Rozhovor Financial Times: Vyjednávač EÚ pre FT Šefčovič hovorí o „určitom pokroku“, ale varuje, že Únia sa neuspokojí s vyššou základnou úrovňou amerických ciel. Článok pôvodne vyšiel v denníku Financial Times. Brusel chce zvýšiť nákupy amerického tovaru o 50 miliárd eur, aby vyriešil „problém“ v obchodných vzťahoch, uviedol hlavný vyjednávač EÚ a dodal, že Únia dosahuje „určitý pokrok“ smerom k dosiahnutiu dohody.

Komisár EÚ pre obchod Maroš Šefčovič však v rozhovore pre denník Financial Times naznačil, že ak Washington zachová desaťpercentné clá na svoj tovar, EÚ to nebude považovať za spravodlivý výsledok obchodných rokovaní.

Začiatkom júla majú byť na EÚ a viaceré krajiny uvalené prísne clá, no Únia sa bude snažiť vyhnúť plnohodnotnej transatlantickej obchodnej vojne.

Rozumieme si trochu lepšie

Spojené štáty a EÚ dosiahli pokrok prostredníctvom viacerých kôl osobných a telefonických rokovaní, odkedy prezident Donald Trump zaviedol a následne pozastavil 20-percentné clá na EÚ, uviedol Šefčovič. Dodal, že „jeho ambíciou“ je stále dosiahnuť „vyváženú a spravodlivú“ dohodu s Bielym domom.

Šefčovič povedal, že kľúčovým argumentom, ktorý predkladá americkému zástupcovi pre obchod Jamiesonovi Greerovi a ministrovi obchodu Howardovi Lutnickovi, je zohľadnenie amerického vývozu služieb do EÚ, vďaka čomu by celkový obchodný deficit s Európou dosiahol len približne 50 miliárd eur.

 Tento deficit by podľa neho mohli rýchlo odstrániť dohody o nákupe väčšieho množstva amerického plynu a poľnohospodárskych výrobkov.

„Ak za problém v deficite považujeme 50 miliárd eur, som presvedčený, že tento problém môžeme naozaj… veľmi rýchlo vyriešiť prostredníctvom nákupu skvapalneného zemného plynu, prostredníctvom niektorých poľnohospodárskych produktov, ako sú sójové bôby, alebo v iných oblastiach,“ povedal Šefčovič.

„Veľmi dôležité je, že podľa mňa si navzájom trochu lepšie rozumieme. Chápeme, aká je ich pozícia a z čoho vychádzajú. A myslím si, že oni trochu lepšie rozumejú nám,“ dodal. „Myslím si, že sa trochu viac chápeme v číslach.“ Upozornil však, že bude „veľmi ťažké“ dosiahnuť dohodu, ktorá by bola „jednoznačne dobrá a prijateľná pre členské štáty a Európsky parlament“.

Toto je nespravodlivé

Trump druhého apríla zaviedol minimálne dodatočné clo vo výške desať percent na takmer všetky krajiny, pričom pre niektorých obchodných partnerov navrhol dodatočné „recipročné“ clá vrátane 20-percentného cla pre EÚ. Trump neskôr pozastavil uplatňovanie dodatočných „recipročných“ opatrení a partnerom dal 90 dní na rokovania.

Šefčovič uviedol, že kombinované potenciálne clá, ktorými Trump hrozí EÚ, sú „astronomické čísla . … jasne sme to Spojeným štátom oznámili: ‚toto je nespravodlivé, toto je neférové‘“. Na otázku, či by pri obchodných rokovaniach akceptoval desaťpercentné clo ako spodnú hranicu, Sefčovič odpovedal, že EÚ to považuje za „veľmi vysokú úroveň“, čo naznačuje, že Únia sa neuspokojí s dohodou, ktorá by zachovala clá na tejto úrovni.

 Od oznámenia množstva ciel, ktoré rozbúrilo svetové akciové trhy a zasiahlo dolár a náklady Spojených štátov na pôžičky, Trump niektoré opatrenia zmiernil a ponúkol výnimky pre odvetvia, ako je napríklad automobilový priemysel. „Vidím, že došlo k určitým, povedzme, úpravám alebo korekciám,“ povedal Šefčovič. „Som si istý, že som nebol jediný, kto tak trochu poukázal na niektoré potenciálne negatívne dôsledky.“

Trumpove „recipročné“ 20-percentné clá voči EÚ by boli doplnkom k sektorovým clám vo výške 25 percent na oceľ, hliník a autá z EÚ, ktoré zostávajú v platnosti. Výmenou za čiastočnú úľavu EÚ pozastavila do 14. júla uplatňovanie odvetných ciel na americký tovar v hodnote 21 miliárd eur vrátane motocyklov Harley-Davidson, hydiny a odevov.

Ako osladiť obchodnú dohodu

Európska komisia rokuje o obchodných opatreniach v mene 27 členských štátov EÚ. Šefčovič uviedol, že všetky členské štáty „chcú, aby sme rokovali“, ale sú pripravené podporiť ďalšie odvetné opatrenia, ak nedôjde k dohode.

Komisia v stredu večer súkromne informovala veľvyslancov členských štátov o oblastiach, v ktorých by mohla Spojeným štátom ponúknuť stimuly, ale aj o príprave potenciálneho nového balíka ciel voči Amerike. „Nebude to ľahké, ale budeme starostlivo pracovať s každým členským štátom, aby sme mali ráznu odpoveď, ktorá by mala jednomyseľnú podporu,“ povedal Šefčovič.

 Slovenský veterán v kresle komisára, ktorý uviedol, že je v neustálom kontakte s vyjednávačmi z iných krajín, ktorí sa tiež snažia dosiahnuť dohodu s Trumpom, povedal, že EÚ je ochotná spolupracovať s Amerikou aj pri riešení vplyvu prudkého nárastu čínskeho vývozu. Chce tým osladiť obchodnú dohodu.

„Veríme, že spoločne môžeme dosiahnuť skutočne veľa, najmä pokiaľ ide o nadmerné kapacity ocele a hliníka, pričom budeme spolupracovať v oblasti polovodičov, prekonávať závislosti od kritických surovín,“ povedal., aktuality.sk

X X X

 Putin objasnil, prečo nenapadol Ukrajinu už v roku 2014, a prezradil, ako vidí svojho nástupcu v Kremli

Rusko. Kremeľ. Putin. 25 rokov. Štyri slová a jedna číslovka tvoria názov televízneho dokumentu, ktorý v nedeľu večer vysielala štátna televízna stanica Rossija 1. „Je to propagandistický film, ktorý trvá poldruha hodiny. Skladá sa zo série rozhovorov s Vladimirom Putinom nakrútených v Kremli na jar tohto roku,“ poznamenal nezávislý server Medusa.

 Vladimir Putin. Tento týždeň v stredu (7. mája) uplynie presne 25 rokov od jeho prvej inaugurácie. Po abdikácii Borisa Jeľcina 31. decembra 1999 Putin vykonával dočasne funkciu šéfa Kremľa, prezidentské voľby vyhral vyhral na jar 2000, pri moci je nepretržite už štvrťstoročie.

Vysvetlenie, prečo dlhý dokument vysielali teraz, sa zjavne spája s nadchádzajúcim výročím: 7. mája uplynie 25 rokov od prvej inaugurácie Putina po jeho víťazstve v prezidentských voľbách na jar 2000.

