Odhalený príbeh slovenskej emigrantky spôsobil šok v britských mediálnych kruhoch. Noviny Daily Mail informovali, že Slovenka, ktorá dlhé roky pracovala v BBC, zároveň fungovala ako agentka československého komunistického režimu. Denník o tom napísal na základe dokumentov, ku ktorým sa dostal v archívoch v Prahe.

Terézia Javorská koncom roka 2005 ohlásila na webovej stránke BBC ukončenie slovenského rozhlasového vysielania z Londýna.

Údajnou agentkou bola Terézia Javorská. Komunistická špiónka v srdci BBC – s týmto titulkom Daily Mail začína správu o nej. Poukázal pritom na to, že podľa bezpečnostných expertov ide vôbec o prvý odhalený prípad agenta pracujúceho v britskom verejnoprávnom rozhlase a televízii od začiatku studenej vojny.

Vedúca slovenskej sekcie

Javorská sa dostala do Británie v tínedžerskom veku. Do Anglicka sa jej podarilo prísť v roku 1969. Najprv si zarábala na život ako pestúnka. Potom vyštudovala sociológiu na univerzite v Londýne. Vysokoškolské vzdelanie jej otvorilo dvere do mediálneho priestoru. „Do BBC nastúpila po promócii v roku 1976 a neskôr sa stala vedúcou slovenskej sekcie, ktorá pracovala popri českom oddelení,“ uviedol Daily Mail. Venovala sa rozhlasovej tvorbe.

 NAKA a príslušníci Vojenského spravodajstva (VS) vykonali v marci 2022 akciu v súvislosti so špionážou a propagandou Ruska na Slovensku.

Bývalí kolegovia Javorskej o nej hovoria, že vyzerala atraktívne, ale na druhej strane poznamenali, že v redakcii nebola veľmi obľúbená, čo vyplývalo aj z jej tvrdých pracovných metód. Zo spisu Štátnej bezpečnosti (ŠtB) vyplýva, že napriek tomu, že v Británii sa tešila priaznivej finančnej situácii, tajne sympatizovala s československým komunistickým režimom, ktorý považovala za spravodlivejší v porovnaní so zriadením kapitalistických krajín.

 Daily Mail zistil, že Javorská súhlasila so spoluprácou s ŠtB v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia. Podľa britského denníka ju zlanáril československý agent s diplomatickým krytím na jednom večierku v Londýne. „Má prístup k interným informáciám o spravodajstve britských masmédií proti krajinám socialistického východného bloku a politickým správam. Vďaka kontaktom s objektmi záujmu má dobré predpoklady na vyhľadávanie a hodnotenie vhodnosti jednotlivcov,“ hlásil do Prahy rozviedčík.

Ochotná plniť úlohy

Javorská sa spočiatku obávala, či má spolupracovať s ŠtB, pretože v roku 1984 Británia vyhostila dvoch odhalených československých špiónov. Zo spisu z decembra 1985 však vyplýva, že nakoniec prikývla. Styčný dôstojník oznámil do svojej pražskej centrály, že Javorská je ochotná „plniť naše úlohy“. V správe doplnil toto: „Doteraz sme s ňou absolvovali trinásť stretnutí, počas ktorých odovzdala informácie o československých nepriateľských emigrantoch v krajine a o ich aktivitách a tiež o stave vecí v českej a slovenskej sekcii BBC.“

Exkolegovia Javorskej si podľa britského denníka spomínajú, že zvykla negatívne reagovať na zaraďovanie príliš kritických správ o československom komunistickom režime. Nijaké podozrenie zo špionáže však nikdy nevyvolala. Mimochodom, bola známa tým, že pravidelne chodievala do kostola. Podľa archívov sa Javorská stala plnohodnotnou agentkou v auguste 1987. Vyznieva prinajmenšom prekvapujúco, že sa dala do služieb ŠtB v období, keď odolnosť totalitného režimu v Československu už nebola taká silná ako niekoľko rokov predtým, než nastal závan sovietskej perestrojky po príchode Michaila Gorbačova k moci na jar 1985.

Bezpečnostný poradca Andor Šándor: Špiónov je tu viac

Javorská mala krycie meno Vora. Jej riadiacim dôstojníkom bol Jan Pavlíček (diplomat pôsobiaci aj ako agent), ktorého napokon britská vláda v apríli 1989 vyhostila. Tajná činnosť Slovenky sa skončila po novembri 1989, keď sa československý komunistický režim zrútil, tvrdí Daily Mail. Ešte ďalších šestnásť rokov ale vykonávala vedúcu funkciu v BBC.

Signál s igelitovou taškou

Počas stretávania s Pavlíčkom postupovala veľmi obozretne. Keď prichádzala na dohodnutú schôdzku, signalizovala, či je všetko v poriadku alebo má podozrenie, že by ju niekto mohol sledovať. Igelitovú tašku zo známeho londýnskeho nákupného centra niesla v pravej ruke, ak sa cítila bezpečne, naopak, v ľavej ruke ju držala v prípade, že tušila, že nemá stopercentnú istotu.

Slovenské rozhlasové vysielanie BBC trvalo do roku 2005. Javorská bola až dovtedy šéfka slovenskej sekcie.

„Posledné vysielanie slovenskej redakcie BBC by malo odznieť v utorok 20. decembra 2005, teda 66 rokov potom, čo sa slovenčina na vlnách BBC ozvala po prvý raz. Vtedy sa naše vysielanie šírilo pod znelkou Volá Londýn!“ oznámila Javorská na slovenskojazyčnej webovej stránke BBC.

Daily Mail oslovil so žiadosťou o reakciu jej príbuzných, tí sa však odmietli vyjadriť. Stanovisko 73– ročnej Javorskej noviny nepriniesli. Z textu nie je jasné, či je ešte schopná komunikovať. Pred tromi rokmi utrpela úraz pri autonehode, odvtedy žije v starobinci. Keď sa dokázala sama o seba postarať, žila vo svojom byte vo vyhľadávanej londýnskej štvrti Kensington. Daily Mail napísal, že hodnota jej bytu predstavovala 1,5 milióna libier.

Javorská mohla byť nepochybne veľmi cenným zdrojom informácií ŠtB, pretože sa poznala aj so slovenskými politickými emigrantmi v Británii. Ako šéfka slovenskej sekcie mala zároveň voľný prístup na dôležité podujatia v Londýne. A nielen tam. Na internete je síce o nej minimum správ, no dá sa napríklad nájsť informácia, že v novembri 1988 pricestovala do Talianska, kam totalitný režim výnimočne umožnil vycestovať Alexandrovi Dubčekovi, hlavnej osobnosti reformného procesu z roku 1968. Dubček si vtedy prišiel do Bologne prevziať čestný doktorát, ktorý mu udelila tamojšia univerzita. Medzi tými, čo mu tlieskali, bola zjavne aj agentka ŠtB.

Hovorca BBC pripustil, že pôsobenie Javorskej v službách československej komunistickej tajnej služby je pre vedenie britského verejnoprávneho vysielateľa novinkou. „Toto je prvý raz, čo sa BBC dopočula o týchto historických obvineniach, ktoré budeme brať vážne,“ citoval ho Daily Mail. „BBC World Service je všeobecne uznávaná ako kľúčový zdroj nestranných správ počas studenej vojny aj mimo nej,“ dodal.

Kým u BBC ide o prvý odhalený prípad pôsobenia komunistickej agentky v jej štruktúrach, iná rozhlasová stanica, ktorú v Československu za bývalého režimu tajne počúvali státisíce poslucháčov, mala s infiltrovanými špiónmi už dávno svoje neblahé skúsenosti.

