Konflikt ministra Šimka a Hamrana. Úkladná vražda Andrey v Dubnici nad Váhom otriasla nielen Slovenskom, ale zdá sa, že otriasa aj piliermi Policajného zboru SR. Policajný prezident Štefan Hamran pre spor s ministrom vnútra Ivanom Šimkom a jeho facebookové statusy údajne zvažuje demisiu. Nepáčili sa mu jeho vyjadrenia o práci vyšetrovateľov a policajných kontrolách a na osobnom stretnutí žiadal vysvetlenie.

 Policajti v prípade podľa Hamrana nezlyhali a pre ochranu mladej ženy, ktorú usmrtil mačetou psychiatrický pacient, urobili maximum. Skončí Hamran na čele polície predčasne – ako jeho traja predchodcovia?

V prípade policajného postupu sa objavili pochybnosti, či polícia urobila maximum, aby otrasnému činu zabránila. Policajtov, ktorí sa na prípade podieľali, kritizovali viacerí, vrátane ministra vnútra Ivana Šimka, čo sa však nepáčilo šéfovi polície Štefanovi Hamranovi. Od Šimka žiadal vysvetlenia a podľa medializovaných informácií zvažuje demisiu.

Do Hamrana sa okrem neho obul nielen súčasný minister vnútra, ale aj bývalý šéf rezortu Robert Kaliňák. V ta3 uviedol, že polícia považovala obeť za paranoidnú a vysmiala sa jej. Hamran nariadil na policajnom riaditeľstve v Trenčíne komplexnú kontrolu a na tlačovej konferencii Kaliňákove slová vyvrátil a žiada ospravedlnenie. Zverejnil aj chronologický postup polície, ktorý mal dokázať, že viac urobiť nedokázali.

Prešetrenie nariadil aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „Generálna prokuratúra SR preveruje možné pochybenie v postupe orgánov, ktorý predchádzal štvrtkovému brutálnemu usmrteniu mladej ženy v Dubnici nad Váhom,“ napísal na Facebooku Žilinka.

Prilial olej do ohňa

Minister Šimko sa k prípadu vyjadril na súkromnom profile na Facebooku. V statuse najskôr ocenil prácu svedomitých policajtov, a zároveň kritizoval policajnú aroganciu. „Ale najviac ma bolí, ak sa dozviem, že vyhasol ľudský život, lebo policajt nebezpečenstvo nebral vážne, alebo bol voči nemu ľahostajný, alebo mal strach,“ napísal. Slovensku podľa neho chýbajú policajti, na ktorých je spoľahnutie.

Pár dní na to zverejnil aj druhý status, v ktorom prácu polície kritizoval otvorenejšie. Nerozumie, čo sa malo na mysli pod slovami, aby sa jej rozviazali ruky. „Táto ozbrojená, represívna štruktúra si iste nemôže robiť, čo sa jej zachce. To sa deje iba v policajnom štáte,“ uviedol. V demokratickej spoločnosti musí byť podľa neho donucovacia moc štátu pod „presne ustanovenou, ale účinnou kontrolou politickej moci,“ pokračoval Šimko.

„Patria pod kontrolu politiky. To, o čo ide vždy, predovšetkým vo voľbách, vo všetkých voľbách i v týchto, je, aby bola pod kontrolou dobrej politiky. Takej, ktorá si túto svoju zodpovednosť uvedomuje,“ uzavrel minister.

Bránik: Hamran sa vyjadroval priskoro

Bezpečnostný analytik Radovan Bránik si myslí, že Šimkovo vyjadrenie nebolo dostatočne vysvetlené. Je však podľa neho pravdou, že mantra o uvoľnených rukách polície sa stala skôr politickým sloganom, ako reálnym obsahom. „Rozprávanie o uvoľnených rukách polície môže evokovať nadštandardné právomoci. Takými, samozrejme, polícia nedisponuje,“ pokračoval.

Bránik, ktorý sa pracovne nachádzal v deň vraždy na mieste tragédie, sa domnieva, že Hamran mal s vyjadreniami počkať. V časovom strese mu podľa neho mohli doputovať skreslené informácie, ktoré opisovali skôr tú pozitívnu časť práce polície. Vyjadrenia na tlačovej konferencii budili dojem, akoby sa v prípade polícia „dopustila nadštandardného kvalitného výkonu“. „Nechcem spochybňovať kompetenciu Hamrana, ale podľa mňa sa v tejto veci vyjadril predčasne a bez dôkladného oboznámenia,“ uviedol pre Pravdu.

Mobilné číslo? Bežná prax

Prípad zavraždenej Andrey má korene v roku 2020, kedy sa s Jánom zoznámili. Na polícii bola kvôli nemu prvýkrát vypovedať už v polovici roka 2021. Pokusy polície o predvolanie ignoroval, a tak bola na jeho vypočutie trvalá požiadavka. Jána v minulosti obvinili z trestného činu nebezpečného prenasledovania poškodenej a v máji 2022 ho vzali do väzby.

 Psychiatrický znalec upozornil, že Ján nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný. Aj preto mu navrhol psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Voči Jánovi neskôr trestné stíhanie zastavili, prepustili ho z väzby a hospitalizovali na psychiatrii. Do ambulantnej starostlivosti ho prepustili vo februári 2023.

Policajný prezident zlyhanie nepripúšťa a vyšetrovateľa, ktorý s Andreou komunikoval, zvažuje odmeniť. Ocenil, že jej dal súkromné telefónne číslo, aby mu v prípade potreby mohla zavolať aj keď bude mimo služby. Podľa Bránika ide v polícii o bežnú prax, ktorá súvisí s tým, že služobné čísla sú niekedy nedostupné.

Bránik si myslí, že polícia v prvopočiatkoch konala – tak, ako aj ostatné orgány – veľmi dobre, pretože sa im podarilo páchateľ umiestniť do cely predbežného zadržania a neskôr aj do psychiatrického zariadenia. Ako problém Bránik vníma, že sa páchateľ viac ako štyri mesiace pohyboval v teritóriu Novej Dubnice, no súhlasí s Hamranom, že nikto v tom čase už nepodal nové trestné oznámenie.

„Problém ako taký je, že polícia predsa na to, aby mohla konať nepotrebuje trestné oznámenie. Môže konať aj na základe informácií získaných z médií, získaných vlastnou operatívnou činnosťou. Nemusí čakať na to, či sa niekto bude alebo nebude formálne sťažovať,“ vysvetlil analytik.

Rezignuje Hamran?

Po Šimkovej kritike sa mali podľa informácií portálu tvnoviny.sk stretnúť medzi štyrmi očami a údajne je možná aj Hamranova rezignácia. Odchodom hrozia aj Ďalší funkcionári. Ako Pravde potvrdil Tlačový odbor Ministerstva vnútra, Šimko a Hamran sa v pondelok stretli hneď dvakrát a otvorene si vyjasnili svoje stanoviská.

„Šéf rezortu vnútra Ivan Šimko očakáva od policajného prezidenta Štefana Hamrana, aby si naďalej plnil svoje povinnosti a pokiaľ ide o medializované úvahy o jeho možnej rezignácii, rešpektuje, že je slobodným človekom a je na ňom, ako sa rozhodne,“ odpovedali z Tlačového odboru.

S otázkou, či Hamran zvažuje rezignáciu, sme sa obrátili aj na Policajné prezídium. „Vzhľadom na aktuálne prebiehajúce rokovania na úrovni vedenia ministerstva vnútra a prezídia Policajného zboru sa nebudeme v súčasnosti k veci bližšie vyjadrovať. Stanovisko poskytneme po ukončení rokovaní,“ odpovedali z prezídia.

 Ak by mal Hamran vo funkcii skončiť, buď by ho Šimko musel odvolať, alebo by sa musel funkcie musel vzdať. Mandát zaniká policajnému prezidentovi aj skončením služobného pomeru.

Bránik si myslí, že Hamranova komunikácia k prípadu by nemala znamenať koniec vo funkcii. „Ak tam nie sú iné výhrady k jeho práci závažnejšieho charakteru, tak toto dôvod na odstúpenie určite nie je. Myslím si, že svoju prácu robí dobre,“ reagoval analytik.

Odchod z funkcie ohlásili aj predošlí policajní prezidenti

Tibora Gašpara 15. mája 2012 vymenoval za prezidenta Policajného zboru vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák. Je švagrom majiteľa nitrianskej bezpečnostnej firmy Bonul Miroslava Bödöra, na ktorého upozornil Ján Kuciak v článku z apríla 2017. Ten zistil, že firmy personálne prepojené na Bödörovho syna Norberta získali dotácie a štátne zákazky za niekoľko miliónov eur. Aj preto po vražde Kuciaka žiadali v marci 2018 účastníci protestov Za slušné Slovensko odchod Gašpara z vedenia polície. Po tlaku verejnosti sa od vtedajšieho ministra vnútra Tomáša Druckera očakávalo, že vyvodí dôsledky aj v Policajnom zbore a Gašpara odvolá. Nakoniec však Drucker sám odstúpil a Tibor Gašpar sa s predsedom vlády Petrom Pellegrinim dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta. Vo svojej funkcii bol teda 2207 dní, čím sa stal najdlhšie slúžiacim prezidentom zboru.

