Šetrenie SR odkladá, koalícia chce viac míňať. Ruska s Nemeckom narušili výbuchy na Nord Stream. Poľsko Bruselu: Povolenky pre ukrajinské kamióny. USA koniec zbraní Ukrajine, nejsú prostriedky. Bulharsko nepošle transportéry

Ficova vláda plánuje pri rozpočte obísť výdavkové limity. Viacerí odborníci upozorňujú, že ak kabinet pretlačí budúcoročný rozpočet bez výdavkových limitov, môže to ohroziť financovanie plánu obnovy.„Vládna koalícia Smer, Hlas a SNS sa večer na zasadnutí koaličnej rady dohodla na návrhu štátneho rozpočtu na rok 2024. Príslušné legislatívne návrhy vláda SR prerokuje v pondelok 4. 12. a Národná rada SR môže o nich začať rokovať v stredu 6. 12. Návrh rozpočtu je kombináciou konsolidácie rozbitých verejných financií a zachovania prvkov silného sociálneho štátu.

Takéto stručné vyhlásenie zaslal Úrad vlády SR novinárom ešte v štvrtok minulý týždeň v súvislosti so schvaľovaním budúcoročného rozpočtu. Ako sa však podarilo zistiť portálu Aktuality.sk, napriek vyššie uvedenému vyhláseniu sa žiadna výrazná konsolidácia verejných financií neudeje.

Vláda sa totiž chystá v prípade rozpočtu na rok 2024 obísť výdavkové limity, ktoré jej vyplývajú z legislatívy.

Menšie šetrenie

Podľa našich informácií tak kabinet Roberta Fica (Smer) nezníži štrukturálny deficit (deficit očistený od jednorazových výdavkov a príjmov, pozn. red.) verejných financií o minimálne 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ako to vyplýva zo zákona.

Tento postup však budú musieť schváliť ešte poslanci. Parlament tak musí pred schvaľovaním rozpočtu upraviť výdavkové limity, ktoré sú stanovené v zákone o rozpočtových pravidlách.

„Na základe platnej legislatívy musí byť schválený rozpočet zosúladený s platným limitom verejných výdavkov. Až do momentu schválenia nových limitov v aktuálnom volebnom období tak musia byť rešpektované limity schválené predchádzajúcim parlamentom,“ povedal hovorca Rady pre rozpočtovú zodpovednosť František Múčka.

Ministerstvo financií na naše otázky neodpovedalo.

Brusel môže dať stopku

Otázne ešte zostáva, ako sa k tomuto kroku postaví Európska komisia. Tá môže totiž plány koalície výrazne skomplikovať. Preto je kabinet Roberta Fica pripravený na vyjednávanie s Bruselom, ktorému chce na oplátku ponúknuť zrušenie rodičovských dôchodkov.

Koalícia v rámci plánov na väčšie výdavky je ochotná vzdať sa týchto penzií, ktoré už aj tak minister práce plánuje výrazne osekať.

Viaceré zdroje, ktoré Aktuality.sk oslovili, avšak chceli zostať v anonymite, tvrdia, že Európska komisia pravdepodobne na takúto dohodu nepristúpi. V tom prípade, pokiaľ by vláda napriek tomu obišla výdavkové limity, ohrozila by financovanie plánu obnovy. Slovensko by tak nemuselo dostať najbližšiu tranžu v hodnote necelej miliardy eur a rovnako tak by bola ohrozená aj tá nasledujúca.

Odpoveď finančných trhov

Odložená konsolidácia by sa nám mohla vypomstiť a odraziť sa na drahšom financovaní verejného dlhu. ​​Prípadná ignorancia limitov by podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva financií Ľuboša Jančíka vyslala zlý signál na finančné trhy.

„Verejné financie sú na tom veľmi zle, najmä preto, že vlády v rokoch 2013 až 2020 nevyužili dobré obdobie v ekonomike na zníženie dlhu, a pre krízy z minulých rokov. Ak budeme ignorovať realitu v rozpočte, finančné trhy nás môžu za to potrestať. V prvom kroku vyšším úročením dlhu, a ak by sme sa ani z tohto nepoučili, hrozilo by, že finančné inštitúcie zastavia financovanie vlády, čo by malo negatívny vplyv na ekonomiku, ľudí a firmy. Oveľa väčší, ako keby sme začali ozdravovať verejné financie,“ vysvetlil Jančík.

Vláda si bude musieť už na jar budúceho roka požičať na financovanie chodu štátu stovky miliónov eur. Ak investori uvidia neochotu súčasného kabinetu ozdravovať verejné financie a znižovať deficit, budú požadovať vyššie úroky pri predaji vládnych dlhopisov alebo v horšom prípade Slovensku nepožičajú vôbec nič, aktuality.sk

X X X

Spoluprácu Ruska s Nemeckom narušili výbuchy na plynovodoch Nord Stream

Rusko obvinilo z výbuchov na plynovodoch Spojené štáty, Britániu a Ukrajinu. Washington, Londýn aj Kyjev odmietli, že by mali z explóziami na dne Baltského mora niečo spoločné.

MOSKVA: Spoluprácu medzi Moskvou a Berlínom narušili vlaňajšie výbuchy na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, ktorými Rusko posielalo a plánovalo posielať plyn do Nemecka. Povedal to v pondelok ruský prezident Vladimir Putin, informuje správa agentúry Reuters.

„Súčasný stav zmrazených vzťahov (Nemecka) s Ruskom – chcem zdôrazniť, že nie z našej iniciatívy – je nevýnosný. Je to nevýnosné pre nás aj pre vás, ale podľa môjho názoru najmä pre Nemecko,“ povedal Putin v Kremli pri preberaní poverovacích listín od viac ako 20 nových veľvyslancov v Moskve vrátane veľvyslancov Nemecka a Británie.

Energetika bola podľa ruského prezidenta vždy „atraktívnou oblasťou bilaterálnej spolupráce“. „Túto spoluprácu doslova narušila sabotáž na plynovodoch Nord Stream,“ dodal Vladimir Putin. Rusko obvinilo z výbuchov na plynovodoch Spojené štáty, Britániu a Ukrajinu. Washington, Londýn aj Kyjev odmietli, že by mali z explóziami na dne Baltského mora niečo spoločné.

Vinník výbuchov sa stále hľadá

Putin dúfa v zlepšenie vzťahov medzi Moskvou a Londýnom. „Dúfajme, že sa situácia zmení k lepšiemu v záujme našich dvoch krajín a národov,“ povedal ruský prezident.

Vzťahy Ruska so západnými krajinami sú na najnižšom bode od čias studenej vojny. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu, ktorú Kremeľ spustil vlani vo februári. Západ reagoval uvalením sankcií na Moskvu a vojenskou podporou pre Kyjev.

Doteraz nevysvetlené výbuchy poškodili 26. septembra 2022 tri z celkovo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.

K výbuchom došlo vo výlučných ekonomických zónach Švédska a Dánska. Obe krajiny útoky označili za úmyselné, no zatiaľ nevedia, kto je za ne zodpovedný. Spojené štáty a NATO označili výbuchy na plynovodoch Nord Stream za sabotáž, aktualit.sk

 X X X

 Poľský premiér nalieha na Brusel, aby opäť zaviedol povolenky pre ukrajinské kamióny

Blokáda hraničných priechodov predstavuje pre ukrajinskú ekonomiku závažný problém, pretože cez Poľsko dováža aj vyváža veľkú časť tovarov do Európskej únie.

VARŠAVA: Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok naliehal na Európsku úniu, aby obnovila povolenky pre ukrajinské kamióny. Morawieckeho výzva je reakciou na niekoľkotýždenné protesty poľských prepravcov na hraničných priechodoch. Informuje správa agentúry AFP.

„Dôrazne a jednohlasne žiadame opätovné zavedenie povoleniek pre ukrajinských dopravcov,“ vyhlásil premiér. Systém v Európskej únii používaný do jari 2022 podľa jeho slov fungoval dobre.

Poľskí prepravcovia na hraniciach blokujú ukrajinské kamióny na protest proti zrušeniu povoleniek pre ukrajinských dopravcov na území Európskej únie. Mali sa obnoviť v júni, únia však o ďalší rok predĺžila obdobie, počas ktorého ich nebude vyžadovať od ukrajinských prepravcov. Protestujúci dopravcovia to považujú za neférovú ekonomickú súťaž.

Blokáda hraničných priechodov predstavuje pre ukrajinskú ekonomiku závažný problém, pretože cez Poľsko dováža aj vyváža veľkú časť tovarov do Európskej únie. Po niekoľkých kolách rokovaní protestujúci súhlasili s prvým krokom k postupnému uvoľneniu blokády, keď v pondelok pre prázdne ukrajinské nákladné automobily otvorili hraničný priechod Uhryniv-Dołhobyczów. Dovtedy bol otvorený len pre autobusy a osobné automobily, aktuality.sk

X X X

Maloobchodníci kritizujú vládu za rozdávanie, ktoré zaplatia podnikatelia

Iniciatíva víta znižovanie počtu sviatkov, ktorých je v rámci EÚ podľa nej nadpriemerne veľa.

Iniciatíva slovenských maloobchodníkov nerozumie snahe vlády o konsolidáciu sprevádzanú rozdávaním stoviek miliónov eur. Predseda iniciatívy Daniel Krakovský v pondelok uviedol, že vláda plánuje vybrať od podnikateľov viac napriek tomu, že dlh bude klesať iba o nevyhnutné minimum.

Len plnenie štátnej kasy

„Od zvyšovania správnych poplatkov, cez minimálnu daň až po zdvihnutie zdravotných odvodov a dane z dividend, toto všetko je predstavené bez akejkoľvek účasti zamestnávateľských alebo podnikateľských zväzov a organizácií,“ dodal Krakovský s tým, že už v minulosti vláda zavedením minimálnej dane potvrdila, že jej cieľom je len naplnenie štátnej kasy.

Iniciatíva zároveň víta znižovanie počtu sviatkov, ktorých je v rámci EÚ podľa nej nadpriemerne veľa. „Už menej nás teší opätovný návrh poslancov na zatvorené nedele, kde prišlo len k recyklovaniu pôvodného nápadu bez akejkoľvek aktualizácie dát,“ doplnil Krakovský.

Uviedol, že vláda ide od zamestnávateľov a živnostníkov vybrať takmer o 400 miliónov eur viac na zdravotných odvodov a o ďalších takmer 100 miliónov eur navyše na minimálnej dani. Za túto cenu iniciatíva očakáva ďaleko efektívnejšiu konsolidáciu verejných financií, ktorá zabezpečí lepšie fungovanie zdravotníctva alebo školstva v budúcnosti.