Štátom ovládané médiá pred odvysielaním dokumentu zverejnili úryvky, z ktorých mali diváci asi pochopiť, že ich líder nič za múrmi Kremľa neskrýva. Putin pustil televízneho redaktora Pavla Zarubina do svojho bytu, ktorý sa nachádza v tejto moskovskej pevnosti zo stredoveku. Ukázal mu aj kuchyňu a z chladničky vybral kefír, aby ním Zarubina pohostil. „Samozrejme,“ reagoval Putin na otázku, či je stále verný potravinám ruskej výroby. Keď bola reč o vážnych veciach a redaktor bol zvedavý, či sa Putin niekedy neopýtal sám seba, či mu bolo naozaj potrebné toto všetko (riadiť štát), bez zaváhania reagoval, že nikdy.

´Samozrejme, že to podstatné diváci mohli uvidieť až po zhliadnutí celého dokumentárneho filmu. Putin obhajoval anexiu Krymu v roku 2014 s tým, že v opačnom prípade by Ukrajina obyvateľov tohto polostrova „roztrhala“, čo však nemá nič spoločné s vtedajšou realitou. Dodal, že pre obsadenie Krymu sa rozhodol napriek tomu, že vedel, že tento krok prinesie ťažkosti, čím mal na mysli uvalenie sankcií na Rusko.

 Putin sa nepriamo priznal, že keby v roku, keď zabral Krym, takpovediac prevládali plusy nad mínusmi, inváziu na Ukrajinu by nariadil už vtedy. „V roku 2014 bolo spustenie špeciálnej vojenskej operácie takmer nereálne. Krajina nebola pripravená na frontálnu konfrontáciu s celým kolektívnym Západom,“ objasnil. Nespresnil, či to súviselo so slabou odolnosťou ruskej ekonomiky proti očakávanému sprísneniu hospodárskych sankcií alebo s predpokladanými dodávkami zbraní na Ukrajinu od jej západných spojencov, respektíve o súhru oboch faktorov. Šéf Kremľa sa obmedzil na toto všeobecné konštatovanie: „Rusko nebolo pripravené na nijaké prudké pohyby, pretože muselo vykonávať prácu v oblasti bezpečnosti a budovania ozbrojených síl, v oblasti ekonomiky i financií.“

 Vyzerá to asi tak, že po anexii ukrajinského polostrova Putin chcel svoju armádu najprv výrazne posilniť a až potom udrieť na susedný štát. V roku 2014 Rusko dalo na obranu 2,5 trilióna rubľov, o rok neskôr to už bolo 3,3 trilióna rubľov. Táto mašinéria následne iba naberala na obrátkach a v súčasnosti má už extrémnu podobu. „Vojenské výdavky Ruska dosiahli v roku 2024 odhadovaných 149 miliárd dolárov, čo je 38-percentný nárast v porovnaní s rokom 2023 a dvojnásobok úrovne v roku 2015,“ upozornil vo svojej výročnej správe Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru, ktorý analyzuje trendy v zbrojení na celom svete.

Mimochodom, Putin sa rozhodol nalievať viac peňazí do armády už pred obsadením Krymu. V roku 2013 to v dolároch vychádzalo na 68,2 miliardy, čo bol nárast o 31 percent v porovnaní s rokom 2008.

 O Putinovi je známe, že zánik sovietskej ríše považuje za chybu. Svoj názor v podstate potvrdil aj v televíznom dokumente: „Tento civilizovaný svet rozhodol, že Rusko zoslablo, že historické Rusko nazývané Sovietsky zväz sa zrútilo a že ostatné časti treba dobyť. Najväčšie z nich je Rusko a aj to je potrebné rozdeliť na štyri-päť častí.“ Putin dodal, že sa proti tomu dôrazne postavil: „Mal som zodpovednosť za budúcnosť krajiny a samozrejme, že som začal robiť na tom, aby sa to nikdy nestalo,“ poznamenal o údajnom riziku rozkladu ruského štátu.

Pripomeňme realitu spred necelých štyroch desaťročí: k rozpadu Sovietskeho zväzu došlo v jeho vnútri. Otec perestrojky Michail Gorbačov uvoľnil pomery tak, že situácia sa mu vymkla z rúk, zároveň nedokázal čeliť túžbe jednotlivých národov získať samostatnosť, respektíve vymaniť sa z umelého zväzku krajín; zvlášť to bolo viditeľné v prípade troch pobaltských republík, ktoré túžili po návrate k stratenej nezávislosti. (Stalin pohltil Estónsko, Litvu i Lotyšsko v auguste 1940.)

 O vojenskom ťažení proti Ukrajine šéf Kremľa povedal, že je odhodlaný dosiahnuť svoje ciele: „Máme dostatok síl a zdrojov, aby sme to, čo sa začalo v roku 2022, doviedli k logickému záveru s výsledkom, ktorý Rusko potrebuje.“ Nekonkretizoval, aké územné zisky si predstavuje, respektíve čo iné chce ešte dosiahnuť. Keď 24. februára 2022 Putin nariadil inváziu, vyhlásil, že mu ide o (takzvanú) denacifikáciu a demilitarizáciu Ukrajiny. Realitou po viac ako troch rokoch vojny je to, že Ukrajinci výrazne posilnili svoju zbrojársku výrobu a od Západu získali zbrane, ktoré nevlastnia ani niektoré členské štáty NATO. A Putinovi nevyšiel ani plán zvrhnúť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého v Moskve prirovnávajú k nacistom napriek tomu, že má židovský pôvod.

Jedna z otázok smerovala k úvahe o budúcom šéfovi Kremľa. Kto by sa ním po Putinovi mohol stať? Súčasný líder neprezradil meno svojho favorita. Respektíve reagoval tak, že nateraz nemá jasno v hlave. „Myslím si, že by sa mal objaviť človek, alebo ešte lepšie niekoľko ľudí, ktorí by mohli získať dôveru od občanov,“ poznamenal 72-ročný Putin. Zdôraznil, že adept na prezidenta, ktorému by chýbala podpora ľudí, by pravdepodobne nemal šancu robiť dôležité rozhodnutia v pozícii na čele štátu.

 Putina piatykrát zvolili za prezidenta vo voľbách, ktoré sa konali v marci 2024. Najbližší riadny termín volieb pripadá až na rok 2030. Na jar toho roku by mal Putin potom už 78 rokov. Ak mu bude slúžiť zdravie, tak mu rovnakú otázku o jeho nástupcovi možno budú musieť o päť rokov zopakovať…/agentury/

X X X

 Robert Fico môže mať v EÚ ďalšieho spojenca. Kto je „rumunský Trump,“ ktorý teraz triumfoval vo voľbách?

 Rumunsko môže mať prezidenta, ktorý odmieta pomoc Ukrajine a presadzuje nacionalistickú agendu.

Ešte pred pár mesiacmi si to vyžadovalo divokú predstavivosť, no dnes môže mať Rumunsko najextrémnejšieho prezidenta za posledné desaťročia.

V prvom kole priamej voľby cez víkend, pre mnohých šokujúco a navyše ešte šokujúcejšie jednoznačne, zvíťazil George Simion, len 38-ročný radikál, ktorého vlani Ukrajina zaradila medzi persony non grata.

Obdivuje amerického prezidenta Donalda Trumpa, vyhráža sa zabratím územia Ukrajiny a susedného Moldavska. No Simion niektorým viac ako Trumpa pripomína skôr slovenského premiéra Roberta Fica či maďarského lídra Viktora Orbána.