V Česku i na Slovensku doteraz rezonuje meno Pavla Minaříka, dnes už 78-ročného bývalého agenta ŠtB a neskôr podnikateľa. Bývalý hlásateľ Československého rozhlasu sa v roku 1967 stal tajným spolupracovníkom komunistickej tajnej služby s krycím menom Ulyxes a neskôr Play.

V roku 1969 ho Štátna bezpečnosť vyslala do Západného Nemecka, kde pracoval v Mníchove ako redaktor americkou vládou financovaného Rádia Slobodná Európa. Pôsobil tam až do roku 1976, keď sa vrátil do Československa, kde ho komunistický režim využil na diskreditačnú kampaň proti RFE.

 Pavel Minařík ve Slobodnej Evrope v Mnichove, pracoval v rozhlase Brno.

Na medzinárodnej tlačovej konferencii v Prahe si „kapitána Minaříka“, ako sa sám predstavil, prišlo vypočuť 137 spravodajcov zo 16 krajín. Podľa dobovej tlače pred nimi odhalil „prehnitú tvár stanice Slobodná Európa i celej československej emigrácie“.

Minařík tvrdil, že v „štvavej vysielačke“ Slobodná Európa pôsobil ako pracovník československej rozviedky, čo bola ale podľa Českého rozhlasu pravda len na papieri.

Kapitána z neho urobil až po návrate vtedajší minister vnútra, ktorý ho tiež spätne od roku 1968 prijal do Zboru národnej bezpečnosti, čím mu okrem iného zabezpečil vysoký plat i výsluhový dôchodok.

Počas svojho šesťročného pôsobenia v redakcii Rádia Slobodná Európa Minařík odovzdával ŠtB kľúčové informácie o jej chode aj zamestnancoch. Z vlastnej iniciatívy navrhol vykonať aj bombový útok v sídle RFE. Akciu napokon neuskutočnil, ale v apríli 1981 sa o ňu pokúsila rumunská komunistická tajná služba Securitate. Pri výbuchu vtedy utrpeli zranenia štyria ľudia.

 Zo služieb ministerstva vnútra Minařík odišiel v roku 1990 v hodnosti plukovníka a stal sa súkromným podnikateľom. Založil bezpečnostnú agentúru, na ktorú mu vysokou sumou prispela Komunistická strana Československa. Neskôr figuroval ako konateľ alebo spoločník v ďalších firmách.

 Minaříka v súvislosti s plánovaným bombovým útokom proti RFE začala polícia stíhať v roku 1991. O dva roky neskôr bol za všeobecné ohrozenie odsúdený na štyri roky väzenia. V odvolacom procese bol však tento rozsudok zrušený.

Bývalý agent ŠtB si napriek tomu istý čas posedel za mrežami. Súd ho v roku 2009 poslal na štyri roky do väzenia za poisťovací podvod spáchaný v roku 1996./agentury/

X X X

Obrovský trapas v živom vysielaní BBC už valcuje internet! Moderátorka ukázala prostredník, následne začala hlásiť správy

Následne po geste zmenila svoj výraz a s vážnou tvárou začala čítať správy o výpovedi britského expremiéra Borisa Johnsona k vyšetrovaniu reakcie jeho vlády na pandémiu koronavírusu.

 Moderátorka britskej spravodajskej stanice BBC na začiatku živého vysielania omylom ukázala divákom prostredník. Za gesto sa následne ospravedlnila, informuje TASR na základe správy britského denníka The Guardian. Moderátorka spravodajstva Maryam Moshiriová bola v stredu na začiatku poludňajšieho spravodajstva po tradičnom odpočítavaní na malý okamih zachytená so vztýčeným prostredníkom a zdvihnutým obočím.

Následne rýchlo zmenila svoj výraz a s vážnou tvárou začala čítať správy o výpovedi britského expremiéra Borisa Johnsona k vyšetrovaniu reakcie jeho vlády na pandémiu koronavírusu.

Moderátorka sa vo štvrtok za gesto ospravedlnila a vysvetlila, že išlo o súčasť žartovania s kolegami, počas ktorého predstierala odpočítavanie na prstoch. „Keď sme sa dostali na číslo jedna, zo žartu som otočila prst a neuvedomila som si, že to zachytí kamera,“ napísala v príspevku na sociálnej sieti.

 „Bol to súkromný žart určený členom tímu a je mi veľmi ľúto, že sa dostal do vysielania! Nebolo mojím zámerom, aby sa to stalo a ospravedlňujem sa, ak som niekoho urazila alebo nahnevala,“ uviedla. Dodala, že prostredník neadresovala divákom alebo nejakej konkrétnej osobe./agentury/

X X X

Putin sa pokúša presvedčiť Západ, aby zradil Ukrajinu

Ruský vodca Vladimir Putin sa pokúša presvedčiť Západ, aby zradil Ukrajinu prostredníctvom rokovaní bez Kyjeva. Konštatuje to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého Putin úmyselne preformuloval vojnu na domácej aj medzinárodnej úrovni ako boj proti Západu, a nie proti Ukrajine, čo mu dáva silnejšiu ruku pri rokovacom stole. Úmyslom ruského vodcu je podľa ISW rokovať výlučne so Západom o budúcnosti Ukrajiny v ruskej sfére vplyvu a len o opustení Ukrajiny Západom. Nič v jeho ostatných vyjadreniach nenaznačuje, že by sa zaujímal o mierové rokovania priamo s Ukrajinou.

X X X

Za centrálneho bankára roka britský časopis The Banker označil guvernéra Národnej banky Ukrajiny Andrija Pyšného. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje správu britského mesačníka. Časopis The Banker ako na hlavný úspech ukrajinskej centrálnej banky poukázal na zachovanie ekonomickej stability krajiny napriek vojne, ktorú proti Kyjevu rozpútalo Rusko.

„Podľa údajov, ktoré poskytla Národná banka Ukrajiny, termínované vklady fyzických osôb v hrivnách počas januára až novembra 2023 stúpli o 28 percent,“ konštatuje britský časopis a dodáva, že ukrajinský dlhopisový trh sa zotavil a oproti roku 2022 objem požičaných financií vzrástol o 98 percent.

„Inflácia v priebehu januára až novembra 2023 klesla z úrovne 26,6 percenta na 5,1 percenta,“ pokračuje The Banker v hodnotení pôsobenia ukrajinskej centrálnej banky. Časopis okrem toho poukázal na úspech vyjednávaní Národnej banky Ukrajiny s Medzinárodným menovým fondom o novom štvorročnom úvere na riešenie problémov platobnej bilancie Ukrajiny.

X X X

Prokurátor podal obžalobu na exministra spravodlivosti Gála

  Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry podal obžalobu na bývalého ministra spravodlivosti Gábora Gála a osobu s iniciálami L. K.

 Hrubala: Súdy nerozhodujú na objednávku verejnej mienky, oligarchov, politikov ani médií

Špeciálna prokuratúra o tom informuje na sociálnej sieti. Prokurátor podal obžalobu 19. decembra 2023 na dve osoby pre zločin prijímania úplatku a zločin podplácania v súvislosti s úplatkami „poskytnutými a prijatými za prednostné a urýchlené schválenie nájomných zmlúv na pozemky v okrese Dunajská Streda Radou Slovenského pozemkového fondu a ich následné podpísanie štatutárnymi zástupcami Slovenského pozemkového fondu v prospech obchodných spoločností, ktoré mali tieto pozemky následne obhospodarovať“.

