Európu a dokonca pre celý svet. A toto je hlavný prínos automobilového priemyslu. Všeobecne je automobilový priemysel v Európe ten najväčší inovátor a výskumník. Ale vývoj môže prísť len tam, kde je tá firma schopná ho robiť. A kde aj nájde ľudí, ktorí na tom vývoji budú pracovať.

X Kde sú teda bariéry?

Tie bariéry sú v našom školskom systéme. Jednou bariérou je čiastočne aj kvalifikácia zamestnancov. A po konsolidačnom balíčku máme aj druhú bariéru. Vývoj sa tu až tak veľmi neoplatí robiť, pretože náklady na pracovníkov sú na Slovensku výrazne vyššie ako napríklad v Českej republike. Takže v podstate sa neoplatí také miesto na Slovensku ani vytvárať, pretože v Česku sú tie náklady na jedného pracovníka o 18 percent nižšie na strane zamestnávateľa. A ten pracovník zarobí o osem percent viac ako na Slovensku pri tom istom plate. Takže sa musíme zamyslieť, aby tu vôbec bola aj z tejto strany motivácia a ochota niečo robiť.

X Protiargumentom by mohol byť, že tých vývojárov by sa dalo prilákať, keby boli vyššie mzdy.

My sa o to aj snažíme. Diskutujeme o tom aj na zväze, aj so zamestnávateľmi. Ale problém je ten, že keď si aj chceme doviezť odborníka zo zahraničia, tak nám to odmietne, pretože za tých istých podmienok zarobí v Česku viac.

V minulosti bol superodpočet na vedu a výskum. Ten sa potom znížil z 200 percent na

100 percent a vznikol superodpočet na investície.

My stále hovoríme, že ten systém treba nastaviť tak, aby bol atraktívny. V tom čase, keď bol ten 200-percentný odpočet, mnoho firiem ten vývoj začalo robiť. Ten vývoj, takisto ako tá výroba, sa musia oplatiť. Ak to je všade inde naokolo lacnejšie, nevidím žiadny dôvod, aby to ten investor alebo vývojová firma robili na Slovensku.

X Je ministerstvo financií, respektíve vláda, náchylná počúvať tieto argumenty, napríklad čo sa daní a superodpočtu týka?

My im to všetko hovoríme, ale keď je odpoveď, že musíme konsolidovať, no tak, viete… Všetko toto bolo odkomunikované aj s vládou. Povedali sme im, že to vidíme ako riziko pre ďalší rozvoj. Treba to brať naozaj vážne.

X Na Slovensku sme na chvoste, čo sa týka zavádzania elektromobility. Prečo?

To má rôzne dôvody. Jeden je možno taký psychologický. Tá cesta k dekarbonizácii sa u nás stala predmetom politického boja. Témou „spaľovákov“ boli oslovovaní voliči. Nebola teda vytvorená žiadna motivácia, nebolo vysvetľovanie, prečo je to dôležité, aby sa prešlo na elektromobilitu. A druhá podstatná vec je, že niektoré štáty sa na tie záväzky proste vykašľali. Väčšinou to boli štáty východnej Európy. A tieto štáty teraz nespĺňajú kvóty, ktoré už mali byť dosiahnuté v roku 2025.

A nie nepodstatný dôvod sú aj ceny vozidiel. Tie autá sú objektívne ešte stále drahšie. Elektromobilita v Európe začala v tých vyšších a stredných cenových segmentoch a až teraz vlastne nastupujú elektrické autá v nižších cenových kategóriách. Preto sa vlastne otvorila diskusia o revízii plánu elektromobility. Pretože výrobcovia vozidiel by museli platiť pokuty za nedodržanie kvót. Aby som bol konkrétnejší, ten cieľ pre rok 2025 bol, že 15 percent registrácií mali byť bezemisné vozidlá. Na Slovensku sme minulý rok mali 2,4 percenta, to je veľmi ďaleko od 15 percent. A sú štáty, kde tento podiel je na úrovni 70 až 80 percent. V Európe sa celkovo predalo tých 15 percent elektrických vozidiel.

X Prečo nie sú elektrické vozidlá žiadané?

Pretože nie je dostatočná nabíjacia sieť. A teraz sa stále sporíme, že kto je za čo vinný. Fakt je ten, že ak štát nesplní kritérium tých 15 percent, ktoré podpísal, tak sa nedeje nič. Ak to nesplní automobilka, má dostať pokutu. Teraz sa to tým akčným plánom pre automobilový priemysel trochu zmení, tie pokuty budú flexibilnejšie. Spravili sa obrovské pokroky čo sa týka technológie, takže dojazd už dnes nie je téma. Existuje aj rýchlonabíjanie. Ale čo zisťujeme je, že elektrická infraštruktúra nie je dostatočná, takže do toho treba investovať veľa peňazí.

Navyše u nás postaviť nabíjačku, je veľmi zložité, pretože predpisy nie sú aktuálne. Problémy sú aj so štatistikami. Viedol som diskusiu s vysokopostavenými európskymi politikmi v Bruseli na rôznych okrúhlych stoloch, kde sa diskutovalo o revízii toho plánu elektromobility, dekarbonizácie a CO2 cieľov. Oni považujú za dôležité koľko áut pripadá na jednu nabíjačku. Ja im hovorím, ale potom my na Slovensku sme majstri sveta pri nabíjacej infraštruktúre, pretože máme najmenej vozidiel na jednu nabíjačku.

To je naozaj skresľujúca štatistika.

Ak si každý chce vybrať len to, čo mu práve vyhovuje, tak sa nikam nepohneme. Fakt je ale ten, že u nás začína byť dokonca problém, aby niekto do tých nabíjačiek investoval. Pretože nedokáže využiť ani tie kapacity elektrickej energie, ktoré si nakúpil, lebo tie nabíjačky prosto stoja. Ono to musí byť vybalansované, inak to nefunguje. Na tom treba robiť, preto aj v tom akčnom pláne nie sú len automobilky, ale je tam aj nabíjacia infraštruktúra, elektrická infraštruktúra a tak ďalej.

No a na Slovensku je ešte špeciálny problém, že z fondu obnovy už máme tri roky peniaze na postavenie vysokorýchlostných nabíjačiek pri diaľniciach a cestách 1. triedy, na tom TEN-T, teda na transeurópskych koridoroch, a ešte tam nestojí ani jedna. Pritom do konca budúceho roka musia byť tie peniaze minuté. Mám veľké obavy, že o tie peniaze prídeme, pretože tie nabíjačky asi nebudú postavené.

X Kde to viazne?

Tie peniaze si nechal štát a povedal, že to postaví. Ale zatiaľ teda, bohužiaľ, nepostavil nič.

X Vráťme sa ešte k tomu akčnému plánu pre elektromobilitu. Čo to vlastne znamená pre motoristov?

Budú ďalej dostupné autá. Pretože ak by sa nič nedialo, tak by hrozilo, že automobilky by platili pokuty, pretože zákazníci o elektrické auta nemajú záujem z tých dôvodov, ktoré som pomenoval, cena, nedostatočná infraštruktúre a tak ďalej. Preto by znížili aj výrobu spaľovacích modelov, aby sa vyhli pokutám. Čo by zase ohrozilo pracovné miesta, a preto sa hľadalo nejaké riešenie. Teraz sa spravilo trojročné obdobie a diskutuje sa až o päťročnom (odklad plnenia emisných limitov – pozn. red.).

Snáď sa začne trochu intenzívnejšie budovať nabíjacia infraštruktúra, lebo fakt je ten, že výrobcovia tie kapacity nainštalovali a tie autá vedia vyrobiť. Akurát zákazník hovorí, že teraz ich nechcem a ten zákazník je v konečnom dôsledku ten najdôležitejší. Keď sa ten plán rodil, bol rok 2019. V roku 2020 prišla korona. Po korone prišla čipová kríza a logistická kríza. Potom začala vojna na Ukrajine. Následne sa začal cenová kríza v energetike. To sú všetko veci, s ktorými tieto plány nepočítali. Revízia týchto cieľov na dekarbonizáciu a tie míľniky do roka 2035 sa mali prehodnocovať v roku 2026. My žiadame, aby sa prehodnotili v roku 2025 a tie dôsledky, ktoré by to malo na výrobcov vozidiel, aby sa odložili.

X Na Slovensku elektromobily nie sú populárne. Na druhej strane, nikto zo samotných firiem asi nepochybuje, že elektromobilita je budúcnosť. Ako teda prekonať ten odpor? Ako tých zákazníkov presvedčiť, že elektromobily sú cestou vpred?

Úplne najjednoduchší argument je, že treba si to jednoducho vyskúšať. Pretože ak si niekto vyskúša jazdiť na elektrickom vozidle, tak obvykle už iné nechce. Druhý argument je, že nepozerať sa len na cenu auta, ale pozerať sa na cenu a prevádzku. Celkové náklady. Ak najazdíte 15-, 20-tisíc kilometrov ročne, tak sa vám to auto oplatí. Ten interval je od dvoch do štyroch rokov.

Zvlášť na Slovensku, kde sú doteraz dotované ceny elektrickej energie. Naša elektrina nestojí v porovnaní s inými krajinami v Európe veľmi veľa. Keď si človek prepočíta všetky náklady, tak namiesto 15 eur za sto kilometrov, jazdí za 1,50 eura na sto kilometrov. Tie elektrické auta sú dnes už technologicky vyspelejšie ako spaľovacie auta. A hlavne, doprava je jedným z najväčších znečisťovateľov, a preto treba v tom smere tiež niečo robiť.

X Budete ako zväz alebo ako automobilky robiť nejaké náučné kampane?

To všetko existuje. Ale jeden z tých základných dôvodov je ten strach z dojazdu. O tom sa bavíme aj pri tom akčnom pláne. Ak niekomu nezoberiete ten strach, tak si to auto tak či tak nekúpi. Pritom tá téma dojazdu je určitým spôsobom preceňovaná. Lebo ja nepoznám ľudí, ktorí by každý deň jazdili tisíc kilometrov, ak nie sú profesionálni šoféri.

X Paradoxne, taxíky, ktoré jazdia veľa, sú často elektrické.

Áno, pretože si vodič dá 15-minútovú pauzu a nabije si to auto na rýchlonabíjačke. Dnes už za 15 minút auto nabijete na ďalších 300-400 kilometrov. Tá technológia ide míľovými krokmi dopredu a s novými druhmi batérií to bude ešte rýchlejšie. Dnes by mali nad tým rozmýšľať hlavne majitelia rodinných domov, pretože doma nabíjať je vždy lacnejšie, ako nabíjať na nejakej verejnej nabíjačke. Alebo ten, kto má možnosť nabíjať v práci. To auto, keď stojí, tak sa môže nabíjať a pri tom vodič nestráca žiadny čas.

Často sa hovorí, že spaľovacie auto natankuje za päť minút. Ale potom to auto tak či tak stojí osem hodín, ak je niekto v práci. Alebo doma, keď spí, tak to auto tiež stojí. To je tá filozofia, že vždy, keď som v práci, tak môžem nabíjať. Vždy, keď som doma, tak sa to auto môže nabíjať.

X Keď sme pri týchto ekologických témach… V minulosti sa veľa hovorilo o problémoch so spracovaním odpadov. Pohlo sa to dopredu?

Celkovo chýba na Slovensku priemysel na spracovanie nebezpečného priemyselného odpadu. Potrebujeme asi viac spaľovní, alebo teda energetického zhodnocovania. A tam sme sa napriek mnohým mesiacom diskusií prakticky nepohli dopredu. Lebo je to jeden z našich hlavných faktorov. My sme boli už skoro pri stopercentnej recyklácii a dnes sme opäť v stave, že 80 až 85 percent odpadu dokážeme zrecyklovať a čo sa týka nebezpečného odpadu musíme ho vyvážať ku zhodnocovateľom mimo Slovenska, čo samozrejme navyšuje naše náklady.

Pritom sú tri veci, ktoré sú pre nás dôležité, a to platí celý automobilový priemysel. Je to cena výroby na Slovensku. My sme porovnávaní s inými fabrikami, ktoré vedia daný produkt vyrobiť čo najkvalitnejšie, ale aj ekologicky udržateľne. Potom je to dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily, či už domácej alebo zahraničnej. A tá tretia dôležitá téma je environmentálna udržateľnosť, kde nie sme zlí, ale dalo by sa spraviť oveľa viac. Dnes je to kritérium, ktoré je jedno z rozhodujúcich. Kedysi to bola cena a kvalita, dnes je to cena, kvalita plus environmentálna udržateľnosť výroby.

X Čo napríklad to zachytávanie CO2, je to realistické?

Technologicky sa to dá, ale je to energeticky veľmi náročné. Vo Švédsku už také prevádzky existujú. Neviem, kto by to chcel robiť na Slovensku, to si neviem teraz celkom dobre predstaviť. Ale áno, je to jedna z tém. Pretože napríklad pri určitých druhoch športových áut, ktoré potrebujú mať aj ten hukot z výfuku, tak sa tie emisie dajú nahradiť zachytením určitého množstva uhlíka. Potom je aj taký pohon klimaticky neutrálny, pretože ak to, čo vypustím, predtým odoberiem, tak je moja bilancia nulová.

X Je to v dohľadnej dobe implementovateľné aj na Slovensku?

Ak tá technológia ešte dospeje, tak prečo nie? Ale tá technológia sa stále vyvíja.

X Dohoda o čistom priemysle hovorí aj o tom, že energie majú byť cenovo dostupné. Podarí sa to?

To je veľmi ťažká otázka, ktorá si možno vyžaduje väčšiu expertízu. V Ázii a v Amerike sú tie ceny elektrickej energie výrazne nižšie ako v Európe. My sme jediní, ktorí máme emisné povolenky. Takže diskutujme o tom, čo nám spôsobujú emisné povolenky a systém obchodovania s nimi.

Druhá vec je, že máme veľké množstvo zelenej energie, hlavne v časoch, kedy ju netreba. Máme špičky na trhu, keď sú ceny elektrickej energie záporné, keď niekto platí za to, aby sa tej energie zbavil. Pretože elektrinu momentálne ešte nevieme v takých množstvách skladovať. Ak sa toto vyrieši, napríklad s batériovými úložiskami, tak si myslím, že tá cena elektrické energie by mohla ísť výrazne dole. Ale nepôjde dole do okamihu, kým bude platiť, že cenu elektrickej energie na trhu určuje ten posledný zdroj. To znamená ten, ktorý keď má dodať elektrickú energiu, sa musí zapnúť a má tak vyššie náklady a jeho cena sa aplikuje na všetky predchádzajúce ceny.

X To sú obvykle tie plynové zdroje.

Áno, ak sa toto nezmení, tak bude veľmi zle. Preto hovorím, tam nejde ani tak veľmi o to, koľko stojí vyrobenie elektrickej energie. Tam ide skôr o to, aké mechanizmy sa použijú, akým spôsobom bude balansovaná atómová energia a energia z obnoviteľných zdrojov.

X Tie úložiská na Slovensku nemáme…

Ale máme, tie sa už stávajú. Nie až také veľké, ale stávajú sa. Úložiska sú veľká téma všade v Európe. Mnoho krajín buduje úložiská, pretože je najjednoduchšie tú energiu niekde odložiť.

X Kde sú tie úložiská? Čo sú to za projekty?