Problém s neaktívnymi firmami

„Mnohí podnikatelia by tiež radi zrušili svoje dlhodobo neaktívne firmy, avšak v nedávnej minulosti prišlo k skomplikovaniu procesu likvidácie takýchto nemajetných a nezadlžených spoločností, čo znemožňuje lacné a rýchle zbavenie sa záťaže,“ uzatvoril Krakovský s apelom na vládu, aby zabezpečila jednoduchý proces zrušenia takýchto neaktívnych firiem.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v pondelok po rokovaní vlády predstavil balík 18 konsolidačných opatrení pre budúci rok s hodnotou 1,96 miliardy eur, ktorý je obsiahnutý v jednom súhrnnom zákone, tzv. lex konsolidácia, aktuality.sk

X X X

Bývalého amerického diplomata obvinili zo špionáže pre Kubu

Federálna žaloba na súde v Miami obviňuje bývalého diplomata, že konal ako nezákonný agent cudzej vlády.

WASHINGTON: Bývalý veľvyslanec USA v Bolívii Manuel Rocha bol obvinený zo špionáže pre kubánsku tajnú službu, ktorú vykonával minimálne od roku 1981. Oznámilo to v pondelok americké ministerstvo spravodlivosti, o čom informujú agentúry AP a AFP.

Obvinenia proti Rochovi (73) „odhaľujú jednu z najrozsiahlejších a najdlhšie trvajúcich infiltrácií vlády Spojených štátov zahraničným agentom“, napísal vo vyhlásení americký minister spravodlivosti Merrick Garland.

Aktivitu vraj priznal agentovi FBI v utajení

Federálna žaloba na súde v Miami obviňuje bývalého diplomata, že konal ako nezákonný agent cudzej vlády. Rocha sa podľa žaloby zapájal do „utajenej činnosti“ v mene Kuby najmenej od roku 1981, pričom sa stretával s agentmi kubánskej tajnej služby a americkej vláde poskytoval nepravdivé informácie.

Rocha 25 rokov pracoval v diplomacii najmä v období studenej vojny, pričom pôsobil väčšinou v krajinách Latinskej Ameriky. V rokoch 1994 a 1995 pracoval v štruktúrach americkej Rady pre národnú bezpečnosť. Po odchode do penzie začal podnikať a pôsobil ako riaditeľ bane na zlato v Dominikánskej republike.

Úrady ho minulý týždeň v piatok zadržali v jeho dome v Miami a pred súd sa má postaviť v pondelok. Rocha údajne priznal svoje aktivity tajnému agentovi Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI), ktorý sa vydával za kubánskeho agenta, napísala AFP s odvolaním na americké ministerstvo spravodlivosti.

 X X X

 Banky kritizujú zavedenie bankovej dane

Banková daň podľa Slovenskej bankovej asociácie ohrozuje schopnosť bánk podporovať našu ekonomiku.

Navrhované zavedenie bankovej dane ohrozuje schopnosť domácich bánk podporovať slovenskú ekonomiku. Daňové zaťaženie bánk na úrovni 45 % znamená, že finančné inštitúcie budú mať výrazne zúžený priestor na úverovanie bežných obyvateľov a firiem. Uviedla to v pondelok Slovenská banková asociácia (SBA) v reakcii na schválený konsolidačný balík opatrení vlády.

Asociácia: 60 % občanov nesúhlasí s vyšším zdaňovaním bánk

Slovenský bankový sektor je podľa SBA vďaka úverovaniu významnou oporou ekonomického rastu domácej ekonomiky. „Len za posledné štyri roky viac ako polovica zisku bánk pred zdanením ostala na Slovensku a smerovala do vlastného kapitálu bánk. Vďaka tomu sa slovenské banky stali nielen viac stabilnejšími, ale najmä dokázali výrazne navýšiť úverovanie obyvateľstva a firiem,“ objasnila asociácia.

Dodala, že ziskovosť slovenských bánk je najnižšia v regióne strednej a východnej Európy a patrí medzi najnižšie v EÚ. Výrazne zvýšenie daňového zaťaženia bánk podľa nej znamená, že banky stratia schopnosť v dostatočnej miere tvoriť vlastný kapitál a pokrývať tak v plnej výške dopyt po úveroch. „Zníženie ziskovosti slovenských bánk znamená, že investície v rámci bankových skupín sa Slovensku budú vyhýbať,“ dodala SBA.

Prieskum SBA ukázal, že takmer 60 % občanov nesúhlasí s vyšším zdaňovaním bánk, ak to bude znamenať zhoršenie poskytovania úverov. Asociácia dodala, že podľa Európskej centrálnej banky (ECB) takéto daňové opatrenia môžu bankám sťažiť vytvorenie dodatočnej kapitálovej rezervy, čím sa môžu stať menej odolnými voči prípadným ekonomickým šokom.

Od januára

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) v pondelok po rokovaní vlády avizoval mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty so sadzbou 30 %, ktorá bude klesať po 5 % až do roku 2027. Celkovú efektívnu daňovú sadzbu vláda nastavila v nasledujúcom roku na úroveň 45 %. Opatrenie má platiť od 1. januára budúceho roka, aktuality.sk

X X X

Minister Kamenický: Chceme nastaviť bankový odvod tak, aby nebol pre banky úplne likvidačný

Minister financií Ladislav Kamenický.Zdroj: TASR

TASR

Aktivujte si newslettre

 

Uložiť článok

Minister potvrdil, že súčasťou týchto opatrení bude aj zavedenie dane zo sladených nápojov. O jeho príprave už rezort financií informoval skôr.

O návrhu rozpočtu na budúci rok bude minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) informovať až potom, ako sa na ňom dohodne vládna koalícia. Všetky opatrenia, ktoré s ním súvisia, by chcel pritom predložiť v jednom legislatívnom balíku.

„Ja to budem volať lex konsolidácia. Podobne ako pri covide sa riešili všetky tie veci naraz, tak sa budeme snažiť celý ten balík urobiť v jednom veľkom zákone, ktorý potom predložíme,“ avizoval po stredajšom rokovaní vlády.

Pripomenul, že konsolidačné opatrenia musia prejsť vládou aj parlamentom ešte pred schválením samotného rozpočtu.

Bankový odvod súčasťou balíka

Takisto bude určite súčasťou balíka bankový odvod. Na jeho konkrétnom nastavení sa ešte musia dohodnúť v rámci koalície.

„Samozrejme, ja som ekonóm a my chceme nastaviť ten bankový odvod tak, aby nebol pre banky úplne likvidačný. Čiže budeme brať na zreteľ celkové daňové zaťaženie pre banky, ale určite bankový odvod bude, to som aj avizoval, aj to dodržíme,“ zdôraznil Kamenický, aktuality.sk

X X X

 

 

X X X

 

 

Matovič vypláca dvom poslancom k platu ešte 2000 eur, Sulík má auto. Čo poskytujú strany svojim ľuďom?

Zľava Július Jakab, Michal Šipoš a Igor Matovič.Zdroj: Michaela Paulovič/Aktuality.sk

Martin Sliz

Odoberať články autora

 

Uložiť článok

„Svoje funkcie vykonávali mimo svojho riadneho pracovného času a nebolo by fér od nich naďalej vyžadovať bezplatnú činnosť pre hnutie na úkor ich voľného času a rodín,“ vysvetlil hovorca.

Úspešné strany po každých voľbách zinkasujú zo štátnej pokladnice milióny eur. Väčšinu z nich minú na kampane, no časť investujú aj do komfortu niektorých straníkov. Nebolo to inak ani v roku 2022.

Z analýzy nedávno zverejnených majetkových priznaní vyplynulo, že viacerým ľuďom z vedenia politických strán poskytujú tieto strany určité benefity.

Najspokojnejší môžu byť dvaja funkcionári hnutia Slovensko (bývalé OĽaNO) Michal Šipoš a Július Jakab. Šipoš pôsobí ako predseda poslaneckého klubu, Jakab ako generálny manažér strany. Šipoš bol v roku 2022 zároveň poslancom Národnej rady. Jakab bol vedúcim úradu vlády. Po nástupe vlády Ľudovíta Ódora vo funkcii skončil. Od októbra 2023 je tiež poslancom.

ADVERTISING

Odmena za funkciu

Podľa majetkových priznaní z minulého roka dostávali za výkon funkcie v hnutí odmenu, ktorú predtým nemali. O jej výške sa v ňom explicitne nepíše. Príjmy verejných funkcionárov sú v dokumente rozdelené na príjmy z verejnej funkcie a „iné“. Tie nemajú ľudia platení štátom povinnosť bližšie vysvetľovať. Aj odmena oboch poslancov sa ocitla v tejto sekcii.

Prečítajte si tiež:

Kto zarobil najviac? Zostavili sme rebríček najúspešnejších štátnych manažérov a úradníkov

Preto sme sa poslancov pýtali na jej výšku. Hnutie Slovensko reagovalo, že sa minulý rok rozhodlo vyplácať odmenu predsedovi poslaneckého klubu a generálnemu manažérovi hnutia, ktorými v roku 2022 boli Šipoš a Jakab. „Svoje funkcie vykonávali mimo svojho riadneho pracovného času a nebolo by fér od nich naďalej vyžadovať bezplatnú činnosť pre hnutie na úkor ich voľného času a rodín, ako to robili roky pred tým,“ vysvetľoval hovorca hnutia Matúš Bystriansky, prečo sa hnutie rozhodlo dvojici platiť.

Dodal, že s oboma funkcionármi má subjekt uzavretú pracovnú zmluvu a príjem je súčasťou majetkového priznania. Ako sme spomínali vyššie, z formulára sa to nedá odčítať, pretože je zahrnutý v časti „iné“.

„Odmena činí cca dvetisíc eur mesačne,“ priblížil Bystriansky.

Matovič podporoval zníženie platov

Pritom práve predseda hnutia Slovensko (v tom čase OĽaNO) dlhodobo podporuje zmrazovanie platov poslancov. Začiatkom tohto roka ich dokonca navrhol znížiť na úroveň priemernej mzdy. Poslanecký plat je aktuálne jej trojnásobkom. K tomu zákonodarcovia dostávajú ešte paušálne náhrady vo výške zhruba dvojnásobku priemernej mzdy. Celkovo to bolo v roku 2023 asi 6000 eur v hrubom.

Matovič pri predložení návrhu znížiť platy zákonodarcov argumentoval, že poslanci by vďaka tomu dokázali lepšie pochopiť, ako sa žije bežným ľuďom na Slovensku. Zároveň navrhoval, že plat by poslancom mohli doplácať strany zo svojej pokladnice.

V minulosti si k poslaneckému platu prilepšovalo vedenie extrémistickej ĽSNS, konkrétne predseda Marian Kotleba, podpredseda Milan Uhrík (medzičasom v Republike) a tajomník strany Rastislav Schlosár. Jej predstavitelia vtedy na rozdiel od hnutia Slovensko odmietli hovoriť, o akú sumu išlo. Uhrík prezradil, že pre Kotlebu mohlo ísť o sumu „do dvetisíc“ eur mesačne.