Podľa prokuratúry šlo v jednom prípade o úplatok vo výške 120-tisíc eur. V druhom prípade išlo o vyžiadanie a prevzatie úplatku vo výške 50-tisíc eur a nepeňažného úplatku – možnosti využívania poľovného revíru.

Gála obvinil z korupcie vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry v máji 2022. Vtedy exminister uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia sa nezakladá na pravdivých informáciách./

X X X

Gašpar, špeciálna prokuratúra a kompetenčný zákon: verejný záujem alebo vôľa ľudu?

Smelé reformy z dielne štvrtej Ficovej vlády opätovne vyvolali otázky, na ktoré desaťročia márne hľadáme odpovede. Kde leží hranica medzi právom poslancov, daným vôľou občanov vyjadrenou vo voľbách, presadiť silou čokoľvek, a širším verejným záujmom, ako argumentuje pobúrená opozícia?

 To sa týka rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), novely Trestného zákona, dosadenia Tibora Gašpara za riaditeľa SIS alebo spôsobu vymenúvania a odvolávania predsedov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pri vetovaní posledných dvoch menovaných prezidentka argumentovala rozhodnutiami Ústavného súdu SR.

Znamená to, že, čo nie je v rozpore s ústavou, je legitímne? Nie, legálne neznamená legitímne – a naopak. Práve nožnice medzi legitimitou a legálnosťou sa v poslednej dobe nielen u nás a za súčasnej vlády, ale všade vo svete dramaticky roztvárajú. Ak teda opozícia vyčíta súčasnej vláde, že rušenie špeciálnej prokuratúry nie je vo verejnom záujme, tak by sa mala pozrieť do zrkadla: čo robila počas pandémie? Matovičove opatrenia často v rámci výnimočného stavu boli legálne, ale neraz ďaleko za hranicou legitímnosti. To sa týka plošného testovania, nákupu vakcín Sputnik V alebo pretlačenia tzv. rodinného balíčka či očkovacej lotérie, ktoré vyprázdnili štátnu kasu.

Kritika Ficovej vlády, že prijíma dôležité zmeny v chvate a bez diskusie, je na mieste. No druhým dychom treba dodať, že opoziční politici majú na tom nemalý podiel. Pretože aj oni posunuli latku zneužívania moci príliš nízko.

Je to proste dilema: má ktorákoľvek vláda právo pretlačiť kontroverzné opatrenia silou len preto, že má väčšinu v parlamente čo len o jeden hlas? Alebo má dbať na názor širšieho spektra odbornej i laickej verejnosti, pretože v drvivej väčšine ju nevolila väčšina občanov republiky a dosah opatrení má vplyv na celú spoločnosť? Nebola to práve minulá koalícia, ktorá si až príliš vzala k srdcu legendárny výrok predsedu NR SR za Smer Pavla Pašku „vyhraj voľby, môžeš všetko“? A ako bolo za vlád Mikuláša Dzurindu či Ivety Radičovej? Kde leží hranica medzi silou a konsenzom?

Dvojakú morálku pozorujeme aj u Gašpara. Hoci je pravda, že je obžalovaný, stále platí prezumpcia neviny. No kde boli morálne apely dnes opozičných politikov, keď schvaľovali za šéfa Generálnej prokuratúry, potom špeciálnej, odsúdeného za prečin usmrtenia, advokáta a bývalého politika Daniela Lipšica? Tak ako Lipšic, aj bývalý policajný prezident Gašpar je profesionálne zdatný, tak kde je rozdiel?

Hoci, ako povedal Robert Fico, vymenovanie Gašpara nie je také horúce, lebo sa ukázal ako veľmi zdatný politik a Smeru možno bude viac nápomocný ako politik v parlamente, než ako „odsunutý“ na stoličke šéfa tajných.

Vo vyspelých demokraciách sa odstupuje za oveľa menšie prehrešky, už pri podozreniach, no na Slovensku sme niekde inde. Podvádzanie na vysokých školách, plagiátorstvo nehrá žiadnu rolu. A vynechať nemožno ani morálnymi apelmi a európskymi hodnotami prekypujúce PS. Keby na Západe politik nevedel, kedy vznikol štát (Československo) a kto bol prvý prezident, ako štvorka kandidátky Tamara Stohlová, tak by sa musel z politiky porúčať. No u nás iná obyčaj.

Nepochybne kritika Ficovej vlády, že prijíma dôležité zmeny v chvate a bez diskusie, je na mieste. No druhým dychom treba dodať, že opoziční politici majú na tom nemalý podiel. Pretože aj oni posunuli latku zneužívania moci príliš nízko./agentury/

X X X

Polícia vyšetruje krádež v dome známeho rapera. Zlodej si odtiaľ odniesol cennosti za 84-tisíc eur

Policajti vyšetrujú okolnosti krádeže šperkov, prsteňov a hodiniek vo výške 84 050 eur. Došlo k nej 30. decembra v čase od 16.00 h do 16.30 h v jednom z rodinných domov v Malinove, informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff s tým, že pátrajú po totožnosti muža.

 Podľa medializovaných informácií išlo o krádež v dome slovenského rapera Rytmusa a jeho manželky moderátorky Jasminy Alagič Vrbovskej. Pár to potvrdil aj na sociálnej sieti.

„Krádežou viacerých kusov šperkov, prsteňov a dámskych luxusných hodiniek bola spôsobená škoda v celkovej výške 84 050 eur,“ uviedol Szeiff.

V tejto súvislosti začala polícia trestné stíhanie vo veci trestného činu porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s trestným činom krádeže.

Szeiff dodal, že policajti pátrajú po totožnosti muža, ktorý by mohol napomôcť k objasneniu krádeže. Na sociálnej sieti zverejnili videozáznam.

Občania, ktorí majú akékoľvek informácie k totožnosti muža, k jeho súčasnému pohybu alebo pobytu, ich môžu oznámiť na bezplatnom čísle polície 158, osobne na ktoromkoľvek policajnom oddelení, prípadne formou súkromnej správy na profile polície na sociálnej sieti./agentury/

X X X

Ľudia nad 56 rokov majú nárok na novú peňažnú dávku. Žiadosť už môžete podávať

Sociálna poisťovňa zverejnila tlačivo, na základe ktorého je možné požiadať o príspevok za prácu. Ide o novú pravidelnú peňažnú dávku.

 Nárok na ňu žiadateľ spĺňa za predpokladu, ak dosiahol vek minimálne 56 rokov, jeho pracovný pomer v obecnej polícii trval najmenej 25 rokov a v čase podania žiadosti už nie je príslušníkom obecnej polície. Žiadosť je možné po vyplnení doručiť pobočke Sociálnej poisťovne osobne, poštou alebo elektronicky cez portál slovensko.sk.

Od 1. januára 2024 nadobudli účinnosť ustanovenia zákona o obecnej polícii, ktorými sa upravuje príspevok za prácu v obecnej polícii. Výkonom agendy výplaty príspevku za prácu v obecnej polícii je od tohto dátumu poverená Sociálna poisťovňa, ústredie. Príspevok za prácu v obecnej polícii je pravidelnou peňažnou dávkou, vyplácanou Sociálnou poisťovňou bývalým príslušníkom obecnej polície akejkoľvek obce na Slovensku.

 Nárok na príspevok za prácu v obecnej polícii žiadateľ spĺňa za predpokladu:

že v čase podania žiadosti už nie je príslušníkom obecnej polície, trvanie pracovného pomeru žiadateľa v obecnej polícii bolo najmenej 25 rokov a jeho vek je najmenej 56 rokov.