Milan Lučanský nahradil Gašpara vo funkcii v júni 2018. Hovorilo sa o ňom ako o Kaliňákovej pravej ruke. Na čele PZ by mal byť, kým do platnosti nevstúpi zákon o výberovom konaní na tento post. Počas svojho pôsobenia odstavil riaditeľa NAKA od vyšetrovania vraždy Kuciaka a Kušnírovej, ako aj nariadil kontrolu po nesprávnom informovaní od NAKA ohľadne trestných podaní na organizátorov protestov Za slušné Slovensko. Minister vnútra Roman Mikulec Lučanského nechal vo funkcii kvôli spolupráci na boji proti koronavírusu. 30. júna 2020 však Lučanský oznámil, že podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie. Dôvodom malo byť, že si s ministrom vnútra Romanom Mikulcom a vedením ministerstva nerozumie.

Peter Kovařík dočasne nahradil Lučanského k 1. septembru 2020. Prokurátor Juraj Chylo však obvinil Kovaříka zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a z marenia spravodlivosti. Kovařík mal 20. júla 2021 kontaktovať nadriadeného špeciálnej jednotky Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach. Táto jednotka vykonávala zásah proti údajným falošným kajúcnikom v Bratislave v rámci akcie vedenej vyšetrovateľkou Úradu inšpekčnej služby, mjr. Santusovou. Kovařík mal podľa prokurátora zisťovať, či krajskí kukláči nemajú byť použití do akcie ÚIS. Chylo tvrdil, že Kovařík protiprávne zasahoval do akcie. Kovařík 31. augusta 2021 oznámil, že vo vedení Policajného zboru k 15. septembru 2021 skončí. Tlak na Kovaříkovo odvolanie však stúpal už predtým. Po kritike opozičných strán Smer a Hlas ho po zatknutí vtedajšieho riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského kritizovala aj strana Sme rodina. Vo funkcii mal byť až do roku 2025. Jeho dočasnou nástupkyňou mala byť prvá viceprezidentka Policajného zboru, gen. Jana Maškarová. Nakoniec bol však za Kovaříkovho dočasného nástupcu 9. septembra 2021 vymenovaný plk. Štefan Hamran./agentury/

X X X

Šeliga: GP Žilinka nadobudol pocit, že je cár

Demokrati žiadajú prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby iniciovala disciplinárne konanie voči generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.

 Na tlačovej konferencii Juraj Šeliga zdôraznil, že generálny prokurátor Maroš Žilinka viackrát porušil zákon svojím konaním. „Ústavný súd konštatuje, že Maroš Žilinka porušil zákon 26-krát tým, že rozhodoval podľa paragrafu 363 ešte pred tým, ako bolo vznesené obvinenie akejkoľvek osobe.“

Po tlačovej konferencii Juraja Šeligu zo strany Demokrati sa k celej situácii vyjadril na svojom Facebooku aj generálny prokurátor Maroš Žilinka. „K dnešným nekompetentným útokom, subjektívnym politickým tvrdeniam, klamstvám a účelovému výkladu nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, na základe ktorých sa nenechám zatiahnuť do volebnej kampane jednej z politických strán, a ktoré žiadnym spôsobom neovplyvnia môj konzistentný prístup k ochrane zákonnosti.“, aktuality.sk

X X X

Orbán chce vo Vilniuse rokovať s tureckým prezidentom Erdoganom o švédskom vstupe do NATO

Jens Stoltenberg v pondelok večer oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa rozhodol predložiť žiadosť Švédska o vstup do NATO parlamentu svojej krajiny.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bude o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie ešte rokovať na samite NATO vo Vilniuse s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, až potom bude jasnejší osud ratifikácie švédskeho členstva maďarským parlamentom. Pre server hvg.hu to v utorok uviedol predseda zahraničného výboru parlamentu z vládnej strany Fidesz Zsolt Németh. Dodal, že zatiaľ o zvolaní mimoriadnej schôdze zákonodarného zboru nevie, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Server pripomína, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v pondelok večer oznámil, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa rozhodol predložiť žiadosť Švédska o vstup do NATO parlamentu svojej krajiny. Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v utorok ráno povedal, že ratifikácia v maďarskom parlamente je už iba technickou otázkou.

Riadna jarná schôdza maďarského parlamentu, ale aj minulotýždňová mimoriadna schôdza sa už skončila, takže by sa mala zvolať ďalšia mimoriadna schôdza na ratifikáciu švédskeho vstupu. Na tú sa v zákonodarnom zbore čaká už takmer rok, dodáva hvg.hu.

Ak by sa mimoriadna schôdza k tejto záležitosti nezvolala v lete, tak by téma rozšírenia NATO mohla byť zaradená do programu maďarského parlamentu až na jeseň. Hlasovanie o vstupe Švédska do NATO sa môže uskutočniť najskôr koncom septembra, pretože podľa informácií servera sa jesenná schôdza parlamentu začína až 25. septembra.

Vstup Fínska do NATO maďarský parlament ratifikoval 27. marca. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács v apríli vyhlásil, že Švédsko neustále podkopáva vzájomné vzťahy a prejavuje nedostatok pozornosti a rešpektu. Orbán 23. mája v katarskej Dauhe vyhlásil, že politické vzťahy medzi Maďarskom a Švédskom sa musia zlepšiť, až potom bude Maďarsko ochotné schváliť žiadosť tejto severskej krajiny o členstvo v NATO, aktuality.sk

X X X

Expartnerka Borisa Kollára: Vila na Capri mu patrí. Šéf parlamentu to odmieta, vraj tam chodí ku kamarátovi Bžánovi

Barbora Richterová tvrdí, že vila na Capri stála Borisa Kollára sedem miliónov eur. Predseda Národnej rady sa bráni, že na ostrove minul len pár tisíc.

Okolo vlastníctva luxusnej vily na talianskom ostrove Capri, v ktorej dovolenkoval predseda parlamentu Boris Kollár, začína byť horúco. Po vypublikovaní článku Aktuality.sk, v ktorom sa Kollár vyjadroval k vile nejasne, prehovorila Kollárova expartnerka Barbora Richterová. Na sociálnej sieti vyhlásila, že táto luxusná nehnuteľnosť patrí Kollárovi a pridala aj sériu fotiek, na ktorých je šéf strany Sme rodina pred vilou.

„Na fotke kde je Boris v ružovom tričku stojí na terase svojej 7 milionovej vily na ostrove Capri, ktorú si zakúpil ,keď jeho strana vstúpila do vlády (okrem jeho ďalších nehnutelností). To že som bola pri kúpe asi vieš, aj ten tvoj šofér Palo mi vždy zavesil na nos kedy ide odviest peniaze do Neapola.. Samozrejme v hotovosti,“ uviedla na sociálnej sieti.

Oficiálne je vlastníkom vily známy advokát Radomír Bžán, známy z kauzy mnohomiliónovej odmeny za služby pre štát.

Kollár slová Richterovej popiera. Webu Aktuality.sk v reakcii na jej vyjadrenia tvrdil, že s Bžánom majú dohodu o vzájomnom využívaní ich nehnuteľností. Vzťahy s týmto advokátom označuje za priateľské.

Kollár: S Bžánom sa poznáme dlhé roky

Kollár nám dnes, po zverejnení Richterovej statusu, prvý raz potvrdil, že do vily na Capri opakovane chodieva. Odmietol však, že by mu patrila. „Nie je moja, ja som si ju prenajal od Bžána,“ uviedol a dodal, že podľa jeho odhadu táto nehnuteľnosť nemá hodnotu sedem miliónov eur, lebo také drahé vily na Capri ani nevidel.

Kollár odmieta aj tvrdenie Richterovej, že by jeho šofér na Capri vozil peniaze, keďže v Taliansku nie sú možné hotovostné platby nad tisíc eur. Podľa vlastných slov ani počas pobytu vo vile túto hranicu neprekračoval. „Platil som len jedlo a kuchárov, to na mieste. Aj v hotovosti,“ tvrdí predseda parlamentu. Malo ísť dovedna o niekoľko tisíc eur, ktoré zaplatil na viackrát.

Zvyšok nákladov na pobyt vo vile podľa Kollára býva v réžii Radomíra Bžána, ktorému vila patrí.

Pred zverejnením prvého článku o Kollárových dovolenkách vo vile u Bžána nebol predseda parlamentu taký výrečný a o vzťahu so známym advokátom mlčal. Po zverejnení statusu Richterovej však už priznal, že majú priateľský vzťah.

„Ja sa s ním poznám dlhé roky, podnikám, vždy som ho používal, keď mi bolo treba právnu službu, je špičkový právnik,“ vyhlásil Kollár.

Aktuality.sk informovali aj o tom, že Bžán s Kollárom sú susedia a v lukratívnej bratislavskej lokalite pod Slavínom – delí ich len jediný dom.