V Nemecku začali stávať veľké batériové úložiská. Tá téma úložísk ešte príde. V konečnom dôsledku aj automobil je batériové úložisko. Môžete z toho automobilu prevádzkovať doma tepelné čerpadlo a potom si ho znova znova niekde nabiť. Tou energiou, ktorú máte, si zakúrite, alebo v lete vychladíte dom.

Dnes už sú prevádzkovatelia, ktorí vedia presne softvérovo určiť, kedy je energia lacná, teda kedy treba nabíjať. Aj na Slovensku som zachytil, že sú určité firmy, ktoré vám dokážu takto manažovať, kedy je najlepšie energiu využívať a kedy ju zase nakúpiť.

 X Myslel som skôr priemyselné riešenie. Teda veľkú batériu niekde na Slovensku.

Myslím, že aj ZSE už postavila batériové úložisko. Sú aj iné súkromné firmy, ktoré stavajú batériové úložiská. To je biznis budúcnosti. Tie batérie sú vyvíjané tak, že majú prvý cyklus, ten je v aute. Druhý cyklus bude väčšinou v tom batériovom úložisku. Tretí cyklus bude veľká miera recyklácie tej batérie. Tie batérie teraz s tými novými autami len prichádzajú, budú ešte v tých autách žiť sedem, desať, neviem koľko rokov a až potom sa dostanú do úložísk. To má veľkú budúcnosť.

X X X

Poľsko dočasne obmedzí žiadanie o azyl

Poľsko dočasne pozastaví právo na azyl, aby posilnilo bezpečnosť hraníc. Zákon podpísal prezident Duda, opatrenie môže trvať až 60 dní.

Poľská vláda v stredu dočasne pozastaví právo žiadať o azyl v krajine, uviedol premiér Donald Tusk. Prezident Andrzej Duda to umožnil podpisom zákona, ktorý podľa neho „posilní bezpečnosť poľských hraníc a Poliakov“ a dáva poľskej vláde nástroje na zníženie migrácie, píše TASR podľa správ agentúr PAP a AFP.

Poľsko a ďalšie štáty na východnej hranici EÚ obvinili Rusko a jeho spojenca Bielorusko, že v posledných rokoch organizujú presuny tisícov migrantov cez svoje hranice. Varšava zároveň podľa agentúry PAP upozornila na potrebu väčšej kontroly migrácie aj z Nemecka. „Dnes večer vláda uvedie do platnosti nariadenie, ktorým pozastaví právo požiadať o azyl, presne tak, ako som oznámil – bez odkladu,“ uviedol premiér Donald Tusk na sociálnej sieti X.

Zákon na obmedzenie azylu

Oznámenie prišlo po tom, čo prezident potvrdil podpísanie zákona umožňujúceho dočasné obmedzenie azylového práva (najviac na 60 dní). Poľský senát schválil tento zákon už začiatkom mesiaca.

Európska únia minulý rok uviedla, že členské štáty hraničiace s Ruskom a Bieloruskom môžu obmedziť právo na azyl pre migrantov v prípade, že ich Moskva a Minsk budú používať ako „zbraň“, píše AFP.

Tusk v decembri označil návrh zákona za krok, ktorý má krajine vrátiť „kontrolu nad poľskými hranicami“. Tieto opatrenia však vyvolali pobúrenie ľudskoprávnych organizácií. Organizácia Human Rights Watch minulý mesiac vyzvala poľský parlament, aby zamietol návrh zákona, ktorý je podľa nej „v rozpore s medzinárodnými záväzkami Poľska a EÚ“, aktuality.sk

X X X

Stratili sa počas cvičenia v Litve. Štyria americkí vojaci sú mŕtvi

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že štyria americkí vojaci, ktorí sa stratili počas vojenského cvičenia vo východnej Litve, sú mŕtvi. Spojené štáty spolu s litovskou armádou o ich zmiznutí informovali len pár hodín predtým, píše TASR podľa správ agentúr AP a Reuters.

 „Počas môjho prejavu vyšla na povrch správa, že štyria americkí vojaci boli zabití počas incidentu v Litve. Stále ide o čerstvé správy, takže nepoznáme podrobnosti. Je to naozaj hrozná správa a naše myšlienky sú s rodinami a blízkymi (obetí),“ povedal Rutte počas jeho návštevy Varšavy.

 Vojaci sa podľa amerického veľvyslanectva vo Vilniuse stratili v okolí mesta Pabrade v blízkosti hranice s Bieloruskom a spolu s nimi zmizlo aj jedno armádne vozidlo. Úrady správu o ich zmiznutí dostali v utorok poobede.

Zdroje litovskej verejnoprávnej televízie LRT na základe nepotvrdených údajov informovali, že vojaci cestovali v pásovom dopravnom záchrannom vozidle M88.

Americké pozemné sily v Európe (USAREUR) vo vyhlásení uviedli, že sa vojaci stratili počas výcviku a litovská armáda aj polícia po nich pátrala spoločne s americkou armádou. Vyjadrenie na sociálnej sieti X zdieľalo aj veľvyslanectvo Spojených štátov vo Vilniuse. „Vojaci – všetci z 1. brigády 3. pešej divízie – v čase incidentu vykonávali plánovaný taktický výcvik,“ stálo vo vyhlásení.

V Litve je umiestnené východné krídlo spojeneckých síl Severoatlantickej aliancie (NATO). Pobaltské krajiny Litva, Lotyšsko a Estónsko sú členmi NATO a od vyhlásenia nezávislosti na Sovietskom zväze v roku 1990 majú so susedným Ruskom chladné vzťahy. Tie sa ešte viac zhoršili kvôli ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Litovský prezident Gitanas Nauséda je jedným z najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii, pripomína agentúra AP./agentury/

X X X

Slintačka sa šíri ďalej, je bezpečné piť mlieko či jesť mäso? Prinášame odpovede na otázky o zákernej chorobe

Nákaza slintačky a krívačky (SLAK) straší slovenských farmárov už niekoľko týždňov. Najskôr nad nimi visel tieň obáv, keď sa nebezpečné ochorenie objavilo pri slovenských hraniciach s Maďarskom. Zatiaľ čo naši južní susedia hĺbili obrovské jamy, do ktorých pochovávali tisícky kusov zabitého dobytka, u nás sa začali prípravy na najhorší scenár. Hoci sme na hraniciach ihneď prijali mimoriadne opatrenia, vírus, ktorý sa šíri veľmi rýchlo a efektívne, začal vyčíňať aj v našich chovoch.

 Ďalšie dva týždne od potvrdenia nákazy v prihraničných obciach bola prítomnosť vírusu zistená aj na Slovensku. Nie je síce isté, kedy presne sa k nám nákaza dostala, no je nutné zdôrazniť, že preverovanie jeho prítomnosti, teda kým prebehnú všetky potrebné laboratórne testy, nejakú dobu trvá. Problémom je, že SLAK patrí medzi tie vôbec najnákazlivejšie infekčné choroby. Po kontakte s nakazeným zvieraťom sa prenáša na oblečení, obuvi, nástrojoch, autách, ktoré dobytok prevážajú – no čo je horšie, vírus sa roznáša aj vzduchom na vzdialenosť stoviek kilometrov.

Farmári, ktorí chovu dobytka neraz venovali väčšinu svojho života, majú hlavu v smútku. V hre je celé ich živobytie. Ak sa totiž nákaza na ich statku objaví, treba nemilosrdne zabiť všetky zvieratá, aby sa zabránilo ďalšiemu rozširovaniu choroby na iné farmy. „Veríme, že si farmári plne uvedomujú, že teraz ide nielen o ich živobytie, ale aj o záchranu živočíšnej výroby v Slovenskej republike,“ podotkol v nedávnom rozhovore pre Pravdu ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martin Chudý.

 Situáciou sa od začiatku zaoberá aj vláda, ktorá medzičasom vyhlásila mimoriadnu situáciu na území celej republiky. Zvolaný bol ústredný krízový štáb, ktorého predsedom je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Štáb na svojom zasadnutí prijal najmä opatrenia, ktoré sa týkajú urýchlenia likvidácie zabitých zvierat a zabránenia tomu, aby sa choroba šírila aj na ďalšie chovy. „Dohodli sme sa najmä s našou štátnou veterinou, že sa posilnia ľudské kapacity, ktoré by umožnili odstrel dobytka,“ priblížil Šutaj Eštok s tým, že pri likvidácii nakazených chovov bude pomáhať aj hasičská technika. Slovensku v nepriaznivej situácii pomôžu aj odborníci zo zahraničia. Okrem toho, technickú pomoc nám prisľúbilo aj Česko a Rakúsko.

Rakúsko už na naše územie poslalo špeciálnu jednotku svojej armády určenú na pomoc pri katastrofách. Tá nám bude pomáhať s vykonávaním opatrením, ktoré súvisia so zabránením ďalšieho rozširovania ochorenia do ďalších častí slovenského územia. Náš západný sused k nám celkovo poslal 52 vojakov s 18 vozdilami vrátane šistich špeciálov. „Nasadenie našich vojakov je potrebné aj v záujme ochrany Rakúska a našich zvierat, aby sme zabránili cezhraničnému prenosu nákazy,“ skonštatovala rakúska ministerka obrany Klaudia Tannerová.

Premiér Robert Fico (Smer) už naznačil, že farmári, ktorých nákaza zasiahla, dostanú finančnú kompenzáciu. „Ja len verím, že to nebudú stovky miliónov eur, že budeme hovoriť možno o desiatkach miliónov,“ zdôraznil v tejto súvislosti predseda vlády.

Prezident Peter Pellegrini vyzval občanov, aby neprejavovali odpor či neposlušnosť voči opatreniam, s ktorými prichádza vláda – vírus by sa totiž podľa neho mohol dostať aj na ostatné časti územia, čo by mohlo mať „katastrofálne následky“. A minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) po stretnutí s prezidentom apeloval na poľnohospodárov, aby situáciu nepodceňovali a nepokúšali sa presadzovať predčasné uvoľňovanie opatrení.

Podľa odborníkov až najbližšie týždne ukážu, ako sa krajina dokázala s ochorením popasovať a či sa podarilo zabrániť najhoršiemu – masívnemu rozšírenia vírusu po celom území Slovenska. Pravda preto prináša odpovede na základné otázky, ktoré sa týkajú opatrení či možnosti konzumácie produktov živočíšnej výroby.

X  V ktorých obciach je nákaza potvrdená?

Šéf rezortu pôdohospodárstva Takáč potvrdil, že na Slovensku sú zatiaľ potvrdené štyri ohniská nákazy slintačky a krívačky. Všetky sa nachádzajú v okrese Dunajská Streda – konkrétne ide o obce Lúč na Ostrove, Medveďov, Ňárad a Baka.

 Okrem spomínaných obcí sa pred niekoľkými dňami hovorilo aj o možnom výskyte ochorenia na farme v Dolných Salibách v okrese Galanta. Nákaza sa však napokon nepotvrdila. „Výsledok laboratórnych testov nepotvrdil prítomnosť vírusu,“ oznámila riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Galante Bohuslava Miškovičová.

Ostatné chovy na Slovensku však zaviedli preventívne opatrenia, ktoré majú zabrániť ďalšiemu šíreniu slintačky a krívačky a následným ekonomickým škodám. Napríklad na farme Eko-produkt v Kremnických Baniach v okrese Žiar nad Hronom, ktorá má množstvo zákazníkov práve z juhu Slovenska, začali používať viaceré bezpečnostné preventívne opatrenia. „Odkedy vieme, že bola na Slovensku zistená nákaza, tak som už minulý týždeň v piatok večer prestal púšťať ľudí na farmu a nečakal som, čo mi prikážu, lebo viem, že to je veľmi nákazlivé,“ hovorí majiteľ chovu Ján Svitok.

X Je bezpečné piť mlieko či konzumovať mäso?

Množstvo ľudí sa v súvislosti s ochorením SLAK obáva, či je aktuálne bezpečné si kupovať a konzumovať živočíšne produkty ako mlieko či mäso. Ministerstvo zdravotníctva SR, ako aj Úrad verejného zdravotníctva SR však ubezpečujú, že ochorenie pre ľudí nepredstavuje nebezpečenstvo a rovnako nie je rizikom ani pre verejné zdravie.

„Toto ochorenie patrí medzi epizootické nákazy, teda hromadné ochorenia zvierat. Riziko prenosu na človeka je nízke až zanedbateľné, a preto by nemalo byť považované za klasickú zoonózu – ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Ochorenie nijako nesúvisí s ľudskou chorobou ruky, nohy, ústa (siedma choroba), ktoré patrí medzi bežné vírusové ochorenie a postihuje predovšetkým dojčatá a deti,“ priblížil rezort zdravotníctva.

Ministerstvo, ako aj Štátna veterinárna správa SR ubezpečujú, že konzumácia tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka nepredstavuje pre ľudí žiadne nebezpečenstvo. Dokonca sa to týka aj prípadu, ak by pochádzalo priamo od zvieraťa, ktoré bolo vírusom slintačky a krívačky nakazené. Rovnako sa to týka aj mäsových produktov, ktoré boli pred konzumáciou tepelne upravené. Aj tie môžete bez obáv zjesť.

Rezort zdravotníctva však upozorňuje, že je potrebné vyhnúť sa konzumácii nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov či nedostatočne tepelne upraveného mäsa z infikovaných zvierat. „Nakupujte mäso, mlieko a mliečne výrobky od predajcov, ktorí podliehajú pravidelnej kontrole potravín. Vo všeobecnosti dbajte na dodržiavanie osobnej hygieny, dôkladne si umývajte ruky teplou vodou a mydlom po kontakte so zvieratami a živočíšnymi produktmi,“ uzatvára ministerstvo.

 X Aké obmedzenia v súvislosti s ochorením sú v platnosti?

V rámci snáh o zamedzenie šírenia ochorenia na našom území, a tým aj rozširovania ekonomických škôd zaviedlo Slovensko po potvrdení nákazy viacero opatrení. Tie sa týkajú najmä zákazu prepravy hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných párnokopytníkov vrátane farmovej zveri. Zakázaná je aj preprava zvierat, ktorých sa ochorenie týka, na územie Slovenska či z nášho územia do zahraničia. Okrem toho, zákaz sa týka aj organizovania hromadných podujatí, trhov či výstav spomínaných druhov dobytka či ošípaných. Ľudia, ktorí nie sú zamestnaní na farmách, majú taktiež zákaz vstupu do chovov dobytka.

Po novom je však možné hospodárske zvieratá, ktoré sa nachádzajú v oblasti mimo reštrikčných zón, znova prepravovať na schválené bitúnky na Slovensku. Rovnako je umožnený aj prevoz zvierat z iných štátov na naše územie na schválené bitúnky. Platí však, že akýkoľvek iný prevoz zvierat okrem prepravy v rámci rovnakého chovu je stále zakázaný. Platí aj, že zvieratá, ktoré sú prevážané na bitúnok, musia byť vyšetrené na ochorenie SLAK s negatívnym výsledkom.

X Aké obmedzenia vás čakajú na hraniciach?

Medzičasom bola nákaza slintačky a krívačky potvrdená aj na ďalšej maďarskej farme. Nové ohnisko nákazy sa nachádza pri obci Lével vzdialenej asi 40 kilometrov od miesta, kde bol potvrdený prvý prípad nakazeného dobytka. Obec sa nachádza pri rakúskych hraniciach. Znamená to, že ochorenie sa našim južným susedom stále nepodarilo dostať úplne pod kontrolu.