Stranícke auto

Šipoš s Jakabom však nie sú jediní, komu strana poskytuje nejaký benefit. Skrátka neprišiel ani predseda SaS Richard Sulík, ktorý má z titulu šéfa strany k dispozícii služobné auto Škodu Superb.

„Nepravidelnú odmenu“ od strany priznali aj štyria okresní predsedovia SaS, ktorí sú zároveň nominantmi v štátnych firmách. Preto podávali majetkové priznanie. Konkrétne išlo o Ľuboša Sopoligu, Ľudmilu Smrekovú, Jozefa Pajera a Juraja Krátkeho. Peniaze dostali za „administratívne práce“, vysvetlil hovorca SaS Ondrej Šprlák. Najvyššia suma dosiahla úroveň 306 eur. Ako vysvetlila Smreková, napr. na vlastné náklady pred voľbami tlačila a roznášala letáky. Strana jej to takto kompenzovala.

Pôžitky má aj bývalá poslankyňa hnutia Sme rodina Petra Krištúfková. Ako podpredsedníčka dnes mimoparlamentného hnutia mala k dispozícii v roku 2022 „osobný automobil“. Značka v priznaní uvedená nie je. Jej stranícky šéf Boris Kollár nemal od hnutia podľa majetkového priznania nič. V tom čase zastával funkciu predsedu Národnej rady.

Služobné auto od strany priznal aj predseda dnes mimoparlamentnej ĽSNS Marian Kotleba. Podľa dokumentu mu strana okrem auta poskytla aj mobilný telefón a SIM kartu. Jeho stranícky kolega a v roku 2022 aj poslanec Rastislav Schlosár priznal, že od ĽSNS mal k dispozícii SIM kartu, aktuality.sk

X X X

Bulhari nepošlú na Ukrajinu obrnené transportéry

Dodávku obrnených transportérov na Ukrajinu vetoval bulharský prezident Rumen Radev.

Bulharský prezident Rumen Radev vetoval zákon, ktorým parlament schválil dohodu o poskytnutí obrnených transportérov BTR sovietskej výroby Ukrajine. Legislatívu tak vrátil do parlamentu na ďalšiu diskusiu. Informoval o tom v pondelok britský denník The Guardian s odvolaním sa na bulharskú tlačovú agentúru Novinite.

Dohodu o dodaní 100 kusov BTR na Ukrajinu podpísala vláda ešte v auguste a parlament ju odobril v novembri.

Ochrana bulharských hraníc

Radev svoj krok zdôvodnil tým, že obrnené transportéry môžu stále zohrávať kľúčovú úlohu pri ochrane bulharských hraníc a pomoci ľuďom počas núdzových situácii a katastrof, napísala agentúra Novinite.

Podľa prezidenta tiež bulharským poslancom chýba „komplexné pochopenie špecifík daru“, čo znižuje ich schopnosť „dôkladne zhodnotiť nevyhnutnosť“ daného vybavenia.

Bulharský premiér Nikolaj Denkov na prezidentovo veto reagoval presvedčením, že poslanci veto prelomia a rovnako sa vyjadril aj predseda parlamentu Rosen Željazkov, aktuality.sk

X X X

 Biely dom v pondelok varoval, že ak americký Kongres do konca roka neschváli nové finančné prostriedky, nebude už z čoho poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine.

„Chcem, aby bolo jasné, že bez zásahu Kongresu nám do konca roka dôjdu zdroje na nákup ďalších zbraní a vybavenia pre Ukrajinu,“ napísala riaditeľka Úradu (Bieleho domu) pre riadenie a rozpočet (OMB) Shalanda Youngová v liste adresovanom novému predsedovi Snemovne reprezentantov Mikeovi Johnsonovi.

Dodala, že prerušenie toku vojenskej pomoci by nielen znížilo bojové schopnosti ukrajinskej armády a ohrozilo jej doterajší postup, ale zároveň zvýšilo šance Ruska na bojové úspechy.

Americký prezident Joe Biden v októbri požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.

Niektorí konzervatívni republikáni, zástancovia tzv. tvrdej línie, však ďalšiu pomoc pre Kyjev odmietajú a Kongres už niekoľko mesiacov čelí patovej situácii v otázke financovania amerických federálnych úradov.

X X X

Z ruských prístavov sa opäť rozbehol vývoz nafty. V niektorých krajinách Kremeľ nahrádza Američanov

Vývoz nafty z ruských prístavov v novembri 2023 vzrástol o 8,5 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom na približne 2,8 milióna ton po zrušení zákazu vývozu a zvýšení produkcie. Ukázali to v pondelok údaje obchodníkov a spoločnosti LSEG. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 Rusko od 21. septembra dočasne zakázalo vývoz nafty pre jej nedostatok na domácom trhu. Embargo bolo čiastočne zrušené 9. októbra, pričom Rusko obnovilo vývoz nafty s ultranízkym obsahom síry (ULSD) a 22. novembra zrušilo aj zákaz vývozu tzv. letnej nafty.

A zároveň, v prvých troch novembrových týždňoch vzrástla produkcia nafty v ruských rafinériách takmer o 11 % oproti priemernej októbrovej úrovni na 238.120 ton za deň.

Ruské dodávky ULSD do Brazílie dosiahli v novembri rekordné maximum, ukázali údaje obchodníkov a LSEG, podľa ktorých ruská nafta nahradila v Brazílii veľké množstvo dodávok z USA.

Rusko presmerovalo svoje dodávky nafty do Brazílie, Turecka, afrických a ázijských krajín po tom, ako vo februári tohto roku vstúpilo do platnosti úplné embargo Európskej únie na ruské ropné produkty.

Podľa údajov LSEG o preprave v novembri 2023 bolo v ruských prístavoch, najmä v pobaltskom prístave Primorsk, naložených najmenej 930.000 ton nafty, ktorá teraz smeruje do Brazílie. Väčšina týchto nákladov dorazí do brazílskych prístavov v decembri.

Medzi januárom a novembrom zásielky ULSD z ruských prístavov do Brazílie dosiahli celkovo 5,8 milióna metrických ton, zatiaľ čo dodávky nafty z USA klesli na 2,25 milióna metrických ton z 5,9 milióna ton za prvých 11 mesiacov roku 2022.

Námorný vývoz ruskej nafty do Turecka vzrástol v novembri medzimesačne o 16 % na 750.000 metric­kých ton.

Minulý mesiac smerovalo približne 550.000 metrických ton nafty z ruských prístavov do afrických krajín vrátane Líbye, Toga, Ghany, Senegalu a Pobrežia Slonoviny, ukázali údaje LSEG.

Ďalších 155.000 metrických ton nafty z Ruska bolo v novembri určených na prečerpanie z lode na loď neďaleko gréckeho prístavu Kalamata. Konečná destinácia pre tento náklad ešte nie je známa.

  X X X

 Šéf Pentagónu bol zaskočený. Zalužnyj sa mu sťažoval na vedenie a žiadal 17 miliónov kusov munície

Americký minister obrany Lloyd Austin dostal počas novembrovej návštevy Kyjeva informáciu od generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, že Ukrajinci potrebujú 17 miliónov kusov munície a na oslobodenie krajiny budú potrebné prostriedky v hodnote 350 až 400 miliárd dolárov. „Austinovi bolo povedané, že potrebujú 17 miliónov kusov munície. Bol mierne povedané zaskočený, pretože toľko munície nenazbierate po celom svete,“ tvrdí nemenovaný zdroj, podľa ktorého sa tiež Zalužnyj posťažoval Austinovi na zásahy Zelenského kancelárie.

X X X

Spoluprácu medzi Moskvou a Berlínom narušili vlaňajšie výbuchy na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 v Baltskom mori, ktorými Rusko posielalo a plánovalo posielať plyn do Nemecka. Uviedol to v pondelok ruský prezident Vladimir Putin.

„Súčasný stav zmrazených vzťahov (Nemecka) s Ruskom – chcem zdôrazniť, že nie z našej iniciatívy – je nevýnosný. Je to nevýnosné pre nás aj pre vás, ale podľa môjho názoru najmä pre Nemecko,“ povedal v Kremli pri preberaní poverovacích listín od viac ako 20 nových veľvyslancov v Moskve vrátane veľvyslancov Nemecka a Británie.

Energetika bola podľa ruského prezidenta vždy „atraktívnou oblasťou bilaterálnej spolupráce“. „Túto spoluprácu doslova narušila sabotáž na plynovodoch Nord Stream,“ dodal.

Rusko obvinilo z výbuchov na plynovodoch Spojené štáty, Britániu a Ukrajinu. Washington, Londýn aj Kyjev odmietli, že by mali z explóziami na dne Baltského mora niečo spoločné.

Putin dúfa v zlepšenie vzťahov medzi Moskvou a Londýnom. „Dúfajme, že sa situácia zmení k lepšiemu v záujme našich dvoch krajín a národov,“ povedal.

Vzťahy Ruska so západnými krajinami sú na najnižšom bode od čias studenej vojny. Dôvodom je ruská invázia na Ukrajinu, ktorú Kremeľ spustil vlani vo februári. Západ reagoval uvalením sankcií na Moskvu a vojenskou podporou pre Kyjev.

Doteraz nevysvetlené výbuchy poškodili 26. septembra 2022 tri z celkovo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2, ktoré vedú z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora.

K výbuchom došlo vo výlučných ekonomických zónach Švédska a Dánska. Obe krajiny útoky označili za úmyselné, no zatiaľ nevedia, kto je za ne zodpovedný.

Spojené štáty a NATO označili výbuchy na plynovodoch Nord Stream za sabotáž.

X X X

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok naliehal na Európsku úniu (EÚ), aby obnovila povolenky pre ukrajinské kamióny. Morawieckeho výzva na niekoľkotýždenné protesty poľských prepravcov na hraničných priechodoch.

„Dôrazne a jednohlasne žiadame opätovné zavedenie povoleniek pre ukrajinských dopravcov,“ vyhlásil premiér. Systém v EÚ používaný do jari 2022 podľa jeho slov fungoval dobre.

Poľskí prepravcovia na hraniciach blokujú ukrajinské kamióny na protest proti zrušeniu povoleniek pre ukrajinských dopravcov na území Európskej únie (EÚ). Mali sa obnoviť v júni, EÚ však o ďalší rok predĺžila obdobie, počas ktorého ich nebude vyžadovať od ukrajinských prepravcov. Protestujúci dopravcovia to považujú za neférovú ekonomickú súťaž.