„Je to môj sused, preberá mi poštu, keď nie som doma, poštár zvoní rovno uňho, poštu si niekedy navzájom preberieme,“ priblížil Kollár susedské vzťahy.

S advokátom sa však poznal už pred rokom 2012, keď sa prisťahoval do jeho susedstva.

„Sme v priateľskom vzťahu, už aj predtým sme sa poznali, podnikám a pýtal som od neho právne rady, keď som niečo potreboval,“ komentoval Kollár.

Kollár dnes opisoval aj to, prečo chodí na Capri práve do Bžánovej vily. Podľa jeho slov majú dohodu, že si navzájom na mesiac „vymieňajú“ svoje letné sídla.

„Tento rok na Capri nejdem, ale dva roky to mám prenajaté. Neplatím za nájom, máme dohodu na plnení protihodnotou. Ja mám rekreačné nehnuteľnosti v Dubaji a Thajsku, pán Bžán má na Capri, my si ich v lete na mesiac vymeníme a ja ju môžem používať. On zasa môže mesiac tráviť u mňa.“

Bžán: Je to dom, nie vila. A je môj

Advokát Radomír Bžán podobne ako Kollár odmieta, že by vila patrila predsedovi parlamentu. „To je dom, žiadna vila, má to 10 krát 10 metrov. Videl som, že pani Richterová tvrdí, že to je vila Borisa Kollára. Ja som to kupoval oficiálne z bankového účtu, v takom prípade banka preveruje compliance, teda z akých peňazí to pochádza a čo sa kupuje, predložil som kúplne zmluvy a peniaze putovali z môjho účtu, z mojich peňazí, riadne zdanených,“ uviedol.

Pred zverejnením statusu Barbory Richterovej, počas prípravy prvého článku Aktuality.sk, sa s nami o nehnuteľnosti baviť nechcel.

Bžánovi podľa Kollára odmena patrí

Advokát Bžán sa dostal do povedomia verejnosti pre obrovskú 17-miliónovú odmenu za zastupovanie štátneho MH Manžmentu v arbitrážnom spore o Gabčíkovo. Spomínaných 17 miliónov eur pritom dostal Bžán až po znížení pôvodnej avizovanej sumy za víťazstvo v 700-miliónovom spore – mala sa pohybovať až vo výške 70 miliónov eur.

Podľa Kollára si jeho advokátska kancelária odmenu zaslúžila.

„Štát mohol prísť o 700 miliónov. Bžán vyhral štátu súdny spor proti silnému hráčovi, vrátil republike Gabčíkovo, zoberte si, koľko miliónov Gabčíkovo zarobí,“ tvrdí šéf Sme rodina.

Bžán podľa Kollára nedostal peniaze len pre svoju advokátsku kanceláriu, ale aj pre rakúskych a amerických advokátov, ktorých si na spor najal. „Hlavne americkí právnici nepracujú za nejaké hodinové sadzby, že dostanú 200 eur. Bežne dostávajú päť, desať, alebo dvadsať percent z vymoženého. Z tohto dôvodu aj tých 70 miliónov dávalo zmysel. Aj keď ľuďom sa otáčajú panenky, keď to počujú, je to 10 percent z hodnoty sporu,“ myslí si Kollár aktuality.sk

X X X

Začína sa technologická vojna? Čína obmedzuje vývoz niektorých kritických surovín

Obmedzenie začne platiť už od augusta a predbežne sa týka vývozu gália a germánia. Obe patria v EÚ k tzv. kritickým surovinám.

 Od augusta plánuje Čína obmedziť vývoz gália a germánia, dvoch kritických prvkov na výrobu polovodičových čipov. Čína je ich najväčším svetovým dodávateľom a exportéri budú po novom potrebovať špeciálne licencie na ich vývoz do tretích krajín.

Tento krok môže poškodiť celý rad západných technologických spoločností, ktoré tieto prvky používajú na výrobu rôznych produktov. Ide o čínsku reakciu na stále rastúce technologické sankcie západných krajín a USA, obmedzujúce vývoz špičkových technológií do Číny.

Oba prvky sú kľúčové pre technologický pokrok v najbližších rokoch. Germánium sa využíva vo vesmírnych technológiách, najmä v solárnych článkoch, pretože je odolnejšie voči kozmickému žiareniu ako kremík. S približovaním sa k fyzikálnym limitom kremíka v niektorých technológiách a polovodičoch sa uvažuje o zvýšenom používaní germánia, ktoré ich umožňuje prekonať.

 Pokiaľ ide o gálium, 95 % sa používa v materiáli nazývanom arzenid gália. Arzenid gália je zmes prvkov gália a arzénu. Používa sa pri výrobe zariadení, ako sú mikrovlnné frekvenčné integrované obvody, infračervené svetelné diódy, laserové diódy, solárne články a optické okná. Niektoré elektronické vlastnosti arzenidu gália sú lepšie ako vlastnosti kremíka. Má vyššiu rýchlosť nasýtenia elektrónov a vyššiu pohyblivosť elektrónov, čo umožňuje fungovanie tranzistorov arzenidu gália pri frekvenciách vyšších ako 250 GHz.

Gálium aj germánium sú na zoznamoch kritických prvkov Európskej únie a USA. Obmedzenie ich vývozu z Číny povedie k vyšším cenám oboch prvkov, ako aj k dlhším dodacím lehotám čipov. To by mohlo spôsobiť, že výroba elektronických zariadení bude pre západné spoločnosti drahšia a zložitejšia, čo by následne mohlo viesť k vyšším cenám a spôsobiť novú čipovú krízu.

Je zrejmé, že tento krok predstavuje výraznú eskaláciu technologickej vojny medzi Čínou a Západom. Namieste sú obavy, že by sa mohla ďalej rozširovať. Čína totiž dominuje v dodávkach množstva kritických materiálov a surovín, nevyhnutných pre prechod Európy na čistú energiu.

Čínske obmedzenia vývozu kritických surovín zavedené v týchto dňoch opäť ukazujú, prečo musíme znížiť našu závislosť od totalitných režimov, hovorí europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ktorá je v zahraničnom výbore Európskeho parlamentu (EP) spravodajkyňou európskeho aktu o dostupnosti kritických surovín.

Naša závislosť od Činy je nebezpečná, treba ju obmedziť

(Vyjadrenie europoslankyne Miriam Lexmann (KDH/EĽS), ako spravodajkyne pre európsky akt o dostupnosti kritických surovín, o čínskych obmedzeniach vývozu germánia a gália.)

Čína uvalila vývozné obmedzenia na dve kritické suroviny – germánium a gálium, pričom produkuje 60 % svetového germánia a 80 % gália. Germánium sa používa na výrobu optických vlákien, zatiaľ čo gálium sa používa pri výrobe polovodičov.

„V Európskom parlamente budeme tento týždeň schvaľovať akt o čipoch, ktorý rieši nedostatok polovodičov s ašpiráciou posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií prostredníctvom verejných a súkromných investícií vo výške viac ako 43 miliárd eur. Nedostatok kritických surovín súvisiaci s našou závislosťou od Číny však ohrozuje samotnú výrobu polovodičov a teda jeden z hlavných cieľov tejto legislatívy“, zdôrazňuje europoslankyňa Lexmann. Práve preto sa obrátila na Európsku komisiu so žiadosťou o analýzu dopadov obmedzení čínskeho vývozu na európsky priemysel ako aj s výzvou na uskutočnenie záťažových testov. Ako tieňová spravodajkyňa pre už prijatú legislatívu o protinátlakovom nástroji tiež požiadala Komisiu o objasnenie, či považuje uvedené kroky totalitného režimu za akt nátlaku, a ak áno, či na základe tejto legislatívy bude reagovať a chrániť európske dodávateľské reťazce.

„Totalitný režim Komunistickej strany Číny predstavuje skutočnú bezpečnostnú hrozbu pre našu spoločnosť a hospodárstvo. Považujem preto za kľúčové urobiť rázne kroky v diverzifikácii našich dodávateľských reťazcov a ochrane pred čínskym nátlakom. Dnes je to gálium a germánium, zajtra to môžu byť iné kritické suroviny alebo produkty, vrátane zdravotníckych pomôcok či liekov. Mojou prioritou ako spravodajkyne pre akt o dostupnosti kritických surovín je zaistiť intenzívnu spoluprácu EÚ s demokratickými partnermi v posilňovaní našej hospodárskej bezpečnosti. V konečnom dôsledku ide totiž o živobytie ľudí“, dodáva Miriam Lexmann./agentury/

X X X

NATO už má plán na odstrašenie Ruska. Na Slovensku bude viac vojakov

 Severoatlantická aliancia sa stretla v litovskom Vilniuse, aby urobila niečo, čo nespravila od konca studenej vojny. Po viac ako 30 rokoch si spojenci povedali, že musia mať skutočné plány na odstrašenie Ruska na východnom krídle NATO a na obranu, keby sa Moskva rozhodla napadnúť jeden či viaceré členské štáty. Aj na Slovensko by malo prísť viac aliančných vojakov. Po prvý raz podporia slovenské ozbrojené sily Španieli a prispejú i Česi.