Aj z tohto dôvodu šéf rezortu vnútra Šutaj Eštok oznámil uzatvorenie malých hraničných priechodov medzi Slovenskom a Maďarskom. Čo sa týka veľkých priechodov – Rajka, Medveďov, Komárno a Štúrovo – tu budú umiestnené dekontaminačné brány a brody. Na hraničných priechodoch smerom do Českej republiky budú umiestnené dezinfekčné rohože určené pre nákladné vozidlá./agentury/

X X X

Šikanujú nás, tvrdia ministerka kultúry aj poverená riaditeľka Betliara. Zistili vraj závažné pochybenia

 Generálny tajomník úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala uviedol, že pre zistené nedostatky v Múzeu Betliar podá trestného oznámenia a že takto bude pokračovať ďalej v rezorte.

Múzeum Betliar je príbeh o jednom neodídenom riaditeľovi, ktorý si vybudoval za desať rokov paralelný svet, tvrdí poverená riaditeľka Slovenského národného múzea – Múzea Betliar Andrea Predajňová. Spolu s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou reagovali na situáciu v Múzeu Betliar, pod ktoré patrí aj Hrad Krásna Hôrka.

Riaditeľka a ministerka tvrdia, že v múzeu Betliar mali predchádzajúci riaditelia, Július Barczi a Tímea Mátéová, vytvoriť mechanizmus na odlievanie peňazí mimo štátu a poverená riaditeľka Andrea Predajňová „odkryla chobotnicu podvodov“.

Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry Lukáš Machala povedal, že „právnym dôsledkom toho, je trestné oznámenie, ktoré podáme zajtra na generálnu prokuratúru.“ Malo podľa neho prísť k trestnému činu všeobecného ohrozenia.

Obaja predchádzajúci riaditelia Múzea Betliar – Július Barczi a Tímea Mátéová, ako aj prepustená projektová manažérka hradu Krásna Hôrka Erika Šmelková tieto obvinenia odmietajú.

Šéfku šikanujú podriadení

Diskreditačnú kampaň voči poverenej riaditeľke mal ešte pred nástupom Andrey Predajňovej spustiť bývalý riaditeľ Július Barczi. Predajňova hovorí, že ktokoľvek by prišiel do múzea Betliar mimo „tejto zostavy“ (časť zamestnancov múzea – pozn .red.) by to „schytával“. „Jedine za predpokladu, že by sa tváril, že nič nevidí, nič nepočuje.“ Hovorí o psychickom šikanovaní. „Hovorí sa tomu staffing, keď podriadení šikanujú nadriadeného.“

Podporila ju aj ministerka Martina Šimkovičová: „Andrea Predajňová zažíva v múzeu Betliar to, čo v podstate zažívam ja sama od nástupu na tento rezort. Šikanu, mobbing, sliedenie, klamstvá. Presne to isté, čo robia pani riaditeľke, mám ja. Klamstvo, vymýšľanie si, palcové titulky, niekedy sa nestačím čudovať, čo si o sebe prečítam, totálne klamstvá a ospravedlnenie neprichádza.“

Múzeum vraj prišlo o desaťtisíce

Múzeum Betliar je podľa Predajňovej príbeh o jednom neodídenom riaditeľovi, ktorý si vybudoval za desať rokov paralelný svet. „Tento muž sa volá Július Barczi. Bol riaditeľom múzea Betliar v rokoch 2014 a 2018. Už v roku 2015 založil občianske združenie Andoras, ktorého bol predsedom a neskôr členom.“

Už v roku 2015 vznikla zmluva o spolupráci medzi Slovenským národným múzeom – Múzeom Betliar a občianskym združením Andoras, pričom Barczi podpisoval zmluvy o spolupráci sám so sebou a v tomto trende pokračovala jeho nástupkyňa Tímea Máteová, tvrdí Andrea Predajňová.

Múzeum Betliar sa zaviazalo poskytnúť občianskemu združeniu súčinnosť pri riešení bádateľských, vedeckých, výskumných a najmä prezentačných úloh. Zároveň umožniť občianskemu združeniu Andoras dočasné užívanie časti nehnuteľného majetku Národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ Betliar či poskytnúť bezodplatne reprodukcie zbierkových predmetov.

„Tieto zmluvy o spolupráci medzi múzeom Betliar a občianskym združením Andoras sú neplatné,“ informovala Andrea Predajňová.

Múzeum si zriadilo múzeum shop, kde sa predávali kľúčenky či pohľadnice. „Tieto financie išli pre múzeum. Keď múzeum Betliar prevádzkovalo svoj vlastný obchodík so suvenírmi za päť rokov získalo viac ako 118-tisíc eur. Koncom roka 2020 preberá tento múzeum shop občianske združenie Andoras, kde prevádzkuje a užíva tieto priestory bezplatne. Múzeum Betliar nesmelo dodávať svoj vlastný tovar do tohto obchodíku a zisk pre múzeum za päť rokov, odkedy to prevádzkovalo občianske združenie Andoras, je vyše 5-tisíc eur. Je asi rozdiel, keď múzeum si dokáže zarobiť za 5 rokov viac ako 118-tisíc eur, ako keď dostane za 5 rokov viac ako 5-tisíc eur,“ reagovala Andrea Predajňová, podľa ktorej vznikla múzeu Betliar škoda za možno aj 350-tisíc.

 Zisk či tržba?

Voči obvineniam Andrey Predajňovej sa ohradilo občianske združenie Andoras.

„Všetky peniaze zarobené občianskym združením boli preukázateľne vynaložené v prospech múzea. Pani Predajňová spomenula, že v rokoch 2014-2018 múzeum zarobilo na predaji suvenírov 118-tisíc eur a teda o tieto peniaze sme ich pripravili. Zabudla však spomenúť, že daná suma je tržba za predaj, a je potrebné z nej odrátať ceny tovarov, režijné a prevádzkové náklady a mzdy (múzeum zamestnávalo predavačku na hlavný pracovný pomer),“ objasnilo OZ Andoras.

Podľa nich OZ nie je výmysel jedného človeka, ale tvorí ho 43 aktívnych členov a sympatizantov. S poverenou riaditeľkou sa chceli aj stretnúť, aby jej bližšie vysvetlili, akým spôsobom fungovala spolupráca múzea a Andorasu.

Dva rôzne názory na blesk

Poverená riaditeľka sa dotkla aj bleskozvodov na hrade Krásna Hôrka a protipožiarneho systému v kaštieli Betliar. Bývalé vedenie podľa nej nevykonávalo povinné revízie aktívnych bleskozvodov na hrade Krásna Hôrka, ktoré chránia celý objekt a takisto ľudí, ktorí pracujú.

„Pravdepodobne v dôsledku zlého uzemnenia, teda nevykonávania týchto revízii, utrpel 7. júna 2024, zásah bleskom pracovník strážnej služby,“ priblížila Andrea Predajňová. V kaštieli Betliar podľa nej bolo nefunkčných 81 protipožiarnych hlásičov. „Okrem podkrovia, celé prízemie, 1. a 2. poschodie bolo v takomto stave.“

Za tieto dve zistenia prepustili začiatkom marca Eriku Šmelkovú, projektovú manažérku obnovy hradu Krásna Hôrka a zároveň vedúcu oddelenia prevádzky a technickej činnosti v Múzeu Betliar.

Erika Šmelková reagovala na vyjadrenia poverenej riaditeľky: „Blesk ´údajne´ udrel do lešenia nad strážnicou, ale to vlastne nikto nevidel. Strážnik, ktorý bol vo vnútri strážnice sa zľakol a vystrašil. Vraj volal sanitku ale vzápätí ju odvolal. A okrem toho nenahlásil nič ako nejaký pracovný úraz a pod. Je pravda, že mi volal vzápätí, že udrel blesk a ja som to riešila bezodkladne,“ povedala Erika Šmelková.

Zabezpečenie revízií má podľa nej na starosti správca budov. Reagovala aj na nefunkčné protipožiarne hlavice v kaštieli. „Je komplexná revízna správa, vyhotovená v decembri 2024. Píše sa tam, že všetko je v poriadku, všetko je funkčné.“

Riaditeľka múzea Betliar Tímea Máteová reagovala, že keby bola nezainteresovaná osoba a na tlačovej konferencii online zaznie, že v kaštieli Betliar je 81 nefunkčných požiarnych hlásičov, „tak si tiež poviem, čo tam toľké roky robili. Ale táto informácia je vytrhnutá z kontextu.“

 Výmena požiarnych hlásičov bola podľa nej koordinovaná a bola naplánovaná etapovite. Vymieňali sa pod dozorom kompetentných osôb v súlade s plánom a s harmonogramom a s finančnými možnosťami múzea Betliar.

„Minulý rok prebiehalo aj špeciálne protipožiarne cvičenie zamerané na evakuáciu zbierkových predmetov, a v rámci prípravy sa kontrolovali všetky dôležité dokumenty, takže, ako vravím, sú to veci, ktoré sú vytrhnuté z kontextu,“ dodala Tímea Máteová.

Trestné oznámenia na oboch stranách

Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáš Machala uviedol, že právnym dôsledkom zistení okolo Múzea Betliar bude podanie trestného oznámenia. „Bude vedené voči konkrétnym osobám, z praktických dôvodov tie osoby nespomeniem,“ reagoval Machala a zdôraznil, že takto bude pokračovať ďalej v rezorte. „Budú nasledovať ďalšie občianskoprávne aj obchodnoprávne žaloby.“

 Bývalý riaditeľ Július Barczi tlačovú konferenciu sledoval: „Čo tam zaznelo je klamstvo. Pani ministerku kultúry a aj pani Predajňovú budem žalovať“.

Vážne obvinenia odzneli aj podľa Tímey Mátéovej a bude sa brániť. „Je to podľa mňa celé kvôli posilneniu pozície pani Predajňovej, pretože zo zdrojov blízko vedenia múzea a ministerstva kultúry vieme, že o nej hovorí ako o novej generálnej riaditeľke Slovenského národného múzea,“ povedala Máteová. Podobnou informáciou disponuje aj Barczi. Samotná Andrea Predajňová sa k tomu nevyjádřila, aktuality.sk

X X X

Slintačka sa šíri ďalej, je bezpečné piť mlieko či jesť mäso? Prinášame odpovede na otázky o zákernej chorobe

Nákaza slintačky a krívačky (SLAK) straší slovenských farmárov už niekoľko týždňov. Najskôr nad nimi visel tieň obáv, keď sa nebezpečné ochorenie objavilo pri slovenských hraniciach s Maďarskom. Zatiaľ čo naši južní susedia hĺbili obrovské jamy, do ktorých pochovávali tisícky kusov zabitého dobytka, u nás sa začali prípravy na najhorší scenár. Hoci sme na hraniciach ihneď prijali mimoriadne opatrenia, vírus, ktorý sa šíri veľmi rýchlo a efektívne, začal vyčíňať aj v našich chovoch.

 Ďalšie dva týždne od potvrdenia nákazy v prihraničných obciach bola prítomnosť vírusu zistená aj na Slovensku. Nie je síce isté, kedy presne sa k nám nákaza dostala, no je nutné zdôrazniť, že preverovanie jeho prítomnosti, teda kým prebehnú všetky potrebné laboratórne testy, nejakú dobu trvá. Problémom je, že SLAK patrí medzi tie vôbec najnákazlivejšie infekčné choroby. Po kontakte s nakazeným zvieraťom sa prenáša na oblečení, obuvi, nástrojoch, autách, ktoré dobytok prevážajú – no čo je horšie, vírus sa roznáša aj vzduchom na vzdialenosť stoviek kilometrov.

Farmári, ktorí chovu dobytka neraz venovali väčšinu svojho života, majú hlavu v smútku. V hre je celé ich živobytie. Ak sa totiž nákaza na ich statku objaví, treba nemilosrdne zabiť všetky zvieratá, aby sa zabránilo ďalšiemu rozširovaniu choroby na iné farmy. „Veríme, že si farmári plne uvedomujú, že teraz ide nielen o ich živobytie, ale aj o záchranu živočíšnej výroby v Slovenskej republike,“ podotkol v nedávnom rozhovore pre Pravdu ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martin Chudý.

 Situáciou sa od začiatku zaoberá aj vláda, ktorá medzičasom vyhlásila mimoriadnu situáciu na území celej republiky. Zvolaný bol ústredný krízový štáb, ktorého predsedom je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Štáb na svojom zasadnutí prijal najmä opatrenia, ktoré sa týkajú urýchlenia likvidácie zabitých zvierat a zabránenia tomu, aby sa choroba šírila aj na ďalšie chovy. „Dohodli sme sa najmä s našou štátnou veterinou, že sa posilnia ľudské kapacity, ktoré by umožnili odstrel dobytka,“ priblížil Šutaj Eštok s tým, že pri likvidácii nakazených chovov bude pomáhať aj hasičská technika. Slovensku v nepriaznivej situácii pomôžu aj odborníci zo zahraničia. Okrem toho, technickú pomoc nám prisľúbilo aj Česko a Rakúsko.

Rakúsko už na naše územie poslalo špeciálnu jednotku svojej armády určenú na pomoc pri katastrofách. Tá nám bude pomáhať s vykonávaním opatrením, ktoré súvisia so zabránením ďalšieho rozširovania ochorenia do ďalších častí slovenského územia. Náš západný sused k nám celkovo poslal 52 vojakov s 18 vozdilami vrátane šistich špeciálov. „Nasadenie našich vojakov je potrebné aj v záujme ochrany Rakúska a našich zvierat, aby sme zabránili cezhraničnému prenosu nákazy,“ skonštatovala rakúska ministerka obrany Klaudia Tannerová.

Premiér Robert Fico (Smer) už naznačil, že farmári, ktorých nákaza zasiahla, dostanú finančnú kompenzáciu. „Ja len verím, že to nebudú stovky miliónov eur, že budeme hovoriť možno o desiatkach miliónov,“ zdôraznil v tejto súvislosti predseda vlády.

Prezident Peter Pellegrini vyzval občanov, aby neprejavovali odpor či neposlušnosť voči opatreniam, s ktorými prichádza vláda – vírus by sa totiž podľa neho mohol dostať aj na ostatné časti územia, čo by mohlo mať „katastrofálne následky“. A minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) po stretnutí s prezidentom apeloval na poľnohospodárov, aby situáciu nepodceňovali a nepokúšali sa presadzovať predčasné uvoľňovanie opatrení.

Podľa odborníkov až najbližšie týždne ukážu, ako sa krajina dokázala s ochorením popasovať a či sa podarilo zabrániť najhoršiemu – masívnemu rozšírenia vírusu po celom území Slovenska. Pravda preto prináša odpovede na základné otázky, ktoré sa týkajú opatrení či možnosti konzumácie produktov živočíšnej výroby.

je nákaza potvrdená?

Šéf rezortu pôdohospodárstva Takáč potvrdil, že na Slovensku sú zatiaľ potvrdené štyri ohniská nákazy slintačky a krívačky. Všetky sa nachádzajú v okrese Dunajská Streda – konkrétne ide o obce Lúč na Ostrove, Medveďov, Ňárad a Baka.

 Okrem spomínaných obcí sa pred niekoľkými dňami hovorilo aj o možnom výskyte ochorenia na farme v Dolných Salibách v okrese Galanta. Nákaza sa však napokon nepotvrdila. „Výsledok laboratórnych testov nepotvrdil prítomnosť vírusu,“ oznámila riaditeľka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Galante Bohuslava Miškovičová.