Blokáda hraničných priechodov predstavuje pre ukrajinskú ekonomiku závažný problém, pretože cez Poľsko dováža aj vyváža veľkú časť tovarov do EÚ.

Po niekoľkých kolách rokovaní protestujúci súhlasili s prvým krokom k postupnému uvoľneniu blokády, keď v pondelok pre prázdne ukrajinské nákladné automobily otvorili hraničný priechod Uhryniv-Dołhobyczów. Dovtedy bol otvorený len pre autobusy a osobné automobily.

X X X

Ukrajinský premiér v príspevku na sociálnej sieti poďakoval Slovensku za dôslednú podporu európskej perspektívy Ukrajiny.

Šmyhaľ po telefonáte uviedol, že s Ficom načrtli prioritné oblasti bilaterálnej spolupráce: rekonštrukcia, energetika a rozvoj hraničnej infraštruktúry. Dodal, že diskutovali aj o situácii na slovensko-ukrajinských hraniciach.

 Konfiškácia časti z 28 miliárd eur ruských súkromných aktív zmrazených v členských štátoch EÚ a využitie ziskov vytvorených z viac ako 200 miliárd eur zmrazených ruských verejných aktív by poskytla „skutočnú záruku“, že Rusko jedného dňa zaplatí za škody spôsobené na Ukrajine. V pondelok to uviedol eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders.

Európska komisia v súčasnosti diskutuje s Európskym parlamentom a Radou EÚ (členské štáty) o tvorbe právneho rámca, ktorý by umožnil konfiškáciu súkromného ruského majetku zmrazeného v krajinách EÚ. Zmrazený majetok možno v súčasnosti skonfiškovať iba v prípade, že bol spáchaný trestný čin a osoba s tým majetkom spojená bola odsúdená v súlade so zásadami právneho štátu EÚ.

Priestor, kde môže EÚ konať, je založený najmä na porušení európskych sankcií, čo sa už vníma ako trestný čin.

„Na základe tohto, z tých 28 miliárd eur, ktoré bolo možné zmraziť v EÚ, pravdepodobne bude možné zariadiť konfiškáciu častí tejto sumy na základe súdnych rozhodnutí založených na trestných činoch,“ vysvetlil Reynders novinárom po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre spravodlivosť v Bruseli.

Komisár upozornil, že pokiaľ ide o verejné aktíva, v súčasnosti je v tejto veci známe rozhodnutie iba jedného členského štátu – Belgicka. To sa rozhodlo poskytnúť na obnovu Ukrajiny všetky úroky a príjmy vytvorené ziskom z aktív, ktoré sú v skutočnosti rezervami centrálnej banky Ruska.

X X X

 Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) potvrdil v pondelkovom telefonáte s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom záujem Slovenskej republiky pomáhať Ukrajine humanitárne a v civilnej oblasti, pričom vylúčil dodávky zbraní a munície zo štátnych skladov a armády. Informoval o tom na sociálnej sieti. Avizoval tiež stretnutie so Šmyhaľom na slovensko-ukrajinských hraniciach začiatkom roku 2024, uvádza TASR.

„Neveríme vo vojenské riešenie konfliktu na Ukrajine, lebo vedie len k zbytočnému krviprelievaniu bez výsledkov,“ skonštatoval Fico.

 Deklaroval pripravenosť pomôcť Ukrajine pri odmínovaní, dodať na to špeciálnu techniku, spolupracovať v energetickej oblasti vrátane monitorovania civilných jadrových zariadení a pomôcť humanitárne.

X X X

 Najlepšie výsledky pri zostreľovaní ruských dronov z hľadiska efektívnosti na Ukrajine preukázali samohybné protilietadlové delostrelecké systémy nemeckej výroby Gepard. Povedal to hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

„Je potrebné zvýšiť počet techniky, ktorá bude z hľadiska nákladov pri zostreľovaní bezpilotných lietadiel efektívna. V súčasnosti je Gepard v tomto smere, čiže z hľadiska nákladovej efektívnosti, najlepší,“ povedal Ihnat.

 X X X

 Bulharský prezident Rumen Radev vetoval zákon, ktorým bulharský parlament schválil dohodu o darovaní stovky obrnených transportérov Ukrajine, brániacej sa ruskej agresii. Radev svoje veto zdôvodnil tým, že podľa jeho názoru neboli bulharskí poslanci dostatočne oboznámení s konkrétnymi podmienkami odovzdania obrnencov, uviedli dnes médiá s odvolaním sa na komuniké prezidentskej kancelárie.

Vrátený zákon môže parlament znovu schváliť, poznamenal portál Ukrajinska pravda. Pripomenul, že by išlo o prvú priamu dodávku zbraní Ukrajine z Bulharska, ktoré tak až doteraz robilo za pomoci sprostredkovateľov.

Šéf bulharského parlamentu Rosen Željazkov ale vyjadril presvedčenie, že poslanci veto prehlasujú. Željazkov podľa serveru Novinite.com poznamenal, že prezidentovo rozhodnutie sa očakávalo.

Radev zdôraznil, že dohoda nebrala ohľad na úlohy, ktoré stoja pred ministerstvom vnútra, pohraničnou políciou a hasičmi. Obrnená technika s vysokou priechodnosťou terénom by podľa hlavy štátu mala byť prednostne použitá pri ochrane bulharských hraníc a pri poskytovaní pomoci obyvateľstvu v prípade živelných katastrof a priemyselných katastrof v ťažko prístupných oblastiach, uviedol server Nova.bg.

 „Bezpečnosť, zdravie a život bulharských občanov majú mať najvyššiu prioritu,“ uviedol Radev. Šéf štátu je pokladaný za nakloneného Rusku. Pred časom sa vyjadril, že za vojnu môže Ukrajina a že dodávky zbraní len predlžujú konflikt.

Poskytnutie 100 obrnených transportérov Ukrajine schválil bulharský parlament minulý mesiac, keď súčasne zamietol návrh opozície na vyslovenie nedôvery vláde kvôli vojenskej podpore Ruskom napadnutej krajiny. Dohodu o bezplatnej dodávke obrnenej techniky uzavreli Sofia a Kyjev v lete tohto roku, zahŕňa tiež muníciu a náhradné diely.

X X X

Vývoz nafty z ruských prístavov v novembri 2023 vzrástol o 8,5 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom na približne 2,8 milióna ton po zrušení zákazu vývozu a zvýšení produkcie. Ukázali to v pondelok údaje obchodníkov a spoločnosti LSEG. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

 X X X

 Európska únia je pripravená pomôcť Ukrajine pri vyšetrovaní environmentálnych trestných činov spáchaných Ruskom, pretože ich rozsah je obrovský, no právny kontext týchto zločinov nie je dobre definovaný. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Deutsche Welle a zástupcu šéfa generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť v rámci Európskej komisie Nilsa Behrndta.

„Rozsah podozrení z environmentálnych trestných činov spáchaných na Ukrajine je obrovský. Nič také si z minulosti nevieme pripomenúť. Právny kontext týchto trestných činov je však nejasný,“ priznal Behrndt.

Poznamenal však, že Európska komisia a príslušné orgány členských štátov EÚ sú pripravené pomôcť Ukrajine pri vyšetrovaní podozrivých trestných činov spáchaných Rusmi na životnom prostredí. Behrndt tiež zdôraznil, že v modernej histórii sa vyskytli prípady, keď krajiny dostali kompenzáciu za škody na životnom prostredí, ktoré utrpeli počas vojenských konfliktov.

Kyjev odhaduje škody na ukrajinskom životnom prostredí spôsobené vojnou na 56,7 miliardy eur. Ukrajina navyše patrí medzi najzamínovanejšie krajiny sveta, keďže míny sa nachádzajú na 30 % jej územia.

Pravdepodobne najväčším environmentálnym zločinom Ruska na Ukrajine bolo júnové zničenie Kachovskej priehrady na rieke Dneper. Mnohí ekológovia to vtedy označili za ekocídu, pričom podľa viacerých to bolo najhoršia ekologická katastrofa v Európe od výbuchu Černobyľskej jadrovej elektrárne.

X X X

  Biely dom v pondelok varoval, že ak americký Kongres do konca roka neschváli nové finančné prostriedky, nebude už z čoho poskytovať vojenskú pomoc Ukrajine.

„Chcem, aby bolo jasné, že bez zásahu Kongresu nám do konca roka dôjdu zdroje na nákup ďalších zbraní a vybavenia pre Ukrajinu,“ napísala riaditeľka Úradu (Bieleho domu) pre riadenie a rozpočet (OMB) Shalanda Youngová v liste adresovanom novému predsedovi Snemovne reprezentantov Mikeovi Johnsonovi.

Dodala, že prerušenie toku vojenskej pomoci by nielen znížilo bojové schopnosti ukrajinskej armády a ohrozilo jej doterajší postup, ale zároveň zvýšilo šance Ruska na bojové úspechy.

Americký prezident Joe Biden v októbri požiadal Kongres o uvoľnenie približne 105 miliárd dolárov v rámci bezpečnostného balíka, ktorý okrem iného obsahuje aj rozsiahlu vojenskú pomoc pre Ukrajinu a Izrael.

Niektorí konzervatívni republikáni, zástancovia tzv. tvrdej línie, však ďalšiu pomoc pre Kyjev odmietajú a Kongres už niekoľko mesiacov čelí patovej situácii v otázke financovania amerických federálnych úradov.

X X X

 Americký minister obrany Lloyd Austin dostal počas novembrovej návštevy Kyjeva informáciu od generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl, že Ukrajinci potrebujú 17 miliónov kusov munície a na oslobodenie krajiny budú potrebné prostriedky v hodnote 350 až 400 miliárd dolárov. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Austinovi bolo povedané, že potrebujú 17 miliónov kusov munície. Bol mierne povedané zaskočený, pretože toľko munície nenazbierate po celom svete,“ tvrdí nemenovaný zdroj, podľa ktorého sa tiež Zalužnyj posťažoval Austinovi na zásahy Zelenského kancelárie.

„Austin nám potom povedal, že Zalužnyj sa sťažoval na to, ako mu všetci prekážajú. Nuž, je jasné, že o takýchto rozhovoroch sa dozvedel aj prezident. A tie neprispievajú k dôvere,“ dodal zdroj.

X X X

Richard Raši k nemu chodil na dovolenky, opäť bude vo vedení štátneho kardioústavu

Juraj Frajt sa po dvoch rokoch vracia do vedenia Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb.

Jeho zoznam káuz začal, ešte keď podnikal a jeho firma predávala predražené CT prístroje v tendroch s často jedinou ponukou.

Takmer si ho osvojila aj Matovičova vláda, ktorá ho vymenila až po vyše roku. Paradoxne, keď v relácii Na Telo Jaroslav Naď (Demokrati) vyčítal Richardovi Rašimu, že navštevuje v chorvátsku vilu napísanú na svojho bieleho koňa Juraja Frajta, Frajt bol práve šéfom SÚSCH za vlády, ktorej členom bol aj Naď.