Za dobu trvania pracovného pomeru v obecnej polícii sa považuje aj doba výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej alebo prípravnej vojenskej služby.

Nárok na príspevok žiadateľovi zaniká v prípade:

úmrtia, dovŕšenia dôchodkového veku, priznaním predčasného starobného dôchodku alebo opätovným vznikom pracovného pomeru v obecnej polícii.

Výška príspevku za prácu v obecnej polícii je 60 % z jednej dvanástiny najvyššieho úhrnu vymeriavacích základov žiadateľa na platenie poistného na príspevok za prácu v obecnej polícií v období desiatich kalendárnych rokov predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom bol naposledy skončený pracovný pomer v obecnej polícii.

Vzhľadom na to, že poistné na platenie príspevku za prácu v obecnej polícií sa do osobitného fondu odvádza od 1. apríla 2020, úhrn vymeriavacích základov sa bude posudzovať od tohto obdobia. Príspevok za prácu v obecnej polícii sa každoročne valorizuje tak, ako dávka úrazová renta. Z príspevku za prácu v obecnej polícii Sociálna poisťovňa nevykonáva žiadne odvody.

O príspevok za prácu v obecnej polícii je možné požiadať žiadosťou sprístupnenou na internetovej stránke, ktorá bude taktiež k dispozícii v každej pobočke Sociálnej poisťovne.

Vyplnenú žiadosť o príspevok za prácu v obecnej polícii je teda možné odovzdať:

v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne, zaslať ju poštou na adresu uvedenú v žiadosti alebo prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (www.slovensko.sk).

Uvedená žiadosť bude obsahovať všetky potrebné náležitosti, ktoré žiadateľ o príspevok po vyplnení, potvrdení skutočností u zamestnávateľa a pod. predloží Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa bude vo veci ďalej konať a o výsledku konania žiadateľa upovedomí rozhodnutím vo veci.

Tlačivo Žiadosť o príspevok za prácu v obecnej polícii je dostupné na webstránke Sociálnej poisťovne:

Viac informácií a odpovede na najčastejšie otázky k tejto téme nájdete na webstránke Sociálnej poisťovne:/agentury/

X X X

Korčok zvažuje podanie trestného oznámenia na šíriteľov hoaxu o tom, že má americký pas

 Bývalý minister zahraničných vecí a prezidentský kandidát Ivan Korčok uvažuje o podaní trestného oznámenia na šíriteľov hoaxu o tom, že má pas Spojených štátov amerických.

 Hoax sa podľa Korčoka šíri po sociálnych sieťach. Trvá na tom, že má pas Slovenskej republiky, keďže je občan SR.

Informáciu, že má americký pas, považuje za porušenie zákona a chce sa poradiť s právnikom. „Je zjavné, že vládna koalícia ešte neoznámila meno svojho kandidáta na post prezidenta, ale trollie farmy si už robia svoju prácu a bežia naplno,“ skonštatoval Korčok vo videu na sociálnej sieti.

V rámci statusu podotkol, že bude zaujímavé zistiť, odkiaľ tieto klamstvá vychádzajú./agentury/

X X X

Silvestrovská sledovanosť: Jeden program prevalcoval absolútne všetko, Simona ovládla Slovensko

Posledný večer roka 2023 je pre televízie mimoriadne zaujímavý, keďže Slovákom robí vo veľkom spoločnosť televízor a chcú sa zabaviť.

  Po Vianociach, ktoré sú symbolom diváckej žatvy, prišiel na rad Silvester, na ten je vytváraný tlak, aby televízie priniesli zábavný obsah, čo po minulé roky nebolo pravidlom. Avšak divácky dopyt bol čoraz silnejší a presvedčil televízie čoraz viac investovať do špeciálnych programov. Silvester 2023 preto priniesol najväčší počet premiérového programu za ostatné roky.

 Kým RTVS išla v dobre nastavenom zložení relácií v kombinácii Záhady tela, Milujem Slovensko a Neskoro večer, Jojka ponúkla zostrih Inkognita a novinka Vtip za stovku, najviac sa hecla Markíza, keď pripravila silvestrovské Možné je všetko!, ktorému predchádzal experiment v podobe zaradenia stand-up špeciálu Simony Salátovej, ktorý bol vyrobený pre streamovaciu platformu Voyo. Bolo to vôbec po prvýkrát, keď do televízneho vysielania išiel nejaký Voyo produkt. A Markíze tento ťah naplno vyšiel.

 Televízny Silvester ovládla Simona Salátová s rekordnou sledovanosťou. Hodinový humorný špeciál Do naha! v cieľovej skupine 12 – 54 zvalcoval s rekordnou sledovanosťou až 12,8% s 31,8% trhovým podielom. Pri obrazovkách sedelo až 633-tisíc divákov. Simonin špeciál sa zaradil medzi najsledovanejšie programy celých tohtoročných Vianoc. Aspoň na tri minúty si ho zaplo dokonca až neuveriteľných 1 117 000 divákov (AvRch v CS 12+).

Darilo sa aj nasledujúcej šou Možné je všetko!, program ťažil zo silnej nábehovej krivky. Šou plnú zábavy a hviezdnych hostí v mladšej cieľovke uhrala až 12,5% sledovanosť s 30,6% trhovým podielom. Pri obrazovkách sedelo 526-tisíc divákov, pričom program zasiahol až 1 119 000 divákov (AvRch v CS 12+)

 Markíza sa stala víťazom Silvestra 2023. RTVS s trojkombináciou zábavných relácií takisto uhral solídne výsledky, no na výsledky Markízy si nesiahla. Záhady tela skončili tesne pod 400-tisícovou hranicou. Sklamaním skončil štart 14. série Milujem Slovensko, ktoré si pozrelo 381-tisíc divákov. Neskoro večer sledovalo 481-tisíc divákov. Paradoxne Milujem Slovensko, ktoré prinieslo nové prvky do zabehnutého formátu, malo najmenej divákov z ponúknutej trojice šou.

Jojka prekvapilo tým, že ponúkla iba zostrih toho najlepšieho z Inkognita, po minulé roky išli premiérové časti. Avšak humorná stálica zaujala divákov s nadpriemerným výsledkom. Pozrelo si ho 442-tisíc divákov. Nasledovala novinka Vtip za stovku, ktorá si práve na Silvestra odohrala svoju premiéru. Televízia JOJ avizuje, že zábavná relácia by sa mala stať stabilným programom v najbližších mesiacoch. Diváci boli zvedaví na humorné scénky a vtipy, keď si reláciu pozrelo takmer 400-tisíc divákov./agentury/

X X X

Migrantov v Španielsku stále pribúda

V roku 2023 stúpol počet migrantov o viac ako 80 percent. Väčšina migrantov priplávala z Afriky na Kanárske ostrovy.

Počet ľudí nelegálne prichádzajúcich do Španielska v roku 2023 stúpol o viac ako 80 percent, pričom na Kanárske ostrovy prišiel rekordný počet migrantov. Informovala o tom v stredu agentúra AFP s odvolaním sa na oficiálne údaje zverejnené vládou.

Podľa španielskeho ministerstva vnútra vstúpilo vlani nelegálne do Španielska 56 852 migrantov. Je to nárast o 82,1 percenta v porovnaní s rokom 2022 a najviac od roku 2018, keď do krajiny prišlo 64 298 migrantov.

Väčšina z nich (39 910) sa na Kanárske ostrovy preplavila z Afriky. Je to o 154,5 percenta viac oproti predchádzajúcemu roku a zároveň počet migrantov prekročil rekordný počet za celý rok 2006.