Populista, krajný pravičiar, ale aj nebezpečný nacionalista. Takéto prívlastky dostáva šokujúci víťaz víkendového prvého kola prezidentských volieb v 19-miliónovom Rumunsku.

Líder pravicovej strany Aliancia za zjednotenie Rumunov (AUR) George Simion, REUTERS/Alkis KonstantinidisZdroj: reuters

Analytik: Môže vzniknúť nová trojka: Fico, Orbán a Simion

„Ak sa o dva týždne stane prezidentom Rumunska, mohli by sme začať hovoriť o východo- či stredoeurópskom triu Orbán, Fico a Simeon,“ hovorí pre Aktuality.sk rumunský politológ Costin Ciobanu.

„Všetkých troch spája odpor voči vojenskej pomoci Ukrajine. Simion navyše hovorí, že rumunské zdroje treba využívať výhradne na pomoc Rumunom. Do všetkého vnáša aj tému situácie rumunskej menšiny na Ukrajine, čo bola v minulosti výbušná téma a zdroj sporov medzi Bukurešťou a Kyjevom.“, aktuality.sk

X X X

 Združenie sudcov reaguje na vyjadrenia predsedníčky Súdnej rady SR Kosovej

Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) reaguje na vyjadrenia predsedníčky Súdnej rady SR Marcely Kosovej. Tá na sklonku apríla komentovala kritiku ZOJ týkajúcu sa procesu voľby predsedu Najvyššieho súdu SR súdnou radou, podľa združenia majú jestvovať verejné pochybnosti o prieťahoch v konaniach alebo o nepravdivých vyjadreniach Františka Moznera.

 „Takéto verejné vyjadrenie je absolútnym nerešpektovaním právoplatného oslobodzujúceho disciplinárneho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, a to navyše priamo sudcami aj z tohto súdu, s cieľom osočiť kolegu sudcu a členov súdnej rady, z ktorých deväť zvolili samotní sudcovia,“ uviedla vtedy Kosová.

 Označila to za veľmi nebezpečný jav vo verejnom priestore, ktorý navyše vytvára v očiach verejnosti falošný dojem, že ak sa vyjadril sudca, ide o expertný pohľad povolaného, ktorý vie čo činí, a má na to oprávnenie udelené sudcovským talárom. „Vytvára dojem, že ak môže sudca bezbreho spochybňovať súdne rozhodnutie, môže tak urobiť každý,“ dodala Kosová. Členovia Súdnej rady SR za nového predsedu Najvyššieho súdu SR 15. apríla zvolili sudcu a prezidenta Združenia sudcov Slovenska Františka Moznera, ktorý pôsobí aj ako šéf trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Rozhodnutie súdnej rady ešte musí vymenovaním do funkcie potvrdiť prezident.

 ZOJ sa v reakcii na verejnú kritiku vypočutia Moznera na pôde Súdnej rady SR vyjadrilo, že ak existujú verejné pochybnosti o prieťahoch v konaniach alebo o nepravdivých vyjadreniach Františka Moznera, ide o vážne signály, ktoré môžu negatívne ovplyvniť verejnú dôveru v schopnosť a vhodnosť tohto kandidáta zastávať tak významnú pozíciu. Podľa kritikov totiž členovia rady pri vypočutí Moznera odignorovali spomenuté problematické otázky. ZOJ v tejto súvislosti zdôraznilo, že súdna rada má vo výbere kandidátov na justičné funkcie nezastupiteľnú úlohu a ak sa vo výberovom procese na obsadenie funkcie predsedu NS SR takýmito otázkami vôbec nezaoberala, zlyhala vo svojej základnej úlohe, teda preveriť vhodnosť kandidáta komplexne a transparentne. „Dôsledkom môže byť strata dôvery nielen v tohto konkrétneho kandidáta, ale aj samotnej súdnej rady,“ zdôraznilo vtedy ZOJ.

 V reakcii na Kosovej výroky ZOJ podotklo, že ich kritika sa týkala vecného aspektu verejného vypočutia kandidáta a toho, že nedostal žiadne otázky týkajúce sa viacerých konštatovaných prieťahov v konaní sudcu. Tie pritom potvrdili aj právoplatné nálezy Ústavného súdu SR, boli predmetom dvoch disciplinárnych konaní na Najvyššom správnom súde SR a v jednom z nich bola aj právoplatne uznaná vina a uložený trest. Predmetné informácie sú podľa ZOJ relevantné a súdnej rade boli známe pred vypočutím kandidáta, združenie je teda toho názoru, že mali byť súčasťou jeho hodnotenia na najvyššiu justičnú funkciu.

„Rešpektujeme rozhodnutia disciplinárneho súdu, vrátane oslobodzujúceho rozhodnutia voči sudcovi Františkovi Moznerovi. Súčasne však považujeme za dôležité upozorniť, že aj v prípade oslobodzujúceho rozhodnutia boli prieťahy v konaní sudcu Františka Moznera objektívne konštatované. Skutočnosť, že nedošlo k disciplinárnemu potrestaniu, nevylučuje oprávnenosť a potrebu odbornej a verejnej diskusie o tom, ako by mala vyzerať justičná zodpovednosť a čo by mala súdna rada zohľadňovať pri hodnotení morálneho kreditu uchádzača,“ uvádza ZOJ vo vyjadrení k výrokom Kosovej.

Združenie odmietlo, že by ich cieľom bolo „osočovať“ kolegov sudcov alebo členov súdnej rady, zdôraznilo, že jeho cieľom je ochrana otvorenej a dôveryhodnej justície, založenej na transparentnosti, verejnej kontrole a vecnej diskusii. Za nebezpečný jav vo verejnom priestore považuje ZOJ práve potláčanie kritického hlasu v mene „ochrany reputácie“. „Združenie ZOJ bude aj naďalej dôsledne a konštruktívne upozorňovať na situácie, ktoré podľa nášho presvedčenia oslabujú dôveru verejnosti v súdnu moc, pričom bude vždy rešpektovať právne rámce aj osobnú dôstojnosť všetkých aktérov,“ uzavreli./agentury/

X X X

 Americký prezident Donald Trump v pondelok po telefonáte s tureckým prezidentom

 Recepom Tayyipom Erdoganom vyhlásil, že s ním chce spolupracovať na ukončení vojny na Ukrajine. Hovorili aj o situácii v Sýrii a v Pásme Gazy, píše agentúra AFP.

„Teším sa na spoluprácu s prezidentom Erdoganom na ukončení smiešnej, ale smrtiacej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social a dodal, že sa s Erdoganom rozprával o viacerých možnostiach osobných stretnutí.

Diskutovali o „všetkom možnom v Sýrii, Gaze a ďalších veciach“. Trump rozhovor nazval „veľmi dobrým a produktívnym“ a vzťah s Erdoganom počas svojho prvého mandátu označil za „excelentný“.

Erdogan Trumpovi povedal, že úsilie Spojených štátov o zmiernenie sankcií uvalených na Sýriu prispieva k stabilizácii krajiny, oznámila kancelária tureckého prezidenta. Washington tvrdí, že akákoľvek normalizácia alebo zrušenie sankcií po decembrovom zosadení Bašára Asada bude závisieť od pokroku nových sýrskych úradov. Trumpovi sa turecký prezident poďakoval aj za jeho „prístup k ukončovaniu vojen“, pričom spomenul Ukrajinu, Gazu a rokovania s Iránom.