Na Rašiho dovolenky v Chorvátsku upozornila Nadácia Zastavme korupciu, v článku, kde zverejnila fotografiu súkromného rezortu s troma vilami v súvislosti s kauzou v Nemocnici sv. Michala. Jedna z víl patrila majiteľovi firmy, ktorý dodával predražené prístroje nemocnici rezortu vnútra za viac ako 20 miliónov, a ďalšie dve Frajtovi – bývalému majiteľovi firmy, ktorá bola v tom istom tendri údajnou konkurenciou. V tomto tendri pritom boli závažné podozrenia z kartelovej dohody medzi uchádzačmi.

Zavrieť reklamu

Jednu z Frajtových víl využíva na dovolenky v Chorvátsku Richard Raši a jeho rodina. V minulosti Raši týždenníku TREND sľúbil ukázať doklady o zaplatení dovolenky u Frajta – doklady však nikdy neukázal.

Podľa relácie Reportéri práve Frajtovi patrila firma napísaná na nemajetného bieleho koňa Saar, ktorá profitovala z viacerých predražených nájmov v rezorte zdravotníctva – na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, i v Národnej transfúznej službe (NTS). V druhom prípade priklepla NTS peniaze za nájom spôsobom, ktorý v podobnom prípade Úrad pre verejné obstarávanie označil za nezákonný.

Aktuality.sk sa pýtali na dôvody vymenovania Frajta aj ministerky zdravotníctva. Tlačový odbor však neodpovedal, ako ministerka Frajta vníma a kto jej ho odporučil: „MZ SR informuje o personálnych zmenách v SÚSCCH na webovej stránke,“ znelo strohé stanovisko ministerstva, aktuality.sk

X X X

Bulhari nepošlú na Ukrajinu obrnené transportéry

Dodávku obrnených transportérov na Ukrajinu vetoval bulharský prezident Rumen Radev.

Bulharský prezident Rumen Radev vetoval zákon, ktorým parlament schválil dohodu o poskytnutí obrnených transportérov BTR sovietskej výroby Ukrajine. Legislatívu tak vrátil do parlamentu na ďalšiu diskusiu. Informoval o tom v pondelok britský denník The Guardian s odvolaním sa na bulharskú tlačovú agentúru Novinite.

Dohodu o dodaní 100 kusov BTR na Ukrajinu podpísala vláda ešte v auguste a parlament ju odobril v novembri.

Ochrana bulharských hraníc

Radev svoj krok zdôvodnil tým, že obrnené transportéry môžu stále zohrávať kľúčovú úlohu pri ochrane bulharských hraníc a pomoci ľuďom počas núdzových situácii a katastrof, napísala agentúra Novinite.

Podľa prezidenta tiež bulharským poslancom chýba „komplexné pochopenie špecifík daru“, čo znižuje ich schopnosť „dôkladne zhodnotiť nevyhnutnosť“ daného vybavenia.

Bulharský premiér Nikolaj Denkov na prezidentovo veto reagoval presvedčením, že poslanci veto prelomia a rovnako sa vyjadril aj predseda parlamentu Rosen Željazkov, aktuality.sk

X X X

Vláda odklepla zvyšovanie daní a odvodov na budúci rok. Chce zrušiť aj jeden deň voľna

Vláda chce, aby 1. september nebol dňom pracovného pokoja, aj keď to bude naďalej štátny sviatok.

 Kabinet Roberta Fica na dnešnom zasadnutí schválil konsolidačné opatrenia na zlepšenie stavu verejných financií. Koalícia sa dohodla na tom, že deficit sa bude znižovať hlavne prostredníctvom zvyšovania príjmov – teda daní, odvodov a poplatkov.

Vláda počíta, že sa od budúceho roku zvýšia odvody za zdravotné a starobné poistenie. Rovnako tak si ľudia priplatia za alkohol a tabak. Krabička cigariet tak od nového roka zdražie o 40 centov.

Do rozpočtu majú prispieť naviac aj banky či Slovnaft. Vláda počíta, že od finančných inštitúcií dodatočne vyberie viac ako 300 miliónov eur. V prípade extra zdanenia ropných produktov štát plánuje s ďalšími 170 miliónmi.

K ozdraveniu prispejú aj sporitelia v druhom penzijnom pilieri. Vláda sa rozhodla, že nezruší rodičovský dôchodok. Cenou za to je zníženie odvodu do druhého piliera zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá. Toto opatrenie by sa nemalo vzťahovať len na rok 2024, ale bude zatiaľ trvalé.

Konkrétne podobu štátneho rozpočtu však kabinet napriek pôvodnému prísľubu nezverejnil. Ten by mal prísť na rad podľa premiéra Roberta Fica až budúci týždeň. Tempo konsolidácie nebude vyššie ako 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

 Ako povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer) na silný sociálny štát pôjde v roku 2024 takmer jedna miliarda eur.

Na scénu sa vrátia aj daňové licencie. Firmy tak budú musieť platiť štátu, aj keď budú v strate. Licencia pre spoločnosť s obratom do 50-tisíc eur bude 340 eur. S nárastom tržieb sa bude poplatok zvyšovať.

Minister financií avizoval aj znižovanie nákladov na prevádzku štátu. Jednotlivé rezorty by tak mali ušetriť zhruba 70 miliónov eur, aktuality.sk

X X X

Bankový odvod je na spadnutie. Aký dopad to bude mať na slovenskú ekonomiku?

Banky na Slovensku čaká budúci rok vyššie zdanenie než doteraz. Ľudia finančným inštitúciám dôverujú a o tom, ako vnímajú zisky sa vyjadrili v prieskume.

 O nutnosti zisku bánk na Slovensku hovorí nielen zákon o bankách, ale aj ľudia v prieskume vnímania bánk slovenskou populáciou realizovaného agentúrou Ipsos. Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1026 respondentov starších ako 18 rokov v dňoch 15. 9. až 19. 9. 2023 pomocou on-line zberu dát. S tvrdením, že banky musia dosahovať zisk, aby boli schopné podporiť rast a stabilitu slovenskej ekonomiky, totiž súhlasí viac ako polovica (53 %) ľudí.

„Akékoľvek nesystémové zavedenie bankového odvodu alebo dodatočné zdanenie bánk spôsobí, že štát dostane menej peňazí ako v súčasnosti. Stane sa tak v dôsledku zníženia vlastného kapitálu bánk, ktorý je nevyhnutný na nákup štátnych dlhopisov a poskytovanie nových úverov pre firmy či obyvateľstvo,“ tvrdí Daniel Kollár, prezident Slovenskej bankovej asociácie.

Čím nižší vlastný kapitál banky budú mať, tým budú nižšie možnosti úverovania, čo okrem iného povedie k ich vyšším sadzbám. To bude mať dopad na ľudí, ktorí sa k úverom dostanú ťažšie z pohľadu ich dostupnosti a možností bánk požičiavať, ako aj z pohľadu ich úročenia. Automaticky tiež platí, že ak bankám klesnú zisky, do štátnej pokladnice zaplatia menej na daniach aj odvodoch. V konečnom dôsledku to teda nebude prospešné ani pre štát a ani pre ľudí.

Ťažšia cesta k úverom

S tým, že by banky mali byť zdanené viac, aj v prípade, že by to znamenalo nižšiu dostupnosť úverov, nesúhlasí 44 % populácie. Pokiaľ by bola banka v strate alebo by nemala dostatočný zisk, 8 z 10 ľudí by do nej svoje peniaze nevložili. Banky sú pritom podľa prieskumu prvé, na koho sa obraciame v prípade, že si chceme požičať väčší obnos peňazí. Na druhom mieste oslovujeme s pôžičkou rodinu. Slováci jednoducho bankám dôverujú. Viac ako dve tretiny ľudí (71 %) verí, že ich vklady sú v bezpečí.

„Časté využívanie bánk na požičiavanie peňazí potvrdzuje aj zistenie, že takmer 6 z 10 opýtaných aktuálne čerpá bankový úver alebo ho čerpali v minulosti. Zároveň viac ako polovica ľudí (51 %) si podľa prieskumu nevie predstaviť, že by sa dokázali zaobísť bez úveru,“ povedal Roman Pudmarčík, Account Director agentúry Ipsos.

Úvery najčastejšie využívame na zabezpečenie vlastného bývania, pričom podľa aktuálnych údajov Slovenskej bankovej asociácie predstavuje celkové hypotekárne portfólio 685 000 hypoték. V prípade dodatočného zdanenia bánk sa pri priemernej výške hypotéky 85-tisíc eur, sen o vlastnom bývaní rozplynie až 20 000 rodinám roč­ne.

Ziskovosť bánk v Česku

Stačí sa pozrieť k našim západným susedom a pohľad na ziskovosť slovenských bánk nadobudne odrazu iný odtieň. V roku 2022 jedna jediná banka v Česku zarobila viac ako 25 bánk na Slovensku spolu. Bankový sektor je pritom v Česku približne len 4-krát väčší ako na Slovensku. Zaujímavé je aj porovnanie so ziskovosťou slovenských firiem. „Zisk 25 slovenských bánk v nominálnom vyjadrení nebol najvyšší v porovnaní s ostatnými sektormi ekonomiky. V roku 2022 medziročne vzrástol o 14 %, pričom priemerný zisk všetkých firiem na Slovensku vzrástol za to isté obdobie rovnako o 14 %,“ tvrdí Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie a dodáva, že ziskovosť slovenských bánk patrí medzi najnižšie v krajinách strednej a východnej Európy.

Marcel Laznia, analytik SBA

Banky svoje záväzky plnia

Slovenská banková asociácia sa ziskovosťou bankového sektora zaoberá už od r. 2012, kedy vtedajšia vláda schválila a zaviedla „dočasný“ bankový odvod. Ten však napokon trval až do roku 2020, kedy bol nahradený záväzkami zakotvenými v Memorande o porozumení.

Slovenská banková asociácia vyhodnotila k 30.6.2023 plnenie záväzkov bánk vyplývajúcich z tohto Memoranda a z aktuálnych výsledkov vyplýva, že banky na Slovensku si riadne splnili a vo výraznej miere prekročili svoje záväzky vo všetkých dotknutých oblastiach. Vďaka tomu podporili rast a finančnú stabilitu slovenskej ekonomiky. Banky (bez pobočiek zahraničných bánk) v sledovanom období posilnili vlastné zdroje prostredníctvom nevyplatenia dividend nad stanovený rámec a svoj záväzok prekročili o 240 %.