 Ďalšími témami summitu sú perspektíva členstva v aliancii pre Kyjev či zaistenie obranných rozpočtov na úrovni minimálne dvoch percent HDP.

Všetky, samozrejme, priamo súvisia s veľkou inváziou na Ukrajinu, ktorú Kremeľ spustil vlani vo februári ako ďalšiu fázu vojny, ktorú Rusko vedie proti svojmu susedovi už od roku 2014. Na summite aliancie vo Vilniuse, ktorý sa začal dnes a pokračuje zajtra, zastupuje Slovensko prezidentka Zuzana Čaputová. Sprevádzajú ju minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský a šéf rezortu obrany Martin Sklenár.

 Na minuloročnom stretnutí NATO v Madride sa rozhodlo o obranných plánoch aliancie. „Summit vo Vilniuse ich má skonkretizovať. Najmä čo sa týka posilnenia obrany na východnom krídle aliancie, ktorého je Slovensko súčasťou. Predovšetkým nám ide o to, aby sme mali predvídateľný a koordinovaný systém protivzdušnej obrany. V tejto chvíli funguje skôr na ad hoc základe. Považujem za veľmi dôležité, aby, ak to bude potrebné, bola na Slovensku posilnená protivzdušná obrana,“ vysvetlila Čaputová.

 NATO by malo byť schopné mať „poruke“ 300-tisíc vojakov, ktorých by v prípade potreby nasadilo v rámci troch regionálnych plánov. Tie špecifikujú, kam by jednotky išli, či ako by boli vyzbrojené. Zároveň je potrebné myslieť na to, aby títo vojaci mohli plniť svoje úlohy. „Musíme sa zamerať na logistiku. Nezáleží na tom, koľko máte tankov či diel, keď vám chýba munícia, palivo a nemáte ľudí na údržbu strojov,“ pripomenul pre Pravdu v rozhovore pred summitom generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý v rokoch 2014 až 2018 velil americkým pozemným silám v Európe.

 „Sme veľmi radi, že Španieli sa rozhodli, že posilnia prítomnosť na východnom krídle. Budú pôsobiť v rámci bojovej skupiny na Lešti. Je to jasný dôkaz, že sa môžeme spoľahnúť na spojencov. Zo Španielska príde niekoľko stoviek vojakov. Technicky hovoríme o tom, že z prápornej úrovne ideme na úroveň brigády. Počas jesene by mali prísť na cvičenie, na základe ktorého spracujeme konkrétny kalendár a to, aké vojenské spôsobilosti Španieli prinesú,“ povedal vo Vilniuse minister obrany Sklenár.

Mierne sa upraví počet českých vojakov, ktorí už na Slovensku pôsobia. „Česko tiež identifikuje jednotky, ktoré by vedeli v prípade eskalácie krízy posilniť príslušníkov ozbrojených síl, ktorých tu už máme,“ vysvetlil Sklenár.

 V súvislosti s pôsobením mnohonárodnej bojovej skupiny parlament schválil pôsobenie tritisíc zahraničných vojakov na Slovensku. V tejto chvíli tento mandát nie je naplnený. To znamená, že keby na Slovensko aj prišlo viac českých vojakov i Španieli, nemusia o tom opäť rozhodovať poslanci.

Dobré a horšie správy

„Správy o nových obranných plánoch NATO sú veľmi vítané, najmä v štátoch v prvej línii. Toto je veľké rozhodnutie na summite vo Vilniuse v otázke prípravy aliancie čeliť ruskej hrozbe v strednodobom až dlhodobom horizonte. Vyvoláva to však aj otázky o predchádzajúcich obranných plánoch NATO, ktoré očividne neboli dosť dobré. Azda mohli byť dostatočné na odstrašenie nie príliš motivovaného protivníka, ale nestačili by na účely predsunutej obrany,“ uviedol pre Pravdu Toms Rostoks z Centra pre bezpečnosť a strategický výskum na lotyšskej Akadémii národnej obrany.

Potrebuje sa však NATO skutočne takto zamerať na Rusko, keď jeho ozbrojené sily stratili na Ukrajine desaťtisíce vojakov?

„Za 500 dní vojny sme sa veľa naučili o väčšine slabých a silných stránok ruského vojenského komplexu. Dobre vieme, že ruské ozbrojené sily majú stále značnú palebnú silu, jadrový potenciál, ktorý sa dá využiť aspoň na vydieranie, ľudské zdroje na verbovanie väčšinou z odľahlejších častí krajiny, náborový základ a fungujúce, hoci predsa len oslabené vojnové hospodárstvo. Úplne to stačí na vedenie opotrebovávajúcej vojny na Ukrajine, bez ohľadu na predpokladané rozpory medzi najvyššími predstaviteľmi, nekontrolovateľnú korupciu, fatálne chyby v riadení a kontrole ozbrojených síl, slabý výcvik a pripravenosť nových regrútov a nízku bojovú morálku,“ reagoval pre Pravdu poľský bezpečnostný analytik Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove.

 Hans Petter Midttun z Centra pre obranné stratégie, ktorý pôsobil v rokoch 2014–2018 ako nórsky obranný atašé na Ukrajine, varuje pred podcenením Ruska a poukazuje aj na problémy aliancie.

„Nemyslím si, že by sme automaticky mali predpokladať, že NATO prežije túto vojnu. Alebo to poviem ešte inak. Je oveľa pravdepodobnejšie, že aliancia túto vojnu prežije, ale nedá sa vylúčiť ani iný scenár. Máme pocit, že NATO tu bude vždy, bez ohľadu na akékoľvek okolnosti. Ale zároveň sme zlyhali, keď sme dostatočne neinvestovali do obrany a bezpečnosti. A táto vojna viac ako všetko iné zvýrazňuje následky tejto chyby. Aliancia nebola schopná naplniť svoje ambície,“ povedal pre Pravdu Midttun.

Podľa neho totiž prebiehajúca vojna nie je len o Ukrajine. „Tá je, samozrejme, zásadná. Ale je podľa mňa len súčasťou väčšej konfrontácie, pred ktorú nás postavilo Rusko. V roku 2010 aliancia prijala strategický koncept, v ktorom sa písalo o krízovom manažmente. Bolo v ňom, že NATO zastaví vojnu či konflikt v susedstve, ak by ohrozovali našu bezpečnosť. Dianie na Ukrajine to spĺňa. V novom strategickom koncepte, ktorý aliancia prijala na summite vlani v Madride, sa stále hovorí o krízovom manažmente, ale už tam nie je veta o zastavení konfliktu v susedstve. Podľa mňa sa NATO dalo zastrašiť,“ vyhlásil Midttun.

Ukrajinská aliančná perspektíva

Otázkou je, či sa aliancia nevystrašila aj v súvislosti s možným vstupom Ukrajiny do aliancie. Čaputová vysvetlila, že summit nebude priamo rozhodovať o členstve Ukrajiny v NATO. „Budeme sa však rozprávať o posilnení praktickej a politickej spolupráce s Kyjevom, čo považujem za veľmi dôležité,“ zdôraznila hlava štátu.

Ódor: Ďakujem Ficovi, že podporil Ukrajinu v NATO. Neviem, prečo zmenil názor

O tom, čo Ukrajina na summite od NATO dostane, sa rokovalo do poslednej chvíle. Podľa informácií Pravdy patrí Slovensko ku krajinám, ktoré požadovali pre Kyjev jasnú perspektívu členstva. Naopak, opatrnejšie bolo Nemecko, ale najdôležitejší bol postoj USA, ktoré sa s pozvánkou pre Ukrajinu tiež nechcú ponáhľať.

Denník Financial Times napísal, že v istom momente sa na summite diskutovalo, že sa v záveroch schôdzky vo Vilniuse objaví veta, že NATO pozve Kyjev, aby sa pripojil k aliancii, keď sa spojenci dohodnú a splní podmienky.

Takýto prístup aliancie však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za absurdný. Hlava štátu, ktorá tiež pricestovala do Vilniusu, to uviedla na sociálnej sieti Twitter.

„Rád by som zdôraznil, že táto formulácia je o pozvánke stať sa členom NATO, nie o členstve Ukrajiny. Je to bezprecedentné a absurdné, keď nie je stanovený časový rámec ani pre pozvanie, ani pre členstvo Ukrajiny. Zároveň je tam vágna formulácia o podmienkach aj pre pozvanie Ukrajiny,“ reagoval Zelenskyj. „To znamená, že tu zostáva možnosť vyjednávať o členstve Ukrajiny v NATO pri rokovaniach s Ruskom. A pre Rusko to znamená, že má motiváciu pokračovať v terore. Neistota je slabosť. A na summite o tom budem otvorene diskutovať,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

„Potvrdili sme, že sa Ukrajina stane členom NATO, a dohodli sme sa na zrušení požiadavky na Akčný plán členstva,“ povedal napokon na summite generálny tajomník Jens Stoltenberg novinárom. Spomenutý plán je program, ktorý je za bežných okolností cestou k vstupu do NATO.