Ostatné chovy na Slovensku však zaviedli preventívne opatrenia, ktoré majú zabrániť ďalšiemu šíreniu slintačky a krívačky a následným ekonomickým škodám. Napríklad na farme Eko-produkt v Kremnických Baniach v okrese Žiar nad Hronom, ktorá má množstvo zákazníkov práve z juhu Slovenska, začali používať viaceré bezpečnostné preventívne opatrenia. „Odkedy vieme, že bola na Slovensku zistená nákaza, tak som už minulý týždeň v piatok večer prestal púšťať ľudí na farmu a nečakal som, čo mi prikážu, lebo viem, že to je veľmi nákazlivé,“ hovorí majiteľ chovu Ján Svitok.

Je bezpečné piť mlieko či konzumovať mäso?

Množstvo ľudí sa v súvislosti s ochorením SLAK obáva, či je aktuálne bezpečné si kupovať a konzumovať živočíšne produkty ako mlieko či mäso. Ministerstvo zdravotníctva SR, ako aj Úrad verejného zdravotníctva SR však ubezpečujú, že ochorenie pre ľudí nepredstavuje nebezpečenstvo a rovnako nie je rizikom ani pre verejné zdravie.

„Toto ochorenie patrí medzi epizootické nákazy, teda hromadné ochorenia zvierat. Riziko prenosu na človeka je nízke až zanedbateľné, a preto by nemalo byť považované za klasickú zoonózu – ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Ochorenie nijako nesúvisí s ľudskou chorobou ruky, nohy, ústa (siedma choroba), ktoré patrí medzi bežné vírusové ochorenie a postihuje predovšetkým dojčatá a deti,“ priblížil rezort zdravotníctva.

Ministerstvo, ako aj Štátna veterinárna správa SR ubezpečujú, že konzumácia tepelne ošetreného (pasterizovaného) mlieka nepredstavuje pre ľudí žiadne nebezpečenstvo. Dokonca sa to týka aj prípadu, ak by pochádzalo priamo od zvieraťa, ktoré bolo vírusom slintačky a krívačky nakazené. Rovnako sa to týka aj mäsových produktov, ktoré boli pred konzumáciou tepelne upravené. Aj tie môžete bez obáv zjesť.

Rezort zdravotníctva však upozorňuje, že je potrebné vyhnúť sa konzumácii nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov či nedostatočne tepelne upraveného mäsa z infikovaných zvierat. „Nakupujte mäso, mlieko a mliečne výrobky od predajcov, ktorí podliehajú pravidelnej kontrole potravín. Vo všeobecnosti dbajte na dodržiavanie osobnej hygieny, dôkladne si umývajte ruky teplou vodou a mydlom po kontakte so zvieratami a živočíšnymi produktmi,“ uzatvára ministerstvo.

 Aké obmedzenia v súvislosti s ochorením sú v platnosti?

V rámci snáh o zamedzenie šírenia ochorenia na našom území, a tým aj rozširovania ekonomických škôd zaviedlo Slovensko po potvrdení nákazy viacero opatrení. Tie sa týkajú najmä zákazu prepravy hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných párnokopytníkov vrátane farmovej zveri. Zakázaná je aj preprava zvierat, ktorých sa ochorenie týka, na územie Slovenska či z nášho územia do zahraničia. Okrem toho, zákaz sa týka aj organizovania hromadných podujatí, trhov či výstav spomínaných druhov dobytka či ošípaných. Ľudia, ktorí nie sú zamestnaní na farmách, majú taktiež zákaz vstupu do chovov dobytka.

Po novom je však možné hospodárske zvieratá, ktoré sa nachádzajú v oblasti mimo reštrikčných zón, znova prepravovať na schválené bitúnky na Slovensku. Rovnako je umožnený aj prevoz zvierat z iných štátov na naše územie na schválené bitúnky. Platí však, že akýkoľvek iný prevoz zvierat okrem prepravy v rámci rovnakého chovu je stále zakázaný. Platí aj, že zvieratá, ktoré sú prevážané na bitúnok, musia byť vyšetrené na ochorenie SLAK s negatívnym výsledkom.

Aké obmedzenia vás čakajú na hraniciach?

Medzičasom bola nákaza slintačky a krívačky potvrdená aj na ďalšej maďarskej farme. Nové ohnisko nákazy sa nachádza pri obci Lével vzdialenej asi 40 kilometrov od miesta, kde bol potvrdený prvý prípad nakazeného dobytka. Obec sa nachádza pri rakúskych hraniciach. Znamená to, že ochorenie sa našim južným susedom stále nepodarilo dostať úplne pod kontrolu.

Aj z tohto dôvodu šéf rezortu vnútra Šutaj Eštok oznámil uzatvorenie malých hraničných priechodov medzi Slovenskom a Maďarskom. Čo sa týka veľkých priechodov – Rajka, Medveďov, Komárno a Štúrovo – tu budú umiestnené dekontaminačné brány a brody. Na hraničných priechodoch smerom do Českej republiky budú umiestnené dezinfekčné rohože určené pre nákladné vozidlá.

Rezort dopravy preto upozorňuje, že v súvislosti s obmedzeným režimom na hraničných priechodoch s Maďarskom, ale aj Českou republikou, môže dochádzať k zdržaniu dopravy. „Rezort dopravy je maximálne súčinný pri vzniknutej situácii. Autodopravcov prosíme o trpezlivosť. Urobíme všetko pre to, aby sa ich obmedzenia dotkli v čo najmenšej možnej miere,“ komentoval vzniknutú situáciu minister dopravy Jozef Ráž (nominant strany Smer)./agentury/

X X X

Francúzsko pošle Ukrajine pomoc za dve miliardy eur. Emmanuel Macron vyzval Moskvu na 30-dňové prímerie bez podmienok

Macron vyzval Moskvu na bezpodmienečné prímerie s Kyjevom a oznámil vojenskú pomoc Ukrajine vo výške dvoch miliárd eur.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu na tlačovej konferencii s Volodymyrom Zelenskym vyzval Moskvu na akceptovanie navrhovaného 30-dňového prímeria s Kyjevom „bez akýchkoľvek podmienok“. Vyhlásil tiež, že Paríž Ukrajine poskytne dodatočnú vojenskú pomoc vo výške asi dvoch miliárd eur, píše TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Ak Moskva dohodu o prímerí neakceptuje, bude to podľa francúzskeho lídra značiť pretrvávajúcu ruskú „túžbu po vojne“.

Macron o prímerí

„Ukrajina dala súhlas s prímerím bez podmienok. Rovnaký záväzok očakávame aj od Ruska… Dnes vidím, že vôľou Moskvy je prepísať a reinterpretovať to, čo bolo prerokované a dohodnuté, vymenovaním nových podmienok. Rusko zďaleka nedokazuje, že chce mier, ale každým dňom pokračuje v intenzívnych úderoch na ukrajinské územie,“ vyhlásila hlava Francúzska.

V rámci dodatočnej vojenskej pomoci v hodnote dvoch miliárd eur poskytne Paríž Kyjevu aj protitankové strely, rakety zem-vzduch a bezpilotné lietadlá, ozrejmil Macron.

Sankcie a podmienky

Francúzsky prezident dodal, že je príliš skoro uvažovať o zrušení sankcií voči Rusku. „Nebudeme rušiť sankcie, je to príliš predčasné. V konečnom dôsledku závisí… zrušenie sankcií výlučne od rozhodnutia Ruska dodržiavať medzinárodné právo,“ vysvetlil Macron.

Agentúra AP doplnila, že v prípade nového ruského útoku na Kyjev by naň podľa Macrona mohli odpovedať európske ozbrojené sily, ktorých nasadenie na Ukrajine bolo navrhované spolu s prípadnou mierovou dohodou.

Dohody v Rijáde

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na rokovaniach v Rijáde v utorok dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Kremeľ krátko na to zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Zelenskyj to odmietol.

Vo štvrtok sa v Paríži uskutoční summit predstaviteľov „koalície ochotných“ venovaný ďalšej podpore Ukrajiny, ktorý inicioval francúzsky prezident, aktuality.sk

X X X

Kotlár na vláde čítal svoju analýzu o vakcínach meniacich ľudí na kukurice. Z úradu odišiel rýchlo a bez vyjadrenia

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár (nom. SNS) dnes prišiel na rokovanie vlády. Ministrov mal informovať o výsledkoch analýzy 34 šarží očkovacích látok Pfizer a Moderna. O tých pred dvoma týždňami tvrdil, že očkované osoby boli geneticky modifikované, pričom ich prirovnal ku kukurici. Analýzu českej konšpirátorky Sone Pekovej podľa vlastných slov nezverejní, ukázal ju predtým len generálnemu prokurátorovi. Kotlár však krátko po začiatku rokovania budovu úradu vlády bez slov opustil.

 Kotlár tvrdí, že podľa výsledkov analýzy obsahujú ampulky vakcín „enormné množstvo DNA“. „Moderna a Pfizer z očkovaných spravili geneticky modifikované organizmy. Narábali s ľuďmi ako s kukuricou, a to bez ich vedomia,“ tvrdí Kotlár.

Denník Pravda sa preto s otázkami o Kotlárovej analýze obrátil priamo na spoločnosti Moderna a Pfizer. Moderna sa voči jeho tvrdeniam ostro ohradila a zdôraznila, že vyjadrenia slovenského vládneho splnomocnenca nie sú pravdivé.

 „Pokiaľ ide o tému mRNA a DNA, mRNA vakcíny proti COVID-19 nemenia ani neinteragujú s DNA. Ako poznamenalo americké Centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, tieto vakcíny fungujú tak, že inštruujú bunky, aby produkovali spike proteín, čím sa spustí imunitná odpoveď. mRNA nikdy neprenikne do bunkového jadra, kde sa nachádza DNA, a telo ju po dodaní pokynov rýchlo rozloží,“ uviedol pre Pravdu hovorca Moderny Luke Mircea-Willats.

Slová o genetickom modifikovaní ľudí medzičasom vyvrátili aj viacerí renomovaní odborníci a analýzu spochybnili. Samotný Kotlár však žiadal zvolanie bezpečnostnej rady a deklaroval, že ak pochybil, tak roztrhá svoj diplom.

Minulý týždeň Kotlár odovzdal svoj znalecký posudok generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi s tým, že príslušné orgány majú tento „dôkazný materiál“ dôsledne posúdiť. O týždeň neskôr prišiel so svojou analýzou aj na rokovanie vlády.

 Na vláde o kukurici

Dvadsiateho šiesteho marca sa rokovania vlády prvýkrát zúčastnil nový minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Samuel Migaľ (nom. Smeru). Ten pred jeho začiatkom podotkol, že „vôbec netuší“, čo od Kotlára očakávať, no na analýzu vládneho splnomocnenca sa „veľmi teší“. Migaľ pritom sám o sebe v relácii televízie Markíza Na telo v nedeľu 16. marca povedal: „Ja som kukurica.“

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) pred rokovaním vlády uviedol, že celá situácia je na úrovni teórie plochej Zeme, a dokonca ešte nebezpečnejšia. „Keby som mal pripustiť všetky tieto závery, a to sa netlačím do pozície odborníka, tak asi po zjedení banánu sa musím premeniť na banán a podobne,“ povedal Drucker. Kotlárove pôsobenie považuje za „veľmi smutný príbeh“.

 Samotný splnomocnenec opustil budovu úradu vlády približne 45 minút po začiatku rokovania. Kotlár sa pri novinároch nezastavil a na otázky neodpovedal. Rokovanie pokračovalo bez jeho prítomnosti potom, čo odišiel na schôdzu Národnej rady (NR) SR.

Úrad vlády do poslednej chvíle neinformoval o Kotlárovej účasti na rokovaniach vládneho kabinetu. Bod o správe splnomocnenca sa na programe rokovaní objavil až po ich začiatku. Podľa informácií zverejnených na portáli vlády boli rokovania prerušené. Následne však pri Kotlárom prednesenej informácii aktualizovali stav na „schválený“.

 Ministerstvo zdravotníctva v súvislosti s odprezentovaním Kotlárovej správy na vláde v tlačovej správe uviedlo, že vláda v skutočnosti správu neschválila, ale vzala ju na vedomie ako ústnu informáciu.

„Materiál musí byť predmetom analýzy odbornej skupiny pred tým, ako sa k nemu vláda vyjadrí. Preto minister zdravotníctva SR Kamil Šaško (Hlas) bezodkladne zriadi odbornú pracovnú skupinu, zloženú zo zástupcov Úradu verejného zdravotníctva SR, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národného centra zdravotníckych informácií, Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a Slovenskej akadémie vied,“ uviedol rezort.

 Skupina má vypracovať odborné stanovisko a predložiť ho vláde. Šaško (Hlas) zdôraznil, že v plnej miere dôveruje odborným inštitúciám štátu a stojí plne na strane medicíny založenej na overených vedeckých faktoch a výskume renomovaných autorít.

Vláda zároveň upravila splnomocnencov štatút. Kotlár má byť po novom nápomocný jednotlivým ministerstvám pri preverovaní pandémie, tiež má spolupracovať s ministerstvom zdravotníctva na novej definícii pojmu „pandémie“ a zároveň má byť prítomný na diskusiách o aktualizovaných medzinárodných zdravotníckych predpisoch (IHR) a globálnej pandemickej zmluve, ktorú pripravuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

 Kotlár po odchode z úradu vlády v parlamente zahlasoval za návrh ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) k zavedeniu pôsobenia žandárov. Urobil tak na rozdiel od ostatných poslancov koaličnej SNS a vláda schválila informačnú správu až potom. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) následne po otázkach novinárov odmietol, že by šlo o nejakú dohodu medzi. Vláda podľa neho Kotlárovu správu neschválila výmenou za hlasovanie v parlamente a teóriu označil pojmom „bulvárna konšpirácia“.

 Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár (nom. SNS) a europoslanec Erik Kaliňák (Smer) na Úrade vlády SR 26. marca

Trestné oznámenie a potenciálna žaloba

Ako už denník Pravda informoval, Kotlár čelí pre svoje výroky trestnému oznámeniu od opozičnej SaS. Podľa poslanca Tomáša Szalaya slová splnomocnenca zvyšujú nebezpečenstvo, že zaočkovaní ľudia sa budú obávať zvýšeného rizika rakoviny.

Súčasťou trestného oznámenia sú aj základné štúdie, ktoré ukazujú, či a ako sa môže DNA dostať do vakcíny a ako očkovacie látky fungujú. Kotlár mal podľa Szalaya preverovať priebeh pandémie, no od začiatku sa opieral o názory alternatívnych vedcov, ktorí sa nikdy netajili svojou nedôverou voči vakcínam. Analýzu, na ktorej zakladá svoje tvrdenia o kukurici a geneticky modifikovaných ľuďoch, pripravila česká konšpirátorka Soňa Peková.

 Odborníci pre Pravdu zároveň nevylúčili, že Kotlárovi by mohla hroziť žaloba priamo od farmaceutických gigantov, ako sú Moderna a Pfizer. Samotný splnomocnenec sa v reakcii vyjadril, že ak by farmaceutické spoločnosti chceli niekoho žalovať, mala by to byť slovenská vláda.

„Ak chcú oni (Pfizer či Moderna – pozn. red.) podať nejaké trestné oznámenie, tak to musia adresovať vláde Slovenskej republiky,“ uviedol pre Pravdu. „Som vládny splnomocnenec a nikto mi ako osobe nemôže nič vyčítať. Ja nekonám ako fyzická osoba. Takže ak firmy niečo chcú, nech sa obrátia na vládu Slovenskej republiky,“ dodal Kotlár.