V zmysle memoranda sa banky zaviazali z dodatočného navýšenia vlastných zdrojov poskytnúť na ročnej báze úvery vo výške približne 1 mld. eur. Aj tento záväzok banky v roku 2023 prekročili, a to o 271 %.

Takisto sa zaviazali financovať verejné projekty a verejný dlh na ročnej báze v celkovej výške 500 mil. eur. V tomto smere banky svoj záväzok v roku 2023 prekročili o takmer 197 %.

Stabilné a ziskové banky majú preto pre spoločnosť zásadný význam. „Pre slovenskú ekonomiku je dôležité, aby nebola ohrozená stabilita bánk, nakoľko len zdravý bankový sektor vie byť dlhodobým pilierom krajiny a prispievať k obnove ekonomiky,“ konštatoval prezident Slovenskej bankovej asociácie Daniel Kollár./agentury/

X X X

Najskôr referendum, potom anexia? Venezuela ide Putinovou cestou

Bezmála desať rokov potom, čo Rusko zabralo ukrajinský Krym, sa do podobne nebezpečnej hry púšťa latinskoamerický spojenec Moskvy.

 Venezuelský autokrat Nicolás Maduro usporiadal v nedeľu referendum, v ktorom sa údajne viac ako 95 percent voličov vyslovilo za to, aby Caracas prevzal správu nad dvoma tretinami územia susednej Guyany. Ide o oblasť Esequibo, bohatú na nerastné suroviny, s viac než trojnásobne väčšou rozlohou, ako má Slovensko.

Voliči hlasovali aj za to, aby 125-tisíc ľudí žijúcich v Esequibe dostalo venezuelské občianstvo, čo tiež pripomína ruský postup pri zaberaní ukrajinského územia. Za azda najviac znepokojujúcu spomedzi piatich otázok referenda právnici označili v poradí štvrtú. V nej sa Madurova vláda pýtala Venezuelčanov, či „súhlasia s tým, že krajina bude všetkými prostriedkami“ odporovať „jednostrannému“ využívaniu pobrežných vôd pri oblasti Esequibo. Caracas sa tak pokúša zastrašiť vládu v Georgetowne, aby prestala vydávať licencie na ťažbu ropy pre túto pobrežnú oblasť. Kritici upozorňujú na výraz „všetkými prostriedkami“, ktorý by mohol zahŕňať aj vojenskú silu.

Denník Financial Times vidí riziko v tom, že Venezuela, miestny spojenec Ruska, môže využiť skutočnosť, že medzinárodná pozornosť je sústredená na dva veľké konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe a pokúsi sa spraviť s Esequibom to, čo urobila Moskva s Krymom na jar 2014.

„Je to absolútny úspech pre našu krajinu, pre našu demokraciu,“ povedal Maduro pred svojimi priaznivcami. „Urobili sme prvý krok novej historickej etapy v boji za to, čo nám patrí, aby sme získali späť to, čo nám zanechali osloboditelia,“ citovala ho agentúra AFP.

 Príslušníci venezuelskej Národnej gardy vo februári 2019 použili slzotvorný plyn proti obyvateľom mesta Ureňa ležiaceho pri hraniciach s Kolumbiou, ktorí začali z pohraničného mosta odstraňovať kovové barikády a ostnatý drôt, aby umožnili prísun humanitárnej pomoci do Venezuely.

Učebnicový príklad anexie?

Referendum, hoci podľa Madura nezáväzné, vyvolalo v Guyane a v celom regióne obavy zo zámerov Venezuely ohľadom sporného územia.

Georgetown označil plebiscit za krok k anexii svojho územia a rázne ho odmietol. Súčasne vyzval občanov, aby zoči-voči provokácii zo strany 35-násobne ľudnatejšej krajiny, zachovali pokoj. „Chcem Guyančanov ubezpečiť, že v najbližších hodinách, dňoch a mesiacoch sa niet čoho obávať,“ vyhlásil prezident Irfaan Ali v priamom prenose na Facebooku. „Budeme maximálne ostražití, neúnavne pracujeme na tom, aby naše hranice zostali nedotknuté a aby obyvateľstvo a naša krajina bolo v bezpečí,“ dodal.

Viceprezident Guyany Bharrat Jagdeo súčasne verejne varoval Venezuelu, že akékoľvek „agresívne činy“ nezostanú nepotrestané a dodal, že jeho vláda si zaistila širokú medzinárodnú podporu.

Hoci praktické a právne dôsledky referenda zostávajú nejasné, podľa predsedníčky Medzinárodného súdneho dvora (ICJ) Joan Donoghueovej vyhlásenia venezuelskej vlády naznačujú, že Caracas „podnikne kroky s cieľom získať kontrolu nad sporným územím“.

„Venezuelskí vojenskí predstavitelia navyše oznámili, že Venezuela prijíma konkrétne opatrenia na vybudovanie pristávacej dráhy, ktorá bude slúžiť ako ‚bod logistickej podpory pre začlenenie Esequiba‘,“ citoval Donoghueovú denník Guardian.

 Hlasovanie sa uskutočnilo napriek piatkovému nariadeniu ICJ, aby sa Venezuela zdržala „akýchkoľvek krokov“, ktoré by zmenili status quo. Caracas však jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora v tejto otázke neuznáva, čo si dal odobriť aj voličmi v nedeľňajšom referende.

„Toto je učebnicový príklad anexie,“ povedal na pojednávaní v Haagu Paul Reichler, právny zástupca Guyany pred ICJ, pričom pripomenul, že Venezuela pripravuje vojenskú infraštruktúru pri hraniciach s Esequibom pre prípad, že by sa rozhodla silou presadiť výsledok referenda. Caracas odmieta, že by zvyšovanie jeho vojenskej prítomnosti pri hraniciach s Guyanou súviselo s prípravou invázie. Vojaci tam podľa neho sú, aby zabránili ilegálným ťažobným aktivitám v oblasti bohatej na vzácne suroviny ako zlato a diamanty.

 Korene v koloniálnych časoch <A>Spor o územie na západ od rieky Esequibo sa ťahá vyše dvesto rokov. Venezuela už v roku 1811, keď vyhlásila nezávislosť od Španielska, považovala oblasť za svoju. V skutočnosti spolu so zvyškom Guyany ostal Esequibo pod britskou koloniálnou správou, čo o vyše trištvrte storočia neskôr potvrdila medzinárodná arbitráž. Hranice sa nezmenili ani potom, čo sa Guyana, ako jediná anglofónna krajina Južnej Ameriky, v roku 1966 osamostatnila.

Hoci Caracas sa nikdy svojich nárokov nevzdal, spor bol dlho zmrazený. Znova sa vyhrotil až potom, čo energetický gigant Exxon v roku 2015 objavil v pobrežných vodách Esequiba obrovské zásoby ropy.

Vďaka tomuto prírodnému bohatstvu Guyane prischla prezývka juhoamerický Kuvajt. S približne 11 miliardami barelov ropných zásob má iba 800-tisícová krajina celosvetovo najväčšie množstvo „čierneho zlata“ na hlavu. Ekonomika donedávna biednej krajiny vlani vzrástla o 62 percent, čo je najviac na svete.

Niektorí experti pochybujú, či Venezuela, postihnutá dlhodobou krízou, má prostriedky na dosiahnutie svojich územných ambícií. Viacerí predpokladajú, že zo strany populistu Madura ide skôr o taktický kalkul. „Prezidentské voľby sa majú konať o rok a Maduro sa snaží získať podporu voličov brnkaním na národnú strunu,“ vysvetlila pre AFP Annette Idlerová, profesorka Oxfordskej univerzity, pôsobiaca v minulosti vo Venezuele.

 Neustálym opakovaním sloganu El Esequibo es nuestro (Esequibo je naše), Maduro pritiahol k urnám desať miliónov Venezuelčanov, vyše polovice registrovaných voličov, čo sa mu v silne polarizovanej krajine doteraz nepodarilo.

Podobne ako svojho času Putin s heslom Krym je náš aj Maduro priviedol opozíciu do chúlostivej situácie, vysvetľuje Idlerová, podľa ktorej politickí protivníci mu môžu len ťažko oponovať v otázke, ktorá vyvolala silné nacionalistické zanietenie.

Expertka sa nazdáva, že referendum ponúka prezidentovi aj únikovú cestu pre prípad, že volebná kampaň nedopadne v jeho prospech. „Mohol by eskalovať situáciu s Guyanou, aby v prípade potreby vyhlásil výnimočný stav a zrušil prezidentské voľby,“ usudzuje Idlerová, agentury/

X X X

Fico ustúpil Dankovi. Rodičovský dôchodok zostane, vyplácať ho však budú inak

Predseda SNS Andrej Danko oznámil „prvé politické víťazstvo“ svojej strany v rámci koalície. Potvrdil, že rodičovský dôchodok zostane v rovnakej podobe ako doteraz a zmeny nastanú iba pri jeho vyplácaní. Po novom budú dôchodcovia namiesto plánovanej každomesačnej platby dostávať peniaze raz ročne v júni. Na budúci rok tak penzisti dostanú dve veľké dávky: rodičovský dôchodok aj plný 13. dôchodok.

 Premiér a predseda strany Smer Robert Fico potvrdil, že vláda v rámci chystaného rozpočtu na budúci rok nebude znižovať sociálny štandard. Potvrdil, že rodičovský dôchodok bude v plnom rozsahu vyplatený v júni 2024 za celý rok. Vláda na to zoberie peniaze z druhého piliera. „Znížime odvod v druhom pilieri z 5,5 percenta na štyri percentá a získané zdroje, ktoré zostanú v Sociálnej poisťovni, sa použijú na vyplatenie rodičovského dôchodku,“ zdôraznil premiér.

 Proti zmenám, ktoré avizoval minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas) však ako prvý v rámci koalície verejne vystúpil minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS, ŽIVOT – NS). „SNS si myslí, že rodičovský dôchodok je dobrý inštitút a myslíme si tiež, že by mal byť zachovaný,“ vyhlásil v tejto súvislosti Taraba. Pred kľúčovým rokovaním vlády z pohľadu udržania rodičovských dôchodkov minister vyhlásil, že je vďačný za jeho zachovanie.

Svojho ministra v súvislosti s prísľubom ponechania rodičovského bonusu podporil aj Danko. „Toto je prvé politické víťazstvo SNS nad Smerom a Hlasom, rodičovský dôchodok ostane. Je to dobrý inštitút,“ povedal šéf SNS ešte v nedeľnej relácii televízie Markíza Na telo. Na koaličných partnerov podľa vlastných slov zatlačil tým, že ak by na rodičovskom dôchodku nebola zhoda, SNS nepodporí rozpočet na budúci rok.