Kanárske ostrovy cieľ migrantov

Po sprísnení kontrol v Stredozemnom mori sa Kanárske ostrovy stali obľúbeným cieľom pre ľudí utekajúcich pred chudobou a konfliktami v Afrike. Plavidlá s migrantmi vyrážajú najmä z Maroka a Západnej Sahary, ako aj z Mauritánie, Gambie a Senegalu.

Aby sa pašeráci vyhli hraničným kontrolám, lode najprv nasmerujú na západ na otvorený Atlantik a potom pokračujú na sever ku Kanárskym ostrovom. Mnohé z nich skončia na malom – najzápadnejšom – ostrove El Hierro.

Podľa španielskej mimovládnej organizácie Caminando Fronteras pomáhajúcej lodiam s migrantmi, ktoré sa ocitnú v núdzi, a rodinám nezvestných, v rokoch 2018-2022 počas plavby na Kanárske ostrovy zahynulo alebo sa stratilo viac ako 7800 ľudí, aktuality.sk

X X X

Spoliehame sa, že nám poisťovne preplatia všetky lieky. V budúcnosti to môže byť inak

Zdroje nie sú nekonečné a skôr či neskôr si budeme musieť určiť, na čo má náš zdravotný systém peniaze a na čo nie, hovorí analytik.

Slovensko sa bude skôr či neskôr musieť rozhodnúť, akou chce byť krajinou, hovorí ekonomický analytik Martin VLACHYNSKÝ. Inovatívnych a zároveň drahých liekov totiž neustále pribúda. Kým sú pre pár pacientov ročne, je to v poriadku. Horšie bude, ak sa objaví niečo za státisíce eur pre desiatky tisíc ľudí.

Viac o téme inovatívnych liekov vrátane príbehov pacientov sa dočítate v magazíne Kauzy 2023. Kúpou ročenky podporíte nezávislú žurnalistiku.

X Na Slovensko v posledných rokoch prichádzajú inovatívne lieky, ktoré stoja státisíce až milióny eur. Poisťovne sa v mnohých prípadoch bránia preplácať ich práve pre vysoké sumy. Existuje spôsob, akým by sme sa mali pripraviť na to, že takýchto liekov bude neustále pribúdať?

Za posledný rok a pol sa toho veľa zmenilo. Novelizoval sa zákon o liekoch, vznikol tiež Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO), ktorého hlavnou úlohou je posudzovať lieky z hľadiska účinnosti a ceny. Rozšíril tak časť úloh, ktoré doteraz robila kategorizačná komisia. Tá to stále na určitej úrovni robí.

X Ako funguje takého posudzovanie?

Napríklad v prípade Zolgensmy, ktorú od januára slovenské poisťovne uhrádzajú niektorým skupinám pacientov, sa pozreli na to, aké má zdravotné prínosy. O koľko rokov dlhšie tieto deti prežijú, že budú sedieť a podobne. Na základe toho odporučili, za akých podmienok by malo byť schválené preplácanie tohto lieku. V prípade kategorizačnej komisie to posudzovali rôzni ľudia – zástupcovia poisťovní, odborníci, ktorí majú aj iné zamestnanie. Nemali preto kapacitu na komplexné posudzovanie. Práve preto vznikol NIHO. Jeho zamestnanci sledujú nové lieky, ktoré prichádzajú k nám na trh, a vydávajú posudky pre kategorizačnú komisiu. Možno jediným problémom, ktorý vidím, je, že „neskenujeme horizont“.

X Čo si máme predstaviť pod pojmom „skenovať horizont“?

Že tu nie je nikto, kto by sa pozrel napríklad na lieky, ktoré v zahraničí prichádzajú na trh a za dva-tri roky budú na našom trhu. Aby sme už teraz v rámci rozpočtu uvažovali nad tým, že v roku 2026 budeme mať nejaký liek, ktorý má určitý počet potenciálnych užívateľov. Verím, že aj toto príde. Vyžaduje si to však expertov a financie. Expertná sila sa u nás v liekovej politike postupne buduje. Otázne je, či dostatočne rýchlo.

X Vo svojej publikácii Inovatívne lieky potrebujú inovatívne financovanie rozoberáte viaceré modely financovania. Niektoré sú skôr v teoretickej rovine, iné už niekde fungujú. Ktoré sú v zahraničí rozšírené?

Väčšina opísaných modelov sú skôr prvé lastovičky a v zahraničí väčšinou úhrady liekov fungujú podobne ako u nás. Dohodne sa cena za tabletku. Okrem toho sa objavujú takzvané performance kontrakty. Platca sa pri nich s farmaceutickou firmou dohodne, že ak nebude mať liek taký účinok, ako výrobca sľubuje, časť zaplatených peňazí sa vráti. Pár prípadov vo svete funguje napríklad aj na vysoko inovatívnej metóde predplatného – štát si predplatí určité množstvo lieku, a ak jeho spotrebu prekročí, neplatí viac. Je to ako systém „all you can eat“ v reštauráciách.

Treba však podotknúť, že financovanie liekov vždy závisí od konkrétneho medikamentu. Niektoré lieky sa podávajú jednorazovo, iné pravidelne celý život. Niektoré sú pre desaťtisíce pacientov, iné pre zopár jedincov.

X Vymenovali ste niektoré metódy, ktoré fungujú v zahraničí. Máme takéto zmluvy aj na Slovensku?

Áno, máme možnosť takzvanej zmluvy o podmienkach úhrady lieku (MEA). U nás sa sleduje spotreba liekov z hľadiska finančného stropu. Keď sa objaví nejaký liek a výrobca žiada o kategorizáciu, dohodne sa, že sa bude uhrádzať v cene napríklad 50-tisíc eur za pacienta, ale ak ročná spotreba prekročí dva milióny eur, tak sumu nad túto hranicu preplatia nazad.

A čo zodpovednosť za výsledky liečby – takýto model zatiaľ nemáme?

Nie, zatiaľ to u nás neexistuje. Dalo by sa to teoreticky uplatniť aj v prípade Zolgensmy. Dohodne sa, že sa uhradia dva milióny eur za pacienta a o rok, dva či päť sa vyhodnotia pacientske dáta, určí sa, aké mali tie deti pokroky, napríklad čo sa týka pohyblivosti, a ak neboli také, ako sa očakávalo, nejakú sumu výrobca vráti. So zmenou liekového zákona sa však otvoril priestor aj pre takéto zmluvy. Verím, že bude tlak aj na podobné riešenia, pretože nové lieky prichádzať budú.

X Ďalším z modelov, ktoré opisujete, je systém splátok – neuhradiť celú sumu, ale rozdeliť ju do menších. Sú farmafirmy ochotné pristúpiť k takémuto financovaniu?

Ich záujmom je dospieť k dohode. Chcú predávať. Ak druhá strana vyjednáva a dospejú ku konsenzu, nevidím dôvod, prečo by sa mali brániť a asi sa ani nebudú. Aj oni si uvedomujú, že v systéme existuje nejaká kúpna sila a nedá sa z nej čerpať donekonečna.

Splátkové kalendáre môžu byť rôzne. Klasický zabezpečí lepšie rozloženie výdavkov, a ak pacient mení poisťovňu, mohol by si náklad niesť so sebou. Zaujímavé by však bolo, keby boli splátky podmienené napríklad účinnosťou lieku. Zasa by šlo o zodpovednosť výrobcu. Máme dvojmiliónový liek, rozložíme ho do splátok po 400-tisíc a každú podmienime nejakým zlepšením zdravotného stavu. Pri nových liekoch je málo dát a málo pacientov. Ak to preženiem, je to o tom, aby sme neplatili za paru v hrnci, ale za reálne výsledky.