Stále je však nejasný časový rámec, kedy by sa mohla Ukrajina stať členom aliancie. Zhoda je len na tom, že až po vojne./agentury/

X X X

Šéf tureckej Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiliçdaroglu dnes tvrdo kritizoval prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana za zmenu názoru ohľadom ratifikácie vstupu Švédska do NATO. Podľa šéfa strany Erdogan nič za svoj súhlas od Švédska nezískal a názorový obrat vykonal po telefonáte s americkým prezidentom Joom Bidenom. Informuje o tom agentúra Bianet. CHP je najväčšou opozičnou stranou v Turecku.

„Švédsko v ničom neustúpilo. Pálili našu svätú knihu, korán. Na to vládni činitelia nezareagovali dostatočne,“ povedal bývalý prezidentský kandidát Kiliçdaroglu, ktorého v máji Erdogan v druhom kole prezidentských volieb porazil. Erdogan podľa šéfa opozičnej strany „zmenil názor o 180 stupňov“ po telefonáte s americkým prezidentom.

 „To je spôsob, ako riadiť štát?“ spýtal sa rétoricky Kiliçdaroglu na vystúpenie pred straníkmi.

Opozičný predák tiež kritizoval pondelkové Erdoganovo vyhlásenie, v ktorom prezident podmieňoval súhlas so vstupom Švédska do NATO obnovením rozhovorov o vstupe Turecka do EÚ. Vzťahy medzi Bruselom a Ankarou sa podľa opozičného lídra zhoršili kvôli autoritárskemu štýlu vládnutia súčasného prezidenta a kvôli väzneniu novinárov či opozičných predstaviteľov.

XX X X

Nórska vláda sa v utorok zaviazala poskytnúť Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 240 miliónov dolárov. Na okraj summitu NATO v litovskom Vilniuse to oznámil predseda nórskej vlády Jens Gahr Störe. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Obranná vojna, ktorú vedie Ukrajina…, prebieha práve teraz. A práve teraz je (pomoc) nevyhnutná,“ poznamenal nórsky premiér. Nešpecifikoval však, na čo konkrétne sa uvedená suma použije.

Störe zároveň prisľúbil, že Nórsko v priebehu piatich rokov poskytne každý rok takmer 30 miliónov dolárov do fondu NATO zriadeného na pomoc Ukrajine.

X X X

Český prezident tiež uviedol, že nepovažuje za nevyhnutné presunúť jadrové zbrane členských štátov NATO bližšie k ruským hraniciam v reakcii na ohlásené rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku. Reagoval tak na otázku ukrajinského zákonodarcu, ktorý sa pýtal, či takýto krok dnes nie je na mieste.

„Nemyslím, že by sme vždy mali odpovedať na kroky protivníka v rovnakom duchu. Všetko naše úsilie zameriavame na to, aby sme protivníka (od použitia jadrových zbraní) odradili,“ uviedol. „Nie je potrebné ich rozmiestniť bližšie k (ruským) hraniciam, pretože to by situáciu len eskalovalo,“ pokračoval. Podľa Pavla by NATO malo v reakcii na ruské kroky skôr pripomínať, že má rovnaké možnosti ako Moskva.

X X X

Prvé francúzske rakety s dlhým doletom SCALP už boli doručené na Ukrajinu vo chvíli, keď Macron dodávku oznamoval, povedal agentúre AFP zdroj z armády.

Rakety ponesú podľa armádneho zdroja agentúry Reuters len „nezápadné“ lietadlá. Kyjev tiež ubezpečil Paríž, že strely použije len v medzinárodne uznávaných hraniciach Ukrajiny. Francúzsko poskytnutie rakiet nepovažuje za eskaláciu konfliktu, keďže Rusko používa rakety s výrazne dlhším doletom, dodal zdroj.

Strely Storm Shadow sa zvyčajne odpaľujú zo vzduchu a vďaka technológii stealth sú ťažko zachytiteľné radarom. Svojím dosahom 250 kilometrov sa takmer vyrovnajú americkým taktickým balistickým strelám ATACMS s dosahom 297 kilometrov, o ktoré Ukrajina Spojené štáty neúspešne žiada.

X X X

Napriek tvrdeniam čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, že špeciálne sily Achmat nahradia na východe Ukrajiny žoldnierov z Vagnerovej skupiny a budú pomáhať ruskej armáde pri dosahovaní jej cieľov, sa zatiaľ neobjavili žiadne dôkazy o prítomnosti čečenských vojakov na fronte. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Miestny ukrajinský veliteľ poprel, že by Ukrajinci v bojoch natrafili na čečenské sily, čo naznačuje, že tieto čečenské zložky neprispievajú významným spôsobom k ruským operáciám na Ukrajine. „Sú to možno novovzniknuté jednotky, ale v skutočnosti nevedia komplexne spolupracovať s delostrelectvom, so serióznym systematickým prístupom,“ povedal Petro Kuzyk, veliteľ práporu Svoboda v 4. operačnej brigáde Národnej gardy Ukrajiny.

 Kuzyk zároveň poznamenal, že „kadyrovovcov“ nepovažuje za serióznu bojovú jednotku. „Nie sú ničím zvláštni, pretože v skutočnosti je to Kadyrovova dobre vyzbrojená osobná polícia, ktorá môže byť vyšportovaná a dobre vybavená, ale nemá žiadnych serióznych špecialistov,“ podotkol.

Podľa Kuzyka sa ukrajinské jednotky prvý raz stretli s čečenskými bojovníkmi v Bachmute počas zimy. Rusi sa ich pokúsili nasadiť aj v bitkách v Rubižne a Sjevjerodonecku v Luhanskej oblasti a pri Horlivke v Doneckej oblasti. Dodal však, že už predtým sa vyskytli prípady, keď „kadyrovovcov“ v boji „rozobrali“ ešte menej početné ukrajinské jednotky. Kadyrovovci sa v doterajšom priebehu vojny zviditeľnili skôr veľkohubými vyhláseniami a väčšou aktivitou na sociálnych sieťach než na bojisku.

X X X

 Washington sa pohne vpred s prevodom stíhačiek F-16 Turecku. Spraví tak v konzultácii s americkým Kongresom. Oznámil to v utorok – len deň po tom, čo dala Ankara zelenú vstupu Švédska do NATO – poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Turecko, ktoré jediné spolu s Maďarskom stále neschválilo vstup Švédska do NATO, požiadalo USA v októbri 2021 o nákup stíhačiek F-16 v hodnote 20 miliárd dolárov. Nakúpiť chce aj takmer 80 modernizačných súprav pre svoje staršie stíhačky.

 X X X

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bude o vstupe Švédska do Severoatlantickej aliancie ešte rokovať na summite NATO vo Vilniuse s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, až potom bude jasnejší osud ratifikácie švédskeho členstva maďarským parlamentom. Pre server hvg.hu to v utorok uviedol predseda zahraničného výboru parlamentu z vládnej strany Fidesz Zsolt Németh. Dodal, že zatiaľ o zvolaní mimoriadnej schôdze zákonodarného zboru nevie, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

X X X

Bárdy: O čo ide Dzurindovi?

Predseda Modrých je neviditeľný. A to nie je všetko.

Keď sledujeme príbeh Mikuláša Dzurindu od jeho návratu, presnejšie pokusu o návrat do veľkej politiky, ponúka sa nám množstvo dôvodov, prečo nechápavo krútiť hlavou. O čo mu ide?

Po rokoch sa zjavil v závere minulého roka a mediálne to celkom zarezonovalo. Na chvíľu sa mohlo zdať, že Dzurinda je riešením alebo aspoň možnosťou pre stredopravých voličov hľadajúcich bájneho charizmatického lídra.

Niektorí zabudli, ako odchádzal z politiky, na jeho kauzy a kauzy SDKÚ, ktoré svojho času komentoval podobne podráždene ako Robert Fico.

Zúfalstvo z aktuálnej politickej ponuky mohlo bývalému dvojnásobnému premiérovi nahrať a za istých okolností sa mohol stať aj dôležitou postavou predvolebnej kampane. Lenže realita je iná.

Vyfučal ešte predtým, ako začal naberať na sile.

V decembri minulého roka hovoril na sneme už neexistujúcej strany Spolu o projekte stredopravých strán, o tom, ako sa dva roky stretával „so skupinou pekných, mladých ľudí, každý jeden z nich má za sebou nádherný životný príbeh, stoja na vlastných nohách, ale nie je im ľahostajná budúcnosť krajiny“.

O tom, že ešte potrebuje čas a že strana Spolu „môže zohrať nesmierne významnú úlohu v úsilí zbaviť občanov úzkosti z toho, že sme odsúdení na budúcu vládu, ktorú bude tvoriť Smer A, Smer B, hnedí či populisti“.

O projekte už mal hovoriť s predsedom KDH, nepočítal so stranou Jablko europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej, pri stranách Za ľudí a OĽaNO povedal vyhýbavé „neviem“.

Biblicky sa zaštítil desatorom tohto projektu, ktoré už mal mať napísané.