Tomášove zmeny neprešli

Minister práce Tomáš vďaka balíku zmien, ktorý sa týka vyplácania dôchodkov, chcel pomocou transformácie rodičovského bonusu priniesť do štátnej kasy 315 miliónov eur. Opatrenie, ktoré sa v roku 2022 exministrovi práce Milanovi Krajniakovi (Sme rodina) podarilo pretlačiť aj do ústavy, malo prejsť od januára budúceho roka výraznou zmenou.

Nový šéf rezortu práce totiž navrhol, aby sa od 1. januára 2024 rodičovský bonus vyplácal z dvoch percent z daní z príjmov fyzických osôb. To malo v praxi vyzerať tak, že dieťa by si samo určilo, či svoje dve percentá z daní odovzdá tak ako doteraz mimovládnym organizáciám, alebo svojim rodičom. To sa stretlo s negatívnym ohlasom tak od neziskoviek, ako aj od opozície, ktorá vláde vyčítala, že dôchodcovia by dostali menej peňazí, ako dostávali doteraz.

Rodičovský dôchodok v číslach

Sociálna poisťovňa posúdila 1,150 milióna nárokov. Nárok vznikol 926 837 pobera­teľom. Nárok nevznikol 221 248 pobera­teľom. Priemerná suma rodičovského dôchodku bola 26,10 eura mesačne (jeden rodič za všetky deti). Maximálna výška od 1 dieťaťa: 21,80 eura mesačne za 457 444 detí

Najvyššia suma rodičovského dôchodku + počet poberateľov: 192 eur mesačne / 2 poberatelia / 11 detí. Maximálna výška rodičovského dôchodku od 1 dieťaťa: 21,80 eura mesačne za 457 444 detí. Rodičovský dôchodok od najvyššieho počtu detí: 140 eur mesačne / 13 detí

Platí pritom, že rodič mohol od jedného dieťaťa dostať mesačne maximálne 21,80 eura. Priemerná suma tohto typu dôchodku na jedného rodiča za všetky deti bola 26,10 eura. To znamená, že priemerný rodičovský dôchodok za rok predstavoval 313 eur. Exminister práce za SaS Jozef Mihál pritom podotkol, že Tomášove zmeny vo výpočte rodičovských dôchodkov by znamenali, že starobní penzisti by prišli o 90 percent z aktuálnej výšky rodičovského bonusu. Dôchodcovia by tak namiesto stoviek eur dostali v takomto prípade len desiatky eur.

 Na budúci rok však podľa ministra Tomáša bude nakoniec odhadovaná výška celoročného priemerného rodičovského dôchodku 338,8 eura. „Keďže je toto dohodnuté riešenie v súlade s ústavou, tak nemusíme vstupovať do mechanizmu dvoch percent z daní z príjmov a tento mechanizmus zostáva definitívne zachovaný,“ vyhlásil Tomáš.

Sociálne štandardy nechcú znižovať

Ak by prešiel Tomášov návrh v pôvodnom znení, zmeny by sa dotkli viac ako 920-tisíc dôchodcov, ktorým Sociálna poisťovňa už priznala nárok na rodičovský bonus. Počítalo sa pritom s tým, že od budúceho roka by títo dôchodcovia dostávali príspevok z rodičovského bonusu postupne každý mesiac. Všetko však napokon zostane tak ako doteraz a rodičovský bonus bude rovnako ako tento rok aj v roku 2024 vyplatený v jednej dávke.

Vláda pod Ficovým vedením však nemá peňazí na rozdávanie nazvyš. Trinásty dôchodok v plnej výške približne 606 eur pritom bude štátnu kasu stáť takmer 800 miliónov eur a vláda počítala s tým, že stámilióny eur na túto dávku zabezpečí práve zmena vo vyplácaní rodičovského bonusu.

O tieto peniaze teraz vláda príde, pričom avizuje, že ich chce získať pomocou zníženia odvodov do druhého piliera o 1,5 percentu­álneho bodu. Táto zmena sa celkovo dotkne viac ako 1,8 milióna ľudí, ktorí si odvádzajú peniaze do sporiaceho piliera.

Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora pritom vo svojom konsolidačnom balíčku so stovkami opatrení v podobe „lego kociek“ vypočítala, že úplné zrušenie rodičovského dôchodku by do štátnej kasy na budúci rok prinieslo 149 miliónov eur. V ďalšom roku 2025 by už malo ísť o 334 miliónov eur a v roku 2026 dokonca o 362 miliónov eur.

 Tieto peniaze by tak mohli patriť do celého balíka približne šiestich miliárd eur, ktoré musí nová vláda ušetriť, ak chce splniť svoj prísľub, že bude konsolidovať verejné financie. Aktuálne vyhlásenie premiéra o neznižovaní sociálnych štandardov však naznačuje, že vláda sa vydala opačnou cestou.

Ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v tomto kontexte zdôraznil, že verejné financie Slovenska sú vo vysokom riziku a na tento rok je očakávaný deficit verejných financií vo výške približne sedem miliárd eur. Vláda pritom ešte tento rok dôchodcom sľúbila vyplatenie vianočného príspevku vo výške 300 eur, čo nás bude celkovo stáť ešte 440 miliónov eur navyše. Čo sa týka budúceho roka, okrem spomínaných približne 315 miliónov eur, ktoré mala priniesť zmena vyplácania rodičovského bonusu, vo vzduchu visí aj ďalších asi 124 miliónov eur potrebných na financovanie 13. dôchodkov.

Fico spolu so šéfom parlamentu a predsedom koaličnej strany Hlas Petrom Pellegrinim napriek tomu verejnosť upokojujú, že zvyšovanie deficitu nehrozí. „Deficit bude v roku 2024 nižší, ako bol tento rok,“ zdôraznil Pellegrini./agentury/

X X X

Na jar sa očakáva, že poukážky na OZE opäť zaberú

Záujem o využitie slnečnej energie na chvíľu poľavil 

Kým najväčší slovenský výrobca slnečných kolektorov – THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. zaznamenal v roku 2023 enormne silný prvý štvrťrok, historicky najlepší za poslednú dekádu, po zvyšok roka záujem verejnosti o využitie slnečnej energie citeľne opadol. Záujem, o inštaláciu fotovoltických  článkov i slnečných kolektorov bol v slovenských podmienkach ovplyvnený prerušením dotačného programu Zelená domácnostiam. Pri fotovoltických systémoch je to aj vytriezvenie domácností z reálnej návratnosti inštalovaných technológií pri súčasnej cene elektriny pre fyzické osoby. Európa je pritom enormne zavalená lacnými čínskymi panelmi, čo tunajším výrobcom komplikuje predaje. Informuje o tom Alfréd Gottas, riaditeľ THERMO|SOLARU.

,Pokles záujmu po zvyšok tohto roka je, ale z veľmi vysokej základne záujmu, podľa nášho odhadu minimálne o 35-40 %, predovšetkým v oblasti rodinných domov. K hlavným dôvodom patrí prerušenie dotačného programu Zelená domácnostiam a pripravovaný, ale zatiaľ neodštartovaný program Zelená podnikom. Všetci vedia, že dotácie budú a preto čakajú, kým sa tieto programy spustia. Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) nedávno ohlásila, že na jar štartuje nový projekt Zelená domácnostiam, v ktorom je prostriedkov dostatok. Na poukážky pre domácnosti poukážky na zariadenia Obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vyčlenila 151,6 milióna eur, z toho 58,1 milióna eur aj pre Bratislavský samosprávny kraj,“ vysvetľuje A.Gottas.

Dodal, že prvá fáza projektu začala 30. októbra 2023, odkedy je možné zariadenia inštalovať prostredníctvom zhotoviteľov, ktorí sa môžu registrovať v projekte. Druhú fázu, v ktorej budú poukážky vydávané a preplácané, spustí SIEA v prvom štvrťroku 2024, kedy bude prístupný nový informačný systém.

Záujem o inštalácie trvá, ale odkladajú sa

,,Verbálny záujem je stále vysoký, ale reálne inštalácie sa odkladajú. Teraz navyše nastúpila zima s mrazmi a snehom a tieto inštaláciu zariadení na využitie slnečnej energie priamo znemožňujú. Predpokladáme však, že už na jar opätovnému nárastu záujmu trhu napomôže reštart dotačných programov a predpokladané zvýšenie cien tepla, zemného plynu a elektrickej energie. Bohužiaľ u nás sa aj v tejto oblasti energetiky riešia problémy až vtedy keď vzniknú, nie vtedy keď je možné pripravovať projekty  bez časového stresu a vo vyššej kvalite,“ poukazuje A.Gottas.

Dodáva, že nie nepodstatným faktom je, že na slovenskom trhu stále viac chýbajú kvalitní inštalatéri a pri plánovaní inštalácií sa podceňujú statické nároky stavby (predovšetkým odolnosť voči záťaži vetrom) a požiarna bezpečnosť, predovšetkým v oblasti fotovoltiky.

THERMO|SOLAR vyváža viac  ako 70%

Viac ako 70 % produkcie THERMO|SOLAR Žiar, s.r.o. ide na vývoz. Po rekordnom 1.polroku 2023 prišla v druhom polroku očakávaná mierna korekcia tržieb, ale stále ide o najlepšie celoročné výsledky v histórii firmy. V prvom polroku rástol medziročne predaj hlavne na západných trhoch – Veľká Británia, Francúzsko, Rakúsko, Maďarsko, Taliansko. Slovenský  a český trh stagnovali.

,,K zlepšeným výsledkom  výrazne pomohlo, že sme sa stali členom rakúskej skupiny Hargassner. V názoroch na komentovanie  trhu OZE si vďaka väčšinovému  vývozu môžeme dovoliť byť otvorenejší a tvrdší, ale bez straty objektivity pretože vyrábame slnečné kolektory a tepelné čerpadlá a predávame aj fotovoltiku. Už aj  profesijné organizácie začínajú vnášať viac reality do ideálnej predstavy, že obnoviteľné zdroje zachránia svet. OZE ho pomôžu zachovať lepší a výrazne kvalitnejší pre budúce generácie, nie je však možné v budúcnosti fungovať bez čistejších veľkých zdrojov elektriny (veľké vodné elektrárne, atómové elektrárne),“ poukázal A.Gottas.

 Rozvoj firmy

THERMO|SOLAR sa v súčasnosti nachádza v štádiu výrazného rozvoja prakticky všetkých svojich aktivít. Nielen v oblasti výroby slnečných kolektorov a komponentov k nim, ale aj v oblasti nových výrob pre skupinu Hargassner. THERMO|SOLAR pôsobí  od jari roku 2022 ako člen skupiny spoločností Hargassner Holding, nezávislej skupiny výrobcov zariadení na využitie obnoviteľných zdrojov (OZE), patriacej do vlastníctva rakúskej rodiny Hargassner.