 Odborník z oblasti medicíny a práva, advokát a absolvent Lekárskej fakulty aj Právnickej fakulty Univerzity Komenského Peter Kováč s týmto tvrdením nesúhlasí. Kotlárove výroky podľa neho môžu poškodiť dobré meno farmaceutických spoločností.

„Keď niekoho žalujete, tak si môžete vybrať, koho. Kotlár svoje názory síce hovorí ako splnomocnenec, ale sám sa nimi dlhodobo netají. Podľa mňa by teda nebolo márne zažalovať jeho,“ uviedol Kováč pre Pravdu.

Keby teda niekto zažaloval slovenskú vládu, mohla by sa podľa neho brániť práve tým, že Kotlár konal nad rámec svojich kompetencií. Na druhej strane však odborník pripomenul, že vláda zatiaľ splnomocnenca na prekračovanie jeho kompetencií neupozornila. S týmto názorom súhlasil aj advokát Tomáš Husovský.

Kotlár chce žalovať farmaceutické spoločnosti

Na otázku Pravdy, či počítal s tým, že by pre svoju analýzu mohol čeliť žalobe on sám alebo dokonca celá slovenská vláda, Kotlár vo štvrtok (20. 3.) odpovedal vlastnou otázkou: „A firmy počítajú s tým, že štáty z celej Európy, ktoré sa ku mne pridajú, možno spustia žaloby voči nim?“

Splnomocnenca sme sa ďalej spýtali, či už vie o konkrétnych krajinách, ktoré by sa k nemu chceli pridať. „Vy nemáte žiadne informácie, pretože to nie je malá hra. To znamená, že, samozrejme, viem o takých krajinách. A prvé z nich budú pravdepodobne Spojené štáty americké,“ uzavrel Kotlár./agentury/

X X X

Protónová terapia v uzavretom nukleárnom systéme dáva nádej aj pacientom, ktorí boli doteraz odkázaní iba na injekcie či operáciu

Na základe doposiaľ najrozsiahlejšieho medzinárodného lekárskeho výskumu v oblasti regeneračnej medicíny boli vyšpecifikované konkrétne elektromagnetické polia, ktoré najúčinnejšie ovplyvňujú regeneráciu poškodených buniek a tkanív.

 Uzavretý nukleárny aplikačný systém umožňuje najnovšie medicínske poznatky skĺbiť a účinne aplikovať na ľudské kĺby či chrbticu. Iba v ňom je totiž možné dosiahnuť spolupôsobenie viacerých špecifických elektromagnetických polí na dosiahnutie maximálneho regeneračného účinku na bunky kĺbových a kostných štruktúr. Hovoríme s primárom Centra nukleárnej regeneračnej medicíny MUDr. Vladimírom Hudecom.

Čo to znamená v praxi?

Znamená to, že liečba nukleárnou magnetickou rezonanciou sa opäť posunula na kvalitatívne vyššiu úroveň. Technológia uzavretého nukleárneho systému otvorila nové možnosti liečby a dokážeme pomôcť pacientom aj s diagnózami či ochoreniami, pri ktorých to doteraz nebolo možné.

Aké sú efekty liečby?

Regeneračný účinok protónovej terapie na bunky a tkanivá je naozaj výnimočný, o čom svedčia početné výsledky lekárskych štúdií z celého sveta, ale najmä reakcie pacientov na liečbu. Účinok sa prejavuje v každej jednej bunke liečenej časti tela a výsledkom je napríklad zväčšenie objemu chrupavkovej vrstvy v kĺboch pri liečbe artrózy, či zvýšenie hustoty kostnej hmoty pri liečbe osteoporózy. Protónovú terapiu môžeme teraz oprávnene nazývať regeneračnou medicínou budúcnosti, pretože sa priamo zameriava na odstránenie príčiny ochorenia a nie iba na potlačenie bolesti. Napríklad pri liečbe primárnej osteoporózy sa dosahuje až 95 % účinnosť liečby. Dokážeme nielen spomaliť odbúravanie kostnej hmoty, ale aj naštartovať budovanie kostí.

Ako prebieha terapia?

Pacient sa uloží na lôžko a spokojne si môže napríklad zdriemnuť. Celý systém je totiž riadený počítačom, ktorý optimalizuje priebeh terapie podľa diagnózy pacienta za účelom maximalizácie regeneračného účinku na poškodené bunky a tkanivá.

 Slovenský futbalový tréner Karol Pecze.

„Všetky informácie o nukleárnej terapii som si dôkladne preveril a rozhodol som sa ju v Leviciach absolvovať. Môžem konštatovať, že som veľmi prekvapený výborným efektom na moje kolená. Viem o tom, že túto terapiu vo svete využívajú aj vrcholoví športovci v rámci regenerácie a liečby poškodených kĺbov. Nukleárnu terapiu určite odporučím aj slovenským futbalovým hráčom a tiež reprezentantom, ktorých trápia problémy s kolenami či chrbticou,“ netají spokojnosť Karol Pecze, ktorého bohatá kariéra a prínos slovenskému futbalu sú neoceniteľné a jeho meno sa spája s mnohými úspechmi v histórii slovenského aj zahraničného futbalu.

Žiadne negatívne vedľajšie účinky ?

Terapia je bezpečná a účinná. Chodia k nám aj pacienti, ktorí už vyskúšali všetky dostupné neinvazívne možnosti liečby kĺbov. Avšak nikdy som u pacientov nevidel tak evidentné zlepšenie klinického stavu, ako po absolvovaní protónovej terapie. Liečba je bezbolestná a nemá žiadne vedľajšie nežiaduce účinky. Nehrozí žiadne riziko infekcie, krvácania či zrastov.

Výhodou je, že pacient nemusí prerušiť svoje pracovné či pohybové aktivity. Ustúpenie bolesti a zlepšenie pohyblivosti kĺbu často nastupuje už počas terapie. V súčasnosti je to celosvetovo najúčinnejšia neinvazívna terapia na ošetrenie kĺbových a kostných ochorení.

Kde nám teda uľavia od bolesti?

Na Slovensku je protónová terapia poskytovaná v Sun Medical centre nukleárnej regeneračnej medicíny v Leviciach. Keďže spolupracujeme aj s Národným ústavom reumatických chorôb i s viacerými liečebnými kúpeľmi, otvorili sme pobočku aj priamo v Piešťanoch. Pacientom vychádzame v ústrety poskytovaním terapie aj vo večerných hodinách a taktiež počas víkendových dní. Je to dôležité z toho hľadiska, že terapia musí byť poskytnutá intenzívnou formou niekoľko dní po sebe bez prestávky, inak stráca účinnosť./agentury/

X X X

Bodli Židia seba do chrbta v boji proti antisemitizmu? A ide krajnej pravici v Európe iba o získanie pečiatky kóšer? Niektorí hostia v Izraeli vyvolali škandál

2Konšpirátori, ktorí tvrdia, že Židia na celom svete zakaždým hovoria jedným hlasom, keď ide o ich záujmy, sa môžu o sebe presvedčiť, že šíria nezmysly. Významná medzinárodná konferencia o boji proti antisemitizmu sa v Jeruzaleme začala túto stredu, ale oheň na streche je už niekoľko dní. „Konferencia sa dostala titulkov už pred začiatkom,“ podotkol denník Jerusalem Post. Prečo? Veľa pozvaných zostalo nemilo prekvapených, keď sa dozvedeli, že organizátori zavolali zo zahraničia aj kontroverzných politikov. Viacerí významní Židia preto zrušili svoju účasť.

 Po vypuknutí nového ozbrojeného konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi v októbri 2023, čo bol dôsledok masakry spáchanej islamskými teroristami, pribudli prejavy nenávisti voči Židom v mnohých štátoch sveta. Aj preto sa konajú demonštrácie proti antisemitizmu (snímka z októbra 2024 je z Berlína, kde si vtedy pripomenuli prvé výročie vražedného vyčíňania teroristov na izraelských civilistoch.

 Podujatie trvá dni. „Hlavným cieľom konferencie je zvýšiť povedomie o kľúčových hybných silách novodobého antisemitizmu a riešiť dôležité výzvy, ktoré prináša realita od 7. októbra 2023 pre štát Izrael aj pre židovské komunity na celom svete,“ informujú usporiadatelia na svojej webovej stránke. (Uvedený dátum sa spája s masakrou izraelských civilistov, ktorú spáchali palestínski teroristi.)

Konferenciu organizuje ministerstvo pre židovskú diaspóru, zoznam pozvaných konzultovalo s rezortom diplomacie. Menoslov hostí si nepochybne v dostatočnom predstihu pozrel aj premiér Benjamin Netanjahu. Pozvanie predstaviteľov krajnej pravice z európskych štátov vyvolalo veľký rozruch hlavne v židovských kruhoch v Európe. Ich agenda je postavená na odmietaní moslimských migrantov, pričom tvrdia o sebe, že sú neochvejní bojovníci proti antisemitizmu, no otázne zostáva, či to myslia naozaj úprimne.

 Kto z krajnej pravice kole oči viacerým židovským osobnostiam? Napríklad Jordan Bardella a Marion Maréchalová (obaja z Francúzska), Geert Wilders z Holandska, Charlie Weimers zo Švédska. Jedným z najhlasnejších kritikov ich účasti je predseda Európskeho židovského kongresu Ariel Muzicant: „Pozvať predstaviteľov európskej krajnej pravice na konferenciu v Jeruzaleme financovanú vládou je bodnutím do chrbta európskemu židovstvu,“ citoval ho server Jewish Independent. Tvrdí, že kým v Európe sa vedie zápas proti krajnej pravici, naopak, Izrael pozýva jej členov, pričom verí, že ho podporujú. Podľa Muzicanta títo politici v skutočnosti uvažujú inak. Naznačil sa, že sa vypočítavo snažia votrieť do priazne židovského štátu, aby ich legitimizoval.

 Ďalší z pozvaných prominentných Židov, ktorí odriekol účasť, je britský vrchný rabín Ephraim Mirvi. Nevyjadril sa síce ostro ako Muzicant, ale jasne dal najavo, aký je dôvod jeho rozhodnutia: „Po oboznámení sa s účasťou viacerých krajne pravicových populistických politikov na medzinárodnej konferencii o boji proti antisemitizmu sa rabín na podujatí nezúčastní,“ citovali agentúry z vyhlásenie jeho úradu.

 Muzicant avizoval, že do Jeruzalema na protest nepriletia zástupcovia najväčších židovských organizácií vo svete. Sú nimi Americký židovský výbor, Európsky židovský kongres, Svetový židovský kongres a Konferencia európskych rabínov. Minister pre diaspóru Amichaj Šikli, ktorý má v agende kontakty Izraela so Židmi na celom svete, po ostrej reakcii mnohých Židov zo zahraničia zostal neochvejný k pozvaniu kontroverzných politikov. „Pokusy o démonizáciu niektorých účastníkov nás neodradia,“ citoval ho Jewish Independent.

Niekdajší člen izraelskej vlády Natan Šaransky, ktoré šéfuje Židovskej agentúre, považuje za chybu, že minister pre diaspóru vopred nekonzultoval zoznam pozvaných s európskymi Židmi. Zjavne preto váhal, či príde na konferenciu, nakoniec sa rozhodol byť medzi hosťami. „Tí, ktorí sa držia naďalej svojich antisemitských názorov, evidentne nemajú miesto na konferenciách proti antisemitizmu. Tí, ktorí tvrdia, že zmenili svoje názory na Židov, si však zaslúžia byť vypočutí,“ napísal na sociálnej sieti Facebook.

 Veľa predstaviteľov krajnej pravice začalo dávať najavo svoje sympatie s Izraelom, ale zaznievajú hlasy, aby sa židovský štát k nim správal zdržanlivo. Šéf Londýnskeho centra štúdia súčasného antisemitizmu David Hirsh poznamenal, že sú to politici, ktorí majú vo svojom straníckom dedičstve fašistický antisemitizmus. Nadviazaním stykov s Izraelom im ide podľa neho takpovediac o získanie pečiatky kóšer, čiže legitimizáciu svojho pôsobenia v očiach izraelskej vlády. Podobne ako Šaransky apeloval na jej predstaviteľov, aby sa pri pozývaní hostí najprv poradili so zástupcami európskeho židovstva.

Pre vytvorenie uceleného obrazu o účastníkoch konferencie treba však poukázať na to, že minister Šikli pozval nielen politikov krajnej pravice z Európy. Jerusalem Post upozornil, že oslovil aj predstaviteľov európskej krajnej ľavice, ale o účasť neprejavili záujem. Vo viacerých západných európskych štátoch sa o nich hovorí ako o stúpencoch Palestínčanov s tým, že ich kritika na adresu Izraela prerastá až do antisemitizmu.

 Z dostupného zoznamu rečníkov na konferencii nie je medzi nimi nikto zo Slovenska. Naopak, napríklad Maďarsko má v Jeruzaleme svoju zástupkyňu. Je ňou europoslankyňa vládnucej strany Fidesz Kinga Gálová./agentury/

X X X

Slintačka a krívačka sa rozšírila: Vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu na celom Slovensku

Minister Taraba kritizoval, že aktivisti v minulosti protestovali proti spaľovniam. Nákazu slintačky a krívačky dnes potvrdili na farme v Lúči na Ostrove.

 Mesto Galanta pôvodne na sociálnej sieti informovalo o potvrdení nákazy na farme v Dolných Salibách. Príspevok neskôr vymazalo. Hlavný veterinárny lekár SR Martin Chudý uviedol, že aktuálne ide zatiaľ len o podozrenie na výskyt ochorenia na tejto farme.

Krátko pred obedom sa však potvrdilo ochorenie na farme v Lúči na Ostrove, kde sa nachádza viac než 270 kusov dobytka. Potvrdil to minister pôdohospodárstva Richard Takáč. Dnes o 19:00 zasadne krízový štáb.

Celkovo sa tak nákaza rozšírila do štyroch fariem na juhu Slovenska. Už v piatok bolo známe, že sú zasiahnuté chovy aj v Medveďove, Ňárade a Bake.

Premiér Robert Fico na dnešnej tlačovej konferencii povedal, že momentálne nie je možné odhadnúť škody, no môžu „astronomicky rásť“. Ide predovšetkým o nedostatok mlieka či mäsa. Varoval, že nákaza ohrozuje celé Slovensko: „Toto je smrteľne vážna vec.”

 „Pri tisícčlennom stáde hovoríme o strate od 7 do 10 miliónov eur,“ opísal Fico s tým, že toto je scenár v prípade, že by sa nákaza vyskytla iba na malej farme. Pri väčšom počte infikovaného dobytka podľa neho hrozia škody vo výške až niekoľko stoviek miliónov eur.

Vyhlásenie mimoriadneho stavu

Predseda vlády i minister pôdohospodárstva Richard Takáč zároveň deklarujú podporu chovateľov do „posledného centa“. „Chceme nahradiť všetky škody, ktoré vzniknú,“ povedal Fico. Farmárov odškodnia, aj keby kompenzácie mali byť na úkor iných rezortov.

Výdavky by nám čiastočne mohla pomôcť pokryť aj Európska únia. Existujú fondy na podporu pri technickom zabezpečení nákazy — Slovensko môže dostať príspevok na usmrcovanie zvierat či dezinfekciu.