Odvtedy prešlo sedem mesiacov.

Strana Spolu, ktorá podľa Dzurindu mohla zohrať nesmierne významnú úlohu, sa spojila s odídencami z OĽaNO, premenovala sa na Demokratov a zobrala okrem iných aj stranu Jablko. V ostatnom prieskume mala menej ako štyri percentá a bude mať čo robiť, aby v septembri preliezla do parlamentu. KDH ide do volieb samostatne.

Dzurindu podržalo len torzo Mosta-Híd.

Mladí, pekní ľudia s nádhernými životnými príbehmi sú buď minulosťou, alebo sme sa odvtedy o nich nič nedozvedeli.

Mikuláš Dzurinda bol v politike dosť dlho, aby vedel, že s podporou pod dvomi percentami sa voľby nevyhrávajú. Na čo teda čaká a prečo nevyužil príležitosť skutočne odložiť ego a spojiť sa s politikmi podobných hodnôt?

Po prvé, je celkom možné, že Modrí neveria prieskumom a že veria vo vyššiu podporu. A čo je horšie, zrejme veria aj v to, že Mikuláš Dzurinda je lídrom schopným urobiť zásadný volebný výsledok.

Akoby už zabudli na voľby 2006, ktoré spomedzi kandidátov SDKÚ-DS vyhrala počtom preferenčných hlasov Iveta Radičová, pričom jej stranícky šéf získal „len“ cca 60 percent toho, čo získala ona. Vo voľbách 2010 po kauze netransparentného financovania strany Dzurinda radšej nekandidoval vôbec. A vo voľbách 2012 získal len asi štvrtinu z toho, koľko preferenčných hlasov získala Lucia Žitňanská.

Je to bohužiaľ len sentiment a spomienkový optimizmus z obdobia 1998 – 2006, ktorý mohol urobiť z Mikuláša Dzurindu lídra aj pre voľby 2023.

Už veľmi nemá čo priniesť do politického súboja. Zmierlivosť a rozvaha sa počítajú, ale nemôže to byť všetko, s čím prišiel. Akosi tomu celému chýba obsah a dôvod, prečo zvažovať voliť Modrých s Mostom-Híd.

Prehrou je aj fakt, že sa mu nepodarilo pospájať pravicové strany, čo však môže mať – a isto aj má – dôvody, ktoré nie sú vinou autora desatora projektu spájania. Podstatné zostáva, že spájanie sa nekonalo.

Mikuláš Dzurinda nezvládol už odchod z SDKÚ-DS v roku 2014, keď to komentoval: „Čo je to koniec v politike? Cítim sa dobre. Politika ma baví. Téma konca v politike mi nenapadla.“

Ak mu nenapadla, je to veľká škoda. Mohol sa vyhnúť tohtoročnej kampani, v ktorej je zatiaľ obsahovo prázdny a neviditeľný, aktuality.sk

X X X

 Šojgu: Ak USA dodajú Ukrajine kazetovú muníciu, Rusko použije podobné zbrane

Ako pokračoval Šojgu, Rusko kazetovou muníciou disponuje, ale doteraz sa ju zdráhalo na Ukrajine použiť.

Ak Spojené štáty dodajú Ukrajine kazetovú muníciu, Rusko bude podľa utorkového vyjadrenia ruského ministra obrany Sergeja Šojgua „nútené” použiť podobné typy zbraní. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské médiá.

Ako pokračoval Šojgu, Rusko kazetovou muníciou disponuje, ale doteraz sa ju zdráhalo na Ukrajine použiť. Washington však už pred tým Moskvu obvinil z nasadenia tohto typu zbrane. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) taktiež vyhlásila, že Kyjev aj Moskva už kazetovú muníciu vo vojne na Ukrajine použili.

USA koncom minulého týždňa oznámili, že Ukrajine dodajú kazetovú muníciu. Z týchto zbraní sa uvoľňuje obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. USA, Rusko a ani Ukrajina však dohovor o kazetovej munícii nepodpísali.

Ruská armáda už údajne začala prijímať opatrenia na ochranu svojich vojakov pred týmto typom zbraní.

Spojené štáty tvrdia, že ruská kazetová munícia zlyhala až v 40 percentách prípadov použitia, a teda na zemi zostalo množstvo nevybuchnutých bômb. Kazetová munícia, ktorú plánujú USA poslať Ukrajine, má údajne mieru zlyhania okolo dvoch percent, aktuality.sk

X X X

Španielski vojaci posilnia obranyschopnosť Slovenska, hovorí Sklenár

Minister obrany SR Martin Sklenár ocenil rozhodnutie Španielska prispieť k vojenskému posilneniu východného krídla NATO, a to konkrétne vyslaním svojich vojakov na Slovensko.

Španielski vojaci budú pôsobiť na Lešti. Sklenár to uviedol v utorok na samite Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse, informuje osobitný spravodajca TASR.

O tomto pláne vo Vilniuse informoval aj španielsky premiér Pedro Sánchez. Španielsko zvýši počet svojich vojakov aj v Rumunsku.

Sklenár priblížil, že Slovenskú republiku by malo posilniť niekoľko stoviek španielskych vojakov. V priebehu jesene by mali prísť na cvičenie, na ktorom si preveria detaily svojho pôsobenia, dodal.

Šéf slovenského rezortu obrany vysvetlil, že tento krok je súčasťou rozhodnutí, ktoré členovia NATO na samite prijímajú, vrátane zvyšovania počtu vojakov na východnom krídle z úrovne práporu až na úroveň brigády.

Podľa Sklenára ide o jasný dôkaz, že Slovensko sa môže spoľahnúť na svojich spojencov. Vysvetlil, že na slovenskom území nebude pôsobiť celá brigáda, ale jej časti, ktoré sa budú pripravovať na situáciu, ktorá by mohla nastať v prípade krízy.

Vojenskú prítomnosť na Slovensku podľa Sklenára mierne upravuje aj ČR. V rámci plánov schválených vo Vilniuse Praha identifikuje jednotky, ktoré budú môcť byť na území SR veľmi rýchlo využiteľné v prípade eskalácie krízy. Tie by tak posilnili jednotky, ktoré už na Slovensku pôsobia.

Sklenár zdôraznil, že sa to deje v súlade s mandátom schváleným Národnou radou SR, aktuality.sk

X X X

Azerbajdžan dočasne zavrel jediný prechod medzi Náhorným Karabachom a Arménskom

Azerbajdžan v utorok dočasne uzatvoril jedinú cestu, ktorá spája sporný región Náhorný Karabach s Arménskom.

Azerbajdžanskí predstavitelia totiž obviňujú arménsky Červený kríž, že zdravotnícke vozidlá využíva na pašerácke aktivity. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Prechod cez kontrolný hraničný bod v Lačinskom koridore je dočasne pozastavený,” uviedla azerbajdžanská pohraničná stráž. Dodala, že musí najskôr preveriť vozidlá arménskeho Červeného kríža.

Azerbajdžan zriadil hraničné kontroly pri vstupe do Lačinského koridoru, v dôsledku čoho začal Jerevan čoraz intenzívnejšie obviňovať Baku z blokády Náhorného Karabachu. Arménsky Červený kríž okrem toho na konci júna uviedol, že Azerbajdžan mu bráni v prístupe do Náhorného Karabachu, a vyjadril znepokojenie nad humanitárnou situáciou v tomto spornom regióne. Azerbajdžanská pohraničná stráž však o niekoľko dní oznámila, že doprava cez Lačinský koridor bola obnovená.

Arménsko v reakcii na dočasné uzatvorenie Lačinského koridoru v utorok vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby prinútilo Azerbajdžan zrušiť blokádu Náhorného Karabachu. Hovorkyňa arménskeho ministerstva zahraničných vecí Ani Badaljanová v príspevku na Twitteri zároveň označila toto rozhodnutie Azerbajdžanu za súčasť „etnických čistiek”.

Náhorný Karabach je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.

Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v tejto horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje jedinú prístupovú cestu spájajúcu Náhorný Karabach s Arménskom. Enkláva je od tejto cesty finančne a vojensky závislá.

Lačinský koridor, ktorý by mal byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí environmentálni aktivisti blokovať v polovici decembra. Jerevan tvrdí, že táto blokáda vyvolala humanitárnu krízu a nedostatok pohonných hmôt. Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu vo februári rozhodol, že Azerbajdžan musí zaistiť voľný prechod cez Lačinský koridor, aktuality.sk

X X X

Španieli pátrajú po stovkách migrantov plaviacich sa na Kanárske ostrovy

Španielske úrady pátrajú po viac než 300 migrantoch, ktorí sa plavili na troch lodiach zo Senegalu na Kanárske ostrovy.

Na cestu sa plavidlá vydali z prístavu Kafoutine na juhu Senegalo a ich cieľom bolo približne 1700 kilometrov vzdialené Tenerife na Kanárskych ostrovoch. TASR o tom informuje na základe pondelňajších správ agentúry Reuters a stanice BBC.