Turecko sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snaží udržiavať dobré vzťahy s obomi krajinami a dvakrát hostilo rozhovory zamerané na ukončenie vojny.

17:24 Český premiér Petr Fiala v pondelok prijal na Úrade vlády ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas oficiálnej návštevy v Českej republike. Hovorili o aktuálnej situácii na Ukrajine, mierových rokovaniach či pokračujúcej pomoci Kyjevu.

Fiala po rokovaní oznámil, že Česko bude pokračovať vo výcviku ukrajinských pilotov na lietadlách L-159 a stíhačkách F-16. Podľa jeho slov Ukrajinci v súčasnosti už cvičia na trenažéroch. „Sme pripravení prehĺbiť náš podiel na výcviku vojakov. Výcvik môže prebiehať napríklad v Náměšti,“ priblížil Fiala.

Ukrajinský líder s Fialom hovoril aj o ďalšom tlaku na Rusko. „Sankcie by mali ostať (v platnosti) a zosilňovať sa, kým bude Rusko naťahovať (rokovania o prímerí) a stupňovať svoju agresiu,“ povedal Zelenskyj podľa portálu iDnes.cz.

Dôležitou súčasťou pomoci pre Ukrajinu je aj česká muničná iniciatíva. „Od začiatku roka sa na Ukrajinu dodalo pol milióna kusov veľkokalibrovej munície. Sprostredkovali sme viac ako dvetisíc kusov ťažkej techniky, 620 diel, takmer 300 tankov, vyše 50 raketometov a tak ďalej,“ povedal český premiér. Do iniciatívy sa zapojilo 11 krajín a do konca roka Ukrajine odovzdá celkovo už 1,8 miliónov kusov delostreleckej munície, ak pôjde všetko podľa plánov. (novinky.cz, tasr)

16:34 Litva v pondelok oznámila investíciu vo výške 1,1 miliardy eur na posilnenie svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Väčšinu z tejto sumy využije na nákup protitankových mín, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Podľa ministerstva obrany najnovšia investícia umožní Litve „blokovať a spomaliť akcie nepriateľských štátov“. Krajina vynaloží 1,1 miliardy eur v priebehu nasledujúcich desiatich rokov na projekt proti mobilite nepriateľa v prípade ozbrojeného konfliktu. Približne 800 miliónov eur z tejto sumy majú použiť na nákup protitankových mín.

V rámci plánovaných opatrení zamýšľa Litva zhromažďovať protitankové systémy v blízkosti tzv. Suwalského koridoru, strategicky dôležitej oblasti na litovsko-poľskej hranici. Plánuje tam tiež prehĺbiť zavlažovacie priekopy, ktoré by v prípade núdze mohli slúžiť ako zákopy, či zalesniť strategické pohraničné oblasti.

Medzi ďalšie opatrenia podľa ministerstva obrany patria zvýšenie spôsobilostí elektronického boja, protidronové systémy a posilnenie systému včasného varovania./agentury/

X X X

 Szijjartó: O vstupe Ukrajiny do EÚ rozhodne maďarský ľud, nie Zelenskyj

O vstupe Ukrajiny do Európskej únie nerozhodne ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ale obyvatelia Maďarska. Uviedol to v meste Pécs v pondelok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v nadväznosti na vyjadrenia Zelenského, že väčšina Maďarov vstup Ukrajiny do EÚ podporuje, uviedla agentúra MTI.

  „Rozhodnutie neprijme ukrajinský prezident, ale maďarský ľud,“ vyhlásil Szijjártó. Podľa ministra vstup Ukrajiny podporuje opozičná strana TISZA (Rešpekt a sloboda), pretože je členom „tej najviac proukrajinskej straníckej rodiny v Európe – Európskej ľudovej strany (EPP)“.

Szijjártó tvrdí, že Európska únia chce urýchliť prístupový proces Ukrajiny, čo by podľa neho znamenalo, že „desaťtisíce či až dokonca státisíce ukrajinských pracovníkov zaplavia maďarský pracovný trh, zatiaľ čo ukrajinská mafia by mohla Maďarsko využiť ako vstupnú bránu“ do Európy.

Minister uviedol, že tomu môžu Maďari zabrániť hlasovaním v nadchádzajúcom referende a nech bude ich postoj akýkoľvek, vláda ho „bude zastávať“.

Szijjártó vyhlásil, že stiahnutie Spojených štátov z mierového procesu by bolo „zlou správou, ale zatiaľ to tak nie je“. „Chápem, že chcú dať bojujúcim stranám viac priestoru na rokovania, ale dúfam, že s ich pomocou môžeme počítať aj v najbližších dňoch, týždňoch a mesiacoch,“ povedal minister./agentury/

X X X

 V SR referendum proti sankciam voči Rusku

 Zástupcovia mimoparlamentného Slovenského hnutia obrody (SHO) odovzdali v pondelok popoludní do Kancelárie prezidenta SR petíciu občanov, ktorou žiadajú vyhlásenie referenda o neuplatňovaní sankcií voči Ruskej federácii. Vyzbierať sa im podarilo takmer 400.000 podpisov. „Kancelária prezidenta SR bude s petičnými hárkami narábať presne v zmysle zákona,“ reagovali z odboru komunikácie kancelárie prezidenta.

 Organizátori petície žiadajú prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby vyhlásil referendum s otázkou v znení: Súhlasíte s tým, aby SR neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom?

 „Ak by slovenská vláda hovorila jednu vec a v Bruseli konala tú istú vec, táto petícia by nemusela vzniknúť,“ povedal šéf SHO Róbert Švec s tým, že v Bruseli predstavitelia vlády hlasujú naopak, ako hovoria doma na Slovensku. Ak bude referendum platné, bude to podľa neho silný mandát pre vládu SR, aby v Bruseli rokovala o tom, prečo SR nechce uplatňovať sankcie a ani za ne hlasovať. Referendum podľa Šveca nevie prikázať predsedovi vlády, ako konkrétne konať, ale premiér nemôže neakceptovať vôľu občanov. Referendom chcú teda vyvinúť tlak na rokovania v Bruseli. Tvrdia, že sankcie voči Rusku škodia Slovensku v podobe veľkých ekonomických strát. Odvolávajú sa na odhady, ktoré hovoria až o miliardách eur.

 Líder SHO očakáva, že prezident referendum vyhlási a nezmietne ho zo stola. „Aj vzhľadom na to, že aj v minulosti, keď ešte nebol prezident SR, zastával názor, že sankcie voči Rusku nám škodia ako štátu,“ povedal o Pellegrinim. Švec tvrdí, že iniciatívu podporuje aj šéf SNS Andrej Danko či europoslanec a líder mimoparlamentnej Republiky Milan Uhrík.

Referendum v zmysle Ústavy SR vyhlasuje prezident SR, ak o to petíciou požiada aspoň 350.000 občanov. Vyhlásiť ho má hlava štátu do 30 dní od prijatia petície občanov. Prezident môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či je predmet referenda v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda./agentury/

X X X

 Veštec z Omahy odchádza: Ako Buffett ovládol Wall Street bez jediného statusu na sociálnych sieťach

 Samozrejme, aj legendárny investor má za sebou niekoľko neúspešných rozhodnutí. Z nedávnej minulosti to môžu byť letecké spoločnosti, rýchly predaj akcií TSMC alebo nákup akcií filmovej spoločnosti Paramount.