X Slovensko je pre farmaceutické firmy malým trhom – v porovnaní napríklad so západnými štátmi ako Nemecko, Francúzskou, ale aj susedným Českom. Je to pre nás vyslovene nevýhoda?

Dalo by sa povedať, že čím väčší trh, tým lepšia vyjednávacia pozícia. Pre farmaceutickú firmu je lepšie, keď predá tisíc liekov v Nemecku než 70 na Slovensku. Nemci môžu viac zatlačiť na cenu. Ale z USA máme príklady, kde si jednotlivé federálne štáty menšie ako Slovensko dokázali vyjednať špeciálnejší prístup. To, že sme menší trh, tak nemusí byť vždy diskvalifikujúca charakteristika. Je to trochu nevýhoda, ale zároveň je tu priestor viac experimentovať.

X Slovensko je súčasťou Európskej únie, ktorá posudzuje bezpečnosť liekov v rámci Európskej liekovej agentúry, na ktorej rozhodnutia aj prihliadame. Nebola by cestou na zlepšenie vyjednávacej pozície o cenách napríklad spoločná koalícia štátov EÚ?

Keby existoval celoeurópsky trh, kde by boli milióny potenciálnych pacientov, vyjednávacia pozícia by bola ľahšia. Jednoduchšie sa to však povie, ako zrealizuje. Každý štát má svoje priority, finančné schopnosti, možnosti, iné procesy. U nás má štát dlhodobo problém robiť centrálne obstarávanie liekov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni – v oveľa menšom meradle sa dohodnúť. EÚ to skúsila pri spoločnom nákupe vakcín na covid-19, ktorý však mal zmiešané výsledky. Spoločný nákup liekov navyše zďaleka nemusí byť výhodný pre všetky členské štáty. Vybudovať celoeurópsky systém je utopistické a nevidím to reálne na najbližšie roky.

Môžeme hľadať nejaké dohody medzi viacerými štátmi alebo naprieč viacerými poisťovňami. Niektoré štáty majú ako my mix štátnych a súkromných poisťovní, napríklad Holandsko. Potom sú štáty, ktoré majú poisťovne, ktoré sú viac-menej fondmi. V Nemecku je takých asi 90. Inde je zasa systém hradený centrálne z daní. Spôsoby, akými tečú financie do národných systémov zdravotníctva, sú rôzne. Aj preto by to bol problém. Skôr vidím priestor na to, že pri superdrahých liekoch vzniknú dobrovoľné koalície štátov, aby stúpla ich vyjednávacia pozícia.

X Opísali sme rôzne modely financovania, ktoré by mohli fungovať. Ktorý alebo ktoré by boli vhodné pre Slovensko?

Závisí to od jednotlivých liekov. Je to aj o pacientskej populácii. Zolgensma je pre pár detí ročne, tam ťažko urobíte model maximálnej ceny za spotrebované lieky. Skôr by bol vhodnejší splátkový model. V prípade liekov na rakovinu, ktoré sú rozšírenejšie, by sa to už mohlo dať.

X Na trhu sú aj v súčasnosti dostupné rôzne komerčné pripoistenia závažných ochorení. Môže byť budúcnosťou to, že si budeme musieť za drahé lieky jednoducho priplatiť z vlastného?

Tieto poistenia fungujú tak, že ak dostanete niektorú z chorôb zo zoznamu, dostanete poistnú sumu. Zatiaľ to však ľudia príliš nevyužívajú, pretože nie je veľký dopyt po nadštandardných službách. Stále sa všetci spoliehame, že nám poisťovne preplatia všetko, a neuvedomujeme si, že existujú nejaké zoznamy kategorizovaných liekov. V blízkej budúcnosti sa to však môže zmeniť. Nožnice sa totiž budú roztvárať a štát nebude zvládať platiť za najdrahšie a najnovšie lieky.

X A čo šetrenie na liekoch, ktoré by si pacienti dokázali uhradiť z vlastného vrecka a neboli by pre ich peňaženky likvidačné? Nie je toto cesta?

Slovenské zdravotníctvo hradené z verejných zdrojov môže ísť dvoma cestami. Buď to bude zdravotníctvo, ktoré rieši všetko všetkým a preplatí nám aj liek na kašeľ za dve eurá. Je to trochu, ako keby nám preplatil, že sme hladní a kúpime si rožok s treskou. Nie je to život ohrozujúca situácia. Ak je preplácanie plošné, zdroje sa budú míňať na bežné veci a zostane ich menej na katastrofické situácie.

Druhou možnosťou je, že zdroje viac zameriame na katastrofické situácie, pri ktorých je ohrozené zdravie a majú na pacienta veľký socioekonomický dosah. To sú napríklad drahé inovatívne lieky. Ak sa neviete pohybovať, zásadne to ovplyvní aj vašu ekonomickú situáciu. Ak by sme chceli ten systém viac zamerať na ťažké životné situácie, v tom prípade musíme niekde ušetriť. Dalo by sa práve na tých lacnejších liekoch, ktoré si uhradíme z vlastného. Samozrejme, nezískame takto miliardy eur, budú to desiatky či stovky miliónov.

X V súčasnosti poisťovne buď schvália, alebo zamietnu úhradu liečby na výnimku. Pomohla by aj zmena v tejto politike?

Dalo by sa to zmeniť. Ak napríklad štandardná liečba stojí 15-tisíc eur a inovatívna, ktorú verejný systém neprepláca, 30-tisíc, tak by mohol pacient dostať aspoň tých 15-tisíc a zvyšok si za inovatívnu liečbu doplatí sám. Poisťovňa by teda zaplatila len do výšky štandardnej liečby. Dnes je to buď všetko, alebo nič – buď vezmete liečbu, ktorú vám ponúka poisťovňa, alebo nedostanete ani euro. Pre niekoho by to mohlo byť jednoduchšie, ak by bol cenový rozdiel menší.

Alebo keby sa cez poisťovne vyjednávali aj ceny liekov, ktoré si hradia pacienti sami. Dnes ich nakupujú cez štandardné lekárne a platia za ne viac. Ide napríklad o onkologických pacientov, ktorí na to majú a hradia mesačne dve- až tritisíc eur za nepreplácanú inovatívnu liečbu.

Toto sú skôr technické zmeny súčasného systému výnimiek. Systémovou zmenou by bolo napríklad úplne zakázať poisťovniam výnimky a preniesť ich napríklad na nejaký inovačný liekový fond. To by malo svoje výhody, ale aj nevýhody, o ktorých sa treba verejne porozprávať.

X V prípade inovatívnych liekov a ich podania ide aj o etickú otázku – komu ich podať a komu nie. Na základe čoho to môžeme posudzovať?

Otázkou je, čo chce verejný systém riešiť. Či je napríklad jeho úlohou zachovať v štáte čo najviac zdravej a ekonomicky aktívnej sily. To je jedna cesta. Druhou je téza, že ľudský život má cenu až do posledného momentu a nikto by nemal byť vyradený z poskytovania zdravotnej starostlivosti. Každopádne, systém tú otázku rieši neformálne už dnes. Je to teda o tom, či to budeme formalizovať a povieme si, že inovatívna liečba rakoviny má zmysel, ak je šanca prežitia nasledujúcich piatich rokov vyššia ako napríklad 20 percent. Ak nie, pacient dostane lacnejšiu liečbu. Na toto sa však musí nájsť politická vôľa a odvaha.