Dve z lodí, jedna so 65 a druhá s 50 až 60 osobami na palube sú nezvestné už 15 dní, odkedy vyplávali zo Senegalu, uviedla pre Reuters Helena Malenová z organizácie Walking Borders, ktorá sa venuje pomoci migrantom. Tretia loď opustila Senegal 27. júna s približne 200 osobami na palube. Príbuzní osôb na lodiach o nich podľa Malenovej nemajú žiadne správy, odkedy vyplávali.

Kanárske ostrovy sú hlavným cieľom migrantov, ktorí sa chcú dostať do Španielska, pripomína Reuters. Najviac takýchto pokusov zaznamenávajú úrady počas leta.

Migračná trasa zo subsaharskej Afriky cez Atlantický oceán je jedna z najnebezpečnejších na svete, píše tento denník. Vlani prišlo o život najmenej 559 osôb vrátane 22 detí pri pokusoch dostať sa na Kanárske ostrovy, píše Reuters s odvolaním sa na Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IMO), aktuality.sk

X X X

Drahý protest. Aktivista zaplatí pokutu za zoskok padákom na štadión

Nemecký chirurg musí zaplatiť pokutu vo výške 7.200 eur za to, že pred dvoma rokmi zoskočil s padákom na mníchovský futbalový štadión pred zápasom ME 2021 medzi Nemeckom a Francúzskom 0:1. Skutok mal byť nepodarený protest proti klimatickým zmenám.

Mníchovský súd v utorok uznal 40-ročného aktivistu Greenpeace vinným z ohrozenia leteckej dopravy a ublíženia na zdraví z nedbanlivosti. Pri kaskadérskom kúsku, počas ktorého najprv hodil na ihrisko veľkú nafukovaciu loptu s nápisom „Vykopnite ropu“ a potom sa zamotal do oceľového lana, sa zranili traja ľudia vrátane obžalovaného.

Organizácia Greenpeace uviedla, že tento incident ľutuje a obžalovaný sa počas súdneho procesu za svoje konanie ospravedlnil. Súd mu tiež nariadil zaplatiť 3.500 eur ako náhradu škody jednej zo zranených osôb. Tridsaťšesťročnému mužovi, ktorý pomáhal organizovať protest, uložili pokutu vo výške 3.000 eur. Informovala agentúra AP, aktuality.sk

X X X

Penzie sa mimoriadne zvyšujú. Je ale možné, že budúci rok, naopak dôchodky výrazne klesnú? Pozrite si prepočty

Prvýkrát dostanú seniori vyplatené dôchodky vo zvýšenej sume v auguste, zvýšené budú však spätne od 1. júla 2023. Sociálna poisťovňa sumy dôchodkov automaticky prepočíta a rozhodne zo zákona, to znamená, že poberatelia dôchodku nemusia o zvýšenie žiadať.

 Prvé rozhodnutia začne Sociálna poisťovňa zasielať začiatkom augusta. Za obdobie od 1. júla 2023 do dňa splátky dôchodku v auguste 2023 bude vyplatený doplatok. Poberatelia dôchodkov sa nemusia obávať, zvýšená suma dôchodku im bude doplatená spätne od 1. júla 2023 bez ohľadu na to, kedy Sociálna poisťovňa o zvýšení sumy dôchodku rozhodne.

 „Zvýšenie zariadi takzvaná mimoriadna valorizácia dôchodkov v roku 2023. Penzie sa budú od 1. júla valorizovať o úroveň dôchodcovskej inflácie zaznamenanej od júla 2022 do konca marca tohto roka. Dôchodky tak vzrastú o 10,6 percenta. Tento parameter zisťuje a zverejňuje Štatistický úrad SR. Dôchodcovská inflácia ukazuje, ako penzistom vzrástli náklady na živobytie.

Keďže valorizácia prebieha vždy na začiatku roka, bude kvôli mimoriadnej valorizácii zvyšovanie dôchodkov od januára 2024 o niečo nižšie. Penzie porastú o dôchodcovskú infláciu za prvých šesť alebo deväť mesiacov tohto roka. Vyberie sa percento, ktoré je pre daného dôchodcu výhodnejšie. Od januára zvýšenie len dorovná rozdiel medzi dôchodkom stanoveným mimoriadnou a riadnou valorizáciou, “ píše finančný portál Finsider.

V roku 2023 sa všetky dôchodkové dávky zvyšujú dvakrát a do sumy dôchodku sa započíta: 

každoročné zvýšenie od 1. januára, ktoré je v roku 2023 11,8 % a tiež, mimoriadne zvýšenie od 1. júla 2023, ktoré je 10,6 %. Sociálna poisťovňa o starobnom dôchodku rozhoduje 15. augusta 2023 a priznáva ho od 1. marca 2023.

K sume dôchodku, ktorá je 550,50 eura mesačne, bude patriť zvýšenie:

od 1. januára 2023o 11,8 %, to znamená + 64,90 eura na 614,90 eura mesačne a 2. od 1. júla 2023 o 10,6 %, to znamená + 65,20 eura na 680,10 eura mesačne.

Rozmrazovanie dôchodkov

„Rozmrazenie“ a zvyšovanie minimálnych dôchodkov: od 1. júla 2023 s zvyšujú („rozmrazujú“) aj sumy minimálneho dôchodku.

Sociálna poisťovňa prehodnotí sumu minimálneho dôchodkového príjmu dôchodcu automaticky bez jeho žiadosti, vychádzať pri tom bude z výšky dôchodku po mimoriadnom zvýšení (valorizácii) od 1. júla 2023. Najskôr teda Sociálna poisťovňa zvýši pôvodný starobný dôchodok o 10,6 % a v ďalšom kroku porovná jeho výšku so stanovenou novou výškou minimálneho dôchodku. Vyplatí mu ten, ktorého suma bude pre poberateľa vyššia, a teda výhodnejšia.

Po mimoriadnom zvýšení od 1. júla 2023 bude suma jeho starobného dôchodku 459 eur mesačne.

Pretože od 1. júla 2023 je nová suma minimálneho dôchodku po „rozmrazení“ za 45 rokov 462,50 eura mesačne, Sociálna poisťovňa zvýši dôchodok na sumu minimálneho dôchodku. Poistencovi sa tak bude vyplácať ten výhodnejší – teda starobný dôchodok zvýšený na sumu minimálneho dôchodku vo výške 462,50 eura mesačne.

(Sociálna poisťovňa)

Poistenec získal 45 rokov dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku. Suma jeho starobného dôchodku k 30. júnu 2023 je 415 eur mesačne, čo bolo viac ako minimálny dôchodok k tomuto dátumu, teda dôchodca poberal riadny starobný dôchodok.

Čo je valorizácia?

Valorizácia dôchodkov je proces zvyšovania výšky dôchodkov s cieľom kompenzovať infláciu a zabezpečiť primeranú úroveň dôchodkov pre seniorov. Valorizácia sa bežne vykonáva každoročne a jej presný spôsob a výška závisia od právnych predpisov a politík platných v danej krajine. Valorizácia dôchodkov môže byť realizovaná rôznymi spôsobmi. Niekedy je závislá od inflácie a môže byť viazaná na index spotrebiteľských cien alebo iný ukazovateľ nákladov na život. V niektorých prípadoch sa valorizácia môže vykonávať na základe priemerného nárastu miezd alebo na základe iných faktorov stanovených legislatívou. Každá krajina má svoje vlastné pravidlá a postupy pre valorizáciu dôchodkov.

4 spôsoby zvyšovania dôchodkov na Slovensku

Zvyšovanie dôchodkov je proces, ktorým sa zvyšuje výška dôchodkových platieb pre dôchodcov. Cieľom je poskytnúť seniorom primeraný životný štandard a zabezpečiť, aby mali primeraný príjem na pokrytie svojich potrieb počas ich dôchodkového veku. Je dôležité, aby zvyšovanie dôchodkov bolo udržateľné a primerané hospodárskym podmienkam krajiny. Vlády a inštitúcie zodpovedné za dôchodkový systém musia vyvážiť potrebu zvyšovať dôchodky s dlhodobou udržateľnosťou financií a stabilitou celého systému.

Zvýšenie dôchodkových platieb:Vláda môže prijať opatrenia na zvýšenie sumy, ktorú dostávajú dôchodcovia v rámci dôchodkového systému. Toto môže byť realizované prostredníctvom legislatívnych zmien alebo rozhodnutí správcov dôchodkových fondov.

Automatické upravovanie:Niektoré krajiny majú systém automatického upravovania dôchodkov, ktorý zohľadňuje infláciu alebo iné ekonomické ukazovatele. To znamená, že výška dôchodku sa pravidelne mení v súlade s rastom nákladov na životné potreby. U nás je to mimoriadna valorizácia v júli 2023.

Sociálne dávky a prídavky:Okrem samotného zvýšenia dôchodkov môžu existovať aj rôzne sociálne dávky a prídavky, ktoré majú pomôcť dôchodcom s plnením ich špecifických potrieb a nákladov, ako je zdravotná starostlivosť, doprava, bývanie atď.