V dobe, keď celebrity budujú svoje impériá pomocou Instagramu, TikToku a nekonečného prúdu podcastov, jeden z najbohatších ľudí planéty nikdy nepotreboval ani jeden tweet na to, aby sa stal legendou. Warren Buffett, ktorý tento víkend (3. 5.) oznámil svoj odchod do dôchodku koncom roka 2025, je hviezdou finančného sveta, na ktorú sa každoročne prídu pozrieť desaťtisíce ľudí na výročné stretnutie akcionárov Berkshire Hathaway. Žiadne lístky na koncert Taylor Swift či premiéry filmov Marvelu nemajú takú hodnotu, ako možnosť vidieť „Veštca z Omahy“ (mediálna prezývka, pozn. red.) naživo.

Ako sa akcionári Berkshire Hathaway lúčili s Warrenom Buffettom

Od predaja Coca-Coly k impériu v hodnote bilión dolárov

Warren Buffett ukázal svoj podnikateľský inštinkt ešte ako dieťa. Ako uvádza analytik spoločnosti XTB Tomáš Vranka: „Buffett sa narodil do dobrej rodiny. Jeho otec bol obchodník, investor a politik. Bol tiež libertariánom, chcel, aby mala vláda čo najmenšiu úlohu a bol odporcom zasahovania vlád do ekonomiky. Mnoho z týchto hodnôt po ňom zrejme Warren zdedil.“

„Hovorí sa, že Buffet už ako malé dieťa ukázal svojho podnikateľského ducha a že predával na ulici Coca-Colu, roznášal noviny a údajne si svoje prvé akcie kúpil už ako 11-ročný,“ vysvetľuje Vranka začiatky legendárneho investora.

Jeho cesta k vedeniu Berkshire Hathaway pred približne 60 rokmi a následná transformácia tejto spoločnosti je ukážkou Buffettovho génia. Podľa Vranku Berkshire bola starou textilnou firmou, ktorá mala viacero problémov, napríklad išlo o dovoz tovaru zo zahraničia, ktorý bol lacnejší ako ten vyrábaný v USA.

Veštec z Omahy začal pôvodne skupovať Berkshire, aby z nej dostal ešte aspoň niečo, išlo o takzvanú Grahamovu metódu cigaretového ohorku. S firmou sa dohodol, neskôr ale poslala horšiu ponuku, tak sa Buffett naštval a začal agresívne skupovať firmu celú, aby získal kompletnú kontrolu., aktuality.sk

X X X

 Opakované rumunské prezidentské voľby už majú dôsledky. Končí premiér

Rumunský sociálnodemokratický premiér Marcel Ciolacu oznámil svoj odchod z čela vlády. Dôvodom je neúspech kandidáta vládnej koalície Crina Antonesca, ktorý v nedeľňajších prezidentských voľbách skončil až na treťom mieste, napísala agentúra AP.

Rumunský premiér Marcel Ciolacu gestikuluje v ústredí PSD pred oznámením svojej rezignácie v Bukurešti v Rumunsku v pondelok 5. mája 2025, deň po tom, čo kandidát vládnucej koalície nepostúpil do druhého kola opakovaných prezidentských volieb.

Antonescu vo voľbách získal 20,07 percenta hlasov, čím zaostal za nezávislým Nicušorom Danom, ktorý získal o 0,92 percenta viac, a víťazným zástupcom krajnej pravice Georgeom Simionom so 40,96 percenta hlasov. O novej hlave štátu tak rozhodne až druhé kolo volieb 18. mája.

 „Než aby ma budúci prezident nahradil, tak som sa rozhodol odstúpiť sám,“ povedal podľa agentúry AP Ciolacu. „Vzhľadom na výsledky hlasovania nemá koalícia vytvorená s liberálmi a stranou rumunských Maďarov v súčasnej podobe už žiadnu legitimitu,“ dodal podľa agentúry AFP.

 Súčasná proeurópska koaličná vláda Ciolacových sociálnych demokratov (PSD), národných liberálov (PNL) a strany rumunských Maďarov (UDMR) vznikla vlani 23. decembra, keď získala dôveru parlamentu.

Ciolacu spresnil, že jeho Sociálnodemokratická strana (PSD) po volebnom neúspechu vystúpi z proeurópskej vládnej koalície. Ministri z tejto strany by mali dočasne zostať v kabinete, kým sa po druhom kole prezidentských volieb nevyjasní nová parlamentná väčšina.

„Svojim kolegom som navrhol, aby sme odišli z vládnej koalície, čo implicitne vedie k mojej rezignácii z postu premiéra,“ povedal Ciolacu novinárom po zasadnutí svojej strany.

Vedenie PSD v pondelok tiež rozhodlo, že sociálni demokrati pred druhým kolom hlasovania 18. mája verejne nepodporia jedného ani druhého kandidáta.

Víťazstvo Simiona by mohlo znamenať posun v zahraničnej politike Rumunska, konštatovala AFP. Šéf nacionalistickej Aliancie za zjednotenie Rumunov (AUR) je fanúšikom prezidenta USA Donalda Trumpa a kritizuje „bruselských nevolených byrokratov“, ktorí podľa neho zasahujú do rumunských volieb.

Ústavný súd Rumunska vlani v decembri anuloval prezidentské voľby po tom, ako v prvom kole koncom novembra neočakávane zvíťazil niekdajší člen AUR Calin Georgescu. Stalo sa tak po obvineniach zo zasahovania Ruska do volieb, čo Moskva poprela. Rozhodnutie vyvolalo najhoršiu politickú krízu v krajine za niekoľko desaťročí./agentury/

X X X

 Proruské sily dosiahli svoj cieľ a prezidenta idú pritlačiť k múru. Vyhlási Peter Pellegrini referendum?

 Otázku o neuplatňovaní sankcií proti Rusku by mal zhodnotiť Ústavný súd, myslia si ústavní právnici.

Malým nacionalistickým subjektom Slovenské hnutie obrody (SHO) a Domov – národná strana sa do februára podarilo v tichosti vyzbierať takmer štvrť milióna podpisov na referendum za zrušenie sankcií proti Ruskej federácii.

Prešli tri mesiace a strany v spojení s ďalšími spojencami dali dokopy už okolo 400-tisíc podpisov. Predstavitelia zjednotených proruských síl dnes zaklopali na dvere prezidenta Petra Pellegriniho, ktorý referendum vyhlasuje, ak ho o to požiada aspoň 350-tisíc občanov.

Harabin, Rostas aj Bombic

Za Pellegrinim prišli členovia SHO, no sprevádzať ich mal aj podpredseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko, ktorý ich iniciatívu zhruba pred mesiacom podporil. K zberu podpisov sa ešte pred Dankom pridala aj mimoparlamentná Republika na čele s Milanom Uhríkom.

K petícii sa okrem toho hlási celá plejáda osobností takzvanej „národnej scény“ – Štefan Harabin, Daniel Bombic, Tibor Eliot Rostas či Zoroslav Kollár. Ľudí sa chcú v referende pýtať: „Súhlasíte s tým, aby Slovenská republika neuplatňovala sankcie voči Ruskej federácii, ktoré škodia slovenským občanom, živnostníkom a aj podnikateľom?“

Pellegrini už dnes čelí tlaku, aby referendum vyhlásil. Môže tak urobiť až po tom, ako bude overené, že v petícii je skutočne platných minimálne 350-tisíc podpisov. Prezident by sa však okrem toho mal zamyslieť aj nad otázkou z petície., aktuality.sk

X X X

Medzinárodný súdny dvor zamietol žalobu Sudánu na Spojené arabské emiráty za údajné financovanie genocídy

 Medzinárodný súdny dvor zamietol žalobu Sudánu proti SAE pre údajné financovanie genocídy, pričom označil prípad za neopodstatnený.