Takáč žiadal vládu, aby bola na celom Slovensku vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nákazou slintačky a krívačky. Vláda návrh schválila, mimoriadna situácia na celom Slovensku platí dnes od 13-tej hodiny.

Poslanec Alojz Hlina (SaS) už skôr tvrdil, že sa situácia so slintačkou a krívačkou zhoršuje. „Bude sa čochvíľa potvrdzovať s najväčšou pravdepodobnosťou výskyt v ďalšom chove. Okolnosti, prečo tam, a okolnosti prenosu budú tiež zaujímavé z pohľadu toho, ako sa niektoré veci nezvládajú,“ uvádzal Hlina na sociálnej sieti.

Upozorňoval zároveň na video, ktoré obletelo internet – mohlo by ísť o porušenie prísnych opatrení. Kafilérne auto je totiž na videu počas jazdy pootvorené, no nakazené zvieratá nie sú zabalené v ochranných vakoch. Tie slúžia ako ochrana pred šírením nákazy. „Z informácií, ktoré zatiaľ mám, tak tie zvieratá do tých hermetických vakov nedávajú,“ kritizuje poslanec s tým, že ak sa to potvrdí, ide o šírenie nákazlivej choroby.

Video si všimol aj Takáč, no prevoz mŕtvych zvierat je podľa neho dôsledný a celé auto je viac než 40 minút po naložení usmrteného dobytka dezinfikované. „Dali sme technicky skontrolovať všetky vozidlá,“ informoval šéf rezortu hospodárstva. Ak bolo nejaké auto po ceste otvorené, muselo ísť vraj o technickú závadu.

Mnohé usmrtené zvieratá sú však zdravé, napriek tomu je nutné utratiť celý chov. Po uhynutí infikovaného dobytku sa zároveň znižuje vylučovanie vírusu.

Holečková: Zakopávajú mŕtve zvieratá pri obytnej časti

Rezort životného prostredia spolupracuje s odborníkmi na spodné vody či geológiu, aby určili vhodné miesta na zakopávanie zvierat. Vylúčili vojenský obvod Lešť a Kuchyňa či Žitný ostrov. „Áno, bol vybratý vojenský areál v Leviciach, kde geológia z pohľadu priesaku do spodných vôd je veľmi dobrá. Toto absolútne nehrozí,” informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Poslankyňa Martina Holečková (SaS) upozornila, že mŕtve zvieratá sa zakopávajú práve v spomínanom areáli vojenského cvičiska v Leviciach. „Viete čo sa práve deje v Leviciach? Zakopávajú sa tu zabité zvieratá, ktoré boli nakazené slintačkou a krívačkou. Zabité zvieratá bolo potrebné zlikvidovať. Keďže spaľovňa nestíha, tak sa ich rozhodli aj zakopávať. Takáč, Eštok a nitriansky župan Becík si na to vybrali fakt skvelé miesto. Vojenské cvičisko v Leviciach, ktoré je len pár stoviek metrov od obytných častí. Toto snáď nemôžu myslieť vážne,“ kritizuje vládu.

Holečkovej vraj volajú zdesení obyvatelia a obyvateľky mesta s otázkami, či je to pravda a prečo ich o tom vláda neinformovala.

Minister Taraba: Aktivisti narobili bordel

Minister obrany Robert Kaliňák tiež potvrdil slová poslankyne. Vykopaných jám pre mŕtvy dobytok by malo byť v Leviciach viacero. Štát zvolil toto miesto preto, lebo nechcel zaťažovať žiadne súkromné priestory, povedal Kaliňák s tým, že spodné vody nie sú ohrozené. Pri likvidácii zvierat pomáhajú aj vojaci.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovom brífingu kritizoval aktivistov a aktivistky, že v minulosti protestovali proti spaľovniam. „Aktivisti tu narobili bordel za posledných 20 rokov, nič sa tu nepostavilo,” povedal. Nazval ich skupinou parazitov, ktorí sa snažia strašiť.

Myslí si, že Slovensko potrebuje nevyhnutne tri nové spaľovne. „Všade len naháňať tuto nejaký vtáčik, tu nejakú rastlinku. Slovensko eminentne potrebuje dobudovať základnú bezpečnostnú infraštruktúru a zariadenia ako kafilérie patria k tomu,” konštatoval Taraba.

Voči kritike opozície sa ohradil aj premiér. „Európska únia jasne skonštatovala, že to, čo robíme, je presne to, čo máme robiť,” povedal predseda vlády. Včera na Slovensko pricestovali dvaja najvyšší odborníci na nákazu z Európskej komisie.

Dnes k šíreniu ochorenia už druhýkrát mimoriadne zasadla vláda. Nákaza sa na Slovensku objavila takmer po 50 rokoch – vládni predstavitelia tvrdia, že sa rozšírila vetrom z Maďarska. Zasiahnutí boli skôr už chovatelia v Ňárade, Bake a Medveďove. Obnovenie jedného chovu dobytka môže trvať približne dva rok, aktuality.sk

X X X

NATO varuje Moskvu: Ak Rusko zaútočí na Poľsko, odpoveď bude zničujúca

Šéf NATO upozornil na vážnu hrozbu zo strany Ruska, ktoré prechádza na vojnovú ekonomiku, a pochválil Poľsko za jeho významné investície do obrany.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu počas návštevy vo Varšave varoval, že západná aliancia odpovie ničivým úderom na akýkoľvek útok Ruska na Poľsko alebo iného aliančného spojenca, informuje TASR.

Na tlačovej konferencii po rokovaní s poľským premiérom Donaldom Tuskom Rutte upozornil, že ak niekto vyhodnotí situáciu tak, že Poľsko alebo iného spojenca môže napadnúť bez následkov, stretne sa s tvrdou odpoveďou NATO. Rutte varoval pred zničujúcou reakciou Severoatlantickej aliancie a povedal, že to musí byť jasné ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a všetkým ďalším potenciálnym agresorom.

 Podľa webu polskieradio24.pl Rutte poukázal na „vážnu hrozbu“ zo strany Ruskej federácie, ktorá „prechádza na vojnovú ekonomiku“. Podľa Rutteho by sa na to nemalo zabúdať, pretože to ovplyvní výrobné možnosti Ruska a jeho schopnosť rozširovať armádu.

Šéf aliancie NATO pochválil Poľsko za objem výdavkov na obranu a zdôraznil, že je cenným spojencom, ktorý posilňuje východné krídlo NATO.

Tusk: Musíme sa pripraviť

Poľský premiér poukázal na to, že európske krajiny majú obmedzený vplyv na priebeh rokovaní medzi predstaviteľmi USA a delegáciami Ruska a Ukrajiny. Podľa Tuskovho názoru sa preto Poľsko aj jeho spojenci musia pripraviť na „scenáre, ktoré nie sú na sto percent písané nami“.

Mier na Ukrajine musí byť podľa poľského premiéra založený na plnej suverenite tejto krajiny, ktorá zabezpečí stabilitu v regióne. „Budeme veľmi úzko spolupracovať na dosiahnutí dobrého mieru na Ukrajine,“ zdôraznil Tusk.

Poďakoval sa lídrovi NATO za podporu poľskej iniciatívy East Shield a rýchle zapojenie Severoatlantickej aliancie do ochrany Baltského mora pred sabotážou, ako to požadovala Varšava. East Shield je obranná iniciatíva, ktorú spustila poľská vláda s cieľom chrániť svoju hranicu s Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad. Program predstavuje jednu z najvýznamnejších investícií do bezpečnosti a ochrany hraníc v povojnovej histórii Poľska, aktuality.sk

X X X

Pripravte si zásoby jedla na 72 hodín, vyzýva Európska únia v novej stratégii

Občania Európskej únie by si mali pripraviť zásoby jedla, ktoré im v prípade núdze vydrží najmenej 72 hodín, hovorí nová stratégia, ktorú zverejnila Európska komisia. Stratégia pripravenosti, ktorú v Bruseli predstavila podpredsedníčka komisie Roxana Minzatuová, by mala posilniť schopnosť EÚ predvídať a predchádzať novým krízam a hrozbám a rýchlo na ne reagovať.

ČTK26.03.2025 14:03

Prímerie? Rusko na Ukrajine ponúka iba smrť a skazu

Video

Päť rokov od začiatku pandémie choroby Covid-19 a viac ako tri roky od ruskej invázie na Ukrajinu chce Európska únia ukázať, že zvládne krízu, poznamenal k novému návrhu bruselský server Politico. V súvislosti s rastúcimi hrozbami hybridných útokov sa návrh zameriava aj na kybernetickú bezpečnosť, vrátane plánu na „európsky varovný systém kybernetickej bezpečnosti“.

 Stratégia „prichádza v čase, keď Európska únia čelí čoraz zložitejším krízam a výzvam, ktoré nemožno ignorovať, od rastúceho geopolitického napätia a konfliktov, hybridných a kybernetických bezpečnostných hrozieb, manipulácie a zasahovania zo zahraničia až po klimatické zmeny a prírodné katastrofy“, uvádza sa v tlačovej správe. „Európska únia musí byť pripravená chrániť svojich občanov,“ dodáva exekutíva EÚ. Ide o ochranu nielen obyvateľov a ich bezpečnosti, ale aj fungovania únie, teda nemocníc, škôl či napríklad vnútorného trhu.

 „Nové skutočnosti si vyžadujú novú úroveň pripravenosti v Európe. Naši občania, naše členské štáty a naše podniky potrebujú správne nástroje, aby mohli konať, aby zabránili krízam a rýchlo reagovali, keď dôjde ku katastrofe,“ okomentovala stratégiu šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. „Rodiny žijúce v záplavových oblastiach by mali vedieť, čo robiť, keď voda stúpne. Systémy včasného varovania môžu zabrániť tomu, aby regióny postihnuté lesnými požiarmi stratili drahocenný čas,“ dodala s tým, že EÚ je pripravená „podporiť členské štáty a dôveryhodných partnerov v susedstve pri záchrane životov a živobytia“.

 Stratégia uvádza 30 kľúčových krokov a podrobný plán, ako ich splniť. Zameriava sa napríklad na zlepšenie systémov včasného varovania, posilnenie fungovania centra rýchlej reakcie ERCC, ktoré koordinuje pomoc pri pandémiách i iných krízach, zabezpečenie kontinuity základných služieb, ako je zdravotná starostlivosť a pitná voda, ale aj posilnenie pripravenosti populácie. To znamená okrem iného zvýšenie povedomia obyvateľstva o hrozbách a rizikách, ktoré sa môžu objaviť.

Riziká môžu byť prírodné katastrofy, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia a extrémne poveternostné javy spôsobené zmenou klímy, ďalej katastrofy spôsobené ľuďmi, ako sú priemyselné havárie, technologické poruchy a pandémia. Medzi ďalšie riziká komisie patria hybridné hrozby, teda kybernetické útoky, dezinformačné kampane, zasahovanie zo zahraničia a sabotáže kritickej infraštruktúry, ako aj geopolitické krízy, teda ozbrojené konflikty, vrátane možnej ozbrojenej agresie proti členským štátom./agentury/

X X X

Najkrvavejší gang mafie: Hoci sa nenašlo telo, sátorovcom právoplatne uzavreli 17-tu vraždu

Sátorovci zlikvidovali muža, ktorý by mohol usvedčiť jedného ich člena skupiny.

Sátorovci sa zapísali do dejím mafie ako najkrvilačnejší gang v dejinách slovenského podsvetia. Hoci sa väčšina ich zločinov udiala pomerne dávno, postupne sa darí rozmotávať klbko ich násilnosti. Aktuálne Najvyšší súd uzavrel prípad vraždy Reného Sánku z Dunajskej Stredy, po ktorom polícia neúspešne pátra už 24 rokov.

Sátorovci ho zlikvidovali zrejme v máji 2001, pretože by mohol usvedčiť bývalého, dnes už nebohého člena gangu Arpáda Szamaránszkého alias Papriku z majetkovej trestnej činnosti. Okrem toho by svedok mohol sťažiť jeho prepustenie z väzby, kde sa ocitol pre obvinenie z podielu na vyvraždení gangu pápayovcov v dunajskostredskom bare Fontána 25. marca 1999. Mimochodom, prípad vraždy Sánku súdy uzavreli presne v deň 26. výročia tejto masakry. Szamaránský bol v prvotnom vyšetrovaní tohto prípadu ako jediný obvinený z priameho podielu na vykonaní popravy pápayovcov, po prepustení z väzby zahynul pri autonehode.

Najvyšší súd v utorok potvrdil, že na likvidácii svedka Sánku sa podieľala trojica obžalovaných, medzi ktorými sú Szamaránskeho brat Roland Szamaránszký prezývaný Malý Paprika, Pavol Vlčko a Juraj Bugár. Odvolací súd potvrdil aj pôvodný verdikt o treste, teda že Szamaránskemu sa pôvodné trest za iné skutky navýšil na 21 rokov väzenia so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny. U obžalovaných Pavla Vlčka (právoplatne odsúdený na 25 rokov za iné skutky Satorovcov) a Juraja Bugára (21 rokov za iné skutky) súd upustil od uloženia súhrnného trestu, aktuality.sk

X X X

Minister Huliak chce zachraňovať folklórny festival, pochybenie šéfky rezortu kultúry nevidí

Ohrozenie prípravy folklórnych festivalov avizujú organizátori už dlhšie. Oznam o zrušení prvého zverejnilo Podpolianske osvetové stredisko vo Zvolene.

BANSKÁ BYSTRICA: „Sme nútení zrušiť jedinečný detský folklórny festival,“ napísal v utorok na sociálnej sieti riaditeľ Podpolianskeho osvetového strediska vo Zvolene Jaroslav Černák o Festivale detských folklórnych súborov, ktorý sa mal konať v dňoch 30. až 31. mája. Reagoval tak na oznam Fondu na podporu umenia, že rozhodnutia o pridelení dotácií pre žiadosti v programe Tradičná kultúra a folklorizmus sa odsúvajú na 16. mája.

Minulý rok sa dvojdňového podujatia zúčastnilo viac ako tristo detí z celého Slovenska a konal sa v dvoch mestách – vo Zvolene a Krupine, na tento ročník žiadala osveta zriadená Banskobystrickým samosprávnym krajom viac ako 17-tisíc eur.

Riaditeľ osvetového strediska: Vidíme, že systém nefunguje

„My trpezlivo čakáme už niekoľko mesiacov na vyhodnotenie žiadostí, na ktoré sme v minulosti boli zvyknutí ešte v decembri predchádzajúceho roka alebo najneskôr v januári. No vzhľadom na termín podujatia, je čakať takmer do poslednej chvíle pre nás nereálne,“ hovorí pre Aktuality.sk, aktuality.sk

X X X

Šéf zasiahnutých fariem: Obnova chovov bude trvať roky. Ide o ekonomickú aj ľudskú tragédiu (rozhovor)

 Pavol Majerčák zo spoločnosti Naše farmy, ktorá prevádzkuje dva zo štyroch postihnutých chovov, v rozhovore pre Aktuality.sk vysvetlil, ako bude prebiehať likvidácia zvierat, ale aj kedy dôjde k obnove fariem zasiahnutých slintačkou a krívačkou.

Na Slovensku sa po viac ako polstoročí objavila nákaza slintačky a krívačky, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre domáce chovy hovädzieho dobytka. Prvé prípady boli potvrdené minulý týždeň na troch farmách na juhu Slovenska.