Ale vôbec to nie je len o inovatívnych liekoch, je to o zdrojoch. Nie je ich nekonečné množstvo a pacienti budú o ne čoraz viac súperiť. Je otázne, do akej miery to bude formalizované a do akej ponechané na individuálne rozhodovanie v ambulanciách, nemocniciach či v poisťovniach.

X Hoci sú na začiatku extrémne vysoké, ceny inovatívnych liekov postupne klesajú. Čo stojí za týmto zlacňovaním?

Po nejakom období lieky strácajú patentovú exkluzivitu a je možné vytvárať generické a biosimilárne lieky. Znamená to, že akákoľvek firma bude môcť vyrábať daný liek a pravdepodobne príde s výrazne nižšou cenou. Je tam však viacero ale. Napríklad pri Zolgensme ide o génovú terapiu, lieky sú vyrábané na mieru pacientovi a vyžadujú vysoký vklad ľudskej pracovnej sily. Nie je to paracetamol, ktorý sa vyrába na vagóny. Určite je priestor na to, aby sa to hýbalo, no existuje nejaká hranica.

Čím viac liekov je na konkrétnu diagnózu, tým viac to tlačí na cenu. Ale nie je to ako pri starnúcom aute, že jeho cena padá ako tehla. Lieky si vedia udržať cenu dlho. Vo výhľade 10 až 20 rokov budú dnešné novinky už dostupnejšie a pacienti budú mať lepšie vyhliadky ako my dnes. Ale ak sa bavíme v horizonte dva-tri roky, nečakal by som nejaké poklesy. Za tých 10 až 20 rokov tu však budú nové inovatívne lieky za milióny, budeme chcieť tie a nie súčasné nové lieky.

X Hovoríte, že inovatívnych liekov bude neustále pribúdať. Dokedy bude náš systém schopný prijímať ich?

Zolgensma bola s cenou dva milióny extrém. Lieky drahšie ako milión zrátate na jednej ruke. Navyše sú určené pre pár pacientov. Pri rakovine sú to ceny v desiatkach až stovkách tisíc eur. Problém nastane, ak sa zjavia lieky na diagnózy, ktorými trpia desiatky tisíc pacientov. Pár rokov dozadu sa v USA objavil liek na Alzheimerovu chorobu. Vyzeral nádejne. Mal sa podávať doživotne. Jedna dávka stála 30-tisíc dolárov. Vezmite si, že by sme mali na Slovensku indikovaných 20-tisíc pacientov ročne. To by bolo 600 miliónov za jeden liek.

Vtedy príde veľká dilema. Možno si budeme musieť povedať, že slovenský pacient tento liek nedostane, pretože by to zhltlo polovicu rozpočtu, aktuality.sk

X X X

Nemeckí obyvatelia majú urýchlene opustiť Libanon, vyzýva Nemecko

Nemecký rezort diplomacie vyzval občanov žijúcich v Libanone, aby urýchlene opustili krajinu. Obávajú sa, že konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas by sa mohlo rozšíriť.

Nemecko v stredu vyzvalo svojich občanov, aby urýchlene opustili Libanon. Upozornilo, že do tejto krajiny sa môže rozšíriť konflikt medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas po utorkovom dronovom útoku, ktorý zabil zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

„Všetkých nemeckých občanov, ktorí sú stále v Libanone, žiadame… aby čo najskôr opustili krajinu,“ napísal nemecký rezort diplomacie na sociálnej sieti X. „Platí to predovšetkým pre južnú časť Libanonu vrátane južných mestských častí Bejrútu,“ dodal.

Izrael sa neprihlásil k zodpovednosti za útok pri Bejrúte. Napriek tomu sa vo všeobecne predpokladá, že stojí za zabitím Árúrího (57), jedného zo zakladateľov vojenského krídla Hamasu a politickej dvojky tejto organizácie. Libanonské hnutie Hizballáh avizovalo za tento útok odvetu proti Izraelu, aktuality.sk

X X X

Košice: Starostovia vs primátor, mesto neposlalo svojim mestských častiam peniaze

 Mesto je v krízovom režime a napätie sa zvyšuje.

Starostov košických mestských častí nahneval postup radnice. Ešte pred vianočnými sviatkami mal magistrát vyplatiť zadržané podielové dane. Plnú úhradu nedostávali od septembra 2023. Uznesenie so žiadosťou schválilo 26 poslancov, len dvaja boli proti a siedmi sa zdržali. Primátor Jaroslav Polaček ho aj o tri dni podpísal. Peniaze však na účty neprišli.

Mestským častiam 13,5 milióna

Mestské časti dostávajú od magistrátu časť z dane z príjmov fyzických osôb (DPFO), z výnosu dane za psa 50 percent a tiež z poplatku za rozvoj. O výške rozhodujú každoročne mestskí poslanci. Vlani v apríli pre mestské časti v rozpočte vyčlenili takmer 13,5 milióna eur. Spomenutá suma sa prepočíta na počet obyvateľov, pričom každá časť dostane peniaze podľa počtu ľudí, ktorí v nej žijú. Mesačne dostávajú 1/12 z dohodnutej sumy. Z toho pokryjú výdavky na povinnosti, ktoré musia vykonávať zo zákona. Zvyšok môžu investovať do priorít, ktoré si stanovili a rozhodnú o nich miestni poslanci. Ide napríklad o výstavbu detských ihrísk, prípravu projektov na získanie eurofondov.

Menej od septembra

V apríli poslanci rozhodli, že napríklad mestská časť Staré mesto dostane viac ako 875-tisíc eur, Sídlisko KVP takmer 1,5 milióna eur a mestská časť Nad jazerom vyše 980-tisíc.

Väčšie mestské časti v septembri dostali len 60 percent zo štandardného objemu a malé 80 percent. Odvtedy takto postupoval radnica až do konca roka. Vo veľkých mestských častiach, ktorých je osem, žije v každej z nich približne 20-tisíc ľudí, tie malé majú niekde len do tisícky obyvateľov.

„Peniaze z podielových daní od štátu pre jednotlivé MČ mali byť doplatené do konca roka, nestalo sa tak. Voči našej MČ je výška dlhu zo strany mesta vyše 160 000 eur,“ reagoval na sociálne sieti Igor Petrovčík, starosta mestskej časti Staré Mesto.

 Pevne verí, že už žiaden starosta nebude naivný a že sa „v najbližších dňoch všetci starostovia MČ zmobilizujeme a okrem podnetov na prokuratúru a hlavného kontrolóra vyvinieme všetky zákonné a politické kroky k tomu, aby si v tomto meste nemohol jeden človek v pozícii primátora robiť, čo sa mu zachce a aby dodržiaval platný štatút a ostatné legislatívne predpisy.“

Zvažujú právne kroky

Mestská časť Sídlisko KVP podľa prepočtov dostávala mesačne sumu okolo 120-tisíc eur. V septembri však dostala už len 60 percent z tejto sumy a posledné tri mesiace roka 2023 sa to znížili na 50 percent.

„Primátor dal KVP na konci roka ´krásny darček´. Mesto nevyplatilo KVP 221 042 eur, v zmysle schváleného rozpočtu. ´Ďakujeme!´ – reagoval na sociálnej sieti Ladislav Lörinc, starosta Mestskej časti Sídlisko KVP.

V debate pod príspevkom doplnil, že zvažujú právne kroky. „Nateraz som poslal podnet hlavnému kontrolórovi mesta Košice.“

 Doplnil, že ho mrzí, že človek sa snaží hospodáriť zodpovedne, otočiť každé euro dvakrát a potom ho niekto svojim rozhodnutím dostane do mínusu viac ako 221-tisíc eur.