Medzinárodný súdny dvor (MSD) v pondelok zamietol žalobu Sudánu proti Spojeným arabským emirátom (SAE). Išlo o údajnú spoluúčasť na genocíde financovaním povstaleckej skupiny Sily rýchlej podpory (RSF) počas občianskej vojny. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AP a AFP.

Súd uviedol, že v prípade nemá právomoc rozhodovať a zamietol ho. „Rozhodnutie je jasným potvrdením skutočnosti, že tento prípad bol úplne neopodstatnený,“ uviedol predstaviteľ SAE Reem Ketait. Podľa neho Sudán podal žalobu ako „cynický pokus odvrátiť pozornosť od vlastných zverstiev páchaných na sudánskych civilistoch“. MSD však uviedol, že je „hlboko znepokojený vývojom tragédie v Sudáne, ktorá tvorí pozadie tohto sporu“.

Sudánsky minister spravodlivosti Muawia Osman počas súdneho procesu uviedol, že „prebiehajúca genocída by nebola možná bez spoluúčasti SAE vrátane dodávok zbraní pre RSF“. „Priama logistická a iná podpora, ktorú SAE poskytli a stále poskytujú RSF, bola a naďalej je hlavnou hnacou silou genocídy, ktorá sa v súčasnosti uskutočňuje, vrátane zabíjania, znásilňovania, núteného vysídľovania a rabovania,“ povedal minister.

Spojené arabské emiráty podpísali Dohovor o genocíde Organizácie Spojených národov (OSN) v roku 2005, ale uplatnili si „výhradu“ ku kľúčovej klauzule umožňujúcej krajinám vzájomne riešiť takéto spory pred MSD.

Občianska vojna v Sudáne

Od apríla 2023 sudánska armáda na čele s faktickým vládcom krajiny generálom Abdalom Fattáhom Burhánom bojuje proti RSF, ktoré vedie Burhánov niekdajší zástupca Muhammad Hamdán Daklú. V bojoch už zomreli desaťtisíce ľudí a približne 13 miliónov ďalších muselo opustiť svoje domovy. Pravidelná armáda kontroluje stred, východ a sever Sudánu, RSF ovládajú rozľahlý západný región Dárfúr a časti juhu. Obe strany sú pozorovateľmi obviňované z páchania vojnových zločinov., aktuality.sk

X X X

 Ďalšia rana pre slovenských poľnohospodárov: Potvrdili ohnisko afrického moru ošípaných, začnú s likvidáciou zvierat

V chove ošípaných na farme v Dolných Semerovciach, okres Levice, bol potvrdený africký mor ošípaných. Pre človeka nepredstavuje nákaza riziko. Príslušná Regionálna veterinárna a potravinová správa Levice vydala opatrenia v ohnisku nákazy, ako aj v 3 a 10-kilometrovej reštrikčnej zóne.

 Dňa 2. mája 2025 Národné referenčné laboratórium vo Zvolene potvrdilo prvé ohnisko afrického moru ošípaných (AMO) u domácich ošípaných na Slovensku v roku 2025. Pozitívna vzorka pochádza od ošípanej na farme v katastri obce Dolné Semerovce, okres Levice, ktorá vykazovala príznaky ochorenia. V chove sa nachádza cca 18 458 výkrmových ošípaných. Nevyhnutá depopulácia sa začína 5. mája 2025, informoval rezort pôdohospodárstva.

Spôsob zavlečenia nákazy do chovu je nateraz predmetom epidemiologického šetrenia. Kadávery budú v súlade s legislatívou spracované v kafilérii.

Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR a Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) Levice prijala nevyhnutné opatrenia na zabránenie šíreniu afrického moru ošípaných v domácich chovoch, vrátane vytýčenia 3-kilometrového ochranné pásma okolo ohniska, 10-kilometrového pásma dohľadu a manažment depopulácie ohniska.

 Kľúčové je nahlásiť domácu zabíjačku ošípaných na RVPS Levice aspoň jeden pracovný deň vopred a zabezpečiť z ošípanej zabitej na domácu spotrebu odber vzorky na vyšetrenie AMO. Vzorka musí obsahovať minimálne časť sleziny, obličky a zrazenej krvi o veľkosti vlašského orecha. Mäso a orgány zo zabitej ošípanej možno použiť na domácu spotrebu až po oznámení negatívneho výsledku vyšetrenia na AMO.

 V ohnisku nákazy sa do odvolania zakazuje premiestňovanie ošípaných z chovu a do chovu, premiestňovanie iných druhov zvierat bez povolenia RVPS Levice, premiestňovanie tiel ošípaných z chovu bez povolenia RVPS Levice, usmrcovanie ošípaných bez povolenia a dozoru RVPS Levice a premiestňovanie mäsa z chovu, ako aj zákaz premiestňovania produktov z ošípaných, spermy, vajíčok a embryí ošípaných, krmív, nástrojov, materiálov alebo odpadu, ktorým sa pravdepodobne prenáša africký mor ošípaných, okrem prípadov premiestnenia povolených RVPS Levice.

Ochranné pásmo minimálne 3 km sa týka katastrálneho územia Dolné Semerovce, Horné Semerovce, Hokovce, Demandice-osada Hýbec.

Pásmo dohľadu minimálne 10 km je vytýčené na katastrálne územia v okrese Levice: Horné Turovce, Veľké Turovce, Tupá, Šahy, Hrkovce, Preseľany nad Ipľom, Vyškovce nad Ipľom, Kubáňovo, Sazdice, Malý Pesek, Zbrojníky, Hontianska Vrbica, Demandice, Santovka, Bory, Domadice, Hontianske Trsťany. Ako aj v okrese Krupina: Hontianske Tesáre, Terany, Dudince, Súdovce, Sudince, Hontianske Moravce.

 Africký mor ošípaných je akútna, vysoko nákazlivá choroba domácich ošípaných a diviakov. Prenáša sa priamym kontaktom s infikovaným, alebo uhynutým zvieraťom, výkalmi a sekrétmi infikovaného zvieraťa, prípadne konzumáciou tepelne neopracovaných produktov z infikovaných zvierat.

Prejavuje sa vysokou horúčkou (až 42° C), ktorá môže trvať niekoľko dní, apatiou, krvácaninami v podkoží, na miazgových uzlinách, vnútorných orgánoch a zväčšenou slezinou. U gravidných prasníc dochádza k potratu.

 Úmrtnosť je vysoká, dosahuje takmer 100 %, potvrdené ohnisko je nevyhnutné depopulovať. Choroba je neliečiteľná, neexistuje preventívne očkovanie./agentury/

X X X

Fico zverejnil fotografiu z plávania v Dunaji, reaguje na špekulácie o jeho zdraví

Po tom, ako premiér Robert Fico v posledných týždňoch viackrát náhle zrušil svoj pracovný program, sa začalo špekulovať o tom, aký je jeho fyzický a psychický zdravotný stav. V pondelok reagoval fotografiou.

 „Dobre viete, že si chránim svoje súkromie a sám dobre viem, čo zvládam a čo nezvládam,“ reagoval v nedeľu na novinársku otázku, ako sa má po minuloročnom atentáte v Handlovej.