Kým na statku v obci Baka prebieha likvidácia už v týchto dňoch, ďalšie družstvá na príchod zásahového tímu ešte len čakajú. „Zamestnanci naďalej chodia do práce. Zvieratá potrebujú starostlivosť ako kŕmenie, podstielanie a podobne. Zabezpečujeme im základné životné potreby, kým nedôjde k ich likvidácii,“ opísal pre Aktuality.sk situáciu Pavol MAJERČÁK, člen predstavenstva spoločnosti Naše farmy, ktorá zastrešuje dve z celkovo štyroch nákazou zasiahnutých statkov.

Majerčák tvrdí, že poľnohospodári budú chcieť čo najskôr začať s obnovou chovov. Situáciu však môžu skomplikovať financujúce banky. „Dobytok predstavuje hodnotu, na základe ktorej banky posudzujú úvery. Keď o túto časť majetku prídete, z pohľadu banky vzniká diera,“ hovorí podnikateľ.

X Vaše farmy v obciach Medveďov a Ňárad (okres Dunajská Streda, pozn. red.) boli medzi prvými, na ktorých sa potvrdila nákaza. Kedy ste spozorovali prvé príznaky u zvierat?

Prvé príznaky sa objavili na farme v Medveďove v pondelok 17. marca poobede. Naši krmiči a pracovníci si všimli zníženú chuť do jedla u určitých kategórií zvierat. Na tej farme máme mladý hovädzí dobytok, a práve toto bol prvý príznak. Ostatné zvieratá však žrali normálne.

Na utorok sme naplánovali preventívne odbery krvi, vzorky boli poslané na laboratórne vyšetrenia a v stredu prišli výsledky, ktoré boli negatívne. Napriek tomu sa príznaky zhoršovali, boli čoraz viditeľnejšie.

Vo štvrtok ráno si personál všimol príznaky aj na farme v Ňárade, kde sa na vemenách takmer všetkých dojníc objavili zmeny. Následne bola privolaná veterinárna správa, ktorá reagovala pomerne rýchlo.Tentokrát už neodoberali len vzorky krvi, ale aj výtery z nosa a vzorky tkanív z úst. Z každého zvieraťa bolo odobratých približne deväť vzoriek, ktoré boli odoslané do laboratória vo Zvolene. V ten deň sa brali vzorky aj z farmy v Bake. V piatok boli tieto tri chovy potvrdené ako nakazené.

X Takže krvné testy vyšli pozitívne?

Tie boli negatívne, ale vzorky zo slín, výterov a tkanív boli pozitívne.

X Čo nasledovalo?

Veterinárna správa okamžite zastavila distribúciu mlieka. Od stredy 19. marca sme prestali dodávať mlieko do mliekarne a začali sme likvidovať všetko mlieko priamo na farme podľa nariadení veterinárnej správy.

V piatok večer boli zároveň dovezené vakcíny z Nemecka, ktoré sa začali aplikovať v sobotu. V nedeľu bol proces dokončený na oboch farmách, takže od nedele je zaočkovaných sto percent našich zvierat.

X Ako ste riešili situáciu so zamestnancami? Oznámili ste im, čo sa deje a poslali domov, alebo naďalej pomáhajú pri činnostiach na farme?

Zamestnanci naďalej chodia do práce. Zvieratá potrebujú starostlivosť ako kŕmenie, podstielanie a podobne. Na farme v Ňárade sa každá krava dojí dvakrát denne, aby nedochádzalo k zdravotným komplikáciám a zvieratá netrpeli ešte väčším diskomfortom. Ide o zabezpečenie základných životných podmienok pre zvieratá, kým nedôjde k likvidácii.

X Musia byť utratené všetky zvieratá? Len v prípade vašich dvoch fariem hovoríme o približne 1 400 kusoch.

Áno, utratený bude každý jedinec. V našom prípade ide len o približné číslo, pretože na farme v Ňárade máme aj kravy tesne pred otelením a jalovice. Život tam pokračuje, prebiehajú pôrody, pribúdajú teľatá, ktoré budú mať v čase likvidácie možno len tri dni.

X Ako to berú vaši zamestnanci?

Táto tragédia má aj ľudský rozmer. Pre ľudí, ktorí sa o tieto zvieratá starajú, je to veľmi emocionálne náročné. Snažíme sa zabezpečiť, aby pri samotnom utratení bolo prítomných čo najmenej zamestnancov, len nevyhnutné minimum. Ostatných posielame domov, pretože mnohí z nich strávili celý svoj profesionálny život na týchto farmách a vidieť takúto likvidáciu by pre nich bola obrovská trauma.

X Začali ste už s likvidáciou?

Momentálne sú zvieratá stále u nás. Podľa našich informácií sa práve likviduje farma Baka, a vzhľadom na to, že v utorok pribudlo nové ohnisko, nevieme, či sa príslušné orgány rozhodnú ísť najskôr tam alebo k nám. Farma Malý Lúč sa totiž nachádza na vonkajšej hranici oblúka nákazy, takže práve odtiaľ by sa to mohlo šíriť ďalej.

X  Likvidácia je teda plne v rukách štátu alebo na nej nejakým spôsobom participujete?

Likvidáciu realizuje štát s tým, že prebieha priamo na farmách. Následne sú zvieratá transportované hermeticky uzavretými vozidlami s nerezovými vaňami do kafilérií. Kapacity sú obmedzené, a my sme odkázaní na rozhodnutie štátu, kedy príde rad na nás. Nemáme možnosť realizovať to vlastnými silami.

X Okrem kafilérií sa budú kadávery (medicínske a poľovnícke označenie pre telo uhynutého zvieraťa, pozn. red.) zakopávať aj pri Leviciach, čo vyvolalo vlnu nespokojnosti zo strany miestnych obyvateľov. Ako to vnímate?

V Maďarsku sa zvieratá zakopávali v blízkosti fariem, ale na Žitnom ostrove to vzhľadom na vysokú hladinu podzemnej vody, ktorá je približne v hĺbke 1,1 metra, nie je možné. Chápem obavy miestnych, ale niekde sa to musí realizovať. Je potrebné uvedomiť si, že nákaza sa na Slovensku či v okolí nevyskytla viac ako 50 rokov. Nikto nemá praktické skúsenosti s riešením takejto situácie. Ak ich má, bolo by dobré, aby sa o ne podelil.

X Ako bude prebiehať likvidácia, keď sa dostanú na rad vaše farmy?

Príde komplexný zásahový tím s mobilnou jednotkou a personálom vyškoleným na humánne utratenie zvierat. Súčasťou tímu sú hasiči, policajti, veterinári a armáda, využívajú sa dezinfekčné brány a všetky dostupné prostriedky. Celý proces prebieha podľa najprísnejších hygienických štandardov.

Kafilérne vozidlo prichádza len k bráne areálu, nevstupuje dovnútra. Dezinfekcia vozidla trvá približne 35 až 40 minút, následne odchádza v sprievode policajnej eskorty. Smeruje buď do Levíc alebo do kafilérie v smere na Žilinu.

X Hovoríte, že zvieratá budú humánne utratené. Čo si máme pod tým predstaviť?

To je skôr otázka na veterinárov, ktorí tento proces realizujú. My samotné utratenie nezabezpečujeme, zodpovednosť za to nesie veterinárna správa.

X Aký je aktuálny zdravotný stav zvierat, ktoré boli medzi prvými nakazenými?

Ich zdravotný stav sa nezlepšuje. Sme približne v piatom až šiestom dni od vypuknutia a pozorujeme postupné zhoršovanie. Z dostupných informácií vieme, že úmrtnosť nedosahuje sto percent, čiže nie všetky nakazené zvieratá uhynú, ale priebeh choroby nie je dobrý.

Pri dospelom dobytku je úmrtnosť približne päť percent, zatiaľ čo pri mladých teľatách dosahuje až 90 percent. V tejto vekovej kategórii je situácia výrazne horšia. Zvieratá evidentne trpia.

X Čo bude nasledovať po likvidácii zvierat? Hrozí, že niektorí vaši zamestnanci prídu o prácu?

Po utratení zvierat naša práca nekončí. Máme povinnosť dezinfikovať všetky priestory, obe farmy, všetky kontaktné miesta. Nejde len o postriekanie dezinfekčným prostriedkom, ale o komplexný proces, pri ktorom sa odoberajú stery z maštale, dojárne, rôznych zariadení, žľabov a všetkých priestorov, kde mohla byť prítomná nákaza. Tieto testy sa opakujú v určitých intervaloch.

Celý postup je definovaný veterinárnou správou. Dostaneme pokyny, podľa ktorých budeme postupovať. Naši zamestnanci sa namiesto dojenia kráv budú venovať čisteniu a príprave prostredia pre potenciálnu budúcu obnovu chovu. Dezinfekcia potrvá niekoľko mesiacov. Prepúšťanie momentálne určite nie je téma.

X Kým vy máte plné ruky práce s likvidáciou zvierat a sanovaním škôd, spotrebitelia sa zamýšľajú nad možnými dopadmi nákazy na ceny potravín. Máme sa obávať ďalšieho zdražovania?

To je skôr otázka pre obchodníkov a analytikov, ale ja by som určite nevyvolával paniku ohľadne dostupnosti mliečnych či mäsových výrobkov. Potravinové reťazce sú v súčasnosti globalizované, potraviny sa prevážajú medzi krajinami a obchodníci majú záujem zabezpečiť plynulé zásobovanie.

Môže dôjsť k zmenám v štruktúre dodávok, možno sa niektoré produkty budú viac dovážať, ale nemyslím si, že existuje dôvod na obavy z nedostatku. Čo sa týka cien, možno obchodníci využijú situáciu na ich zvýšenie, ale to je už otázka na nich.

X V týchto dňoch sa vo veľkom hovorí o odškodňovaní farmárov. Tieto debaty sa nezaobídu bez obvinení, že poľnohospodári si budú nárokovať viac, než sú skutočné škody. Hrozí takýto scenár?

Čo sa týka ekonomických škôd, máme ich rozdelené na viacero položiek, pričom zatiaľ ešte nedokážeme všetky presne definovať. V prvom rade je to základné stádo, ktoré má svoju hodnotu. Tá sa však nedá určiť len počtom kilogramov vynásobeným trhovou cenou. Je tam aj genetická hodnota, ktorú budujeme desaťročia.

Ďalšou položkou sú náklady spojené s dezinfekciou a opatreniami, ktoré nám pribudli. Na dvore máme celoročne skladované krmivo, kukuricu, pšenicu. Tieto sú v kontakte s nákazou, označujeme ich ako „kontaktné“, čo znamená, že ich momentálne nemôžeme predávať ako štandardnú komoditu.

X Ako s nimi plánujete naložiť?

To je zatiaľ otázne. Nevieme, či ich budeme spaľovať alebo dezinfikovať.

X Máte už vyčíslené ekonomické škody?

Náklady, ktoré nám vzniknú, nevieme presne určiť, keďže nepoznáme konkrétne opatrenia. Je ťažké odhadnúť, či likvidácia jednej tony bude stáť jedno euro alebo sto eur.

Od 19. marca nemáme žiadne tržby z predaja mlieka ani dobytka na mäso či ďalší chov. Pre nás je to významný výpadok príjmov. Naše chovy boli poistené, čo nám čiastočne pomôže, ale nevieme, kedy tieto finančné prostriedky prídu –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či o mesiac, dva alebo tri.

X V médiách sa skloňuje, že škody sa budú rátať v miliónoch eur len v prípade jednotlivých fariem.

Áno, v našom prípade hovoríme o miliónoch eur. Ak pripočítame ďalšie farmy, dostávame sa na desiatky miliónov. Pri desiatich či dvadsiatich farmách by to mohlo dosiahnuť stovky miliónov. Škody rastú úmerne s počtom zasiahnutých chovov. Včera premiér uviedol, že pri tisícčlennom stáde predstavujú náklady a straty sedem až desať miliónov eur. Už teraz teda môžeme hovoriť o desiatkach miliónov eur.

X Predpokladám, že postupne plánujete chov obnoviť. Viete odhadnúť, ako dlho to môže trvať?

Nevieme, kedy sa začne obnova chovov, čo závisí aj od postoja štátu a zodpovedných inštitúcií. Následne, pred samotným návratom zvierat je potrebná dôkladná dezinfekcia farmy. Realizujú sa testy, po určitom období môžu prísť prvé „pokusné“ kusy, ktoré sa sledujú. Až keď sa potvrdí, že nie sú nakazené, môžu prísť zvieratá v plnom počte. Celý tento proces trvá niekoľko mesiacov, počas ktorých platíme mzdy, náklady na krmivo, a prvé príjmy môžeme očakávať až po približne dvoch rokoch.

Aj z tohto je zrejmé, že naša strata nespočíva len v hodnote utratených kráv. Preto napríklad vo Veľkej Británii sa mnohí farmári po podobnej situácii k chovu už nevrátili, keďže ho nedokázali financovať. Boli dokonca prípady, keď si siahli na život.

X Financovanie je v týchto prípadoch asi dôležitý aspekt.

Dobytok predstavuje hodnotu, na základe ktorej banky posudzujú úvery. Keď o túto časť majetku prídete, z pohľadu banky vzniká „diera“. Namiesto riešenia splátok prichádzate so žiadosťou o ďalšie financovanie na nový chov, čo je významnou komplikáciou.

X Vláda hovorí o odškodnení každého farmára do posledného centu. Je to podľa vás reálne?

Keď sa na tom zainteresované strany zhodnú a bude to vyplatené, stane sa to realitou. Chceme tomu veriť. Otázkou zostáva, ako sa k tomu postaví vláda a čo všetko do odškodnenia zahrnie –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké škody a náklady bude považovať za opodstatnené.

X Komunikujete už o spôsoboch kompenzácie? Máte predstavu, z akých zdrojov budete odškodnení?

Zatiaľ nie. Máme piaty deň od potvrdenia nákazy. Momentálne sa tým interne zaoberáme. V komunikácii s ministerstvom nás zastupuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Uvidíme, či budeme súčasťou širšieho tímu, alebo nás bude zastupovať len komora. Nepochybne by sme privítali možnosť byť súčasťou toho procesu.

 X Asi ste zachytili, že na internete kolujú videá z transportu zvierat do kafilérií. Niektorí politici hovoria o porušovaní regulérnych postupov, obavy má aj laická verejnosť. Ako to vnímate?

Domnievame sa, že postupy sú nastavené správne. Samozrejme, pri takýchto operáciách môže dôjsť k chybám. Nič nie je dokonalé, môžu nastať technické problémy, napríklad poruchy vozidiel, ale nie je vhodné z toho robiť senzáciu.

Maximálna opatrnosť je na mieste. Ak opatrenia, ktoré niektorí označujú za prehnané, pomôžu zastaviť šírenie nákazy, sú opodstatnené. Stačí sa pozrieť na situáciu vo Veľkej Británii, kde nákaza zasiahla celú krajinu, rozšírila sa do Írska a dokonca do Francúzska. Museli tam likvidovať milióny kusov dobytka. Preto sú všetky preventívne opatrenia vrátane dezinfekcií, zákazov vstupu do lesov a zatvorenia zoologických záhrad oprávnené.

Zaznievajú aj kritické hlasy, či sme urobili všetko pre to, aby sme nákaze predišli, keď už bola potvrdená u susedov. Boli preventívne opatrenia na vašich farmách dostatočné?