„Museli sme čerpať kontokorentný úver, aby sme vedeli fungovať. Nemôžem stopnúť zimnú údržbu. Plánujeme podnet na prokuratúru a podanie trestného oznámenia,“ povedal pre Aktuality.sk Lörinc.

Mestská časť skončila podľa neho za rok 2023 v mínuse o sumu, ktorú nedostala od magistrátu. Ohrozené sú viaceré projekty, ktoré pripravili a obavy má starosta aj o vyplatenie platov pre zamestnancov. „Peniaze máme tak na január a február.“

Peniaze berie obyvateľom

Predsedníčka Rady starostov a zároveň starostka košickej mestskej časti Nad jazerom Lenka Kovačevičová poznamenala, že mesto Košice v závere roka dostalo 3,2 milióna eur.

„Každý deň som bola v kontakte s ekonomickým oddelením. Pokiaľ viem, tak malé mestské časti dostali za december 100 percent, veľké iba 50 percent. V závere roka ešte niektoré mestské časti museli zvolať zastupiteľstvá a upraviť rozpočet,“ konštatovala Kovačevičová.

 Mestskej časti chýba okolo 150-tisíc eur. Pripravuje dlhodobý projekt promenádneho chodníka pri jazere, vlani osadili 20 lámp verejného osvetlenia. „Snažíme sa o rozvoj mestskej časti. Primátor tie peniaze nevezme mne, ale ľuďom v mestskej časti,“ poznamenala.

Pripomína, že úrad má zamestnaných aj ľudí, ktorí čistia napríklad zastávky mestskej hromadnej dopravy na sídlisku, aj keď by to mal riešiť dopravný podnik.

„Zvolaná je na 9.januára Rada starostov. Chceme vedieť, či mesto doplatí peniaze,“ dodáva starostka, ktorá sa o ďalšom postupe poradí aj s kolegami z iných mestských častí a mieni sa obrátiť aj na všetkých troch ústavných činiteľov.

Mesto: Dostali sme menej

V súvislosti s touto témou radnica odmieta akékoľvek politikárčenie a vytĺkanie politických bodov zavádzaním neúplnými informáciami a polarizovaním spoločnosti.

„Všetci na Slovensku vedia, v akej ťažkej finančnej situácii sú samosprávy a že musia robiť aj nepopulárne rozhodnutia. Košiciam v minulom roku do mestského rozpočtu prišlo výrazne menej peňazí. Naopak, mestské časti v minulom roku dostali neočakávanú finančnú čiastku od štátu vo výške 6,6 miliónov eur za pomoc mesta odídencom z Ukrajiny. Jedná sa o výrazne viac peňazí do rozpočtov ako očakávali,“ píše v stanovisku magistrát.

 Radnica pripomína, že išlo o ťažké obdobie, nie je v optimálnej finančnej situácii a v roku 2024 mesto vstúpilo do rozpočtového provizória. V tejto chvíli je pre magistrát prioritou zabezpečenie riadneho chodu mesta.

„Pre všetkých z partnerov je primátor mesta neustále k dispozícii, či už telefonicky alebo aj osobne. Spoločné stretnutie primátor mesta spolu s predsedníčkou rady starostov naplánovali na 9. januára s cieľom hľadať najlepšie riešenia,“ doplnila radnica. Neodpovedala, či mestským častiam sľúbené peniaze vyplatí.

Spor poslancov a primátora

Mestské zastupiteľstvo, na ktorom prijali uznesenie o doplatku mestským častiam sa konalo 12.decembra, primátor ho podpísal o tri dni neskôr. Napätie medzi poslancami mestského zastupiteľstva a vedením radnice je čoraz väčšie. Poslanci v decembri primátorovi znížili plat na zákonné minimum z viac ako 7 200 eur mesačne na takmer 5 200 eur.

Zároveň požiadali primátora, aby najneskôr do 22. decembra mesto vyplatilo všetky schválené dotácie za rok 2023 športovým klubom, športovým organizáciám, združeniam, jednotlivcom a kultúrnym inštitúciám. To Polaček splnil.

 Košice začali od 1. decembra fungovať v krízovom režime. Mesto preto pripravilo balíčky úsporných opatrení. Z nich sa už viaceré realizovali. Zrušili sa odmeny zamestnancov magistrátu a mestskej polície, vianočný koncert, detský Silvester či novoročný ohňostroj. Zároveň zastavilo výberové konania na vyše 50 neobsadených pozícií na magistráte.

Magistrát už viackrát upozornil, že mu v rozpočte na budúci rok chýba viac ako 40 miliónov. Až na piatykrát v netradičnom čase, v sobotu, na mimoriadnom zastupiteľstve schválili zvýšenie poplatku za odpad ako aj miestnych daní a príspevkov na čiastočnú úhradu nákladov na školách a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je mesto. Po prijatí viacerých úsporných opatrení a po zvýšení daní a poplatkov sa podľa magistrátu deficit znížil o polovicu, aktuality.sk

X X X

Pravidlo platí od roku 1875. Buffon otvoril Pandorinu skrinku a chce revolučný krok pre futbal

Talianska brankárska legenda Gianluigi Buffon, ktorá v auguste oznámila odchod z profesionálneho futbalu, predložila futbalovým orgánom odvážny návrh.

 V roku 1863 anglicka FA (Football Association) rozhodla, že bránkové tyče by mali byť od seba vzdialené osem yardov (7,32 m).

A o tri roky neskôr ustanovili, že bránky by mali byť vzpriamené stĺpiky, osem yardov od seba spojené páskou osem stôp od zeme. Možnosť dreveného brvna bola zavedená v roku 1875 ako alternatíva k páske.

Vyššie uvedené miery odvtedy, už takmer 150 rokov, zostali nezmenené. Ale teraz Buffon, ktorý je so 176 štartami rekordérom talianskej reprezentácie, teraz navrhol zmenu pravidiel.

 V rozhovore pre Tuttosport legendárny brankár zdôraznil potrebu zväčšiť bránkovú konštrukciu kvôli antropometrickým posunom. Antropometria je súčasťou antropológie a je to náuka o meraní častí ľudského tela.

„Nedávno som sa o tom rozprával s príbuznými a manželkou. Keď som v roku 1998 začínal, patril som medzi päť najvyšší hráčov Serie A. Ale minulý rok, keď som bol s Parmou v Serii B, stále som bol piaty najvyšší. No nie z celej súťaže ale z 22 hráčov na ihrisku,“ vysvetlil Buffon.

Podľa neho by sa malo začať uvažovať o zmene v rozmeroch bránky. „Ich veľkosť bola určená ešte v roku 1875. Na vtedajšie antropometrické hodnoty boli príliš veľké. Odvtedy sa mnohé zmenilo,“ tvrdí Talian.

 Uviedol, že aj v iných športoch sa zvažujú zmeny kvôli iným rozmerom ľudského tela. „Dokonca aj vo volejbale sa diskutuje o výške siete. Mám sestry, ktoré hrajú volejbal, takže o tomto probléme viem.“

Podľa Buffona nejde len o väčších a obratnejších brankárov. „Aj brankári aj hráči v poli sa zväčšili a stali sa rýchlejšími a majú tvrdšie strely.“

Na záver pridal zaujímavú štatistiku, ktorá by mohla slúžiť ako hlavný dôkaz jeho úvahy o zväčšení bránkovej konštrukcie. „Pred tridsiatimi rokmi by ste na každých 50 striel dali 10 gólov. Dnes sú to tri. Proti dvojmetrovému brankárovi je omnoho ťažšie skórovať.“/agentury/