 „Sú určité veci, ktoré sú spojené s atentátom a ktoré mi v určitom okamihu bránia absolvovať štvorhodinovú cestu v aute,“ pokračoval. Tvrdí, že je schopný fyzicky vykonávať mimoriadne náročnú prácu a o informácie o svojom zdraví sa viac deliť nechce.

 V pondelok na sociálnej sieti zverejnil fotografiu s krátkym popisom, na ktorej pózuje vo vode. „Ráno som vás čakal, kde ste boli?“ napísal premiér s odkazom na záujem médií a verejnosti o jeho zdravotný stav.

 Poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda poslaneckého klubu Smer Ján Richter (Smer) v diskusnej relácii STVR SObotné dialógy pripomenul, že predseda vlády má za sebou viacero operácií, okrem iných aj v súvislosti s atentátom, ktorý bol na neho spáchaný 15. mája 2024 v Handlovej.

 Takže môže tam byť aj nejaký psychický problém, ktorý súvisí s tým, že si začína možno teraz trošku viacej uvedomovať, čo všetko sa mohlo stať, pretože on sa vlastne druhýkrát narodil a také šťastie sa v živote opakovať nemusí,“ podotkol Richter.

 Premiér nečakane zrušil svoju plánovanú cestu do Veľkej Británie, ako aj svoj avizovaný pracovný program na 1. mája. Nezúčastnil sa ani nočnej zmeny v pekárni v Nitre z 30. apríla na 1. mája, ani následného pracovného programu v Liptovskom Mikuláši./agentury/

X X X

Deň víťazstva sa zmenil na deň hanby?, hovorí Moskovčan. Kult víťazstva zlyháva, v krajine narastá apatia? 

Sociológovia spochybňujú, že podpora vojny medzi Rusmi je taká vysoká, pretože respondenti sa boja vyjadriť proti?

 Paranoidní patrioti v Rusku sa boja krutej vojny, ktorú vodca Vladimir Putin rozpútal proti Ukrajine. Režim vytvoril kult víťazstva, ale nálady v ruskej spoločnosti sú čoraz pochmúrnejšie, píše The Times.

 Rus Alexander sleduje z okna nácvik prehliadky k 80. výročiu víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Znejú vlastenecké piesne, vešajú sa sovietske a ruské vlajky, po uliciach pochodujú vojaci. Pri jeho dome je oznámenie o nábore na vojnu proti Ukrajine s prísľubom odmien: 1,9 milióna rubľov (približne 20-tisíc eur) jednorazovo, 5,2 milióna ročný plat (približne 55-tisíc eur).

Deň hanby

Na rozdiel od druhej svetovej vojny, dnešnú vojnu vedie prevažne najatá armáda. Ukrajinská rozviedka uvádza, že bolo naverbovaných 140–180 tisíc väzňov. „Ľudia vedia, že ísť bojovať je vedomé finančné rozhodnutie… nie je tam pocit, že to bol veľký akt hrdinstva v mene krajiny,“ vysvetľuje pre denník politológ Kirill Rogov.

27-ročný Alexander hovorí, že cíti „večnú vinu“ za činy Ruska. Deň víťazstva pre neho už nie je o pamäti, ale o hanbe: „V mojom detstve bol Deň víťazstva sviatkom veteránov. Teraz je to hlavný deň propagandy,“ povedal pre The Times.

Klamlivý kult víťazstva

Putin urobil kult víťazstva centrálnou časťou štátnej ideológie, ktorá dostala v ľude názov „pobedobesie“. Zároveň vláda militarizuje mládež. V roku 2024 bol zdvojnásobený rozpočet „Junarmie“ napriek finančným ťažkostiam. Hoci oficiálne údaje ukazujú podporu vojny na úrovni 70–80 percent, odborníci pochybujú o spoľahlivosti týchto údajov kvôli strachu respondentov.

 Rogov poznamenáva, že väčšina ľudí pasívne podporuje vojnu, ale „necíti za ňu žiadnu zodpovednosť“. Ich patriotizmus sa líši od toho, čo propaguje Kremeľ. „Nechápu príčiny tejto vojny. Považujú ju za Putinovu vojnu,“ tvrdí politológ.

Nárast apatie

Sociologička Marina pozoruje nárast apatie, dokonca aj medzi bývalými protivojnovými Rusmi. „Ľudia si uvedomujú, že nemôžu nič ovplyvniť… preto sa rozhodli, že o tom nestojí za to premýšľať,“ dodala sociologička.

Je vidieť, ako sa mení postoj Rusov k vojne. Kedysi zbierali peniaze a plietli siete – teraz si na udalosti ani nespomínajú. Propagandistické predstavenia sú prázdne. Na vojne zarábajú, nazývajú ju „služobnou cestou,“ píše The Times.

Represie tlmia akýkoľvek odpor. Opozícia je rozdrvená, médiá sú „zahraniční agenti“. Ruska Daira Kozyreva dostala takmer 3 roky za Ševčenkovu báseň.

 Irina, 24-ročná učiteľka, hovorí, že „filtruje každé slovo“. O vojne nehovorí ani s rodinou – otec podporuje Putina.“ Posledné tri roky boli ako slučka na mojom kX X Xrku,“ hovorí./agentury/

X X X

 Nová Miss Czech Republic: Láskavej pedagogičke nasadila korunku najkrajšia žena sveta. Zatieniť ju? Priam nemožné

Už pár dní úraduje na stoličke najkrajšej Češky nová dáma. Počas uplynulého víkendu si zvolili u našich západných susedov novú kráľovnú krásy.

 Nová Miss Czech Republic 2025 je študentka predškolskej a mimoškolskej pedagogiky Linda Górecká.

Víťazkou v súťaži Miss Czech Republic 2025 sa stala Linda Górecká, dvadsaťjedenročná študentka, ktorá sa venuje štúdii predškolskej a mimoškolskej pedagogiky. Dlhonohá kráska pochádza z Dětmarovic a pred kamerami a objektívmi predvádzala priam dokonalé miery.

Pre portál Revue.idnes.cz víťazka prezradila, že si síce pred samotným finálovým večerom verila, ale zároveň stala nohami na zemi. Je šťastná, že si zážitok zúčastniť sa na súťaži krásy dopriala a že navyše dopadol víťazne. Pri otázke, za akú sa považuje, uviedla pred objektívmi, že v prvom rade sa vidí ako „láskavý človek“ a s láskavosťou by chcela pokračovať aj pri pracovných povinnostiach, ktoré budú nasledovať.

 Góreckú korunovala aktuálna Miss World – teda najkrajšia žena sveta Krystyna Pyszková, ktorá ešte do konca mája oficiálne úraduje na „svetovom tróne“. Blondínka priletela na tento večer a vyzerala úchvatne. Na rovnakú súťaž poletí aj Górecká, no nečaká ju najbližší ročník, ale zúčastní sa na súťaži až v roku 2026.

 Na súťaži Miss Czech Republic nemohla chýbať ani jej niekdajšia víťazka a aktuálna Miss World Krystyna Pyszková.