Zo Žiaru nad Hronom prúdia do skladov rakúskej materskej firmy tisíce komponentov potrebných na výrobu kotlov na drevo. V Žiari prebieha modernizácia a rozširovanie výroby strojárskych komponentov. Prebieha vývoj niekoľkých jednoúčelových strojov zvyšujúcich možnosť zamestnania nových pracovníkov v oblasti výroby strojárenského sortimentu pre skupinu Hargassner, i komponentov pre fotovoltiku. V oblasti výroby nosných konštrukcií pre fotovoltické panely sa spoločnosť THERMO|SOLAR stala jedným z najvýznamnejších hráčov na slovenskom trhu. Paralelne dochádza k posilneniu výrobnej kapacity v oblasti termických kolektorov. Tie ostávajú najvýznamnejším produktom spoločnosti

Spoločnosť naďalej pôsobí pod menom THERMO|SOLAR Žiar. V súčasnosti je značka THERMO|SOLAR najstarším  a v branži najdlhšie pôsobiacim výrobcom slnečných kolektorov. Spoločnosť je jediným priemyselným výrobcom plochých vákuových kolektorov, ktorých zásadnou prednosťou je veľmi dobrý pomer ceny a kvality. THERMO|SOLAR poskytuje na slnečné kolektory 12 ročnú záruku. Praxou overená životnosť slnečných kolektorov z produkcie žiarskej fabriky dosahuje 40 a viac rokov.

Žiarske kolektory boli doteraz inštalované v takmer 80 krajinách celého sveta a to aj na takých extrémnych miestach ako je najvyššia hora Nemecka Zugspitze, či Ohňová zem v Patagónii. Pracujú napríklad v Nepále, Argentíne, Botswane, Maroku, Ománe, Juhoafrickej republike, Austrálii, ale aj v Maroku, Egypte, Jordánsku, či v americkej Kalifornii./ku/

X X X

Američania si zgustli na Saganovi: Začínal v pizzerii, rozchod s manželkou ho zmenil

Najskôr Ázia, potom Európa, teraz Južná Amerika. Peter Sagan je v uplynulých týždňoch na roztrhanie, cestuje po svete a zúčastňuje sa na exhibičných podujatiach.

 Peter Sagan na novembrovej akcii denníka Het Nieuwsblad, kde vyhlasovali najlepších belgických cyklistov v sezóne 2023. Slovák dostal ocenenia za celoživotný prínos.

Zasúťažil si v Singapure, v japonskej Saitame i na „domácej“ pôde v Monaku, kde mu robil spoločnosť aj jeho syn Marlon .

Jediný jazdec cyklistickej histórie, ktorý dokázal vyhrať preteky s hromadným štartom na MS trikrát za sebou (Richmond 2015, Dauha 2016, Bergen 2017), je aktuálne v Ekvádore, kam prišiel na pozvanie kolumbijského veterána Rigoberta Urána.

Nedávno skončená sezóna 2023 bola pre 33-ročného Žilinčana poslednou vo vrcholovej cestnej cyklistike.

 Na začiatku roka oznámil, že sa lúči s cestou a od nového ročníka 2024 sa chce sústrediť na horskú cyklistiku. Na „horáku“ by sa rád predstavil aj na olympiáde v Paríži.

Súčasťou prípravy na horskú cyklistiku bude pre neho aj niekoľko podujatí na ceste.

Dohodol sa na „hosťovaní“ v slovenskom kontinentálnom tíme Pierre Baguette, kde pôsobí jeho starší brat Juraj ako športový riaditeľ. Rovnakú funkciu obsadí aj Ján Valach, ktorý spolupracuje so Saganom už niekoľko rokov.

Špecialista? Nie, univerzál

Kde jedna kapitola končí, druhá sa začína. Saganovmu odchodu z vrcholovej cestnej cyklistiky sa v uplynulých týždňoch venovali všetky relevantné cyklistické portály. Bilancujú a hodnotia jeho kariéru, pripomínajú jeho úspechy i prešľapy.

So zaujímavým materiálom prišiel nedávno americký magazín Bicycling . Slováka opisuje ako „záchrancu“ cyklistiky, ktorá sa pred jeho vstupom do profipelotónu zmietala v jednom dopingovom škandále za druhým.

 „Excelentný špurtér, solídny vrchár v kopcoch kratších ako 5 km, úžasný v zjazdoch. Istý v jazde na kockách, jeden z najlepších v ovládaní bicykla – Sagan priniesol do cyklistiky závan čerstvého vzduchu,“ píše autor článku, ktorý vycestoval za Slovákom do rodnej Žiliny.

Sagan sa za žiadneho špecialistu nepovažuje.

„Jeden zo siedmich zelených dresov na Tour de France som vybojoval aj bez toho, aby som vyhral čo i len jednu etapu. To preto, lebo som bral body tam, kde to ostatní špurtéri nedokázali. Nie som najlepší v časovke, v kopcoch či v špurtoch. Považujem sa za univerzála,“ reagoval Sagan.

Americký magazín pripomenul podmienky, v akých cyklistická hviezda vyrastala.

„Sagan je dieťa Nežnej revolúcie, narodil sa štyri týždne po protestoch, ktoré viedli k pádu komunizmu. Prišiel na svet ako najmladšie dieťa Ľubomíra a Heleny Saganovcov. Vyrastal v malom domčeku na Bôriku, v dome bývali siedmi,“ píše sa v článku.

Možno nie všetci fanúšikovia Sagana vedia, že keď bol mladý, brigádoval v pizzerri, ktorú riadila jeho rodina.

„Ak prestanem vyhrávať na bicykli, budem sa živiť ako roznášač pizze,“ povedal v jednom z rozhovorov. Američania ďalej opisujú, ako Sagan začal s cyklistikou v lokálnom žilinskom klube CyS.

Spomínajú aj Petra Zánického, jedného z prvých trénerov budúcej superhviezdy.

„Peter začínal v horskej cyklistike. Na jednom z prvých pretekov zle odštartoval. Spadol a hlavný balík mu ušiel. Rozplakal sa, ale povzbudil som ho a Peter sa ešte so slzami v očiach vydal stíhať čelo pretekov.

V poslednej zákrute predstihol aj vedúceho pretekára a triumfoval. Vtedy som si uvedomil, že má srdce víťaza. On je v tomto ako buldog,“ cituje Bicycling Zánického.

 Rozvod s manželkou

Autor farbisto opisuje aj Saganove početné výhry, ktoré dosiahol na MS, Tour de France či na monumentálnych klasikách Paríž – Roubaix či Okolo Flámska.

„Či mám rád cyklistiku stále rovnako? Odlišne. Keď som začínal ako 20-ročný nováčik, po mojej prvej sezóne medzi profesionálmi som vyhlásil, že súťažiť budem do tridsiatky. Teraz mám 33 rokov a vidíte – stále súťažím,“ vyhlásil Sagan na začiatku tohto roku.

Americký magazín spomenul v súvislosti so Slovákom aj záležitosti mimo cyklistiky. Nevyhol sa ani téme rozvodu s Katarínou Smolkovou v roku 2019.

 „Bolo to pre neho náročné obdobie. Povedal by som, že ho to zmenilo. Peter je osoba, ktorá ide do všetkého na 100 percent. Nikdy predtým sa do nikoho nezaľúbil, ale do nej áno.

Aj do ich vzťahu dal 100 percent, ale po niekoľkých rokoch obaja zistili, že veci nefungujú tak, ako si predstavovali,“ cituje Michaela Kolářa, Saganovho priateľa a bývalého kolegu, autor článku.

Cyklistickú hviezdu zo Slovenska, ktorá 26. januára oslávi 34. narodeniny, čaká po sviatkoch začiatok prípravy na podujatia v horskej cyklistike. Na „horáku“ bude hájiť farby americkej stajne Specialized Factory Racing./agentury/

X X X

Pripomenuli podmienky, v akých cyklistická hviezda vyrastala.

„Sagan je dieťa Nežnej revolúcie, narodil sa štyri týždne po protestoch, ktoré viedli k pádu komunizmu. Prišiel na svet ako najmladšie dieťa Ľubomíra a Heleny Saganovcov. Vyrastal v malom domčeku na Bôriku, v dome bývali siedmi,“ píše sa v článku.

Možno nie všetci fanúšikovia Sagana vedia, že keď bol mladý, brigádoval v pizzerri, ktorú riadila jeho rodina.

„Ak prestanem vyhrávať na bicykli, budem sa živiť ako roznášač pizze,“ povedal v jednom z rozhovorov. Američania ďalej opisujú, ako Sagan začal s cyklistikou v lokálnom žilinskom klube CyS.

Spomínajú aj Petra Zánického, jedného z prvých trénerov budúcej superhviezdy.

„Peter začínal v horskej cyklistike. Na jednom z prvých pretekov zle odštartoval. Spadol a hlavný balík mu ušiel. Rozplakal sa, ale povzbudil som ho a Peter sa ešte so slzami v očiach vydal stíhať čelo pretekov.

V poslednej zákrute predstihol aj vedúceho pretekára a triumfoval. Vtedy som si uvedomil, že má srdce víťaza. On je v tomto ako buldog,“ cituje Bicycling Zánického.

 Rozvod s manželkou

Autor farbisto opisuje aj Saganove početné výhry, ktoré dosiahol na MS, Tour de France či na monumentálnych klasikách Paríž – Roubaix či Okolo Flámska.

„Či mám rád cyklistiku stále rovnako? Odlišne. Keď som začínal ako 20-ročný nováčik, po mojej prvej sezóne medzi profesionálmi som vyhlásil, že súťažiť budem do tridsiatky. Teraz mám 33 rokov a vidíte – stále súťažím,“ vyhlásil Sagan na začiatku tohto roku.

Americký magazín spomenul v súvislosti so Slovákom aj záležitosti mimo cyklistiky. Nevyhol sa ani téme rozvodu s Katarínou Smolkovou v roku 2019.

 „Bolo to pre neho náročné obdobie. Povedal by som, že ho to zmenilo. Peter je osoba, ktorá ide do všetkého na 100 percent. Nikdy predtým sa do nikoho nezaľúbil, ale do nej áno.

Aj do ich vzťahu dal 100 percent, ale po niekoľkých rokoch obaja zistili, že veci nefungujú tak, ako si predstavovali,“ cituje Michaela Kolářa, Saganovho priateľa a bývalého kolegu, autor článku.

Cyklistickú hviezdu zo Slovenska, ktorá 26. januára oslávi 34. narodeniny, čaká po sviatkoch začiatok prípravy na podujatia v horskej cyklistike. Na „horáku“ bude hájiť farby americkej stajne Specialized Factory Racing./agentury/

 

 

 

 

 

 

 

 

Příspěvek byl publikován v rubrice Autor a jeho autorem je autor. Můžete si jeho odkaz uložit mezi své oblíbené záložky nebo ho sdílet s přáteli.