Za našu spoločnosť, ktorá má farmu šesť kilometrov od ohniska nákazy v Maďarsku, môžem povedať, že sme prijali všetky dostupné opatrenia. Či už pred tým, ako sa o slintačke a krívačke začalo hovoriť, alebo po oficiálnom potvrdení v Maďarsku.

Na našej farme v Medveďove nemáme koncentrované dojnice, čo znamená minimálny pohyb vozidiel. Máme vlastný personál a vlastné krmivo, takže kontakt s vonkajším prostredím je obmedzený. Nechcem tvrdiť, že prenos je absolútne vylúčený, ale považujem za nepravdepodobné, že by sa nákaza preniesla prostredníctvom vozidiel alebo ľudí.

Problémom je, že hoci môžete prijať všetky existujúce opatrenia, vírus sa šíri rôznymi cestami –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prostredníctvom iných zvierat, vtáctva a dokonca aj vzduchom. Naše chovy sú otvorené, nie sú to hermeticky uzavreté priestory, takže stopercentná istota v tomto smere neexistuje.

A čo sa týka opatrení zo strany štátu? Bolo možné urobiť viac?

Je možné, že táto téma sa príliš spolitizovala. Samozrejme, vždy existuje priestor na zlepšenie, ale otázkou zostáva, či by tieto dodatočné opatrenia skutočne dokázali zabrániť šíreniu nákazy.

Predseda SaS Branislav Gröhling naznačil, že už od 7. marca existovali signály o prítomnosti nákazy na Slovensku. Máte o tom nejaké informácie?

Nechcem sa vyjadrovať k tvrdeniam politikov, ale takéto vyjadrenia považujem za nepodložené. Faktom je, že 7. marca boli na Slovensku prijaté opatrenia v reakcii na potvrdenie nákazy v Maďarsku, ku ktorému došlo 6. marca. Slovenské orgány okamžite reagovali nariadeniami pre dotknuté okresy, minimálne Dunajskú Stredu, Komárno, ale aj celoslovenskými opatreniami.

Plánujete po obnove chovu urobiť niečo inak, aby ste do budúcna predišli podobnej situácii?

Určite budeme analyzovať možnosti zlepšenia preventívnych opatrení. Od posledného výskytu tejto nákazy uplynulo 50 rokov a žijeme v inej dobe –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ môžeme využiť moderné technológie, umelú inteligenciu či automatizáciu. Bolo by nezodpovedné nepoučiť sa z tejto situácie. Určite budú prijaté dodatočné preventívne opatrenia.

X Myslíte si, že sa nákaza bude šíriť ďalej?

To je ťažké predpovedať. Dúfali sme, že nákaza zostane obmedzená na tri farmy identifikované minulý týždeň, ale vidíme, že sa objavili nové prípady v Maďarsku aj na Slovensku, na lokalitách vzdialených od pôvodných ohnísk. Je pravdepodobné, že to nebola posledná farma. Dúfam však, že sa mýlim, aktuality.sk

X X X

Maďari rozhodujú o tom, ako bude krajina vyzerať po výmene vlády

Mimoparlamentná strana TISZA iniciovala dotazník, v ktorom sa občania môžu vyjadriť o tom, ako by podľa nich mala vyzerať budúcnosť Maďarska.

Hlasovanie iniciované predsedom maďarskej mimoparlamentnej strany TISZA (Rešpekt a sloboda) a europoslancom Péterom Magyarom sa v pondelok začalo v Maďarsku. Podľa servera 444.hu sa otázky týkajú budúcnosti Maďarska po výmene vlády premiéra Viktora Orbána, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server podotkol, že ide o najväčšiu politickú akciu strany TISZA. Dotazník nesie znaky referenda, avšak oficiálne ním nie je. Magyar 15. marca oznámil, že jeho strana iniciuje 12-bodové hlasovanie, v ktorom každý občan vo veku nad 16 rokov bude môcť vyjadriť svoj názor na to, aký systém si predstavuje po výmene Orbánovej vlády.

Otázky hlasovania sa majú týkať oblasti zdravotníctva, zdaňovania, ale aj členstva Maďarska v Európskej únii a NATO, obmedzenia funkčného obdobia premiéra na dva volebné cykly či zníženia miezd premiéra a parlamentných poslancov. Avizovaná je aj extra otázka, ktorou sa občanov spýtajú, či sú za vstúpenie Ukrajiny do EÚ.

Anonymný dotazník nazvaný „Hlas národa“ budú môcť Maďari vypĺňať osobne či online do 11. apríla. Online formulár bude viazaný na registráciu s dvojstupňovým zabezpečením s cieľom zamedziť zneužitiu, aktuality.sk

X X X

Rusko rekordne zvýšilo dodávky plynu do Maďarska

O upevňujú strategickú spoluprácu v energetike, pričom dodávky plynu a ropy zostávajú stabilné a predvídateľné.

Rusko dodalo do Maďarska v roku 2024 rekordných 8,6 miliardy kubických metrov (m3) zemného plynu. Dodávky ropy do krajiny prostredníctvom ropovodu Družba boli v objeme 4,78 milióna ton. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS, ktorá sa v stredu odvolala na vyhlásenie ruskej vlády.

Od začiatku tohto roka do 1. marca 2025 dodávky ruského plynu podľa zverejnených údajov dosiahli 1,18 miliardy m3 a dodávky ropy boli v objeme 956.000 ton.

„Veľmi si vážime rozumnú a nezaujatú zahraničnopolitickú líniu maďarského vedenia. Váš vždy konštruktívny postoj nám umožňuje účinne spolupracovať a riešiť všetky vznikajúce problémy napriek náročnému medzinárodnému prostrediu. V súčasných podmienkach je rozumné pokračovať v realizácii už skôr dosiahnutých dohôd v strategických oblastiach, zachovať a znásobiť celú škálu bilaterálneho rozvoja vo všetkých oblastiach rusko-maďarskej spolupráce. Rusko je pevne odhodlané ďalej rozvíjať pragmatické a vzájomne výhodné vzťahy s Maďarskom,“ uviedol podpredseda ruskej vlády Alexander Novak po stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm. Rusko prijme všetky potrebné opatrenia, aby dodávky zostali neprerušené a predvídateľné, dodal Novak, aktuality.sk

X XX

Malé hraničné priechody medzi Slovenskom a Maďarskom budú pre slintačku a krívačku uzavreté

Slovensko uzavrie malé hraničné priechody s Maďarskom kvôli šíreniu slintačky a krívačky, veľké priechody budú vybavené dekontaminačnými bránami.

Pre slintačku a krívačku (SLAK), ktorá bola potvrdená v ďalšom ohnisku v Maďarsku, budú uzavreté všetky malé hraničné priechody medzi Slovenskom a Maďarskom. Na veľkých hraničných priechodoch, ako sú Rajka, Medveďov, Komárno a Štúrovo, budú umiestnené dekontaminačné brány a brody.

Po rokovaní vlády o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD). V stredu sa zároveň uskutoční ústredný krízový štáb.

„Už teraz sme prijali opatrenia súvisiace s tým, aby nedošlo k rozšíreniu tejto infekčnej choroby aj z tohto územia,“ poznamenal Šutaj Eštok. Doplnil, že Slovensko kupuje ďalšie dekontaminačné brány, aby ich bolo dostatok.

Šéf rezortu školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) priblížil, že sa spolu s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže a ministerstvom pôdohospodárstva dohodli na spracovaní jednoduchých metodických výchovných a vzdelávacích pokynov pre základné a stredné školy. Budú podľa neho aj v maďarskom jazyku. Pokyny budú obsahovať základné informácie o rizikách prenosu, hygiene a vplyvoch na človeka. Majú napomôcť deťom a rodičom, aby chápali a vnímali, čo môžu urobiť pre to, aby nenapomáhali šíreniu tohto ochorenia, povedal Drucker.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) v stredu informoval, že v Maďarsku sa potvrdilo ďalšie ohnisko slintačky a krívačky pri obci Levél, ktorá je vzdialená 40 kilometrov od farmy, na ktorej bola potvrdená prvá nákaza v Maďarsku 6. marca.

Vláda v utorok (25. 3.) vyhlásila pre nákazu slintačky a krívačky mimoriadnu situáciu pre územie celej SR. Kabinet chce podľa predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) zároveň chovateľov odškodniť pre ochorenie aj s pomocou európskych zdrojov. Na Slovensku sa potvrdil výskyt slintačky a krívačky v štyroch chovoch hovädzieho dobytka, aktuality.sk

X X X

Šokujúce správanie lekárky v Česku. Gynegologička vulgárne vynadala pacientke, hrozí jej trest

Gynekologička zo stredočeských Libezníc čelí kritike po tom, čo vulgárne napadla jednu zo svojich pacientok. Tá konfrontáciu natočila na video a na lekárku podala sťažnosť. Podľa šéfa Českej lekárskej komory (ČLK) Milana Kubka jej teraz hrozí pokuta a pokarhanie, revízna komisia ale najprv musí zistiť, čo nahrávke predchádzalo. Gynekologička tvrdí, že celú situáciu vyprovokovala pacientka.

 O incidente informoval portál iDNES.cz. „Choďte do ri*i!“ kričí lekárka na pacientku vo videu, ktoré v utorok zverejnila televízia Nova. „Mám to v ri*i. Choďte do ri*i! Teraz hneď. Mám toho plné zuby! Okamžite z môjho priestoru vypadnite,“ pokračuje.

K incidentu podľa portálu došlo minulý týždeň v utorok. Pacientka chcela od gynekologičky vypísať žiadanku do špecializovaného centra na vyšetrenie kvôli problémom s otehotnením. To doktorka odmietla a strhla sa hádka. „Vy si myslíte, že pojeba*é vaše práva pacientov niekoho zaujímajú? Vy ma vydierate žiadankami?“ hovorí lekárka na záberoch pacientky.

Z videa nie je jasné, čo nadávkam predchádzalo a čo bolo spúšťačom agresívneho správania gynekologičky.

Prípadom sa teraz zaoberá česká lekárska komora (ČLK), kde pacientka podala sťažnosť. „To správanie je absolútne neprijateľné, neprofesionálne a ľudsky hnusné. Česká lekárska komora dostala sťažnosť pacientky, ktorá nás zároveň informovala, že sa obrátila aj na políciu. Revízna komisia sťažnosť prijala a bude prebiehať vyšetrovanie tak, ako je štandardne zvykom. Takéto konanie je úplne mimo mantinelov,“ uviedol pre portál iDNES.cz prezident komory Milan Kubek.

 Podľa neho je najpravdepodobnejším trestom pre lekárku pokuta v kombinácii s pokarhaním. Vylúčenie z komory a s tým spojený zákaz výkonu lekárskej činnosti na stole nie je, dodal šéf ČLK. „V takýchto prípadoch sa všetci potrestaní lekári vždy obrátili na súd. Ešte nikdy sa nestalo, že by súd rozhodnutie komory zrušil. Ale tu si myslím, že by ten trest bol neprimeraný,“ povedal Kubek.

Disciplinárne konanie môže trvať niekoľko týždňov. Podľa Kubeka záleží napríklad na tom, ako bude spolupracovať pacientka aj lekárka. Revízna komisia ich bude chcieť vypočuť. Kubek ale výsledok predvídať nechce, na rozhodnutie komisie totiž nemá žiadny vplyv.

„Takéto správanie je úplne neprístojné, neetické a nie je hodné lekára,“ povedal hovorca ministerstva zdravotníctva Ondřej Jakob. Rokovanie lekárky je podľa rezortu nepochopiteľné a vymyká sa všetkým štandardom.

Správanie doktorky odsúdil na sociálnej sieti X aj námestník ministra zdravotníctva Václav Pláteník. „Prejavila sa ako neprofesionálna hyena hneď v niekoľkých oblastiach. Okrem nedodržania ani zdanlivo ústretového prístupu a slušnosti, neposkytla zjavne pacientke službu zodpovedajúcim spôsobom a svojimi výrazmi spochybňovala všeobecne práva pacientov,“ napísal.

 Gynekologička tvrdí, že situáciu vyprovokovala pacientka. „To bolo úplne nezvládnuté z mojej strany a veľmi ma moje správanie mrzí. To hovorím úprimne. Bolo to ale vyprovokované,“ povedala televízii Nova.

„Ja som fakt vybuchla. Som fakt impulzívna, nie som krotká bytosť. Ja som impulzívna, emotívna, cholerická. To je prosím moja súkromná vlastnosť,“ dodala. Pacientka ale obvinenia z vyprovokovania odmietla.

Podľa Olejára je ale na ospravedlnenie neskoro. „Lekár nemôže byť impulzívny. Hovorí sa, že chirurgovia sú mäsiari, ale nie tým spôsobom, že sú impulzívni,“ dodáva.

Ku konfliktom medzi lekármi a pacientmi podľa šéfa ČLK Kubeka dochádza často. „Sú pod stále väčším tlakom, agresivita pacientov a ich príbuzných voči zdravotníkom narastá. Je to problém v celej Európe,“ hovorí Milan Kubek s tým, že jedným z dôvodov nárastu agresivity bola covidová pandémia.

Zvýšená frustrácia ale podľa neho podobné správanie neospravedlňuje. „Žiadny syndróm vyhorenia nemôže ospravedlniť také hnusné konanie,“ dodáva./agentury/

X X X

Zverejnili platy rozhodcov v Anglicku. Muži s píšťalkami si zarobia viac ako lekári

Fakt, že futbalisti v anglickej Premier League zarábajú najviac spomedzi top európskych líg je dobre známy. O nič horšie na tom nie sú ani rozhodcovia, ktorých výplaty nedávno unikli na verejnosť. Koľko si muži v píšťalkou v Anglicku zarobia?

 Sú pod obrovským tlakom a každú ich chybu kritizujú fanúšikovia, hráči i tréneri.

Rozhodcovia v najlepšej lige sveta si však prídu na poriadny balík peňazí.

Britský denník The Times získal informácie o platoch rozhodcov od ich šéfa Howarda Webba.

Priemerný plat rozhodcu v Premier League sa pohybuje medzi 170 až 180-tisíc librami ročne (vyše 215-tisíc eur).

Tí najlepší sú však na tom podstatne lepšie. Elitní rozhodcovia si zarobia okolo 250-tisíc libier (takmer 300-tisíc eur) za rok.

 Taků výplatu údajne inkasujú Anthony Taylor a Michael Oliver.

Tým to však nekončí. Podobne ako u hráčov ide iba o základný plat. Každý rozhodca má v zmluve aj bonusové položky. Tie sa odvíjajú od kvalitne odvedeného výkonu na ihrisku.

Rozhodcovia si dokonca zarobia viac ako ľudia vo vysokých funkciách. Pre porovnanie, platy generálnych riaditeľov dosahujú v Anglicku sumy okolo 81-tisíc libier ročne (97-tisíc eur).

Špecializovaní lekári si na ostrovoch prídu na 73-tisíc libier (87-tuisíc eur).

Podľa štatistík sú lepšie platenými povolaniami ako rozhodcovia právnici či ľudia pracujúci v poisťovníctve a finančnom sektore.

 Okrem príjmu z domácej súťaže si môžu rozhodcovia navyše privyrobiť za zápasy pod hlavičkou UEFA či FIFA. Ide najmä o Ligu majstrov či MS a ME.

Podľa denníku The Sun dostávali rozhodcovia vlani v Lige majstrov minimálnu odmenu 5300 libier za jeden zápas (vyše 6300-eur). Na veľkom podujatí ako je MS si môže rozhodca prísť až na 54-tisíc libier (64-tisíc eur)./agentury/