V susednom Česku sa súťažiam krásy stále darí a z Miss Czech Republic mieri na svetové pódiá a súťaže hneď niekoľko dievčat. Okrem Góreckej, ktorá bude krajinu reprezentovať na Miss World, sa v sobotu večer vyberali aj dievčatá, ktoré následne zastúpia Česko na podujatiach ako Miss Supranational či Miss Earth./agentury/

X X X

 Problém s nedostatkom opatrovateliek „látajú“ študentmi. Pre seniorov sú mladé posily spestrením

Viac ako dvadsiatka študentov sa „točí“ v banskobystrických sociálnych zariadeniach v rámci svojej praxe v dvoch zmenách. Získavajú tým cenné skúsenosti a mesto významnú pomoc. Radní upozorňujú, že ide o „prvú lastovičku“, pričom inšpirovať chcú aj ďalšie samosprávy.

 V zariadeniach sociálnych služieb v meste pod Urpínom začali praxovať študenti z Fakulty zdravotníctva SZU v Banskej Bystrici. Spoznávajú prácu v tamojších podmienkach a zároveň tak pomôžu personálu opatrovateliek, ktorých majú v meste stále nedostatok. „V oblasti sociálnych služieb ho pociťujú vo svojich zariadeniach všetky samosprávy,“ zdôraznil banskobystrický primátor Ján Nosko s tým, že množstvo opatrovateliek odchádza pracovať do zahraničia. Je preto rád, že našli dobrého partnera v tamojšej fakulte zdravotníctva.

„S pani dekankou sme sa dohodli, že sa nám pokúsia vypomôcť cez študentov, ktorí majú podobné zameranie – ošetrovateľstvo,“ pokračoval primátor. Objasnil, ž v dvoch zmenách tam pracujú už od 24. apríla. Pod dohľadom mentorov sa ich v priestoroch mestských zariadení strieda zhruba dvadsať.

 „Robia tie najbežnejšie úkony – poskytujú pomoc pri kŕmení, prezliekaní či polohovaní imobilných pacientov. Do budúcnosti to môže priniesť, ak tí študenti prejavia záujem, aj trvalý pracovný pomer, prípadne platenú výpomoc počas letných prázdnin. S tým, že našim zamestnancom umožníme čerpanie dovoleniek,“ vysvetlil Nosko. Ide podľa neho o prvú lastovičku, ktorá môže byť inšpirujúcou aj pre ostatné samosprávy. „Verím, že to bude úspešne pokračovať,“ podotkol.

Ľudský presah

Renáta Liptaiová, vedúca banskobystrického domova dôchodcov Jeseň, netají spokojnosť. „S mladými ľuďmi je tu teraz mladý vietor,“ hovorí s úsmevom. „Seniori sa majú s kým porozprávať, je to pre nich určite niečo nové a zaujímavé,“ poznamenala. Vzápätí priblížila, čo všetko tieto posily robia.

„Idú podľa rytmu, ako to máme nastavené. Ráno začína hygienou, nasleduje pomoc pri aplikácii liekov, meraní tlaku, cukru, podávaní stravy, kúpaní a o desiatej začína sociálna činnosť. Tá zahŕňa rozhovory, doprovody na vyšetrenia alebo prechádzky v záhrade,“ vymenovala Liptaiová.

 „Sme veľmi vďační, že ich tu máme. Zároveň verím, že tento pilotný projekt bude pokračovať aj v budúcom roku, lebo to má veľký význam,“ konštatovala. Poukázala tiež na to, že pri tejto práci nejde len o technický výkon. „Má to aj ľudský presah. Učia sa tu empatii, rešpektu, úcte a všetkým atribútom potrebným pre túto prácu,“ povedala. Doplnila, že v ich zariadení majú 81 seniorov, pričom opatrovateľky im chýbajú najmä počas práceneschopnosti či dovoleniek interných zamestnancov.

Jeseň, kde aktuálne praxuje päť dievčat a jeden chlapec, sme navštívili práve v čase, keď seniorom merali cukor a tlak. Klientka zariadenia Mária Kovaľčíková (85) si mládež pochvaľovala. „Je to priam povzbudením, lebo všetci sú milí. Uvedomujú si, že úsmev na tvári stojí málo peňazí a preto ho rozdávajú plným priehrštím,“ reagovala veselo. „Najviac oceňujem, že nás berú von a urobia všetko, čo majú, teda to, čo vyplýva z ich náplne práce,“ dodala.

Študent Denis Rusnák (20) vraví, že sa mu tam pracuje príjemne. „Nie je to prvý krát, čo sme v takomto zariadení, takže pre nás to nie je nič nové. Len sú tu iní ľudia. Môžeme sa s nimi hocikedy porozprávať, takže aj čas tu rýchlo beží,“ zhodnotil. „Budeme tu dva týždne a potom príde druhá várka,“ uzavrel.

 Jeho spolužiačka Vanesa Sedláková (20) poznamenala, že je to náročná práca. „Obdivujem všetky opatrovateľky. Človek na to musí mať cit,“ podotkla. Ona sama má robotu s ľuďmi rada, jednoducho ju baví. Vie si predstaviť, že v sociálnom zariadení, kde momentálne praxuje, by zostala aj po škole. „Najskôr si chcem ale vyskúšať všetky oddelenia. Uvidím, čo potom,“ doplnila.

Vypĺňajú „dieru“

Dekanka fakulty Beáta Frčová uviedla, že sociálna a zdravotná starostlivosť k sebe patria. „Pre študentov je cennou skúsenosťou mať aj pohľad z druhej strany. Tým, že už máme pomerne veľa seniorov a dlhovekých ľudí, je žiaduce, aby sme sa o nich vedeli aj postarať. Práve študenti ošetrovateľstva sú tí správni, ktorí v tejto oblasti môžu pomôcť,“ povedala.

Pridaná hodnota týchto mladých pomocníkov je podľa nej v tom, že dve tretiny z nich sú už absolventmi stredných zdravotníckych škôl. „To znamená, že už sú to odborne spôsobilé praktické sestry alebo zdravotnícki asistenti. Samozrejme, vyhláškou majú daný okruh činností, ktoré môžu vykonávať,“ ozrejmila dekanka. Vysvetlila, že aktuálne takto praxujú prváci.

 Akademický rok sa im delí na niekoľko častí. Prvou je výuková, v rámci ktorej absolvujú klinickú prax. Potom majú súvislú odbornú a tiež prázdninovú prax – počas nich pracujú v zdravotníckych zariadeniach osem hodín denne. Teoreticky sa už neučia. „Takže môžu pomôcť vykryť práve tento chýbajúci personál,“ zopakovala Frčová. Spresnila, že v jednotlivých službách sa v banskobystrických zariadeniach aktuálne „točí“ 24 študentov.

Mesto pod Urpínom robieva výberové konania na pozíciu opatrovateľky opakovane. „Tú dieru sa snažíme nejakým spôsobom vyplniť, no je to problém, lebo veľmi dobre vieme, že je to nízko ohodnotené,“ hovorí primátor. „Touto témou by sa mali intenzívnejšie zaoberať tiež rezorty zdravotníctva a sociálnych vecí. Najmä hľadať prostriedky, ktoré by tieto zariadenia dokázali zastabilizovať tak, aby to prinieslo systémový výsledok,“ mieni.

Zariadenie Jeseň v Banskej Bystrici má vo svojej starostlivosti 81 seniorov.

V banskobystrických zariadeniach je mzda opatrovateliek približne 1 000 eur v hrubom, plus majú príplatky za víkendy a nadčasy. Celoslovensky sa ich platy pohybujú, podľa zverejnených ponúk na pracovných portáloch, od 819 do 1 300 eur./agentury/