Indexácia dôchodkov:Indexácia je proces, ktorým sa dôchodky prispôsobujú rastu priemernej mzdy alebo iným ukazovateľom. Ak sa priemer mzdy zvýši, dôchodky sa zvyšujú v podobnom pomere, aby udržali pomer medzi dôchodkami a aktívnymi príjmami./agentury/

X X X

Z hrdinu je zradca? Ukrajinci kameňujú Bubku. Náš slávny atlét spolupracuje s teroristami

Najväčší športovec v histórii Ukrajiny, 35-násobný svetový rekordér a atletická ikona Sergej Bubka sa dostal doma do problémov. Podľa odhalení ukrajinských médií jeho spoločnosť dodáva proruským silám na Donbase pohonné hmoty.

 S týmto zistením prišiel portál Bihus.info. „Spoločnosť Mont Blanc, ktorá patrí Sergejovi Bubkovi a jeho bratovi Vasilijovi, pôsobí dočasne na okupovaných územiach a predáva pohonné hmoty teroristom,“ napísal web.

Vyšetrovanie novinárov odhalilo, že začiatkom roku 2023 sa spoločnosť Bubkovcov objavila v ruskom registri právnických osôb a v máji uzavrela zmluvy na okupovanom Donbase na dodávku paliva za viac ako 800-tisíc rubľov (vyše 8-tisíc eur).

 Viac ako výške sumy rozhnevala Ukrajincov skutočnosť, že ich národných hrdina obchoduje so stranou agresora. Bubkova rodinná firma má tiež najmenej šesť čerpacích staníc, z ktorých všetky sa nachádzajú na Rusmi okupovaných ukrajinských územiach: štyri v Donecku a po jednej v Makiivke a pri Volnovache.

Firma Mont Blanck vznikla v Donecku a zaoberá sa obchodom s palivami. Podľa ukrajinského registra právnických osôb nebola uzavretá jej činnosť ani po obsadení časti Donbasu.

Majiteľmi sú okrem Sergeja Bubku aj jeho brat Vasilij a matka Valentina. Bubka je doma dlhodobo podozrievaný pre proruské názory. V minulosti bol predstaviteľom Strany regiónov na čele s Viktorom Janukovyčom, ktorý po Majdane utiekol do Ruska.

 Už v apríli minulého roka ukrajinský portál Sport.ua obvinil Bubka, že sa správa podľa toho, ako fúka vietor a čaká, kým bude jasné, či vyhrá vojnu Rusko alebo Ukrajina.

Keď koncom februára 2022 ukrajinskí športovci zaslali Medzinárodnému olympijskému výboru písomnú výzvu so žiadosťou na zákaz vstupu športovcov z Ruska a Bieloruska, chýbal podpis najslávnejšieho športovca Ukrajiny – Sergeja Bubku.

Navyše, podľa priznania jeho spolupracovníkov nikto nevedel, kde sa vtedy nachádza, neodpovedal na telefonáty, nieto ešte, že by verejne odsúdil ruskú agresiu. Predpokladalo sa, že Bubka na začiatku vojny potichu prekročil hranice Ukrajiny a Maďarska a odišiel do Monaka, kde vlastní luxusné byty.

V Kyjeve sa pred verejnosťou ukázal takmer dva mesiace od začiatku konfliktu, ale medzi Ukrajincami vyvolal pobúrenie po tom, čo sa mu sotva podarilo vyriecť pár slov o ruskej agresii v jeho rodnej krajine.

Podľa ukrajinských médií sa Bubka jednoznačne nepostavil proti Rusku ako agresorovi, ani nepožadoval, aby vedenie MOV stiahlo Rusov a Bielorusov zo všetkých medzinárodných súťaží.

Ukrajinci boli nahnevaní, pretože v jednom z mála rozhovorov sa vyjadroval diplomatickými frázami ako „vyzývam na ukončenie tejto vojny“ a „som hlboko znepokojený tým, čo sa deje v mojej krajine“.

 „Zdá sa, že Sergej Nazarovič sleduje, ako fúka vietor, a snaží sa posúdiť, kto vyhrá. Slovo vojna sa v jeho rétorike nespomína, hoci ruskí vrahovia lezú po našej krajine ako šváby,“ napísal v komentári portál sport.ua.

Bubka sa ani neskôr nechcel aktívnejšie angažovať na strane Ukrajiny a vlani v októbri odstúpil z čela tamojšieho olympijského výboru. Ukrajina si ho zrejme po odhalení, že obchodoval v Donbase, bude pamätať ako niekoho, kto sa vo vojne postavil na stranu Ruska, a nie ako veľkú športovú legendu./agentury/

X X X

Krvavý incident v Nitre. Muž niekoľkokrát bodol v dodávke priateľku a následne aj seba

Okolnosti prípadu, keď muž v Nitre dobodal svoju priateľku a následne aj seba, sú predmetom vyšetrovania nitrianskych policajtov. Ako potvrdila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre Renáta Čuháková, oznámenie o incidente na Poľnej ulici v Nitre prijala polícia v utorok krátko popoludní.

 „Policajné hliadky zistili, že na mieste sú dve zranené osoby, pričom pravdepodobne muž viackrát bodol ženu a napokon raz aj seba,“ skonštatovala Čuháková. Vzhľadom na prebiehajúce dokumentovanie prípadu viac informácií polícia zatiaľ poskytnúť nemôže.

Podľa informácií TASR sa incident odohral v čase okolo 12.30 h v dodávkovom vozidle Volkswagen Transporter. Predchádzala mu hádka medzi 39-ročným M. H. a jeho 32-ročnou partnerkou Z. T. Muž bodol ženu osem- až desaťkrát do oblasti hlavy, krku a hrudníka, následne si sám spôsobil jednu bodnú ranu.

Zásah záchranárov potvrdila hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) Alena Krčová, podľa vyjadrenia ktorej záchranári previezli obidve osoby s viacerými poraneniami do nemocnice./agentury/

X X X

David Jurásek spečatil prestup do Benficy Lisabon. Podpísal dlhoročný kontrakt

Český futbalový obranca David Jurásek sa stal definitívne hráčom Benficy Lisabon. S úradujúcim portugalským majstrom podpísal päťročný kontrakt, informovala o tom agentúra AP.

Jurásek prestúpil do Benficy zo Slavie Praha za 14 miliónov eur. Za „zošívaných“ odohral 55 zápasov, v ktorých vsietil tri góly. Na konte má aj tri reprezentačné štarty, v českom národnom tíme debutoval v marci v kvalifikácii ME 2024.

X X X

Šéf Slovana Kmotrík dementoval správy o Čakvetadzeho odchode. Weiss ho pochválil i podpichol

Po takmer dvojmesačnej prestávke sú opäť pripravení na ostrý duel. Futbalisti Slovana Bratislava sa chystajú na prvý zápas sezóny 2023/2024.

  Slovenský majster vyzve v stredu o 20.30 na domácom trávniku v 1. predkole Ligy majstrov luxemburského šampióna FC Swift Hesper.

„Ciele zostávajú nezmenené. Chceme obhájiť titul a vzhľadom na koeficient spraviť aj ďalší veľký úspech na medzinárodnej scéne – kvalifikovať sa do skupinovej fázy jedného z európskych pohárov.

 Verím, že vyskladáme konkurencieschopné mužstvo. Ako malý mínus vnímam, že som trénerovi Weissovi nedokázal pripraviť kompletný káder a nedotiahli sme všetky prestupy do prvého zápasu,“ skonštatoval generálny riaditeľ Slovana Ivan Kmotrík ml.

Posilám ešte nie je koniec a otvorené je aj zotrvanie Čakvetadzeho, hoci Slovan podľa Kmotríka prišiel o výhodnejšiu pozíciu aj kvôli slabšiemu záujmu fanúšikov.

 „Nerád by som rušil atmosféru pred zajtrajším dôležitým zápasom debatou o iných futbalistoch. Máme hráčov vo výhľade, uvidíme. Prestupové okno je otvorené. Dnes nie sme vo finálnej fáze so žiadnym hráčom.

Čavrič bude pripravený aj na dvojzápas. Čakvetadze je spojený aj so záujmom fanúšikov o zápasy mimo pohárovej Európy, s Dunajskou Stredou alebo pred súbojom so Swiftom, keď je predaných vyše 10-tisíc vstupeniek.

Máme najlepších priaznivcov na Slovensku, ale každý hráč chce hrať pred plným hľadiskom aj v lige. V tomto musíme byť efektívnejší, aby sme hráčov vedeli na tú úžasnú atmosféru nalákať.

Máme predaných vyše tisíc permanentiek, ale v porovnaní s klubmi ako Slavia či Sparta, Rapid Viedeň alebo Ferencváros, je to veľmi málo. Nie sme schopní platiť také čiastky za hráčov ako oni.

Aj preto sme neboli schopní zaplatiť Čakvetadzeho. Nie sme pre neho už prioritou, má ponuku z francúzskej ligy. Naša situácia je náročnejšia, ale rozhodnutie nie je také, aké bolo prezentované v médiách. Aj dnes sme komunikovali s jeho agentom,“ vysvetlil Kmotrík./agentury/